EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli13. 12. 2022

COM(2022) 800 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o akčnom pláne EÚ proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi objektmi na roky 2023 – 2025

1.Úvod

Nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi je lukratívnym odvetvím z hľadiska organizovanej trestnej činnosti a v niektorých prípadoch aj pre účastníkov konfliktov a teroristov 1 . Dochádza k nemu najmä v dôsledku nízkeho rizika odhalenia, potenciálne vysokých marží a atraktívnej veľkosti legálneho 2 i nelegálneho trhu, ktorý poháňa stabilný až stúpajúci dopyt od zberateľov, investorov a múzeí 3 .

Interpol v roku 2020 zaznamenal vyše 850 000 artefaktov zaistených po celom svete, pričom viac ako polovica z nich sa zaistila v Európe 4 . Každoročná celosvetová operácia Pandora od roku 2016 viedla k 407 zatknutiam a vymoženiu 147 050 kultúrnych objektov 5 . Tieto údaje skresľujú rozsiahlejší problém – keďže veľké množstvo prípadov sa neodhalí, skutočný rozsah nedovoleného obchodovania s kultúrnymi objektmi je pravdepodobne oveľa väčší 6 .

Kultúrne objekty majú mimoriadny kultúrny, umelecký, historický a vedecký význam. Vzhľadom na to nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi môže mať ničivý a nezvratný dosah na kultúrne dedičstvo v EÚ i mimo nej. Ničí časti našej kolektívnej pamäti a ľudstvo preň prichádza o svedectvá zo svojej histórie. Riziko hrozí najmä oblastiam postihnutým krízou alebo konfliktom. Dokazuje to napríklad situácia na Blízkom a Strednom východe (okrem iného v Sýriu, Iraku alebo Líbyi) a aktuálne aj na Ukrajine.

Riešenie tohto komplexného kriminálneho javu, ktorý je vo svojej podstate nadnárodný, si vyžaduje prispôsobenú reakciu na úrovni EÚ, ako sa stanovuje v stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu na roky 2020 – 2025 7 a v stratégii EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025 8 . Komisia preto predkladá akčný plán. Jeho cieľom je maximalizovať potenciál existujúcich činností EÚ, vyzdvihnúť oblasti, ktoré si vyžadujú ďalšie úsilie, a uviesť spôsoby riešenia zvyšných výziev.

2.Komplexný jav vyžadujúci prispôsobenú reakciu

S nedovoleným obchodovaním s kultúrnymi objektmi sú spojené tri hlavné nezákonné činnosti: 1. krádež a lúpež; 2. rabovanie (nezákonné premiestňovanie starobylých artefaktov z archeologických nálezísk, budov alebo pamiatok 9 ) a 3. falšovanie kultúrnych objektov. Medzi súvisiace trestné činy patrí podvod, manipulácia s odcudzenými objektmi (podielnictvo), pašovanie alebo korupcia. Páchatelia trestnej činnosti môžu zneužívať dokonca aj zákonne získané kultúrne objekty, a to nielen na účel nedovoleného obchodovania, ale aj na účely prania špinavých peňazí, obchádzania sankcií 10 , daňových únikov alebo financovania terorizmu.

Trestné činy súvisiace s kultúrnymi objektmi sa vyznačujú špecifickými charakteristikami, čo ich odlišuje od iných nezákonných činností. Totožnosť, pravosť, provenienciu 11 , pôvod 12 a právne postavenie kultúrneho objektu len zriedkakedy možno okamžite rozpoznať a často si ich určenie vyžaduje špecifické odborné znalosti. Po druhé sú verejné a súkromné zbierky, pamiatky a náleziská náchylné na krádeže a rabovanie, predovšetkým v situáciách konfliktu či krízy. Okrem toho sa nezaevidované kultúrne objekty, najmä z nálezísk alebo neinventarizovaných zbierok, ťažko odhaľujú a vysledujú po tom, ako sa stali predmetom nedovoleného obchodovania. Po tretie trh s kultúrnymi objektmi má určité zraniteľné miesta, ktoré sú atraktívne pre páchateľov trestnej činnosti. Medzi ne patrí akceptovanie anonymity a mlčanlivosti 13 , subjektívnosť a volatilita cien a možnosť použiť predmety na uchovanie a presun značných súm peňazí 14 . Páchatelia trestnej činnosti môžu ťažiť aj zo všeobecnej nedostatočnej informovanosti o ujme, ktorú môže spôsobiť nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi 15 .

Navyše páchatelia trestnej činnosti profitujú z lepšej dostupnosti online predajných kanálov tak, že rozširujú svoju klientelu na legálnych i nelegálnych trhoch. Pre orgány presadzovania práva 16 to predstavuje ďalšie výzvy z dôvodu množstva kultúrnych objektov, ktoré sa majú skontrolovať, šifrovania údajov a počtu potenciálne dotknutých jurisdikcií.

Orgány presadzovania práva okrem toho zaznamenávajú vyššiu úroveň sofistikovanosti organizovaných zločineckých skupín pôsobiacich v oblasti nedovoleného obchodovania s kultúrnymi objektmi v porovnaní s inými druhmi organizovanej majetkovej trestnej činnosti. Páchatelia trestnej činnosti zámerne pôsobia na cezhraničnej úrovni, aby maximalizovali svoje zisky, zahladili stopy, unikli pred zadržaním a sfalšovali pôvod a provenienciu kultúrnych objektov, ktoré sú predmetom obchodovania.

Vyšetrovanie prípadov nedovoleného obchodovania s kultúrnymi objektmi je preto komplexné. Vyžaduje si špecifické odborné znalosti v oblasti kultúrnych objektov, ako aj zapojenie vysokého počtu orgánov (napr. polície, colných orgánov, pohraničnej stráže, ministerstiev kultúry, finančných spravodajských jednotiek a justičných orgánov), pričom vzhľadom na cezhraničnú povahu mnohých prípadov často patria do pôsobnosti viacerých jurisdikcií.

3.Akčný plán EÚ na boj proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi objektmi

V súlade s odporúčaniami týkajúcimi sa zintenzívnenia globálnych činností v boji proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi objektmi v rôznych oblastiach 17 je cieľom tohto akčného plánu účinne odrádzať páchateľov trestnej činnosti, riešiť vyvíjajúce sa bezpečnostné hrozby a chrániť kultúrne dedičstvo 18 . Akčný plán je zameraný na štyri strategické ciele v záujme dosiahnutia účinnej a komplexnej reakcie:

I.zlepšenie prevencie a odhaľovania trestných činov účastníkmi trhu a inštitúciami správy kultúrneho dedičstva;

II.posilnenie kapacít orgánov presadzovania práva a justície;

III.zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce;

IV.získanie podpory ďalších kľúčových zainteresovaných strán v záujme ochrany kultúrnych objektov pred trestnou činnosťou.

