EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli24. 5. 2023

COM(2023) 601 final

Odporúčanie

ODPORÚČANIE RADY,

ktoré sa týka národného programu reforiem Belgicka na rok 2023 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Belgicka na rok 2023

{SWD(2023) 600 final} - {SWD(2023) 601 final}

Odporúčanie

ODPORÚČANIE RADY,

ktoré sa týka národného programu reforiem Belgicka na rok 2023 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Belgicka na rok 2023

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii 1 , a najmä na jeho článok 5 ods. 2,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodársku politiku,

keďže:

(1)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 2 , ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, nadobudlo účinnosť 19. februára 2021. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje členským štátom finančnú podporu na vykonávanie reforiem a investícií, pričom so sebou prináša fiškálny impulz financovaný Európskou úniou. V súlade s prioritami európskeho semestra prispieva k obnove hospodárstva, sociálnemu zotaveniu a k vykonávaniu udržateľných reforiem a investícií, najmä s cieľom podporiť zelenú a digitálnu transformáciu a posilniť odolnosť hospodárstiev členských štátov. Zároveň pomáha posilňovať verejné financie a podporovať rast a tvorbu pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte, posilňovať územnú súdržnosť v rámci EÚ a podporovať pokračujúce vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv. Maximálny finančný príspevok pre členský štát v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bol aktualizovaný 30. júna 2022 v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/241.

(2)Komisia 22. novembra 2022 prijala ročný prieskum udržateľného rastu na rok 2023 3 , čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2023. Európska rada 23. marca 2023 schválila priority uvedeného prieskumu sústredené na štyri rozmery konkurencieschopnej udržateľnosti. Komisia 22. novembra 2022 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania na rok 2023, v ktorej Belgicko neurčila za jeden z členských štátov, ktoré môžu byť postihnuté nerovnováhami alebo ktorým môže hroziť, že budú postihnuté nerovnováhami, a v prípade ktorých bude potrebné hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia zároveň prijala stanovisko k návrhu rozpočtového plánu Belgicka na rok 2023. Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny, ktoré Rada prijala 16. mája 2023, ako aj návrh spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2023, v ktorej sa analyzuje vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti a zásad Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý Rada prijala 13. marca 2023.

(3)Hoci hospodárstva EÚ vykazujú pozoruhodnú odolnosť, geopolitický kontext má na ne naďalej negatívny vplyv. Keďže EÚ odhodlane stojí po boku Ukrajiny, program hospodárskej a sociálnej politiky EÚ sa zameriava na zmierňovanie negatívneho vplyvu energetických šokov v krátkodobom horizonte, a to tak v prípade zraniteľných domácností, ako aj v prípade spoločností, pričom sa zároveň snaží nepoľavovať v úsilí o dosiahnutie zelenej a digitálnej transformácie, podpore udržateľného a inkluzívneho rastu, zabezpečovaní makroekonomickej stability a zvyšovaní odolnosti v strednodobom horizonte. Zároveň sa intenzívne zameriava aj na zvyšovanie konkurencieschopnosti a produktivity EÚ.

(4)Komisia 1. februára 2023 vydala oznámenie o Priemyselnom pláne v kontexte Zelenej dohody určenom pre vek emisnej neutrálnosti 4 , ktorý má posilniť konkurencieschopnosť emisne neutrálneho priemyslu EÚ a podporiť rýchly prechod ku klimatickej neutralite. Plán je doplnkom k úsiliu prebiehajúcemu v rámci Európskej zelenej dohody a plánu REPowerEU. Jeho cieľom je poskytnúť priaznivejšie prostredie na zvyšovanie výrobnej kapacity EÚ pre emisne neutrálne technológie a výrobky, ktoré sú potrebné na splnenie ambicióznych cieľov EÚ v oblasti klímy, a zároveň zabezpečiť prístup k relevantným kritickým surovinám, a to aj diverzifikáciou získavania zdrojov, riadnym využívaním geologických zdrojov v členských štátoch a maximalizáciou miery recyklácie surovín. Spočíva na štyroch pilieroch, ktorými sú predvídateľné a zjednodušené regulačné prostredie, urýchľovanie prístupu k finančným prostriedkom, zlepšovanie zručností a otvorený obchod v záujme vybudovania odolnejších dodávateľských reťazcov. Komisia 16. marca 2023 vydala aj oznámenie s názvom Dlhodobá konkurencieschopnosť EÚ: výhľad na obdobie po roku 2030 5 , ktorého štruktúra je založená na deviatich vzájomne sa posilňujúcich faktoroch s cieľom dopracovať sa k regulačnému rámcu, ktorý by povzbudzoval rast. V oznámení sa stanovujú politické priority zamerané na aktívne zabezpečovanie štrukturálnych zlepšení, dobre cielených investícií a regulačných opatrení pre dlhodobú konkurencieschopnosť EÚ a jej členských štátov. Ďalej uvedené odporúčania pomáhajú riešiť tieto priority.

(5)V roku 2023 pokračuje európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík vo svojom vývoji, kopírujúc pri tom vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Na plnenie priorít jednotlivých politík v rámci európskeho semestra je nevyhnutné, aby sa aj naďalej plne vykonávali plány obnovy a odolnosti, keďže tieto plány riešia všetky príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v posledných rokoch alebo ich významnú časť. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2019, 2020 a 2022 sú naďalej rovnako relevantné aj pre plány obnovy a odolnosti, ktoré boli zrevidované, aktualizované alebo zmenené v súlade s článkami 14, 18 a 21 nariadenia (EÚ) 2021/241.

(6)Cieľom nariadenia o pláne REPowerEU 6 , ktoré bolo prijaté 27. februára 2023, je čo najskôr ukončiť závislosť EÚ od dovozu ruských fosílnych palív. Prispeje sa tým k energetickej bezpečnosti a diverzifikácii dodávok energie do EÚ a zároveň sa zvýši miera využívania obnoviteľných zdrojov energie, kapacity na uskladňovanie energie a energetická efektívnosť. Nariadenie umožňuje členským štátom pridať do svojich národných plánov obnovy a odolnosti novú kapitolu venovanú REPowerEU s cieľom financovať kľúčové reformy a investície, ktoré pomôžu dosiahnuť ciele plánu REPowerEU. Pomôžu aj posilniť konkurencieschopnosť emisne neutrálneho priemyslu EÚ, ako sa uvádza v Priemyselnom pláne v kontexte Zelenej dohody určenom pre vek emisnej neutrálnosti, a prispejú k plneniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny týkajúcich sa energetiky, ktoré boli pre členské štáty vydané v roku 2022 a prípadne v roku 2023. Nariadením o pláne REPowerEU sa zavádza nová kategória nenávratnej finančnej podpory, ktorú majú členské štáty k dispozícii na financovanie nových reforiem a investícií súvisiacich s energetikou v rámci svojich plánov obnovy a odolnosti.

