(2)

Priemysel EÚ preukázal svoju bytostnú odolnosť, ale čelí výzvam. Vysoká inflácia, nedostatok pracovnej sily, narušenia dodávateľských reťazcov po pandémii COVID-19, rastúce úrokové sadzby a prudký rast nákladov na energiu a cien vstupov majú vplyv na konkurencieschopnosť priemyslu EÚ. Tieto výzvy sú spojené so silnou, no nie vždy spravodlivou hospodárskou súťažou na roztrieštenom globálnom trhu. EÚ už vypracovala niekoľko iniciatív na podporu svojho priemyslu, ako napríklad Priemyselný plán Zelenej dohody (40), akt o kritických surovinách (41), akt o emisne neutrálnom priemysle (42), nový dočasný krízový a prechodný rámec pre štátnu pomoc (43) a plán REPowerEU (44). Hoci tieto riešenia poskytujú rýchlu a cielenú podporu, EÚ potrebuje štrukturálnejšiu odpoveď na investičné potreby svojich odvetví, ochranu súdržnosti a rovnakých podmienok na jednotnom trhu, ako aj na zníženie miery strategických závislostí EÚ.

(2)

Priemysel EÚ preukázal svoju bytostnú odolnosť, ale v budúcnosti sa musí zabezpečiť aj jeho konkurencieschopnosť. Vysoká inflácia, nedostatok pracovnej sily, narušenia dodávateľských reťazcov po pandémii COVID-19, útočná vojna Ruska proti Ukrajine, rastúce úrokové sadzby a prudký rast nákladov na energiu a cien vstupov majú vplyv na konkurencieschopnosť priemyslu EÚ a zdôraznili, že je dôležité aby Únia zabezpečila svoju otvorenú strategickú autonómiu a znížila svoju strategickú závislosť od tretích krajín v rôznych sektoroch. Tieto výzvy sú spojené so silnou, no nie vždy spravodlivou hospodárskou súťažou na roztrieštenom globálnom trhu. EÚ už vypracovala niekoľko iniciatív na podporu svojho priemyslu, ako napríklad Priemyselný plán Zelenej dohody (40), akt o kritických surovinách (41), akt o emisne neutrálnom priemysle (42), nový dočasný krízový a prechodný rámec pre štátnu pomoc (43) a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti  (43a) zmenený plánom REPowerEU (44). Hoci tieto riešenia poskytujú rýchlu a cielenú podporu, EÚ potrebuje štrukturálnejšiu odpoveď na investičné potreby svojich odvetví, ochranu súdržnosti, vytváranie pracovných miest a zaistenie rovnakých podmienok na jednotnom trhu, uľahčenie prístupu k financovaniu, ako aj na zníženie miery strategických závislostí EÚ. Prispôsobenie nových rôznych rámcov štátnej pomoci uľahčilo potenciálne prideľovanie značných objemov štátnej pomoci. Za nepriaznivejších okolností môže táto situácia oslabiť účinnosť vnútorného trhu.

(2a)

Jednotný trh priniesol celej Únii vrátane jej občanov a podnikov významné hospodárske, sociálne a politické výhody. Hoci sa tieto prínosy všeobecne uznávajú, je nevyhnutné pokračovať v hľadaní riešení, ako ďalej využívať jeho nevyužitý spoločenský potenciál. Oznámenie Komisie zo 16. marca 2023 s názvom 30 rokov jednotného trhu pripravuje dlhodobé strategické smerovanie jednotného trhu. Budúci jednotný trh musí byť naďalej schopný prispôsobiť sa vyvíjajúcej sa geopolitickej dynamike, technologickému pokroku a zelenej a digitálnej transformácii a zároveň podporovať odolnosť systému zdravotnej starostlivosti voči starnutiu obyvateľstva a prispievať k posilneniu dlhodobej konkurencieschopnosti a produktivity Únie.

(3)

Zavádzanie a rozširovanie špičkových a digitálnych technológií, čistých technológií a biotechnológií v Únii bude zásadné z hľadiska využitia príležitostí a splnenia cieľov zelenej a digitálnej transformácie, čím sa podporí konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a jeho udržateľnosť. Vyžadujú sa preto okamžité opatrenia na podporu vývoja alebo výroby takýchto technológií v Únii, na ochranu a posilnenie ich hodnotových reťazcov, čím sa zníži miera strategických závislostí Únie a vyrieši sa existujúci nedostatok pracovnej sily a zručností v daných odvetviach prostredníctvom odbornej a učňovskej prípravy a vytvorenia atraktívnych, kvalitných pracovných miest dostupných pre všetkých.

(3)

Zavádzanie a rozširovanie digitálnych technológií, emisne neutrálnych technológií a biotechnológií a biologických vied bude zásadné pre zníženie strategickej závislosti Únie, využitie príležitostí a splnenie cieľov zelenej a digitálnej transformácie, čím sa zabezpečí suverenita a strategická autonómia Únie a podporí konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a jeho udržateľnosť. Vyžadujú sa preto okamžité opatrenia na podporu vývoja alebo výroby takýchto technológií v Únii, na ochranu a posilnenie ich dodávateľských reťazcov, čím sa zníži miera strategických závislostí Únie a vyrieši sa existujúci nedostatok pracovnej sily a zručností v príslušných odvetviach prostredníctvom celoživotného vzdelávania, odbornej a učňovskej prípravy a vytvorenia atraktívnych, kvalitných pracovných miest dostupných pre všetkých.

(4)

Je potrebné podporiť kritické technológie v týchto oblastiach: špičkové a digitálne technológie, čisté technológie a biotechnológie (vrátane príslušných hodnotových reťazcov kritických surovín), najmä projekty, spoločnosti a odvetvia, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v rámci konkurencieschopnosti a odolnosti EÚ a jej hodnotových reťazcov. Špičkové technológie a digitálne technológie by napríklad mali zahŕňať mikroelektroniku, vysokovýkonnú výpočtovú techniku, kvantové technológie (t. j. výpočtové technológie, komunikačné technológie a technológie snímania), cloud computing, edge computing a umelú inteligenciu, kyberneticko-bezpečnostné technológie, robotiku, 5G a vyspelé systémy prepojenosti a virtuálne reality vrátane činností súvisiacich so špičkovými a digitálnymi technológiami na vývoj aplikácií v oblasti obrany a letectva. Čisté technológie by okrem iného mali zahŕňať energiu z obnoviteľných zdrojov; skladovanie elektriny a tepla; tepelné čerpadlá; elektrizačnú sústavu; palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu; udržateľné alternatívne palivá; elektrolyzéry a palivové články; zachytávanie, využívanie a ukladanie oxidu uhličitého; energetickú efektívnosť; vodík a jeho súvisiacu infraštruktúru; inteligentné energetické riešenia; technológie zásadné pre udržateľnosť, ako je čistenie a odsoľovanie vody; progresívne materiály, ako sú nanomateriály, kompozitné materiály a budúce čisté stavebné materiály a technológie pre udržateľnú ťažbu a spracovanie kritických surovín. Biotechnológia by mala zahŕňať technológie, ako sú biomolekuly a ich aplikácie, lieky a zdravotnícke technológie dôležité pre zdravotnú bezpečnosť, biotechnológiu plodín a priemyselnú biotechnológiu, napríklad na zneškodňovanie odpadu, ako aj biovýrobu. Komisia môže vydať usmernenia na účely ďalšieho spresnenia rozsahu technológií v týchto troch oblastiach, ktoré sa v súlade s týmto nariadením považujú za kritické, a to s cieľom podporiť spoločný výklad projektov, spoločností a sektorov, ktoré sa majú podporiť v rámci príslušných programov vzhľadom na spoločný strategický cieľ. Okrem toho by sa technológie v ktorejkoľvek z týchto troch oblastí, ktoré sú predmetom dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu schváleného Komisiou podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, mali považovať za kritické, pričom individuálne projekty patriace do rozsahu pôsobnosti takéhoto dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu by mali byť oprávnené na financovanie v súlade s pravidlami príslušného programu, a to v rozsahu, v akom identifikovaná medzera vo financovaní a oprávnené náklady ešte neboli v plnej miere pokryté.

(4)

Je potrebné podporiť kritické technológie v týchto oblastiach: digitálne technológie, emisne neutrálne technológie a biotechnológie a biologické vedy vrátane liekov na zozname kritických liekov Únie zostavenom podľa článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/123  (44a) a ich zložiek a príslušné dodávateľské reťazce týchto technológií, najmä v projektoch, spoločnostiach a odvetviach, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v rámci konkurencieschopnosti a odolnosti EÚ. Z dôvodu právnej zrozumiteľnosti a jednotnosti by sa vymedzenie digitálnych technológií malo zosúladiť s vymedzením uvedeným v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2481  (44b) a vymedzenie emisne neutrálnych technológií je v súlade s vymedzením v nariadení (EÚ) .../... [akt o emisne neutrálnom priemysle]. Keďže v práve Únie neexistuje vymedzenie pojmu biotechnológie, toto nariadenie by malo prevziať vymedzenie OECD. Biologické vedy by mali zahŕňať uplatňovanie vedeckého poznania na oblasti, ako je biológia, zoológia, botanika, ekológia, fyziológia, biochémia, mikrobiológia, farmakológia, agronómia, medicína. Zahrnuté by mali byť aj kritické lieky vrátane účinných farmaceutických látok, ktoré sú uvedené v zozname kritických liekov Únie. Otvorenú strategickú autonómiu a konkurencieschopnosť Únie nemožno zvýšiť bez posilnenia dodávateľských reťazcov v technologických odvetviach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Finančná podpora projektov v celom dodávateľskom reťazci na výrobu kritických technológií preto takisto prispieva k cieľom platformy STEP. Technológie by sa mali považovať za kritické, ak prinášajú na jednotný trh inovačný, špičkový prvok s významným hospodárskym potenciálom alebo prispievajú k predchádzaniu či znižovaniu závislostí Únie. Komisia by najneskôr dva mesiace po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia mala prijať delegovaný akt na účely ďalšieho spresnenia rozsahu technológií v týchto troch sektoroch, ktoré sa v súlade s týmto nariadením považujú za kritické, a to s cieľom podporiť spoločný výklad projektov, spoločností a sektorov, ktoré sa majú podporiť v rámci príslušných programov vzhľadom na spoločný strategický cieľ spočívajúci v znížení kritických závislostí. Pri vymedzovaní strategických závislostí by Komisia mala vychádzať z posúdení vykonaných v posledných rokoch. Pri vymedzovaní strategických závislostí by Komisia mala vychádzať z posúdení vykonaných v posledných rokoch (44c). Komisia by mala preskúmať delegovaný akt vzhľadom na zistenia svojej priebežnej hodnotiacej správy vypracovanej v súlade s týmto nariadením a prispôsobiť ho v tom čase prevládajúcim trhovým podmienkam. Keďže aktom o emisne neutrálnom priemysle sa vytvára komplexné chápanie tých európskych priemyselných odvetví, ktoré sa považujú za nevyhnutné na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy do roku 2050, strategické projekty určené podľa nariadenia (EÚ) .../... [akt o emisne neutrálnom priemysle], ktoré spĺňajú kritériá odolnosti alebo konkurencieschopnosti aktu o emisne neutrálnom priemysle v duchu kritických aspektov všetkých technologických projektov podľa tohto nariadenia, by sa mali považovať za projekty spĺňajúce ciele platformy STEP. To isté by malo platiť pre strategické projekty určené podľa nariadenia (EÚ) ... [akt o kritických surovinách].