V akčnom pláne sa používa široká definícia kultúrnych objektov, ktorá zahŕňa artefakty historického, umeleckého, vedeckého či etnologického záujmu, ako sa uvádza v Dohovore Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov z roku 1970 (ďalej len „Dohovor UNESCO z roku 1970“). 19

3.1. Prevencia a odhaľovanie nedovoleného obchodovania s kultúrnymi objektmi účastníkmi trhu a inštitúciami správy kultúrneho dedičstva

Účastníci trhu s kultúrnymi objektmi 20 , zberatelia a inštitúcie správy kultúrneho dedičstva majú dobré postavenie na to, aby pomáhali predchádzať trestným činom súvisiacim s kultúrnymi objektmi a odhaľovať ich, keďže v ich prípade hrozí mimoriadne riziko, že narazia na kultúrne objekty, ktoré sú predmetom obchodovania, alebo že sa stanú obeťami majetkovej trestnej činnosti. Je dôležité, aby tieto zainteresované strany boli oboznámené s príslušnými právnymi predpismi a ďalšími nelegislatívnymi nástrojmi, ktoré sú zamerané na prevenciu a odhaľovanie takýchto trestných činov 21 . Komisia pravidelne nadväzuje dialóg s inštitúciami správy kultúrneho dedičstva, najmä prostredníctvom expertnej skupiny pre kultúrne dedičstvo 22 . Komisia takisto spolupracuje s organizáciou UNESCO, aby si prehĺbila vedomosti o trhu s umením, a s inštitúciami správy kultúrneho dedičstva v oblasti povinnej starostlivosti a etických pravidiel 23 . UNESCO v súčasnosti pracuje na revízii Medzinárodného kódexu pre obchodníkov s kultúrnymi objektmi s cieľom riešiť výzvy, ktoré vyvstali od jeho prijatia v roku 1999, ako aj posilniť a objasniť etické zásady, ktorými by sa mal riadiť trh s umením.

Keďže nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi je zvyčajne cezhraničným trestným činom, právne predpisy EÚ v oblasti obchodu zohrávajú dôležitú úlohu pri prevencii a odhaľovaní takýchto prípadov. Na vývoz kultúrnych objektov z colného územia Únie sa vzťahuje požiadavka vývoznej licencie, aby sa zabezpečili jednotné kontroly vývozu na vonkajších hraniciach EÚ 24 . Dovoz kultúrnych objektov patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2019/880. Zakazuje sa ním dovážať kultúrne objekty nezákonne vyvezené z tretej krajiny a dovoz určitých kultúrnych objektov v Únii podrobuje požiadavkám na dovozné licencie alebo vyhlásenia dovozcu. Nariadením sa takisto zavádza centralizovaný elektronický systém na uchovávanie a výmenu informácií medzi členskými štátmi, ako aj na umožnenie hospodárskym subjektom vybaviť si dovozné formality. Prevádzka systému sa začne do júna 2025 25 . Ide o bezpapierový systém, ktorý zabezpečí prepojenie medzi príslušnými colnými orgánmi, kultúrnymi orgánmi a existujúcimi databázami. Navyše má potenciál obmedziť prípady falšovania dokladov a eliminuje potrebu overovať pravosť papierových licencií. Komisia okrem toho zvažuje, že tento systém v budúcnosti rozšíri o vývozné licencie podľa nariadenia (ES) č. 116/2009. Právne predpisy v oblasti dovozu a vývozu kultúrnych objektov dopĺňa smernica 2014/60/EÚ o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu 26 .

S cieľom ďalej zjednodušiť vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti dovozu a vývozu Komisia organizuje pravidelné výmeny s colnými a kultúrnymi orgánmi členských štátov prostredníctvom expertnej skupiny pre colné otázky týkajúce sa kultúrnych objektov, výboru pre kultúrne objekty zriadeného nariadením (ES) č. 116/2009 a nariadením (EÚ) 2019/880 a projektovej skupiny pre digitalizáciu kultúrnych objektov.

Dohľad nad obchodom s kultúrnymi objektmi a jeho kontrola sa však v rámci jednotného trhu môžu značne líšiť 27 . V dôsledku toho vzniká značný priestor, aby páchatelia trestnej činnosti zahladili svoje stopy a zamaskovali pôvod predmetu. V súlade s Dohovorom UNESCO z roku 1970 28 a na základe konzultácie zainteresovaných strán z oblasti presadzovania práva by opatrenia na zvýšenie vysledovateľnosti 29 prevodu kultúrnych statkov rámci jednotného trhu mohli významne prispieť k odhaľovaniu prípadov nedovoleného obchodovania a odrádzať páchateľov trestnej činnosti od infiltrácie na trh s kultúrnymi objektmi. Navyše určovanie pôvodu kultúrnych objektov patriacich do rozsahu pôsobnosti smernice 2014/60/EÚ by zlepšilo fungovanie mechanizmu navrátenia, ktorý sa stanovuje v danej smernici 30 . Mnoho členských štátov už zaviedlo evidenciu predaja pre kategórie kultúrnych objektov. Zavedenie podobných opatrení v celej EÚ by pomohlo posilniť prevenciu a odhaľovanie trestnej činnosti v cezhraničných prípadoch a vytvoriť komplexný obraz o nedovolenom obchodovaní s kultúrnymi objektmi na jednotnom trhu. Okrem toho by sa mohla zlepšiť účinnosť existujúcej evidencie predaja, napríklad zabezpečením digitálneho uchovávania informácií a vzájomného prepojenia evidencií.

Možno takisto podniknúť kroky na to, aby v prípade verejných a súkromných zbierok kultúrnych objektov hrozilo menšie riziko majetkovej trestnej činnosti. Europol 31 uvádza, že v EÚ sa mnoho prípadov nedovoleného obchodovania týka kultúrnych objektov odcudzených z bohoslužobných miest, inštitúcií správy kultúrneho dedičstva, múzeí, ako aj zo súkromných obydlí a zbierok. Verejné a súkromné zbierky sa musia oboznámiť so svojimi zraniteľnými miestami z pohľadu majetkovej trestnej činnosti, vyškoliť svojich zamestnancov v oblasti uplatňovania ochranných opatrení a investovať do ochranných nástrojov.

Podobne vlastníci alebo správcovia verejných a súkromných zbierok môžu prijať dobrovoľné opatrenia na lepšiu ochranu pred majetkovou trestnou činnosťou. Jednou z kľúčových činností je pravidelná aktualizácia inventárov a databáz kultúrnych objektov patriacich do zbierky. Takéto inventáre uľahčujú identifikáciu a vypátranie odcudzených objektov. Dokonca aj v prípade súkromných zbierok existujú dostupné nástroje odporúčané orgánmi presadzovania práva, ako je nástroj Medzinárodnej rady múzeí (ICOM) Object-ID 32 . Nahlasovanie prípadov majetkovej trestnej činnosti orgánom presadzovania práva je ďalším prostriedkom na odhaľovanie a prevenciu trestnej činnosti. Tento nástroj pomáha zabezpečiť, aby sa odcudzené kultúrne objekty zobrazovali v národných databázach odcudzených umeleckých predmetov a v databáze Odcudzené umelecké predmety Interpolu. Evidencia odcudzených kultúrnych objektov posilňuje ich viditeľnosť a obmedzuje možnosť obchodníkov s týmito objektmi nájsť predajné kanály v zákonnom hospodárstve.

