Uverejnenie oznámenia o schválení štandardnej zmeny špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom v sektore vinohradníctva a vinárstva v zmysle článku 17 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33

(2022/C 471/11)

Toto oznámenie sa uverejňuje v súlade s článkom 17 ods. 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33 (1)

OZNÁMENIE O SCHVÁLENÍ ŠTANDARDNEJ ZMENY

„Colinele Dobrogei“

PGI-RO-A0612-AM03

Dátum oznámenia: 28. 9. 2022

OPIS A DÔVODY SCHVÁLENEJ ZMENY

1.   Zmena zemepisnej oblasti výroby zahrnutím nových lokalít

Žiadame o aktualizáciu vymedzenej oblasti výroby vín s CHZO „Colinele Dobrogei“ formou zahrnutia obce Baia, ktorá pozostáva z dediny Baia, v župe Tulcea.

Obec Baia sa nachádza na juhovýchode župy Tulcea a hraničí s obcami Stejaru na severe, Beidaud na juhozápade, Ceamurlia de Jos na východe a župou Constanța na juhu. Baia leží 57 km od mesta Tulcea, sídla župy, a 20 km od Babadagu, ktorý tvorí súčasť výrobnej oblasti vymedzenej pre toto CHZO.

Obec/dedina Baia ťaží z podobných ekopedoklimatických podmienok ako oblasť CHZO „Colinele Dobrogei“, za čo vďačí svojej polohe v rámci administratívnej oblasti a bezprostrednej blízkosti k mestám a obciam, na ktoré sa vzťahuje zemepisné označenie, z ktorého sa v súčasnosti vyrábajú akostné vína.

Klimatické podmienky v obci Baia so slnečným žiarením a svetelnou energiou na syntézu organických látok vedú k vysokej koncentrácii cukrov v hrozne, a teda aj v mušte. Výsledkom sú tiché vína, ktoré sú plné a mastné, ale zároveň svieže, slamovožltej až žltej farby so zelenkavými odleskami, s kvetinovými (baza, agát) a ovocnými arómami (exotické ovocie), s komplexnou vôňou a organoleptickými vlastnosťami podobnými ako pri tichých vínach so zemepisným označením „Colinele Dobrogei“.

Menia sa kapitola III špecifikácie a bod 6 jednotného dokumentu.

2.   Doplnenie technologických postupov na výrobu určitých druhov vína

Do špecifikácie boli doplnené určité podmienky týkajúce sa technologických postupov (procesov), ktoré vedú k vinifikácii bielych vín z modrého hrozna, tichých ružových vín z bieleho hrozna a tichých oranžových vín z bieleho hrozna (proces macerácie bieleho hroznového muštu na šupkách).

Nové trendy v spotrebe a uprednostňovanie druhov ružových vín, pri ktorých sa používajú rôzne technologické postupy, vedú k záujmu o tieto druhy tichých vín.

Menia sa kapitola X špecifikácie a bod 5.1 jednotného dokumentu.

3.   Zavedenie nových muštových odrôd ako hlavných odrôd pre výrobu

Špecifikácia bola doplnená o nové odrody viniča, ktoré sa môžu používať pri výrobe vín, t. j. Crâmpoșie selecționată, Busuioacă de Bohotin a Băbească gri.

Crâmpoșie selecționată – rumunská muštová odroda pestovaná v oblasti Dobrogea.

Oblasť CHZO „Colinele Dobrogei“, ktorá sa hodí na neskorý zber, umožňuje odrodám hrozna s hrubou šupkou, ako je Crâmpoșie selecționată, plne dozrieť tak, aby sa z nich získavali ovocné a vyvážené vína so sviežou vôňou, sviežim buketom a ovocnými (hruška, zelené jablko) a niekedy aj kvetinovými tónmi, s dlhotrvajúcou chuťou, náznakmi citrusových plodov a mineralitou. Z vizuálneho hľadiska môže mať víno žltú farbu s kryštalickým leskom a diskrétnymi zelenkavými odleskami.

Hrozno Busuioacă de Bohotin má tendenciu hromadiť veľké množstvo cukrov, ktoré sú priaznivé pre kvalitatívne zvýšenie prítomnosti arómy, ktorá je špecifická pre odrodu Busuioacă. Vývoj vína vedie k svetlému ružovému vínu s náznakmi ruže, arómami jahôd, lesných jahôd, intenzívnou ovocnou chuťou so strednou kyslosťou.

