EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu8. 3. 2022

COM(2022) 108 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

REPowerEU: spoločné európske pravidlá pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu

ÚVOD

Ešte nikdy predtým neboli argumenty v prospech rýchleho prechodu na čistú energiu také silné a presvedčivé ako po invázii Ruska na Ukrajinu. EÚ dováža až 90 % svojej spotreby plynu, pričom Rusko zabezpečuje viac ako 40 % celkovej spotreby plynu v EÚ. Z Ruska sa dováža aj 27 % ropy a 46 % uhlia.

Podiel na dovoze zemného plynu do EÚ, 2021

Zdroj: Európska komisia

EÚ musí byť pripravená na akýkoľvek scenár. Svoju nezávislosť od ruského plynu môže dosiahnuť ešte pred koncom tohto desaťročia. Čím skôr a čím razantnejšie diverzifikujeme naše dodávky, urýchlime zavádzanie technológií zelenej energie a znížime svoju potrebu energie, tým skôr budeme môcť nahradiť ruský plyn. V tomto oznámení sa uvádzajú nové opatrenia, ktoré majú zvýšiť výrobu zelenej energie, diverzifikovať dodávky a znížiť dopyt, pričom pozornosť sa zameriava najmä na plyn, ktorý významne ovplyvňuje trh s elektrinou a pre ktorý je globálny trh menej likvidný. Oblasť pozornosti možno rozšíriť aj na postupné ukončenie závislosti od ruskej ropy a uhlia, pre ktoré má EÚ k dispozícii širšiu škálu potenciálnych dodávateľov.

Urýchlenie zelenej transformácie zníži emisie, obmedzí závislosť od dovážaných fosílnych palív a ochráni pred prudkým nárastom cien. Zvyšovaním cien fosílnych palív sú obzvlášť tvrdo zasiahnutí energeticky chudobní alebo zraniteľní odberatelia v domácnostiach, ktorí vynakladajú značnú časť svojich celkových príjmov na účty za energiu 1 , v dôsledku čoho sa prehlbujú rozdiely a nerovnosť v EÚ. Podniky, a to najmä v energeticky náročných priemyselných odvetviach, ako aj odvetvie agropotravinárstva čelia vyšším výrobným nákladom.

Poskytovanie cenovo dostupnej, bezpečnej a čistej energie pre podniky a domácnosti si vyžaduje rozhodné opatrenia, počnúc okamžitým utlmením cien a uskladnením plynu na nasledujúcu zimu. 

I.Reakcia na mimoriadnu situáciu

Veľmi vysoké ceny energie poškodzujú hospodárstvo Európska centrálna banka pred inváziou odhadovala, že šoky v cenách energie znížia rast HDP v roku 2022 približne o 0,5 percentuálneho bodu. Pretrvávajúce vysoké ceny energie pravdepodobne povedú k nárastu chudoby a budú mať vplyv na konkurencieschopnosť podnikov. Najmä energeticky náročné priemyselné odvetvia čelia vyšším výrobným nákladom 2 . Vysoké ceny energie vedú aj k zvyšovaniu cien iných komodít, najmä potravín. Vyššie ceny energie v kombinácii s vyššími cenami za dopravu a potraviny by ešte umocnili tlak na domácnosti s nízkymi príjmami a zvýšili by riziko chudoby.

Súbor nástrojov Komisie 3 z októbra 2021 pomohol zmierniť vplyv vysokých cien energie. Uplatňovanie týchto opatrení by malo pokračovať tak dlho, ako to bude potrebné.

Pri hľadaní východísk zo súčasnej mimoriadnej situácie Komisia posúdi všetky možné alternatívy núdzových opatrení, ktoré by mohli obmedziť efekt premietnutia cien plynu do cien elektriny, ako je napr. stanovenie dočasných cenových limitov. Bezodkladne bude viesť konzultácie so všetkými relevantnými aktérmi a v nasledujúcich týždňoch predstaví alternatívy.

Komisia posúdi aj možnosti, ako optimalizovať koncepciu trhu s elektrinou, aby bolo možné využívať výhody nízkonákladovej energie. Prihliadať bude pritom na záverečnú správu Agentúry Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) a na iné úvahy týkajúce sa fungovania trhu s elektrinou a výhod, resp. nevýhod alternatívnych mechanizmov stanovovania cien energie. Nadviaže na to primeranými opatreniami, ktorých cieľom bude udržať cenovú dostupnosť elektriny bez narušenia dodávok a ďalších investícií do zelenej transformácie.

1.1.Utlmovanie maloobchodných cien a podporovanie ťažko zasiahnutých podnikov

Komisia potvrdzuje, že v záujme ochrany spotrebiteľov a nášho hospodárstva možno uplatniť reguláciu cien a mechanizmy prenosu. Právny rámec upravujúci trh s elektrinou, a najmä článok 5 smernice o elektrine 4 , umožňuje, aby členské štáty v súčasnej výnimočnej situácii stanovovali maloobchodné ceny pre domácnosti a mikropodniky. 

Komisia poskytuje podrobné usmernenie v prílohe 1 k tomuto oznámeniu, ktoré má členským štátom pomôcť navrhnúť schémy pre regulované ceny. To by mohlo byť sprevádzané stimulmi motivujúcimi k energetickej efektívnosti a úsporám v snahe znížiť účty za energiu.

Pravidlá štátnej pomoci EÚ ponúkajú členským štátom možnosť poskytnúť podnikom a poľnohospodárom zasiahnutým vysokými cenami energie krátkodobú úľavu, a pomôcť im tak obmedziť expozíciu voči volatilite cien energie. Napríklad podľa usmernení o záchrane a reštrukturalizácii 5 môžu členské štáty poskytovať dočasnú úľavu podnikom, ktoré z dôvodu súčasných vysokých cien energie čelia nedostatku likvidity, a to bez ohľadu na veľkosť týchto podnikov. Uvedeným prípadom sa bude Komisia venovať prioritne, pričom osobitnú pozornosť bude venovať plynárenským podnikom a sprostredkovateľom, ktorí v dôsledku prerušenia zmluvného plnenia čelia zvýšeným nákladom na zabezpečenie dodávky plynu.