EÚ už zaviedla osobitné právne predpisy na boj proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi objektmi online. Aktom o digitálnych službách 33 sa zvyšuje zodpovednosť poskytovateľov sprostredkovateľských služieb vrátane online platforiem, ktoré spájajú spotrebiteľov s poskytovateľmi tovaru a služieb. Aktom o digitálnych službách sa upravuje aj nahlasovanie nezákonného obsahu, akým je podozrivý predaj 34 , a zavádza sa možnosť verejných orgánov zasielať poskytovateľom sprostredkovateľských služieb usadeným v iných členských štátoch cezhraničné príkazy na odstránenie a rozširujú sa ním povinnosti obchodníkov vzťahujúce sa na vysledovateľnosť. Komisia takisto podporuje digitalizáciu a digitálne uchovávanie kultúrneho dedičstva prostredníctvom spoločného európskeho priestoru pre údaje o kultúrnom dedičstve 35 a nadchádzajúceho európskeho spoločného cloudu pre kultúrne dedičstvo.

Kľúčovým prvkom boja proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi objektmi je odhaľovanie nezákonných finančných tokov. Osobitnú pozornosť si okrem toho vyžaduje rozšírený výskyt prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu s použitím zákonne získaných kultúrnych objektov. Obavy, že páchatelia trestnej činnosti môžu sektor umenia a starožitností zneužívať na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti, viedli k výzvam na rozšírenie regulačného rámca EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Smernica o boji proti praniu špinavých peňazí 36 sa teraz vzťahuje na účastníkov trhu s umením a so starožitnosťami, ako sú galérie a aukčné spoločnosti, ktorí obchodujú s umeleckými dielami alebo pôsobia ako sprostredkovatelia v obchode s nimi, ako aj na slobodné prístavy v prípade transakcií presahujúcich určitý limit. Účastníci trhu majú povinnosť používať hodnotenia rizík a prístupy založené na riziku v súvislosti s prevenciou a odhaľovaním prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, opatrenia na zmiernenie a riadenie rizík, účinnú povinnú starostlivosť vo vzťahu k zákazníkom a ich konečným užívateľom výhod, ako aj ich identifikáciu a nahlasovanie podozrivých transakcií a činností vnútroštátnym finančným spravodajským jednotkám (FIU). Okrem toho sa v návrhu nového nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí 37 stanovuje pre celú EÚ limit 10 000 EUR na hotovostné platby. Môže sa tým obmedziť atraktívnosť trhu s kultúrnymi objektmi z hľadiska prania špinavých peňazí.

Verejné orgány potrebujú dostatočnú úroveň chápania rizík a zraniteľných miest v sektore kultúrnych objektov, ktoré sa týkajú prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, aby mohli v prípade potreby náležite konať. Na tento účel sú vhodným prostriedkom národné hodnotenia rizík, ktoré vykonávajú členské štáty v rámci právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí 38 . Členské štáty môžu zároveň vydať usmernenia pre príslušné subjekty súkromného sektora o tom, ako rozpoznať relevantné transakcie a dodržiavať povinnosti týkajúce sa prevencie prania špinavých peňazí a financovania terorizmu 39 .

V neposlednom rade Komisia podporuje projekt Finančnej akčnej skupiny v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v spojení s umením, so starožitnosťami a s inými kultúrnymi objektmi. Medzi jeho ciele patrí pomoc krajinám, príslušným orgánom a súkromnému sektoru pri pochopení toho, ako páchatelia trestnej činnosti a teroristi zneužívajú obchodovanie s takýmito objektmi, a vypracovaní najlepších postupov a odporúčaní na zmiernenie týchto rizík 40 . Komisia okrem toho priebežne hodnotí riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré majú vplyv na jednotný trh v prípadoch, keď súvisia s cezhraničnými činnosťami. V kontexte nadnárodného hodnotenia rizík 41 Komisia posudzuje a monitoruje osobitné riziká trhu s umením a so starožitnosťami a ďalších súvisiacich sektorov, ako sú slobodné prístavy a subjekty uchovávajúce umelecké diela 42 .

3.2. Posilnenie kapacít orgánov presadzovania práva a justičných orgánov

Vzhľadom na komplexnú povahu nedovoleného obchodovania s kultúrnymi objektmi čelia orgány presadzovania práva a justičné orgány osobitným výzvam. Je potrebné prijať ďalšie opatrenia na posilnenie ich schopnosti účinne riešiť prípady nedovoleného obchodovania s kultúrnymi objektmi v súlade s príslušnými úlohami a povinnosťami orgánov podľa práva EÚ a vnútroštátneho práva.

V súčasnosti sa v súbore dostupných spravodajských informácií primerane nepremieta frekvencia výskytu prípadov nedovoleného obchodovania s kultúrnymi objektmi. Jedným z dôvodov absencie údajov o nedovolenom obchodovaní s kultúrnymi objektmi je, že prípady nedovoleného obchodovania nie sú riadne evidované. Hlavnou prekážkou brániacou získaniu komplexného súboru spravodajských informácií v rámci celej EÚ je, že neexistuje jednotná metodika zberu údajov ani jednotná kategorizácia trestných činov súvisiacich s kultúrnymi objektmi. Na uľahčenie jednotnej kategorizácie obsahuje komplexný katalóg trestných činov súvisiacich s kultúrnymi objektmi stanovený v Dohovore Rady Európy o priestupkoch týkajúcich sa kultúrneho majetku (ďalej len „Nikózijský dohovor“) 46 usmernenia týkajúce sa kategórií trestných činov, ktoré môžu orgány členských štátov použiť.

Verejné orgány musia primerane chápať spôsob fungovania páchateľov trestnej činnosti a navzájom si vymieňať informácie, aby mohli maximalizovať využívanie svojich zdrojov. Takéto chápanie by malo zahŕňať najmä regionálne rozdiely 47 medzi obchodníkmi zapojenými do nedovoleného obchodovania, napríklad z hľadiska organizačnej štruktúry, kultúrnych objektov vystavených riziku, obchodných ciest alebo metód prania špinavých peňazí a falšovania pôvodu a proveniencie objektov. Tieto poznatky môžu uľahčiť cielenejšie pátranie a účinné využívanie dostupných zdrojov. Operačné činnosti Európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT) môžu takisto prispieť k lepšiemu pochopeniu postupov obchodníkov zapojených do nedovoleného obchodovania a rozsahu nedovoleného obchodovania s kultúrnymi objektmi.