(7)Komisia 8. marca 2023 prijala oznámenie, ktoré obsahuje usmernenia v oblasti fiškálnej politiky na rok 2024. Jeho cieľom je podporiť členské štáty pri vypracúvaní programov stability, resp. konvergenčných programov, a tým posilniť koordináciu politík 7 . Komisia pripomenula, že všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu sa koncom roka 2023 deaktivuje. Vyzvala na prijatie fiškálnych politík v rokoch 2023 – 2024, ktoré zabezpečia strednodobú udržateľnosť dlhovej služby a zároveň udržateľným spôsobom zvýšia potenciálny rast. Členské štáty boli vyzvané, aby vo svojich programoch stability a konvergenčných programoch na rok 2023 stanovili, ako vo svojich fiškálnych plánoch zabezpečia dodržiavanie referenčnej hodnoty pre deficit na úrovni 3 % HDP, ako aj realistické a nepretržité znižovanie dlhu, resp. jeho udržanie na obozretnej úrovni v strednodobom horizonte. Komisia vyzvala členské štáty, aby postupne zrušili vnútroštátne fiškálne opatrenia zavedené na ochranu domácností a podnikov pred energetickým cenovým šokom, pričom začnú najmenej cielenými opatreniami. Zároveň uviedla, že ak by v dôsledku obnovených tlakov na ceny energie bolo potrebné predĺžiť podporné opatrenia, členské štáty by takéto opatrenia mali zacieliť na zraniteľné domácnosti a podniky oveľa lepšie než v minulosti. Komisia navrhla, aby fiškálne odporúčania boli kvantifikované a diferencované a aby boli formulované na základe čistých primárnych výdavkov, ako to navrhuje vo svojom oznámení o usmerneniach pre reformu rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ 8 . Odporučila, aby všetky členské štáty pokračovali v ochrane investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov a zabezpečili účinné využívanie finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, a to najmä v prospech cieľov zelenej a digitálnej transformácie a odolnosti. Komisia uviedla, že navrhne Rade, aby na jar 2024 začala postupy pri nadmernom deficite, a to na základe deficitu podľa výsledných údajov za rok 2023 v súlade so súčasnými právnymi ustanoveniami.

(8)Komisia 26. apríla 2023 predložila legislatívne návrhy na zavedenie komplexnej reformy pravidiel EÚ týkajúcich sa správy hospodárskych záležitostí. Hlavným cieľom návrhov je posilniť udržateľnosť verejného dlhu a podporiť udržateľný a inkluzívny rast vo všetkých členských štátoch prostredníctvom reforiem a investícií. Tieto návrhy majú členským štátom poskytnúť väčšiu kontrolu nad tým, ako koncipujú svoje strednodobé plány, pričom zároveň zavádzajú prísnejší režim presadzovania pravidiel s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty plnili záväzky, ktoré prijali vo svojich strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánoch. Cieľom je dokončiť túto legislatívnu prácu v roku 2023.

(9)V súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241 Belgicko predložilo Komisii 30. apríla 2021 svoj národný plán obnovy a odolnosti. Komisia podľa článku 19 nariadenia (EÚ) 2021/241 posúdila relevantnosť, účinnosť, efektívnosť a koherentnosť plánu obnovy a odolnosti, a to v súlade s usmerneniami pre posudzovanie uvedenými v prílohe V k uvedenému nariadeniu. Rada 13. júla 2021 prijala rozhodnutie o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Belgicka 9 . Uvoľnenie splátok je podmienené rozhodnutím Komisie prijatým v súlade s článkom 24 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/241, že Belgicko uspokojivo splnilo príslušné míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady. Keď sa hovorí o uspokojivom splnení, predpokladá sa, že v súvislosti s predchádzajúcimi míľnikmi a cieľmi, ktoré už boli dosiahnuté, nedošlo k zvratu.

(10)Belgicko 30. apríla 2023 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2023 a 30. apríla 2023 svoj program stability na rok 2023 v súlade s článkom 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1466/97. Obidva programy sa s cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi posudzovali spoločne. V súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) 2021/241 sa v národnom programe reforiem na rok 2023 zohľadňujú aj polročné správy Belgicka o pokroku dosiahnutom pri plnení jeho plánu obnovy a odolnosti.

(11)Komisia 24. mája 2023 uverejnila správu o Belgicku na rok 2023 10 . Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Belgicko dosiahlo pri plnení príslušných odporúčaní pre danú krajinu, ktoré prijala Rada v rokoch 2019 až 2022, a hodnotilo sa v nej vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Belgicka. Na základe tejto analýzy sa v správe o krajine identifikovali nedostatky v súvislosti s výzvami, ktoré plán obnovy a odolnosti nerieši alebo ich rieši len čiastočne, ako aj v súvislosti s novými a vznikajúcimi výzvami. Okrem toho sa v nej posudzoval pokrok Belgicka pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a pri dosahovaní hlavných cieľov EÚ v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby, ako aj pokrok pri dosahovaní cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja.

(12)Na základe údajov, ktoré overil Eurostat 11 , sa deficit verejných financií Belgicka znížil z 5,5 % HDP v roku 2021 na 3,9 % HDP v roku 2022, zatiaľ čo verejný dlh klesol zo 109,1 % HDP na konci roku 2021 na 105,1 % HDP na konci roku 2022. Komisia [24. mája] 2023 uverejnila správu podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ 12 . V správe sa rozoberala rozpočtová situácia Belgicka, keďže jeho deficit verejných financií v roku 2022 presiahol referenčnú hodnotu 3 % HDP stanovenú v zmluve. V správe sa konštatovalo, že kritérium deficitu nebolo dodržané. V súlade s oznámením z 8. marca 2023 13 Komisia nenavrhla začatie nových postupov pri nadmernom deficite na jar 2023. Komisia namiesto toho uviedla, že navrhne Rade, aby na jar 2024 začala postupy pri nadmernom deficite na základe deficitu podľa výsledných údajov za rok 2023. Belgicko by to malo zohľadniť pri plnení svojho rozpočtu na rok 2023 a pri vypracúvaní návrhu rozpočtového plánu na rok 2024.

(13)Saldo verejných financií ovplyvnili opatrenia fiškálnej politiky prijaté na zmiernenie hospodárskych a sociálnych vplyvov zvyšovania cien energií. V roku 2022 takéto opatrenia znižujúce príjmy zahŕňali zníženie spotrebných daní z benzínových pohonných hmôt a zníženie DPH na elektrinu a plyn v prípade zmlúv pre domácnosti. Na druhej strane takéto opatrenia zvyšujúce výdavky zahŕňali rozšírenú uplatniteľnosť sociálnej tarify na energetické výrobky pre zraniteľné domácnosti, plošné príjmové transfery domácnostiam priamo prostredníctvom ich účtov za plyn a elektrickú energiu („energetický balík“), účelovo viazané jednorazové transfery (pre domácnosti používajúce vykurovací olej, propán, bután alebo peletové palivá) a priamu podporu na pomoc spoločnostiam, ktoré čelia rastúcim nákladom na energiu. Náklady na tieto opatrenia boli čiastočne kompenzované novými daňami z neočakávaných ziskov výrobcov a dodávateľov energie, konkrétne v odvetví elektrickej energie a ropy. Komisia odhaduje, že čisté rozpočtové náklady na tieto opatrenia v roku 2022 predstavovali 0,9 % HDP. Saldo verejných financií bolo ovplyvnené aj rozpočtovými nákladmi na dočasnú ochranu vysídlených osôb z Ukrajiny, ktoré sa v roku 2022 odhadujú na 0,1 % HDP. Odhadované náklady na dočasné núdzové opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19 zároveň klesli z 3 % HDP v roku 2021 na 0,5 % HDP v roku 2022.

