EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli20. 7. 2022

COM(2022) 361 final

2022/0225(NLE)

Návrh

NARIADENIE RADY

o koordinovaných opatreniach na zníženie dopytu po plyne

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Za uplynulý rok došlo v súvislosti s dodávkami plynu z Ruska k viacerým prerušeniam, ktoré možno vysvetliť len úmyselným pokusom použiť energiu ako politickú zbraň. Rusko je už mnoho rokov hlavným dodávateľom plynu do EÚ. V minulom roku pochádzalo z Ruska viac ako 40 % našich dodávok plynu. Od začiatku vojny tieto dodávky neustále klesali. Potrubné toky plynu z Ruska dosahujú menej ako 30 % priemeru za predchádzajúce roky. Prvú alebo druhú úroveň krízovej situácie podľa spoločnej klasifikácie EÚ aktivovalo dvanásť členských štátov. Tieto otrasy v oblasti dodávok už majú významný vplyv na cenu plynu, cenu elektriny, infláciu, celkovú finančnú a makroekonomickú stabilitu EÚ a na všetkých občanov.

Niet dôvodu domnievať sa, že zhoršovanie dodávok plynu sa zastaví. EÚ dnes čelí reálnej možnosti, že Rusko v ktoromkoľvek momente zastaví dodávky plynu úplne a dlhodobo. Musíme na to byť pripravení a prijať preventívne opatrenia na zmiernenie dosahu možných rozsiahlych prerušení dodávok.

EÚ sa uplynulom desaťročí neustále snažila o zlepšenie celkovej situácie v oblasti bezpečnosti dodávok v Únii, pričom sa zameriavala najmä na diverzifikáciu prostredníctvom rozvoja infraštruktúry, ako aj na posilnenie rámca bezpečnosti dodávok plynu. Súčasný rámec bol skoncipovaný na riešenie krátkodobých prerušení a extrémnych výkyvov počasia, ktoré aj úspešne rieši, avšak stále nepostačuje na zvládnutie veľmi neistých vyhliadok, pokiaľ ide o dodávky a ich výrazné trvalé znižovanie.

Vzhľadom na zvýšené riziko počas nadchádzajúcej zimy EÚ v posledných mesiacoch výrazne posilňovala svoju okamžitú pripravenosť na takéto závažné prerušenie dodávok: v plnej miere využila možnosti, ktoré poskytuje súčasný právny rámec, zaviedla opatrenia na stimuláciu dopĺňania zásobníkov, zriadila energetickú platformu EÚ na podporu diverzifikácie dodávok plynu a v rámci plánu REPowerEU z 18. mája 2022 oznámila cieľ čo najskôr ukončiť závislosť od ruských fosílnych palív. Vo svojom uznesení zo 7. apríla 2022 Európsky parlament vyzval na predloženie plánu na ďalšie zaistenie bezpečnosti dodávok energie do EÚ v krátkodobom horizonte. Lídri EÚ na zasadnutiach Európskej rady následne 31. mája a 23. júna 2022 požiadali o urýchlené zlepšenie pripravenosti na možné veľké výpadky dodávok v snahe zabezpečiť cenovo dostupné dodávky energie.

Vzhľadom na ďalšie možné škrty v dodávkach zo strany Ruska a na potrebu, aby EÚ riešila tieto nové výzvy spoločne, je nevyhnutné ďalšie zníženie dopytu po plyne, aby sa predišlo ďalekosiahlym negatívnym dôsledkom pre občanov a hospodárstvo EÚ. Navrhovaným nariadením sa vytvára lepší rámec na koordináciu vnútroštátnych opatrení na zníženie dopytu po plyne. Zavádza sa ním aj možnosť, aby Komisia vyhlásila novú úroveň krízovej situácie v Únii, tzv. vyhlásenie stavu pohotovosti Únie, ktorým sa aktivuje povinnosť znížiť dopyt v celej Únii a ktorého cieľom je zaistiť bezpečnosť dodávok plynu. Záväzok všetkých členských štátov znížiť dopyt po plyne pomocou opatrení podľa vlastného výberu v prípade ďalšieho zhoršenia situácie v oblasti dodávok, ktoré by viedlo k vyhláseniu stavu pohotovosti Únie, je kľúčové pri predchádzaní značným hospodárskym škodám vyplývajúcim z ďalšieho prerušenia dodávok. Spoločné a náležite koordinované znižovanie dopytu môže výrazne znížiť riziko utlmenia činností priemyselných odvetví, ktoré sú kľúčové pre dodávateľské reťazce EÚ a jej konkurencieschopnosť v prípade závažného prerušenia dodávok. Ako sa uvádza v oznámení s názvom Úspora plynu pre bezpečnú zimu z 20. júla 2022, pre občanov a priemysel je oveľa lacnejšie konať a znížiť dopyt po plyne už teraz, než neskôr čeliť nekoordinovanému utlmeniu činností.

Objem potrebného zníženia dopytu, ktorý zmenší vplyv prerušenia dodávok, ale nezabráni všetkým negatívnym vplyvom, by mal zohľadňovať objem dopytu po plyne, ktorý by mohol byť ohrozený v prípade úplného prerušenia dodávok ruského plynu. Tento objem možno rozdeliť medzi všetky členské štáty na základe porovnania s ich priemernou spotrebou za posledných päť rokov. 

