This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52022DC0554
REPORT FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT AND THE COUNCIL on the assessment of the risk of money laundering and terrorist financing affecting the internal market and relating to cross-border activities
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o hodnotení rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré má vplyv na vnútorný trh a súvisí s cezhraničnou činnosťou
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o hodnotení rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré má vplyv na vnútorný trh a súvisí s cezhraničnou činnosťou
COM/2022/554 final
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli27. 10. 2022
COM(2022) 554 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o hodnotení rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré má vplyv na vnútorný trh a súvisí s cezhraničnou činnosťou
{SWD(2022) 344 final}
1.Úvod
Finančná akčná skupina (ďalej len „FATF“) 1 odporúča, aby krajiny v každom sektore vyhodnotili riziká na základe požiadaviek stanovených pre oblasť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Mali by identifikovať, posúdiť a pochopiť riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a prijať primerané preventívne opatrenia.
V smernici (EÚ) 2015/849 2 (štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí) upravenej smernicou (EÚ) 2018/843 3 (piata smernica o boji proti praniu špinavých peňazí) (ďalej len „smernica o boji proti praniu špinavých peňazí“) sa uznáva dôležitosť nadnárodného prístupu k identifikácii rizika, a Komisia sa v nej preto poveruje, aby vykonala hodnotenie osobitných rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré majú vplyv na vnútorný trh a súvisia s cezhraničnou činnosťou.
Svoje prvé nadnárodné hodnotenie rizík uverejnila Komisia v roku 2017 4 a druhé v roku 2019 5 . Nadnárodné hodnotenie rizík Komisie za rok 2022 tvoria dva dokumenty: táto správa a podrobný pracovný dokument útvarov Komisie, ktoré spoločne poskytujú komplexný obraz o rizikách vo všetkých príslušných oblastiach a navrhujú odporúčania, ktoré sú potrebné na ich riešenie.
V článku 6 ods. 1 smernice o boji proti praniu špinavých peňazí sa od Komisie vyžaduje, aby svoju správu aktualizovala každé dva roky (alebo v prípade potreby častejšie). V rámci súčasnej aktualizácie, ktorá sa mierne oneskorila vplyvom pandémie ochorenia COVID-19, sa opätovne vykonáva hodnotenie vo všetkých sektoroch, ktoré boli predmetom predchádzajúcich hodnotení a, pokiaľ sa okolnosti nezmenili, tak sa iba aktualizujú a dolaďujú informácie uvedené v správe z roku 2019. V prípade sektorov alebo produktov, u ktorých sa zistili relevantné zmeny, sa na základe hodnotenia prepočítali aj úrovne súvisiaceho rizika (napr.: kryptoaktíva a online hazardné hry, dva sektory, v ktorých je riziko momentálne vyššie) 6 .
Rovnako ako v predchádzajúcich správach, aj v tomto treťom vydaní sa analyzujú súčasné riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a navrhujú sa komplexné opatrenia na ich riešenie. Posudzuje sa v ňom aj to, do akej miery sa vykonávajú odporúčania, aby sa prijali zmierňujúce opatrenia, ktoré Komisia vydala vo svojej správe z roku 2019, a hodnotia sa pretrvávajúce riziká. Opiera sa aj o pracovné výsledky a konzultácie so zainteresovanými stranami, ktoré viedli k prijatiu akčného plánu Komisie z roku 2020 7 a legislatívneho balíka na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu navrhnutého v roku 2021 8 .
Legislatívny balík z roku 2021 je súčasťou záväzku Komisie chrániť občanov Únie a svoj finančný systém pred praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu. Jeho cieľom je zlepšiť odhaľovanie podozrivých transakcií a činností a odstrániť medzery, ktoré páchatelia trestnej činnosti využívajú na to, aby prostredníctvom finančného systému prali výnosy získané z nezákonnej činnosti alebo financovali teroristickú činnosť. Považuje sa za základný pilier navrhovaných zmierňujúcich opatrení a spôsob, ako riešiť problémy, v prípade ktorých sa zistilo, že majú štrukturálnu povahu a nemožno ich napraviť len pomocou predchádzajúcich revízií pravidiel EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
V tejto správe sa určuje aj poradie rizík a, pokiaľ je to možné a relevantné, zameriava sa na geografické faktory 9 a reaguje na odporúčania uvedené v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov 13/2021 10 .
Pri príprave tejto správy Komisia uskutočnila rozsiahle konzultácie, do ktorých sa zapojilo čo najviac relevantných zainteresovaných strán 11 a počas ktorých sa prostredníctvom dvojstranného a medziodvetvového dialógu so zastupujúcimi organizáciami na úrovni EÚ, odborníkmi určenými na vnútroštátnej úrovni a akademickou obcou riešili rôzne sektory. Náležite sa zohľadnili vnútroštátne hodnotenia rizík vypracované členskými štátmi, ako aj aktuálne špecializované publikácie pre oblasť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Komisia konzultovala aj s inými agentúrami EÚ a vnútroštátnymi orgánmi, ako sú Europol, Európsky orgán pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“) a finančné spravodajské jednotky(ďalej len „FIU“), a to prostredníctvom platformy FIU EÚ 12 . Tieto konzultácie sa uskutočnili medzi rokmi 2020 a 2022.
1.1.Vplyv pandémie ochorenia COVID-19
Kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 viedla k bezprecedentným globálnym výzvam a hospodárskym výkyvom. Odkedy Svetová zdravotnícka organizácia (ďalej len „WHO“) v marci 2020 vyhlásila šírenie ochorenia COVID-19 za medzinárodnú pandémiu, vlády na celom svete zaviedli na jej riešenie rôzne opatrenia. Tieto opatrenia zahŕňajú stimulačné finančné prostriedky, iniciatívy týkajúce sa sociálnej pomoci a daňových úľav, ale aj rôzne formy opatrení na obmedzenie pohybu, ako sú zákaz vychádzania, zatváranie škôl, maloobchodných prevádzok a prevádzok stravovacích a ubytovacích služieb, zatváranie hraníc a cestovné obmedzenia. Bezprecedentné zmeny v správaní jednotlivcov, prevládajúca neistota a strach, ako aj vládne obmedzenia vyvolali zmeny v kriminálnom správaní. Páchatelia trestných činov takisto využili programy verejnej podpory.
Vzhľadom na novú situáciu sa zvýšilo riziko prania špinavých peňazí v mnohých hospodárskych odvetviach a podnikateľských činnostiach. Ide napríklad o tieto riziká:
·sprenevera a zneužitie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú ako finančné opatrenia slúžiace na ochranu národných hospodárstiev pred vplyvom pandémie, alebo iných verejných finančných prostriedkov poskytovaných v súvislosti s pandémiou,
·preberanie podnikov, ktoré čelia finančným ťažkostiam, aktérmi s nekalými úmyslami a zločineckými skupinami,
·čoraz viac príležitostí na to, aby mohli zločinecké skupiny získať výnos z predaja neoprávnených zdravotníckych pomôcok a nezákonných farmaceutík a vakcín, pričom môže ísť aj o predaj vládam,
·počítačová kriminalita profitujúca z nákupov online, ktoré sa využívajú stále viac, a to aj prostredníctvom využívania falošných totožností a
·korupcia štátnych zamestnancov pri prijímaní naliehavých opatrení, napr. objednávka špecifického zdravotníckeho vybavenia a súvisiace zjednodušenie pravidiel verejného obstarávania 13 .
Verejné orgány pôsobiace v rámci systému boja proti praniu špinavých peňazí, napr. orgány dohľadu, finančné spravodajské jednotky a orgány presadzovania práva, sa museli prispôsobiť novým postupom pri vykonávaní svojej práce, keďže sa ich mobilita a osobné kontakty obmedzili. Okrem iného sa obmedzili alebo prestali vykonávať kontroly na mieste, vypočúvania a misie na účely presadzovania práva v iných krajinách pri vyhodnocovaní cezhraničných operácií. Mohla sa vplyvom toho znížiť schopnosť účinne plniť funkcie v niektorých oblastiach. Zaviedli sa nové nástroje a postupy vyšetrovania, napr. online vypočúvania a kontroly, vďaka ktorým sa obmedzil dosah vládnych opatrení na schopnosť príslušných orgánov vykonávať dohľad a viesť vyšetrovania.
Tieto javy možno stále pozorovať aj po viac ako dvoch rokoch od vyhlásenia pandémie, hoci ich vplyv je teraz už obmedzenejší vďaka lepšej informovanosti o týchto hrozbách trestnej činnosti, ako aj vďaka tomu, že občania sa väčšinou správajú opäť rovnako ako pred vypuknutím ochorenia. Páchatelia trestných činov však svoj modus operandi, ktorý používajú, prispôsobia situácii. Medzičasom môžu zločinecké štruktúry fungujúce v EÚ naďalej využívať zmeny, ktoré so sebou priniesla pandémia, a mohli by posilniť svoje kapacity.
1.2.Útočná vojna Ruska voči Ukrajine
Od marca 2014 EÚ postupne ukladá reštriktívne opatrenia (sankcie) voči Rusku, ktoré boli pôvodne reakciou na protiprávnu anexiu Krymu a Sevastopola a zámernú destabilizáciu Ukrajiny. Dňa 23. februára 2022 EÚ rozšírila sankcie v reakcii na uznanie častí Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny, ktoré nie sú kontrolované vládou, a nariadenie nasadiť do týchto častí ruské ozbrojené sily. Od 24. februára 2022 EÚ tieto sankcie značne rozšírila v reakcii na ruskú vojenskú agresiu proti Ukrajine 14 . Na zoznam sankcií pridala významný počet osôb a subjektov a prijala bezprecedentné opatrenia s cieľom významne oslabiť hospodársku základňu Ruska, pripraviť ho o kľúčové technológie a trhy a významne obmedziť jeho schopnosť viesť vojnu.