(5)

Posilnenie výrobnej kapacity kľúčových technológií v Únii nebude možné bez primerane veľkej kvalifikovanej pracovnej sily. Nedostatok pracovnej sily a zručností sa však prehĺbil vo všetkých odvetviach vrátane tých, ktoré sa považujú za kľúčové pre zelenú a digitálnu transformáciu, čo ohrozuje rozvoj kľúčových technológií, a to aj v kontexte demografických zmien. Je preto potrebné aktivovať väčší počet ľudí na pracovnom trhu v strategických odvetviach, a to najmä prostredníctvom vytvárania pracovných miest a učňovskej prípravy pre znevýhodnených mladých ľudí, najmä mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy. Takouto podporou sa doplní niekoľko iných opatrení zameraných na uspokojenie potrieb v oblasti zručností vyplývajúcich z transformácie, ako sa uvádza v programe EÚ v oblasti zručností. (45)

(5)

Posilnenie výrobnej kapacity kľúčových technológií v príslušných odvetviach určených v tomto nariadení v Únii nebude možné bez primerane veľkej kvalifikovanej pracovnej sily. Nedostatok pracovnej sily a zručností, ktorý sa však prehĺbil vo všetkých odvetviach vrátane tých, ktoré sa považujú za kľúčové pre zelenú a digitálnu transformáciu, sa vzhľadom na demografické zmeny pravdepodobne ešte prehĺbi, čo ohrozuje rozvoj technológií v príslušných odvetviach určených v tomto nariadení. Je preto potrebné aktivovať väčší počet ľudí na pracovnom trhu v príslušných odvetviach, a to najmä prostredníctvom investícií do vzdelávania a celoživotného vzdelávania, zlepšovania príslušných zručností, vytvárania kvalitných pracovných miest a učňovskej prípravy pre znevýhodnených mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy. Takouto podporou sa doplní niekoľko iných opatrení zameraných na uspokojenie potrieb v oblasti zručností vyplývajúcich z transformácie, ako sa uvádza v programe EÚ v oblasti zručností (45). Dané opatrenia zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore orientácie na rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností, pri zvyšovaní konkurencieschopnosti podnikov Únie, najmä MSP, a pri prispievaní k vytváraniu kvalitných pracovných miest s cieľom využiť plný potenciál zelenej a digitálnej transformácie sociálne spravodlivým, inkluzívnym a nediskriminačným spôsobom.

(6)

Rozsah investícií potrebných na transformáciu si vyžaduje úplnú mobilizáciu finančných prostriedkov dostupných v rámci existujúcich programov a fondov EÚ vrátane tých, ktoré poskytujú rozpočtovú záruku na operácie financovania a investičné operácie a zavádzanie finančných nástrojov a operácií kombinovaného financovania. Takéto financovanie by sa malo zaviesť flexibilnejším spôsobom, aby sa ním poskytla včasná a cielená podpora pre kritické technológie v strategických odvetviach. Preto by Platforma strategických technológií pre Európu (ďalej len „platforma STEP“) mala predstavovať štrukturálne riešenie pre investičné potreby Únie, a to vďaka lepšiemu nasmerovaniu existujúcich finančných prostriedkov EÚ na kritické investície zamerané na podporu vývoja alebo výroby kritických technológií, a to pri zachovaní rovnakých podmienok na jednotnom trhu, čo prispeje k zachovaniu súdržnosti a ku geograficky vyváženému rozdeleniu projektov financovaných v rámci platformy STEP v súlade s príslušnými mandátmi programov.

(6)

V nadchádzajúcich rokoch budú potrebné značné investície na komplexné posilnenie otvorenej strategickej autonómie Únie, zachovanie jej konkurencieschopnosti na svetovom trhu a dosiahnutie zelenej a digitálnej transformácie. K plneniu týchto cieľov by mali prispieť existujúce programy a fondy EÚ vrátane tých, ktoré poskytujú rozpočtovú záruku na operácie financovania a investičné operácie a zavádzanie finančných nástrojov a operácií kombinovaného financovania. Okrem plnej mobilizácie by sa finančné prostriedky Únie mali zaviesť flexibilnejším spôsobom, aby sa ním poskytla včasná a cielená podpora pre technológie v príslušných odvetviach, čím by sa posilnilo financovanie projektov v celej Únii a cezhraničných projektov. Preto by Platforma strategických technológií pre Európu (ďalej len „platforma STEP“) mala pomôcť lepšiemu nasmerovaniu existujúcich finančných prostriedkov Únie na kritické investície zamerané na podporu vývoja alebo výroby technológií v príslušných odvetviach, a to pri zachovaní rovnakých podmienok na jednotnom trhu, čo prispeje k zachovaniu súdržnosti a ku geograficky vyváženému rozdeleniu projektov financovaných v rámci platformy STEP v súlade s príslušnými mandátmi programov. Hoci je platforma STEP otvorená všetkým členským štátom, mala by klásť osobitný dôraz na údolia emisne neutrálneho priemyslu vymedzené v nariadení (EÚ).../... [akt o emisne neutrálnom priemysle], na projekty na územiach zahrnutých do plánov spravodlivej transformácie územia uvedených v článku 11 nariadenia (EÚ) 2021/1056 a v menej rozvinutých a prechodných regiónoch, ako aj v rozvinutejších regiónoch v členských štátoch, ktorých priemerný HDP na obyvateľa je pod priemerom krajín EÚ27 meraným v štandarde kúpnej sily (PPS) a vypočítaným na základe údajov Únie za obdobie 2015 – 2017.

(7)

Platforma STEP by mala identifikovať zdroje, ktoré by sa mali využiť v rámci existujúcich programov a fondov Únie, Programu InvestEU, programu Horizont Európa, Európskeho obranného fondu a Inovačného fondu. Súbežne s tým by sa malo poskytnúť dodatočné financovanie vo výške 10 miliárd EUR. Z toho by sa 5 miliárd EUR malo použiť na zvýšenie finančných prostriedkov Inovačného fondu (46) a 3 miliardy EUR na zvýšenie celkovej sumy záruky EÚ dostupnej pre zložku v zodpovednosti EÚ v rámci nariadenia o Programe InvestEU na 7,5 miliardy EUR (47), pričom sa zohľadní príslušná miera tvorby rezerv. Suma 0,5 miliardy EUR by sa mala sprístupniť na zvýšenie finančného krytia v rámci nariadenia o programe Horizont Európa (48), ktoré by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, a suma 1,5 miliardy EUR by sa mala sprístupniť pre Európsky obranný fond (49).

(7)

Platforma STEP by mala identifikovať dostupné zdroje v rámci existujúcich programov a fondov Únie, konkrétne Programu InvestEU, programu Horizont Európa, programu EU4Health, programu Digitálna Európa, Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézneho fondu, Fondu na spravodlivú transformáciu (FST), Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+), Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF), Európskeho obranného fondu a Inovačného fondu, na projekty prispievajúce k cieľom platformy STEP. Súbežne s tým by sa malo poskytnúť dodatočné financovanie Únie vo výške 13 miliárd EUR. Z toho by sa 5 miliárd EUR malo použiť na zvýšenie finančných prostriedkov Inovačného fondu (46) a 4,2 miliardy EUR na zvýšenie celkovej sumy záruky EÚ dostupnej pre zložku v zodpovednosti EÚ v rámci nariadenia o Programe InvestEU (47) na 10,5 miliardy EUR, pričom sa zohľadní príslušná miera tvorby rezerv. Suma 1,3 miliardy EUR by sa mala sprístupniť na zvýšenie finančného krytia v rámci nariadenia o programe Horizont Európa (48), ktoré by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, a suma 2,5 miliardy EUR by sa mala sprístupniť pre Európsky obranný fond (49).

(8)

Pečať suverenity by mala byť udelená projektom, ktoré prispievajú k cieľom platformy STEP, za predpokladu, že projekt bol posúdený a spĺňa minimálne kvalitatívne požiadavky, najmä kritériá oprávnenosti, kritériá vylúčenia a kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktoré boli stanovené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu Horizont Európa, programu Digitálna Európa (50), programu EU4Health (51), Európskeho obranného fondu alebo Inovačného fondu, a bez ohľadu na to, či projekt v rámci daných nástrojov získal financovanie. Tieto minimálne kvalitatívne požiadavky sa stanovia s cieľom identifikovať vysokokvalitné projekty. Pečať by sa mala používať ako značka kvality s cieľom pomôcť projektom prilákať verejné a súkromné investície prostredníctvom potvrdenia ich príspevku k cieľom platformy STEP. Okrem toho sa pečaťou podporí lepší prístup k financovaniu z prostriedkov EÚ, najmä uľahčením kumulatívneho alebo kombinovaného financovania z viacerých nástrojov Únie.