S cieľom zamedziť výrazným narušeniam vnútorného trhu, ku ktorým pravdepodobne dôjde v prípade nekoordinovaných reakcií členských štátov na ďalšie potenciálne prerušenie dodávok z Ruska, je nevyhnutné, aby všetky členské štáty čo najskôr konali jednotne a v duchu solidarity. Hoci niektoré členské štáty môžu pocítiť účinky prerušenia ruských dodávok viac, negatívne zasiahnuté budú všetky členské štáty a všetky tiež môžu prispieť k obmedzeniu hospodárskych škôd spôsobených takýmto prerušením. Tento návrh preto odráža zásadu energetickej solidarity, ktorú nedávno potvrdil Súdny dvor ako základnú zásadu práva EÚ 1 . Členské štáty, ktoré vynakladajú všetko úsilie na zvládnutie nedostatku plynu na svojom území, by mali mať právo v plnej miere využívať energetickú solidaritu svojich susedov.

Keďže však niektoré členské štáty z dôvodu svojej osobitnej geografickej alebo fyzickej situácie, ako je chýbajúce alebo nedostatočné plynovodné prepojenie s inými členskými štátmi, nie sú schopné uvoľniť významné objemy potrubného plynu v prospech Únie, návrh obsahuje možnosť, aby tieto členské štáty požiadali o obmedzenie svojej povinnosti znížiť dopyt.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

V navrhovanom nástroji sa stanovujú dočasné, proporcionálne a mimoriadne opatrenia. Dopĺňajú sa ním existujúce príslušné iniciatívy a právne predpisy EÚ, ktorými sa zabezpečuje, aby mohli občania profitovať z bezpečných dodávok plynu a aby boli odberatelia chránení pred závažnými prerušeniami dodávok.

Logicky to vyplýva z existujúcich iniciatív, ako je napríklad plán REPowerEU, návrh súboru opatrení na dekarbonizáciu trhu s vodíkom a plynom 2 a iniciatíva s názvom Úspora plynu pre bezpečnú zimu. Navrhovaná iniciatíva v plnej miere dopĺňa právne predpisy EÚ o bezpečnosti dodávok plynu, v ktorých sa už stanovuje komplexný súbor pravidiel na lepšiu ochranu občanov a spoločností pred prerušením dodávok. Nariadením (EÚ) 2017/1938 sa okrem iného zaviedli núdzové plány, podľa ktorých sa od členských štátov vyžaduje, aby sa pripravili na rôzne úrovne krízovej situácie, a naplánovali opatrenia, ktoré možno prijať v prípade vnútroštátneho stavu pohotovosti. Zavedené sú aj mechanizmy solidarity, ktorými sa zabezpečuje cezhraničná spolupráca členských štátov v snahe zaistiť, aby sa v prípade prerušenia dodávok energia poskytovala tým odberateľom v regióne, ktorí ju potrebujú najviac. Návrh Komisie týkajúci sa súboru opatrení na dekarbonizáciu trhu s vodíkom a plynom zahŕňa ďalšie opatrenia na zlepšenie pripravenosti na prerušenia dodávok.

Po ruskej invázii na Ukrajinu EÚ vypracovala plán REPowerEU s cieľom čo najskôr ukončiť závislosť EÚ od ruských fosílnych palív, najneskôr však do roku 2027. Na dosiahnutie tohto cieľa sa v pláne REPowerEU stanovujú opatrenia týkajúce sa úspor energie a energetickej efektívnosti a navrhuje sa urýchlené zavádzanie čistej energie s cieľom nahradiť fosílne palivá v domácnostiach, priemysle a pri výrobe energie. V tejto súvislosti navrhovaná iniciatíva vychádza z nástrojov, ktoré už má EÚ k dispozícii, a je plne v súlade s cieľmi stanovenými v pláne REPowerEU.

Návrh Komisie týkajúci sa súboru opatrení na dekarbonizáciu trhu s vodíkom a plynom 3 zahŕňa ďalšie opatrenia na zlepšenie pripravenosti na prerušenia dodávok, a to najmä vďaka revízii nariadenia (EÚ) 2017/1938. Okrem toho sa nedávno prijatým nariadením (EÚ) 2022/1032 o uskladňovaní plynu 4 zaviedli povinnosti uskladnenia v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu, keď nedostatok dodávok a vysoké ceny môžu byť dôsledkom nielen zlyhania infraštruktúry alebo extrémnych poveternostných podmienok, ale aj geopolitických zmien, ktoré vedú k dlhšie trvajúcim alebo náhlym prerušeniam dodávok. Povinnosti týkajúce sa plnenia zásobníkov uvedené v nariadení (EÚ) 2022/1032 prispievajú k zaisteniu bezpečnosti dodávok plynu na zimu 2022 – 2023.

Existujúce pravidlá bezpečnosti dodávok plynu však nie sú plne prispôsobené takej povahe a takému rozsahu výziev v oblasti bezpečnosti dodávok, akým čelíme v súčasnosti, keď zásadný význam nadobúda okamžitá pripravenosť, aby sa zabránilo vážnym hospodárskym a sociálnym dôsledkom závažných prerušení dodávok. Európska rada preto 31. mája a 23. júna 2022 vo svojich záveroch požiadala, aby sa príprava na ďalšie prerušenia dodávok plynu uskutočnila čo najskôr, a to najmä s cieľom umožniť užšiu koordináciu s členskými štátmi a medzi nimi.