Zároveň bol okrem už zavedených sankcií rozšírený sankčný režim EÚ voči Bielorusku 15 , a to v reakcii na zapojenie sa tejto krajiny do ruskej agresie voči Ukrajine. Tento sankčný režim zahŕňa celý rad finančných, hospodárskych a obchodných opatrení 16 .
S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie opatrení EÚ na účely zmrazenia aktív osôb a subjektov prepojených s ruskou agresiou Komisia zriadila osobitnú skupinu pod názvom Freeze and Seize (Zmraziť a zaistiť). Cieľom tejto osobitnej skupiny je koordinovať opatrenia prijaté orgánmi Únie a vnútroštátnymi orgánmi a riešiť všetky výzvy, ktoré vzniknú pri vykonávaní sankcií EÚ. Osobitnej skupine sa už podarilo značne pokročiť: členské štáty zmrazili aktíva vo výške takmer 10 miliárd EUR, čo po zahrnutí finančných prostriedkov z Ruskej centrálnej banky predstavuje 32 miliárd EUR. Ruské hospodárstvo už pociťuje celkový vplyv sankcií 17 . Cieľom osobitnej skupiny je takisto uľahčiť výmeny informácií medzi orgánmi presadzovania práva o opatreniach, ktoré sa prijímajú v spojitosti s vyšetrovaniami a konfiškáciami v prípade potenciálnych trestných činov prepojených s osobami, na ktoré sa vzťahujú sankcie (aj pokiaľ ide o obchádzanie takýchto sankcií). Osobitná skupina preskúmava aj možnosti využitia skonfiškovaných aktív v prospech ukrajinských občanov.
V odporúčaní Komisie z 28. marca 2022 18 o okamžitých krokoch v súvislosti s inváziou Ruska na Ukrajinu, pokiaľ ide o systémy udeľovania občianstva investorom a systémy udeľovania povolení na pobyt investorom, sa členské štáty naliehavo vyzývajú, aby opätovne posúdili priznania naturalizácie a povolenia na pobyt udelené na základe takých systémov ruským a bieloruským štátnym príslušníkom, a to s cieľom uistiť sa, že tieto osoby nie sú na zozname sankcií EÚ v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Komisia takisto odporučila, aby sa vydávanie povolení na pobyt prostredníctvom systémov udeľovania povolení na pobyt investorom pozastavilo pre všetkých ruských a bieloruských štátnych príslušníkov.
Podľa nedávnej štúdie, ktorá bola vypracovaná pomocou nástroja DATACROS financovaného Fondom pre vnútornú bezpečnosť – polícia 19 , je v Európe takmer 31 000 firiem (medzi ktorými prevládajú spoločnosti z oblasti nehnuteľností, stavebné spoločnosti, hotely a spoločnosti z finančného a energetického sektora), ktoré majú ruských konečných užívateľov výhod 20 . Z nich je 1 400 firiem vo vlastníctve (až do 5 %) 33 jednotlivcov, tzv. oligarchov, na ktorých sa vzťahujú súčasné sankcie. Niektorí oligarchovia môžu zakrývať svoje vlastníctvo firiem alebo kontrolu nad nimi prostredníctvom sprostredkovateľských spoločností registrovaných v krajinách mimo EÚ 21 alebo miestnych poverených akcionárov.
Niekoľko týchto firiem v skutočnosti už pred uložením sankcií preukazovalo vysokorizikové ukazovatele: objavenie sa v databáze Offsore Leaks Database 22 , neoprávnená podniková štruktúra, využívanie neprehľadných právnych dojednaní alebo prepojení s vysokorizikovými jurisdikciami. Znamená to, že tieto spoločnosti mohli (a mali) vzbudiť pozornosť zodpovedných orgánov a orgánov dohľadu ešte pred nedávnymi udalosťami.
V tejto súvislosti prispieva cieľ rámca EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorým je chrániť integritu finančného systému EÚ, k ochrane slobody, spravodlivosti a bezpečnosti v Európe ako celku. Riadne vykonávanie reštriktívnych opatrení EÚ na zmrazenie aktív 23 si takisto vyžaduje účinné presadzovanie predpisov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod (t. j. transparentnosť obchodných registrov a obchodnej oblasti), ďalší rozvoj prepojení medzi rôznymi registrami (register konečných užívateľov výhod, registre spoločností/podnikov, katastre nehnuteľností), lepšiu medziagentúrnu spoluprácu a výmenu informácií, ako aj primerané odhaľovanie aktív ukrytých pred daňovými orgánmi a dohľad nad nimi 24 . Prázdne schránkové spoločnosti možno vytvoriť relatívne jednoducho, a preto sa aj naďalej využívajú na prenos stoviek miliónov eur prostredníctvom nepriehľadných transakcií 25 . Využívaním schránkových spoločností môžu páchatelia trestných činov okrem utajenia skutočného prijímateľa operácie zakryť aj pôvod a účel využitia finančných prostriedkov. Tieto finančné prostriedky sa môžu použiť na čisto osobný zisk, ako aj na destabilizáciu celých krajín. Odhaľovanie tokov špinavých peňazí tak nielenže prispieva k obrane demokracie a bezpečnosti občanov EÚ, ale pomáha bojovať aj proti vplyvu autokracií.
V diskusiách v rámci osobitnej skupiny pod názvom Freeze and Seize (Zmraziť a zaistiť) sa poukazuje na ťažkosti pri identifikácii aktív, ktoré sú kontrolované oligarchami ako konečnými užívateľmi výhod a často skryté za zložitými právnymi štruktúrami v rámci rôznych jurisdikcií. Predstavuje to veľkú výzvu pre presadzovanie sankcií a vyšetrovacie činnosti v oblasti presadzovania práva. Je preto mimoriadne dôležité zabezpečiť rýchly pokrok v rokovaniach o balíku opatrení proti praniu špinavých peňazí s cieľom zaistiť, aby mali príslušné orgány k dispozícii informácie o konečnom užívateľovi výhod. Okrem toho je vzhľadom na dôležitosť registrov pri zabezpečovaní účinného vykonávania cielených finančných sankcií dôležité, aby členské štáty v najväčšej možnej miere predvídali prijatie opatrení navrhovaných v balíku s cieľom zabezpečiť, aby registre konečných užívateľov výhod boli dostatočne naplnené.
2.Výsledky nadnárodného hodnotenia rizík
V tomto treťom vydaní nadnárodného hodnotenia rizík Komisia analyzuje riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré môže pre vnútorný trh EÚ predstavovať 43 produktov a služieb zoskupených do ôsmich kategórií. Tieto produkty a služby sú identifikované v smernici o boji proti praniu špinavých peňazí 26 spolu s niekoľkými ďalšími, ktoré sú relevantné pre posudzovanie rizika vzhľadom na ich vnímané vnútorné riziko 27 .
Týchto 43 produktov a činností sa už posudzovalo v druhom vydaní nadnárodného hodnotenia rizík (z roku 2019) 28 , ktoré predstavuje aktualizovanú a vylepšenú verziu prvej správy Komisie (z roku 2017) 29 . Zoskupujú sa takto:
1.Produkty a služby súvisiace s hotovosťou (kuriéri prenášajúci hotovosť, obchodovanie, pri ktorom sa intenzívne využíva hotovosť, bankovky vysokej hodnoty, platby v hotovosti a bankomaty v súkromnom vlastníctve);
2.Finančný sektor [vklady na účtoch, sektor maloobchodu a inštitucionálneho investovania, korporátne bankovníctvo, privátne bankovníctvo, crowdfunding, výmena meny, elektronické peniaze, prevody finančných prostriedkov, nezákonné prevody finančných prostriedkov, platobné služby, virtuálne meny a iné virtuálne aktíva, obchodné úvery, spotrebiteľský úver a úvery s nízkou hodnotou, hypotekárne úvery a úvery s vysokou hodnotou zaistené aktívami, poistenie (životné a neživotné) a služby súvisiace s bezpečnostnými schránkami];
3.Nefinančné produkty a služby (právne štruktúry, tovar vysokej hodnoty, aktíva vysokej hodnoty, kuriéri prenášajúci drahé kovy a kamene, nehnuteľnosti, služby poskytované účtovníkmi a právnymi službami);
4.Sektor hazardných hier;
5.Neziskové organizácie;
6.Profesionálne športy (profesionálny futbal);
7.Slobodné pásma;
8.Systémy udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom.
Posúdili sa vzhľadom na revidovaný právny rámec Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a prípadne účinky pandémie ochorenia COVID-19 a sankcie voči Rusku a Bielorusku. V prípade, že sa okolnosti nezmenili, opisy a posúdenia produktov a služieb analyzovaných v správe z roku 2019 sa zásadne nezmenili.
V tomto hodnotení sa tak aktualizujú informácie zo správy z roku 2019, dolaďujú a zjednodušujú sa niektoré oblasti (ako sú virtuálne meny a aktíva a analýza finančného sektora a nefinančných produktov) a revidujú sa číselné údaje a zdroje informácií.
