Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Stratégia EÚ v oblasti udržateľných a obehových textílií

(2023/C 79/04)

Spravodajca: Luca MENESINI (IT/SES), predseda provincie Lucca (Toskánsko) Referenčný dokument: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia EÚ v oblasti udržateľných a obehových textílií COM(2022) 141 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

1.

víta prierezový prístup stratégie EÚ v oblasti udržateľných a obehových textílií, ktorej cieľom je vytvoriť súdržný rámec a víziu transformácie textilného odvetvia v súlade s ambíciami Európskej zelenej dohody, akčného plánu pre obehové hospodárstvo a európskej priemyselnej stratégie;

2.

so záujmom očakáva dokončenie a uverejnenie plánu zelenej a digitálnej transformácie celého textilného ekosystému;

3.

uznáva, že je mimoriadne dôležité uvádzať na trh EÚ textilné výrobky, ktoré sú trvanlivé a recyklovateľné a vo veľkej miere vyrobené z recyklovaných vlákien bez nebezpečných látok a zároveň sú vyrobené v súlade s dodržiavaním sociálnych práv a s ohľadom na životné prostredie; vyzýva na zmenu paradigmy v módnom odvetví s cieľom ukončiť nadprodukciu a nadmernú spotrebu odevov;

4.

upozorňuje na údaje Európskej environmentálnej agentúry (EEA), z ktorých vyplýva, že z hľadiska spotreby je životný cyklus textilných výrobkov v priemere na štvrtom mieste, pokiaľ ide o negatívny vplyv na klímu a životné prostredie, po jedle, bývaní a mobilite (1). V roku 2020 textil vytváral tretí najväčší tlak, pokiaľ ide o využívanie vody a pôdy, a piaty najväčší tlak, pokiaľ ide o využívanie surovín a emisie skleníkových plynov;

5.

zdôrazňuje význam odvetvia textilu, odevov, kože a obuvi pre európsky priemysel, keďže toto odvetvie zamestnáva viac ako dva milióny pracovníkov a predstavuje hnaciu silu zamestnanosti, hospodárskeho rozvoja a inovácií v regionálnych ekosystémoch, v ktorých pôsobí; považuje prechod z lineárneho systému výroby na model regeneratívneho a obehového hospodárstva za prioritu. Domnieva sa, že miestne a regionálne samosprávy majú v tejto transformácii kľúčovú úlohu, a to najmä a) obce a miestne subjekty, ako sú sociálne podniky, zberné organizácie a organizácie občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o systémy zberu, zhodnocovania a opätovného použitia; b) regióny, prostredníctvom podpory, ktorú poskytujú obciam pri plnení ich úloh; a c) súkromný sektor ako hnacia sila výskumných a inovačných procesov;

6.

uznáva, že úloha rozšírenej zodpovednosti výrobcu sa ukázala ako účinná pri zlepšovaní triedeného zberu odpadu a následného nakladania s ním v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva; vyzýva spoluzákonodarcov, aby na úrovni EÚ určili, ktoré textilné výrobky patria do rozsahu pôsobnosti smernice a jej systému rozšírenej zodpovednosti, pričom sa treba zamerať na vysoké náklady na likvidáciu tzv. rýchlej módy (fast fashion);

7.

víta skutočnosť, že separovaný zber textilu bude pre všetkých pôvodcov odpadu od januára 2025 povinný; Takisto očakáva, že revízia rámcovej smernice o odpade plánovaná na rok 2024 zohľadní aj konkrétne kvantitatívne ciele v oblasti predchádzania vzniku textilného odpadu, jeho opätovného použitia a recyklácie a kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych samospráv;

Zmeniť modely spotreby

8.

poukazuje na to, že celosvetová textilná výroba sa v rokoch 2000 až 2015 takmer zdvojnásobila. Keďže odevy tvoria najväčší podiel spotreby textilu v EÚ (81 %), k neudržateľným modelom nadprodukcie a nadmernej spotreby najviac prispievajú trendy čoraz kratšieho používania šatstva pred jeho vyhodením;

9.

