(1)

Je nevyhnutné stanoviť pravidlá na úrovni Únie týkajúce sa obnovy ekosystémov s cieľom zabezpečiť obnovu biodiverzity a odolnosti prírody na celom území Únie. Obnova ekosystémov takisto prispieva k cieľom Únie v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu.

(2)

V Európskej zelenej dohode (3) sa stanovuje ambiciózny plán na transformáciu Únie na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, ktorého cieľom je chrániť, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Komisia v rámci Európskej zelenej dohody prijala stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 (4).

(3)

Únia a jej členské štáty ako zmluvné strany Dohovoru o biologickej diverzite schváleného rozhodnutím Rady 93/626/EHS (5) sa zaviazali vykonávať dlhodobú strategickú víziu prijatú konferenciou zmluvných strán v roku 2010 rozhodnutím X/2 o strategickom pláne pre biodiverzitu na roky 2011 – 2020 (6), podľa ktorej má byť biodiverzita do roku 2050 cenená, chránená, obnovovaná a rozumne používaná pri zachovaní ekosystémových služieb, udržiavaní zdravej planéty a zabezpečení osohu pre všetkých ľudí.

(4)

Dohovor o biologickej diverzite schválený v decembri 2022 na COP 15  (7) predstavuje globálny rámec pre biodiverzitu, v ktorom sa stanovujú globálne ciele zamerané na bezodkladné opatrenia v nasledujúcich desiatich rokoch do roku 2030, ktorými sa zabezpečí, aby sa na všetky oblasti vzťahovalo priestorové plánovanie a účinné procesy riadenia, ktoré sú participatívne, integrované, zohľadňujú biodiverzitu a zaoberajú sa zmenou využívania pôdy a morí; aby sa do roku 2030 dosiahol takmer nulový úbytok oblastí s vysokým významom pre biodiverzitu vrátane ekosystémov s vysokou ekologickou integritou a zároveň rešpektovali práva pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít, ako sa to stanovuje v Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva (ďalej len UNDRIP); aby sa do roku 2030 zabezpečilo zaradenie aspoň 30 % oblastí so znehodnotenými suchozemskými, vnútrozemskými vodnými, a morskými a pobrežnými ekosystémami do účinnej obnovy s cieľom posilniť biodiverzitu a ekosystémové funkcie a služby, ekologickú integritu a prepojenosť; aby sa obnovil, zachoval a zvýšil prínos prírody pre ľudí vrátane ekosystémových funkcií a služieb, ako je regulácia ovzdušia, vody a klímy, zdravia pôdy, opeľovania a znižovania rizika chorôb, ako aj ochrana pred prírodnými nebezpečenstvami a katastrofami, a to prostredníctvom riešení blízkych prírode a/alebo ekosystémových prístupov v prospech všetkých ľudí a prírody. Globálny rámec pre biodiverzitu umožní pokrok smerom k dosiahnutiu cieľov orientovaných na výsledky do roku 2050.

(5)

Ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja (8), najmä ciele 14.2, 15.1, 15.2 a 15.3, označujú potrebu zabezpečiť ochranu, obnovu a udržateľné využívanie suchozemských a vnútrozemských sladkovodných ekosystémov a ich služieb, najmä lesov, mokradí, horských a suchých oblastí.

(6)

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov rezolúciou z 1. marca 2019 (9) vyhlásilo roky 2021 – 2030 za Dekádu OSN pre obnovu ekosystému s cieľom podporiť a rozšíriť úsilie o predchádzanie degradácii ekosystémov, jej zastavenie a zvrátenie na celom svete a o zvyšovanie informovanosti o význame obnovy ekosystémov.

(7)

Cieľom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 je zabezpečiť, aby bola európska biodiverzita nasmerovaná k obnove do roku 2030 v prospech ľudí, planéty, klímy, ako aj nášho hospodárstva. Stanovuje sa v nej ambiciózny plán EÚ na obnovu prírody s niekoľkými kľúčovými záväzkami vrátane záväzku predložiť návrh právne záväzných cieľov EÚ v oblasti obnovy prírody v snahe obnoviť degradované ekosystémy, najmä tie, ktoré majú najväčší potenciál zachytávať a ukladať uhlík a zabrániť vplyvu prírodných katastrof a znížiť ho.

(8)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 9. júna 2021 (10) dôrazne privítal záväzok vypracovať legislatívny návrh so záväznými cieľmi v oblasti obnovy prírody a navyše skonštatoval, že okrem celkového cieľa obnovy by mal tento návrh zahŕňať ciele špecifické pre ekosystémy, biotopy a druhy, pričom by sa mal vzťahovať na lesy, trávne porasty, mokrade, rašeliniská, opeľovače, voľne tečúce rieky, pobrežné oblasti a morské ekosystémy.

(9)

Rada vo svojich záveroch z 23. októbra 2020 (11) uznala, že zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu súčasného stavu biodiverzity a prírody bude nevyhnutné, ale nebude stačiť na to, aby sa príroda vrátila do našich životov. Rada opätovne potvrdila, že v súvislosti s obnovou prírody je potrebné mať vyššie ambície, ako sa to navrhuje v novom pláne EÚ na obnovu prírody, ktorý zahŕňa opatrenia na ochranu a obnovu biodiverzity nad rámec chránených území. Rada takisto uviedla, že očakáva návrh na právne záväzné ciele v oblasti obnovy prírody, ktorý je podmienený posúdením vplyvu.

(10)

V stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa stanovuje záväzok právne chrániť aspoň 30 % pevniny vrátane vnútrozemských vôd a 30 % morí v Únii, z čoho prinajmenšom jedna tretina by mala podliehať prísnej ochrane vrátane všetkých zostávajúcich klimaxových lesov a pralesovitých porastov. V kritériách a usmerneniach pre členské štáty na určovanie ďalších chránených území (12) (ďalej len „kritériá a usmernenia“) vypracovaných Komisiou v spolupráci s členskými štátmi a so zainteresovanými stranami sa zdôrazňuje, že ak sú obnovené oblasti po prejavení sa plného účinku obnovy v súlade s kritériami pre chránené územia alebo sa očakáva, že budú v súlade s týmito kritériami, mali by tieto obnovené oblasti prispievať aj k plneniu cieľov Únie týkajúcich sa chránených území. V kritériách a usmerneniach sa zdôrazňuje aj skutočnosť, že chránené územia môžu predstavovať dôležitý príspevok k cieľom obnovy v rámci stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 tým, že vytvoria podmienky pre úspešnosť činností zameraných na obnovu. Platí to najmä v prípade oblastí, ktoré sa môžu obnovovať prirodzene tým, že sa zastavia alebo obmedzia niektoré tlaky, ktoré sú výsledkom ľudských činností. Prísna ochrana týchto oblastí vrátane morského prostredia bude v niektorých prípadoch stačiť na dosiahnutie obnovy prírodných hodnôt, ktoré sa v nich nachádzajú. V kritériách a usmerneniach sa navyše zdôrazňuje, že od všetkých členských štátov sa očakáva, že prispejú k dosiahnutiu cieľov Únie týkajúcich sa chránených území stanovených v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, a to v miere, ktorá je úmerná prírodným hodnotám, ktoré sa v nich nachádzajú, a ich potenciálu na obnovu prírody.

(11)

V stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa stanovuje cieľ zabezpečiť, aby do roku 2030 nedošlo k zhoršeniu trendov alebo stavu ochrany chránených biotopov a druhov a aby sa aspoň 30 % druhov a biotopov, ktorých stav v súčasnosti nie je priaznivý, dostalo do uvedenej kategórie alebo vykazovalo výrazný pozitívny trend k tomu, aby sa dostali do tejto kategórie. V usmernení (13) vypracovanom Komisiou v spolupráci s členskými štátmi a so zainteresovanými stranami na podporu dosiahnutia týchto cieľov sa zdôrazňuje, že úsilie o udržovanie a obnovu bude zrejme potrebné vyvinúť v prípade väčšiny uvedených biotopov a druhov, a to buď prostredníctvom zastavenia ich súčasných negatívnych trendov do roku 2030, alebo prostredníctvom udržovania súčasných stabilných alebo zlepšujúcich sa trendov, či zabránením úbytku biotopov a druhov s priaznivým stavom ochrany. V usmernení sa ďalej zdôrazňuje, že tieto činnosti zamerané na obnovu sa musia plánovať, vykonávať a koordinovať predovšetkým na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni a že pri výbere a určovaní prioritných druhov a biotopov, ktoré sa majú zlepšiť do roku 2030, sa majú vyžadovať synergie s inými cieľmi Únie a medzinárodnými cieľmi, najmä s environmentálnymi cieľmi alebo cieľmi politiky v oblasti zmeny klímy.

(12)

Komisia v správe o stave prírody z roku 2020 (14) konštatovala, že Únia zatiaľ nedokázala zastaviť zhoršovanie stavu chránených typov biotopov a chránených druhov, ktorých zachovanie má význam pre celú Úniu. Príčinou tohto zhoršovania stavu je najmä upúšťanie od extenzívnej poľnohospodárskej výroby, zintenzívňovanie poľnohospodárstva, úprava hydrologických režimov, urbanizácia a znečisťovanie, ako aj neudržateľné lesnícke činnosti a využívanie druhov. Okrem toho hlavnú a čoraz väčšiu hrozbu pre pôvodnú flóru a faunu Únie predstavujú invázne nepôvodné druhy a zmena klímy.