(14)Rada 18. júna 2021 odporučila, aby Belgicko v roku 2022 14 využilo Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na financovanie dodatočných investícií na podporu obnovy a zároveň uskutočňovalo obozretnú fiškálnu politiku. Okrem toho by malo zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov.

(15)Podľa odhadov Komisie boli zámery fiškálnej politiky 15 v roku 2022 podporné, a to na úrovni –2 % HDP. V súlade s odporúčaním Rady Belgicko naďalej podporovalo obnovu investíciami, ktoré sa majú financovať z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Výdavky financované z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ dosiahli v roku 2022 výšku 0,2 % HDP (0,2 % HDP v roku 2021). Investície financované z vnútroštátnych zdrojov predstavovali neutrálny príspevok k zámerom fiškálnej politiky 16 . Belgicko teda zachovalo investície financované z vnútroštátnych zdrojov, ako odporučila Rada. Rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) zároveň predstavoval expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky vo výške 1,9 percentuálneho bodu.

Tento významný expanzívny príspevok zahŕňal dodatočný vplyv opatrení fiškálnej politiky na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvyšovania cien energie (dodatočné čisté rozpočtové náklady vo výške 0,8 % HDP v porovnaní s rokom 2021), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 % HDP). K rastu čistých primárnych bežných výdavkov zároveň prispelo aj zvyšovanie bežných výdavkov, najmä v dôsledku automatickej indexácie sociálnych dávok a miezd vo verejnom sektore a iných štrukturálne rastúcich bežných výdavkov (predovšetkým v dôsledku demografického starnutia). Významný expanzívny príspevok bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov bol teda iba čiastočne spôsobený opatreniami na riešenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvyšovania cien energie a nákladmi na poskytovanie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny. Belgicko teda dostatočne neobmedzilo rast bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov.

(16)Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy uvedené v programe stability, je na rok 2023 a na nasledujúce obdobie realistický. Vláda predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2023 zvýši o 1 % a v roku 2024 o 1,7 %. Na porovnanie, v prognóze Komisie z jari 2023 sa predpokladá rast reálneho HDP na úrovni 1,2 % v roku 2023 a 1,4 % v roku 2024.

(17)Vláda vo svojom programe stability na rok 2023 očakáva, že pomer deficitu verejných financií sa v roku 2023 zvýši na 5,1 % HDP. V tomto zvýšení v roku 2023 sa odzrkadľujú najmä stúpajúce trvalé bežné výdavky (najmä v dôsledku automatickej indexácie sociálnych dávok a miezd vo verejnom sektore, ako aj demografického starnutia), vplyv na rozpočet vyplývajúci z dočasného zníženia príspevkov na sociálne zabezpečenie odvádzaných podnikmi v prvom polroku 2023 a reforma zdaňovania energetických výrobkov pre domácnosti, ktorá zvyšuje deficit. Podľa programu sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa zvýši zo 105,1 % na konci roku 2022 na 106,7 % na konci roku 2023. V prognóze Komisie z jari 2023 sa na rok 2023 predpokladá deficit verejných financií na úrovni 5 % HDP. To je v súlade s deficitom, ktorý sa predpokladá v programe stability. V prognóze Komisie z jari 2023 sa počíta s mierne nižším pomerom dlhu verejnej správy k HDP, a to 106 % na konci roku 2023. Tento rozdiel je spôsobený o niečo vyšším predpokladaným nominálnym HDP v roku 2023 v prognóze Komisie z jari 2023.

(18)Saldo verejných financií v roku 2023 budú podľa očakávaní naďalej ovplyvňovať fiškálne opatrenia prijaté na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvyšovania cien energie. Patria medzi ne opatrenia z roku 2022, ktorých platnosť bola predĺžená, najmä zníženie spotrebných daní z benzínových pohonných hmôt a zníženie DPH na elektrinu a plyn v prípade zmlúv pre domácnosti; rozšírenie uplatniteľnosti sociálnej tarify na energetické výrobky, plošné príjmové transfery domácnostiam prostredníctvom ich účtov za plyn a elektrickú energiu („energetický balík“), účelovo viazané jednorazové transfery (pre domácnosti používajúce iné zdroje vykurovania okrem plynu a elektriny) a priama podpora na pomoc spoločnostiam, ktoré čelia rastúcim nákladom na energiu.

Náklady na tieto opatrenia sú naďalej čiastočne kompenzované daňami z neočakávaných ziskov dodávateľov energie, konkrétne daňami v odvetviach elektrickej energie a ropy, ktoré sú zavedené od roku 2022, a daňou pre prevádzkovateľa medzinárodnej plynárenskej siete (Fluxys) v roku 2023. Po zohľadnení týchto príjmov sa v prognóze Komisie z jari 2023 predpokladajú v roku 2023 čisté rozpočtové náklady na podporné opatrenia na úrovni 0,4 % HDP 17 .

Zdá sa, že väčšina opatrení v roku 2023 nie je zameraná na najzraniteľnejšie domácnosti alebo podniky, hoci mnohé z nich vysielajú cenový signál na zníženie dopytu po energii a zvýšenie energetickej efektívnosti. V dôsledku toho sa v prognóze Komisie z jari 2023 výška cielených podporných opatrení, ktorú možno zohľadniť pri posudzovaní dodržiavania fiškálneho odporúčania na rok 2023, odhaduje na 0,1 % HDP v roku 2023 (v porovnaní s 0,2 % HDP v roku 2022). Predpokladá sa, že rozpočtové náklady na dočasnú ochranu poskytovanú vysídleným osobám z Ukrajiny zostanú v porovnaní s rokom 2022 stabilné. Napokon sa očakáva, že na saldo verejných financií v roku 2023 bude mať priaznivý vplyv postupné rušenie dočasných núdzových opatrení súvisiacich s ochorením COVID-19 vo výške 0,5 % HDP.

(19)Rada 12. júla 2022 odporučila Belgicku 18 , aby v roku 2023 zabezpečilo obozretnú fiškálnu politiku, najmä obmedzením rastu primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov pod úroveň strednodobého rastu potenciálneho HDP 19 , pričom sa zohľadní pokračujúca dočasná a cielená podpora pre domácnosti a podniky, ktoré sú najzraniteľnejšie voči zvyšovaniu cien energie, a pre ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny. Belgicko by zároveň malo byť pripravené prispôsobiť bežné výdavky vyvíjajúcej sa situácii. Krajine bolo zároveň odporučené, aby zvýšila verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti s ohľadom na iniciatívu REPowerEU, okrem iného aj využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie.

