Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52022AE1950

    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia smernice 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o posilnenie postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie prostredníctvom lepšej ochrany pred nekalými praktikami a lepšieho informovania [COM(2022) 143 final – 2022/0092 (COD)]

    EESC 2022/01950

    Ú. v. EÚ C 443, 22.11.2022, p. 75–80 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    22.11.2022   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 443/75


    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia smernice 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o posilnenie postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie prostredníctvom lepšej ochrany pred nekalými praktikami a lepšieho informovania

    [COM(2022) 143 final – 2022/0092 (COD)]

    (2022/C 443/10)

    Spravodajca:

    Thierry LIBAERT

    Spoluspravodajca:

    Gonçalo LOBO XAVIER

     

    Rada Európskej únie, 12. 4. 2022

     

    Európsky parlament, 7. 4. 2022

    Právny základ

    článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

    Príslušná sekcia

    sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu

    Prijaté v sekcii

    27. 6. 2022

    Výsledok hlasovania

    (za/proti/zdržalo sa)

    82/0/3

    Prijaté v pléne

    14. 7. 2022

    Plenárne zasadnutie č.

    571

    Výsledok hlasovania

    (za/proti/zdržalo sa)

    209/0/1

    1.   Závery a odporúčania

    1.1

    Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje návrhy Európskej komisie (EK), ktorých cieľom je posilniť postavenie spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie. Vyzýva EK, aby vytrvala vo vysokých ambíciách, keďže ich naplnenie by malo mať pozitívny hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv.

    1.2

    EHSV trvá na tom, že je potrebné vynaložiť maximálne úsilie na to, aby sa informácie systematicky sprístupňovali spotrebiteľom, najmä pokiaľ ide o náhradné diely a príručky opráv, ako aj o plánované aktualizácie softvéru.

    1.3

    EHSV vyzýva EK, aby preukázala svoju ambicióznosť tým, že zásadu bodového hodnotenia opraviteľnosti čiernej a bielej techniky ustanoví v predpisoch. Toto bodové hodnotenie musí zodpovedať očakávaniam spotrebiteľov, pokiaľ ide o rôznorodosť dotknutých výrobkov, ako aj zohľadnených kritérií.

    1.4

    Okrem opraviteľnosti týchto výrobkov sa EHSV domnieva, že EK musí v nasledujúcich rokoch pokročiť v oblasti zásady jednoduchého a jednotného označovania životnosti výrobkov.

    1.5

    Takisto treba podporovať odborné vzdelávanie nových opravárov a zvyšovanie úrovne zručností súčasných aktérov. Je to nevyhnutná podmienka rozvoja opráv, ktoré predstavujú pre náš kontinent dôležitý zdroj zamestnanosti. EHSV tiež apeluje na Európu, aby znížila svoju závislosť od surovín s cieľom posilniť svoju schopnosť opravovať a zabezpečiť si náhradné diely. Európa taktiež potrebuje spoľahlivú a účinnú politiku reindustrializácie. Nedávne krízy odhalili nedostatky, ktoré by sa mali považovať za príležitosť na obnovu.

    1.6

    Okrem toto, že je potrebné presadzovať uvádzanie zákonom stanovenej dĺžky trvania záruky, je zároveň potrebné lepšie chrániť spotrebiteľa pred zámenou zákonnej záruky s obchodnou. Navyše v rámci záruky by sa mala podporovať prednosť opravy pred výmenou výrobku za nový, ale bez toho, aby sa obmedzila slobodná voľba spotrebiteľov ako vyriešiť problém.

    1.7

    EHSV v snahe podporiť predĺženie životnosti výrobkov schvaľuje pridanie nových obchodných praktík do zoznamu činností, ktoré sa považujú za klamlivé. V troch bodoch však EHSV žiada EK, aby šla nad rámec informačnej povinnosti:

    techniky zavedené na skrátenie životnosti výrobku: podľa EHSV je vhodné zapísať tieto praktiky medzi klamlivé obchodné praktiky, nejde tu len o nedostatok informácií;

    neopraviteľnosť niektorých tovarov. Aj v tomto prípade by sa zámerné prekážky opravy mohli považovať za klamlivé obchodné praktiky, a nejde tu iba o nedostatok informácií v tejto súvislosti;

    aktualizácie, ktoré by mohli spôsobiť poruchy; v tejto súvislosti treba nastoliť povinnosť vrátiť softvér do stavu pred aktualizáciou.