(12a)

V Preskúmaní obchodnej politiky Komisie – otvorená, udržateľná a asertívna obchodná politika  (15) – sa uvádza, že Európska zelená dohoda je novou stratégiou rastu EÚ, ktorá bude hnacou silou našej konkurencieschopnosti a povedie k postupnej, ale hlbokej transformácii našich hospodárstiev, ktorá bude mať zase silný vplyv na obchodné modely, zatiaľ čo rozsiahla sieť dvojstranných obchodných dohôd EÚ je nevyhnutnou platformou na spoluprácu s našimi partnermi v oblasti zmeny klímy a biodiverzity, a preto sa požaduje zavedenie tzv. zrkadlových opatrení v súlade s pravidlami WTO. [Ústny pozmeňujúci návrh]

(13)

Je vhodné stanoviť všeobecný cieľ týkajúci sa obnovy ekosystémov, aby sa podporila hospodárska a spoločenská transformácia, vytvorili sa kvalitné pracovné miesta a podporil sa udržateľný rast. Ak sú biologicky rozmanité ekosystémy, napríklad mokrade, sladkovodné, lesné, ako aj poľnohospodárske ekosystémy, ekosystémy riedko pokryté vegetáciou, morské, pobrežné a mestské ekosystémy v dobrom stave, poskytujú rozličné základné ekosystémové služby a prínosy obnovy degradovaných ekosystémov do dobrého stavu vo všetkých suchozemských a morských oblastiach vysoko presahujú náklady na obnovu. Tieto služby prispievajú k širokému spektru sociálno-ekonomických prínosov v závislosti od hospodárskych, sociálnych, kultúrnych, regionálnych a miestnych charakteristík.

(14)

Štatistická komisia OSN na svojom 52. zasadnutí v marci 2021 prijala systém integrovaného environmentálneho ekonomického účtovníctva – ekosystémové účtovníctvo (SEEA EA) (16). SEEA EA tvorí integrovaný a komplexný štatistický rámec usporiadania údajov o biotopoch a krajinách, prostredníctvom ktorého sa určuje rozsah, stav a služby ekosystémov, sledujú zmeny ekosystémových aktív a uvádzajú tieto informácie do súvislostí s hospodárskymi a inými ľudskými činnosťami.

(15)

Zabezpečenie biologicky rozmanitých ekosystémov a boj proti zmene klímy sú neoddeliteľne prepojené. Príroda a riešenia blízke prírode vrátane prirodzených zásob a záchytov uhlíka sú zásadné na boj proti klimatickej kríze. Zároveň klimatická kríza už je hnacou silou zmeny suchozemských a morských ekosystémov a Únia sa musí pripraviť na zvyšovanie intenzity, frekvencie a všadeprítomnosti jej účinkov. Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) (17) vo svojej osobitnej správe o vplyvoch globálneho otepľovania o 1,5 °C poukázal na to, že niektoré vplyvy môžu byť dlhotrvajúce alebo nezvratné. V šiestej hodnotiacej správe IPCC (18) sa uvádza, že obnova ekosystémov bude zásadná pre pomoc v boji proti zmene klímy, ako aj pri znižovaní rizík pre potravinovú bezpečnosť. Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) vo svojej globálnej hodnotiacej správe z roku 2019 o biodiverzite a ekosystémových službách (19) skonštatovala, že zmena klímy je hlavným faktorom spôsobujúcim zmeny v prírode, a predpokladala, že sa jej vplyvy v nasledujúcich desaťročiach zintenzívnia a v niektorých prípadoch prekonajú vplyv iných faktorov spôsobujúcich zmeny ekosystémov, ako sú zmeny vo využívaní pôdy a morí.

(16)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (20) sa stanovuje záväzný cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu v Únii do roku 2050 a následne záporné emisie, ako aj uprednostniť rýchle a predvídateľné zníženie emisií a zároveň zintenzívniť ich odstraňovanie prirodzenými záchytmi uhlíka. Obnova ekosystémov môže predstavovať významný prínos pre zachovanie, riadenie a zlepšovanie prirodzených záchytov uhlíka a zvýšenie biodiverzity a zároveň bojovať proti zmene klímy. V nariadení (EÚ) 2021/1119 sa takisto stanovuje, že príslušné inštitúcie Únie a členské štáty majú zabezpečiť nepretržitý pokrok pri zlepšovaní adaptívnej kapacity, posilňovaní odolnosti a znižovaní zraniteľnosti voči zmene klímy. Okrem toho podľa uvedeného nariadenia musia členské štáty zahrnúť adaptáciu do všetkých oblastí politiky a podporovať riešenia blízke prírode (21) a adaptáciu založenú na ekosystémoch.

(17)

Komisia v oznámení o adaptácii na zmenu klímy z roku 2021 (22) zdôrazňuje potrebu podporovať riešenia blízke prírode a uznáva, že nákladovo efektívnu adaptáciu na zmenu klímy možno dosiahnuť ochranou a obnovou mokradí a rašelinísk, ako aj pobrežných a morských ekosystémov, rozvojom mestskej zelene, inštaláciou zelených striech a stien a podporou a udržateľným obhospodarovaním lesov a poľnohospodárskej pôdy. Väčšie množstvo biologicky rozmanitých ekosystémov vedie k vyššej odolnosti proti zmene klímy a poskytuje účinnejšie formy znižovania rizika katastrof a predchádzania tomuto riziku.

(18)

Politika Únie v oblasti zmeny klímy sa reviduje s cieľom dodržať postup navrhnutý v nariadení (EÚ) 2021/1119 na zníženie čistých emisií do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990. Konkrétne cieľom návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2018/841 a (EÚ) 2018/1999 (23), je zvýšiť príspevok sektora pôdy k celkovej ambícii v oblasti klímy do roku 2030 a zosúladiť ciele, pokiaľ ide o účtovanie emisií z využívania pôdy a ich odstraňovanie, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva, so súvisiacimi politickými iniciatívami v oblasti biodiverzity. V uvedenom návrhu sa zdôrazňuje potreba ochrany a zlepšenia prírodných spôsobov odstraňovania uhlíka, zvyšovania odolnosti ekosystémov proti zmene klímy, obnovy znehodnotenej pôdy a ekosystémov a opätovného zavlažovania rašelinísk. Ďalej je jeho cieľom zlepšenie monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a ich odstraňovania z pôdy, ktorá je predmetom ochrany a obnovy. V tejto súvislosti je dôležité, aby ekosystémy vo všetkých kategóriách pôdy vrátane lesov, trávnych porastov, ornej pôdy a mokradí boli v dobrom stave, aby boli schopné účinne zachytávať a ukladať uhlík.

(19)

Geopolitický vývoj ešte viac zdôraznil potrebu zaistiť odolnosť potravinových systémov (24). Je dokázané, že obnova poľnohospodárskych ekosystémov má z dlhodobého hľadiska pozitívny vplyv na produktivitu potravín a že obnova prírody pôsobí v zabezpečení dlhodobej udržateľnosti a odolnosti EÚ ako poistka.

(20)

V záverečnej správe Konferencie o budúcnosti Európy občania vyzývajú Úniu, aby chránila a obnovovala biodiverzitu, krajinu a oceány, odstraňovala znečistenie a podporovala vedomosti, informovanosť, vzdelávanie a dialógy o životnom prostredí, zmene klímy, využívaní energie a udržateľnosti (25).

(21)

Obnova ekosystémov spolu s úsilím o obmedzenie obchodu s voľne žijúcimi druhmi a ich konzumácie takisto pomôže predchádzať možným budúcim prenosným ochoreniam so zoonotickým potenciálom a budovať voči nim odolnosť, čím sa zníži riziko vypuknutia nákaz a pandémií, a prispeje k podpore európskeho a globálneho úsilia o uplatňovanie prístupu „jedno zdravie“, v ktorom sa uznáva vnútorná súvislosť medzi ľudským zdravím, zdravím zvierat a zdravou a odolnou prírodou.

(22)

Pôda je neoddeliteľnou súčasťou suchozemských ekosystémov. Komisia v oznámení z roku 2021 s názvom Stratégia EÚ v oblasti pôdy do roku 2030 (26) uvádza potrebu obnoviť degradovanú pôdu a zlepšiť biodiverzitu pôdy. Globálny mechanizmus a sekretariát Dohovoru Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii (UNCCD) vytvorili program stanovovania cieľov v oblasti neutrality degradácie pôdy s cieľom pomôcť krajinám dosiahnuť neutralitu degradácie pôdy do roku 2030.

(23)

Cieľom smernice Rady 92/43/EHS (27) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (28) je zabezpečiť dlhodobú ochranu, zachovanie a prežitie najvzácnejších a najohrozenejších rastlinných a živočíšnych druhov a biotopov v Európe, ako aj európskych ekosystémov, ktorých sú súčasťou. Sústava Natura 2000, ktorá bola ustanovená v roku 1992 a je najväčšou koordinovanou sústavou chránených území na svete, predstavuje kľúčový nástroj na vykonávanie cieľov uvedených dvoch smerníc. Toto nariadenie by sa, rovnako ako uvedené dve smernice, malo uplatňovať na európske územie členských štátov, na ktoré sa vzťahujú zmluvy, a malo by sa tak zosúladiť aj so smernicou 2008/56/ES.

