EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli7. 4. 2022

COM(2022) 137 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Deviata správa Komisie podľa článku 12 nariadenia Rady (EHS, Euratom) č. 1553/89 o postupoch registrácie, výberu a kontroly DPH

Obsah

1.Úvod

1.1.    Nový prístup: stavanie na príkladoch úspechu    

1.2.    Zhromažďovanie údajov a ich analýza    

2.Spoločný záujem: význam DPH pre členské štáty, Európsku úniu a daňovníkov

2.1.    Medzera v dodržiavaní predpisov (výpadok príjmov z DPH)    

2.2.    Vplyv výpadku príjmov z DPH na vlastné zdroje    

2.3.    Správa DPH a záťaž pre podniky v súvislosti s dodržiavaním predpisov    

3.Registrácia na účely DPH a analýza rizika

3.1.    Pomoc daňovníkom prostredníctvom lepšej komunikácie    

3.2.    Úplnosť databázy zaregistrovaných platcov DPH    

4.DPH, informačné technológiea nové technológie

4.1.    Elektronický obchod    

4.2.    Zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta    

4.3.    Digitalizácia, informačné technológie a analýza údajov    

4.4.    Plány riadenia dodržiavania predpisov    

4.5.    Služby pre daňovníkov    

4.6.    Využívanie údajov na účely dodržiavania predpisov v oblasti DPH    

4.6.1. Zhromažďovanie údajov

4.6.2. Informované rozhodnutie: využívanie údajov

5.Podávanie daňových priznaní a platba

5.1.    Časová postupnosť podávania daňových priznaní    

5.1.1.Elektronické podávanie daňových priznaní

5.1.2.Monitorovanie dodržiavania predpisov o podávaní daňových priznaní k DPH

5.2.    Platba DPH    

6.Výber dlhov v oblasti DPH, vrátenie dane a kontroly

6.1.    Výber dlhov v oblasti DPH    

6.2.    Vrátenie DPH    

6.3.    Úplnosť povinností týkajúcich sa vykazovania: Kontroly DPH    

7.Účtovanie, zodpovednosť a spory v súvislosti s DPH

7.1.    Účtovanie, interné kontroly a externé preskúmania v súvislosti s DPH    

7.2.    Proces riešenia sporov v oblasti DPH    

8.Ochorenie COVID-19 a DPH: odporúčania o výbere a vymáhaní DPH

9.Záver

Príloha 1: Zoznam odporúčaní

Príloha 2: Zoznam obrázkov a tabuliek

Príloha 3: Odkazy

1.Úvod

Verejné služby – od zdravotnej starostlivosti po rozvoj infraštruktúry, od vzdelávania po vnútroštátnu bezpečnosť – sú nevyhnutné pre náš každodenný život, sú s nimi však spojené náklady. Na ich financovanie sú potrebné dane a daň z pridanej hodnoty (DPH) predstavuje významný a často primárny príspevok do rozpočtov členských štátov 1 . Nedostatočne výkonná správa DPH ohrozuje rozvoj, rast a dôveru vo vládu. Účinná správa DPH s efektívnymi procesmi a postupmi je preto v záujme všetkých – vnútroštátnych správ, inštitúcií EÚ, daňovníkov a občanov.

Nariadením Rady č. 1553/89 z 29. mája 1989 2 sa Komisia poveruje, aby každé tri roky vyhodnotila vnútroštátne postupy, ktoré sa používajú na registráciu zdaniteľných osôb a určovanie a výber DPH, ako aj spôsoby a výsledky vnútroštátnych systémov kontrol DPH. Následne možno zvážiť možné revízie s cieľom zlepšiť účinnosť týchto postupov. Táto správa je v súlade s týmto mandátom a skúma sa v nej obdobie 2016 – 2019.

Od roku 1989 bolo vydaných osem takýchto hodnotiacich správ 3 . V poslednej správe 4 zverejnenej v decembri 2017 sa presadzovalo odstránenie prekážok a zlepšenie správy DPH prostredníctvom lepšej spolupráce medzi daňovými správami. V tejto správe 5 sa identifikujú niektoré z pravdepodobných príčin straty príjmov a výslovne sa uvádzajú odporúčania opatrení na jej riešenie posilnením správy DPH (odporúčania sú uvedené v rámčekoch v nasledujúcich oddieloch; zhrnutie odporúčaní sa uvádza v prílohe 1). Je to dôležité najmä v kontexte zmien, ktoré do našich hospodárstiev prináša digitalizácia a nové technológie. V tejto správe sa okrem toho uvádzajú skúsenosti a osvedčené postupy vnútroštátnych daňových správ.

Spravodlivé a efektívne zdaňovanie nadobudne v nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch ešte väčšiu váhu, keďže EÚ a globálne spoločenstvo sa snažia zotaviť z dôsledkov krízy COVID-19. Členské štáty rýchlo zaviedli opatrenia súvisiace s DPH spolu s ďalšími cielenými opatreniami s cieľom pokročiť na ceste k oživeniu. V tejto správe sa posudzuje pripravenosť daňových správ na zvládanie zložitých situácií vrátane núdzových situácií súvisiacich s ochorením COVID-19 a na ďalšie fungovanie s čo najmenšími problémami.

1.1.Nový prístup: stavanie na príkladoch úspechu

Všetky daňové správy vykonávajú rovnakú činnosť: vyberajú dane. Najmä v takej harmonizovanej oblasti, akou je DPH, majú mnoho podobných funkcií, ale môžu sa líšiť z hľadiska organizácie, operácií, daňovej politiky a priorít.

V tejto správe sa s odstupom skúma správa DPH zo širšej perspektívy s cieľom zachytiť činnosť členských štátov. Uvádzajú sa v nej odporúčania o možnom postupe, aby sa v celej EÚ dosiahla podobná výkonnosť. Sleduje sa v nej celý životný cyklus DPH od registrácie zdaniteľných osôb v oblasti DPH po kontrolu po vrátení DPH.

Porovnávanie informácií o výkonnosti je najpriamejším spôsobom identifikovania dobrej výkonnosti a osvedčených postupov. Z dôvodu odlišných vymedzení, neúplných a nespoľahlivých údajov a neporovnateľnosti podobných funkcií v rôznych prostrediach (veľkosť, politická organizácia, sociálne štruktúry atď.) však nie je možné stanoviť úplné referenčné hodnoty. Existujúce odlišnosti naozaj predstavujú najväčšiu výzvu pri porovnávaní nákladov a výkonnosti daňových správ.

Dodatočné faktory, ako je správanie platiteľov DPH (napr. predpoklad na platbu daní), kvalita právnych predpisov o uplatňovaní DPH a iné faktory DPH (napr. veľkosť podniku, štruktúra daňovníkov, geografia, veľkosť krajiny, ekonomické prostredie, nezamestnanosť), majú vplyv na výpadok príjmov z DPH, je ich však takmer nemožné posúdiť.

Hoci sa v tejto správe nestanovujú referenčné hodnoty, napriek tomu sa v nej identifikujú príležitosti na zmenu a zlepšenie, pričom sa zohľadňujú špecifiká každej krajiny. Takéto príležitosti sú často kvalitatívnej povahy a je ťažké ich nájsť.

1.2.Zhromažďovanie údajov a ich analýza

Komisia s cieľom zhromaždiť údaje zaslala všetkým štátom prieskum o vybraných problémoch. Použila 109 rôznych súborov otázok (voľný text, otázka s jednou odpoveďou alebo s voliteľnými odpoveďami, matica atď.) a tabuliek, pričom zhromaždila 8 700 údajov.

Použili sme metódy validácie (napr. krížové kontroly, porovnania s inými zdrojmi a kľúčové otázky na overovanie), aby sme overili a potvrdili kvalitu poskytnutých údajov. Komisia oslovila členské štáty prostredníctvom viacerých kanálov s cieľom prediskutovať zistené nezrovnalosti. Všetky členské štáty mali možnosť preskúmať svoje odpovede. Kvalita a presnosť údajov sa stále výrazne líšia. Členské štáty by sa mali usilovať poskytnúť vysokokvalitné údaje v stanovenom časovom rámci.

Spojené kráľovstvo vystúpilo z Európskej únie 31. januára 2020. Keďže v tejto správe sa zohľadňuje obdobie 2016 – 2019 a právo Únie sa počas prechodného obdobia naďalej plne uplatňovalo na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve, všetky odkazy na „členské štáty“ a všetky výpočty (napr. rôzne pomery a percentuálne podiely) zahŕňajú Spojené kráľovstvo. Spojené kráľovstvo sa do prípravy tejto správy plnej zapojilo.

2.Spoločný záujem: význam DPH pre členské štáty, Európsku úniu a daňovníkov

2.1.Medzera v dodržiavaní predpisov (výpadok príjmov z DPH)

Schopnosť daňových správ vyberať daň z pridanej hodnoty (DPH) je naliehavou otázkou pre členské štáty, EÚ, európske podniky a európskych občanov. DPH predstavuje základný a hlavný príspevok do štátnych rozpočtov členských štátov 6 , ako aj dôležitý vlastný zdroj rozpočtu EÚ. Splatná DPH, ktorú však daňové orgány nevybrali, sa odhadla na 134 miliárd EUR v nominálnej hodnote a na 10,3 % ako podiel na celkovej daňovej povinnosti v oblasti DPH v roku 2019 7 (obrázok 1). Pojem „výpadok príjmov z DPH“ označuje: rozdiel medzi celkovou daňovou povinnosťou v oblasti DPH a sumou, ktorú daňové orgány členských štátov v skutočnosti vybrali, a ako taká predstavuje stratu príjmov z DPH v porovnaní s výpočtom teoretickej DPH. Komisia počíta a zverejňuje výpadok príjmov z DPH každý rok 8 s cieľom zhromaždiť porovnateľné údaje a ukazovatele na úrovni strát príjmov z DPH. Výpadok príjmov z DPH poskytuje odhad straty príjmov z dôvodov, ktoré možno zoskupiť do štyroch širokých kategórií: 1. podvody v oblasti DPH; 2. postupy vyhýbania sa povinnostiam v oblasti DPH a optimalizácia DPH; 3. konkurz a platobná neschopnosť a 4. nesprávne výpočty. Ďalej treba poznamenať, že odhady výpadku príjmov z DPH sa počítajú na základe vnútroštátnych štatistík 9 . A napokon najvýznamnejším faktorom v tomto ohľade sú administratívne kapacity členských štátov na uľahčovanie dodržiavania predpisov a boja proti podvodom v oblasti DPH. Zatiaľ čo každý z týchto dôvodov výpadku príjmov z DPH si vyžaduje inú politickú reakciu, ani za najlepších okolností by nebolo možné výpadok príjmov z DPH úplne odstrániť, napríklad pokiaľ ide o ušlú DPH z dôvodu konkurzov a platobnej neschopnosti. Kvantifikácia a monitorovanie výpadku príjmov z DPH môže pomôcť pri vývoji dobre zacielených opatrení a monitorovaní ich účinnosti. Samotný výpadok príjmov z DPH možno zohľadniť ako ukazovateľ na meranie účinnosti výberu DPH a opatrení na dodržiavanie predpisov o DPH v každom členskom štáte.

Obrázok 1: Vývoj výpadku príjmov z DPH v EÚ

Zdroj: Európska komisia (2021) – Výpadok príjmov z DPH v EÚ – správa z roku 2021

Zatiaľ čo obraz týkajúci sa celej EÚ vykazuje zlepšenie v priebehu času, štatistiky sa významne líšia pri porovnaní členských štátov, pričom sa pohybujú v rozsahu od len 1 % až po 35 % teoretickej celkovej daňovej povinnosti v oblasti DPH na vnútroštátnej úrovni (obrázok 2). Existujú dobré príklady toho, že možno dosiahnuť pokrok a možno zmenšiť výpadok príjmov z DPH: v porovnaní s rokom 2018 sa podiel výpadku príjmov z DPH celkovo zmenšil v 18 členských štátoch. Okrem Chorvátska a Cypru najvýznamnejšie zmenšenie výpadku príjmov z DPH zaznamenalo Grécko, Litva, Bulharsko a Slovensko [pričom v štyroch z týchto štátov sa výpadok príjmov z DPH zmenšil v rozmedzí od 3,2 do 2,2 percentuálneho bodu (–3 percentuálne body)]. Ďalšiu skupinu krajín tvoria Švédsko, Fínsko a Estónsko. V týchto členských štátoch sa strata príjmov z DPH odhaduje už roky na menej než 5 % splatnej DPH. Najväčší nárast výpadku príjmov z DPH okrem Malty zaznamenalo Slovinsko (+3 percentuálne body) a Rumunsko (+2,3 percentuálneho bodu).

Obrázok 2: Výpadok príjmov ako podiel z celkovej daňovej povinnosti v oblasti DPH, 2018 a 2019 – v %

Vysvetlivky: označenia údajov odkazujú na výpadok príjmov z DPH ako podiel z celkovej daňovej povinnosti v oblasti DPH v roku 2019
Zdroj: Európska komisia (2021) – Výpadok príjmov z DPH v EÚ – správa z roku 2021

Odchýlky v odhadoch výpadku príjmov z DPH medzi členskými štátmi odrážajú rozdiely z hľadiska dodržiavania daňových predpisov, daňových podvodov, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, konkurzov, platobnej neschopnosti a administratívnych kapacít. Hoci majú na odhady vplyv iné faktory, ako napríklad hospodársky vývoj a organizácia národných štatistík, veľkosť a hlavne trend výpadku príjmov z DPH poskytujú informácie o výkonnosti vnútroštátnych daňových správ.

Tabuľka 1: Výpadok príjmov z DPH v rokoch 2016 – 2019 (v mil. EUR a ako percentuálny podiel z celkovej daňovej povinnosti v oblasti DPH)

Zdroj: Európska komisia (2021) – Výpadok príjmov z DPH v EÚ

25 z 28 členských štátov zahŕňa odhady výpadku príjmov z DPH vo svojich rôznych metódach monitorovania úrovne nepresného vykazovania (výnimku tvoria Nemecko, Malta a Švédsko). 14 členských štátov používa interné odhady aj odhady Komisie, zatiaľ čo osem členských štátov, konkrétne Česko, Írsko, Španielsko, Luxembursko, Maďarsko, Holandsko, Rakúsko a Portugalsko, používa len údaje EÚ. Bulharsko, Estónsko a Spojené kráľovstvo používajú len svoje interné odhady. Komisia zachováva odporúčanie z predchádzajúcej správy, že členské štáty by mali investovať alebo pokračovať v investovaní do odhadu svojich výpadkov príjmov z DPH a do podrobnejšej analýzy týchto výpadkov. Vďaka prehľadu výpadku príjmov z DPH môžu tvorcovia politík vyhodnotiť vplyv svojich politických opatrení a upraviť ich tak, aby zlepšili dodržiavanie predpisov v oblasti DPH.

Niektoré členské štáty (11 z 28) poskytli svoje interné odhady výpadku príjmov z DPH. Vo všeobecnosti neexistovali žiadne významné rozdiely (v priemere 1 až 2 percentuálne body) medzi internými odhadmi a odhadmi vypočítanými Komisiou. Opäť to preukazuje presnosť ročných údajov, ktoré Komisia uverejňuje.

Takmer všetky členské štáty považujú štúdie o výpadku príjmov z DPH za prínosné pre lepšie pochopenie nepresného vykazovania povinností v oblasti DPH, ale stupeň ich zhodnotenia sa líši. Treba poznamenať, že členské štáty, ktoré veľa neinvestujú do odhadov výpadku príjmov z DPH, považujú toto úsilie za užitočné, ale v menšej miere.

Obrázok 3: Vnímanie užitočnosti odhadov výpadku príjmov z DPH v súvislosti s prácou daňových správ v oblasti dodržiavania predpisov v členských štátoch

Otázka 4.8: „Do akej miery pomohli štúdie/odhady výpadku príjmov z DPH vašim daňovým správam pri lepšom zameraní vašej budúcej práce v oblasti dodržiavania predpisov?“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

2.2.Vplyv výpadku príjmov z DPH na vlastné zdroje

Vlastné zdroje založené na DPH sa do rozpočtu Únie odvádzajú z vymeriavacieho základu DPH každého členského štátu. Vymeriavacie základy DPH sa najprv harmonizujú v súlade s pravidlami EÚ pred tým, ako sa vypočíta vlastný zdroj založený na DPH, ktorý sa má zaplatiť 10 . Rovnaký percentuálny podiel sa potom odvedie z harmonizovaného vymeriavacieho základu každého členského štátu, ktorý je však obmedzený na úroveň 50 % hrubého národného dôchodku (HND) členského štátu 11 .

Výkonnosť daňových správ v členských štátoch má priamy vplyv na príjmy EÚ. Keďže sa čistý príjem z DPH vybranej každým členským štátom používa na stanovenie harmonizovaného vymeriavacieho základu, výpadok príjmov z DPH ovplyvňuje tak príjmy členských štátov, ako aj sumy vlastných zdrojov EÚ založených na DPH. Z právneho hľadiska Súdny dvor EÚ stanovil jednoznačnú súvislosť medzi výberom DPH na vnútroštátnej úrovni a dostupnosťou zodpovedajúcich zdrojov v rozpočte EÚ 12 .

Podiel príspevkov založených na DPH postupne klesá a akýkoľvek pokles vlastných zdrojov založených na DPH sa musí vykompenzovať zodpovedajúcim zvýšením príspevkov založených na HND 13 , ktoré platí každý členský štát.

Údaje o výpadku príjmov z DPH v členských štátoch možno posudzovať z rôznych hľadísk, ako je percentuálny podiel výpadku alebo jeho veľkosť v absolútnej hodnote, pričom všetky poskytujú rovnaký všeobecný prehľad chýbajúcich príjmoch.

Obrázok 4: Výpadok príjmov z DPH v EÚ v priemernej hodnote za vykazované obdobie

a) Výpadok príjmov z DPH ako percentuálny podiel z celkovej daňovej povinnosti v oblasti DPH    b) Výpadok príjmov z DPH v mil. EUR

Zdroj: Európska komisia (2021) – Výpadok príjmov z DPH v EÚ

2.3.Správa DPH a záťaž pre podniky v súvislosti s dodržiavaním predpisov

Hoci zásady DPH sú harmonizované, pravidlá sa môžu schvaľovať a vykonávať rozlične v rôznych členských štátoch, takže záťaž pre podniky v súvislosti s dodržiavaním predpisov sa významne líši.

