EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli18. 5. 2022

JOIN(2022) 24 final

SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o analýze nedostatku investícií do obrany a ďalšom postupe

1.Úvod

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád EÚ, ktorí sa stretli 11. marca vo Versailles, sa zaviazali „posilniť európske obranné spôsobilosti“ vzhľadom na ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine. Dohodli sa na týchto bodoch: 1. zvýšiť výdavky na obranu; 2. zintenzívniť spoluprácu prostredníctvom spoločných projektov; 3. odstrániť nedostatky a plniť ciele v oblasti spôsobilostí; 4. podporovať inovácie, a to aj prostredníctvom civilno-vojenských synergií; a 5. posilniť a rozvíjať náš obranný priemysel vrátane MSP. Okrem toho vyzvali „Komisiu, aby v koordinácii s Európskou obrannou agentúrou do polovice mája predložila analýzu nedostatku investícií do obrany a navrhla akúkoľvek ďalšiu iniciatívu potrebnú na posilnenie európskej obrannej priemyselnej a technologickej základne.“ Tieto úlohy boli začlenené aj do Strategického kompasu pre bezpečnosť a obranu 1 , ktorý prijala Rada a Európska rada ho schválila v marci 2022.

V tomto oznámení sa poskytuje Európskej rade požadovaná analýza, ktorej účelom je zabezpečiť, aby zvýšené výdavky členských štátov na obranu viedli k oveľa silnejšej obrannej technologickej a priemyselnej základni EÚ a tým aj k posilneniu tradičných foriem odstrašovania všetkých potenciálnych nepriateľov. Vychádzajúc najmä z oznámenia o „obrannom balíku“ z 15. februára 2022 2 ponúka členským štátom nové spôsoby, ako zintenzívniť spoločné obstarávanie a zapojiť priemysel do zvyšovania výrobnej kapacity na uspokojenie zvýšených potrieb na základe konsolidovaného a predvídateľnejšieho dopytu. V záverečnej správe Konferencie o budúcnosti Európy sa poukazuje na to, že občania sú si vedomí potreby silnejších opatrení EÚ v oblasti obrany 3 .

Takéto kroky sú rozhodujúce vzhľadom na závažné dôsledky, ktoré nevyprovokovaná vojenská agresia Ruska voči Ukrajine má na európsku obranu. S návratom vojny do Európy sa potvrdilo, že výdavky na obranu boli už roky nedostatočné, čo viedlo k nahromadeniu medzier a nedostatkov v kolektívnych vojenských zásobách, ako aj k zníženiu priemyselnej výrobnej kapacity. Okrem nápravy tejto situácie sa zvýšením výdavkov na obranu bude musieť naliehavo riešiť aj krátkodobá potreba doplniť a rozšíriť obranné zásoby vrátane kompenzácie vojenskej pomoci poskytnutej Ukrajine.

Členské štáty oznámili zvýšenie svojich rozpočtov na obranu o takmer 200 miliárd EUR počas nadchádzajúcich rokov 4 . Aj keď sú tieto zvýšenia nevyhnutné, existuje vážne riziko, že v prípade nekoordinovaného vynakladania prostriedkov sa nepodarí odstrániť existujúce nedostatky. Členské štáty EÚ preto musia nielen zvýšiť, ale aj skvalitniť spoločné investície, ako sa uvádza vo vyhlásení z Versailles aj v Strategickom kompase. Len spolupráca umožní členským štátom, aby maximalizovali úspory z rozsahu a čelili vysokým nákladom na špičkové spôsobilosti a zároveň sa vyhli súťaženiu o obmedzenú dodávateľskú kapacitu a zabránili zbytočnej duplicite.

Podľa skúseností z minulosti však existuje riziko, že členské štáty sa rozhodnú pre vnútroštátne riešenia, a to na základe úvah o priemysle a bezpečnosti dodávok, alebo ak vnútroštátne riešenia nebudú k dispozícii, môžu v naliehavej situácii preferovať „hotové“ 5 riešenia pochádzajúce z krajín mimo EÚ na úkor možných riešení v rámci EÚ, ktoré by možno mali rovnaké dodacie lehoty. Obranný priemysel sa môže prikláňať k tomu, aby prioritne zabezpečil dodávky pre vlastnú vládu v porovnaní so širšou celoeurópskou zákazníckou základňou. Bez koordinácie a spolupráce by zvýšené investície prehĺbili fragmentáciu európskeho obranného sektora, obmedzili potenciál spolupráce počas celého životného cyklu vybavenia, zintenzívnili závislosť od vonkajších zdrojov a pravdepodobne sťažili interoperabilitu. Krátkodobé akvizície budú mať v tomto ohľade dlhodobejší vplyv, čo povedie k zníženiu trhovej sily a ušlým príležitostiam v nasledujúcich desaťročiach.

Stručne povedané, pretrvávajúce nedostatočné vynakladanie prostriedkov a nedostatočná spolupráca viedli ku kritickým nedostatkom obranných spôsobilostí vo všetkých oblastiach, najmä na vyššej úrovni spektra, ako aj k fragmentácii súvisiaceho priemyslu v Európe. Je nevyhnutné, aby EÚ neopakovala minulé chyby, ktoré viedli k neefektívnosti, duplicite a závislosti, a aby namiesto toho stavala na iniciatívach EÚ v oblasti obrany a nástrojoch rozvoja spôsobilostí, ktoré boli vytvorené v posledných rokoch s cieľom posilniť spoluprácu členských štátov v oblasti obrany. Cieľom týchto iniciatív – najmä Európskeho obranného fondu (EDF) – je znížiť fragmentáciu európskeho obranného trhu a zlepšiť koordináciu obranných politík členských štátov, plánovania a rozvoja spôsobilostí – najmä prostredníctvom stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), koordinovaného ročného hodnotenia obrany (CARD) a plánu rozvoja spôsobilostí (CDP). V Strategickom kompase sa okrem toho vyzýva, aby sa od roku 2022 konali výročné zasadnutia ministrov obrany o iniciatívach EÚ v oblasti obrany zameraných na rozvoj spôsobilostí. Tieto zasadnutia by mal organizovať a predsedať im vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie/vedúci Európskej obrannej agentúry, a to pri plnom využití všetkých existujúcich formátov. Všetky tieto opatrenia sú dôležitými krokmi správnym smerom k riešeniu existujúcich nedostatkov, ale vzhľadom na novú situáciu je potrebné ich ďalej posilniť, najmä pokiaľ ide o spoločné investície a obstarávanie obranných spôsobilostí. Takéto kroky sú rozhodujúce pre to, aby Európa získala silnejšie a interoperabilnejšie obranné spôsobilosti a súčasne posilnila európsku obrannú technologickú a priemyselnú a základňu (European defence technological and industrial base, ďalej aj „EDTIB“), pričom oboje je nevyhnutné na zabezpečenie dlhodobej bezpečnosti a strategickej autonómie Európy.

