Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/1020 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 305/2011

[COM(2022) 144 final]

(2023/C 75/23)

Spravodajca:	Manuel GARCÍA SALGADO
Spoluspravodajca:	Domenico CAMPOGRANDE

Žiadosť o konzultáciu	Európsky parlament, 18. 5. 2022
	Rada Európskej únie, 30. 5. 2022
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI)
Prijaté v sekcii	13. 9. 2022
Prijaté v pléne	27. 10. 2022
Plenárne zasadnutie č.	573
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	139/0/0

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa domnieva, že Európska komisia neponúka žiadne krátkodobé riešenia na vyriešenie súčasného oneskorenia pri zverejňovaní nových noriem v Úradnom vestníku Európskej únie. Jeho cieľom je zmena nariadenia o stavebných výrobkoch (1), ktorá aj keď bude úspešná, prinesie výsledky až do desiatich rokov.

1.2

EHSV so znepokojením konštatuje, že navrhované prechodné obdobie medzi súčasným nariadením a revidovaným nariadením je 20 rokov, čo môže spôsobiť praktické problémy, pretože postupné zavádzanie harmonizovaných technických špecifikácií počas obdobia 20 rokov je príliš dlhé. V súčasnosti je systém normalizácie nefunkčný, pretože nemá prostriedky na to, aby reagoval na problémy vznesené Komisiou a na stanovené politické priority.

1.3

EHSV so znepokojením konštatuje, že hoci Komisia predložila členským štátom niekoľko politických možností, vracia sa k starému prístupu, keď technické normy určujú regulačné orgány na európskej úrovni. To je obzvlášť znepokojujúce, pretože takýto centralizovaný proces by obmedzoval schopnosť menších členov odvetvia vyjadriť svoje názory a prihliadnuť na ne.

1.4

EHSV v zhode so stavebným sektorom podporuje vývoj alternatívnej možnosti k tej, ktorú predložila Komisia, pričom základom bude normalizácia. Bude potrebné pokračovať v diskusiách a vyzvať všetky zainteresované strany (členské štáty, CEN, Komisia atď.), aby spolupracovali na návrhu realizovateľného riešenia, pri ktorom v systéme zohrávajú zásadnú úlohu harmonizované normy. Cieľom je zapojiť všetky zainteresované strany do dialógu zameraného na nájdenie primeraného systému, ktorý umožní voľný pohyb stavebných výrobkov. V tomto procese je kľúčovým nástrojom sociálny dialóg so zamestnávateľmi a s pracovníkmi a účasť subjektov zainteresovaných na spoločenských záujmoch, pokiaľ ide o normalizáciu.

1.5

Hoci EHSV uznáva, že normalizácia sa často vníma ako proces zdola nahor riadený priemyslom, je mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby všetky zainteresované strany kolektívne a flexibilne spolupracovali na príprave aktuálnych noriem. Takého normy sú kľúčové na umožnenie udržateľnosti a digitalizácie a zároveň na uľahčenie inovácie v stavebnom sektore. Tento proces by mal byť podporený aj sociálnym dialógom a mal by zaistiť účasť zamestnávateľov, pracovníkov a subjektov zainteresovaných na spoločenských záujmoch, pokiaľ ide o normalizáciu.

1.6

Podľa EHSV bude dobre fungujúci európsky regulačný rámec pre stavebné výrobky, integrovaný do systému normalizácie, nielen spĺňať potreby priemyslu, ale bude slúžiť aj spoločnosti vo všeobecnosti, čím sa vysvetľuje dôležitosť zapojenia sociálnych partnerov. Uvedený rámec umožní EÚ dosiahnuť digitálny vnútorný trh, hospodársku obnovu po pandémii ochorenia COVID-19, strategické plány Európskej zelenej dohody a ciele obehového hospodárstva.

1.7

EHSV poznamenáva, že v navrhovanom novom nariadení o stavebných výrobkoch sa odkazuje na povinné používanie európskych metód hodnotenia, klasifikácie a kritérií všetkými subjektmi v stavebnom sektore. Týka sa to viac ako troch miliónov spoločností v EÚ, z ktorých väčšina sú malé a stredné podniky (MSP). Požiadavky musia byť opodstatnené a primerané a nesmú zahŕňať zbytočnú byrokratickú a administratívnu záťaž, najmä ak je obmedzená ich pridaná hodnota. EHSV sa domnieva, že tento problém sa v navrhovanom revidovanom nariadení o stavebných výrobkoch podcenil.

