EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli23. 5. 2022

COM(2022) 630 final

SPRÁVA KOMISIE

Belgicko, Bulharsko, Česko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Rakúsko, Poľsko, Slovinsko, Slovensko a Fínsko

Správa vypracovaná v súlade s článkom 126 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

SPRÁVA KOMISIE

Belgicko, Bulharsko, Česko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Rakúsko, Poľsko, Slovinsko, Slovensko a Fínsko

Správa vypracovaná v súlade s článkom 126 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

1.Úvod

1 V článku 126 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“) sa stanovuje postup pri nadmernom deficite. Tento postup sa ďalej spresňuje v nariadení Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom deficite, ktoré je súčasťou Paktu stability a rastu.

Koordinovanými politickými opatreniami sa vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na hospodárstvo od jari 2020 zmiernil. Aktivácia všeobecnej únikovej doložky 2 Paktu stability a rastu od marca 2020 spolu s dočasným rámcom o štátnej pomoci umožnila rozsiahlu fiškálnu podporu vo všetkých členských štátoch. Komisia 23. mája 2022 usúdila, že boli splnené podmienky na zachovanie všeobecnej únikovej doložky v roku 2023 a jej deaktivovanie od roku 2024 3 .

Predchádzajúce politické odporúčania

4 Rada 20. júla 2020 odporučila členským štátom, aby v rokoch 2020 a 2021 prijali všetky potrebné opatrenia na účinné riešenie pandémie ochorenia COVID-19, udržanie hospodárstva a podporu následného oživenia. Členským štátom sa zároveň odporučilo, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovali fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní investícií.

5 6 Rada o rok neskôr 18. júna 2021 prijala odporúčania v oblasti fiškálnej politiky na rok 2022. Tieto odporúčania možno zhrnúť takto: Členské štáty s nízkym až stredným dlhom by mali uplatňovať alebo zachovať podporné zámery fiškálnej politiky, zatiaľ čo členské štáty s vysokým dlhom by mali využiť Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a financovať pomocou neho dodatočné investície podporujúce obnovu za súčasného uplatňovania obozretnej fiškálnej politiky. Všetky členské štáty by mali zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Aby sa maximalizovala podpora obnovy, no neobmedzili sa pritom budúce fiškálne trajektórie či nevytvorila trvalá záťaž pre verejné financie, mal by sa rast bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov udržiavať pod kontrolou a v prípade členských štátov s vysokým dlhom by mal zostať tento rast obmedzený. Rada takisto odporučila členským štátom, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovali fiškálnu politiku zameranú na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte. Zároveň by sa mali zvýšiť investície s cieľom posilniť rastový potenciál. Podobne aj z odporúčania Rady z 13. júla 2021 o hospodárskej politike eurozóny vyplýva, že vo všetkých členských štátoch eurozóny by mali počas roka 2021 pokračovať podporné fiškálne politiky. Rada takisto odporúča členským štátom eurozóny, aby uskutočňovali fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní investícií.

7 V odporúčaní Rady z 5. apríla 2022 o hospodárskej politike eurozóny sa vyzýva naďalej využívať a koordinovať vnútroštátne fiškálne politiky vo všetkých členských štátoch s cieľom účinne podporovať udržateľnú a inkluzívnu obnovu. Členské štáty by mali zachovať v roku 2022 v celej eurozóne mierne podporné zámery fiškálnej politiky a zohľadňovať pritom štátne rozpočty a finančné prostriedky pochádzajúce z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Okrem toho by členské štáty mali postupne presmerovať fiškálne opatrenia k investíciám, ktoré podporujú udržateľnú a inkluzívnu obnovu v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou, a zároveň venovať osobitnú pozornosť kvalite rozpočtových opatrení. Pri zohľadnení stupňa neistoty by členské štáty mali zachovať agilnú fiškálnu politiku, aby bolo možné reagovať na vývoj pandémie ochorenia COVID-19. Fiškálne politiky by mali byť diferencované s prihliadnutím na intenzitu obnovy, pričom by sa mala zabezpečiť fiškálna udržateľnosť a zvyšovanie investícií a súčasne dbať na potrebu znížiť rozdiely.

Hlavné údaje, ktoré sú podkladom a motiváciou tejto správy

Podľa údajov overených Eurostatom 22. apríla 2022 8 presiahli deficity verejných financií v roku 2021 referenčnú hodnotu 3 % HDP stanovenú v zmluve v 14 členských štátoch: Belgicko, Bulharsko, Česko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Rakúsko, Slovinsko a Slovensko 9 . Skutočné deficity za rok 2021 vyššie ako 3 % HDP predstavujú dôkaz prima facie o tom, že v uvedených členských štátoch existujú nadmerné deficity 10 v zmysle článku 126 zmluvy.

V Estónsku, Litve a Poľsku sa na základe ich programov stability a konvergenčných programov plánuje, že deficity verejných financií v roku 2022 presiahnu 3 % HDP (toto prekročenie sa potvrdzuje v prognóze Komisie z jari 2022 11 ). Deficity na rok 2022 plánované v uvedených programoch predstavujú dôkaz prima facie o existencii nadmerného deficitu v týchto troch členských štátoch.

V Belgicku, Nemecku, Grécku, Španielsku, vo Francúzsku, v Taliansku, Maďarsku, Rakúsku, Slovinsku, na Slovensku a vo Fínsku prekročil hrubý dlh verejnej správy na konci roku 2021 referenčnú hodnotu 60 % HDP 12 . Z údajov za rok 2021 vyplýva, že Nemecko, Grécko, Rakúsko a Slovinsko dodržali referenčnú hodnotu pre znižovanie dlhu alebo v prípade Španielska sa dosiahol dostatočný pokrok pri jej dosahovaní. Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Maďarsko a Fínsko nedodržali referenčnú hodnotu pre znižovanie dlhu v roku 2021. Slovensko porušilo referenčnú hodnotu stanovenú v zmluve vo výške 60 % HDP na konci roku 2021, pričom v predchádzajúcom roku zaznamenalo mieru zadlženosti nižšiu ako 60 % HDP. Toto predstavuje dôkaz prima facie o tom, že v uvedených šiestich členských štátoch (Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Maďarsko, Slovensko a Fínsko) existuje nadmerný deficit na základe dlhového kritéria.

***

Na základe týchto skutočností vypracovala Komisia túto správu v súlade s článkom 126 ods. 3 zmluvy. Analyzuje sa v nej dodržiavanie kritéria deficitu a dlhového kritéria zo strany členských štátov. Zohľadňujú sa v nej všetky závažné faktory vrátane náležitého zváženia prudkého hospodárskeho poklesu v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19, makroekonomického a rozpočtového vplyvu invázie Ruska na Ukrajinu a toho, či sú politiky členských štátov v súlade s odporúčaniami Rady.

13 Komisia vo svojom oznámení z 2. marca 2022 už oznámila, že na jar 2022 nenavrhne začatie nových postupov pri nadmernom deficite, keďže pandémia ochorenia COVID-19 mala naďalej mimoriadny makroekonomický a fiškálny vplyv, ktorý spolu s inváziou Ruska na Ukrajinu spôsobila výnimočnú neistotu, a to aj pri stanovovaní podrobného postupu fiškálnych úprav. Zároveň bude pokračovať monitorovanie vývoja deficitu a dlhu a Komisia na jeseň 2022 opätovne posúdi, či je relevantné navrhnúť začatie postupov pri nadmernom deficite.

2.Kritérium deficitu

Belgicko, Bulharsko, Česko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Rakúsko, Poľsko, Slovinsko a Slovensko prekročili referenčnú hodnotu deficitu v roku 2021 alebo ju plánujú prekročiť v roku 2022.

Prekročenie referenčnej hodnoty deficitu v roku 2021 alebo plánované prekročenia v roku 2022 sú v prípade všetkých týchto členských štátov výnimočné. V roku 2021 boli tieto prekročenia dôsledkom vplyvu hospodárskeho poklesu na verejné financie aktivovaného vypuknutím pandémie ochorenia COVID-19 a koordinovanej reakcie fiškálnej politiky zo strany členských štátov. Podpora koordinovanej fiškálnej politiky v rokoch 2020 a 2021 bola kľúčom na udržanie obnovy hospodárstva. K vysokým plánovaným deficitom prispeli v roku 2022 aj opatrenia, ktoré prijali členské štáty na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu cien energií a na poskytnutie humanitárnej pomoci osobám utekajúcim z Ukrajiny po invázii Ruska.

Deficity verejných financií boli výrazne nad referenčnou hodnotou v Belgicku, Bulharsku, Česku, Nemecku, Grécku, Španielsku, vo Francúzsku, v Taliansku, Lotyšsku, Maďarsku, na Malte, v Rakúsku, Slovinsku a na Slovensku (pozri tabuľku 2).

Estónsko, Litva a Poľsko mali v roku 2021 deficity verejných financií pod referenčnou hodnotou stanovenou v zmluve, ale v roku 2022 plánujú deficity výrazne nad referenčnou hodnotou 3 % HDP, čo sa potvrdzuje v prognóze Komisie z jari 2022 (ďalej len „prognóza Komisie“).

Predpokladá sa, že deficity verejných financií v Bulharsku, Nemecku, Grécku, Lotyšsku, Litve, Rakúsku a na Slovensku klesnú v roku 2023 pod 3 % HDP (v prípade Nemecka už v roku 2022). Z tohto dôvodu sa napriek tomu, že ich deficity sú nad 3 % HDP od roku 2020, očakáva, že deficity prekračujúce referenčnú hodnotu budú v zmysle Paktu stability a rastu dočasné. Tieto prognózy deficitov na roky 2022 a 2023 sú však spojené s výnimočne vysokou mierou neistoty.

Celkovo z tejto počiatočnej analýzy vyplýva, že kritérium deficitu nespĺňa 17 členských štátov pred náležitým zohľadnením závažných faktorov: Belgicko, Bulharsko, Česko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Rakúsko, Poľsko, Slovinsko a Slovensko.

3.Dlhové kritérium

Medzi krajinami, ktoré sa v tejto správe rozoberajú, na konci roku 2021 prekročil hrubý dlh verejnej správy 60 % HDP v jedenástich členských štátoch: Belgicko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Maďarsko, Rakúsko, Slovinsko, Slovensko a Fínsko (pozri tabuľku 3). V porovnaní s predchádzajúcim rokom klesla miera zadlženosti verejnej správy vo všetkých uvedených členských štátoch okrem Nemecka a Slovenska.

Údaje ukazujú, že v roku 2021 bola referenčná hodnota pre znižovanie dlhu dodržaná v Nemecku, Grécku, Rakúsku a Slovinsku (pozri tabuľku 4). Nedodržali ju Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Maďarsko a Fínsko. Referenčná hodnota pre znižovanie dlhu sa počíta v trojročnom horizonte, ktorý môže byť výhľadovo orientovaný (t – 1 až t + 1), spätne orientovaný (t – 3 až t – 1) a upravený o cyklickú zložku 14 . Hoci referenčnú hodnotu pre znižovanie dlhu nemožno zmysluplne vypočítať v prípade Slovenska, očakáva sa, že jeho miera zadlženosti klesne pod 60 % HDP už v roku 2023. Španielsko, na ktoré sa vzťahuje prechodné dlhové pravidlo, dosiahlo dostatočný pokrok pri dosahovaní referenčnej hodnoty pre znižovanie dlhu v roku 2021, pretože zmena štrukturálneho salda bola pod jeho požadovanou minimálnou lineárnou štrukturálnou úpravou (pozri tabuľku 5 a príslušné poznámky).

Celkovo z analýzy teda vyplýva, že dlhové kritérium spĺňa Nemecko, Grécko, Španielsko, Rakúsko, Slovinsko a Slovensko, zatiaľ čo pred náležitým zohľadnením závažných faktorov ho nespĺňa Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Maďarsko a Fínsko.

Na základe uvedeného Komisia, ako poznamenala vo svojom oznámení z 2. marca 2022, v rámci svojho posúdenia všetkých závažných faktorov berie do úvahy, že dodržanie referenčnej hodnoty pre znižovanie dlhu by znamenalo príliš náročné fiškálne úsilie, ktoré by mohlo ohroziť rast. Komisia sa preto domnieva, že súlad s referenčnou hodnotou pre znižovanie dlhu nie je za súčasných výnimočných hospodárskych podmienok opodstatnený.

4.Závažné faktory

V článku 126 ods. 3 zmluvy sa stanovuje, že táto správa musí „prihliadať tiež na to, či štátny deficit prekračuje štátne výdavky na investície a zohľadní všetky ostatné závažné faktory vrátane stavu hospodárskeho a rozpočtového výhľadu členského štátu na stredne dlhé obdobie“.

Uvedené faktory sú ďalej objasnené v článku 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1467/97, v ktorom sa takisto stanovuje, že treba náležite zohľadniť „všetky ostatné faktory, ktoré sú podľa názoru dotknutého členského štátu závažné z hľadiska komplexného posúdenia súladu s kritériami deficitu a dlhu, a ktoré členský štát predložil Rade a Komisii“. Konkrétne z uvedeného článku vyplýva, že za závažný faktor sa môže považovať aj strednodobá dlhová pozícia.

Preto sa okrem horizontálnych závažných faktorov (pozri oddiel 4.1) zohľadňujú aj závažné faktory špecifické pre jednotlivé krajiny. Patria sem strednodobá hospodárska pozícia, strednodobá rozpočtová pozícia (vrátane verejných investícií), strednodobá dlhová pozícia, bez ohľadu na to, či členský štát čelí makroekonomickým nerovnováham alebo nadmerným makroekonomickým nerovnováham, a akékoľvek ďalšie závažné faktory, na ktoré upozornili členské štáty.