Verejné orgány takisto musia vziať na vedomie požiadavky na spoluprácu v rámci agentúry a na medziagentúrnu 48 spoluprácu, ako aj možnosti spolupráce v danom prípade. S cieľom podporiť verejné orgány v ich úsilí o budovanie kapacít UNESCO uverejnilo súbor nástrojov s názvom Boj proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi objektmi: súbor nástrojov pre európske súdnictvo a na presadzovanie práva, ktorý bol vypracovaný v rámci spolupráce medzi EÚ a UNESCO. Komisia podporuje UNESCO prekladom jej súboru nástrojov do ďalších jazykov príslušných krajín. Po druhé úrad UNODC vyvinul nástroj praktickej pomoci 49 určený na pomoc pri vykonávaní medzinárodných usmernení 50 .

Verejné orgány na odhaľovanie a vyšetrovanie prípadov nedovoleného obchodovania potrebujú špecifické odborné znalosti a nástroje 51 . V súlade s odporúčaniami Interpolu sa to týka riadnej evidencie odcudzených predmetov na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni a príslušných orgánov, ktoré majú potrebné zručnosti, a to najmä prostredníctvom vytvorenia špecializovaných jednotiek na vnútroštátnej úrovni určených výlučne na vyšetrovanie nedovoleného obchodovania s kultúrnymi objektmi 52 , ako sa stanovuje v dohovore UNESCO z roku 1970. Ukázalo sa, že špecializované skupiny prokurátorov sú účinné aj pri prehlbovaní rozsahu vyšetrovania. Ďalším dôležitým faktorom je včasný prístup k odborným znalostiam historikov umenia, archeológov alebo iných odborníkov na kultúrne objekty s cieľom identifikovať zaistené kultúrne objekty, určiť ich pravosť alebo kvantifikovať možné škody, ku ktorým došlo na miestach, ktoré boli vyrabované alebo ktoré sú ohrozené rabovaním.

Technológia je nevyhnutná z hľadiska podpory orgánov presadzovania práva a ochrany kultúrnych objektov pred nedovoleným obchodovaním. Patrí sem aj softvér na evidenciu odcudzených predmetov a odhaľovanie nezákonných kultúrnych objektov na trhu, technológia leteckého monitorovania na ochranu ohrozených miest alebo online vyšetrovacie nástroje vrátane nástrojov založených na umelej inteligencii. Orgány presadzovania práva potrebujú najmä osobitné nástroje odhaľovania na účinné zvládanie množstva položiek, ktoré sa majú kontrolovať pri online vyšetrovaniach, napríklad na systematické prehľadávanie obrázkov a iných údajov o kultúrnych objektoch, ktoré sa nezákonne predávajú, na internete.

Orgány by takisto mohli zvážiť rozšírenie rozsahu vyšetrovaní nad rámec vymáhania objektov, s ktorými sa nedovolene obchoduje, s cieľom zaradiť doň aj zločinecké siete a nezákonné peňažné toky, ktoré súvisia s jednotlivými prípadmi nedovoleného obchodovania. Takéto rozšírenie rozsahu vyšetrovaní je v súlade s medzinárodnými odporúčaniami (napr. Interpolu) a so stratégiou EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025 a so spoločnými horizontálnymi strategickými cieľmi platformy EMPACT. Na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni môže vyšetrovania podporovať Europol 53 , agentúra EÚ pre riadenie hraníc Frontex 54 a Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust), a to v súlade s ich príslušnými mandátmi, alebo sa tieto vyšetrovania môžu podporovať zapojením partnerov, napríklad Interpolu, Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) alebo Svetovej colnej organizácie. Okrem toho sa spolupráca môže nadviazať v kontexte iných príslušných nástrojov presadzovania práva a justičnej spolupráce 55 . Európska prokuratúra by mohla vyšetrovať a stíhať osobitné trestné činy súvisiace s nedovoleným obchodovaním s kultúrnymi objektmi, ktoré patria do jej právomoci 56 . Komisia je odhodlaná zabezpečiť, aby Európska prokuratúra mohla účinne vykonávať svoje úlohy, ktoré jej boli zverené na základe nariadenia (EÚ) 2017/1939, a to aj posilnením spolupráce s krajinami mimo EÚ.

Keďže nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi je vo svojej podstate cezhraničným trestným činom, boj proti nemu možno posilniť lepšími výmenami medzi vnútroštátnymi orgánmi. V záujme zlepšenia výmeny strategických informácií a najlepších postupov, ako aj podporenia spoločného úsilia v oblasti nedovoleného obchodovania s kultúrnymi objektmi Rada v roku 2012 vytvorila neformálnu sieť orgánov presadzovania práva členských štátov EU CULTNET 57 . Táto sieť má značný potenciál v oblasti podpory orgánov presadzovania práva členských štátov v boji proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi objektmi, ktorú môže uskutočniť najmä formou spolupráce na projektoch spoločného záujmu a vypracovaním osobitných opatrení prispôsobených potrebám orgánov presadzovania práva. Komisia bude naďalej spolupracovať s členskými štátmi na uľahčení a zintenzívnení spolupráce v oblasti presadzovania práva prostredníctvom siete EU CULTNET.

Obchodníci s kultúrnymi objektmi zapojení do nedovoleného obchodovania ťažia z nerovnomernej kriminalizácie trestných činov v rámci EÚ. Nikózijský dohovor Rady Európy 58 je jedinou medzinárodnou zmluvou, ktorá sa osobitne zaoberá kriminalizáciou nedovoleného obchodovania s kultúrnymi objektmi. Vykonávacie opatrenia stanovené v dohovore zahŕňajú kriminalizáciu krádeže, nezákonného dovozu/vývozu, nezákonných vykopávok, nezákonného získavania a uvádzania na trh, ako aj falšovania dokladov. Tieto opatrenia by pomohli narušiť činnosti nedovoleného obchodovania pomocou intenzívnejších vyšetrovaní, ako aj lepších možností na vymáhanie a konfiškáciu odcudzených kultúrnych objektov. Navyše v snahe narušiť zločinecké obchodné modely Komisia nedávno navrhla posilniť pravidlá EÚ týkajúce sa vymáhania a konfiškácie majetku 59 , ktoré by vyžadovali, aby členské štáty vyhľadávali, zaistili a skonfiškovali majetok pochádzajúci z nedovoleného obchodovania s kultúrnymi objektmi, ak sa takéto obchodovanie vykonáva v rámci organizovanej zločineckej skupiny. Komisia okrem toho pracuje na spôsoboch, ako zvýšiť trestnú zodpovednosť jednotlivcov a právnických osôb zapojených do porušovania reštriktívnych opatrení Únie 60 . To by malo vplyv aj na tých jednotlivcov a právnické osoby, ktoré sa podieľajú na používaní kultúrnych objektov na obchádzanie reštriktívnych opatrení Únie.

