EUR-Lex Dostop do prava EU

Nazaj na domačo stran EUR-Lex

Dokument je izvleček s spletišča EUR-Lex.

Dokument 52022AE3384

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zmena na informačnú sieť poľnohospodárskej udržateľnosti (ISPU) [COM(2022) 296 final – 2022/0192 (COD)]

EESC 2022/03384

Ú. v. EÚ C 75, 28.2.2023, str. 164–170 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

28.2.2023   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/164


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zmena na informačnú sieť poľnohospodárskej udržateľnosti (ISPU)

[COM(2022) 296 final – 2022/0192 (COD)]

(2023/C 75/24)

Spravodajca:

Florian MARIN

Žiadosť o konzultáciu

Európsky parlament, 4. 7. 2022

Rada, 11. 7. 2022

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia

17. 5. 2022

Právny základ

článok 43 ods. 2 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Príslušná sekcia

sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie

Prijaté v sekcii

5. 10. 2022

Prijaté v pléne

26. 10. 2022

Plenárne zasadnutie č.

573

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

188/0/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta a podporuje zmenu informačnej siete poľnohospodárskeho účtovníctva (ISPÚ) na informačnú sieť poľnohospodárskej udržateľnosti (ISPU), ako sa stanovuje v stratégii Z farmy na stôl, s úlohou zbierať údaje o udržateľnosti, zlepšovať poradenské služby a poskytovať spätnú väzbu poľnohospodárom.

1.2.

EHSV sa domnieva, že ISPU je dôležitým nástrojom politík založených na dôkazoch a predkladá tieto odporúčania:

k údajom o zmene klímy, kvalite pôdy a sekvestrácii uhlíka, použitých pesticídoch, kvalite vody a ovzdušia, energii a biodiverzite by sa malo pristupovať ako k environmentálnym údajom, ktoré majú zbierať poľnohospodári alebo iné nástroje interoperabilné s ISPU. Zozbierané údaje by sa mali rozčleniť podľa druhu produktov (organické atď.). Ak sa premenné týkajúce sa údajov o udržateľnosti majú použiť ako nástroj pre politiky, musia sa dôkladne posúdiť z hľadiska platnosti, kvality a porovnateľnosti s cieľom zahrnúť ich do siete,

k údajom o pracovných podmienkach, druhoch zmlúv, ochrane zdravia a bezpečnosti (existencia plánov na ochranu zdravia a bezpečnosti na úrovni poľnohospodárskeho podniku, počet úrazov vrátane samostatne zárobkovo činných osôb), o zručnostiach a mzdách, sociálnej podmienenosti spojenej so spoločnou poľnohospodárskou politikou, počte samostatne zárobkovo činných osôb, počte dočasných/sezónnych pracovníkov by sa malo pristupovať ako k sociálnym údajom, ktoré majú zbierať poľnohospodári alebo iné nástroje interoperabilné s ISPU. Osobitná pozornosť by sa mala venovať ženám a mladým ľuďom,

environmentálne a sociálne údaje by sa mali považovať za rovnako dôležité ako hospodárske údaje. Vzhľadom na to, že ISPÚ v posledných desaťročiach posudzovala najmä hospodársku situáciu poľnohospodárov, hospodársky rozmer spolu s environmentálnymi a sociálnymi výzvami je kľúčový,

prístup založený na vzájomnom prepojení s integrovaným administratívnym a kontrolným systémom (IACS) a s údajmi vyplývajúcimi z vykonávania spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ako aj s Eurostatom, najmä pokiaľ ide o environmentálne a sociálne údaje,

možnosť pre všetkých poľnohospodárov prispievať do ISPU, ak sú ochotní a dokážu to robiť, na základe osobitnej metodiky a s prihliadnutím na reprezentatívnosť a rozpočtové obmedzenia. Nemali by sa uplatňovať sankcie, ak sú súčasťou skupiny zaradenej do vzorky, ale nechcú prispievať. Poskytovanie údajov poľnohospodármi musí zostať dobrovoľné. Členské štáty by však mali určiť vhodné spôsoby a stimuly, ktoré by poľnohospodárov motivovali k zapojeniu do ISPU,

nepretržitá pozornosť by sa mala venovať znižovaniu byrokracie: používať by sa mali aj moderné dátové technológie ako umelá inteligencia, internet vecí, infraštruktúra na automatickú validáciu či diaľkový zber,

