—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ukrajine a Rusku, najmä na uznesenie z 19. mája 2022 o boji proti beztrestnosti za vojnové zločiny na Ukrajine (1) a na uznesenie z 23. novembra 2022 o uznaní Ruskej federácie ako štátu podporujúceho terorizmus (2),

—

so zreteľom na Londýnsku deklaráciu z 13. januára 1942,

—

so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

—

so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 3314 (XXIX) zo 14. decembra 1974 o definícii agresie a č. 377 (V) (rezolúcia s názvom Jednota pre mier) z 3. novembra 1950,

—

so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (MTS), najmä jeho článok 8a a zmeny z Kampaly o zločine agresie k uvedenému štatútu, a na dohodu medzi MTS a EÚ o spolupráci a pomoci z roku 2006,

—

so zreteľom na uznesenia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2433 (2022), 2436 (2022), 2463 (2022) a 2473 (2022),

—

so zreteľom na príkaz Medzinárodného súdneho dvora zo 16. marca 2022 o obvineniach z genocídy podľa Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídia,

—

so zreteľom na uznesenie o útočnej vojne Ruskej federácie proti Ukrajine a jej ľudu a jej hrozbe pre bezpečnosť v regióne OBSE prijaté na 29. výročnom zasadnutí Parlamentného zhromaždenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) od 2. do 6. júla 2022,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov zahraničných vecí Estónska, Lotyšska a Litvy zo 16. októbra 2022, v ktorom vyzývajú na zriadenie osobitného tribunálu pre trestný čin agresie proti Ukrajine,

—

so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN z 2. marca 2022 s názvom Agresia proti Ukrajine a z 12. októbra 2022 s názvom Územná celistvosť Ukrajiny: obrana princípov Charty Organizácie Spojených národov,

—

so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN z 2. novembra 2022 s názvom Správa Medzinárodného trestného súdu a zo 14. novembra 2022 s názvom Ďalšie prostriedky nápravy a reparácie za agresiu proti Ukrajine,

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 20. a 21. októbra 2022 a z 15. decembra 2022,

—

so zreteľom na vyhlásenie predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej z 30. novembra 2022 o zodpovednosti Ruska a používaní zmrazených ruských aktív, v ktorom odkazuje na potrebu zriadiť špecializovaný súd na vyšetrovanie a stíhanie trestného činu agresie Ruska voči Ukrajine, ktorý by bol podporovaný OSN, a na následné súvisiace vyhlásenia Nemecka, Poľska a ďalších krajín na vysokej úrovni,

—

so zreteľom na článok 132 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v súlade s Chartou OSN a so zásadami medzinárodného práva sú všetky štáty rovnako zvrchované a vo svojich medzinárodných vzťahoch sa musia zdržať hrozby alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti akéhokoľvek štátu;

B.

keďže od februára 2014 Rusko viedlo nezákonnú, nevyprovokovanú a neodôvodnenú útočnú vojnu proti Ukrajine, ktorú 24. februára 2022 znova začalo rozsiahlou inváziou na Ukrajinu;

C.

keďže útočná vojna Ruskej federácie proti Ukrajine predstavuje očividné a zjavné porušenie Charty OSN, základných zásad medzinárodného práva a rôznych medzinárodných dohôd, ako je Helsinský záverečný akt, Parížska charta pre novú Európu a Budapeštianske memorandum;

D.

keďže počas tohto obdobia ruské sily uskutočnili nerozlišujúce útoky na obytné oblasti a civilnú infraštruktúru, zabili tisíce ukrajinských civilistov a v celej krajine spáchali teroristické činy zamerané na civilnú infraštruktúru;

E.

keďže tisíce civilistov vrátane detí už boli zavraždené a mnoho ďalších bolo mučených, obťažovaných, sexuálne napadnutých, unesených alebo násilne vysídlených; keďže toto neľudské správanie ruských síl a ich blízkych spojencov je v úplnom rozpore s medzinárodným humanitárnym právom;

F.

keďže odhalené zverstvá, ktoré spáchali ruské ozbrojené sily v Buči, Irpini a mnohých ďalších ukrajinských mestách počas ruskej okupácie, ukazujú brutalitu útočnej vojny Ruskej federácie proti Ukrajine a zdôrazňujú význam koordinovaných medzinárodných opatrení na vyvodenie zodpovednosti za zločin agresie a všetky porušenia medzinárodného humanitárneho práva;

G.

keďže 30. septembra 2022 Rusko jednostranne vyhlásilo anexiu ukrajinských oblastí čiastočne okupovaných Ruskom, a to oblastí Donecka, Chersonu, Luhanska a Záporožia;

H.

keďže Európsky parlament a mnohé národné parlamenty a zhromaždenia uznali Ruskú federáciu za štát, ktorý podporuje terorizmus a ktorý využíva prostriedky terorizmu;

I.

keďže útočná vojna Ruska proti Ukrajine je najpoburujúcejším aktom agresie zo strany politického vedenia danej krajiny v Európe od roku 1945, a preto si vyžaduje primeranú právnu reakciu na medzinárodnej úrovni; keďže Valné zhromaždenie OSN vo svojich rezolúciách (3) uznalo, že „agresia Ruskej federácie proti Ukrajine“ je „v rozpore s článkom 2 ods. 4 Charty OSN“ a že „voči Ruskej federácii sa musí vyvodiť zodpovednosť za každé porušenie medzinárodného práva na alebo proti Ukrajine vrátane prebiehajúcej agresie v rozpore s Chartou Organizácie Spojených národov“; keďže osoby zodpovedné za spáchanie zločinu agresie proti Ukrajine nesmú zostať nepotrestané;

