Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zdaňovanie cezhraničných pracovníkov na diaľku a ich zamestnávateľov

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2022/C 443/02)

Spravodajca:

Krister ANDERSSON

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 1. 2022
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	1. 7. 2022
Prijaté v pléne	13. 7. 2022
Plenárne zasadnutie č.	571
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	195/0/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) uznáva osobitné výzvy, ktoré nárast cezhraničnej práce na diaľku predstavuje pre súčasné medzinárodné daňové systémy. Týka sa to najmä zdaňovania miezd a zdaňovania ziskov podnikov.

1.2.

EHSV súhlasí s Európskou komisiou (EK), že cezhraničný zamestnanec pracujúci na diaľku by mohol čeliť dvojitému zdaneniu svojich príjmov, čo by viedlo k zdĺhavým a nákladným sporom medzi zamestnancom a daňovými úradmi členských štátov. V závislosti od toho, ako daná krajina pristupuje k príjmu zo zahraničia, môže byť zamestnanec povinný podať dve daňové priznania, pričom je možné, že tak musí urobiť v dvoch odlišných termínoch z dôvodu rozdielov medzi lehotami na podanie daňového priznania v jednotlivých členských štátoch. Administratívna záťaž vyplývajúca z dodržiavania predpisov je prekážkou pre efektívnosť jednotného trhu. Členské štáty by mali venovať náležitú pozornosť týmto prekážkam pri podpisovaní dvojstranných daňových dohôd.

1.3.

Pokiaľ ide o zdaňovanie ziskov spoločností, medzinárodným pracovníkom na diaľku môže hroziť, že ich činnosť bude považovaná za neúmyselné založenie stálej prevádzkarne v inej krajine, než je krajina pôvodu danej spoločnosti. V takomto prípade by bola spoločnosť nútená presne rozdeliť svoj príjem právnickej osoby medzi dve miesta, a teda podliehať rôznym povinnostiam týkajúcim sa podávania daňových priznaní a platenia daní.

1.4.

EHSV víta dočasné daňové opatrenia prijaté členskými štátmi počas vrcholiacej pandémie a usmernenia vydané OECD počas pandémie. Tieto opatrenia umožnili cezhraničným zamestnancom a zamestnávateľom pokračovať v podnikateľských činnostiach a zabezpečiť, aby nikto z nich nečelil dvojitému zdaneniu, čo podnikom umožnilo pokračovať v podpore hospodárstva EÚ a pracovníkov v tomto dôležitom období.

1.5.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité ďalej aktualizovať daňové systémy tak, aby zodpovedali potrebám dnešného pracovného prostredia. Medzinárodný rámec zdaňovania príjmu právnických osôb bol nedávno prepracovaný prostredníctvom dohody o inkluzívnom rámci OECD/G20 pre boj proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS), ktorý pozostáva z dvoch pilierov. Ak budú zamestnanci čoraz častejšie vykonávať zárobkovú činnosť prostredníctvom práce na diaľku, môže byť potrebné prehodnotiť aj medzinárodné pravidlá zdaňovania fyzických osôb. Pravidlá musia byť predovšetkým stanovené tak, aby bolo jednoduché ich dodržiavať.

1.6.

EHSV považuje za nevyhnutné, aby sa prostredníctvom daňových pravidiel týkajúcich sa cezhraničnej práce na diaľku zamedzilo dvojitému zdaneniu alebo neúmyselnému nezdaneniu zamestnancov ani zamestnávateľov. Pri zabezpečení toho, aby spoločnosti všetkých veľkostí mohli ponúkať možnosti práce na diaľku, je dôležité, aby sa odstránili alebo aspoň minimalizovali akékoľvek administratívne povinnosti súvisiace so zdaňovaním cezhraničných pracovníkov na diaľku.

1.7.

Hoci EHSV uznáva, že krajiny majú právo rozhodnúť o tom, či a v akej výške budú vyberať dane vo svojich krajinách, zásady zdaňovania cezhraničnej práce na diaľku by sa mali pokiaľ možno dohodnúť na globálnej úrovni. Vzhľadom na prirodzenú mobilitu v rámci EÚ na základe slobody pohybu v rámci jednotného trhu však existujú dôvody, aby sa táto otázka riešila na úrovni EÚ skôr, ako sa nájde globálne riešenie. Hoci sú možné rôzne prístupy, je dôležité, aby sa v EÚ dosiahol vysoký stupeň koordinácie.