    1.8

    Súčasťou posilnenia postavenia spotrebiteľa musí byť lepšia ochrana pred klamlivou reklamou. V tomto zmysle by sa mali do právneho rámca týkajúceho sa reklamy lepšie začleniť ciele udržateľného rozvoja.

    1.9

    Z reklamy sa musia odstrániť všetky neodôvodnené tvrdenia, ako sa často stáva v oblasti uhlíkovej neutrality, a akékoľvek naznačovanie alebo zobrazovanie správania, ktoré je v rozpore s ochranou životného prostredia a ochranou prírodných zdrojov. Treba tiež posilniť kapacity na kontrolu tvrdení o ekologickosti.

    1.10

    S cieľom predísť akémukoľvek uvedeniu do omylu a vzhľadom na narastajúci počet často samozvaných environmentálnych značiek musí Európska komisia vo väčšej miere presadzovať environmentálnu značku EÚ a potrebu postupov certifikácie v oblasti označovania.

    1.11

    EHSV v snahe varovať pred klamlivými obchodnými praktikami žiada EÚ, aby posilnila ochranu oznamovateľov upozorňujúcich na environmentálne aspekty výrobkov.

    1.12

    Napokon, EHSV vyzýva Komisiu, aby podporovala dôsledné zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov o otázkach zodpovednej spotreby.

    2.   Zhrnutie oznámenia Komisie

    2.1

    Cieľom návrhu smernice, ktorá je predmetom skúmania, je posilniť práva spotrebiteľa zmenou dvoch smerníc, ktorými sa chránia záujmy spotrebiteľov na úrovni Únie: smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách (1) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov (2). Návrh má prispieť k obehovému, čistému a zelenému hospodárstvu EÚ tým, že spotrebiteľom umožní prijímať kvalifikované rozhodnutia o kúpe, a tak prispievať k udržateľnejšej spotrebe. Zameriava sa aj na nekalé obchodné praktiky, ktoré spotrebiteľov zavádzajú a odrádzajú od toho, aby uprednostnili udržateľnú spotrebu.

    2.2

    Tento návrh bol jednou z iniciatív stanovených v novom programe pre spotrebiteľov (3) a akčnom pláne pre obehové hospodárstvo (4) a nadväzuje na Európsku zelenú dohodu (5).

    2.3

    V návrhu sa stanovuje viacero opatrení na aktualizáciu existujúceho spotrebiteľského práva s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov a ich aktívnu účasť na zelenej transformácii. V smernici o právach spotrebiteľov sa v súčasnosti od obchodníkov vyžaduje, aby spotrebiteľom poskytovali informácie o hlavných vlastnostiach tovaru alebo služieb.

    2.4

    Povinnosť poskytovať informácie o neexistencii obchodných záruk životnosti sa v nej však nestanovuje, preto smernica výrobcov dostatočne nemotivuje k tomu, aby spotrebiteľom uvedené záruky poskytovali. Z výskumu vyplýva, že ak sa spotrebné výrobky ponúkajú s obchodnou zárukou, informácie o takýchto obchodných zárukách a spôsobe, akým spotrebitelia platia, sú často nejasné, nepresné alebo neúplné, v dôsledku čoho je pre spotrebiteľov zložité porovnávať výrobky a odlíšiť túto obchodnú záruku od (povinnej) zákonnej záruky (6).

    2.5

    Smernica neobsahuje ani osobitné požiadavky na poskytovanie informácií spotrebiteľom o opraviteľnosti tovaru. Tieto informácie, ktoré by umožnili propagovanie opravy tovaru a sú mimoriadne cenné na zabezpečenie účasti spotrebiteľov na obehovom hospodárstve, na mieste predaja zväčša chýbajú. V nedávnych štúdiách sa až 80 % spotrebiteľov v EÚ vyjadrilo, že je pre nich ťažké nájsť informácie o tom, ako ľahko sa dá výrobok opraviť (7).

