—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), a najmä na jej články 7, 8, 11, 12, 39, 40, 47 a 52,

—

so zreteľom na Chartu OSN, a najmä na jej články 1 a 2,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 2131 (XX) z 21. decembra 1965 s názvom Deklarácia o neprípustnosti zasahovania do vnútorných záležitostí štátov a o ochrane ich nezávislosti a zvrchovanosti,

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a najmä na jeho články 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 16 a 17, a protokol k tomuto dohovoru, a najmä na jeho článok 3,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2016 o strategickej komunikácii EÚ s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti Únii (1) a odporúčanie z 13. marca 2019 v súvislosti s hodnotením nadväzujúcim na opatrenia ESVČ dva roky po predložení správy EP o strategickej komunikácii EÚ s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti Únii (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2018 o kybernetickej obrane (3),

—

so zreteľom na spoločné oznámenia Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 5. decembra 2018 s názvom Akčný plán proti dezinformáciám (JOIN(2018)0036) a zo 14. júna 2019 s názvom Správa o vykonávaní akčného plánu proti dezinformáciám (JOIN(2019)0012),

—

so zreteľom na piatu správu o pokroku z 23. júna 2021 o vykonávaní spoločného rámca pre boj proti hybridným hrozbám z roku 2016 a spoločného oznámenia o zvyšovaní odolnosti a posilňovaní spôsobilosti riešiť hybridné hrozby z roku 2018 (SWD(2021)0729),

—

so zreteľom na akčný plán pre európsku demokraciu (COM(2020)0790),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. decembra 2020 s názvom Európske médiá v digitálnej dekáde: akčný plán na podporu obnovy a transformácie (COM(2020)0784),

—

so zreteľom na balík týkajúci sa aktu o digitálnych službách,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2021 s názvom Európske médiá v digitálnej dekáde: akčný plán na podporu obnovy a transformácie (4),

—

so zreteľom na Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií z roku 2018 a usmernenie k posilneniu Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií z roku 2021 (COM(2021)0262) a na odporúčania pre nový kódex postupov proti šíreniu dezinformácií, ktoré vydala skupina európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby v októbri 2021,

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov zo septembra 2021 s názvom Dezinformácie s vplyvom na EÚ: boj zatiaľ zvládame, ale ešte nie je vyhrané,

—

so zreteľom na návrh Komisie zo 16. decembra 2020 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o odolnosti kritických subjektov (COM(2020)0829) a na navrhovanú prílohu k tejto smernici,

—

so zreteľom na nariadenie (EÚ) 2019/452 Európskeho parlamentu a Rady z 19. marca 2019, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie (5) (nariadenie o preverovaní PZI) a usmernenie týkajúce nariadenia o prevereovaní PZI z marca 2020 (C(2020)1981),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 16. decembra 2020 s názvom Stratégia kybernetickej bezpečnosti EÚ v digitálnej dekáde (JOIN(2020)0018),

—

so zreteľom na články o zodpovednosti štátov za konanie v rozpore s medzinárodným právom, ktoré prijala Komisia pre medzinárodné právo,

—

so zreteľom na návrh Komisie zo 16. decembra 2020 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii a o zrušení smernice (EÚ) 2016/1148 (COM(2020)0823),

—

so zreteľom na súbor nástrojov EÚ z marca 2021 s opatreniami na zmiernenie rizika v oblasti kybernetickej bezpečnosti sietí 5G;

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881 zo 17. apríla 2019 o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 (6),

—

so zreteľom na štúdie, briefingy a podrobné analýzy, ktoré si vyžiadal Osobitný výbor pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií (INGE),

—

so zreteľom na vypočutie Frances Haugenovej z 8. novembra 2021, ktoré zorganizoval Výbor Európskeho parlamentu pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa spolu s ďalšími výbormi,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2021 o stave spôsobilostí EÚ v oblasti kybernetickej obrany (7),

—

so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, a najmä na cieľ č. 16 zameraný na presadzovanie mierových a inkluzívnych spoločností v záujme udržateľného rozvoja,

—

so zreteľom na správu o stave Únie za rok 2021 a vyhlásenie o zámere,

—

so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 10. septembra 2021 s názvom „Náš spoločný program“,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 10. júna 2020 s názvom Boj proti dezinformáciám o ochorení COVID-19 – Aké sú fakty (JOIN(2020)0008),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady z 15. novembra 2021 zmeniť svoj sankčný režim voči Bielorusku s cieľom rozšíriť kritériá označenia na osoby a subjekty, ktoré organizujú hybridné útoky a využívanie ľudí vykonávané bieloruským režimom alebo k nim prispievajú,

—

so zreteľom na svoje rozhodnutie z 18. júna 2020 o zriadení, pôsobnosti, počte členov a dobe trvania osobitného výboru pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií (8), prijaté podľa článku 207 rokovacieho poriadku,

—

zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Osobitného výboru pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií (A9-0022/2022),

A.

keďže zahraničné zasahovanie predstavuje závažné porušenie všeobecných hodnôt a zásad, na ktorých sa Únia zakladá, ako je ľudská dôstojnosť, sloboda, rovnosť, solidarita, úcta k ľudským právam a základným slobodám, demokracia a právny štát;

B.

keďže zahraničné zasahovanie, manipulácia s informáciami a dezinformácie sú porušením slobody prejavu a práva na informácie, ako sa stanovuje v článku 11 charty, a ohrozujú tieto slobody, ako aj demokratické procesy v EÚ a jej členských štátoch, ako je uskutočňovanie slobodných a spravodlivých volieb; keďže cieľom zahraničného zasahovania je prekrúcanie a nepravdivá prezentácia faktov, umelé nafúknutie jednostranných argumentov, diskreditácia informácií s cieľom degradovať politickú rétoriku a v konečnom dôsledku podkopať dôveru vo volebný systém, a teda aj v samotný demokratický proces;

C.

keďže Rusko sa angažuje v dezinformáciách s nevídanou zlovôľou a v nevídanom rozsahu v tradičných médiách a na platformách sociálnych médií s cieľom klamať svojich občanov doma a medzinárodné spoločenstvo v predvečer agresie voči Ukrajine, ktorú Rusko začalo 24. februára 2022, a počas nej, čo dokazuje, že dokonca aj informácie sa môžu stať zbraňami;

D.

keďže akékoľvek opatrenia proti zahraničnému zasahovaniu a manipulácii informácií musia takisto byť v súlade so slobodou prejavu a s právom na informácie; keďže Agentúra EÚ pre základné práva (FRA) zohráva kľúčovú úlohu pri hodnotení dodržiavania základných práv vrátane článku 11 charty s cieľom zabrániť neprimeraným opatreniam; keďže aktéri, ktorí sa dopúšťajú zahraničného zasahovania a manipulácie s informáciami, zneužívajú tieto slobody vo svoj prospech, a preto je nevyhnutné zintenzívniť preventívny boj proti zahraničnému zasahovaniu a manipulácii s informáciami, pretože demokracia závisí od informovaného rozhodovania ľudí;

E.