Ako sa uvádza v článku 2 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1467/97, pokiaľ ide o dodržanie kritéria deficitu, uvedené závažné faktory sa môžu zohľadniť v krokoch vedúcich k rozhodnutiu o existencii nadmerného deficitu na základe kritéria deficitu, ale iba ak:

a)pomer dlhu verejnej správy k HDP neprekročí referenčnú hodnotu 60 % alebo

b)ak prekročí, je splnená dvojitá podmienka – t. j. že deficit zostane na úrovni blízko referenčnej hodnoty a že prekročenie referenčnej hodnoty stanovenej pre tento deficit je dočasné.

Z členských štátov, ktoré prekročili v roku 2021 referenčnú hodnotu deficitu alebo plánujú prekročiť uvedenú hodnotu v roku 2022, miera zadlženosti neprekročila referenčnú hodnotu 60 % v prípade siedmich členských štátov: Bulharsko, Česko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Malta a Poľsko.

Vo zvyšných 10 členských štátoch, ktoré prekročili referenčnú hodnotu deficitu na úrovni 3 % HDP – t. j. v Belgicku, Nemecku, Grécku, Španielsku, vo Francúzsku, v Taliansku, Maďarsku, Rakúsku, Slovinsku a na Slovensku – pomer dlhu k HDP prekročil referenčnú hodnotu 60 % a dvojitá podmienka nevyhnutná na zohľadnenie závažných faktorov nebola splnená. Ich deficity nezostali (alebo sa neočakáva, že zostanú) na úrovni blízko referenčnej hodnoty v týchto 10 členských štátoch. Takisto sa očakáva, že v prípade Belgicka, Španielska, Francúzska, Talianska, Maďarska a Slovinska nebude prekročenie referenčnej hodnoty dočasné. Z tohto dôvodu pri týchto 10 členských štátoch nemožno zohľadniť závažné faktory v krokoch vedúcich k rozhodnutiu o existencii nadmerného deficitu na základe kritéria deficitu.

Pokiaľ ide o zjavné porušenie dlhového kritéria Belgickom, Francúzskom, Talianskom, Maďarskom a Fínskom, v článku 2 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1467/97 sa stanovuje, že pri posudzovaní súladu na základe dlhového kritéria sa vždy berú do úvahy závažné faktory, a to bez ohľadu na mieru porušenia.

Niekoľko závažných faktorov sa rozoberá ďalej v texte, aj keď ich nemožno zohľadniť v krokoch vedúcich k rozhodnutiu o existencii nadmerného deficitu na základe kritéria deficitu.

4.1.Horizontálne závažné faktory

Kľúčovým faktorom, ktorý treba vziať do úvahy pri všetkých členských štátoch, na ktoré sa vzťahuje táto správa, je vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na hospodárstvo a rozpočet a fiškálna reakcia. Pandémia a súvisiaci prudký hospodársky pokles viedli k aktivácii všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu a k odporúčaniam Rady z 13. a 20. júla 2020 15 , aby členské štáty prijali všetky potrebné opatrenia na účinné riešenie pandémie ochorenia COVID-19, udržanie hospodárstva a podporu následného oživenia.

Vypuknutie pandémie ochorenia COVID-19 v marci 2020 spôsobilo krízu v oblasti verejného zdravia, ktorá viedla k prudkému poklesu hospodárskej činnosti, ktorý bol len čiastočne zmiernený účinkom automatických stabilizátorov. Členské štáty boli postavené pred naliehavú požiadavku riešiť stav ohrozenia verejného zdravia, podporovať domácnosti a spoločnosti a poskytovať všeobecnú podporu svojim ekonomikám. Členské štáty prijali aj významné opatrenia na podporu likvidity a štátne záruky 16 .

Silná podpora fiškálnej politiky na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ stála za zlepšeniami hospodárskych podmienok v roku 2021. Na základe najnovších údajov sa kumulovaná fiškálna podpora v Únii v rokoch 2020 – 2021 17 odhaduje na 11,6 % HDP (a na 11,9 % HDP v eurozóne).

Odhaduje sa, že zámery fiškálnej politiky 18 v EÚ ako celku – vrátane verejných výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ 19  – boli expanzívne o 0,1 % HDP v roku 2020 a 0,9 % v roku 2021.

Navyše invázia Ruska na Ukrajinu od februára 2022 znamená, že hospodársky a rozpočtový výhľad na rok 2022 a ďalej je vystavený výnimočnej hospodárskej neistote. Invázia donútila milióny ľudí utiecť zo svojej krajiny do bezpečia, čo si vyžadovalo podporu zo systémov sociálneho zabezpečenia, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti členských štátov. Vplyv na makroekonomické podmienky majú aj výrazne vyššie ceny energií, surovín a potravín. Všetky tieto faktory spolu so zvýšenými nákladmi na výdavky na obranu kladú tlak na verejné financie.

4.2.Závažné faktory špecifické pre jednotlivé krajiny

V tomto oddiele sa uvádza posúdenie závažných faktorov špecifických pre jednotlivé krajiny. K týmto faktorom patrí strednodobý makroekonomický výhľad, strednodobá rozpočtová pozícia (vrátane verejných investícií, pozri tabuľku 6), strednodobá dlhová pozícia, bez ohľadu na to, či členský štát čelí makroekonomickým nerovnováham alebo nadmerným makroekonomickým nerovnováham, a akékoľvek ďalšie závažné faktory, na ktoré upozornili členské štáty v súlade s článkom 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1467/97.

Kým oddiely špecifické pre jednotlivé krajiny obsahujú kľúčové informácie o strednodobej makroekonomickej pozícii, a to aj o príspevkoch k rastu, podrobnejšie informácie o makroekonomickom vývoji možno nájsť v prognóze Komisie. Ďalšie informácie týkajúce sa rozpočtových opatrení a analýzy udržateľnosti dlhovej služby, o ktorých sa v tejto správe diskutuje v súvislosti s každým členským štátom, sú uvedené v odporúčaniach Komisie k odporúčaniam Rady poskytujúcich stanoviská k programom stability alebo ku konvergenčným programom na rok 2022 a v sprievodných fiškálnych štatistických tabuľkách, ako aj v správach o jednotlivých krajinách za rok 2022. Analýza udržateľnosti dlhovej služby sa aktualizovala v porovnaní so správou o fiškálnej udržateľnosti za rok 2021 20 pri zohľadnení prognózy Komisie.

Vojna dramaticky zmenila tento obraz, a to obnovením prerušení celosvetových dodávok, čím sa podnecujú ďalšie tlaky na ceny komodít a zvyšuje neistota. Podľa prognózy Komisie sa má reálny HDP v EÚ mal spomaliť z odhadovaných 5,4 % v roku 2021 na 2,7 % v roku 2022 a 2,3 % v roku 2023. Predpokladá sa, že inflácia spôsobená nárastom cien komodít a rozširujúcimi sa tlakmi na ceny bude vyššia a zostane zvýšená dlhšie, než sa predtým očakávalo.

Deficit verejných financií klesol v roku 2021 na 4,7 % HDP v EÚ a na 5,1 % HDP v eurozóne ako celku (v oboch prípadoch zníženie približne o 2 percentuálne body HDP). Predpokladá sa, že v roku 2022 bude naďalej klesať na 3,6 % HDP v EÚ a 3,7 % HDP v eurozóne ako celku a v roku 2023 ďalej klesne na 2,5 % HDP.

Pokles deficitu v roku 2021 bol najmä v dôsledku obnovy hospodárstva a uvoľnenia veľkej časti diskrečnej politickej podpory aktivovanej na boj proti následkom krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19. Navyše vývoj výnosov bol v roku 2021 priaznivý. Jedinými členskými štátmi spomedzi členských štátov, ktoré sa posudzujú v tejto správe a v prípade ktorých v roku 2021 neklesol pomer deficitu, boli Bulharsko, Česko, Lotyšsko a Slovensko, keďže ostali v platnosti opatrenia na podporu hospodárstva počas krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19. Predpokladá sa, že spomedzi členských štátov posudzovaných v tejto správe sa v roku 2022 pomer deficitu zvýši v Estónsku, Litve a Poľsku, čo bude zväčša odrážať ďalšie výdavky na opatrenia na zmiernenie vplyvu zvýšenia cien energií a nákladov na pomoc vysídleným osobám z Ukrajiny.

Vzhľadom na trend klesajúceho deficitu a obnovu hospodárstva sa predpokladá, že verejný dlh bude počas prognózovaného obdobia klesať v EÚ aj v eurozóne ako celku. Pomer dlhu k HDP v EÚ klesol z 91,7 % v roku 2020 na 89,7 % v roku 2021 (z 99,2 % v roku 2020 na 97,4 % v roku 2021 v eurozóne) a predpokladá sa, že bude ďalej klesať na 87,1 % v roku 2022 a na 85,2 % v roku 2023 (94,7 % v roku 2022 a 92,7 % v roku 2023 v eurozóne). Z členských štátov posudzovaných v tejto správe neklesla miera zadlženosti verejnej správy v roku 2021 v prípade Bulharska, Česka, Nemecka, Lotyšska, Malty a Slovenska.

4.2.1.Belgicko

Strednodobá makroekonomická pozícia: Ekonomika po tom, ako v roku 2020 klesla o 5,7 %, narástla v roku 2021 o 6,2 % a očakáva sa, že v roku 2022 vzrastie o 2 % a v roku 2023 o 1,8 %. Motorom rastu je v roku 2022 hlavne súkromná a verejná spotreba. Hospodárska činnosť v roku 2021 prekročila úroveň z roku 2019.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií: Deficit verejných financií klesol z 9 % HDP v roku 2020 na 5,5 % HDP v roku 2021. Predpokladá sa, že v roku 2022 bude na úrovni 5 % HDP a v roku 2023 na úrovni 4,4 % HDP. Verejné investície po zvýšení na 2,7 % HDP v roku 2020 ostali v roku 2021 stabilné a predpokladá sa, že v roku 2022 sa zvýšia na 2,8 % HDP. Fiškálna podpora – meraná ako súčet kumulovanej ročnej zmeny primárneho salda v rokoch 2020 a 2021 v porovnaní s rokom 2019 a fiškálneho impulzu poskytnutého z fondov EÚ – sa odhaduje na 11,3 % HDP vrátane diskrečných rozpočtových opatrení a pôsobenia automatických stabilizátorov. Opatrenia, ktoré prijalo Belgicko v roku 2021, sú v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020.

Na základe prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v programe stability Belgicka na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné na úrovni –2,4 % HDP 21 . Belgicko plánuje poskytovať nepretržitú podporu obnovy využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s cieľom financovať ďalšie investície podľa odporúčaní Rady. Pozitívny príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ k hospodárskej činnosti sa podľa prognózy zvýši o 0,2 percentuálneho bodu HDP v porovnaní s rokom 2021. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať neutrálny príspevok k zámerom fiškálnej politiky. Belgicko preto plánuje zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov podľa odporúčaní Rady. Zároveň bude rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) podľa prognózy v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 2,1 percentuálneho bodu. Tento významný expanzívny príspevok zahŕňa ďalší vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvyšovania cien energií (0,5 % HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 % HDP). Okrem toho sa predpokladá, že k expanzívnemu príspevku (čistých) primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov prispeje aj zvýšenie verejných výdavkov v dôsledku automatickej indexácie miezd vo verejnom sektore a sociálnych dávok a v menšej miere v dôsledku vyššej spotreby tovaru a služieb vo verejnej správe. Podľa prognózy Komisie nie sú tieto opatrenia a hnacie sily vyšších výdavkov úplne vyvážené kompenzačnými opatreniami.

Strednodobá dlhová pozícia: Verejný dlh sa zvýšil z 97,7 % HDP na konci roku 2019 na 112,8 % HDP na konci roku 2020. Na konci roku 2021 dosiahol úroveň 108,2 % HDP, pričom na konci roku 2022 sa predpokladá úroveň 107,5 % HDP a na konci roku 2023 úroveň 107,6 % HDP. Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na vysoké riziká 22 . Miera zadlženosti verejnej správy by podľa desaťročných prognóz v základnom scenári mala ostať na úrovni približne 108 % HDP do roku 2026. Od roku 2027 by sa však miera zadlženosti začala zvyšovať až na 117 % HDP v roku 2032. Trajektória vývoja dlhu v základnom scenári je citlivá na makroekonomické otrasy. Podľa stochastických prognóz, ktorými sa simuluje široká škála možných dočasných otrasov v oblasti makroekonomických premenných, je pravdepodobné, že miera zadlženosti by mohla byť v roku 2026 vyššia než v roku 2021. Existujú ďalšie faktory relevantné pre celkové posúdenie udržateľnosti dlhovej služby. Na jednej strane faktory zmierňujúce riziká zahŕňajú predĺženie splatnosti dlhu v posledných rokoch, pomerne stabilné zdroje financovania (s diverzifikovanou a širokou základňou investorov), verejný dlh úplne vyjadrený v eurách a historicky nízke náklady na prijaté úvery a pôžičky. Navyše sa očakáva, že realizácia reforiem v rámci nástroja NextGenerationEU, najmä Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, bude mať pozitívny a dlhodobý vplyv na rast HDP, čo by malo posilniť udržateľnosť dlhovej služby. Na druhej strane sa faktory zvyšujúce riziko týkajú podielu krátkodobého dlhu, vysokých hrubých potrieb v oblasti financovania, pri ktorých sa očakáva zvýšenie, ako aj veľkého podielu verejného dlhu voči nerezidentom a nedostatku fiškálnej koordinácie medzi rôznymi úrovňami verejnej správy, pričom niekoľko federálnych samosprávnych celkov vykazuje osobitné zraniteľné miesta.