2.1.Hlavné riziká v sektoroch, ktorých sa týka nadnárodné hodnotenie rizík
2.1.1.Hotovosť a aktíva podobné hotovosti
Hoci objem maloobchodných transakcií v hotovosti klesá, dopyt po eurobankovkách sa zdá byť vyšší, čo je trend nazývaný aj ako „paradox bankoviek“, ktorý dokazuje, že hotovosť je stále obľúbeným uchovávateľom hodnoty, a to aj po pandémii ochorenia COVID-19 30 . Napriek meniacej sa tvári kriminality zostáva kriminálne hospodárstvo prevažne založené na hotovosti, čo EÚ vystavuje významným rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a to z dôvodu anonymity a relatívne ľahkého pohybu v súvislosti s hotovosťou a aktívami podobnými hotovosti. Páchatelia trestných činov sa snažia presúvať hotovostné výnosy na miesta, kde sa dajú jednoduchšie využívať alebo vložiť do finančného systému, pričom ide obvykle o miesta, kde sa prevažne využíva hotovosť alebo kde je slabý dohľad nad finančným systémom. Hotovosť sa tak môže ďalej prekonvertovať na anonymné aktíva, ako sú predplatené karty, ktoré v súčasnosti nepodliehajú kontrolám na hraniciach 31 . Úroveň ohlasovania je veľmi nízka, pravdepodobne z dôvodu náročnosti odhaľovania hotovostných transakcií. Vznik bankomatov v súkromnom vlastníctve zvyšuje príležitosti pre zločinecké skupiny, aby nepozorovane vkladali svoje výnosy do finančného systému.
Súčasný právny rámec v EÚ značne sťažuje príležitosti, aby sa do finančného systému dostali veľké sumy nezákonne vytvorenej hotovosti. Nariadením o kontrole peňažných prostriedkov v hotovosti 32 , ktoré sa začalo uplatňovať v júni 2021, sa zvýšil rozsah kontrol peňažných prostriedkov v hotovosti na hraniciach EÚ a posilnila sa právomoc orgánov.
V súčasnosti 19 členských štátov zaviedlo alebo zavádza obmedzenia platieb v hotovosti, avšak rozdielne rámce narúšajú hospodársku súťaž a môžu viesť k premiestneniu podnikov do členských štátov s menej prísnymi požiadavkami. V akčnom pláne Komisie v oblasti komplexnej politiky Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu 33 sa uvádza, že zavedenie stropu pre vysoké hotovostné platby je potenciálny spôsob, ako zmierniť riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. V tomto zmysle návrh Komisie týkajúci sa nariadenia o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu 34 zahŕňa obmedzenie pre vysoké platby v hotovosti.
2.1.2.Finančný sektor
Rovnako ako predchádzajúce správy aj toto nadnárodné hodnotenie rizík zahŕňa v rámci tejto kategórie niekoľko produktov a sektorov (spolu 17), ktoré poskytujú finančné služby komerčným a retailovým zákazníkom. Táto kapitola zahŕňa širokú škálu odvetví vrátane bankového sektora, sektora investícií, poistenia, crowdfundingu, elektronických peňazí, prevodov finančných prostriedkov (legálne alebo inak), kryptoaktív a platobných služieb.
Na väčšinu identifikovaných hrozieb a zraniteľných miest sa už poukázalo v predchádzajúcich nadnárodných hodnoteniach rizík a aj naďalej sú relevantné. Nedostatok jasných a konzistentných pravidiel, nekonzistentný dohľad v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na vnútornom trhu a nedostatočná koordinácia a výmena informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami v rámci finančného sektora aj naďalej ovplyvňujú schopnosť EÚ správne riešiť riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu 35 . Okrem toho sa zdá, že príslušné orgány pre oblasť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v členských štátoch často považujú za náročné vykonávať dohľad nad sektorom v súlade s prístupom založenom na riziku 36 .
V súlade so stanoviskom Európskeho orgánu pre bankovníctvo z marca 2021 37 sa v nadnárodnom hodnotení rizík dospelo k záveru, že najviac zraniteľné voči rizikám vyplývajúcim z nedostatkov v systémoch a kontrolách v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu sa zdajú byť úverové a platobné inštitúcie, zmenárne, inštitúcie elektronického peňažníctva a poskytovatelia úverov (iní ako úverové inštitúcie) 38 .
Riziká súvisiace s kryptoaktívami si vyžadujú nielen zaistenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a investorov a integrity trhu, ale aj opatrenia proti manipulácii s trhom a na predchádzanie činnostiam v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu 39 . Riešiť sa musia aj riziká v oblasti finančnej stability a menovej politiky, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku širokého využívania kryptoaktív a riešení založených na technológii distribuovanej databázy transakcií na finančných trhoch 40 .
Investičné fondy sú na základe svojich vlastností a povahy zraniteľné z hľadiska prania výnosov získaných z podvodov, daňových trestných činov, korupcie a úplatkárstva 41 . Riziko sa ďalej zvyšuje vystavením sektora vysokorizikovým klientom, ako aj vysokým objemom transakcií, ich zložitosťou a cezhraničnou povahou. V odvetví, ktoré spravuje veľké finančné objemy, je transparentnosť informácií o konečnom užívateľovi výhod stále suboptimálna.
2.1.3.Nefinančný sektor a nefinančné produkty
V tejto kapitole nadnárodného hodnotenia rizík sa právne štruktúry posudzujú podľa nového prístupu, ktorý sa odchyľuje od predchádzajúcich správ. Zameriava sa teraz už na hlavné zraniteľné miesta súvisiace s utajovaním konečného užívateľa výhod (trusty, poverené osoby a spoločnosti), a nie na konkrétne momenty existencie právnych subjektov a právnych štruktúr (vytvorenie, obchodná činnosť a ukončenie). Takisto sa v nej berie do úvahy trh s tovarom vysokej hodnoty, investovanie do nehnuteľností a služby poskytované účtovníkmi, audítormi, poradcami a daňovými poradcami, ako aj právne služby notárov a iných nezávislých príslušníkov právnického povolania.
2.1.3.1.Nefinančný sektor a nefinančné produkty – Právne subjekty a štruktúry
Páchatelia trestných činov môžu vymyslieť komplexné štruktúry zahŕňajúce spoločnosti a právne subjekty, aby zakryli záznamy finančného auditu, pričom často využívajú schránkové a krycie spoločnosti. Využívaním takýchto právnych štruktúr sa zakrývajú pohyby výnosov získaných z nezákonnej činnosti, ktoré potom vyzerajú ako legitímne obchodné transakcie. Trusty a podobné štruktúry poskytujú nepriehľadnosť a zakrývajú existenciu aktív pred orgánmi presadzovania práva a úradmi pre vyhľadávanie majetku. Nedostatočnou spoluprácou a výmenou informácií medzi orgánmi v rôznych jurisdikciách sa vytvárajú slabé miesta, ktoré páchatelia trestných činov ľahko využijú, keď hľadajú jurisdikcie, kde sú kontroly v oblasti prania špinavých peňazí menej účinné.
Popri takýchto štruktúrach sa môžu na účely zakrývania konečných užívateľov výhod využívať služby poskytované poverenými riaditeľmi a akcionármi. Napríklad páchatelia trestných činov a osoby, ktoré majú zákaz zaujímať určité pozície v oblasti podnikania, vyhľadávajú služby formálne poverených osôb, aby utajili svoju identitu, obišli zákazy a boli aj naďalej skrytí v rámci dokumentov a registrov spoločnosti.
2.1.3.2.Nefinančný sektor a nefinančné produkty – Tovar vysokej hodnoty
Tovar vysokej hodnoty vrátane umeleckých diel, starožitností a drahých kovov a kameňov sú komodity, ktoré umožňujú prenos hodnoty. Pre páchateľov trestných činov to znamená, že výnosy získané z nezákonnej činnosti môžu konvertovať na aktíva vysokej hodnoty, ktoré možno presúvať cez hranice a relatívne jednoducho uchovávať len s nízkou mierou regulačnej kontroly. Hodnota aktív, ako sú umelecké diela a starožitnosti, je často subjektívna a je náročné ju overiť alebo porovnávať. Z toho dôvodu možno nenákladné umelecké diela predávať spolupáchateľom za nadhodnotené ceny, čím sa vytvorí faktúra, ktorou sa zabezpečí legitimita prevodu finančných prostriedkov.
Nahlásené boli mnohé prepojenia medzi obchodom so starožitnosťami a obchodovaním s drogami, nezákonným obchodovaním s voľne žijúcimi druhmi a obchodovaním so zbraňami, ako aj daňovou trestnou činnosťou a financovaním vojnovej mašinérie a teroristických organizácií, čo stavia obchodovanie so starožitnosťami na úroveň závažnej nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti 42 . Ako sa uvádza v stratégii EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025 43 , Komisia prijme na konci roka 2022 svoj akčný plán na boj proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi objektmi, v ktorom sa stanoví komplexný politický prístup s cieľom narušiť túto formu trestnej činnosti a ochrániť kultúrne objekty pred škodami spôsobenými trestnou činnosťou.
2.1.3.3.Nefinančný sektor a nefinančné produkty – Poskytovatelia služieb
Spoločnosti poskytovateľov služieb 44 aj naďalej čelia riziku infiltrácie alebo vlastníctva zo strany organizovaných zločineckých skupín, ktorých cieľom je pranie výnosov získaných z nezákonnej činnosti. Páchatelia môžu využiť ich poradenské služby a špecializované vedomosti týkajúce sa vytvárania a riadenia štruktúr, ako aj ich schopnosť poskytovať dokumentáciu a záruky v súvislosti s podnikateľskými činnosťami. Vďaka vážnosti spojenej s určitými profesiami, ako aj využívaniu klientskych účtov, sa z nich stávajú atraktívne ciele pre osoby perúce špinavé peniaze. Odborníci môžu byť zapojení nevedomky, ale môžu byť aj spoluvinníkmi páchateľov trestných činov alebo môžu zámerne zanedbávať svoje povinnosti v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
Vystavenie riziku je spôsobené zapojením takýchto odborníkov do riadenia komplexných právnych situácií, spoločností a právnych štruktúr vrátane schránkových a offshore spoločností.