keďže z dôkazov vyplýva, že autoritárski zahraniční štátni a neštátni aktéri s nekalými úmyslami, napríklad Rusko, Čína a ďalší, používajú manipuláciu s informáciami a iné taktiky zasahovania na narúšanie demokratických procesov v EÚ; keďže tieto útoky, ktoré sú súčasťou stratégie hybridnej vojny a predstavujú porušenie medzinárodného práva, zavádzajú a klamú občanov a ovplyvňujú ich volebné správanie, znásobujú kontroverzné diskusie, rozdeľujú, polarizujú a využívajú zraniteľnosť spoločností, podporujú nenávistné prejavy, zhoršujú situáciu zraniteľných skupín, ktoré sa s väčšou pravdepodobnosťou stávajú obeťami dezinformácií, narúšajú integritu demokratických volieb a referend, zasievajú nedôveru voči národným vládam, verejným orgánom a liberálnemu demokratickému poriadku a majú za cieľ destabilizovať európsku demokraciu, a preto predstavujú vážnu hrozbu pre bezpečnosť a zvrchovanosť EÚ;

F.

keďže zahraničné zasahovanie je druh správania, ktoré ohrozuje alebo negatívne ovplyvňuje hodnoty, demokratické postupy, politické procesy, bezpečnosť štátov a občanov a schopnosť riešiť mimoriadne situácie; keďže takého zasahovanie má manipulatívnu povahu a vykonáva a financuje sa úmyselne a koordinovane; keďže osoby zodpovedné za takéto zasahovanie vrátane ich zástupných aktérov na vlastnom území a mimo neho môžu byť štátnymi alebo neštátnymi subjektmi a často im pri zahraničnom zasahovaní pomáhajú politickí spolupáchatelia v členských štátoch, ktorí z uprednostňovania zahraničných stratégií získavajú politické a hospodárske výhody; keďže tým, že zahraniční aktéri využívajú domácich zástupcov a spolupracujú s domácimi spojencami, sa stiera hranica medzi zahraničným a domácim zasahovaním;

G.

keďže taktiky zahraničného zasahovania majú mnoho podôb vrátane dezinformácií, potláčania informácií, manipulácie platforiem sociálnych médií, ich algoritmov a obchodných podmienok a reklamných systémov, kybernetických útokov, operácií zameraných na napadnutie a únik informácií (tzv. hack and leak) s cieľom získať prístup k informáciám o voličoch a zasahovať do legitímnosti volebného procesu, ohrozovania a obťažovania novinárov, výskumníkov, politikov a členov organizácií občianskej spoločnosti, tajných darov a pôžičiek politickým stranám, kampaniam uprednostňujúcim určitých kandidátov, organizáciám a médiám, falošných alebo zástupných médií a organizácií, angažovania elity (tzv. elite capture) a kooptácie, falošných osôb a identít, tlaku na vykonávanie sebacenzúry, nekorektného zneužívania historických, náboženských a kultúrnych naratívov, preberania kontroly nad kritickou infraštruktúrou, vyvíjania tlaku na štátnych príslušníkov iných krajín žijúcich v EÚ, využívania migrantov ako zbrane a špionáže; keďže tieto taktiky sa často navzájom kombinujú v záujme zvýšenia účinnosti;

H.

keďže manipulácia s informáciami a šírenie dezinformácií môžu slúžiť ekonomickým záujmom štátnych a neštátnych aktérov a ich zástupných aktérov a vytvárať ekonomickú závislosť, ktorú možno využiť na politické ciele; keďže vo svete nekinetickej medzinárodnej konkurencie môže byť zahraničné zasahovanie hlavným nástrojom na destabilizáciu a oslabenie cieľových náprotivkov alebo na zvýšenie vlastnej konkurenčnej výhody prostredníctvom vytvorenia kanálov vplyvu, závislostí v dodávateľskom reťazci, vydierania alebo nátlaku; keďže dezinformácie spôsobujú priame a nepriame hospodárske škody, ktoré sa systematicky nevyhodnocujú;

I.

keďže nepodložené tvrdenie je preukázateľne nepravdivá informácia, ktorej cieľom nie je spôsobiť škodu, zatiaľ čo dezinformácia je preukázateľne nepravdivá alebo zavádzajúca informácia, ktorá je zámerne vytvorená, prezentovaná alebo šírená s cieľom spôsobiť prostredníctvom oklamania verejnosti škodu alebo rušivý vplyv na spoločnosť, prípadne s cieľom dosiahnuť ekonomický zisk;

J.

keďže je potrebné, aby sa v rámci EÚ dohodlo na spoločných a podrobných vymedzeniach pojmov a metodike, aby sa zlepšilo spoločné chápanie hrozieb a vypracovali sa príslušné normy EÚ v záujme lepšieho pripisovania zodpovednosti a reakcie; keďže Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vykonala v tejto oblasti značné množstvo práce; keďže tieto vymedzenia pojmov musia zaručiť odolnosť voči vonkajšiemu zasahovaniu a dodržiavanie ľudských práv; keďže je nanajvýš dôležité rozvíjať na príslušných medzinárodných fórach spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi partnermi na spoločnom vymedzení zahraničného zasahovania s cieľom vytvoriť medzinárodné normy a štandardy; keďže EÚ by mala prevziať vedúcu úlohu pri vytváraní jasných medzinárodných pravidiel pre pripisovanie zodpovednosti za zahraničné zasahovanie;

K.

keďže pokusy o zahraničné zasahovanie sú v celosvetovom meradle čoraz častejšie, systémovejšie a sofistikovanejšie a opierajú sa o rozsiahle využívanie umelej inteligencie, čo sťažuje pripisovanie zodpovednosti;

L.

keďže je povinnosťou EÚ a jej členských štátov chrániť všetkých občanov a infraštruktúru, ako aj svoje demokratické systémy pred pokusmi o zahraničné zasahovanie; keďže sa však zdá, že EÚ a jej členským štátom chýbajú vhodné a dostatočné prostriedky na to, aby mohli lepšie predchádzať týmto hrozbám, odhaľovať ich, pripisovať za ne zodpovednosť, bojovať proti nim a zavádzať proti nim sankcie;

M.

keďže medzi mnohými tvorcami politík a občanmi všeobecne vládne všeobecná nedostatočná informovanosť o reálnom stave týchto otázok, čo môže neúmyselne prispievať k vyššej zraniteľnosti; keďže problematika dezinformačných kampaní nie je v popredí záujmu európskych tvorcov politík; keďže vypočutia a práca osobitného výboru INGE prispeli k verejnému uznaniu a kontextualizácii týchto otázok a úspešne položili základy európskej diskusie o zahraničnom zasahovaní; keďže dlhodobé zahraničné dezinformačné úsilie už prispelo k vzniku domácich dezinformácií;

N.

keďže transparentné monitorovanie stavu zahraničného zasahovania inštitucionálnymi orgánmi a nezávislými analytikmi a overovateľmi faktov v reálnom čase, účinná koordinácia ich činností a výmena informácií sú kľúčové nato, aby sa prijali vhodné opatrenia nielen na získanie informácií o prebiehajúcich škodlivých útokoch, ale aj na boj proti nim; keďže podobnú pozornosť je potrebné venovať mapovaniu spoločnosti a identifikácii jej najzraniteľnejších častí, ktoré sú najviac náchylné voči zahraničnej manipulácii a dezinformáciám, a odstraňovaniu príčin tejto zraniteľnosti;

O.

keďže prvoradá priorita obrany EÚ, teda odolnosť občanov EÚ voči zahraničnému zasahovaniu a manipulácii s informáciami, si vyžaduje dlhodobý a celospoločenský prístup, ktorý začína na úrovni vzdelávania a pokračuje zvyšovaním povedomia o problémoch v ranom štádiu;