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát: Belgicko 9. mája 2022 poskytlo ďalšie závažné faktory, ktoré ešte neboli uvedené v predchádzajúcom texte. Konkrétne zdôrazňuje, že núdzová podpora a náklady na rekonštrukciu týkajúce sa záplav, ktoré zasiahli krajinu v júli 2021, predstavovali odhadom 0,4 % HDP v roku 2021 a 0,1 % HDP v roku 2022. Odvoláva sa aj na nedávno prijatú reformu trhu práce, ktorá sa zameriava na zlepšovanie odbornej prípravy a zručností, umožňuje lepšie vyváženie súkromného a profesionálneho života a uľahčuje prechod zo zamestnania do zamestnania a ktorá by mohla prispieť k zvýšeniu miery zamestnanosti. Napokon uvádza zámer verejnej správy realizovať viacero štrukturálnych reforiem, ktoré môžu potenciálne zlepšiť situáciu verejných financií vrátane reformovania dôchodkového a daňového systému, vykonávania preskúmania výdavkov a zvýšenia úrovne verejných investícií.

4.2.2.Bulharsko

Strednodobá makroekonomická pozícia: Ekonomika po tom, ako v roku 2020 klesla o 4,4 %, narástla v roku 2021 o 4,2 % a očakáva sa, že v roku 2022 vzrastie o 2,1 % a v roku 2023 o 3,1 %. Motorom rastu je v roku 2022 hlavne súkromná spotreba a investície. Predpokladá sa, že hospodárska činnosť sa v roku 2022 vráti na úroveň z roku 2019.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií: Deficit verejných financií sa zvýšil zo 4 % HDP v roku 2020 na 4,1 % HDP v roku 2021. Predpokladá sa, že v roku 2022 bude na úrovni 3,7 % HDP a v roku 2023 na úrovni 2,4 % HDP. Verejné investície sa po zvýšení na 3,8 % HDP v roku 2020 znížili na 3,3 % HDP v roku 2021 a predpokladá sa, že v roku 2022 sa zvýšia na 5 % HDP, pričom toto zvýšenie bude väčšie než deficit verejných financií v roku 2022. Fiškálna podpora – meraná ako súčet kumulovanej ročnej zmeny primárneho salda v rokoch 2020 a 2021 v porovnaní s rokom 2019 a fiškálneho impulzu poskytnutého z fondov EÚ – sa odhaduje na 14,9 % HDP vrátane diskrečných rozpočtových opatrení a pôsobenia automatických stabilizátorov. Opatrenia, ktoré prijalo Bulharsko v roku 2021, sú v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020.

Na základe prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v konvergenčnom programe Bulharska na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné na úrovni –3,4 % HDP podľa odporúčaní Rady. Bulharsko plánuje poskytovať nepretržitú podporu obnovy využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s cieľom financovať ďalšie investície podľa odporúčaní Rady. Pozitívny príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ k hospodárskej činnosti sa podľa prognózy zvýši o 1,1 percentuálneho bodu HDP v porovnaní s rokom 2021 23 . Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,1 percentuálneho bodu HDP. Bulharsko preto plánuje zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov podľa odporúčaní Rady. Zároveň bude rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) podľa prognózy v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,4 percentuálneho bodu. Tento významný expanzívny príspevok zahŕňa ďalší vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvyšovania cien energií (0,2 percentuálneho bodu HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 percentuálneho bodu HDP), pričom sa predpokladá, že k rastu čistých bežných výdavkov prispejú aj zmeny dôchodkového systému (0,6 %) a zvýšenie miezd (0,3 % HDP). Bulharsko teda podľa súčasných odhadov Komisie neudržiava dostatočne pod kontrolou rast bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2022.

Strednodobá dlhová pozícia: Verejný dlh sa zvýšil z 20 % HDP na konci roku 2019 na 24,7 % HDP na konci roku 2020. Na konci roku 2021 dosiahol úroveň 25,1 % HDP, pričom na konci roku 2022 sa predpokladá úroveň 25,3 % HDP a na konci roku 2023 úroveň 25,6 % HDP. Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na stredné riziká 24 . Očakáva sa, že realizácia reforiem v rámci nástroja NextGenerationEU, najmä Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, bude mať v nadchádzajúcich rokoch značný pozitívny a dlhodobý vplyv na rast HDP, čo by malo prispieť k posilneniu udržateľnosti dlhovej služby.

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát: V analýze uvedenej v predchádzajúcich oddieloch sa už rozobrali kľúčové faktory, na ktoré upozornilo Bulharsko 10. mája 2022.

4.2.3.Česko

Strednodobá makroekonomická pozícia: Ekonomika po tom, ako v roku 2020 klesla o 5,8 %, narástla v roku 2021 o 3,3 % a očakáva sa, že v roku 2022 vzrastie o 1,9 % a v roku 2023 o 2,7 %. Motorom rastu je v roku 2022 hlavne súkromná spotreba a investície. Predpokladá sa, že hospodárska činnosť sa v roku 2023 vráti na úroveň z roku 2019.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií: Deficit verejných financií sa zvýšil z 5,8 % HDP v roku 2020 na 5,9 % HDP v roku 2021. Predpokladá sa, že v roku 2022 bude na úrovni 4,3 % HDP a v roku 2023 na úrovni 3,9 % HDP. Verejné investície sa po zvýšení na 4,9 % HDP v roku 2020 znížili na 4,7 % HDP v roku 2021 a predpokladá sa, že v roku 2022 sa zvýšia na 4,9 % HDP, pričom toto zvýšenie bude väčšie než deficit verejných financií v roku 2022. Fiškálna podpora – meraná ako súčet kumulovanej ročnej zmeny primárneho salda v rokoch 2020 a 2021 v porovnaní s rokom 2019 a fiškálneho impulzu poskytnutého z fondov EÚ – sa odhaduje na 14,3 % HDP vrátane diskrečných rozpočtových opatrení a pôsobenia automatických stabilizátorov. Opatrenia, ktoré prijalo Česko v roku 2021, sú v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020.

Na základe prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v konvergenčnom programe Česka na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 vo všeobecnosti neutrálne na úrovni +0,1 % HDP, zatiaľ čo Rada odporučila podporný zámer. Česko plánuje poskytovať nepretržitú podporu obnovy využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s cieľom financovať ďalšie investície podľa odporúčaní Rady. Pozitívny príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ k hospodárskej činnosti sa podľa prognózy zvýši o 1 percentuálny bod HDP v porovnaní s rokom 2021. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,6 percentuálneho bodu. Česko preto neplánuje zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Zároveň bude rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) podľa prognózy v roku 2022 predstavovať reštriktívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,7 percentuálneho bodu. Zahŕňa to ďalší vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvyšovania cien energií (0,03 % HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,4 % HDP).

Strednodobá dlhová pozícia: Verejný dlh sa zvýšil z 30,1 % HDP na konci roku 2019 na 37,7 % HDP na konci roku 2020. Na konci roku 2021 dosiahol úroveň 41,9 % HDP, pričom na konci roku 2022 sa predpokladá úroveň 42,8 % HDP a na konci roku 2023 úroveň 44 % HDP. Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na stredné riziká 25 . Očakáva sa, že realizácia reforiem v rámci nástroja NextGenerationEU, najmä Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, bude mať v nadchádzajúcich rokoch značný pozitívny a dlhodobý vplyv na rast HDP, čo by malo prispieť k posilneniu udržateľnosti dlhovej služby.

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát: V analýze uvedenej v predchádzajúcich oddieloch sa už rozobrali kľúčové faktory, na ktoré upozornilo Česko 11. mája 2022.

4.2.4.Nemecko

Strednodobá makroekonomická pozícia: Ekonomika po tom, ako v roku 2020 klesla o 4,6 %, narástla v roku 2021 o 2,9 % a očakáva sa, že v roku 2022 vzrastie o 1,6 % a v roku 2023 o 2,4 %. Motorom rastu je v roku 2022 hlavne súkromná spotreba a investície. Predpokladá sa, že hospodárska činnosť sa v roku 2023 vráti na úroveň z roku 2019.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií: Deficit verejných financií klesol zo 4,3 % HDP v roku 2020 na 3,7 % HDP v roku 2021. Predpokladá sa, že v roku 2022 bude na úrovni 2,5 % HDP a v roku 2023 na úrovni 1 % HDP. Verejné investície sa po zvýšení na 2,6 % HDP v roku 2020 znížili na 2,5 % HDP v roku 2021 a predpokladá sa, že v roku 2022 sa zvýšia na 2,7 % HDP, pričom toto zvýšenie bude väčšie než deficit verejných financií v roku 2022. Fiškálna podpora – meraná ako súčet kumulovanej ročnej zmeny primárneho salda v rokoch 2020 a 2021 v porovnaní s rokom 2019 a fiškálneho impulzu poskytnutého z fondov EÚ – sa odhaduje na 11,8 % HDP vrátane diskrečných rozpočtových opatrení a pôsobenia automatických stabilizátorov. Opatrenia, ktoré prijalo Nemecko v roku 2021, sú v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020.

Na základe prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v programe stability Nemecka na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné na úrovni –1,6 % HDP podľa odporúčaní Rady. Nemecko plánuje poskytovať nepretržitú podporu obnovy využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s cieľom financovať ďalšie investície podľa odporúčaní Rady. Pozitívny príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ k hospodárskej činnosti podľa prognózy ostane stabilný v porovnaní s rokom 2021. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,2 percentuálneho bodu. Nemecko preto plánuje zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov podľa odporúčaní Rady. Zároveň bude rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) podľa prognózy v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,5 percentuálneho bodu. Tento významný expanzívny príspevok zahŕňa ďalší vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvyšovania cien energií (0,7 % HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 % HDP), pričom sa predpokladá, že k rastu čistých bežných výdavkov prispejú aj ďalšie výdavky na zelenú transformáciu (0,2 % HDP).

Strednodobá dlhová pozícia: Verejný dlh sa zvýšil z 58,9 % HDP na konci roku 2019 na 68,7 % HDP na konci roku 2020. Na konci roku 2021 dosiahol úroveň 69,3 % HDP, pričom na konci roku 2022 sa predpokladá úroveň 66,4 % HDP a na konci roku 2023 úroveň 64,5 % HDP. Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na nízke riziká 26 . Očakáva sa, že realizácia reforiem v rámci nástroja NextGenerationEU, najmä Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, bude mať v nadchádzajúcich rokoch značný pozitívny a dlhodobý vplyv na rast HDP, čo by malo prispieť k posilneniu udržateľnosti dlhovej služby.

Posúdenie podľa postupu pri makroekonomickej nerovnováhe: Nemecko čelí nerovnováham v zmysle postupu pri makroekonomickej nerovnováhe. Zraniteľné miesta sa týkajú pretrvávajúcich veľkých prebytkov bežného účtu, čo odráža utlmenie investícií v porovnaní s úsporami a má cezhraničný význam. Pri pohľade do budúcnosti predstavuje plán obnovy a odolnosti príležitosť na riešenie nerovnováh a investičných a reformných potrieb.

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát: V analýze uvedenej v predchádzajúcich oddieloch sa už rozobrali kľúčové faktory, na ktoré upozornilo Nemecko 9. mája 2022.

4.2.5.Estónsko

Strednodobá makroekonomická pozícia: Ekonomika po tom, ako v roku 2020 klesla o 3 %, narástla v roku 2021 o 8,3 % a očakáva sa, že v roku 2022 vzrastie o 1 % a v roku 2023 o 2,4 %. Motorom rastu je v roku 2022 hlavne čistý vývoz a súkromná spotreba. Hospodárska činnosť v roku 2021 prekročila úroveň z roku 2019.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií: Deficit verejných financií klesol z 5,6 % HDP v roku 2020 na 2,4 % HDP v roku 2021. Predpokladá sa, že v roku 2022 bude na úrovni 4,4 % HDP a v roku 2023 na úrovni 3,7 % HDP. Verejné investície sa po zvýšení na 5,8 % HDP v roku 2020 znížili na 5,7 % HDP v roku 2021 a predpokladá sa, že v roku 2022 sa zvýšia na 6,3 % HDP, pričom budú väčšie než deficit verejných financií v rokoch 2021 a 2022. Fiškálna podpora – meraná ako súčet kumulovanej ročnej zmeny primárneho salda v rokoch 2020 a 2021 v porovnaní s rokom 2019 a fiškálneho impulzu poskytnutého z fondov EÚ – sa odhaduje na 11,5 % HDP vrátane diskrečných rozpočtových opatrení a pôsobenia automatických stabilizátorov. Opatrenia, ktoré prijalo Estónsko v roku 2021, sú v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020.

Na základe prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v programe stability Estónska na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné na úrovni –2,4 % HDP podľa odporúčaní Rady. Estónsko plánuje poskytovať nepretržitú podporu obnovy využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s cieľom financovať ďalšie investície podľa odporúčaní Rady. Pozitívny príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ k hospodárskej činnosti sa podľa prognózy zvýši o 0,1 percentuálneho bodu v porovnaní s rokom 2021. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,6 percentuálneho bodu. Estónsko preto plánuje zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov podľa odporúčaní Rady. Zároveň bude rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) podľa prognózy v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,4 percentuálneho bodu. Tento významný expanzívny príspevok zahŕňa okrem iného zvýšenie miezd a sociálne transfery, ako aj ďalší vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvyšovania cien energií (0,5 % HDP) a náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,4 % HDP).