Rozdiely pri uplatňovaní dohľadu založenom na riziku nad niektorými sektormi v členských štátoch, najmä ak ho vykonávajú samoregulačné orgány, majú dosah na účinné predchádzanie zneužívaniu, ako aj na schopnosť odhaľovať ho. Nízky počet správ o podozrivých transakciách alebo činnostiach (správa o podozrivej transakcii alebo oznámenie podozrivej činnosti) zo strany poverených nefinančných subjektov a profesií (ďalej len „DNFBP“) 45 v členských štátoch naznačuje, že podozrenia sa neodhaľujú ani nenahlasujú účinne.
Sektor nehnuteľností je takisto značne vystavený rizikám prania špinavých peňazí a zvlášť zraniteľný, pokiaľ ide o účely daňovej trestnej činnosti. V štúdii Komisie sa odhaduje, že obyvatelia EÚ vlastnia offshorové nehnuteľnosti vo výške 1,4 bilióna EUR 46 . Komplexné finančné metódy, sprostredkovanie a využívanie firemných vozidiel komplikujú identifikáciu konečného užívateľa výhod. V štúdiách FATF a Egmontskej skupiny sú poskytnuté príklady zložitosti schém zavedených na utajovanie zdroja financovania 47 .
Ako vyplýva z vnútroštátnych hodnotení rizík, najväčší úžitok majú poskytovatelia služieb z činností súvisiacich so zvyšovaním povedomia, odbornej prípravy a posilneného dohľadu.
2.1.4.Spoločné prvky finančných a nefinančných (právne subjekty a štruktúry) sektorov
Nedostatky v oblasti identifikácie konečných užívateľov výhod aj naďalej predstavujú značnú hrozbu pre finančný systém. Anonymita je v medzinárodnom finančnom systéme aj naďalej kritickým citlivým miestom, keďže banky, regulačné orgány a orgány presadzovania práva nie sú schopné rýchlo zistiť, kto sú skutoční majitelia spoločností. Podobne ohrozené sú aj podniky kolektívneho investovania, keďže identita konečných investorov zvyčajne nie je transparentná a využívanie súhrnných účtov 48 ešte viac komplikuje výmenu informácií medzi sprostredkovateľmi.
V nefinančnom sektore si páchatelia trestných činov cenia právne subjekty a štruktúry pre ich schopnosť zvýšiť mieru anonymity a utajiť identitu konečných užívateľov výhod a zároveň aj preto, že sú prostriedkom vykonávania ich nezákonných činností, napríklad uľahčujú logistiku alebo dopravu nezákonného tovaru.
Transparentnosť konečných užívateľov výhod sa preto javí byť kľúčovým prvkom v oboch oblastiach. Kľúčom k riešeniu rizík súvisiacich s anonymitou sú iniciatívy, ktoré boli prijaté v posledných rokoch na svetovej úrovni a najmä v EÚ, ktorá má v tomto smere vedúce postavenie. Ich cieľom je podporiť transparentnosť firiem a predchádzať ich zneužívaniu páchateľmi trestných činov. Zriadenie registrov konečných užívateľov výhod 49 a zvýšenie transparentnosti spoločností 50 sú len dva príklady úsilia, ktoré sa momentálne vyvíja v boji proti používaniu schránkových spoločností. Vedomosti o tom, kto v skutočnosti spoločnosť kontroluje, a zároveň odhalenie toho, ako sú spoločnosti kontrolované, vedie k stopám vo vyšetrovaní a umožňuje orientovať posudzovanie rizika, čím sa zvyšuje možnosť včasného odhalenia rizík a je možné porozumieť skrytým modelom, ktoré by boli pri tradičnom prístupe neviditeľné.
2.1.5.Sektor hazardných hier
Pre sektor hazardných hier je charakteristický rýchly hospodársky rast a technologický rozvoj, pričom počas pandémie ochorenia COVID-19 a po nej došlo k silnému rastu online sektora. V tejto súvislosti niekoľko príslušných orgánov nahlásilo, že riziká, ktoré vznikajú pri online hazardných hrách, sa od uverejnenia posledného nadnárodného hodnotenia rizík v roku 2019 zvýšili.
V tomto hodnotení sa vymeniteľné tokeny používané vo videohrách považujú po prvýkrát za asimilované s kryptoaktívami 51 . Preto by sa na posúdenie hrozieb, ktoré predstavujú, mal uplatňovať rovnaký režim.
Kasína sú zo svojej podstaty vystavené vysokému riziku, ale ich zahrnutie do rámca boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu od roku 2005 malo zmierňujúci vplyv. Lotérie a hracie automaty (mimo kasín) predstavujú miernu úroveň rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Lotérie podliehajú určitým kontrolám, ktoré sú zamerané predovšetkým na riešenie rizík spojených s vysokými výhrami. Bingo v kamenných herniach sa považuje za hru predstavujúcu nízku úroveň rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, keďže stávky a výhry sú pomerne nízke.
2.1.6.Získavanie finančných prostriedkov a ich prevody prostredníctvom neziskových organizácií
Táto správa sa týka kategórií neziskových organizácií, ktoré sú stanovené v odporúčaní Finančnej akčnej skupiny 52 . Rizikový scenár sa týka situácie, keď neziskové organizácie získavajú finančné prostriedky a prevádzajú ich v rámci vnútorného trhu, ako aj získavania a prevádzania finančných prostriedkov do tretích krajín a z nich.
Rôznorodosť sektora a podsektorov neziskových organizácií predstavuje výzvu v oblasti hodnotenia rizík. Povaha a úroveň rizík prania špinavých peňazí aj financovania terorizmu sa môžu líšiť v závislosti od zdrojov financovania, metód a kanálov uhrádzania prostriedkov a príjemcov finančných prostriedkov. Neziskové organizácie poskytujúce humanitárnu pomoc zvyčajne vykonávajú svoju činnosť v oblastiach konfliktu alebo krízy, pričom niekedy môžu byť prítomné ozbrojené skupiny alebo jednotlivci označovaní za teroristov. Znižovanie rizika zo strany finančných inštitúcií môže pre neziskové organizácie predstavovať riziko finančného vylúčenia, pričom riziko ešte viac zvyšujú ťažkosti s prístupom k formálnym bankovým kanálom 53 .
Neziskové organizácie si viac uvedomujú riziká, ktorým čelia, pričom v prípade osvedčených neziskových organizácií sa zaznamenal nárast investícií do funkcií zaisťujúcich dodržiavania súladu s predpismi a auditu. Členské štáty by mohli zlepšiť spoluprácu s finančným sektorom a viac ho podporovať, aby sa uľahčil prístup neziskových organizácií k regulovaným kanálom.
Takmer všetky členské štáty majú zavedenú nejakú formu dohľadu, či už prostredníctvom regulačných orgánov neziskových organizácií, daňových orgánov alebo iných druhov orgánov dohľadu. Postupy náležitej starostlivosti, pokiaľ ide o registráciu do finančných služieb a prístup k nim, sú momentálne prísnejšie, vďaka čomu sú neziskové organizácie potenciálne menej atraktívne na účely financovania terorizmu.
2.1.7.Profesionálne športy
Páchatelia trestných činov využívajú na pranie špinavých peňazí a zisk nelegálnych príjmov rôzne podnikateľské subjekty vrátane športu. Futbal, ktorý je najpopulárnejším športom na svete, je zrejmým kandidátom. Rovnako ako vo svete umenia, páchatelia trestných činov vo svete športu nie sú vždy motivovaní hospodárskym ziskom. Spoločenská prestíž, spájanie sa s celebritami a vidina blízkosti k postavám s autoritou takisto môžu priťahovať nezákonné investície.
Pandémia ochorenia COVID-19 mala likvidačné následky na financie klubov, čo viedlo k viacerým rastúcim trendom, ktoré mohli pre tento sektor predstavovať väčšie riziko. Vzhľadom na nedostatok zdrojov a nedostatočnú odbornú prípravu je tento sektor stále citlivý na pranie špinavých peňazí a v omnoho menšej miere aj na financovanie terorizmu. Hoci sa v rámci vlastného právneho rámca sektora zvýšili uplatňované kontroly, samotný rámec je nedostatočný. Transparentnosť na všetkých úrovniach, od prestupov hráčov po vlastníctvo klubu, je zásadná pre zníženie úrovne rizika v tomto sektore.
2.1.8.Zóny voľného obchodu
Zóny voľného obchodu sa aj naďalej považujú za oblasti, ktoré predstavujú vysoké riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, keďže ponúkajú viacero výhod z colného aj daňového hľadiska. Z tohto dôvodu je pravdepodobnejšie, že uľahčujú predikatívne trestné činy alebo zneužívanie. Hoci sa posudzované riziká uplatňujú na všetky slobodné pásma a v menšej miere na colné sklady, v prípade tovaru vysokej hodnoty, ktorý sa nachádza v slobodných prístavoch, sa riziko zvyšuje. Vzhľadom na rapídny nárast trhu s luxusným umením a fyzické rozširovanie skladovacích priestorov s luxusným tovarom sa vo výskumnej práci poukazuje na to, že luxusné slobodné prístavy sa stávajú novými hráčmi v globálnom systéme vyhýbania sa daňovým povinnostiam a trestnej činnosti 54 .
Zóny voľného obchodu môžu predstavovať určité riziko súvisiace s falšovaním, keďže umožňujú falšovateľom vykladať zásielky, upravovať náklad alebo súvisiace doklady či s nimi inak neoprávnene manipulovať a potom spätne vyvážať produkty bez colného zásahu, a tým utajiť skutočný pôvod a skutočnú povahu tovaru a totožnosť jeho pôvodného dodávateľa.
Existuje priestor na zlepšenie regulácie slobodných pásem EÚ. V návrhu Komisie týkajúcom sa nariadenia o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorý bol prijatý v júli 2021, sa objasňuje rozsah zahrnutých subjektov 55 . Komisia sa v súčasnosti zaoberá hodnotením slobodných pásiem EÚ. Okrem iných analýz sa v tomto hodnotení posudzujú výhody a náklady slobodných pásiem vrátane rizika ich možného zneužívania v oblasti colníctva a zdaňovania.