(8)

Pečať suverenity by mala byť udelená projektom, ktoré prispievajú k cieľom platformy STEP, pričom by sa mal zohľadniť prínos projektov k posilneniu a štruktúrovaniu miestnych priemyselných sietí a ich prínos k pracovným miestam, za predpokladu, že projekt bol posúdený a spĺňa minimálne kvalitatívne požiadavky, najmä kritériá oprávnenosti, kritériá vylúčenia a kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktoré boli stanovené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu Horizont Európa, programu Digitálna Európa (50), programu EU4Health (51), Európskeho obranného fondu, Inovačného fondu alebo fondov politiky súdržnosti, a bez ohľadu na to, či projekt v rámci daných nástrojov získal financovanie. Tieto minimálne kvalitatívne požiadavky sa stanovia s cieľom identifikovať vysokokvalitné projekty. Strategické projekty určené podľa nariadenia (EÚ) .../... [akt o emisne neutrálnom priemysle], ktoré spĺňajú kritériá odolnosti alebo konkurencieschopnosti aktu o emisne neutrálnom priemysle, sa považujú za projekty prispievajúce k cieľom tohto nariadenia tým, že znižujú strategické závislosti Únie alebo im predchádzajú, alebo prinášajú inovačný, špičkový prvok na jednotný trh. Preto by týmto strategickým projektom podľa nariadenia (EÚ) .../... [akt o emisne neutrálnom priemysle] mala byť udelená pečať suverenity. Keďže aj všetky strategické projekty určené podľa nariadenia (EÚ) .../... [akt o kritických surovinách] sa zameriavajú na plnenie cieľov tejto platformy, tiež by im mala byť udelená pečať suverenity. Na podporu projektov, ktoré v konečnom dôsledku prispejú k zníženiu európskej strategickej závislosti od tretích krajín, by sa pečať mala udeľovať len projektom riadeným právnymi subjektmi usadenými v Únii alebo v tretej krajine pridruženej k príslušnému programu. Takisto ak projekt riadia viaceré právne subjekty, mala by sa mu udeliť pečať len vtedy, ak je aspoň jeden nezávislý právny subjekt usadený v členskom štáte a aspoň dva ďalšie nezávislé právne subjekty sú usadené v rôznych členských štátoch alebo pridružených krajinách. Pečať by sa mala používať ako značka kvality s cieľom pomôcť projektom prilákať verejné a súkromné investície prostredníctvom potvrdenia ich príspevku k cieľom platformy STEP. Okrem toho sa pečaťou podporí lepší prístup k financovaniu z prostriedkov EÚ, najmä uľahčením kumulatívneho alebo kombinovaného financovania z viacerých nástrojov Únie. Členské štáty by sa tiež mali podnecovať, aby pečať suverenity zohľadňovali pri poskytovaní finančnej podpory prostredníctvom svojich vlastných programov.

(9)

Na tento účel by malo byť možné opierať sa o posúdenia vykonané na účely iných programov Únie v súlade s článkami 126 a 127 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 (52) s cieľom znížiť administratívnu záťaž príjemcov finančných prostriedkov Únie a podporiť investície do prioritných technológií. Za predpokladu, že spĺňajú ustanovenia nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti (53), by mali členské štáty pri príprave a návrhu svojich plánov obnovy a odolnosti, ako aj pri rozhodovaní o investičných projektoch, ktoré sa majú financovať z ich podielu v Modernizačnom fonde, zvážiť zahrnutie akcií, ktorým bola udelená pečať suverenity. Komisia by mala pečať suverenity zohľadniť aj v kontexte postupu stanoveného v článku 19 štatútu EIB a v kontexte kontroly politiky stanovenej v článku 23 nariadenia o Programe InvestEU. Okrem toho by sa malo od implementujúcich partnerov vyžadovať, aby preskúmali projekty, ktorým bola udelená pečať suverenity, v prípade, že patria do ich geografického rozsahu a do rozsahu ich činnosti v súlade s článkom 26 ods. 5 uvedeného nariadenia. Orgány zodpovedné za programy patriace do rozsahu pôsobnosti platformy STEP by sa takisto mali podporovať, aby zvážili podporu strategických projektov identifikovaných v súlade s aktom o emisne neutrálnom priemysle a aktom o kritických surovinách, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 2 nariadenia a na ktoré sa môžu uplatňovať pravidlá o kumulatívnom financovaní.

(9)

Na tento účel by malo byť možné opierať sa o posúdenia vykonané na účely iných programov Únie v súlade s článkami 126 a 127 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 (52) s cieľom znížiť administratívnu záťaž príjemcov finančných prostriedkov Únie a podporiť investície do prioritných technológií. Za predpokladu, že spĺňajú ustanovenia nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti (53), by mali členské štáty pri revízii svojich plánov obnovy a odolnosti, ako aj pri rozhodovaní o investičných projektoch, ktoré sa majú financovať z ich podielu v Modernizačnom fonde, zvážiť zahrnutie projektov, ktorým bola udelená pečať suverenity. Komisia by mala pečať suverenity zohľadniť aj v kontexte postupu stanoveného v článku 19 štatútu EIB a v kontexte kontroly politiky stanovenej v článku 23 nariadenia o Programe InvestEU. Okrem toho by sa malo od implementujúcich partnerov vyžadovať, aby preskúmali projekty, ktorým bola udelená pečať suverenity, v prípade, že patria do ich geografického rozsahu a do rozsahu ich činnosti v súlade s článkom 26 ods. 5 uvedeného nariadenia. Orgány zodpovedné za programy patriace do rozsahu pôsobnosti platformy STEP by mali zvážiť podporu strategických projektov identifikovaných v súlade s nariadením (EÚ) .../... [akt o emisne neutrálnom priemysle] a nariadením .../... [akt o kritických surovinách], ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 2 tohto nariadenia a na ktoré sa môžu uplatňovať pravidlá o kumulatívnom financovaní.

(9a)

V záujme zabezpečenia otvorenej strategickej autonómie a posilnenia trhového zhodnocovania výsledkov výskumu a inovácie v oblasti kritických technológií musí Únia konať ako tvorca noriem, ako sa uvádza v oznámení Komisie z 2. februára 2022 s názvom Stratégia EÚ v oblasti normalizácie: Stanovenie globálnych noriem na podporu odolného, zeleného a digitálneho jednotného trhu EÚ. Preto by sa vo všetkých programoch Únie poskytujúcich finančné prostriedky v rámci platformy STEP mali uprednostniť projekty, ktorých návrh zahŕňa úsilie o normalizáciu. Okrem toho je nevyhnutné, aby sa v projektoch v rámci platformy STEP zvážila normalizácia pri ich vykonávaní s cieľom urýchliť a zintenzívniť zavádzanie konkrétnej technológie na celom jednotnom trhu. Navyše môže zosúladenie medzinárodných noriem s európskymi záujmami zabezpečiť vedúce postavenie v oblasti technológií a rovnaké podmienky na celom svete. Komisia a členské štáty by mali vyvinúť osobitné úsilie na podporu projektov v rámci platformy STEP s cieľom aktívne spolupracovať pri vypracúvaní noriem a v rámci vnútroštátnej, európskej a prípadne medzinárodnej normalizácie.

(9b)

Keďže dôvera je kľúčovým prvkom pre investície, mala by sa zaviesť riadiaca štruktúra, aby sa zabezpečilo účinné, efektívne, spravodlivé a transparentné vykonávanie platformy STEP. Na tento účel by Komisia mala zriadiť výbor pre platformu STEP zložený z odborníkov na rôzne technológie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ako aj na programy a fondy Únie, ktoré platforme poskytujú finančnú podporu. Výbor pre platformu STEP by mal byť poverený udeľovaním a propagáciou pečate suverenity a správou Portálu suverenity a prevziať koordinačnú úlohu medzi rôznymi sieťami a zainteresovanými stranami, ktoré sú relevantné pre dosiahnutie cieľov platformy. Vzhľadom na to, že technológie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa neustále vyvíjajú, mala by sa vytvoriť priemyselná poradná skupina pre strategické technológie, ktorá by pomáhala Komisii poskytovaním poradenstva o najnovšom technologickom vývoji a výzvach, ktorým čelia príslušné odvetvia. Táto skupina by mala byť zložená zo zástupcov priemyslu Únie pre odvetvia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. V rámci priemyselnej poradnej skupiny by sa mala zohľadniť geografická vyváženosť.

(10)

Komisia by mala zriadiť nové, verejne dostupné webové sídlo (Portál suverenity) na poskytovanie informácií o dostupnej podpore pre spoločnosti a predkladateľov projektov, ktorí sa usilujú získať finančné prostriedky na investície platformy STEP. Na tento účel by sa možnosti financovania pre investície platformy STEP dostupné v rámci rozpočtu EÚ mali zobrazovať prístupným a používateľsky ústretovým spôsobom. Zahrnuté by mali byť informácie o programoch priameho riadenia, ako je Horizont Európa, program Digitálna Európa, program EU4Health a Inovačný fond, ako aj o iných programoch, ako je Program InvestEU, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a fondy politiky súdržnosti. Okrem toho by mal Portál suverenity pomôcť zviditeľniť investície platformy STEP pre investorov, a to uvedením zoznamu projektov, ktorým bola udelená pečať suverenity. Na tomto portáli by sa takisto mal uvádzať zoznam príslušných vnútroštátnych orgánov, ktoré sú určené ako kontaktné miesta pre vykonávanie platformy STEP na vnútroštátnej úrovni.

(10)

Komisia by mala zriadiť nové, verejne dostupné webové sídlo (Portál suverenity) na poskytovanie informácií o dostupnej podpore pre projekty, ktoré prispievajú k cieľom platformy STEP. S cieľom riešiť potreby spoločností a predkladateľov projektov, ktorí sa usilujú získať finančné prostriedky na projekty STEP v rámci programov financovania Únie, by mal Portál suverenity prístupným a používateľsky ústretovým spôsobom zobrazovať možnosti financovania pre investície platformy STEP dostupné v rámci rozpočtu EÚ. Zahrnuté by mali byť informácie o priamo riadených programoch Únie Horizont Európa, Digitálna Európa, EU4Health, Európsky obranný fond a Inovačný fond a ďalšie zdroje financovania Únie, t. j. Program InvestEU, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a fondy politiky súdržnosti. S cieľom zvýšiť užitočnosť Portálu suverenity pre predkladateľov projektov by mal portál zahŕňať rýchly simulátor poskytujúci usmernenia o tom, na ktorý program alebo fond Únie môžu byť jednotlivé projekty oprávnené, a to bez zverejnenia dôverných obchodných informácií a bez právnej záväznosti. Okrem toho by mal Portál suverenity pomôcť zviditeľniť investície platformy STEP pre investorov, a to uvedením zoznamu projektov, ktorým bola udelená pečať suverenity. Uverejňovanie informácií, pokiaľ ide o projekty súvisiace s bezpečnosťou a obranou, by sa malo posudzovať od prípadu k prípadu a malo by sa obmedziť na projekty, pri ktorých predkladateľ projektu alebo Komisia považuje zverejnenie za potrebné. Náležitá pozornosť by sa mala venovať potrebe chrániť dôvernosť bezpečnosti informácií v záležitostiach obrany. Na tomto portáli by sa takisto mal uvádzať zoznam príslušných vnútroštátnych orgánov, ktoré sú určené ako kontaktné miesta pre vykonávanie platformy STEP na vnútroštátnej úrovni. Komisia by mala zabezpečiť komplementárnosť portálu s podobnými platformami vrátane platformy aktu o emisne neutrálnom priemysle a zabrániť byrokracii a administratívnemu zaťaženiu.

