Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu (Európsky akt o slobode médií) a mení smernica 2010/13/EÚ

[COM(2022) 457 final – 2022/0277 (COD)]

(2023/C 100/17)

Spravodajca:	Christian MOOS
Spoluspravodajca:	Tomasz Andrzej WRÓBLEWSKI

Žiadosť o vypracovanie stanoviska	Európsky parlament, 17. 10. 2022 Rada Európskej únie, 28. 10. 2022
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	23. 11. 2022
Prijaté v pléne	14. 12. 2022
Plenárne zasadnutie č.	574
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	155/0/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Sloboda a rozmanitosť médií majú zásadný význam pre právny štát a liberálnu demokraciu. EHSV vyjadruje poľutovanie nad znepokojujúcim vývojom v EÚ. Víta preto iniciatívy Európskej komisie v oblasti slobody médií.

1.2.

EHSV si kladie otázku, či je dokončenie vnútorného mediálneho trhu dostatočným prístupom na ochranu slobody a plurality médií. Hlavným cieľom by malo byť zachovanie alebo obnovenie slobody a rozmanitosti médií bez toho, aby sa zabúdalo na skutočnosť, že hospodársky blahobyt je spojený so slobodou médií.

1.3.

EHSV víta skutočnosť, že Európska komisia uznala, že koncentrácia mediálneho trhu, ktorá vedie k vzniku monopolov, môže predstavovať obrovskú hrozbu pre slobodu a pluralitu médií. Koncentrácia trhu však môže byť zmysluplná a nemusí mať takéto negatívne účinky.

1.4.

Len odporúčania a prístup založený na právne nezáväznom nástroji (soft law) nie sú dostatočné. Slobodné a nezávislé médiá musia byť záväznými kritériami pre správu o právnom štáte a mechanizmus.

1.5.

EHSV víta návrhy na posilnenie a ochranu redakčnej nezávislosti. Zdôrazňuje, že je potrebné zachovať nezávislosť novinárov a vydavateľov.

1.6.

Verejnoprávne médiá majú zmysel len vtedy, ak sú nestranné a úplne nezávislé od politického vplyvu. V tejto súvislosti sú kľúčovou zárukou primerané a stabilné finančné zdroje, ak účinný systém kontrol zabezpečuje účinnosť vynakladania prostriedkov.

1.7.

EHSV považuje záväzné požiadavky na transparentnosť vlastníctva médií za dôležité. Pre malé médiá nesmú stanovené požiadavky viesť k nadmernej administratívnej záťaži.

1.8.

EHSV je znepokojený nedostatočnou nezávislosťou niektorých vnútroštátnych regulačných orgánov a požaduje rámec, ktorý by ich nezávislosť zabezpečil.

1.9.

EHSV víta vytvorenie Európskej rady pre mediálne služby, ale trvá na jej úplnej nezávislosti, keďže EÚ by mala byť príkladom najlepšieho postupu s cieľom dosiahnuť úplnú nezávislosť vnútroštátnych regulačných orgánov. Účasť vnútroštátnych regulačných orgánov, ktoré nie sú nezávislé, je neuvážená.

1.10.

EHSV zdôrazňuje význam transparentnosti vo všetkých procesoch súvisiacich s moderovaním obsahu na veľmi veľkých online platformách.

1.11.

EHSV odporúča vymedziť minimálne normy pre celú EÚ v súlade so súčasnými právnymi predpismi EÚ v oblasti boja proti koncentrácii trhu. Vyzýva zákonodarcov, aby prijali záväzné predpisy s náležitým ohľadom na slobodu podnikania a na vyvarovanie sa zbytočnej byrokracii a nákladom.

1.12.

Ak vnútroštátne regulačné orgány dostatočne neposúdia koncentráciu mediálneho trhu, Európska komisia by mala reagovať v súlade s existujúcimi ustanoveniami právnych predpisov EÚ o boji proti koncentrácii trhu.