(24)

Na určovanie dobrého stavu typov biotopov chránených podľa smernice 92/43/EHS a na určovanie dostatočnej kvality a kvantity biotopov druhov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice, už existuje rámec a usmernenia (29). Ciele obnovy týchto typov biotopov a biotopov druhov sa môžu stanoviť na základe tohto rámca a usmernení. Takáto obnova však nebude postačovať na zvrátenie straty biodiverzity a obnovu všetkých ekosystémov. Stanoviť by sa preto mali dodatočné povinnosti založené na špecifických ukazovateľoch s cieľom zvýšiť biodiverzitu na úrovni širších ekosystémov.

(25)

Vychádzajúc zo smerníc 92/43/EHS a 2009/147/ES a v záujme podpory dosiahnutia cieľov uvedených v týchto smerniciach by členské štáty mali zaviesť opatrenia na obnovu, aby sa zabezpečila obnova chránených biotopov a druhov vrátane voľne žijúceho vtáctva vo všetkých oblastiach Únie, ako aj v oblastiach, ktoré nepatria do sústavy Natura 2000.

(26)

Cieľom smernice 92/43/EHS je zachovať prirodzené biotopy a druhy voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín s významom pre Úniu v priaznivom stave ochrany alebo obnoviť priaznivý stav ochrany týchto biotopov a druhov. Nestanovuje sa v nej však lehota na dosiahnutie tohto cieľa. Podobne sa ani v smernici 2009/147/ES nestanovuje lehota na obnovu populácií vtáctva v Únii.

(27)

Mali by sa preto stanoviť lehoty na zavedenie opatrení na obnovu v rámci lokalít sústavy Natura 2000 a mimo nich s cieľom postupne zlepšovať stav chránených typov biotopov v celej Únii a znovu ich vytvárať dovtedy, kým sa nedosiahne priaznivá referenčná plocha potrebná na dosiahnutie priaznivého stavu ochrany uvedených typov biotopov v Únii. S cieľom poskytnúť členským štátom nevyhnutnú voľnosť, aby mohli vyvinúť rozsiahle úsilie v oblasti obnovy, je vhodné spojiť typy biotopov podľa ekosystému, do ktorého patria, a stanoviť pre skupiny typov biotopov ciele, ktoré sú časovo ohraničené a kvantifikované podľa plochy. Vďaka tomu si členské štáty budú môcť vybrať, ktoré biotopy v rámci danej skupiny obnovia ako prvé.

(28)

Podobné požiadavky by sa mali stanoviť pre biotopy druhov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 92/43/EHS, a biotopy voľne žijúceho vtáctva, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2009/147/ES, s osobitným zreteľom na potrebnú prepojenosť medzi obidvomi uvedenými biotopmi, aby sa populáciám druhov darilo.

(29)

Je nevyhnutné, aby opatrenia na obnovu typov biotopov boli primerané a vhodné na čo najrýchlejšie dosiahnutie dobrého stavu a priaznivých referenčných plôch s cieľom dosiahnuť priaznivý stav ich ochrany. Je dôležité, aby opatrenia na obnovu boli opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov, ktoré sú časovo ohraničené a ktorých rozsah sa určí podľa plochy. Je takisto nevyhnutné, aby opatrenia na obnovu biotopov druhov boli primerané a vhodné na čo najrýchlejšie dosiahnutie dostatočnej kvality a kvantity týchto biotopov s cieľom dosiahnuť priaznivý stav ochrany príslušných druhov.

(29a)

Opatrenia na obnovu podľa tohto nariadenia určené na obnovu alebo zachovanie určitých typov biotopov uvedených v prílohe I, ako sú trávne porasty, vresoviská alebo mokrade, si v určitých prípadoch môžu vyžadovať odstránenie lesa s cieľom opätovne zaviesť riadenie založené na ochrane, ktoré môže zahŕňať činnosti, ako je kosba alebo pastva. Obnova prírody aj zastavenie odlesňovania sú dôležitými a vzájomne sa posilňujúcimi environmentálnymi cieľmi. Komisia vypracuje usmernenia, ako sa uvádza v odôvodnení 36 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. [XXXX/2023] o sprístupnení určitých komodít a výrobkov spojených s odlesňovaním a degradáciou lesov na trhu Únie a o ich vývoze z Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 995/2010, v ktorých objasní výklad vymedzenia pojmu „poľnohospodárske využitie“ v článku 2 uvedeného nariadenia, najmä pokiaľ ide o konverziu lesov na pôdu, ktorej účelom nie je poľnohospodárske využitie.

(30)

Je dôležité zabezpečiť, aby sa opatreniami na obnovu, ktoré boli zavedené podľa tohto nariadenia, dosiahlo konkrétne a merateľné zlepšenie stavu ekosystémov, a to aj na úrovni jednotlivých oblastí, ktoré sú predmetom obnovy, ako aj na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie.

(31)

S cieľom zabezpečiť, aby boli opatrenia na obnovu efektívne a aby ich výsledky bolo možné v priebehu času vyhodnocovať, je nevyhnutné, aby sa v oblastiach, ktoré sú predmetom takýchto opatrení, prejavilo neustále zlepšovanie až do dosiahnutia dobrého stavu, a to v záujme zlepšenia stavu biotopov patriacich do rozsahu pôsobnosti prílohy I k smernici 92/43/EHS, znovuvytvorenia týchto biotopov a zvýšenia ich prepojenosti.

(32)

Okrem toho je v záujme zvýšenia kvality a kvantity biotopov druhov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 92/43/EHS, ako aj biotopov voľne žijúceho vtáctva v rozsahu pôsobnosti smernice 2009/147/ES nevyhnutné, aby sa v oblastiach, ktoré sú predmetom opatrení na obnovu, prejavilo neustále zlepšovanie s cieľom prispieť k dosiahnutiu dostatočnej kvantity a kvality biotopov týchto druhov.

(33)

Je dôležité zabezpečiť postupné zvyšovanie počtu oblastí pokrytých typmi biotopov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 92/43/EHS a ktoré sú v dobrom stave, na celom území členských štátov a Únie ako celku, až kým sa nedosiahne priaznivá referenčná plocha každého typu biotopu, pričom aspoň 90 % tejto plochy na úrovni členského štátu má byť v dobrom stave, aby sa v prípade týchto typov biotopov v Únii mohol dosiahnuť priaznivý stav ochrany.

(34)

Je dôležité zabezpečiť postupné zvyšovanie kvality a kvantity biotopov druhov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 92/43/EHS, ako aj biotopov voľne žijúceho vtáctva v rozsahu pôsobnosti smernice 2009/147/ES na územiach všetkých členských štátov a celej Únie dovtedy, kým ich kvalita a kvantita nebudú dostatočné, aby sa zabezpečilo dlhodobé prežitie týchto druhov.

(35)

Je dôležité, aby sa ▌ v oblastiach pokrytých typmi biotopov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a  na ktoré sa vzťahujú opatrenia na obnovu, prejavilo ich neustále zlepšovanie až do dosiahnutia dobrého stavu, a aby následne nedošlo k významnému zhoršeniu, aby sa neohrozilo dlhodobé zachovanie alebo dosahovanie dobrého stavu. Je takisto dôležité, aby sa členské štáty pokúsili vynaložiť úsilie s cieľom zabrániť významnému zhoršeniu v oblastiach pokrytých takýmito typmi biotopov, ktoré buď už sú v dobrom stave, alebo nie sú v dobrom stave a ešte sa na ne nevzťahujú opatrenia na obnovu. Takéto opatrenia sú dôležité na to, aby sa zabránilo zvyšovaniu potreby obnovy v budúcnosti, a mali by sa zamerať na oblasti typov biotopov, ktoré členské štáty stanovia vo svojich v národných plánoch obnovy prírody a ktoré je potrebné obnoviť na splnenie cieľov obnovy . Je vhodné ▌zohľadniť pravdepodobnosť udalostí vyššej moci, ako sú prírodné katastrofy, ktorých výsledkom by mohlo byť zhoršenie v oblastiach pokrytých uvedenými typmi biotopov, ako aj neodvrátiteľné premeny biotopu, ktorých priamou príčinou je zmena klímy. Mimo lokalít sústavy Natura 2000 je tiež vhodné zohľadniť výsledok plánu či projektu prevažujúceho verejného záujmu, v prípade ktorých neexistujú menej škodlivé alternatívne riešenia. V prípade oblastí, na ktoré sa vzťahujú opatrenia na obnovu , by sa každý prípad mal posudzovať individuálne. V prípade lokalít sústavy Natura 2000 sa plány a projekty schvaľujú v súlade s článkom 6 ods. 4 smernice 92/43/EHS. Ak sa oblasť transformuje z jedného typu biotopu na iný, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, pričom ide o želaný výsledok opatrenia na obnovu, táto oblasť by sa nemala považovať za zhoršujúcu sa oblasť.