V oznámení s názvom Úspora plynu pre bezpečnú zimu prijatom 20. júla 2022 sa stanovujú nástroje, ktoré už Európa má k dispozícii na koordinované zníženie dopytu, a ďalšie kroky, aby bola pripravená na úplné alebo čiastočné prerušenia dodávok. Navrhovaná iniciatíva reaguje na zvýšené riziká vyplývajúce z vojny Ruska proti Ukrajine a v plnej miere dopĺňa existujúce pravidlá bezpečnosti dodávok. Stanovujú sa v nej nové pravidlá koordinovaného znižovania dopytu a zavádza sa v nej nový stav pohotovosti Únie. Hoci Komisia už má možnosť vyhlásiť na úrovni Únie stav núdze, podľa existujúcich právnych predpisov v súčasnosti neexistuje možnosť vyhlásiť na úrovni Únie stav pohotovosti. Zo súčasnej situácie však vyplýva, že takéto vyhlásenie stavu pohotovosti môže byť užitočné na zabezpečenie toho, aby všetky členské štáty prijali potrebné preventívne opatrenia na zabránenie vzniku núdzovej situácie v oblasti energetiky.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Právnym základom tohto nástroja je článok 122 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Plánované opatrenia tejto iniciatívy sú plne v súlade so zásadou subsidiarity. Vzhľadom na rozsah a významný vplyv ďalších obmedzení dodávok plynu zo strany Ruska treba prijať opatrenia na úrovni EÚ. Koordinovaný prístup prostredníctvom zníženia dopytu v celej Únii v duchu solidarity je potrebný na minimalizovanie rizika potenciálnych veľkých prerušení dodávok v zimných mesiacoch, keď bude spotreba plynu vyššia a keď sa členské štáty budú musieť čiastočne spoliehať na plyn uskladnený počas obdobia napĺňania zásobníkov.

Vzhľadom na bezprecedentnú povahu krízy v oblasti dodávok plynu a jej cezhraničné účinky, ako aj na úroveň integrácie vnútorného trhu EÚ s energiou je konanie na úrovni Únie opodstatnené, keďže samotné členské štáty nedokážu dostatočne účinne a koordinovane riešiť riziko vážnych hospodárskych ťažkostí vyplývajúcich zo zvyšovania cien alebo z výrazného narušenia dodávok. Len opatrenia na úrovni EÚ motivované duchom solidarity medzi členskými štátmi môžu zabezpečiť, aby prerušenia dodávok neviedli k trvalým škodám pre občanov a hospodárstvo.

•Proporcionalita

Iniciatíva je v súlade so zásadou proporcionality. Patrí do pôsobnosti článku 122 ods. 1 ZFEÚ. Politická intervencia je úmerná rozsahu a povahe vymedzených problémov a dosiahnutiu stanovených cieľov.

Vzhľadom na bezprecedentnú geopolitickú situáciu a významnú hrozbu pre občanov a hospodárstvo EÚ je jednoznačne potrebné konať koordinovane. Návrh teda neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov stanovených v súčasnom nástroji. Navrhované opatrenia sa považujú za primerané a v čo najväčšej možnej miere vychádzajú z existujúcich prístupov, ako sú existujúce úrovne krízovej situácie a núdzové plány vypracované v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1938.

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

Tento návrh si nevyžaduje žiadne ďalšie zdroje z rozpočtu EÚ.

5.ĎALŠIE PRVKY

Neuplatňuje sa.

2022/0225 (NLE)

Návrh

NARIADENIE RADY

o koordinovaných opatreniach na zníženie dopytu po plyne

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 122 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)Ruská federácia, ktorá je hlavným externým dodávateľom plynu do Únie, spustila vojenskú agresiu voči Ukrajine, zmluvnej strane Energetického spoločenstva. Eskalácia ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine od februára 2022 viedla k výraznému poklesu dodávok plynu ako zámernému pokusu použiť plyn ako politickú zbraň. Toky plynu z Ruska cez Bielorusko sa zastavili a dodávky plynu cez Ukrajinu neustále klesajú. Celkové toky plynu z Ruska teraz nedosahujú ani 30 % priemeru za roky 2016 – 2021. Toto zníženie ponuky má za následok historicky vysoké a nestále ceny energie, čo prispieva k inflácii a vytvára riziko ďalšieho hospodárskeho poklesu v Európe.

(2)V tejto súvislosti Únia 18. mája 2022 vypracovala plán REPowerEU 5 s cieľom čo najskôr ukončiť závislosť Únie od ruských fosílnych palív, najneskôr však do roku 2027. Na dosiahnutie tohto cieľa sa v pláne REPowerEU stanovujú opatrenia týkajúce sa úspor energie a energetickej efektívnosti a navrhuje sa urýchlené zavádzanie čistej energie s cieľom nahradiť fosílne palivá v domácnostiach, priemysle a pri výrobe energie.

(3)Únia prijala ďalšie opatrenia na zvýšenie svojej pripravenosti na prerušenia dodávok plynu. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1032 6 bolo prijaté na zabezpečenie naplnenia podzemných zásobníkov plynu na nadchádzajúcu zimu.

(4)Navyše vo februári 2022 a v máji 2022 Komisia vykonala hĺbkové preskúmanie všetkých národných núdzových plánov, ako aj hĺbkový monitoring stavu bezpečnosti dodávok energie. Opatrenia prijaté od februára 2022 boli navrhnuté tak, aby bolo možné úplne prestať používať ruský plyn do roku 2027 a znížiť riziká vyplývajúce z ďalšieho závažného prerušenia dodávok.

