Uverejnenie oznámenia o schválení štandardnej zmeny špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom v sektore vinohradníctva a vinárstva v zmysle článku 17 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33

(2021/C 439/08)

Toto oznámenie sa uverejňuje v súlade s článkom 17 ods. 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33 (1).

OZNÁMENIE O ŠTANDARDNEJ ZMENE JEDNOTNÉHO DOKUMENTU

„Drăgăşani“

PDO-RO-A0286-AM01

Dátum oznámenia: 9. 8. 2021

OPIS A DÔVODY SCHVÁLENEJ ZMENY

1.   Začlenenie novej muštovej odrody ako hlavnej odrody

Do zoznamu povolených odrôd sa ako hlavná odroda doplnila rumunská muštová odroda Alutus.

V dôsledku toho sa zmenila kapitola 4 špecifikácie a body 5 a 7 jednotného dokumentu.

Alutus je rumunská odroda vyšľachtená vo výskumnom centre pre vinohradníctvo a vinifikáciu mesta Drăgășani a zavedením jej pestovania sa vymedzenej oblasti zabezpečuje vyšší potenciál, pokiaľ ide o využívanie vinohradníckej špecifickosti oblasti Drăgășani vo forme akostných vín.

Výskumné centrum vyšľachtilo odrodu Alutus a monitorovalo jej vývoj, pričom za bežných podmienok oblasti Drăgășani je táto odroda dostatočne prispôsobiteľná, pokiaľ ide o dosiahnutie kvality CHOP. Alutus ako rumunská odroda, ktorá spolu s ostatnými odrodami pestovanými v tejto oblasti s dobrými výsledkami, pokiaľ ide o výrobu vín s charakteristickými vlastnosťami vyššej kvality, prispieva k dobrému menu CHOP Drăgășani, a to prostredníctvom diverzifikácie škály cenných národných odrôd a vyjadrenia ich aromatickej komplexnosti.

Odrodu Alutus možno nájsť v oblastiach so skeletnatou pôdou, keďže táto odroda využíva veľmi dobré podmienky pôdy na produkciu hrozna, z ktorého sa vyrábajú plné, štruktúrované vína so silnou arómou lesných plodov a sliviek, s jasnočervenou farbou, plným telom, bohatou chuťou a miernou trpkosťou.

2.   Zmena hektárového výnosu s cieľom zohľadniť jeho zvýšenie

Hektárový výnos sa zvýšil na úroveň, ktorá nepresahuje 14 000 kg/ha pri úplnej zrelosti hrozna v čase zberu, pričom maximálny objem získaného vína je 112 hl/ha.

V dôsledku toho sa zmenili kapitoly 5 a 6 špecifikácie a bod 5 jednotného dokumentu.

Požadovaná zmena vo výrobe vína na hektár je pre oblasť CHOP Drăgășani potrebná z dôvodu pokroku vo výrobe, ktorý nastal v posledných rokoch, zvýšenia produkcie hrozna vo fáze úplnej zrelosti počas zberu a neskoršieho zberu zapríčineného zmenami v nových štruktúrach vinohradu, biotickým faktorom (klonová štruktúra, podpník) a enologickým faktorom (využívanie nových technológií na výrobu vína).

Výsledkom rozsiahlych projektov rekonverzie a reštrukturalizácie v tejto oblasti nastala významná zmena v hustote výsadby vo vinohradoch. Zatiaľ čo v minulosti bola hustota už vyklčovaných vinohradov medzi 2 800 a 3 200 krami na hektár, novozaložené výsadby majú hustotu viac ako 4 545 krov na hektár, pričom sa hustota mladých vinohradov v porovnaní s hustotou tých predchádzajúcich významne zvýšila, čo viedlo aj k významnému nárastu produkcie hrozna.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

1.   Názov (názvy)

Drăgăşani

2.   Druh zemepisného označenia:

CHOP – chránené označenie pôvodu

3.   Kategórie vinohradníckych/vinárskych výrobkov

1.