1.8.

EHSV zdôrazňuje, že pravidlá by mali byť jednoduché pre zamestnancov aj zamestnávateľov. Jednou z možností by bolo, keby členské štáty súhlasili so zdanením zamestnanca len vtedy, ak počet pracovných dní v krajine presiahne 96 dní za kalendárny rok. EHSV konštatuje, že v inkluzívnom rámci OECD v oblasti daní sa používa mnohostranný nástroj, ktorý má uľahčiť uľahčenie včasné vykonávanie nových daňových pravidiel.

1.9.

EHSV nabáda EK, aby zvážila, či by nebolo možné zriadiť jednotné kontaktné miesto, aké existuje v oblasti DPH. Od zamestnávateľa by sa vyžadovalo, aby v prípade cezhraničných pracovníkov na diaľku uvádzal počet dní, ktoré pracovníci na diaľku odpracovali v krajine svojho bydliska a v krajine, v ktorej sa nachádza zamestnávateľ. Na základe týchto informácií by daňové úrady boli schopné posúdiť, v ktorej krajine by boli príjmy zdaniteľné alebo aká časť príjmov by bola zdaniteľná v jednotlivých krajinách.

1.10.

Systém jednotného kontaktného miesta vyvinutý pre cezhraničných pracovníkov na diaľku môže slúžiť ako prvý krok k vybudovaniu infraštruktúry, ktorá zamestnancom a zamestnávateľom umožní obmedziť daňové spory medzi členskými štátmi a zároveň zabezpečí správny výber daní bez toho, aby fyzická osoba musela podávať daňové priznanie vo viacerých krajinách.

2.   Kontext

2.1.

Pandémia COVID-19 bezprecedentným spôsobom zmenila život pracovníkov a fungovanie podnikov. Jedným z najvýraznejších trendov počas pandémie bol nárast práce na diaľku, keďže sa v úsilí zabrániť prenosu koronavírusu zaviedli cestovné obmedzenia a vládnymi nariadeniami sa obmedzil aj počet zamestnancov prítomných v kanceláriách (1). Podniky a zamestnanci vynaložili veľké úsilie na digitalizáciu svojich každodenných činností (napr. nástroje na organizovanie schôdzí online) v snahe uľahčiť prácu z domu. Podniky takto mohli naďalej dodávať (potrebný) tovar a služby zákazníkom a podporovať tak hospodárstvo EÚ, zamestnanosť, obchod a hospodársky rast.

2.2.

Vďaka skráteniu času dochádzania do práce je práca na diaľku spojená s väčšou flexibilitou, čo môže znížiť stres zamestnanca a umožniť lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom (2). Okrem toho nárast práce na diaľku môže byť prínosom pre cieľ EÚ, ktorým je uhlíková neutralita. Vzhľadom na veľký podiel emisií v EÚ pochádzajúcich z dopravy by nárast práce na diaľku mohol viesť k nižšiemu množstvu emisií uhlíka a menšiemu preťaženiu dopravy (3). Prechodom na prácu na diaľku sa pravdepodobne zníži potreba kancelárskych priestorov, v dôsledku čoho poklesnú náklady na emisie súvisiace s kancelárskymi budovami (napr. vykurovanie a chladenie).

2.3.

Smerujúc k obdobiu po skončení pandémie COVID-19 s vysokou mierou zaočkovanosti v celej EÚ možno síce očakávať, že niektorí zamestnanci sa vrátia do svojich kancelárií, je však nepravdepodobné, že sa rastúci trend práce na diaľku úplne zvráti. V prieskume nadácie Eurofound z marca 2021 sa 46 % zamestnancov v EÚ vyjadrilo, že by po skončení pandémie chceli naďalej pracovať z domu „denne“ alebo „niekoľkokrát do týždňa“ (4). V dôsledku toho sa takisto očakáva, že práca na diaľku sa stane súčasťou našej pracovnej kultúry.

2.4.

