Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Plán pre kritické bezpečnostné a obranné technológie

[COM(2022) 61 final]

(2022/C 443/16)

Spravodajca:	Maurizio MENSI
Spoluspravodajca:	Jan PIE

Žiadosť o konzultáciu	Európska komisia, 2. 5. 2022
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	poradná komisia pre priemyselné zmeny
Prijaté v sekcii	24. 6. 2022
Prijaté v pléne	14. 7. 2022
Plenárne zasadnutie č.	571
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	165/1/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) plne podporuje ciele plánu pre kritické bezpečnostné a obranné technológie, ktorý prichádza v mimoriadne vhodnom čase vzhľadom na ruskú agresiu voči Ukrajine, najmä posilnenie výskumu, technického vývoja a inovácie a zníženie strategickej závislosti EÚ od kritických technológií a hodnotových reťazcov v oblasti bezpečnosti a obrany.

1.2.

EHSV víta ambiciózny cieľ vypracovať komplexný prístup, ktorý by stieral hranice medzi civilnou a vojenskou oblasťou a skombinoval zapojenie EÚ a jednotlivých štátov. Ide o komplikovaný a náročný zámer, ktorý sa nedosiahne z jedného dňa na druhý, ale mal by sa realizovať urýchlene. Invázia na Ukrajinu je varovaním, aby sme konali rýchlejšie než zvyčajne.

1.3.

EHSV vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich okamžité reakcie na ruskú agresiu voči Ukrajine budú v súlade s obsahom a cieľmi plánu, ktorý predstavuje dlhodobé úsilie. Krátkodobé vnútroštátne investície do obrany sa musia koordinovať na európskej úrovni, aby sa zabránilo ďalšej fragmentácii a duplicite. Obstarávania hotových výrobkov zo strany tretích krajín nesmú spomaľovať prebiehajúce alebo plánované európske projekty v oblasti vývoja.

1.4.

EHSV odporúča, aby sa Monitorovaciemu stredisku pre kritické technológie poskytlo jasné riadenie, značné zdroje a silná inštitucionálna pozícia. EHSV víta navrhovanú úzku koordináciu s členskými štátmi a vyzýva na vytvorenie ďalšieho fóra na výmenu informácií s priemyslom, ktorý má najlepšie znalosti v oblasti technológií, dodávateľských reťazcov a kritických závislostí.

1.5.

EHSV sa domnieva, že musí zabezpečiť, aby sa výsledky Monitorovacieho strediska pre kritické technológie dostali do plánov a preniesli do vlajkových projektov. Prechod medzi rôznymi fázami technologického a priemyselného cyklu sa dá úspešne zvládnuť len vtedy, ak je jasne stanovené, kto nesie zodpovednosť za iniciatívu a kto má v rámci nej aké právomoci. Nestačí, aby súdržnosť a synergie existovali len na horizontálnej úrovni medzi civilnými a obrannými programami v oblasti výskumu, technického rozvoja a inovácie, ale sú potrebné aj na vertikálnej úrovni medzi programami v oblasti výskumu, technického rozvoja a inovácie a programami na šírenie ich výsledkov.

1.6.

EHSV sa domnieva, že má zásadný význam zjednodušiť a zracionalizovať programy a nástroje EÚ na podporu výskumu, technického rozvoja a inovácie tak, aby boli v prospech samotných príjemcov.

1.7.

EHSV navrhuje vytvoriť online jednotné kontaktné miesto pre MSP a startupy, online „kontaktné miesto pre MSP v EÚ“, ktoré by ponúkalo možnosť zadať vopred definované údaje a získať tak špecifické informácie o najvhodnejších programoch EÚ, ktoré môžu poskytnúť podporu.

2.   Základné informácie

2.1.

Plán pre kritické bezpečnostné a obranné technológie je reakciou na žiadosť Európskej rady z 25. – 26. februára 2021 predovšetkým o vytýčenie cesty k posilneniu výskumu, technickému vývoju a inovácii a zníženiu strategickej závislosti EÚ v oblasti kritických technológií a hodnotových reťazcov v rámci bezpečnosti a obrany.

2.2.

Pri aktualizácii novej priemyselnej stratégie z roku 2020 („Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy“ v máji 2021) sa potvrdilo, že kľúčovou hnacou silou konkurencieschopnosti a inovácie v EÚ zostáva vedúce postavenie v technologickej oblasti, a to najmä v prípade kritických technológií. Vo svojom Akčnom pláne pre synergie medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom z februára 2021 Komisia uznala rastúci význam prelomových a podporných technológií, ktoré vznikajú v civilnom sektore, pre bezpečnosť a obranu Európy, ako aj potrebu podpory vzájomného obohacovania medzi civilnými a obrannými technológiami.