Usmernenia o štátnej pomoci v súvislosti so systémom EÚ na obchodovanie s emisiami 6 umožňujú členským štátom osobitne podporovať tie odvetvia, ktoré sú najviac vystavené riziku úniku uhlíka v dôsledku nepriamych nákladov na emisie. Pravidlá štátnej pomoci 7 v odvetví poľnohospodárstva umožňujú investičnú pomoc v oblasti udržateľnej energie. Uvedené pravidlá sú momentálne predmetom revízie a Komisia 8 v rámci verejnej konzultácie navrhuje rozšíriť možnosti poskytovania podpory pre poľnohospodárov.

Komisia je pripravená v plnej miere využiť flexibilitu, ktorú jej ponúka súbor nástrojov štátnej pomoci, aby umožnila členským štátom podporovať podniky a odvetvia vážne zasiahnuté súčasným geopolitickým vývojom. V snahe umožniť členským štátom napraviť vážne poruchy fungovania hospodárstva, ktoré sú následkom vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine, začne Komisia čoskoro viesť s členskými štátmi konzultácie o potrebe a rozsahu pôsobnosti nového a samostatného dočasného krízového rámca. 9 Takýto rámec by napríklad mohol umožniť podporu na zvyšovanie likvidity pre všetky podniky, ktoré sú priamo alebo nepriamo zasiahnuté krízou, ako aj pomoc pre podniky 10 najmä pre energeticky náročných odberateľov, s cieľom čiastočne kompenzovať zvýšenie ich nákladov na energiu v dôsledku cenového šoku vyvolaného ruskou inváziou. Komisia viedla s členskými štátmi aj konzultácie o cielených zmenách usmernení o štátnej pomoci v súvislosti s ETS, najmä s cieľom rozšíriť zoznam oprávnených odvetví a zároveň zabezpečiť posilnenie stimulov, ktoré by ich motivovali k zlepšeniu energetickej efektívnosti a/alebo dekarbonizácii výroby, ako aj obmedziť narušenie hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi.

Aby bolo možné takéto núdzové opatrenia financovať, členské štáty môžu zvážiť zavedenie dočasných daňových opatrení, ktoré sa budú uplatňovať na neočakávané príjmy. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu by sa vďaka takýmto fiškálnym opatreniam zacieleným na vysoké výnosy mohlo v roku 2022 sprístupniť až 200 mld. EUR, ktoré by čiastočne kompenzovali vyššie účty za energiu 11 . Takéto opatrenia by nemali byť retroaktívne, mali by byť však technologicky neutrálne a výrobcom elektriky by mali umožniť pokryť svoje náklady, pričom by mali chrániť dlhodobé signály trhu a signály o cene uhlíka. V prílohe 2 sú uvedené podmienky, ktoré by mali uvedené nástroje spĺňať. Členské štáty môžu zároveň použiť vyššie príjmy z ETS, než sa pôvodne očakávalo. Príjmy z obchodovania s emisnými kvótami EU ETS dosiahli od 1. januára 2021 do 28. februára 2022 výšku takmer 30 mld. EUR 12 . 

Komisia vo svojom oznámení o fiškálnych usmerneniach na rok 2023 pripomenula, že „všeobecná úniková doložka“ Paktu stability a rastu sa bude uplatňovať aj v roku 2022, čo členským štátom umožní, aby za súčasných výnimočných okolností prijímali výnimočné opatrenia.

1.2.Príprava na nasledujúcu zimu zabezpečením uskladnenia dostatočného množstva plynu

Do konca tohtoročnej zimy sú zabezpečené dostatočné dodávky plynu, a to aj v prípade úplného prerušenia dodávok z Ruska.

S cieľom dobre sa pripraviť na nasledujúce zimné obdobie je potrebné, aby sa s napĺňaním zásobníkov plynu v celej EÚ začalo už teraz. Počas vykurovacej sezóny znižujú zásoby potrebu dovozu ďalšieho objemu plynu. Zásoby pomáhajú absorbovať šoky na strane dodávok. Zo zásobníkov plynu sa pokrýva 25 % - 30 % spotreby plynu v zime. Úroveň naplnenosti zásobníkov sa ukázala byť mimoriadne nízka v tých zariadeniach, ktoré vlastnia subjekty z tretích krajín (t. j. spoločnosť Gazprom). Prevádzkovatelia prenosovej sústavy by mali zároveň koordinovať opatrenia zamerané na aktualizáciu a optimalizáciu dostupných kapacít v sieti v prípade zníženia alebo zastavenia toku a tlaku z východu.

Komisia predloží do apríla legislatívny návrh, ktorý má zabezpečiť primeranú ročnú úroveň uskladnenia plynu 13 . Na základe tohto návrhu sa bude vyžadovať, aby boli existujúce zásobníky na území EÚ naplnené každý rok do 1. októbra aspoň na 90 % svojej kapacity. V snahe zatraktívniť uskladňovanie pre účastníkov trhu Komisia navrhne, aby sa zľava zvýšila až na úroveň 100 % s cieľom stimulovať k opätovnému napĺňaniu zásobníkov.

Politika EÚ v oblasti uskladňovania plynu zabezpečí spravodlivosť a umožní inteligentné využívanie existujúcej infraštruktúry, čím sa zníži potreba novej infraštruktúry, keďže nie všetky členské štáty majú na svojom území podzemné zásobníky. V právnom návrhu sa stanoví mechanizmus, ktorý zabezpečí spravodlivé rozdelenie nákladov na bezpečnosť dodávok. Výhody, ktoré prináša zaručenie vysokej úrovne naplnenosti zásobníkov z hľadiska hodnoty poistenia sa proti rizikám v oblasti bezpečnosti dodávok a z hľadiska účinkov tlmenia cien v zimnom období, sa totiž neobmedzujú na krajinu, v ktorej sa zásobník nachádza. Prepojovacie vedenie zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní neprerušeného toku energie v celej EÚ. Ak by bola potrebná nová infraštruktúra, mala by byť kompatibilná s vodíkom.