Nárast cezhraničnej práce na diaľku predstavuje výzvu pre súčasné daňové systémy. Hoci jav cezhraničnej práce nie je nový, možnosť, aby zamestnanec pracoval na diaľku zo svojho domova v inej krajine vyvoláva problémy v súvislosti s medzinárodnými daňovými pravidlami, najmä ak zamestnanec odpracuje podstatnú časť pracovných dní v krajine svojho bydliska alebo v tretej krajine, a nie na obvyklom mieste výkonu práce. Týka sa to najmä zdaňovania miezd a zdaňovania ziskov podnikov. Takéto prípady môžu nastať najmä v určitých „problémových regiónoch“, ktoré ležia geograficky blízko iných členských štátov, ale rast a rozvoj telekonferenčných nástrojov pravdepodobne zvýši počet takýchto prípadov vo väčšom rozsahu.

2.5.

Pokiaľ ide o zdanenie miezd, pracovníci s bydliskom v jednom členskom štáte (jurisdikcia bydliska), ale pracujúci pre spoločnosť so sídlom v inom (jurisdikcia zdroja príjmov), môžu podliehať dvojitému zdaneniu, pričom obe jurisdikcie zdania príjem. Aby sa predišlo takémuto scenáru, krajiny uzavreli bilaterálne zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré často vychádzajú z Modelovej zmluvy OECD o zdaňovaní príjmov a majetku. V Modelovej zmluve OECD o zdaňovaní sa stanovuje ako všeobecná zásada, že príjmy zo zamestnania by sa mali zdaňovať len v jurisdikcii bydliska. Ak sa však práca vykonáva v inom štáte (t. j. v štáte zdroja príjmov), štát zdroja môže zdaniť príjem pripadajúci na dni odpracované v tomto štáte za predpokladu, že zamestnanec sa v roku zdržiava v štáte zdroja príjmov aspoň 183 dní, alebo odmenu vypláca zamestnávateľ v štáte zdroja príjmov, alebo ak odmenu vypláca stála prevádzkareň zamestnávateľa v štáte zdroja príjmov.

2.6.

V súlade s Modelovou zmluvou OECD o zdaňovaní budú u zamestnanca s bydliskom v inej krajine, ako je krajina jeho obvyklej pracovnej činnosti, v prvý deň rozdelené práva na zdanenie pracovného príjmu medzi jurisdikciu bydliska a jurisdikciu zdroja príjmov na pomernom základe.

2.7.

Aby sa predišlo okamžitému rozdeleniu príjmu za cezhraničnú prácu, a keďže Modelová zmluva OECD je vzorom, ktorý členské štáty nie sú povinné dodržiavať, niektoré krajiny zaviedli odlišné pravidlá, napríklad štruktúry de minimis. V tomto prípade sa príjem zamestnanca zdaňuje výlučne v krajine bydliska, ak zamestnanec nepresiahne určitý počet dní, počas ktorých sa nezdržiava v mieste obvyklého výkonu činnosti (5).

2.8.

V dôsledku opatrení prijatých počas pandémie, ako je zavedenie prísnych karanténnych požiadaviek a obmedzenie cezhraničného cestovania, bolo veľa pracovníkov, najmä cezhraničných pracovníkov, nútených pracovať na diaľku v krajine svojho bydliska, a nie v krajine, v ktorej zvyčajne vykonávajú činnosť. V dôsledku pandémie COVID-19 mnohé členské štáty prijali dočasné opatrenia, s cieľom zabrániť tomu, aby jurisdikcie zdroja príjmov stratili celé svoje právo zdanenia. Členské štáty sa dohodli na „memorandách o porozumení“, podľa ktorých sa všetky dni odpracované z domu budú považovať za činnosť v členskom štáte, kde sa pracovná činnosť bežne vykonáva. Týkalo by sa to iba pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje výnimočná situácia pandémie COVID-19, a nie cezhraničných pracovníkov, ktorí už pred pandémiou pracovali na diaľku. Platnosť týchto dočasných opatrení pravdepodobne nebude po 30. júni 2022 predĺžená a krajiny sa vrátia do všeobecných štruktúr podľa Modelovej zmluvy OECD o zdaňovaní alebo štruktúr de minimis. Podobne OECD vydala aj usmernenie týkajúce sa zdaňovania príjmu „uviaznutých pracovníkov“ (zamestnanci uviaznutí v jurisdikcii zdroja príjmov na dlhé obdobie v dôsledku cestovných obmedzení súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19, karanténnymi opatreniami atď.) (6).