1.13.

EHSV víta záväzné požiadavky na transparentnosť, pokiaľ ide o prideľovanie štátnej reklamy.

1.14.

EHSV víta každoročné monitorovanie a vyzýva na konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami a občianskou spoločnosťou. Navrhuje rozšíriť rozsah monitorovania tak, aby zahŕňal aj všetky ďalšie aspekty týkajúce sa ochrany slobody a plurality médií.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

EHSV opakuje svoj nedávny postoj k významu slobody a rozmanitosti médií pre liberálnu demokraciu a právny štát, ku ktorým sa zaviazali všetky členské štáty ratifikáciou zmlúv EÚ, ako sa uvádza v obšírnom stanovisku z vlastnej iniciatívy na tému Zabezpečiť slobodu a rozmanitosť médií v Európe (1), v stanovisku na tému Akčný plán pre európsku demokraciu (2) a v stanovisku o strategických žalobách proti verejnej účasti (3).

2.2.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie za rok 2021 (4) správne uviedla, že informácie sú verejným statkom. Bez slobodného prístupu k nezávislým a spoľahlivým informáciám si občania EÚ nemôžu uplatňovať právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie, ktoré sa zaručuje v článku 10 Zmluvy o EÚ.

2.3.

Európa vo všeobecnosti zostáva kontinentom so slobodnými a rozmanitými médiami. Najnovší vývoj v EÚ je však alarmujúci. Ochrana novinárov, najmä z dôvodu nedostatku nástrojov na boj proti strategickým žalobám proti verejnej účasti, naďalej vyvoláva veľké znepokojenie, pokiaľ ide o účinné regulačné záruky na ochranu slobody médií. Ako sa tiež uvádza v správe Monitorovanie plurality médií 2022 (5), pluralita trhu čelí najvyššej miere rizika spomedzi všetkých oblastí, na ktoré sa štúdia vzťahuje. Keďže sa v posledných rokoch nedosiahol žiadny pokrok v oblasti politickej nezávislosti, v monitorovaní sa poukazuje na nedostatok účinných mechanizmov na ochranu redakčnej nezávislosti vo väčšine krajín ako hlavnú prekážku zlepšenia v tejto oblasti.

2.4.

Okrem vnútorných hrozieb pre slobodu médií čelí EÚ vonkajšiemu zasahovaniu, ktoré sa snaží manipulovať s verejnými diskusiami v Európe. Vzhľadom na rastúce geopolitické napätie je ochrana slobody a plurality médií dôležitým príspevkom k odolnosti EÚ voči vonkajším hrozbám.

2.5.

Pozitívny vývoj v niektorých oblastiach však tiež naznačuje, že právne predpisy EÚ môžu priniesť zmenu. V Monitorovaní plurality médií 2022 sa zaznamenal pozitívny vývoj, pokiaľ ide o ukazovateľ „Ochrana práva na informácie“ v štyroch krajinách, a toto zlepšenie sa pripisuje transpozícii smernice EÚ 2019/1937 (6) o ochrane oznamovateľov.

2.6.

EHSV preto v zásade víta iniciatívu Komisie týkajúcu sa Európskeho aktu o slobode médií (7) a odporúčanie Komisie o interných zárukách redakčnej nezávislosti a transparentnosti vlastníctva v mediálnom sektore (8) ako ďalší následný krok smerom k ochrane slobody a plurality médií, a teda liberálnej demokracii v EÚ.

2.7.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité, aby Európsky akt o slobode médií bol nariadením s priamym účinkom, pričom si kladie otázku, či prístupom založeným na právne nezáväznom nástroji (soft-law) v podobe odporúčania možno účinne dosiahnuť jeho ciele. Len odporúčania nestačia na zaručenie slobody a rozmanitosti médií v členských štátoch. Slobodné a nezávislé médiá musia byť záväznými kritériami pre správu o právnom štáte a pre aktiváciu mechanizmu v členských štátoch, v ktorých vlády porušujú slobodu a nezávislosť médií.