(10a)

Komisia by mala monitorovať plnenie cieľov platformy v záujme sledovania pokroku pri dosahovaní cieľov politiky Únie. Monitorovanie by sa malo vykonávať spôsobom, ktorý je cielený a primeraný činnostiam vykonávaným v rámci platformy, aby sa zabránilo nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä pre príjemcov finančných prostriedkov. S cieľom zabezpečiť zodpovednosť voči občanom Únie by Komisia mala každoročne podávať Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku pri plnení cieľov platformy v rámci každého z programov a fondov, o celkových výdavkoch platformy STEP financovaných v rámci príslušných programov a fondov a o výkonnosti platformy STEP na základe ukazovateľov výkonnosti stanovených v týchto programoch. Okrem toho by sa mali poskytovať informácie o kvalitatívnom a kvantitatívnom príspevku platformy k cezhraničným projektom a projektom v jednotlivých členských štátoch.

(11)

Zatiaľ čo platforma STEP sa opiera o preprogramovanie a posilnenie existujúcich programov na podporu strategických investícií, zároveň je dôležitým prvkom pre testovanie uskutočniteľnosti a prípravu nových intervencií ako kroku smerom k Európskemu fondu suverenity. V hodnotení v roku 2025 sa posúdi relevantnosť prijatých opatrení a bude slúžiť ako základ pre posúdenie potreby rozšíriť podporu na strategické odvetvia.

(11)

Zatiaľ čo platforma STEP sa opiera o preprogramovanie a posilnenie existujúcich programov na podporu strategických investícií a zníženie závislostí Únie, zároveň je dôležitým prvkom pre testovanie uskutočniteľnosti a prípravu nových intervencií, ktoré poskytujú potrebnú štrukturálnu odpoveď na investičné potreby Únie. Predovšetkým to možno považovať za krok smerom k zriadeniu Európskeho fondu suverenity, ktorý by mohol prispieť k formovaniu a posilneniu európskej priemyselnej politiky poskytnutím vyššieho objemu finančných prostriedkov pre európsky priemysel vo viacročnom finančnom rámci na obdobie po roku 2027. V priebežnom hodnotení v roku 2025 sa posúdi relevantnosť prijatých opatrení a poskytnú sa aktuálne informácie o stave závislostí Únie a najstrategickejších odvetví s cieľom komplexne posilniť jej autonómiu. V priebežnom hodnotení by Komisia mala posúdiť aj uskutočniteľnosť rozšírenia Portálu suverenity s cieľom skombinovať všetky existujúce verejne dostupné webové sídla a poskytovať informácie o programoch a fondoch Únie v rámci priameho, zdieľaného a nepriameho riadenia na jednom portáli. Hodnotenie by malo slúžiť ako základ pre posúdenie potreby rozšíriť podporu na strategické odvetvia vo viacročnom finančnom rámci po roku 2027 s cieľom lepšie riešiť identifikované výzvy a splniť politické ciele Únie v tejto oblasti.

(12)

Smernica 2003/87/ES (54) by sa mala zmeniť s cieľom umožniť dodatočné financovanie prostredníctvom finančného krytia na obdobie 2024 – 2027 vo výške 5 miliárd EUR. Inovačný fond podporuje investície do inovatívnych nízkouhlíkových technológií, čo je oblasť, ktorá by mala byť pokrytá platformou STEP. Zvýšenie objemu Inovačného fondu by teda malo umožniť poskytovanie financovania v reakcii na cieľ, ktorým je podporiť vývoj alebo výrobu kritických čistých technológií v Únii. V súlade s cieľmi, ktorými je zabezpečiť súdržnosť a podporovať jednotný trh, a v snahe podporiť zelenú transformáciu a rozvoj čistých technológií v celej Únii by sa dodatočné finančné krytie malo sprístupniť prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov otvorených pre subjekty z členských štátov, ktorých priemerný HDP na obyvateľa je nižší ako priemer krajín EÚ-27 meraný v štandarde kúpnej sily (PPS) a vypočítaný na základe údajov Únie za obdobie 2015 – 2017.

(12)

Smernica 2003/87/ES (54) by sa mala zmeniť s cieľom umožniť dodatočné financovanie prostredníctvom finančného krytia na obdobie 2024 – 2027 vo výške 5 miliárd EUR, ktoré by sa poskytlo zo všeobecného rozpočtu Európskej únie. Inovačný fond podporuje investície do inovatívnych nízkouhlíkových technológií, čo je oblasť, ktorá by mala byť pokrytá platformou STEP. Zvýšenie objemu Inovačného fondu by teda malo umožniť poskytovanie financovania v reakcii na cieľ, ktorým je podporiť vývoj alebo výrobu emisne neutrálnych technológií v Únii. V súlade s cieľmi, ktorými je zabezpečiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a podporovať jednotný trh, a v snahe podporiť zelenú transformáciu a rozvoj emisne neutrálnych technológií v celej Únii by sa dodatočné finančné krytie malo sprístupniť prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov na strategické projekty, ako sú vymedzené v nariadení EÚ (.../...) [akt o emisne neutrálnom priemysle], za predpokladu, že spĺňajú kritériá odolnosti alebo konkurencieschopnosti vo výberovom procese strategických projektov. Do 31. decembra 2025 by finančné krytie malo byť k dispozícii v rovnakých častiach pre subjekty z členských štátov, ktorých priemerný HDP na obyvateľa je nižší ako priemer krajín EÚ-27 meraný v štandarde kúpnej sily (PPS) a vypočítaný na základe údajov Únie za obdobie 2015 – 2017, a pre subjekty zo všetkých členských štátov. V rámci výziev na predkladanie návrhov by sa mala zachovať technická pomoc členským štátom s nízkou mierou účasti, ako sa stanovuje v poslednej revízii smernice o ETS.

(13)

S cieľom rozšíriť možnosti podpory pre investície zamerané na posilnenie priemyselného rozvoja a hodnotových reťazcov v strategických odvetviach by sa mal rozšíriť aj rozsah podpory z EFRR, a to stanovením nových osobitných cieľov v rámci EFRR bez toho, aby boli dotknuté pravidlá o oprávnenosti výdavkov a o výdavkoch v oblasti klímy stanovené v nariadení (EÚ) 2021/1060 (55) a v nariadení (EÚ) 2021/1058 (56). V strategických odvetviach by malo byť takisto možné podporiť produktívne investície do podnikov iných ako MSP, ktoré môžu významne prispieť k rozvoju menej rozvinutých regiónov a prechodných regiónov, ako aj do rozvinutejších regiónov členských štátov, ktorých HDP na obyvateľa je pod priemerom EÚ. Riadiace orgány sa vyzývajú, aby podporili spoluprácu medzi veľkými podnikmi a miestnymi MSP, dodávateľskými reťazcami a inovačnými a technologickými ekosystémami. To by umožnilo posilniť celkovú schopnosť Európy upevniť svoje postavenie v daných odvetviach tým, že by sa všetkým členským štátom poskytol prístup k takýmto investíciám, čím by sa potlačilo riziko zvyšovania rozdielov.

(13)

S cieľom rozšíriť možnosti podpory pre investície zamerané na posilnenie priemyselného rozvoja a hodnotových reťazcov v strategických odvetviach by sa mal rozšíriť aj rozsah podpory z EFRR, a to stanovením nových osobitných cieľov v rámci EFRR bez toho, aby boli dotknuté pravidlá o oprávnenosti výdavkov a o výdavkoch v oblasti klímy stanovené v nariadení (EÚ) 2021/1060 (55) a v nariadení (EÚ) 2021/1058 (56). V strategických odvetviach by malo byť takisto možné podporiť produktívne investície do podnikov so zameraním na MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré môžu významne prispieť k rozvoju menej rozvinutých regiónov a prechodných regiónov, ako aj do rozvinutejších regiónov členských štátov, ktorých HDP na obyvateľa je pod priemerom EÚ. Riadiace orgány sa vyzývajú, aby podporili spoluprácu medzi veľkými podnikmi a miestnymi MSP, dodávateľskými reťazcami a inovačnými a technologickými ekosystémami. To by umožnilo posilniť celkovú schopnosť Európy upevniť svoje postavenie v daných odvetviach tým, že by sa všetkým členským štátom poskytol prístup k takýmto investíciám, čím by sa potlačilo riziko zvyšovania rozdielov. Zdroje plánované na tieto nové špecifické ciele by mali byť obmedzené na maximálne 20 % počiatočných pridelených prostriedkov z EFRR v súlade s nariadením (EÚ) 2021/1058.

(14)

Rozsah podpory FST stanovený v nariadení (EÚ) 2021/1056 (57) by sa mal takisto rozšíriť s cieľom pokryť investície veľkých podnikov do čistých technológií prispievajúcich k cieľom platformy STEP za predpokladu, že sú zlučiteľné s očakávaným príspevkom k prechodu na klimatickú neutralitu, ako sa stanovuje v plánoch spravodlivej transformácie územia. Podpora poskytnutá na takéto investície by si nemala vyžadovať revíziu plánu spravodlivej transformácie územia, ak by táto revízia výhradne súvisela s analýzou nedostatkov odôvodňujúcou investície z hľadiska vytvárania pracovných miest.

(14)

Rozsah podpory FST stanovený v nariadení (EÚ) 2021/1056 (57) by sa mal takisto rozšíriť s cieľom pokryť investície do emisne neutrálnych technológií a riešenie nedostatku pracovnej sily a zručností na podporu týchto investícií, čo by prispelo k plneniu cieľov platformy STEP zo strany podnikov so zameraním na MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, za predpokladu, že sú zlučiteľné s očakávaným príspevkom k prechodu na klimatickú neutralitu, ako sa stanovuje v plánoch spravodlivej transformácie územia. V súvislosti s podporou iných podnikov ako MSP by sa mali zvážiť aj investície, ktoré prispievajú k vytváraniu možností učňovskej prípravy a pracovných miest alebo poskytujú vzdelávanie alebo odbornú prípravu pre nové zručnosti. Podpora poskytnutá na takéto investície by si nemala vyžadovať revíziu plánu spravodlivej transformácie územia.

(14a)

Členské štáty by mali mať možnosť previesť všetky svoje predbežné pridelené prostriedky zo zdrojov rezervy BAR alebo ich časť do EFRR alebo ESF+ za predpokladu, že majú podporovať produktívne investície, ktoré môžu významne prispieť k rozvoju menej rozvinutých a prechodných regiónov, ako aj v rozvinutejších regiónoch členských štátov s HDP na obyvateľa nižším ako priemer EÚ, a to aj v tých regiónoch a miestnych komunitách, ktoré sú najviac zasiahnuté vystúpením Spojeného kráľovstva z Únie. Investície prispievajúce k cieľom platformy STEP, ktoré sa majú financovať v rámci EFRR, ESF+ a rezervy BAR, môžu slúžiť na podobné účely a mať podobný obsah, pretože ich konečným cieľom je umožniť posilnenie celkovej schopnosti Európy upevniť svoje postavenie v určitých odvetviach tým, že sa členským štátom poskytne prístup k takýmto investíciám, čím by sa zamedzilo riziku prehlbovania rozdielov a zmiernili negatívne vplyvy na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť.