vyzýva na čoraz väčšie využívanie intervenčných modelov na podporu uvedomelého a udržateľného využívania textilných materiálov, najmä pokiaľ ide o druhy odevov, ktoré spotrebitelia s najväčšou pravdepodobnosťou vyhodia pred skončením ich životnosti. Také opatrenia, ako sú výmenné burzy (swap schemes), módne knižnice a kampane na zvyšovanie informovanosti, pomáhajú prekonať rôzne prekážky spojené s predsudkami o použitých odevoch, pokiaľ ide o kvalitu, hygienu alebo rozmanitosť ponúkaných výrobkov;

10.

zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť hľadanie inovatívnych riešení (stroje, zariadenia, digitálne platformy) na triedenie, opätovné použitie a recykláciu zozbieraného textilného odpadu, ako aj na optimalizáciu správania materiálov;

11.

poukazuje na to, že dopyt trhu po obehových výrobkoch a službách je stále nedostatočný, čo predstavuje hlavnú prekážku pri uplatňovaní obehových obchodných modelov; nabáda národné, regionálne a miestne orgány, aby zohrávali stimulačnú úlohu a vykonávali nástroje na podporu prijatia obchodných modelov založených na kultúre používania, a nie na vlastníctve, stanovili predpisy o preprave textilných výrobkov (vrátane tokov odpadu) a obchode s nimi, presadzovali regulačné stimuly (ako je zníženie DPH alebo uplatňovanie zásady rozšírenej zodpovednosti výrobcu) na podporu prenájmu namiesto nákupu, platforiem spoločného využívania, spätného zberu, opätovného predaja a obchodov s tovarom z druhej ruky a propagovali opravy, zhodnocovanie a údržbu; uznáva tiež, že takéto obchodné modely môžu mať pozitívny vplyv na environmentálnu udržateľnosť v odvetviach zdravotnej starostlivosti, cestovného ruchu, stavebníctva a iných základných verejných služieb;

12.

víta iniciatívu na posilnenie postavenia spotrebiteľov v záujme zelenej transformácie (2) a následné normy EÚ, ktoré zabezpečia, aby spotrebitelia dostávali na mieste predaja informácie o obchodnej záruke trvanlivosti textilných výrobkov, ako aj relevantné informácie o ich opraviteľnosti; nabáda Komisiu, aby pokračovala v práci na minimálnych kritériách pre všetky druhy environmentálnych tvrdení v kontexte iniciatívy zameranej na ekologické tvrdenia (green claims) (3).

Zabezpečiť, aby sa dizajn pre obehovosť stal bežnou realitou

13.

uznáva, že dizajn zameraný na väčšiu trvanlivosť môže predĺžiť životnosť textilných, odevných, kožených výrobkov a obuvi, čím sa zníži odpad a celkové používanie pôvodných materiálov a chemických látok; víta prácu, ktorú vykonala Komisia pri vypracovaní záväzných špecifikácií ekodizajnu pre jednotlivé výrobky s cieľom zlepšiť výsledky textilných, odevných, kožených výrobkov a obuvi, pokiaľ ide o udržateľnosť, opätovnú použiteľnosť, opraviteľnosť, uzavretý recyklačný cyklus a povinný obsah recyklovaných vlákien;

14.

rozhodne podporuje potrebu spoločných noriem udržateľnosti, ktoré sa považujú za nevyhnutné na to, aby sa veľké značky zapojili do posudzovania vplyvov svojich produktov na životné prostredie;

15.

víta aspekty stratégie týkajúce sa jasnejších informácií o obehovosti odvetvia textilu, odevov, kože a obuvi a digitálneho pasu výrobkov na základe povinných požiadaviek na informácie o obehovosti a iných environmentálnych aspektoch; vyzýva Komisiu, aby sprístupnila digitálny pas výrobkov všetkým zainteresovaným stranám a spotrebiteľom a aby tento pas zahŕňal informácie o pracovných podmienkach a o oprave a opätovnom použití výrobkov;

16.