P.

keďže na všetkých úrovniach verejnej správy a vo všetkých sektoroch je potrebné spolupracovať a koordinovať úsilie medzi členskými štátmi, na úrovni EÚ a s podobne zmýšľajúcimi krajinami, ako aj s občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom s cieľom identifikovať zraniteľné miesta, odhaľovať útoky a neutralizovať ich; keďže je naliehavo potrebné zosúladiť vnímanie hrozieb s národnou bezpečnosťou;

Q.

keďže situačné povedomie, robustné demokratické systémy, silný právny štát a živá občianska spoločnosť, včasné varovanie a posúdenie hrozieb sú prvými krokmi v boji proti manipulácii s informáciami a zasahovaniu; keďže napriek všetkému pokroku dosiahnutému pri zvyšovaní informovanosti o zahraničnom zasahovaní si mnohí ľudia vrátane tvorcov politík a úradníkov pracujúcich v oblastiach, na ktoré sa zahraničné zasahovanie potenciálne zameriava, ešte stále neuvedomujú potenciálne riziká, ktoré sú s ním spojené, a nevedia, ako ich riešiť;

R.

keďže vysokokvalitné, udržateľne a transparentne financované a nezávislé spravodajské médiá a profesionálna žurnalistika sú základom slobody a plurality médií a právneho štátu, a preto sú aj pilierom demokracie a najlepšou odpoveďou na dezinformácie; keďže niektorí zahraniční aktéri využívajú slobodu západných médií na šírenie dezinformácií; keďže profesionálne média a tradičná žurnalistika ako zdroj kvalitných informácií prežívajú v digitálnej ére náročné časy; keďže v záujme zabezpečenia kvalitných novinárskych analýz a vysokých redakčných noriem je nevyhnutné zaistiť kvalitné vzdelávanie a odbornú príprava novinárov v EÚ aj mimo nej; keďže EÚ musí naďalej podporovať žurnalistiku v digitálnom prostredí; keďže dôležitú úlohu by mala zohrávať komunikácia založená na vedeckých poznatkoch;

S.

keďže úloha redakčne nezávislých verejnoprávnych médií je pri poskytovaní vysokokvalitných a nestranných informačných služieb širokej verejnosti zásadná a nenahraditeľná a musí byť chránená pred prevzatím kontroly so zlým úmyslom a posilňovaná ako základný pilier boja proti dezinformáciám;

T.

keďže rôzne zainteresované strany a inštitúcie používajú na analýzu zahraničného zasahovania rozdielne metodiky a vymedzenia pojmov, a to s rôznymi úrovňami zrozumiteľnosti, a keďže tieto rozdiely môžu znemožňovať porovnateľné monitorovanie, analýzu a posúdenie úrovne ohrozenia, čo sťažuje spoločné úsilie; keďže na zlepšenie spoločnej analýzy hrozieb je potrebné vymedzenie pojmu a metodika na úrovni EÚ;

U.

keďže je potrebné doplniť terminológiu, ktorá sa zameriava na obsah, ako sú nepravdivé alebo zavádzajúce správy, nepodložené tvrdenia a dezinformácie, o termíny, ktoré sa zameriavajú na správanie, aby bolo možné náležite opísať daný problém; keďže táto terminológia by sa mala zosúladiť a dôsledne dodržiavať;

V.

keďže odborná príprava v oblasti mediálnej a digitálnej gramotnosti detí aj dospelých a zvyšovanie ich informovanosti sú dôležité nástroje na posilnenie odolnosti občanov proti pokusom o zasahovanie do informačného priestoru a predchádzanie manipulácii a polarizácii; keďže spoločnosti s vyššou mierou mediálnej gramotnosti sú vo všeobecnosti odolnejšie voči zahraničnému zasahovaniu; keďže novinárske pracovné metódy, ako je konštruktívna žurnalistika, by mohli pomôcť posilniť dôveru občanov v žurnalistiku;

W.

keďže manipulácia s informáciami môže mať mnoho podôb, napríklad šírenie dezinformácií a úplne falošných správ, skresľovanie skutočností, naratívov a vyjadrení názoru, potláčanie určitých informácií alebo názorov, vytrhávanie informácií z kontextu, manipulácia s pocitmi ľudí, propagovanie nenávistných prejavov, propagovanie určitých názorov na úkor iných a obťažovanie osôb s cieľom umlčať ich a utláčať; keďže jedným z cieľov manipulácie s informáciami je vytvoriť chaos, a tak podporiť stratu dôvery občanov v starých a nových strážcov informácií; keďže medzi slobodou prejavu a propagáciou nenávistných prejavov a dezinformácií existuje len tenká hranica, ktorá by sa nemala zneužívať;

X.

keďže Azerbajdžan, Čína, Turecko a Rusko a iné krajiny sa zameriavajú na novinárov a oponentov v Európskej únii, ako v prípade azerbajdžanského blogera a predstaviteľa opozície Mahammada Mirzaliho v Nantes alebo tureckého novinára Erka Acarera v Berlíne;

Y.

keďže existujú konkrétne dôkazy o tom, že demokratické procesy v EÚ sú terčom dezinformačných kampaní, ktoré spochybňujú demokratické ideály a základné práva, a o tom, že sa do nich zasahuje; keďže dezinformácie týkajúce sa okrem iného tém ako rodová rovnosť, LGBTIQ+, sexuálne a reprodukčné zdravie a práva a menšiny sú formou dezinformácií, ktoré ohrozujú ľudské práva, oslabujú digitálne a politické práva, ako aj bezpečnosť a ochranu subjektov, proti ktorým sú namierené, a spôsobujú rozkol a nejednotnosť medzi členskými štátmi; keďže počas volebných kampaní bývajú politické kandidátky neprimerane často terčom sexistických naratívov, čo vedie k tomu, že ženy sú odrádzané od účasti na demokratických procesoch; keďže osoby, ktoré vedú tieto dezinformačné kampane pod zámienkou presadzovania „tradičných“ alebo „konzervatívnych“ hodnôt, vytvárajú strategické spojenectvá s miestnymi partnermi s cieľom získať prístup k miestnym spravodajským informáciám a údajne dostávajú milióny eur zo zahraničných zdrojov;

Z.

keďže popri štátnych inštitúciách, žurnalistoch, tvorcoch verejnej mienky a súkromnom sektore aj každá časť spoločnosti a každý jednotlivec zohrávajú dôležitú úlohu pri odhaľovaní a zastavovaní šírenia dezinformácií a varovaní ohrozených osôb v ich okolí; keďže občianska spoločnosť, akademická obec a novinári už výrazne prispeli k zvýšeniu informovanosti verejnosti a zvýšeniu odolnosti spoločnosti, a to aj v spolupráci so svojimi náprotivkami v partnerských krajinách;

AA.

keďže organizácie občianskej spoločnosti zastupujúce menšiny a ľudskoprávne organizácie v celej Európe sú naďalej nedostatočne financované, hoci zohrávajú kľúčovú úlohu pri zvyšovaní povedomia a v boji proti dezinformáciám; keďže organizácie občianskej spoločnosti by mali mať primerané zdroje, aby mohli zohrávať svoju úlohu pri obmedzovaní vplyvu zahraničného zasahovania;

AB.

keďže je dôležité mať jednoduchý a včasný prístup k informáciám zo spoľahlivých zdrojov a založeným na faktoch, keď sa začnú šíriť dezinformácie;