Vzhľadom na súčasné geopolitické prostredie Komisia počíta s tým, že v tomto právnom návrhu sa budú zásobníky plynu považovať za kritickú infraštruktúru a že sa zavedú ustanovenia, ktoré obmedzia riziká pre plynárenskú infraštruktúru vyplývajúce z vlastníctva. Členské štáty budú musieť požiadať regulačný orgán alebo iný príslušný orgán určený členským štátom o to, aby potvrdil, že vlastníctvo osobou alebo osobami z tretej krajiny neohrozuje bezpečnosť dodávok. Takéto posúdenie sa bude musieť vykonať pre všetkých súčasných a budúcich prevádzkovateľov zásobníkov. V krátkodobom horizonte by mali členské štáty až do ukončenia legislatívneho procesu konať tak, ako by sa už právne predpisy uplatňovali, a mali by teda prijať opatrenia, ktoré zabezpečia opätovné naplnenie zásobníkov pred nasledujúcou zimou. Okrem toho musia uzavrieť dohody o solidarite, ako sa stanovuje v existujúcom nariadením o bezpečnosti dodávok plynu 14 . Vzhľadom na súčasný kontext by tak mali urobiť bezodkladne.

V snahe stimulovať opätovné napĺňanie zásobníkov môžu členské štáty poskytovať dodávateľom pomoc podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, a to napríklad formou záruk („dvojsmerné rozdielové zmluvy“).

Komisia môže operácie opätovného napĺňania zásobníkov koordinovať, a to napríklad spoločným obstarávaním, zhromažďovaním objednávok a párovaním dodávok. Spoločná európska platforma pre uzatváranie zmlúv o dodávkach plynu na základe dvojstranných rokovaní s hlavnými výrobcami plynu by pomohla diverzifikácii a inteligentnému riadeniu rizika, čím by sa zaistila bezpečnosť dodávok za priaznivých podmienok pre všetkých kupujúcich v celej EÚ.

Komisia takisto pokračuje vo vyšetrovaní na trhu s plynom v reakcii na obavy týkajúce sa možného narušenia hospodárskej súťaže spoločnosťami, ktoré pôsobia na európskom trhu s plynom, najmä ruským dodávateľom plynu – spoločnosťou Gazprom. Táto spoločnosť vykazuje nezvyčajné obchodné správanie; priemerná naplnenosť zásobníkov v EÚ, ktoré prevádzkuje Gazprom, dosahuje úroveň 16 %, zatiaľ čo pri ostatných zásobníkoch je to 44 %. Komisia v súčasnosti prednostne vyšetruje všetky obvinenia z možného protisúťažného obchodného správania zo strany Gazpromu a zhromažďuje ďalšie informácie od relevantných hráčov na trhu.

Komisia naďalej spolupracuje so susedmi a partnermi na západnom Balkáne a v Energetickom spoločenstve, ktorí sú rovnako ako EÚ závislí od fosílnych palív a vystavení prudkému nárastu cien a ktorí sa zaviazali k rovnakým dlhodobým klimatickým cieľom. Pokiaľ ide o Ukrajinu, Moldavsko a Gruzínsko, EÚ je v prípade potreby pripravená podporiť ich pri zabezpečovaní dodávok spoľahlivej a udržateľnej energie. Súčasné úsilie o zabezpečenie núdzovej synchronizácie ukrajinskej a moldavskej elektrizačnej sústavy s kontinentálnou európskou sústavou je jasným dôkazom tohto záväzku.

II.REPower EU: odstránenie našej závislosti od ruských fosílnych palív

K postupnému ukončeniu našej závislosti od fosílnych palív z Ruska môže dôjsť ešte pred rokom 2030. Na tento účel Komisia navrhuje plán REPowerEU, ktorý zvýši odolnosť energetického systému v celej EÚ a ktorý sa bude opierať o dva piliere:

·diverzifikáciu dodávok plynu vďaka väčšiemu dovozu LNG a dovozu plynovodmi od neruských dodávateľov a vyššiemu objemu biometánu a vodíka,

·rýchlejšie znižovanie našej závislosti od fosílnych palív na úrovni domácností, budov a priemyslu, ako aj na úrovni energetického systému podporou zvyšovania energetickej efektívnosti, zvyšovaním podielu obnoviteľných zdrojov energie a odstraňovaním úzkych miest v infraštruktúre.

Vykonanie návrhov v rámci nášho balíka Fit for 55 v plnom rozsahu by znížilo našu spotrebu plynu do roku 2030 o 30 %, teda o 100 mld. m3. Spolu s ďalšou diverzifikáciou plynu a väčším využívaním obnoviteľných plynov majú úspory energie dosiahnuté v predstihu a elektrifikácia potenciál spoločne zabezpečiť aspoň ekvivalent 155 mld. m3 plynu dovážaného z Ruska.

Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti je teraz oveľa dôležitejšia ako kedykoľvek predtým a mala by sa uplatňovať vo všetkých odvetviach a politikách, pričom opatrenia zamerané na reakciu strany spotreby by mali doplniť opatrenia prijaté na strane dodávok.

Vzhľadom na okolnosti by spoluzákonodarcovia mohli zároveň zvážiť ambicióznejšie nastavenie návrhov v rámci balíka FIR for 55, t. j. stanovenie vyšších cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov alebo energetickej efektívnosti či ich skoršiu realizáciu.

*pri všetkých údajoch ide len o odhady

Komisia je pripravená navrhnúť plán REPowerEU hneď, ako v dialógu s členskými štátmi určí najvhodnejšie projekty a reformy na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a úrovni EÚ. Plán bude vychádzať z národných energetických a klimatickým plánov a ich aktualizácie, z existujúcich plánov obnovy a odolnosti, operačných programov politiky súdržnosti, ako aj z ďalších relevantných plánov a potrieb v oblasti odolnosti proti zmene klímy. Prednosť by mali dostať projekty zamerané na dokončenie vnútorného trhu s energiou, ako aj projekty s významným cezhraničným rozmerom , napr. kritické prepojenie medzi Portugalskom, Španielskom a Francúzskom a medzi Bulharskom a Gréckom. Takéto projekty zlepšia prepojenie európskych plynárenských a elektrizačných sietí a ďalšej infraštruktúry a plne zosynchronizujú naše energetické sústavy, napr. medzi pobaltskými štátmi a európskou kontinentálnou sieťou. Plány členských štátov by sa mali opierať o regionálne analýzy. Podobne ako v prípade plánov obnovy a odolnosti by Komisia aj tu poskytovala podporu a technickú pomoc prostredníctvom Nástroja technickej podpory. Potreby financovania budú posúdené na základe komplexného zmapovania potrieb členských štátov, ako aj cezhraničných investičných potrieb. Na tento účel by sa mali mobilizovať všetky zdroje a nástroje, ktoré sú dostupné na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ, pričom verejné financovanie by malo byť koncipované tak, aby prilákalo súkromné investície.