domnieva sa, že pri vymedzovaní minimálnych požiadaviek na textilné, odevné, kožené výrobky a obuv, ktorých cieľom by malo byť zlepšenie celkovej ekologickej rovnováhy počas celého životného cyklu, by sa mali dodržiavať tieto zásady: a) záruky týkajúce sa minimálnej trvanlivosti výrobku a súladu s požiadavkami na minimálnu trvanlivosť a jasné, ambiciózne a záväzné ciele pre opätovné použitie a prípravu na opätovné použitie; b) záruky opraviteľnosti a modularity vrátane osobitných parametrov na posúdenie jednoduchosti nedeštruktívneho rozobrania a skutočnosti, že základné časti výrobkov sú ľahko vymeniteľné a opraviteľné; c) záruky z hľadiska recyklovateľnosti vrátane obmedzení pre typy kombinácie rôznych materiálov, chemických látok, farbív a konečných úprav, ktoré nie sú v súlade s recykláciou, a možnosť podpory výrobkov, pre ktoré existuje dostupná a vyspelá recyklačná technológia; d) záruky na materiály udržateľného a etického pôvodu za predpokladu, že sa používajú dlhšie a sú recyklovateľné, s cieľom znížiť objem nových syntetických vlákien vyrábaných z fosílnych palív; e) záruky týkajúce sa maximálnych úrovní uvoľňovania mikroplastov počas výroby, fázy používania a na konci životnosti; f) záruky, že nové textilné, odevné, kožené výrobky a obuv sú vyrobené z určitého percenta tkanín, ktoré už boli použité;

17.

požaduje väčšiu mieru harmonizácie nariadenia REACH (4) so zásadami obehovosti, ktoré ovplyvňujú osobitosti odvetvia textilu, odevov, kože a obuvi, s cieľom uprednostniť úsilie o zníženie používania nebezpečných chemikálií, šíriť informácie o chemických látkach používaných v hotových výrobkoch a zabezpečiť vysledovateľnosť.

Posilniť úlohy miestnych orgánov pri prechode na obehové hospodárstvo

18.

sa domnieva, že regióny a obce zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore výskumu a inovácií v tomto odvetví, ako aj pri vytváraní synergií a prepojení s inými odvetviami a regiónmi, ktoré zasiahli rovnaké výzvy; vyzýva Komisiu, aby podporovala vytváranie, rozširovanie a prepájanie regionálnych inovačných zoskupení v oblasti obehového textilu v celej EÚ;

19.

víta skúsenosti získané v niektorých európskych regiónoch alebo priemyselných oblastiach, ako je Zelená dohoda na miestnej úrovni alebo pakt o obehovej móde (Circular Fashion Pact,), založené na dobrovoľných dohodách viacerých zainteresovaných strán s cieľom uľahčiť prechod odvetvia textilu, odevov, kože a obuvi na obehový model. V týchto modeloch sa stanovujú všeobecné ciele pre dané odvetvie a osobitné ciele pre každý segment hodnotového reťazca, ktoré reagujú na environmentálne, sociálne a hospodárske výzvy, ktorým tento sektor čelí, pričom sa v nich stanovujú osobitné záväzky pre výrobcov, správcov odpadu, miestne samosprávy, organizácie zodpovedné za zber, mimovládne organizácie a organizácie občianskej spoločnosti, výskumné a technologické centrá;

20.

uznáva, že podpora sociálnych podnikov pôsobiacich v odvetví opätovného použitia je mimoriadne dôležitá pre vytváranie miestnych, udržateľných a inkluzívnych pracovných miest (5), keďže sociálne podniky rozvíjajú postupy opätovného použitia na miestnej úrovni a prinášajú miestnym komunitám hmatateľné sociálne výhody a hospodárske zisky. Zdôrazňuje však, že sektor sociálnych podnikov musí reagovať na mnohé výzvy, aby dokázal byť konkurencieschopný a nepretržite poskytovať služby;

21.

vyzýva Komisiu, aby prijala usmernenia o tom, ako podporiť akceptáciu a partnerstvá v oblasti obehového hospodárstva medzi sociálnymi podnikmi a inými subjektmi vrátane spoločností poskytujúcich služby a obchodných subjektov, ktoré preskúmajú najmä príležitosti, ktoré ponúka opätovné použitie a oprava textilných výrobkov, ako súčasť nedávno prijatého akčného plánu EÚ pre sociálne hospodárstvo (6);