AC.

keďže je potrebné rýchlo odhaliť útoky vo forme zahraničného zasahovania a pokusy o manipuláciu informačnej sféry, aby proti nim bolo možné bojovať; keďže analýza spravodajských informácií a situačné povedomie EÚ závisia od ochoty členských štátov vymieňať si informácie; keďže predsedníčka Európskej komisie navrhla zvážiť zriadenie spoločného centra EÚ pre situačné povedomie; keďže prevencia a iniciatívne opatrenia vrátane predbežného vyvracania dezinformácií a zdravého informačného ekosystému sú oveľa účinnejšie ako následné overovanie faktov a vyvracanie informácií, ktoré má oveľa menší dosah ako pôvodné dezinformácie; keďže EÚ a jej členské štáty na prijatie takýchto opatrení v súčasnosti nemajú dostatočné kapacity; keďže nové analytické nástroje založené na umelej inteligencii, ako je litovská Debunk.eu, by mohli pomôcť odhaľovať útoky, vymieňať si poznatky a informovať verejnosť;

AD.

keďže dezinformácie prekvitajú v prostredí slabého alebo roztriešteného naratívu na národnej úrovni alebo na úrovni EÚ a vďaka polarizovaným a emotívnym debatám a využívajú slabé stránky a predsudky v spoločnosti alebo medzi jednotlivcami a keďže dezinformácie narúšajú verejnú diskusiu o voľbách a iných demokratických procesoch a môžu občanom sťažovať prijímanie informovaných rozhodnutí;

AE.

keďže online platformy môžu byť ľahko prístupné a dostupné nástroje pre ľudí zapojených do manipulácie s informáciami a iného zasahovania, ako je nenávisť a obťažovanie, narúšanie zdravia a bezpečnosti našich online komunít, umlčanie odporcov, špionáž alebo šírenie dezinformácií; keďže sa ukázalo, že ich fungovanie podporuje polarizované a extrémne názory na úkor informácií založených na faktoch; keďže tieto platformy majú svoje vlastné záujmy a pri spracúvaní informácií nemusia byť neutrálne; keďže niektoré online platformy výrazne profitujú zo systému, ktorý posilňuje rozdelenie, extrémizmus a polarizáciu; keďže online priestor sa stal rovnako dôležitým pre našu demokraciu ako fyzický priestor, a preto potrebuje zodpovedajúce pravidlá;

AF.

keďže platformy zrýchľujú a zhoršujú šírenie nepodložených tvrdení a dezinformácií bezprecedentným spôsobom, ktorý so sebou prináša mnohé výzvy; keďže online platformy majú kontrolu nad tokom informácií a online reklamou, keďže platformy na riadenie týchto tokov navrhujú a používajú algoritmy a keďže platformy nie sú transparentné, nemajú vhodné postupy na overovanie identity, používajú nejasnú a nejednoznačnú terminológiu a poskytujú len slabé alebo vôbec žiadne informácie o návrhu, používaní a vplyvoch týchto algoritmov; keďže návyková zložka algoritmov online platforiem vytvorila vážny problém v oblasti verejného zdravia, ktorý je potrebné riešiť; keďže online platformy by mali byť zodpovedné za škodlivé účinky svojich služieb, pretože niektoré platformy si boli vedomé nedostatkov vo svojich algoritmoch, najmä ich úlohy pri šírení kontroverzného obsahu, ale neriešili ich s cieľom maximalizovať zisk, ako to odhalili oznamovatelia;

AG.

keďže v reakcii na ruskú vojenskú agresiu proti Ukrajine zaslali predsedovia vlád Estónska, Lotyšska, Litvy a Poľska 27. februára 2022 výkonným riaditeľom veľkých technologických platforiem sociálnych médií (Twitter, Alphabet, YouTube a Meta) list, v ktorom okrem iného vyzvali na pozastavenie účtov, ktoré sa angažujú na vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti a ich glorifikovaní, na posilnenie moderovania obsahu v ruskom a ukrajinskom jazyku, na úplnú a okamžitú demonetizáciu všetkých účtov šíriacich dezinformácie páchané ruskou a bieloruskou vládou a na pomoc používateľom, ktorí sa snažia nájsť dôveryhodné informácie o vojne na Ukrajine;

AH.

keďže v celej EÚ sa vedú kampane zamerané na zasahovanie a manipuláciu s informáciami v súvislosti so všetkými opatreniami proti šíreniu ochorenia COVID-19 vrátane očkovania, pričom online platformy nedokázali skoordinovať svoje úsilie o ich potlačenie a mohli dokonca prispieť k ich šíreniu; keďže takéto dezinformácie môžu predstavovať ohrozenie života, ak odrádzajú ľudí od očkovania alebo podporujú falošnú liečbu; keďže táto pandémia vyostrila systémový boj medzi demokraciou a autoritárstvom a podnietila autoritárskych štátnych a neštátnych aktérov, ako je Čína a Rusko, k nasadeniu širokej škály otvorených a skrytých nástrojov v snahe destabilizovať ich demokratické náprotivky; keďže kauza Facebook Papers odhalila zlyhanie platformy v boji proti dezinformáciám týkajúcim sa očkovania, a to aj v anglickom jazyku; keďže situácia je ešte horšia v prípade dezinformácií o očkovaní, ktoré nie sú v angličtine; keďže tento problém sa týka všetkých platforiem;

AI.

keďže mnohí predajcovia registrovaní v EÚ predávajú neautentické označenia „páči sa mi to“, sledovateľov, komentáre a zdieľania každému aktérovi, ktorý chce umelo zvýšiť svoju viditeľnosť online; keďže je nemožné identifikovať legitímne používanie takýchto služieb, pričom medzi škodlivé použitia patrí manipulácia volieb a iných demokratických procesov, propagácia podvodov, negatívne recenzie na výrobky konkurenta, podvádzanie inzerentov a vytváranie falošných profilov diskutérov, ktoré sa využívajú na formovanie konverzácie, osobné útoky a umelé nafúknutie určitých názorov, ktorým by sa inak nedostalo pozornosti; keďže zahraničné režimy, ako sú Rusko a Čína, vo veľkom rozsahu využívajú tieto online nástroje na ovplyvnenie verejnej diskusie v európskych krajinách; keďže dezinformácie môžu destabilizovať európsku demokraciu;

AJ.

keďže sociálne platformy, digitálne zariadenia a aplikácie zbierajú a uchovávajú obrovské množstvá veľmi podrobných osobných a často citlivých údajov o každom používateľovi; keďže tieto údaje umožňujú ich používateľom predvídať tendencie správania, posilňovať kognitívne predsudky a orientovať rozhodovanie určitým smerom; keďže tieto údaje sa využívajú na komerčné účely; keďže opakovane dochádza k únikom údajov na úkor bezpečnosti obetí takýchto únikov a príslušné údaje sa môžu predávať na čiernom trhu; keďže tieto databázy by mohli predstavovať zlaté bane pre aktérov so zlými úmyslami, ktorí sa chcú zamerať na určité skupiny alebo jednotlivcov;

AK.

keďže platformy sa vo všeobecnosti navrhujú tak, aby sa zabezpečilo, že v porovnaní s možnosťou zdieľať údaje je možnosť nezdieľať údaje neintuitívna, ťažkopádna a časovo náročná;

AL.