Víno

4.   Opis vína (vín)

1.   Analytické a organoleptické vlastnosti

STRUČNÝ SLOVNÝ OPIS

Biele/ružové vína

Majú čerstvé kvetinové arómy a sú slamovožltej farby so zelenožltými, svetlolososovými/bledoružovými odtieňmi, majú arómu vanilky, zrejúceho hrozna, čerstvého masla, intenzívnu arómu bazového kvetu, arómu kvetov viniča, agátových kvetov, medu, muškátového orieška. Z hľadiska chuti tieto vína charakterizuje jemná chuť mandlí, čerstvosť, plnosť a predĺžená dochuť. Prevažná väčšina bielych vín sa považuje za ľahké a vysoko kyslé. Kyslá, svieža, ovocná chuť s charakterom, rovnováhou a veľmi často s arómou dobre vyzretého ovocia.

VŠEOBECNÉ ANALYTICKÉ VLASTNOSTI

Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %):	15,00
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %):	11,00
Minimálna celková kyslosť:	3,5 v gramoch na liter, vyjadrená ako kyselina vínna
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter):	18
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)	200

2.   Analytické a organoleptické vlastnosti

STRUČNÝ SLOVNÝ OPIS

Červené vína

Chuť – robustná tanínová štruktúra, komplexná, trávová chuť, arómy lesného ovocia, ríbezlí a korenín, ako aj arómy zrelého lesného ovocia, sliviek a horkých čerešní.

Tmavá rubínovočervená, stredne intenzívna rubínovočervená, granátovočervená, intenzívna, číra a svetlá.

Chuť – zamatové vína s dobre integrovanou kyslosťou a dlhou, vyváženou a ucelenou dochuťou.

VŠEOBECNÉ ANALYTICKÉ VLASTNOSTI

Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %):	15,00
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %):	12,00
Minimálna celková kyslosť:	3,5 v gramoch na liter, vyjadrená ako kyselina vínna
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter):	20
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)	150

5.   Vinárske výrobné postupy

5.1.   Osobitné enologické postupy

1.   Enologické postupy

Relevantné obmedzenie týkajúce sa výroby vín

Úprava obsahu zvyškového cukru vín s CHOP „Drăgăşani“ je zakázaná.

2.   Charakteristické vlastnosti a kultúrne zvyklosti

Pestovateľské postupy

V novozaložených vinohradoch je hustota výsadby medzi: 4 132 a 5 500 krami na hektár. V iných vinohradoch je akceptovaná minimálna hustota výsadby: 3 200 krov na hektár.

Systém plodín je nechránený alebo čiastočne chránený, vedený odporúčaným Guyotovým systémom vedenia viniča, má jednoramenný alebo dvojramenný kordón a rez s pravidelnou výmenou. Používaný spôsob rezu bude dlhý alebo kombinovaný s výnosom 9 až 13 strapcov/m2.

Plodiny sa budú hnojiť pomocou chemických hnojív v nízkych dávkach podľa fyzikálno-chemických vlastností pôdy (agrochemické mapovanie), pričom sa zachová optimálny pomer N, P a K, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe rôznych zložiek plodiny (cukry, kyslosť, antokyánové pigmenty, arómy).

5.2.   Maximálne výnosy

1.	pri úplnej zrelosti úrody, Crâmpoșie selecționată 14 000 kilogramov hrozna na hektár

2.	pri úplnej zrelosti úrody, Fetească regală, Riesling italian, Sauvignon, Pinot gris, Chardonnay 12 000 kilogramov hrozna na hektár

3.	pri úplnej zrelosti úrody, Tămâioasă românească, Muscat Ottonel, Negru de Drăgășani 12 000 kilogramov hrozna na hektár

4.	pri úplnej zrelosti úrody, Novac, Burgund mare, Merlot, Pinot noir, Cabernet Sauvignon, Syrah, Fetească neagră, Alutus 10 000 kilogramov hrozna na hektár

5.	pri úplnej zrelosti úrody, Crâmpoșie selecționată 112 hektolitrov na hektár

6.	pri úplnej zrelosti úrody, Fetească regală, Riesling italian, Sauvignon, Pinot gris, Chardonnay 96 hektolitrov na hektár

7.	pri úplnej zrelosti úrody, Tămâioasă românească, Muscat Ottonel, Negru de Drăgășani 96 hektolitrov na hektár

8.	pri úplnej zrelosti úrody, Novac, Burgund mare, Merlot, Pinot noir, Cabernet Sauvignon, Syrah, Fetească neagră, Alutus 75 hektolitrov na hektár

6.   Vymedzená zemepisná oblasť

Župa Vâlcea:

—	mesto Drăgăşani – lokality Drăgăşani, Zărneni, Zlătărei, Valea Caselor,

—	obec Ştefăneşti – dediny Dobruşa, Condoieşti, Şerbăneşti, Ştefăneşti,

—	obec Şuteşti – dediny Racu, Izvoraşu, Şuteşti, Mitrofani, Verdea, Mazili, Boroşeşti,

—	obec Prundeni – dediny Prundeni, Călina, Zăvideni,

—	obec Orleşti – dediny Orleşti, Silea, Scaioşi, Procopoaia,

—	obec Creţeni – dediny Creţeni, Mreneşti, Streminoasa, Izvoru,

—	obec Guşoeni – dediny Guşoeni, Măgureni, Spârleni, Guşoianca, Burdăleşti,

—	obec Lungeşti – dediny Lungeşti, Carcadieşti, Fumureni, Stăneşti-Lunca.

Župa Olt:

—	obec Cârlogani, dediny Cârlogani, Cepari,

—	obec Strejeşti, dediny Strejeştii de Sus, Colibaşi,

—	obec Pleşoiu, dedina Schitu din Deal.

Ku kontrolovanému označeniu pôvodu „DRĂGĂŞANI“ možno doplniť tieto označenia vinohradníckych honov: DEALUL OLT, DOBRUŞA, ŞUTEŞTI, MITROFANI, CĂLINA, PRUNDENI, ZĂVIDENI, ORLEŞTI, GUŞOENI, MĂGURENI, SPÂRLENI.

7.   Hlavné muštové odrody

Alutus N

Burgund Mare N – Grosser burgunder, Grossburgunder, Blaufrankisch, Kekfrankos, Frankovka, Limberger

Cabernet Sauvignon N – Petit Vidure, Bourdeos tinto

Chardonnay B – Gentil blanc, Pinot blanc Chardonnay

Crâmpoşie selecţionată B

Fetească neagră N – Schwarze Mädchentraube, Poama fetei neagră, Păsărească neagră, Coada rândunicii

Fetească regală B – Königliche Mädchentraube, Königsast, Ktralyleanka, Dănăşană, Galbenă de Ardeal

Merlot N – Bigney rouge

Muscat Ottonel B – Muscat Ottonel blanc

Negru de Drăgăşani N

Novac N

Pinot Gris G – Affumé, Grau Burgunder, Grauburgunder, Grauer Mönch, Pinot cendré, Pinot Grigio, Ruländer

Pinot Noir N – Blauer Spätburgunder, Burgund mic, Burgunder roter, Klävner Morillon Noir

Riesling italian B – Olasz Riesling, Olaszriesling, Welschriesling

Sauvignon B – Sauvignon verde

Syrah N – Shiraz, Petit Syrah

Tămâioasă românească B – Rumänische Weihrauchtraube, Tamianka

8.   Opis súvislostí

Súvislosť s vymedzenou oblasťou

Vinohrad Drăgășani sa tiahne medzi Čelnou karpatskou priehlbinou (Subcarpaţii Getici) na severe a Rumunskou nížinou (Campia Romana) na juhu a juhovýchode, medzi 44°30 ′ – 44°55 ′ severne a 23°55 ′ – 24°15 ′ východne. Vinohrady sa rozprestierajú v dĺžke približne 50 kilometrov medzi obcami Strejești na juhu a Ionești na severe, pričom ich šírka sa z východu na západ mení v rozsahu asi 30 kilometrov.

Správa – vinohrady sa nachádzajú v župách Vâlcea a Olt.

Terén charakterizujú vrcholy so strmými svahmi medzi riekami tiahnuce sa rovnobežne s riekou Olt, pričom sú orientované severojužne. Nadmorská výška kopcov s vinohradmi sa zvyšuje od juhu (Oporelu 193 m) na sever (Scundu 463 m), čoho výsledkom je rôzna expozícia slnečnému svitu prospešná pre pestovanie viniča.

Litológia – skalné podložie je vo všeobecnosti formované striedajúcim sa ílom, slieňom a treťohorným pieskom na svahoch a hrebeňoch kopcov, ako aj prachom rôznych textúr v nížinách župy Olt.

Pôdy – pôdy platformy sú charakterizované prítomnosťou bielych luvizemí, planozemí a hnedých luvizemných (podzolových) pôd. Hnedé iluviálne ílovité pôdy vytvorené na úzkych, dobre odvodnených, vyššie položených svahoch a terasách. Na svahoch sú hnedé a eumezobazické pôdy a regozeme. Na terasách južnej časti vinohradu sa objavujú červenkasté hnedozeme.