    3.   Všeobecné pripomienky

    3.1

    V súčasnosti sa väčšina európskych spotrebiteľov sťažuje na nedostatok informácií, pokiaľ ide o environmentálny vplyv spotreby. Toto konštatovanie sa potvrdilo aj v rámci verejnej konzultácie, ktorú zorganizovala EK. V prieskume Eurobarometra z roku 2012 o správaní a postoji európskych spotrebiteľov voči ekologickým výrobkom sa ukázalo, že 92 % európskych respondentov podporuje zverejňovanie informácií o životnosti výrobkov.

    3.2

    Tento nedostatok informácií je na škodu, lebo jasné a čitateľné informácie môžu napomôcť zmene správania. Tento efekt potvrdil aj EHSV, ktorý počas svojej štúdie u 3 000 európskych spotrebiteľov uskutočnil simuláciu uvádzania životnosti výrobkov bežnej spotreby v internetovom obchode. Podľa tejto štúdie uvádzanie životnosti umožňuje zvýšiť predaj výrobkov s dlhou životnosťou o 56 %.

    3.3

    Nedostatok informácií pre spotrebiteľa má prvoradý sociálny význam. Vzhľadom na ťažkosti spojené s kúpnou silou je ešte väčšmi potrebné pomôcť stredným vrstvám a znevýhodneným skupinám v spoločnosti osvojiť si opravy a zodpovednejšiu spotrebu. Zlepšenie informovania spotrebiteľa prostredníctvom jednoduchých prostriedkov predstavuje spôsob, ako dosiahnuť, aby bola zodpovedná spotreba prístupnejšia pre najzraniteľnejšie osoby.

    3.4

    Lepšie informovanie spotrebiteľov prispieva k posilneniu obchodného modelu európskych podnikov. Vzhľadom na riziká dumpingu spojeného s dovozom lacných výrobkov sa mikropodniky, malé a stredné podniky a ich dodávatelia môžu zviditeľniť u spotrebiteľov, a tým propagovať kvalitu výrobkov vyrobených v Európe.

    3.5

    Európski maloobchodní predajcovia a kamenné predajne by takisto mohli využiť tento budúci legislatívny vývoj vo svoj prospech, keďže by mohli zvýšiť svoju komparatívnu výhodu v porovnaní s firmami, ktoré predávajú online. Poradná úloha fyzického predajcu sa totiž posilní vďaka novým informáciám, ktoré spotrebiteľovi poskytne. Tieto zmeny môžu pomôcť zvýšiť zamestnanosť v EÚ. Európa však na to potrebuje vhodné ľudské zdroje. EHSV vyzýva Komisiu, aby podporovala vzdelávacie úsilie podnikov, najmä MSP.

    3.6

    Hoci je potrebné poskytovať prispôsobené environmentálne informácie, treba tiež zabezpečiť, aby sa zohľadnili všetky environmentálne vplyvy. Klimatická stopa meraná v podobe emisií skleníkových plynov je stredobodom verejnej diskusie, ale predstavuje len časť environmentálnych vplyvov. Z analýzy životného cyklu výrobkov tak vyplýva, že environmentálny dosah v prípade väčšiny spotrebného tovaru je spojený s ťažbou zdrojov a výrobou výrobkov, preto je predĺženie životnosti výrobkov environmentálnou prioritou.

    3.7

    Vzhľadom na všetky tieto aspekty však priemerná spotreba Európanov nie je z environmentálneho hľadiska udržateľná. Napríklad podľa výpočtu ekologickej stopy by si spôsob života Európana vyžadoval ekvivalent 2,8 planéty.

    3.8

    V mnohých prípadoch vedie dizajn výrobkov k zníženiu ich životnosti, či už prostredníctvom technických postupov, prekážok brániacich oprave, alebo softvérových techník. Predčasné zastarávanie, ktoré je toho dôsledkom, patrí medzi hlavné dôvody nespokojnosti spotrebiteľov, ktorí doplácajú na výraznú nerovnomernosť informácií.