2.9.

Podľa EK (7) by cezhraničný zamestnanec pracujúci na diaľku mohol čeliť dvojitému zdaneniu svojich príjmov, čo by viedlo k (zdĺhavým, nákladným) sporom medzi zamestnancom a členskými štátmi. V závislosti od toho, ako daná krajina pristupuje k príjmu zo zahraničia, môže byť zamestnanec povinný podať dve daňové priznania, pričom je možné, že tak musí urobiť v dvoch odlišných termínoch z dôvodu rozdielov medzi lehotami na podanie daňového priznania v jednotlivých členských štátoch. Okrem toho by mohli vzniknúť komplikácie, keby bolo potrebné presne rozdeliť určité daňové výdavky potrebné na vytváranie príjmov medzi dva členské štáty. Cezhraničný zamestnanec pracujúci na diaľku môže prísť aj o daňové výhody alebo úľavy.

2.10.

Daňovníci-nerezidenti s príjmom z dvoch alebo viacerých členských štátov, ako sú mobilní pracovníci, sezónni pracovníci, športovci, umelci a dôchodcovia, nemajú vo všeobecnosti nárok na zohľadnenie osobnej a rodinnej situácie rovnakým spôsobom ako v prípade daňovníkov-rezidentov. Podľa rozsudku vo veci Schumacker (8) musia členské štáty poskytnúť takéto daňové výhody nerezidentom, ak daňovníci dostávajú celý alebo takmer celý svoj príjem v tomto členskom štáte. Niektoré členské štáty stanovujú, že minimálne 90 % celkového príjmu musí pochádzať z daného členského štátu, aby mohli byť poskytnuté takéto daňové výhody. To môže byť prekážkou voľného pohybu, keďže akýkoľvek príjem presahujúci 10 % z celkového príjmu v iných členských štátoch bude mať za následok aspoň čiastočnú stratu takýchto daňových výhod, keďže sa už nedosiahne prahová hodnota pre plné poskytnutie takýchto daňových výhod. Členské štáty by mali umožniť zohľadnenie osobnej a rodinnej situácie, ak nerezidenti dostávajú 75 % príjmu daňovníka v štáte zdroja.

2.11.

Administratívna záťaž vyplývajúca z dodržiavania predpisov je prekážkou pre efektívnosť jednotného trhu. Členské štáty by mali venovať náležitú pozornosť týmto prekážkam pri podpisovaní dvojstranných daňových dohôd.

2.12.

Pokiaľ ide o zdaňovanie ziskov spoločností, medzinárodným pracovníkom na diaľku môže hroziť, že ich činnosť bude považovaná za neúmyselné založenie stálej prevádzkarne v inej krajine, než je krajina pôvodu danej spoločnosti. V takomto prípade by bola spoločnosť nútená presne rozdeliť svoj príjem právnickej osoby medzi dve miesta, a teda podliehať rôznym povinnostiam týkajúcim sa podávania daňových priznaní a platenia daní.

2.13.

Mnohé spoločnosti, najmä MSP bez medzinárodnej štruktúry, si možno neuvedomujú, že ak majú zamestnancov z inej krajiny, môže to naplniť ich funkcie a podstatu, a preto budú podliehať rozdeľovaniu zisku a požiadavkám na dodržiavanie pravidiel transferového oceňovania, ako aj požiadavkám na podávanie správ. MSP nemusia mať daňové oddelenie ani prístup k poradcom a ich náklady na dodržiavanie predpisov sú už teraz veľmi vysoké. Podľa štúdie EK sa odhaduje, že spoločnosti v EÚ a Spojenom kráľovstve vynaložia ročne celkovú sumu približne 204 miliárd EUR na splnenie povinností súvisiacich s daňou z príjmu právnických osôb, DPH, daňami a odvodmi súvisiacimi so mzdami, daňou z majetku a nehnuteľností a miestnymi daňami. Priemerný podnik vynaloží ročne na splnenie svojich daňových povinností 1,9 % zo svojho obratu (9). Akékoľvek ďalšie zvýšenie môže ohroziť životaschopnosť spoločnosti.

2.14.