Celkovým cieľom je preto investovať:

·spoločne – využívaním úspor z rozsahu prostredníctvom projektov spolupráce a spoločných verejných obstarávaní. Spoločný vývoj a nákup znižuje ceny a zároveň pomôže zabrániť tomu, aby členské štáty súťažili o obmedzené priemyselné zdroje, a tým ešte viac zvyšovali ceny alebo vytláčali menšie alebo ohrozenejšie členské štáty, čím sa zabezpečí solidarita. Prejavujú sa podobnosti so situáciou s vakcínami proti ochoreniu COVID-19 v rokoch 2020 – 2021,

·lepšie – podporou členských štátov v tom, aby sa zamerali na identifikované priority EÚ v oblasti spôsobilostí. Tieto priority sú v súlade s prioritami NATO a preskúmajú sa aj na základe politických a strategických usmernení, ktoré poskytuje Strategický kompas. Táto analýza poukazuje na niektoré naliehavé nedostatky v oblasti spôsobilostí v zmenenom strategickom kontexte, a

·európsky – stimulovaním investícií do obrany, ktoré posilňujú rozvoj priemyslu, dlhodobejšiu priemyselnú kapacitu a hospodársky rast v rámci Únie zvyšovaním konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu. Posilnenie európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne nadobúda v zhoršujúcom sa geostrategickom prostredí strategický význam.

To je prospešné aj pre NATO, ktoré zostáva základom kolektívnej obrany svojich členov. Iniciatívy EÚ na podporu spolupráce v oblasti obrany takisto pomáhajú posilniť spravodlivejšie transatlantické rozdelenie záťaže a účinnejší európsky príspevok v rámci NATO. Členské štáty môžu využiť svoj jednotný súbor síl na vnútroštátnej úrovni alebo v rámci EÚ, NATO, OSN alebo akéhokoľvek iného rámca. Priority EÚ v oblasti rozvoja spôsobilostí sú v súlade s prioritami dohodnutými v rámci NATO, pričom sa zohľadňujú rozdiely v povahe a zodpovednosti týchto dvoch organizácií a zabezpečuje sa vzájomné posilňovanie ich úsilia. Rozvoj obranných spôsobilostí je kľúčovým pilierom posilneného dialógu a spolupráce medzi EÚ a NATO dohodnutých v rámci spoločných vyhlásení z rokov 2016 a 2018.

Toto spoločné oznámenie sa zameriava na: a) výdavky na obranu v rámci EÚ; b) nedostatky v spôsobilostiach a priemysle, ktoré je potrebné riešiť, vrátane tých najnaliehavejších; c) spôsoby ich riešenia a d) možnosti posilnenia dodávok obranných spôsobilostí.

2.Výdavky na obranu v rámci EÚ a nedostatočné investície

V reakcii na nové bezpečnostné hrozby väčšina členských štátov v roku 2022 oznamuje výrazné zvýšenie svojich rozpočtov na obranu, v niektorých prípadoch dokonca nad 2 % ich HDP, čo je pokračovaním vzostupného trendu, ktorý sa začal pred niekoľkými rokmi. V roku 2020 členské štáty spoločne vynaložili na obranu viac ako 200 miliárd EUR 6 a v roku 2021 sa ich kombinované výdavky podľa odhadov zvýšili na 220 miliárd EUR. Tento nedávny vývoj však nasledoval po dlhšom období výrazného zníženia výdavkov na obranu po hospodárskej a finančnej kríze v rokoch 2007 – 2008; zo 183 miliárd EUR v roku 2008 na 159 miliárd EUR v roku 2014 7 , pričom k obnoveniu predkrízovej úrovne došlo až v rokoch 2018 – 2019 (pozri graf ďalej). V rokoch 2009 až 2018 predstavovali škrty členských štátov nedostatočné investície v celkovej výške približne 160 miliárd EUR v porovnaní s úrovňou výdavkov v roku 2008 8 .

To spolu so štrukturálnym trendom zvyšovania nákladov na obranné systémy a zameraním sa na expedičné operácie v niektorých členských štátoch viedlo k výraznému zníženiu celkového objemu vnútroštátnych ozbrojených síl, množstva vybavenia a zásob, ktoré sú teraz ďalej vyčerpané podporou poskytnutou Ukrajine. V dôsledku toho sa zanedbala spôsobilosť vysoko intenzívnych operácií v plnom rozsahu, zatiaľ čo existujúce nedostatky a chýbajúce špičkové spôsobilosti boli v prípade potreby pokryté spojencami NATO, ktorí nie sú členmi EÚ, najmä USA.

Okrem toho USA – a čo je znepokojujúcejšie, aj Rusko – za posledné desaťročie zvýšili svoje rozpočty na obranu oveľa vyššou mierou ako Európa. Je pozoruhodné, že Čína v rovnakom období svoj rozpočet zvýšila ešte viac. Od roku 1999 do roku 2021 sa kombinované výdavky EÚ na obranu zvýšili o 19,7 % v porovnaní so 65,7 % v USA, 292 % v Rusku a 592 % v Číne 9 . Tieto údaje navyše neodrážajú ani výrazné podhodnotenie výdavkov na obranu zo strany Číny a Ruska, pretože kúpna sila ich rozpočtu je vyššia, než by sa mohlo zdať z prepočtu na základe výmenných kurzov. Na základe parity kúpnej sily sa ruský rozpočet na obranu na rok 2021 odhaduje na 178 miliárd USD a rozpočet Číny na obranu na 332 miliárd USD 10 . Okrem toho je podiel investícií Spojených štátov, Číny a Ruska vo výdavkoch na obranu výrazne vyšší ako podiel členských štátov EÚ.

Hoci pre jednotlivé členské štáty neexistuje žiadny právne záväzný cieľ pre výšku vnútroštátnych výdavkov na obranu, veľká väčšina z nich sa v rámci NATO a/alebo stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) dohodla na zvýšení svojich výdavkov na obranu 11 . Pre lepšiu predstavu možno uviesť, že ak by všetky členské štáty v rokoch 2006 až 2020 vynakladali 2 % svojho HDP na obranu, pričom by 20 % z tejto sumy vyčlenili na investície, znamenalo by to približne o 1 100 miliárd EUR viac na obranu, z čoho približne 270 miliárd EUR by pripadalo na investície 12 .

