Uverejnenie žiadosti o schválenie podstatnej zmeny špecifikácie výrobku podľa článku 50 ods. 2 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2021/C 392/06)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti o zmenu podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1) do troch mesiacov od dátumu tohto uverejnenia.

ŽIADOSŤ O SCHVÁLENIE PODSTATNEJ ZMENY ŠPECIFIKÁCIE ZARUČENEJ TRADIČNEJ ŠPECIALITY

Žiadosť o schválenie zmeny v súlade článkom 53 ods. 2 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012

„HEUMILCH“/„HAYMILK“/„LATTE FIENO“/„LAIT DE FOIN“/„LECHE DE HENO“

EÚ č.: TSG-AT-1035-AM01 – 25. februára 2021

1.   Skupina žiadateľov a oprávnený záujem

Názov skupiny:	ARGE Heumilch Österreich
Adresa:	Grabenweg 68
	6020 Innsbruck
	ÖSTERREICH
Telefón:	+43 512345245
E-mailová adresa	office@heumilch.at

Vyhlásenie o oprávnenom záujme skupiny:

Žiadosť o zmenu predkladá skupina výrobcov, ktorá podala žiadosť o zápis výrobku „Haymilk“ do registra.

Označenie „Haymilk“ v jazykoch krajín s tradíciou výroby výrobku „Haymilk“ predstavuje záväzok k tradičnému spôsobu výroby a zaručenej tradičnej špecialite. Tým prispieva k posilneniu chráneného označenia „Haymilk“, z čoho má prospech aj skupina žiadateľov.

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Rakúsko

3.   Položky v špecifikácii, ktorých sa zmeny týkajú

☒Názov výrobku

☐Opis výrobku

☐Spôsob výroby

☐Iné [uveďte]

4.   Typ zmeny (zmien)

☒	Zmena špecifikácie zaregistrovanej ZTŠ, ktorú nemožno považovať za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 štvrtého pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

5.   Zmeny

Doplnenie slovinského označenia pre „Haymilk“:

V bode „3.1. Názvy na zápis do registra“ [v špecifikácii výrobku podľa vzoru v prílohe II k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 668/2014, teraz bod 1. „Názov (názvy) na zápis do registra“] sa doplnilo slovinské označenie pre „Haymilk“:

„Heumilch“ (de)/„Haymilk“ (en)/„Latte fieno“ (it)/„Lait de foin“ (fr)/„Leche de heno“ (es)/„Seneno mleko“ (sl)

Dôvod: Keďže „Haymilk“ sa vyrába v Slovinsku podľa tradičného spôsobu výroby stanoveného v špecifikácii výrobku, malo by sa chrániť aj slovinské označenie.

ŠPECIFIKÁCIA VÝROBKU AKO ZARUČENEJ TRADIČNEJ ŠPECIALITY

„Heumilch“/„Haymilk“/„Latte fieno“/„Lait de foin“/„Leche de heno“/„Seneno mleko“

EÚ č.: TSG-AT-1035-AM01 – 25. februára 2021

„Rakúsko“

1.   Názov

„Heumilch“/„Haymilk“/„Latte fieno“/„Lait de foin“/„Leche de heno“/„Seneno mleko“

2.   Druh výrobku

Trieda 1.4. Iné výrobky živočíšneho pôvodu (vajcia, med, rôzne mliečne výrobky okrem masla atď.)

3.   Dôvody na registráciu

3.1.   Ide o výrobok, ktorý:

☒	sa vyznačuje spôsobom výroby, spôsobom spracovania alebo zložením, ktoré sa tradične používajú v prípade daného výrobku alebo danej potraviny,

☐	sa vyrába z tradične používaných surovín alebo prísad.