(5)Nedávna eskalácia prerušení dodávok plynu z Ruska poukazuje na citeľné riziko, že Rusko môže v blízkej budúcnosti úplne zastaviť dodávky plynu, a to náhle a jednostranne. Únia by preto mala predvídať takéto riziko a v duchu solidarity by sa mala pripraviť na to, že Rusko môže kedykoľvek úplne zastaviť dodávky plynu. Okamžité proaktívne opatrenia sú potrebné na predvídanie ďalších narušení a na posilnenie odolnosti Únie proti budúcim otrasom. Koordinované kroky na úrovni Únie môžu predísť vážnym škodám na hospodárstve a občanoch v dôsledku možného prerušenia dodávok plynu.

(6)Súčasný právny rámec pre bezpečnosť dodávok plynu stanovený nariadením (EÚ) 2017/1938 7 sa primerane nevenuje prerušeniam zo strany významného dodávateľa plynu v trvaní viac ako 30 dní. Chýbajúci právny rámec upravujúci takéto narušenia vedie k riziku nekoordinovaných opatrení členských štátov, čo ohrozuje bezpečnosť dodávok v susedných členských štátoch a môže ešte viac zaťažiť priemysel a spotrebiteľov Únie.

(7)Vo svojom uznesení zo 7. apríla 2022 o záveroch zasadnutia Európskej rady z 24. a 25. marca 2022 Európsky parlament požaduje predloženie plánu na ďalšie zaistenie bezpečnosti dodávok energie do EÚ v krátkodobom horizonte. Európska rada na svojich zasadnutiach 31. mája a 23. júna 2022 požiadala Komisiu, aby urýchlene predostrela návrhy na zlepšenie pripravenosti na možné veľké výpadky dodávok v snahe zabezpečiť cenovo dostupné dodávky energie.

(8)Na základe článku 122 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie môže Rada na návrh Komisie a v duchu solidarity medzi členskými štátmi rozhodnúť o vhodných opatreniach z hľadiska hospodárskej situácie, a to predovšetkým, ak sa vyskytnú vážne ťažkosti v dodávke určitých produktov, najmä v oblasti energetiky. Riziko úplného zastavenia dodávok ruského plynu do konca tohto roka, ako je uvedené vyššie, predstavuje takúto situáciu,

(9)Vzhľadom na bezprostredné riziko prerušenia dodávok plynu do Únie by členské štáty mali teraz prijať opatrenia na zníženie svojho dopytu pred zimnou sezónou. Takéto dobrovoľné zníženie dopytu by prispelo najmä k naplneniu uskladňovacích kapacít, ktoré by sa na konci zimy nevyčerpali, čo by umožnilo zvládnuť prípadné chladné obdobia vo februári a v marci 2023 a uľahčilo naplnenie zásobníkov na primeranú úroveň bezpečnosti dodávok na zimu 2023 – 2024. Zníženie dopytu po plyne takisto pomôže zabezpečiť primerané dodávky a znížiť ceny v prospech spotrebiteľov v Únii. Opatrenia na zníženie dopytu prijaté na úrovni Únie budú preto prínosné pre všetky členské štáty, keďže znížia riziko závažnejšieho vplyvu na ich hospodárstva.

(10)Pri stanovovaní výšky odporúčaného zníženia dopytu by sa mal zohľadňovať objem dopytu po plyne, ktorého dodávky by boli v prípade úplného prerušenia ruských dodávok plynu ohrozené. Objem zníženia by sa mal rozdeliť medzi všetky členské štáty na základe porovnania s ich priemernou spotrebou za posledných päť rokov,

(11)S cieľom urýchlene riešiť špecifické problémy súvisiace s momentálnym a očakávaným závažným zhoršením výpadkov dodávok plynu a zabrániť narušeniam medzi členskými štátmi by Komisia mala byť splnomocnená vyhlásiť po konzultácii s príslušnými rizikovými skupinami a Koordinačnou skupinou pre plyn zriadenou podľa nariadenia (EÚ) 2017/1938 a s prihliadnutím na názory, ktoré v tejto súvislosti vyjadrili členské štáty, stav pohotovosti Únie, ak sa opatrenia na dobrovoľné zníženie dopytu po plyne ukážu ako nedostatočné na odstránenie rizika závažného výpadku dodávok. Tri alebo viaceré príslušné orgány členských štátov, ktoré vyhlásili národnú pohotovosť, by mali mať možnosť požiadať Komisiu o vyhlásenie stavu pohotovosti Únie.