22.

uznáva, že účinnosť miestnych systémov zberu odpadu z odvetvia textilu, odevov, kože a obuvi zostáva kľúčovou výzvou, a pripomína, že celkové náklady súvisiace so zberom, triedením a recykláciou tohto odpadu by mali byť nižšie ako výdavky na nakladanie s odpadom z domácností, aby sa podporil účinný prechod odvetvia na obehové hospodárstvo;

23.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmerňujúce modely pre prípravu miestnych systémov zberu a nakladania s odpadom z odvetvia textilu, odevov, kože a obuvi, ktoré zohľadnia: a) konzultácie s občanmi pred navrhnutím opatrení na dosiahnutie cieľov; b) nástroje na podporu spolupráce medzi rôznymi aktérmi, ktoré môžu posilniť zber, spracovanie a predaj; c) mechanizmy na podporu hospodárskej udržateľnosti zberu a spracovania pre všetkých aktérov v hodnotovom reťazci (vrátane zásad rozšírenej zodpovednosti výrobcu). d) mechanizmy na uchovávanie a propagáciu už existujúcich najlepších postupov v oblasti opätovného použitia a opravy, ktoré predstavili miestne subjekty;

Podporiť udržateľné výrobné modely

24.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby do iniciatívy EÚ pre udržateľné výrobky zahrnula opatrenia na zákaz likvidácie nepredaných výrobkov (t. j. nadbytočných zásob, nepredaných zásob a vráteného tovaru, s osobitným dôrazom na tovar vrátený v rámci elektronického predaja) a stanovila ciele vo fáze výroby, ktoré môžu pomôcť predchádzať vzniku odpadu a odrádzať od nadprodukcie;

25.

vyzýva na zavedenie povinných minimálnych kritérií zeleného verejného obstarávania (7), ktorých rozsah sa určí na základe posúdenia vplyvu, ako aj požiadaviek týkajúcich sa stimulov členských štátov pre textilné výrobky; okrem toho navrhuje, aby Komisia vypracovala usmernenia o stimuloch a kritériách na zadávanie verejných a iných zákaziek, ktoré podporujú udržateľný rozvoj;

26.

vyzýva členské štáty, aby prijali právne predpisy o zelenom verejnom obstarávaní vo forme národných akčných plánov alebo stratégií a väčšmi zharmonizovali kritériá uplatňované na národnej úrovni s hlavnými zásadami EÚ (8); považuje tiež za potrebné vymieňať si miestne a regionálne poznatky a osvedčené postupy s cieľom podporiť a uľahčiť ich komplexnejšie a rozsiahlejšie uplatňovanie v praxi;

27.

vyjadruje želanie, aby sa Únia ako hlavný dovozca a vývozca v globálnom hodnotovom reťazci odvetvia textilu, odevov, kože a obuvi (9) stala globálnym lídrom v presadzovaní udržateľných a obehových hodnotových reťazcov v oblasti textilu, odevov, kože a obuvi a v inovačných technologických riešeniach a obchodných modeloch. Zároveň sa tým zabezpečí zelená a digitálna transformácia, riešenie spoločenských výziev a dodržiavanie povinností v oblasti udržateľnosti a malým a stredným výrobným podnikom sa umožní byť konkurencieschopnými z globálneho hľadiska;

28.

vyzýva Komisiu, aby pripravila novú legislatívnu iniciatívu s cieľom účinne zakázať uvádzanie výrobkov pochádzajúcich z nútenej práce vrátane detskej práce na trh EÚ; vyzýva na začlenenie textilu, odevov, kože a obuvi do právnych predpisov o náležitej starostlivosti podnikov v záujme udržateľnosti. Právny rámec v oblasti udržateľnosti by sa mal vzťahovať nielen na európskych výrobcov týchto výrobkov, ale aj na všetky podniky, ktoré ich v EÚ predávajú, bez ohľadu na to, kde boli vyrobené;

29.

sa domnieva, že je dôležité uvedomiť si nevyhnutnosť zapojiť do procesov spojených s výrobou/spracovaním/opätovným použitím malé aj veľké poľnohospodárske podniky vyrábajúce prírodné materiály (napríklad vlnu), ktoré zohrávajú významnú úlohu pri výrobe recyklovateľných textílií, a podporovať ich;