2.1.9.Systémy udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom
Cieľom systémov udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom je pritiahnuť investície do krajiny prostredníctvom udelenia občianstva alebo povolení na pobyt výmenou za vopred určené platby a investície v dotknutej krajine. Takéto systémy sú atraktívne, keďže umožňujú cestovanie a vykonávanie podnikateľskej činnosti, pričom však môžu byť predmetom zneužívania na účely prania špinavých peňazí, daňovej trestnej činnosti a korupcie a takisto môžu zvýšiť úroveň bezpečnostného rizika. Druhé občianstvo môže uľahčiť pohyb nelegálnych výnosov a utajenie aktív pred príslušnými orgánmi. Obavy môžu vzniknúť aj v súvislosti s nedostatočnou transparentnosťou a riadením týchto systémov.
V októbri 2020 Komisia prijala opatrenia 56 v súvislosti s troma členskými štátmi, ktoré v tom čase využívali systémy udeľovania občianstva investorom, a to na základe obáv, že dané členské štáty nesplnili svoje záväzky vyplývajúce z právnych predpisov EÚ v súvislosti so zásadou lojálnej spolupráce 57 a s koncepciou občianstva Únie 58 . Z povahy občianstva EÚ a súvisiacich práv vyplýva, že takéto systémy sa neobmedzujú na členský štát, ktorý naturalizuje investora, ale majú vplyv na všetky členské štáty a EÚ ako celok. Komisia výslovne uviedla, že udelením štátnej príslušnosti EÚ, a v širšom zmysle občianstva EÚ, výmenou za vopred určené platby alebo investície a bez akejkoľvek skutočnej väzby medzi dotknutým členským štátom a investorom, sa oslabuje podstata občianstva EÚ, ako aj zásada lojálnej spolupráce 59 .
Iba jeden členský štát aj naďalej vykonáva systém udeľovania občianstva investorom 60 . Komisia začala postup v prípade nesplnenia povinnosti voči tomuto členskému štátu v apríli 2022 61 .
Systémy udeľovania povolení na pobyt investorom však fungujú v 19 členských štátoch.
V návrhu nariadenia Komisie o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu sa uvádza, že prevádzkovatelia, ktorí sa v mene štátnych príslušníkov tretích krajín podieľajú na systémoch udeľovania povolení na pobyt investorom, budú patriť do vymedzenia „povinné subjekty“. Subjekty podieľajúce sa na systémoch udeľovania povolení na pobyt investorom nie sú do návrhu zahrnuté vzhľadom na obavy Komisie v súvislosti s ich nezlučiteľnosťou s právnymi predpismi EÚ 62 .
Riziká takýchto systémov sa v súčasnosti ešte vyostrili v kontexte ruskej agresie voči Ukrajine, keďže štátni príslušníci, ktorí podliehajú sankciám alebo výrazne podporujú vojnu proti Ukrajine, mohli získať občianstvo EÚ alebo povolenie na pobyt v členských štátoch. Keďže systémy udeľovania občianstva investorom sú v rozpore s právnymi predpismi EÚ, Komisia naliehavo vyzýva členské štáty, aby okamžite zrušili systémy udeľovania občianstva investorom. Takisto vyzvala členské štáty aby zabezpečili, že systémy udeľovania povolení na pobyt investorom budú podliehať prísnym kontrolám 63 .
Komisia okrem toho 27. apríla 2022 prijala aj návrh na prepracovanie smernice o osobách s dlhodobým pobytom ako súčasť opatrení prijatých na riešenie rizík súvisiacich so systémami udeľovania povolení na pobyt investorom. Návrh okrem iného zahŕňa pravidlá na zabránenie tomu, aby investori z tretích krajín neoprávnene získali postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ. Na tento účel návrh zahŕňa ustanovenie na posilnenie kontrol v súvislosti s požiadavkami na pobyt, najmä pokiaľ ide o žiadosti o postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ podané osobami, ktoré majú a/alebo mali povolenie na pobyt udelené na základe akéhokoľvek druhu investovania v členskom štáte.
3.Zmierňujúce opatrenia
3.1.Zmierňujúce opatrenia podľa piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí
Piata smernica o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorej lehota na transpozíciu uplynula v januári 2020 64 , poskytla EÚ nástroje, ktoré jej umožňujú účinnejšie zabrániť používaniu finančného systému na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, a to najmä prostredníctvom týchto opatrení:
·zlepšenie transparentnosti vďaka verejným registrom konečných užívateľov výhod v prípade obchodných spoločností a verejne dostupným registrom pre správu zvereného majetku a ďalších právnych štruktúr,
·obmedzenie anonymity ponúkanej virtuálnymi menami, poskytovateľmi peňaženiek a predplatenými kartami,
·rozšírenie kritérií na posudzovanie vysokorizikových krajín a zlepšovanie záruk pre finančné transakcie smerujúce do takýchto krajín a z nich,
·požiadavka, aby členské štáty zriadili centrálne registre bankových účtov alebo systémy vyhľadávania údajov,
·zlepšovanie spolupráce orgánov dohľadu nad bojom proti praniu špinavých peňazí a výmeny informácií medzi týmito orgánmi a s orgánmi prudenciálneho dohľadu a Európskou centrálnou bankou.
Predpokladá sa, že tieto opatrenia ďalej prispejú k znižovaniu úrovní rizika spojeného s dotknutými sektormi a produktmi. Komisia preskúmava súlad s novými ustanoveniami a v roku 2022 uverejní správu o ich vykonávaní.
3.2.Zmierňujúce opatrenia EÚ, ktoré už boli zavedené alebo sa pripravujú
3.2.1.Legislatívne opatrenia
Väčšina legislatívnych opatrení uvedených v dvoch predchádzajúcich nadnárodných hodnoteniach rizík už bola prijatá, a to konkrétne:
·piata smernica o boji proti praniu špinavých peňazí,
·nové nariadenie o kontrolách peňažných prostriedkov 65 ,
·smernica o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva 66 ,
·nariadenie o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty 67 ,
·smernica o prístupe k finančným a ďalším informáciám 68 ,
·revízia nariadení o európskych orgánoch dohľadu 69 ,
·prijatie smernice (EÚ) 2019/2177 70 , ktorou sa mení smernica Solventnosť II, smernica MiFID II a štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí, a
·prijatie piatej smernice o kapitálových požiadavkách 71 , ktorou sa odstraňujú prekážky spolupráce medzi orgánmi prudenciálneho dohľadu a orgánmi dohľadu v rámci boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu.
3.2.2.Legislatívne návrhy
Ako sa uvádza v oddiele 1 („Úvod“), Komisia predstavila 20. júla 2021 balík pozostávajúci zo štyroch legislatívnych návrhov na posilnenie ustanovení EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu:
·nariadenie, ktorým sa zriaďuje Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (ďalej len „AMLA“) 72 ,
·nariadenie o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu obsahujúce priamo uplatniteľné pravidlá vrátane pravidiel týkajúcich náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a skutočného vlastníctva 73 ,
·šiesta smernica o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorou sa nahrádza existujúca smernica 2015/849/EÚ (štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zmenená piatou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu) a ktorá zahŕňa ustanovenia, ktoré sa transponujú do vnútroštátnych právnych predpisov, ako sú pravidlá o vnútroštátnych orgánoch dohľadu a finančných spravodajských jednotkách v členských štátoch 74 , a
·revízia nariadenia z roku 2015 o prevodoch finančných prostriedkov s cieľom vysledovať prevody kryptoaktív (nariadenie 2015/847/EÚ) (ďalej len „nariadenie o prevode finančných prostriedkov“) 75 .
Navrhované nariadenie o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by tvorilo ústrednú časť toho, čo sa bežne označuje ako jednotný súbor pravidiel EÚ pre oblasť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Minimálne pravidlá smerníc EÚ o boji proti praniu špinavých peňazí, ktoré sú v súčasnosti v platnosti, by sa prostredníctvom nariadenia nahradili podrobnými a priamo uplatniteľnými ustanoveniami. Hlavné otázky, ktoré sa návrhom riešia, zahŕňajú: povinnosti uložené subjektom, od ktorých sa vyžaduje predchádzať praniu špinavých peňazí („povinné subjekty“), transparentnosť informácií týkajúcich sa osôb, ktoré vlastnia alebo ovládajú zákazníkov takýchto subjektov; a zneužívanie anonymných nástrojov (ako sú kryptoaktíva). Nariadením by sa rozšíril zoznam povinných subjektov tak, aby zahŕňal všetkých poskytovateľov služieb kryptoaktív, ako to odporúča Finančná akčná skupina (ďalej len „FATF“), a zefektívnili by sa požiadavky týkajúce sa konečných užívateľov výhod v rámci EÚ. Takisto by sa ním zakázali hotovostné transakcie a stanovila by sa maximálna suma 10 000 EUR na príjem hotovosti alebo platby v hotovosti osobami, ktoré obchodujú s tovarom alebo poskytujú služby. Okrem toho by sa ním harmonizoval prístup EÚ k tretím krajinám so strategickými nedostatkami v ich režimoch v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
Komisia navrhla poveriť Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu právomocou v oblasti priameho dohľadu, pričom jeho fungovanie by malo začať v roku 2024. Úrad by mal začať vykonávať svoje právomoci v oblasti dohľadu po transpozícii šiestej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a po tom, čo sa začnú uplatňovať nové pravidlá.
Európsky parlament a Rada diskutujú o legislatívnom balíku a Komisia dúfa v rýchly legislatívny postup.