(20)V prognóze Komisie z jari 2023 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 v kontexte vysokej inflácie expanzívne (–1,1 % HDP), pričom v roku 2022 boli zámery fiškálnej politiky expanzívne (–2 % HDP). Očakáva sa, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) bude v roku 2023 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky vo výške 0,7 % HDP. To zahŕňa zníženie nákladov na cielené podporné opatrenia pre domácnosti a podniky, ktoré sú najzraniteľnejšie voči zvyšovaniu cien energie, o 0,1 % HDP.

Vyšší rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov než strednodobý rast potenciálneho HDP teda nie je spôsobený cielenou podporou pre domácnosti a podniky, ktoré sú najzraniteľnejšie voči zvyšovaniu cien energie, a pre ľudí utekajúcich z Ukrajiny. Expanzívny rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) je spôsobený aj trvalým zvyšovaním miezd vo verejnom sektore a sociálnych dávok (v dôsledku indexácie miezd vo verejnom sektore a sociálnych dávok), štrukturálne rastúcimi bežnými výdavkami vyplývajúcimi zo starnutia obyvateľstva, reformou zdaňovania energie v prípade zmlúv pre domácnosti a dočasným znížením príspevkov na sociálne zabezpečenie odvádzaných podnikmi v prvom polroku 2023. Možno teda konštatovať, že predpokladaný rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov nie je v súlade s odporúčaním Rady.

Výdavky financované z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ majú v roku 2023 predstavovať 0,3 % HDP, zatiaľ čo investície financované z vnútroštátnych zdrojov majú predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky vo výške 0,1 percentuálneho bodu 20 . Belgicko teda plánuje financovať dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, pričom má v úmysle zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Plánuje financovať verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a do energetickej bezpečnosti, ako sú investičné projekty v oblasti obnovy budov, udržateľnej mobility a dekarbonizácie energetiky, a kľúčové investície na urýchlenie digitálnej transformácie (vrátane digitalizácie verejnej správy, podpory digitálnej integrácie a posilnenia kybernetickej bezpečnosti), ktoré sú financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a z iných fondov EÚ.

(21)Podľa programu stability sa očakáva, že deficit verejných financií v roku 2024 klesne na úroveň 4,2 % HDP. V poklese v roku 2024 sa prejavuje aj zrušenie dočasných podporných opatrení, ktoré boli prijaté v kontexte rastúcich cien energie. V programe sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa koncom roka 2024 zvýši na 107,1 %. Na základe opatrení v príslušných oblastiach politiky, ktoré boli známe k dátumu uzávierky prognózy, sa v prognóze Komisie z jari 2023 predpokladá, že deficit verejných financií bude v roku 2024 na úrovni 4,7 % HDP. Tento deficit je vyšší ako deficit predpokladaný v programe, a to najmä v dôsledku opatrení znižujúcich deficit, ktoré ešte neboli v programe špecifikované a predstavujú 0,2 % HDP (a preto nie sú zohľadnené v prognóze Komisie z jari 2023), a v dôsledku nepriaznivejšej prognózy príjmov verejnej správy, najmä pokiaľ ide o dane z príjmov právnických osôb. V prognóze Komisie z jari 2023 sa počíta s podobným pomerom dlhu verejnej správy k HDP, a to 107,3 % na konci roku 2024.

(22)V programe stability sa predpokladá postupné ukončenie všetkých podporných opatrení v oblasti energetiky v roku 2024. Komisia takisto v súčasnosti predpokladá úplné ukončenie podporných opatrení v oblasti energetiky v roku 2024. Vychádza sa pritom z predpokladu, že ceny energie nezačnú opäť rásť.

(23)V nariadení Rady (ES) č. 1466/97 sa požaduje ročné zlepšenie štrukturálneho rozpočtového salda smerom k strednodobému cieľu o referenčnú hodnotu na úrovni 0,5 % HDP 21 . Vzhľadom na aspekty fiškálnej udržateľnosti 22 a potrebu znížiť deficit pod referenčnú hodnotu 3 % HDP by bolo vhodné, aby sa v roku 2024 štrukturálne saldo zlepšilo aspoň o 0,7 % HDP. V záujme zabezpečenia takéhoto zlepšenia by rast čistých primárnych výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov 23 v roku 2024 nemal presiahnuť 2 %, ako sa uvádza v tomto odporúčaní.

Zároveň by sa mali postupne zrušiť zostávajúce podporné opatrenia v oblasti energetiky (ktoré Komisia v súčasnosti odhaduje na 0,4 % HDP v roku 2023), a to v závislosti od vývoja na trhu s energiou a počnúc najmenej cielenými opatreniami, a súvisiace úspory by sa mali použiť na zníženie deficitu verejných financií.

Okrem toho podľa prognózy Komisie z jari 2023 rast čistých primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2023 nie je v súlade s odporúčaním Rady. Ak sa to potvrdí, bol by vhodný nižší rast čistých primárnych výdavkov v roku 2024.

(24)V prognóze Komisie z jari 2023 sa očakáva, že za predpokladu nezmenených politík budú čisté primárne výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov v roku 2024 rásť na úrovni 2,7 %, čo je nad odporúčanou mierou rastu.

(25)Podľa programu sa očakáva, že verejné investície sa zvýšia z 2,9 % HDP v roku 2023 na 3,1 % HDP v roku 2024. Vyššie investície odzrkadľujú vyššie investície financované z vnútroštátnych zdrojov a investície financované z prostriedkov EÚ, konkrétne prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. V programe sú uvedené reformy a investície, od ktorých sa očakáva, že prispejú k fiškálnej udržateľnosti a k udržateľnému a inkluzívnemu rastu. Patrí medzi ne projekt fiškálnej reformy systému daní a dávok zameraný na podporu zamestnanosti a hospodárskej činnosti, čím sa podporí udržateľnosť verejných financií, ako aj dôchodková reforma (ako sa predpokladá v pláne obnovy a odolnosti) s cieľom zlepšiť finančnú udržateľnosť dôchodkového systému. Plán má okrem toho zintenzívniť úsilie o posilnenie verejných investícií s cieľom urýchliť zelenú a digitálnu transformáciu, a to aj vykonávaním plánu obnovy a odolnosti.

(26)V programe stability je načrtnuté strednodobé fiškálne smerovanie do roku 2026. Podľa programu sa očakáva, že deficit verejných financií klesne na úroveň 3,3 % HDP v roku 2025, pričom do roku 2026 má klesnúť na 2,9 % HDP. Predpokladá sa teda, že deficit verejných financií klesne v roku 2026 pod úroveň 3 % HDP. Podľa programu sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa zvýši zo 107,1 % na konci roku 2024 na 107,8 % na konci roku 2026.