Efektívnosť a účinnosť daňových správ má vplyv na náklady vládnych inštitúcií na daňovú správu, ako aj na náklady podnikov v súvislosti s dodržiavaním predpisov. Keďže DPH predstavuje veľkú časť administratívnej záťaže pre podniky, je rovnako dôležité zlepšiť kvalitu správy DPH. Posúdenie administratívnej záťaže pre platiteľov DPH však nie je predmetom tejto správy.

Odporúčanie 1: Počítať a analyzovať vnútroštátny výpadok príjmov z DPH a jeho rôzne zložky (podvod v rámci Spoločenstva založený na chýbajúcom obchodnom subjekte, elektronický obchod atď.).

3.Registrácia na účely DPH a analýza rizika

Registrácia a číslovanie daňovníkov (podnikov, jednotlivcov a iných subjektov zaregistrovaných na účely DPH) predstavujú základný počiatočný krok pri správe DPH, ktorým sa posilňujú kľúčové administratívne postupy, ak sú informácie v databáze registrácie úplné, presné a aktuálne. Pri registrácii sa platcovia DPH zahrnú do národných databáz DPH.

Komisia v predchádzajúcej správe odporučila členským štátom, aby:

·viac investovali do pomoci daňovníkom, najmä tým zahraničným, pri plnení ich povinností súvisiacich s registráciou na účely DPH (odporúčanie 4),

·uvažovali nad prideľovaním identifikačných čísel pre DPH a registračných čísel v systéme výmeny informácií o DPH (VIES) (odporúčanie 5),

·systematickejšie overovali platnosť údajov pre registráciu na účely DPH a registráciu v systéme VIES (odporúčanie 6).

7.0.Pomoc daňovníkom prostredníctvom lepšej komunikácie

Keďže v predchádzajúcej správe sa členským štátom odporúčalo, aby viac investovali do pomoci daňovníkom pri plnení ich povinností súvisiacich s registráciou na účely DPH, zahrnula sa kontrolná otázka s cieľom posúdiť pokrok v tejto oblasti. Členské štáty vo svojich odpovediach uviedli, že online registrácia je široko dostupná a že daňovníci sú informovaní o online registrácii a súvisiacich povinnostiach.

Obrázok 5: Online informácie o povinnostiach súvisiacich s registráciou na účely DPH

Otázka 3.3: „Informuje daňová správa daňovníkov o ich povinnostiach súvisiacich s registráciou na účely DPH a postupe registrácie online? Napríklad prostredníctvom webovej stránky, aplikácií atď.“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Obrázok 6: Dostupnosť online registrácie v členských štátoch EÚ

Otázka 3.8: „Online registrácia…“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Odporúčanie 2: Elektronicky informovať daňovníkov o ich povinnostiach súvisiacich s DPH a umožniť online registráciu.

7.1.Úplnosť databázy zaregistrovaných platcov DPH

Treba nájsť rovnováhu medzi uľahčením novo vznikajúcej hospodárskej činnosti prostredníctvom jednoduchej registrácie na účely DPH na jednej strane a bojom proti podvodom v oblasti DPH na strane druhej. Vykonávanie hospodárskej činnosti niektorom členskom štáte EÚ je možné len s aktívnym identifikačným číslom pre DPH, a to aj bez stálej prevádzkarne v tomto členskom štáte. Dôkladné hodnotenie žiadateľov vo fáze registrácie je preto dôležitým krokom pri identifikácií potenciálnych prípadov podvodov.

Boj proti podvodom v oblasti DPH si môže za určitých podmienok vyžadovať zamietnutie žiadosti o identifikačné číslo pre DPH. Do postupu registrácie by sa mal zahrnúť prvok analýzy rizika 14 na základe informácií predložených žiadateľom vo fáze registrácie, ktoré sa porovnajú s informáciami získanými od tretích strán a v prípade potreby sa prefiltrujú po postupe objasnenia s daňovníkom.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli informácie uchovávané v ich databázach DPH úplné, presné a pravidelne aktualizované. Na tento účel by mali mať zavedený univerzálny informačný podsystém na registráciu, ktorý bude prepojený s ďalšími podsystémami informačných technológií v rámci daňovej správy a ktorý im umožní pozastaviť prijímanie daňových priznaní k DPH, vydávať upomienky, odhadovať posúdenia a prijímať ďalšie opatrenia v súvislosti s daňovníkmi, ktorí sú dočasne neaktívni. Mali by byť schopné generovať informácie o riadení v súvislosti s registráciou na účely DPH a pravidelne skúmať, a akom rozsahu databáza VIES poskytuje istotu, pokiaľ ide o ich platnosť.

Komisia sa s cieľom určiť integritu databáz registrácie na účely DPH okrem toho informovala o počte daňovníkov, registrácii na účely DPH a registrácii v rámci zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta (MOSS), vykonávaných kontrolách registrácie a očakávaných daňových priznaniach k DPH a príjmoch z DPH 15 .

V predchádzajúcej správe sa uznalo, že v členských štátoch sú zavedené postupy registrácie a online registrácia je čoraz rozšírenejšia. Okrem toho sú v niektorých členských štátoch dostupné registračné zariadenia typu jednotného kontaktného miesta a do postupu registrácie na účely DPH je zapojených viacero úradov, ako napríklad obchodné komory. V členských štátoch sa vykonal prieskum o automatickej výmene informácií medzi daňovými správami a rôznymi subjektmi zodpovednými za registráciu podnikov.

Obrázok 7: Automatická výmena informácií medzi daňovými správami a inými vnútroštátnymi subjektmi zodpovednými za registráciu

Otázka 3.2: „3.2. Existuje medzi daňovou správou a týmito subjektmi [zodpovednými za registráciu podnikov, napríklad: obchodnou komorou] automatická výmena informácií?“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Aby sa zabezpečila úplnosť a presnosť databáz o DPH, je potrebná väčšia integrácia príslušných databáz a skutočná výmena informácií medzi zapojenými vnútroštátnymi aktérmi.

Odporúčanie 3: Zlepšiť automatickú výmenu informácií medzi daňovými správami a inými vnútroštátnymi subjektmi.

Databázy registrácie členských štátov by mali obsahovať minimálne informácie o daňovníkovi, aby spĺňali kritérium úplnosti a presnosti. Väčšina relevantných údajov o daňovníkoch by mala byť uchovaná v databáze DPH od momentu registrácie.

Obrázok 8: Informácie požadované na účely novej registrácie na účely DPH v členských štátoch EÚ

Otázka 3.4: „Aké informácie sa požadujú pri registrácií novej zdaniteľnej osoby (okrem MOSS)? (môžete označiť viac možností)“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Vo všeobecnosti sú databázy zaregistrovaných platiteľov DPH v členských štátoch dobre udržiavané. Zahŕňajú väčšinu relevantných údajov o daňovníkoch a obsiahnuté informácie sú primerané na účinnú interakciu s nimi. Väčšina členských štátov (24 z 28) požaduje pri registrácii nového platcu DPH väčšinu informačných polí. Desať členských štátov, konkrétne Dánsko, Írsko, Grécko, Chorvátsko, Cyprus, Litva, Maďarsko, Rakúsko, Portugalsko a Spojené kráľovstvo, zahrnulo všetky polia. Väčšina členských štátov, ktoré do svojej databázy nezahŕňajú minimálne požadované polia, požaduje iné polia alebo náhradné informácie, ako sú údaje o bankovom účte, očakávaný obrat, identifikačné údaje právneho zástupcu (zástupcov), zdroje financovania a údaje o zamestnancoch. Efektívnosť by sa dala zvýšiť integráciou týchto polí v momente registrácie, čím by sa zabezpečilo ich okamžité zobrazenie v databáze. Vnútroštátne daňové správy by tak nemuseli získavať dodatočné informácie cez individuálne žiadosti.

Odporúčanie 4: Udržiavať presnú a úplnú databázu DPH.

V analýze sa neodhalila žiadna systematická súvislosť medzi výpadkom príjmov z DPH a ukazovateľmi, ako sú počet registrovaných daňovníkov, počet podnikov registrovaných na účely DPH a požadované informácie pri registrácii. Môže existovať nepatrná súvislosť medzi veľkosťou výpadku príjmov z DPH a priemernou hodnotou vybranej DPH na daňovníka. Členské štáty s najvyššou hodnotou príjmov na registrovaného platcu DPH (Luxembursko, Írsko, Dánsko a Spojené kráľovstvo) majú zdanlivo pomerne nízky výpadok príjmov z DPH.

Na obrázku 9 je znázornená miera, v akej členské štáty vykonávajú kontroly registrácie na účely DPH a overujú, či sú žiadosti o registráciu pravé a či žiadatelia spĺňajú právne požiadavky na registráciu.

Obrázok 9: Overovanie a predbežné overenia v súvislosti s registráciou na účely DPH

a) Otázka 3.5: „Aké informácie sa požadujú pri registrácií novej zdaniteľnej osoby (okrem MOSS)?
(môžete označiť viac možností)“

b) Otázka 3.6: „Vykonáva vaša daňová správa predbežné kontroly pred registráciou na účely DPH?
(môžete označiť viac možností)“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Členské štáty vo všeobecnosti používajú ukazovatele rizika; overovanie sa vykonáva systematicky a v prípade potreby môže zahŕňať návštevy priestorov daňovníka. Sú zavedené postupy na zabezpečenie toho, aby boli žiadosti o registráciu pravé a aby žiadatelia spĺňali právne požiadavky.

Grécko, Taliansko, Cyprus, Malta a Portugalsko by však mohli mať prospech z väčšej konzistentnosti pri predbežných kontrolách. Česku a Španielsku sa odporúča, aby lepšie overovali totožnosť žiadateľa, zatiaľ čo Bulharsko, Česko, Španielsko, Malta, Holandsko, Rumunsko a Švédsko by mohli prehodnotiť svoje ustanovenia o právnom overovaní registrácii na účely DPH.

Niektoré členské štáty informovali o iných predbežných overeniach. Tieto sú založené na rôznych zdrojoch, ako sú administratívne preskúmanie, verejné informácie, návštevy na mieste pred registráciou a registre trestov. Bežnou praxou sú aj žiadosti o informácie od iných vnútroštátnych orgánov, rozhovory/stretnutia s riaditeľmi alebo ich splnomocnenými zástupcami alebo používanie osobitných dotazníkov na posúdenie rizika. Medzi osvedčené postupy by okrem toho mohlo patriť zabezpečenie interoperability medzi kritériami týkajúcimi sa rizík v oblasti daní a colnej oblasti, ktoré sú relevantné pre DPH (napr. signály súvisiace s colným režimom 42 by sa mohli týkať aj rizika podvodu v oblasti DPH).

Vo viacerých odpovediach sa ako dodatočný zdroj overenia uviedla administratívna a medzinárodná spolupráca.

Odporúčanie 5: Vykonávať právne overovanie a overovanie totožnosti a systematické predbežné kontroly na základe ukazovateľov rizika.

Percentuálny podiel zamietnutých žiadostí o registráciu na účely DPH poskytuje určité informácie o kvalite postupu posudzovania rizika a pohybuje sa v rozmedzí od 0 % v Taliansku po > 20 % v Lotyšsku a Litve. Členské štáty s nízkou mierou zamietnutých registrácii na účely DPH majú obvykle vyšší výpadok príjmov z DPH a členské štáty s vyššou mierou zamietnutí majú z tohto hľadiska obvykle vyššiu výkonnosť. Napríklad Taliansko vo svojej odpovedi uviedlo „nula“ a Grécko „údaje nie sú dostupné“; v Rumunsku sa celkový podiel zamietnutých registrácií DPH znížil zo 14,5 % v roku 2016 na 2,2 % v roku 2019 16 .

Členské štáty môžu mať prínos z budovania inštitucionálnej pamäte žiadostí o registráciu, najmä tých zamietnutých, a získať viac poznatkov o oprávnenom záujme žiadateľa pri vykonávaní ekonomickej činnosti a o schopnosti ju vykonávať.

Obrázok 10: Záznamy o žiadateľoch, ktorým sa neudelila registrácia

Otázka 3.7: Vedie vaša správa záznamy o žiadateľoch, ktorým sa neudelila registrácia?

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Väčšina členských štátov (19 z 28) vedie záznamy o žiadateľoch, ktorým sa registrácia neudelila. Tento osvedčený postup by si mali osvojiť všetky členské štáty, pričom v prípade potreby by mali zvážiť zmenu vnútroštátnych právnych predpisov.

Odporúčanie 6: Viesť záznamy o žiadateľoch, ktorým sa neudelila registrácia.

Väčšina členských štátov porovnáva informácie uchovávané v databáze registrácie na účely DPH so zdrojmi informácií od tretích strán, ako sú iné štátne registre, s cieľom zlepšiť integritu a presnosť svojich databáz. Patrí to k osvedčeným postupom a členské štáty by sa mali inšpirovať príkladom Dánska, Estónska, Írska, Grécka, Francúzska, Chorvátska, Lotyšska, Litvy, Luxemburska, Rumunska a Švédska.

Obrázok 11: Porovnanie informácií o registrácii na účely DPH od tretích strán

Otázka 3.9: „Porovnávajú sa informácie uchovávané v databáze registrácie na účely DPH so zdrojmi informácií od tretích strán (napr. inými štátnymi registrami, ako je obchodný register) s cieľom zabezpečiť aktuálnosť uchovávaných informácií?“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Odporúčanie 7: Porovnávať informácie uchovávané v databáze registrácie na účely DPH so zdrojmi informácií od tretích strán.

Komisia sa okrem toho usilovala zistiť viac o existencii a druhu postupov používaných na odhaľovanie podnikov a jednotlivcov, ktorí majú povinnosť sa zaregistrovať, ale neurobia tak, a čo je rovnako dôležité, o výsledkoch získaných prostredníctvom týchto postupov. Daňové správy, ktoré na prvú otázku odpovedali „áno“, majú na odhaľovanie neregistrovaných podnikov zavedené rôzne postupy.

Obrázok 12: Postupy na odhaľovanie daňovníkov, ktorí sa nezaregistrujú, a hospodárske odvetvia s významným počtom neregistrovaných podnikov

Otázka 3.11.a: „Uveďte, ktorý druh iniciatív vaša daňová správa používala.
(môžete označiť viac možností)“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Obrázok 13 poskytuje viac informácií o dotknutých hospodárskych odvetviach.

Obrázok 13: Postupy na odhaľovanie daňovníkov, ktorí sa nezaregistrujú, a hospodárske odvetvia s významným počtom neregistrovaných podnikov

Otázka 3.11.b: „V ktorých hospodárskych odvetviach identifikovala vaša daňová správa značný počet neregistrovaných podnikov na základe týchto iniciatív? (môžete označiť viac možností)“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Odporúčanie 8: Zaviesť postupy na odhaľovanie daňovníkov, ktorí sa nezaregistrujú, a zamerať sa na konkrétne hospodárske odvetvia s významným počtom neregistrovaných podnikov.

Ako sa zaznamenalo v predchádzajúcej správe, členské štáty sa postupne posúvajú k uplatňovaniu postupu registrácie založeného na posúdení rizika. S cieľom posúdiť, či to spôsobuje významné oneskorenie pre daňovníkov, ktorí žiadajú o identifikačné číslo pre DPH a registračné číslo v systéme VIES, sa čas potrebný na spracovanie žiadosti porovnal s údajmi z predchádzajúceho obdobia.

Obrázok 14: Čas potrebný na získanie identifikačného čísla pre DPH a registračného čísla v systéme VIES v členských štátoch EÚ (v dňoch)

Otázka 2.2.g: „Minimálny počet dní potrebných na získanie…“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Pohľad na dlhšie obdobie potvrdzuje predchádzajúce zistenia: prístup založený na posúdení rizika nespôsobuje významné oneskorenie postupu registrácie a daňové správy prechádzajú na zlúčenie identifikačného čísla pre DPH a registračného čísla v systéme VIES do jedinečného identifikátora.

Odporúčanie 9: Integrovať postup posúdenia rizika do postupu registrácie.

V rámci systému DPH sú dodania tovaru v rámci EÚ oslobodené od DPH v členskom štáte dodania, ak je ich príjemcom daňovník usadený v inom členskom štáte. Členský štát, v ktorom je daňovník usadený, bude zodpovedať za DPH na vstupe. Každý daňovník, ktorý uskutočňuje takéto dodania, musí byť preto schopný skontrolovať, že jeho zákazníci v inom členskom štáte sú zdaniteľné osoby a sú držiteľmi platného identifikačného čísla pre DPH.

Každá daňová správa na tento účel udržiava elektronickú databázu, ktorá obsahuje údaje o registrácii obchodníkov usadených v členskom štáte na účely DPH vrátane identifikačného čísla pre DPH, mena obchodníka a adresy obchodníka. Počítačový systém VIES bol zriadený, aby si mohli vnútroštátne daňové správy vymieňať údaje o dodaniach v rámci EÚ. Daňovníci môžu vyhľadávať v systéme VIES na internete, aby získali potvrdenie o identifikačných číslach pre DPH svojich obchodných partnerov.

S cieľom posúdiť ich reakciu na odporúčanie týkajúce sa systematickejšieho overovania platnosti údajov o registrácii na účely DPH a registrácii v systéme VIES boli členské štáty požiadané, aby informovali o existencii následnej kontroly po registrácii v systéme VIES.

Obrázok 15: Následná kontrola registračných čísel v systéme VIES v členských štátoch EÚ

a) Otázka 3.12: „Vykonáva sa po registrácii v systéme VIES následná kontrola jej platnosti?“

b) Otázka 3.13: „Odstraňuje vaša daňová správa registračné číslo v systéme VIES zo systému VIES v prípade podvodu?“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Podľa článku 22 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 sú členské štáty povinné vykonať kontrolu po registrácii, ak pred registráciou vykonávajú len predbežné overenia. Len menšina členských štátov (18 %) vo svojich odpovediach uviedla, že tieto údaje neoverujú, v porovnaní s > 30 % daňových správ, ktoré podľa predchádzajúcej správy nevykonávali postupy kontroly po registrácii.