(14b)

Členské štáty by takisto mali mať možnosť previesť všetky svoje predbežné pridelené prostriedky zo zdrojov rezervy BAR alebo ich časť do FST za predpokladu, že tieto zdroje sú určené na podporu opatrení, ktoré sú v súlade so schválenými plánmi spravodlivej transformácie územia, a to aj v regiónoch zapojených do spravodlivej transformácie, ktoré sú – priamo alebo nepriamo – najviac postihnuté vystúpením Spojeného kráľovstva z Únie. FST i BAR môžu prispieť k cieľom platformy STEP, pretože konečným zámerom oboch je umožniť regionálnu hospodársku diverzifikáciu a posilniť celkovú schopnosť Európy upevniť svoje postavenie v určitých odvetviach tým, že sa členským štátom poskytne prístup k investíciám, čím by sa zamedzilo riziku prehlbovania rozdielov a zmiernili negatívne vplyvy na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť.

(16)

S cieľom pomôcť urýchliť investície a poskytnúť okamžitú likviditu pre investície podporujúce ciele platformy STEP v rámci EFRR, ESF+ (59) a FST by sa mala stanoviť dodatočná suma mimoriadneho predbežného financovania vo forme jednorazovej platby s ohľadom na priority vyhradené pre investície, ktorými sa podporujú ciele platformy STEP. Dodatočné predbežné financovanie by sa malo uplatňovať na všetky pridelené prostriedky z FST vzhľadom na potrebu urýchliť jeho vykonávanie, ako aj na silné prepojenie FST s cieľom podporiť členské štáty pri dosahovaní cieľov platformy STEP. Pravidlá, ktoré sa uplatňujú na dané sumy výnimočného predbežného financovania, by mali byť v súlade s pravidlami uplatniteľnými na predbežné financovanie stanovenými v nariadení (EÚ) 2021/1060. Okrem toho by sa v záujme ďalšej stimulácie využívania takýchto investícií a zabezpečenia ich rýchlejšieho vykonávania mala poskytnúť možnosť zvýšenej miery financovania priorít platformy STEP zo strany EÚ vo výške 100 %. Riadiace orgány sa vyzývajú, aby pri vykonávaní nových cieľov platformy STEP uplatňovali určité sociálne kritériá alebo podporovali pozitívne sociálne výstupy, ako je vytváranie učňovskej prípravy a pracovných miest pre znevýhodnených mladých ľudí, najmä mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, uplatňovanie sociálnych kritérií na vyhodnotenie ponúk uvedených v smerniciach o verejnom obstarávaní, ak projekt realizuje subjekt podliehajúci verejnému obstarávaniu, ako aj vyplácanie príslušných miezd dohodnutých v rámci kolektívneho vyjednávania.

(16)

S cieľom pomôcť urýchliť investície a poskytnúť okamžitú likviditu pre investície podporujúce ciele platformy STEP v rámci EFRR, ESF+ (59) a FST by sa mala stanoviť dodatočná suma mimoriadneho predbežného financovania vo forme jednorazovej platby s ohľadom na priority vyhradené pre investície, ktorými sa podporujú ciele platformy STEP. Dodatočné predbežné financovanie by sa malo uplatňovať na všetky pridelené prostriedky z FST vzhľadom na potrebu urýchliť jeho vykonávanie, ako aj na silné prepojenie FST s cieľom podporiť členské štáty pri dosahovaní cieľov platformy STEP. Pravidlá, ktoré sa uplatňujú na dané sumy výnimočného predbežného financovania, by mali byť v súlade s pravidlami uplatniteľnými na predbežné financovanie stanovenými v nariadení (EÚ) 2021/1060. Okrem toho by sa v záujme ďalšej stimulácie využívania takýchto investícií a zabezpečenia ich rýchlejšieho vykonávania mala poskytnúť možnosť zvýšenej miery financovania priorít platformy STEP zo strany EÚ až do výšky 100 %. Riadiace orgány sa vyzývajú, aby pri vykonávaní nových cieľov platformy STEP uplatňovali určité sociálne kritériá a podporovali pozitívne sociálne výstupy, ako je vytváranie učňovskej prípravy a kvalitných pracovných miest pre znevýhodnených mladých ľudí, najmä mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, uplatňovanie sociálnych kritérií na vyhodnotenie ponúk uvedených v smerniciach o verejnom obstarávaní, ak projekt realizuje subjekt podliehajúci verejnému obstarávaniu, ako aj vyplácanie príslušných miezd dohodnutých v rámci kolektívneho vyjednávania.

(18)

Regulačný rámec na vykonávanie programov na roky 2014 – 2020 bol za uplynulé roky upravený tak, aby členským štátom a regiónom poskytol dodatočnú flexibilitu, pokiaľ ide o pravidlá vykonávania, a väčšiu likviditu na riešenie dôsledkov pandémie COVID-19 a útočnej vojny proti Ukrajine. Tieto opatrenia, ktoré sa zaviedli na konci programového obdobia, si vyžadujú dostatok času a administratívnych zdrojov, aby sa v plnej miere využívali a vykonávali, a to aj v čase, keď budú členské štáty sústrediť zdroje na revíziu operačných programov na obdobie 2021 až 2027 súvisiacich s cieľmi platformy STEP. S cieľom znížiť administratívnu záťaž orgánov zodpovedných za programy a predchádzať možnej strate finančných prostriedkov pri ukončení z čisto administratívnych dôvodov by sa mali v nariadení (EÚ) č. 1303/2013 (61) a nariadení (EÚ) č. 223/2014 (62) predĺžiť lehoty na administratívne ukončenie programov v rámci obdobia 2014 – 2020. Konkrétne by sa mala lehota na predloženie záverečnej žiadosti o platbu predĺžiť o 12 mesiacov. Okrem toho by sa o 12 mesiacov mala predĺžiť aj lehota na predloženie záverečných dokladov. V kontexte tejto zmeny je vhodné objasniť, že distribúcia potravín a materiálu nakúpeného do konca obdobia oprávnenosti (koniec roka 2023) môže pokračovať aj po tomto dátume. S cieľom zabezpečiť správne plnenie rozpočtu EÚ a dodržiavanie stropov platieb by sa platby, ktoré sa majú vykonať v roku 2025, mali obmedziť na 1 % finančných prostriedkov zo zdrojov v rámci viacročného finančného rámca na program. Dlžné sumy presahujúce strop 1 % rozpočtových prostriedkov pridelených na program za fond na rok 2025 by sa nevyplatili v roku 2025 ani v nasledujúcich rokoch, ale použili by sa len na zúčtovanie predbežného financovania. Viazanosť nevyužitých súm sa zruší v súlade so všeobecnými pravidlami pre zrušenie viazanosti pri ukončení.

(18)

Regulačný rámec na vykonávanie programov na roky 2014 – 2020 bol za uplynulé roky upravený tak, aby členským štátom a regiónom poskytol dodatočnú flexibilitu, pokiaľ ide o pravidlá vykonávania, a väčšiu likviditu na riešenie dôsledkov pandémie ochorenia COVID-19 a útočnej vojny proti Ukrajine. Tieto opatrenia si vyžadujú dostatok času a administratívnych zdrojov, aby sa v plnej miere využívali a vykonávali, a to aj v čase, keď budú členské štáty sústrediť zdroje na revíziu operačných programov na obdobie 2021 až 2027 súvisiacich s cieľmi platformy STEP. S cieľom znížiť administratívnu záťaž orgánov zodpovedných za programy a predchádzať možnej strate finančných prostriedkov pri ukončení z čisto administratívnych dôvodov by sa mali v nariadení (EÚ) č. 1303/2013 (61) a nariadení (EÚ) č. 223/2014 (62) predĺžiť lehoty na administratívne ukončenie programov v rámci obdobia 2014 – 2020. Konkrétne by sa mala lehota na predloženie záverečnej žiadosti o platbu predĺžiť o 12 mesiacov. Okrem toho by sa o 12 mesiacov mala predĺžiť aj lehota na predloženie záverečných dokladov. Členské štáty by preto mali mať možnosť predložiť žiadosť o záverečnú platbu do 30. júna 2025 a dokumenty uvedené v článku 138 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 do 15. februára 2026, aby mali dostatok času na dokončenie procesu spojeného s ukončením projektov. V kontexte tejto zmeny je vhodné objasniť, že distribúcia potravín a materiálu nakúpeného do konca obdobia oprávnenosti (koniec roka 2023) môže pokračovať aj po tomto dátume. S cieľom zabezpečiť správne plnenie rozpočtu EÚ a dodržiavanie stropov platieb by sa platby, ktoré sa majú vykonať v roku 2025, mali obmedziť na 10 % finančných prostriedkov zo zdrojov v rámci viacročného finančného rámca na program. Dlžné sumy presahujúce strop 10 % rozpočtových prostriedkov pridelených na program za fond na rok 2025 by sa nevyplatili v roku 2025 ani v nasledujúcich rokoch, ale použili by sa len na zúčtovanie predbežného financovania. Viazanosť nevyužitých súm sa zruší v súlade so všeobecnými pravidlami pre zrušenie viazanosti pri ukončení. Vzhľadom na osobitné výzvy najvzdialenejších regiónov vymedzených v článku 349 ZFEÚ by sa mala stanoviť osobitná výnimka, pokiaľ ide o lehotu na konečnú žiadosť o priebežnú platbu za posledný účtovný rok, a priebežné platby v roku 2025 by sa mali obmedziť na 15 %.

(19)

Program InvestEU je hlavný program EÚ na podporu investícií, najmä v oblasti zelenej a digitálnej transformácie, ktorý poskytuje financovanie na základe dopytu, a to aj prostredníctvom mechanizmov kombinovaného financovania, ako aj technickú pomoc. Tento prístup prispieva k prilákaniu dodatočného verejného a súkromného kapitálu. Vzhľadom na vysoký dopyt na trhu po záruke Programu InvestEU by sa mala posilniť zložka Programu InvestEU v zodpovednosti EÚ, aby zodpovedala cieľom platformy STEP. Tým sa okrem iného posilní existujúca možnosť Programu InvestEU investovať do projektov, ktoré tvoria súčasť dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu, v rámci identifikovaných odvetví s kritickou technológiou. Členským štátom sa ďalej odporúča, aby prispievali do zložky Programu InvestEU v zodpovednosti členských štátov s cieľom podporiť finančné produkty v súlade s cieľmi platformy STEP bez toho, aby boli dotknuté platné pravidlá štátnej pomoci. Členské štáty by mali mať možnosť zahrnúť do svojich plánov obnovy a odolnosti opatrenie vo forme hotovostného príspevku na účely zložky Programu InvestEU v zodpovednosti členských štátov s cieľom podporiť ciele platformy STEP. Tento dodatočný príspevok na podporu cieľov platformy STEP by mohol dosiahnuť až 6 % celkových finančných prostriedkov v rámci ich plánu obnovy a odolnosti pridelených na zložku Programu InvestEU v zodpovednosti členských štátov. Zavedená by mala byť aj dodatočná flexibilita a objasnenia s cieľom lepšie plniť ciele platformy STEP.