2.8.

Právnym základom nariadenia je článok 114 ZFEÚ, ktorý umožňuje aproximáciu vnútroštátnych právnych predpisov zameraných na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu. Keďže základné problémy a nedostatky majú vysoko politický charakter a súvisia s fungovaním demokratických systémov založených na zásadách právneho štátu, EHSV vyjadruje znepokojenie nad tým, či je dokončenie vnútorného mediálneho trhu dostatočným prístupom na ochranu slobody a plurality médií.

2.9.

Návrh nariadenia má päť osobitných cieľov: a) harmonizovať vnútroštátne pravidlá a postupy na prekonanie prekážok, ktoré bránia mediálnym spoločnostiam pôsobiť na vnútornom trhu a investovať na ňom; b) odstrániť tzv. sklené stropy, ktoré obmedzujú zahraničných vydavateľov v investovaní na miestnych vnútroštátnych trhoch; c) posilniť redakčnú slobodu všetkých médií bez toho, aby sa súčasne obmedzovali práva súkromných vydavateľov; d) zaručiť nezávislosť verejnoprávnych médií vytvorením trvalých mechanizmov bez vplyvu politikov a e) regulovať prideľovanie hospodárskych zdrojov, t. j. štátnu reklamu. EHSV spochybňuje hierarchiu uvedených cieľov. Domnieva sa, že hlavným cieľom by malo byť zachovanie alebo obnovenie slobody a rozmanitosti médií, a nie zameranie sa na hospodárske otázky, pokiaľ nie sú jasne spojené so slobodou médií.

2.10.

Z nariadenia jasne vyplýva, že Komisia sa chce zamerať na „narušenia“ vnútorného trhu a otvoriť mediálny trh väčšej cezhraničnej hospodárskej súťaži, najmä v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb a výmeny videí. Skutočný rozsah pôsobnosti nariadenia je preto oveľa užší, než naznačuje jeho názov. EHSV sa domnieva, že tento prístup nepostačuje na účinnú ochranu a v prípade potreby na obnovenie slobody a plurality médií, ktorá je terčom útokov takmer vo všetkých členských štátoch a v niektorých závažných prípadoch sa od nej v podstate upustilo so všetkými ničivými dôsledkami pre prácu a bezpečnosť novinárov a integritu verejnej diskusie a informácií. S otvorením trhu je potrebné zabezpečiť rovnaké normy ochrany slobody prejavu, aby sa zaistilo, že širší prístup na trh nebude mať za následok monopolizáciu trhu zahraničnými aktérmi, najmä v prípade chudobnejších krajín.

2.11.

EHSV víta návrhy na posilnenie a ochranu redakčnej nezávislosti. Zdôrazňuje aj potrebu zachovať nezávislosť novinárov a vydavateľov, t. j. právo vydavateľov formulovať redakčnú líniu publikácie. EHSV zaznamenáva čoraz väčší politický a hospodársky vplyv vo viacerých krajinách EÚ, a to vo verejných médiách, ako aj v súkromných médiách s úzkym prepojením na moc. To je nezlučiteľné s úlohou médií ako štvrtej zložky moci. V nariadení sa nešpecifikuje, ako možno zosúladiť redakčnú nezávislosť s oprávnenými právami a záujmami vydavateľov/vlastníkov súkromných médií.

2.12.

EHSV podporuje opatrenia na zvýšenie odolnosti voči zahraničnej manipulácii s informáciami a zasahovaniu, pokiaľ to neovplyvní slobodu prejavu v rámci Európskej únie.

2.13.