Mliekarstvo zamerané na výrobu mlieka „Heumilch“ (ďalej len „senné mlieko“) je najpôvodnejším spôsobom výroby mlieka. Mlieko pochádza od zvierat chovaných tradičným udržateľným spôsobom. Podstatný rozdiel medzi bežným a senným mliekom a jeho tradičný charakter spočívajú v tom, že pri výrobe senného mlieka ako pôvodnej formy výroby mlieka sa nepoužíva žiadne fermentované krmivo. V dôsledku mechanizácie spojenej s industrializáciou poľnohospodárstva sa od 60. rokov 20. storočia stále viac presadzovala výroba siláží (fermentovaného krmiva), ktorá vytlačila chov, pri ktorom sa používa čerstvé krmivo. Navyše predpisy týkajúce sa tohto typu mliekarstva obsahujú zákaz používania zvierat a krmív, ktoré sa podľa platných právnych predpisov musia označiť ako geneticky modifikované. Kŕmenie sa riadi ročnými obdobiami: v čase dostupnosti zeleného krmiva dostávajú zvieratá čerstvú trávu a byliny, čiastočne seno a krmivá povolené podľa bodu 4.2; v zime seno alebo iné krmivá povolené podľa bodu 4.2.

3.2.   Ide o názov, ktorý:

☐	sa tradične používa na označenie špecifického výrobku,

☒	vyjadruje tradičný alebo špecifický charakter výrobku.

4.   Opis

4.1.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1, vrátane jeho hlavných fyzikálnych, chemických, mikrobiologických alebo organoleptických vlastností, z ktorých vyplýva špecifický charakter výrobku (článok 7 ods. 2 tohto nariadenia)

Kravské mlieko podľa platných právnych predpisov.

4.2.   Opis spôsobu výroby výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1, ktorý musia výrobcovia dodržiavať, a v relevantných prípadoch aj povaha a vlastnosti použitých surovín alebo prísad a spôsob prípravy výrobku (článok 7 ods. 2 tohto nariadenia)

Senné mlieko sa vyrába za tradičných výrobných podmienok podľa predpisov o výrobe senného mlieka („Heumilchregulativ“). Charakterizuje ho zákaz používania fermentovaných krmív (napríklad siláží) a zákaz používania zvierat a krmív, ktoré sa podľa platných právnych predpisov musia označiť ako geneticky modifikované.

Predpisy o sennom mlieku („Heumilchregulativ“)

Senné mlieko je kravské mlieko z dojníc, vyrobené mliekarmi, ktorí sa zaviazali dodržiavať nasledujúce kritériá. Nesmú sa používať zvieratá ani krmivá, ktoré sa podľa platných právnych predpisov musia označiť ako geneticky modifikované.

Pravidlá výroby senného mlieka sa musia uplatňovať v celom poľnohospodárskom podniku.

a)	Podnik však možno rozdeliť na jednoznačne oddelené výrobné jednotky, z ktorých nie všetky musia dodržiavať tieto pravidlá. Musí pritom ísť o odlíšiteľné výrobné odvetvia.

b)	Ak podľa písmena a) nie všetky jednotky podniku dodržiavajú pravidlá výroby senného mlieka, musia sa zvieratá používané v jednotkách podniku uplatňujúcich tieto pravidlá chovať oddelene od zvierat používaných v ostatných jednotkách a o tomto oddelení sa musí viesť zodpovedajúca evidencia.

Povolené krmivá

—	V období dostupnosti zeleného krmiva sa ako krmivo používa predovšetkým čerstvá tráva, strukoviny a byliny, v rámci zimného kŕmenia seno.

—	Za povolené doplnkové objemové krmivo sa považuje takisto zelená repka olejná, zelená kukurica, zelená raž a kŕmna repa, ako aj senné, lucernové a kukuričné pelety a porovnateľné krmivá.

—	Podiel objemového krmiva na ročnej kŕmnej dávke musí tvoriť minimálne 75 % sušiny.

—	K povoleným obilninám patrí aj pšenica, jačmeň, ovos, tritikale, raž a kukurica v podobách bežne dostupných na trhu, ako aj v zmesiach s minerálnymi látkami, napr. otruby, pelety atď.

—	Súčasťou kŕmnej dávky môže byť aj bôb, hrach, vlčí bôb, olejniny a extrahovaný šrot, resp. pokrutiny.

Zakázané krmivá

—	Je zakázané používať tieto krmivá: siláž (fermentované krmivá), vlhké seno alebo senáž.

