—

v úvodnom oddiele sa vysvetľuje, prečo Komisia poskytuje usmernenie k vertikálnym dohodám, ako aj rozsah daného usmernenia. Zároveň sú v ňom vysvetlené ciele článku 101 zmluvy, spôsob uplatňovania článku 101 zmluvy na vertikálne dohody, ako aj hlavné kroky posudzovania vertikálnych dohôd podľa článku 101 zmluvy;

—

v druhom oddiele sa uvádza prehľad pozitívnych a negatívnych účinkov vertikálnych dohôd. Nariadenie (EÚ) 2022/720, tieto usmernenia a politika Komisie v oblasti presadzovania práva v jednotlivých prípadoch sú založené na zohľadnení týchto účinkov,

—

tretí oddiel sa venuje vertikálnym dohodám, ktoré vo všeobecnosti nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy. Hoci sa nariadenie (EÚ) 2022/720 na tieto dohody neuplatňuje, je potrebné poskytnúť usmernenie k podmienkam, za ktorých vertikálne dohody nemusia patriť do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy,

—

vo štvrtom oddiele sa uvádza ďalšie usmernenie k rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2022/720, vrátane vysvetlení týkajúcich sa pravidla bezpečného prístavu, ktoré sa stanovuje v nariadení, a vymedzenia pojmu vertikálna dohoda. Tento oddiel obsahuje aj usmernenie k vertikálnym dohodám v ekonomike online platforiem, ktorá zohráva pri distribúcii tovaru a služieb čoraz dôležitejšiu úlohu. V tomto oddiele sa vysvetľujú aj limity pri uplatňovaní nariadenia (EÚ) 2022/720 v zmysle článku 2 ods. 2, 3 a 4 nariadenia. Patria sem špecifické obmedzenia, ktoré sa uplatňujú na výmenu informácií medzi dodávateľom a kupujúcim v scenároch duálnej distribúcie podľa článku 2 ods. 5 nariadenia, ako aj obmedzenia, ktoré sa uplatňujú na dohody týkajúce sa poskytovania online sprostredkovateľských služieb, pri ktorých má poskytovateľ týchto služieb hybridnú funkciu, podľa článku 2 ods. 6 nariadenia. Vo štvrtom oddiele sa vysvetľuje aj to, ako sa nariadenie (EÚ) 2022/720 uplatňuje v prípadoch, keď vertikálna dohoda patrí do rozsahu pôsobnosti iného nariadenia o skupinovej výnimke, ako je uvedené v článku 2 ods. 7 nariadenia. A napokon, tento oddiel obsahuje opis niektorých bežných typov distribučných systémov, najmä tých, na ktoré sa uplatňujú osobitné ustanovenia v článku 4 nariadenia v súvislosti s veľmi závažnými obmedzeniami hospodárskej súťaže,

—

piaty oddiel sa zaoberá vymedzením relevantných trhov a výpočtom trhových podielov, pričom vychádza z oznámenia o vymedzení trhu (5). Je to dôležité, pretože na vertikálne dohody sa môže skupinová výnimka stanovená v nariadení (EÚ) 2022/720 uplatňovať, len ak trhové podiely podnikov, ktoré sú stranami dohody, nepresiahnu limity stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2022/720,

—

šiesty oddiel sa venuje veľmi závažným obmedzeniam hospodárskej súťaže stanoveným v článku 4 nariadenia (EÚ) 2022/720 a vylúčeným obmedzeniam stanoveným v článku 5 nariadenia vrátane vysvetlení, prečo je relevantná kvalifikácia ako „veľmi závažné“ alebo „vylúčené“ obmedzenie,

—

siedmy oddiel obsahuje usmernenie k právomociam Komisie a orgánov na ochranu hospodárskej súťaže členského štátu (ďalej len „vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže“) na odňatie výhod vyplývajúcich z nariadenia (EÚ) 2022/720 v jednotlivých prípadoch, a to podľa článku 29 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (6) a článku 6 nariadenia (EÚ) 2022/720, ale aj usmernenie k právomoci Komisie prijímať nariadenia, v ktorých sa v súlade s článkom 7 nariadenia (EÚ) 2022/720 uvádza, že nariadenie (EÚ) 2022/720 sa neuplatňuje,

—

v ôsmom oddiele sa opisuje politika Komisie v oblasti presadzovania práva v jednotlivých prípadoch. Na tento účel sa v ňom vysvetľuje, ako sa vertikálne dohody, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie (EÚ) 2022/720, posudzujú podľa článku 101 ods. 1 a 3 zmluvy, a uvádza sa v ňom usmernenie k rôznym bežným typom vertikálnych obmedzení.

—

po prvé, dotknuté podniky musia stanoviť podiely dodávateľa a kupujúceho na relevantnom trhu, na ktorom predávajú, resp. kupujú zmluvný tovar alebo služby,

—

ak trhový podiel dodávateľa ani kupujúceho nepresiahne hraničný trhový podiel na úrovni 30 % stanovený v článku 3 nariadenia (EÚ) 2022/720, na vertikálnu dohodu sa vzťahuje pravidlo bezpečného prístavu stanovené v uvedenom nariadení, a to za predpokladu, že dohoda neobsahuje veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže v zmysle článku 4 nariadenia ani akékoľvek vylúčené obmedzenia v zmysle článku 5 nariadenia, ktoré nemožno oddeliť od zvyšku dohody,

—

ak príslušný trhový podiel dodávateľa presiahne hraničný trhový podiel na úrovni 30 % alebo dohoda obsahuje najmenej jedno veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže alebo vylúčené obmedzenie, ktoré nemožno oddeliť, treba posúdiť, či vertikálna dohoda patrí do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy,

—

ak vertikálna dohoda patrí do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy, treba preskúmať, či spĺňa podmienky na uplatnenie výnimky stanovenej v článku 101 ods. 3 zmluvy.