Strednodobá dlhová pozícia: Verejný dlh sa zvýšil z 8,6 % HDP na konci roku 2019 na 19 % HDP na konci roku 2020. Na konci roku 2021 dosiahol úroveň 18,1 % HDP, pričom na konci roku 2022 sa predpokladá úroveň 20,9 % HDP a na konci roku 2023 úroveň 23,5 % HDP. Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na nízke riziká 27 . Očakáva sa, že realizácia reforiem v rámci nástroja NextGenerationEU, najmä Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, bude mať v nadchádzajúcich rokoch značný pozitívny a dlhodobý vplyv na rast HDP, čo by malo prispieť k posilneniu udržateľnosti dlhovej služby.

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát: V analýze uvedenej v predchádzajúcich oddieloch sa už rozobrali kľúčové faktory, na ktoré upozornilo Estónsko 6. mája 2022.

4.2.6.Grécko

Strednodobá makroekonomická pozícia: Ekonomika po tom, ako v roku 2020 klesla o 9 %, narástla v roku 2021 o 8,3 % a očakáva sa, že v roku 2022 vzrastie o 3,5 % a v roku 2023 o 3,1 %. Motorom rastu sú v roku 2022 hlavne investície a súkromná spotreba. Predpokladá sa, že hospodárska činnosť sa v roku 2022 vráti na úroveň z roku 2019.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií: Deficit verejných financií klesol z 10,2 % HDP v roku 2020 na 7,4 % HDP v roku 2021. Predpokladá sa, že v roku 2022 bude na úrovni 4,3 % HDP a v roku 2023 na úrovni 1 % HDP. Verejné investície sa po zvýšení na 3,1 % HDP v roku 2020 zvýšili na 3,6 % HDP v roku 2021 a predpokladá sa, že v roku 2022 sa ďalej zvýšia na 4,8 % HDP, pričom toto zvýšenie bude väčšie než deficit verejných financií v roku 2022. Fiškálna podpora – meraná ako súčet kumulovanej ročnej zmeny primárneho salda v rokoch 2020 a 2021 v porovnaní s rokom 2019 a fiškálneho impulzu poskytnutého z fondov EÚ – sa odhaduje na 26,4 % HDP vrátane diskrečných rozpočtových opatrení a pôsobenia automatických stabilizátorov. Opatrenia, ktoré prijalo Grécko v roku 2021, sú v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020.

Na základe prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v programe stability Grécka na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné na úrovni –3,3 % HDP. Grécko plánuje poskytovať nepretržitú podporu obnovy využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s cieľom financovať ďalšie investície podľa odporúčaní Rady. Pozitívny príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ k hospodárskej činnosti sa podľa prognózy zvýši o 0,2 percentuálneho bodu HDP v porovnaní s rokom 2021. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,8 percentuálneho bodu. Grécko preto plánuje zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov podľa odporúčaní Rady. Zároveň bude rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) podľa prognózy v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 2,2 percentuálneho bodu. Tento významný expanzívny príspevok zahŕňa ďalší vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvyšovania cien energií (0,6 % HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 % HDP), pričom sa predpokladá, že k rastu čistých bežných výdavkov prispejú aj zvýšené výdavky na dôchodky a sociálne dávky (0,6 % HDP). Podľa prognózy Komisie nie sú tieto opatrenia úplne vyvážené kompenzačnými opatreniami.

Strednodobá dlhová pozícia: Verejný dlh sa zvýšil zo 180,7 % HDP na konci roku 2019 na 206,3 % HDP na konci roku 2020. Na konci roku 2021 dosiahol úroveň 193,3 % HDP, pričom na konci roku 2022 sa predpokladá úroveň 185,7 % HDP a na konci roku 2023 úroveň 180,4 % HDP. Grécko je pod sprísneným dohľadom 28 . Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na vysoké riziká 29 . Miera zadlženosti verejnej správy by mala podľa desaťročných prognóz v základnom scenári počas tohto obdobia klesať až na približne 131 % HDP v roku 2032. Trajektória vývoja dlhu je veľmi citlivá na makroekonomické otrasy. Podľa stochastických prognóz, ktorými sa simuluje široká škála možných dočasných otrasov v oblasti makroekonomických premenných, je pravdepodobné, že dlh sa do roku 2026 nestabilizuje, a existuje vysoká neistota v súvislosti so základným scenárom. Existujú ďalšie faktory relevantné pre celkové posúdenie udržateľnosti dlhovej služby. Na jednej strane faktory zmierňujúce riziká zahŕňajú veľký podiel dlhu voči štátnym veriteľom pri nízkych úrokových sadzbách a štruktúru mimoriadne dlhej splatnosti dlhu oproti porovnateľným krajinám. K zmierneniu rizík prispieva aj denominácia meny dlhu a historicky nízke náklady na financovanie. Navyše sa očakáva, že realizácia reforiem v rámci nástroja NextGenerationEU, najmä Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, bude mať pozitívny a dlhodobý vplyv na rast HDP, čo by malo posilniť udržateľnosť dlhovej služby. Na druhej strane sa faktory zvyšujúce riziko týkajú štátnych záruk nedávno poskytnutých aj v súvislosti s krízou spôsobenou pandémiou ochorenia COVID-19. Fiškálne riziká predstavujú aj významné riziká podmienených záväzkov vyplývajúce z vysokého podielu nesplácaných úverov v bankovom sektore a náklady spojené s prebiehajúcim právnymi prípadmi proti štátu.

Posúdenie podľa postupu pri makroekonomickej nerovnováhe: Grécko čelí nadmerným nerovnováham v zmysle postupu pri makroekonomickej nerovnováhe. Zraniteľné miesta sa týkajú vysokého verejného dlhu, neúplného obnovenia vonkajšej rovnováhy a vysokej úrovne nesplácaných úverov v kontexte nízkeho potenciálneho rastu a vysokej nezamestnanosti. Pri pohľade do budúcnosti predstavuje plán obnovy a odolnosti príležitosť na riešenie nerovnováh a investičných a reformných potrieb.

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát: V analýze uvedenej v predchádzajúcich oddieloch sa už rozobrali kľúčové faktory, na ktoré upozornilo Grécko 9. mája 2022.

4.2.7.Španielsko

Strednodobá makroekonomická pozícia: Ekonomika po tom, ako v roku 2020 klesla o 10,8 %, narástla v roku 2021 o 5,1 % a očakáva sa, že v roku 2022 vzrastie o 4 % a v roku 2023 o 3,4 %. Motorom rastu je v roku 2022 hlavne čistý vývoz a investície. Predpokladá sa, že hospodárska činnosť sa v roku 2023 vráti na úroveň z roku 2019.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií: Deficit verejných financií klesol z 10,3 % HDP v roku 2020 na 6,9 % HDP v roku 2021. Predpokladá sa, že v roku 2022 bude na úrovni 4,9 % HDP a v roku 2023 na úrovni 4,4 % HDP. Verejné investície sa po zvýšení na 2,6 % HDP v roku 2020 zvýšili na 2,7 % HDP v roku 2021 a predpokladá sa, že v roku 2022 ostanú stabilné. Fiškálna podpora – meraná ako súčet kumulovanej ročnej zmeny primárneho salda v rokoch 2020 a 2021 v porovnaní s rokom 2019 a fiškálneho impulzu poskytnutého z fondov EÚ – sa odhaduje na 12,8 % HDP vrátane diskrečných rozpočtových opatrení a pôsobenia automatických stabilizátorov. Opatrenia, ktoré prijalo Španielsko v roku 2021, sú v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020.

Na základe prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v jeho programe stability na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné na úrovni –2,2 % HDP. Španielsko plánuje poskytovať nepretržitú podporu obnovy využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s cieľom financovať ďalšie investície podľa odporúčaní Rady. Pozitívny príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ k hospodárskej činnosti sa podľa prognózy zvýši o 0,9 percentuálneho bodu HDP v porovnaní s rokom 2021. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,4 percentuálneho bodu. Španielsko preto plánuje zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov podľa odporúčaní Rady. Zároveň bude rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) podľa prognózy v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,2 percentuálneho bodu. Tento významný expanzívny príspevok zahŕňa ďalší vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvyšovania cien energií (0,3 % HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 % HDP), pričom sa predpokladá, že vyšší nárast spotrebiteľských cien v porovnaní s deflátorom HDP ovplyvní expanzívny príspevok primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2022, a to zvýšením výdavkov na spotrebu tovaru a služieb vo verejnej správe. Podľa prognózy Komisie nie sú tieto opatrenia úplne vyvážené kompenzačnými opatreniami.

Strednodobá dlhová pozícia: Verejný dlh sa zvýšil z 98,3 % HDP na konci roku 2019 na 120 % HDP na konci roku 2020. Na konci roku 2021 dosiahol úroveň 118,4 % HDP, pričom na konci roku 2022 sa predpokladá úroveň 115,1 % HDP a na konci roku 2023 úroveň 113,7 % HDP. Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na vysoké riziká 30 . Miera zadlženosti verejnej správy by podľa desaťročných prognóz v základnom scenári mala mierne vzrásť na úroveň približne 116 % HDP v roku 2032. Trajektória vývoja dlhu je citlivá na makroekonomické otrasy. Podľa stochastických prognóz, ktorými sa simuluje široká škála možných dočasných otrasov v oblasti makroekonomických premenných, je pravdepodobné, že miera zadlženosti by mohla byť v roku 2026 vyššia než v roku 2021. Existujú ďalšie faktory relevantné pre celkové posúdenie udržateľnosti dlhovej služby. Na jednej strane faktory zmierňujúce riziká zahŕňajú predĺženie splatnosti dlhu v posledných rokoch, pomerne stabilné zdroje financovania (s diverzifikovanou a širokou základňou investorov), denomináciu meny dlhu a historicky nízke náklady na prijaté úvery a pôžičky. Navyše sa očakáva, že realizácia reforiem v rámci nástroja NextGenerationEU, najmä Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, bude mať pozitívny a dlhodobý vplyv na rast HDP, čo by malo posilniť udržateľnosť dlhovej služby. Na druhej strane sa faktory zvyšujúce riziko týkajú podielu krátkodobého dlhu, štátnych záruk poskytnutých firmám a samostatne zárobkovo činným osobám počas krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 a podmienených záväzkov spojených s bankovým sektorom. Predpokladá sa zvýšenie hrubých potrieb v oblasti financovania.

Posúdenie podľa postupu pri makroekonomickej nerovnováhe: Španielsko čelí nerovnováham v zmysle postupu pri makroekonomickej nerovnováhe. Zraniteľné miesta sa týkajú vysokého vonkajšieho, verejného a súkromného dlhu v kontexte vysokej nezamestnanosti, pričom tieto zraniteľné miesta majú cezhraničný význam. Pri pohľade do budúcnosti predstavuje plán obnovy a odolnosti príležitosť na riešenie nerovnováh a investičných a reformných potrieb.

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát: V analýze uvedenej v predchádzajúcich oddieloch sa už rozobrali kľúčové faktory, na ktoré upozornilo Španielsko 9. mája 2022.

4.2.8.Francúzsko

Strednodobá makroekonomická pozícia: Ekonomika po tom, ako v roku 2020 klesla o 7,9 %, narástla v roku 2021 o 7 % a očakáva sa, že v roku 2022 vzrastie o 3,1 % a v roku 2023 o 1,8 %. Motorom rastu je v roku 2022 hlavne súkromná spotreba a investície. Predpokladá sa, že hospodárska činnosť sa v roku 2022 vráti na úroveň z roku 2019.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií: Deficit verejných financií klesol z 8,9 % HDP v roku 2020 na 6,5 % HDP v roku 2021. Predpokladá sa, že v roku 2022 bude na úrovni 4,6 % HDP a v roku 2023 na úrovni 3,2 % HDP. Verejné investície sa po tom, ako ostali na úrovni 3,7 % HDP v roku 2020, znížili na 3,6 % HDP v roku 2021 a predpokladá sa, že v roku 2022 ostanú stabilné. Fiškálna podpora – meraná ako súčet kumulovanej ročnej zmeny primárneho salda v rokoch 2020 a 2021 v porovnaní s rokom 2019 a fiškálneho impulzu poskytnutého z fondov EÚ – sa odhaduje na 10,4 % HDP vrátane diskrečných rozpočtových opatrení a pôsobenia automatických stabilizátorov. Opatrenia, ktoré prijalo Francúzsko v roku 2021, sú v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020.

Na základe prognózy Komisie z jari 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné na úrovni –1,7 % HDP. Francúzsko plánuje poskytovať nepretržitú podporu obnovy využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s cieľom financovať ďalšie investície podľa odporúčaní Rady. Pozitívny príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ k hospodárskej činnosti sa podľa prognózy zníži o 0,2 percentuálneho bodu HDP v porovnaní s rokom 2021. Tento pokles v roku 2022 je spôsobený predsunutou finančnou podporou z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v roku 2021. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať neutrálny príspevok k zámerom fiškálnej politiky. Francúzsko preto plánuje zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov podľa odporúčaní Rady. Zároveň bude rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) podľa prognózy v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,6 percentuálneho bodu. Tento významný expanzívny príspevok zahŕňa ďalší vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvyšovania cien energií (0,5 % HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 % HDP). Ďalšie opatrenia v oblasti bežných výdavkov zahŕňajú opatrenia predložené v pláne Plan de résilience économique et sociale na riešenie hospodárskych dôsledkov konfliktu na Ukrajine, ako sú priame dotácie pre ad hoc sektory (0,1 % HDP) a zvýšenie miezd zamestnancov verejnej správy (0,1 % HDP). Na strane príjmov sa predpokladá, že k expanzívnym zámerom fiškálnej politiky prispeje aj zníženie dane z príjmov právnických osôb (0,1 % HDP) a daní z obytných nehnuteľností (0,1 % HDP). Predpokladá sa, že vyšší nárast spotrebiteľských cien v porovnaní s deflátorom HDP ovplyvní expanzívny príspevok primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2022, a to zvýšením verejnej spotreby a sociálnych dávok. Podľa prognózy Komisie nie sú tieto opatrenia a hnacie sily vyšších výdavkov úplne vyvážené kompenzačnými opatreniami.