(27)Belgicko čelí značným výzvam v oblasti fiškálnej udržateľnosti. Súvisia s vysokou úrovňou dlhu verejnej správy, ako aj s očakávaným zhoršovaním (za predpokladu nezmenenej politiky) vplyvu výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva na verejné financie vzhľadom na rýchle starnutie populácie. V správe Komisie o starnutí obyvateľstva z roku 2021 sa predpokladá zvýšenie výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva o 3,6 percentuálneho bodu HDP do roku 2040 a o 5,4 percentuálneho bodu HDP do roku 2070, najmä v dôsledku výdavkov na dôchodky a dlhodobú starostlivosť. Predpokladá sa, že výdavky na dôchodky sa v rokoch 2019 – 2070 zvýšia o 3 percentuálne body HDP, pričom v eurozóne majú vzrásť v priemere o 0,1 percentuálneho bodu HDP. V prípade Belgicka by prevažná časť predpokladaného zvýšenia nastala už do roku 2040, keď sa výdavky na dôchodky zvýšia o 2,7 percentuálneho bodu HDP na 14,9 % HDP. Tento problém má pomôcť riešiť dôchodková reforma zahrnutá do belgického plánu obnovy a odolnosti spolu s ďalšími cieľmi, ako je napríklad zlepšenie sociálnej udržateľnosti systému, motivovanie ľudí, aby zostali aktívni na trhu práce aj po splnení podmienok na predčasný odchod do dôchodku, a zabezpečenie väčšej konvergencie medzi dôchodkovými systémami a v rámci nich. Pokiaľ ide o dlhodobú starostlivosť, verejné výdavky dosiahli v roku 2019 úroveň 2,2 % HDP (priemer v EÚ predstavuje 1,7 %), čím sa Belgicko zaradilo medzi krajiny s najvyššími výdavkami na dlhodobú starostlivosť v EÚ. V základnom scenári sa predpokladá, že výdavky na dlhodobú starostlivosť sa do roku 2070 zvýšia ešte viac na 4,3 % HDP. V najnepriaznivejších scenároch by sa však tieto výdavky mohli zvýšiť až na 6,0 % HDP. 24 Dôkazy poukazujú na možné nadmerné využívanie rezidenčnej starostlivosti a zbytočné alebo predčasné umiestňovanie starších ľudí do ústavnej starostlivosti. Z dostupných údajov vyplýva, že počet starších ľudí umiestnených zbytočne alebo prinajmenšom predčasne do zariadení rezidenčnej starostlivosti zostáva vysoký, hoci v posledných rokoch klesá. Z údajov konkrétne vyplýva, že podiel jednotlivcov, ktorých sa táto otázka týka, je vysoký v Bruseli a vo Valónsku. Federálne subjekty, na ktoré je od roku 2019 prenesená zodpovednosť za dlhodobú starostlivosť, spustili reformy na zlepšenie nákladovo efektívneho využívania rôznych foriem starostlivosti, ktorých cieľom je predovšetkým zabrániť zbytočnému alebo predčasnému umiestňovaniu do ústavnej starostlivosti, prípadne ho oddialiť. Nekladú však dostatočný dôraz na riešenie problému fiškálnej udržateľnosti.

(28)Napriek nedávnym reformám zostáva v Belgicku daňovo-odvodové zaťaženie (príspevky na sociálne zabezpečenie a zdaňovanie príjmov z práce) vo všetkých mzdových pásmach výrazne nad priemerom EÚ s výnimkou zamestnancov s veľmi nízkou mzdou (50 % priemeru), čo môže odrádzať od práce. Zaviedlo sa niekoľko opatrení na zvýšenie čistého príjmu zamestnancov s nízkou mzdou, ako napríklad pracovný bonus (Flámsko) a dávky pre dlhodobo nezamestnaných podmienené výkonom práce alebo dávky na medziregionálnu mobilitu (federálne). Tieto opatrenia však zároveň ešte viac zvyšujú vysokú hraničnú sadzbu dane pre zamestnancov s nižšími strednými príjmami (tzv. pasca nízkej mzdy), čo môže odrádzať od investícií do celoživotného vzdelávania, ako aj zvyšovať počet odpracovaných hodín. Dávky v nezamestnanosti sú časovo neobmedzené a v prípade dlhodobo nezamestnaných sa nezisťujú majetkové pomery. Viaceré nepeňažné sociálne dávky sú navyše naviazané na nezamestnanosť poberateľa, čo môže prispievať k pasci pretrvávajúcej nečinnosti, nezamestnanosti a nízkej mzdy. Plošná revízia systému dávok by zlepšila transparentnosť z hľadiska pracovných stimulov a mohla by prispieť k vyššej účinnosti aktivačných politík.

(29)Rozsiahle využívanie daňových výdavkov – čiastočne na vyváženie vysokých daňových sadzieb – prináša neefektívnosť a zvýhodňuje určité druhy odmien a výdavkov. To vedie k hospodárskym, sociálnym a environmentálnym deformáciám. Osobitné režimy, ako sú stravné lístky, dotácie na dochádzanie do zamestnania alebo oslobodenie od zrážkovej dane za nadčasy, prácu v oblasti výskumu a vývoja a nočnú/zmenovú prácu, sú rozpočtovo nákladné a podľa zistení vedú k neefektívnosti. Niektoré položky odpočítateľné z dane z príjmov fyzických osôb (napr. odpočet za poukážky na služby) sú neprimerane výhodné pre zamestnancov s vysokými príjmami. Stále existujú daňové stimuly na investície do nehnuteľností, a to na federálnej úrovni (katastrálne údaje, ktoré podhodnocujú skutočné príjmy z prenájmu, odpočítateľnosť úrokov v prípade úverov na druhé obydlie), ale aj na regionálnej úrovni (chèque-habitat vo Valónsku). Skresľuje sa tým prideľovanie zdrojov a potenciálnym dôsledkom sú nadmerné investície do určitých druhov aktív z daňových dôvodov. Daňovo motivované dotácie, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie, sa zvýšili. Zníženie sadzby DPH na elektrinu a plyn v prípade zmlúv pre domácnosti, súbežne s poskytovaním podpory pre domácnosti, naďalej dlhodobo favorizuje fosílne palivá a odrádza od ďalšej diverzifikácie a úspor energie. Pri pohľade na čoraz väčšie problémy s dopravnými zápchami a znečistením ovzdušia sa zdá, že dane z dopravy a dane za znečisťovanie sa stále nevyužívajú dostatočne. Očakáva sa, že širšia daňová reforma, ktorú vláda plánuje zaviesť do roku 2024, zníži daňové zaťaženie práce a zmierni niektoré deformácie, pokiaľ bude prijatá a implementovaná.

(30)V súlade s článkom 19 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/241 a kritériom 2.2 prílohy V k uvedenému nariadeniu plán obnovy a odolnosti zahŕňa rozsiahly súbor vzájomne sa posilňujúcich reforiem a investícií, ktoré sa majú vykonať do roku 2026. Vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Belgicka už prebieha, no zvyšuje sa riziko oneskorení. Belgicko ešte nepredložilo žiadosť o platbu. Rýchle a stabilné vykonávanie si bude vyžadovať účinné riadenie. V roku 2023 sa očakáva revízia plánu tak, aby zahŕňal okrem iného kapitolu o REPowerEU, pričom sa zohľadní revízia maximálneho grantu prideleného Belgicku v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti smerom nadol. Rýchle začlenenie novej kapitoly o REPowerEU do plánu obnovy a odolnosti umožní financovať dodatočné reformy a investície na podporu strategických cieľov Belgicka v oblasti energetiky a zelenej transformácie. V súlade s článkom 14 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2021/241 Belgicko 31. marca 2023 vyjadrilo zámer požiadať v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti o dodatočnú úverovú podporu vo výške 1 024 900 000 EUR. Pre úspešné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti, ako aj iných hospodárskych politík a politík zamestnanosti, ktoré presahujú rámec plánu, je naďalej dôležité systematické a účinné zapájanie miestnych a regionálnych orgánov, sociálnych partnerov a iných príslušných zainteresovaných strán, čím sa má zabezpečiť všeobecná zodpovednosť za celkový program v danej oblasti politiky.