a)

riešenie problému vertikálnej externality. Stanoveniu príliš vysokej ceny zo strany distribútora, a to bez ohľadu na vplyv jeho rozhodnutí na dodávateľa, sa dá vyhnúť tým, že dodávateľ uloží distribútorovi maximálnu cenu v ďalšom predaji. Podobne na zvýšenie úsilia distribútora pri predaji môže dodávateľ používať selektívnu alebo výhradnú distribúciu;

b)

riešenie problému parazitovania. Parazitovanie medzi kupujúcimi sa môže vyskytovať na veľkoobchodnej alebo maloobchodnej úrovni, a to najmä vtedy, ak nie je možné, aby dodávateľ uložil všetkým kupujúcim účinné podmienky v oblasti propagácie alebo služieb. Parazitovanie medzi kupujúcimi sa môže vyskytovať len v prípade predpredajných služieb a ďalších propagačných činností, ale nie v prípade popredajných služieb, ktoré môže distribútor účtovať svojim zákazníkom individuálne. Úsilie pred predajom, pri ktorom sa môže vyskytovať parazitovanie, môže byť dôležité napríklad vtedy, keď sú tovar alebo služby relatívne nové, technicky zložité alebo majú vysokú hodnotu, prípadne ak je dobré meno tovaru alebo služieb dôležitým určujúcim činiteľom dopytu po nich (22). Obmedzenia vo výhradných alebo selektívnych distribučných systémoch alebo iné obmedzenia môžu pomôcť zabrániť takémuto parazitovaniu alebo ho zmierniť. Parazitovanie sa môže vyskytnúť aj medzi dodávateľmi, napríklad keď jeden výrobca investuje do propagácie v priestoroch kupujúceho, pričom táto propagácia priláka zákazníkov aj konkurentom daného výrobcu. Obmedzenia typu zákazu konkurencie môžu pomôcť prekonať parazitovanie medzi dodávateľmi (23);

c)

otvorenie nových trhov alebo vstup na nové trhy. Ak chce dodávateľ vstúpiť na nový geografický trh, napríklad vyvážať do inej krajiny, môže to zahŕňať osobitné, tzv. utopené investície distribútora na etablovanie značky na trhu. Na presvedčenie miestneho distribútora, aby zrealizoval tieto investície, môže byť potrebné poskytnúť mu územnú ochranu, aby sa mu tieto investície vrátili. Môže sa tým odôvodniť to, že distribútorom pôsobiacim na iných geografických trhoch sa obmedzí predaj na novom trhu (pozri aj body (118), (136) a (137)). Toto je osobitný prípad súvisiaci s problémom parazitovania, ktorý sa uvádza v písmene b);

d)

riešenie problému parazitovania na certifikátoch. V niektorých odvetviach majú určití distribútori dobré meno na základe toho, že majú na sklade iba kvalitný tovar alebo poskytujú kvalitné služby (tzv. prémioví distribútori). V takomto prípade môže byť predaj prostredníctvom týchto distribútorov rozhodujúci, najmä pre úspešné uvedenie nového produktu. Ak dodávateľ nemôže zaistiť obmedzenie distribúcie svojich produktov len na týchto prémiových distribútorov, vystavuje sa riziku, že ho takíto distribútori nezaradia do svojej ponuky. V takom scenári môže byť odôvodnené použitie výhradnej alebo selektívnej distribúcie;

e)

riešenie problému viazanosti. V prípade dodávateľa alebo kupujúceho sa môžu vyžadovať investície viazané na určitý vzťah (napríklad investície do osobitného zariadenia alebo školenia), ktoré predstavujú utopené investície a mimo konkrétneho vertikálneho vzťahu majú len malú alebo žiadnu hodnotu. Napríklad od výrobcu súčiastok sa môže vyžadovať, aby vyrobil špecifické stroje s cieľom uspokojiť konkrétne požiadavky jedného zo svojich zákazníkov, tieto stroje však nemusia byť vhodné na používanie pre iných zákazníkov a ich ďalší predaj nemusí byť možný. Pokiaľ neexistuje dohoda, investujúca strana bude mať po uskutočnení investície viazanej na určitý vzťah slabú vyjednávaciu pozíciu, keďže je vystavená riziku „viazanosti“ počas rokovaní s obchodným partnerom. Hrozba takejto oportunistickej viazanosti môže viesť k tomu, že investujúca strana bude investovať spôsobom, ktorý nie je optimálny. Vertikálne dohody môžu vylúčiť alebo znížiť mieru viazanosti (najmä ak možno investíciu v plnej miere zmluvne dohodnúť a možno predpokladať všetky budúce okolnosti). Napríklad povinnosti nekonkurovať si, uloženie množstevnej povinnosti alebo výhradný nákup môžu zmierniť problém viazanosti, keď investíciu viazanú na určitý vzťah uskutočňuje dodávateľ, zatiaľ čo výhradná distribúcia, výhradné prideľovanie zákazníkov alebo výhradné dodávky môžu zmierniť problém viazanosti, keď takúto investíciu uskutočňuje kupujúci;

f)

riešenie osobitného problému viazanosti v prípade transferu podstatnej časti know-how. Poskytovateľ know-how si nemusí želať, aby know-how používali jeho konkurenti alebo aby sa používalo v ich prospech, napríklad prostredníctvom franchisingu. Pokiaľ know-how nebolo priamo k dispozícii kupujúcemu a je podstatné a nevyhnutné na vykonávanie dohody, potom takýto transfer môže byť dôvodom na obmedzenie hospodárskej súťaže, čo by v takýchto prípadoch vo všeobecnosti nepatrilo do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy;

g)

dosiahnutie úspor z rozsahu v oblasti distribúcie. Na využívanie úspor z rozsahu a súvisiace zníženie maloobchodnej ceny svojho tovaru alebo služieb môže výrobca požadovať, aby sa ďalší predaj jeho tovaru alebo služieb sústredil na obmedzený počet distribútorov. Na tento účel by výrobca mohol využiť výhradnú distribúciu, uloženie množstevnej povinnosti v podobe požadovaného minimálneho nákupu, selektívnu distribúciu obsahujúcu takúto požiadavku alebo výhradný nákup;

h)

zaručenie jednotnosti a štandardov kvality. Vertikálne obmedzenie môže pomôcť vytvoriť alebo podporiť imidž značky tým, že sa distribútorom uloží určité opatrenie týkajúce sa uniformnosti a štandardov kvality. Možno tak chrániť dobré meno značky, zvýšiť príťažlivosť príslušného tovaru alebo služieb pre koncových používateľov a zvýšiť predaj. Takúto štandardizáciu možno dosiahnuť napríklad selektívnou distribúciou alebo franchisingom;

i)

riešenie nedostatkov kapitálového trhu. Poskytovatelia kapitálu, ako sú banky a akciové trhy, nemusia poskytovať kapitál optimálnym spôsobom, ak nemajú podrobné informácie o platobnej schopnosti dlžníka, alebo ak úver nie je primerane zabezpečený. Kupujúci alebo dodávateľ môžu mať lepšie informácie a môžu byť prostredníctvom výhradného zmluvného vzťahu schopní získať ďalšie zabezpečenie svojich investícií. Keď dodávateľ poskytuje úver kupujúcemu, môže to viesť k tomu, že kupujúcemu uloží povinnosť nekonkurovať si alebo množstevnú povinnosť. Keď kupujúci poskytuje úver dodávateľovi, môže to byť dôvod na to, aby dodávateľovi uložil povinnosť výhradných dodávok alebo množstevnú povinnosť.

