Súhrnný prehľad
|
Posúdenie vplyvu iniciatívy na posilnenie existujúcich pravidiel a rozšírenie rámca výmeny informácií v oblasti daní tak, aby zahŕňali kryptoaktíva.
|
A. Potreba konať
|
Prečo? Aký problém sa rieši?
|
Hlavným problémom, ktorým sa iniciatíva zaoberá, je, že daňové orgány nemajú informácie na monitorovanie výnosov získaných používaním kryptoaktív. Nedostatočné oznamovanie údajov týkajúcich sa výnosov a príjmov získaných používateľmi kryptoaktív výrazne obmedzuje schopnosť daňových správ zabezpečiť účinné zaplatenie splatných daní. Kryptoaktíva v súčasnosti nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice o administratívnej spolupráci [smernica Rady 2011/16/EÚ (DAC)], v ktorej sa stanovuje automatická výmena informácií medzi členskými štátmi na daňové účely.
S internetovými produktmi, službami a aplikáciami, najmä s tými, ktoré využívajú distribuované siete, ako sú kryptoaktíva, sa ľahko obchoduje cezhranične. Z daňového hľadiska to spôsobuje ťažkosti, pokiaľ ide o prístup k informáciám, ktoré možno vyriešiť len prostredníctvom intenzívnej administratívnej spolupráce medzi krajinami.
|
Čo sa od tejto iniciatívy očakáva?
|
Všeobecným cieľom návrhu je zabezpečiť spravodlivé a efektívne fungovanie jednotného trhu zvýšením celkovej daňovej transparentnosti. Z toho by mali prospech nielen daňové orgány, ale aj používatelia a poskytovatelia služieb. Cieľom tejto iniciatívy je aj ochrana daňových príjmov členských štátov vďaka tomu, že sa rozšíria a objasnia oznamovacie povinnosti týkajúce sa kryptoaktív v rámci Európskej únie. Súčasným návrhom (DAC8) by sa mala konkrétnejšie zlepšiť schopnosť členských štátov odhaľovať daňové podvody, daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a bojovať proti nim. Iniciatíva by zároveň mala odrádzať od nedodržiavania predpisov.
|
Aká je pridaná hodnota opatrení na úrovni EÚ?
|
Opatrenia členských štátov nezabezpečujú účinné a efektívne riešenie problémov, ktoré sú vo svojej podstate nadnárodné. Vhodnejším sa zdá prístup na úrovni EÚ, ktorým by sa predchádzalo spleti požiadaviek na oznamovanie, ktoré sa v niektorých alebo vo všetkých členských štátoch vykonávajú jednostranne. Opatrením na úrovni EÚ sa zabezpečuje súdržnosť, znižuje administratívne zaťaženie pre oznamujúce subjekty a daňové orgány a je spoľahlivejšie vzhľadom na potenciálne medzery spôsobené nestabilnou povahou dotknutých aktív.
|
B. Riešenia
|
Aké legislatívne a nelegislatívne možnosti politiky sa zvažovali? Je niektorá z možností uprednostňovaná? Prečo?
|
Zvažujú sa tieto možnosti: a) nelegislatívna možnosť založená na „soft law“ a b) šesť potenciálnych legislatívnych iniciatív. Legislatívne iniciatívy by ako alternatívy zahŕňali: 1) jednotlivé transakcie; 2) jednotlivé transakcie s prahovou hodnotou pre MSP; 3) úplne súhrnné podávanie správ; 4) úplne súhrnné podávanie správ s prahovou hodnotou pre MSP; 5) hybridnú možnosť alebo možnosť strednej cesty a 6) hybridnú možnosť alebo možnosť strednej cesty s prahovou hodnotou pre MSP.
Uprednostňovanou voľbou je legislatívna iniciatíva so stredne veľkým pokrytím. Najvhodnejšou možnosťou na splnenie cieľov iniciatívy je preto hybridná možnosť alebo možnosť strednej cesty (možnosť 5). Všetci poskytovatelia služieb kryptoaktív bez ohľadu na svoju veľkosť a krajinu, v ktorej sú usadení, by mali oznamovať transakcie vykonávané pre klientov, ktorí sú rezidentmi v EÚ. Tým sa vytvorí nový rámec pre oznamovanie a výmenu informácií medzi daňovými správami. Iniciatíva bude zahŕňať obchodovateľné kryptoaktíva, pričom vymieňať sa majú informácie o transakciách, aj keď do určitej miery agregovaných.
|
Kto podporuje ktorú možnosť?