Dvadsať členských štátov má zavedené ustanovenia, podľa ktorých môžu odstrániť registračné číslo v systéme VIES v prípade podvodu, čo Komisia považuje za dobrú prax. Dánsko a Cyprus uviedli, že neoverujú platnosť registračného čísla v systéme VIES po registrácii, a Bulharsko, Estónsko, Poľsko, Slovensko a Fínsko uviedli, že registračné čísla v systéme VIES v prípade podvodu neodstraňujú. Nemecko, Švédsko a Spojené kráľovstvo uviedli, že neoverujú platnosť registračného čísla v systéme VIES po registrácii a registračné čísla v systéme VIES v prípade podvodu neodstraňujú.

Členským štátom sa odporúča, aby nasledovali príklad väčšiny. Systém DPH podporuje vnútorný trh EÚ a reťazec podvodu v oblasti DPH je obvykle dlhý a týka sa dvoch alebo viacerých krajín; niekedy je potrebné podniknúť kroky proti obchodníkom pôsobiacim na vnútornom trhu, aby sa zamedzilo „vývozu“ podvodu v oblasti DPH do iného členského štátu.

Odporúčanie 10: Vykonávať následnú kontrolu registračných čísel v systéme VIES a analyzovať možnosť pozastavenia alebo odstránenia registračného čísla v systéme VIES v prípade podvodu.

Úspešná daňová sprava by mala monitorovať postup registrácie na účely DPH a vyhodnocovať výsledok svojich opatrení na dodržiavanie predpisov v oblasti DPH. Informačné technológie pritom zohrávajú zásadnú úlohu, keďže pomáhajú daňovým správam pri porovnávaní údajov, odhaľovaní a analýze rizika. Informácie o registrácii by sa preto mali prepojiť s inými IT podsystémami, akými sú podávanie daňových priznaní a platba, výber a kontrola, a generovať informácie o riadení, ktoré podporujú postup prijímania rozhodnutí.

Obrázok 16: Analýza hlavným zložiek IT podsystémov na registráciu

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Keďže Komisia nemôže priamo posúdiť prepojenie vnútorných podsystémov, členské štáty boli požiadané, aby poskytli informácie o tom, či je IT podsystém ich daňovej správy určený na registráciu na účely DPH prepojený s inými podsystémami informačných technológií. Väčšina (90 %) potvrdila, že toto prepojenie existuje; len v Česku, Estónsku, na Cypre a Malte takéto prepojenie nie je dostupné.

Okrem toho Dánsko, Estónsko, Írsko, Grécko a Chorvátsko odpovedali kladne na väčšinu otázok zameraných na identifikáciu účinného IT podsystému na podávanie daňových priznaní k DPH a ich spracúvanie, zatiaľ čo Bulharsko, Česko, Taliansko, Malta, Holandsko a Poľsko uviedli, že majú zavedený systém s menším počtom zložiek.

Odporúčanie 11: Prepojiť informačný systém na registráciu s inými podsystémami daňovej správy, akými sú podávanie daňových priznaní a platba, výber a kontrola.

Pokiaľ ide o dobrú prax týkajúcu sa registrácie, všeobecne možno konštatovať, že členské štáty sa prikláňajú k prechodu na integrovaný systém posúdenia rizika a vytvárajú online prepojenie, aby daňovníci okamžite oznamovali akúkoľvek zmenu svojich údajov.

Odporúčanie 12: Umožniť platcom DPH prístup k svojim údajom týkajúcim sa DPH, ich zobrazenie a zmenu prostredníctvom zabezpečeného online pripojenia.

4.DPH, informačné technológie a nové technológie

4.1.Elektronický obchod

Vďaka elektronickému obchodu je obchodovanie prístupnejšie, ale poskytuje aj určité príležitosti na podvod. Európsky dvor audítorov konštatoval, že „mnoho výziev pri výbere DPH […] zostáva vyriešiť“, a požiadal Komisiu, aby „monitorovala fungovanie predaja tovaru na diaľku v rámci EÚ a zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta (MOSS)“ 17 .

Daňové správy by mali poznať svojich daňovníkov a viesť záznamy o podnikoch dodávajúcich tovar a služby zákazníkom (medzi podnikom a koncovým zákazníkom) online. Len polovica členských štátov (Belgicko, Bulharsko, Česko, Dánsko, Írsko, Grécko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Rakúsko a Slovensko) však potvrdila, že vedú záznamy o počte registrovaných platcov DPH, ktorí predávajú tovar alebo služby online.

Obrázok 17: Členské štáty, ktoré vedú záznamy o počte registrovaných platcov DPH predávajúcich online

Otázka 3.14: „Vedie vaša daňová správa záznamy o počte registrovaných platcov DPH, ktorí predávajú tovar alebo služby cez internet?“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Okrem toho počty (alebo odhady) daňovníkov pôsobiacich v oblasti elektronického obchodu sa významne líšia od > 10 000 v Bulharsku, Česku, Grécku a Lotyšsku po < 100 v Taliansku (71), Belgicku (25) a Rakúsku (5).

Odporúčanie 13: Vytvoriť alebo udržiavať register daňovníkov pôsobiacich v oblasti elektronického obchodu.

4.2.Zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta

Zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta pre DPH je dobrovoľný režim pre daňovníkov, vďaka ktorému podliehajú DPH len v jednom členskom štáte EÚ namiesto viacerých členských štátov EÚ. Vzťahuje sa na cezhraničné telekomunikačné služby, služby televízneho a rádiového vysielania a digitálne služby pre nezdaniteľné osoby. V rámci MOSS 18 môžu prevádzkovatelia takýchto služieb podávať svoje daňové priznania k DPH a platiť uplatniteľnú DPH splatnú vo viacerých členských štátoch EÚ (v členských štátoch spotreby) prostredníctvom online systému v jednom z členských štátov EÚ (v členskom štáte identifikácie).

Obrázok 18: Celkové sumy v rámci MOSS za rok 2019 (úprava Únie a úprava mimo Únie) v členských štátoch EÚ

a) Členský štát spotreby    b) Členský štát identifikácie

Vysvetlivky: Hodnoty sú uvedené v mil. EUR
Zdroj:    Európska komisia (2021) – Monitorovanie zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta

Spustenie MOSS v roku 2015 zaznamenalo úspech. Vzhľadom na rozdiely medzi členským štátom identifikácie a členským štátom spotreby je na jeho fungovanie potrebný vysoký stupeň dôvery na všetkých stranách. Táto dôvera vychádza z náležitej starostlivosti členských štátov, najmä v rámci ich komunikácie (prednostne prostredníctvom osobitného kanála) s podnikmi využívajúcimi tento režim, pri postupe registrácie (overenia obchodníkov pred tým, ako sa zaregistrujú do MOSS) 19 a pri kontrolách (ktoré môžu viesť k zrušeniu registrácie, napr. neaktívnych zdaniteľných osôb).

Obrázok 19: MOSS – Overovanie registrácie DPH

Otázka 2.4: „Aký druh kontrol registrácie na účely MOSS sa vo vašej krajine (ako v členskom štáte identifikácie) vykonáva systematicky? (môžete označiť viac možností)“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Obrázok 20: MOSS – osobitné informačné kanály

Otázka 4.4: „Služby pre daňovníkov: má vaša daňová správa… osobitný informačný kanál?“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Väčšina členských štátov požaduje len základné údaje, ako sú kontaktné údaje (celé meno daňovníka, podnik a poštová adresa atď.), dátum zaradenia/registrácie, povaha činnosti a klasifikácia hospodárskeho odvetvia. Z tohto dôvodu majú niekedy len obmedzené poznatky o podnikoch registrovaných v rámci MOSS.

Sedemnásť členských štátov (Belgicko, Bulharsko, Nemecko, Írsko, Grécko, Španielsko, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo) zhromažďuje informácie, ako sú:

·predchádzajúce registrácie a používanie režimu MOSS,

·žiadosti týkajúce sa osôb, ktorých registrácia bola zrušená z dôvodu zmeny členského štátu identifikácie,

·vyhľadávanie viacnásobných registrácii podľa identifikačného čísla (viac než jeden členský štát),

·overovanie, či má podnik v krajine stálu prevádzkareň,

·údaje o bankovom účte atď.

Niektoré členské štáty (Slovinsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo) takisto overujú existenciu webovej stránky alebo iných spôsobov poskytovania elektronických služieb, verejné registre tretích krajín a druh dodania.

Odporúčanie 14: Zriadiť osobitný informačný kanál pre MOSS a systematicky vykonávať predbežné kontroly registrácie na účely MOSS.

Pokiaľ ide o úpravu pre Úniu, z odpovedí členských štátov vyplýva, že počet podnikov registrovaných v rámci MOSS sa v rokoch 2016 – 2019 zvýšil. Relatívny rast úpravy mimo Únie bol významnejší, keďže odráža aj základný účinok predstavujúci malý počet registrácií na začiatku analyzovaného obdobia. V poslednom čase sa stúpajúci trend daňovníkov registrovaných v rámci MOSS zjavne otočil, čo by mohlo značiť väčšiu prísnosť pri rušení registrácie neaktívnych daňovníkov.

Obrázok 21: MOSS – vývoj registrácií/rušenia registrácií na úrovni EÚ (2016 – 2019)

a) Úprava pre Úniu

b) Úprava mimo Únie

Zdroj:    Európska komisia (2020) – Štatistiky zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta pre DPH

Vývoj na úrovni členských štátov sa však líši: niektoré krajiny, ako sú Estónsko a Holandsko, zaznamenali v tomto období významný nárast, zatiaľ čo iné krajiny, ako sú Nemecko, Írsko, Francúzsko, Poľsko a Slovensko, zaznamenali pokles počtu registrácií v rámci MOSS.

Obrázok 22: Individuálny vývoj registrácií v rámci MOSS v členských štátoch EÚ

Vysvetlivky: V stĺpcoch sa uvádza porovnanie registrácií v rámci MOSS v roku 2019 s priemerným počtom registrácií v rámci MOSS v období 2016 – 2019

Zdroj:    Európska komisia (2020) – Štatistiky zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta pre DPH

Zrušenie registrácie v rámci MOSS sa vykonáva buď na základe žiadosti daňovníka alebo z iniciatívy daňovej správy. Táto iniciatíva poskytuje dobrý obraz o úsilí daňových správ udržiavať presnosť databázy MOSS. Z odpovedí členských štátov vyplýva obmedzený pokrok v tejto oblasti, najmä ku koncu analyzovaného obdobia.

Obrázok 23: Zrušenie registrácie v rámci MOSS

Vysvetlivky: V stĺpcoch je znázornený podiel zrušených registrácii na celkovom počte registrovaných podnikov, priemer za obdobie 2016 – 2019
Zdroj:    Európska komisia (2020) – Štatistiky zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta pre DPH

Údaje sa však výrazne líšia. Takmer polovica členských štátov (Dánsko, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Taliansko, Litva, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko a Švédsko) zjavne vôbec neruší registrácie v rámci MOSS ex officio; ostatné členské štáty (najmä Belgicko, Španielsko, Česko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Cyprus, Írsko a Lotyšsko) čistia svoje databázy MOSS prostredníctvom zrušenia registrácie ex officio.

Odporúčanie 15: Zvýšiť úsilie na zachovanie presnosti databázy MOSS.

Nie všetky registrácie sa premietajú do kontrol. Potvrdením odpovedí inými dostupnými internými zdrojmi údajov sa jasne ukazuje, že členské štáty nevykonávajú kontrolu u zdaniteľných osôb v rámci MOSS.

Obrázok 24: Počet kontrol DPH vykonaných u zdaniteľných osôb v rámci MOSS v roku 2019

Zdroj:    Európska komisia (2020) – Štatistiky zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta pre DPH

Počet kontrol zdaniteľných osôb registrovaných v rámci MOSS v členských štátoch EÚ je veľmi nízky, pričom v roku 2019 ich bolo celkovo len 47 v úpravách pre Úniu, ako aj v úpravách mimo Únie, pokiaľ ide o členský štát identifikácie a členský štát spotreby, pričom medián pre EÚ je nulový. To znamená, že kontrola je v súčasnosti výnimkou vo všeobecnom „nevykonávaní daňovej kontroly v rámci MOSS“ na úrovni EÚ.

Určitú činnosť v tejto oblasti oznámilo iba Belgicko (sedem kontrol ako členský štát identifikácie a štyri kontroly ako členský štát spotreby v úprave pre Úniu), Dánsko (14 kontrol ako členský štát spotreby v úprave mimo Únie), Fínsko (sedem kontrol ako členský štát identifikácie v úprave mimo Únie) a Španielsko (päť kontrol ako členský štát spotreby v úprave pre Úniu). Prevažná väčšina členských štátov (16z 28) nevykonala v roku 2019 žiadne kontroly v rámci MOSS. Niektoré podali vysvetlenie, že neboli schopné poskytnúť číselný údaj, pretože vykonávajú plne integrovanú analýzu rizík a režim riadenia dodržiavania predpisov pre všetky dane, takže kontroly v rámci MOSS nie sú vo vnútroštátnych štatistikách samostatne identifikované.

Odporúčanie 16: Zlepšiť činnosť kontroly v podnikoch registrovaných v rámci MOSS.

4.3.Digitalizácia, informačné technológie a analýza údajov

V predchádzajúcej správe Komisia odporučila členským štátom, aby zvýšili digitalizáciu a automatizáciu daňových správ a výmenu/zdieľanie údajov (odporúčania 2 a 11). V nadväznosti na to boli členské štáty požiadané, aby významné zlepšili informačné technológie (napr. projekty digitalizácie, nové funkcie) vo svojej daňovej správe v rokoch 2016 – 2019.

Väčšina členských štátov odpovedala kladne, čo podľa všetkého súvisí s individuálnou výkonnosťou v 1. priemernom znížení výpadku príjmov z DPH a 2. v priemernom zvýšení príjmov z DPH za rovnaké obdobie.

Obrázok 25: Hlavné iniciatívy v oblasti informačných technológií a priemerná výkonnosť DPH v členských štátoch EÚ (2016 – 2019)

a) Otázka 1.10: „Došlo v daňovej správe vášho členského štátu (v rokoch 2016 – 2019) k akémukoľvek výraznému zlepšeniu v oblasti informačných technológií (napr. projekty digitalizácie, nové funkcie)?“

b) Hlavná iniciatíva v oblasti informačných technológií („áno“/“nie“) v porovnaní so zmenou v príjmoch z DPH a vo výpadku príjmov z DPH

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Zdá sa, že zlepšeniami v oblasti informačných technológií sa dosahuje konzistentnejšie zníženie výpadku príjmov z DPH a väčší nárast príjmov z DPH. Členské štáty, ktoré uviedli významné zlepšenie v oblasti informačných technológií, boli v tom istom období takmer štyrikrát úspešnejšie pri znižovaní výpadku príjmov z DPH.

Priemerný nárast výberu DPH v členských štátoch, ktorý naznačuje významné zlepšenia v oblasti informačných technológií, bol v analyzovanom období o 37 % vyšší. Údaje však zahŕňajú vplyv základného účinku (členské štáty neboli na začiatku analýzy na rovnakej úrovni rozvoja informačných technológií, takže niektoré mali väčší priestor na významné zlepšenia) a ďalšie parametre, ako sú zmeny sadzieb DPH v tomto období.

Ekonometrické modely vytvorené v predchádzajúcich štúdiách o výpadku príjmov z DPH (2018, 2020) naznačujú štatistickú významnosť podielu výdavkov na informačné technológie pri vysvetľovaní veľkosti výpadku príjmov z DPH. Podľa odhadov základnej špecifikácie si zníženie výpadku príjmov z DPH o 1 percentuálny bod vyžaduje zvýšenie podielu výdavkov na informačné technológie na celkových výdavkoch daňových správ o približne 5,4 percentuálneho bodu.

Výdavky na informačné technológie však nepredstavujú zázračné riešenie a ich vplyv má svoje hranice: na určitej úrovni už zvyšovanie investícií do informačných technológií nemá žiadny pozitívny vplyv. Medzi podielom výdavkov na informačné technológie a výpadkom príjmov z DPH možno pozorovať konkávny vzťah. Zisky sa totiž začínajú vytrácať, keď výdavky na informačné technológie predstavujú približne 9,8 % z celkových výdavkov daňovej správy.

Na základe údajov získaných od daňových správ a iných zdrojov (OECD) bol podiel celkových výdavkov na informačné technológie (investície a údržba) upravených o výber DPH vyšší v 10 členských štátoch: Írsko, Fínsko, Lotyšsko, Maďarsko, Litva, Bulharsko, Česko, Malta, Taliansko a Poľsko (na účely analýzy zoskupené do „skupiny krajín s najvyššími výdavkami na informačné technológie“).

Odporúčanie 17: Investovať do významných aktualizácií informačných technológií a zároveň udržiavať existujúce systémy informačných technológií na základe celkovej analýzy potrieb.

Obrázok 26: Zmena výpadku príjmov z DPH (v percentuálnych bodoch) a zvýšenie príjmov z DPH (v %) (2016 – 2019)

Skupina desiatich krajín „s najvyššími výdavkami na informačné technológie“ v porovnaní s priemerom EÚ

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Ak sa analýza zopakuje pre celkové výdavky na informačné technológie za dané obdobie, desať členských štátov, ktoré najviac investujú do informačných technológií, si počínalo výrazne lepšie, pokiaľ ide o príjmy z DPH (o 81 % väčší nárast) aj o výpadok príjmov z DPH (dvojnásobný pokles v percentuálnych bodoch). Výdavky na informačné technológie, a najmä investície do informačných technológií opäť nie sú lineárne rozdelené a môžu sa v priebehu rokov značne líšiť.

Digitalizáciu daňových správ tvoria dve hlavné zložky: výdavky na informačné technológie (investície a údržba) a ľudí (odborníci v oblasti informačných technológií). Priemerný nárast ľudských zdrojov vyhradených na informačné technológie v EÚ bol 13 % v rokoch 2016 – 2019, pričom Bulharsko, Maďarsko, Fínsko, Rumunsko a Španielsko mali nadpriemerný počet zamestnancov v oblasti informačných technológií (zamestnanie na plný úväzok). Cyprus, Chorvátsko, Estónsko, Španielsko, Švédsko, a najmä Poľsko zaznamenali v tomto období výrazné zvýšenie počtu zamestnancov v oblasti informačných technológií. Nie je však možné vykonať posúdenie zručností v oblasti informačných technológií, hoci daňové správy by mohli mať z takéhoto posúdenia prospech, pokiaľ ide o presné nastavenie svojich stratégií.