a)

protisúťažné uzavretie trhu iným dodávateľom alebo kupujúcim vytváraním prekážok vstupu alebo expanzie;

b)

zmiernenie hospodárskej súťaže medzi dodávateľom a jeho konkurentmi a/alebo umožnenie výslovne alebo mlčky odsúhlasenej kolúzie medzi konkurenčnými dodávateľmi, ktoré sa často označujú ako obmedzenie hospodárskej súťaže medzi značkami;

c)

zmiernenie hospodárskej súťaže medzi kupujúcim a jeho konkurentmi alebo umožnenie výslovne alebo mlčky odsúhlasenej kolúzie medzi konkurenčnými kupujúcimi, často označované ako obmedzenie hospodárskej súťaže v rámci obchodnej značky, ak sa týka distribútorov tovaru alebo služieb od toho istého dodávateľa (24);

d)

vytváranie prekážok, ktoré bránia integrácii trhu, najmä obmedzovania voľby spotrebiteľa kupovať tovar alebo služby v ktoromkoľvek členskom štáte.

a)

zvyšovaním cien tovaru alebo služieb, ktoré sa účtujú kupujúcim, čo následne môže viesť k vyšším maloobchodným cenám;

b)

obmedzovaním výberu tovaru alebo služieb;

c)

znižovaním kvality tovaru alebo služieb;

d)

obmedzovaním inovácií alebo služieb na úrovni dodávateľov.

a)

zvyšovaním maloobchodných cien tovaru alebo služieb;

b)

obmedzovaním výberu kombinácií cien a služieb a foriem distribúcie;

c)

znižovaním dostupnosti a kvality maloobchodných služieb;

d)

znižovaním úrovne inovácií na úrovni distribúcie.

a)

celkový trhový podiel strán dohody na akomkoľvek relevantnom trhu v Únii, ktorý je ovplyvnený dohodou, nepresahuje 5 %, a

b)

celkový ročný obrat dodávateľa v Únii dosiahnutý predajom produktov, na ktoré sa vzťahuje dohoda, nepresahuje 40 miliónov EUR alebo v prípade viacerých dohôd uzatvorených medzi kupujúcim a viacerými dodávateľmi súčet nákupov produktov, na ktoré sa vzťahuje dohoda, zo strany kupujúceho nepresahuje 40 miliónov EUR (31). Komisia môže vyvrátiť túto domnienku, ak analýza charakteristík dohody a jej hospodárskeho kontextu preukáže opak.

a)

riziká špecifické pre zmluvu, ktoré sa priamo týkajú zmlúv uzavretých a/alebo dojednaných obchodným zástupcom v mene splnomocniteľa ako napríklad financovanie zásob;

b)

riziká spojené s investíciami do určitého trhu. Ide o investície osobitne požadované pre druh činnosti, pre ktorú splnomocniteľ vymenoval obchodného zástupcu, t. j. ktoré sa požadujú na to, aby obchodný zástupca mohol uzavrieť a/alebo prerokovať konkrétny typ zmluvy. Takéto utopené investície sú zvyčajne nenávratné, čo znamená, že po zanechaní konkrétnej oblasti činnosti sa investície nemôžu použiť na iné činnosti alebo predať inak ako s veľkou stratou;

c)

riziká spojené s ďalšími činnosťami vykonávanými na tom istom produktovom trhu, a to v rozsahu, ktorý splnomocniteľ požaduje ako súčasť zastupovania tak, aby obchodný zástupca vykonával tieto činnosti nie ako obchodný zástupca v mene splnomocniteľa, ale na vlastné riziko.

a)

obchodný zástupca nenadobúda vlastnícke právo k tovaru kúpenému alebo predanému na základe dohody o zastúpení a sám nedodáva služby zakúpené alebo predané na základe tejto dohody. To, že obchodný zástupca môže dočasne, a to na veľmi krátky čas, získať vlastnícke práva k zmluvnému tovaru pri jeho predaji v mene splnomocniteľa, nevylučuje existenciu dohody o zastúpení, ktorá nepatrí do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy, za predpokladu, že obchodnému zástupcovi nevzniknú žiadne náklady ani riziká spojené s prevodom vlastníckych práv;

b)

obchodný zástupca neprispieva na náklady týkajúce sa dodávky alebo nákupu zmluvného tovaru alebo služieb vrátane nákladov na dopravu tovaru. Táto skutočnosť však nebráni obchodnému zástupcovi v tom, aby vykonával dopravnú službu za predpokladu, že náklady hradí splnomocniteľ;

c)

obchodný zástupca nedrží na svoje vlastné náklady alebo riziko zásoby zmluvného tovaru, a to vrátane nákladov na financovanie zásob a nákladov za stratu zásob. Obchodný zástupca by mal mať možnosť vrátiť nepredaný tovar bez poplatku splnomocniteľovi, pokiaľ nedôjde k chybe zo strany obchodného zástupcu, napríklad tým, že nedodrží primerané bezpečnostné opatrenia alebo opatrenia proti krádeži s cieľom zabrániť stratám zásob;

d)

obchodný zástupca nepreberá zodpovednosť za neplnenie zmluvy zo strany zákazníka, s výnimkou straty provízie obchodného zástupcu, pokiaľ nedôjde k chybe zo strany obchodného zástupcu (napríklad nedodržaním primeraných bezpečnostných opatrení alebo opatrení proti krádeži alebo nedodržaním primeraných opatrení pri ohlasovaní krádeže splnomocniteľovi alebo polícii, prípadne tým, že neoznámi splnomocniteľovi všetky potrebné informácie, ktoré má k dispozícii a ktoré sa týkajú finančnej spoľahlivosti zákazníka);

e)