2.1. Diverzifikácia dodávok plynu

2.1.1 LNG a dovoz plynovodmi

Bezprecedentná dodávka LNG do EÚ v januári 2022 zaistila bezpečnosť dodávok plynu na túto zimu. EÚ by mohla každoročne dovážať o 50 mld. m3 LNG viac (napr. z Kataru, USA, Egypta a západnej Afriky). Diverzifikáciou zdrojov plynu dovážaného plynovodmi (napr. Azerbajdžan, Alžírsko a Nórsko) by sa dal objem plynu dovážaného z Ruska každoročne znížiť o ďalších 10 mld. m3.

Prioritou Komisie bude posúdiť, či si plynárenská infraštruktúra a prepojenia, ktoré sú pripravené na vodík, vyžadujú nejaké opatrenia alebo investície, aby bolo možné odstrániť úzke miesta, ktoré bránia plnému využívaniu kapacity LNG v EÚ.

Diverzifikáciou dodávok EÚ zároveň posilňuje svoje medzinárodné partnerstvá. Komisia bude i naďalej diskutovať v rámci G7, ako aj s hlavnými globálnymi nákupcami plynu (Japonsko, Južná Kórea, Čína a India) o strednodobom vývoji na trhu.

2.1.2 Posilnenie výroby biometánu v EÚ

Zdvojnásobením cieľa, ktorý je v balíku Fit for 55 stanovený pre biometán, by sa do roku 2030 podarilo ročne vyrobiť 35 mld. m3 tejto komodity. Z tohto dôvodu by mali členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP nasmerovať financovanie do biometánu vyrobeného z udržateľných zdrojov biomasy, a to najmä z poľnohospodárskeho odpadu a zvyškov.

2.1.3. Akcelerátor pre vodík

Ďalších 15 mil. ton obnoviteľného vodíka nad rámec 5,6 mil. ton, s ktorými sa počíta v balíku Fit for 55, môže do roku 2030 každoročne nahradiť 25 – 50 mld. m3 plynu dovážaného z Ruska. Tento objem by pozostával z ďalších 10 mil. ton dovezeného vodíka a ďalších 5 mil. ton vodíka vyrobeného v Európe, čím by sa presiahli ciele vodíkovej stratégie EÚ a maximalizovala by sa domáca výroba vodíka 15 . Svoju úlohu pri nahrádzaní zemného plynu zohrávajú aj iné formy bezfosílneho vodíka, najmä vodík z jadrovej energie.

Komisia bude ďalej pracovať na tvorbe regulačného rámca, aby podporila európsky trh s vodíkom a vybudovanie integrovanej plynárenskej a vodíkovej infraštruktúry, zásobníkov vodíka a prístavnej infraštruktúry. Nová cezhraničná infraštruktúra by mala byť kompatibilná s vodíkom. Posudzovanie notifikácií štátnej pomoci pre vodíkové projekty bude pre Komisiu prioritou. Komisia sa zaväzuje, že proces posudzovania prvých dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu v oblasti vodíka ukončí do 6 týždňov od predloženia úplnej notifikácie zúčastnenými členskými štátmi. Spoločným cieľom by malo byť umožniť, aby bolo toto posudzovanie ukončené do leta.

Komisia bude okrem toho podporovať pilotné projekty v susedstve EÚ zamerané na výrobu a prepravu obnoviteľného vodíka, počnúc stredozemským partnerstvom pre zelený vodík. Zároveň bude spolupracovať s partnermi na uzavretí partnerstiev pre zelený vodík a s priemyslom na vytvorení globálneho európskeho mechanizmu pre vodík, ktorý má zlepšiť prístup členských štátov k cenovo dostupnému obnoviteľnému vodíku. 

2.2 Rýchlejšie znižovanie našej závislosti od fosílnych palív

2.2.1. Využívanie solárnej a veternej energie a tepelných čerpadiel

V balíku Fit for 55 sa predpokladá, že objem fotovoltickej a veternej kapacity EÚ sa do roku 2025 zdvojnásobí a do roku 2030 dokonca strojnásobí, čím sa do roku 2030 zníži ročná spotreba plynu o 170 mld. m3.

Urýchlením zavádzania strešných solárnych fotovoltických systémov s kapacitou až 15 TWh v tomto roku by EÚ mohla ušetriť ďalšie 2,5 mld. m3 plynu. Komisia predloží v júni oznámenie o solárnej energii, ktorého cieľom bude pomôcť využiť potenciál solárnej energie ako hlavného obnoviteľného zdroja energie v EÚ. Na základe analýzy súčasného stavu solárnej energie v EÚ sa v solárnej stratégii navrhne vytvorenie Európskej iniciatívy pre strešné solárne inštalácie, v rámci ktorej sa identifikujú prekážky, navrhnú opatrenia na urýchlenie ich zavádzania a zabezpečí sa, aby mohla verejnosť v plnej miere využívať výhody, ktoré prináša solárna energia vyrobená strešnými inštaláciami.

Komisia pomôže ďalej rozvíjať hodnotový reťazec pre solárnu a veternú energiu a pre tepelné čerpadlá, ktorý zvyšuje konkurencieschopnosti EÚ a pomáha odstraňovať strategickú závislosť. Ak to bude na prilákanie dostatočných súkromných investícií potrebné, súčasťou opatrení bude aj nasmerovanie finančných prostriedkov EÚ do technológií novej generácie, a to mobilizáciou prostriedkov z programu InvestEU alebo z členských štátov. Osobitná pozornosť by sa venovala urýchleniu investícií do rekvalifikácie a zlepšovania zručností pracovnej sily, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri podpore procesu transformácie.

Komisia, členské štáty a priemysel by mali naďalej pozorne monitorovať dodávky kritických a iných surovín, podporovať strategické partnerstvá v záujme zabezpečenia dodávok a v prípade potreby zvážiť prijatie ďalších opatrení, ako je vytváranie strategických zásob.