30.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytla osobitnú podporu technologickým investíciám do hodnotového reťazca a konkrétnym opatreniam v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, ktoré sú potrebné na dosiahnutie skutočnej transformácie výroby z lineárneho na obehovejší model v odvetví textilu, odevov, kože a obuvi, a nabáda na skúmanie a výrobu nových materiálov, ktoré možno získať z prepojenia medzi rôznymi výrobnými a recyklačnými odvetviami;

31.

odporúča, aby sa na úrovni EÚ prijalo jasné vymedzenie a rozsah rozšírenej zodpovednosti výrobcu s poplatkami podľa ekologickosti pre textilné, odevné, kožené výrobky a obuv s cieľom identifikovať, predchádzať, zmierňovať, ukončiť a zohľadňovať skutočné a možné nepriaznivé vplyvy na ľudské práva vrátane pracovných práv a na životné prostredie, a to tak v rámci vlastných činností podnikov, ako aj v rámci ich globálnych hodnotových reťazcov;

32.

poukazuje na to, že ekosystém odvetvia textilu, odevov, kože a obuvi si vyžaduje vysokokvalifikovanú pracovnú silu, ktorá by dokázala využiť potenciál tvorby pracovných miest, ktorý ponúka digitálna a zelená transformácia, zatiaľ čo v súčasnosti spĺňa vysoké kvalifikačné predpoklady len 13 % pracovnej sily (10). Treba zvýšiť konkurencieschopnosť MSP s cieľom udržať si talenty a rozvíjať nové, ako aj zlepšiť pracovné podmienky a produktivitu pri produkcii udržateľných surovín a textilných výrobkov v našom priemysle. V záujme prilákať kvalifikované mladé talenty a obohatiť MSP o zručnosti výbor podporuje vytvorenie rozsiahleho partnerstva v oblasti zručností pre textilný ekosystém s cieľom podporiť zvyšovanie úrovne zručností, rekvalifikáciu a nadobúdanie a prenos ekologických a digitálnych zručností vrátane znalostí o analýze životného cyklu a hodnotového reťazca; vyzýva Komisiu, aby pri definovaní nástrojov na podporu zamestnanosti v odvetví nakladania s výrobkami po používaní zohľadnila očakávaný nárast množstva textilných, odevných, kožených výrobkov a obuvi zozbieraných v dôsledku povinnosti separovaného zberu odpadu;

33.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že podľa dostupných údajov ženy tvoria väčšinu nízko platenej a nekvalifikovanej pracovnej sily v odvetví textilu, odevov, kože a obuvi; je presvedčený, že zlepšenie udržateľnosti dodávateľského reťazca zahŕňa dôležitý rozmer rodovej rovnosti a požaduje dohodnuté opatrenia na výrazné zlepšenie prístupu žien k vyšším pozíciám;

34.

podporuje tiež cielené využívanie zdrojov programu Erasmus+ na pilotné a experimentálne iniciatívy v oblasti odbornej prípravy a vysokoškolského vzdelávania, ktoré prispievajú k získavaniu ekologických a digitálnych zručností potrebných v odvetví textilu, odevov, kože a obuvi na zvýšenie ich príťažlivosti pre mladých ľudí a na podporu mobility pracovníkov;

35.

víta Pakt EÚ o zručnostiach (11), ktorého cieľom je maximalizovať vplyv investícií do zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie zamestnancov z celého ekosystému textilu, odevov, kože a obuvi vrátane módneho a maloobchodného segmentu odvetvia;

Premeniť odpad na zdroje

36.