(12)Stav pohotovosti Únie by mal slúžiť ako úroveň krízovej situácie špecifická pre Úniu, ktorá by mala aktivovať povinné zníženie dopytu. Nemala by mať právny vplyv na národné úrovne krízovej situácie podľa článku 11 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1938. Dobrovoľné opatrenia nemusia byť samy osebe dostatočné na zaistenie bezpečnosti dodávok a fungovania trhu. Preto by sa mal stanoviť nový nástroj, ktorým by sa zaviedla možnosť povinného zníženia dopytu po plyne pre všetky členské štáty. Mal by začať fungovať v dostatočnom predstihu pred jeseňou. Po vyhlásení stavu pohotovosti Únie by mali byť všetky členské štáty povinné znížiť svoju spotrebu plynu vo vopred stanovenom období. Pri stanovovaní objemu potrebného zníženia dopytu by sa mal zohľadňovať objem dopytu po plyne, ktorého dodávky by mohli byť v prípade úplného prerušenia ruských dodávok plynu ohrozené, a v plnej miere by sa malo zohľadniť dobrovoľné zníženie, ktoré sa podarilo dosiahnuť už počas tohto obdobia. Objem zníženia možno rozdeliť medzi všetky členské štáty na základe porovnania s ich priemernou spotrebou za posledných päť rokov. Pokiaľ ide o objem a trvanie povinného zníženia dopytu, mala by sa zohľadniť aj úroveň naplnenia zásobníkov oznámená podľa článku 6d ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1938, vývoj v súvislosti s diverzifikáciou zdrojov plynu vrátane dodávok LNG a vývoj v súvislosti so zameniteľnosťou palív v Únii.

(13)Vzhľadom na výrazné narušenia vnútorného trhu, ku ktorým pravdepodobne dôjde v prípade nekoordinovaných reakcií členských štátov na potenciálne alebo skutočné ďalšie prerušenie dodávok z Ruska, je nevyhnutné, aby všetky členské štáty obmedzili svoj dopyt po plyne v duchu solidarity. Všetky členské štáty by preto mali dosiahnuť rovnaké dobrovoľné a povinné ciele zníženia dopytu. Hoci niektoré členské štáty môžu pocítiť účinky prerušenia ruských dodávok viac, negatívne zasiahnuté budú všetky členské štáty a všetky tiež môžu prispieť k obmedzeniu hospodárskych škôd spôsobených takýmto prerušením, či už uvoľnením ďalších objemov plynu cez plynovody alebo prostredníctvom dodávok LNG, ktoré môžu využívať členské štáty s výrazným deficitom plynu, pozitívnym vplyvom na ceny plynu, ktorý pravdepodobne bude mať zníženie dopytu, alebo tým, že sa zabráni narušeniam trhu nekoordinovanými a protichodnými opatreniami na zníženie dopytu. Tento návrh preto vyjadruje zásadu energetickej solidarity, ktorú nedávno potvrdil Súdny dvor ako základnú zásadu práva EÚ 8 .

(14)Niektoré členské štáty však z dôvodu ich osobitnej geografickej alebo fyzickej situácie, ako je chýbajúce alebo nedostatočné plynovodné prepojenie s ostatnými členskými štátmi, nie sú schopné uvoľniť významné objemy potrubného plynu v prospech ostatných členských štátov. Uvedené členské štáty by preto mali mať možnosť požiadať o čiastočnú výnimku z povinnosti zníženia dopytu. Pri overovaní podmienok uplatnenia výnimky by Komisia mala zohľadniť, či príslušný členský štát v plnej miere využíva svoje plynovodné prepojenia a či v maximálnej možnej miere používa svoje zariadenia LNG na presmerovanie toku plynu do ostatných členských štátov v duchu solidarity. Komisia by mala takisto monitorovať celkovú spotrebu plynu, ako aj využívanie prepojovacích plynovodov a zariadení LNG.

(15)Členské štáty by mali mať možnosť slobodne si zvoliť vhodné opatrenia na dosiahnutie povinného zníženia dopytu. Pri určovaní vhodných opatrení na zníženie dopytu a uprednostňovaní skupín odberateľov by členské štáty mali využiť opatrenia uvedené v oznámení s názvom Úspora plynu pre bezpečnú zimu z 20. júla 2022. Členské štáty by mali zvážiť najmä ekonomicky účinné opatrenia, ako sú aukcie alebo tendre, prostredníctvom ktorých môžu členské štáty stimulovať znižovanie spotreby ekonomicky efektívnym spôsobom. Medzi opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni môžu patriť aj finančné stimuly alebo kompenzácie pre dotknutých účastníkov trhu,

(16)Každé opatrenie, ktoré členský štát prijme na dosiahnutie povinného zníženia dopytu, by malo byť nevyhnutné, presne vymedzené, transparentné, primerané, nediskriminačné a overiteľné a nemalo by neprimerane narúšať hospodársku súťaž alebo riadne fungovanie vnútorného trhu s plynom, ani ohrozovať bezpečnosť dodávok plynu iných členských štátov a Únie. Vzhľadom na to, že netrhové opatrenia, ako sú opatrenia uvedené v prílohe VIII k nariadeniu (EÚ) 2017/1938, môžu byť zvlášť škodlivé pre bezpečnosť dodávok plynu a vnútorný trh, členské štáty by sa mali spoliehať na trhové mechanizmy. Je tiež potrebné zvážiť záujem chránených odberateľov, aby mali zaručené neprerušené dodávky plynu.

(17)S cieľom zabezpečiť koordinované vykonávanie opatrení na zníženie dopytu by členské štáty mali nadviazať pravidelnú spoluprácu v rámci každej rizikovej skupiny, ako sa stanovuje v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2017/1938. Členské štáty sa môžu slobodne dohodnúť na koordinačných opatreniach, ktoré budú pre daný región najvhodnejšie. Komisia a Koordinačná skupina pre plyn by mali mať prehľad o národných opatreniach zavedených členskými štátmi a informovať o najlepších postupoch koordinácie opatrení v rámci rizikových skupín. Členské štáty by mali v prípade potreby využívať na koordináciu svojich krokov aj iné orgány, napríklad zasadnutia generálnych riaditeľov národných ministerstiev energetiky.