—	Vedľajšie produkty pivovarov, liehovarov, muštární a iné vedľajšie produkty potravinárskeho priemyslu, napr. vlhké mláto alebo vlhké odrezky. Výnimkou sú suché odrezky a melasy ako vedľajší produkt výroby cukru a bielkovinové krmivá získané pri spracovaní obilnín v suchom stave.

—	Dojnice sa nesmú kŕmiť vlhkým krmivom.

—	Krmivo živočíšneho pôvodu (mlieko, srvátka, mäsovokostná múčka atď.) s výnimkou mlieka a srvátky pre mladé jedince.

—	Zvieratá nemožno kŕmiť záhradným a ovocným odpadom, zemiakmi a močovinou.

Ustanovenia týkajúce sa hnojenia

—	Na žiadnych poľnohospodárskych úžitkových plochách dodávateľa mlieka sa nesmú rozhadzovať kaly, kalové produkty, ani kompost z komunálnych úpravní s výnimkou zeleného kompostu.

—	Dodávatelia mlieka musia po použití hospodárskych hnojív počkať aspoň tri týždne, kým na kŕmne plochy vypustia dobytok.

Použitie pomocných chemických látok

—	Možné je len selektívne použitie chemických syntetických prípravkov na ochranu rastlín pod odborným dohľadom agronómov a vo vymedzených lokalitách na všetkých plochách dodávateľov mlieka, kde sa pestuje zelené krmivo.

—	Použitie povolených postrekov proti muchám v stajniach mliečneho dobytka je povolené len za neprítomnosti dojníc.

Zákazy dodávok

—	Mlieko sa môže dodávať ako senné mlieko najskôr 10. deň po otelení.

—	Ak sa na výrobu senného mlieka používajú kravy, ktorým sa predtým podávala siláž (fermentované krmivo), je potrebné dodržať odstup minimálne 14 dní.

—

Zvieratá pasúce sa na horských/alpských pasienkoch, ktoré v domácom poľnohospodárskom podniku dostávali siláž (fermentované krmivo), musia buď 14 dní pred vyhnaním na horské/alpské pasienky prejsť na nesilážové krmivo, alebo ich mlieko možno označiť ako senné mlieko až po 14 dňoch na horských/alpských pasienkoch (vlastnených dodávateľom senného mlieka). Na alpských pasienkoch sa siláž nesmie vyrábať ani používať ako krmivo.

Zákaz geneticky modifikovaných potravín a krmív

—	V záujme zachovania tradičného spôsobu výroby senného mlieka sa nesmú používať žiadne zvieratá ani krmivá, ktoré sa podľa platných právnych predpisov musia označiť ako geneticky modifikované.

Iné predpisy

—	Nesmie sa vyrábať ani skladovať siláž (fermentované krmivo).

—	Nesmú sa vyrábať ani skladovať žiadne baly akéhokoľvek druhu vo fólii.

—	Nesmie sa vyrábať vlhké seno ani senáž.

4.3.   Opis kľúčových prvkov, z ktorých vyplýva tradičný charakter výrobku (článok 7 ods. 2 príslušného nariadenia)

Osobitné vlastnosti

Senné mlieko sa odlišuje od bežného kravského mlieka osobitnými podmienkami výroby podľa predpisov o sennom mlieku v bode 4.2.

Zo štúdií Dr. Ginzingera a kol. zo spolkového úradu pre alpský mliekarský priemysel v Rotholzi (Bundesanstalt für alpenländische Milchwirtschaft Rotholz) z rokov 1995 a 2001 vyplýva, že 65 % vzoriek mlieka od dojníc kŕmených silážou obsahovalo vyše 1 000 spór klostrídií na liter. Pri analýze mlieka dodávaného veľkej syrárni sa v 52 % vzoriek zistilo vyše 10 000 spór klostrídií na liter. Naproti tomu sa v 85 % vzoriek senného mlieka zistilo menej než 200 spór klostrídií na liter a v 15 % vzoriek 200 až 300 spór na liter. Z dôvodu osobitného spôsobu kŕmenia vykazuje senné mlieko výrazne nižší obsah spór klostrídií. Pri výrobe tvrdého syra zo surového senného mlieka teda vzniká nižší počet závažných nedostatkov z hľadiska dier a chuti.