keďže online platformy sú súčasťou väčšiny oblastí nášho života a šírenie informácií na platformách môže mať obrovský vplyv na naše myslenie a správanie, napríklad pokiaľ ide o naše volebné, ekonomické a sociálne preferencie alebo správanie a výber informačných zdrojov, a keďže tieto rozhodnutia verejného významu sú dnes v skutočnosti podmienené komerčnými záujmami súkromných spoločností;

AM.

keďže mechanizmy na spravovanie algoritmov a iné prvky sociálnych platforiem formujú online konverzáciu a sú navrhnuté na maximalizáciu interakcie; keďže tieto prvky podľa opakovaných správ podporujú obsah, ktorý má za následok polarizáciu, radikalizáciu a diskrimináciu, a udržiavajú používateľov v podobne zmýšľajúcich kruhoch; keďže to vedie k postupnej radikalizácii používateľov platforiem, ako aj k deformácii a kontaminácii procesov kolektívnej diskusie, a nie k ochrane demokratických procesov a jednotlivcov; keďže nekoordinované kroky platforiem viedli k nezrovnalostiam v ich činnosti a umožnili šírenie dezinformácií medzi platformami; keďže obchodný model získavania peňazí šírením polarizujúcich informácií a navrhovaním algoritmov robí z platforiem jednoduchý cieľ manipulácie zo strany zahraničných nepriateľských aktérov; keďže platformy sociálnych médií by mohli byť navrhnuté inak, aby podporovali zdravšiu verejnú sféru online;

AN.

keďže vytváranie deepfake zvukových a audiovizuálnych materiálov je s príchodom cenovo dostupných a ľahko použiteľných technológií čoraz jednoduchšie a šírenie takéhoto materiálu sa stáva exponenciálne rastúcim problémom; keďže v súčasnosti sa 90 % výskumu venuje vývoju deepfakes, no len 10 % ich odhaľovaniu;

AO.

keďže samoregulačné systémy, ako je Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií z roku 2018, viedli k zlepšeniam; keďže spoliehanie sa na dobrú vôľu platforiem však neprináša výsledky a ani nie je efektívne, pričom takýto postoj priniesol len zopár zmysluplných údajov o ich celkovom vplyve; keďže platformy okrem toho prijali individuálne opatrenia rôzneho stupňa a účinku, ktoré ponechávajú otvorené zadné dvierka, a tak sa obsah môže šíriť ďalej, aj keď bol stiahnutý; keďže je potrebné stanoviť jasné pravidlá a sankcie, aby mal kódex postupov dostatočný účinok na online prostredie;

AP.

keďže akčný plán pre európsku demokraciu má za cieľ posilniť kódex postupov z roku 2018 a spolu s aktom o digitálnych službách predstavuje odklon od samoregulačného prístupu, pričom si kladie za cieľ zaviesť viac záruk a ochrany pre používateľov zvýšením autonómie a prekonaním pasivity v súvislosti s ponúkanými službami, zavádzaním opatrení, ktoré budú od spoločností vyžadovať väčšiu transparentnosť a zodpovednosť, a zavádzaním viac povinností pre platformy;

AQ.

keďže súčasné opatrenia proti dezinformačným kampaniam na online platformách nie sú účinné ani odrádzajúce a umožňujú platformám naďalej propagovať diskriminačný a škodlivý obsah;

AR.

keďže v porovnaní so správou obsahu v angličtine platformy vyčleňujú výrazne menej zdrojov na správu obsahu v menej používaných jazykoch, či dokonca aj v rozšírených jazykoch iných ako angličtina;

AS.

keďže postupy platforiem na podávanie sťažností a odvolaní sú vo všeobecnosti nedostatočné;

AT.

keďže v posledných mesiacoch niekoľko hlavných aktérov dodržiava pravidlá cenzúry, napríklad počas ruských parlamentných volieb v septembri 2021, keď Google a Apple odstránili aplikácie Inteligentné hlasovanie zo svojich obchodov v Rusku;

AU.

keďže v dôsledku nedostatočnej transparentnosti, pokiaľ ide o voľby algoritmov zo strany platforiem, je takmer nemožné overiť tvrdenia platforiem o tom, čo robia v rámci boja proti manipulácii s informáciami a zasahovaniu, a výsledný efekt ich činnosti; keďže existujú rozpory medzi deklarovaným účinkom úsilia platforiem v ich ročných sebahodnoteniach a jeho skutočnou účinnosťou, ako sa ukázalo v nedávnej kauze Facebook Papers;

AV.

keďže netransparentný charakter cielenej reklamy vedie k tomu, že veľký objem online reklamy od uznávaných značiek, niekedy dokonca od verejných inštitúcií, končí na webových sídlach, ktoré nabádajú k terorizmu a obsahujú nenávistné prejavy a dezinformácie, a financuje rast takýchto webových sídel bez vedomia alebo súhlasu inzerentov;

AW.

keďže trh s online reklamou ovláda malý počet veľkých spoločností v oblasti reklamných technológií, ktoré si trh rozdeľujú medzi sebou, pričom najväčšími hráčmi sú spoločnosti Google a Facebook; keďže táto vysoká koncentrácia trhu v zopár spoločnostiach je spojená s výraznou nerovnováhou síl; keďže používanie techník návnady na klikanie a schopnosť týchto niekoľkých aktérov určiť, ktorý obsah speňažiť a ktorý nie, hoci algoritmy, ktoré používajú, nedokážu rozlišovať medzi dezinformáciami a normálnym spravodajským obsahom, predstavujú hrozbu pre diverzifikované médiá; keďže trh s cielenou reklamou je absolútne netransparentný; keďže spoločnosti v oblasti reklamných technológií nútia značky, aby prevzali zodpovednosť za ich nedbanlivosť pri monitorovaní umiestňovania reklám;

AX.

keďže zvládnutie hrozieb pre kritickú infraštruktúru, najmä ak sú súčasťou synchronizovanej, zlomyseľnej hybridnej stratégie, si vyžaduje koordinované spoločné úsilie vo všetkých sektoroch, na rôznych úrovniach – na úrovni EÚ a na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni – a v rôznom čase;

AY.

keďže Komisia navrhla novú smernicu na zlepšenie odolnosti kritických subjektov poskytujúcich základné služby v EÚ, ktorá obsahuje navrhovaný zoznam nových druhov kritickej infraštruktúry; keďže zoznam služieb bude uvedený v prílohe k smernici;

AZ.

keďže rastúca globalizácia rozdelenia práce a výrobných reťazcov viedla k rozdielom v oblasti výroby a zručností v kľúčových odvetviach v celej Únii; keďže to spôsobilo veľkú závislosť EÚ od dovozu mnohých základných výrobkov a primárnych aktív pochádzajúcich zo zahraničia, ktoré môžu mať zabudované zraniteľné miesta; keďže odolnosť dodávateľského reťazca by mala patriť medzi priority činiteľov EÚ s rozhodovacou právomocou;

BA.

keďže priame zahraničné investície (PZI) – investície tretích krajín a zahraničných spoločností – do strategických odvetví v EÚ, ale aj v susedných oblastiach, ako je západný Balkán, najmä akvizícia kritických štruktúr Čínou, sú v posledných rokoch čoraz väčším dôvodom na obavy vzhľadom na rastúci význam prepojenia medzi obchodom a bezpečnosťou; keďže tieto investície predstavujú riziko vytvorenia hospodárskej závislosti a straty znalostí v kľúčových výrobných a priemyselných odvetviach;