Strednodobá dlhová pozícia: Verejný dlh sa zvýšil z 97,4 % HDP na konci roku 2019 na 114,6 % HDP na konci roku 2020. Na konci roku 2021 dosiahol úroveň 112,9 % HDP, pričom na konci roku 2022 sa predpokladá úroveň 111,2 % HDP a na konci roku 2023 úroveň 109,1 % HDP. Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na vysoké riziká 31 . Miera zadlženosti verejnej správy by sa mala podľa desaťročných prognóz v základnom scenári počas nasledujúcich desiatich rokov vo všeobecnosti stabilizovať, pričom ostane na vysokej úrovni. Trajektória vývoja dlhu je citlivá na makroekonomické otrasy. Podľa stochastických prognóz, ktorými sa simuluje široká škála možných dočasných otrasov v oblasti makroekonomických premenných, je pravdepodobné, že miera zadlženosti by mohla byť v roku 2026 vyššia než v roku 2021. Existujú ďalšie faktory relevantné pre celkové posúdenie udržateľnosti dlhovej služby. Na jednej strane faktory zmierňujúce riziká zahŕňajú predĺženie splatnosti dlhu v posledných rokoch, pomerne stabilné zdroje financovania (s diverzifikovanou a širokou základňou investorov) a historicky nízke náklady na prijaté úvery a pôžičky. Navyše sa očakáva, že realizácia reforiem v rámci nástroja NextGenerationEU, najmä Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, bude mať pozitívny a dlhodobý vplyv na rast HDP, čo by malo posilniť udržateľnosť dlhovej služby. Na druhej strane sa faktory zvyšujúce riziko týkajú podielu krátkodobého dlhu, očakávaného zvýšenia hrubých potrieb v oblasti financovania v strednodobom horizonte a rizík podmienených záväzkov vyplývajúcich zo súkromného sektora, a to aj prostredníctvom možnej realizácie štátnych záruk poskytnutých firmám a samostatne zárobkovo činných osobám počas krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19.

Posúdenie podľa postupu pri makroekonomickej nerovnováhe: Francúzsko čelí nerovnováham v zmysle postupu pri makroekonomickej nerovnováhe. Zraniteľné miesta sa týkajú vysokého verejného dlhu a slabej konkurencieschopnosti, ktoré majú cezhraničný význam v kontexte nízkeho rastu produktivity. Pri pohľade do budúcnosti predstavuje plán obnovy a odolnosti príležitosť na riešenie nerovnováh a investičných a reformných potrieb.

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát: Francúzsko 9. mája 2022 poskytlo ďalšie závažné faktory, ktoré ešte neboli uvedené v predchádzajúcom texte. Konkrétne francúzska vláda tvrdí, že od roku 2023 nedávno prijaté reformy riadiaceho rámca verejných financií vrátane zavedenia viacročného výdavkového pravidla a rozšírených zodpovedností francúzskej fiškálnej rady umožnia účinnú kontrolu verejných výdavkov a postupný návrat k vyváženým verejným financiám.

4.2.9.Taliansko

Strednodobá makroekonomická pozícia: Ekonomika po tom, ako v roku 2020 klesla o 9 %, narástla v roku 2021 o 6,6 % a očakáva sa, že v roku 2022 vzrastie o 2,4 % a v roku 2023 o 1,9 %. Motorom rastu je v roku 2022 hlavne súkromná spotreba a investície. Predpokladá sa, že hospodárska činnosť sa v roku 2023 vráti na úroveň z roku 2019.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií: Deficit verejných financií klesol z 9,6 % HDP v roku 2020 na 7,2 % HDP v roku 2021. Predpokladá sa, že v roku 2022 bude na úrovni 5,5 % HDP a v roku 2023 na úrovni 4,3 % HDP. Verejné investície sa po zvýšení na 2,6 % HDP v roku 2020 zvýšili na 2,9 % HDP v roku 2021 a predpokladá sa, že v roku 2022 sa ďalej zvýšia na 3,2 % HDP. Fiškálna podpora – meraná ako súčet kumulovanej ročnej zmeny primárneho salda v rokoch 2020 a 2021 v porovnaní s rokom 2019 a fiškálneho impulzu poskytnutého z fondov EÚ – sa odhaduje na 14,1 % HDP vrátane diskrečných rozpočtových opatrení a pôsobenia automatických stabilizátorov. Opatrenia, ktoré prijalo Taliansko v roku 2021, sú v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020.

Na základe prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v programe stability Talianska na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné na úrovni –2,7 % HDP. Taliansko plánuje poskytovať nepretržitú podporu obnovy využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s cieľom financovať ďalšie investície podľa odporúčaní Rady. Pozitívny príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ k hospodárskej činnosti sa podľa prognózy zvýši o 0,9 % HDP v porovnaní s rokom 2021. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,3 percentuálneho bodu. Taliansko preto plánuje zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov podľa odporúčaní Rady. Rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude podľa prognózy v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,3 percentuálneho bodu. Tento významný expanzívny príspevok zahŕňa ďalší vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvyšovania cien energií (0,2 % HDP) 32 , ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 % HDP). Rast bežných výdavkov odráža aj vyššie výdavky na odškodnenie zamestnancov v sektore verejnej správy z dôvodu obnovenia zmlúv uzavretých so správnymi orgánmi na obdobie 2019 – 2021, v prípade ktorých bude podstatná časť (predstavujúca ¼ % HDP) zaznamenaná v roku 2022, pričom do rozpočtu sú zahrnuté aj dodatočné zdroje pre odvetvie zdravotníctva (0,1 % HDP). Na strane príjmov sa predpokladá, že k expanzívnym zámerom fiškálnej politiky prispeje aj zníženie daní z príjmov fyzických osôb a regionálnej dane z výrobných činností (0,4 % HDP). Taliansko teda podľa súčasných odhadov Komisie neobmedzuje dostatočne rast čistých bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2022.

Strednodobá dlhová pozícia: Verejný dlh sa zvýšil zo 134,1 % HDP na konci roku 2019 na 155,3 % HDP na konci roku 2020. Na konci roku 2021 dosiahol úroveň 150,8 % HDP, pričom na konci roku 2022 sa predpokladá úroveň 147,9 % HDP a na konci roku 2023 úroveň 146,8 % HDP. Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na vysoké riziká 33 . Miera zadlženosti verejnej správy by sa mala podľa desaťročných prognóz v základnom scenári počas nasledujúcich piatich rokov stabilizovať. Od roku 2027 by sa však miera zadlženosti začala zvyšovať až na úroveň približne 155 % HDP v roku 2032. Trajektória vývoja dlhu je citlivá na makroekonomické otrasy. Podľa stochastických prognóz, ktorými sa simuluje široká škála možných dočasných otrasov v oblasti makroekonomických premenných, je pravdepodobné, že miera zadlženosti by mohla byť v roku 2026 vyššia než v roku 2021. Existujú ďalšie faktory relevantné pre celkové posúdenie udržateľnosti dlhovej služby. Na jednej strane faktory zmierňujúce riziká zahŕňajú predĺženie splatnosti dlhu v posledných rokoch, pomerne stabilné zdroje financovania (s diverzifikovanou a širokou základňou investorov) a historicky nízke náklady na prijaté úvery a pôžičky. Navyše sa očakáva, že realizácia reforiem v rámci nástroja NextGenerationEU, najmä Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, bude mať pozitívny a dlhodobý vplyv na rast HDP, čo by malo posilniť udržateľnosť dlhovej služby. Na druhej strane sa faktory zvyšujúce riziko týkajú podielu krátkodobého dlhu, rizík podmienených záväzkov vyplývajúcich zo súkromného sektora, a to aj prostredníctvom možnej realizácie štátnych záruk poskytnutých firmám a samostatne zárobkovo činných osobám počas krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19. Predpokladá sa zvýšenie hrubých potrieb v oblasti financovania v strednodobom horizonte.

Posúdenie podľa postupu pri makroekonomickej nerovnováhe: Taliansko čelí nadmerným nerovnováham v zmysle postupu pri makroekonomickej nerovnováhe. Zraniteľné miesta sa týkajú vysokého verejného dlhu a slabého rastu produktivity v kontexte nestability trhu práce a určitých nedostatkov na finančných trhoch, ktoré majú cezhraničný význam. Pri pohľade do budúcnosti predstavuje plán obnovy a odolnosti príležitosť na riešenie nerovnováh a investičných a reformných potrieb.

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát: Taliansko 11. mája 2022 poskytlo ďalšie závažné faktory, ktoré ešte neboli uvedené v predchádzajúcom texte. Konkrétne orgány zdôraznili účinnosť proticyklických zásahov fiškálnej politiky pri stabilizovaní hospodárstva, čo viedlo aj k nižším deficitom než sa očakávalo v rokoch 2020 – 2021; účinnosť podstatného zvýšenia záväzkov verejnej správy pri ochrane súvah v súkromnom sektore; porovnateľne nízke množstvo podmienených záväzkov aj po zvýšení, ktorého príčinou bola kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19; zatiaľ obmedzený hospodársky vplyv plánu obnovy a odolnosti, ktorý by sa však podľa očakávaní mal stať priaznivejším po úplnom zavedení opatrení uvedených v pláne.

4.2.10.Lotyšsko

Strednodobá makroekonomická pozícia: Ekonomika po tom, ako v roku 2020 klesla o 3,8 %, narástla v roku 2021 o 4,5 % a očakáva sa, že v roku 2022 vzrastie o 2 % a v roku 2023 o 2,9 %. Motorom rastu je v roku 2022 hlavne súkromná spotreba a investície. Hospodárska činnosť v roku 2021 prekročila úroveň z roku 2019.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií: Deficit verejných financií sa zvýšil zo 4,5 % HDP v roku 2020 na 7,3 % HDP v roku 2021. Predpokladá sa, že v roku 2022 bude na úrovni 7,2 % HDP a v roku 2023 na úrovni 3 % HDP. Verejné investície sa po zvýšení na 5,7 % HDP v roku 2020 znížili na 5,2 % HDP v roku 2021 a predpokladá sa, že v roku 2022 sa zvýšia na 6,1 % HDP. Fiškálna podpora – meraná ako súčet kumulovanej ročnej zmeny primárneho salda v rokoch 2020 a 2021 v porovnaní s rokom 2019 a fiškálneho impulzu poskytnutého z fondov EÚ – sa odhaduje na 13,9 % HDP vrátane diskrečných rozpočtových opatrení a pôsobenia automatických stabilizátorov. Opatrenia, ktoré prijalo Lotyšsko v roku 2021, sú v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020.

Na základe prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v programe stability Lotyšska na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné na úrovni –3,3 % HDP podľa odporúčaní Rady. Lotyšsko plánuje poskytovať nepretržitú podporu obnovy využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s cieľom financovať ďalšie investície podľa odporúčaní Rady. Pozitívny príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ k hospodárskej činnosti sa podľa prognózy zvýši o 0,8 % HDP v porovnaní s rokom 2021. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,3 percentuálneho bodu. Lotyšsko preto plánuje zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov podľa odporúčaní Rady. Zároveň bude rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) podľa prognózy v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,5 percentuálneho bodu. Tento významný expanzívny príspevok zahŕňa ďalší vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvyšovania cien energií (0,8 % HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,3 % HDP). Lotyšsko všeobecne udržiava pod kontrolou rast bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2022, keďže významný expanzívny príspevok k bežným výdavkom financovaným z vnútroštátnych zdrojov v roku 2022 je najmä vďaka opatreniam na riešenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvýšenia cien energií, ako aj nákladom na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny.

Strednodobá dlhová pozícia: Verejný dlh sa zvýšil z 36,7 % HDP na konci roku 2019 na 43,3 % HDP na konci roku 2020. Na konci roku 2021 dosiahol úroveň 44,8 % HDP, pričom na konci roku 2022 sa predpokladá úroveň 47 % HDP a na konci roku 2023 úroveň 46,5 % HDP. Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na nízke riziká 34 . Očakáva sa, že realizácia reforiem v rámci nástroja NextGenerationEU, najmä Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, bude mať v nadchádzajúcich rokoch značný pozitívny a dlhodobý vplyv na rast HDP, čo by malo prispieť k posilneniu udržateľnosti dlhovej služby.

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát: V analýze uvedenej v predchádzajúcich oddieloch sa už rozobrali kľúčové faktory, na ktoré upozornilo Lotyšsko 5. mája 2022.