Členské štáty EÚ používajú rôzne modely vývoja informačných technológií, ktoré sú zabezpečované interne alebo externe, a to v závislosti od viacerých vnútorných faktorov a rozhodnutí. Ani jeden model nie je ideálny, oba majú výhody aj nevýhody z hľadiska času, rizík a nákladov (napr. keď daňové správy využívajú interných vývojárov v oblasti informačných technológií, znášajú celé riziko z hľadiska ich schopností, zatiaľ čo v prípade externého vývojára toto riziko neznášajú).

Vo všeobecnosti daňové správy zvyšujú výdavky na informačné technológie a najímajú odborníkov v oblasti informačných technológií, čo je investícia, ktorá sa zvyčajne vypláca. Komisia preto trvá na svojom predchádzajúcom odporúčaní zvýšiť úroveň digitalizácie a investovať do automatizácie a výmeny údajov.

Ako sa uvádza v predchádzajúcej správe, členské štáty by takisto mohli profitovať z užšej spolupráce a spoločného investovania do kompatibilných riešení v oblasti informačných technológií, ktoré zabránia duplicite úsilia a systémov a umožnia zníženie nákladov na informačné technológie 20 .

Odporúčanie 18: Investovať do zamestnancov v oblasti informačných technológií s cieľom zlepšiť ich počet aj zručnosti.

Na dosiahnutie trvalo vysokej úrovne dodržiavania predpisov členské štáty vyvažujú a kombinujú dva prvky v rámci prístupu „cukru a biča“: zlepšenie služieb ponúkaných daňovníkom, ktorí dodržiavajú predpisy (ďalej len „prístup cukru“), a identifikácia a náprava daňovníkov, ktorí nedodržiavajú predpisy (ďalej len „prístup biča“). Tieto dva strategické postupy majú jednu spoločnú vec: údaje. Účinné využívanie údajov podporuje prijatie rýchlejších, spravodlivejších a informovanejších rozhodnutí, poskytovanie lepších služieb daňovníkom a odhaľovanie daňovníkov, ktorí nedodržiavajú predpisy.

Analýza v ďalej uvedenom oddiele začína 1. plánmi riadenia daňovej správy na dodržiavanie predpisov, následne prechádza k 2. službám pre daňovníkov a končí 3. údajmi, ktoré daňová správa používa na dodržiavanie predpisov v oblasti DPH.

4.4.Plány riadenia dodržiavania predpisov

Správa DPH by mala začať s dobrým plánom na dodržiavanie predpisov. Program dodržiavania predpisov daňovníkmi predstavuje „plán na vysokej úrovni, ktorým sa v jedinom dokumente spája opis najvýznamnejších rizík nedodržiavania súladu s predpismi identifikovaných v daňovom systéme a stanovujú sa podrobnosti o tom, ako má agentúra pre správu príjmov v úmysle na tieto riziká reagovať“ (MMF, 2010) 21 .

V predchádzajúcej správe Komisia odporučila členským štátom, že „by mali zabezpečiť, aby ich stratégia kontroly bola súčasťou celkovej stratégie dodržiavania predpisov (týkajúcich sa DPH), a nie samostatným prístupom“. Posúdenie toho, či členské štáty spĺňajú túto požiadavku, závisí od existencie takého dokumentu, jeho schválenia na príslušnej vyššej úrovni a jeho integrácie do ročného operačného plánovania daňovej správy.

Obrázok 27: Plány na dodržiavanie predpisov v oblasti DPH v členských štátoch EÚ

Otázka 4.1: „Má vaša daňová správa plán na zlepšenie dodržiavania predpisov?“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Mať zavedený plán na dodržiavanie predpisov je jedným z krokov správnym smerom. Pre proces riadenia DPH je však ešte dôležitejšie to, čo je v pláne. Komisia požiadala o ďalšie informácie o zahrnutí najvýznamnejších rizík nedodržiavania súladu s predpismi v oblasti DPH a reakcií, plánov kontroly, zmierňujúcich opatrení a iných prvkov do plánov na dodržiavanie predpisov členských štátov. Zistenia sú zhrnuté na obrázku 28.

Obrázok 28: Plány na dodržiavanie daňových predpisov v členských štátoch EÚ (obsah)

Otázka 4.1.a: „Plán vašej daňovej správy na dodržiavanie daňových predpisov ... (môžete označiť viacero možností)“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

V odpovedi na otázky týkajúce sa plánov členských štátov na dodržiavanie predpisov, osem členských štátov uviedlo, že ich plány na dodržiavanie predpisov sú plne transparentné/verejné a dostupné pre daňovníkov. Šesť z týchto členských štátov (Írsko, Španielsko, Chorvátsko, Taliansko, Holandsko a Slovensko) zašlo v tomto úsilí o transparentnosť ďalej a dokumenty sprístupnili verejnosti. Okrem toho niektoré členské štáty EÚ, ako sú napríklad Bulharsko a Španielsko, zahŕňajú do svojich plánov všetky uvedené prvky. Nemecko, Luxembursko a Portugalsko zároveň odpovedali „nie“ na otázku: „Má vaša daňová správa plán na zlepšenie dodržiavania predpisov?“

Odporúčanie 19: Zmierňovať riziká prostredníctvom plánu dodržiavania predpisov, ktorý zahŕňa hlavné hrozby pre dodržiavanie predpisov, a pravidelne monitorovať jeho vykonávanie.

4.5.Služby pre daňovníkov

Daňovníci musia mať ľahký prístup k informáciám a podpore, ktoré sú potrebné na dobrovoľné dodržiavanie predpisov za primeranú cenu. „Rozvoj služieb pre daňovníkov a znižovanie administratívnej záťaže daňovníkov je jednou z najlepších stratégií proti podvodom v oblasti DPH“ (MMF, Komisia EÚ, OECD, Svetová banka). Keďže správa DPH môže byť veľmi zložitá, daňovníci potrebujú primeranú pomoc. Majú právo na vhodné služby, ktoré im pomôžu splniť si povinnosti súvisiace s DPH.

Komisia uskutočnila prieskum daňových správ členských štátov o existencii služieb pre daňovníkov, ako napríklad:

·verejne dostupná stratégia kanála na poskytovanie služieb alebo katalóg služieb ponúkaný daňovníkom,

·postupy zabezpečujúce pravidelnú a systematickú aktualizáciu informácií o pravidlách DPH pre daňovníkov,

·informácie o pravidlách DPH dostupné v cudzích jazykoch,

·špecializovaný informačný kanál pre MOSS,

·štandardy poskytovania služieb vo vzťahu k času potrebnému na odpoveď na otázky daňovníkov,

·zjednodušené postupy vedenia záznamov a výkazníctva dostupné pre malých daňovníkov.

Na obrázku 29 je súhrn odpovedí prijatých od členských štátov.

Obrázok 29: Služby pre daňovníkov v členských štátoch EÚ

Otázka 4.4: „Služby pre daňovníkov: vaša daňová správa… (môžete označiť viac možností)“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Všetky uvedené služby pre daňovníkov poskytuje len Grécko, Španielsko, Lotyšsko a Portugalsko. Veľká väčšina členských štátov ponúka väčšinu služieb, zatiaľ čo Česko, Cyprus, Poľsko, Rumunsko a Fínsko poskytujú menej druhov služieb pre daňovníkov.

Daňová správa by mala byť pri výkone svojej činnosti transparentná a zverejňovať (napr. na svojom webovom sídle) správy o svojej výkonnosti pri poskytovaní služieb pre daňovníkov. Získa dôveru platcov DPH, ktorých vzťah s daňovou správou sa tak upevnia. Komisia požiadala členské štáty o uverejňovanie správ o výkonnosti v oblasti služieb pre daňovníkov v rokoch 2016 – 2019.

Obrázok 30: Uverejňovanie správ o výkonnosti pri poskytovaní služieb pre daňovníkov (2016 – 2019)

Otázka 4.4: „Služby pre daňovníkov. Vaša daňová správa… uverejňuje správy (napr. na webovom sídle daňovej správy) o výsledkoch dosiahnutých pri poskytovaní služieb pre daňovníkov v rokoch 2016 – 2019.“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Komisia skúmala len existenciu služieb pre daňovníkov a nesnažila sa dôkladne posúdiť kvalitu poskytovanej pomoci. Navštívili sa však webové sídla všetkých členských štátov (pozri prílohu 3: Zoznam webových stránok s povinnosťami v oblasti DPH). Komisia sa „vžila“ do pozície zahraničného daňovníka a pokúsila sa nájsť relevantné informácie o registrácii DPH dostupné online.

Pri váženom bodovom hodnotení na obrázku 31 sa zohľadňujú rôzne dimenzie informovania daňovníkov o povinnostiach súvisiacich s registráciou na účely DPH, ako je existencia informácií dostupných online, ich dostupnosť v cudzom jazyku a vnímanie úplnosti informácií.

Obrázok 31: Služby pre daňovníkov: informácie o registrácii na účely DPH dostupné online

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Členské štáty vo všeobecnosti aktívne informujú daňovníkov o ich povinnostiach v oblasti DPH. V tomto prieskume odpovedalo „nie“ iba Rumunsko. Menšina členských štátov (Grécko, Rumunsko, Spojené kráľovstvo a čiastočne Bulharsko, Írsko a Cyprus) mala dostupných málo informácií v cudzom jazyku, prípadne žiadne. Cudzím jazykom používaným na informovanie daňovníkov je zvyčajne angličtina, čo vysvetľuje relatívne nízke bodové hodnotenie Spojeného kráľovstva.

Členské štáty dosiahli skutočný pokrok v oblasti inkluzívnosti informácií o DPH a všeobecnej skúsenosti pri vyhľadávaní, pričom Dánsko, Estónsko, Írsko, Lotyšsko, Litva, Holandsko, Poľsko, Fínsko a Spojené kráľovstvo sú v zozname na prvom mieste.

Niektoré členské štáty (Bulharsko, Grécko, Cyprus, Rumunsko a čiastočne Nemecko, Francúzsko a Slovensko) zaostávajú. Treba poznamenať, že lepšie a dostupnejšie informácie o povinnostiach v oblasti DPH a platných právnych predpisoch si vyžadujú minimálne investície a zlepšujú dodržiavanie daňových predpisov v relatívne krátkom čase.

Odporúčanie 20: Osvojiť si prístup k platcom DPH orientovaný na služby a využiť príležitosť, ktorú ponúka interakcia s daňovníkmi, na poskytovanie vysokokvalitných služieb správy DPH.

4.6.Využívanie údajov na účely dodržiavania predpisov v oblasti DPH

4.6.1. Zhromažďovanie údajov

Moderná daňová správa musí čeliť rastúcemu dopytu po digitalizovaných službách v oblasti správy DPH a využívať možnosti, ktoré prináša vývoj nových informačných technológií v tejto oblasti. Na jednej strane majú platcovia DPH väčšie očakávania od služieb daňovej správy. Rastúci dopyt na druhej strane zvyšuje tlak na daňové správy, aby platcom DPH poskytovali viac služieb.

Lepšie služby si vyžadujú viac údajov, pričom si vyžadujú kvalitatívne údaje. V súčasnosti sa generuje obrovské množstvo údajov, čo daňovým správam ponúka príležitosti použiť tieto údaje na účely dodržiavania predpisov. Komisia chcela zistiť, ku ktorým údajom existuje prístup na účely dodržiavania predpisov v oblasti DPH.

Daňové správy využívajú údaje z rôznych zdrojov, ako sú faktúry, internetové platformy, behaviorálne a environmentálne štúdie, informácie od tretích strán, informácie vymieňané s inými krajinami a dohody o vzájomnej pomoci s inými krajinami.

Obrázok 32: Údaje, ktoré daňové správy EÚ používajú na účely dodržiavania predpisov v oblasti DPH

Otázka 4.3: „Ku ktorým kategóriám údajov má daňová správa prístup a používa ich na účely dodržiavania predpisov v oblasti DPH? (môžete označiť viac možností)“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Používanie rôznych zdrojov údajov na účely dodržiavania predpisov v oblasti DPH sa v jednotlivých členských štátoch líši. Rozdiely ovplyvňujú aj špecifiká v oblastiach, ako sú legislatívny rámec, politická organizácia a sociálne štruktúry.

Hoci si všetky členské štáty vymieňajú informácie a využívajú dohody o vzájomnej pomoci a informácie od tretích strán, iba menšina využíva údaje o platbách na internetovej platforme alebo behaviorálne štúdie. V týchto štúdiách sa identifikujú sociálno-ekonomické faktory (napr. vek, pohlavie, postavenie v zamestnaní a dosiahnutý stupeň vzdelania) a inštitucionálne faktory (napr. dôvera vo vládu a spokojnosť spoločenstva s kvalitou verejných služieb), ktoré majú vplyv na motiváciu daňovníka plniť si svoje povinnosti v oblasti DPH.

Dánsko, Grécko, Taliansko a Maďarsko uviedli, že na účely dodržiavania predpisov v oblasti DPH používajú širokú škálu údajov. Belgicko, Nemecko, Luxembursko, Holandsko a Fínsko uviedli, že používajú údaje len z dvoch uvedených kategórií.

Odporúčanie 21: Preskúmať možnosť využitia viacerých dátových súborov na účely dodržiavania predpisov v oblasti DPH a trvalo zvyšovať kvalitu výmeny informácií a administratívnej spolupráce.

4.6.2. Informované rozhodnutie: využívanie údajov

Vysokovýkonné daňové správy sa pri poskytovaní lepších služieb, účinnejšieho dohľadu a spoľahlivého politického poradenstva vláde vo veľkej miere opierajú o svoje možnosti v oblasti analýzy údajov a výskumu. Na jednej strane by vyšší manažment daňovej správy mal disponovať všetkými analytickými údajmi, ktoré sú potrebné na poskytovanie vstupných údajov do procesov vládneho rozpočtovania a na prognózovanie daňových príjmov. Na druhej strane by mal mať manažment kedykoľvek úplný obraz o procese správy DPH (prehľad).

Väčšina členských štátov EÚ (20 z 28) má ročné ciele pre výber DPH. Niektoré štáty (Nemecko, Cyprus, Luxembursko, Holandsko, Švédsko, Fínsko a Spojené kráľovstvo) nepoužívajú ciele výberu, ale opierajú sa o odhady príjmov z DPH. Ministerstvá financií alebo vyššie politické orgány stanovujú ciele v spolupráci s daňovými správami alebo na základe vstupov poskytnutých daňovými správami, pričom zohľadňujú rôzne faktory, ako sú zmeny v makroekonomickom prostredí a prognózy príjmov z DPH.

Vo všeobecnosti sú ciele a odhady výberu presné (stredná odchýlka vo výške približne 1,2 %), pričom niektoré členské štáty (Dánsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Francúzsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Slovinsko, Slovensko a Švédsko) sú vo svojich predpovediach alebo stanovení cieľov veľmi blízko skutočným hodnotám výberu príjmov z DPH.

Obrázok 33: Správy dostupné vyššiemu manažmentu v rôznych oblastiach správy DPH

Otázka 4.5: „Vyšší manažment daňovej správy pravidelne dostáva správy týkajúce sa…
(môžete označiť viac možností)“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Správa DPH je bez dobrého súboru základných údajov menej účinná. Dokonca aj tie najlepšie dátové súbory sa nedajú veľmi zužitkovať, ak ich nemožno využiť na budovanie vedomostí a praktických prehľadov na podporu prijímania informovaných rozhodnutí. V niektorých členských štátoch, ako sú Belgicko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Rumunsko, Slovinsko a Spojené kráľovstvo, dostáva vyšší manažment pravidelne správy.

Komisia sa domnieva, že pravidelné správy vo všetkých uvedených oblastiach sú pre vyšší manažment v daňovej správe členských štátov prospešné, pretože umožňujú prijímať informované rozhodnutia.

Viaceré daňové správy poskytli dodatočné informácie o nedávnom vývoji v oblasti dodržiavania predpisov v oblasti DPH a služieb pre daňovníkov. Porovnaním iniciatív v najúspešnejších členských štátoch z hľadiska znižovania výpadku príjmov z DPH (Bulharsko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko, Slovinsko a Slovensko) a iniciatív s historicky nízkymi výpadkami príjmov z DPH (Dánsko, Estónsko, Fínsko a Švédsko) sa tieto opatrenia javia ako najúspešnejšie:

·zavádzanie online registračných pokladníc,

·elektronické vykazovanie,

·kontrola obchodu,

·elektronická kontrola a štandardizácia,

·výkazníctvo založené na transakciách,

·riadenie rizík vrátane segmentácie a profilovania správania,

·techniky založené na údajoch, ktoré vedú k bodovému hodnoteniu rizík a automatizovanému určovaniu poradia.

Odporúčanie 22: Zhromažďovať zmysluplné údaje, vyvažovať analýzu hodnotenia rizík a profilovacích riešení a naďalej investovať do analytickej kapacity.

5.Podávanie daňových priznaní a platba

5.1.Časová postupnosť podávania daňových priznaní

Hlavným prostriedkom na určenie daňovej povinnosti súvisiacej s DPH zostáva podávanie daňových priznaní k DPH. V daňovom priznaní k DPH zdaniteľné osoby informujú daňovú správu v členskom štáte registrácie o svojich transakciách, o DPH, ktorá bola účtovaná ich zákazníkom (DPH na výstupe) alebo ktorá bola účtovaná ich dodávateľmi (DPH na vstupe), a o výške splatnej alebo vratnej DPH.

Členské štáty majú rôzne formáty daňových priznaní k DPH. Zvyčajne sa predkladajú v elektronickej forme (niektoré členské štáty povoľujú daňové priznania aj v papierovej forme) a podávajú ich sami daňovníci alebo prostredníctvom sprostredkovateľa.

5.1.1.Elektronické podávanie daňových priznaní

Najnovší vývoj v oblasti informačných technológií, pokiaľ ide o elektronické podávanie daňových priznaní aj platenie daní, ponúka daňovým správam značnú výhodu v rôznych oblastiach, ako je zvýšenie efektívnosti, administratívne náklady a vymáhanie. Elektronické podávanie daňových priznaní prispieva aj k celkovej kvalite služieb pre daňovníkov tým, že znižuje záťaž v súvislosti s dodržiavaním predpisov v oblasti DPH. Aby členské štáty dosiahli vyššiu mieru elektronického podávania daňových priznaní, trvalo propagujú výhody elektronického podávania daňových priznaní a niektoré ho zaviedli ako povinné.