ISPU by mala pomôcť posilniť pochopenie celého ekosystému poľnohospodárskeho podniku a v záujme toho by sa mala zabezpečiť interoperabilita s inými databázami a spoločná analýza osobitných súborov údajov, ktoré sa týkajú iných častí dodávateľského reťazca,

zabezpečiť, aby sa do výberu vzorky pre ISPU zahrnuli samozásobiteľské a polosamozásobiteľské poľnohospodárske podniky,

zahrnúť rôzne charakteristiky, zdroje, formáty, rozmery a úrovne podrobnosti údajov z dôvodu rôznych situácií v jednotlivých členských štátoch,

zabezpečiť nepretržitú výmenu najlepších poľnohospodárskych postupov medzi členskými štátmi a poľnohospodármi; v tejto súvislosti by sa mali vyvinúť osobitné nástroje,

malo by sa vyvinúť viac úsilia na upevnenie schopnosti zbierať, zdieľať, spravovať a využívať údaje s cieľom zvýšiť efektívnosť a zlepšiť rozhodovací proces na úrovni poľnohospodárskeho podniku, najmä v prípade malých poľnohospodárskych podnikov,

ISPU by mala prispievať k zlepšovaniu riadenia poľnohospodárskeho podniku a prispôsobené poradenské služby by sa tiež mali poskytovať vytvorením jasného prepojenia s údajmi o exogénnych premenných poľnohospodárskeho výrobného procesu, ako sú predpovede počasia atď.,

pre subjekty zodpovedné za zber údajov by sa mali stanoviť konkrétne kritériá spojené s udržateľnosťou procesov požadovaných v rámci ISPU a kritériá týkajúce sa pracovných podmienok.

1.3.

EHSV sa domnieva, že by mala byť vždy zabezpečená ochrana, vlastníctvo, súkromie a dôvernosť údajov (záruka úplnej anonymizácie) a že poľnohospodári by mali mať nad svojimi údajmi trvalú kontrolu. Okrem toho by sa mali chrániť záujmy poľnohospodárov a mal by sa získať ich súhlas, keď sa ich údaje majú poskytnúť, a to bez ohľadu na miesto určenia a použitie údajov.

1.4.

EHSV odporúča, aby sa poľnohospodári stimulovali k prispievaniu a aby sa im okrem poradných služieb poskytli jasné a priame výhody z poskytnutia svojich údajov, napríklad finančné výhody alebo prístup k osobitným výzvam na predkladanie návrhov financovaným z prostriedkov EÚ.

1.5.

Údaje zozbierané pre ISPU sa za žiadnych okolností nesmú použiť na kontrolu poľnohospodárov a ukladanie sankcií. Ak sa táto zásada poruší, poľnohospodári by mali mať možnosť prestať tieto údaje poskytovať. Tým sa však výrazne zhorší využívanie ISPU ako nástroja politiky.

1.6.

Všeobecným prístupom ISPU je využívať digitálne technológie, a preto EHSV odporúča, aby sa vynaložilo väčšie úsilie na vytvorenie spoločného dátového priestoru pre poľnohospodárstvo, ktorý podporí spoluzodpovednosť za údaje a dátové družstvá. EHSV sa domnieva, že v agropotravinárskom sektore chýba spoločná metodika na zaistenie porovnateľnosti a spoločného využívania údajov.

1.7.

EHSV navrhuje, aby sa vytvoril osobitný integrovaný program na digitalizáciu agropotravinárskeho sektora, keďže niektorí poľnohospodári už sú povinní zbierať environmentálne údaje, aby mohli predávať svoje produkty, a údaje vytvárajú autonómne a inteligentné stroje. Mala by sa zohľadniť digitálna integrácia a gramotnosť spolu s uľahčením prístupu k údajom, hardvérovým a softvérovým technológiám.

1.8.

EHSV navrhuje, aby sa vo vidieckych oblastiach vynaložilo väčšie úsilie na obmedzenie „bielych zón“ a poskytnutie telefonického a širokopásmového pripojenia.

1.9.

Napokon EHSV odporúča, aby finančné prostriedky na zavedenie ISPU zabezpečila Komisia a členské štáty a aby sa v zozbieraných údajoch zohľadňovala volatilita cien a rôzne krízy v agropotravinovom dodávateľskom reťazci.