Okrem toho európske výdavky na obranu v minulosti viedli k nižšej efektívnosti a produkcii v porovnaní s našimi spojencami a našimi konkurentmi. Nedostatočná spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti obrany stojí podľa odhadov desiatky miliárd EUR ročne 13 . Napriek zvýšeniu výdavkov na európsku obranu v roku 2020 bola zaznamenaná nová najnižšia hodnota, a to len 11 % 14 spoločne vynaložených investícií, čo je hlboko pod referenčnou hodnotou 35 %, na ktorej sa dohodli členské štáty v rámci EDA a ktorá bola stanovená v rámci PESCO, v porovnaní s 89 % vynaloženými na vnútroštátnej úrovni. Nedostatočná spolupráca viedla k zbytočnej duplicite a znásobeniu obranných systémov rovnakého druhu v rámci EÚ. Okrem toho, zatiaľ čo v roku 2020 dosiahli kombinované výdavky členských štátov na výskum a technológie v oblasti obrany výšku 2,5 miliardy EUR, predstavujú len 1,2 % ich celkových výdavkov na obranu, čo je výrazne pod referenčnou hodnotou 2 %, ktorá bola dohodnutá v rámci EDA a stanovená ako záväznejší záväzok v rámci PESCO 15 .

3.Nedostatky v obrannom priemysle

Európsku obrannú priemyselnú základňu tvorí rozsiahly súbor hlavných dodávateľov, spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou a malých a stredných podnikov, ktoré vyvíjajú a vyrábajú väčšinu vyspelých technológií a obranných spôsobilostí, ktoré potrebujú ozbrojené sily členských štátov, a mohli by ich obstarať. Celkový odhadovaný ročný obrat sektora obrany EÚ predstavuje takmer 84 miliárd EUR, čím sa priamo podporuje odhadom viac ako 196 000 vysokokvalifikovaných pracovných miest a nepriamo viac ako 315 000 pracovných miest 16 .

Napriek celkovej konkurencieschopnosti odvetvia existujú ťažkosti a nedostatky. Spoločnosti pôsobiace v oblasti obrany sú stále štruktúrované najmä pozdĺž štátnych hraníc a ťažia z úzkeho vzťahu s národnými vládami. Táto štruktúra trhu v kombinácii s nízkymi investičnými výdavkami viedla k tomu, že na malých trhoch pôsobí viacero vnútroštátnych subjektov, ktoré preto produkujú malé objemy 17 . Súbor konsolidačných krokov na vnútroštátnej a európskej úrovni zaostáva za priemyselnou konsolidáciou USA.

Európska obranná priemyselná a technologická základňa je preto naďalej veľmi roztrieštená, najmä mimo leteckého odvetvia a odvetvia rakiet. Tým sa výrazne znižuje jej schopnosť zlepšiť svoju konkurencieschopnosť združovaním výskumu a vývoja a úsporami z rozsahu vo výrobe. Okrem toho existujú aj závislosti v prípade niektorých druhov kľúčového obranného vybavenia, pre ktoré európska obranná technologická a priemyselná základňa neponúka riešenia v rámci EÚ.

Hlavnými príčinami ťažkostí európskej obrannej priemyselnej a technologickej základne sú už spomínané nedostatočné investície členských štátov a roztrieštené výdavky spolu so skutočnosťou, že veľmi významná časť výdavkov členských štátov sa neinvestuje do tejto základne, a to ani vtedy, keď je k dispozícii produkt vyrobený v EÚ. Odhaduje sa, že v rokoch 2007 – 2016 18 sa viac ako 60 % európskeho rozpočtu na obstarávanie v oblasti obrany vynaložilo na vojenský dovoz z krajín mimo EÚ, z čoho vyplývajú kontroly alebo obmedzenia zo strany tretích krajín 19 .

Návrat veľmi intenzívnych konfliktov a zvýšených územných hrozieb si vyžaduje konverziu ekosystému obranného priemyslu v EÚ s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok a v prípade potreby rozšírenie výrobných kapacít alebo väčšiu pripravenosť. Okrem toho, pokiaľ ide o prelomové technológie, ktoré majú potenciál radikálne zmeniť budúce bojiská (napr. umelá inteligencia, kvantové technológie) a budúce vybavenie, opísané základné príčiny ohrozujú konkurencieschopnosť EDTIB z dlhodobého hľadiska a jej schopnosť rozvíjať pokročilé spôsobilosti (napr. hypersonické systémy, kooperačný boj).

4.Nedostatky v spôsobilostiach

V Strategickom kompase sa určila celková ambícia EÚ ako ďalší rozvoj „celospektrálnych bojových síl, ktoré budú pružné a mobilné, interoperabilné, technologicky vyspelé, energeticky efektívne a odolné“. Zároveň sa v ňom pripomenuli už identifikované kritické nedostatky v spôsobilostiach, ktoré sa musia odstrániť, aby Únia mohla vykonávať celú škálu úloh spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) stanovených v zmluve, najmä úloh, ktoré sa nachádzajú vo vyššom spektre intenzity. Tieto nedostatky sú zahrnuté do priorít stanovených členskými štátmi v pláne rozvoja spôsobilostí z roku 2018, ktorý sa preskúma na základe Strategického kompasu a zostane kľúčovým referenčným bodom pre súdržnosť medzi iniciatívami EÚ v oblasti obrany 20 .

Na riešenie týchto priorít poskytuje Európsky obranný fond finančnú podporu, ktorá prispieva k rozvoju strategických poskytovateľov a hlavných spôsobilostí 21 , pričom členské štáty spolupracujú na ich riešení aj prostredníctvom 60 projektov v rámci PESCO.

Komisia a Európska obranná agentúra (EDA) analyzovali nedostatok investícií do obrany. Európska obranná agentúra v tejto súvislosti predložila členským štátom analýzu nedostatku investícií, ktorý sa má odstrániť v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte, a to v troch oblastiach činností: 1. pripravenosť (zlepšenie pripravenosti vrátane doplnenia zásob v súvislosti s podporou pre Ukrajinu); 2. posilnenie existujúcich síl a spôsobilostí; a 3. posilnenie a modernizácia spôsobilostí na základe dohodnutých priorít EÚ v oblasti spôsobilostí a na základe CARD (pozri prílohu).

Vzhľadom na zvýšené bezpečnostné hrozby a vychádzajúc z koordinovanej analýzy Komisie a Európskej obrannej agentúry Komisia a vysoký predstaviteľ navrhujú zamerať sa na tieto najnaliehavejšie nedostatky v spôsobilostiach, ktoré môže európsky obranný priemysel riešiť:

1.doplnenie zásob: zabezpečiť bojovú pripravenosť ozbrojených síl a koordinovať konkurenčné vnútroštátne požiadavky, zabrániť zvyšovaniu cien a zabezpečiť, aby najviac ohrozené krajiny mali prístup k požadovaným spôsobilostiam;

2.nahradenie: postupne vyraďovať existujúce staré systémy zo sovietskej éry, ktoré sa ešte stále používajú v ozbrojených silách EÚ, a nahrádzať ich európskymi riešeniami (napríklad: hlavné bojové tanky, obrnené bojové vozidlá, bojové vozidlá pre pechotu, obrnené osobné transportéry, ťažké delostrelectvo atď.) ako súčasť širšieho úsilia o rozšírenie existujúcich spôsobilostí a podporu interoperability a zvýšenie bezpečnosti dodávok;

3.posilnenie: posilniť viacvrstvové systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany členských štátov, počnúc systémami stredného dosahu v najviac ohrozených členských štátoch. Ochrana obývaných oblastí, vojenských síl a/alebo kritickej infraštruktúry pred vzdušnými hrozbami a hrozbami riadených striel je kritickou výzvou v novej bezpečnostnej situácii.