3.3. Zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce

Účinný boj proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi objektmi si vyžaduje činnosti aj za hranicami EÚ. Vonkajšia činnosť EÚ zahŕňa multilaterálnu a bilaterálnu spoluprácu a zameriava sa na opatrenia v krajinách pôvodu, tranzitných a cieľových krajinách, ktoré sa nachádzajú mimo EÚ. Medzi činnosti patrí podpora ochrany kultúrneho dedičstva a archeologických nálezísk, zriaďovania národných databáz kultúrnych objektov a budovania kapacít orgánov presadzovania práva a justičných orgánov.

Útvary Komisie a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) naďalej podporujú globálnu reakciu na nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi. Do vonkajšej činnosti EÚ ešte podrobnejšie začlenia ochranu kultúrneho dedičstva, a to od reakcie na krízové a núdzové situácie až po rozvojovú spoluprácu, medzinárodnú a multilaterálnu spoluprácu, ako aj v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Navyše útvary Komisie spolu s ESVČ budú v súlade so svojimi príslušnými úlohami a uplatniteľnými postupmi podľa práva EÚ ďalej posilňovať spoluprácu s medzinárodnými a regionálnymi organizáciami 64 , ktoré sa venujú boju proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi objektmi, ďalej podporovať rozvoj a dodržiavanie príslušných medzinárodných právnych rámcov a noriem.

Pokiaľ ide o bilaterálnu alebo regionálnu spoluprácu s krajinami mimo EÚ, EÚ zahrnula ochranu kultúrnych objektov pred nedovoleným obchodovaním do bilaterálnych dohôd o spolupráci, napríklad do priorít partnerstva s Egyptom 65 alebo do programu pomoci proti nadnárodnému organizovanému zločinu Európy a Latinskej Ameriky (El PacCto). Viedlo to k vytvoreniu nových nástrojov spolupráce pri vyšetrovaní nedovoleného obchodovania s kultúrnymi objektmi 66 . EÚ okrem toho podporovala činnosti súvisiace s bojom proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi objektmi na západnom Balkáne a poskytla finančnú podporu na ochranu kultúrneho dedičstva krajinám pôvodu a tranzitným krajinám, v ktorých dochádza k nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi objektmi, ako sú Mali, Tunisko, Libanon, Irak, Sýria, Líbya a Jemen 67 . Pokiaľ ide o budovanie kapacít, Komisia podporuje partnerské krajiny aj v oblasti vymáhania majetku. Financuje opatrenia pomoci zamerané na posilnenie cezhraničnej spolupráce pri vyhľadávaní, vyšetrovaní, zaisťovaní a konfiškácii majetku 68 .

EÚ okrem toho vyvíja celosvetové úsilie v oblasti boja proti nezákonným finančným tokom súvisiacim s kultúrnymi objektmi, a to prostredníctvom globálneho nástroja EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Cieľom globálneho nástroja je pomôcť krajinám prispôsobiť sa normám Finančnej akčnej skupiny, ktoré zabezpečujú koordinovanú globálnu reakciu na prevenciu organizovanej trestnej činnosti, korupcie a terorizmu. Medzi činnosti patrí zlepšovanie vyšetrovaní a uľahčovanie spolupráce medzi príslušnými orgánmi partnerských krajín, pokiaľ ide napríklad o finančné spravodajské jednotky.

Činnosť EÚ sa osobitne zameriava na zraniteľnosť kultúrnych objektov voči ujme spôsobenej trestnou činnosťou v regiónoch postihnutých konfliktom alebo krízou 69 . Jej pokrok monitoruje ESVČ spolu s útvarmi Komisie a členskými štátmi 70 . Zahŕňa to neformálnu pracovnú skupinu odborníkov z ESVČ a príslušných útvarov Komisie na účely výmeny informácií a uľahčenia konkrétnych nových činností. Keďže príslušníci nasadení v misiách a operáciách môžu zohrávať významnú úlohu pri ochrane kultúrnych objektov, nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi sa začlení do špecializovaných modulov odbornej prípravy v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky zameraných na kultúrne dedičstvo v konfliktoch a krízach. Ďalším význačným príkladom je podpora krajín, ktorým hrozí riziko rabovania satelitnou a bezpilotnou technológiou, poskytovaná prostredníctvom programu Európskej únie pre pozorovanie Zeme Copernicus.

Útočná vojna Ruska proti Ukrajine vyžaduje ďalšie činnosti zamerané na ochranu ukrajinských kultúrnych objektov. Útvary Komisie a ESVČ budú naďalej podporovať ochranu kultúrnych objektov na Ukrajine rôznymi prostriedkami vrátane pomoci určenej na ochranu a evakuáciu kultúrnych objektov 71 . Na tento účel útvary Komisie a ESVČ v rámci špecializovanej pracovnej skupiny uskutočňujú pravidelné výmeny najlepších postupov, získaných poznatkov a možných nových činností. V spolupráci s Medzinárodnou alianciou na ochranu dedičstva v oblastiach postihnutých konfliktom 72 sa uskutočňujú činnosti, medzi ktoré patrí finančná podpora na ochranu budov a zbierok, ako aj podpora odborníkov v oblasti kultúrneho dedičstva, ktorá im umožňuje pokračovať vo svojej práci na Ukrajine. Okrem toho sa po prvýkrát aktivoval mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany s cieľom poskytnúť pomoc v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva 73 . Program House of Europe II financovaný z Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce bude zahŕňať podporu na zachovanie a propagáciu ukrajinského kultúrneho dedičstva.

Komisia víta existujúcu podporu členských štátov určenú krajinám pôvodu alebo tranzitným krajinám mimo EÚ, a to aj krajinám v konfliktoch a krízach, napríklad na Blízkom východe 74 a na Ukrajine.

3.4. Zvýšenie ochrany kultúrnych objektov pred nedovoleným obchodovaním maximalizáciou podpory zainteresovaných strán

Z konzultácií so zainteresovanými stranami vrátane UNESCO a UNODC vyplynulo, že informovanosť verejnosti o ujme, ktorú môže nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi predstavovať, je obmedzená. Je nevyhnutné zvyšovať povedomie o význame kultúrneho dedičstva a o škode spôsobovanej nezákonným obchodovaním s kultúrnymi objektmi aj mimo komunít presadzovania práva a kultúrneho dedičstva. Cieľové skupiny zahŕňajú potenciálnych kupujúcich kultúrnych objektov, mladých ľudí, novinárov, jednotlivcov alebo subjekty, ktoré môžu ovplyvniť verejnú mienku o kultúrnych objektoch, ako aj komunity v krajinách pôvodu, ktoré môžu ovplyvniť spôsob, akým sa zachovávajú a chránia miestne kultúrne objekty.