(35a)

Na účely výnimiek z povinností neustáleho zlepšovania a nezhoršovania stavu mimo lokalít sústavy Natura 2000 uvedených v tomto nariadení by členské štáty mali predpokladať, že elektrárne na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ich pripojenie do sústavy, samotná súvisiaca sústava a uskladňovacie zariadenia predstavujú prevažujúci verejný záujem. Členské štáty sa môžu rozhodnúť obmedziť uplatňovanie tohto predpokladu za riadne odôvodnených a osobitných okolností, ako sú dôvody týkajúce sa národnej obrany. Okrem toho môžu členské štáty tieto projekty oslobodiť od povinnosti preukázať, že na účely uplatňovania uvedených výnimiek neexistujú menej škodlivé alternatívne riešenia, za predpokladu, že projekty boli predmetom strategického environmentálneho hodnotenia alebo posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ak by sa predpokladalo, že takéto elektrárne predstavujú prevažujúci verejný záujem, a prípadne by sa obmedzila požiadavka na posúdenie menej škodlivých alternatívnych riešení, mohlo by sa na takéto projekty uplatňovať zjednodušené posúdenie, pokiaľ ide o výnimky z posudzovania prevažujúceho verejného záujmu podľa tohto nariadenia.

(35b)

Činnosti, ktorých jediným účelom je obrana alebo národná bezpečnosť, by mali mať najvyššiu prioritu. Členské štáty preto môžu pri zavádzaní opatrení na obnovu vyňať oblasti využívané výlučne na účely národnej obrany, ak sa tieto opatrenia považujú za nezlučiteľné s pokračujúcim vojenským využívaním daných oblastí. Okrem toho na účely uplatňovania ustanovení o výnimkách z povinností neustáleho zlepšovania a nezhoršovania stavu mimo lokalít sústavy Natura 2000 v tomto nariadení by členské štáty mali mať možnosť predpokladať, že plány a projekty týkajúce sa takýchto činností predstavujú prevažujúci verejný záujem. Členské štáty môžu tieto projekty oslobodiť aj od povinnosti preukázať, že neexistujú menej škodlivé alternatívne riešenia, ale v prípade, že je to vhodné a uskutočniteľné, by mali zaviesť opatrenia na zmiernenie vplyvu na príslušné typy biotopov, ak uplatňujú takúto výnimku.

(36)

V stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa zdôrazňuje potreba dôraznejších opatrení na obnovu degradovaných morských ekosystémov vrátane ekosystémov bohatých na uhlík, ako aj dôležitých neresísk a odchovní. V stratégii sa takisto oznamuje, že Komisia navrhne nový akčný plán na ochranu rybolovných zdrojov a morských ekosystémov.

(37)

Typy morských biotopov uvedené v prílohe I k smernici 92/43/EHS sa vymedzujú zoširoka a tvorí ich množstvo z ekologického hľadiska odlišných podtypov s rozličným potenciálom obnovy, v dôsledku čoho je pre členské štáty ťažšie stanovovať vhodné opatrenia na obnovu na úrovni týchto typov biotopov. Typy morských biotopov by sa preto mali ďalej spresniť s použitím príslušných úrovní klasifikácie morských biotopov podľa Európskeho informačného systému o prírode (EUNIS). Členské štáty by mali vytvoriť priaznivé referenčné plochy na dosiahnutie priaznivého stavu ochrany každého z týchto typov biotopov, pokiaľ sa pozornosť týmto referenčným plochám nevenuje už v iných právnych predpisoch Únie. V morských vodách viacerých členských štátov je vo veľkej miere zastúpená skupina biotopov jemných morských sedimentov, ktoré zodpovedajú určitým typom všeobecných bentických biotopov špecifikovaných v smernici 2008/56/ES. Členské štáty by preto mali mať možnosť obmedziť opatrenia na obnovu, ktoré sa zavádzajú postupne, na menšiu časť plochy týchto typov biotopov, ktoré nie sú v dobrom stave, za predpokladu, že to nebráni dosiahnutiu alebo zachovaniu dobrého environmentálneho stavu určeného podľa článku 9 ods. 1 smernice 2008/56/ES, pričom sa zohľadnia najmä prahové hodnoty deskriptorov 1 a 6 stanovené v súlade s článkom 9 ods. 3 uvedenej smernice, rozsah úbytku týchto typov biotopov, nepriaznivé účinky na stav týchto typov biotopov a maximálny prípustný rozsah týchto nepriaznivých vplyvov.

(38)

Ak je na ochranu pobrežných a morských biotopov potrebná regulácia rybolovných alebo akvakultúrnych činností, uplatňuje sa spoločná rybárska politika. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (30) sa stanovuje najmä to, že spoločnou rybárskou politikou sa má uplatňovať ekosystémový prístup k riadeniu rybárstva, aby sa minimalizoval negatívny vplyv rybolovných činností na morský ekosystém. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje, že cieľom úsilia tejto politiky je zabezpečiť, aby sa akvakultúrnymi a rybolovnými činnosťami zabránilo zhoršovaniu stavu morského prostredia.

(39)

V záujme dosiahnutia cieľa nepretržitej, dlhodobej a trvalej obnovy biologicky rozmanitej a odolnej prírody by členské štáty mali v plnej miere využiť možnosti, ktoré poskytuje spoločná rybárska politika. V rozsahu výlučnej právomoci Únie s ohľadom na ochranu morských biologických zdrojov majú členské štáty možnosť prijať nediskriminačné opatrenia na ochranu populácií rýb a hospodárenie s nimi a na udržovanie alebo zlepšenie stavu ochrany morských ekosystémov v okruhu 12 námorných míľ. Navyše členské štáty, ktoré majú priamy hospodársky záujem, majú možnosť dohodnúť sa na predložení spoločných odporúčaní na ochranné opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie súladu s povinnosťami podľa práva Únie v oblasti životného prostredia. Takéto opatrenia sa budú posudzovať a prijmú sa v súlade s pravidlami a postupmi stanovenými v rámci spoločnej rybárskej politiky.

(40)

Podľa smernice 2008/56/ES musia členské štáty spolupracovať na dvojstrannej úrovni a v rámci mechanizmov regionálnej a subregionálnej spolupráce, a to aj prostredníctvom regionálnych morských dohovorov (31), a v prípade opatrení v oblasti rybolovu aj v kontexte regionálnych skupín zriadených v rámci spoločnej rybárskej politiky.

(41)

Je dôležité, aby sa opatrenia na obnovu zaviedli aj v prípade biotopov určitých morských druhov, ako sú žraloky a raje, ktoré patria napríklad do rozsahu pôsobnosti Dohovoru o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov alebo do zoznamov ohrozených a bezprostredne ohrozených druhov európskych regionálnych morských dohovorov , ale nie do rozsahu pôsobnosti smernice 92/43/EHS, a to z toho dôvodu, že plnia dôležitú úlohu v ekosystéme.

(42)

Vzhľadom na podporu obnovy a nezhoršovania suchozemských, sladkovodných, pobrežných a morských biotopov majú členské štáty možnosť určiť ďalšie oblasti ako „chránené územia“ alebo „prísne chránené územia“ s cieľom vykonať ďalšie účinné ochranné opatrenia podľa oblasti a podporiť opatrenia na ochranu pôdy v súkromnom vlastníctve.

(43)

Mestské ekosystémy predstavujú približne 22 % plochy pôdy v Únii a tvoria oblasť, v ktorej žije väčšina občanov Únie. K mestskej zeleni patria okrem iného mestské lesy, parky a záhrady, mestské farmy, aleje, mestské lúky a mestské živé ploty. Tak ako ostatné ekosystémy, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, aj mestské ekosystémy poskytujú významné biotopy pre biodiverzitu, najmä pre rastliny, vtáky a hmyz vrátane opeľovačov. Okrem toho poskytujú mnohé ďalšie dôležité ekosystémové služby vrátane kontroly a znižovania rizika prírodných katastrof (napr. povodne, efekt tepelných ostrovov), ochladzovania, rekreácie, filtrácie vody a vzduchu, ako aj zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu. Rozšírenie mestskej zelene je jedným z dôležitých parametrov na zvýšenie schopnosti mestských ekosystémov poskytovať tieto dôležité služby. Rozšírenie zelenej pokrývky v danej mestskej oblasti spomaľuje odtok vody (pričom znižuje riziko znečistenia riek z pretekania dažďovej vody) a pomáha znižovať letné teploty, budovať odolnosť voči zmene klímy a poskytuje ďalší priestor na to, aby príroda prosperovala. Zvýšením úrovne mestskej zelene sa v mnohých prípadoch zlepší zdravie mestského ekosystému. Zdravé mestské ekosystémy sú zase nevyhnutné na podporu zdravia iných kľúčových európskych ekosystémov – napríklad na prepojenie prírodných oblastí na okolitom vidieku, zlepšenie zdravia riek mimo mesta, poskytnutie útočiska a hniezdiska druhom vtákov a opeľovačov spojených s poľnohospodárskymi a lesnými biotopmi, ako aj poskytovanie dôležitých biotopov pre sťahovavé vtáky.