4.2.11.Litva

Strednodobá makroekonomická pozícia: Ekonomika po tom, ako v roku 2020 klesla o 0,1 %, narástla v roku 2021 o 5 % a očakáva sa, že v roku 2022 vzrastie o 1,7 % a v roku 2023 o 2,6 %. Motorom rastu je v roku 2022 hlavne súkromná spotreba a investície. Hospodárska činnosť v roku 2021 prekročila úroveň z roku 2019.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií: Deficit verejných financií klesol zo 7,3 % HDP v roku 2020 na 1 % HDP v roku 2021. Predpokladá sa, že v roku 2022 bude na úrovni 4,6 % HDP a v roku 2023 na úrovni 2,3 % HDP. Verejné investície sa po zvýšení na 4,1 % HDP v roku 2020 znížili na 3,2 % HDP v roku 2021 a predpokladá sa, že v roku 2022 sa zvýšia na 3,7 % HDP, pričom zníženie v roku 2021 bolo väčšie než deficit verejných financií v roku 2021. Fiškálna podpora – meraná ako súčet kumulovanej ročnej zmeny primárneho salda v rokoch 2020 a 2021 v porovnaní s rokom 2019 a fiškálneho impulzu poskytnutého z fondov EÚ – sa odhaduje na 12,6 % HDP vrátane diskrečných rozpočtových opatrení a pôsobenia automatických stabilizátorov. Opatrenia, ktoré prijala Litva v roku 2021, sú v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020.

Na základe prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v programe stability Litvy na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné na úrovni –4,2 % HDP podľa odporúčaní Rady. Litva plánuje poskytovať nepretržitú podporu obnovy využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s cieľom financovať ďalšie investície podľa odporúčaní Rady. Pozitívny príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ k hospodárskej činnosti sa podľa prognózy zvýši o 0,5 percentuálneho bodu HDP v porovnaní s rokom 2021. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,3 percentuálneho bodu. Litva preto plánuje zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov podľa odporúčaní Rady. Zároveň bude rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) podľa prognózy v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 3,2 percentuálneho bodu. Tento významný expanzívny príspevok zahŕňa ďalší vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvyšovania cien energií (1,2 % HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,2 % HDP), pričom sa predpokladá, že k rastu čistých bežných výdavkov prispeje okrem iných opatrení aj dodatočná podpora domácnostiam s nižšími príjmami (ďalšie zvýšenie dôchodkov, prídavkov na deti, sociálnej pomoci, minimálnej úrovne nezdaniteľných príjmov) vo výške 0,4 % HDP. Litva teda podľa súčasných odhadov Komisie neudržiava dostatočne pod kontrolou rast bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2022.

Strednodobá dlhová pozícia: Verejný dlh sa zvýšil z 35,9 % HDP na konci roku 2019 na 46,6 % HDP na konci roku 2020. Na konci roku 2021 dosiahol úroveň 44,3 % HDP, pričom na konci roku 2022 sa predpokladá úroveň 42,7 % HDP a na konci roku 2023 úroveň 43,1 % HDP. Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na nízke riziká 35 . Očakáva sa, že realizácia reforiem v rámci nástroja NextGenerationEU, najmä Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, bude mať v nadchádzajúcich rokoch značný pozitívny a dlhodobý vplyv na rast HDP, čo by malo prispieť k posilneniu udržateľnosti dlhovej služby.

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát: V analýze uvedenej v predchádzajúcich oddieloch sa už rozobrali kľúčové faktory, na ktoré upozornila Litva 5. mája 2022.

4.2.12.Maďarsko

Strednodobá makroekonomická pozícia: Ekonomika po tom, ako v roku 2020 klesla o 4,5 %, narástla v roku 2021 o 7,1 % a očakáva sa, že v roku 2022 vzrastie o 3,6 % a v roku 2023 o 2,6 %. Motorom rastu je v roku 2022 hlavne súkromná spotreba a čistý vývoz. Hospodárska činnosť v roku 2021 prekročila úroveň z roku 2019.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií: Deficit verejných financií klesol zo 7,8 % HDP v roku 2020 na 6,8 % HDP v roku 2021. Predpokladá sa, že v roku 2022 bude na úrovni 6 % HDP a v roku 2023 na úrovni 4,9 % HDP. Verejné investície sa po zvýšení na 6,4 % HDP v roku 2020 znížili na 5,8 % HDP v roku 2021 a predpokladá sa, že v roku 2022 budú na úrovni 5,4 % HDP. Fiškálna podpora – meraná ako súčet kumulovanej ročnej zmeny primárneho salda v rokoch 2020 a 2021 v porovnaní s rokom 2019 a fiškálneho impulzu poskytnutého z fondov EÚ – sa odhaduje na 15,1 % HDP vrátane diskrečných rozpočtových opatrení a pôsobenia automatických stabilizátorov. Opatrenia, ktoré prijalo Maďarsko v roku 2021, sú v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020.

Na základe prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v konvergenčnom programe Maďarska na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 vo všeobecnosti neutrálne na úrovni –0,1 % HDP, zatiaľ čo Rada odporučila podporný zámer fiškálnej politiky. Maďarsko plánuje poskytovať nepretržitú podporu obnovy využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s cieľom financovať ďalšie investície podľa odporúčaní Rady. Pozitívny príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ k hospodárskej činnosti sa podľa prognózy zníži o 1 percentuálny bod HDP v porovnaní s rokom 2021 vzhľadom na očakávané spomalenie vo využívaní fondov EÚ 36 . Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,2 percentuálneho bodu. Maďarsko preto plánuje zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov podľa odporúčaní Rady. Zároveň bude rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) podľa prognózy v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,4 percentuálneho bodu. Zahŕňa to ďalší vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvyšovania cien energií (0,1 % HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,2 % HDP). K rastu primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) prispieva aj viacero diskrečných opatrení, ako opätovné zavedenie 13. dôchodku, mzdové príplatky pre úradníkov zaoberajúcich sa presadzovaním zákona a vojenských dôstojníkov, zníženie príspevkov zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie a príspevkov na odborné vzdelávanie.

Strednodobá dlhová pozícia: Verejný dlh sa zvýšil zo 65,5 % HDP na konci roku 2019 na 79,6 % HDP na konci roku 2020. Na konci roku 2021 dosiahol úroveň 76,8 % HDP, pričom na konci roku 2022 sa predpokladá úroveň 76,4 % HDP a na konci roku 2023 úroveň 76,1 % HDP. Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na stredné riziká 37 . Očakáva sa, že realizácia reforiem v rámci nástroja NextGenerationEU, najmä Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, bude mať v nadchádzajúcich rokoch značný pozitívny a dlhodobý vplyv na rast HDP, čo by malo prispieť k posilneniu udržateľnosti dlhovej služby.

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát: V analýze uvedenej v predchádzajúcich oddieloch sa už rozobrali kľúčové faktory, na ktoré upozornilo Maďarsko 9. mája 2022.

4.2.13.Malta

Strednodobá makroekonomická pozícia: Ekonomika po tom, ako v roku 2020 klesla o 8,3 %, narástla v roku 2021 o 9,4 % a očakáva sa, že v roku 2022 vzrastie o 4,2 % a v roku 2023 o 4 %. Motorom rastu je v roku 2022 hlavne verejná a súkromná spotreba. Hospodárska činnosť v roku 2021 prekročila úroveň z roku 2019.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií: Deficit verejných financií klesol z 9,5 % HDP v roku 2020 na 8 % HDP v roku 2021. Predpokladá sa, že v roku 2022 bude na úrovni 5,6 % HDP a v roku 2023 na úrovni 4,6 % HDP. Verejné investície sa po zvýšení na 4,5 % HDP v roku 2020 znížili na 4,2 % HDP v roku 2021 a predpokladá sa, že v roku 2022 budú na úrovni 4,1 % HDP. Fiškálna podpora – meraná ako súčet kumulovanej ročnej zmeny primárneho salda v rokoch 2020 a 2021 v porovnaní s rokom 2019 a fiškálneho impulzu poskytnutého z fondov EÚ – sa odhaduje na 21,8 % HDP vrátane diskrečných rozpočtových opatrení a pôsobenia automatických stabilizátorov. Opatrenia, ktoré prijala Malta v roku 2021, sú v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020.

Na základe prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v programe stability Malty na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné na úrovni –1,5 % HDP podľa odporúčaní Rady. Malta plánuje poskytovať nepretržitú podporu obnovy využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s cieľom financovať ďalšie investície podľa odporúčaní Rady. Pozitívny príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ k hospodárskej činnosti sa podľa prognózy zvýši o 0,2 percentuálneho bodu HDP v porovnaní s rokom 2021. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,3 percentuálneho bodu. Malta preto neplánuje zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Zároveň bude rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) podľa prognózy v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,6 percentuálneho bodu. Tento významný expanzívny príspevok zahŕňa ďalší vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvyšovania cien energií (0,5 % HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 % HDP). Okrem toho vláda poskytla finančnú podporu domácnostiam (0,3 % HDP) a zvýšila príspevkové a nepríspevkové dôchodkové dávky presahujúce kompenzáciu za životné náklady (0,2 % HDP), pričom miera rastu medzispotreby (bez opatrení) ostala silná (0,4 % HDP).

Strednodobá dlhová pozícia: Verejný dlh sa zvýšil zo 40,7 % HDP na konci roku 2019 na 53,4 % HDP na konci roku 2020. Na konci roku 2021 dosiahol úroveň 57 % HDP, pričom na konci roku 2022 sa predpokladá úroveň 58,5 % HDP a na konci roku 2023 úroveň 59,5 % HDP. Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na stredné riziká 38 . Očakáva sa, že realizácia reforiem v rámci nástroja NextGenerationEU, najmä Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, bude mať v nadchádzajúcich rokoch značný pozitívny a dlhodobý vplyv na rast HDP, čo by malo prispieť k posilneniu udržateľnosti dlhovej služby.

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát: V analýze uvedenej v predchádzajúcich oddieloch sa už rozobrali kľúčové faktory, na ktoré upozornila Malta 9. mája 2022.

4.2.14.Rakúsko

Strednodobá makroekonomická pozícia: Ekonomika po tom, ako v roku 2020 klesla o 6,7 %, narástla v roku 2021 o 4,5 % a očakáva sa, že v roku 2022 vzrastie o 3,9 % a v roku 2023 o 1,9 %. Motorom rastu je v roku 2022 hlavne súkromná spotreba a čistý vývoz. Predpokladá sa, že hospodárska činnosť sa v roku 2022 vráti na úroveň z roku 2019.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií: Deficit verejných financií klesol z 8 % HDP v roku 2020 na 5,9 % HDP v roku 2021. Predpokladá sa, že v roku 2022 bude na úrovni 3,1 % HDP a v roku 2023 na úrovni 1,5 % HDP. Verejné investície sa po zvýšení na 3,3 % HDP v roku 2020 zvýšili na 3,5 % HDP v roku 2021 a predpokladá sa, že v roku 2022 sa ďalej zvýšia na 3,7 % HDP, pričom toto zvýšenie bude väčšie než deficit verejných financií v roku 2022. Fiškálna podpora – meraná ako súčet kumulovanej ročnej zmeny primárneho salda v rokoch 2020 a 2021 v porovnaní s rokom 2019 a fiškálneho impulzu poskytnutého z fondov EÚ – sa odhaduje na 15,9 % HDP vrátane diskrečných rozpočtových opatrení a pôsobenia automatických stabilizátorov. Opatrenia, ktoré prijalo Rakúsko v roku 2021, sú v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020.

Na základe prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v programe stability Rakúska na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné na úrovni –1,2 % HDP podľa odporúčaní Rady. Rakúsko plánuje poskytovať nepretržitú podporu obnovy využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s cieľom financovať ďalšie investície podľa odporúčaní Rady. Pozitívny príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ k hospodárskej činnosti sa podľa prognózy v roku 2022 zvýši o 0,1 percentuálneho bodu HDP v porovnaní s rokom 2021. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,3 percentuálneho bodu. Rakúsko preto plánuje zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov podľa odporúčaní Rady. Zároveň bude rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) podľa prognózy v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,5 percentuálneho bodu. Zahŕňa to ďalší vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvyšovania cien energií (0,4 % HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,3 % HDP).

Strednodobá dlhová pozícia: Verejný dlh sa zvýšil zo 70,6 % HDP na konci roku 2019 na 83,3 % HDP na konci roku 2020. Na konci roku 2021 dosiahol úroveň 82,8 % HDP, pričom na konci roku 2022 sa predpokladá úroveň 80 % HDP a na konci roku 2023 úroveň 77,5 % HDP. Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na stredné riziká 39 . Očakáva sa, že realizácia reforiem v rámci nástroja NextGenerationEU, najmä Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, bude mať v nadchádzajúcich rokoch značný pozitívny a dlhodobý vplyv na rast HDP, čo by malo prispieť k posilneniu udržateľnosti dlhovej služby.

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát: V analýze uvedenej v predchádzajúcich oddieloch sa už rozobrali kľúčové faktory, na ktoré upozornilo Rakúsko 3. mája 2022.

4.2.15.Poľsko

Strednodobá makroekonomická pozícia: Ekonomika po tom, ako v roku 2020 klesla o 2,2 %, narástla v roku 2021 o 5,9 % a očakáva sa, že v roku 2022 vzrastie o 3,7 % a v roku 2023 o 3 %. Motorom rastu je v roku 2022 hlavne súkromná spotreba a investície. Hospodárska činnosť v roku 2021 prekročila úroveň z roku 2019.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií: Deficit verejných financií klesol zo 6,9 % HDP v roku 2020 na 1,9 % HDP v roku 2021. Predpokladá sa, že v roku 2022 bude na úrovni 4,0 % HDP a v roku 2023 na úrovni 4,4 % HDP. Verejné investície sa po zvýšení na 4,5 % HDP v roku 2020 znížili na 4,1 % HDP v roku 2021 a predpokladá sa, že v roku 2022 sa zvýšia na 4,2 % HDP, pričom budú väčšie než deficit verejných financií v rokoch 2021 a 2022. Fiškálna podpora – meraná ako súčet kumulovanej ročnej zmeny primárneho salda v rokoch 2020 a 2021 v porovnaní s rokom 2019 a fiškálneho impulzu poskytnutého z fondov EÚ – sa odhaduje na 10,5 % HDP vrátane diskrečných rozpočtových opatrení a pôsobenia automatických stabilizátorov. Opatrenia, ktoré prijalo Poľsko v roku 2021, sú v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020.