1.8

EHSV je presvedčený, že by bolo žiaduce úplné vyhlásenie o parametroch, ako aj prispôsobenie článku 6 a prílohy III požiadavkám uvedeným v prílohe I, pretože stavebné výrobky s označením CE nezaručujú súlad so základnými požiadavkami na stavby. To bráni jednotnému európskemu vnútornému trhu so stavebnými výrobkami, keďže členské štáty môžu byť podľa článku 8 povinné zabrániť uvádzaniu takých stavebných výrobkov na trh a ich používaniu, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť stavenísk.

1.9

EHSV zdôrazňuje, že treba zlepšiť alebo ďalej rozpracovať postupy súvisiace s nariadením o stavebných výrobkoch, najmä pokiaľ ide o normalizáciu a vymedzenie rozhraní s vnútroštátnymi vykonávacími normami. Treba zabezpečiť, aby Európska komisia zaviedla všetky požiadavky/parametre/charakteristiky skúšok ako harmonizované normy. V opačnom prípade by malo byť možné prijať vnútroštátne požiadavky na stavebné výrobky, ak existujú osobitné vnútroštátne obavy týkajúce sa používania stavebných výrobkov. To by znamenalo, že vnútroštátne požiadavky a prílohy by sa museli schvaľovať na určité obdobie. V prípade kompletnejšieho vyhlásenia o parametroch treba prijať potrebné opatrenia, aby sa zabezpečila zhoda na úrovni prác (projekt, inštalácia atď.) z hľadiska obsahu informácií a ich dôveryhodnosti.

1.10

EHSV považuje za problematické, že v navrhovanom revidovanom nariadení o stavebných výrobkoch sa neuvádza mechanizmus zberu informácií o výrobkoch uvedených v špecifikáciách verejného obstarávania z dôvodu jeho začlenenia do nového článku 7. Zhromaždenie vlastností a charakteristík, ktoré zodpovedajú potrebám všetkých verejných nákupcov a na všetky použitia, bude rozsiahla a nekonečná úloha.

1.11

EHSV považuje za nevyhnutné, aby sa predišlo tomu, že úsilie, ktoré stavebné spoločnosti vynakladajú na zavedenie obehového systému, sa oneskorí, obmedzí alebo dokonca zastaví z dôvodu nedostatočnej regulačnej jasnosti v novom nariadení o stavebných výrobkoch. Preto je potrebné objasňujúce nariadenie, aby sa zabránilo zastaveniu obehového systému.

1.12

EHSV sa domnieva, že navrhované revidované nariadenie o stavebných výrobkoch musí obsahovať jasné a primerané ustanovenia, v ktorých sa zohľadní skutočnosť, že v prípade opätovne použitých alebo repasovaných výrobkov, výrobkov zavedených pred 20, 50 alebo 150 rokmi neexistujú žiadne informácie, pretože pri týchto výrobkoch s označením CE sú informácie o parametroch k dispozícii iba lokálne.

1.13

EHSV je presvedčený, že pre konkurencieschopnosť odvetvia je dôležité, aby revidovaný návrh nariadenia o stavebných výrobkoch predstavoval nástroj, ktorý nielenže umožní uvedenie inovatívneho výrobku na trh, ale aj uľahčí jeho používanie. To si vyžaduje, aby európske technické posúdenie obsahovalo aj informácie, ktoré zmierňujú neochotu používateľov začať používať inovačné výrobky.

1.14

EHSV zdôrazňuje, že musí byť jasné, že pojem „stavebný výrobok“ naďalej zodpovedá len vymedzeniu článku 2 bod 1 súčasného nariadenia o stavebných výrobkoch a že neexistuje žiadne rozšírenie. Nie je jasné, čo sa v novom návrhu nariadenia o stavebných výrobkoch myslí pod pojmom „služba“. Musí sa zabezpečiť, aby výrobky zhotovené na mieru zostali vylúčené z rozsahu pôsobnosti nariadenia o stavebných výrobkoch.