Komisia na tento účel podporuje viacero projektov zvyšovania informovanosti. V záujme zvýšenia informovanosti o ochrane kultúrneho dedičstva na UkrajineKomisia podporuje kampaň #ArtvsWar. Komisia okrem toho spolupracuje s UNESCO a podporuje jej kampaň na tému „skutočná cena umenia“, aby zvýšila informovanosť potenciálnych kupujúcich o vplyve nedovoleného obchodovania na kultúrne dedičstvo. S cieľom osloviť širšie publikum Komisia podporuje tvorbu učebných materiálov o ochrane kultúrneho dedičstva 75 a ich propagáciu v celej EÚ prostredníctvom platformy School Education gateway. EÚ takisto podporuje zapájanie mládeže. Napríklad európske združenie študentov pre kultúrne dedičstvo, ktoré bolo zriadené pri príležitosti Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018, je súčasťou projektu na vytváranie sietí podporovaného z programu Kreatívna Európa s názvom European Cultural Heritage Agora: Empowering Europe’s Civil Society Movement for Heritage (Agora európskeho kultúrneho dedičstva: posilnenie postavenia európskeho hnutia občianskej spoločnosti za dedičstvo).

4.Záver

Nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi nie je trestným činom bez obetí: nielenže podnecuje činnosti, ktoré predstavujú hrozbu pre bezpečnosť občanov EÚ, ale zároveň môže spôsobiť nášmu kultúrnemu dedičstvu nenapraviteľné škody, a tým aj našej spoločnej identite. Z tohto dôvodu si boj proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi objektmi vyžaduje dodatočné spoločné a nepretržité úsilie širokej škály zainteresovaných strán v rámci EÚ i mimo nej. Tento akčný plán poskytuje EÚ a členským štátom komplexný rámec na dosiahnutie pokroku v prevencii a odhaľovaní nedovoleného obchodovania s kultúrnymi objektmi a súvisiacich trestných činov, ako aj v reakcii trestnej justície na tieto činy. Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby tento akčný plán schválili a podporili jeho vykonávanie.

(1)

     Pozri napríklad rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2199 (2015), č. 2253 (2015), č. 2322 (2016), č. 2347 (2017), č. 2462 (2019) a č. 2617 (2021); Rímsku deklaráciu ministrov kultúry krajín G20 z 30. júla 2021.

(2)

     V roku 2021 sa hodnota „legálneho“ trhu s umením a so starožitnosťami celosvetovo odhadovala na 65 miliárd USD, čo je v porovnaní s rokom 2020 nárast o 29 %, pričom táto hodnota prekonala úrovne spred pandémie COVID-19; pozri Clare McAndrew, The Art Market 2022 – An Art Basel & UBS Report (Trh s umením v roku 2022 – Správa veľtrhu Art Basel a spoločnosti UBS).

(3)

     Pozri Europol, Hodnotenie hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti z roku 2021.

(4)

     Interpol, Assessing Crimes Against Cultural Property 2020, report (Správa o posudzovaní trestnej činnosti v súvislosti s kultúrnymi objektmi z roku 2020).

(5)

     Operatívna časť Európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT). Pozri https://www.europol.europa.eu/media-press/newsroom/news/total-of-52-arrests-in-operation-across-28-countries-targeting-trafficking-in-cultural-goods .

(6)

     Pozri dokument Európskej komisie s názvom Illicit trade in cultural goods in Europe - Characteristics, criminal justice responses and an analysis of the applicability of technologies in the combat against the trade, final report (Nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi v Európe – Charakteristika, reakcie trestnej justície a analýza použiteľnosti technológií v boji proti tomuto obchodovaniu, záverečná správa), 2019, s. 81, 159, 160.

(7)

     Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu, COM(2020) 605 final .

(8)

     Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o stratégii EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025, COM(2021) 170 final.

(9)

     Patrí k tomu aj plienenie, t. j. rabovanie vo vojne, čo sa podľa medzinárodného humanitárneho obyčajového práva považuje za vojnový zločin. Pozri https://ihl-databases.icrc.org/customary-ihl/eng/docs/v1_rul_rule52 .

(10)

     Pozri napríklad Senát Spojených štátov, stály podvýbor pre vyšetrovanie, výbor pre vnútornú bezpečnosť a vládne záležitosti, správa stáleho podvýboru pre vyšetrovanie Senátu Spojených štátov z roku 2020 o umeleckom odvetví a politikách USA, ktoré podkopávajú sankcie.

(11)

     Umiestnenie objektu v deň jeho archeologického objavenia.

(12)

     Podrobné záznamy o držbe objektu od jeho nájdenia až po súčasnosť.

(13)

     Napríklad používanie hotovostných transakcií, anonymita kupujúcich a používanie schránkových spoločností a slobodných prístavov.

(14)

     Pozri napríklad informačný bulletin o zraniteľných miestach trhu s umením v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, TRACFIN (Traitement du renseignement et action contre les circuits financiers clandestins), La lettre d’information de TRACFIN, číslo 16, jún 2018.

(15)

     Pozri správu citovanú v poznámke pod čiarou 7, s. 70, 81, 158 – 160.

(16)

     Pokiaľ sa nestanoví inak, pojem orgány presadzovania práva, ako sa používa v tomto dokumente, sa vzťahuje na políciu, colné orgány, orgány hraničnej kontroly a iné príslušné orgány, ktoré vykonávajú úlohy súvisiace s prevenciou, vyšetrovaním, odhaľovaním alebo so stíhaním trestných činov.

(17)

     Pozri najmä rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2199 (2015), č. 2253 (2015), č. 2322 (2016), č. 2347 (2017), č. 2462 (2019) a č. 2617 (2021), rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/69/196 [International Guidelines for Crime Prevention and Criminal Justice Responses with Respect to Trafficking in Cultural Property and Other Related Offences (Medzinárodné usmernenia k predchádzaniu trestnej činnosti a k reakcii trestnej justície, pokiaľ ide o nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi a iné súvisiace trestné činy)], správu 10. konferencie zmluvných strán Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, UNTOC COP/2020/10, rezolúciu 10/7, Dohovor OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov z roku 1970, Dohovor UNIDROIT o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch z roku 1995, Rímsku deklaráciu ministrov kultúry krajín G20 z 30. júla 2021, správu Interpolu Assessing Crimes Against Cultural Property 2020 (Správa o posudzovaní trestnej činnosti v súvislosti s kultúrnymi objektmi z roku 2020), publikáciu The Safety and Security of Cultural Heritage in Zones of War or Instability (Bezpečnosť a ochrana kultúrneho dedičstva vo vojnových zónach alebo zónach nestability) uverejnenú v rámci série vedy pre mier a bezpečnosť Organizáciou Severoatlantickej zmluvy (NATO) z roku 2021, Deklaráciu svetovej konferencie UNESCO o kultúrnych politikách a udržateľnom rozvoji – MONDIACULT 2022.

(18)

     Pozri aj rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/69/196.

(19)

     Článok 1 Dohovoru UNESCO z roku 1970.

(20)

     Vrátane rôznych účastníkov zapojených do transakcií na trhu s umením, ako sú kupujúci, galérie, aukčné spoločnosti, ďalší obchodníci s kultúrnymi objektmi (vrátane online predajných platforiem), slobodné prístavy, subjekty uchovávajúce umelecké diela, odborníci na kultúrne objekty, podniky zapojené do financovania transakcií s kultúrnymi objektmi, ako aj účtovníci, audítori, daňoví poradcovia a právnici zapojení do transakcií s kultúrnymi objektmi.