2.   Úvod

2.1.

V stratégii Z farmy na stôl (1) Európska komisia plánovala, že informačnú sieť poľnohospodárskeho účtovníctva (ISPÚ) zmení na informačnú sieť poľnohospodárskej udržateľnosti (ISPU) zameranú na zber údajov o udržateľnosti, zlepšenie poradenských služieb a poskytovanie spätnej väzby poľnohospodárom. Údaje sa budú zbierať na úrovni poľnohospodárskeho podniku podľa osobitných kritérií a v konkrétnych časových intervaloch vo všetkých členských štátoch. ISPÚ sa prispôsobí, aby sa zabezpečil efektívny proces zberu údajov v rámci ISPU.

2.2.

Každý členský štát vypracuje osobitný plán výberu podnikov poskytujúcich údaje, ktorým sa zabezpečí reprezentatívna vzorka údajov. Poľnohospodárske podniky sa zatriedia jednotným spôsobom a subjekty zodpovedné za zber údajov, napríklad účtovnícke kancelárie, sa zapoja do procesu koordinovaného styčným úradom na úrovni členského štátu.

2.3.

Údaje poskytnuté poľnohospodárskymi podnikmi sa použijú na charakterizovanie podniku poskytujúceho údaje, posúdenie príjmu a hospodárskej, environmentálnej a sociálnej udržateľnosti podniku a na overenie pravdivosti poskytnutých údajov prostredníctvom kontrol na mieste.

3.   Funkčnosť ISPU

3.1.

EHSV podporuje zmenu ISPÚ na ISPU a domnieva sa, že tie isté údaje by sa nemali zbierať viackrát, keďže niektoré členské štáty už zbierajú niektoré sociálne a environmentálne údaje, a že by sa mal zaručiť prístup založený na vzájomnom prepojení s integrovaným administratívnym a kontrolným systémom (IACS) a s údajmi vyplývajúcimi z vykonávania spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ako aj s Eurostatom, najmä pokiaľ ide o sociálne a environmentálne údaje.

3.2.

Výmena údajov medzi ISPU a rôznymi aktérmi, ako je verejná správa, štatistické orgány a súkromné subjekty, by sa mala vykonávať kontrolovaným a prispôsobeným spôsobom. Podpora digitálnych technológií, ktoré EÚ už vyvinula a financuje (FAIRshare (2), projekty programu Horizont atď.), môže prispieť k zlepšeniu riadenia poľnohospodárskeho podniku a využívania digitálnych technológií na úrovni poľnohospodárskeho podniku.

3.3.

Čas, ktorý uplynie medzi zberom a spracovaním údajov, by nemal mať negatívny vplyv na kvalitu ISPU a poradenských služieb poskytovaných poľnohospodárom. Poľnohospodári by mali vedieť, že ich údaje sa používajú na ďalšie účely spojené s ISPU, napríklad na výskum, inováciu, odbornú prípravu atď., a poskytnúť na to súhlas.

3.4.

Ochrana údajov, príslušné pravidlá GDPR (3) a údaje zo senzorov, dôvera pri používaní údajov, kontrolné a kompenzačné postupy, vlastníctvo, súkromie a práva na vytváranie alebo transparentnosť by mali zohľadňovať záujmy poľnohospodárov a poľnohospodári by mali zo zozbieraných údajov profitovať. Znižovanie byrokracie by malo byť vždy prioritou. Na podporu poľnohospodárov v tejto súvislosti je potrebná jasná metodika na úrovni EÚ. Malo by sa zvážiť zapojenie združení poľnohospodárov.

3.5.

EHSV sa domnieva, že by sa mala zohľadniť udržateľnosť zavedenia systému a pracovné podmienky osôb zapojených do zavádzania ISPU v oblastiach zberu údajov, spravovania, ukladania a spracovania údajov. EHSV poukazuje na svoje stanovisko o digitalizácii a udržateľnosti (4): normou by mali byť energeticky najúčinnejšie dátové centrá a nové dátové centrá by mali využívať 100 % energie z obnoviteľných zdrojov. Komisia by mala stanoviť konkrétne kritériá týkajúce sa udržateľnosti procesu a pracovných podmienok subjektov zodpovedných za zber údajov, ktoré by sa mali zohľadňovať vo všetkých členských štátoch.