3.2.3.Ďalšie podporné opatrenia
Európska komisia aj naďalej pokračuje vo svojej práci, pokiaľ ide o:
·Zlepšenie zberu štatistických údajov. Od januára 2020 mala Komisia podľa článku 44 smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu povinnosť zhromažďovať údaje z národných štatistík o záležitostiach týkajúcich sa účinnosti systémov členských štátov na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a následne o nich podávať správy. Takisto sa má vypracovať metodika na zhromažďovanie kvantitatívnych objemov prania špinavých peňazí a ich odhadovanie,
·Odbornú prípravu profesionálov vykonávajúcich činnosti, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti. Komisia im poskytuje usmernenia a praktické prehľady, ktoré im pomôžu rozpoznať možné operácie prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a ukážu, ako v takýchto prípadoch postupovať. Medzi rokmi 2020 a 2022 sa uskutočnil projekt odbornej prípravy právnikov financovaný z prostriedkov EÚ 76 ,
·Zvyšovanie informovanosti o rizikách prania špinavých peňazí a financovania terorizmu,
·Ďalšie monitorovanie falšovania a pozmeňovania mien a ich možného prepojenia s praním špinavých peňazí. Prostredníctvom programu Pericles IV 77 sa financujú výmeny zamestnancov, semináre, odborná príprava a štúdie pre orgány presadzovania práva a justičné orgány, banky a iné subjekty zapojené do boja proti falšovaniu eura. Opatrenia sa môžu realizovať v rámci eurozóny, v krajinách EÚ mimo eurozóny a v tretích krajinách.
4.Odporúčania a následné opatrenia
Komisia zhodnotila riziká z hľadiska aktualizovaného právneho rámca a návrhov predstavených v jej legislatívnom balíku a domnieva sa, že na úrovni EÚ a členských štátov by sa mal prijať celý rad ďalších zmierňujúcich opatrení, pričom treba zohľadniť:
·úrovne rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu,
·potrebu prijať opatrenia na úrovni EÚ alebo odporučiť prijatie opatrení členským štátom (subsidiarita),
·potrebu regulačných alebo neregulačných opatrení (proporcionalita) a
·vplyv na súkromie a základné práva.
Komisia takisto zohľadnila potrebu vyhnúť sa akémukoľvek zneužívaniu alebo nesprávnemu výkladu jej odporúčaní, čo by viedlo k znižovaniu rizika, t. j.: vylúčeniu celých skupín klientov a k ukončeniu vzťahov s týmito klientmi, a to bez úplného a riadneho zohľadnenia úrovne rizika v danom sektore. Na základe toho by klienti mohli zostať bez prístupu k finančnému systému. Podľa stanoviska EBA môže byť znižovanie rizika v niektorých prípadoch legitímnym nástrojom na riadenie rizika, ale môže byť aj znakom neúčinného riadenia rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu s vážnymi následkami 78 .
V ďalších oddieloch sa preto uvádzajú odporúčania na úrovni EÚ a úrovni členských štátov a zároveň sa nadväzuje na pokrok dosiahnutý v súvislosti s plnením odporúčaní stanovených v predchádzajúcich nadnárodných hodnoteniach rizík.
4.1.Odporúčania európskym orgánom dohľadu (ďalej len „ESA“)
4.1.1.Výzva Európskej komisie na poskytnutie poradenstva pri vymedzovaní rozsahu pôsobnosti uplatňovania a normatívnych ustanovení nariadenia, ktoré sa má prijať v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu
V marci 2020 útvary Komisie žiadali EBA o poradenstvo v súvislosti s oblasťami, v ktorých by sa mohli posilniť pravidlá v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Orgán EBA svoje stanovisko poskytol 10. septembra 2020 79 .
Orgán EBA odporučil, aby Komisia navrhla harmonizáciu aspektov súčasného rámca EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v prípade, že rozdielnosť vnútroštátnych pravidiel, ako sú opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, systémy vnútornej kontroly, posudzovania rizík v oblasti dohľadu, spolupráca a presadzovanie, mala závažné nepriaznivé vplyvy. Orgán EBA ďalej navrhol, aby EÚ posilnila aspekty svojho právneho rámca tam, kde sa odhalia citlivé miesta, najmä vo vzťahu k právomociam orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a požiadavkám na oznamovanie.
Orgán EBA odporučil, aby sa zoznam povinných subjektov rozšíril a objasnil, a to najmä v súvislosti s poskytovateľmi služieb kryptoaktív, investičnými spoločnosťami a investičnými fondami. Navrhol aj objasniť ustanovenia v právnych predpisoch pre sektor finančných služieb (najmä pokiaľ ide o platobné služby, finančné služby a systémy ochrany vkladov) s cieľom zabezpečiť ich súlad s cieľmi EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
Tieto podnety boli integrované do legislatívnych návrhov Komisie.
4.1.2.Kroky nadväzujúce na odporúčania uvedené v nadnárodnom hodnotení rizík z roku 2019
Komisia v správe z roku 2019 odporúčala, aby európske orgány dohľadu:
·poskytli aktualizované usmernenia pre vnútornú správu a riadenie spoločností, v ktorých by podrobnejšie objasnili očakávania týkajúce sa funkcií pracovníkov zodpovedných za dodržiavanie súladu s predpismi vo finančných inštitúciách;
Výsledkom bolo, že orgán EBA vypracoval usmernenia o úlohe a zodpovednostiach pracovníka zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu 80 . V týchto usmerneniach sa špecifikuje úloha, funkcie a povinnosti pracovníkov zodpovedných za dodržiavanie súladu s predpismi v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a riadiaceho orgánu, ako aj to, ako sa navzájom ovplyvňujú aj na úrovni skupiny. Uplatňujú sa na všetkých prevádzkovateľov finančného sektora, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti smernice o praní špinavých peňazí.
4.2.Odporúčania pre nefinančné orgány dohľadu
V hodnotení sa zistilo, že hrozby a zraniteľné miesta už odhalené v nefinančnej oblasti sú stále vo veľkej miere uplatniteľné. Komisia preto opätovne pripomína odporúčania z predchádzajúceho nadnárodného hodnotenia rizík týkajúce sa samoregulačných orgánov, a to najmä zvýšiť počet tematických kontrol, zlepšiť úroveň ohlasovania a pokračovať v organizovaní odbornej prípravy na rozvoj lepšieho chápania rizík a povinností dodržiavania predpisov v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
4.3.Odporúčania členským štátom (vnútroštátnym orgánom a/alebo vnútroštátnym orgánom dohľadu)
4.3.1.Kroky nadväzujúce na odporúčania uvedené v nadnárodnom hodnotení rizík v roku 2019
V článku 6 ods. 4 smernice o boji proti praniu špinavých peňazí sa uvádza, že ak sa členské štáty rozhodnú neuplatňovať niektoré z odporúčaní, mali by to oznámiť Komisii a poskytnúť dôvody pre takéto rozhodnutie („splniť alebo vysvetliť“). Doposiaľ nebolo Komisii doručené žiadne takéto oznámenie členského štátu týkajúce sa odporúčaní z roku 2019.
Je dôležité uviesť, že zákonné povinnosti vyplývajúce z piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí úplne alebo čiastočne nahrádzajú predchádzajúce odporúčania, a najmä tie, ktoré sa týkajú zvýšenia transparentnosti informácií o konečnom užívateľovi výhod, zníženia limitov pre náležitú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi v niektorých sektoroch alebo rozšírenia zoznamu povinných subjektov.
V nasledujúcom oddiele sú podrobne opísané niekoľké aspekty zásadné pre odporúčania Komisie.
1.Rozsah vnútroštátnych hodnotení rizík
V predchádzajúcich správach boli vymedzené tieto oblasti, na ktoré by členské štáty mali zamerať pozornosť vo svojich vnútroštátnych hodnoteniach rizík a v súvislosti s ktorými by mali vymedziť príslušné zmierňujúce opatrenia: obchodovanie, pri ktorom sa intenzívne využíva hotovosť a platby v hotovosti, sektor neziskových organizácií a platobné prostriedky elektronických peňazí.
Komisia v súvislosti s touto správou doteraz prijala najaktuálnejšie vnútroštátne hodnotenia rizík od 25 členských štátov 81 . Zvyšné členské štáty sa nabádajú, aby urýchlene prijali opatrenia podľa tohto odporúčania.
V tejto správe sa národným orgánom pripomína ich povinnosť aktualizovať svoje hodnotenia rizík. V tejto správe sa ponechávajú v platnosti aj odporúčania z roku 2019 a všetky členské štáty sa vyzývajú, aby do svojich vnútroštátnych hodnotení rizík zahrnuli riziká súvisiace s uvedenými produktmi a sektormi a prijali primerané zmierňujúce opatrenia.
2.Konečný užívateľ výhod
V boji proti zneužívaniu právnych subjektov je kľúčová vysoká úroveň transparentnosti v súvislosti s informáciami o konečnom užívateľovi výhod. Prístup verejnosti k týmto informáciám môže umožniť väčšiu kontrolu informácií občianskou spoločnosťou, a to aj tlačou alebo organizáciami občianskej spoločnosti, a prispieva k zachovaniu dôvery v integritu finančného systému. Dôvera investorov a širokej verejnosti vo finančné trhy závisí do veľkej miery od existencie presného režimu zverejňovania údajov, ktorý zaisťuje transparentnosť v súvislosti so skutočným vlastníctvom a kontrolnými štruktúrami spoločností.
Z týchto dôvodov sa v správe z roku 2019 zachovali odporúčania z roku 2017 pre členské štáty, aby informácie o konečných užívateľoch výhod v prípade právnických osôb a právnych štruktúr boli primerané, presné a aktuálne. Konkrétne by sa mali vytvoriť nástroje, ktoré zabezpečia, že k identifikácii konečného užívateľa výhod dôjde pri uplatňovaní opatrení náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a že v sektoroch, ktoré sú najviac vystavené rizikám spojeným s neprehľadnými systémami konečných užívateľov výhod, sa bude vykonávať účinné monitorovanie a dohľad.