1.15

EHSV súhlasí s kladným hodnotením návrhu Komisie zo strany Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA), pokiaľ ide o dodatočné kritériá k funkčným a bezpečnostným požiadavkám na stavebné výrobky, najmä environmentálne kritériá a kritériá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré často súvisia s obehovým hospodárstvom a udržateľnosťou. To všetko posilňuje dôkazy o kladnom vplyve dobrého riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

1.16

EHSV vyjadruje znepokojenie na tým, že vnútroštátne predpisy vo všeobecnosti umožňujú používanie kontaminovaného odpadu pod cestami (do určitého percentuálneho podielu kontaminovaného starým dechtom, PCB, PCP, azbestom, starou minerálnou vlnou); alebo sa umiestňujú na špeciálne skládky. Stavebný odpad a odpad z demolácie tvorí viac ako tretinu všetkého odpadu vyprodukovaného v EÚ (2). V niektorých oblastiach existujú rôzne protichodné obavy, napríklad či sa podložie z výstavby ciest a inej infraštruktúry nevyužíva ako veľké úložisko stavebného odpadu.

1.17

EHSV vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že príprava na opätovné použitie, repasovanie a recykláciu si vyžaduje určité plánovanie, ktorým sa uľahčí oddeľovanie komponentov a materiálov vo fáze recyklácie a predíde zmiešaným alebo zložitým materiálom, čo vo veľkej miere spôsobí vystavenie pracovníkov týmto látkam. EU-OSHA podporuje spoločnosti, ktoré navrhli inovatívne riešenia takýchto problémov, napríklad „Odstránenie nebezpečných rozpúšťadiel z analýzy rekultivovaného materiálu v sektore výstavby a opráv ciest“. Preto sa EHSV domnieva, že v novom nariadení sa musia tieto základné aspekty bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zohľadniť. EHSV sa domnieva, že nariadenie musí zabezpečiť nielen pracovné miesta a hospodársky pokrok, ale aj sociálno-ekonomické a environmentálne zlepšenia na základe zásad sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP) a príslušného regulačného rámca.

1.18

EHSV sa domnieva, že návrh sa musí výrazne upraviť, ak sa majú dosiahnuť jeho hlavné ciele.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1

Komisia vo svojej správe z roku 2016 o vykonávaní nariadenia o stavebných výrobkoch zistila určité nedostatky v jeho vykonávaní. Hodnotenie nariadenia o stavebných výrobkoch, stanoviská platformy REFIT a spätná väzba od členských štátov a zainteresovaných strán jasne poukázali na nedostatky rámca, ktorý bráni fungovaniu jednotného trhu so stavebnými výrobkami, a preto nedosahuje ciele nariadenia o stavebných výrobkoch.

2.2

V oznámení o Európskej zelenej dohode (3), akčnom pláne pre obehové hospodárstvo a oznámení o vlne obnovy (4) sa zdôraznila úloha nariadenia o stavebných výrobkoch ako súčasti úsilia o budovy a obnovy efektívne využívajúce energiu a zdroje a pri riešení udržateľnosti stavebných výrobkov a prechodu na obehové hospodárstvo. V návrhu revidovanej smernice o energetickej hospodárnosti budov (5) sa zdôraznil význam emisií skleníkových plynov počas životného cyklu budov a stavebných materiálov pri výpočte potenciálu globálneho otepľovania nových budov po roku 2030.

2.3

V oznámení o stratégii lesného hospodárstva EÚ a oznámení o udržateľnom kolobehu uhlíka (6) sa v súvislosti s revíziou nariadenia o stavebných výrobkoch oznámilo vypracovanie metodiky a spoľahlivej a transparentnej normy na kvantifikáciu prínosov stavebných výrobkov v oblasti klímy a zachytávania a využívania uhlíka.

2.4

Európsky parlament aj Rada vyzvali na prijatie opatrení s cieľom podporiť obehovosť stavebných výrobkov, riešiť prekážky na jednotnom trhu so stavebnými výrobkami a prispieť k cieľom Európskej zelenej dohody a akčného plánu pre obehové hospodárstvo.

2.5

Dva všeobecné ciele revízie nariadenia o stavebných výrobkoch sú 1. dosiahnuť dobre fungujúci jednotný trh so stavebnými výrobkami a 2. prispieť k cieľom zelenej a digitálnej transformácie, najmä k modernému a efektívnemu trhu, pokiaľ ide o využívanie zdrojov a hospodársku súťaž.

2.6

V nariadení o stavebných výrobkoch sa výrazne obmedzujú možnosti odvetvia uceleným a harmonizovaným spôsobom deklarovať parametre svojich výrobkov a rozlišovať výrobky s ohľadom na vplyv na klímu, životné prostredie a udržateľnosť. Takisto sa v ňom výrazne obmedzujú možnosti členských štátov stanoviť vnútroštátne požiadavky na budovy alebo zahrnúť do verejného obstarávania kritériá týkajúce sa cieľov v oblasti udržateľnosti bez toho, aby sa ohrozilo fungovanie jednotného trhu.