(19)

Program InvestEU je hlavný program EÚ na podporu investícií, najmä v oblasti zelenej a digitálnej transformácie, ktorý poskytuje financovanie na základe dopytu, a to aj prostredníctvom mechanizmov kombinovaného financovania, ako aj technickú pomoc. Tento prístup prispieva k prilákaniu dodatočného verejného a súkromného kapitálu. Vzhľadom na vysoký dopyt na trhu po záruke Programu InvestEU by sa mala posilniť zložka Programu InvestEU v zodpovednosti EÚ, aby zodpovedala cieľom platformy STEP. Tým sa okrem iného posilní existujúca možnosť Programu InvestEU investovať do projektov, ktoré tvoria súčasť dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu, v rámci identifikovaných príslušných technologických odvetví. S cieľom zabezpečiť úplné čerpanie dostupných finančných prostriedkov a za predpokladu, že implementujúci partneri nemajú dostatočnú kapacitu na absorpciu 25 % záruky EÚ, ktorá je pre nich vyčlenená, môže Komisia výnimočne poskytnúť skupine EIB viac ako 75 % záruky EÚ. V tejto súvislosti by Komisia mala podnecovať implementujúcich partnerov iných ako skupina EIB a pomáhať im, aby v plnej miere čerpali finančné prostriedky, ktoré majú k dispozícii. Členským štátom sa ďalej odporúča, aby prispievali do zložky Programu InvestEU v zodpovednosti členských štátov s cieľom podporiť finančné produkty v súlade s cieľmi platformy STEP bez toho, aby boli dotknuté platné pravidlá štátnej pomoci. Členské štáty by mali mať možnosť zahrnúť do svojich plánov obnovy a odolnosti opatrenie vo forme hotovostného príspevku na účely zložky Programu InvestEU v zodpovednosti členských štátov s cieľom podporiť ciele platformy STEP. Tento dodatočný príspevok na podporu cieľov platformy STEP by mohol dosiahnuť až 6 % celkových finančných prostriedkov v rámci ich plánu obnovy a odolnosti pridelených na zložku Programu InvestEU v zodpovednosti členských štátov. Zavedená by mala byť aj dodatočná flexibilita a objasnenia s cieľom lepšie plniť ciele platformy STEP. Vo všeobecnosti by sa Komisia a všetky orgány zodpovedné za programy prispievajúce k vykonávaniu platformy STEP mali nabádať k tomu, aby zabezpečili konzistentnosť, súdržnosť, komplementárnosť a synergiu medzi zdrojmi financovania s cieľmi platformy STEP.

(20)

Horizont Európa je kľúčovým programom EÚ na financovanie výskumu a inovácií a jeho Európska rada pre inováciu (EIC) poskytuje podporu pre inovácie s potenciálnym prelomovým a disruptívnym charakterom a potenciálom rozšírenia, ktoré môžu byť príliš riskantné pre súkromných investorov. V rámci programu Horizont Európa by sa mala stanoviť dodatočná flexibilita, aby mohol EIC Akcelerátor poskytovať podporu len vo forme kapitálu pre MSP, ktoré nie sú financovateľné bankami, vrátane startupov a pre MSP, ktoré nie sú financovateľné bankami a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré realizujú inovácie v technológiách podporovaných platformou STEP, a to bez ohľadu na to, či v minulosti získali iné druhy podpory z EIC Akcelerátora. Vykonávanie fondu EIC sa v súčasnosti až na niekoľko výnimočných prípadov obmedzuje na maximálnu sumu investície vo výške 15 miliónov EUR a nemožno do neho zahrnúť viaceré kola financovania ani vyššie sumy investícií. Umožnením podpory len vo forme kapitálu pre MSP a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré nie sú financovateľné bankami, by sa vyriešili existujúce medzery na trhu s investičnými potrebami vo výške od 15 do 50 miliónov EUR. Okrem toho zo skúseností vyplýva, že sumy viazané na pilotný projekt EIC v rámci programu Horizont 2020 sa v plnej miere nevyužili. Tieto nepoužité finančné prostriedky by sa mali sprístupniť na účely EIC Akcelerátora v rámci programu Horizont Európa. Nariadenie o programe Horizont Európa by sa takisto malo zmeniť, aby odzrkadľovalo zvýšené finančné krytie pre Európsky obranný fond.

(20)

Horizont Európa je kľúčovým programom EÚ na financovanie výskumu a inovácií a jeho Európska rada pre inováciu (EIC) poskytuje podporu, najmä pre inovácie s potenciálnym prelomovým a disruptívnym charakterom a potenciálom rozšírenia, ktoré môžu byť príliš riskantné pre súkromných investorov. V rámci programu Horizont Európa by sa mala stanoviť dodatočná flexibilita, aby mohol EIC Akcelerátor poskytovať podporu len vo forme kapitálu pre MSP, ktoré nie sú financovateľné bankami, vrátane startupov a pre MSP, ktoré nie sú financovateľné bankami, a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré realizujú inovácie, najmä pre tie, ktoré pracujú na technológiách podporovaných platformou STEP, a to bez ohľadu na to, či v minulosti získali iné druhy podpory z EIC Akcelerátora. Pri vykonávaní Fondu EIC Komisia až na niekoľko výnimočných prípadov obmedzila investície fondu na maximálnu sumu investície vo výške 15 miliónov EUR, čo fondu bránilo účinne zahrnúť viaceré kola financovania alebo vyššie sumy investícií. Umožnením podpory len vo forme kapitálu pre MSP a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré nie sú financovateľné bankami, by sa vyriešili existujúce medzery na trhu, najmä v súvislosti s investičnými potrebami vo výške od 15 do 50 miliónov EUR. Okrem toho zo skúseností vyplýva, že sumy viazané na pilotný projekt EIC v rámci programu Horizont 2020 sa v plnej miere nevyužili. V súlade s článkom 15 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/1046 by sa tieto nepoužité finančné prostriedky mali sprístupniť na účely EIC Akcelerátora v rámci programu Horizont Európa. Nariadenie o programe Horizont Európa by sa takisto malo zmeniť, aby odzrkadľovalo zvýšené finančné krytie pre Európsky obranný fond.

(20a)

EIC zohráva kľúčovú úlohu pri poskytovaní počiatočného financovania rýchlo rastúcim startupom a malým spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou. EIC má vďaka svojim špecializovaným znalostiam ideálne postavenie na zlepšenie možností financovania pre spoločnosti, ktoré hľadajú kapitál na rozšírenie po počiatočnej inovačnej fáze. Doterajšia implementácia nástroja EIC Akcelerátor však ukázala, že ambiciózna a transformačná povaha EIC ako referenčného investora pre prelomové inovácie v Európe prostredníctvom Fondu EIC spôsobila implementačné výzvy a právnu neistotu pre implementujúce subjekty, najmä pokiaľ ide o úlohu EIC a Výkonnej agentúry pre MSP. Vzhľadom na ústrednú úlohu Fondu EIC z hľadiska úspechu platformy STEP by sa mali objasniť príslušné legislatívne ustanovenia o fungovaní EIC. V procese ďalšieho zlepšovania fungovania EIC by sa malo zvážiť zriadenie nezávislého orgánu Únie podľa článku 187 ZFEÚ ako hlavného subjektu zodpovedného za vykonávanie EIC.

(21)

Európsky obranný fond je hlavný program na posilnenie konkurencieschopnosti, inovácie, efektívnosti a technologickej autonómie obranného priemyslu Únie, čím prispieva k otvorenej strategickej autonómii Únie. Vývoj obranných spôsobilostí má zásadný význam, keďže podporuje kapacitu a autonómnosť európskeho priemyslu, pokiaľ ide o vývoj výrobkov obranného priemyslu, a nezávislosť členských štátov ako koncových používateľov takýchto výrobkov. Malo by sa teda sprístupniť dodatočné finančné krytie na podporu opatrení v oblasti špičkových a digitálnych technológií, ktoré prispievajú k vývoju aplikácií v obrannom priemysle.

(21)

Európsky obranný fond je hlavný program na posilnenie konkurencieschopnosti, inovácie, efektívnosti a technologickej autonómie obranného priemyslu Únie, čím prispieva k otvorenej strategickej autonómii Únie. Vývoj obranných spôsobilostí má zásadný význam, keďže podporuje kapacitu a autonómnosť európskeho priemyslu, pokiaľ ide o vývoj výrobkov obranného priemyslu, a nezávislosť členských štátov ako koncových používateľov takýchto výrobkov. Malo by sa teda sprístupniť dodatočné finančné krytie na podporu projektov v oblasti špičkových a digitálnych technológií, ktoré prispievajú k vývoju aplikácií v obrannom priemysle.