Pri zdvojnásobení plánovaného ročného tempa zavádzania tepelných čerpadiel v prvej polovici tohto obdobia by v EÚ bolo možné nainštalovať v nasledujúcich piatich rokoch 10 miliónov tepelných čerpadiel. Každých 10 miliónov tepelných čerpadiel nainštalovaných v domácnostiach by ušetrilo 12 mld. m3 plynu. Urýchlenie procesu zavádzania tepelných čerpadiel na trh si bude vyžadovať rýchle rozšírenie celého dodávateľského reťazca. Tento proces bude sprevádzaný realizáciou opatrení na podporu obnovy budov a modernizácie systémov diaľkového vykurovania.

Okrem projektov zameraných na domácnosti a budovy by dodávky energie vyrobenej z veterných, solárnych a iných nízkouhlíkových zdrojov takisto viedli k zníženiu našej závislosti od plynu. 

2.2.2. Dekarbonizácia priemyslu

Plán REPowerEU by mohol urýchliť zavádzanie inovačných riešení založených na využívaní vodíka a nákladovo konkurencieschopnej elektriny z obnoviteľných zdrojov v priemyselných odvetviach. Komisia by urýchlila aktiváciu inovačného fondu, aby podporila prechod na elektrifikáciu a vodík, a to aj prostredníctvom celoeurópskej schémy rozdielových zmlúv o uhlíku, a aby posilnila výrobné kapacity EÚ pre inovačné zariadenia s nulovými a nízkymi emisiami uhlíka, ako sú elektrolyzéry a solárne/veterné technológie novej generácie a iné technológie.

2.2.3. Umožnenie rýchlejšieho povoľovacieho procesu

Predpokladom urýchlenia realizácie projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov je zjednodušenie a skrátenie povoľovacieho procesu. Zdĺhavé administratívne postupy boli označené za jednu z hlavných prekážok pre investície do obnoviteľných zdrojov energie a súvisiacej infraštruktúry. To by mala vyriešiť úplná a rýchla transpozícia platnej smernice o energii z obnoviteľných zdrojov 16 , vykonanie príslušných reforiem a opatrení, ktoré členské štáty uviedli vo svojich plánoch obnovy a odolnosti, ako aj ustanovenia o povoľovaní infraštruktúry v revidovanom rámci TEN-E 17 .

Komisia vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že plánovanie, výstavba a prevádzka zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ich pripojenie do siete a samotná sieť sa budú považovať za projekty, ktoré sú v nadradenom verejnom záujme a v záujme verejnej bezpečnosti, a že ako také budú v procese plánovania a schvaľovania oprávnené na najvýhodnejší postup.

Členské štáty by mali urýchlene zmapovať, posúdiť a zabezpečiť dostupné oblasti na pevnine a mori, ktoré sú vhodné pre projekty zamerané na energiu z obnoviteľných zdrojov, pričom by mali prihliadať na svoje národné energetické a klimatické plány, príspevok k dosahovaniu revidovaného cieľa v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030, ako aj na iné relevantné faktory, ako dostupnosť zdrojov, sieťová infraštruktúra a ciele stratégie EÚ v oblasti biodiverzity. Komisia v rámci pripravovaných predpisov o obnove prírody navrhne, aby členské štáty pri príprave národných plánov plnenia cieľov v oblasti obnovy zohľadnili ohraničené a jasne vymedzené oblasti, ktoré sú obzvlášť vhodné („vhodné oblasti“), a aby sa v maximálnej možnej miere vyhýbali environmentálne cenným územiam. V záujme urýchlenia realizácie projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov môžu členské štáty využiť preskúmanie svojich plánov podľa smernice o námornom priestorovom plánovaní.

V máji uverejní Komisia odporúčanie o rýchlom povoľovaní projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a bude pracovať na tom, aby podporila využitie akejkoľvek flexibility, ktorú ponúkajú právne predpisy EÚ, a aby odstránila zostávajúce prekážky bez ohľadu na ich pôvod.

Komisia predloží aj usmernenie o tom, kedy a ako bude potrebné zaviesť regulačné mechanizmy, aby bolo možné otestovať inovačné technológie, produkty alebo služby, ktoré podporia koexistenciu využívania obnoviteľných zdrojov energie a ochrany životného prostredia. Zámerom tohto usmernenia bude stanoviť hranice regulačných mechanizmov, t. j. vymedziť časový rámec, územie a nepretržitý regulačný dohľad, aby sa minimalizovali akékoľvek riziká.

Komisia a skupina EIB sa v priebehu roka 2022 dohodnú na mechanizmoch financovania, ktoré budú najvhodnejšie na podporu rozvoja zmlúv o nákupe elektriny v Európe, čo je už možné v rámci programu Programu InvestEU. Bude to zahŕňať aj uľahčenie prístupu k takýmto zmluvám pre nových odberateľov, ako sú MSP.

Záver

Vývoj na trhu s energiou zaznamenaný v posledných mesiacoch, a najmä dramatická zmena našej bezpečnostnej situácie, ku ktorej došlo v posledných týždňoch, si vyžadujú rázne urýchlenie prechodu na čistú energiu, a teda aj posilnenie energetickej nezávislosti Európy.

Potrebné sú okamžité opatrenia, ktoré zmiernia vplyv vysokých cien na domácnosti, poľnohospodárov, podniky a priemysel.

Ukončenie závislosti od ruských fosílnych palív urýchli zmenu energetického mixu v členských štátoch, čo by sa malo prejaviť na fungovaní trhu s elektrinou.

Európska politika v oblasti uskladňovania plynu zlepší pripravenosť na nasledujúcu zimu a ďalšie obdobie. Spoločné a koordinované opatrenia sú najlepšou reakciou na nepredvídané výzvy, ktorým momentálne čelíme.

Komisia je pripravená vypracovať v spolupráci s členskými štátmi do leta plán REPowerEU, ktorý podporí diverzifikáciu dodávok energie, urýchli prechod na energiu z obnoviteľných zdrojov a zlepší energetickú efektívnosť. Tým by sa urýchlilo postupné ukončovanie dovozu ruského plynu, ako aj závislosti od fosílnych palív, čo je zo strednodobého hľadiska najlepšia poistka proti cenovým šokom, keďže by došlo k urýchleniu zelenej transformácie EÚ s osobitným zameraním na cezhraničné a regionálne potreby. Potreba väčšej bezpečnosti dodávok dáva cieľom Európskej zelenej dohody nový impulz.