Vzhľadom na obavy vyplývajúce z možného vytvorenia stálej prevádzkarne v dôsledku cezhraničnej práce na diaľku vydala OECD v apríli 2020 a marci 2021 usmernenie k tejto téme (10). OECD usúdila, že „výnimočná a dočasná zmena“ miesta, kde zamestnanci pracujú, „by nemala zamestnávateľovi vytvárať nové stále prevádzkarne“ (11). Vo všeobecnosti OECD tvrdila, že „hoci časť činnosti podniku možno vykonávať na mieste, akým je domácnosť jednotlivca, nemalo by to viesť k záveru, že toto miesto má daný podnik k dispozícii len preto, že toto miesto používa jednotlivec (napr. zamestnanec), ktorý pracuje pre podnik“, a argumentovala tým, že ak je zamestnanec nútený pracovať z domu v dôsledku pandémie COVID-19 a opatrení v oblasti verejného zdravia, „nemá to dostatočný stupeň trvalosti alebo kontinuity potrebnej na to“, aby sa jeho domácnosť považovala za stálu prevádzkareň zamestnávateľa.

2.15.

OECD poukázala na výnimočnú povahu pandémie COVID-19 a zároveň poznamenala, že ak by zamestnanci po pandémii COVID-19 pokračovali v práci z domu, a teda by ich takáto práca dosiahla určitú mieru „trvalosti alebo kontinuity“, „nemusí to nevyhnutne viesť k vzniku (…) stálej prevádzkarni podniku“. Takéto situácie by si podľa OECD vyžadovali ďalšie skúmanie konkrétnych skutočností a okolností. V prípade osôb na rozhodovacích pozíciách si daňové úrady často kladú otázku, či mohla byť zriadená stála prevádzkareň.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV veľmi víta úsilie spoločností a pracovníkov pokračovať počas pandémie COVID-19 v podnikateľskej činnosti prostredníctvom digitálnych nástrojov. Bezprecedentné okolnosti pandémie COVID-19 a z nej vyplývajúce opatrenia v oblasti verejného zdravia prinútili spoločnosti a pracovníkov prispôsobiť svoje pracovné prostredie, aby mohli pokračovať v podnikateľskej činnosti a dodávať tovary a služby, a tak podporovať hospodárstvo, zamestnanosť a rast v EÚ.

3.2.

Keďže väčší pokrok v oblasti online kancelárskych nástrojov (napr. softvér na online schôdze) umožní niektorým zamestnancom stále častejšie vykonávať pracovné činnosti z domu s väčšou alebo rovnakou efektivitou, očakávame, že počet (cezhraničných) pracovníkov na diaľku v EÚ vzrastie. Zákonodarcovia musia prispôsobiť existujúce pravidlá novej realite.

3.3.

Zatiaľ čo možnosť práce na diaľku sa môže líšiť v závislosti od odvetvia a pracovnej pozície, EHSV sa domnieva, že nárast práce na diaľku by mal byť vítaný a podporovaný tam, kde je to možné. Okrem väčšej flexibility pre zamestnancov môže byť prospešný aj pre širšiu agendu Európskej zelenej dohody, keďže menej ľudí bude cestovať do práce, a tým sa znížia emisie z dopravy a znečistenie ovzdušia. EHSV uznáva osobitný význam tejto témy pre EÚ a voľný pohyb pracovníkov na jednotnom trhu.

3.4.

EHSV uznáva osobitné výzvy, ktoré nárast cezhraničnej práce na diaľku predstavuje pre medzinárodný daňový systém. EHSV berie na vedomie prekážky, o ktorých zamestnanci v cezhraničných pracovných situáciách informovali už pred pandémiou (12). EHSV víta dočasné daňové opatrenia prijaté členskými štátmi počas vrcholiacej pandémie a usmernenia vydané OECD počas pandémie. Tieto opatrenia umožnili cezhraničným zamestnancom a zamestnávateľom pokračovať v podnikateľských činnostiach a zabezpečiť, aby nikto z nich nečelil dvojitému zdaneniu, čo podnikom umožnilo pokračovať v podpore hospodárstva EÚ a pracovníkov v tomto dôležitom období.

3.5.