obchodný zástupca nepreberá vo vzťahu k zákazníkom ani iným tretím stranám zodpovednosť za stratu alebo škodu vyplývajúcu z dodania zmluvného tovaru alebo služieb, pokiaľ nedôjde k chybe zo strany obchodného zástupcu;

f)

obchodný zástupca nie je priamo ani nepriamo povinný investovať do podpory predaja, a to ani formou príspevkov do rozpočtu splnomocniteľa na reklamu či do reklamných alebo propagačných činností, ktoré konkrétne súvisia so zmluvným tovarom alebo službami, pokiaľ takéto náklady nie sú v plnom rozsahu hradené splnomocniteľom;

g)

obchodný zástupca nevykonáva na danom trhu investície do zariadenia, priestorov, odbornej prípravy zamestnancov alebo do reklamy, ako napríklad nákup benzínovej cisterny v prípade maloobchodného predaja benzínu, osobitného softvéru na predaj poistných zmlúv v prípade poisťovacích agentov alebo reklamy súvisiacej so zájazdmi či destináciami v prípade cestovných agentúr, ktoré predávajú lety alebo hotelové ubytovanie, pokiaľ splnomocniteľ nehradí tieto náklady v plnom rozsahu;

h)

obchodný zástupca nevykonáva v rámci toho istého produktového trhu iné činnosti požadované splnomocniteľom v rámci zastupovania (napríklad dodávanie tovaru), pokiaľ splnomocniteľ nehradí tieto činnosti v plnom rozsahu.

a)

obmedzeniami týkajúcimi sa územia, na ktorom môže obchodný zástupca zmluvný tovar alebo služby predávať;

b)

obmedzeniami týkajúcimi sa zákazníkov, ktorým môže obchodný zástupca zmluvný tovar alebo služby predávať;

c)

cenami a podmienkami, za ktorých musí obchodný zástupca predávať alebo kupovať zmluvný tovar alebo služby.

a)

výslovný súhlas možno odvodiť z právomocí udelených stranám vo vopred spísanej všeobecnej dohode. Ak podmienky takejto dohody umožňujú alebo povoľujú jednej strane, aby následne prijala konkrétnu jednostrannú politiku, ktorá je záväzná pre druhú stranu, dá sa na základe toho preukázať súhlas druhej strany s touto politikou (52);

b)

v prípade tichého súhlasu je nevyhnutné preukázať, že jedna strana priamo alebo nepriamo vyžaduje spoluprácu druhej strany na účely vykonávania svojej jednostrannej politiky a že druhá strana splnila túto požiadavku zavedením tejto jednostrannej politiky do praxe (53). Napríklad, ak po oznámení dodávateľa o jednostrannom znížení dodávok s cieľom predísť paralelnému obchodu distribútori okamžite znížia svoje objednávky a prestanú sa podieľať na paralelnom obchode, možno dospieť k záveru, že títo distribútori ticho súhlasia s jednostrannou politikou dodávateľa. K tomuto záveru však nemožno dospieť, ak sa distribútori aj naďalej zapájajú do paralelného obchodu alebo ak sa usilujú nájsť nové spôsoby, ako sa zapojiť do paralelného obchodu.

a)

podnik, ktorý poskytuje online sprostredkovateľské služby, nemôže byť kategorizovaný ako kupujúci v zmysle článku 1 ods. 1 písm. k) nariadenia, pokiaľ ide o tovar a služby ponúkané tretími stranami prostredníctvom týchto online sprostredkovateľských služieb;

b)

na účely uplatnenia hraničných trhových podielov stanovených v článku 3 ods. 1 nariadenia sa trhový podiel podniku, ktorý poskytuje online sprostredkovateľské služby, vypočíta na relevantnom trhu pre poskytovanie uvedených služieb. Rozsah relevantného trhu závisí od okolností prípadu, najmä od miery zameniteľnosti medzi online a offline sprostredkovateľskými službami, medzi sprostredkovateľskými službami používanými pre rôzne kategórie tovaru a služieb a medzi sprostredkovateľskými službami a priamymi predajnými kanálmi;

c)

na obmedzenia, ktoré podnik poskytujúci online sprostredkovateľské služby uloží kupujúcim týchto služieb v súvislosti s cenou, za ktorú sa sprostredkovaný tovar a služby môžu predávať, s územiami alebo so zákazníkmi, ktorým sa takýto tovar alebo služby môžu predávať, vrátane obmedzení týkajúcich sa online reklamy a online predaja, sa vzťahujú ustanovenia článku 4 nariadenia (veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže). Podľa článku 4 písm. a) nariadenia sa výnimka stanovená v článku 2 ods. 1 nariadenia neuplatňuje napríklad na dohodu, ktorou poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb ukladá pevnú alebo minimálnu predajnú cenu v prípade transakcie, ktorú umožňuje;

d)

podľa článku 5 ods. 1 písm. d) nariadenia sa výnimka stanovená v článku 2 ods. 1 nariadenia neuplatňuje na paritné záväzky platné pre maloobchod naprieč platformami, ktoré podnik poskytujúci online sprostredkovateľské služby uloží kupujúcim týchto služieb;

e)

podľa článku 2 ods. 6 nariadenia sa výnimka stanovená v článku 2 ods. 1 nariadenia neuplatňuje na dohody týkajúce sa poskytovania online sprostredkovateľských služieb, keď je poskytovateľ týchto služieb konkurenčným podnikom na relevantnom trhu predaja sprostredkovaných tovarov alebo služieb (hybridná funkcia). Ako sa stanovuje v oddiele 4.4.4, takéto dohody sa musia posudzovať na základe usmernení o horizontálnej spolupráci z hľadiska možných koluzívnych účinkov a na základe oddielu 8 týchto usmernení z hľadiska akýchkoľvek vertikálnych obmedzení.

a)

ustanovenia o právach duševného vlastníctva musia byť súčasťou vertikálnej dohody, t. j. dohody s podmienkami, za ktorých môžu strany kupovať, predávať alebo ďalej predávať určitý tovar či služby;

b)

práva duševného vlastníctva sa musia postúpiť na kupujúceho alebo sa kupujúcemu musí udeliť licencia na ich používanie;

c)

ustanovenia o právach duševného vlastníctva nesmú byť hlavným cieľom dohody;

d)

ustanovenia o právach duševného vlastníctva sa musia priamo týkať používania, predaja alebo ďalšieho predaja tovaru alebo služieb kupujúcim alebo jeho zákazníkmi. V prípade franchisingu, keď je uvedenie na trh cieľom využívania práv duševného vlastníctva, zabezpečuje distribúciu tovaru alebo služieb hlavný nadobúdateľ franchisingu alebo nadobúdatelia franchisingu;

e)

ustanovenia o právach duševného vlastníctva, pokiaľ ide o zmluvný tovar alebo služby, nesmú obsahovať obmedzenia hospodárskej súťaže, ktoré majú rovnaký cieľ ako vertikálne obmedzenia, ktoré nariadením (EÚ) 2022/720 nie sú vyňaté.