Băbească gri – rumunská muštová odroda, ktorá sa pri výrobe vína z nej vyznačuje tónmi sviežich kvetov a ovocia, zelených jabĺk, ľahkým nádychom agátového medu a včelieho plástu. Po krátkej macerácii hrozna môže mať víno náznaky žltobielej, zelenožltej alebo ružovej.

Mení sa kapitola IV špecifikácie a body 4 a 7 jednotného dokumentu.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

1.   Názov (názvy)

„Colinele Dobrogei“

2.   Druh zemepisného označenia

CHZO – chránené zemepisné označenie

3.   Kategórie vinohradníckych/vinárskych výrobkov

1.

Víno

4.   Opis vína (vín)

–

1.   Biele a ružové vína

STRUČNÝ SLOVNÝ OPIS

Biele a ružové vína

Farba: zelenožltá, niekedy až zlatistá, slamová, bledo/stredne lososovo ružová. Vôňa a chuť: aróma čerstvo pokoseného sena, agátových kvetov, buketu s náznakmi sladkých mandlí; vysoký obsah cukrov dodáva vínam plný, zaokrúhlený charakter s broskyňovými, marhuľovými a mangovými tónmi; vyvážená chuť, ktorá však nie je prenikavá; vo vôni sa vína vyznačujú tónmi lúčnych kvetov, medu, hrianky, ruží a jemným náznakom citrusov typických pre aromatické odrody a dlhotrvajúcimi tónmi včelieho plástu v prípade vyzretých vín (pri aromatických odrodách).

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %)	15,00
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %)	10,00
Minimálna celková kyslosť	3,5 gramu na liter, vyjadrená ako kyselina vínna
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter)	18
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)	200

2.   Červené vína

STRUČNÝ SLOVNÝ OPIS

Červené vína

Farba: rubínovočervená, granátová, purpurovočervená, tmavočervená. Vôňa a chuť: nahromadené intenzívne farby prinášajú čerstvú arómu lesných plodov, náznaky sušených sliviek, zamatový pocit v ústach a vláčnosť, arómy čerstvých malín, červených ríbezlí, brusníc, višní, klinčekov, černíc a čučoriedok; vína majú tanínovú štruktúru a charakter s rozvinutým buketom čučoriedok a klinčekov, korenistými/okorenenými tónmi, vanilkou pri krátkom dozrievaní, čremchou a optimálnou kyslosťou; sú vhodné na vyzrievanie v dubových sudoch.

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %)	15,00
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %)	10,00
Minimálna celková kyslosť	3,5 gramu na liter, vyjadrená ako kyselina vínna
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter)	20
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)	150

5.   Vinárske výrobné postupy

5.1.    Osobitné vinárske výrobné postupy

1.

Výroba mimo vymedzenej oblasti Relevantné obmedzenie týkajúce sa výroby vín Vína s CHZO „Colinele Dobrogei“ sa môžu vyrábať aj v oblasti v blízkosti vymedzenej oblasti, v rámci tej istej administratívnej jednotky, v rámci susednej administratívnej jednotky alebo v susedných oblastiach so zemepisným označením. Túto výnimku treba oznámiť Národnému úradu pre vinič a víno (ONVPV) najmenej 48 hodín pred jej uplatnením.

2.	Výrobný postup Osobitný vinársky výrobný postup Sceľovanie vína sa povoľuje. Musí sa vykonávať v súlade s platnými právnymi predpismi.

3.	Enologický postup Osobitný vinársky výrobný postup Ružové vína sa môžu vyrábať aj z muštových odrôd používaných na výrobu červeného vína pomocou techniky krátkej macerácie pri súčasnom zachovaní vlastností použitej odrody alebo použitých odrôd na výrobu červených vín.

4.