    3.9

    Napokon EHSV poznamenáva, že v dôsledku vojny na Ukrajine je ešte dôležitejšie posilniť európsku strategickú autonómiu. Z tohto hľadiska treba podporiť iniciatívy, ktoré prispievajú k lepšej životnosti výrobkov, najmä tie, ktoré sa týkajú strategických kovov.

    4.   Konkrétne pripomienky

    4.1   Poskytnúť spotrebiteľom ďalšie informácie o životnosti tovaru

    4.1.1

    Vzhľadom na dôležitosť otázky životnosti výrobkov je potrebné zlepšiť informovanosť spotrebiteľa. V tomto zmysle je návrh Komisie vítaný, pretože sa zameriava na systematizovanie poskytovania informácií o dostupnosti náhradných dielov, o používateľských príručkách alebo o období, počas ktorého sa poskytujú aktualizácie softvéru.

    4.1.2

    Treba pripomenúť, že hoci je nedostatok informácií na škodu, prebytok alebo príliš technický charakter informácií škodí takmer rovnako.

    4.1.3

    EHSV upozorňuje Komisiu na potenciálne nevýhody, ktoré by sa mohli spájať s novými informáciami poskytovanými prostredníctvom elektronického označovania alebo kódov QR. Okrem dodatočného digitálneho environmentálneho vplyvu spôsobeného týmito technikami treba pripomenúť, že každý ďalší úkon (vybrať smartfón, kliknúť, načítať atď.) predstavuje ďalšiu prekážku brániacu zodpovednej spotrebe.

    4.1.4

    Komisia zvolila v návrhu správny prístup, lebo dáva do súvislosti otázky komunikácie s otázkami predčasného zastarávania výrobkov. Prvým krokom na zlepšenie informovanosti spotrebiteľov musí byť zavedenie bodového hodnotenia opraviteľnosti pre čo najväčší počet výrobkov, ako je to vo Francúzsku od roku 2021. Opraviteľnosť je totiž jedným z najľahšie merateľných aspektov životnosti výrobku.

    4.1.5

    Aby mohlo bodové hodnotenie opraviteľnosti splniť svoj účel, musí byť navrhnuté ambicióznym spôsobom najmenej z dvoch hľadísk. Na jednej strane sa musí vzťahovať na čo najväčší počet elektrických a elektronických výrobkov a domácich spotrebičov. Na druhej strane treba vziať do úvahy všetky aspekty opraviteľnosti vrátane zohľadnenia nákladov na opravu (cena náhradných dielov), dostupnosti náhradných dielov a podmienok softvérovej podpory.

    4.1.6

    Podľa EHSV sa ambiciózna politika informovania spotrebiteľa nemôže obmedzovať len na opraviteľnosť. Spotrebitelia si totiž želajú najmä to, aby boli výrobky trvácne, nie aby ich bolo možné opraviť. EHSV sa k tejto otázke už vyjadril (8). EÚ musí zaviesť jednoduchý ukazovateľ, ktorý bude poskytovať informácie o životnosti výrobku vrátane opraviteľnosti, ale aj o odolnosti a modernizovateľnosti výrobkov, čo nepriamo podporí reindustrializáciu v Európe. Túto zásadu, ktorej uplatňovanie sa musí určite dohodnúť so zainteresovanými stranami a musí byť postupné, je nevyhnutné uviesť v návrhoch Komisie, aby sa nestalo, že jedno veľké očakávanie spotrebiteľov zostane opomenuté.

    4.1.7

    V záujme zlepšenia informovanosti spotrebiteľa treba vyvinúť ďalšie úsilie v oblasti záruk. V prvom rade musí EK opätovne potvrdiť jednoduchú zásadu: existencia a trvanie záruky súladu [smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 (9)] sa pre všetky príslušné výrobky musia uvádzať všade, v kamenných predajniach aj online. Prioritou musí byť totiž presadiť uplatňovanie existujúceho práva, skôr než sa pridajú nové práva.