konštatuje, že s vykonávaním nariadenia EÚ o triedenom zbere textilného odpadu od roku 2025 a pozitívnymi účinkami, ktoré by mali mať na zber odpadu a nakladanie s odpadom organizácie zodpovednosti výrobcov so sídlom v členských štátoch, sa očakáva, že na ďalší predaj bude pravdepodobne vhodný nižší podiel zozbieraných položiek v Európe a že sa zvýši podiel odpadu z odvetvia textilu, odevov, kože a obuvi z domácností po používaní, ktorý sa stane dostupným na recykláciu (12). Pokiaľ ide o zvýšenie recyklačnej kapacity EÚ, výbor navrhuje, aby sa pri plánovaní investícií zohľadnil vplyv na odvetvia upcyklácie a opätovného použitia, ktoré sú vo všeobecnosti náročnejšie na pracovnú silu, ako aj súvisiaci vplyv na zamestnanosť a sociálne začlenenie;

37.

sa domnieva, že miestna výroba recyklovaných vlákien môže zohrávať kľúčovú úlohu pri posilňovaní európskeho textilného hodnotového reťazca. Hoci odvetvie recyklácie textilu by sa po svojom zavedení a rozšírení mohlo stať samostatným a ziskovým, na túto transformáciu bude v krátkodobom horizonte potrebné financovanie, a to prípadne aj prostredníctvom systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu a inej podpory na prispôsobenie existujúceho priemyslu s cieľom zvýšiť kapacity vďaka recyklovaným výrobkom pre rôzne odvetvia – módu, automobilizmus, úžitkový textil, technické tkaniny atď.;

38.

víta zahrnutie a) odevov a iných textílií zbieraných separovane a pripravených na opätovné použitie, b) celulózových vlákien zhodnotených/recyklovaných z odpadu z odvetvia textilu, odevov, kože a obuvi a c) zmiešaných vlákien zhodnotených/recyklovaných z odpadu z odvetvia textilu, odevov, kože a obuvi do prioritného zoznamu tokov odpadu, čo umožní vypracovať ďalšie kritériá na ich vylúčenie z klasifikácie odpadu v EÚ ako stimul na zvýšenie kapacity odvetvia recyklácie tohto odpadu v EÚ.

---

(1)  Textil a životné prostredie: úloha dizajnu v európskom obehovom hospodárstve (EEA, 2022).

(2)  COM(2022) 143 – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia smernice 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o posilnenie postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie prostredníctvom lepšej ochrany pred nekalými praktikami a lepšieho informovania.

(3)  Initiative on substantiating green claims – Environment – Európska komisia (europa.eu).

(4)  Registrácia, hodnotenie, autorizácia a obmedzovanie chemikálií.

(5)  Sociálny podnik vytvára v priemere 20 až 35 pracovných miest na 1 000 ton tkanív zozbieraných na opätovné použitie. Zdroj: OECD/Európska komisia (2022), Policy brief on making the most of the social economy’s contribution to the circular economy (Politický dokument Ako čo najlepšie využiť príspevok sociálnej ekonomiky k obehovému hospodárstvu) a RREUSE (2021), Job creation in the re-use sector: Data insights from social enterprises (Vytváranie pracovných miest v sektore opätovného použitia: prehľad údajov o sociálnych podnikoch).

(6)  COM(2021) 778 final.

(7)  Zelené verejné obstarávanie sa nezaoberá len vplyvmi spotreby odvetvia textilu, odevov, kože a obuvi v súvislosti s verejným sektorom, ale má tiež potenciál vyslať silné signály na trh vo všeobecnosti s cieľom rozvíjať a posilňovať inovatívne, udržateľné a obehovejšie riešenia v oblasti výroby textilu, odevov, kože a obuvi a poskytovania služieb, ktoré môže prijať súkromný sektor.

(8)  Technická správa JRC (2020), EU Green Public Procurement (GPP) Criteria for Textile Products and Services Guidance Document.

(9)  V roku 2020 bolo do EÚ dovezených 8,7 miliónov ton textilných výrobkov v hodnote 125 miliárd EUR. Odevy predstavujú 45 % dovozu z hľadiska objemu, nasleduje bytový textil, ostatný textil a obuv (zdroj: Eurostat, 2021).

(10)  Eurostat, Prieskum o pracovnej sile, 2019.

(11)  https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1517&langId=sk.

(12)  Približne 1,7 milióna ton do roku 2030, podľa správy Scaling textile recycling in Europe – turning waste into value (Rozšírenie recyklácie textilu v Európe – premena odpadu na hodnotu), McKinsey (2021).