V Európskom akte o slobode médií sa poukazuje na potrebu financovania mediálneho sektora, ako to EHSV navrhol vo svojom stanovisku na tému Zabezpečiť slobodu a rozmanitosť médií v Európe (9). Uvedené nástroje však zatiaľ nepostačujú na zabezpečenie kvalitnej žurnalistiky a rozmanitosti médií v členských štátoch. EHSV sa zároveň domnieva, že najlepšie podmienky pre slobodu médií predstavuje regulačný rámec, ktorý umožňuje médiám financovať sa prostredníctvom svojej ponuky na trhu. Verejné médiá majú zmysel len vtedy, ak sú nestranné a úplne nezávislé od politického vplyvu, inak môže verejné financovanie viesť k všetkým možným druhom zneužívania a vládnej manipulácie. Každý projekt financovania médií by mal byť založený na veľmi transparentných pravidlách a zárukách politickej nezávislosti novinárov.

2.14.

EHSV podporuje záverečnú správu Konferencie o budúcnosti Európy (10) a jej dôraznú výzvu na podporu nezávislosti a plurality médií (návrhy 27 ods. 1 a 37 ods. 4), ktorú Komisia cituje bez toho, aby prebrala prioritizáciu obsiahnutú v týchto návrhoch.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1.

EHSV víta práva príjemcov mediálnych služieb a poskytovateľov mediálnych služieb „prijímať pluralitu spravodajského a publicistického obsahu, produkovaného pri dodržiavaní redakčnej slobody poskytovateľov mediálnych služieb v prospech verejnej diskusie“, ako je stanovené v článku 3.

3.2.

EHSV spochybňuje úzky rozsah pôsobnosti článku 4 ods. 2 písm. c), ktorý sa týka len využívania spyware (len „produkty) s digitálnymi prvkami“) a navrhuje zakázať využívanie akéhokoľvek zariadenia alebo technológie, ktoré možno použiť na sledovanie.

3.3.

EHSV zdôrazňuje význam záruk nezávislosti poskytovateľov verejnoprávnych médií a primeraných a stabilných finančných zdrojov pre nich (článok 5), mal by však existovať účinný systém kontrol zabezpečujúci účinnosť vynakladania prostriedkov. EHSV považuje nezávislý orgán za najlepšiu možnosť na stanovenie primeraného objemu finančných prostriedkov, ktoré sú potrebné na to, aby poskytovatelia verejnoprávnych médií mohli plniť svoje poslanie za predpokladu, že nie sú politicky vymenovaní. Súčasné tendencie politizovať otázku financovania poskytovateľov verejnoprávnych médií predstavujú značnú hrozbu pre slobodu médií.

3.4.

EHSV sa domnieva, že povinnosti poskytovateľov mediálnych služieb vymedzené v článku 6 ods. 1 nezabezpečujú transparentnosť vlastníctva médií. Netransparentnosť vlastníctva médií je významnou príčinou nedostatočnej redakčnej slobody a nekvalitnej žurnalistiky (v súlade s novinárskymi normami). Poskytovatelia mediálnych služieb, ako aj online platformy musia zabezpečiť, aby ich vlastníctvo bolo pre používateľov médií transparentné. Ochrana údajov a súkromia nesmie brániť transparentnosti vlastníctva médií. Pre malé médiá nesmú stanovené požiadavky viesť k nadmernej administratívnej záťaži.

3.5.

EHSV odporúča doplniť záväzné požiadavky na transparentnosť uvedené v bode 20 odporúčania Komisie dodatočnými požiadavkami uvedenými v bodoch 4.1 až 4.6 prílohy k odporúčaniu Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o pluralite médií a transparentnosti vlastníctva médií (11).

3.6.

EHSV sa domnieva, že v súvislosti s prístupom založeným na právne nezáväznom nástroji uvedeným v odporúčaní Komisie hrozí, že povedie k vzniku nesúrodých právnych predpisov, čo by narušilo integritu spoločného trhu a ciele smernice.

3.7.