Kým sa v plnej miere nezavedú verejné registre a kým budú pretrvávať ťažkosti s prístupom k informáciám, tok špinavých peňazí bude aj naďalej predstavovať skutočné riziko pre EÚ ako celok. V dôsledku toho sa odporúčanie z roku 2019 ponecháva v tejto správe v platnosti a členské štáty sa nabádajú, aby v plnej miere vykonávali ustanovenia smernice o boji proti praniu špinavých peňazí súvisiace s registrami konečných užívateľov výhod.
Komisia momentálne prostredníctvom špecializovaných dotazníkov posudzuje zavádzanie vnútroštátnych registrov konečných užívateľov výhod v kontexte jej horizontálneho posúdenia vykonávania piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a pozorne sleduje vývoj tohto kľúčového prvku právneho rámca pre oblasť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu 82 .
Vzhľadom na ruskú agresiu voči Ukrajine by členské štáty okrem toho mali v maximálnej možnej miere predvídať prijatie opatrení navrhnutých v balíku opatrení proti praniu špinavých peňazí s cieľom zabezpečiť, aby registre konečných užívateľov výhod obsahovali komplexné informácie.
3.Vhodné zdroje pre orgány dohľadu a finančné spravodajské jednotky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu
V článku 32 smernice o boji proti praniu špinavých peňazí sa od členských štátov vyžaduje, aby svojim jednotkám FIU poskytli primerané finančné, ľudské a technické zdroje na plnenie ich úloh. Zo správy o posúdení nedávnych prípadov údajného prania špinavých peňazí týkajúcich sa úverových inštitúcií EÚ však už vyplýva, že mnohé orgány dohľadu majú kritický nedostatok zamestnancov. V správe orgánu EBA o rizikách prania špinavých peňazí a financovania terorizmu ovplyvňujúcich finančný sektor EÚ sa takisto zdôrazňuje tento nedostatok 83 .
V tejto správe sa ponecháva v platnosti odporúčanie členským štátom, aby zintenzívnili svoje úsilie v tejto oblasti a preukázali, že orgány dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu môžu v plnom rozsahu plniť svoje úlohy.
4.Zvýšenie počtu kontrol na mieste zo strany orgánov dohľadu
V správe z roku 2019 sa zachovalo odporúčanie z roku 2017, aby členské štáty vykonali dostatočný počet kontrol na mieste v súvislosti s finančným aj nefinančným sektorom.
Medzi členskými štátmi existujú výrazné rozdiely. Niektoré vo svojich vnútroštátnych hodnoteniach rizík naznačili, že vykonávajú pravidelné tematické kontroly v oblasti dohľadu, zatiaľ čo iné oznámili, že vykonávajú všeobecné posudzovanie rizík.
Pokiaľ ide o finančný sektor, jednotky FIU, orgány dohľadu a iné príslušné orgány z oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by mali aj naďalej vykonávať kontroly na mieste v súvislosti s určenými rizikami prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a to primerane často a s primeranou intenzitou. Tieto kontroly sa musia zameriavať na konkrétne operačné riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v závislosti od konkrétnych zraniteľných miest, ktoré sú vlastné danému produktu alebo službe. Konkrétne:
·V stanovisku orgánu EBA o rizikách prania špinavých peňazí a financovania terorizmu sa uvádza, že úverové inštitúcie sú najviac kryté, pokiaľ ide o činnosti dohľadu. V tejto správe sa takisto považuje za nevyhnutné, aby príslušné orgány bližšie monitorovali riadenie rizík v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu zo strany úverových inštitúcií a v prípade potreby posilnili svoje úsilie v oblasti dohľadu, a to invazívnejším dohľadom nad tými spoločnosťami, ktoré predstavujú najvýraznejšie riziká v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.
·Kontroly v sektore platobných inštitúcií, ktoré predstavujú značné riziká, sa stále považujú za slabé alebo veľmi slabé 84 . V tejto správe sa v súlade so stanoviskom orgánu EBA odporúča posilnenie dohľadu na mieste v rámci sektora.
·Pokiaľ ide o inštitúcie elektronického peňažníctva, kontroly na mieste v plnom rozsahu nemusia byť v každom prípade potrebné. Namiesto nich sa napríklad odporúčajú tematické preskúmania na mieste s cieľom zabezpečiť primerané krytie v oblasti dohľadu dostatočne veľkého počtu spoločností.
·Investičné spoločnosti sú takisto sektorom, v ktorom niekoľko orgánov uviedlo, že nevykonalo počas sledovaného obdobia žiadne kontroly na diaľku/na mieste. Malo by sa preto zvážiť, či by sa s ohľadom na identifikované riziká mal zvýšiť podiel inšpekcií vykonávaných na mieste.
Pokiaľ ide o nefinančný sektor, v tejto správe sa členské štáty vyzývajú, aby zabezpečili, že ich jednotky FIU, orgány dohľadu (ak existujú) a iné príslušné orgány v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vykonávajú dostatočné neohlásené kontroly na mieste, najmä u obchodníkov s drahým tovarom, realitných maklérov a obchodníkov so starožitnosťami.
5.Vykonávanie tematických kontrol jednotkami FIU, orgánmi dohľadu a inými príslušnými orgánmi z oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu
V predchádzajúcich správach sa odporúčalo, aby orgány dohľadu dospeli k lepšiemu pochopeniu rizík v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorým je vystavený konkrétny segment podnikania. Informácie, ktoré získala Komisia ukazujú, že uvedené sa stalo len do istej miery. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že v niektorých sektoroch (napr. umenie a starožitnosti) neexistujú žiadne osobitné orgány dohľadu.
Príslušným orgánom sa odporúča náležite zvážiť tematické kontroly v oblasti výmeny meny (zmenárne), a to s cieľom dospieť k širšiemu pochopeniu rizík a kvality v súvislosti s úsilím zmierňovania rizík v sektore.
V tejto správe sa ponecháva v platnosti odporúčanie, aby členské štáty aj naďalej zabezpečovali, aby jednotky FIU, orgány dohľadu (ak existujú) a iné príslušné orgány v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vykonávali tematické kontroly.
6.Širší zoznam povinných subjektov
V piatej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí sa rozšíril rozsah pôsobnosti režimu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na: spoločnosti poskytujúce výmenu medzi nekrytými menami a kryptomenami a poskytovateľov služieb peňaženky, osoby obchodujúce s umeleckými dielami (ak je hodnota transakcií alebo série prepojených transakcií vo výške 10 000 EUR alebo viac), tých, ktorí poskytujú podobné služby ako audítori, externí účtovníci a daňoví poradcovia ako hlavnú podnikateľskú alebo odbornú činnosť, a realitných agentov, keď konajú ako sprostredkovatelia nájmu majetku, ak je mesačné nájomné vo výške 10 000 EUR alebo viac. Z preskúmania vnútroštátnych hodnotení rizík a transpozícií, ktoré vykonala väčšina členských štátov, vyplýva, že toto zmierňujúce opatrenie sa vo všeobecnosti dodržiavalo.
V tejto správe sa ponecháva v platnosti odporúčanie venovať väčšiu pozornosť povolaniam, ktoré sú obzvlášť vystavené riziku: realitní agenti, obchodníci s umeleckými dielami a starožitnosťami a určití obchodníci s tovarom vysokej hodnoty, ak prijímajú hotovostné platby presahujúce určitý limit, platformy na výmenu virtuálnych mien a poskytovatelia peňaženiek.
7.Primeraná úroveň náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v prípade príležitostných transakcií
Komisia v návrhu nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu navrhuje, že od povinných subjektov by sa nemalo vyžadovať, aby uplatňovali opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientom, ktorí vykonávajú príležitostné alebo prepojené transakcie pod určitou hodnotou, pokiaľ neexistuje podozrenie z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Zatiaľ čo limit 10 000 EUR sa uplatňuje na väčšinu príležitostných transakcií, od povinných subjektov pôsobiacich v sektoroch alebo vykonávajúcich transakcie, ktoré predstavujú vyššie riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, by sa malo vyžadovať, aby uplatňovali náležitú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi v prípade transakcií s nižšími limitmi.
V tejto správe sa preto ponechávajú v platnosti odporúčania z roku 2019, aby členské štáty stanovili kritériá, ktoré zabezpečia, že sa nebudú obchádzať pravidlá náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi uplatniteľné na obchodné vzťahy.
8.Primeraná úroveň náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v prípade služieb súvisiacich s bezpečnostnými schránkami a podobných služieb
Vzhľadom na odhalený narastajúci trend, pokiaľ ide o využívanie týchto služieb zločineckými skupinami, aby zakryli výnosy z trestnej činnosti sa v tejto správe ponecháva v platnosti odporúčanie, aby členské štáty zabezpečili primeranú úroveň náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v prípade služieb súvisiacich s bezpečnostnými schránkami a podobných služieb.
9.Pravidelná spolupráca medzi príslušnými orgánmi a povinnými subjektmi
V predchádzajúcich správach sa odporúčalo posilnenie spolupráce medzi príslušnými orgánmi a povinnými subjektmi s cieľom zjednodušiť odhaľovanie podozrivých transakcií, zvýšiť počet a kvalitu správ o podozrivých transakciách a poskytnúť usmernenia, pokiaľ ide o riziká, náležitú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi a požiadavky na oznamovanie. Niekoľko sektorov aj naďalej poukazuje na chýbajúcu spätnú väzbu, pokiaľ ide o ich správy o podozrivých transakciách, ako na problém, a to najmä: sektor hazardných hier, daňoví poradcovia, audítori, externí účtovníci, notári a ďalšie nezávislé osoby vykonávajúce právnické povolania, ako aj služby prevodu peňazí a hodnoty.