(21)

     Trhy s umením a inštitúcie správy kultúrneho dedičstva podliehajú pravidlám a iným normám týkajúcim sa povinnej a náležitej starostlivosti alebo oznamovania informácií o zákazníkoch, pôvode kultúrnych objektov alebo transakciách. Tieto pravidlá a normy vychádzajú z trhových postupov, kódexov správania (napríklad Medzinárodného etického kódexu UNESCO pre obchodníkov s kultúrnymi objektmi alebo Etického kódexu Medzinárodnej rady múzeí pre múzeá), judikatúry alebo právnych predpisov [napríklad smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu zmenená smernicou (EÚ) 2018/843; Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 43 – 74; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ z 15. mája 2014 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu (Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 1 – 10) alebo vnútroštátne požiadavky na zaznamenávanie predaja do evidencie].

(22)

      https://ec.europa.eu/transparency/expert-groups-register/screen/expert-groups/consult?lang=en&do=groupDetail.groupDetail&groupID=3204 .

(23)

     Bližšie informácie nájdete tu: https://en.unesco.org/fighttrafficking/eu-cooperation.

(24)

     Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 z 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (Ú. v. EÚ L 39, 10.2.2009, s. 1 – 7) a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1081/2012 z 9. novembra 2012 k nariadeniu Rady (ES) č. 116/2009 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (Ú. v. EÚ L 324, 22.11.2012, s. 1 – 24).

(25)

     Pozri nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/880 zo 17. apríla 2019 o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty doplnené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/1079 z 24. júna 2021. Pokiaľ ide o Sýriu a Irak, pozri článok 3 nariadenia Rady (ES) č. 1210/2003 zo 7. júla 2003 o niektorých osobitných obmedzeniach hospodárskych a finančných vzťahov s Irakom, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2465/96 (Ú. v. EÚ L 169, 8.7.2003, s. 6 – 23), a článok 11c nariadenia (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii v znení zmien nariadenia č. 1332/2013 z 13. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 16, 19.1.2012, s. 1 – 32).

(26)

     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ z 15. mája 2014 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu (Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 1 – 10).

(27)

     S výnimkou oblastí harmonizovaných právnymi predpismi EÚ, ako je smernica (EÚ) 2015/849, smernica 2014/60/EÚ, alebo vnútroštátnych požiadaviek na zaznamenávanie predaja do evidencie.

(28)

     Článok 10 ods. 1.

(29)

     V súvislosti s podporou opatrení na zvýšenie vysledovateľnosti pozri činnosti v rámci strategického cieľa 2.

(30)

     Pozri prvú správu o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ z 15. mája 2014 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (prepracované znenie), COM(2021) 705 final, 18. novembra 2021.

(31)

     Pozri Europol, Hodnotenie hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti z roku 2021.

(32)

     Podporovaný aj aplikáciou Interpolu ID-Art. Pozri https://www.interpol.int/Crimes/Cultural-heritage-crime/ID-Art-mobile-app .

(33)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Text s významom pre EHP)(Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 1 – 102).

(34)

     Zavedenie mechanizmov umožňujúcich nahlasovanie podozrivých obchodov alebo predaja na internete je uvedené ako usmernenie 3 písm. d) v dokumente International Guidelines for Crime Prevention and Criminal Justice Responses with Respect to Trafficking in Cultural Property and Other Related Offences (Medzinárodné usmernenia k predchádzaniu trestnej činnosti a k reakcii trestnej justície, pokiaľ ide o nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi a iné súvisiace trestné činy), Valné zhromaždenie OSN, A/C3/69/L7.

(35)

     Pozri odporúčanie Komisie C(2021) 7953 z 10. novembra 2021 týkajúce sa spoločného európskeho priestoru pre údaje o kultúrnom dedičstve; Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre výskum a inováciu, Brunet, P., De Luca, L., Hyvönen, E., a kol., Report on a European collaborative cloud for cultural heritage: ex – ante impact assessment (Správa o európskom spoločnom cloude pre kultúrne dedičstvo: posúdenie vplyvu ex ante), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2022,  https://data.europa.eu/doi/10.2777/64014 Viac informácií o portáli Europeana a vytvorení európskeho kompetenčného centra na zachovanie kultúrneho dedičstva (4CH) nájdete na adrese  https://www.europeana.eu/en a https://www.4ch-project.eu.

(36)

     Pozri smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73 – 117) v znení zmien smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 43 – 74).

(37)

     Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, COM(2021) 420 final.

(38)

     Pozri článok 7 smernice (EÚ) 2015/849.

(39)

     Pozri smernicu (EÚ) 2015/849.

(40)

     Ďalšie informácie: Výročná správa FATF za obdobie 2020 – 2021, strana 32.

(41)

     Pozri článok 6 smernice (EÚ) 2015/849.

(42)

     Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o hodnotení rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré má vplyv na vnútorný trh a súvisí s cezhraničnou činnosťou, COM(2022) 554 final, 27. októbra 2022 a pracovný dokument útvarov Komisie pripojený k uvedenej správe, SWD(2022) 344 final.

(43)

     Pozri uznesenie Rady o pracovnom pláne EÚ pre kultúru na roky 2023 – 2026.

(44)

     Pozri nariadenie Rady (ES) č. 515/97 z 13. marca 1997 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach (Ú. v. ES L 082, 22.3.1997, s. 1 – 16).

(45)

     Pozri najmä smernicu (EÚ) 2015/849.

(46)

     Dohovor Rady Európy o priestupkoch týkajúcich sa kultúrneho majetku, prijatý 3. mája 2017 (Séria zmlúv Rady Európy č. 221).

(47)

     Pozri Interpol, Assessing Crimes Against Cultural Property 2020 (Správa o posudzovaní trestnej činnosti v súvislosti s kultúrnymi objektmi z roku 2020), strana 6.

(48)

     Spolupráca v rámci agentúry môže znamenať napríklad spoluprácu v rámci jedného orgánu (napr. medzi rôznymi policajnými jednotkami špecializovanými na rôzne formy trestnej činnosti alebo medzi viacerými regionálnymi policajnými jednotkami). Medziagentúrna spolupráca znamená spoluprácu medzi rôznymi orgánmi, napríklad medzi políciou, colnými orgánmi, justičnými orgánmi atď.

(49)

     UNODC Practical assistance tool to assist in the implementation of the International Guidelines for Crime Prevention and Criminal Justice Responses with Respect to Trafficking in Cultural Property and Other Related Offences (Nástroj praktickej pomoci úradu UNODC určený na pomoc pri vykonávaní Medzinárodných usmernení k predchádzaniu trestnej činnosti a k reakcii trestnej justície, pokiaľ ide o nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi a iné súvisiace trestné činy) (2016).

(50)

     Pozri poznámku pod čiarou č. 18.