Na základe prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v konvergenčnom programe Poľska na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné na úrovni –3,4 % HDP podľa odporúčaní Rady. Poľsko plánuje poskytovať podporu obnovy využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s cieľom financovať ďalšie investície podľa odporúčaní Rady. Pozitívny príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ k hospodárskej činnosti sa podľa prognózy zvýši o 0,1 percentuálneho bodu HDP v porovnaní s rokom 2021 40 . Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,3 percentuálneho bodu. Poľsko preto plánuje zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov podľa odporúčaní Rady. Zároveň bude rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) podľa prognózy v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 2,7 percentuálneho bodu. Tento významný expanzívny príspevok zahŕňa ďalší vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvyšovania cien energií (1,0 % HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,6 % HDP), pričom sa predpokladá, že k rastu čistých bežných výdavkov prispeje aj nový príspevok na starostlivosť o malé deti (kapitál pre starostlivosť o rodinu) (0,1 % HDP). Na strane príjmov sa predpokladá, že k expanzívnym zámerom fiškálnej politiky prispeje aj zníženie dane z príjmov fyzických osôb podľa Poľskej dohody (0,7 % HDP) a daní z príjmov právnických osôb (0,1 % HDP). Predpokladá sa, že vyšší nárast spotrebiteľských cien v porovnaní s deflátorom HDP ovplyvní expanzívny príspevok primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2022, a to zvýšením výdavkov na spotrebu tovaru a služieb vo verejnej správe.

Strednodobá dlhová pozícia: Verejný dlh sa zvýšil zo 45,6 % HDP na konci roku 2019 na 57,1 % HDP na konci roku 2020. Na konci roku 2021 dosiahol úroveň 53,8 % HDP, pričom na konci roku 2022 sa predpokladá úroveň 50,8 % HDP a na konci roku 2023 úroveň 49,8 % HDP. Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na stredné riziká 41 . Očakáva sa, že realizácia reforiem v rámci nástroja NextGenerationEU, najmä Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, bude mať v nadchádzajúcich rokoch značný pozitívny a dlhodobý vplyv na rast HDP, čo by malo prispieť k posilneniu udržateľnosti dlhovej služby.

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát: Poľsko 9. mája 2022 poskytlo ďalšie závažné faktory, ktoré ešte neboli uvedené v predchádzajúcom texte, konkrétne, že deficit verejných financií v roku 2023 sa predpokladá na úrovni 3,7 % HDP napriek plánovanému zvýšeniu vojenských výdavkov (ktoré sa čiastočne evidujú ako verejné investície) na 3,0 % HDP z 2,2 % HDP v roku 2022 v súlade so zákonom o obrane vlasti z 11. marca 2022.

4.2.16.Slovinsko

Strednodobá makroekonomická pozícia: Ekonomika po tom, ako v roku 2020 klesla o 4,2 %, narástla v roku 2021 o 8,1 % a očakáva sa, že v roku 2022 vzrastie o 3,7 % a v roku 2023 o 3,1 %. Motorom rastu je v roku 2022 hlavne súkromná spotreba a investície. Hospodárska činnosť v roku 2021 prekročila úroveň z roku 2019.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií: Deficit verejných financií klesol zo 7,8 % HDP v roku 2020 na 5,2 % HDP v roku 2021. Predpokladá sa, že v roku 2022 bude na úrovni 4,3 % HDP a v roku 2023 na úrovni 3,4 % HDP. Verejné investície sa po zvýšení na 4,1 % HDP v roku 2020 zvýšili na 4,7 % HDP v roku 2021 a predpokladá sa, že v roku 2022 sa ďalej zvýšia na 5,7 % HDP, pričom toto zvýšenie bude väčšie než deficit verejných financií v roku 2022. Fiškálna podpora – meraná ako súčet kumulovanej ročnej zmeny primárneho salda v rokoch 2020 a 2021 v porovnaní s rokom 2019 a fiškálneho impulzu poskytnutého z fondov EÚ – sa odhaduje na 15,8 % HDP vrátane diskrečných rozpočtových opatrení a pôsobenia automatických stabilizátorov. Opatrenia, ktoré prijalo Slovinsko v roku 2021, sú v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020.

Na základe prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v jeho programe stability na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné na úrovni –2,6 % HDP. Slovinsko plánuje poskytovať nepretržitú podporu obnovy využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s cieľom financovať ďalšie investície podľa odporúčaní Rady. Pozitívny príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ k hospodárskej činnosti sa podľa prognózy zvýši o 0,2 percentuálneho bodu HDP v porovnaní s rokom 2021. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,9 percentuálneho bodu. Slovinsko preto plánuje zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov podľa odporúčaní Rady. Zároveň bude rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) podľa prognózy v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,6 percentuálneho bodu. Tento významný expanzívny príspevok zahŕňa ďalší vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvyšovania cien energií (0,4 % HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 % HDP). Predpokladá sa, že vyšší nárast spotrebiteľských cien v porovnaní s deflátorom HDP ovplyvní expanzívny príspevok primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2022, a to zvýšením výdavkov na spotrebu tovaru a služieb vo verejnej správe, ako aj na sociálne dávky v dôsledku indexácie a na mzdy vo verejnej správe v dôsledku rastúceho tlaku na mzdy.

Strednodobá dlhová pozícia: Verejný dlh sa zvýšil zo 65,6 % HDP na konci roku 2019 na 79,8 % HDP na konci roku 2020. Na konci roku 2021 dosiahol úroveň 74,7 % HDP, pričom na konci roku 2022 sa predpokladá úroveň 74,1 % HDP a na konci roku 2023 úroveň 72,7 % HDP. Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na vysoké riziká 42 . Miera zadlženosti verejnej správy by sa mala podľa desaťročných prognóz v základnom scenári počas nasledujúcich piatich rokov stabilizovať. Od roku 2027 by sa však miera zadlženosti začala zvyšovať až na úroveň približne 83 % HDP v roku 2032. Trajektória vývoja dlhu je citlivá na makroekonomické otrasy. Podľa stochastických prognóz, ktorými sa simuluje široká škála možných dočasných otrasov v oblasti makroekonomických premenných, je pravdepodobné, že miera zadlženosti by mohla byť v roku 2026 vyššia než v roku 2021. Okrem toho bude potrebné úsilie o fiškálnu konsolidáciu vo výške 4½ percentuálneho bodu HDP s cieľom znížiť dlh na 60 % HDP o 15 rokov. Existujú ďalšie faktory relevantné pre celkové posúdenie udržateľnosti dlhovej služby. Na jednej strane faktory zmierňujúce riziká zahŕňajú predĺženie splatnosti dlhu v posledných rokoch, pomerne stabilné zdroje financovania, denomináciu meny dlhu a historicky nízke náklady na prijaté úvery a pôžičky. Navyše sa očakáva, že realizácia reforiem v rámci nástroja NextGenerationEU, najmä Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, bude mať pozitívny a dlhodobý vplyv na rast HDP, čo by malo posilniť udržateľnosť dlhovej služby. Na druhej strane sa faktory zvyšujúce riziko týkajú podielu dlhu voči nerezidentom, vyšších dodatočných výdavkov na dlhodobú starostlivosť vyplývajúcich z novoprijatého zákona o dlhodobej starostlivosti a rizík podmienených záväzkov vyplývajúcich zo súkromného sektora, a to aj prostredníctvom možnej realizácie značných štátnych záruk poskytnutých firmám a samostatne zárobkovo činných osobám počas krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19.

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát: V analýze uvedenej v predchádzajúcich oddieloch sa už rozobrali kľúčové faktory, na ktoré upozornilo Slovinsko 9. mája 2022.

4.2.17.Slovensko

Strednodobá makroekonomická pozícia: Ekonomika po tom, ako v roku 2020 klesla o 4,4 %, narástla v roku 2021 o 3 % a očakáva sa, že v roku 2022 vzrastie o 2,3 % a v roku 2023 o 3,6 %. Motorom rastu sú v roku 2022 hlavne investície a súkromná spotreba. Predpokladá sa, že hospodárska činnosť sa v roku 2022 vráti na úroveň z roku 2019.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií: Deficit verejných financií sa zvýšil z 5,5 % HDP v roku 2020 na 6,2 % HDP v roku 2021. Predpokladá sa, že v roku 2022 bude na úrovni 3,6 % HDP a v roku 2023 na úrovni 2,6 % HDP. Verejné investície sa po poklese na 3,5 % HDP v roku 2020 znížili na 3,2 % HDP v roku 2021 a predpokladá sa, že v roku 2022 sa zvýšia na 4,2 % HDP, pričom toto zvýšenie bude väčšie než deficit verejných financií v roku 2022. Fiškálna podpora – meraná ako súčet kumulovanej ročnej zmeny primárneho salda v rokoch 2020 a 2021 v porovnaní s rokom 2019 a fiškálneho impulzu poskytnutého z fondov EÚ – sa odhaduje na 11,9 % HDP vrátane diskrečných rozpočtových opatrení a pôsobenia automatických stabilizátorov. Opatrenia, ktoré prijalo Slovensko v roku 2021, sú v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020.

Na základe prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v programe stability Slovenska na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 reštriktívne na úrovni +0,3 % HDP, zatiaľ čo Rada odporučila podporný zámer fiškálnej politiky. Slovensko plánuje poskytovať nepretržitú podporu obnovy využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s cieľom financovať ďalšie investície podľa odporúčaní Rady. Pozitívny príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ k hospodárskej činnosti sa podľa prognózy zvýši o 0,7 percentuálneho bodu HDP v porovnaní s rokom 2021. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,4 percentuálneho bodu. Slovensko preto plánuje zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov podľa odporúčaní Rady. Zároveň bude rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) podľa prognózy v roku 2022 predstavovať reštriktívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,6 percentuálneho bodu. Zahŕňa to ďalší vplyv nákladov na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 % HDP). Vzhľadom na oneskorenú indexáciu v súvislosti s infláciou má väčšina výdavkov verejnej správy, ako sú sociálne dávky iné ako vecné alebo odmeny zamestnancov, mieru rastu nižšiu než inflácia v roku 2022 a prispieva k reštriktívnemu zámeru.

Strednodobá dlhová pozícia: Verejný dlh sa zvýšil zo 48,1 % HDP na konci roku 2019 na 59,7 % HDP na konci roku 2020. Na konci roku 2021 dosiahol úroveň 63,1 % HDP, pričom na konci roku 2022 sa predpokladá úroveň 61,7 % HDP a na konci roku 2023 úroveň 58,3 % HDP. Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na vysoké riziká 43 . Miera zadlženosti verejnej správy by sa mala podľa desaťročných prognóz v základnom scenári počas nasledujúcich piatich rokov znížiť na 54 % v roku 2026. Od roku 2027 by sa však miera zadlženosti začala zvyšovať až na úroveň približne 61 % HDP v roku 2032. Podľa stochastických prognóz, ktorými sa simuluje široká škála možných dočasných otrasov v oblasti makroekonomických premenných, existuje značná neistota v súvislosti s prognózami. Existujú ďalšie faktory relevantné pre celkové posúdenie udržateľnosti dlhovej služby. Na jednej strane faktory zmierňujúce riziká zahŕňajú predĺženie splatnosti dlhu v posledných rokoch, denomináciu meny dlhu, obmedzený podiel krátkodobého verejného dlhu a historicky nízke náklady na prijaté úvery a pôžičky. Navyše sa očakáva, že realizácia reforiem v rámci nástroja NextGenerationEU, najmä Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, bude mať pozitívny a dlhodobý vplyv na rast HDP, čo by malo posilniť udržateľnosť dlhovej služby. Na druhej strane sa faktory zvyšujúce riziko týkajú vysokého podielu dlhu voči nerezidentom, zápornej čistej medzinárodnej investičnej pozície a rizík podmienených záväzkov vyplývajúcich zo súkromného sektora, a to aj prostredníctvom možnej realizácie značných štátnych záruk poskytnutých firmám a samostatne zárobkovo činných osobám počas krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19.

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát: Slovensko 6. mája 2022 poskytlo ďalšie závažné faktory, ktoré ešte neboli uvedené v predchádzajúcom texte, a to konkrétne v súvislosti s vplyvom zvýšeného odvodu do rozpočtu EÚ v dôsledku nezrovnalostí v rámci colného konania (0,5 % HDP). Slovensko okrem prevažujúceho primárneho deficitu uviedlo aj ďalšiu akumuláciu finančných aktív (2,2 % HDP) s celkovou odhadovanou výškou 12 % HDP, čo je výrazne nad úrovňou historických hodnôt.

4.2.18.Fínsko

Strednodobá makroekonomická pozícia: Ekonomika po tom, ako v roku 2020 klesla o 2,3 %, narástla v roku 2021 o 3,5 % a očakáva sa, že v roku 2022 vzrastie o 1,6 % a v roku 2023 o 1,7 %. Motorom rastu je v roku 2022 hlavne súkromná spotreba a investície. Hospodárska činnosť v roku 2021 prekročila úroveň z roku 2019.