Obrázok 34: Elektronické podávanie daňových priznaní k DPH v členských štátoch EÚ

Otázka 5.1: „Elektronické podávanie daňových priznaní k DPH v mojej krajine…“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Vo všeobecnosti majú členské štáty vysokú mieru elektronického podávania daňových priznaní. Medián EÚ sa v roku 2019 blíži k 99 %. V porovnaní s predchádzajúcou správou došlo v oblasti elektronického podávania daňových priznaní k jasnému pokroku: miera sa zvýšila z > 83 % v roku 2013 na takmer 100 % v takmer všetkých členských štátoch v roku 2019.

V prípade piatich členských štátov (Nemecko, Grécko, Cyprus, Malta a Švédsko) boli vypočítané miery elektronického podávania daňových priznaní < 90 %. Ak sú nahlásené údaje správne, túto nižšiu mieru elektronického podávania daňových priznaní treba riešiť, najmä v členských štátoch, kde je elektronické podávanie daňových priznaní povinné.

5.1.2.Monitorovanie dodržiavania predpisov o podávaní daňových priznaní k DPH

Elektronické podávanie daňových priznaní k DPH ponúka členským štátom možnosť lepšie monitorovať, či daňovníci dodržiavajú lehoty na podávanie daňového priznania k DPH. Takmer všetky členské štáty (25 z 28) odpovedali, že dodržiavanie lehôt daňovníkov na podávanie daňového priznania k DPH sa monitoruje automaticky, a viac ako polovica používa na dosiahnutie vyšších mier včasného podania daňových priznaní k DPH kritériá rizika alebo profilovacie techniky založené na známych okolnostiach a správaní.

Obrázok 35: Monitorovanie dodržiavania predpisov o podávaní daňových priznaní k DPH v členských štátoch EÚ

a) Otázka 5.2: „Dodržiavanie lehôt daňovníkov na podanie daňových priznaní k DPH…“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

b) Otázka 5.3: „Používajú sa kritériá rizika alebo profilovacie techniky (založené na známych okolnostiach a správaní) na včasné podanie daňových priznaní k DPH?“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Podanie daňových priznaní k DPH je pre mnohých daňovníkov najvýznamnejším kontaktom s daňovou správou. Členské štáty si môžu stanoviť svoje vlastné lehoty na vykazovanie daňových priznaní k DPH. Väčšina z nich očakáva daňové priznania k DPH v posledných desiatich dňoch mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, existujú však výnimky (napr. Nemecko požaduje daňové priznanie k DPH do desiatich dní od skončenia vykazovacieho obdobia).

Členské štáty si môžu sami nastaviť svoje kalendáre vykazovania pre daňové priznania k DPH a zvyčajne vyžadujú mesačné vykazovanie. Štvrťročné vykazovanie nie je nezvyčajné, zatiaľ čo ročné vykazovanie je v niektorých krajinách dodatočnou požiadavkou (napr. Taliansko). Niektoré krajiny, ako je napríklad Nemecko, môžu vyžadovať jedno ročné daňové priznanie, ak je aktivita veľmi obmedzená.

Iné obdobia daňového priznania k DPH sú zriedkavé, ale existujú (napr. vo Francúzsku pre spoločnosti s nepravidelným obchodovaním, v Grécku pre malých daňovníkov v určitých kategóriách, ako sú pobrežné rybárske plavidlá < 12 m, a v Belgicku pre špeciálne daňové priznania v prípade konkurzu alebo účasti na špeciálnych udalostiach). Takéto osobitné úpravy niekedy ovplyvňujú výpočet mier včasného podávania daňových priznaní (počet včas podaných priznaní vo vzťahu k počtu očakávaných daňových priznaní), čo je hlavným ukazovateľom dodržiavania predpisov v oblasti daňových priznaní k DPH.

Členské štáty majú vo všeobecnosti vysokú mieru včasného podávania daňových priznaní, niektoré takmer 100 % (Belgicko, Bulharsko, Estónsko, Španielsko, Lotyšsko, Litva, Rakúsko, Slovensko, Fínsko a Švédsko). Priemer EÚ je 93,1 %. Grécko (66 %), Malta (74 %) a Cyprus (86 %) majú najnižšiu mieru včasného podávania daňových priznaní a päť členských štátov (Česko, Nemecko, Francúzsko, Chorvátsko a Poľsko) nedokázalo na výpočet tohto ukazovateľa poskytnúť potrebné údaje.

Odporúčanie 23: Pokračovať v úsilí o vyššiu mieru včasného podávania daňových priznaní ako dobrého ukazovateľa spoľahlivosti systému DPH.

Mnohé zo služieb správy DPH sa spočiatku sústreďovali na jednoduchšie oblasti, akými sú elektronické podávanie daňových priznaní k DPH a elektronická platba DPH. Aj pri elektronickom podávaní daňových priznaní však musia daňové správy v prípade nedostatočného dodržiavania predpisov vykonávať monitorovanie. Daňové správy následne prijali viac obojsmerných služieb s rôznymi upozorneniami a oznámeniami. Opatrenia daňových správ na presadzovanie včasného podania daňového priznania k DPH sa líšia, ako je znázornené na obrázku 36.

Obrázok 36: Opatrenia, ktoré daňové správy iniciovali v prípade oneskoreného podania alebo nepodania daňových priznaní k DPH

Otázka 5.4. „Aké kroky podniká vaša daňová správa v prípade oneskoreného podania alebo nepodania daňového priznania k DPH? (môžete označiť viac možností)“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Odporúčanie 24: Daňovníkom aktívne pripomínať lehoty na podávanie daňových priznaní a používať špecifické podporné nástroje.

Identifikácia daňovníkov, ktorí nepodali daňové priznania k DPH v riadnej lehote, by sa mala zautomatizovať a následné opatrenia a opatrenia na vymáhanie zo strany daňových správ by mali byť prispôsobené okolnostiam, ako je predchádzajúce správanie daňovníka (história podávania).

Ak sa nepodajú žiadne daňové priznania k DPH, väčšina členských štátov vykoná odhad splatnej DPH a pripočíta sankciu. Účinnosť systému sankcií za oneskorené podanie daňových priznaní k DPH by sa však mala vyhodnotiť.

Obrázok 37: Členské štáty hodnotiace účinnosť systému sankcií za oneskorené podanie daňových priznaní/oneskorenú platbu

Otázka 5.5: „Analyzovala vaša správa účinnosť systému sankcií za oneskorené podanie daňových priznaní a/alebo oneskorenú platbu?“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Iba menšina daňových správ (6 z 28) uviedla, že takéto hodnotenie vykonáva.

Odporúčanie 25: Navrhnúť systém sankcií za nepredloženie daňových priznaní k DPH a neuhradenie platieb načas, pričom treba mať na pamäti dve kľúčové zásady: jednoduchosť a proporcionalitu.

5.2.Platba DPH

Platba DPH je ďalšou dôležitou interakciou medzi daňovníkmi a daňovými správami. Keďže ide o nepriamu daň, DPH odvádza daňovým správam predávajúci („zdaniteľná osoba“), no v skutočnosti ju platí kupujúci ako súčasť ceny.

Od daňovníkov sa očakáva, že budú platiť DPH načas. Výsledkom nezaplatenia DPH načas je zvyčajne vyrubenie úrokov a sankcií a následné opatrenia zo strany daňovej správy, ktorých cieľom by malo byť dosiahnutie čo najvyššej miery dobrovoľnej včasnej platby a čo najnižší výskyt daňových nedoplatkov.

Na dosiahnutie tohto výsledku je potrebný bezchybný platobný proces a rýchle následné opatrenia v prípade omeškania platby. Používanie informačných technológií a elektronických platobných riešení môže priniesť významné výhody všetkým zúčastneným stranám: daňovníkom, daňovej správe a finančnému sektoru. Všetky daňové správy EÚ tradične ponúkali možnosť osobných platobných služieb alebo platieb v hotovosti, a to čiastočne z dôvodu chýbajúcich alternatív. So zvyšujúcou sa digitalizáciou v priebehu času bolo pre daňové orgány nákladovo efektívnejšie využívať na výber daní tretie strany, ako sú banky.

Nedávno sa stala normou metóda plne elektronickej platby, keď daňovníci uskutočňujú svoje vlastné platby online alebo si to zabezpečujú automaticky (vo svojej banke prostredníctvom inkasného typu dohody).

Komisia vo viacerých predchádzajúcich správach obhajovala zavedenie elektronických platobných riešení. V roku 2019 podľa očakávania všetky členské štáty EÚ ponúkli možnosť elektronickej platby povinností v oblasti DPH, ktorá je uprednostňovaným spôsobom platby prakticky vo všetkých situáciách.

Obrázok 38: Dostupnosť elektronickej platby povinností v oblasti DPH v členských štátoch EÚ

Otázka 5.6: „Elektronická platba povinností v oblasti DPH je…“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Čoraz viac členských štátov zavádza povinnú elektronickú platbu DPH. V predchádzajúcej správe sa uvádza, že vo väčšine členských štátov ponúkajú daňové správy možnosť zaplatiť splatnú DPH elektronicky a iba v 50 % členských štátov je elektronická platba DPH povinná.

Obrázok 39: Platby DPH v hotovosti

Otázka 5.7: „Sú na splnenie povinností v oblasti DPH povolené platby v hotovosti?“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

V súčasnosti je elektronická platba DPH povinná takmer vo všetkých členských štátoch (98 %) 22 .

Odporúčanie 26: Čo najviac obmedziť platby DPH v hotovosti.

Cieľom daňových správ je dosiahnuť vysoké miery dobrovoľnej včasnej platby DPH. Vyžaduje si to vysokú úroveň včasného podania daňových priznaní k DPH na stanovenie splatných súm (pozri predchádzajúci oddiel) a rýchle následné opatrenia v prípade omeškania platby DPH. Daňové správy preto musia poskytnúť daňovníkom čo najlepšiu spätnú väzbu o splnení povinností v oblasti DPH. Členské štáty využívajú na poskytovanie takejto spätnej väzby rôzne kanály.

Obrázok 40: Dostupné kanály spätnej väzby o splnení povinností v oblasti DPH

Otázka 5.8: „Daňová správa poskytuje daňovníkom spätnú väzbu o splnení ich povinností v oblasti DPH prostredníctvom... (môžete označiť viac možností)“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Daňové správy EÚ vyhlásili, že na poskytovanie spätnej väzby o splnení povinností v oblasti DPH uprednostňujú online kanál. Takéto online kanály sa bežne používajú na komunikáciu s platcami DPH vrátane spätnej väzby o platbách DPH.

Niektoré členské štáty používajú na informovanie daňovníkov o ich povinnosti platiť daň „iné“ metódy (napr. centrá telefonických služieb). Portugalsko vyvinulo špeciálnu mobilnú aplikáciu Situação Fiscal – Pagamentos 23 , ktorá poskytuje úplné informácie o platbách DPH a integruje digitálnu peňaženku na zjednodušenie mobilných platieb. Niektoré členské štáty začali používať individuálny daňový účet (v Poľsku nazývaný „mikroúčet“) na splnenie povinností súvisiacich s DPH, ktorý slúžil aj na iné dane, ako je daň z príjmu fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb.

Z doteraz vykonaných štúdií jasne vyplýva, že metódy plne elektronickej platby sú zďaleka nákladovo najefektívnejším spôsobom výberu daní (OECD, 2010). Komisia vyzýva všetky členské štáty, aby čo najviac uprednostňovali elektronické platby DPH a zaviedli trvalú a automatickú komunikáciu s platcami DPH, pokiaľ ide o ich povinnosti platiť daň.

Odporúčanie 27: Používať online kanály a spravovať a inovovať ďalšie záložné komunikačné kanály pre interakciu s platcami DPH.

6.Výber dlhov v oblasti DPH, vrátenie dane a kontroly

6.1.Výber dlhov v oblasti DPH

Daňové správy EÚ sa snažia dosiahnuť najvyššiu možnú úroveň dodržiavania predpisov v oblasti DPH. V zásade by mali okamžite vedieť a niekedy dokonca predvídať všetky prípady, keď majú daňovníci problém zaplatiť DPH, a mali by tieto situácie sledovať.

Obrázok 41: Výber dlhov v oblasti DPH: prvotná reakcia (v dňoch) na oneskorenú platbu

Otázka 6.1: „Akú poskytujete lehotu medzi zákonným dátumom splatnosti a okamihom uplatnenia prvého opatrenia na vymáhanie nedoplatkov (napr. prvé vyrozumenie daňovníka)? (v dňoch)“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Keďže rýchla prvotná reakcia je jedným z najdôležitejších aspektov riadenia dlhu v oblasti DPH, Komisia sa opýtala členských štátov, akú poskytujú lehotu medzi zákonným dátumom splatnosti a uplatnením prvého opatrenia na vymáhanie nedoplatkov DPH (napr. prvé vyrozumenie daňovníka).

Odpovede sa pohybujú od 0 (najčastejšia situácia) do 90 dní. Daňové správy EÚ vo všeobecnosti reagujú pohotovo, keď podnik zmešká lehotu na zaplatenie DPH. Len štyri členské štáty – Bulharsko (61 dní), Cyprus (75 dní), Luxembursko (90 dní) a Poľsko (40 dní) – umožňujú, aby medzi dátumom splatnosti a prvým opatrením na vymáhanie uplynul viac ako jeden mesiac. Grécko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko, Spojené kráľovstvo a Taliansko pristupujú k prvému opatreniu na vymáhanie okamžite.

Komisia berie na vedomie rozdiely v právnych predpisoch a jednotlivých postupoch v členských štátoch. Daňové správy by si však mali byť vedomé platieb DPH, ktoré boli zmeškané v zákonnom dátume splatnosti, a monitorovať ich a mali by byť pripravené čo najskôr zakročiť, aj keď je na formálne opatrenie potrebný určitý počet dní.

Niekedy, a osobitne počas nepriaznivých hospodárskych období, ako je recesia vyvolaná pandémiou, predstavuje dlh v oblasti DPH naďalej problém aj napriek zavedeným primeraným stratégiám v oblasti vymáhania dlhov. Vzhľadom na túto výzvu musia daňové správy hľadať ešte inovatívnejšie, koordinovanejšie a nákladovo efektívnejšie spôsoby, ako sa vysporiadať s výberom nedoplatkov DPH. Najlepšou odpoveďou je spoľahlivý, dobre fungujúci a používateľsky ústretový informačný podsystém na riadenie dlhu.

Informačné podsystémy na správu nedoplatkov DPH zaviedli všetky daňové správy EÚ. Nie všetky systémy informačných technológií však fungujú rovnako. Komisia požiadala daňové správy o viac informácií o rôznych kľúčových aspektoch ich systémov informačných technológií na správu nedoplatkov, aby sa pokúsila posúdiť ich účinnosť.

Obrázok 42: Účinnosť informačných systémov na správu nedoplatkov DPH v členských štátoch EÚ

Otázka 6.2: „V informačnom systéme, ktorý používa vaša daňová správa na správu nedoplatkov DPH... (môžete označiť viac možností)“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Odporúčanie 28: Udržiavať flexibilný informačný podsystém na správu a prioritizáciu nedoplatkov DPH.

V tomto ohľade sú príkladom Belgicko, Írsko a Spojené kráľovstvo. Dobrú výkonnosť uvádzajú aj Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Litva, Luxembursko, Rumunsko, Slovinsko a Švédsko.

Pokiaľ ide o neuhradené nedoplatky DPH, t. j. celkový dlh v oblasti DPH na konci roka na celkových príjmoch, vo väčšine členských štátov bol zaznamenaný mierne pozitívny trend. S výnimkou Grécka, Cypru, Holandska a Spojeného kráľovstva zaznamenali členské štáty, ktoré poskytli úplné alebo čiastočné údaje na vykonanie výpočtu 24 , pozitívny trend. Nedoplatky DPH nad priemerom EÚ mali Grécko, Cyprus, Malta, Poľsko a Slovensko.

Poľsko uviedlo, že jedným z najpravdepodobnejších dôvodov vysokej úrovne nedoplatkov DPH bolo, že výmer DPH sa vzťahoval na závažné daňové nezrovnalosti a daňovníkov, ktorí na svojich bankových účtoch nemali žiadny majetok ani iné finančné prostriedky. Takáto situácia by mohla nastať aj v iných členských štátoch s relatívne vysokými úrovňami DPH, čo podporuje odporúčanie týkajúce sa monitorovania nedoplatkov DPH a pripravenosti okamžite konať v zákonnom dátume splatnosti DPH.

6.2.Vrátenie DPH

Jednou z kľúčových vlastností systému preplatkov faktúr DPH je, že značné sumy DPH platia iba daňovníci, ktorí vykonávajú nákupy. V priemere sa na úrovni EÚ vracia približne jedna tretina zaplatenej DPH. Všeobecne uznávaným pravidlom je, že vrátenie DPH by sa malo vyplatiť okamžite po prijatí daňových priznaní k DPH, ktoré vedú k nadmernému preplatku. V skutočnosti „vrátenie preplatkov bolo ‚Achilovou pätou’ systému DPH... a viedlo ku zložitým administratívnym opatreniam, ktoré výrazne narušili fungovanie systému DPH“ (MMF).

Okamžité vyplácanie oprávnene vrátenej dane, pričom sú zavedené záruky na zabránenie platbám v prípade podvodných žiadostí o vrátenie dane, je preto nevyhnutné pre riadny proces správy DPH a posilňuje dodržiavanie daňových predpisov.

Vo všeobecnosti sa vrátené dane vyplácajú načas. Viaceré členské štáty (Bulharsko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Holandsko, Poľsko, Fínsko a Švédsko) nedokázali poskytnúť potrebné údaje na výpočet miery včasného vyplatenia vrátených daní, hoci väčšina z nich odpovedala „áno“ na otázku, či „pravidelne monitorujú (napr. každý mesiac) čas potrebný na zaplatenie alebo započítanie vrátenia DPH“ (pozri ďalej obrázok 44).

Obrázok 43: Percentuálny podiel vrátenia DPH (hodnota) zaplateného do zákonného dátumu (priemer EÚ)

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Medzi daňovými správami, ktoré sprístupnili údaje o vrátení DPH zaplatenom do zákonného dátumu, boli pod priemerom EÚ Cyprus, Grécko, Malta a Rumunsko. Negatívny trend v hodnote vrátenia DPH zaplateného načas vykazovali však len Malta a Rumunsko.