Okrem týchto naliehavých nedostatkov v spôsobilostiach Komisia a vysoký predstaviteľ navrhujú pracovať na týchto strategických strednodobých až dlhodobých spôsobilostiach s cieľom zlepšiť obranné spôsobilosti Európy vzhľadom na pretrvávajúce hrozby:

·Vzdušná doména: Význam rozvoja a sfunkčnenia dronu „Eurodrone“ so strednou výškou letu (MALE RPAS), ktorý je súčasťou projektov v rámci PESCO a Európskeho obranného fondu, sa zvýšil. V krátkodobom až strednodobom horizonte sú prioritami modernizácia a rozširovanie spôsobilostí na dopĺňanie paliva za letu, modernizácia a rozširovanie existujúcich vzdušných flotíl, budovanie viacúrovňovej protivzdušnej obrany, ktorú možno integrovane riadiť, ako aj vývoj a obstarávanie systémov na obranu proti dronom a ozbrojených stredne veľkých dronov. V strednodobom a dlhodobom horizonte je ďalšou oblasťou, v ktorej členské štáty plánujú nové investície a v ktorej by koordinovaný prístup pomohol optimalizovať zdroje, a to aj vzhľadom na vývoj novej generácie systémov, modernizácia systémov na zabránenie prístupu/uzavretie územia a flotila viacúčelových stíhacích lietadiel v EÚ.

·Pozemná doména: Modernizácia a rozšírenie existujúceho inventára hlavných bojových tankov a obrnených bojových vozidiel, ako aj systémov novej generácie sa vzhľadom na návrat rozsiahlych a vysoko intenzívnych bojov v Európe stala pre mnohé členské štáty naliehavosťou. Posilnenie schopnosti pozemného boja by malo zahŕňať bojovú podporu, najmä širokú škálu protitankových a delostreleckých systémov, s dôrazom na presnosť zásahu a protidelostreleckú obranu.

·Námorná doména: Ďalšie posilňovanie námorných síl členských štátov má naďalej zásadný význam vzhľadom na narastajúce spory v Čiernom, Baltskom a Stredozemnom mori, ako aj vzhľadom na potrebu posilniť projekciu sily a moci, ale aj spôsobilosti zabránenia prístupu/uzavretia územia a pobrežnej obrany. To zahŕňa fregaty, ponorky a hliadkovacie korvety na zaistenie námornej bezpečnosti. Zo strednodobého až dlhodobého hľadiska budú pre spôsobilosti v oblasti spravodajstva, sledovania a prieskumu (ISR) a pre ochranu námorných komunikačných liniek prínosom prepojené lode najvyššej triedy, ktoré sa rozšíria o bezposádkové platformy na kontrolu nad hladinou a pod vodou a elektronický boj.

·Vesmír (konektivita, sledovanie, ochrana): Vojna na Ukrajine ďalej preukázala význam satelitnej bezpečnej konektivity vrátane európskeho programu vysoko odolnej a ultrabezpečnej konektivity, ktorého súčasťou je kvantové šifrovanie, ako aj vesmírneho pozorovania Zeme ako kritických faktorov. Jednou z výhod spolupráce v tomto kontexte je optimalizácia synergií s programom EÚ v oblasti vesmírnej konektivity. Čoraz väčšou prioritou je aj ochrana vesmírnej infraštruktúry EÚ pred hrozbami (získavanie informácií o situácii v kozmickom priestore). Vesmírne zariadenia môžu byť aj kľúčovým faktorom umožňujúcim spoľahlivý systém včasného varovania, ktorý je potrebný na detekciu odpálenia striel (napr. balistických, hypersonických) a na ich sledovanie.

·Kybernetická obrana: S cieľom čeliť rastúcemu riziku kybernetických útokov štátnych aktérov v kontexte geopolitického súperenia by EÚ a jej členské štáty mohli začať budovať spôsobilosti plnohodnotnej kybernetickej obrany (od výskumu, odhaľovania a ochrany až po reakciu vrátane spôsobilostí aktívnej obrany). To zahŕňa spôsobilosti situačnej informovanosti v kybernetickom priestore a výmenu informácií [aj na základe možných synergií s infraštruktúrou centier bezpečnostných operácií (SOC) v rámci európskeho kybernetického štítu 22 ], kyberneticky odolné a interoperabilné velenie a riadenie vojenských operácií a misií, kybernetické cvičenia a výcvik a kybernetické záložné sily na vnútroštátnej úrovni. EÚ môže v tejto súvislosti poskytnúť platformu na spoluprácu medzi útvarmi EÚ a členskými štátmi vrátane synergií s príslušnými programami EÚ.

Vojna na Ukrajine okrem toho opätovne potvrdila význam účinnej a efektívnej logistiky vrátane zabezpečenia, podpory a presunu síl, vybavenia a zásob do dejiska operácií, ako aj z neho a v rámci neho. Komisia urýchlila plnenie rozpočtu na vojenskú mobilitu v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) a je pripravená v tejto súvislosti predsunúť finančné prostriedky v rámci obmedzení stanovených vo VFR. Najmä dopravná infraštruktúra si vyžaduje zvýšené investície. Konzultácie s členskými štátmi o ich plánovaných projektoch v oblasti dopravnej infraštruktúry s dvojakým použitím a nadmerný počet žiadostí o spolufinancovanie v prvej výzve na predkladanie návrhov poukazujú na potrebu väčšieho rozpočtu a schopnosť využiť ho. EÚ by mala nadviazať na svoju prácu v oblasti posilnenej vojenskej mobility, posilniť strategickú a taktickú kapacitu prepravy po súši, letecky a po mori, ako aj civilno-vojenské synergie v oblasti dopravy, odolnosti a energetickej efektívnosti a vo všeobecnosti zvýšiť synergie spôsobilostí medzi civilnou ochranou, riadením hraníc a obrannými potrebami.

5.Rámec posilnenej spolupráce v oblasti obrany

S cieľom riešiť tieto nedostatky Komisia a vysoký predstaviteľ navrhujú nasledujúci postup, ako koordinovať a stimulovať spoločné obstarávanie obranného vybavenia, počnúc doplnením existujúcich zásob ako najnaliehavejším krokom. Tento postup by dopĺňal existujúce iniciatívy EÚ v oblasti obrany založené na spolupráci, napríklad v rámci Európskeho obranného fondu a PESCO, ako aj synergie s inými programami EÚ. Európsky obranný priemysel má vo všetkých týchto oblastiach silné spôsobilosti a výrobky, ktoré môže ponúknuť.