V tejto správe sa odporúča úzka a prebiehajúca spolupráca medzi príslušnými orgánmi v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, jednotkami FIU, orgánmi presadzovania práva a súkromným sektorom. V niektorých členských štátoch sa zriadili verejno-súkromné partnerstvá s cieľom posilniť spoluprácu a výmenu informácií, ako aj prispieť k zlepšeniu oznamovania podozrivých transakcií. Niektoré verejno-súkromné partnerstvá takisto zahŕňajú výmenu taktických informácií s cieľom podporiť prebiehajúce vyšetrovania zo strany orgánov presadzovania práva. Povinné subjekty môžu prostredníctvom výmeny informácií ďalej prispôsobovať svoje systémy monitorovania s cieľom odhaliť nové typológie a riziká.
10.Osobitná a prebiehajúca odborná príprava pre povinné subjekty
Väčšina členských štátov uvádza, že odborná príprava bola poskytnutá podľa odporúčaní a pre rôzne sektory bolo vydané usmernenie o povinnostiach v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
V tejto správe sa ponecháva v platnosti odporúčanie poskytovať ďalšiu odbornú prípravu, najmä pokiaľ ide o osobitne rizikové povinné subjekty, ako sú uvedené v tomto nadnárodnom posudzovaní rizík.
11.Podávanie výročných správ príslušnými orgánmi a samoregulačnými orgánmi o činnostiach povinných subjektov, za ktoré sú zodpovedné v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu
Vo vnútroštátnych hodnoteniach rizík sa uvádza, že činnosti dohľadu zo strany samoregulačných orgánov sa stále považujú za nové, pričom majú rôzne úrovne súladu a následne je o nich nedostatok podrobných štatistík. Komisia v návrhu nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zavádza ustanovenia s cieľom uľahčiť povinným subjektom plnenie ich ohlasovacích povinností a umožniť účinnejšie fungovanie analytických činností a spolupráce jednotiek FIU. V porovnaní s piatou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí zvyšuje konzistentnosť tým, že zabezpečuje dozor nad samoregulačnými orgánmi zo strany orgánu verejnej moci v prípade, že tieto samoregulačné orgány vykonávajú dohľad.
V tejto správe sa predchádzajúce odporúčanie ponecháva v platnosti a samoregulačné orgány sa nabádajú, aby zohrávali aktívnejšiu úlohu pri dohľade v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
4.4.Analýza rizík podľa produktu/služby – osobitné odporúčania
Okrem uvedených odporúčaní 85 je potrebné prijať opatrenia v súvislosti s týmito konkrétnymi produktmi/sektormi 86 :
4.4.1.Hotovosť a aktíva podobné hotovosti
·Členské štáty by vo svojich vnútroštátnych hodnoteniach rizík mali zohľadniť riziká spojené s hotovostnými platbami vo vysokej hodnote a podnikateľskými subjektmi intenzívne využívajúcimi hotovosť a prijať primerané zmierňujúce opatrenia.
4.4.2.Finančný sektor
·Je mimoriadne dôležité, aby členské štáty zriadili a zlepšovali svoje registre konečných užívateľov výhod, a pomohli tak pri vykonávaní spoľahlivých kontrol v rámci náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.
·Členské štáty by mali zlepšiť systémy monitorovania a odhaľovania uplatniteľné na produkty, ktoré sú viac vystavené rizikám financovania terorizmu.
·Členské štáty by mali pokračovať v tematických kontrolách a zamerať sa na rôzne oblasti v závislosti od sektora/produktu. Pokiaľ ide o kontroly na mieste v príslušných spoločnostiach v určitých sektoroch, je efektívnejšie vybrať rizikové oblasti ako vykonať celkovú kontrolu. Vďaka tomu majú orgány dohľadu jasný prehľad o osvedčených postupoch a najvýznamnejších nedostatkoch.
·Poskytovanie odbornej prípravy a usmernení o rizikových faktoroch, ako sú obchodné vzťahy bez priameho kontaktu, offshore profesionálni sprostredkovatelia a klienti a zložité alebo schránkové štruktúry.
4.4.3.Nefinančný sektor a nefinančné produkty – poverené nefinančné subjekty a profesie
·Členské štáty by mali zabezpečiť, aby príslušné orgány/samoregulačné orgány poskytovali odbornú prípravu a usmernia v súvislosti s rizikovými faktormi, s osobitným zameraním na obchodné vzťahy bez priameho kontaktu, na offshore profesionálnych sprostredkovateľov a klientov alebo jurisdikcie a na zložité alebo schránkové štruktúry.
·Členské štáty by mali zabezpečiť, aby samoregulačné orgány/príslušné orgány vykonávali tematické kontroly dodržiavania požiadaviek na určenie konečného užívateľa výhod.
·Príslušné orgány/samoregulačné orgány by mali členským štátom predkladať výročné správy o opatreniach, ktoré sa vykonávajú s cieľom posúdiť plnenie povinností týkajúcich sa náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi zo strany povinných subjektov vrátane požiadaviek na identifikáciu konečného užívateľa výhod, správ o podozrivých transakciách a interných kontrol.
·Členské štáty by mali zabezpečiť, aby poskytovatelia služieb ponúkajúci podnikom poradenstvo v oblasti kapitálovej štruktúry, priemyselnej stratégie a súvisiacich otázok, ako aj poradenstvo a služby týkajúce sa fúzií a kupovania podnikov, plnili svoje povinnosti týkajúce sa ich konečného užívateľa výhod.
4.4.4.Sektor hazardných hier
·Príslušné orgány by mali zaviesť programy na zvýšenie informovanosti prevádzkovateľov online hazardných hier o nových rizikových faktoroch, ktoré môžu ovplyvniť zraniteľnosť tohto sektora, vrátane používania anonymných elektronických peňazí alebo virtuálnej meny a existencie prevádzkovateľov online hazardných hier bez povolenia. Spätná väzba od finančných spravodajských jednotiek, pokiaľ ide o kvalitu správ o podozrivých transakciách, by viedla k zlepšeniu podávania týchto správ a využívania poskytnutých informácií.
·Členské štáty by mali okrem kurzov odbornej prípravy zabezpečiť primeranú odbornú prípravu pre zamestnancov, pracovníkov zodpovedných za dodržiavanie súladu s predpismi a maloobchodníkov zameranú na primerané posudzovanie rizika príslušných produktov alebo modelov podnikania.
4.4.5.Získavanie finančných prostriedkov a ich prevody prostredníctvom neziskových organizácií
·Členské štáty by mali zabezpečiť širšie zapojenie neziskových organizácií do vnútroštátnych posudzovaní rizík, najmä pokiaľ ide o možnosť znižovania rizika zo strany finančných inštitúcií.
·Členské štáty by mali pripraviť informácie a vypracovať programy zvyšovania informovanosti o riziku zneužívania neziskových organizácií a poskytovať týmto organizáciám informačné materiály.
4.4.6.Profesionálny futbal, slobodné prístavy, systémy udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom
·Profesionálny futbal – členské štáty by mali zvážiť, na ktoré subjekty by sa mala vzťahovať povinnosť oznamovať podozrivé transakcie a aké požiadavky by sa mali uplatňovať na kontrolu a registráciu pôvodu držiteľov účtov a príjemcov finančných prostriedkov.
·Slobodné prístavy – členské štáty by mali vykonávať nezávislé pravidelné audity týkajúce sa prania špinavých peňazí z hľadiska dodržiavania súladu s predpismi u prevádzkovateľov schválených slobodných prístavov a zabezpečiť primerané a súdržné presadzovanie postupov boja proti praniu špinavých peňazí a dohľadu v tejto oblasti, ktoré už sú zakotvené v právnych predpisoch.
·Systémy udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom – členské štáty by mali zrušiť systémy udeľovania občianstva investorom a dôkladne posúdiť riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu vo svojich systémoch udeľovania povolení na pobyt investorom.
5.Záver
Komisia bude aj naďalej monitorovať vykonávanie odporúčaní tohto nadnárodného hodnotenia rizík a v zásade do roku 2024 opäť podá správu v súvislosti so zmenami, ktoré by sa mohli zaviesť do súčasného regulačného rámca EÚ. V preskúmaní sa takisto posúdi, aký vplyv majú na úrovne rizika opatrenia na úrovni EÚ a vnútroštátne opatrenia.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 43 – 74).
Toto je v súlade so zisteniami EBA v jeho prvej správe o prístupoch príslušných orgánov k dohľadu nad bankami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorá bola uverejnená v roku 2020. Existuje riziko, že v prípade absencie primeraných posudzovaní rizík, nemusia príslušné orgány identifikovať riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým je ich sektor vystavený, ani voči nim konať.
Riziká, ktoré sa riešia v návrhu Komisie týkajúcom sa NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o trhoch s kryptoaktívami a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 (COM/2020/593 final).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2175 z 18. decembra 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), nariadenie (EÚ) č. 1094/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), nariadenie (EÚ) č. 1095/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy), nariadenie (EÚ) č. 600/2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, nariadenie (EÚ) 2016/1011 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov a nariadenie (EÚ) 2015/847 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 334, 27.12.2019, s. 1 – 145).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 334, 27.12.2019, s. 155 – 163).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o oslobodené subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu (Text s významom pre EHP) (Ú. v EÚ. L 150, 7.6.2019, s. 253 – 295).
Návrh NARIADENA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa zriaďuje Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 (COM/2021/421 final).
Návrh SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o mechanizmoch, ktoré majú členské štáty zaviesť na predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa zrušuje smernica (EÚ) 2015/849 (COM/2021/423 final).
Návrh NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov a určitých kryptoaktív (prepracované znenie) (COM/2021/422 final).