(1)    Pozri   správu zo seminára o energetickej chudobe, ktorý bol zorganizovaný 9. novembra 2016 pre Výbor EP pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE), Gender perspective on access to energy in the EU (Rodový pohľad na prístup k energii v EÚ) , Gender and energy (Rodová príslušnosť a energetika) Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (europa.eu), a GFE-Gender-Issues-Note-Session-6.2.pdf (oecd.org).

(2)      Viac ako polovica závodov na výrobu hliníka a zinku v EÚ pracuje v súčasnosti so zníženou kapacitou alebo je dočasne zatvorených, EÚ dočasne stratila 650 000 ton kapacity primárneho hliníka, čo zodpovedá približne 30  % z jej celkovej kapacity. 

(3)      COM(2021) 660 final z 13. októbra 2021: Boj s rastúcimi cenami energie: súbor nástrojov pre opatrenia a podporu .

(4)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 125-199).

(5)      Oznámenie Komisie – Usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (Ú. v. EÚ C 249, 31.7.2014, s.1). Pomoc možno poskytovať formou podpory likvidity (úvery alebo záruky) maximálne počas 6 mesiacov v prípade veľkých podnikov v ťažkostiach, resp. až 18 mesiacov v prípade MSP. Príjemcom pomoci môžu byť aj podniky, ktoré nie sú v ťažkostiach, ak majú „akútny nedostatok likvidity z dôvodu výnimočných a nepredvídaných okolností“.

(6)    Usmernenia k niektorým opatreniam štátnej pomoci v súvislosti so systémom obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov po roku 2021 (Ú. v. EÚ C 317, 25.9.2020, s. 5).

(7)       Nariadenie Komisie (EÚ) č. 702/2014 z 25. júna 2014, ktorým sa určité kategórie pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach vyhlasujú za zlučiteľné s vnútorným trhom pri uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 193, 1.7.2014, s.1 – 75). Usmernenia o štátnej pomoci v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach na roky 2014 až 2020 (Ú. v. EÚ C 204, 1.7.2014, s. 1 – 97).

(8)       Verejná konzultácia o revidovaných pravidlách štátnej pomoci v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach .

(9)      Podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ

(10)      S výnimkou podnikov prepojených na fyzické osoby, ktoré sú zahrnuté na sankčný zoznam prijatý EÚ, alebo kontrolovaných takýmito osobami, a/alebo príjemcov kontrolovaných ruskými alebo bieloruskými právnymi subjektmi.

(11)      Desaťbodový plán na zníženie závislosti Európskej únie od ruského zemného plynu. 3. marec 2022, Medzinárodná agentúra pre energiu

(12)    Zatiaľ čo z finančných prostriedkov z ETS by sa malo v prvom rade podporovať ďalšie znižovanie emisií, a to najmä prostredníctvom investícií do opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti, energetickej transformácie a inovácií v oblasti čistých technológií, v článku 10 ods. 3 smernice o ETS (smernica 2009/29/ES) sa stanovuje, že členské štáty môžu použiť príjmy z ETS na poskytovanie finančnej podpory na riešenie sociálnych aspektov v domácnostiach s nižšími a strednými príjmami.

(13)      Povinnosť uskladňovania plynu je zavedená v 13 členských štátoch - BE, BG, DK, ES, FI, FR, HU, IT, LT, LV, PL, PT, SE. Ďalšie členské štáty, napr. DE, už oznámili, že majú v pláne takúto povinnosť zaviesť. 

(14)      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1938 z 25. októbra 2017 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 994/2010 (Ú. v. EÚ L 280, 28.10.2017, s. 1 – 56).

(15)      COM(2020) 301 final: Vodíková stratégia pre klimaticky neutrálnu Európu.

(16)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie)

(17)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009.

EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu8. 3. 2022

COM(2022) 108 final

PRÍLOHA

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

REPowerEU: spoločné európske pravidlá pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu

PRÍLOHA 1

Usmernenie o uplatňovaní článku 5 smernice o elektrine  
v súčasnej situácii

1.Úvod

Zámerom smernice o elektrine je využiť výhody integrovaného trhu na zabezpečenie dostupných a transparentných cien energie a nákladov pre spotrebiteľov, vysokej miery bezpečnosti dodávok a spravodlivého prechodu na udržateľný nízkouhlíkový energetický systém. Cieľom článku 5 je najmä zabezpečiť účinnú hospodársku súťaž v prospech spotrebiteľov a zároveň zaistiť ochranu energeticky chudobných a zraniteľných odberateľov elektriny v domácnosti. Obsahuje rámec pre výnimočné a časovo obmedzené uplatňovanie regulovaných cien, ktoré sa môžu zaviesť za vymedzených okolností – vrátane období výrazne vyšších cien energií. Aby sa zachovali stimuly pre energetickú efektívnosť a efektívny trh, regulačné opatrenia by mali zostať dočasné a mali by zahŕňať dobre vymedzený plán ich postupného odstraňovania.

Súčasná situácia na trhoch s energiou je taká, že môže byť potrebný zásah do stanovovania maloobchodných cien, aby členské štáty splnili svoje politické ciele a zabezpečili dostupné transparentné ceny energií a náklady na ne pre spotrebiteľov.

Cieľom tohto usmernenia je podporiť členské štáty pri navrhovaní takýchto opatrení, zabezpečiť, aby boli prínosom pre spotrebiteľov počas súčasnej krízy, a posilniť hospodársku súťaž v prospech spotrebiteľov v dlhodobom horizonte. Uvádzajú sa v ňom dôvody, prečo vysoké a volatilné veľkoobchodné ceny plynu a elektrickej energie môžu v súčasnosti obmedzovať hospodársku súťaž a poškodzovať odberateľov. Mohli by slúžiť ako základ pre členské štáty na určenie podmienok, za ktorých chcú využiť flexibilitu uvedenú v článku 5 vo vzťahu k cenovým zásahom na maloobchodnej úrovni.

V článku 5 sa stanovuje, že cenu nestanovuje vláda ani regulačný orgán, ale dodávatelia si môžu slobodne určovať cenu, za ktorú budú predávať svojim odberateľom. Dôvodom je, že na dobre fungujúcom trhu založenom na vzájomnom pôsobení ponuky a dopytu:

·majú spotrebitelia silné postavenie,

·dochádza k vysielaniu investičných signálov na trhu, ktoré podporujú strednodobú bezpečnosť dodávok a prechod na dekarbonizovaný systém,

·podporuje sa posun smerom k flexibilnej elektrizačnej sústave, najmä s účasťou strany spotreby,

·podporuje sa energetická efektívnosť a úspora energie, keďže cena energie je dôležitým signálom skutočnej hodnoty energie, a

·poskytuje sa spotrebiteľom väčší výber, keďže dodávatelia súťažia v snahe urobiť lepšiu ponuku založenú na cene a službách.