Enologický postup Osobitný vinársky výrobný postup Výroba bielych vín z modrých odrôd Mnohí výrobcovia zamýšľajú zaviesť technológie na využitie aromatického potenciálu odrôd, ako je výroba bielych vín z modrého hrozna, druh zvaný „blanc de noirs“. Pri tomto spôsobe výroby bielych vín z modrého hrozna sa využíva potenciál odrôd, výsledkom čoho sú ľahké, robustné vína vyznačujúce sa miernou rastlinnou chuťou, ktorej dominujú jemné arómy černíc, limetky, grapefruitu a žltých sliviek. Kyslosť zvýrazňuje sviežosť vína. Tiché ružové víno z bieleho hrozna – hrozno z odrôd Pinot Gris, Băbească Gri alebo Traminer Roz má šupky v odtieňoch fialovej, fialovosivej a sivomodrej farby v prípade odrôd Pinot Gris a Băbească Gri a perleťovo-ružovej a sivoružovej farby v prípade odrody Traminer Roz. Z nich sa získavajú tiché vína v odtieňoch žltobielej, slamovožltej až ružovej farby. Podľa rozhodnutia vinára sa môžu vyrábať tiché biele vína aj ružové vína. Ružové vína sa získavajú maceráciou. Tiché oranžové víno z bieleho hrozna Technológia výroby tohto vína zahŕňa proces macerácie muštu z bieleho hrozna na šupkách, pričom čas macerácie závisí od hĺbky farby, ktorú si vinár želá dosiahnuť pri hotovom víne. Farba: jantárovožltá/jantárová, s komplexnou štruktúrou a aromatickým buketom lipových kvetov, medu, pomarančovej kôry a sušeného ovocia. Chuť: bohatá, plná s veľmi výraznou kyslou zložkou, ktorú zvýrazňuje intenzívna mineralita.

5.2.    Maximálne výnosy

1.	Odrody Petit Verdot, Sangiovese 14 000 kilogramov hrozna na hektár

2.	Odroda Viognier 14 500 kilogramov hrozna na hektár

3.	Odrody Negru de Drăgășani, Crâmpoșie selecționată, Băbească gri 15 000 kilogramov hrozna na hektár

4.	Odrody Cabernet Sauvignon, Malbec, Mourvèdre 15 400 kilogramov hrozna na hektár

5.	Odroda Busuioacă de Bohotin 16 000 kilogramov hrozna na hektár

6.	Odrody Chardonnay, Pinot Gris 16 300 kilogramov hrozna na hektár

7.	Odroda Semillon 16 600 kilogramov hrozna na hektár

8.	Odrody Muscat Ottonel, Pinot Noir, Syrah, Burgund mare, Băbească Neagră 17 100 kilogramov hrozna na hektár

9.	Odrody Sauvignon, Riesling italian, Riesling de Rhin, Merlot, Fetească Neagră, Fetească Regală, Fetească Albă, Tămâioasă Românească 18 000 kilogramov hrozna na hektár

10.	Odrody Traminer aromat, Traminer roz, Crâmpoșie, Columna, Aligoté, Iordană, Aromat de Iași, Rkațiteli 18 000 kilogramov hrozna na hektár

11.	Odrody Saint Emilion, Novac, Mamaia, Cristina, Alicante Bouschet 18 000 kilogramov hrozna na hektár

12.	Petit Verdot, Sangiovese 105 hektolitrov na hektár

13.	Viognier 109 hektolitrov na hektár

14.	Negru de Drăgășani, Crâmpoșie selecționată, Băbească gri 112 hektolitrov na hektár

15.	Cabernet Sauvignon, Malbec, Mourvèdre 115 hektolitrov na hektár

16.	Busuioaca de Bohotin 120 hektolitrov na hektár

17.	Chardonnay, Pinot Gris 122 hektolitrov na hektár

18.	Semillon 124 hektolitrov na hektár

19.	Muscat Ottonel, Pinot Noir, Syrah, Burgund mare, Băbească Neagră 128 hektolitrov na hektár

20.	Sauvignon, Riesling Italian, Riesling de Rhin, Merlot, Fetească Neagră, Fetească Regală, Fetească Albă, Tămâioasă Românească 135 hektolitrov na hektár

21.	Traminer roz, Traminer aromat, Crâmpoşie, Columna, Aligoté, Iordană, Aromat de Iaşi, Rkaţiteli 135 hektolitrov na hektár