Úspech každej obrannej iniciatívy EÚ závisí od záväzku členských štátov lepšie vynakladať prostriedky – investovať, obstarávať a fungovať spoločne a v spoločnom záujme. Navrhovaný prístup založený na spolupráci má zásadný význam pre zefektívnenie a posilnenie európskeho dopytu (programovanie a obstarávanie) aj ponuky (vývoj a výroba) v oblasti obrany.

5.1. Okamžité opatrenia: Osobitná skupina na podporu koordinácie

Vzhľadom na naliehavú potrebu Komisia a vysoký predstaviteľ/vedúci EDA urýchlene zriadia osobitnú skupinu pre spoločné obstarávanie v oblasti obrany, ktorá bude spolupracovať s členskými štátmi s cieľom podporiť koordináciu a zosúladiť ich veľmi krátkodobé potreby v oblasti obstarávania, aby mohli čeliť novej bezpečnostnej situácii. Spočiatku by sa osobitná skupina zameriavala na odstraňovanie konfliktov a koordináciu, aby sa predišlo súťaženiu pri zabezpečovaní dodávok, ktoré by viedlo k prudkému rastu cien z dôvodu nadmernej koncentrácie dopytu v rovnakom čase, k nedostatku dodávok a ťažkostiam pre ohrozenejšie členské štáty zabezpečiť si potrebné vybavenie. Tým by sa zabránilo možným konfliktom spôsobeným súbežnými snahami jednotlivých členských štátov obstarať rovnaké položky. To by mohlo zahŕňať centralizáciu zberu informácií, poskytovanie metodickej podpory a koordináciu alebo riadenie nákupov. Osobitná skupina by vypracovala aj súhrnný odhad potrieb a zmapovala a podporila rozširovanie priemyselných výrobných kapacít EÚ potrebných na uspokojenie týchto potrieb.

Európska obranná agentúra by už mohla v rámci osobitnej skupiny a v partnerstve s Komisiou uľahčovať takéto veľmi krátkodobé spoločné obstarávanie na základe svojich odborných znalostí a skúseností v tejto oblasti 23 . Osobitná skupina by takisto koordinovala svoju činnosť s osobitným útvarom, ktorý bol zriadený v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť/Vojenského štábu EÚ s cieľom uľahčiť koordináciu vojenskej pomoci Ukrajine, aby podporila členské štáty pri obstarávaní najnaliehavejších položiek potrebných na doplnenie zásob.

5.2. Krátkodobý nástroj EÚ na posilnenie spôsobilostí obranného priemyslu prostredníctvom spoločného obstarávania

Ako už bolo uvedené, bez koordinácie a spolupráce by zvýšené investície členských štátov prehĺbili fragmentáciu európskeho obranného sektora, obmedzili potenciál spolupráce počas celého životného cyklu vybavenia, zintenzívnili závislosť od vonkajších zdrojov a pravdepodobne sťažili interoperabilitu. Krátkodobé akvizície budú mať dlhodobejší vplyv v tomto ohľade, čo povedie k zníženiu trhovej sily a ušlým príležitostiam v nasledujúcich desaťročiach.

Je naliehavo potrebné, aby členské štáty vzhľadom na bezpečnostnú situáciu a už uskutočnené transfery v prospech Ukrajiny obnovili svoju obrannú bojovú pripravenosť. Okrem toho doplnenie zásob materiálu by im umožnilo aj poskytnúť ďalšiu pomoc Ukrajine. V súčasnosti môžu členské štáty, ktoré Ukrajine poskytujú vojenskú pomoc, získať finančnú náhradu prostredníctvom Európskeho mierového nástroja. Pri dopĺňaní svojich zásob a vybavenia by však mali využiť možnosť, aby tak urobili spoločne, pretože by to prinieslo väčšiu hodnotu za vynaložené prostriedky, a to využitím úspor z rozsahu a zlepšením interoperability. Vyžaduje si to aj ďalšie zlepšenie a posilnenie EDTIB.

Na tento účel Komisia navrhne špecializovaný krátkodobý nástroj, ktorý bude vytvorený v duchu solidarity a bude motivovať členské štáty, ktoré sú ochotné spoločne obstarávať, aby odstránili najnaliehavejšie a najkritickejšie nedostatky, najmä tie, ktoré vznikli v dôsledku reakcie na súčasnú agresiu. Nový nástroj by prispel k posilneniu spoločného obstarávania v oblasti obrany a prostredníctvom súvisiaceho financovania zo strany Únie aj k posilneniu a reforme spôsobilostí ich obranného priemyslu. Finančná podpora EÚ by mala stimulovať nové investície členských štátov do obrany a mala by byť prínosom pre európsku priemyselnú základňu a zároveň zabezpečiť schopnosť členských štátov EÚ konať a dosiahnuť väčšiu interoperabilitu.

Nový nástroj by mal byť jednoduchý s jasnými pravidlami vykonávania, ale podmienený tým, že členské štáty splnia konkrétne kritériá, napríklad že sa na spoločnom obstarávaní zúčastnia minimálne tri členské štáty. Pri vykonávaní tohto nového nástroja bude Komisii pomáhať už uvedená osobitná skupina.

Komisia je pripravená investovať do tejto schémy 500 miliónov EUR v priebehu dvoch rokov (2022 – 2024). Na tento účel Komisia navrhne spoluzákonodarcom urýchlené prijatie nariadenia, ktoré umožní zriadenie tohto nástroja a súvisiace zvýšenie rozpočtu.

5.3.    Rámec EÚ pre spoločné verejné obstarávanie v oblasti obrany

Okrem krátkodobých naliehavých potrieb spojených s novým modelom bezpečnosti je potrebné pokročiť smerom k rámcu EÚ pre spoločné obstarávanie v oblasti obrany. Európsky obranný fond je účinným nástrojom EÚ na stimulovanie spoločného a kolektívneho výskumu a vývoja v oblasti obrany až po úroveň prototypu. Európska obranná agentúra má právomoc vykonávať spoločné obstarávania a už ich aj vykonáva. Táto právomoc by sa však mala posilniť, aby EÚ mohla naplno využívať potrebnú kapacitu týchto spoločných obstarávaní.

Vzhľadom na to Komisia predloží v treťom štvrťroku 2022 návrh nariadenia o európskom investičnom programe v oblasti obrany (EDIP). V ňom sa stanovia podmienky a kritériá toho, aby členské štáty vytvárali konzorciá, ktoré by sa kvalifikovali ako konzorcium pre európske obranné spôsobilosti (EDCC). V rámci takéhoto konzorcia budú zúčastnené členské štáty spoločne obstarávať pre svoje využitie obranné spôsobilosti, ktoré sú spoločne vyvíjané v rámci EÚ a ktoré by boli oslobodené od DPH. Tento nový nástroj by dopĺňal existujúce súvisiace možnosti pod záštitou EDA, pričom by sa mohol používať aj pri projektoch v rámci PESCO.