V článku 5 sa však tiež uznáva, že za určitých okolností môže byť potrebné sa od tejto všeobecnej zásady odchýliť. Členské štáty môžu zasahovať do stanovovania maloobchodných cien dodávateľmi (regulované ceny) v súlade s34:

·článkom 5 ods. 3, ktorý umožňuje členským štátom regulovať maloobchodné ceny dodávok pre energeticky chudobných alebo zraniteľných odberateľov elektriny v domácnosti za osobitných podmienok stanovených v článku 5 ods. 4 s cieľom zabezpečiť, aby mohli zaplatiť pokrytie svojich základných energetických potrieb,

·článkom 5 ods. 6, ktorý umožňuje zasahovať do stanovovania maloobchodných cien pre domácnosti a mikropodniky na určité prechodné obdobie s cieľom umožniť prechod na účinnú hospodársku súťaž medzi dodávateľmi.  Táto výnimka podlieha špecifickejším podmienkam stanoveným v článku 5 ods. 7, ktoré sa líšia od podmienok uplatniteľných na regulované maloobchodné ceny pre energeticky chudobných a zraniteľných spotrebiteľov. Z odôvodnenia 23 smernice o elektrine, v ktorom sa uvádza cieľ článku 5, vyplýva, že tento postup sa môže použiť na riešenie vplyvu situácií mimoriadne vysokých cien.

2.Dôvody zásahu do stanovovania cien v reakcii na súčasnú situáciu na trhu s energiami

Hoci presný vplyv sa bude v jednotlivých členských štátoch líšiť, existujú viaceré spôsoby, ako môže súčasná situácia na trhu s energiami – vyznačujúca sa vysokými a volatilnými veľkoobchodnými cenami plynu a elektriny – obmedziť hospodársku súťaž a poškodiť odberateľov, a to vrátane:

·upevnenia postavenia dominantných subjektov,

·pokračovania vo využívaní zdrojov energie s vysokými emisiami uhlíka,

·bránenia dodávateľom v prístupe k zaisťovacím produktom alebo dlhodobejším trhom, ktoré im umožňujú predkladať spotrebiteľom svoje ponuky,

·spôsobenia významného poškodenia spotrebiteľov spôsobom, ktorý pravdepodobne poškodí dlhodobejší vývoj na trhu, čím sa naruší hospodárska súťaž a energetická transformácia,

·prenášania zvyšovania cien a volatility na veľkoobchodnom trhu priamo na maloobchodné trhy – to by znamenalo, že maloobchodný trh nedokáže chrániť spotrebiteľov pred volatilnými cenami v tom zmysle, že títo spotrebitelia nemajú možnosť prispôsobiť svoj dopyt,

·zníženia počtu dodávateľov na trhu pod úroveň potrebnú na zabezpečenie účinnej hospodárskej súťaže na maloobchodnom trhu, a to v dôsledku súčasnej (veľkoobchodnej) situácie na trhu, ako aj

·preťaženia režimov dodávateľov poslednej inštancie.

3.Regulované maloobchodné ceny počas súčasného obdobia vysokých a volatilných cien energií

Po prvé, ak členské štáty už využili možnosť prijať opatrenia stanovené v článku 5 ods. 3 alebo článku 5 ods. 6, môžu v tom pokračovať aj počas súčasného obdobia. Môžu tiež zohľadniť vplyv súčasných vysokých a volatilných veľkoobchodných cien energie na všetky plány, ktoré pripravili na postupné ukončenie týchto zásahov na maloobchodnom trhu.

V súlade s odôvodnením 23 sú časovo obmedzené zásahy do maloobchodných cien počas súčasného výnimočného obdobia volatility dovolené aj vtedy, ak sa členský štát už dostal do situácie úplnej hospodárskej súťaže, či už v prípade všetkých alebo len určitej triedy odberateľov, a to aby sa splnili tieto ciele:

·zabezpečiť ochranu zraniteľných odberateľov a odberateľov elektriny v domácnosti počas obdobia výnimočne vysokých cien,

·zabezpečiť pokračovanie v prechode na úplnú hospodársku súťaž,

·zabrániť vážnemu narušeniu už dosiahnutej úrovne hospodárskej súťaže (z vyššie uvedených dôvodov).

4.Zabezpečenie toho, aby opatrenia spĺňali ciele energetickej politiky EÚ a smernice o elektrine

Ak členský štát reguluje maloobchodné ceny z dôvodu súčasného obdobia vysokých a volatilných cien, je dôležité, aby tento krok nenarušil plnenie širších cieľov energetickej politiky EÚ a smernice o elektrine. Medzi tieto ciele patrí vytvorenie konkurenčných trhov, posilnenie postavenia spotrebiteľov, zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie, pružný elektrický systém a väčšia energetická efektívnosť.

To možno zabezpečiť uplatnením testov stanovených v článku 5 ods. 7. Zaistí sa tým, že opatrenia budú navrhnuté tak, aby mohli dosiahnuť svoj cieľ, boli primerané tomuto cieľu a nezasahovali do normálneho fungovania trhu viac, než je nevyhnutné.

Z praktického hľadiska musia tieto opatrenia nevyhnutne zohľadňovať osobitné okolnosti, ktoré v súčasnosti prevládajú v súvislosti s vysokými a volatilnými veľkoobchodnými cenami energie, a celkový cieľ zabezpečiť dlhodobejší prechod na plne konkurenčný maloobchodný trh a uľahčiť energetickú transformáciu.