a)

dohody, na základe ktorých jedna strana poskytne druhej strane recept a udelí jej licenciu na výrobu nápoja podľa tohto receptu;

b)

vlastnú licenciu na ochrannú známku alebo označenie na účely predaja licenčných produktov;

c)

sponzorské zmluvy týkajúce sa práva propagovať seba samého ako oficiálneho sponzora určitého podujatia;

d)

na licencie na autorské právo, ako sú napríklad zmluvy o vysielaní týkajúce sa práva nahrávať alebo vysielať určité podujatie.

a)

povinnosť nadobúdateľa franchisingu nepodieľať sa priamo ani nepriamo na akejkoľvek podobnej obchodnej činnosti;

b)

povinnosť nadobúdateľa franchisingu nenadobúdať také finančné podiely na kapitále konkurenčného podniku, ktoré by mu umožnili získať právomoc ovplyvňovať ekonomické konanie takéhoto podniku;

c)

povinnosť nadobúdateľa franchisingu neposkytnúť tretím stranám know-how, ktoré získa od poskytovateľa franchisingu, pokiaľ toto know-how nie je verejne dostupné;

d)

povinnosť nadobúdateľa franchisingu oznamovať poskytovateľovi franchisingu všetky skúsenosti získané pri využívaní franchisingu a udeliť poskytovateľovi franchisingu a ostatným nadobúdateľom franchisingu nevýhradnú licenciu na know-how vyplývajúce z týchto skúseností;

e)

povinnosť nadobúdateľa franchisingu informovať poskytovateľa franchisingu o porušení licencovaných práv duševného vlastníctva, podniknúť právne kroky proti tým, ktorí tieto práva porušili, alebo pomáhať poskytovateľovi franchisingu pri akýchkoľvek právnych krokoch proti týmto osobám;

f)

povinnosť nadobúdateľa franchisingu nepoužívať know-how, ktoré je predmetom licencie udelenej poskytovateľom franchisingu, na iné účely ako na využívanie franchisingu;

g)

povinnosť nadobúdateľa franchisingu nepostupovať práva a povinnosti vyplývajúce z franchisingovej zmluvy bez súhlasu poskytovateľa franchisingu.

a)

technické informácie týkajúce sa zmluvného tovaru alebo služieb, vrátane informácií týkajúcich sa registrácie, certifikácie, manipulácie, používania, údržby, opravy, modernizácie alebo recyklácie zmluvného tovaru alebo služieb, najmä ak sú tieto informácie potrebné na splnenie regulačných opatrení, ale aj informácie, ktoré umožnia dodávateľovi alebo kupujúcemu prispôsobiť zmluvný tovar alebo služby požiadavkám zákazníka;

b)

logistické informácie týkajúce sa výroby a distribúcie zmluvného tovaru alebo služieb na dodávateľskej i odberateľskej úrovni vrátane informácií týkajúcich sa výroby, inventára, zásob a, s výhradou bodu (100) písm. b), aj objemov predaja a vrátení tovaru;

c)

s výhradou bodu (100) písm. b) informácie týkajúce sa zmluvného tovaru alebo služieb nakupovaných zákazníkmi, zákazníckych preferencií a spätnej väzby od zákazníkov, ak sa výmena týchto informácií nepoužije na obmedzenie územia, na ktorom, alebo na zákazníkov, ktorým môže kupujúci zmluvný tovar alebo služby predávať v zmysle článku 4 písm. b), c) alebo d) nariadenia (EÚ) 2022/720;

d)

informácie týkajúce sa cien, za ktoré zmluvný tovar alebo služby predáva dodávateľ kupujúcemu;

e)

s výhradou bodu (100) písm. a) informácie týkajúce sa dodávateľom odporúčaných alebo maximálnych cien ďalšieho predaja zmluvného tovaru alebo služieb, ako aj informácie týkajúce sa cien, za ktoré kupujúci tovar alebo služby ďalej predáva, ak sa výmena týchto informácií nepoužije na obmedzenie schopnosti kupujúceho stanoviť svoju predajnú cenu alebo presadiť fixnú alebo minimálnu predajnú cenu v zmysle článku 4 písm. a) nariadenia (EÚ) 2022/720 (69);

f)

s výhradou bodu (100) a písmena e) tohto bodu informácie týkajúce sa uvádzania zmluvného tovaru alebo služieb na trh vrátane informácií o propagačných kampaniach a informácií o novom tovare alebo nových službách, ktoré majú byť dodané na základe vertikálnej dohody;

g)

informácie týkajúce sa výkonnosti vrátane súhrnných informácií oznámených dodávateľom kupujúcemu v súvislosti s marketingovými a predajnými činnosťami iných kupujúcich zmluvného tovaru alebo služieb, ak to kupujúcemu neumožňuje identifikovať činnosti konkrétnych konkurenčných kupujúcich, ako aj informácie týkajúce sa objemu alebo hodnoty predaja zmluvného tovaru alebo služieb kupujúceho v porovnaní s jeho predajom konkurenčného tovaru alebo služieb.

a)

informácie týkajúce sa budúcich cien, za ktoré chce dodávateľ alebo kupujúci predávať zmluvný tovar alebo služby na nadväzujúcom trhu;

b)

informácie súvisiace s identifikáciou koncových používateľov zmluvného tovaru alebo služieb, pokiaľ je výmena týchto informácií nevyhnutná:

c)

informácie týkajúce sa tovaru predávaného kupujúcim pod vlastnou značkou vymieňané medzi kupujúcim a výrobcom konkurenčného značkového tovaru, ak výrobca nie je zároveň aj výrobcom tovaru vlastnej značky.