2.7

V oznámení Nová priemyselná stratégia pre Európu (7) z marca 2020 sa stanovuje plán pre priemysel EÚ, ktorý bude vedúcou silou zelenej a digitálnej transformácie. V oznámení, ktorým sa aktualizuje nová priemyselná stratégia z roku 2020, sa stavebníctvo označilo za jeden z prioritných ekosystémov, ktorý čelí najdôležitejším výzvam v záujme splnenia cieľov v oblasti klímy a udržateľnosti a prijatia digitálnej transformácie, a závisí od toho jeho konkurencieschopnosť.

2.8

Cieľom návrhu nariadenia, ktorým sa zrušuje súčasné nariadenie o stavebných výrobkoch, je riešiť nedostatky zistené v tomto nariadení a ciele Európskej zelenej dohody a akčného plánu pre obehové hospodárstvo v súvislosti so stavebnými výrobkami. Na dosiahnutie cieľov politiky je nevyhnutné zlepšiť základné fungovanie rámca nariadenia o stavebných výrobkoch, najmä proces normalizácie. Neberú sa však do úvahy potrebné aspekty súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a ďalšie odporúčania EU-OSHA.

2.9

EHSV sa domnieva, že vzdelávanie, odborná príprava, rekvalifikácia, celoživotné vzdelávanie a certifikácia sú mimoriadne dôležité a pre budúcnosť odvetvia je dôležité, aby prebiehali prostredníctvom sociálneho dialógu. EHSV tiež konštatuje, že získanie potrebných zručností si vyžaduje čas a financie.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1

Normalizácia zohráva pre európsky stavebný sektor kľúčovú úlohu. Je hlavným pilierom vnútorného trhu, uľahčuje voľný pohyb stavebných výrobkov v EÚ a stimuluje stavebné činnosti. Táto dôležitá úloha sa uznáva v európskych právnych predpisoch, najmä v nariadení o stavebných výrobkoch a nariadení o európskej normalizácii (8).

3.2

Cieľ štandardizácie v oblasti udržateľnosti stavebných prác by mal zahŕňať aj rovnaké posúdenie environmentálnych, hospodárskych a sociálnych aspektov udržateľnosti výrobkov, budov a služieb a ich oznamovanie spotrebiteľovi (pokiaľ možno prostredníctvom označovania).

3.3

Bez aktuálnych noriem by nebolo možné dosiahnuť ani udržať vnútorný trh so stavebnými výrobkami. V posledných rokoch však integrácia noriem do regulačného systému často zlyhala, čo viedlo k nižšej efektívnosti v stavebnom sektore a negatívnym účinkom na vnútorný trh vrátane zvýšených priamych či nepriamych nákladov pre spoločnosti (najmä pre malé a stredné podniky).

3.4

Komisia môže stanoviť normy pre vývoj harmonizovaných noriem pomocou žiadostí o normalizáciu. Konala však pasívne, pretože túto možnosť nevyužívala. V dôsledku toho bol Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) nútený pokračovať v práci so zastaranými mandátmi a odrádzať odborníkov od práce na normách, ktoré sú často zablokované z dôvodov, ktoré sú mimo ich kontroly.

3.5

Komisia zaznamenala problémy v súčasnom postupe normalizácie prostredníctvom CEN (ktorý by určite bolo možné zlepšiť), čo ju viedlo k tomu, že mnohé normy zablokovala. EHSV sa domnieva, že riešenie navrhované Komisiou, teda využívať čoraz väčší počet „delegovaných aktov“, nemôže byť uspokojivé, pretože sa z procesu normalizácie vynechávajú zamestnávatelia, pracovníci a subjekty zainteresované na spoločenských záujmoch. Okrem toho Komisia blokuje mnoho noriem, a preto treba nájsť krátkodobé riešenie, ako ich odblokovať. EHSV sa kriticky zamýšľa nad tým, či táto forma rozšírenia delegovaných aktov v konečnom dôsledku nevedie k prekrývaniu právomocí s členskými štátmi. Domnieva sa, že takýto postup by sa mal uplatňovať len vo výnimočných prípadoch, keď je jeho vykonávanie riadne odôvodnené, pričom by sa mal stanoviť jasný súbor základných podmienok.