22.	Saint Emilion, Novac, Mamaia, Cristina, Alicante Bouschet 135 hektolitrov na hektár

6.   Vymedzená zemepisná oblasť

Župa Constanța

mesto Murfatlar – Murfatlar, Siminoc,

obec Valu lui Traian – dedina Valu lui Traian,

obec Poarta Albă – dediny Poarta Albă a Nazarcea,

mesto Ovidiu – obec Ovidiu, dedina Poiana,

obec Ciocârlia – dedina Ciocârlia,

mesto Medgidia – Medgidia, Remus Opreanu, Valea Dacilor,

obec Castelu – dediny Castelu, Cuza Vodă, Nisipari,

obec Siliștea – dedina Siliștea,

obec Tortoman – dedina Tortoman,

obec Peștera – dediny Peștera, Ivrinezu Mic,

obec Mircea Voda – dediny Mircea Voda, Satu Nou, Țibrinu, Saligny, Stefan cel Mare, Gherghina,

obec Adamclisi – dediny Adamclisi, Abrud, Hațeg, Urluia, Zorile,

mesto Cernavodă – obec Cernavodă,

obec Seimeni – dedina Seimeni, Seimenii Mici,

obec Rasova – dediny Rasova, Cochirleni,

obec Mihai Viteazu – dediny Mihai Viteazu, Sinoie,

obec Istria – dediny Istria, Nuntași,

obec Cogealac – dediny Cogealac, Tariverde, Fântânele,

mesto Mangalia,

mesto Hârșova,

obec Chirnogeni – dedina Chirnogeni,

obec 23 August – dedina 23 August,

obec Horia – dediny Horia, Tichilești,

obec Crucea – dedina Crucea,

obec Topalu – dedina Topalu,

obec Ciobanu – dedina Ciobanu,

obec Gârliciu – dedina Gârliciu,

obec Saraiu – dedina Saraiu,

obec Cobadin – dedina Viișoara.

Župa Tulcea

mesto Babadag,

obec Sarichioi – dediny Enisala, Visterna, Zebil, Sabangia,

obec Valea Nucarilor – dediny Valea Nucarilor, Agighiol, Iazurile,

mesto Tulcea,

obec Ostrov – dediny Ostrov, Piatra,

obec Somova – dediny Somova, Mineri, Parcheș,

obec Niculițel – dedina Niculițel,

obec Izvoarele – dediny Izvoarele, Alba,

obec Valea Teilor – dedina Valea Teilor,

obec Frecăţei – dediny Teliţa, Poşta,

mesto Isacea,

obec Luncavița – dedina Luncavița,

obec Văcăreni – dedina Văcăreni,

obec Jijila – dedina Jijila,

mesto Măcin,

obec Greci – dedina Greci,

obec Cerna – dedina Cerna,

obec Carcaliu – dedina Carcaliu,

obec Baia – dedina Baia.

7.   Muštová odroda (odrody)

Alicante Bouschet N – Alicante Henri Bouschet

Aligoté B – Plant de trois, Plant gris, Vert blanc, Troyen blanc

Aromat de Iași B

Burgund Mare N – Grosser Burgunder, Grossburgunder, Blaufrankisch, Kekfrankos, Frankovka, Limberger

Busuioacă de Bohotin Rs – Schwarzer Muscat, Muscat fioletovâi, Muscat violet cyperus, Tămâioasă violetă

Babeasca gri G

Băbească neagră N – Grossmuttertraube, Hexentraube, Crăcana, Rară neagră, Căldărușă, Serecsia

Cabernet Sauvignon N – Petit Vidure, Burdeos tinto

Chardonnay B – Gentil blanc, Pinot blanc Chardonnay

Columna B

Cristina N

Crâmpoșie B

Crâmpoşie selecţionată B

Fetească albă B – Păsărească albă, Poama fetei, Mädchentraube, Leanyka, Leanka

Fetească neagră N – Schwarze Mädchentraube, Poama fetei neagră, Păsărească neagră, Coada rândunicii

Fetească regală B – Königliche Mädchentraube, Königsast, Kiralyleanka, Dănășană, Galbenă de Ardeal