3.6.

ISPU by nemala byť len nástrojom, ktorý verejné orgány budú využívať pri navrhovaní verejných politík, a mali by sa do nej začleniť aj potreby sociálnych partnerov, výskumných subjektov, univerzít, poľnohospodárov a mimovládnych organizácií. ISPU by mohla pomôcť zlepšiť začlenenie poľnohospodárov do finančného systému (úvery atď.). ISPU by mala pravidelne poskytovať prehľady poľnohospodárstva na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni a prehľady rôznych druhov poľnohospodárstva.

3.7.

Všetci poľnohospodári v EÚ by mali mať možnosť prispievať do ISPU, ak sú ochotní to robiť, s prihliadnutím na reprezentatívnosť, rozpočtové obmedzenia a ciele ISPU. Poľnohospodárskym podnikom, ktoré nie sú zaradené do vzorky, by sa mala poskytnúť možnosť dobrovoľne prispievať do ISPU na základe prispôsobených osobitných kritérií a metodík. Poľnohospodári by nemali byť povinní poskytovať údaje pre ISPU a nemali by sa zaviesť žiadne sankcie. Zohľadniť treba aj samozásobiteľské a polosamozásobiteľské poľnohospodárske podniky. Zozbierané údaje by sa mali rozčleniť podľa druhu produktov (organické atď.).

3.8.

Mal by sa zohľadniť moderný a inovačný zber a spracovanie údajov na základe umelej inteligencie, internetu vecí, automatickej validácie, softvéru na optické rozpoznávanie znakov (OCR) alebo infraštruktúr na diaľkový zber, aby bola ISPU efektívnejšia, a to spolu s geopriestorovými údajmi vytvorenými prostredníctvom európskeho vesmírneho programu. Malo by sa vytvoriť jasné prepojenie medzi ISPU, SPP a európskym cloudom pre otvorenú vedu.

3.9.

ISPU by mala zohľadňovať rôznorodé právne predpisy v členských štátoch, najmä pokiaľ ide o environmentálne a sociálne aspekty, a mala by byť dostatočne pružná, aby začlenila nové ukazovatele. Spolupráca medzi styčnými úradmi, úradmi členských štátov a GR Komisie pre poľnohospodárstvo musí byť účinná, aby bola ISPU úspešná. Environmentálne a sociálne údaje by sa mali považovať za rovnako dôležité ako hospodárske údaje a malým a veľkým podnikom a rôznym regiónom by sa mal pripisovať rovnaký význam. Otvorenosť a ochota prispievať do ISPU sa v rôznych členských štátoch líši a mala by sa zohľadniť úroveň citlivosti a presná hodnota niektorých prvkov.

3.10.

EHSV navrhuje, aby sa jasne rozlišovalo medzi údajmi, ktoré treba zbierať raz za rok, a tými, ktoré treba zbierať pravidelne. Výzvou pre ISPU sú rôzne charakteristiky, zdroje, formáty, rozmery a úrovne podrobnosti údajov, keďže tie isté údaje by sa nemali zbierať viackrát. Medzi členskými štátmi existujú veľké rozdiely v štruktúre nákladov na zber údajov, takže je potrebná väčšia flexibilita.

3.11.

Pri zbere údajov by sa mali zohľadňovať rôzne krízy a zvýšená volatilita cien, ktorá sa v agropotravinových reťazcoch stáva stálou premennou. Vojna na Ukrajine prispieva k tejto volatilite a špekulácie s potravinami vyvíjajú tlak na dodávateľské reťazce. Finančné zdroje pridelené na ISPU by mala zabezpečiť Komisia a členské štáty.

3.12.

EHSV navrhuje, aby sa vytvoril európsky poradný orgán so zapojením občianskej spoločnosti vybranej na základe transparentných kritérií na monitorovanie zberu údajov a na rozhodovanie o využívaní údajov a strategických zmenách požiadaviek na údaje vzhľadom na spoločenské výzvy a dynamiku dopytu po údajoch.

3.13.