Pokiaľ ide o spoluprácu založenú na výskume a vývoji nového výrobku, EDCC by využívalo aj flexibilitu stanovenú v článku 13 písm. c) smernice o verejnom obstarávaní v oblasti obrany, a to prípadne aj pokiaľ ide o neskoršie etapy všetkých alebo niektorých častí životného cyklu výrobku.

Konzorcium EDCC by vytvorilo veľmi silný prvok spolupráce a prinieslo by ďalšie výhody, ako je interoperabilita počas celého životného cyklu, harmonizácia postupov a osnov odbornej prípravy pre prevádzku, údržbu, opravy a generálne opravy, ako aj úspory z rozsahu. Oslobodenie od DPH by sa vzťahovalo aj na prevádzku, údržbu a vyraďovanie z prevádzky, ktoré predstavujú v priebehu životného cyklu obranného vybavenia hlavné náklady. Spôsobilosti obstarané prostredníctvom EDCC by boli k dispozícii na použitie členskými štátmi na vnútroštátnej úrovni alebo v rámci misií a operácií SBOP, ako aj v kontexte OSN alebo NATO. Konzorcium EDCC by mohlo byť aj prostriedkom umožňujúcim synergie a hromadné obstarávanie spôsobilostí relevantných pre potreby EÚ v oblasti civilnej ochrany, riadenia hraníc a obrany.

Nariadenie o EDIP by mohlo slúžiť ako základ pre budúce projekty spoločného rozvoja a verejného obstarávania vo vysokom spoločnom záujme pre bezpečnosť členských štátov a Únie, a v nadväznosti na logiku uvedeného krátkodobého nástroja aj na prípadné súvisiace finančné intervencie Únie na posilnenie európskej obrannej priemyselnej základne, najmä v prípade projektov, ktoré by žiadny členský štát nemohol vypracovať alebo obstarať sám.

5.4. Smerom k spoločnému strategickému plánovaniu a verejnému obstarávaniu v oblasti obrany EÚ

Okrem prostriedkov a nástroja na stimulovanie spolupráce smerom k odberateľom je mimoriadne dôležité, aby sa navrhla ambicióznejšia koordinácia aj v dodávateľskej časti reťazca. Na zabránenie tomu, aby dochádzalo k 27 nekoordinovaným vnútroštátnym prístupom, je potrebná koordinovaná činnosť na úrovni EÚ. Dnešné procesy a prístup nie sú komplexné a neumožňujú dostatočné stanovenie priorít. Keďže členské štáty začnú prispôsobovať svoje procesy plánovania tak, aby zohľadňovali nové bezpečnostné prostredie, je mimoriadne dôležité zaviesť štruktúrovanejší prístup – spoločné strategické plánovanie a obstarávanie EÚ v oblasti obrany – s cieľom koordinovane splniť túto novú ambíciu. Pri tom by sa malo vychádzať z existujúcich procesov a štruktúr a mala by sa zabezpečiť súdržnosť s procesom plánovania NATO.

Na tento účel by sa mohla vytvoriť spoločná funkcia EÚ pre programovanie a obstarávanie v oblasti obrany, do ktorej by boli zapojené členské štáty, vysoký predstaviteľ/vedúci agentúry a Komisia. Zabezpečovala by spoločné komplexné viacročné programovanie – vychádzajúc z viacročnej perspektívy Európskeho obranného fondu, spresnenia potrieb a špecifikácií – a pôsobila by ako centrálna obstarávacia organizácia pre spoločné obstarávanie EÚ a podporovala by členské štáty pri ich spoločnom obstarávaní vrátane nadväzujúcich projektov financovaných z Európskeho obranného fondu.

V tomto ohľade by sa činnosť osobitnej skupiny podľa oddielu 4.1 mohla považovať za pilotný projekt takejto funkcie v budúcnosti.

5.5. Posilnenie európskych obranných priemyselných kapacít

Posilnená európska spolupráca v oblasti obrany si vyžaduje aj pevný akčný plán, ktorý obrannému priemyslu poskytne jasný obraz o investíciách, modernizácii a zvyšovaní výrobnej kapacity EÚ v oblasti obrany a zároveň mu umožní predvídať a riešiť potenciálne prekážky v dodávateľskom reťazci a zaistiť bezpečnosť dodávok EÚ v oblasti obranných spôsobilostí.

Komisia bude podporovať obranný priemysel v jeho úsilí modernizovať svoje výrobné linky a procesy, zvýšiť výrobné kapacity a znížiť kritické závislosti a riešiť kritické prekážky.

V tejto súvislosti Komisia, v prípade potreby v spolupráci s EDA, navrhuje zaviesť niekoľko opatrení:

·dôkladné zmapovanie súčasných a potrebných dodatočných priemyselných výrobných kapacít EÚ s využitím úsilia prebiehajúceho v rámci priemyselnej stratégie a na iných fórach (napr. kľúčové strategické činnosti EDA 24 ). Cieľom by bolo získať spoločný obraz o výrobnej kapacite a potrebách na zaistenie európskej bezpečnosti dodávok do členských štátov vrátane tých, ktoré sú najohrozenejšie,

·zvážiť uľahčenie prístupu obranného priemyslu ku kritickým surovinám a ďalším kľúčovým komponentom v čase krízy vrátane obrábacích strojov potrebných na výrobu. Komisia predloží iniciatívu v oblasti kritických surovín vrátane legislatívnych opatrení, ktorej cieľom bude posilniť odolnosť a bezpečnosť dodávok EÚ, pokiaľ ide o kritické suroviny, a to aj v oblasti obrany,

·zvážiť opatrenia týkajúce sa osobitných zručností v oblasti obrany vrátane kybernetických zručností, aby sa zabezpečilo, že obranný priemysel bude mať prístup k potrebnej pracovnej sile a udrží si ju, a to najmä v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), ako aj vo všetkých ostatných oblastiach súvisiacich so súčasným mimoriadnym úsilím o zvýšenie výrobných kapacít. Osobitná pozornosť sa bude venovať prilákaniu všetkých talentov a zručností,

·Komisia bude pracovať na ďalších opatreniach (okrem iného na koordinovaných výzvach medzi existujúcimi nástrojmi EÚ a úvermi EIB) na podporu kritických technológií a priemyselných kapacít prostredníctvom rozvoja strategických projektov,

·Komisia zváži možné zmeny rámca pre výskum a inovácie v oblasti položiek s dvojakým použitím s cieľom zlepšiť synergie medzi civilnými a obrannými nástrojmi.

5.6. Podpora úsilia v oblasti výskumu a vývoja

Programom EÚ v oblasti obranného výskumu a vývoja je v súčasnosti Európsky obranný fond. Vzhľadom na nový bezpečnostný model a bezprecedentné zosúladenie zvyšovania výdavkov na obranu by však Európsky obranný fond mal byť schopný reagovať na nové potreby.