K oneskoreniam pri vybavovaní vrátení zvyčajne dochádza vtedy, keď sú štátne rozpočty pod tlakom a ciele výberu daní sa neplnia. Daňové správy a ministerstvá financií musia mať zavedené vhodné prognostické a monitorovacie systémy, aby mohli predvídať úrovne vrátení a vyčleniť dostatok finančných prostriedkov na splnenie žiadostí o oprávnené vrátenie, keď k nim dôjde.

Odporúčanie 29: Okamžite vyplácať oprávnene vrátené dane a zároveň mať zavedené postupy na účely zabránenia vyplácaniu podvodných žiadostí o vrátenie DPH.

„Keď daňové správy odmietnu včasné vyplatenie žiadostí o oprávnené vrátenie dane, povaha DPH sa prakticky čiastočne zmení z dane z konečnej spotreby na daň z výroby“ (MMF). Okrem overovaní vo fáze registrácie na účely DPH, ako sú napríklad kontroly dokladov totožnosti (pozri oddiel 3, obrázok 9), osvedčené postupy na zabezpečenie rýchlej platby vrátenia DPH zahŕňajú:

·existenciu osobitných jednotiek na vrátenie DPH,

·osobitný postup pre nízkorizikové žiadosti o vrátenie DPH (napr. osobitný automatizovaný softvér, ktorý kontroluje žiadosti o vrátenie DPH podľa kritérií rizika, aby sa dobrá história dodržiavania predpisov odlíšila od zlej alebo neznámej histórie dodržiavania predpisov),

·osobitné opatrenia na riešenie žiadostí o vrátenie DPH, ktoré predložili vývozcovia,

·elektronické vyplácanie vrátených daní priamym pripísaním preplatkov na bankový účet daňovníka,

·pravidelné sledovanie času potrebného na zaplatenie alebo započítanie vrátenia DPH.

Obrázok 44: Systémy vrátenia DPH v členských štátoch EÚ

Otázka 6.3: „Na zabezpečenie rýchlej platby oprávnene vrátenej DPH vaša daňová správa... (môžete označiť viacero možností)“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Odporúčanie 30: Zaviesť zistené osvedčené postupy, ak sú vysoké sumy vrátenej DPH vyplácané po zákonnom dátume.

Odporúčanie 31: Prepojiť proces vrátenia daní so zložkou registrácie (skontrolovať totožnosť daňovníkov s cieľom zabrániť vstupu fiktívnych obchodníkov do systému DPH) a integrovať ho do systému riadenia rizika nedodržiavania súladu s predpismi.

6.3.Úplnosť povinností týkajúcich sa vykazovania: Kontroly DPH

Platcovia DPH by mali vo svojich daňových priznaniach uvádzať úplné a presné informácie a daňové správy by mali pravidelne monitorovať straty daňových príjmov v dôsledku nepresného vykazovania. Dôsledky nepresného vykazovania DPH, ktoré zahŕňa väčšie sumy špecifické pre daňovníkov z radu podnikateľov, by mohli byť veľmi vážne. Kontrolami DPH a inými overovacími činnosťami sa podporuje presné vykazovanie a zmierňujú sa daňové podvody. Kontroly dopĺňajú iné, aktívnejšie iniciatívy týkajúce sa dodržiavania predpisov, pokiaľ ide o pomoc daňovníkom (pozri oddiel 5).

Overovacie činnosti, ako sú kontroly, vyšetrovania a porovnávanie príjmov so zdrojmi informácií od tretích strán, majú tri ciele: 1. nápravný (na opravu nezrovnalostí možno uložiť dodatočné daňové sankcie); 2. preventívny (vnímaná pravdepodobnosť odhalenia má odrádzajúci účinok proti nepodaniu alebo nepresnému podaniu daňových priznaní) a 3. informatívny (zhromažďovanie informácií týkajúcich sa daní) 25 . Pri tomto strategickom prístupe sa musí zohľadňovať viacero prvkov:

·pri činnosti kontroly DPH sa musí vychádzať z integrovaného ročného plánu, ktorý posudzuje vyšší manažment,

·mali by existovať a používať sa osobitné postupy a podľa možnosti aj príručka daňovej kontroly,

·musia byť zavedené osobitné pokyny prispôsobené špecifikám jednotlivých priemyselných odvetví/sektorov (napr. cestovný ruch, stavebníctvo, telekomunikácie);

·proces kontroly DPH by sa mal zdokumentovať a monitorovať z hľadiska kvality,

·pri činnosti kontroly by sa mal využívať osobitný softvér prispôsobený na účely daňovej kontroly DPH,

·v rámci procesu kontroly by sa mala využívať technológia, ktorá umožňuje porovnanie súm uvádzaných v daňových priznaniach s informáciami, ktoré boli vo veľkom rozsahu získané od tretích strán,

·kontrola sa niekedy musí vykonávať v spolupráci s inými správnymi agentúrami a štátnymi orgánmi.

Obrázok 45: Charakteristika kontroly DPH, ktorú vykonávajú daňové správy v EÚ

Otázka 6.4. „Kontrola DPH vykonaná vašou daňovou správou... (môžete označiť viac možností)“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Členské štáty venujú procesu kontroly DPH vo všeobecnosti veľkú pozornosť. Z analýzy odpovedí na prieskum vyplýva, že systémy kontrol Fínska a Švédska zahŕňajú všetky uvedené osvedčené postupy. Odpovede z iných členských štátov, ako je Česko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Spojené kráľovstvo, naznačujú dobrú výkonnosť. Naopak, Malta (uvádza len jeden z ôsmich uvedených osvedčených postupov), Francúzsko a Rakúsko (uvádzajú dva z ôsmich osvedčených postupov) by mohli vyvinúť dodatočné úsilie na zlepšenie svojich postupov kontrol.

Daňové správy zvyčajne zaznamenávajú informácie relevantné pre kontroly DPH v osobitných databázach dodržiavania predpisov pre budúce daňové kontroly u tých istých alebo prepojených daňovníkov (pretože často je možné zistiť relevantné informácie o jednom daňovníkovi pri daňovej kontrole iného daňovníka). Vykonávanie kontroly daňovníkov spoločne alebo v spolupráci s inými inštitúciami a/alebo výmena údajov týkajúcich sa DPH s inými inštitúciami okrem toho zlepšuje funkciu daňovej kontroly.

Veľká väčšina členských štátov (21 z 28) uviedla spoluprácu s inými štátnymi orgánmi, ako sú colné úrady (niekedy začlenené do daňovej správy), úrady pre vyšetrovanie trestných činov (polícia, prokurátori atď.), úrady pre inšpekciu a kontrolu práce, úrady pre sociálnu inšpekciu, a dokonca aj úrady pre bezpečnosť potravín a chemikálií.

Niekoľko členských štátov (napríklad Česko, Francúzsko a Slovensko) zriadilo špeciálne „pracovné skupiny pre DPH“ prostredníctvom medzirezortných a operačných koordinačných štruktúr, ktoré sa špeciálne venujú boju proti podvodom v oblasti DPH. Vo Francúzsku pracovná skupina pravidelne zhromažďuje všetkých partnerov francúzskej daňovej správy (spravodlivosť, políciu, colné a finančné spravodajské jednotky) spolu s tímami daňových kontrol, aby spolupracovali v oblasti daňovej kontroly DPH.

Odporúčanie 32: Používať príručky daňovej kontroly špecifické pre dané odvetvie, spolupracovať s inými agentúrami, aktualizovať a kontrolovať plány daňových kontrol a monitorovať kvalitu funkcie daňových kontrol v súlade so zdokumentovaným procesom.

Väčšina aspektov modernej kontroly DPH si vyžaduje použitie vybavenia informačných technológií a osobitného softvéru, počnúc výberom daňovej kontroly, pri ktorom sa vyžaduje klasifikácia daňovníkov podľa osobitného rizika, ktoré predstavujú pre výber príjmov. Túto úlohu samu osebe nemožno vykonávať manuálne pre veľkú populáciu.

Vo všeobecnosti daňové správy používajú špecializovaný softvér pre daňovú kontrolu. Iba tri členské štáty (Dánsko, Slovinsko a Spojené kráľovstvo) uviedli, že nepoužívajú špecializovaný softvér. Riešenia pre kontroly DPH vyvinuté interne, samostatne alebo v kombinácii so špecializovaným alebo všeobecným softvérom, používa celkovo 17 členských štátov. Tri členské štáty (Holandsko, Malta a Taliansko) uviedli, že používajú iba interný softvér.

Obrázok 46: Softvér pre kontroly DPH, ktorý používajú daňové správy EÚ

Otázka 6.4.b: „Uveďte, ktorý softvér (ktoré programy) používa vaša daňová správa na účely kontroly (napr. ACL, IDEA, vlastný interný softvér atď.)“

a) Komerčné bežne dostupné riešenia v porovnaní s riešeniami na mieru

b) Hlavné používané riešenia špecifické pre kontrolu

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Aj keď majú daňové správy členských štátov rovnaké základné funkcie vrátane daňovej kontroly, nie všetky čelia rovnakej úrovni zložitosti zavedenia informačných technológií. Táto úroveň zložitosti je faktorom, ktorý môže prinútiť daňové správy, aby sa rozhodli pre interné softvérové produkty. Úroveň prispôsobenia takéhoto softvéru na mieru sa medzi členskými štátmi takisto výrazne líši.

Pre daňové kontroly DPH sú k dispozícii aj komerčné bežne dostupné (COTS) riešenia. Riešenia COTS sa takisto vyvíjajú podľa existujúcich osvedčených postupov a daňové správy s menšou potrebou prispôsobenia môžu znášať nižšie náklady na zavedenie a zvyčajne majú väčšiu šancu na úspech. Zložitosť zavedenia, osobitné potreby, odlišné právne predpisy a/alebo konkrétne organizačné aspekty daňovej správy však znemožňujú porovnanie prínosov jednotlivých softvérov pre daňovú kontrolu.

Celkovo má polovica daňových správ EÚ tendenciu používať kombináciu komerčných riešení a riešení na mieru. Ako sa uvádza v predchádzajúcich správach, každá spolupráca a združovanie zdrojov (najmä pre daňové správy menších členských štátov, ktoré úzko spolupracujú na spoločných otázkach) by mohli priniesť úspory z rozsahu. Daňové kontroly DPH, najmä IT softvér používaný v tomto procese, je jednou z oblastí, v ktorých by členské štáty mohli ľahko využívať vzájomné skúsenosti.

K dispozícii sú nástroje EÚ, ktoré môžu členské štáty použiť na financovanie a podporu modernizácie a reformy daňových správ.

Odporúčanie 33: Využívať dostupné nástroje EÚ, vymieňať si skúsenosti a osvedčené postupy pri používaní rôznych nástrojov a postupov a spolupracovať (napr. spoločné daňové kontroly) s cieľom zvýšiť efektívnosť funkcií daňovej kontroly.

Ako sa uvádza v poslednej správe, „daňová kontrola je drahý nástroj, pretože je však nákladný nástroj, keďže je časovo náročná a vyžaduje si veľké množstvo ľudských zdrojov. Navyše je percentuálny podiel príspevku daňových kontrol k celkovému výberu DPH obmedzený.“ Stratégia daňovej kontroly zameraná na hlavné rizikové oblasti preto zvyšuje návratnosť používania obmedzených prostriedkov daňovej kontroly a iných zdrojov a uľahčuje dobrovoľné dodržiavanie predpisov tým, že znižuje vnímané zasahovanie daňovej správy do života daňovníkov, ktorí dodržiavajú predpisy.

V predchádzajúcej správe sa zdôraznilo, že čoraz viac daňových správ uznalo, že od daňovej kontroly sa už neočakáva, že bude „najefektívnejším a najúčinnejším prostriedkom na odradenie od porušovania predpisov“, a považuje daňovú kontrolu za „posledné opatrenie na presadzovanie pravidiel“, ktoré sa má použiť až v prípade, keď neúčinkujú aktívne iniciatívy zamerané na podporu dobrovoľného dodržiavania predpisov.

V predchádzajúcej správe sa spomenula aj výzva nájsť správnu rovnováhu medzi iniciatívami, ktoré podporujú dodržiavanie predpisov, a daňovou kontrolou DPH. Pri pohľade na prvých päť členských štátov z hľadiska súm DPH vymeraných po daňových kontrolách (Poľsko, Rumunsko, Bulharsko, Slovensko a Maďarsko) z obrázku 47 jasne vyplýva, že členské štáty dosiahli viditeľný pokrok, pokiaľ ide o používanie funkcie daňovej kontroly DPH.

Obrázok 47: Výber DPH a vymeraná DPH po daňových kontrolách v 23 členských štátoch EÚ 26

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Daňové správy by však mali byť schopné vykonávať viaceré typy daňových kontrol a „mať jasnú politiku o typoch daňových kontrol, ktoré sa majú vykonávať, a okolnostiach, za ktorých sa majú vykonávať osobitné typy daňových kontrol, aby daňoví kontrolóri a manažéri rozumeli tomu, čo sa od nich očakáva“ (OECD). Členské štáty by mali byť schopné účinne vykonávať včasné kontroly registrácie, poradenské daňové kontroly a daňové kontroly vedenia záznamov, osobitné daňové kontroly jednotlivých záležitostí a daňové kontroly vrátenia DPH a mali by ich vykonávať. Mali by takisto zaviesť komplexnejšie projekty daňovej kontroly (pre osobitné skupiny daňovníkov, odvetvie alebo oblasť podnikania, ako je maloobchod, na riešenie konkrétneho rizika alebo na zistenie miery nedodržiavania predpisov v konkrétnom odvetví) a vykonávať komplexné daňové kontroly a vyšetrovanie podvodov.

Obrázok 48: Typy overovania DPH/daňovej kontroly DPH, ktoré vykonávajú daňové správy EÚ

Otázka 6.5: „Aké typy overovania/daňovej kontroly vykonáva vaša daňová správa v oblasti DPH? (môžete označiť viac možností)“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Vo všeobecnosti sú daňové správy EÚ dobre vybavené na vykonávanie všetkých typov daňových kontrol. Komisia odporúča, aby členské štáty nasledovali príklad Belgicka, Nemecka, Talianska, Maďarska, Slovinska, Fínska a Švédska a čo najviac diverzifikovali svoje portfóliá daňových kontrol.

Odporúčanie 34: Prispôsobiť rozsah a intenzitu daňových kontrol DPH naplneniu potrieb.

Napokon, ako už bolo spomenuté, daňové kontroly dopĺňajú ďalšie iniciatívy v oblasti dodržiavania predpisov a analýzy. Takéto iniciatívy úzko súvisiace s činnosťou daňovej kontroly môžu okrem iného zahŕňať:

·používanie predbežných rozhodnutí, ktorými sa daňovníkom poskytne istota týkajúca sa zaobchádzania s konkrétnymi transakciami na daňové účely,

·budovanie vzťahov založených na spolupráci a dôvere s platcami DPH (najmä veľkými daňovníkmi),

·doplnenie plánu daňovej kontroly o odhad nepresného vykazovania na základe konkrétneho programu náhodnej daňovej kontroly,

·nasadenie ďalších moderných nástrojov, ako sú pokročilá prediktívna analytika a modelovanie údajov.

Obrázok 49: Doplňujúce opatrenia týkajúce sa dodržiavania predpisov, ktoré nesúvisia s daňovou kontrolou

Otázka 6.6: „Pokiaľ ide o DPH, daňová správa… (môžete označiť viac možností)“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Dohody o spolupráci v oblasti dodržiavania predpisov sú zvyčajne založené na preukázanom dobrom riadení záležitostí týkajúcich sa DPH zo strany daňovníkov a ochote stať sa a zostať transparentnou stranou. Analytické programy daňových správ sú užitočné pri získavaní ďalších informácií o rozložení rizík spojených s DPH.

Členské štáty tento prístup pochopili a preukázali, že vo veľkej miere dopĺňajú svoje programy daňových kontrol o ďalšie opatrenia. Dánsko, Írsko, Chorvátsko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo využívajú všetky uvedené iniciatívy v oblasti dodržiavania predpisov a analýzy. Belgicko, Bulharsko, Česko, Estónsko, Španielsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Holandsko a Poľsko v tejto oblasti uvádzajú dobrú výkonnosť. Len jeden členský štát (Luxembursko) uviedol, že „neuplatňuje žiadnu z uvedených iniciatív“.

Odporúčanie 35: Doplniť opatrenia v oblasti daňových kontrol ďalšími opatreniami, ktoré nesúvisia s daňovou kontrolou.

7.Účtovanie, zodpovednosť a spory v súvislosti s DPH

7.1.Účtovanie, interné kontroly a externé preskúmania v súvislosti s DPH

V ideálnom prípade účtovný systém daňových príjmov umožňuje daňovým správam kontrolovať priebeh správy príjmov kedykoľvek počas účtovného obdobia. Účinný systém založený na informačnom podsystéme minimalizuje účtovné chyby, zabraňuje interným podvodom a včas eviduje platby a iné transakcie na správny účet daňovníka. Systém by mal prinajmenšom zautomatizovať vedenie účtovníctva, pokiaľ ide o povinnosti v oblasti DPH, byť prepojený s inými účtovnými systémami daňovej správy a mal by zahŕňať postupy na pravidelnú a systematickú kontrolu účtovnej knihy daňovníka s cieľom opraviť chyby a opomenutia v účtovníctve.

Obrázok 50: Charakteristika účtovných systémov daňových príjmov v EÚ

Otázka 7.1: „V rámci vašej daňovej správy...“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Všetky členské štáty prevádzkujú automatizované účtovné systémy pre povinnosti súvisiace s DPH. Nemecko, Írsko, Grécko, Španielsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Portugalsko a Spojené kráľovstvo uviedli, že ich účtovné systémy sú prepojené s inými účtovnými systémami a zahŕňajú postupy na systematickú kontrolu záznamov daňovníka s cieľom opraviť prípadné účtovné chyby. Komisia zvažuje tento osvedčený postup a odporúča, aby všetky členské štáty prijali podobný prístup.

21 členských štátov, ktorých účtovné systémy sú prepojené s inými účtovnými systémami v daňovej správe, uviedlo podávanie daňových priznaní, správu nedoplatkov, daňové registre a systémy služieb zákazníkom. V niektorých členských štátoch umožňujú špeciálne vládne informačné rozhrania (napr. softvérové riešenie x-road) väčšiu interoperabilitu ich účtovných systémov, a to aj s inými vnútroštátnymi inštitúciami, ako sú zdravotné a sociálne služby, a s bankovými systémami na výmenu údajov o platbách s finančnými inštitúciami.