EHSV ďalej navrhuje, aby sa do ISPU začlenili údaje o poľnohospodárskych postupoch, konkrétnejšie o obhospodarovaní pôdy, ochrane rastlín, výžive rastlín, zdraví a dobrých životných podmienkach zvierat. Ako výsledok ISPU by sa mali zbierať a šíriť najlepšie poľnohospodárske postupy, najmä v environmentálnej a sociálnej oblasti (odborná príprava, vzorové nástroje, osvedčené postupy, výmeny medzi poradcami atď.).

3.14.

K údajom o zmene klímy, kvalite pôdy a sekvestrácii uhlíka, používaní pesticídov, kvalite vody a ovzdušia, energii a biodiverzite by sa malo pristupovať ako k environmentálnym údajom, ktoré majú zbierať poľnohospodári alebo iné nástroje interoperabilné s ISPU.

3.15.

Pracovné podmienky, druhy zmlúv, ochrana zdravia a bezpečnosti (existencia plánov na ochranu zdravia a bezpečnosti na úrovni poľnohospodárskeho podniku, počet úrazov vrátane samostatne zárobkovo činných osôb), sociálna podmienenosť spojená so spoločnou poľnohospodárskou politikou, počet samostatne zárobkovo činných osôb, počet dočasných/sezónnych pracovníkov, zručnosti a mzdy by sa mali považovať za sociálne údaje, ktoré majú zbierať poľnohospodári alebo iné nástroje interoperabilné s ISPU. Neustála pozornosť by sa mala venovať aj zabezpečeniu, aby zozbierané údaje pomáhali monitorovať pokrok pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja.

3.16.

EHSV navrhuje, aby sa osobitná pozornosť venovala ženám a mladým ľuďom, ako hlavným bodom záujmu pre budúcnosť rozvoja vidieka. Uľahčenie prístupu k príležitostiam, stabilným pracovným zmluvám, prispôsobeným verejným službám a vysokej kvalite života patria medzi aspekty, ktoré môže ISPU nepriamo podnecovať. Osobitná pozornosť by sa mala tiež venovať údajom poľnohospodárskych podnikov, ktoré pôsobia na medzinárodnej úrovni, keďže organizácia poľnohospodárskych podnikov je čoraz zložitejšia a niektoré z nich produkujú aj mimo EÚ.

3.17.

Pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa ISPU, EHSV vyjadruje znepokojenie nad navrhovanou právomocou Európskej komisie prijať značný počet delegovaných aktov (napríklad v oblasti správy údajov, pokiaľ ide o identifikačné číslo poľnohospodárskeho podniku, používanie údajov alebo prístup k primárnym údajom a ich prenos). To by sa malo obmedziť na minimum a zabezpečiť skôr prostredníctvom vykonávacích aktov.

4.   Príspevok ISPU k zlepšeniu environmentálnej, hospodárskej a sociálnej výkonnosti poľnohospodárskych podnikov a transparentnosť a spravodlivosť agropotravinového dodávateľského reťazca

4.1.

ISPU by mohla byť nástrojom, ktorý prispeje k zlepšeniu riadenia poľnohospodárskeho podniku prostredníctvom rozvoja nástrojov na podporu rozhodnutí v záujme lepšej výkonnosti poľnohospodárskeho podniku (a to aj podporou presného poľnohospodárstva) na základe zberu a analýzy údajov o poľnohospodárskom podniku, a členské štáty by sa mali viesť týmto smerom. Pre poradenské služby vyplývajúce z ISPU by bola prospešná lepšia integrácia súborov údajov s cieľom poskytovať informované poradenstvo o všetkých aspektoch udržateľnosti (hospodárskych, environmentálnych, sociálnych).

4.2.

Údaje zozbierané na úrovni poľnohospodárskeho podniku sa sčasti používajú na zvýšenie potenciálu a udržateľnej výkonnosti poľnohospodárskeho podniku. Poľnohospodári musia mať kontrolu nad svojimi údajmi a mala by sa im poskytovať pomoc a poradenstvo, aby svoje údaje používali na presnejšiu, efektívnejšiu a udržateľnejšiu prácu v záujme podpory udržateľných poľnohospodárskych postupov. Údaje by sa mali používať na konkrétny účel, na ktorý boli zozbierané. Členské štáty by sa mali v tomto ohľade riadne angažovať a Komisia by mala poskytovať jasné odporúčania a otvorené softvérové riešenia prispôsobené ekosystému poľnohospodárskych podnikov.

4.3.