EHSV však zdôrazňuje, že je dôležité ďalej aktualizovať daňové systémy tak, aby zodpovedali potrebám dnešného pracovného prostredia. Predovšetkým je dôležité, aby zamestnávatelia pri zavádzaní opatrení na prácu na diaľku neboli odrádzaní od prijímania zamestnancov mimo jurisdikcie zamestnávateľa z dôvodu daňových prekážok. Podobne by daňové pravidlá nemali byť prekážkou pre zamestnancov pri uchádzaní sa o prácu v cezhraničnej situácii.

3.6.

EHSV považuje za nevyhnutné, aby sa prostredníctvom daňových pravidiel týkajúcich sa cezhraničnej práce na diaľku zamedzilo dvojitému zdaneniu alebo neúmyselnému nezdaneniu zamestnancov ani zamestnávateľov. Pri zabezpečení toho, aby spoločnosti všetkých veľkostí mohli ponúkať možnosti práce na diaľku, je dôležité, aby sa odstránili alebo aspoň minimalizovali akékoľvek administratívne povinnosti súvisiace so zdaňovaním cezhraničných pracovníkov na diaľku (13).

3.7.

Medzinárodný rámec zdaňovania príjmu právnických osôb bol nedávno prepracovaný prostredníctvom dohody o inkluzívnom rámci OECD/G20 pre boj proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS), ktorý pozostáva z dvoch pilierov. Ak budú zamestnanci čoraz častejšie vykonávať zárobkovú činnosť prostredníctvom práce na diaľku, môže byť potrebné prehodnotiť aj medzinárodné pravidlá zdaňovania fyzických osôb. Pravidlá musia byť predovšetkým stanovené tak, aby bolo jednoduché ich dodržiavať.

3.8.

EHSV víta diskusie, ktoré začala Európska komisia na túto tému s cieľom aktualizovať daňové systémy tak, aby odrážali dnešné pracovné prostredie založené na intenzívnejšej práci na diaľku, a to s členskými štátmi, ako aj so zainteresovanými stranami Platformy pre dobrú správu daní, agresívne daňové plánovanie a dvojité zdanenie. EHSV sa odvoláva na predchádzajúce diskusie, ktoré sa na túto tému viedli v súvislosti s oznámením s názvom Odstránenie cezhraničných daňových prekážok pre občanov EÚ, a na správy skupiny odborníkov Komisie v oblasti riešenia daňových problémov, s ktorými sa stretávajú jednotlivci aktívni naprieč hranicami v rámci EÚ (14).

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

Hoci EHSV uznáva, že krajiny majú právo rozhodnúť o tom, či a v akej výške budú vyberať dane vo svojich krajinách, zásady zdaňovania pre cezhraničnú prácu na diaľku by sa mali pokiaľ možno dohodnúť na globálnej úrovni. Vzhľadom na prirodzenú mobilitu v rámci EÚ na základe slobody pohybu v rámci jednotného trhu však existujú dôvody, aby sa táto otázka riešila na úrovni EÚ skôr, ako sa nájde globálne riešenie. Hoci sú možné rôzne prístupy, je dôležité, aby sa dosiahol vysoký stupeň koordinácie medzi členskými štátmi EÚ a podľa možnosti aj s tretími krajinami (Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko atď.).

4.2.

Pravidlá by mali byť jednoduché pre zamestnancov aj zamestnávateľov. Jednou z možností by bolo, keby členské štáty súhlasili so zdanením zamestnanca len vtedy, ak počet pracovných dní v krajine presiahne 96 dní za kalendárny rok. EHSV konštatuje, že v inkluzívnom rámci OECD v oblasti daní sa používa mnohostranný nástroj, ktorý má uľahčiť uľahčenie včasné vykonávanie nových daňových pravidiel.

4.3.

Zdá sa, že je opodstatnené mať ambiciózne pravidlá umožňujúce cezhraničnú prácu na diaľku. Ak by sa uplatnilo pravidlo 183 dní, zamestnanci by získali väčšiu flexibilitu a s väčšou pravdepodobnosťou by sa dosiahli environmentálne ciele. So zvyšujúcim sa počtom dní sa zvyšuje aj potreba určitého štandardizovaného systému podávania správ a môže byť tiež potrebné vytvoriť určitý druh kompenzačného mechanizmu na presun daňových príjmov medzi krajinami (15).

4.4.