(18)S cieľom zabezpečiť, aby sa v národných núdzových plánoch zohľadnilo dobrovoľné alebo povinné zníženie dopytu stanovené v tomto nariadení, príslušný orgán každého členského štátu by mal prijať potrebné kroky na aktualizáciu národného núdzového plánu do 31. septembra 2022. V aktualizovanom národnom núdzovom pláne by sa malo uviesť, ako sa využili opatrenia navrhnuté v oznámení s názvom Úspora plynu pre bezpečnú zimu z 20. júla 2022. Vzhľadom na krátky čas na aktualizáciu by sa nemali uplatňovať koordinačné postupy podľa článku 8 ods. 6 až 11. Členské štáty by však mali o aktualizácii núdzových plánov viesť konzultácie s ostatnými členskými štátmi. Komisia by mala zvolať Koordinačnú skupinu pre plyn, rizikové skupiny alebo iné príslušné orgány, aby prediskutovali možné otázky týkajúce sa opatrení na zníženie dopytu.

(19)Na posúdenie pokroku členských štátov pri zavádzaní dobrovoľných alebo povinných opatrení zníženia dopytu a na meranie sociálneho a ekonomického vplyvu opatrení, ako aj vplyvu na zamestnanosť, sú nevyhnutné pravidelné a účinné monitorovanie a vykazovanie. Príslušný orgán každého členského štátu alebo iný subjekt určený členským štátom by mal monitorovať zníženie dopytu dosiahnuté na jeho území a pravidelne oznamovať výsledky Komisii. Koordinačná skupina pre plyn by mala pomáhať Komisii pri monitorovaní povinností znižovania dopytu.

(20)Aby sa zabránilo značným hospodárskym škodám pre Úniu ako celok, je kľúčové, aby v období pohotovosti obmedzil svoj dopyt každý jeden členský štát. Tak sa zabezpečí dostatok plynu pre všetkých, a to aj v čase zimy. Zníženie dopytu v celej Únii je preto vyjadrením zásady solidarity, ktorá je zakotvená v zmluve. Preto je tiež opodstatnené, aby Komisia prísne dohliadala na to, či členské štáty vykonávajú povinné znižovanie dopytu. Ak Komisia zistí riziko, že členský štát nemusí byť schopný splniť povinnosť zníženia dopytu podľa článku 5, Komisia by mala mať právomoc požiadať členský štát, aby predložil plán stanovujúci stratégiu a opatrenia na účinné splnenie povinnosti zníženia dopytu. Členský štát by mal náležite zohľadniť všetky pripomienky a návrhy Komisie k plánu. 
Keďže zásada solidarity poskytuje každému členskému štátu za určitých okolností právo na podporu zo strany susedných členských štátov, členské štáty, ktoré môžu požiadať o takúto podporu, by mali takisto konať v duchu solidarity, pokiaľ ide o znižovanie ich domáceho dopytu po plyne. Preto pri podaní žiadosti o solidárne opatrenie podľa článku 13 nariadenia (EÚ) 2017/1938 by členské štáty mali mať zavedené všetky vhodné opatrenia na zníženie dopytu po plyne. Komisia by mala byť splnomocnená požiadať členský štát žiadajúci o solidárne opatrenie, aby predložil plán s opatreniami na dosiahnutie možného ďalšieho zníženia dopytu po plyne. Mali by sa náležite zohľadniť všetky prípadné pripomienky Komisie k tomuto plánu.

(21)Komisia by mala o vykonávaní tohto nariadenia pravidelne informovať Európsky parlament a Radu.

(22)Vzhľadom na bezprostredné ohrozenie bezpečnosti dodávok plynu spôsobené vojenskou agresiou Ruska proti Ukrajine by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení.

(23)Na základe dostupných informácií je pravdepodobné, že riziko závažného narušenia dodávok plynu do Únie bude prítomné najmenej počas nasledujúcich dvoch zimných sezón. Toto nariadenie by preto malo byť platné dva roky po nadobudnutí jeho účinnosti. Na konci prvého roka uplatňovania tohto nariadenia by Komisia mala podať Rade správu o jeho fungovaní a v prípade potreby navrhnúť predĺženie jeho platnosti.

(24)Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale skôr na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá na riešenie situácie vážnych ťažkostí s dodávkami plynu s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok plynu v EÚ v duchu solidarity. Tieto pravidlá zahŕňajú lepšiu koordináciu, monitorovanie a nahlasovanie vnútroštátnych opatrení na zníženie dopytu po plyne a možnosť, aby Komisia vyhlásila stav pohotovosti Únie ako špecifickú úroveň krízovej situácie, v ktorej sa na úrovni celej Únie aktivuje povinnosť zníženia dopytu po plyne.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„príslušný orgán“ je orgán štátnej správy alebo národný regulačný orgán, ktorý určil členský štát na zabezpečovanie vykonávania opatrení stanovených v nariadení (EÚ) 2017/1938;

2.„stav pohotovosti Únie“ je úroveň krízovej situácie špecifická pre Úniu, pri ktorej sa aktivuje povinné zníženie dopytu a ktorá nesúvisí so žiadnou z úrovní krízovej situácie podľa článku 11 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1938.