BB.

keďže otvorená strategická autonómia EÚ si vyžaduje kontrolu európskej strategickej infraštruktúry; keďže Komisia a členské štáty vyjadrujú čoraz väčšie obavy v súvislosti s bezpečnosťou a kontrolou technológií a infraštruktúry v Európe;

BC.

keďže aktéri so zlými úmyslami, ktorí sa snažia zasahovať do volebných procesov, využívajú otvorenosť a pluralitu našich spoločností ako strategickú zraniteľnosť na útok na demokratické procesy a odolnosť EÚ a jej členských štátov; keďže práve v kontexte volebných procesov sa zahraničné zasahovanie stáva nebezpečnejším, pretože občania sa opäť zapájajú do bežnej politickej účasti a sú na nej viac zaangažovaní;

BD.

keďže osobitná povaha zahraničného zasahovania do volebných procesov a využívanie nových technológií v tomto smere, ako aj ich potenciálne účinky predstavujú obzvlášť nebezpečné hrozby pre demokraciu; keďže zahraničné zasahovanie do volebných procesov ďaleko presahuje rámec „informačnej vojny“ na sociálnych sieťach a zameriava sa na napádanie účtov konkrétnych kandidátov, zacieľuje sa na databázy a na získanie prístupu k informáciám o registrovaných voličoch, pričom priamo zasahuje do normálneho fungovania, konkurenčného boja a legitímnosti volebného procesu; keďže cieľom zahraničného zasahovania je vyvolať pochybnosti, neistotu a nedôveru a nielen zmeniť výsledok volieb, ale aj spochybniť legitimitu celého volebného procesu;

BE.

keďže existuje presvedčivý súbor dôkazov o tom, že zahraniční aktéri aktívne zasahujú do demokratického fungovania EÚ a jej členských štátov, a to najmä počas volebného a referendového obdobia, prostredníctvom operácií skrytého financovania;

BF.

keďže napríklad Rusko, Čína a iné autoritárske režimy nasmerovali viac ako 300 miliónov USD do 33 krajín, aby zasahovali do demokratických procesov, a do skrytého financovania sa zapojili aj ďalší aktéri, ako sú Irán a Venezuela, aktéri z Blízkeho východu a krajnej pravice v USA; keďže tento trend sa jasne zrýchľuje; keďže polovica týchto prípadov sa týka aktivít Ruska v Európe; keďže korupcia a nezákonné pranie špinavých peňazí sú jedným zo zdrojov financovania politiky z autoritárskych tretích krajín;

BG.

keďže mediálne nástroje vytvorené zahraničnými darcami netransparentným spôsobom sa stali veľmi účinnými pri zhromažďovaní veľkého počtu sledovateľov a vytváraní angažovanosti;

BH.

keďže tieto operácie financujú extrémistické, populistické, antieurópske politické strany a niektoré ďalšie strany a jednotlivci alebo hnutia zamerané na prehlbovanie roztrieštenosti spoločnosti a oslabovanie legitímnosti európskych alebo vnútroštátnych verejných orgánov; keďže to pomohlo rozšíreniu dosahu týchto strán alebo hnutí;

BI.

keďže Rusko sa snaží nadviazať kontakty so stranami, osobnosťami a hnutiami s cieľom využiť aktérov v rámci inštitúcií EÚ na legitimizáciu ruských pozícií a zástupných vlád, lobovať za oslobodenie od sankcií a zmierniť dôsledky medzinárodnej izolácie; keďže politické strany, ako sú rakúska Freiheitliche Partei Österreichs, francúzske Rassemblement National a talianska Lega Nord, podpísali dohody o spolupráci so stranou ruského prezidenta Vladimíra Putina Zjednotené Rusko a teraz čelia obvineniam médií, že sú ochotné prijať politické financovanie z Ruska; keďže ďalšie európske strany, napríklad nemecká Alternatíva pre Nemecko (AfD), maďarské strany Fidesz a Jobbik a Brexit Party v Spojenom kráľovstve, majú údajne tiež úzky kontakt s Kremľom, pričom AfD a Jobbik tiež pôsobili ako tzv. „volební pozorovatelia“ pri voľbách kontrolovaných Kremľom, napríklad v Donecku a Luhansku na východnej Ukrajine, s cieľom monitorovať a legitimizovať voľby sponzorované Ruskom; keďže zistenia o úzkych a pravidelných kontaktoch medzi ruskými predstaviteľmi a zástupcami skupiny katalánskych separatistov v Španielsku, ako aj medzi ruskými predstaviteľmi a najväčším súkromným darcom pre kampaň za vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ si vyžadujú dôkladné prešetrenie a sú súčasťou širšej stratégie Ruska využiť každú príležitosť na manipuláciu s diskusiou s cieľom podporiť destabilizáciu;

BJ.

keďže Skupina štátov proti korupcii (GRECO) Rady Európy a Benátska komisia už vydali rozsiahle odporúčania na zúženie priestoru pre možné zasahovanie zahraničných aktérov prostredníctvom financovania politiky;

BK.

keďže volebné zákony, najmä ustanovenia o financovaní politických aktivít, nie sú na úrovni EÚ dostatočne dobre koordinované, a preto umožňujú zahraničným subjektom poskytovať financovanie neprehľadnými spôsobmi; keďže právne vymedzenie politických darov je príliš úzke a umožňuje, aby sa v Európskej únii poskytovali nepeňažné príspevky zo zahraničia;

BL.

keďže v niektorých členských štátoch politická reklama online nepodlieha pravidlám politickej reklamy offline; keďže politická reklama na internete je veľmi netransparentná, čo regulačným orgánom znemožňuje presadzovať limity výdavkov a zabrániť nelegálnym zdrojom financovania, čo môže mať katastrofálne dôsledky pre integritu našich volebných systémov;

BM.

keďže nedostatočná transparentnosť financovania vytvára prostredie pre korupciu, ktorá často sprevádza zahraničné financovanie a investície;

BN.

keďže nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií (9) sa v súčasnosti reviduje s cieľom dosiahnuť vyššiu úroveň transparentnosti, pokiaľ ide o financovanie politických aktivít;

BO.

keďže úloha politických nadácií v posledných rokoch vzrástla a vo väčšine prípadov zohrávajú pozitívnu úlohu v politike a pri posilňovaní demokracie, ale v niektorých prípadoch sa môžu stať nepredvídateľným prostriedkom škodlivých foriem financovania a nepriameho zasahovania;

BP.

keďže moderné technológie a digitálne aktíva, napríklad kryptomena, sa používajú na zakrytie nezákonných finančných transakcií politických subjektov a politických strán;

BQ.

keďže výskyt kybernetických útokov a kybernetických incidentov vedených nepriateľskými štátnymi a neštátnymi aktérmi sa v posledných rokoch rýchlo zvyšuje; keďže viacero kybernetických útokov, napríklad celosvetové e-mailové kampane cieleného phishingu zamerané na strategické štruktúry skladovania vakcín a kybernetické útoky proti Európskej agentúre pre lieky (EMA), Európskemu orgánu pre bankovníctvo, nórskemu parlamentu a mnohým ďalším subjektom boli vysledované k hackerským skupinám podporovaným štátom, ktoré sú prevažne prepojené s ruskou a čínskou vládou;

BR.