EHSV nabáda EK, aby zvážila, či by nebolo možné zriadiť jednotné kontaktné miesto, aké existuje v oblasti DPH (16). Od zamestnávateľa by sa vyžadovalo, aby v prípade cezhraničných pracovníkov na diaľku uvádzal počet dní, ktoré pracovníci na diaľku odpracovali v krajine svojho bydliska a v krajine, v ktorej sa nachádza zamestnávateľ. Na základe týchto informácií by daňové úrady boli schopné posúdiť, v ktorej krajine by boli príjmy zdaniteľné alebo aká časť príjmov by bola zdaniteľná v jednotlivých krajinách. Takéto odporúčanie podporila expertná skupina EK vo svojej správe s názvom „Spôsoby riešenia cezhraničných daňových prekážok, ktorým čelia jednotlivci v EÚ“ (17). Systém kompenzácie daňových príjmov medzi krajinami by mohol byť prepojený s informáciami nahlásenými na jednotnom kontaktnom mieste. Daňovník by mal podliehať len jednej daňovej správe.

4.5.

Zamestnávateľ zvyčajne musí zraziť dane zo mzdy a platu zamestnanca. Okrem toho sa príspevky na sociálne zabezpečenie do verejných dôchodkových systémov a iné sociálne dávky pre zamestnanca často platia oddelene, no na základe príjmu zamestnanca (18). Administratívnu záťaž by značne znížilo, ak by takéto odvody mohol za zamestnanca platiť zamestnávateľ tak, že by ich jednotné kontaktné miesto pridelilo príslušnej prijímajúcej krajine. Takýto systém by si vyžadoval úzku spoluprácu medzi daňovými úradmi a elektronické podávanie priznaní.

4.6.

EHSV opakovane požadoval užšiu spoluprácu medzi daňovými úradmi členských štátov. Takáto spolupráca by zjednodušila život bežným občanom a podnikom a zvýšila by možnosti účinnejšieho boja proti podvodom a daňovým únikom. V boji proti daňovým únikom je prvoradé, aby dodržiavanie predpisov bolo jednoduché.

4.7.

Systém jednotného kontaktného miesta vyvinutý pre cezhraničných pracovníkov na diaľku môže slúžiť ako prvý krok k vybudovaniu infraštruktúry, ktorá zamestnancom a zamestnávateľom umožní obmedziť daňové spory medzi členskými štátmi a zároveň zabezpečí správny výber daní bez toho, aby fyzická osoba musela podávať daňové priznanie vo viacerých krajinách.

---

(1)  Zatiaľ čo sa uznáva dôležitosť pracovných zmlúv, príspevkov na sociálne zabezpečenie, dôchodkových práv, (fyzického a duševného) zdravia a bezpečnosti, vplyvu na organizácie trhu práce, konkurencieschopnosti atď., toto stanovisko sa zameriava na priame zdanenie zamestnancov a zamestnávateľov v situácii, v ktorej je zamestnanec zamestnaný v podniku v jednej krajine a zároveň vykonáva prácu počas obmedzenej časti pracovného času zo zahraničia pomocou nástrojov na prácu na diaľku. Predmetom stanoviska nie sú vyslaní pracovníci, cezhraniční pracovníci, ako sú definovaní v dvojstranných dohodách, ani samostatne zárobkovo činné osoby. ktoré sa zaoberajú cezhraničným predajom.

(2)  The impact of teleworking and digital work on workers and society (Vplyv telepráce a digitálnej práce na pracovníkov a spoločnosť).

(3)  The impact of teleworking and digital work on workers and society (Vplyv telepráce a digitálnej práce na pracovníkov a spoločnosť).

(4)  Eurofound, Labour market change: Teleworkability and the COVID-19 crisis: a new digital divide? (Zmena na trhu práce: Možnosť práce na diaľku a kríza COVID-19: nová digitálna priepasť?) Pracovný dokument WPEF20020.

(5)  Tieto štruktúry zahŕňajú prácu na diaľku, ale aj školenia a služobné cesty.

(6)  Updated guidance on tax treaties and the impact of the COVID-19 pandemic (Aktualizované usmernenia o daňových zmluvách a vplyve pandémie COVID-19), OECD

(7)  Tax in an Increasingly Mobile Working Environment: Challenges and Opportunities, by Commission Expert Group „Platform for Tax Good Governance“ (Dane v čoraz mobilnejšom pracovnom prostredí: výzvy a príležitosti), správa expertnej skupiny Komisie Platforma pre dobrú daňovú správu.