    4.1.8

    EHSV víta zohľadnenie ťažkostí, s ktorými sa môže stretnúť spotrebiteľ v snahe odlíšiť obchodnú záruku od zákonnej záruky. Preto treba uvítať, že EK sa snaží zabezpečiť, aby tieto obchodné záruky neuvádzali do omylu.

    4.1.9

    S cieľom zvýšiť pozitívny vplyv na ochranu životného prostredia by záruka mohla propagovať opravu poškodeného tovaru, a nie jeho výmenu za nový tovar. EÚ môže podporiť prednosť opravy pred výmenou v prípade poruchy tým, že oprava bude pre spotrebiteľov jednoduchšia, rýchlejšia a praktickejšia.

    4.1.10

    V súvislosti s týmito ustanoveniami môže zvýšenie informovanosti občanov v ešte väčšej miere prispieť k tomuto preorientovaniu spotreby. Preto musí EÚ podporovať, prípadne iniciovať, kampane na osvojenie si správnych návykov pre zodpovednú spotrebu (informovanie, použitý tovar, oprava, údržba výrobkov), a to najmä s podporou organizovanej občianskej spoločnosti, ktorá môže zohrávať podstatnú úlohu v rámci tohto návrhu.

    4.2   Posilniť ustanovenia nad rámec povinnosti informovať

    4.2.1

    Keby Európska únia postihovala len za nedostatočné informácie, otvorila by cestu legalizácii týchto praktík, ktoré však nie sú zlučiteľné s ochranou spotrebiteľa a životného prostredia. EÚ sa nemôže uspokojiť len s tým, že zakáže nedostatočné informovanie o technikách, ktorých cieľom je znížiť životnosť výrobku, musí zakázať samotné tieto praktiky. Inými slovami, nedávalo by zmysel, keby EÚ vyslala signál, že plánované zastarávanie je povolené, ak bude o ňom spotrebiteľ informovaný. Príslušné ustanovenie musí dať výrobcom jasne najavo, že v Európe sa nesmú výrobky navrhovať tak, aby sa kazili predčasne.

    4.2.2

    Podobne aj znenie ďalších častí smernice by mohlo viesť k tomu, že spotrebiteľom nebude zabezpečená dostatočná ochrana. Nestačí uložiť výrobcovi povinnosť informovať spotrebiteľa, že výrobok nemožno opraviť. Musí sa zakázať zámerná neopraviteľnosť výrobkov ako taká.

    4.2.3

    Ako EHSV a EK vedia, softvérové aktualizácie poskytujú často softvér náročný na pamäť a energiu, čím sa znižuje životnosť pripojených zariadení. V právnom predpise by sa od výrobcu nemalo požadovať len to, aby informoval spotrebiteľa o nežiaducich účinkoch aktualizácie. Aj v tomto prípade si možno ľahko predstaviť, ako môžu byť tieto informácie skryté uprostred množstva pozitívnych informácií o tejto aktualizácii, v dôsledku čoho s ňou bude spotrebiteľ súhlasiť.

    4.3   Obmedziť a sankcionovať praktiky zhoršujúce postavenie spotrebiteľov

    4.3.1

    Ako Komisia správne uvádza, praktiky zeleného vymývania mozgov predstavujú jednu z hlavných prekážok, ktoré bránia informovanosti spotrebiteľov v záujme podpory zelenej transformácie. V návrhu smernice sa správne uvádza, že v prípade všeobecných tvrdení týkajúcich sa životného prostredia, ktoré nemožno objektívne potvrdiť a preukázať, treba zaviesť sankcie.

    4.3.2

    EHSV oceňuje zákaz vystavovania značiek udržateľnosti, ktoré nepodliehajú formálnemu certifikačnému systému. Postupné a jednotné zavedenie európskeho bodového hodnotenia navrhnutého v tomto stanovisku by mohlo pomôcť vyriešiť tento problém.

    4.3.3

    Aj ďalšie tvrdenia týkajúce sa životného prostredia často škodia správnemu informovaniu spotrebiteľa. Je oprávnené zakázať vyzdvihovanie environmentálnych vlastností, ak sa týkajú len jednej charakteristiky výrobku alebo ak ide len o uplatnenie zákonných povinností alebo bežných postupov.