Článok 3

Dobrovoľné zníženie dopytu

Členské štáty vynaložia maximálne úsilie na zníženie svojej vnútroštátnej spotreby plynu v období od 1. augusta 2022 do 31. marca 2023 aspoň o 15 % v porovnaní so svojou priemernou spotrebou medzi 1. augustom a 31. marcom počas piatich rokov pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia (ďalej len „dobrovoľné zníženie dopytu“). Na uvedené dobrovoľné opatrenia na zníženie dopytu sa uplatňujú články 6, 7 a 8.

Článok 4

Vyhlásenie stavu pohotovosti Únie Komisiou

1.Komisia môže vyhlásiť stav pohotovosti Únie, len ak existuje značné riziko závažného výpadku dodávok plynu alebo výnimočne vysokého dopytu po plyne, v prípade ktorých nestačia opatrenia uvedené v článku 3 a nahlásené podľa článku 8 a ktoré majú za následok výrazné zhoršenie situácie s dodávkami plynu v Únii, pričom však trh je stále schopný zvládnuť toto narušenie bez toho, aby bolo potrebné pristúpiť k netrhovým opatreniam.

2.Po porade s príslušnými rizikovými skupinami stanovenými v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2017/1938 a s Koordinačnou skupinou pre plyn a s prihliadnutím na akékoľvek stanoviská, ktoré v tejto súvislosti vyjadrili členské štáty, môže Komisia vyhlásiť stav pohotovosti Únie z vlastnej iniciatívy alebo na základe žiadosti najmenej troch príslušných orgánov, ktoré vyhlásili stav pohotovosti na vnútroštátnej úrovni podľa článku 11 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1938.

3.Ak sa na základe posúdenia Komisia domnieva, že situácia, v nadväznosti na ktorú bol vyhlásený stav pohotovosti Únie, už nie je dôvodom na vyhlásenie takéhoto stavu, po porade s príslušnými rizikovými skupinami stanovenými v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2017/1938 a s Koordinačnou skupinou pre plyn a s prihliadnutím na akékoľvek stanoviská, ktoré v tejto súvislosti vyjadrili členské štáty, vyhlási ukončenie stavu pohotovosti Únie a povinností podľa článku 5.

Článok 5

Povinné zníženie dopytu v prípade stavu pohotovosti Únie

1.Ak Komisia vyhlási stav pohotovosti Únie, každý členský štát zníži svoju spotrebu zemného plynu v súlade s metodikou stanovenou v odseku 2 (ďalej len „povinné zníženie dopytu“).

2.Na účely povinného zníženia dopytu počas vyhláseného stavu pohotovosti Únie sa celková spotreba zemného plynu v každom členskom štáte v období od 1. augusta každého roka do 31. marca nasledujúceho roka (ďalej len „implementačné obdobie“) zníži najmenej o 15 % v porovnaní s priemernou spotrebou daného členského štátu v období od 1. augusta do 31. marca (ďalej len „porovnávané obdobie“) počas piatich po sebe nasledujúcich rokov pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia. Na účely povinného zníženia dopytu sa zohľadnia všetky objemy dobrovoľného zníženia dopytu, ktoré členský štát dosiahol počas implementačného obdobia pred vyhlásením stavu pohotovosti.

3.Členské štáty môžu požiadať o obmedzenie povinného zníženia dopytu najviac o 5 %, ak preukážu, že z dôvodu chýbajúceho alebo nedostatočného prepojenia s ostatnými členskými štátmi nemôžu podstatne prispieť k zvýšeniu priamych alebo nepriamych dodávok plynu ostatným členským štátom.

4.Členské štáty, ktoré žiadajú o výnimku z povinného zníženia dopytu podľa odseku 3, predložia dôkaz, že svoje prepojovacie kapacity s ostatnými členskými štátmi alebo svoju domácu infraštruktúru LNG v maximálnej možnej miere používajú na presmerovanie toku plynu do ostatných členských štátov.

5.Pred rozhodnutím o žiadosti o obmedzenie povinného zníženia dopytu sa Komisia poradí s Koordinačnou skupinou pre plyn, rizikovými skupinami a prípadne s inými príslušnými orgánmi.

6.Komisia rozhodne o žiadosti najneskôr do dvoch mesiacov po doručení všetkých relevantných informácií od členského štátu.

7.Na opatrenia na povinné zníženie dopytu sa uplatňujú články 6, 7 a 8.

Článok 6

Opatrenia na dosiahnutie zníženia dopytu

1.Členské štáty si môžu zvoliť vhodné opatrenia na zníženie dopytu. Opatrenia musia byť presne vymedzené, transparentné, primerané, nediskriminačné a overiteľné. Pri výbere opatrení členské štáty zohľadňujú zásady stanovené v nariadení (EÚ) 2017/1938. Opatrenia najmä:

a)nesmú neprimerane narúšať hospodársku súťaž ani riadne fungovanie vnútorného trhu s plynom, ani ohrozovať bezpečnosť dodávok plynu iných členských štátov alebo Únie;

b)musia byť trhovo orientované;

c)musia zabezpečiť neprerušované dodávky plynu chráneným odberateľom alebo iným skupinám odberateľov podľa článku 2 ods. 5 a článku 7 nariadenia (EÚ) 2017/1938.