2.3.

Na základe toho vzniklo rozhodnutie vypracovať plán, strategický dokument, s cieľom vytvoriť komplexný prístup k obranným a bezpečnostným technológiám na oboch stranách hranice medzi civilným a vojenským sektorom so spojením vnútroštátnych a európskych programov. Zámerom plánu je posilniť technologickú suverenitu Európy v kľúčových strategických sektoroch zvýšením súdržnosti všetkých relevantných politík a nástrojov EÚ od Horizontu Európa po Európsky obranný fond, od aktu o čipoch (1) po akt o údajoch (2), od nariadenia o preverovaní priamych zahraničných investícií (3) po nariadenie o kontrole zahraničných subvencií (4) a od navrhovanej smernice NIS 2 (5) po smernicu CER (6). V dokumente sa načrtáva ďalekosiahly koncepčný politický rámec, ktorý sa dotýka viacerých vzájomne prepojených tematických oblastí a jeho cieľom je prispieť k „strategickému kompasu“ EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany (7). Bol vydaný spolu s oznámením o príspevku Komisie k európskej obrane, ktorý vyzýva na dosiahnutie integrovanejšieho a konkurencieschopnejšieho európskeho trhu s obrannými zariadeniami v neustále sa meniacich geopolitických a technologických podmienkach, a to najmä posilnením spolupráce v rámci EÚ, znížením nákladov a zlepšením prevádzkovej účinnosti.

2.4.

V pláne pre kritické bezpečnostné a obranné technológie sa navrhuje cesta k zlepšeniu konkurencieschopnosti a odolnosti bezpečnostného a obranného sektora EÚ na základe týchto prvkov: mapovanie kritických technológií a strategických závislostí, monitorovanie a posudzovanie kritických technológií a dodávateľských reťazcov, nedostatkov a závislostí v oblasti technológií (prostredníctvom Monitorovacieho strediska pre kritické technológie, ktoré sa v súčasnosti buduje); podpora výskumu a inovácie v oblasti technológií s dvojakým použitím na úrovni EÚ; výzva adresovaná členských štátov, aby vytvorili koordinovaný celoeurópsky prístup ku kritickým technológiám v kontexte strategického kompasu; podpora inovácie a podnikania v oblasti bezpečnosti a obrany prostredníctvom celej škály nových nástrojov; a vytvorenie európskej schémy pre inovácie v oblasti obrany v spolupráci s Európskou obrannou agentúrou s cieľom dostať jednotlivé snahy pod jednu „strechu“.

2.5.

Dôležitým prvkom plánu je cieľ obmedziť zistené závislosti v oblasti kritických technológií a hodnotových reťazcov. So zreteľom na túto skutočnosť Komisia navrhuje začleniť, tam, kde je to vhodné, aspekty obrany do kľúčových priemyselných a technologických iniciatív EÚ (ako sú napr. spojenectvá a normy), podávať správy o potrebe vykonania hodnotenia rizík týkajúcich sa dodávateľských reťazcov kritickej infraštruktúry (najmä v digitálnom sektore) a posilniť preverovanie priamych zahraničných investícií nabádaním členských štátov k tomu, aby zriadili vnútroštátne mechanizmy preverovania.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Plán presne odráža meniace sa prostredie technológií, v ktorom sú kritické bezpečnostné a obranné technológie čoraz častejšie poháňané inováciami z komerčných sektorov. EHSV víta zámer Komisie vypracovať komplexný prístup, ktorý stiera hranice medzi civilnou a vojenskou oblasťou a spája úroveň EÚ s vnútroštátnymi úrovňami. Bude to však náročná a zložitá úloha, keďže si to vyžaduje celkovú reorganizáciu súčasného prístupu. Nestane sa tak z jedného dňa na druhý, ale malo by sa to realizovať čo najrýchlejšie. EHSV je presvedčený, že ruskú inváziu na Ukrajinu treba považovať za varovanie, aby sme konali rýchlejšie než zvyčajne.

3.2.