3.6

V návrhu nového nariadenia Komisie sa uvádza, že riadenie dodávateľského reťazca a postupy verejného obstarávania môžu mať vplyv na životné prostredie a na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci s cieľom stimulovať používania a komercializácie kvalitných výrobkov a materiálov. EU-OSHA takisto označila túto skutočnosť za dôležitý faktor vplyvu, ktorý môže viesť k rozsiahlejšiemu používaniu výrobkov, ktoré rešpektujú životné prostredie a sú pre pracovníkov bezpečnejšie.

3.7

Nový projek EU-OSHA s názvom LIFT-OSH (Leveraging Instruments for Health and Safety at work – Využitie nástrojov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci) poskytuje silnejšie dôkazy o kladnom vplyve dobrého riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

3.8

EHSV vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že príprava na opätovné použitie, repasovanie a recykláciu si vyžaduje určité plánovanie, ktorým sa uľahčí oddeľovanie komponentov a materiálov vo fáze recyklácie a predíde zmiešaným alebo zložitým materiálom, čo vo veľkej miere spôsobí vystavenie pracovníkov týmto látkam. EU-OSHA podporuje spoločnosti, ktoré navrhli inovatívne riešenia takýchto problémov, napríklad „Odstránenie nebezpečných rozpúšťadiel z analýzy rekultivovaného materiálu v sektore výstavby a opráv ciest“. Preto sa EHSV domnieva, že v novom nariadení sa musia tieto základné aspekty bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zohľadniť. EHSV sa domnieva, že nariadenie musí zabezpečiť nielen pracovné miesta a hospodársky pokrok, ale aj sociálno-ekonomické a environmentálne zlepšenia na základe zásad SZP a príslušného regulačného rámca.

3.9

V navrhovanom revidovanom nariadení o stavebných výrobkoch sa uvádza, že v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany životného prostredia a odstránenia medzery v právnych predpisoch by stavebné „výrobky“ vyrobené na stavenisku na okamžité zabudovanie do stavby podliehali rovnakým pravidlám ako ostatné stavebné výrobky uvádzané na trh výrobcami. Výbor sa domnieva, že takáto medzera v právnych predpisoch neexistuje, keď sa tieto výrobky neuvádzajú na trh. Dodávatelia vyrábajúci „výrobky“ na mieste na okamžité zabudovanie do stavby (napr. betónový preklad, striekaná polyuretánová pena, okenné rámy a rámy dverí atď.) podliehajú regulačným požiadavkám platným pre stavby (alebo ich časti). Tieto sú zasa väčšinou – ak nie vždy – založené na úplne rovnakých technických požiadavkách, ako sú tie, ktoré sa vzťahujú na výrobcov, t. j. požiadavky týkajúce sa prevádzkovania systému vnútropodnikovej kontroly výroby, vytvárania technickej dokumentácie, hodnotenia „výrobkov“, vyhlasovania parametrov a zhody a umiestňovania označenia CE. Toto zbytočné ustanovenie by bolo obzvlášť škodlivé pre MSP.

3.10

V článku 7 navrhovaného revidovaného nariadenia o stavebných výrobkoch sa rozširuje rozsah pôsobnosti na všetky požiadavky na výrobky uvedené v špecifikáciách verejného obstarávania. Neuvádza sa v ňom však mechanizmus získavania takýchto informácií, ktoré sa môžu týkať širokého a rôznorodého súboru stavebných prác, ako sú ohrady pre policajné psy, administratívne budovy orgánov, diaľnice a jadrové zariadenia atď. EHSV má obavy týkajúce sa uskutočniteľnosti zberu všetkých informácií o vlastnostiach a charakteristikách, ako aj toho, ako určiť vhodné metódy hodnotenia, ktoré zodpovedajú potrebám všetkých verejných obstarávateľov na všetky použitia. Okrem toho bude dôveryhodnosť, o ktorú sa usilujú verejní obstarávatelia, takisto veľmi rôznorodá v závislosti od zamýšľaného použitia (dôveryhodnosť výkonu hydroizolačných membrán určených na použitie v ohrade pre psy sa bude líšiť v porovnaní s rovnakým výrobkom použitým na streche múzea výtvarného umenia) a nemusí zodpovedať systémom hodnotenia a overovania uvedeným v navrhovanom revidovanom nariadení o stavebných výrobkoch. EHSV má pochybnosti o tom, či je tento prístup realistický.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5).

(2)  https://ec.europa.eu/environment/topics/waste-and-recycling/construction-and-demolition-waste_en.

(3)  COM(2019) 640 final.

(4)  COM(2020) 662 final.

(5)  COM(2021) 802 final.

(6)  COM(2021) 800 final.

(7)  COM(2020) 102 final.

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).