EHSV považuje odkaz v článku 7 na požiadavky stanovené v článku 30 smernice 2010/13/EÚ (12) za príliš vágny na zabezpečenie nezávislosti národných regulačných orgánov alebo subjektov. Preto odporúča vymedziť rámec zabezpečujúci nezávislosť národných regulačných orgánov a nástroje na nápravu akejkoľvek nedostatočnej nezávislosti národného regulačného orgánu.

3.8.

EHSV považuje za neprijateľné, aby sa zástupca vnútroštátneho orgánu alebo subjektu, ktorý nie je úplne nezávislý, zúčastňoval na rozhodovaní navrhovanej Európskej rady pre mediálne služby. S cieľom posúdiť nezávislosť vnútroštátnych orgánov alebo subjektov je potrebné v nariadení vymedziť jasné kritériá.

3.9.

EHSV nepovažuje navrhovanú Európsku radu pre mediálne služby za nezávislú od Európskej komisie a vyzýva európskeho zákonodarcu, aby zabezpečil jej úplnú nezávislosť. Ak rada nie je úplne nezávislá od Európskej komisie, nemôže vykonávať žiadne úlohy dohľadu ani regulačné úlohy.

3.10.

EHSV odporúča preformulovať článok 10 ods. 5 takto: „Komisia vymenuje zástupcu do rady. Zástupca Komisie sa môže zúčastňovať na zasadnutiach rady bez hlasovacieho práva.“

3.11.

EHSV odporúča preformulovať článok 10 ods. 6 takto: „Rada môže na svoje zasadnutia prizvať odborníkov a pozorovateľov“.

3.12.

Pokiaľ ide o článok 11, EHSV odmieta rozhodnutie Komisie o čiastkovej možnosti A) zriadiť Európsku radu pre mediálne služby s podporou sekretariátu Komisie. Nezávislosť rady môže byť zaručená len pri čiastkovej možnosti B) zriadiť Európsku radu pre mediálne služby s pomocou nezávislého úradu EÚ.

3.13.

EHSV víta štruktúrovaný dialóg so všetkými zainteresovanými stranami a výslovne s občianskou spoločnosťou, ako sa uvádza v článku 12 písm. l). EHSV, ktorý zastupuje najdôležitejšie sektory občianskej spoločnosti (vrátane sociálnych partnerov), môže prispieť svojimi odbornými znalosťami k tomuto štruktúrovanému dialógu.

3.14.

EHSV víta štruktúrovanú spoluprácu vrátane vzájomnej pomoci medzi národnými regulačnými orgánmi a subjektmi. EHSV však odporúča rozšíriť rozsah pôsobnosti článku 13 ods. 2 nad rámec rizík pre fungovanie vnútorného trhu mediálnych služieb a verejnú bezpečnosť a obranu a zahrnúť aj ďalšie riziká pre slobodu a rozmanitosť médií, ako aj riziká pre politickú nezávislosť regulačných orgánov a subjektov.

3.15.

EHSV víta úsilie o lepšiu ochranu obsahu poskytovateľov mediálnych služieb na veľmi veľkých online platformách, ako sa stanovuje v článku 17, a zdôrazňuje význam transparentnosti vo všetkých procesoch týkajúcich sa moderovania obsahu na veľmi veľkých online platformách za predpokladu, že povinnosti uvedené v tomto odseku nenarúšajú fungovanie veľkých online platforiem. EHSV víta štruktúrovaný dialóg stanovený v článku 18 a zdôrazňuje význam zapojenia občianskej spoločnosti do preskúmania uplatňovania článku 17.

3.16.

EHSV víta právo používateľov prispôsobiť štandardné nastavenia audiovizuálnych médií stanovené v článku 19. Pre zavedenie tohto práva do praxe má zásadný význam používateľská ústretovosť zariadení a/alebo používateľských rozhraní. Nemala by sa však narúšať prevádzková schopnosť výrobcov a vývojárov, ani by sa nemal obmedzovať ich budúci rozvoj. Musia byť navrhnuté používateľsky ústretovým spôsobom a v jednoduchom jazyku.