Iordană B – Iordovană, Iordan

Malbec N – Cotes rouges, Pied de Perdrix, Plant d’Arles

Mamaia N

Merlot N – Bigney rouge

Mourvedre N

Muscat Ottonel B – Muscat Ottonel blanc

Negru de Drăgăşani N

Novac N

Petit Verdot N

Pinot Gris G – Affumé, Grauer Burgunder, Grauburgunder, Grauer Mönch, Pinot cendré, Pinot Grigio, Ruländer

Pinot Noir N – Blauer Spätburgunder, Burgund mic, Burgunder roter, Klävner Morillon Noir

Riesling de Rhin B – Weisser Riesling, White Riesling

Riesling italian B – Olasz Riesling, Olaszriesling, Welschriesling

Rkatiteli B – Dedali Rkatiteli, Korolioc Rkatiteli

Saint Emilion B – Trebbiano Toscano, Ugni blanc

Sangiovese N – Brunello di Montalcino, Morellino

Sauvignon B – Sauvignon verde

Syrah N – Shiraz, Petit Syrah

Semillon B – Semillon blanc,

Traminer Rose Rs – Rosetraminer, Savagnin Rose, Gewürztraminer

Traminer aromat alb B

Tămâioasă românească B – Rumänische Weihrauchtraube, Tamianka

Viognier B – Petit Vionnier, Viogne, Galopine, Vugava bijela

8.   Opis súvislostí

8.1.    Informácie o zemepisnej oblasti

Oblasť sa nachádza na území s názvom Dobruža v juhovýchodnom Rumunsku, ktoré je ohraničené dolným tokom rieky Dunaj (na západe a severe), Čiernym morom (na východe) a bulharskými hranicami (na juhu). Vyznačuje sa terénom, v ktorom prevažujú náhorné plošiny so sprašovým substrátom, a ekologickými, pôdnymi a klimatickými podmienkami, ktoré sa zaraďujú do kategórie stepí a lesostepí. Každá z týchto zložiek pomáha vytvárať ekologické prostredie, ktoré je priaznivé pre pestovanie viniča.

Väčšina vinohradov stojí na geologickom substráte zo spraše (s hrúbkou 3 – 40 m), ktorý čiastočne prekrýva tvrdé, starobylé horniny (prepaleozoické, paleozoické, druhohorné a treťohorné), ktoré sú buď autochtónne alebo premiestnené.

Severná Dobruža je prevažne hornatá (vysočiny s krytými priehlbinami v nadmorskej výške od 100 do 467 m), pričom krajina v južnej Dobruži má štruktúru náhornej plošiny (pod 200 – 300 m). Tieto dve krajiny delí široká kopcovitá erózna plošina centrálnej Dobruže (250 – 350 m).

Tento región Rumunska sa vyznačuje najslabšími zrážkami a najväčším nedostatkom podzemnej vody: dostupnosť je nerovnomerná a voda je často mineralizovanejšia. Na zmiernenie tejto situácie sa využíva zadržiavanie a zber vody a zavlažovanie.

Typicky kontinentálne podnebie čiastočne zmierňuje blízkosť Čierneho mora a dunajských močiarov a delty. Priemerná ročná teplota je okolo 11 °C, pričom teplotné rozpätie medzi priemernou teplotou v januári a priemernou teplotou v júli je často viac ako 25 °C a viac ako 75 °C, ak berieme do úvahy extrémne teploty za niekoľko uplynulých rokov. Priemerný ročný úhrn zrážok je často menej ako 400 mm. Výhodou tejto oblasti sú dobré teplotné podmienky: ide o jeden z najteplejších regiónov Rumunska (za rok slnečné žiarenie prevyšuje 120 až 125 kalórií na centimeter štvorcový, slnečný svit trvá viac ako 2 200 hodín a súčet priemerných denných teplôt dosahuje 4 000 – 4 200 °C), čo zabezpečuje dozrievanie a niekedy aj prezretie hrozna.

Vo vinohradníckych oblastiach dominujú zonálne pôdy: stepné molisoly (kastanozeme a černozeme) a lesostepné molisoly (vápenaté černozeme a zriedkavejšie ílovité iluviálne černozeme, rendzina a šedozeme) väčšinou vytvorené na sprašovom substráte.

8.2.    Údaje o výrobku

Vína s CHZO „Colinele Dobrogei“ môžu byť biele, červené alebo ružové.