(51)

     Napríklad databáza Odcudzených umeleckých predmetov Interpolu a zodpovedajúca aplikácia ID-Art alebo červené zoznamy Medzinárodnej rady múzeí, v ktorých sa uvádzajú kategórie kultúrnych objektov, v prípade ktorých existuje riziko nedovoleného obchodovania, z rôznych regiónov sveta.

(52)

     Pozri Interpol, Creating a national cultural heritage Unit. The value of a national unit dedicated to fighting crimes against cultural heritage and the illicit traffic of cultural property (Vytvorenie národnej jednotky pre kultúrne dedičstvo – Hodnota národnej jednotky špecializovanej na boj proti trestným činom v súvislosti s kultúrnym dedičstvom a nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi objektmi), január 2019.

(53)

     Predovšetkým výmenou informácií prostredníctvom sieťovej aplikácie na zabezpečenú výmenu informácií (SIENA), usporadúvaním operačných stretnutí, operačnou podporou počas vyšetrovaní (vrátane online odbornej prípravy zameranej na vyšetrovanie v kontexte operácií Pandora platformy EMPACT), analytickou podporou, strategickou podporou (napr. posúdeniami hrozieb) alebo technickou podporou prostredníctvom inovačného laboratória Europolu.

(54)

     Napr. využívaním katalógu zlúčených služieb Eurosuru agentúry Frontex na odhaľovanie cezhraničných trestných činov.

(55)

     Napríklad spolupráca v rámci platformy EMPACT, zriadenie spoločných vyšetrovacích tímov, využívanie spoločných koordinačných centier (s prípadným zapojením krajín mimo EÚ) vrátane podpory Eurojustu a Európskej justičnej siete, možnosti vzájomnej právnej pomoci, a to aj podľa článku 6 smernice 2014/60/EÚ, európsky zatykač, európsky vyšetrovací príkaz, spolupráca na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 284, 12.11.2018, s. 22 – 30), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 zo 14. novembra 2018 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 1 – 38), spolupráca a vzájomná právna pomoc pri vyšetrovaní organizovanej trestnej činnosti na základe Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (UNTOC).

(56)

     Nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi môže takisto viesť k poškodeniu finančných záujmov Únie alebo môže byť spojené s trestnými činmi poškodzujúcimi takéto finančné záujmy. Európska prokuratúra má právomoc vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce rozpočet Únie, ako aj trestné činy, ktoré sú s nimi neoddeliteľne spojené. Pozri nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1 – 71).

(57)

     Návrh uznesenia Rady o vytvorení neformálnej siete orgánov presadzovania práva a odborníkov v oblasti predmetov kultúrnej hodnoty (EU CULTNET) zo 4. októbra 2012, 14232/12.

(58)

     Dohovor Rady Európy o priestupkoch týkajúcich sa kultúrneho majetku, prijatý 3. mája 2017 (Séria zmlúv Rady Európy č. 221).

(59)

     Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 25. mája 2022 o vymáhaní majetku a konfiškácii, COM(2022) 245 final.

(60)

     Pozri oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Smerom k smernici o trestných sankciách za porušenie reštriktívnych opatrení Únie [COM(2022) 249 z 25. mája 2022], rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/2332 z 28. novembra 2022 o určení porušenia reštriktívnych opatrení Únie za oblasť trestnej činnosti, ktorá spĺňa kritériá uvedené v článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ST/10287/2022/REV/1 (Ú. v. EÚ L 308, 29.11.2022, s. 18 – 21).

(61)

     V rámci prvého pracovného programu Horizont Európa sa uverejnili už dve výzvy na predkladanie návrhov, jedna v rámci klastra 2 „Kultúra, kreativita a inkluzívna spoločnosť“ (konkrétne HORIZON-CL2-2022-HERITAGE-01-07: Ochrana artefaktov a kultúrnych objektov pred antropogénnymi hrozbami ), ďalšia v rámci klastra 3 „Civilná bezpečnosť pre spoločnosť“ (konkrétne HORIZON-CL3-2021-FCT-01-08: Boj proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi objektmi ).

(62)

     V rámci toho sa prihliadne na prácu projektu NETCHER financovaného EÚ (Sieť a sociálna platforma na posilnenie a obnovu kultúrneho dedičstva).

(63)

     Pozri poznámku pod čiarou č. 72.

(64)

     Bude to zahŕňať spoluprácu aj s týmito subjektmi: UNESCO, Rada Európy, ICOM, WCO, Interpol, UNIDROIT, UNODC, ICCROM (Medzinárodné centrum pre štúdium ochrany a zachovania kultúrnych hodnôt) a ALIPH (Alliance Internationale pour la protection du patrimoine dans les zone en conflit).

(65)

     Pozri prílohu k odporúčaniu Asociačnej rady EÚ – Egypt o prioritách partnerstva EÚ a Egypta na roky 2021 – 2027, 16. júna 2022.

(66)

     Pozri https://www.elpaccto.eu/en/news/new-cooperation-tools-to-investigate-trafficking-in-cultural-property/.

(67)

     Ďalšie príklady podpory sú uvedené v dokumente Európskej služby pre vonkajšiu činnosť 2022 Report on the progress in the implementation of the “Concept on Cultural Heritage in conflicts and crises. A component for peace and security in European Union’s external action” and the dedicated Council Conclusions (Správa z roku 2022 o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní „Koncepcia pre kultúrne dedičstvo v konfliktoch a krízach. Prvky zamerané na mier a bezpečnosť vo vonkajšej činnosti Európskej únie“ a príslušné závery Rady), 14. septembra 2022, ESVČ (2022) 1556.

(68)

     Podpora sa poskytuje prostredníctvom programov EUROMED Police a EUROMED Justice pod vedením agentúry CEPOL a Eurojustu. EUROMED Police má za cieľ posilniť kapacitu južných partnerských krajín bojovať proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti. Projekt EUROMED Justice združuje najrelevantnejšie zainteresované strany v oblasti trestnej justície.

(69)

     V súlade so závermi Rady o prístupe EÚ ku kultúrnemu dedičstvu v konfliktoch a krízach z 18. júna 2021.

(70)

     Pozri správu uvedenú v poznámke pod čiarou č. 67.

(71)

     Tamže, str. 6 – 8.

(72)

     https://www.aliph-foundation.org/en/actions-country/UA.

(73)

     https://civil-protection-humanitarian-aid.ec.europa.eu/where/europe/ukraine_en.

(74)

     Pokiaľ ide o spoluprácu s krajinami Blízkeho východu, činnosti môžu vychádzať aj z výsledkov odbornej prípravy „El HIWAR II“ financovanej EÚ a štúdie o ochrane kultúrneho dedičstva a boji proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi objektmi v Egypte, Jordánsku a Libanone.

(75)

     Napríklad prostredníctvom projektu PITCHER (Prevencia nedovoleného obchodovania s kultúrnym dedičstvom: vzdelávacie zdroje), https://www.pitcher-project.eu/ .