J.

keďže agresiu Ruska výslovne odsúdili aj zástupcovia rôznych štátov a medzinárodných organizácií, ako sú Rada Európy, OBSE, EÚ, Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO), Africká únia, Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov, Fórum tichomorských ostrovov, Organizácia amerických štátov, Karibské spoločenstvo, Severská rada a ďalšie;

K.

keďže Medzinárodný súdny dvor nariadil 16. marca 2022 Ruskej federácii, aby okamžite pozastavila vojenské operácie na území Ukrajiny;

L.

keďže od 2. marca 2022 prokurátor MTS vedie vyšetrovanie, pokiaľ ide o situáciu na Ukrajine v súvislosti s minulými a súčasnými obvineniami zo zločinov spáchaných Ruskou federáciou od 21. novembra 2013 vrátane genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti; keďže hoci Ukrajina nie je zmluvnou stranou MTS, uznala jurisdikciu MTS a spolupracuje s ním;

M.

keďže v rezolúcii Valného zhromaždenia OSN č. 3314 (XXIX) zo 14. decembra 1974 sa agresia vymedzuje ako „použitie ozbrojených síl štátom proti zvrchovanosti, územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti iného štátu alebo akýmkoľvek iným spôsobom, ktorý nie je v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov“ a uvádza sa v nej, že „vojenská agresia je zločinom proti medzinárodnému mieru“ a že „vedie k vyvodeniu medzinárodnej zodpovednosti“; keďže v článku 8a Rímskeho štatútu sa „trestný čin agresie“ vymedzuje ako „plánovanie, príprava, začatie alebo uskutočnenie aktu agresie, ktorý svojou povahou, závažnosťou a rozsahom predstavuje zjavné porušenie Charty Organizácie Spojených národov, osobou v pozícii, ktorá má účinne pod kontrolou politické alebo vojenské akcie štátu alebo ich riadi“; keďže „akt agresie“ je použitie ozbrojených síl štátom proti zvrchovanosti, územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti iného štátu alebo akýmkoľvek iným spôsobom, ktorý je v rozpore s Chartou OSN; keďže podľa Rímskeho štatútu MTS sa trestný čin agresie líši od vojnových zločinov alebo zločinov proti ľudskosti; keďže trestný čin agresie je vo všeobecnosti trestným činom vedenia, pretože ho môžu spáchať len tí, ktorí majú moc formovať politiku agresie štátu; keďže Medzinárodný vojenský tribunál v Norimbergu, ktorý sa zameriaval na trestný čin agresie, v roku 1946 rozhodol, že agresia je „najvyšším medzinárodným zločinom“;

N.

keďže útočná vojna je závažný zločin podľa medzinárodného práva, najmä v súvislosti s možným použitím všetkých druhov zbraní hromadného ničenia, ktoré majú katastrofálne následky pre svetový mier a živobytie ľudí, ako aj spôsobujú vážne a dlhodobé škody na životnom prostredí a klíme;

O.

keďže vo veci Barcelona Traction Medzinárodný súdny dvor uviedol, že záväzky vyplývajúce zo zákazu aktov agresie sú záväzkami voči medzinárodnému spoločenstvu ako celku, a nie voči jednotlivým štátom;

P.

keďže MTS má v nadväznosti na dve ad hoc vyhlásenia Ukrajiny právomoc rozhodovať o vojnových zločinoch, zločinoch proti ľudskosti a zločine genocídy spáchaných na území Ukrajiny od novembra 2013, avšak nemá v tejto situácii právomoc rozhodovať o zločine agresie, ktorý je vymedzený v článku 8a Rímskeho štatútu a zmenách z Kampaly, pretože ani Ukrajina, ani Ruská federácia neratifikovali Rímsky štatút ani jeho zmeny týkajúce sa zločinu agresie; keďže prokurátor MTS vedie od 2. marca 2022 vyšetrovanie týkajúce sa situácie na Ukrajine; keďže zriadenie osobitného tribunálu pre zločin agresie nebude mať vplyv na právomoc MTS rozhodovať o iných trestných činoch a túto právomoc naopak doplní;

Q.

keďže Európsky parlament a parlamenty Česka, Estónska, Francúzska, Lotyšska, Litvy, Holandska a Poľska prijali uznesenia podporujúce zriadenie osobitného medzinárodného tribunálu ad hoc;

R.

keďže Komisia predložila 30. novembra 2022 alternatívne návrhy, ako vytvoriť mechanizmus zodpovednosti za zločin agresie voči Ukrajine; keďže akékoľvek rozhodnutie o takomto mechanizme by sa malo prijať v úzkej spolupráci s Ukrajinou;

S.

keďže Európska rada vo svojich záveroch z 15. decembra 2022 vyzvala na ďalšie úsilie o zabezpečenie plnej zodpovednosti za vojnové zločiny a o vyvodenie zodpovednosti za zločin agresie a vyzvala Komisiu, podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) a Radu, aby v tejto práci pokračovali v súlade s právom EÚ a medzinárodným právom, pričom zdôraznila, že stíhanie zločinu agresie je v záujme celého medzinárodného spoločenstva;

T.

keďže Bezpečnostná rada OSN je v súvislosti so situáciou na Ukrajine paralyzovaná, pretože Rusko môže vetovať akékoľvek zásadné opatrenia; keďže rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 377 (V) vytvorila precedens tým, že poskytla OSN alternatívny spôsob konania, ak aspoň jeden stály člen Bezpečnostnej rady OSN použije svoje právo veta na zabránenie Bezpečnostnej rade vo vykonávaní jej funkcií vyplývajúcich z Charty OSN;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.