Dominantným hydrografickým systémom je rieka Olt predstavujúca hlavný kolektor, ktorý z kopcov oddelených týmito údoliami zberá nadbytočné zrážky.

Podnebie je mierne kontinentálne so studenými zimami a horúcimi letami, ale s miernejšími extrémami typickými pre východnú Európu a so stredomorským vplyvom. Priemerná ročná teplota (11,3 °C), mierne zrážky (642 mm ročne) a slnečný svit počas vegetačného obdobia (1520 hodín) vytvárajú klimatické podmienky priaznivé na pestovanie viniča a majú priamy vplyv na kvalitu úrody. Vína získané z vinohradníckych honov Deal Olt, Dobrușa, Șutești, Mitrofani, Călina, Prundeni, Orlești a Gușoeni sú rozpoznateľné výnimočnou kvalitou aromatických vín, ktoré sa vyrábajú z odrôd Tămâioasă românească a Sauvignon. Typické sú aj červené vína odrody Pinot noir.

Dominantné pôdy: luvizeme a hnedé luvizemné pôdy spolu s tepelnými podmienkami umožňujú a podporujú pestovanie odrôd bielych vín, najmä: Sauvignon, Crâmpoşie selecţionată, Tămâioasă românească, a odrôd červených vín: Negru de Drăgăşani, Novac a Pinot noir.

Všetky pôdne a klimatické podmienky sú vhodné na pestovanie viniča a výrobu vín osobitnej kvality s typickými vlastnosťami oblasti Drăgășani. Produkcia hrozna využívaním párov, viniferov/podpníkov, ktoré sú vhodne umiestnené podľa „účelu“ krajiny, môže priniesť mimoriadne výsledky, pokiaľ ide o výrobu vín s kontrolovaným označením pôvodu.

Vinohrady tiahnuce sa až do nadmorskej výšky nad 400 m sú umiestnené na hnedých a červenkastohnedých lesných pôdach, určitých podzolových pôdach, ktoré sú bohaté na vápenec, pričom sú situované na aluviálnom štrku.

Vinohrad Drăgășani má hlboké korene v minulosti, ktoré možno hľadať až v getsko-dáckom období spred 2 000 rokov. Podľa legendy bola odroda „Braghină“ pomenovaná podľa dcéry Burebistu a odroda „Gordan“ podľa odvážneho dáckeho bojovníka, ktorého smrť bola v tom období kontroverzná, keďže počas boja, v ktorom prišiel o život, vypil aj niekoľko pohárov vína.

Existujú dokumenty týkajúce sa viniča Drăgășani, ktoré siahajú do 16. storočia a 17. storočia, do čias panovania Michala Chrabrého, ktorý venoval množstvo darov kláštorom, ktoré vlastnili vinohrady.

Pred vypuknutím fyloxéry boli v oblasti Drăgășani základnými odrodami Crâmpoșie, Braghină a Gordan, ku ktorým sa pridala odroda Tămâioasă românească. Staré vína Drăgășani nemali veľmi vysoký obsah alkoholu, približne 10 obj. %, a boli známe svojou čerstvosťou, ktorú im prepožičal oxid uhličitý typický pre vína s neúplným kvasením, a takisto jemne pečenou chuťou.

Tieto vína sa vyrábali z neskoro zberaného hrozna, ktoré dlho a mierne kvasilo pri nízkych teplotách, pričom si zachovávali kyslosť až do skorej jari.

Vinohrad Drăgășani nežije len minulosťou: nové odrody a nové technológie pestovania a výroby vína sú dôkazom, že veľmi cenený je aj v súčasnosti.

9.   Ďalšie základné podmienky (balenie, označovanie, iné požiadavky)

Podmienky uvádzania na trh

Právny rámec:

vnútroštátne právne predpisy

Druh ďalšej podmienky:

dodatočné ustanovenia súvisiace s označovaním

Opis podmienky:

Pokiaľ ide o vína s CHOP „Drăgășani“, na označení sa musí uvádzať druh vína podľa obsahu cukru (suché, polosuché, polosladké, sladké).

Odkaz na špecifikáciu výrobku

https://www.onvpv.ro/sites/default/files/caiet_de_sarcini_doc_dragasani_modf_cf_cererii_1353_14.07.2020_no_track_changes.pdf

---

(1)  Ú. v. ES L 9, 11.1.2019, s. 2.