5.Kľúčové aspekty, ktoré treba zohľadniť pri tvorbe regulovaných maloobchodných cien

Regulované maloobchodné ceny by v súčasnej situácii mali poskytovať priestor na zabezpečenie toho, aby trhy mohli z dlhodobého hľadiska dobre fungovať pre spotrebiteľov. To znamená, že by ich mali sprevádzať opatrenia na dosiahnutie účinnej hospodárskej súťaže a metodika hodnotenia pokroku v súvislosti s týmito opatreniami. Najvhodnejšie opatrenia budú závisieť od konkrétnej situácie v každom členskom štáte a od konkrétnych výziev, ktorým čelia, pričom by mohli zahŕňať:

·opatrenia na posilnenie postavenia spotrebiteľov:

§opatrenia na umožnenie vlastnej spotreby a výroby,

§opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti na zníženie potreby energie, zvýšenie energetickej efektívnosti a zníženie vystavenia spotrebiteľov vplyvu volatility cien, ako aj

§využitie potenciálu flexibility na strane dopytu s cieľom reagovať na výkyvy v dopyte a ponuke, a to najmä s cieľom zabezpečiť, aby sa odberatelia mohli zúčastňovať na reakcii strany spotreby prostredníctvom agregácie,

·opatrenia na zabezpečenie toho, aby všetci dodávatelia pracovali obozretne a chránili záujmy spotrebiteľov,

·opatrenia na zabezpečenie toho, aby dodávatelia boli schopní predkladať ponuky na trhu, ktoré zodpovedajú potrebám spotrebiteľov:

§prístup dodávateľov k dlhodobým zmluvám na rovnakom základe,

§opatrenia na podporu účinného prístupu nových dodávateľov na veľkoobchodné trhy,

§opatrenia zamerané na dominantných výrobcov s cieľom sprístupniť forwardové zmluvy na spravodlivom základe (napr. za rovnakých podmienok, aké majú ich dodávatelia). Ak výrobcovia už predali forwardovú energiu prostredníctvom dlhodobých dohôd o nákupe energie alebo dvojstranných zmlúv, táto energia by mala byť vylúčená, ako aj

§odstránenie prekážok vstupu pre nových účastníkov.

V každom prípade by členské štáty mali zabezpečiť úplné a účinné vykonávanie kapitoly III smernice o elektrine s cieľom zabezpečiť posilnenie postavenia spotrebiteľov.

Táto metóda je potrebná na posúdenie pokroku dosiahnutého pri návrate k plne konkurenčným trhom.  Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, by bol plán s míľnikmi na odstránenie regulovaných cien:

·míľniky by sa mali spájať najmä so zmierňovaním vplyvu výnimočných podmienok ponuky a dopytu bez toho, aby sa očakával ich návrat na predkrízové úrovne. To by znamenalo, že návrat k plnej hospodárskej súťaži možno očakávať pri novej úrovni veľkoobchodných cien,

·plán by mal byť dostatočne jasný, aby umožnil účastníkom trhu plánovať vopred.

Minimalizácia možných nepriaznivých vplyvov regulovaných cien znamená aj zabezpečenie nediskriminačného zaobchádzania s dodávateľmi. To musí zahŕňať tieto prvky:

·dodávatelia by mali mať možnosť vypracovať iné ponuky, ktoré nebudú založené na regulovaných cenách,

·zmluvy s dynamickou cenou by týmto nemali byť dotknuté a spotrebitelia by mali byť naďalej schopní zvoliť si dynamické tarify,

·metodika by mala zabezpečiť, aby sa neupevnilo postavenie dominantných subjektov,

·regulovaná cena by nemala byť založená na elektrárňach jediného konkrétneho prevádzkovateľa. Ak však boli tieto elektrárne konkrétneho prevádzkovateľa v minulosti sprístupnené všetkým dodávateľom za nediskriminačných podmienok, táto skutočnosť by sa mohla zohľadniť,

·výber dodávateľa, na ktorého sa vzťahuje regulovaná cena, by mal byť transparentný a výberové konanie by malo byť založené na nediskriminačných kritériách výberu,

·ak sa dodávateľovi poskytne kompenzácia za poskytnutie ponúk za regulované náklady, sú k dispozícii dve možnosti:

§všetci dodávatelia by mali byť oprávnení poskytovať ponuky za regulovanú cenu na rovnakom základe. Načasovanie kompenzácie by malo zohľadňovať rôzne finančné dôsledky pre malých dodávateľov s cieľom chrániť ich pred neprimeraným zaťažením, ktoré by mohlo vyplynúť z povinnosti ponúkať elektrickú energiu za regulované ceny,

§dodávateľ by sa mal vybrať na základe otvoreného postupu, akým je napríklad verejná súťaž.

Regulované ceny by mali odrážať náklady – na úrovni, na ktorej sa môže vyskytnúť efektívna cenová súťaž. V tejto súvislosti by členské štáty mali zohľadniť tieto skutočnosti:

·metodika stanovovania regulovaných cien by mala byť plne kontrolovateľná,

·orgán, ktorý uplatňuje regulované ceny, by mal mať pre proces výpočtu prístup k potrebným informáciám týkajúcim sa štruktúry nákladov daného odvetvia,

·regulovaná cena by mala byť schopná pokryť účelne vynaložené náklady dodávateľov a mala by byť posúdená na základe objektívnych hospodárskych kritérií vrátane regulovaných alebo administratívnych nákladov,

·určenie primeranej referenčnej ceny pre náklady dodávateľov pri obstarávaní elektrickej energie je obzvlášť ťažké počas obdobia vysokých a volatilných cien. Je však dôležité, aby regulované ceny aj v prípade, že by boli nižšie, ako je suma potrebná na pokrytie nákladov na veľkoobchodnom trhu počas konkrétneho krátkodobého obdobia, odrážali náklady s prihliadnutím na riadne odôvodnené dlhšie obdobie. To by mohlo byť založené napríklad na štandardnom forwardovom obstarávaní energie dodávateľmi v príslušnom členskom štáte.

Ďalšie požiadavky podľa článku 5 ods. 7 smernice o elektrine:

·mali by sa minimalizovať akékoľvek negatívne vplyvy regulovaných maloobchodných cien na veľkoobchodný trh s elektrinou,

·treba zaistiť, aby si príjemcovia regulovaných maloobchodných cien mohli naďalej vybrať konkurenčné trhové ponuky a v tejto súvislosti im bola poskytnutá podpora a informácie,

·priamo informovať odberateľov o možnosti inštalovať inteligentné merače a poskytnúť im potrebnú pomoc a

·zaistiť, aby regulované maloobchodné ceny neviedli k priamym krížovým dotáciám medzi odberateľmi zásobovanými za ceny na voľnom trhu a odberateľmi zásobovanými za regulované dodávateľské ceny.