Odporúčanie 36: Zabezpečiť prepojenie účtovných systémov s inými systémami a zahrnúť postupy na systematické preskúmanie a opravu záznamov o daňovníkoch.

Mal by sa zaviesť proces interného auditu na účely pravidelnej revízie účtovného systému s cieľom zabezpečiť jeho zosúladenie s daňovými zákonmi a účtovnými štandardmi (napr. správny výpočet daňovej povinnosti, sankcií a úrokov). Väčšina členských štátov (17 z 28) uviedla, že má zavedený takýto proces interného auditu, ktorý niekedy dopĺňa nezávislý externý revízny orgán (napr. audítor štátneho orgánu alebo nezávislý subjekt určený v súlade so zákonmi a s právnymi predpismi krajiny), ktorý vykonáva pravidelné audity správy DPH z hľadiska prevádzkovej výkonnosti.

Obrázok 51: Procesy interného auditu a preskúmanie v rámci externého auditu (prehľad)

a) Otázka 7.1: „V rámci vašej daňovej správy… vnútorným auditom sa pravidelne skúma účtovný systém s cieľom zabezpečiť súlad s daňovým právom a účtovnými štandardmi (napr. v systéme sa správne vypočítava daňová povinnosť, sankcie a úroky).“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

b) Otázka 7.3: „Vykonáva nezávislý externý revízny orgán (napr. audítor štátneho orgánu alebo nezávislý subjekt určený v súlade so zákonmi a s právnymi predpismi krajiny) pravidelné kontroly finančných výkazov a prevádzkovej výkonnosti daňovej správy vrátane správy DPH?“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Odporúčanie 37: Zaviesť primeraný proces interného auditu účtovného systému, aby sa zabezpečil súlad s daňovým právom a účtovnými štandardmi.

7.2.Proces riešenia sporov v oblasti DPH

V niektorých situáciách, a najmä po daňovej kontrole DPH, sa môže stať, že daňovníci nesúhlasia s výmermi daňovej správy. Spory zvyčajne vznikajú v súvislosti s problémami, ako sú administratívne chyby alebo zistená nezrovnalosť na základe výkladu právnych ustanovení, faktov a vzťahu medzi nimi. Pre daňovníkov by sa mal zabezpečiť nezávislý, dostupný a efektívny systém preskúmania, ktorý chráni ich právo namietať proti vymeranej DPH a na spravodlivé vypočutie.

Mechanizmus riešenia sporov sa obvykle delí na fázy. Na začiatku môžu daňovníci požiadať daňovú správu o administratívne preskúmanie, ktoré zvyčajne vykonávajú osobitne určení úradníci mimo oddelenia daňovej kontroly. Daňovníci, ktorí nie sú spokojní s administratívnym preskúmaním, môžu požiadať o preskúmanie nezávislý orgán (osobitný výbor, špecializovaný daňový tribunál alebo súd). Nakoniec sa môžu obrátiť na súdny systém (prípadne na alternatívu, ako je mechanizmus na predchádzanie sporom a ich riešenie), aby vyriešili všetky zostávajúce spory. Takéto spory sa zvyčajne týkajú právneho výkladu právnych predpisov a/alebo skutočností v oblasti DPH, alebo všeobecného zaobchádzania zo strany daňovej správy (postupu).

Mechanizmy riešenia sporov v oblasti DPH v členských štátoch EÚ sa líšia v závislosti od ich právnych ustanovení o DPH, skúseností v jednotlivých krajinách a zavedených postupov. Všetky členské štáty však zaviedli proces riešenia sporov v oblasti DPH, ktorý zaručuje právo daňovníka napadnúť výmer vyplývajúci z daňovej kontroly DPH.

Tabuľka 2: Prehľad riešenia sporov v oblasti DPH v členských štátoch EÚ

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Komisia chcela získať prehľad o systémoch riešenia sporov v členských štátoch. Hranice tohto pokusu sú však jasné: podľa ustanovení článku 12 Komisia a daňové správy nie sú oprávnené posudzovať výkonnosť postupov súdneho preskúmania. Ako osvedčený postup by však daňové správy mohli monitorovať stav a tok sporov, ktoré sú predmetom interného preskúmania, a to podľa počtu a hodnoty sporných daní.

Obrázok 52: Riešenie sporov – proces monitorovania

Otázka 7.4: „Riešenie sporov: Monitoruje vaša daňová správa stav a tok sporov, ktoré sú predmetom interného preskúmania, a to podľa počtu a hodnoty sporných daní?“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Odporúčanie 38: Monitorovať proces riešenia sporov, vyvodzovať závery na podporu zlepšenia všeobecných vyšetrovacích metód a zdokonaľovať postupy vymeriavania daní.

8.Ochorenie COVID-19 a DPH: odporúčania o výbere a vymáhaní DPH

Väčšina daňových správ má plány na zabezpečenie kontinuity činností, aby sa vysporiadala s rôznymi udalosťami, ktoré ovplyvňujú činnosť, vrátane porúch zariadení, prerušení a iných incidentov. Niektoré plány pokrývajú celý rad problémov súvisiacich s pandémiou, a to najmä zdravotné riziká, vplyv na zamestnancov a pracovisko, dlhotrvajúce prerušenia a obmedzenia pohybu a tlaky na informačnú infraštruktúru v dôsledku šokov celého hospodárstva.

Plány na zabezpečenie kontinuity činností sú zvyčajne zahrnuté v registroch rizík. Veľká väčšina daňových správ (22 z 28) uviedla, že používa register rizík, t j. centrálny register identifikovaných rizík, ktoré potenciálne predstavujú hrozbu pre kontinuitu činností.

Obrázok 53: Kontinuita činností – existencia centrálneho registra rizík

Otázka 4.2: „Používa vaša daňová správa register rizík (t. j. centrálny register identifikovaných rizík, ktoré potenciálne predstavujú hrozbu pre kontinuitu činností daňovej správy)?“

Zdroj:    Európska komisia (2019) – Prieskum o správe, výbere a kontrole DPH

Registre rizík zvyčajne obsahujú stručný opis rizika, časový údaj, pravdepodobnosť výskytu, závažnosť účinku a niektoré zmierňujúce opatrenia. Na začiatok treba mať plán kontinuity činností pre prípad narušení, ktoré by zasiahli všetky aktíva a zdroje daňovej správy alebo ich časť, vrátane nedostupnosti ľudských zdrojov, zatvárania budov, vzdialeného prístupu k informačným technológiám a ďalšiemu vybaveniu pre trvalú dostupnosť údajov a iných záznamov.

Plány pre nepredvídané udalosti je však potrebné neustále prehodnocovať a upravovať tak, aby sa v nich zohľadňovali rôzne aspekty, ktoré sa objavia v prípade pandémie, pričom treba pamätať na rýchlosť, s akou sa okolnosti môžu zmeniť a predpoklady plánovania sa môžu stať neaktuálnymi.

Odporúčanie 39: Prehodnotiť a aktualizovať plány kontinuity činností a pravidelne ich testovať v scenároch v reálnom čase.

Pandémia COVID-19 viedla k prijatiu bezprecedentných opatrení tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Únie s cieľom podporiť hospodárstva členských štátov a uľahčiť ich obnovu. Hoci opatrenia daňovej správy a politické opatrenia 27 by samy osebe nepostačovali, pri zmierňovaní bezprostredných účinkov krízy zohrali kľúčovú úlohu.

Členské štáty rozhodným spôsobom zaviedli opatrenia daňovej správy a politické opatrenia, ktoré sa zdajú vo všeobecnosti primerané a ktoré predovšetkým poskytli podnikom a domácnostiam dodatočný čas na vybavenie svojich daňových záležitostí. Zabezpečila sa tak nepretržitá likvidita.

Ako členské štáty napredujú k fáze obnovy a nasledujúcim fázam, mali by sa vyhnúť prednostne uskutočňovanej fiškálnej konsolidácii a namiesto toho navrhnúť cielenejšie daňové opatrenia. Týmito opatreniami by sa malo zabezpečiť, aby sa daňové zaťaženie spravodlivo rozdelilo medzi hospodárske subjekty.

Hoci kríza predstavuje obrovskú výzvu, poskytuje aj príležitosť využiť daňovú politiku na posilnenie odolnosti a konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ v súlade s prechodom na ekologickejšie, spravodlivejšie a digitálne hospodárstvo, ako sa uvádza v politickom programe Komisie.

Väčšina odporúčaní uvedených v tejto správe, najmä tie, ktoré sa týkajú digitalizácie, online registrácie a služieb, investícií do informačných technológií a kontinuity činností, by daňovým správam pomohla bezpečne prejsť ťažkými časmi, ako je pandémia COVID-19. Prispeli by k lepšej správe a výberu DPH.

9.Záver

Nezosúladené a neoptimálne procesy a postupy v oblasti DPH znižujú daňové príjmy členských štátov EÚ. Nižšie príjmy z DPH nielenže znižujú vlastné zdroje pre rozpočet Únie, ale zmenšujú aj národné rozpočty, keďže DPH je dôležitým zdrojom národného príjmu. Nedokonalá správa DPH obmedzuje práva poctivých platcov DPH a vytvára podnety na podvody. Na dobré poskytovanie služieb platcom DPH by sa daňové správy EÚ mali zamerať na ponúkanie kvalitných služieb a zabezpečenie spravodlivého systému DPH.

V predchádzajúcej správe (2017) 28 Komisia navrhla spoločné referencie pre vnútroštátne systémy výberu a kontroly DPH. Daňové správy EÚ vo všeobecnosti dodržiavali predchádzajúce odporúčania a dosiahli určité zlepšenia, najmä pokiaľ ide o výber príjmov, daňovú kontrolu a digitalizáciu. Takéto opatrenia správy DPH však musia byť podporené dodatočnými reformami v oblasti daňovej politiky (mimo rozsahu správy), aby sa dosiahli oveľa väčšie prínosy.

Táto správa obsahuje komplexný prehľad postupov a odporúčaní, ktoré môžu pomôcť daňovým správam zlepšiť ich interné procesy pokrývajúce všetky hlavné funkcie správy DPH. Kľúčové pre zlepšenie celkovej výkonnosti daňovej správy v Únii je zlepšenie interakcie s daňovníkmi a inými zainteresovanými stranami, ako sú národné štatistické orgány alebo daňové správy v iných členských štátoch.

Daňové správy musia zintenzívniť úsilie v oblastiach, akými sú analýza rizík, automatizácia procesov a výmena informácií. Musia zmodernizovať svoje informačné systémy, zvýšiť počet zamestnancov v oblasti informačných technológií a ich odbornú prípravu, preskúmať využívanie viacerých dátových súborov a údajov tretích strán a investovať do hĺbkovej analýzy údajov.

V záujme uľahčenia úlohy daňových správ EÚ Komisia preskúmala a aktualizovala opis osvedčených postupov, zvýšila počet odporúčaní a spresnila ich s cieľom lepšie riešiť odľahlé hodnoty.

Komisia vyzýva členské štáty EÚ, aby prijali súčasné odporúčania, a to nielen s cieľom pomôcť pri vytváraní daňových príjmov potrebných na reagovanie na hlavné výzvy súčasnej krízy, ale aj na vyrovnanie podmienok na vnútornom trhu a prípravu pôdy pre rýchlejšie a trvalejšie zotavenie po pandémii.

Príloha 1: Zoznam odporúčaní

Odporúčanie 1: Počítať a analyzovať vnútroštátny výpadok príjmov z DPH a jeho rôzne zložky (podvod v rámci Spoločenstva založený na chýbajúcom obchodnom subjekte, elektronický obchod atď.).

Odporúčanie 2: Elektronicky informovať daňovníkov o ich povinnostiach súvisiacich s DPH a umožniť online registráciu.

Odporúčanie 3: Zlepšiť automatickú výmenu informácií medzi daňovými správami a inými vnútroštátnymi subjektmi.

Odporúčanie 4: Udržiavať presnú a úplnú databázu DPH.

Odporúčanie 5: Vykonávať právne overovanie a overovanie totožnosti a systematické predbežné kontroly na základe ukazovateľov rizika.

Odporúčanie 6: Viesť záznamy o žiadateľoch, ktorým sa neudelila registrácia.

Odporúčanie 7: Porovnávať informácie uchovávané v databáze registrácie na účely DPH so zdrojmi informácií od tretích strán.

Odporúčanie 8: Zaviesť postupy na odhaľovanie daňovníkov, ktorí sa nezaregistrujú, a zamerať sa na konkrétne hospodárske odvetvia s významným počtom neregistrovaných podnikov.

Odporúčanie 9: Integrovať postup posúdenia rizika do postupu registrácie.

Odporúčanie 10: Vykonávať následnú kontrolu registračných čísel v systéme VIES a analyzovať možnosť pozastavenia alebo odstránenia registračného čísla v systéme VIES v prípade podvodu.

Odporúčanie 11: Prepojiť informačný systém na registráciu s inými podsystémami daňovej správy, akými sú podávanie daňových priznaní a platba, výber a kontrola.

Odporúčanie 12: Umožniť platcom DPH prístup k svojim údajom týkajúcim sa DPH, ich zobrazenie a zmenu prostredníctvom zabezpečeného online pripojenia.

Odporúčanie 13: Vytvoriť alebo udržiavať register daňovníkov pôsobiacich v oblasti elektronického obchodu.

Odporúčanie 14: Zriadiť osobitný informačný kanál pre MOSS a systematicky vykonávať predbežné kontroly registrácie na účely MOSS.

Odporúčanie 15: Zvýšiť úsilie na zachovanie presnosti databázy MOSS.

Odporúčanie 16: Zlepšiť činnosť kontroly v podnikoch registrovaných v rámci MOSS.

Odporúčanie 17: Investovať do významných aktualizácií informačných technológií a zároveň udržiavať existujúce systémy informačných technológií na základe celkovej analýzy potrieb.

Odporúčanie 18: Investovať do zamestnancov v oblasti informačných technológií s cieľom zlepšiť ich počet aj zručnosti.

Odporúčanie 19: Zmierňovať riziká prostredníctvom plánu dodržiavania predpisov, ktorý zahŕňa hlavné hrozby pre dodržiavanie predpisov, a pravidelne monitorovať jeho vykonávanie.

Odporúčanie 20: Osvojiť si prístup k platcom DPH orientovaný na služby a využiť príležitosť, ktorú ponúka interakcia s daňovníkmi, na poskytovanie vysokokvalitných služieb správy DPH.

Odporúčanie 21: Preskúmať možnosť využitia viacerých dátových súborov na účely dodržiavania predpisov v oblasti DPH a trvalo zvyšovať kvalitu výmeny informácií a administratívnej spolupráce.

Odporúčanie 22: Zhromažďovať zmysluplné údaje, vyvažovať analýzu hodnotenia rizík a profilovacích riešení a naďalej investovať do analytickej kapacity.

Odporúčanie 23: Pokračovať v úsilí o vyššiu mieru včasného podávania daňových priznaní ako dobrého ukazovateľa spoľahlivosti systému DPH.

Odporúčanie 24: Daňovníkom aktívne pripomínať lehoty na podávanie daňových priznaní a používať špecifické podporné nástroje.

Odporúčanie 25: Navrhnúť systém sankcií za nepredloženie daňových priznaní k DPH a neuhradenie platieb načas, pričom treba mať na pamäti dve kľúčové zásady: jednoduchosť a proporcionalitu.

Odporúčanie 26: Čo najviac obmedziť platby DPH v hotovosti.

Odporúčanie 27: Používať online kanály a spravovať a inovovať ďalšie záložné komunikačné kanály pre interakciu s platcami DPH.

Odporúčanie 28: Udržiavať flexibilný informačný podsystém na správu a prioritizáciu nedoplatkov DPH.

Odporúčanie 29: Okamžite vyplácať oprávnene vrátené dane a zároveň mať zavedené postupy na účely zabránenia vyplácaniu podvodných žiadostí o vrátenie DPH.

Odporúčanie 30: Zaviesť zistené osvedčené postupy, ak sú vysoké sumy vrátenej DPH vyplácané po zákonnom dátume.

Odporúčanie 31: Prepojiť proces vrátenia daní so zložkou registrácie (skontrolovať totožnosť daňovníkov s cieľom zabrániť vstupu fiktívnych obchodníkov do systému DPH) a integrovať ho do systému riadenia rizika nedodržiavania súladu s predpismi.

Odporúčanie 32: Používať príručky daňovej kontroly špecifické pre dané odvetvie, spolupracovať s inými agentúrami, aktualizovať a kontrolovať plány daňových kontrol a monitorovať kvalitu funkcie daňových kontrol v súlade so zdokumentovaným procesom.

Odporúčanie 33: Využívať dostupné nástroje EÚ, vymieňať si skúsenosti a osvedčené postupy pri používaní rôznych nástrojov a postupov a spolupracovať (napr. spoločné daňové kontroly) s cieľom zvýšiť efektívnosť funkcií daňovej kontroly.

Odporúčanie 34: Prispôsobiť rozsah a intenzitu daňových kontrol DPH naplneniu potrieb.

Odporúčanie 35: Doplniť opatrenia v oblasti daňových kontrol ďalšími opatreniami, ktoré nesúvisia s daňovou kontrolou.

Odporúčanie 36: Zabezpečiť prepojenie účtovných systémov s inými systémami a zahrnúť postupy na systematické preskúmanie a opravu záznamov o daňovníkoch.

Odporúčanie 37: Zaviesť primeraný proces interného auditu účtovného systému, aby sa zabezpečil súlad s daňovým právom a účtovnými štandardmi.

Odporúčanie 38: Monitorovať proces riešenia sporov, vyvodzovať závery na podporu zlepšenia všeobecných vyšetrovacích metód a zdokonaľovať postupy vymeriavania daní.

Odporúčanie 39: Prehodnotiť a aktualizovať plány kontinuity činností a pravidelne ich testovať v scenároch v reálnom čase.