|
Vo výsledkoch verejnej konzultácie a osobitných konzultácií s poskytovateľmi služieb kryptoaktív je zjavná tendencia uprednostniť legislatívnu iniciatívu. Väčšina členských štátov taktiež vyjadrila podporu uprednostňovanej možnosti.
|
C. Vplyvy uprednostňovanej možnosti
|
Aké sú výhody uprednostňovanej možnosti (prípadne hlavných možností, ak sa žiadna konkrétna možnosť neuprednostňuje)?
|
Očakáva sa, že iniciatívou sa dosiahne značný priamy hospodársky prínos. Bude mať pozitívny vplyv na výber daní, pričom dodatočné daňové príjmy plynúce z transakcií s kryptoaktívami sa odhadujú na 1,7 miliardy eur. Tieto príjmy môžu byť zdrojom financovania hospodárskych a sociálnych politík členských štátov. Očakáva sa, že iniciatíva prostredníctvom spravodlivého rozdelenia záťaže medzi daňovníkov posilní aspekty spravodlivosti a prispeje k zvýšeniu dôvery v daňové systémy.
|
Aké sú náklady na uprednostňovanú možnosť (prípadne na hlavné možnosti, ak sa žiadna konkrétna možnosť neuprednostňuje)?
|
IT riešenie, ktoré by najviac uľahčilo oznamovanie a výmenu informácií s najnižšími nákladmi a najvyššími prínosmi pre všetky zúčastnené strany – poskytovateľov služieb kryptoaktív, členské štáty a Komisiu – je centrálny register (už používaný na výmeny na základe smerníc DAC3 a DAC6). Analogicky s predchádzajúcimi požiadavkami na oznamovanie sa náklady daňových správ spojené so spracúvaním informácií o kryptoaktívach pohybujú podľa odhadov v rozmedzí od 1 milióna eur do 12,96 milióna eur jednorazovo (na vývoj) a od 1 do 5,67 milióna eur v opakovaných nákladoch. Odhaduje sa, že poskytovateľom služieb kryptoaktív vzniknú jednorazové náklady vo výške približne 259 miliónov eur a opakované náklady vo výške 22,6 až 24 miliónov eur. Aj Európskej komisii vzniknú náklady a očakáva sa, že tieto náklady budú predstavovať približne 0,48 milióna eur jednorazovo a 0,21 milióna eur v opakovaných nákladoch. Tieto odhady sú však založené na viacerých predpokladoch a extrapoláciách a treba k nim pristupovať opatrne.
|
Aký bude vplyv na podniky, MSP a mikropodniky?
|
Očakáva sa, že iniciatíva bude mať obmedzený vplyv na malé a stredné podniky. Informácie, ktoré sa majú oznamovať, sú pre poskytovateľov služieb kryptoaktív vo veľkej miere dostupné pri ich každodenných operáciách. Okrem toho sa trh s kryptoaktívami rýchlo vyvíja, a nasledujú ho aj poskytovatelia služieb. Hoci v súvislosti s touto iniciatívou vzniknú náklady na dodržiavanie predpisov, pre MSP môže byť priaznivejšie mať jednotný súbor pravidiel naprieč EÚ, namiesto potenciálne neprehľadnej spleti požiadaviek na oznamovanie uplatňovaných v celej EÚ. Iniciatíva by takisto mala zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky kategórie zúčastnených subjektov, a to by malo byť pre MSP priaznivým vyústením.
|
Očakáva sa významný vplyv na štátne rozpočty a verejnú správu?
|
Náklady, ktoré podľa všetkého vzniknú vnútroštátnym správnym orgánom, závisia od IT riešenia používaného na výmenu informácií. Prínosy pre vnútroštátne rozpočty, pokiaľ ide o dodatočné daňové príjmy, v rámci každej možnosti výrazne prevyšujú náklady a odhadujú sa v miliardách eur (približne 1,7 miliardy eur v rámci uprednostňovanej možnosti).
|
Očakávajú sa iné významné vplyvy?
|
Iniciatíva bude v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov, a preto nebude nepriaznivo vplývať na základné právo na ochranu osobných údajov.
|
D. Nadväzné opatrenia
|
Kedy sa táto politika preskúma?
|
Iniciatíva sa bude monitorovať na základe informácií získaných z ročných posúdení a diskusií s daňovými správami. Komplexnejšie posúdenie sa vykoná v súlade so všeobecnými ustanoveniami týkajúcimi sa hodnotenia v rámci smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní (DAC), keď bude mať Komisia predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní DAC.
|