keďže Európska únia je odhodlaná uplatňovať v kybernetickom priestore existujúce medzinárodné právo, najmä Chartu OSN; keďže zahraniční aktéri so zlými úmyslami zneužívajú absenciu silného právneho medzinárodného rámca v kybernetickej oblasti;

BS.

keďže členské štáty zintenzívnili spoluprácu v oblasti kybernetickej obrany v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), a to aj vytvorením tímov rýchlej kybernetickej reakcie; keďže Program rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP) do svojich pracovných programov zahrnul spravodajstvo, zabezpečenú komunikáciu a kybernetickú obranu; keďže súčasná kapacita čeliť kybernetickým hrozbám je obmedzená v dôsledku nedostatku ľudských a finančných zdrojov, napríklad v kritických štruktúrach, ako sú nemocnice; keďže EÚ sa zaviazala investovať 1,6 miliardy eur z programu Digitálna Európa (10) do reakčnej kapacity a zavádzania nástrojov kybernetickej bezpečnosti pre verejnú správu, podniky a jednotlivcov, ako aj do rozvoja spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom;

BT.

keďže nedostatky a fragmentácia na úrovni spôsobilostí a stratégií EÚ v kybernetickej oblasti sa stávajú čoraz väčším problémom, ako zdôraznil Európsky dvor audítorov (11); keďže súbor nástrojov kybernetickej diplomacie EÚ, zriadený v máji 2019, preukázal pridanú hodnotu spoločnej diplomatickej reakcie EÚ na škodlivé kybernetické činnosti; keďže Rada sa 30. júla 2020 po prvýkrát rozhodla uložiť reštriktívne opatrenia voči jednotlivcom, subjektom a orgánom zodpovedným za rôzne kybernetické útoky alebo zapojeným do takýchto útokov;

BU.

keďže zahraniční štátni aktéri v rozsiahlej miere nezákonne využívajú programy sledovania, napríklad Pegasus, a zacieľujú sa na novinárov, aktivistov v oblasti ľudských práv, akademických pracovníkov, vládnych úradníkov a politikov vrátane európskych hláv štátov; keďže členské štáty tiež využili špionážny softvér na sledovanie;

BV.

keďže zahraniční aktéri so zlými úmyslami, ktorí chcú v EÚ podnecovať rozkoly, sa čoraz viac zameriavajú na zneužívanie decentralizovanej a mnohonárodnej povahy inštitúcií EÚ vrátane jej misií a operácií; keďže v inštitúciách EÚ vládne celková absencia bezpečnostnej kultúry napriek tomu, že sú jasným cieľom útokov; keďže Európsky parlament ako demokraticky zvolená inštitúcia EÚ čelí osobitným výzvam; keďže viaceré prípady odhalili, že inštitúcie EÚ sú podľa všetkého zraniteľné voči infiltrácii zo zahraničia; keďže by sa mala zaistiť bezpečnosť zamestnancov EÚ;

BW.

keďže treba prioritne zaviesť silné a súdržné postupy krízového riadenia; keďže by sa mala ponúknuť dodatočná odborná príprava s cieľom zlepšiť pripravenosť zamestnancov;

BX.

keďže nedávno prebehli kybernetické útoky zamerané na niekoľko inštitúcií EÚ, čo zdôrazňuje potrebu silnej medziinštitucionálnej spolupráce, pokiaľ ide o odhaľovanie, monitorovanie a výmenu informácií počas kybernetických útokov a/alebo na účely ich predchádzania, a to aj počas misií a operácií v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ (SBOP); keďže EÚ a jej členské štáty by mali pravidelne organizovať spoločné cvičenia s cieľom identifikovať slabé miesta a prijať potrebné opatrenia;

BY.

keďže viacero politikov vrátane bývalých vrcholových európskych politikov a úradníkov zamestnávajú alebo kooptujú štátne alebo súkromné spoločnosti pod kontrolou cudzieho autoritárskeho štátu, ktoré často sídlia v krajinách mimo EÚ, výmenou za ich vedomosti a na úkor záujmov občanov EÚ a jej členských štátov;

BZ.

keďže niektoré krajiny sú mimoriadne aktívne v oblasti angažovania elity a koopcie, najmä Rusko a Čína, ale aj Saudská Arábia a ďalšie krajiny Perzského zálivu, napríklad v prípade bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera a bývalého fínskeho premiéra Paava Lipponena, ktorí sa stali členmi Gazpromu, aby sa urýchlil proces schvaľovania projektu Nord Stream 1 a 2, bývalej rakúskej ministerky zahraničných vecí Karin Kneisslovej vymenovanej do správnej rady Rosneftu, bývalého francúzskeho premiéra Françoisa Fillona vymenovaného do správnej rady spoločnosti Zaroubejneft, bývalého francúzskeho premiéra Jeana-Pierra Raffarina aktívne zapojeného do presadzovania čínskych záujmov vo Francúzsku, bývalého českého komisára Štefana Füleho pracujúceho pre spoločnosť CEFC China Energy, bývalého predsedu fínskej vlády Eska Ahoa, ktorý teraz pracuje pre kremeľskú banku Sberbank, bývalého francúzskeho ministra pre vzťahy s Európskym parlamentom Jeana-Marie Le Guena, ktorý je členom predstavenstva spoločnosti Huawei France, bývalého predsedu belgickej vlády Yvesa Letermeho, ktorý je členom predsedníctva čínskeho investičného fondu ToJoy, a mnohých ďalších vrcholových politikov a úradníkov, ktorí prijali podobné funkcie;

CA.

keďže stratégie hospodárskej loby možno kombinovať s cieľmi zahraničného zasahovania; keďže podľa správy OECD na tému Lobizmus v 21. storočí (12) majú len USA, Austrália a Kanada zavedené pravidlá v oblasti uplatňovania zahraničného vplyvu; keďže vládne vážny nedostatok právne záväzných pravidiel a presadzovania registra lobizmu EÚ, čo prakticky znemožňuje sledovanie lobizmu pochádzajúceho z krajín mimo EÚ; keďže v súčasnosti nie je možné monitorovať lobistickú činnosť v členských štátoch EÚ, ktorá prostredníctvom Európskej rady ovplyvňuje legislatívu a zahraničnú politiku; keďže pravidlá lobizmu v EÚ sa zameriavajú najmä na osobný kontakt a nezohľadňujú celý ekosystém rôznych druhov lobizmu, ktorý existuje v Bruseli; keďže aj krajiny ako Čína a Rusko, ale aj Katar, Spojené arabské emiráty a Turecko výrazne investujú do lobistického úsilia v Bruseli;

CB.

keďže snaha o inštrumentalizáciu zraniteľných skupín vrátane národnostných menšín a diaspór žijúcich na území EÚ predstavuje dôležitý prvok stratégií zahraničného zasahovania;

CC.

keďže rôzni štátni aktéri, napríklad ruská, čínska a v menšej miere aj turecká vláda, sa pokúšajú zvýšiť svoj vplyv zakladaním a využívaním kultúrnych, vzdelávacích (napr. prostredníctvom grantov a štipendií) a náboženských inštitútov v rôznych členských štátoch EÚ v strategickom úsilí o destabilizáciu európskej demokracie a získanie väčšej kontroly nad východnou a strednou Európou; keďže Rusko v minulosti využívalo údajnú ťažkú situáciu svojej národnostnej menšiny ako zámienku na priamu intervenciu v tretích krajinách;