(8)  Pozri rozsudok Európskeho súdneho dvora zo 14. februára 1995 vo veci C-279/93 Schumacker.

(9)  Tax compliance costs for SMEs: an update and a complement: final report, 2022 (Náklady MSP na dodržiavanie daňových predpisov: aktualizácia a doplnenie: záverečná správa, 2022).

(10)  Updated guidance on tax treaties and the impact of the COVID-19 pandemic (Aktualizované usmernenia o daňových zmluvách a vplyve pandémie COVID-19), OECD, OECD Secretariat analysis of tax treaties and the impact of the COVID-19 crisis (Analýza sekretariátu OECD o daňových zmluvách a vplyve pandémie COVID-19).

(11)  OECD Secretariat analysis of tax treaties and the impact of the COVID-19 crisis (Analýza sekretariátu OECD o daňových zmluvách a vplyve pandémie COVID-19).

(12)  Pozri oznámenie Komisie s názvom Odstránenie cezhraničných daňových prekážok pre občanov EÚ (COM(2010) 769 final), strana 3: „Občania EÚ, ktorí sa sťahujú do zahraničia s cieľom pracovať tam dočasne alebo trvalo alebo prekračujú hranice každý deň pri dochádzaní do práce, sa sťažujú predovšetkým na problémy so získavaním dávok, daňových úľav a odpočítaní od zahraničných daňových úradov. Často sa sťažujú aj na vyššie progresívne daňové sadzby vzťahujúce sa na nerezidentov a vyššie zdanenie príjmov zo zahraničia. Opakovane sa vyskytujú aj problémy s dvojitým zdanením vyplývajúce z konfliktu daňového domicilu, obmedzení výšky kreditu dostupného podľa dvojstranných dohôd o dvojitom zdanení a dokonca v určitých prípadoch neexistencia takýchto dohôd.“

(13)  Pracovníci, ktorí po pandémii žijú trvalo v inej krajine EÚ, než je krajina, v ktorej sa nachádza firma, a pracujú na diaľku, budú čeliť mnohým otázkam: ktorý systém sociálneho zabezpečenia sa bude uplatňovať, ktorému daňovému úradu bude musieť zamestnávateľ platiť dane z ich príjmu, bude môcť zamestnávateľ naďalej odvádzať zrážkovú daň, bude musieť byť pracovný pomer zaregistrovaný na príslušných úradoch práce v krajine nového bydliska pracovníka, aké pracovnoprávne predpisy by sa mali vzťahovať na pracovný pomer atď.

(14)  Ways to tackle cross-border tax obstacles facing individuals within the EU (Spôsoby riešenia cezhraničných daňových problémov, s ktorými sa stretávajú jednotlivci v rámci EÚ).

(15)  Kompenzačný systém vyvinutý pre medzinárodné zdaňovanie právnických osôb spočíva v pridelení časti zisku vo vysokoziskových spoločnostiach krajine predaja (suma A v pilieri 1). Je dôležité, aby bol akýkoľvek kompenzačný systém medzi krajinami v dôsledku cezhraničnej práce na diaľku čo najjednoduchší. Počet dní a dosiahnutý príjem by mali byť kľúčové posudzované parametre.

(16)  Zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta (MOSS) zaviedla EÚ s cieľom zmierniť zaťaženie podnikov predávajúcich spotrebiteľom v iných členských štátoch EÚ. Jednotné kontaktné miesta umožňujú podnikom podať jedno daňové priznanie k DPH s vykázaním tržieb vo viacerých členských štátoch EÚ namiesto toho, aby sa museli registrovať na účely platby DPH v každej krajine.

(17)  Ways to tackle cross-border tax obstacles facing individuals within the EU (Spôsoby riešenia cezhraničných daňových problémov, s ktorými sa stretávajú jednotlivci v rámci EÚ).

(18)  EHSV uznáva, že je potrebné zaoberať sa aj vplyvom na dávky, ako sú dôchodky atď., ak sa príspevky na sociálne zabezpečenie rozdelia medzi jednotlivé krajiny. Touto témou sa EHSV môže zaoberať v budúcnosti.