EHSV navrhuje, aby sa v záujme lepšieho a efektívnejšieho prístupu k dodávateľským reťazcom vyvinul spoločný dátový priestor založený na značke dôvery týkajúcej sa verejných údajov o agripotravinárstve v EÚ. V každom členskom štáte by sa mali stanoviť konkrétne ciele. Spoluzodpovednosť za údaje, dátové družstvá v oblasti poľnohospodárstva a rozvoj partnerstiev pre dátové poľnohospodárstvo si vyžadujú osobitné finančné zdroje a osobitnú stratégiu.

4.4.

V agropotravinárskom sektore chýba rozvoj noriem a spoločnej metodiky na zaistenie porovnateľnosti a spoločného využívania údajov. V tomto ohľade by sa mali vykonať konkrétne kroky so zapojením členských štátov, keďže niektorí poľnohospodári sú povinní zbierať údaje, aby mohli predávať svoje produkty maloobchodníkom.

4.5.

EHSV navrhuje, aby ISPU pomohla zlepšiť pochopenie celého ekosystému poľnohospodárskeho podniku a aby bola interoperabilná s inými databázami, ktoré zahŕňajú údaje o dodávateľskom reťazci alebo spoločne analyzujú samostatné súbory údajov, aby bolo možné monitorovať rozdeľovanie pridanej hodnoty a zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so všetkými aktérmi v potravinovom reťazci. ISPU by mala poskytovať základné kľúčové ukazovatele výkonnosti spojené s výkonnosťou poľnohospodárskeho podniku, ale aj s regionálnou situáciou a situáciou týkajúcou sa produktu.

4.6.

ISPU by mala prispieť k dosiahnutiu inteligentného, inovačného a udržateľného riadenia poľnohospodárskeho podniku, zlepšovaniu jeho riadenia a výroby a prepojeniu s exogénnymi premennými poľnohospodárskej výroby (počasie atď.). Poľnohospodári a družstvá by sa mali viac zapájať do výskumných projektov a finančné prostriedky EÚ by sa mohli prideliť osobitne na digitalizáciu agropotravinárskeho sektora. Z dôvodu špecifickej povahy sektora by sa mala uskutočniť osobitná výzva na predkladanie návrhov so zapojením členských štátov.

5.   Príspevok ISPU k digitalizácii poľnohospodárstva a agropotravinárskeho sektora

5.1.

Internalizácia technológií IT je pomalý proces, pretože poľnohospodárstvo stále patrí k najmenej digitalizovaným sektorom a medzi krajinami, regiónmi a poľnohospodárskymi podnikmi v tomto ohľade pretrvávajú výrazné rozdiely. Digitálna integrácia predstavuje obrovský problém a mali by sme sa na ňu zameriavať, aby sa znížili nerovnosti. Digitalizovanejší agropotravinársky sektor prispeje k väčšej transparentnosti v dodávateľskom reťazci a zníži riziko špekulácie s potravinami. EHSV navrhuje, aby Komisia, členské štáty a občianska spoločnosť ako partneri zaviedli osobitný integrovaný program na digitalizáciu agropotravinárskeho sektora. Uľahčenie prístupu k hardvérovým a softvérovým technológiám pre členské štáty, a najmä pre drobných poľnohospodárov, by sa malo zahrnúť do osobitných programov, keďže digitálna transformácia je prioritou. Pravidelne by sa mala riešiť obnova softvérových licencií používaných na zber a výmenu údajov. V tejto súvislosti sa môžu používať finančné prostriedky EÚ, hoci zapojenie členských štátov je dôležitým faktorom.

5.2.

Autonómne a inteligentné stroje alebo senzory vytvárajú údaje, ktoré môžu pomôcť pri rozhodovaní na úrovni poľnohospodárskeho podniku a môžu skonsolidovať správu údajov na úrovni dodávateľského reťazca. Prepojenosť a interoperabilita medzi subjektmi dodávateľského reťazca spolu s geopriestorovými údajmi by mali pomôcť zabezpečiť spojenie s trhom pre drobných poľnohospodárov a konsolidáciu dodávateľských reťazcov.

5.3.