3.17.

EHSV tiež navrhuje udeliť Európskej rade pre mediálne služby (podľa článku 20 ods. 4) právo vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy, ak by vnútroštátne legislatívne, regulačné alebo správne opatrenie mohlo ovplyvniť fungovanie vnútorného trhu s mediálnymi službami.

3.18.

EHSV opakovane vyjadruje znepokojenie nad tým, že čisto trhový prístup k zabezpečeniu plurality a slobody médií v Európe nie je dostatočný. Hoci EHSV uznáva, že veľkosť spoločností na trhu s mediálnymi službami môže prispieť k hospodárskej udržateľnosti poskytovateľov mediálnych služieb, víta skutočnosť, že Európska komisia uznala, že koncentrácia mediálneho trhu môže predstavovať významnú hrozbu pre slobodu a pluralitu médií.

3.19.

EHSV víta opatrenia navrhnuté v článku 21 na zvýšenie transparentnosti koncentrácie trhu ako prvý krok k obmedzeniu hrozieb pre slobodu a pluralitu médií vyplývajúcich z koncentrácie na mediálnom trhu. Koncentrácia na trhu nemusí mať nevyhnutne negatívny vplyv na slobodu a rozmanitosť médií, ak napríklad pomáha menším médiám prežiť, ale je potrebné zakročiť proti koncentrácii, ak vedie k informačným monopolom. EÚ musí prijať opatrenia najmä proti ovládnutiu médií mediálnymi magnátmi a oligarchami, ktorí majú často blízke vzťahy s poprednými politikmi v krajine alebo dokonca s vládami tretích krajín.

3.20.

EHSV pripomína skutočnosť, že mediálne trhy sú naďalej veľmi roztrieštené, a vyzýva na meranie koncentrácie trhu nielen vzhľadom na vnútroštátny trh s mediálnymi službami, ale aj pokiaľ ide o roztrieštené trhy na nižšej ako celoštátnej alebo okresnej úrovni. Koncentrácia mediálneho trhu v okresoch s len jedným regionálnym mediálnym kanálom predstavuje významnú hrozbu pre slobodu a pluralitu médií.

3.21.

EHSV považuje usmernenia Komisie „týkajúce sa faktorov, ktoré [sa] majú […] zohľadňovať pri uplatňovaní kritérií na posudzovanie vplyvu koncentrácií na mediálnom trhu“ za nedostatočné na zabezpečenie porovnateľnosti hodnotení v celej EÚ. EHSV odporúča vymedziť celoeurópske minimálne normy pre hodnotenia, ktoré sa musia dodržiavať vo všetkých členských štátoch. Vyzýva členské štáty, aby okrem minimálnych požiadaviek EÚ poskytli podrobnejšie a hlbšie posúdenia.

3.22.

Nezáväzné požiadavky na transparentnosť sú však nedostatočné, pokiaľ ide o súčasnú hrozbu, ktorú pre slobodu a pluralitu médií predstavuje koncentrácia trhu. EHSV preto vyzýva európskych zákonodarcov, aby prijali záväzné nariadenia týkajúce sa koncentrácie médií s náležitým ohľadom na slobodu podnikateľských rozhodnutí. To však nemôže zaťažiť médiá ani mediálne inštitúcie ďalšou byrokraciou a nákladnými postupmi.

3.23.

EHSV tiež odporúča, aby sa Európskej rade pre mediálne služby (podľa článku 22) udelilo právo vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy „[k]eď neexistuje posúdenie ani konzultácia podľa článku 21“. Nie je dostatočné delegovať úlohu posúdenia koncentrácie trhu na členské štáty, keďže niektoré vlády aktívne podporujú koncentráciu trhu s cieľom umlčať kritické hlasy a opozičné médiá.

3.24.