—

nariadenie Komisie (EÚ) č. 316/2014;

—

nariadenie Komisie (EÚ) č. 1217/2010 (75);

—

nariadenie Komisie (EÚ) č. 1218/2010 (76).

a)

ak je veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 4 nariadenia (EÚ) 2022/720 zahrnuté do vertikálnej dohody, táto dohoda bude pravdepodobne patriť do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 zmluvy;

b)

dohoda, ktorá zahŕňa veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 4 nariadenia (EÚ) 2022/720, pravdepodobne nespĺňa podmienky uvedené v článku 101 ods. 3 zmluvy.

a)

stanovenie pevnej marže z ďalšieho predaja;

b)

stanovenie pevnej maximálnej úrovne zľavy, ktorú distribútor môže udeliť z predpísaného cenového stropu;

c)

podmieňovanie poskytovania rabatov alebo náhrady za propagačné náklady zo strany dodávateľa dodržaním danej cenovej úrovne;

d)

zavedenie minimálnych inzerovaných cien, ktorými sa distribútorovi zakazuje propagovať ceny pod úrovňou stanovenou dodávateľom;

e)

prepojenie predpísanej ceny ďalšieho predaja s cenami ďalšieho predaja konkurentov;

f)

hrozby, zastrašovanie, varovania, sankcie, oneskorenie alebo pozastavenie dodávok, prípadne vypovedanie zmlúv v súvislosti s dodržiavaním danej cenovej úrovne.

a)

stanovenie ceny pre ďalší predaj môže uľahčiť kolúziu medzi dodávateľmi zvýšením transparentnosti cien na trhu, čím sa uľahčuje zistenie toho, či sa dodávateľ znížením svojej ceny odchyľuje od koluzívnej rovnováhy. Tento negatívny účinok je pravdepodobnejší na trhoch náchylných na vznik kolúzie, napríklad ak dodávatelia tvoria silný oligopol a na významný podiel trhu sa vzťahujú dohody o stanovení ceny pre ďalší predaj;

b)

stanovenie ceny pre ďalší predaj môže uľahčiť kolúziu medzi kupujúcimi na úrovni distribúcie, najmä ak je riadená kupujúcimi. Silní a dobre organizovaní kupujúci môžu byť schopní donútiť alebo presvedčiť jedného alebo viacerých svojich dodávateľov, aby pevne stanovili svoju cenu ďalšieho predaja nad úrovňou konkurencie, čím kupujúcim pomôžu dosiahnuť alebo stabilizovať koluzívnu rovnováhu. Stanovenie ceny pre ďalší predaj slúži ako nástroj, ktorým sa maloobchodníci zaväzujú, že sa použitím diskontných cien neodchýlia od koluzívnej rovnováhy;

c)

stanovenie ceny pre ďalší predaj môže v niektorých prípadoch takisto zmierniť hospodársku súťaž medzi výrobcami a/alebo maloobchodníkmi, najmä keď výrobcovia používajú rovnakých distribútorov na distribúciu svojich produktov a stanovenie ceny pre ďalší predaj uplatňujú všetci alebo viacerí z nich;

d)

stanovenie ceny pre ďalší predaj môže znížiť tlak na maržu dodávateľa, najmä keď má výrobca problém so záväzkom, t. j. keď má záujem o zníženie ceny účtovanej následným distribútorom. V takej situácii výrobca môže uprednostniť odsúhlasenie stanovenia ceny pre ďalší predaj, aby mu to pomohlo zaviazať sa, že nezníži cenu pre následných distribútorov, a aby znížil tlak na svoju vlastnú maržu;

e)

zamedzením cenovej súťaži medzi distribútormi môže stanovenie ceny pre ďalší predaj zabrániť vstupu a rozšíreniu nových alebo efektívnejších foriem distribúcie alebo ich sťažiť, čím sa obmedzí inovácia na úrovni distribúcie;

f)

stanovenie ceny pre ďalší predaj môže vykonávať dodávateľ s trhovou silou, ktorá mu umožní uzavrieť trh pre menších konkurentov. Zvýšená marža, ktorá sa môže na základe stanovenia ceny na ďalší predaj poskytnúť distribútorom, ich môže motivovať k tomu, aby v odporúčaniach pre zákazníkov uprednostnili značku tohto dodávateľa pred značkami konkurentov, a to aj vtedy, keď takáto rada nie je v záujme zákazníka, alebo ich motivuje k tomu, aby značky konkurentov vôbec nepredávali;

g)

priamym účinkom stanovenia ceny na ďalší predaj je odstránenie cenovej súťaže v rámci značky tým, že sa niektorým alebo všetkým distribútorom zabráni v znížení ich predajnej ceny dotknutej značky, čo povedie k zvýšeniu jej ceny.

a)

Keď výrobca zavedie nový produkt, stanovenie ceny na ďalší predaj môže byť efektívnym spôsobom, ako distribútorov podnietiť k tomu, aby viac zohľadňovali záujem výrobcu propagovať tento produkt. V článku 101 ods. 3 zmluvy sa takisto vyžaduje, aby neexistovali žiadne reálne a menej obmedzujúce alternatívne prostriedky na motivovanie distribútorov k propagácii produktu. Na splnenie tejto požiadavky môžu dodávatelia napríklad preukázať, že uloženie povinnosti účinnej propagácie na základe zmluvy všetkým kupujúcim nie je v praxi uskutočniteľné. Za takýchto okolností zavedenie pevných alebo minimálnych maloobchodných cien na obmedzené obdobie s cieľom uľahčiť zavedenie nového produktu možno považovať za opatrenie, ktoré celkovo podporuje hospodársku súťaž.

b)

Na zorganizovanie koordinovanej krátkodobej kampane s nízkou cenou (vo väčšine prípadov od 2 do 6 týždňov) môže byť potrebné uložiť nielen maximálne, ale aj fixné ceny ďalšieho predaja, zvlášť v takom distribučnom systéme, v ktorom dodávateľ používa jednotný distribučný formát napr. franchising. V takom prípade sa môže uloženie fixných maloobchodných cien, vzhľadom na jeho dočasný charakter, považovať za opatrenie, ktoré celkovo podporuje hospodársku súťaž.

c)

Minimálna cena ďalšieho predaja alebo minimálna inzerovaná cena sa môžu použiť na to, aby sa konkrétnemu distribútorovi zabránilo využívať produkt dodávateľa ako cielene stratový kľúčový výrobok. Ak distribútor uskutočňuje ďalší predaj produktu pravidelne pod úrovňou veľkoobchodnej ceny, môže to poškodiť imidž značky a časom aj znížiť celkový dopyt po tomto produkte, čo môže odradiť dodávateľa od investovania do kvality a imidžu značky. V takom prípade možno zabránenie takémuto distribútorovi v predaji pod úrovňou veľkoobchodnej ceny uložením cielenej minimálnej ceny ďalšieho predaja alebo minimálnej inzerovanej ceny možno vcelku považovať za podporu hospodárskej súťaže.