(21a)

S cieľom maximalizovať vplyv úverovej podpory dostupnej podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 [Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti] na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 4 uvedeného nariadenia by členské štáty mali mať možnosť požiadať o dodatočné financovanie vo forme úverov čerpaných z úverovej podpory, ktorá zostane k dispozícii podľa uvedeného nariadenia po 1. septembri 2023, s cieľom prispieť výnosmi z týchto úverov vo forme hotovosti do zložky Programu InvestEU v zodpovednosti členských štátov na podporu cieľov platformy STEP. Členské štáty by mali mať možnosť požiadať o takúto úverovú podporu do 15. decembra 2023.

a)

podporovať vývoj alebo výrobu kritických technológií v celej Únii alebo ochraňovať a posilňovať príslušné hodnotové reťazce v týchto oblastiach:

a)

podporovať vývoj alebo výrobu technológií v celej Únii alebo ochraňovať a posilňovať príslušné dodávateľské reťazce uvedené v odseku 4 v týchto odvetviach:

i)

špičkové a digitálne technológie;

i)

digitálne technológie vrátane viacnárodných projektov vymedzených v článku 2 bode 2 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2481, ktoré prispievajú k zámerom a cieľom politického programu Digitálne desaťročie do roku 2030 zriadeného uvedeným rozhodnutím;

ii)

čisté technológie;

ii)

emisne neutrálne technológie vymedzené v článku 3 bode (...) nariadenia (EÚ) .../... [akt o emisne neutrálnom priemysle];

iii)

biotechnológie;

iii)

biotechnológie vymedzené v prílohe k tomuto nariadeniu a biologické vedy vrátane liekov na zozname kritických liekov Únie a ich zložiek;

b)

riešiť nedostatok pracovnej sily a zručností, ktoré sú rozhodujúce pre všetky druhy kvalitných pracovných miest, v záujme podpory cieľa uvedeného v písmene a).

b)

riešiť nedostatok pracovnej sily a zručností, ktoré sú rozhodujúce pre všetky druhy kvalitných pracovných miest, v záujme podpory cieľa stanoveného v písmene a), najmä prostredníctvom celoživotného vzdelávania a v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi a už zavedenými iniciatívami v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy vrátane európskych akadémií pre emisne neutrálny priemysel zriadených podľa článku 23 nariadenia (EÚ).../... [akt o emisne neutrálnom priemysle];

ba)

rozvíjať špičkové technologické inovácie na podporu cieľa stanoveného v písmene a), ktoré majú potenciál prinášať transformačné riešenia založené na najmodernejšej vede, technológii a inžinierstve, vrátane inovácií spájajúcich pokrok vo fyzickej, biologickej a digitálnej sfére.

a)

záruky Únie uvedenej v článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/523 s orientačnou sumou vo výške 7 500 000 000  EUR. Táto záruka sa vykonáva v súlade s nariadením (EÚ) 2021/523;

a)

záruky Únie uvedenej v článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/523 s orientačnou sumou vo výške 10 500 000 000  EUR, ktorá sa vykonáva v súlade s uvedeným nariadením;

b)

sumy 500 000 000  EUR v bežných cenách v rámci finančného krytia uvedeného v článku 12 ods. 2 písm. c) bode i) nariadenia (EÚ) 2021/695. Táto suma sa vykonáva v súlade s nariadením (EÚ) 2021/695;

b)

sumy 1 300 000 000  EUR v bežných cenách v rámci finančného krytia uvedeného v článku 12 ods. 2 písm. c) bode i) nariadenia (EÚ) 2021/695, ktorá sa vykonáva v súlade s uvedeným nariadením;

c)

sumy 5 000 000 000  EUR v bežných cenách v rámci finančného krytia uvedeného v článku 10a ods. 8 šiestom pododseku smernice 2003/87/ES. Táto suma sa vykonáva v rámci Inovačného fondu v súlade s pravidlami článku 10a ods. 8 smernice 2003/87/ES a delegovaného nariadenia Komisie [2019/856];

c)

sumy 5 000 000 000  EUR v bežných cenách v rámci finančného krytia uvedeného v článku 10a ods. 8 šiestom pododseku smernice 2003/87/ES, ktorá sa vykonáva v rámci Inovačného fondu v súlade s pravidlami článku 10a ods. 8 smernice 2003/87/ES a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/856;

d)

sumy 1 500 000 000  EUR v bežných cenách v rámci finančného krytia uvedeného v článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/697. Táto suma sa vykonáva v súlade s nariadením (EÚ) 2021/697.

d)

sumy 2 500 000 000  EUR v bežných cenách v rámci finančného krytia uvedeného v článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/697, ktorá sa vykonáva v súlade s uvedeným nariadením;

a)

získania podpory pre akciu v rámci iného fondu alebo programu Únie v súlade s pravidlami uplatniteľnými na daný fond alebo program, alebo

a)

získania podpory pre projekt v rámci iného fondu alebo programu Únie v súlade s pravidlami uplatniteľnými na daný fond alebo program, alebo

b)

financovania akcie prostredníctvom kumulatívneho alebo kombinovaného financovania z iného nástroja Únie v súlade s pravidlami uplatniteľných základných aktov.

b)

financovania projektu prostredníctvom kumulatívneho alebo kombinovaného financovania z iného nástroja Únie v súlade s pravidlami uplatniteľných základných aktov.

a)

udeľuje a propaguje pečať suverenity uvedenú v článku 4 ods. 1 a spolupracuje s riadiacimi orgánmi zodpovednými za výzvy na predkladanie návrhov a výzvy na predkladanie ponúk s cieľom zvýšiť možnosti financovania v rámci programov pre projekty, ktorým bola udelená pečať suverenity, bez zasahovania do výberových konaní;

b)

udeľuje známku suverenity projektom financovaným z fondov politiky súdržnosti, ktoré prispievajú k cieľom platformy stanoveným v článku 2 tohto nariadenia;

c)

zriadiť a spravovať portál suverenity v súlade s článkom 6;

d)

spolupracovať s inými existujúcimi štruktúrami, najmä s platformou Emisne neutrálna Európa, zriadenou v súlade s nariadením (EÚ) .../... [akt o emisne neutrálnom priemysle], a Radou pre kritické suroviny, zriadenou podľa nariadenia (EÚ) .../... [akt o kritických surovinách], príslušnými vnútroštátnymi orgánmi určenými v súlade s článkom 6 ods. 4 tohto nariadenia, implementujúcimi partnermi a priemyselnou poradnou skupinou uvedenou v odseku 3 tohto článku s cieľom koordinovať a vymieňať si informácie o finančných potrebách, existujúcich problematických miestach a najlepších postupoch pre projekty v celej Únii;

e)

podporuje vzájomné kontakty medzi odvetviami uvedenými v článku 2 s osobitným využitím existujúcich priemyselných aliancií, sietí a štruktúr, ako sú Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) a spoločné podniky.

a)

prebiehajúce a nadchádzajúce výzvy na predkladanie návrhov a výzvy na predkladanie ponúk súvisiace s cieľmi platformy v rámci príslušných programov a fondov;

a)

informácie o programoch a prostriedkoch Únie v rozsahu tohto nariadenia a prebiehajúce a nadchádzajúce výzvy na predkladanie návrhov a výzvy na predkladanie ponúk súvisiace s cieľmi platformy v rámci príslušných programov a fondov;

d)

kontakty na príslušné vnútroštátne orgány určené v súlade s odsekom 4.

d)

kontaktné údaje príslušných vnútroštátnych orgánov určených v súlade s odsekom 4.

a)

celkové výdavky platformy STEP financované z príslušných programov;

a)

celkové výdavky platformy STEP financované z príslušných programov a fondov;

ba)

posúdenie vplyvu, v ktorom sa určí, ako akumulované projekty v rámci platformy STEP prispievajú k strategickým cieľom Únie týkajúcim sa zabezpečenia dlhodobej konkurencieschopnosti;

bb)

analýza geografického a technologického rozloženia projektov, ktorým bola udelená pečať suverenity.

a)

členské štáty, ktorých priemerný HDP na obyvateľa je pod úniovým priemerom krajín EÚ27 meraným v štandarde kúpnej sily (PPS) a vypočítaným na základe údajov Únie za obdobie 2015 – 2017; ako aj

b)

všetky členské štáty.

ix)

podpory investícií, ktoré prispievajú k cieľu platformy STEP uvedenému v článku 2 ods. 1 písm. a) bode ii) nariadenia …/… [nariadenie o platforme STEP]

ix)

podpory investícií, ktoré prispievajú k cieľu platformy STEP uvedenému v článku 2 nariadenia …/… [nariadenie o platforme STEP]

(3)

V článku 3 sa vkladá tento odsek 1a:

(3)

V článku 3 sa vkladá tento odsek 1a:

1a.

Zdroje v rámci špecifického cieľa uvedeného v článku 3 ods. 1 písm. a) bode vi) a písm. b) bode ix) sa programujú v rámci vyhradených priorít v súlade s príslušným cieľom politiky a sú obmedzené maximálne na 20 % počiatočných pridelených prostriedkov z EFRR.

(e)

ak prispievajú k špecifickému cieľu v rámci CP 1 stanovenému v článku 3 ods. 1 prvom pododseku písm. a) bode vi) alebo k špecifickému cieľu v rámci CP 2 stanovenému v danom pododseku písm. b) bode ix), a to v menej rozvinutých a prechodných regiónoch, ako aj v rozvinutejších regiónoch v členských štátoch, ktorých priemerný HDP na obyvateľa je nižší ako priemer krajín EÚ27 meraný v štandarde kúpnej sily (PPS) a vypočítaný na základe údajov Únie za obdobie 2015 – 2017.

(e)

ak prispievajú k špecifickému cieľu v rámci CP 1 stanovenému v článku 3 ods. 1 prvom pododseku písm. a) bode vi) alebo k špecifickému cieľu v rámci CP 2 stanovenému v danom pododseku písm. b) bode ix), a to v menej rozvinutých a prechodných regiónoch, ako aj v rozvinutejších regiónoch v členských štátoch, ktorých priemerný HDP na obyvateľa je nižší ako priemer krajín EÚ27 meraný v štandarde kúpnej sily (PPS) a vypočítaný na základe údajov Únie za obdobie 2015 – 2017 pri zachovaní zamerania na MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou.

(6)

V prílohe I sa v tabuľke I v rámci cieľa politiky 1 dopĺňa tento riadok:

(6)

V prílohe I sa v tabuľke I v rámci cieľa politiky 1 dopĺňa tento riadok:

(7)

V prílohe I sa v tabuľke I v rámci cieľa politiky 2 dopĺňa tento riadok:

(7)

V prílohe I sa v tabuľke I v rámci cieľa politiky 2 dopĺňa tento riadok:

(4)

V prílohe I sa v tabuľke 1 dopĺňajú tieto riadky:

(4)

V prílohe I sa v tabuľke 1 dopĺňajú tieto riadky:

(5)

V prílohe I sa v tabuľke 6 dopĺňa tento riadok:

(5)

V prílohe I sa v tabuľke 6 dopĺňa tento riadok:

(-1a)

V článku 2 sa bod 29 nahrádza takto:

‘(29)

„účtovný rok“ je na účely tretej časti a štvrtej časti obdobie od 1. júla do 30. júna s výnimkou prvého účtovného roka programového obdobia, v súvislosti s ktorým to je obdobie od dátumu začiatku oprávnenosti výdavkov do 30. júna 2015. Posledný účtovný rok je od 1. júla 2023 do 30. júna 2024;

‘(29)

„účtovný rok“ je na účely tretej časti a štvrtej časti obdobie od 1. júla do 30. júna s výnimkou prvého účtovného roka programového obdobia, v súvislosti s ktorým to je obdobie od dátumu začiatku oprávnenosti výdavkov do 30. júna 2015. Posledný účtovný rok je od 1. júla 2024 do 30. júna 2025’;

(-1b)

V článku 24 sa vkladá tento odsek:

(-1c)

V článku 65 sa odsek 2 nahrádza takto:

a)

Dopĺňa sa tento odsek 6:

b)

dopĺňa sa tento odsek 6a:

(2a)

V článku 141 sa odsek 1 nahrádza takto:

aa)

V odseku 1 sa dopĺňa tento štvrtý pododsek:

(4a)

V článku 9 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

b)

zložka v zodpovednosti členských štátov sa zameriava na špecifické zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie v jednom alebo viacerých regiónoch alebo členských štátoch v záujme dosiahnutia cieľov politiky prispievajúcich fondov v rámci zdieľaného riadenia alebo dodatočnej sumy, ktorú poskytuje členský štát podľa článku 4 ods. 1 tretieho pododseku, najmä s cieľom posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v Únii riešením vyváženosti jej regiónov.