Je mimoriadne dôležité vymedziť dôkladné plánovanie podpory spolupráce v oblasti výskumu a technológií a výskumu a vývoja 25 , čím sa pripraví pôda pre budúce spoločné obstarávanie a spôsobilosti a zabráni sa vzniku nových závislostí od tretích krajín, ktoré by mohli oslabiť bezpečnosť dodávok a bezpečnosť informácií ozbrojených síl EÚ, najmä počas vojenského konfliktu.

Aby sa zabezpečila stimulačná schopnosť Európskeho obranného fondu v kontexte zvýšených vnútroštátnych výdavkov na obranu, Komisia zváži posilnenie jeho rozpočtu v rámci celkového preskúmania priorít pri strednodobom preskúmaní VFR. Okrem toho, ako bolo oznámené vo februárovom obrannom balíku, Komisia skúma možnosti revízie bonusov Európskeho obranného fondu s cieľom ešte viac podporiť spoločné obstarávanie spôsobilostí, rozvoj ktorých sa finančne podporuje z Európskeho obranného fondu.

V neposlednom rade Komisia zatraktívni fond pre nových účastníkov a spoločne s EDA podporí inovácie v oblasti obrany prostredníctvom oznámeného programu EÚ pre inovácie v oblasti obrany. Na tento účel Komisia urýchli iniciatívu CASSINI pre obranu, ktorá bola oznámená v obrannom balíku ako súčasť programu EÚ pre inovácie v oblasti obrany. Jej súčasťou bude mechanizmus kombinovaného financovania v rámci Programu InvestEU, ktorý bude v spolupráci s Európskym investičným fondom podporovať inovácie a zameriavať sa na MSP a podniky so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré vyvíjajú obranné technológie.

5.7. Zvýšenie podpory obrany zo strany EIB

Zvýšená bezpečnostná hrozba, ktorej EÚ čelí, a potreba čo najúčinnejšie využívať všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, si vyžadujú, aby Európska investičná banka zvýšila svoju podporu pre európsky obranný priemysel a spoločné obstarávanie nad rámec svojej súčasnej podpory týkajúcej sa položiek s dvojakým použitím. Na základe nedávno schválenej strategickej európskej bezpečnostnej iniciatívy (SESI) EIB sa do roku 2027 sprístupnia finančné prostriedky na nekľúčovú obranu, ktoré sa predbežne odhadujú na približne 6 miliárd EUR. Tieto prostriedky budú určené na podporu oblastí s dobre identifikovanými zlyhaniami trhu (napr. nebudú sa zameriavať na výrobnú kapacitu). Budú určené predovšetkým na výskum, vývoj a inovácie položiek s dvojakým použitím, na infraštruktúru civilnej bezpečnosti a projekty špičkových technológií od „New Space“, umelej inteligencie a kvantových technológií až po kybernetickú bezpečnosť a biologickú bezpečnosť 26 . Hneď ako začne fungovať mechanizmus finančnej spolupráce, ktorý iniciovala EDA, zapojenie EIB do tohto mechanizmu sa obmedzí na vývoj technológií dvojakého použitia na podporu cieľov politiky SBOP.

V tejto súvislosti by EIB mohla rozšíriť investície aj na zainteresovaných predkladateľov projektov a partnerov s cieľom podporiť projekty spolupráce v oblasti výskumu a technológií, t. j. projekty realizované spoločne dvoma alebo viacerými členskými štátmi vrátane projektov PESCO. Skupina EIB by podporovala aj posilnenie MSP a malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou v celom dodávateľskom reťazci sprostredkovanými úvermi poskytovanými s finančnými partnermi. Napokon, spoluprácou s predkladateľmi projektov v počiatočných fázach vývoja ich projektu by skupina EIB mohla posilniť životaschopnosť obchodného modelu vznikajúcich technológií, ktoré sú kľúčové pre budúcnosť obranného priemyslu EÚ.

EIB by mohla zohrávať úlohu aj pri umožňovaní krátkodobého zvýšenia výroby v rámci obranného priemyslu a dlhodobejšieho úsilia o jeho modernizáciu. Na tento účel by bolo potrebné vyzvať EIB a členské štáty (ako jej akcionárov), aby posúdili, či by EIB za súčasných trhových a geopolitických okolností mala rozšíriť svoju podporu na takéto priemyselné projekty súvisiace s obranou, a to v prípade potreby úpravou svojej úverovej politiky.

6.Odporúčania

Komisia a vysoký predstaviteľ/vedúci Európskej obrannej agentúry odporúčajú Európskej rade, aby schválila túto analýzu, ktorá zdôrazňuje potrebu urýchlene a spoločne riešiť krátkodobé a strednodobé nedostatky EÚ v oblasti investícií do obrany, a aby vyzvala:

·Komisiu a vysokého predstaviteľa/vedúceho agentúry, aby bezodkladne zriadili osobitnú skupinu pre koordináciu veľmi krátkodobých potrieb obstarávania v oblasti obrany a spolupracovali s členskými štátmi a výrobcami EÚ v oblasti obrany s cieľom podporiť spoločné obstarávanie na doplnenie zásob, najmä vzhľadom na podporu poskytovanú Ukrajine,

·Komisiu, aby navrhla krátkodobý nástroj na posilnenie spôsobilostí európskeho obranného priemyslu prostredníctvom spoločného obstarávania,

·Komisiu, aby do tretieho štvrťroka 2022 predložila návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje spoločný európsky investičný program v oblasti obrany (EDIP) vrátane nástroja na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty (DPH) a nástroja pre európske projekty v oblasti obrany vo vysokom spoločnom záujme,

·členské štáty, vysokého predstaviteľa/vedúceho agentúry a Komisiu, aby vytvorili spoločnú funkciu EÚ pre strategické programovanie a obstarávanie v oblasti obrany,

·Komisiu, aby navrhla ďalšie opatrenia na zmapovanie aktuálnych a potrebných dodatočných výrobných kapacít a na posilnenie kapacity a odolnosti európskeho odvetvia obranných technológií a obranného priemyslu,

·EIB, aby posúdila, či by za súčasných trhových a geopolitických okolností mala zvýšiť svoju podporu európskej obrany vrátane kapacity priemyselnej výroby, v prípade potreby úpravou svojej úverovej politiky, a vyzvala členské štáty, teda svojich akcionárov, aby tento proces podporili.

(1)      Rada Európskej únie 7371/22.

(2)      Najmä: oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: „Príspevok Komisie k európskej obrane“ [COM(2022) 60 final] z 15. februára 2022. 

(3)

      https://futureu.europa.eu/pages/reporting?format=html&locale=sk .

(4)      Agregované na základe informácií z otvorených zdrojov.

(5)      Obranný priemysel vo všeobecnosti vyrába len na základe pevnej objednávky a nemá dostupné zásoby finálnych výrobkov. Pojem „hotové“ výrobky sa vzťahuje na už existujúce výrobky na rozdiel od vývoja nového vybavenia.