CD.

keďže existujú dôkazy o ruskom zasahovaní a online manipulácii s informáciami v mnohých liberálnych demokraciách po celom svete, napríklad do referenda o brexite v Spojenom kráľovstve a prezidentských volieb vo Francúzsku a v USA, a o praktickej podpore extrémistických, populistických a antieurópskych strán a niektorých iných strán a jednotlivcov v celej Európe, okrem iného vo Francúzsku, v Nemecku, Taliansku a Rakúsku; keďže treba väčšmi podporiť výskum a vzdelávanie, aby bolo možné pochopiť, aký presný vplyv malo zahraničné zasahovanie na konkrétne udalosti, ako napríklad brexit a zvolenie prezidenta Trumpa v roku 2016;

CE.

keďže ruské štátom kontrolované televízne spoločnosti Sputnik a RT, ktoré sídlia na Západe, sú pridružené k západným médiám a úplne alebo čiastočne sú vlastnené ruskými a čínskymi právnickými a fyzickými osobami, sa aktívne zapájajú do dezinformačných činností proti liberálnym demokraciám; keďže Rusko sa uchyľuje k historickému revizionizmu, snaží sa prepísať históriu sovietskych zločinov a podporuje nostalgiu za sovietskymi časmi u obyvateľstva v strednej a východnej Európe vnímavého na takéto tendencie; keďže pre národných vysielateľov v strednej a východnej Európe je ťažké konkurovať televíznemu obsahu v ruskom jazyku, ktorý financuje ruská vláda; keďže hrozí riziko nevyváženej spolupráce medzi čínskymi a zahraničnými médiami, pretože čínske médiá sú hlasom Komunistickej strany Číny doma i v zahraničí;

CF.

keďže na celom svete bolo otvorených viac ako 500 Konfuciových centier, z toho 200 v Európe, a Konfuciove inštitúty a Konfuciove triedy používa Čína ako nástroj zasahovania v rámci EÚ; keďže akademická sloboda je v Konfuciovych inštitútoch značne obmedzená; keďže univerzity a vzdelávacie programy sú terčom masívneho financovania zo zahraničia, najmä z Číny alebo Kataru, ako napríklad Univerzita Futan v Budapešti;

CG.

keďže EÚ v súčasnosti nemá k dispozícii potrebný súbor nástrojov na riešenie problému angažovania elity a na boj proti vytváraniu kanálov vplyvu, a to ani v rámci inštitúcií EÚ; keďže kapacity situačného povedomia a nástroje kontrarozviedky sú na úrovni EÚ naďalej nedostatočné a vo veľkej miere závisia od ochoty vnútroštátnych aktérov vymieňať si informácie;

CH.

keďže EÚ a jej členské štáty v súčasti nemajú žiadny konkrétny sankčný režim v oblasti zahraničného zasahovania a dezinformačných kampaní riadených zahraničnými štátnymi aktérmi, čo znamená, že títo aktéri môžu s istotou predpokladať, že ich destabilizačné kampane proti EÚ nebudú mať žiadne následky;

CI.

keďže zabezpečenie jasného pripísania zodpovednosti za dezinformačné a propagandistické útoky vrátane verejného pomenovania páchateľov, ich sponzorov a cieľov, ktoré sa snažia dosiahnuť, ako aj meranie účinkov týchto útokov na cieľovú skupinu sú prvými krokmi na účinnú obranu proti takýmto činnostiam;

CJ.

keďže EÚ by mala posilniť svoje odrádzajúce nástroje, ako aj nástroje na pripisovanie zodpovednosti za takéto útoky a kategorizáciu ich povahy na základe toho, či sú alebo nie sú v rozpore s medzinárodným právom, s cieľom vytvoriť účinný režim sankcií, aby zahraniční aktéri so zlými úmyslami museli platiť za svoje rozhodnutia a znášať následky; keďže zameranie sa na jednotlivcov nemusí byť dostačujúce; keďže na ochranu európskych demokratických procesov pred hybridnými útokmi sponzorovanými štátmi by sa mohli využívať aj iné nástroje, napríklad obchodné opatrenia; keďže odrádzajúce opatrenia sa musia uplatňovať transparentne so všetkými náležitými zárukami; keďže hybridné útoky sú nastavené tak, aby zámerne nedosiahli prahovú hodnotu článku 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ)a článku 5 Severoatlantickej zmluvy;

CK.

keďže škodlivé činnosti organizované zahraničnými štátnymi i neštátnymi subjektmi ovplyvňujú mnohé partnerské demokratické krajiny na celom svete; keďže demokratickí spojenci sú závislí od svojej schopnosti spojiť sily v kolektívnej reakcii;

CL.

keďže prístupové krajiny západného Balkánu sú obzvlášť silno zasiahnuté útokmi v podobe zahraničného zasahovania a dezinformačných kampaní z Ruska, Číny a Turecka, ako to bolo v prípade kampane ruského zasahovania počas ratifikačného procesu Dohody z Prespy v Severnom Macedónsku; keďže Čína a Rusko na západnom Balkáne ešte viac využívali pandémiu ochorenia COVID-19 na destabilizáciu týchto krajín a diskreditáciu EÚ; keďže sa očakáva, že kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny sa zapoja do iniciatív EÚ za boj proti zahraničnému zasahovaniu;

CM.

keďže stále chýba spoločné chápanie a spoločné vymedzenie pojmov medzi rovnako zmýšľajúcimi partnermi a spojencami, pokiaľ ide o povahu predmetných hrozieb; keďže generálny tajomník OSN požaduje globálny kódex správania na podporu integrity verejných informácií; keďže Konferencia o budúcnosti Európy je dôležitou platformou pre diskusie na túto tému;

CN.

keďže existuje potreba globálnej viacstrannej spolupráce a podpory medzi rovnako zmýšľajúcimi partnermi, pokiaľ ide o riešenie zahraničného škodlivého zasahovania; keďže iné demokratické krajiny, ako napríklad Austrália alebo Taiwan, vypracovali pokročilé zručnosti a stratégie; keďže Taiwan stojí na čele boja proti manipulácii s informáciami, najmä z Číny; keďže úspech taiwanského systému je založený na spolupráci medzi všetkými zložkami vlády, ale aj s nezávislými mimovládnymi organizáciami, ktoré sa špecializujú na overovanie faktov a mediálnu gramotnosť, a s platformami sociálnych médií, ako je Facebook, ako aj na podpore mediálnej gramotnosti všetkých generácií, vyvracaní dezinformácií a obmedzovaní šírenia manipulatívnych správ; keďže osobitný výbor INGE uskutočnil trojdňovú oficiálnu služobnú cestu na Taiwan s cieľom diskutovať o dezinformáciách a zahraničných volebných zásahoch;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

74.

75.

76.

77.

78.

79.

80.

81.

82.

83.

84.

85.

86.

87.

88.

89.

90.

91.

92.

93.

94.

95.

96.

97.

98.

99.

100.

101.

102.

103.

104.

105.

106.

107.

108.

109.

110.

111.

112.

113.

114.

115.

116.

117.

118.

119.

120.

121.

122.

123.

124.

125.

126.

127.

128.

129.

130.

131.

132.

133.

134.

135.

136.

137.

138.

139.

140.

141.

142.

143.

144.

145.

146.

147.

148.

149.

150.

151.

152.

153.

154.

155.

156.

157.