(44)

Opatrenia na zabezpečenie toho, aby pokrytie mestskou zeleňou, najmä stromami, už nebolo ohrozované znižovaním, sa musia výrazne posilniť. Aby priestranstvá mestskej zelene naďalej poskytovali potrebné ekosystémové služby, mal by sa zastaviť ich úbytok a mali by sa obnoviť a zväčšiť, okrem iného integráciou zelenej infraštruktúry a riešení blízkych prírode ▌, ako sú zelené strechy a steny, do projektov budov. Takáto integrácia môže prispieť nielen k ploche mestskej zelene, ale ak zahŕňa stromy, aj k ploche mestského korunového zápoja stromov .

(44a)

S rastúcim množstvom umelého svetla sa svetelné znečistenie stalo aktuálnym problémom. Medzi jeho zdroje patrí vonkajšie a vnútorné osvetlenie budov, reklama, komerčné nehnuteľnosti, kancelárie, továrne, pouličné osvetlenie a osvetlené športové objekty. Svetelné znečistenie je príčinou úbytku hmyzu. Množstvo hmyzu je priťahovaného svetlom, ale umelé svetlá ho môžu smrteľne priťahovať. Klesajúce populácie hmyzu majú negatívny vplyv na všetky druhy, ktoré sú od hmyzu závislé z hľadiska potravy alebo opeľovania. Niektorí predátori využívajú túto príťažlivosť vo svoj prospech a ovplyvňujú potravinové siete neočakávaným spôsobom. [PN 2]

(45)

V stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa vyžaduje väčšie úsilie na obnovu sladkovodných ekosystémov a prirodzených funkcií riek. Obnova sladkovodných ekosystémov by mala zahŕňať úsilie o obnovu prirodzenej ▌ prepojenosti riek, ako aj oblastí ich brehov a záplavových oblastí, a to aj odstraňovaním umelých prekážok s cieľom podporiť dosiahnutie priaznivého stavu ochrany riek, jazier a lužných biotopov a druhov žijúcich v týchto biotopoch chránených smernicami 92/43/EHS a 2009/147/ES a dosiahnutie jedného z hlavných cieľov stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, čiže obnovy aspoň 25 000 km voľne tečúcich riek v porovnaní so stavom v roku 2020, keď bola stratégia oznámená. Pri odstraňovaní prekážok by členské štáty mali v prvom rade riešiť zastarané prekážky, čiže tie, ktoré už nie sú potrebné na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, vnútrozemskú plavbu, zásobovanie vodou alebo iné využitie.

(46)

V Únii bol v posledných desaťročiach zaznamenaný prudký úbytok opeľovačov, pričom úbytok hrozí jednému z troch druhov včiel a motýľov a jeden z desiatich takýchto druhov je na pokraji vyhynutia. Opeľovače sú svojím opeľovaním voľne rastúcich aj pestovaných rastlín zásadné pre fungovanie suchozemských ekosystémov, dobré životné podmienky ľudí a potravinovú bezpečnosť. S hmyzími opeľovačmi je priamo spojená ročná poľnohospodárska produkcia EÚ v hodnote takmer 5 000 000 000 EUR (32).

(47)

Komisia 1. júna 2018 zareagovala na výzvy Európskeho parlamentu a Rady týkajúce sa potreby riešiť úbytok opeľovačov a odštartovala iniciatívu EÚ zameranú na opeľovače (33). Zo správy o pokroku pri vykonávaní iniciatívy (34) vyplýva, že pri riešení faktorov spôsobujúcich úbytok opeľovačov vrátane používania pesticídov pretrvávajú značné problémy. Európsky parlament (35) a Rada (36) vyzvali na prijatie dôraznejších opatrení na riešenie úbytku opeľovačov a na vytvorenie rámca monitorovania opeľovačov v celej Únii a jasných cieľov a ukazovateľov týkajúcich sa záväzkov na zvrátenie úbytku opeľovačov. Európsky dvor audítorov odporučil Komisii, aby vytvorila primerané mechanizmy riadenia a monitorovania opatrení na riešenie hrozieb pre opeľovačov (37). Komisia 24. januára 2023 predložila revidovanú iniciatívu EÚ zameranú na opeľovače.  (38) V revízii sa stanovujú opatrenia, ktoré má EÚ a jej členské štáty prijať na zvrátenie úbytku opeľovačov do roku 2030.

(48)

Cieľom návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o udržateľnom používaní prípravkov na ochranu rastlín [prijatie naplánované na 22. júna 2022, po zverejnení uviesť názov a číslo prijatého aktu] je regulácia jedného z faktorov spôsobujúcich úbytok opeľovačov zákazom používania pesticídov v ekologicky citlivých oblastiach. Mnohé z týchto oblastí sú predmetom tohto nariadenia, napríklad oblasti podporujúce druhy opeľovačov, ktorým podľa európskych červených zoznamov (39) hrozí vyhynutie.

(49)

Udržateľné, odolné a biologicky rozmanité poľnohospodárske ekosystémy sú potrebné na zabezpečenie bezpečných, udržateľných, výživných a cenovo dostupných potravín. Poľnohospodárske ekosystémy s bohatou biodiverzitou takisto zvyšujú odolnosť poľnohospodárstva proti zmene klímy a environmentálnym rizikám a zároveň zaisťujú bezpečnosť potravín a potravinovú bezpečnosť a vytvárajú nové pracovné miesta vo vidieckych oblastiach, a to najmä pracovné miesta spojené s ekologickým poľnohospodárstvom, ako aj s agroturistikou a rekreáciou. Únia preto musí zvýšiť biodiverzitu svojej poľnohospodárskej pôdy prostredníctvom rozmanitých existujúcich postupov užitočných na posilnenie biodiverzity alebo zlučiteľných s jej posilnením vrátane extenzívneho poľnohospodárstva. Extenzívne poľnohospodárstvo je podstatné na zachovanie mnohých druhov a biotopov v oblastiach s bohatou biodiverzitou. Existuje veľa postupov extenzívneho poľnohospodárstva, ktoré majú mnohoraké a významné prínosy pre ochranu biodiverzity, ekosystémových služieb a krajinných prvkov, ako je precízne poľnohospodárstvo, ekologické poľnohospodárstvo, agroekológia, agrolesníctvo a trvalý trávny porast s nízkou intenzitou.

(50)

Opatrenia na obnovu sa musia zaviesť s cieľom zvýšiť biodiverzitu poľnohospodárskych ekosystémov v celej Únii, a to aj v oblastiach, ktoré nepatria medzi typy biotopov v rozsahu pôsobnosti smernice 92/43/EHS. Vzhľadom na to, že neexistuje spoločná metóda na posudzovanie stavu poľnohospodárskych ekosystémov, ktorá by umožnila stanoviť špecifické ciele obnovy pre poľnohospodárske ekosystémy, je vhodné stanoviť všeobecnú povinnosť na zvýšenie biodiverzity v poľnohospodárskych ekosystémoch a vyhodnocovať plnenie tejto povinnosti na základe existujúcich ukazovateľov.

(51)

Keďže vtáctvo žijúce na poľnohospodárskej pôde je známym a všeobecne uznávaným kľúčovým ukazovateľom zdravia poľnohospodárskych ekosystémov, je vhodné stanoviť ciele na jeho obnovu. Povinnosť dosiahnuť takéto ciele by sa vzťahovala na členské štáty, a nie na jednotlivých poľnohospodárov. Členské štáty by mali tieto ciele dosiahnuť zavedením účinných opatrení na obnovu poľnohospodárskej pôdy, spoluprácou s poľnohospodármi a inými zainteresovanými stranami a ich podporou pri navrhovaní cieľov a ich praktickom vykonávaní.

(52)

Krajinné prvky s vysokou úrovňou diverzity nachádzajúce sa na poľnohospodárskej pôde, a to aj nárazníkové zóny, pôda ležiaca úhorom so striedaním alebo bez striedania plodín, živé ploty, jednotlivé stromy alebo skupiny stromov, stromoradia, medze, políčka, priekopy a priepusty, potoky, malé mokrade, terasy, kamenné mohyly, kamenné múry, malé rybníky a kultúrne prvky poskytujú priestor pre voľne rastúce rastliny a voľne žijúce živočíchy vrátane opeľovačov, bránia erózii a vyčerpaniu pôdy, filtrujú vzduch a vodu, podporujú zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu a poľnohospodársku produktivitu plodín závislých od opeľovania. Za krajinné prvky s vysokou úrovňou biodiverzity možno považovať aj produktívne stromy, ktoré sú súčasťou agrolesníckych systémov na ornej pôde, a produktívne prvky v prípade neproduktívnych živých plotov za predpokladu, že nie sú ošetrené hnojivami alebo pesticídmi, a ak sa zber uskutočňuje len vtedy, keď neohrozí vysokú úroveň biodiverzity. Mala by sa preto stanoviť požiadavka na zabezpečenie vzostupného trendu podielu poľnohospodárskej pôdy s krajinnými prvkami s vysokou úrovňou diverzity. ▌Vzostupný trend by sa mal dosiahnuť aj v prípade ďalších existujúcich ukazovateľov, ako je index motýľov žijúcich v trávnych porastoch a zásoba organického uhlíka v orných minerálnych pôdach. [PN 14]

(53)

Cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) je podporovať a posilňovať ochranu životného prostredia vrátane biodiverzity. Jedným zo špecifických cieľov tejto politiky je prispieť k zastaveniu a zvráteniu straty biodiverzity, zlepšeniu ekosystémových služieb a zachovaniu biotopov a krajinných oblastí. V novej norme kondicionality SPP č. 8 týkajúcej sa dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu (GAEC 8) (40) sa vyžaduje, aby prijímatelia platieb na plochu vyčlenili na úrovni poľnohospodárskeho podniku aspoň 4 % ornej pôdy na neproduktívne plochy a prvky vrátane pôdy ležiacej úhorom a zachovali existujúce krajinné prvky. Podiel 4 %, ktorý sa má určiť na dodržiavanie uvedenej normy GAEC, možno znížiť na 3 %, ak sú splnené určité predpoklady (41). Táto povinnosť prispeje k tomu, aby členské štáty dosiahli pozitívny trend v oblasti krajinných prvkov s vysokou úrovňou diverzity na poľnohospodárskej pôde. Okrem toho majú členské štáty v rámci SPP možnosť zaviesť ekoschémy pre poľnohospodárske postupy vykonávané poľnohospodármi na poľnohospodárskych plochách, ktoré môžu zahŕňať udržiavanie a vytváranie krajinných prvkov alebo neproduktívnych plôch. Podobne môžu členské štáty do svojich strategických plánov SPP zahrnúť aj agroenvironmentálno-klimatické záväzky vrátane posilneného riadenia krajinných prvkov nad rámec kondicionality GAEC 8 a/alebo ekoschém. Projekty v rámci programu LIFE v oblasti prírody a biodiverzity takisto pomôžu nasmerovať európsku biodiverzitu na poľnohospodárskej pôde na cestu obnovy do roku 2030, a to podporou vykonávania smernice 92/43/EHS a smernice 2009/147/ES, ako aj stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030.

(54)

Obnova a opätovné zavlažovanie (42) organických pôd (43) využívaných na poľnohospodárske účely (t. j. v rámci využívania trávnych porastov a ornej pôdy), ktoré tvoria odvodnené rašeliniská, pomáhajú dosahovať značné prínosy v oblasti biodiverzity, významné zníženie emisií skleníkových plynov a ďalšie environmentálne prínosy a zároveň prispievajú k rozmanitosti poľnohospodárskej krajiny. Členské štáty si môžu vybrať zo širokého spektra opatrení na obnovu odvodnených rašelinísk používaných na poľnohospodárske účely a tieto opatrenia môžu siahať od premeny ornej pôdy na trvalý trávny porast a extenzifikácie, pričom ich možno doplniť o obmedzené odvodňovanie, až po úplné opätovné zavlažovanie s možnosťou paludikultúrneho využitia či vysadenie vegetácie prispievajúcej k tvorbe rašeliny. Najvýznamnejšími prínosmi pre klímu sú obnova a opätovné zavlažovanie ornej pôdy, za ktorými nasleduje obnova trávneho porastu s intenzívnym hospodárením. S cieľom umožniť pružné vykonávanie cieľa obnovy týkajúceho sa odvodnených rašelinísk využívaných na poľnohospodárske účely môžu členské štáty považovať opatrenia na obnovu a opätovné zavlažovanie odvodnených rašelinísk v oblastiach ťažby rašeliny, ako aj – do určitej miery – na obnovu a opätovné zavlažovanie odvodnených rašelinísk v rámci iných spôsobov využívania pôdy (napríklad les) za príspevok k dosiahnutiu cieľov pre odvodnené rašeliniská využívané na poľnohospodárske účely. V riadne odôvodnených prípadoch a ak nie je možné vykonať opätovné zavlažovanie odvodnených rašelinísk využívaných na poľnohospodárske účely z dôvodu značných negatívnych vplyvov na budovy, infraštruktúru, adaptáciu na zmenu klímy alebo iné verejné záujmy a nie je možné opätovne zavlažiť rašeliniská využívané na iné účely, môžu členské štáty stanoviť nižší rozsah rašelinísk, ktoré sa majú opätovne zavlažiť.

(55)

S cieľom využiť všetky prínosy biodiverzity by sa obnova a opätovné zavlažovanie oblastí odvodnených rašelinísk mali rozšíriť mimo oblastí typov mokraďových biotopov uvedených v prílohe I k smernici 92/43/EHS, ktoré sa majú obnoviť a znovu vytvoriť. Údaje o rozsahu organických pôd, ako aj o ich emisiách a odstraňovaní skleníkových plynov sa monitorujú a sprístupňujú v rámci vykazovania sektora LULUCF v národných inventúrach skleníkových plynov členských štátov predkladaných UNFCCC. Obnovené a zavlažené rašeliniská sa môžu naďalej využívať produktívne alternatívnymi spôsobmi. Napríklad paludikultúra, obhospodarovanie zaplavených rašelinísk, môže zahŕňať pestovanie rôznych druhov trstín, určitých druhov drevín, pestovanie čučoriedok a brusníc, pestovanie rašelinníka a spásanie byvolmi vodnými. Podobné postupy by mali vychádzať zo zásad udržateľného obhospodarovania a mali by byť zamerané na zvyšovanie biodiverzity, aby dosahovali vysokú hodnotu z finančného aj ekologického hľadiska. Paludikultúra môže byť prínosná aj pre viacero druhov, ktoré sa v Únii považujú za ohrozené, a môže uľahčiť prepojenie mokraďových oblastí a súvisiacich populácií druhov v Únii. Financovanie opatrení na obnovu a opätovné zavlažovanie odvodnených rašelinísk a na kompenzáciu možných strát príjmov môže pochádzať zo širokej škály zdrojov vrátane výdavkov v rámci rozpočtu Únie a finančných programov Únie.

(56)

V novej stratégii EÚ pre lesy do roku 2030 (44) sa opisuje potreba obnoviť lesnú biodiverzitu. Lesy a iná lesná pôda pokrývajú vyše 43,5 % územia EÚ. Lesné ekosystémy, ktoré sú domovom bohatej biodiverzity, sú zraniteľné voči zmene klímy, ale zároveň sú aj prirodzeným spojencom pri adaptácii na zmenu klímy a boji proti nej a proti rizikám súvisiacim so zmenou klímy, a to aj prostredníctvom ich funkcií ukladať a zachytávať uhlík, a poskytujú množstvo ďalších dôležitých ekosystémových služieb a prínosov, ako je produkcia dreva, potravín a iných produktov, ktoré nie sú z dreva, regulácia klímy, stabilizácia pôdy a kontrola erózie, ako aj čistenie ovzdušia a vody.

▌ [PN 112/rev1]

(58)

Ciele a povinnosti obnovy týkajúce sa biotopov a druhov chránených podľa smerníc 92/43/EHS a 2009/147/ES, opeľovačov a sladkovodných, mestských, poľnohospodárskych a lesných ekosystémov by sa mali navzájom dopĺňať a mali by fungovať v súčinnosti s cieľom dosiahnuť všeobecný cieľ obnovy ekosystémov na pevnine aj v moriach všetkých členských štátov . Opatrenia na obnovu potrebné na dosiahnutie jedného osobitného cieľa v mnohých prípadoch prispejú k dosiahnutiu iných cieľov alebo povinností. Členské štáty by preto mali opatrenia na obnovu plánovať strategicky s cieľom maximalizovať ich účinnosť v rámci príspevku k obnove prírody v celej Únii. Opatrenia na obnovu by sa mali plánovať aj tak, aby prinášali riešenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na túto zmenu, ako aj na predchádzanie vplyvu prírodných katastrof a na riadenie tohto vplyvu, ako aj degradácie pôdy . Mali by sa zamerať na optimalizáciu ekologických, hospodárskych a sociálnych funkcií ekosystémov vrátane ich potenciálu produktivity s prihliadnutím na ich príspevok k udržateľnému rozvoju príslušných regiónov a komunít. Je dôležité, aby členské štáty vypracovali podrobné národné plány obnovy prírody na základe najlepších dostupných vedeckých dôkazov. Základom rozhodnutí o priaznivej referenčnej ploche typov biotopov by mali byť zdokumentované záznamy o historickom rozšírení a ploche, ako aj predpokladané zmeny environmentálnych podmienok v dôsledku zmeny klímy. Okrem toho je dôležité, aby verejnosť mala včasnú a skutočnú príležitosť zapojiť sa do prípravy týchto plánov. Členské štáty by mali zohľadniť osobitné podmienky a potreby na svojich územiach, aby plány mohli byť reakciou na relevantné tlaky, hrozby a faktory spôsobujúce stratu biodiverzity, a mali by spolupracovať s cieľom zabezpečiť obnovu a cezhraničnú prepojenosť.

(59)

S cieľom zabezpečiť synergie medzi rôznymi opatreniami, ktoré boli a majú byť zavedené na ochranu, zachovanie a obnovu prírody v Únii, by členské štáty mali pri príprave svojich národných plánov obnovy prírody zohľadniť: ochranné opatrenia stanovené pre lokality sústavy Natura 2000 a prioritné akčné rámce pripravené v súlade so smernicami 92/43/EHS a 2009/147/ES; opatrenia na dosiahnutie dobrého ekologického a chemického stavu vodných útvarov zahrnutých do plánov manažmentu povodia vypracovaných v súlade so smernicou 2000/60/ES; morské stratégie na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu všetkých morských regiónov Únie vypracované v súlade so smernicou 2008/56/ES; národné programy riadenia znečisťovania ovzdušia vypracované podľa smernice (EÚ) 2016/2284; národné stratégie a akčné plány v oblasti biodiverzity vypracované v súlade s článkom 6 Dohovoru o biologickej diverzite, ako aj ochranné opatrenia prijaté v súlade s nariadením (EÚ) č. 1380/2013 a technické opatrenia prijaté v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1241 (45).