    4.3.4

    Podpora zodpovednej spotreby zahŕňa aj posilnenie značiek, ktorými sa certifikujú seriózne environmentálne postupy. V tomto zmysle sa zdá, že environmentálna značka EÚ sa v súčasnosti ešte stále veľmi málo používa, a to napriek zaznamenanému pokroku. Treba zvážiť poskytnutie podpory na väčšie sprístupnenie tejto značke a prispôsobenú komunikačnú kampaň.

    4.3.5

    V logickej nadväznosti na uvedené skutočnosti musia byť v právnom rámci týkajúcom sa reklamy lepšie zahrnuté zásady udržateľného rozvoja, ako aj prísne pravidlá pre reklamu výrobkov spôsobujúcich najväčšie znečistenie, čo je v súlade s nedávnym stanoviskom EHSV o tejto otázke (10).

    4.3.6

    V tom istom duchu, ak sa v reklame nesmú na celý výrobok používať tvrdenia týkajúce sa životného prostredia, ktoré sa vzťahujú len niektoré prvky tohto výrobku, musia sa z nej odstrániť aj všetky neodôvodnené tvrdenia, ako sa to pričasto stáva v oblasti uhlíkovej neutrality, a akékoľvek naznačovanie alebo zobrazovanie správania, ktoré je v rozpore s ochranou životného prostredia a ochranou prírodných zdrojov. Okrem toho sa z reklamy musia odstrániť všetky zobrazenia, ktoré by mohli banalizovať ciele udržateľného rozvoja alebo vyzdvihovať praktiky alebo myšlienky, ktoré sú v rozpore s týmito cieľmi.

    4.3.7

    Aby bolo možné vydávať skoré varovania pred klamlivými obchodnými praktikami, často je potrebné mať k dispozícii informácie priamo od subjektov, ktoré uvádzajú výrobky na trh. V súčasnosti je však oznamovateľov v tejto oblasti veľmi málo, a to zo strachu pred odvetnými opatreniami. Postup varovania uvedený v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 (11) by sa mal vzťahovať na týchto oznamovateľov.

    Všetky tieto ustanovenia budú plne účinné len vtedy, ak budú dohodnuté s hospodárskymi subjektmi, zastupujúcimi veľké aj malé a stredné podniky, ako aj so sociálnymi partnermi, spotrebiteľskými organizáciami a v širšom rozsahu s občianskou spoločnosťou. EHSV sa domnieva, že táto politika má kľúčový význam, pretože potvrdzuje model konkurenčného trhu, ktorý je prispôsobený environmentálnym otázkam, dbá na spotrebiteľov a konkurencieschopnosť európskych hospodárskych subjektov a je v súlade s výzvami európskej strategickej autonómie.

    V Bruseli 14. júla 2022

    Predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

    Christa SCHWENG


    (1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

    (2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

    (3)  COM(2020) 696 final z 13. novembra 2020.

    (4)  COM(2020) 98 final z 11. marca 2020.

    (5)  COM(2019) 640 final z 11. decembra 2019.

    (6)  Európska komisia, Consumer market study on the functioning of legal and commercial guarantees for consumers in the EU (Štúdia spotrebiteľského trhu o fungovaní zákonných a obchodných záruk pre spotrebiteľov v EÚ), 2015. Európska komisia, podporná štúdia posúdenia vplyvu: Study on Empowering Consumers Towards the Green Transition (Štúdia o posilnení postavenia spotrebiteľov na ceste k zelenej transformácii), júl 2021. Commercial warranties: are they worth the money (Obchodné záruky: stoja za tie peniaze?), ECC-Net, apríl 2019.

    (7)  Európska komisia, Behavioural Study on Consumers’ engagement in the circular economy (Behaviorálna štúdia o angažovanosti spotrebiteľov v obehovom hospodárstve), 2018, s. 81.

    (8)  Ú. v. EÚ C 67, 6.3.2014, s. 23.

    (9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES a zrušuje smernica 1999/44/ES (Ú. v. EÚ L 136, 22.5.2019, s. 28).

    (10)  Ú. v. EÚ C 105, 4.3.2022, s. 6.

    (11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17).


    Top