d)

V niektorých prípadoch môžu maloobchodníci vďaka vyššej marži v dôsledku stanovenia ceny na ďalší predaj poskytovať dodatočné predpredajné služby, najmä v prípade zložitých produktov. Pokiaľ takéto služby využije pri rozhodovaní o kúpe produktu dostatok zákazníkov, ktorí si však tovar následne zakúpia za nižšiu cenu od maloobchodníkov, ktorí takéto služby neposkytujú (a teda neznášajú príslušné náklady), môžu maloobchodníci poskytujúci služby vysokej kvality obmedziť alebo ukončiť poskytovanie predpredajných služieb, ktoré podporujú dopyt po produkte od dodávateľa. Dodávateľ musí preukázať, že na úrovni distribúcie existuje riziko parazitovania, že pevné alebo minimálne ceny ďalšieho predaja poskytujú dostatočné stimuly pre investície do predpredajných služieb a že neexistujú reálne a menej obmedzujúce alternatívne prostriedky na prekonanie takéhoto parazitovania. V takejto situácii je pravdepodobnosť, že sa stanovenie ceny na ďalší predaj bude považovať za opatrenie, ktoré podporuje hospodársku súťaž, vyššia, ak je hospodárska súťaž medzi dodávateľmi silná a dodávateľ má obmedzenú trhovú silu.

a)

požaduje od kupujúceho, aby požiadal dodávateľa o predchádzajúci súhlas s predajom takýmto zákazníkom (117);

b)

odmieta alebo znižuje bonusy alebo zľavy, ak kupujúci predáva takýmto zákazníkom (118) alebo poskytuje kompenzačné platby kupujúcemu, ak prestane predávať takýmto zákazníkom;

c)

ukončí dodávky produktov, ak kupujúci predáva takýmto zákazníkom;

d)

obmedzí alebo zníži dodávané objemy, napríklad tak, aby objemy zodpovedali dopytu zákazníkov na určitých územiach alebo dopytu určitých skupín zákazníkov;

e)

vyhráža sa ukončením vertikálnej dohody (119) alebo jej nepredĺžením, ak kupujúci bude predávať takýmto zákazníkom;

f)

účtuje distribútorovi vyššiu cenu za produkty, ktoré sa majú predávať takýmto zákazníkom (120);

g)

obmedzuje podiel predaja, ktorý kupujúci realizuje takýmto zákazníkom;

h)

bráni kupujúcemu v používaní ďalších jazykov na balení alebo pri propagácii produktov (121);

i)

dodáva iný produkt výmenou za to, že kupujúci zastaví svoj predaj týmto zákazníkom;

j)

platí kupujúcemu, aby prestal predávať takýmto zákazníkom;

k)

núti kupujúceho preniesť na dodávateľa zisky od takýchto zákazníkov (122);

l)

vylúči zo záručného servisu v rámci celej Únie uhrádzaného dodávateľom produkty, ktoré sa ďalej predávajú mimo územia kupujúceho, alebo produkty, ktoré sa predávajú na území kupujúceho kupujúcimi nachádzajúcimi sa na iných územiach (123).

a)

požadovať od kupujúceho, aby zákazníkom nachádzajúcim sa na inom území zabránil v zobrazení svojho webového sídla alebo internetového obchodu alebo aby zákazníkov presmeroval do internetového obchodu výrobcu alebo iného predajcu. Zaviazanie kupujúceho ponúkať odkazy na internetové obchody dodávateľa alebo iných predajcov však nie je veľmi závažným obmedzením hospodárskej súťaže (125);

b)

požadovať od kupujúceho, aby ukončil elektronické transakcie spotrebiteľov, ak údaje z ich kreditnej karty odhalia adresu, ktorá sa nenachádza na území kupujúceho (126);

c)

požadovať, aby kupujúci predával zmluvný tovar alebo služby len vo fyzickom priestore alebo za fyzickej prítomnosti špecializovaného personálu (127);

d)

požadovať od kupujúceho, aby pred uskutočnením jednotlivých online predajných transakcií požiadal dodávateľa o predchádzajúce povolenie;

e)

zakázať kupujúcemu používať ochranné známky alebo názvy značiek dodávateľa na svojom webovom sídle alebo vo svojom internetovom obchode;

f)

zakázať kupujúcemu zriadiť alebo prevádzkovať jeden alebo viac internetových obchodov bez ohľadu na to, či je internetový obchod umiestnený na vlastnom serveri kupujúceho alebo na serveri tretej strany (128);

g)

zakázať kupujúcemu používať celý online reklamný kanál, ako napr. vyhľadávače (129) alebo služby na porovnávanie cien, alebo obmedzenia, ktoré nepriamo zakazujú používanie celého online reklamného kanála, ako je povinnosť nepoužívať ochranné známky alebo názvy značiek dodávateľa pri predkladaní ponúk na uvedenie odkazu vo webových vyhľadávačoch, alebo obmedzenie informácií súvisiacich s cenou poskytovaných službám na porovnávanie cien. Cieľom takýchto obmedzení je zabrániť kupujúcemu efektívne využívať internet na predaj zmluvného tovaru alebo služieb na určitých územiach alebo určitým zákazníkom, keďže obmedzujú schopnosť kupujúceho zamerať sa na zákazníkov mimo jeho fyzickej obchodnej oblasti, informovať ich o svojich ponukách a prilákať ich do svojho internetového obchodu alebo iných predajných kanálov. Zákaz používania konkrétnych služieb na porovnávanie cien alebo vyhľadávačov nie je vo všeobecnosti veľmi závažným obmedzením hospodárskej súťaže, keďže kupujúci môže na zvýšenie povedomia o svojich online predajných aktivitách používať iné online reklamné služby. Zákaz používania najpoužívanejších reklamných služieb v konkrétnom online reklamnom kanáli však môže predstavovať veľmi závažné obmedzenie hospodárskej súťaže, ak ostatné služby v tomto reklamnom kanáli de facto nie sú schopné prilákať zákazníkov do internetového obchodu kupujúceho.