Strednodobá rozpočtová pozícia vrátane investícií: Deficit verejných financií klesol z 5,5 % HDP v roku 2020 na 2,6 % HDP v roku 2021. Predpokladá sa, že v roku 2022 bude na úrovni 2,2 % HDP a v roku 2023 na úrovni 1,7 % HDP. Verejné investície sa po zvýšení na 4,9 % HDP v roku 2020 znížili na 4,1 % HDP v roku 2021 a predpokladá sa, že v roku 2022 sa zvýšia na 4,4 % HDP, pričom budú väčšie než deficit verejných financií v rokoch 2021 a 2022. Fiškálna podpora – meraná ako súčet kumulovanej ročnej zmeny primárneho salda v rokoch 2020 a 2021 v porovnaní s rokom 2019 a fiškálneho impulzu poskytnutého z fondov EÚ – sa odhaduje na 7,1 % HDP vrátane diskrečných rozpočtových opatrení a pôsobenia automatických stabilizátorov. Opatrenia, ktoré prijalo Fínsko v roku 2021, sú v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020.

Na základe prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v programe stability Fínska na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné na úrovni –0,6 % HDP. Fínsko plánuje poskytovať nepretržitú podporu obnovy využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s cieľom financovať ďalšie investície podľa odporúčaní Rady. Pozitívny príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ k hospodárskej činnosti sa podľa prognózy zvýši o 0,2 percentuálneho bodu HDP v porovnaní s rokom 2021. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,2 percentuálneho bodu. Fínsko preto plánuje zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov podľa odporúčaní Rady. Zároveň bude rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) podľa prognózy v roku 2022 predstavovať všeobecne neutrálny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,1 percentuálneho bodu. Zahŕňa to ďalší vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvyšovania cien energií (0,1 % HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 % HDP).

Strednodobá dlhová pozícia: Verejný dlh sa zvýšil z 59,6 % HDP na konci roku 2019 na 69 % HDP na konci roku 2020. Na konci roku 2021 dosiahol úroveň 65,8 % HDP, pričom na konci roku 2022 sa predpokladá úroveň 65,9 % HDP a na konci roku 2023 úroveň 66,6 % HDP. Celkovo sa v analýze udržateľnosti dlhovej služby poukazuje v strednodobom horizonte na stredné riziká 44 . Očakáva sa, že realizácia reforiem v rámci nástroja NextGenerationEU, najmä Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, bude mať v nadchádzajúcich rokoch značný pozitívny a dlhodobý vplyv na rast HDP, čo by malo prispieť k posilneniu udržateľnosti dlhovej služby.

Iné faktory, na ktoré upozornil členský štát: Fínsko 6. mája 2022 poskytlo ďalšie závažné faktory, ktoré ešte neboli uvedené v predchádzajúcom texte, a to konkrétne v súvislosti so silnou pozíciou čistých aktív.

5.Závery

V prípade všetkých 17 členských štátov, ktoré v roku 2021 prekročili referenčnú hodnotu deficitu stanovenú v zmluve alebo ju plánujú prekročiť v roku 2022 (t. j. všetky členské štáty posudzované v tejto správe okrem Fínska), bol deficit výrazne nad referenčnou hodnotou 3 % HDP. Prekročenie referenčnej hodnoty stanovenej v zmluve v prípade štátov sa považuje za výnimočné, ako je vymedzené v zmluve. V prípade Belgicka, Česka, Estónska, Španielska, Francúzska, Talianska, Maďarska, Malty, Poľska a Slovinska sa však neočakáva, že prekročenie referenčnej hodnoty bude dočasné.

S náležitým zohľadnením všetkých závažných faktorov 45 z analýzy celkovo vyplýva, že Belgicko, Bulharsko, Česko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Rakúsko, Poľsko, Slovinsko a Slovensko nespĺňajú kritérium deficitu vymedzené v zmluve a v nariadení (ES) č. 1467/1997.

Spomedzi členských štátov, ktoré na konci roku 2021 prekročili referenčnú hodnotu dlhu 60 % HDP, nedodržali referenčnú hodnotu pre znižovanie dlhu Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Maďarsko a Fínsko. V prípade Slovenska sa očakáva, že miera zadlženosti klesne pod úroveň 60 % HDP v roku 2023.

Pri zohľadnení všetkých závažných faktorov z analýzy celkovo vyplýva, že Slovensko spĺňa dlhové kritérium vymedzené v zmluve a v nariadení (ES) č. 1467/1997. Dlhové kritérium nespĺňa Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Maďarsko a Fínsko.

Napriek tomu Komisia v rámci svojho posúdenia všetkých závažných faktorov berie do úvahy, že dodržanie referenčnej hodnoty pre znižovanie dlhu by znamenalo príliš náročné fiškálne úsilie, ktoré by mohlo ohroziť rast. Komisia sa preto domnieva, že súlad s referenčnou hodnotou pre znižovanie dlhu nie je za súčasných výnimočných hospodárskych podmienok opodstatnený.

Pandémia ochorenia COVID-19 má aj naďalej mimoriadny makroekonomický a fiškálny vplyv, ktorý spolu s inváziou Ruska na Ukrajinu vytvára výnimočnú neistotu, a to aj pri stanovovaní podrobného smerovania fiškálnej politiky. Z týchto dôvodov Komisia nenavrhuje v tejto fáze začať nové postupy pri nadmernom deficite. Bude pokračovať monitorovanie vývoja dlhu a deficitu a Komisia na jeseň 2022 opätovne posúdi, či je relevantné navrhnúť začatie postupov pri nadmernom deficite.

(1)      Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 6, v znení zmien.

(2)    Doložka v zmysle článku 5 ods. 1, článku 6 ods. 3, článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1), ako aj článku 3 ods. 5 a článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1467/97 uľahčuje koordináciu rozpočtových politík v časoch prudkého hospodárskeho poklesu. Nepozastavujú sa ňou postupy Paktu stability a rastu. Jej aktivácia však členským štátom poskytla rozpočtovú flexibilitu pri riešení súčasnej krízy tým, že sa umožnil dočasný odklon od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobých rozpočtových cieľov jednotlivých členských štátov za predpokladu, že to neohrozí fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte.

(3)    COM(2022) 600 final.

(4)      Odporúčania Rady z  20. júla 2020 (2020/C 282/01 až 2020/C 282/27), Ú. v. EÚ C 282, 26.8.2020, s. 1 – 182.

(5)      Odporúčania Rady z  18. júna 2021 (2021/C 304/01 až 2021/C 304/28), Ú. v. EÚ C 304, 29.7.2021, s. 1 – 134). V prípade Rumunska Rada v ten istý deň prijala odporúčanie s cieľom odstrániť nadmerný deficit verejných financií (2021/C 304/24, 29.7.2021 s. 111 – 115).

(6)    Odporúčanie Rady z 13. júla 2021 o hospodárskej politike eurozóny (Ú. v. EÚ C 283, 15.7.2021, s. 1).

(7)      Odporúčanie Rady z 5. apríla 2022 o hospodárskej politike eurozóny (Ú. v. EÚ C 153, 7.4.2022, s. 1).

(8)    Eurostat Euro ukazovatele 46/2022 z 22. apríla 2022.

(9)      Referenčnú hodnotu 3 % HDP v roku 2021 presiahol aj deficit verejných financií Rumunska. Rumunsko však nie je zahrnuté v tejto správe, keďže sa naň vzťahuje postup pri nadmernom deficite od prijatia rozhodnutia Rady 3. apríla 2020.

(10)      V týchto prípadoch sa deficity vyššie ako 3 % HDP plánujú aj na rok 2022.

(11)      Pokiaľ nie je uvedené inak, zdrojom údajov uvedených v tejto správe je prognóza Komisie z jari 2022. Viac informácií obsahuje hospodárska prognóza z jari 2022: https://ec.europa.eu/info/system/files/economy-finance/ip173_en.pdf.

(12)      Verejný dlh na konci roku 2021 bol vyšší ako 60 % HDP aj v Chorvátsku, na Cypre a v Portugalsku. Tieto členské štáty sa však v tejto správe nerozoberajú, keďže ich deficity verejných financií v rokoch 2021 a 2022 boli (a predpokladá sa, že zostanú) pod úrovňou 3 % HDP a dodržali referenčnú hodnotu pre znižovanie dlhu v roku 2021.

(13)    COM(2022) 85 final.

(14)      Ak je miera zadlženosti v ktoromkoľvek roku nižšia ako 60 % HDP, referenčnú hodnotu nemožno zmysluplne vypočítať. Dochádza k tomu, keď členské štáty prekročia referenčnú hodnotu z úrovne pod 60 % HDP na úroveň nad týmto podielom, čo je konkrétne prípad Slovenska.

(15)      Odporúčanie Rady z 13. júla 2020 je relevantné len pre členské štáty eurozóny. 

(16)      Tieto opatrenia na podporu likvidity, najmä verejné záruky na podporu úverových tokov, nemajú priamy vplyv na rozpočet, ak a kým nedôjde k ich uplatneniu.

(17)      Fiškálna podpora v rokoch 2020 – 2021 sa môže merať ako súčet kumulovanej ročnej zmeny primárneho salda v rokoch 2020 a 2021 v porovnaní s rokom 2019 a fiškálneho impulzu poskytnutého z fondov EÚ.

(18)      V súlade s prístupom v odporúčaní Rady z 18. júna 2021 sa zámery fiškálnej politiky v súčasnosti najlepšie merajú ako zmena primárnych výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení) okrem dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou spôsobenou pandémiou ochorenia COVID-19, ale vrátane výdavkov financovaných z nenávratnej podpory (grantov) v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ v porovnaní so strednodobým potenciálnym rastom. Nad rámec celkových zámerov fiškálnej politiky a s cieľom posúdiť, či je vnútroštátna fiškálna politika obozretná a či jej zloženie prispieva k udržateľnej obnove v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou, sa pozornosť venuje aj vývoju primárnych bežných výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a okrem dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou spôsobenou pandémiou ochorenia COVID-19) a investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov.

(19)          Okrem dočasných núdzových opatrení súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19.

(20)      Fiscal Sustainability Report 2021 (Správa o fiškálnej udržateľnosti za rok 2021) (apríl 2022), European Economy-Institutional Papers č. 171.

(21)    Záporné (kladné) znamienko ukazovateľa zodpovedá nadmernému (nedostatočnému) rastu primárnych výdavkov v porovnaní so strednodobým hospodárskym rastom, čo naznačuje expanzívnu (reštriktívnu) fiškálnu politiku.

(22)      SWD(2022) 602 final, príloha k Analýze udržateľnosti dlhovej služby.

(23)      Komisia prijala pozitívne posúdenie plánu obnovy a odolnosti Bulharska 7. apríla 2022.

(24)    SWD(2022) 603 final, príloha k Analýze udržateľnosti dlhovej služby.

(25)      SWD(2022) 605 final, príloha k Analýze udržateľnosti dlhovej služby.

(26)      SWD(2022) 607 final, príloha k Analýze udržateľnosti dlhovej služby.

(27)      SWD(2022) 608 final, príloha k Analýze udržateľnosti dlhovej služby.

(28)      Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2022/216 z  15 . februára 2022 o  predĺžení sprísneného dohľadu nad Gréckom (Ú. v.  EÚ L 37, 18.2.2022 , s. 34).  

(29)      SWD(2022) 609 final, príloha k Analýze udržateľnosti dlhovej služby.

(30)      SWD(2022) 610 final, príloha k Analýze udržateľnosti dlhovej služby.

(31)      SWD(2022) 612 final, príloha k Analýze udržateľnosti dlhovej služby.

(32)    Opatrenia na riešenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvýšenia cien energií boli v Taliansku zavedené už v roku 2021 a predstavovali 0,3 % HDP. Tieto opatrenia pozostávali najmä zo zníženia paušálnych odvodov a sadzieb DPH na faktúrach za elektrickú energiu a zemný plyn a zo zvýšenia sociálneho bonusu za faktúry za elektrickú energiu a zemný plyn.

(33)      SWD(2022) 616 final, príloha k Analýze udržateľnosti dlhovej služby.

(34)      SWD(2022) 619 final, príloha k Analýze udržateľnosti dlhovej služby.

(35)      SWD(2022) 617 final, príloha k Analýze udržateľnosti dlhovej služby.

(36)    Toto sú prognózy Komisie. Komisia zatiaľ neposúdila plán obnovy a odolnosti Maďarska.

(37)      SWD(2022) 614 final, príloha k Analýze udržateľnosti dlhovej služby.

(38)      SWD(2022) 620 final, príloha k Analýze udržateľnosti dlhovej služby.

(39)      SWD(2022) 601 final, príloha k Analýze udržateľnosti dlhovej služby.

(40)    Toto sú prognózy Komisie. Komisia zatiaľ neposúdila plán obnovy a odolnosti Poľska.

(41)      SWD(2022) 622 final, príloha k Analýze udržateľnosti dlhovej služby.

(42)      SWD(2022) 626 final, príloha k Analýze udržateľnosti dlhovej služby.

(43)      SWD(2022) 627 final, príloha k Analýze udržateľnosti dlhovej služby.

(44)      SWD(2022) 611 final, príloha k Analýze udržateľnosti dlhovej služby.

(45)      V oddiele 4 sú vysvetlené podmienky potrebné na to, aby sa závažné faktory zohľadnili v krokoch vedúcich k rozhodnutiu o existencii nadmerného deficitu na základe kritéria deficitu. Pri posudzovaní súladu na základe dlhového kritéria sa vždy musia zohľadniť závažné faktory.