Príloha 2: Zoznam obrázkov a tabuliek

Zoznam obrázkov

Obrázok 1: Vývoj výpadku príjmov z DPH v EÚ

Obrázok 2: Výpadok príjmov ako podiel z celkovej daňovej povinnosti v oblasti DPH, 2018 a 2019 – v %

Obrázok 3: Vnímanie užitočnosti odhadov výpadku príjmov z DPH v súvislosti s prácou daňových správ v oblasti dodržiavania predpisov v členských štátoch

Obrázok 4: Výpadok príjmov z DPH v EÚ v priemernej hodnote za vykazované obdobie

Obrázok 5: Online informácie o povinnostiach súvisiacich s registráciou na účely DPH

Obrázok 6: Dostupnosť online registrácie v členských štátoch EÚ

Obrázok 7: Automatická výmena informácií medzi daňovými správami a inými vnútroštátnymi subjektmi zodpovednými za registráciu

Obrázok 8: Informácie požadované na účely novej registrácie na účely DPH v členských štátoch EÚ

Obrázok 9: Overovanie a predbežné overenia v súvislosti s registráciou na účely DPH

Obrázok 10: Záznamy o žiadateľoch, ktorým sa neudelila registrácia

Obrázok 11: Porovnanie informácií o registrácii na účely DPH od tretích strán

Obrázok 12: Postupy na odhaľovanie daňovníkov, ktorí sa nezaregistrujú, a hospodárske odvetvia s významným počtom neregistrovaných podnikov

Obrázok 13: Postupy na odhaľovanie daňovníkov, ktorí sa nezaregistrujú, a hospodárske odvetvia s významným počtom neregistrovaných podnikov

Obrázok 14: Čas potrebný na získanie identifikačného čísla pre DPH a registračného čísla v systéme VIES v členských štátoch EÚ (v dňoch)

Obrázok 15: Následná kontrola registračných čísel v systéme VIES v členských štátoch EÚ

Obrázok 16: Analýza hlavným zložiek IT podsystémov na registráciu

Obrázok 17: Členské štáty, ktoré vedú záznamy o počte registrovaných platcov DPH predávajúcich online

Obrázok 18: Celkové sumy v rámci MOSS za rok 2019 (úprava Únie a úprava mimo Únie) v členských štátoch EÚ

Obrázok 19: MOSS – Overovanie registrácie DPH

Obrázok 20: MOSS – osobitné informačné kanály

Obrázok 21: MOSS – vývoj registrácií/rušenia registrácií na úrovni EÚ (2016 – 2019)

Obrázok 22: Individuálny vývoj registrácií v rámci MOSS v členských štátoch EÚ

Obrázok 23: Zrušenie registrácie v rámci MOSS

Obrázok 24: Počet kontrol DPH vykonaných u zdaniteľných osôb v rámci MOSS v roku 2019

Obrázok 25: Hlavné iniciatívy v oblasti informačných technológií a priemerná výkonnosť DPH v členských štátoch EÚ (2016 – 2019)

Obrázok 26: Zmena výpadku príjmov z DPH (v percentuálnych bodoch) a zvýšenie príjmov z DPH (v %) (2016 – 2019)

Obrázok 27: Plány na dodržiavanie predpisov v oblasti DPH v členských štátoch EÚ

Obrázok 28: Plány na dodržiavanie daňových predpisov v členských štátoch EÚ (obsah)

Obrázok 29: Služby pre daňovníkov v členských štátoch EÚ

Obrázok 30: Uverejňovanie správ o výkonnosti pri poskytovaní služieb pre daňovníkov (2016 – 2019)

Obrázok 31: Služby pre daňovníkov: informácie o registrácii na účely DPH dostupné online

Obrázok 32: Údaje, ktoré daňové správy EÚ používajú na účely dodržiavania predpisov v oblasti DPH

Obrázok 33: Správy dostupné vyššiemu manažmentu v rôznych oblastiach správy DPH

Obrázok 34: Elektronické podávanie daňových priznaní k DPH v členských štátoch EÚ

Obrázok 35: Monitorovanie dodržiavania predpisov o podávaní daňových priznaní k DPH v členských štátoch EÚ

Obrázok 36: Opatrenia, ktoré daňové správy iniciovali v prípade oneskoreného podania alebo nepodania daňových priznaní k DPH

Obrázok 37: Členské štáty hodnotiace účinnosť systému sankcií za oneskorené podanie daňových priznaní/oneskorenú platbu

Obrázok 38: Dostupnosť elektronickej platby povinností v oblasti DPH v členských štátoch EÚ

Obrázok 39: Platby DPH v hotovosti

Obrázok 40: Dostupné kanály spätnej väzby o splnení povinností v oblasti DPH

Obrázok 41: Výber dlhov v oblasti DPH: prvotná reakcia (v dňoch) na oneskorenú platbu

Obrázok 42: Účinnosť informačných systémov na správu nedoplatkov DPH v členských štátoch EÚ

Obrázok 43: Percentuálny podiel vrátenia DPH (hodnota) zaplateného do zákonného dátumu (priemer EÚ)

Obrázok 44: Systémy vrátenia DPH v členských štátoch EÚ

Obrázok 45: Charakteristika kontroly DPH, ktorú vykonávajú daňové správy v EÚ

Obrázok 46: Softvér pre kontroly DPH, ktorý používajú daňové správy EÚ

Obrázok 47: Výber DPH a vymeraná DPH po daňových kontrolách v 23 členských štátoch EÚ

Obrázok 48: Typy overovania DPH/daňovej kontroly DPH, ktoré vykonávajú daňové správy EÚ

Obrázok 49: Doplňujúce opatrenia týkajúce sa dodržiavania predpisov, ktoré nesúvisia s daňovou kontrolou

Obrázok 50: Charakteristika účtovných systémov daňových príjmov v EÚ

Obrázok 51: Procesy interného auditu a preskúmanie v rámci externého auditu (prehľad)

Obrázok 52: Riešenie sporov – proces monitorovania

Obrázok 53: Kontinuita činností – existencia centrálneho registra rizík

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1: Výpadok príjmov z DPH v rokoch 2016 – 2019 (v mil. EUR a ako percentuálny podiel z celkovej daňovej povinnosti v oblasti DPH)

Tabuľka 2: Prehľad riešenia sporov v oblasti DPH v členských štátoch EÚ

Príloha 3: Odkazy

Zoznam webových stránok o povinnostiach v oblasti DPH

Správy Komisie Európskemu parlamentu a Rade podľa článku 12 nariadenia Rady (EHS, Euratom) č. 1553/89 o postupoch registrácie, výberu a kontroly DPH

·správa z roku 2017: správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu, Ôsma správa podľa článku 12 nariadenia (EHS, Euratom) č. 1553/89 o postupoch výberu a kontroly DPH, COM(2017) 780 final ,

·správa z roku 2014: správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu, Siedma správa podľa článku 12 nariadenia (EHS, Euratom) č. 1553/89 o postupoch výberu a kontroly DPH, COM(2014) 69 final  + príloha SWD(2014) 38 final,

·správa z roku 2008: správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu, Šiesta správa podľa článku 12 nariadenia (EHS, Euratom) č. 1553/89 o postupoch výberu a kontroly DPH, KOM(2008) 719 v konečnom znení  + príloha SEK(2008) 2759 ,

·správa z roku 2004: správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu, Piata správa podľa článku 12 nariadenia (EHS, Euratom) č. 1553/89 o postupoch výberu a kontroly DPH, KOM(2004) 0855 v konečnom znení  + príloha SEK(2004) 1721,

·správa za rok 2000: správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu, Tretia správa podľa článku 14 o uplatňovaní nariadenia Rady (EHS) č. 218/92 z 27. januára 1992 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH) a Štvrtá správa podľa článku 12 nariadenia (EHS, Euratom) č. 1553/89 o postupoch výberu a kontroly DPH, KOM/00/0028 v konečnom znení ,

·správa za rok 1998: správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu, Tretia správa Komisie podľa článku 12 nariadenia (EHS, Euratom) č. 1553/89 o postupoch výberu a kontroly DPH, KOM/98/0490 final ,

·správa za rok 1995: Druhá správa podľa článku 12 o postupoch výberu a kontroly DPH uplatňovaných v členských štátoch, KOM/95/354 v konečnom znení ,

·správa za rok 1992: Prvá správa o postupoch výberu a kontroly DPH uplatňovaných v členských štátoch, SEK(92) 280 v konečnom znení.

(1)    Podiel daní typu DPH na hrubom domácom produkte (HDP) v priemere dosahuje približne 7 % (približne jednu pätinu celkových príjmov verejnej správy), a teda je jedným z najdôležitejších zdrojov príjmov ( https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Tax_revenue_statistics ) .

(2)    Ú. v. ES L 155, 7.6.1989, s. 9.

(3)    Odkazy na predchádzajúcich osem správ sú uvedené v prílohe 3: Odkazy.

(4)    COM(2017) 780 final.

(5)    Keďže DPH je takisto vlastným zdrojom rozpočtu EÚ, podľa súčasnej právnej úpravy (nariadenie č. 1553/89) sa od Komisie vyžaduje, aby vypracovala správu o uplatňovaných postupoch správy DPH v členských štátoch a predložila ju Európskemu parlamentu a Rade. Oficiálne znenie nariadenia č. 1553/89 o konečných jednotných dohodách o vyberaní vlastných zdrojov pochádzajúcich z dane z pridanej hodnoty je dostupné online ( https://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/TXT/?uri=CELEX%3A31989R1553 ).

(6)      Podiel daní typu DPH na HDP dosahuje v priemere približne 7 % (približne jednu pätinu celkových príjmov verejnej správy), a teda je jedným z najdôležitejších zdrojov príjmov: https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Tax_revenue_statistics. V roku 2018 príjem EÚ z DPH dosiahol 1,132 miliardy EUR.

(7)      Výpadok príjmov z DPH v EÚ – správa z roku 2021.

(8)    Odhad výpadku príjmov z DPH vypočítaný Komisiou vychádza z metodiky zhora nadol a z údajov o národných účtoch a podaní týkajúcich sa vlastných zdrojov (t. j. výkazov DPH) poskytnutých členskými štátmi. Tieto údaje sa používajú na odhad teoretickej nesplatenej sumy DPH, ktorú vytvorili rôzne subagregáty hospodárstva, v porovnaní so skutočne vybranou DPH.

(9)      Metodika použitá na výpočet výpadku príjmov z DPH sa opiera o údaje z národných účtov zostavené národnými štatistickými orgánmi. Dodatočné údaje, ktoré by sa mohli použiť na presnejší odhad výpadku príjmov z DPH, ako sú vecné dávky alebo podrobnejšia štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA), nie sú vždy k dispozícii. Národné štatistické úrady okrem toho používajú rôzne metodiky na odhad neformálnej ekonomiky a na jeho zohľadnenie v národných účtoch, čo má nepriamy vplyv na údaje o výpadku príjmov z DPH.

(10)    Aby sa minimalizovali narušenia v dôsledku rozdielnych sadzieb a štruktúr DPH v členských štátoch, vymeriavací základ DPH sa teoreticky harmonizuje na účely výpočtu vlastného zdroja. Tento harmonizovaný vymeriavací základ DPH sa vypočíta delením celkových čistých ročných príjmov z DPH vybranej každým členským štátom váženou priemernou sadzbou DPH na získanie predbežného vymeriavacieho základu DPH. Predbežný vymeriavací základ DPH sa následne upraví o záporné alebo kladné náhrady.

(11)    Cieľom tohto pravidla je zabrániť tomu, aby menej prosperujúce členské štáty s vyššími podielmi spotreby platili sumy, ktoré nie sú úmerné ich schopnosti prispievať (čím sa obmedzia regresívne aspekty zdroja založeného na DPH), keďže spotreba, a teda aj DPH, obvykle tvoria vyšší percentuálny podiel národného dôchodku krajiny pri relatívne nižšej úrovni prosperity. Päť členských štátov využilo obmedzenie na úrovni 50 % (Chorvátsko, Cyprus, Luxembursko, Malta a Slovinsko).

(12)    Rozsudok z 26. februára 2013, Åkerberg/Fransson, C-617/10, EU:C:2013:105, bod 26: „príjmy pochádzajúce z uplatnenia jednotnej sadzby na harmonizovaný vymeriavací základ DPH stanovený v súlade s pravidlami Únie, existuje tak priama súvislosť medzi výberom príjmov z DPH v súlade s uplatniteľným právom Únie na jednej strane a dostupnosťou zodpovedajúceho zdroja založeného na DPH v rozpočte Únie na strane druhej, lebo akýkoľvek výpadok vo výbere týchto príjmov spôsobuje potenciálne zníženie tohto druhu zdroja finančných prostriedkov“.

(13)    Zdroj založený na HND je dodatočný zdroj, ktorý zabezpečuje príjmy potrebné na pokrytie výdavkov presahujúcich sumu financovanú z tradičných vlastných zdrojov, príspevkov založených na DPH a iných príjmov v ktoromkoľvek roku.

(14)    V ideálnom prípade by analýza rizika nemala mať veľký vplyv na celkovú dĺžku postupu registrácie. Mali by sa v ňom zohľadniť rozdielne situácie v členskom štáte, ako sú výskyt podvodov, dostupnosť a presnosť informácií od tretích strán a vyspelosť daňovej správy. Okrem toho by podniky mali byť schopné rýchlo objasniť zamietnutie svojich žiadostí a ihneď predložiť ďalšiu žiadosť, hoci z hľadiska boja proti podvodom by bolo vhodné, aby daňová správa „nezabudla“ na zamietnuté žiadosti.

(15)    Hoci sa nedá určiť presnosť a spoľahlivosť informácií získaných v rámci prieskumu, porovnanie odpovedí a ročná zmena údajov poskytujú cenné poznatky o viacerých oblastiach; napríklad či sú údaje o daňovníkoch očistené od neaktívnych alebo zdvojených záznamov, či sa identifikovali neaktívne záznamy a či systém informačných technológií poskytuje o daňovníkoch zamestnancom v prvej línii úplný prehľad údajov a cenné výstupy pre opatrenia riadenia. Ak sa údaje o daňovníkoch v priebehu rokov vôbec nezmenili, ak chýbajú informácie alebo nie sú dostupné, prípadne ak sú hodnoty nepravdepodobné, môže to značiť, že databáza registrácie na účely DPH je narušená alebo prinajmenšom nespoľahlivá.

(16)    Ďalšie dva členské štáty zaznamenali rovnaký trend ako Rumunsko, pokiaľ ide o zamietnuté registrácie v rokoch 2016 až 2019: Bulharsko (z 22,8 % na 11,1 %) a Spojené kráľovstvo (z 11,8 % na 4,4 %). Zatiaľ čo výpadok príjmov z DPH sa v Rumunsku odhaduje na > 33 %, odhadovaný výpadok v Bulharsku predstavuje 10 % a v Spojenom kráľovstve 12 %.

(17)    Európsky dvor audítorov, Osobitná správa č. 12/2019 https://op.europa.eu/webpub/eca/special-reports/e-commerce-12-2019/sk . V neprestajnej snahe o modernizáciu DPH pri cezhraničnom elektronickom obchode sa zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta od 1. júla 2021 rozšíril aj na všetky cezhraničné transakcie. Vychádza sa pritom z úspešného spustenia jedného daňového priznania k DPH pre digitálne služby B2C v roku 2015, ktoré sa označuje ako daňové priznanie v rámci úpravy MOSS.

(18)    Podniky so sídlom v EÚ, ktoré by si chceli zvoliť online platformu MOSS, sa musia zaregistrovať v krajine, v ktorej majú sídlo alebo svoje ústredie. Podniky so sídlom mimo EÚ môžu využívať systém MOSS členského štátu, v ktorom majú stále prevádzkarne. V rámci celej EÚ je v systéme MOSS povolená len jedna registrácia za spoločnosť.

(19)    Európsky dvor audítorov v osobitnej správe č. 12/2019 vydal odporúčanie, aby členské štáty do konca roku 2020 „vykonávali potrebné kontroly, keď dostanú žiadosť o registráciu v rámci úpravy mimo EÚ v systéme MOSS“ a „zvýšili svoju kontrolnú činnosť obchodníkov MOSS“.

(20)    V rámci programu Fiscalis 2020 Komisia zriadila „skupinu pre oblasť informačných technológií“ (FPG/037) s cieľom premietnuť jasný záujem o spoluprácu v oblasti informačných technológií medzi členskými štátmi do nového spôsobu spolupráce smerom k efektívnejšiemu a účinnejšiemu poskytovaniu systémov informačných technológií. Skupina umožnila členským štátom získať informácie o súčasných a budúcich aktivitách v oblasti informačných technológií, podporiť spoluprácu členských štátov v oblasti informačných technológií a spustiť nové spoločné projekty a iniciatívy v oblasti informačných technológií.

(21)       https://www.imf.org/external/pubs/ft/tnm/2010/tnm1017.pdf .

(22)    Niektoré členské štáty uviedli, že umožňujú platby DPH v hotovosti v prípade určitých malých súm.

(23)       https://play.google.com/store/apps/details?id=pt.gov.portaldasfinancas.servicos.pagimp.app&hl=en&gl=US .

(24)    Belgicko, Dánsko, Nemecko, Francúzsko, Luxembursko a Švédsko nesprístupnili minimálne údaje potrebné na výpočet podielu nedoplatkov DPH.

(25)    Zber informácií (aktivita podobná aktivite „poznaj svojho klienta“) sa používa nielen na identifikáciu počiatočných rizík nedodržiavania súladu s predpismi a potvrdenie týchto rizík, ale aj na posúdenie výskytu a výsledku (straty príjmov), ktoré možno pripísať konkrétnym rizikám, a na rozpoznanie a opravu bežných chýb daňovníkov a nesprávnych interpretácií práva v oblasti DPH.

(26)    Údaje sú dostupné pre 23 z 28 členských štátov (okrem Nemecka, Francúzska, Luxemburska, Holandska a Spojeného kráľovstva). Keďže však štyri z týchto členských štátov (Nemecko, Francúzsko, Holandsko a Spojené kráľovstvo) tieto údaje nesprístupnili pre predchádzajúcu správu, výsledky sú porovnateľné s predchádzajúcim obdobím.

(27)     https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/coronovirus_policy_measures_16_november.pdf .

(28)     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:52014SC0038&from=EN  

(29)    Adresy webových stránok poskytli daňové správy a boli overené v septembri 2020.

(30)    Niektoré aspekty DPH súvisia s konkrétnou organizáciou a kompetenciami Spolkovej republiky Nemecko. Určité daňové úrady (napr. daňový úrad Berlin-Neukölln) majú hlavnú právomoc vo vzťahu k predávajúcim, ktorí nie sú usadení v Nemecku. Na účely tejto správy sme navštívili webové stránky orgánov v Mníchove a Berlíne.

(31)    Len v angličtine/írčine.