(31)Komisia v roku 2022 schválila všetky programové dokumenty Belgicka v oblasti politiky súdržnosti okrem programu Európskeho fondu regionálneho rozvoja pre región Brusel – hlavné mesto, ktorý bol prijatý v roku 2023. Kľúčom k dosiahnutiu zelenej a digitálnej transformácie, zvýšeniu hospodárskej a sociálnej odolnosti a dosiahnutiu vyváženého územného rozvoja v Belgicku je pokračovanie v urýchlenom vykonávaní programov politiky súdržnosti pri súčasnom zachovaní synergií a komplementárnosti s plánom obnovy a odolnosti vrátane kapitoly o REPowerEU.

(32)Popri hospodárskych a sociálnych výzvach, ktorými sa zaoberá plán obnovy a odolnosti, Belgicko čelí viacerým ďalším výzvam v oblasti trhu práce, vzdelávacieho systému, energetickej politiky a zelenej transformácie. Miera voľných pracovných miest v Belgicku patrí v súčasnosti medzi najvyššie v EÚ a pre zamestnávateľov je čoraz ťažšie nájsť zamestnancov so správnymi zručnosťami. V účasti na trhu práce sú však značné regionálne rozdiely. Nedostatok pracovníkov je vysoký v povolaniach s nízkou aj vysokou úrovňou kvalifikácie, pričom pracovná sila chýba vo viacerých odvetviach, napríklad v informačných a komunikačných technológiách, na odborných, technických a vedeckých pracovných miestach, v ubytovacích a stravovacích službách či v zdravotnej starostlivosti. Počet absolventov, a najmä absolventiek vedných, technologických, inžinierskych a matematických odborov (STEM) zostáva nízky a ich podiel sa zvyšuje len pomaly, a to aj napriek osobitným akčným plánom v oblasti STEM. Nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami možno vysvetliť aj nízkou účasťou na vzdelávaní dospelých. Súčasné stimuly pre vzdelávanie dospelých nemusia oslovovať osoby s nízkym vzdelaním, ktorým by zvýšenie úrovne zručností mohlo priniesť lepšie pracovné príležitosti. Kľúčom k zníženiu nedostatku požadovaných zručností a podpore začleňovania a prerozdelenia pracovnej sily sú kvalitné systémy vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré reagujú na meniace sa potreby trhu práce, a cielené opatrenia na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu. Riešenie nedostatku pracovných síl a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami je hlavnou pákou na riešenie digitálnej transformácie a umožnenie zelenej transformácie, ako aj na dosiahnutie hlavných cieľov EÚ v oblasti zamestnanosti a zručností do roku 2030.

(33)Nielen minimalizovanie faktorov v daňovom systéme a systéme dávok, ktoré odrádzajú od práce, ale aj účinnejšie a cielenejšie aktivačné opatrenia by mohli pomôcť uvoľniť veľký nevyužitý potenciál pracovnej sily a zmierniť čoraz väčší nedostatok pracovníkov a požadovaných zručností. Znevýhodnené skupiny, napríklad ľudia s nízkou úrovňou dosiahnutého vzdelania, s migrantským pôvodom alebo so zdravotným postihnutím, sú menej integrované do trhu práce. Miera prechodu od nezamestnanosti alebo nečinnosti k zamestnaniu je v priemere nízka. Z toho vyplýva, že stále existuje priestor na posilnenie účinnosti aktívnych politík trhu práce, najmä pomocou systematickejších hodnotení a integrovaných ciest pre uchádzačov o zamestnanie, ktorí čelia viacerým prekážkam pri hľadaní práce. Ďalšie zvyšovanie miery zamestnanosti si bude vyžadovať aj politiky na podporu opätovného začlenenia dlhodobo práceneschopných osôb, najmä v dôsledku vyhorenia a depresie (25 % prípadov), ktoré dnes značne prevyšujú počet nezamestnaných.

(34)Pokiaľ ide o nedostatok pracovných síl a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, existujú obavy v súvislosti s výkonnosťou, inkluzívnosťou a spravodlivosťou vzdelávacích systémov, a to aj vzhľadom na vysoké verejné výdavky na vzdelávanie. Rozdiely vo vzdelávacích výstupoch úzko súvisia so sociálno-ekonomickým a migrantským pôvodom študentov a patria medzi najväčšie v EÚ, čo vedie k nerovnostiam vo vzdelávaní. Kľúčové bude zvýšenie atraktívnosti odborného vzdelávania a prípravy, ako aj ich relevantnosti pre trh práce. Posilnenie učiteľského povolania poskytovaním lepšej odbornej prípravy učiteľov a kontinuálneho profesijného rozvoja a vytváraním flexibilnejších a atraktívnejších kariérnych dráh by pomohlo znížiť rastúci nedostatok kvalifikovaných učiteľov, pri ktorom hrozí ďalšie prehlbovanie existujúcich nerovností vo vzdelávaní. Nedávno sa podnikli určité kroky na posilnenie učiteľského povolania, prípadne sa plánujú. Bude nevyhnutné pokračovať vo vykonávaní týchto opatrení a monitorovať ich vplyv.