a)

požiadavky určené na zabezpečenie kvality alebo konkrétneho vzhľadu internetového obchodu kupujúceho;

b)

požiadavky týkajúce sa zobrazenia zmluvného tovaru alebo služieb v internetovom obchode (napríklad minimálny počet zobrazených položiek, spôsob zobrazenia ochranných známok alebo značiek dodávateľa);

c)

priamy alebo nepriamy zákaz používania elektronických trhovísk (133);

d)

požiadavka, aby kupujúci prevádzkoval jeden alebo viac kamenných obchodov alebo výstavných miestností napríklad ako podmienka na to, aby sa stal členom selektívneho distribučného systému dodávateľa;

e)

požiadavka, aby kupujúci predával minimálne absolútne množstvo zmluvného tovaru alebo služieb offline (v hodnote alebo objeme, ale nie ako podiel na jeho celkovom predaji) a zabezpečil tak efektívnu prevádzku svojho kamenného obchodu. Táto požiadavka môže byť rovnaká pre všetkých kupujúcich alebo môže byť stanovená na rôznej úrovni pre každého kupujúceho zvlášť na základe objektívnych kritérií, ako je veľkosť kupujúceho v porovnaní s inými kupujúcimi alebo jeho geografická poloha.

a)

požiadavku, aby online reklama spĺňala určité normy kvality alebo obsahovala špecifický obsah alebo informácie;

b)

požiadavku, aby kupujúci nevyužíval služby konkrétnych poskytovateľov online reklamy, ktorí nespĺňajú určité normy kvality;

c)

požiadavku, aby kupujúci nepoužíval v názve domény svojho internetového obchodu obchodnú názov značky dodávateľa.

a)

povinnosť je nevyhnutná na ochranu know-how, ktoré dodávateľ postúpil kupujúcemu;

b)

je obmedzená na predajné miesto, z ktorého kupujúci prevádzkoval činnosť počas zmluvného obdobia;

c)

je obmedzená na obdobie maximálne jedného roka.

a)

paritné záväzky v maloobchode týkajúce sa priamych predajných kanálov kupujúcich online sprostredkovateľských služieb (tzv. záväzky úzkej parity v maloobchode);

b)

paritné záväzky týkajúce sa podmienok, za ktorých sa tovar alebo služby ponúkajú podnikom, ktoré nie sú koncovými používateľmi;

c)

paritné záväzky týkajúce sa podmienok, za ktorých výrobcovia, veľkoobchodníci alebo maloobchodníci nakupujú tovar alebo služby ako vstupy (záväzky týkajúce sa „zákazníka s najlepšími obchodnými podmienkami“).

a)

povaha dohody;

b)

postavenie strán dohody na trhu;

c)

postavenie konkurentov na trhu (dodávatelia a odberatelia);

d)

postavenie kupujúcich zmluvného tovaru alebo služieb na trhu;

e)

prekážky vstupu na trh;

f)

úroveň výrobného alebo distribučného reťazca, ktorá je ovplyvnená;

g)

povaha produktu;

h)

dynamika trhu.

a)

existencia kumulatívnych účinkov, ktoré vyplývajú z toho, že trh pokrývajú podobné vertikálne obmedzenia, ktoré uložili iní dodávatelia alebo kupujúci;

b)

či je dohoda „nanútená“ (najmä ak sa väčšina obmedzení alebo povinností vzťahuje len na jednu stranu dohody) alebo „dohodnutá“ (obidve strany prijímajú obmedzenia alebo povinnosti);

c)

regulačné prostredie;

d)

správanie sa, ktoré môže naznačovať kolúziu alebo ju uľahčovať, napríklad vedúce postavenie pri tvorbe cien, vopred oznamované zmeny cien a diskusie o cenách, nepružnosť cien ako reakcia na nadbytočnú kapacitu, cenová diskriminácia a koluzívne správanie v minulosti.

a)

musí prinášať objektívne ekonomické výhody;

b)

spotrebitelia musia získať spravodlivý podiel z výsledných výhod (161);

c)

obmedzenia hospodárskej súťaže musia byť nevyhnutné na dosiahnutie týchto výhod a

d)

dohoda nesmie poskytovať stranám možnosť vylúčenia hospodárskej súťaže vo vzťahu k podstatnej časti daného tovaru alebo služieb (162).

a)

samotný dodávateľ používa elektronické trhovisko, v ktorého využívaní sa bráni kupujúcemu;

b)

dodávateľ ukladá obmedzenie iba niektorým distribútorom, a iným nie;

c)

prevádzkovateľ elektronického trhoviska je sám autorizovaným členom selektívneho distribučného systému.

a)

trhová pozícia dodávateľa a jeho konkurentov;

b)

význam služieb porovnávania cien ako reklamného kanála na relevantnom trhu, pokiaľ ide o predaj zmluvného tovaru alebo služieb;

c)

druh a rozsah obmedzení a relatívny význam konkrétnej služby porovnávania cien, ktorej použitie je obmedzené alebo zakázané;

d)

to, či aj dodávateľ obmedzuje schopnosť kupujúceho používať iné formy online reklamy.

a)

môže zmierniť hospodársku súťaž a uľahčiť kolúziu medzi poskytovateľmi online sprostredkovateľských služieb. Pravdepodobnejšie je, že poskytovateľ, ktorý ukladá tento druh paritného záväzku, bude schopný zvýšiť cenu alebo znížiť kvalitu svojich sprostredkovateľských služieb bez straty podielu na trhu. Bez ohľadu na cenu alebo kvalitu služieb poskytovateľa sú predajcovia tovaru alebo služieb, ktorí sa rozhodnú využívať jeho platformu, povinní ponúknuť na platforme podmienky, ktoré sú minimálne rovnako dobré ako podmienky, ktoré ponúkajú na konkurenčných platformách;

b)

obmedzením schopnosti nových alebo menších poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb ponúkať kupujúcim a koncovým používateľom rôzne kombinácie cien a služieb môžu brániť ich vstupu na trh alebo expanzii.

a)

trhové postavenie poskytovateľa online sprostredkovateľských služieb, ktorý ukladá záväzok, a jeho konkurentov;

b)

podiel kupujúcich príslušných online sprostredkovateľských služieb, na ktorých sa vzťahujú záväzky;

c)

počet platforiem používaných kupujúcimi online sprostredkovateľských služieb a koncovými používateľmi (koľko konkurenčných online sprostredkovateľských služieb používajú);