Biele a ružové vína majú priezračný vzhľad, zelenožltú až zlatožltú farbu alebo bledo či stredne lososovoružovú farbu a zamatovú chuť.

Pokiaľ ide o vôňu a chuť, tóny sú väčšinou kvetinové. Vína majú vysoký obsah cukrov, majú plnú chuť s tónmi medu, ruží a citrusov v prípade aromatických odrôd a niekedy včelieho plástu v prípade vyzretých vín vyrobených z aromatických odrôd.

Červené vína vyvolávajú zamatový pocit v ústach a majú rubínovočervenú, granátovú, purpurovočervenú alebo tmavočervenú farbu.

Vôňa a chuť sa vyznačujú čerstvými arómami dobre vyzretých lesných plodov s náznakom sušených sliviek, zamatovým pocitom v ústach a vláčnosťou, ktoré sprevádzajú arómy čerstvých malín, červených ríbezlí, brusníc, černíc a čučoriedok. Vína majú tanínovú štruktúru a charakter, buket čučoriedok a klinčekov, niekedy sú výrazne korenisté a krátke dozrievanie im dodáva vanilkové arómy. Sú vhodné na vyzrievanie v dubových sudoch.

8.3.    Príčinný vzťah

Vínam s CHZO „Colinele Dobrogei“ dodáva ich špecifickosť mušt použitý na ich výrobu. Spája sa to s odrodami viniča, ktoré ťažia z veľkého množstva slnečného žiarenia – teplotné podmienky patria medzi najteplejšie v Rumunsku – a slabých zrážok. Tieto faktory pomáhajú hroznu poriadne dozrievať, vďaka čomu vzniká mušt s vysokým obsahom cukrov. V tejto oblasti je cítiť vplyv mora. Priaznivo vplýva najmä na jeseň, lebo pôsobí ako regulátor teploty. Prítomnosť Dunaja má v oblasti Cernavodă veľký vplyv, a to najmä na vinohrady, ktoré sú k nemu najbližšie. Pôda bohatá na uhličitan vápenatý je dôležitým faktorom vplývajúcim na kvalitu vína. Na kvalitu vín majú priaznivý vplyv neďaleké jazerá Razin a Sinoe, dobré pôdy na pestovanie vín, ako aj skutočnosť, že sú vyvážené z hľadiska obsahu alkoholu a kyslosti a majú dobre vyjadrené organoleptické vlastnosti (kvetinové/lesné plody, korenisté tóny).

9.   Iné základné požiadavky (balenie, označovanie, iné požiadavky)

Podmienky vzťahujúce sa na konečný výrobok

Právny rámec:

vnútroštátne právne predpisy

Druh ďalšej podmienky:

Výnimka týkajúca sa výroby vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky:

Vína možno upravovať a fľašovať mimo oblasti, v ktorej sa vypestovalo hrozno, pod podmienkou, že o tom budú riadne informované príslušné orgány.

Tieto postupy sa môžu vykonávať v rámci tej istej administratívnej jednotky, v rámci susednej administratívnej jednotky alebo v susedných oblastiach so zemepisným označením.

V takomto prípade musí byť na etikete náležite uvedený výrobca alebo spoločnosť, ktorá zabezpečila fľašovanie, a miesto fľašovania.

Pokiaľ ide o fľašovanie a vzhľadom na komerčný dopyt trhu EÚ a vývozného trhu, sa povoľuje predaj vín s CHZO „Colinele Dobrogei“ v inom ako spotrebiteľskom obale.

Orgány musia byť o takýchto zásielkach v inom ako spotrebiteľskom obale informované prostredníctvom miestnych inšpekčných služieb. K zásielkam v inom ako spotrebiteľskom obale musí byť priložená potrebná dokumentácia, ako aj certifikát oprávňujúci používať chránené označenie a uvádzať víno na trh.

Odkaz na špecifikáciu výrobku

https://www.onvpv.ro/sites/default/files/caiet_de_sarcini_ig_colinele_dobrogei_modif_cf_cerere_3_2021_modif_anterioare_cerere_989_18.05.2022_no_track_changes_0.pdf

---

(1)  Ú. v. EÚ L 9, 11.1.2019, s. 2.