Zároveň by EHSV chcel zdôrazniť, že ide o dlhodobý plán, pričom sa musí dbať na to, aby sa nevytvoril nesúlad s aktuálnymi rozhodnutiami členských štátov týkajúcimi sa obstarávania, ktorých cieľom je čo najrýchlejšie odstrániť najpálčivejšie nedostatky v oblasti spôsobilostí. EHSV je pevne presvedčený, že krátkodobé vnútroštátne investície do obrany sa musia koordinovať na európskej úrovni, aby sa zabránilo ďalšej fragmentácii a duplicite a aby sa zabezpečilo, že obstarávania hotových výrobkov zo strany tretích krajín neohrozí európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu (EDTIB) spomaľovaním prebiehajúcich alebo plánovaných európskych projektov v oblasti vývoja.

3.3.

EHSV takisto zastáva názor, že s cieľom posilniť synergie je dôležité venovať pozornosť nielen jednotlivým technológiám a hodnotovým reťazcom, ale aj prostrediu, v ktorom sú tieto hodnotové reťazce ukotvené. K prenosu technológií najčastejšie dochádza (alebo sa začína) medzi spoločnosťami v rámci takéhoto prostredia.

3.4.

Pozornosť, ktorá sa v pláne venuje dvojakému použitiu technológií a synergii medzi oblasťami bezpečnosti, obrany a vesmíru, je dôležitá na dosiahnutie cieľov EÚ v týchto oblastiach. Zároveň však dvojaké použitie a synergia nie sú samy osebe cieľom ani nie sú dostatočné. Hlavným cieľom plánu je, aby sa EÚ stala odolnou a schopnou sama sa ubrániť aj masívnym útokom (hybridným ako aj vojenským). To znamená, že je takisto potrebné zvýšiť investície do obrany a bezpečnosti a do plánu začleniť aj „čisto“ obranné technológie.

3.5.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby posúdila hospodárske a sociálne náklady kritických závislostí a absenciu technologickej suverenity v oblasti obrany.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

Monitorovacie stredisko pre kritické technológie bude ústredným bodom navrhovaného prístupu. Bude identifikovať, monitorovať a posudzovať kritické technológie, ich potenciálne využitie a súvisiace hodnotové a dodávateľské reťazce a sledovať nedostatky v oblasti technológií a hlavné príčiny strategických závislostí a slabých miest. Splnenie týchto úloh si podľa EHSV vyžaduje vybaviť monitorovacie stredisko značnými zdrojmi, pevným inštitucionálnym postavením a jasným riadením.

4.2.

EHSV sa domnieva, že je dôležité pochopiť, ako bude monitorovacie stredisko zriadené a ako bude v praxi fungovať. Aby mohlo plniť svoje poslanie, musí si stanoviť ciele, pravidlá a kritériá posudzovania technológií. Na identifikáciu kritických technológií bude musieť vytvoriť úzke prepojenie s identifikáciou potrieb v oblasti spôsobilostí a procesom plánovania a s cieľom spárovať spôsobilosti s technológiami bude musieť vypracovať vhodnú taxonómiu, ktorá sa ideálne bude dať využiť v oblasti obrany, bezpečnosti a vesmíru. Tu je dôležité, aby Monitorovacie stredisko pre kritické technológie úzko spolupracovalo s Európskou obrannou agentúrou (EDA) a ďalšími. A napokon, ak má monitorovacie stredisko identifikovať kritické závislosti, musí zhromaždiť veľmi rozsiahle poznatky a pochopiť základné hodnotové a dodávateľské reťazce.

4.3.

Podľa plánu sa členským štátom bude každé dva roky predkladať utajovaná správa. EHSV má o tomto dlhom intervale medzi správami pochybnosti vzhľadom na rýchlo sa meniace technologické a priemyselné prostredie. Informácie, ktoré monitorovacie stredisko zhromaždí, budú vysoko citlivé, keďže mapovanie závislosti predstavuje podávanie správ o slabých miestach, z čoho vyplýva potreba správneho utajovania a riadenia informácií a zabezpečenia toho, aby sa stanoviská, ktoré stredisko prijme, rýchlo prispôsobovali meniacemu sa strategickému prostrediu.

4.4.

V pláne sa takisto predpokladá vytvorenie expertnej skupiny s členskými štátmi v rámci monitorovacieho strediska s cieľom vymieňať si informácie v utajovanom prostredí. EHSV sa rozhodne zasadzuje o to, aby sa vytvorilo silné a trvalé prepojenie s európskym obranným, bezpečnostným a leteckým/kozmickým sektorom, ktoré majú najlepšie znalosti o dodávateľských reťazcoch a kritických závislostiach. Musia sa nájsť vhodné mechanizmy, ktoré umožnia dôveryhodnú výmenu dôverných informácií s priemyselným odvetvím.

4.5.