Upevnenie schopnosti zbierať, zdieľať, spravovať a využívať údaje na úrovni poľnohospodárskeho podniku, najmä pri malých poľnohospodárskych podnikoch, je dôležité na lepšie začlenenie poľnohospodárov do dodávateľských reťazcov a na zvýšenie efektívnosti poľnohospodárskych podnikov. Náklady by sa mali hradiť prostredníctvom SPP a členské štáty by mali do strategických plánov začleniť osobitné opatrenia. Slabé znalosti drobných poľnohospodárov v digitálnych procesoch sa musia starostlivo riešiť a v rámci celej SPP a ďalších relevantných politík sa treba neprestajne zameriavať na prehlbovanie digitálnych znalostí.

5.4.

Zber sociálnych a environmentálnych údajov by nemal byť izolovaným procesom ani doplnkovou činnosťou, ale nepretržitou činnosťou na úrovni poľnohospodárskeho podniku bez ohľadu na jeho veľkosť alebo druh a členské štáty by mali túto nepretržitú činnosť podporovať.

5.5.

EHSV je znepokojený tým, že dopyt po údajoch a digitalizácii v agropotravinárskom sektore by mohol viesť k cenovej diskriminácii a špekulácii na komoditných trhoch. Koncentrácia trhu s údajmi v malom množstve spoločností sa musí riešiť tak, aby bola zabezpečená dátová suverenita. Okrem toho výmena údajov medzi subjektmi dodávateľského reťazca musí prebiehať spravodlivým, transparentným a nediskriminačným spôsobom, čo ISPU umožní, aby pomohla dosiahnuť spravodlivejší dodávateľský reťazec a znížiť nepriame emisie.

5.6.

Treba sa nepretržite zameriavať na vytvorenie rámca pre demokratickosť údajov a vyváženej vyjednávacej sily, pokiaľ ide o prínosy údajov v agropotravinárskom sektore. EHSV víta zavedenie identifikačného čísla pre poľnohospodárske podniky a pripomína, že je potrebná väčšia jasnosť, pokiaľ ide o súkromie a vlastníctvo údajov, zodpovednosť za ne a ich prenosnosť v poľnohospodárstve. Malo by sa zabezpečiť rovnocenné rozdelenie prínosov údajov na základe reciprocity medzi subjektmi, ktoré údaje poskytujú, a tými, ktoré ich agregujú, ako aj ľahká objaviteľnosť údajov ISPU.

5.7.

Kampane na zvyšovanie povedomia, v ktorých sa zdôrazní dôležitosť údajov pre hospodársku, sociálnu a environmentálnu výkonnosť poľnohospodárskych podnikov, najmä drobných poľnohospodárov, sú potrebné, aby sa upevnila dôvera a rozšírilo pochopenie prínosu údajov k relevantnosti a účinnosti budúcich verejných politík. Subjekty agropotravinového reťazca by mali mať prístup k otvoreným platformám údajov, aby sa zabezpečila porovnateľnosť a transparentnosť v dodávateľských reťazcoch produktov. ISPU by mohla poľnohospodárov motivovať, aby využívali digitálne platformy na ľahšiu integráciu do dodávateľských reťazcov a prenos najlepších postupov.

5.8.

Neustále by sa mala zabezpečovať digitálna gramotnosť, najmä v prípade malých poľnohospodárskych podnikov a starších poľnohospodárov, ako aj odborná príprava pre subjekty zodpovedné za zber údajov. Mala by prebiehať odborná príprava, postupy a kampane v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Napriek pokroku, ku ktorému došlo v oblasti digitalizácie a údajov, sú potrebné ľahšie používateľné systémy. EHSV poukazuje na potrebu zabezpečiť širokopásmové pokrytie a digitalizáciu ako predpoklad presného poľnohospodárstva a robotiky a podporiť investície do udržateľných techník. Malo by sa zvážiť jasné prepojenie medzi ISPU a Nástrojom na prepájanie Európy, ale aj s investičným fondom pre širokopásmové pripojenie v rámci NPE.

V Bruseli 26. októbra 2022

Predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Christa SCHWENG


(1)  Stanovisko EHSV na tému „Z farmy na stôl“: udržateľná potravinová stratégia (Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 268).

(2)  https://www.h2020fairshare.eu/.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(4)  Prieskumné stanovisko EHSV na tému Digitalizácia a udržateľnosť – status quo a potrebné kroky z hľadiska občianskej spoločnosti (Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 187).


Na vrh