(6)      Údaje EDA: eda-defence-data-report-2019-2020.pdf (europa.eu) (Dánsko nie je zahrnuté).

(7)      Údaje EDA o obrane za roky 2019 – 2020, v stálych cenách z roku 2020.

(8)      Údaje EDA založené na koordinovanom ročnom hodnotení obrany (CARD).

(9)      SIPRI.

(10)      Zdroj: publikácia Military Balance, 2022.

(11)      Záväzkom PESCO č. 1 je „pravidelne zvyšovať rozpočty na obranu v reálnom vyjadrení, aby sa dosiahli dohodnuté ciele“. V roku 2006 ministri obrany NATO dohodli na cieli vynakladať 2 % národného HDP na obranu, z toho 20 % na investície. V roku 2014 sa hlavy štátov a predsedovia vlád na samite vo Walese dohodli, že v priebehu desiatich rokov sa budú usilovať o splnenie usmernenia pre výdavky na obranu vo výške 2 % HDP.

(12)      Oba odhady sú založené na údajoch EDA (Dánsko nie je zahrnuté).

(13)       Európsky obranný fond (EDF) (europa.eu) .

(14)    Údaje poskytnuté 11 členskými štátmi.

(15)      https://eda.europa.eu/docs/default-source/brochures/eda---defence-data-report-2019-2020.pdf

(16)      Zdroj: Odhad EDA založený na údajoch Európskeho združenia leteckého, kozmického a obranného priemyslu (ASD).

(17)      Najväčšou spoločnosťou je Airbus (transeurópska spoločnosť), za ktorou nasleduje niekoľko väčších spoločností vo Francúzsku, Taliansku, Nemecku a Švédsku. Väčšinu obranných technologických a priemyselných základní členských štátov tvoria menší výrobcovia platforiem, dodávatelia vybavenia a subdodávatelia. Celkový počet MSP v EÚ, ktoré pôsobia vo viacúrovňových a často cezhraničných dodávateľských reťazcoch v oblasti obrany, sa odhaduje na 2 500. Ich výrobky slúžia zákazníkom v oblasti pozemnej (39,6 %), leteckej (30,5 %), námornej (18,7 %), kybernetickej (7,8 %) a vesmírnej (3,4 %) obrany.

(18)      Okrem roku 2013 (údaje USA v danom roku neboli k dispozícii); údaje o dovoze/vývoze zahŕňajú aj Spojené kráľovstvo a Dánsko [zdroj: Ministerstvo zahraničných vecí USA (citované v „The poison pill: EU defence on US terms?“, EUISS, D. Fiott)]; údaje EÚ zahŕňajú Spojené kráľovstvo, ale nezahŕňajú Dánsko (zdroj: údaje EDA o obrane upravené prepočítavacími koeficientmi Eurostatu).

(19)      Napríklad prostredníctvom programu USA European Recapitalization Incentive Program (ERIP), ktorý bol zriadený v roku 2018 s cieľom stimulovať nahradzovanie pôvodného sovietskeho vybavenia. V rámci neho sa niektorým európskym krajinám poskytli granty vo výške 277 miliónov USD, čo umožnilo predaj zbraní v USA v hodnote 2,5 miliardy USD.

(20)    Plán rozvoja spôsobilostí (CDP) je nástrojom EÚ na stanovenie priorít rozvoja obranných spôsobilostí. Zohľadňujú sa v ňom vojenské nedostatky súvisiace s vojenskou SBOP (t. j. operácie v rozsahu pôsobnosti článku 43 Zmluvy o EÚ) zistené v rámci procesu hlavného cieľa, ako aj skúsenosti získané počas misií a operácií, pričom sa prihliada aj na strednodobé až dlhodobé technologické trendy a vnútroštátne potreby v oblasti obrany. Proces hlavného cieľa je zavedeným rámcom na identifikáciu vojenských nedostatkov (ciele v oblasti spôsobilostí s vysokým dosahom, HICG) na základe ilustratívnych scenárov odvodených z úrovne vojenských ambícií pre spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku. Tieto ciele v oblasti spôsobilostí s vysokým dosahom prispievajú do plánu rozvoja spôsobilostí. V koordinovanom ročnom hodnotení obrany (CARD) sa monitoruje, ako členské štáty plnia tieto priority vo svojom vnútroštátnom plánovaní v oblasti obrany, aby sa zmapovali možnosti spolupráce. Doteraz bolo identifikovaných šesť konkrétnych „ťažiskových oblastí“ spolupráce, a to: hlavný bojový tank, bojový systém vojaka, trieda európskeho hliadkovacieho hladinového plavidla, systém pre boj proti bezpilotným leteckým systémom, obrana vo vesmíre a vojenská mobilita. Toto úsilie je v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z príslušných procesov NATO, najmä z procesu obranného plánovania NATO, a posilní pripravenosť, spoľahlivosť a interoperabilitu jednotného súboru síl členských štátov.

(21)      Napríklad projekt „European MALE RPAS“ (Európsky systém diaľkovo pilotovaných lietadiel so strednou výškou letu a dlhým doletom), protidronové systémy, kapacita na získavanie informácií o situácii v kozmickom priestore, systémy včasného varovania, nová generácia pozemných systémov presne navádzaných zbraní, vývoj technológií a systémov kybernetickej obrany a podpora projektov inovačných malých a stredných podnikov.

(22)    Spoločné oznámenie o stratégii kybernetickej bezpečnosti EÚ v digitálnej dekáde [JOIN(2020) 18 final], oddiel 1.2; stratégia kybernetickej bezpečnosti je súčasťou celkového prístupu bezpečnostnej únie.

(23)      Podľa článku 42 ods. 3 ZEÚ sa EDA označuje ako „[a]gentúra pre oblasť rozvoja obranných spôsobilostí, výskumu, nadobúdania a vyzbrojovania...“. Úlohy EDA sú vymedzené v článku 45 ZEÚ, v ktorom sa uvádza, že úlohou Európskej obrannej agentúry podliehajúcej vedeniu Rady je „... b) podporovať harmonizáciu operačných potrieb a prijímanie efektívnych a kompatibilných metód nadobúdania...“.

(24)    Kľúčové strategické činnosti EDA zvyšujú informovanosť a podporujú spoločné porozumenie členských štátov, inštitúcií EÚ a aktérov obranného priemyslu, pokiaľ ide o priemyselné a technologické oblasti, ako aj zručnosti a kompetencie, v ktorých by závislosť od subjektov z krajín mimo EÚ mohla ohroziť slobodu konania EÚ v oblasti obrany.

(25)    So zohľadnením existujúcich iniciatív, ako je zastrešujúca agenda strategického výskumu a jej technologické stavebné prvky vypracované v rámci Európskej obrannej agentúry.

(26)      Výročná konferencia Európskej obrannej agentúry na tému „Inovácie v európskej obrane“, 7. 12. 2021.