EHSV sa domnieva, že je tiež zásadne dôležité, aby sa výsledky Monitorovacieho strediska pre kritické technológie dostali do plánov a preniesli do vlajkových projektov. Prechod medzi rôznymi fázami technologického a priemyselného cyklu sa dá úspešne zvládnuť len vtedy, ak je v každej fáze jasne stanovené, kto nesie zodpovednosť za iniciatívu a kto má v rámci nej aké právomoci. Nestačí preto, aby súdržnosť a synergie existovali len na horizontálnej úrovni medzi civilným a obranným výskumom, technickým rozvojom a inováciami, ale sú potrebné aj na vertikálnej úrovni medzi výskumom, technickým rozvojom a inováciami a programami na šírenie ich výsledkov.

4.6.

S cieľom posilniť kybernetickú bezpečnosť a kybernetickú obranu navrhne Komisia regulačné opatrenie týkajúce sa kybernetickej odolnosti a požiada európske normalizačné organizácie, aby vypracovali harmonizované normy v oblasti kybernetickej bezpečnosti a ochrany súkromia. Spolu s členskými štátmi posilní tiež pripravenosť na rozsiahle kybernetické incidenty. EHSV je pevne presvedčený, že kybernetické spôsobilosti by sa mali vyvíjať nielen v obrannom, ale aj útočnom zmysle.

4.7.

EHSV sa domnieva, že programy a nástroje EÚ na podporu výskumu, technologického vývoja a inovácie, ktoré sú načrtnuté v rámčeku 2 (na strane 7 a 8) plánu, sú zložité a slabo skoordinované, a preto je potrebné ich zjednodušiť a zracionalizovať, čo bude v prospech samotných príjemcov. Navrhuje sa aj online jednotné kontaktné miesto pre MSP a startupy. V pilotnej fáze za účasti MSP v oblasti obrany a bezpečnosti by toto kontaktné miesto pre MSP v EÚ, umožnilo zadať vopred definované údaje a získať prvotné posúdenie najvhodnejších programov, ktoré môžu poskytnúť verejnú podporu na úrovni EÚ.

4.8.

V pláne sa správne poukazuje na skutočnosť, že EÚ má aj iné nástroje než len svoje programy a nástroje v oblasti výskumu, technologického vývoja a inovácie, ktoré môžu prispieť k zníženiu strategických závislostí v bezpečnostnom a obrannom sektore. EHSV sa domnieva, že tieto nástroje sú dôležité na prekonanie rozdielov medzi vývojom a industrializáciou, t. j. prevedenie výsledkov výskumu, technologického vývoja a inovácie do praxe.

4.9.

Veľkým problémom je aj zabezpečenie toho, aby členské štáty EÚ po vyvinutí kritickej technológie s čiastočným financovaním zo strany EÚ nakupovali od európskych dodávateľov. Ak nebude existovať konzistentná nákupná politika na úrovni EÚ aj členských štátov, sa EHSV obáva, že európskym trhom pre ich fragmentáciu a celkovo malú veľkosť v globálnom meradle hrozí, že nebudú schopné dosiahnuť potrebné úspory z rozsahu na zníženie nákladov a ani nebudú schopné vyvinúť dostatočnú aktivitu na zabezpečenie existencie vznikajúcich startupov. Celkovo je spojený európsky trh potenciálne veľmi veľký, ale výdavky sa nekoordinujú (8).

---

(1)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Akt o čipoch pre Európu, COM(2022) 45 final, 8. februára 2022.

(2)  Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o harmonizovaných pravidlách týkajúcich sa spravodlivého prístupu k údajom a ich používania (akt o údajoch) COM(2022) 68 final, 23. februára 2022.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 z 19. marca 2019, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie (Ú. v. EÚ L 79 I, 21.3.2019, s. 1).

(4)  Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zahraničných subvenciách narúšajúcich vnútorný trh, COM(2021) 223 final, 5. mája 2021.

(5)  Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii a o zrušení smernice (EÚ) 2016/1148, COM(2020) 823 final, 16. decembra 2020.

(6)  Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o odolnosti kritických subjektov, COM(2020) 829 final, 16. decembra 2020.

(7)  Rada Európskej únie, Brusel, 21. marca 2022.

(8)  USA ročne vynakladajú na obranu 750 miliárd USD; Čína vynakladá od 200 do 300 miliárd USD (zdroje sa vo veľkej miere líšia), kým NATO (len európske krajiny bez Spojeného kráľovstva a Turecka, ale s Nórskom) vynakladá 250,7 miliárd USD.