EHSV pripomína, že narušenie vnútorného trhu s mediálnymi službami má vplyv aj na slobodu a pluralitu médií, ak sa tieto narušenia obmedzujú na konkrétne časti spoločného trhu na vnútroštátnej, regionálnej alebo dokonca okresnej úrovni. Vo všetkých týchto prípadoch musí mať rada právo iniciovať posúdenie koncentrácie médií, ak to neurobia národné regulačné orgány alebo subjekty.

3.25.

EHSV odporúča poveriť Európsku radu pre mediálne služby úlohou vykonávať posúdenia týkajúce sa iných hrozieb pre slobodu a pluralitu médií, ak to národné regulačné orgány alebo orgány neurobia.

3.26.

EHSV víta záväzné požiadavky na transparentnosť stanovené v článku 24, pokiaľ ide o prideľovanie štátnej reklamy. Domnieva sa však, že v prípade, ak sa tieto požiadavky nebudú vzťahovať na územné celky s viac ako 1 miliónom obyvateľov, vznikne možnosť vyhnúť sa transparentnosti. EHSV uznáva, že administratívna záťaž súvisiaca s požiadavkami na podávanie správ musí byť primeraná, a preto navrhuje stanoviť minimálnu prahovú hodnotu pre výšku výdavkov jednej národnej, regionálnej alebo miestnej samosprávy. Ak celkové ročné výdavky jedného subjektu na štátnu reklamu zostanú pod prahovou hodnotou, požiadavky na transparentnosť sa neuplatňujú.

3.27.

EHSV víta každoročné monitorovanie stanovené v článku 25 a vyzýva na konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami a občianskou spoločnosťou počas monitorovania. Obmedzenie predmetu monitorovania na fungovanie vnútorného trhu s mediálnymi službami je však nedostatočné. EHSV preto navrhuje rozšíriť rozsah monitorovania tak, aby zahŕňal aj všetky ďalšie aspekty týkajúce sa ochrany slobody a plurality médií. EHSV odporúča poveriť Európsku radu pre mediálne služby úlohou vypracovať súbor ukazovateľov na monitorovanie.

---

(1)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zabezpečiť slobodu a rozmanitosť médií v Európe (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 517, 22.12.2021, s. 9).

(2)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o akčnom pláne pre európsku demokraciu [COM(2020) 790 final] (Ú. v. EÚ C 341, 24.8.2021, s. 56).

(3)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami („strategickým žalobám proti verejnej účasti“) [COM(2022) 177 final – 2022/0117 COD] (Ú. v. EÚ C 75, 28.2.2023, s. 143).

(4)  Európska komisia, 2021, prejav predsedníčky von der Leyenovej o stave Únie, Štrasburg, 15. septembra 2021.

(5)  Európsky univerzitný inštitút, Centrum pre pluralitu a slobodu médií, Uplatňovanie Monitorovania plurality médií v Európskej únii, Albánsku, Čiernej Hore, Severomacedónskej republike, Srbsku a Turecku v roku 2021, San Domenico di Fiesole 2022.

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17).

(7)  COM(2022) 457 final.

(8)  Odporúčanie Komisie (EÚ) 2022/1634 zo 16. septembra 2022 o interných zárukách redakčnej nezávislosti a transparentnosti vlastníctva v mediálnom sektore (Ú. v. EÚ L 245, 22.9.2022, s. 56).

(9)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zabezpečiť slobodu a rozmanitosť médií v Európe (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 517, 22.12.2021, s. 9).

(10)  Konferencia o budúcnosti Európy – Správa o konečnom výsledku, máj 2022.

(11)  Odporúčanie CM/Rec(2018)1[1] Výboru ministrov členským štátom o pluralite médií a transparentnosti vlastníctva médií, 7. marec 2018, Rada Európy, https://search.coe.int/cm/Pages/result_details.aspx?ObjectId=0900001680790e13.

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).