„ b)

zložka v zodpovednosti členských štátov sa zameriava na špecifické zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie v jednom alebo viacerých regiónoch alebo členských štátoch v záujme dosiahnutia cieľov politiky prispievajúcich fondov v rámci zdieľaného riadenia alebo dodatočnej sumy, ktorú poskytuje členský štát podľa článku 4 ods. 1 tretieho pododseku, najmä s cieľom posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v Únii riešením vyváženosti jej regiónov. Dodatočná suma poskytnutá členským štátom vo forme hotovosti podľa článku 4 ods. 1 štvrtého pododseku sa vyčlení na projekty, ktoré prispievajú k cieľom uvedeným v článku 2 nariadenia.../... [nariadenie o platforme STEP].“

(4b)

V článku 10 ods. 3 sa vkladá nové písmeno h):

„h)

akýkoľvek príspevok vo forme hotovosti do zložky v zodpovednosti členských štátov poskytnutý z výnosov z úverov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa článku 33a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241  (1a)

(5a)

V článku 11 ods. 1 písm. b) sa vkladá nový bod:

„viii)

monitorovanie vykonávania projektov platformy STEP financovaných z výnosov z úverov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a ich súladu s národnými plánmi obnovy a odolnosti.“

(6)

Článok 13 ods. 4 sa nahrádza takto:

(6)

Článok 13 sa mení takto:

a)

odsek 4 sa nahrádza takto:

(6b)

Odsek 5 sa nahrádza takto:

c)

Vkladá sa tento odsek:

d)

V odseku 7 sa druhý pododsek nahrádza takto:

e)

Vkladá sa tento odsek:

„j)

poskytuje poradenskú podporu správcom kapitálových fondov pôsobiacim v oblastiach uvedených v článku 8 ods. 1 písm. e).“

„j)

poskytuje poradenskú podporu správcom kapitálových fondov a ďalším príslušným zainteresovaným stranám pôsobiacim v oblastiach uvedených v článku 8 ods. 1 písm. e), a to aj pokiaľ ide o oceňovanie nehmotných aktív.“

e)

maximálne 7 500 000 000 EUR na ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. e).

e)

maximálne 10 500 000 000 EUR na ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. e).

(16)

Rozširovanie, zavádzanie a sériová výroba kritických technológií uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) nariadenia …/… [nariadenie o platforme STEP], ako aj príslušný hodnotový reťazec uvedený v článku 2 ods. 4 uvedeného nariadenia.

(16)

Rozvoj alebo výroba kritických technológií uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) nariadenia …/… [nariadenie o platforme STEP], ako aj príslušný dodávateľský reťazec uvedený v článku 2 ods. 2 uvedeného nariadenia.

7a.1

Mobilizované investície podľa technologickej oblasti: i) špičkové a digitálne technológie; ii) čisté technológie a iii) biotechnológie.

7a.2

Počet podporených podnikov podľa technologickej oblasti: i) špičkové a digitálne technológie; ii) čisté technológie a iii) biotechnológie.

(-1)

V článku 7 sa odsek 10 nahrádza takto:

(-1a)

V článku 9 ods. 1 sa písmená b) a c) nahrádzajú takto:

b )

samostatnosť;

c)

schopnosť riskovať;

„b )

samostatnosť, najmä pokiaľ ide o vykonávanie kapitálovej podpory s cieľom zabezpečiť harmonogram investícií v súlade s trhom, ako aj podstupovanie rizika, ako sa uvádza v písmene c);

c)

schopnosť podstúpiť väčšie riziko ako trhové normy, najmä poskytovaním dlhodobých investícií do inovácií, ktoré nie sú financovateľné bankami.“

b)

V odseku 2 sa písmená b) a c) nahrádzajú takto:

b)

v odseku 2 sa písmeno c) nahrádza takto:

„ b)

46 628 000 000  EUR na pilier II „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“ na obdobie 2021 – 2027, z toho “

„c)

13 237 000 000  EUR na pilier III „Inovatívna Európa“ na obdobie 2021 – 2027, z toho:

i)

6 775 000 000  EUR na klaster „Zdravie“;

i)

10 052 000 000  EUR na EIC;

ii)

1 350 000 000  EUR na klaster „Kultúra, tvorivosť a inkluzívna spoločnosť“;

ii)

459 000 000  EUR na európske inovačné ekosystémy;

iii)

1 276 000 000  EUR na klaster „Civilná bezpečnosť pre spoločnosť“;

iii)

2 726 000 000  EUR na EIT“.

iv)

13 229 000 000  EUR na klaster „Digitalizácia, priemysel a vesmír“;

v)

13 229 000 000  EUR na klaster „Klíma, energetika a mobilita“;

vi)

8 799 000 000  EUR na klaster „Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie“;

vii)

1 970 000 000  EUR na nejadrové priame akcie JRC;

c)

13 237 000 000  EUR na pilier III „Inovatívna Európa“ na obdobie 2021 – 2027, z toho:

i)

10 052 000 000  EUR na EIC;

ii)

459 000 000  EUR na európske inovačné ekosystémy;

iii)

2 726 000 000  EUR na EIT“.

(3)

V článku 48 sa v prvom pododseku dopĺňa toto písmeno d):

(3)

Článok 48 sa mení takto:

(a)

V odseku 1 druhom pododseku sa písmeno c) nahrádza takto:

c)

podpora len vo forme kapitálu pre MSP vrátane startupov, ktoré nie sú financovateľné bankami a už dostali podporu len vo forme grantu, sa môže tiež poskytnúť.

„ c)

podpora len vo forme kapitálu pre MSP vrátane startupov, ktoré nie sú financovateľné bankami a uskutočňujú prelomové a disruptívne inovácie nefinancovateľné bankami, sa môže tiež poskytnúť.“

(b)

V odseku 1 druhom pododseku sa dopĺňa toto písmeno d):

d)

podpora len vo forme kapitálu potrebná na rozšírenie pre MSP vrátane startupov, ktoré nie sú financovateľné bankami, a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré nie sú financovateľné bankami, vrátane subjektov, ktoré už získali podporu v súlade s písmenami a) až c), ktoré uskutočňujú prelomové a disruptívne inovácie v oblasti kritických technológií uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) nariadenia …/… [nariadenie o platforme STEP], financované podľa článku 3písm. b) uvedeného nariadenia.

„d)

podpora len vo forme kapitálu potrebná na rozšírenie pre MSP vrátane startupov, ktoré nie sú financovateľné bankami, a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré nie sú financovateľné bankami, vrátane subjektov, ktoré už získali podporu v súlade s písmenami a) až c), ktoré uskutočňujú prelomové a disruptívne inovácie v oblasti technológií uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) nariadenia …/… [nariadenie o platforme STEP], financované podľa článku 3písm. b) uvedeného nariadenia.“

c)

V odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:

d)

Odsek 3 sa nahrádza takto:

e)

V odseku 8 sa prvý pododsek nahrádza takto:

f)

V odseku 11 sa prvý pododsek nahrádza takto:

a)

3 151 000 000 EUR na výskumné akcie;

a)

3 484 000 000 EUR na výskumné akcie;

b)

6 302 000 000  EUR na vývojové akcie.

b)

6 969 000 000  EUR na vývojové akcie.

c)

Dopĺňa sa odsek 5:

b)

Dopĺňa sa odsek 5:

(1)

V článku 7 sa dopĺňa tento odsek 3:

(1)

V článku 7 sa dopĺňa tento odsek 3:

3.

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, členské štáty môžu navrhnúť, aby sa do ich plánu obnovy a odolnosti ako odhadované náklady zahrnula výška peňažného príspevku na účely zložky v zodpovednosti členských štátov podľa príslušných ustanovení nariadenia o Programe InvestEU výlučne na opatrenia na podporu investičných operácií prispievajúcich k cieľom platformy STEP uvedeným v článku 2 nariadenia …/… (71) [nariadenie o platforme STEP]. Uvedené náklady nepresiahnu 6 % celkových finančných prostriedkov pridelených na plán obnovy a odolnosti a príslušné opatrenia stanovené v pláne obnovy a odolnosti musia byť v súlade s požiadavkami tohto nariadenia. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na hotovostné príspevky podľa článku 33a.“

(2a)

Dopĺňa sa nová kapitola:

□

DNA/RNA: genomika, farmakogenetika, genetické skúšky, genetické inžinierstvo, sekvenovanie/syntéza/zosilnenie DNA/RNA, profilovanie prejavu génov a používanie antisensovej technológie, rozsiahla syntéza DNA, editovanie genómu a génov, gene drive.

□

Proteíny a ostatné molekuly: sekvenovanie/syntéza/inžinierstvo proteínov a peptidov (vrátane veľkomolekulových hormónov); zdokonalené metódy dávkovania pre veľkomolekulové lieky; proteomika, izolácia a čistenie proteínov, signalizácia, identifikácia bunkových receptorov.

□

kultúra a inžinierstvo buniek a tkanív: kultúra buniek/tkanív, inžinierstvo tkanív (vrátane štruktúry tkanív a biolekárskeho inžinierstva), bunková fúzia, vakcínové/ imúnne stimulanty, manipulácia s embryami, markermi podporované technológie šľachtenia, metabolické inžinierstvo.

□

techniky spracovateľskej biotechnológie: fermentácia používaním bioreaktorov, biorafinácia, bioprocesy, biolúhovanie, biozmäkčovanie, biobielenie, biodesulfurizácia, biosanácia, biosnímanie, biofiltrácia a fytosanácia, molekulárna akvakultúra.

□

génové a RNA vektory: génová terapia, vírusové vektory.

□

bioinformatika: zostavenie databáz genómov, sekvencií proteínov, modelovanie komplexných biologických procesov vrátane systémovej biológie.

□

nanobiotechnológia: aplikovanie nástrojov a procesov nano-/mikrovýroby na stanovenie spôsobov pre štúdium biosystémov a aplikácií v dávkovaní liekov, diagnostike atď.