(60)

S cieľom zabezpečiť súdržnosť medzi cieľmi tohto nariadenia a smernice (EÚ) 2018/2001 (46), nariadenia (EÚ) 2018/1999 (47) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES, pokiaľ ide o podporu energie z obnoviteľných zdrojov (48), najmä počas prípravy národných plánov obnovy prírody, členské štáty by mali zohľadniť potenciál projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, aby prispeli k plneniu cieľov v oblasti obnovy prírody.

(61)

Vzhľadom na význam konzistentného riešenia dvojice problémov týkajúcich sa straty biodiverzity a zmeny klímy by sa pri obnove biodiverzity malo zohľadniť využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a naopak. Činnosti zamerané na obnovu prírody a zavádzanie projektov zameraných na energiu z obnoviteľných zdrojov sa smú kombinovať, vždy keď je to možné, a to aj pokiaľ ide o oblasti zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov a vyhradené oblasti pre siete. V smernici (EÚ) 2018/2001 sa vyžaduje, aby členské štáty koordinovane mapovali zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov na svojich územiach s cieľom určiť domáci potenciál a dostupné povrchové, podpovrchové, morské alebo vnútrozemské vody potrebné na inštaláciu zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a ich súvisiacej infraštruktúry, ako sú napríklad rozvodné a skladovacie zariadenia vrátane zariadení na uskladňovanie tepla, ktoré sú potrebné na splnenie aspoň ich národných príspevkov k cieľu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030. Takéto oblasti vrátane existujúcich zariadení a mechanizmov spolupráce musia zodpovedať odhadovaným trajektóriám a celkovému plánovanému inštalovanému výkonu technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov stanoveným v národných energetických a klimatických plánoch. Členské štáty by mali označiť podmnožinu takýchto oblastí ako oblasti zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov . Ide o osobitné miesta, či už na pevnine alebo na mori, ktoré sú mimoriadne vhodné na inštaláciu zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov ▌, v ktorých sa neočakáva, že využívanie konkrétneho druhu energie z obnoviteľných zdrojov bude mať významný vplyv na životné prostredie vzhľadom na osobitosti vybraného územia. Členské štáty by mali uprednostniť umelé a zastavané povrchy, ako sú strechy a fasády budov , oblasti dopravnej infraštruktúry a ich bezprostredné okolie , parkovacie plochy, farmy , skládky odpadov, priemyselné areály, bane, umelé vnútrozemské vodné útvary, jazerá alebo nádrže a prípadne čistiarne komunálnych odpadových vôd, ako aj znehodnotenú pôdu, ktorá sa nevyužíva na poľnohospodárstvo. Smernica (EÚ) 2018/2001 tiež stanovuje, že členské štáty môžu prijať plán alebo plány na určenie vyhradených oblasti infraštruktúry rozvoja sietí alebo projektov uskladňovania energie, ktoré sú potrebné na integráciu energie z obnoviteľných zdrojov do elektrizačnej sústavy, ak sa neočakáva, že takýto rozvoj bude mať významný vplyv na životné prostredie, alebo v prípade, že takéto vplyvy možno náležite zmierniť alebo, ak to nie je možné, kompenzovať. Cieľom takýchto oblastí je podpora a dopĺňanie oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Pri určovaní oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov a  vyhradených oblastí pre infraštruktúru by sa členské štáty mali vyhýbať chráneným územiam a prihliadať na svoje národné plány obnovy prírody. Členské štáty by mali koordinovať vypracúvanie národných plánov obnovy s  mapovaním oblastí potrebných na národný príspevok k cieľu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 a v prípade potreby s určovaním oblastí zrýchlenia [...] výroby energie z obnoviteľných zdrojov a vyhradených oblastí pre siete. Počas prípravy plánov obnovy prírody by členské štáty mali zabezpečiť súčinnosť s budovaním obnoviteľnej energie a energetickej infraštruktúry a s už určenými oblasťami urýchľovania obnoviteľných zdrojov energie a vyhradenými sieťovými oblasťami a zabezpečiť fungovanie týchto oblastí obnoviteľnej energie ▌ vrátane povoľovacích postupov uplatniteľných v týchto oblastiach obnoviteľnej energie ▌, ktoré predpokladá smernica (EÚ) 2018/2001, zostávajú nezmenené.

(62)

S cieľom zabezpečiť súčinnosti s opatreniami zameranými na obnovu, ktoré už boli v členských štátoch naplánované alebo zavedené, by sa uvedené opatrenia na obnovu mali v národných plánoch obnovy prírody uznávať a zohľadňovať. Vzhľadom na naliehavosť naznačenú v správe IPCC za rok 2022 týkajúcu sa prijatia opatrení na obnovu degradovaných ekosystémov by členské štáty mali vykonávať tieto opatrenia súbežne s prípravou plánov obnovy prírody.

(63)

V národných plánoch obnovy prírody, v opatreniach na obnovu biotopov, ako aj v opatreniach na zabránenie zhoršeniu stavu biotopov by sa mali zohľadniť aj výsledky výskumných projektov týkajúcich sa posudzovania stavu ekosystémov, identifikácie a zavádzania opatrení na obnovu a projektov na účely monitorovania a v prípade potreby by sa v nich mala zohľadňovať rozmanitosť situácií v rôznych regiónoch Únie v súlade s článkom 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako sú sociálne, hospodárske a kultúrne požiadavky a regionálne a miestne charakteristiky vrátane hustoty obyvateľstva.

(64)

Je vhodné zohľadniť osobitnú situáciu najvzdialenejších regiónov Únie uvedených v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), v ktorom sa stanovujú osobitné opatrenia na podporu týchto regiónov. Ako sa navrhuje v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, osobitná pozornosť by sa mala venovať ochrane a obnove ekosystémov v najvzdialenejších regiónoch vzhľadom na ich mimoriadne vysokú hodnotu biodiverzity. Zároveň by sa mali zohľadniť súvisiace náklady na ochranu a obnovu týchto ekosystémov, ako aj odľahlosť, ostrovný charakter, malá rozloha, náročné topografické a klimatické podmienky najvzdialenejších regiónov, a to najmä pri príprave národných plánov obnovy prírody. Členské štáty sa nabádajú, aby na dobrovoľnom základe zahrnuli do plánov osobitné opatrenia na obnovu v tých najvzdialenejších regiónoch, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(65)

Európska environmentálna agentúra (EEA) by mala poskytovať podporu členským štátom pri príprave národných plánov obnovy prírody, ako aj pri monitorovaní pokroku pri plnení cieľov a povinností v oblasti obnovy. Komisia by mala posúdiť, či sú národné plány obnovy prírody dostatočné na dosiahnutie týchto cieľov a povinností.

(66)

Komisia vo svojej správe o stave prírody z roku 2020 poukázala na to, že podstatná časť informácií oznámených členskými štátmi v súlade s článkom 17 smernice Rady 92/43/EHS (49) a článkom 12 smernice 2009/147/ES, ktorá sa týka najmä stavu a trendov ochrany biotopov a druhov chránených týmito smernicami, pochádza z čiastočných prieskumov alebo vychádza iba z odborného posúdenia. Z tejto správy takisto vyplýva, že stav niekoľkých typov biotopov a druhov chránených podľa smernice 92/43/EHS je stále neznámy. Je nevyhnutné vyplniť uvedené medzery v poznatkoch, ako aj investovať do monitorovania a prieskumu s cieľom podporiť spoľahlivé a vedecky podložené národné plány obnovy prírody. S cieľom zvýšiť včasnosť, účinnosť a koherentnosť rozličných postupov monitorovania by sa pri monitorovaní a prieskume mali čo najviac využívať výsledky projektov výskumu a inovácií financovaných z prostriedkov Únie, nové technológie, ako je monitorovanie na mieste a diaľkový prieskum s využitím satelitných údajov a služieb poskytovaných v rámci vesmírneho programu Únie (EGNOS/Galileo a Copernicus). Prostredníctvom misií EÚ „Obnoviť naše oceány a vody“, „Adaptácia na zmenu klímy“ a „Dohoda o pôde pre Európu“ sa podporí vykonávanie cieľov obnovy (50).

(66a)

Vzhľadom na osobitné technické a finančné výzvy spojené s mapovaním a monitorovaním morského prostredia môžu členské štáty ako základ pre extrapoláciu pri posudzovaní stavu morských biotopov uvedených v prílohe II použiť ako doplnok k informáciám nahláseným v súlade s článkom 17 smernice 92/43/EHS a v súlade s článkom 17 smernice 2008/56/ES aj informácie o tlakoch a hrozbách alebo iné relevantné informácie. Takýto prístup sa môže použiť aj ako základ pre plánovanie opatrení na obnovu morských biotopov v súlade s týmto nariadením. Celkové posúdenie stavu morských biotopov uvedených v prílohe II by malo vychádzať z najlepších dostupných poznatkov a najnovšieho technického a vedeckého pokroku.