(35)Približne 70 % hrubej domácej spotreby energie v Belgicku pokrýva dovoz fosílnych palív. V roku 2021 tvorila ropa 45 % energetického mixu Belgicka a zemný plyn 23 %. Spotreba zemného plynu v Belgicku v období od augusta 2022 do marca 2023 klesla o 15 % v porovnaní s priemernou spotrebou plynu za rovnaké obdobie v predchádzajúcich piatich rokoch, čím krajina splnila cieľ (15 %). Belgicko by mohlo pokračovať v úsilí o dočasné zníženie dopytu po plyne až do 31. marca 2024 25 . Energia z obnoviteľných zdrojov predstavovala v roku 2021 len 13 % konečnej spotreby energie. Aby Belgicko zohľadnilo ambicióznejšie zámery EÚ, bude musieť výrazne zvýšiť svoj cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030, ktorý je v súčasnosti stanovený na úrovni 17,5 % a v posúdení Komisie z roku 2020 sa považuje za neambiciózny. Plánované zníženie jadrovej energie a predpokladaný nárast dopytu po elektrickej energii si vyžiadajú výrazné zvýšenie energetickej efektívnosti a podielu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Rozvoj projektov v oblasti veternej energie na pevnine a súvisiace rozšírenie elektrizačnej sústavy však naďalej výrazne brzdí nízka miera akceptácie verejnosťou a dlhé oneskorenia pri udeľovaní povolení, a to najmä v dôsledku opakujúcich sa a zdĺhavých odvolacích konaní. Pre urýchlenie zavádzania veternej energie na pevnine a súvisiaceho posilnenia sústavy možno uskutočniť ďalšie kroky. Viac priestoru pre veternú energiu by sa mohlo uvoľniť vďaka priestorovému plánovaniu a revízii pravidiel upravujúcich minimálnu vzdialenosť veterných turbín od letísk, radarov a vojenských zón. Udeľovanie povolení by sa mohlo uľahčiť tým, že sa projektom veternej a sieťovej infraštruktúry poskytne štatút prevažujúceho verejného záujmu a urýchli sa vybavovanie odvolaní. Akceptovateľnosť na miestnej úrovni by sa mohla zvýšiť účasťou obcí a občanov na projektoch výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Ďalšiu motiváciu pre rozšírenie strešnej solárnej energie (malých aj veľkých zariadení) by poskytlo prijatie reforiem, ktoré určia záväzné požiadavky pre veľké verejné a komerčné budovy, stimuly pre prenajímateľov a právne rámce, ktoré uľahčia spoločné využívanie energie. Okrem toho by sa mohla podporovať vlastná spotreba a flexibilita na strane dopytu. Proaktívne pripravované, integrovanejšie a konzistentnejšie desaťročné plány investícií do elektrickej siete by mohli zabrániť oneskoreniam pri pripájaní nových projektov v oblasti veternej energie (a iných obnoviteľných zdrojov), ako aj koncových používateľov (tepelné čerpadlá, nabíjacie stanice pre elektrické automobily), pričom by mali predvídať očakávaný nárast spotreby elektrickej energie v priemysle.

(36)Ďalšie politické reformy a dodatočné investície na zníženie emisií skleníkových plynov v odvetviach energetiky, priemyslu, stavebníctva a dopravy by pomohli znížiť celkovú vysokú závislosť Belgicka od dovozu fosílnych palív. Motiváciou k zvýšeniu energetickej efektívnosti v priemysle by mohli byť lepšie dobrovoľné dohody, zavádzanie plánov na úsporu energie a dekarbonizáciu pre najväčších používateľov fosílnych palív, stimuly na elektrifikáciu a zavádzanie priemyselných tepelných čerpadiel alebo širšie začlenenie obehových výrobných metód. Belgicku hrozí, že nedosiahne svoje ciele v oblasti obnovy a energetickej efektívnosti do roku 2030. Znižovanie spotreby fosílnych palív v budovách je stále veľkým problémom. Súčasné investičné úsilie v oblasti energetickej obnovy by sa preto malo zintenzívniť a doplniť o politické reformy, ako sú napríklad zákaz fosílnych palív v nových budovách, povinné energeticky efektívne renovácie, postupné ukončenie vykurovania na báze fosílnych palív a presun stimulov smerom k nízkouhlíkovým vykurovacím riešeniam, ako sú tepelné čerpadlá a tepelné siete zásobované rekuperovanou a obnoviteľnou energiou. Súbežne s tým by sa vzdelávanie a odborná príprava mali prispôsobiť príslušným vznikajúcim zeleným technickým zručnostiam a mal by sa zabezpečiť dostatočný počet vhodne kvalifikovaných technikov a stavebných pracovníkov. Vysoký podiel používania osobných automobilov v doprave predstavuje veľkú časť spotreby ropy v Belgicku. Podpora „bezmotorovej mobility“ (napríklad cyklistiky, spoločnej mobility) a využívanie verejnej dopravy by pomohli znížiť využívanie osobných automobilov a náklady spojené s preťažením ciest. Vďaka nepretržitým investíciám do cyklistickej infraštruktúry, propagačným iniciatívam a cieleným stimulom došlo v roku 2022 k zvýšeniu využívania bicykla ako prostriedku na dochádzanie do práce, a to najmä vo Flámsku a Bruseli. Stále však existuje priestor na ďalšiu podporu tejto formy bezmotorovej mobility prostredníctvom investícií do cyklistickej infraštruktúry a bezpečnosti cestnej premávky pre cyklistov. Využívanie verejnej dopravy sa po kríze COVID-19 ešte úplne nevrátilo na pôvodné úrovne a mohlo by sa ďalej podporovať zlepšením prímestských a medzimestských spojov, investíciami do obnovy vozového parku a vyššou frekvenciou spojov.

(37)Nedostatok pracovnej sily a požadovaných zručností v odvetviach a povolaniach, ktoré sú kľúčové pre zelenú transformáciu, vrátane výroby, zavádzania a údržby emisne neutrálnych technológií, vytvára prekážky pri prechode na emisne neutrálne hospodárstvo. Kľúčom k zníženiu nedostatku požadovaných zručností a podpore začleňovania a prerozdelenia pracovnej sily sú kvalitné systémy vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré reagujú na meniace sa potreby trhu práce, a cielené opatrenia na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu. S cieľom uvoľniť nevyužitú ponuku pracovnej sily musia byť tieto opatrenia dostupné najmä pre jednotlivcov a v tých odvetviach a regiónoch, ktoré sú najviac ovplyvnené zelenou transformáciou. V roku 2022 bol zaznamenaný nedostatok pracovníkov vo viacerých povolaniach, ktoré si vyžadujú osobitné zelené zručnosti alebo znalosti, napríklad v oblasti stavebného inžinierstva a prevádzky elektrární.

(38)Rada na základe posúdenia Komisie preskúmala program stability na rok 2023 a jej stanovisko 26 je zohľadnené v odporúčaní 1, ktoré je uvedené ďalej.

(39)Vzhľadom na úzke prepojenie medzi hospodárstvami členských štátov eurozóny a ich kolektívny príspevok k fungovaniu hospodárskej a menovej únie Rada odporučila, aby členské štáty eurozóny prijali opatrenia, a to aj prostredníctvom svojich plánov obnovy a odolnosti, s cieľom i) zachovať v roku 2023 udržateľnosť dlhovej služby a zdržať sa širokej podpory celkového dopytu, lepšie zacieliť fiškálne opatrenia prijaté s cieľom zmierniť vplyv vysokých cien energie a zvážiť primerané spôsoby postupného ukončovania podpory, keď tlaky na ceny energie poľavia; ii) udržať vysokú mieru verejných investícií a podporovať súkromné investície v snahe napomôcť zelenej a digitálnej transformácii; iii) podporovať taký vývoj v oblasti miezd, ktorý by zmiernil stratu kúpnej sily a zároveň obmedzil druhotné účinky na infláciu, ďalej zlepšiť aktívne politiky trhu práce a riešiť nedostatok požadovaných zručností; iv) zlepšiť podnikateľské prostredie a zabezpečiť, aby energetická podpora pre podniky bola nákladovo efektívna, dočasná, cielená na životaschopné podniky a aby sa v dôsledku nej nevytrácala motivácia realizovať zelenú transformáciu, a v) zachovať makrofinančnú stabilitu a monitorovať riziká pri súčasnom ďalšom úsilí o dobudovanie bankovej únie. V prípade Belgicka odporúčania 1, 2, 3 a 4 prispievajú k vykonávaniu prvého, druhého a tretieho odporúčania pre eurozónu,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Belgicko v rokoch 2023 a 2024 prijalo opatrenia s cieľom:

1.zrušiť platné podporné opatrenia v oblasti energetiky do konca roka 2023 a použiť súvisiace úspory na zníženie deficitu verejných financií; ak by si obnovené zvyšovanie cien energie vyžadovalo podporné opatrenia, zabezpečiť, aby boli zamerané na ochranu zraniteľných domácností a podnikov, fiškálne dostupné a aby sa zachovali stimuly na úsporu energie;

zabezpečiť obozretnú fiškálnu politiku, najmä obmedzením nominálneho zvýšenia čistých primárnych výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2024 najviac na 2 %;

zachovať verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov a zabezpečiť účinné čerpanie grantov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, najmä s cieľom podporiť zelenú a digitálnu transformáciu;

v období po roku 2024 pokračovať v realizácii strednodobej fiškálnej stratégie postupnej a udržateľnej konsolidácie v kombinácii s investíciami a reformami vedúcimi k vyššiemu udržateľnému rastu s cieľom dosiahnuť obozretnú strednodobú fiškálnu pozíciu;

posilniť úsilie o zlepšenie efektívnosti dlhodobej starostlivosti; uskutočniť reformu daňového systému a systému dávok s cieľom obmedziť prekážky, ktoré odrádzajú od práce, a to presunom daňového zaťaženia z práce a zjednodušením daňového systému a systému dávok; preskúmať daňové výdavky s cieľom znížiť ich hospodársky, sociálny a environmentálny škodlivý vplyv;

2.zabezpečiť účinné riadenie, aby bolo možné rýchlo a stabilne vykonávať plán obnovy a odolnosti; urýchlene sfinalizovať kapitolu o REPowerEU s cieľom čo najrýchlejšie začať s jej vykonávaním; pokračovať v rýchlom vykonávaní programov politiky súdržnosti pri súčasnom zachovaní komplementárnosti a synergií s plánom obnovy a odolnosti;

3.riešiť nedostatok pracovných síl a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, a to najmä posilnením aktivačných politík na integráciu znevýhodnených skupín do trhu práce; zlepšiť výkonnosť a spravodlivosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy a pokračovať v reformách na posilnenie učiteľského povolania;

4.znížiť celkovú závislosť od fosílnych palív intenzívnejším zlepšovaním energetickej efektívnosti a znižovaním využívania fosílnych palív v budovách, ďalšou stimuláciou dekarbonizácie priemyslu a podporou využívania a poskytovania verejnej dopravy, ako aj bezmotorovej mobility; urýchliť zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov a súvisiacej sieťovej infraštruktúry ďalším zjednodušením postupov udeľovania povolení vrátane skrátenia odvolacích konaní a prijatím právnych rámcov na ďalšie zvýšenie investícií do zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a uľahčenie spoločného využívania energie; zintenzívniť politické úsilie zamerané na poskytovanie a nadobúdanie zručností potrebných na zelenú transformáciu.

V Bruseli

(1)    Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

(2)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17).

(3)    COM(2022) 780 final.

(4)    COM(2023) 62 final.

(5)    COM(2023) 168 final.

(6)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/435 z 27. februára 2023, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/241, pokiaľ ide o kapitolu REPowerEU v plánoch obnovy a odolnosti, a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) 2021/1060 a (EÚ) 2021/1755 a smernica 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 63, 28.2.2023, s. 1).

(7)    COM(2023) 141 final.

(8)    COM(2022) 583 final.

(9)    Vykonávacie rozhodnutie Rady z 13. júla 2021 o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Belgicka (ST 10161/21; ST 10161/21 ADD 1).

(10)    SWD(2023) 601 final.

(11)    Eurostat – Euro ukazovatele 47/2023, 21. 4. 2023.

(12)    COM(2023) 631 final, 24. 5. 2023.

(13)    COM(2023) 141 final, 8. 3. 2023.

(14)    Odporúčanie Rady z 18. júna 2021, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Belgicka na rok 2021 (Ú. v. EÚ C 304, 29.7.2021, s. 5).

(15)    Zámery fiškálnej politiky sa merajú ako zmena primárnych výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení) okrem dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19, ale vrátane výdavkov financovaných z nenávratnej podpory (grantov) v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ v porovnaní so strednodobým potenciálnym rastom. Podrobnejšie informácie sú uvedené v rámčeku 1 v tabuľkách týkajúcich sa fiškálnej štatistiky.

(16)    Ostatné kapitálové výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov predstavovali neutrálny príspevok vo výške 0 percentuálnych bodov HDP.

(17)    Tento údaj predstavuje úroveň ročných rozpočtových nákladov na uvedené opatrenia, a to vrátane bežných príjmov a výdavkov, ako aj prípadných opatrení v oblasti kapitálových výdavkov.

(18)    Odporúčanie Rady z 12. júla 2022, ktoré sa týka národného programu reforiem Belgicka na rok 2022 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Belgicka na rok 2022 (Ú. v. EÚ C 334, 1.9.2022, s. 9).

(19)    Na základe prognózy Komisie z jari 2023 sa strednodobý (desaťročný priemerný) rast potenciálneho HDP Belgicka v nominálnom vyjadrení odhaduje na 5,4 %.

(20)    Predpokladá sa, že ostatné kapitálové výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov budú predstavovať expanzívny príspevok vo výške 0,1 percentuálneho bodu HDP.

(21)    Pozri článok 5 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97, v ktorom sa takisto vyžaduje úprava vo výške viac ako 0,5 % HDP pre členské štáty s verejným dlhom presahujúcim 60 % HDP alebo s výraznejšími rizikami v oblasti udržateľnosti dlhovej služby.

(22)    Komisia odhadla, že na dosiahnutie realistického zníženia dlhu alebo udržanie verejného dlhu na obozretnej úrovni v strednodobom horizonte bude Belgicko potrebovať priemerný ročný nárast štrukturálneho primárneho salda vo vyjadrení ako podiel na HDP vo výške 1,0 percentuálneho bodu. Tento odhad vychádzal z prognózy Komisie z jesene 2022. Východiskovým bodom pre tento odhad bol predpokladaný deficit verejných financií a verejný dlh na rok 2024, pričom sa predpokladalo zrušenie podporných opatrení v oblasti energetiky v roku 2024.

(23)    Čisté primárne výdavky sú vymedzené ako výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov bez diskrečných príjmových opatrení a bez úrokových výdavkov, ako aj výdavkov na cyklickú nezamestnanosť.

(24)    Európska komisia, 2021 Ageing Report (Správa o starnutí obyvateľstva z roku 2021). V konvergenčnom scenári nákladov a v konvergenčnom scenári nákladov a pokrytia sa predpokladá, že výdavky Belgicka na dlhodobú starostlivosť dosiahnu 6 % HDP.

(25)     Nariadenie Rady (EÚ) 2022/1369 a nariadenie Rady (EÚ) 2023/706.

(26)    Podľa článku 5 ods. 2 a článku 9 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97.