2.Pri prijímaní opatrení na zníženie dopytu členské štáty uprednostnia opatrenia, ktoré majú vplyv na nechránených odberateľov, a to na základe objektívnych a transparentných kritérií, ktoré zohľadňujú ich hospodársky význam, ako aj napríklad tieto prvky:

a)vplyv narušenia na dodávateľské reťazce, ktoré sú rozhodujúce pre spoločnosť;

b)možné negatívne vplyvy v iných členských štátoch, najmä na dodávateľské reťazce nadväzujúcich odvetví, ktoré sú kritické pre spoločnosť;

c)potenciálne dlhodobé poškodenie priemyselných zariadení;

d)možnosti znížiť spotrebu a nahradiť výrobky v Únii.

3.Pri rozhodovaní o opatreniach na zníženie dopytu členské štáty zvážia opatrenia na zníženie spotreby plynu v elektroenergetike, opatrenia na podporu prechodu na iné palivá v priemysle, vnútroštátne kampane na zvyšovanie informovanosti a cielené povinnosti obmedziť vykurovanie a chladenie a trhovo orientované opatrenia na podporu prechodu na iné palivá a zníženie spotreby v priemysle.

Článok 7

Koordinácia opatrení na zníženie dopytu

1.S cieľom zabezpečiť primeranú koordináciu dobrovoľných a povinných opatrení na zníženie dopytu podľa článkov 3 a 5 členské štáty navzájom spolupracujú v rámci každej z príslušných rizikových skupín.

2.Príslušný orgán každého členského štátu aktualizuje svoj národný núdzový plán vypracovaný podľa článku 8 nariadenia (EÚ) 2017/1938 najneskôr do [31. septembra 2022], aby zohľadňoval dobrovoľné zníženia dopytu. Každý členský štát podľa potreby aktualizuje svoj národný núdzový plán aj v prípade vyhlásenia stavu pohotovosti Únie podľa článku 4. Článok 8 ods. 6 až 10 nariadenia (EÚ) 2017/1938 sa neuplatňuje na aktualizácie národných núdzových plánov podľa tohto odseku.

3.Členské štáty sa pred prijatím revidovaných núdzových plánov poradia s Komisiou a s príslušnými rizikovými skupinami. Komisia môže zvolať zasadnutia Koordinačnej skupiny pre plyn a rizikových skupín s prihliadnutím na akékoľvek stanoviská, ktoré v tejto súvislosti vyjadrili členské štáty, s cieľom prediskutovať otázky súvisiace s národnými opatreniami na zníženie dopytu.

Článok 8
Monitorovanie a presadzovanie

1.Príslušný orgán každého členského štátu monitoruje vykonávanie opatrení na zníženie dopytu na svojom území. Členské štáty nahlasujú Komisii každé dva mesiace a najneskôr do 15. dňa nasledujúceho mesiaca prijaté opatrenia na zníženie dopytu a dosiahnuté objemy zníženia dopytu. Koordinačná skupina pre plyn a rizikové skupiny pomáhajú Komisii pri monitorovaní dobrovoľného a povinného znižovania dopytu.

2.Ak Komisia na základe nahlásených hodnôt zníženia dopytu zistí riziko, že členský štát nebude schopný dosiahnuť povinné zníženie dopytu podľa článku 5, Komisia požiada členský štát, aby predložil plán stanovujúci stratégiu a opatrenia na účinné dosiahnutie povinného zníženia dopytu. Komisia požiada aj členský štát, ktorý žiada o solidárne opatrenie podľa článku 13 nariadenia (EÚ) 2017/1938, aby predložil plán stanovujúci stratégiu a opatrenia na dosiahnutie ďalšieho možného zníženia dopytu po plyne v súlade s článkom 13 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1938. Komisia v oboch prípadoch vydá stanovisko s pripomienkami a návrhmi k predloženým plánom, ktoré členský štát náležite zohľadní, a informuje Radu o svojom stanovisku.

3.Komisia o vykonávaní tohto nariadenia pravidelne informuje Európsky parlament a Radu.

Článok 9
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa počas dvoch rokov od nadobudnutia jeho účinnosti.

Komisia najneskôr do 1. augusta 2023 vykoná preskúmanie tohto nariadenia vzhľadom na všeobecnú situáciu s dodávkami plynu do Únie a predloží Rade správu o hlavných zisteniach uvedeného preskúmania. Komisia môže na základe uvedenej správy navrhnúť predĺženie alebo skrátenie platnosti tohto nariadenia.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli

(1)    Rozsudok vo veci C-848/19 P (Nemecko/Poľsko).

(2)    Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s obnoviteľnými plynmi a zemným plynom a s vodíkom [COM(2021) 803 final]; návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vnútornom trhu s obnoviteľnými plynmi a zemným plynom a vodíkom (prepracované znenie) [COM(2021) 804 final].

(3)    Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s obnoviteľnými plynmi a zemným plynom a s vodíkom [COM(2021) 803 final]; návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vnútornom trhu s obnoviteľnými plynmi a zemným plynom a vodíkom (prepracované znenie) [COM(2021) 804 final].

(4)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1032 z 29. júna 2022, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2017/1938 a (ES) č. 715/2009, pokiaľ ide o uskladňovanie plynu (Ú. v. EÚ L 173/17, 30.6.2022).

(5)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Plán REPowerEU [COM(2022) 230 final].

(6)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1032[1] z 29. júna 2022, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2017/1938 a (ES) č. 715/2009, pokiaľ ide o uskladňovanie plynu (Ú. v. EÚ L 173, 30.6.2022, s. 17).

(7)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1938 z 25. októbra 2017 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 994/2010.

(8)    Rozsudok vo veci C-848/19 P (Nemecko/Poľsko).