(67)

S cieľom monitorovať pokrok pri vykonávaní národných plánov obnovy prírody, zavedených opatrení na obnovu, oblastí, ktoré sú predmetom opatrení zameraných na obnovu, a údajov na zozname prekážok pre priechodnosť riek by sa mal zaviesť systém, podľa ktorého členské štáty budú musieť vytvoriť, pravidelne aktualizovať a sprístupňovať relevantné údaje o výsledkoch z uvedeného monitorovania. V rámci elektronického predkladania údajov Komisii by sa mal využiť systém agentúry EEA Reportnet a cieľom takéhoto predkladania by malo byť čo najväčšie zníženie administratívneho zaťaženia všetkých subjektov. Na zabezpečenie vhodnej infraštruktúry pre verejný prístup, predkladanie a výmenu údajov medzi verejnými orgánmi by členské štáty v náležitých prípadoch mali pri špecifikáciách údajov vychádzať zo špecifikácií uvedených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES (51), v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES (52) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 (53).

(68)

Na zabezpečenie účinného vykonávania tohto nariadenia by Komisia mala na požiadanie poskytovať podporu členským štátom prostredníctvom Nástroja technickej podpory (54), ktorý poskytuje individualizovanú technickú podporu na navrhovanie a vykonávanie reforiem. Technická podpora zahŕňa napríklad posilnenie administratívnych kapacít, harmonizáciu legislatívnych rámcov a výmenu príslušných najlepších postupov.

(69)

Komisia by mala podávať správy o pokroku členských štátov pri plnení cieľov a povinností tohto nariadenia v oblasti obnovy na základe správ o pokroku pre celú Úniu vypracovaných agentúrou EEA, ako aj na základe iných analýz a správ poskytnutých členskými štátmi v príslušných oblastiach politiky, ako je politika v oblasti prírody, vodného hospodárstva a morská politika.

(70)

Na zabezpečenie dosiahnutia cieľov a povinností uvedených v tomto nariadení je mimoriadne dôležité, aby sa do obnovy investovali primerané prostriedky zo súkromných a z verejných zdrojov, členské štáty by do svojich štátnych rozpočtov mali začleniť výdavky na ciele v oblasti biodiverzity, a to aj v súvislosti s alternatívnymi nákladmi a nákladmi na transformáciu, ktoré vyplývajú z vykonávania národných plánov obnovy prírody, a mali by zohľadniť spôsob využívania finančných prostriedkov Únie. Pokiaľ ide o financovanie Únie, výdavky v rámci rozpočtu Únie a programov financovania Únie, ako je program pre životné prostredie a klímu (LIFE) (55), Európsky fond pre námorné rybné hospodárstvo a akvakultúru (EMFAF), (56) Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) (57) , Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF), Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézny fond (58)a Fond spravodlivej transformácie (59), ako aj rámcový program Únie pre výskum a inovácie Horizon Europe (60), prispievajú k cieľom biodiverzity s ambíciou vyčleniť 7,5 % v roku 2024 a 10 % v roku 2026 a 2027 z ročných výdavkov v rámci viacročného finančného rámca (61) na roky 2021 – 2027 na ciele v oblasti biodiverzity.

Ďalším zdrojom financovania na ochranu a obnovu biodiverzity a ekosystémov je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF) (62). S odkazom na program LIFE by sa osobitná pozornosť mala venovať náležitému používaniu strategických projektov v oblasti ochrany prírody ako konkrétneho nástroja, ktorý by mohol podporiť vykonávanie tohto nariadenia, a to prostredníctvom účinného a efektívneho uplatňovania dostupných finančných prostriedkov.

(71)

Na stimuláciu súkromného financovania je k dispozícii celý rad európskych, vnútroštátnych a súkromných iniciatív, ako je Program InvestEU (63), ktorý ponúka príležitosti na mobilizáciu verejných a súkromných finančných prostriedkov s cieľom podporiť okrem iného posilnenie prírody a biodiverzity prostredníctvom projektov zelenej a modrej infraštruktúry, a uhlíkové poľnohospodárstvo ako ekologický obchodný model (64).

(71a)

Na zabezpečenie vykonávania tohto nariadenia sú nevyhnutné primerané súkromné a verejné investície do opatrení na obnovu prírody. Komisia by preto mala do 12 mesiacov od nadobudnutia jeho účinnosti a po konzultácii s členskými štátmi predložiť správu s analýzou, v ktorej sa identifikujú prípadné nedostatky vo vykonávaní tohto nariadenia. K uvedenej správe by sa v prípade potreby mali pripojiť návrhy primeraných opatrení vrátane finančných opatrení na riešenie zistených nedostatkov, ako je napríklad zavedenie účelového financovania, a bez toho, aby boli dotknuté právomoci spoluzákonodarcov, na prijatie nasledujúceho viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2027.

(71b)

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora na základe zásady lojálnej spolupráce stanovenej v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) je na súdoch členských štátov, aby zabezpečili súdnu ochranu práv osôb podľa práva Únie. V článku 19 ods. 1 Zmluvy o EÚ sa navyše členským štátom ukladá povinnosť stanoviť prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie. Únia a jej členské štáty sú zmluvnými stranami Dohovoru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“). Podľa Aarhuského dohovoru by členské štáty mali zabezpečiť, aby v súlade s príslušným vnútroštátnym právnym systémom mala dotknutá verejnosť prístup k spravodlivosti.

(72)

Členské štáty by pri príprave a vykonávaní svojich národných plánov obnovy prírody mali uplatňovať spravodlivý prístup zahŕňajúci celú spoločnosť, a to začlenením postupov na zapojenie verejnosti a zohľadnením potrieb miestnych komunít a zainteresovaných strán.

(73)

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 (65) majú strategické plány SPP prispieť k dosiahnutiu dlhodobých vnútroštátnych cieľov, ktoré sú stanovené v legislatívnych aktoch uvedených v prílohe XIII k uvedenému nariadeniu alebo z nich vychádzajú, a majú byť s nimi v súlade. Toto nariadenie o obnove prírody by sa malo zohľadňovať vtedy, keď Komisia v súlade s článkom 159 nariadenia (EÚ) 2021/2115 do 31. decembra 2025 preskúma zoznam uvedený v prílohe XIII k uvedenému nariadeniu.

(74)

V súlade so záväzkom uvedeným v 8. environmentálnom akčnom programe do roku 2030 (66) by členské štáty mali na vnútroštátnej úrovni postupne ukončiť poskytovanie dotácií škodlivých pre životné prostredie, pričom by mali čo najlepšie využiť trhovo orientované nástroje a nástroje zeleného rozpočtovania vrátane nástrojov potrebných na zabezpečenie sociálne spravodlivej transformácie a podporiť podniky a iné zainteresované strany pri vypracúvaní štandardizovaných účtovných postupov týkajúcich sa prírodného kapitálu.

(75)

Na zabezpečenie nevyhnutnej úpravy tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu príloh I až VII s cieľom upraviť skupinu biotopov, upraviť zoznam druhov vtáctva využívaný na účely indexu bežných druhov vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde, ako aj upraviť zoznam ukazovateľov biodiverzity poľnohospodárskych ekosystémov, zoznam ukazovateľov biodiverzity lesných ekosystémov a zoznamy morských biotopov a druhov ▌ a príklady opatrení na obnovu podľa vedeckého a technického pokroku, zohľadniť skúsenosti z uplatňovania nariadenia alebo zabezpečiť súlad s typmi biotopov podľa klasifikácie EUNIS . Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila posúdenie vplyvu a príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, ▌a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (67). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(76)

V záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia by sa Komisii mali zveriť vykonávacie právomoci, aby mohla určiť metódu na monitorovanie opeľovačov, určiť metódy na monitorovanie ukazovateľov týkajúcich sa poľnohospodárskych ekosystémov uvedených v prílohe IV k tomuto nariadeniu a ukazovateľov týkajúcich sa lesných ekosystémov uvedených v prílohe VI k tomuto nariadeniu, stanoviť usmerňujúce rámce na určovanie uspokojivých úrovní plochy mestskej zelene, mestského korunového zápoja stromov v mestských ekosystémoch , opeľovačov, ukazovateľov týkajúcich sa poľnohospodárskych ekosystémov uvedených v prílohe IV k tomuto nariadeniu a ukazovateľov týkajúcich sa lesných ekosystémov uvedených v prílohe VI k tomuto nariadeniu, stanoviť jednotný formát národných plánov obnovy prírody, stanoviť formát a štruktúru údajov a informácií, ktoré sa majú elektronicky predkladať Komisii, a podrobné pravidlá na ich predkladanie Komisii. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (68).

(77)

Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia. Podľa bodu 22 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva by toto hodnotenie malo byť založené na kritériách, ktorými sú efektívnosť, účinnosť, relevantnosť, súdržnosť a pridaná hodnota EÚ, a malo by poskytovať základ pre posúdenie vplyvu možností ďalších opatrení. Komisia by okrem toho mala posúdiť potrebu stanoviť dodatočné ciele obnovy založené na spoločných metódach posudzovania stavu ekosystémov neuvedených v článkoch 4 a 5, pričom by mala zohľadniť najnovšie vedecké dôkazy.

(78)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.