V rámci výskumného projektu „Einfluss der Silage auf die Milchqualität“ (Vplyv siláže na kvalitu mlieka) sa skúmala chuť mlieka od dojníc, ktoré dostávali siláž, a od dojníc, ktoré ju nedostávali (GINZINGER a TSCHAGER, BAM Rotholz 1993). V 77 % vzoriek mlieka od dojníc kŕmených senom sa nezistili žiadne organoleptické nedostatky. Naproti tomu pri vzorkách mlieka od dojníc kŕmených silážou (bežné mlieko) predstavoval tento podiel bez organoleptických nedostatkov iba 29 %. Jednoznačný rozdiel sa zistil aj pri vzorkách z nádrží mliekarenských vozidiel. V 94 % vzoriek senného mlieka sa nezistili žiadne organoleptické nedostatky. Naproti tomu pri vzorkách mlieka od dojníc kŕmených silážou predstavoval tento podiel bez organoleptických nedostatkov iba 45 %.

V rámci diplomovej práce vypracovanej na Viedenskej univerzite (SCHREINER, SEIZ, GINZINGER, 2011) sa podarilo dokázať, že senné mlieko vďaka spôsobu kŕmenia dojníc surovým a zeleným krmivom vykazuje približne dvojnásobne vyšší objem mastných kyselín omega-3 a konjugovaných kyselín linolových než bežné mlieko.

Tradičný charakter

Výroba senného mlieka a jeho spracovanie je rovnako staré ako samotný chov mliečneho dobytka v poľnohospodárstve (približne 5. storočie p. n. l.). Už v stredoveku sa v predalpských regiónoch a v tirolských horách vyrábal zo senného mlieka syr v gazdovstvách nazývaných „Schwaighöfe“ (malé alpské mliečne farmy). Slovo „Schwaig“ pochádza zo strednej hornej nemčiny a označoval sa ním špecifický druh sídla a predovšetkým spôsob hospodárenia v alpskom regióne. Tieto gazdovstvá často ako trvalé sídla zakladali samotní zemepáni a slúžili na chov dobytka predovšetkým pre mliekarstvo (a osobitne syrárstvo). V Tirolsku a v Salzbursku je existencia týchto gazdovstiev doložená už od 12. storočia. V horských oblastiach slúžilo senné mlieko pôvodne ako surovina na výrobu tvrdého syra zo surového mlieka. Už okolo roku 1900 sa začali prijímať predpisy o výrobe mlieka pri kŕmení bez siláže vhodného na výrobu tvrdého syra. Boli základom pre predpisy o výrobe mlieka („Milchregulative“), ktoré okolo roku 1950 v Rakúsku prijali spolkové krajiny Vorarlberg, Tirolsko a Salzbursko. V roku 1975 boli tieto predpisy zjednotené a rakúsky mliekarský fond ich schválil ako predpisy týkajúce sa mlieka vhodného na výrobu tvrdého syra (pozri: „Bestimmungen über die Übernahme von hartkäsetauglicher Milch“, Österreichische Milchwirtschaft Heft 14, Beilage 6 Nr. 23c, 21. 7. 1975). Bývalý plánovací orgán pre mliekarský priemysel v Rakúsku (Planstelle der Milchwirtschaft in Österreich) do roku 1993 vydával zákazy používania siláže ako krmiva v určitých výrobných oblastiach s cieľom zachovať surové senné mlieko (známe aj ako „mlieko pri kŕmení bez siláže“ a „mlieko vhodné na výrobu tvrdého syra“) ako surovinu pre syrárne pracujúce so surovým mliekom. V roku 1995 spolkové ministerstvo pôdohospodárstva, lesohospodárstva, vody a životného prostredia predĺžilo ochranu oblasti so zákazom silážovania na účely senného mlieka osobitnou smernicou na podporu ekologického a extenzívneho poľnohospodárstva zameraného na ochranu prírodného prostredia (Österreichisches Programm für umweltgerechte Landwirtschaft – ÖPUL), ktorá obsahuje opatrenie týkajúce sa nepoužívania siláže.

Tradične sa aj na horských/alpských pasienkoch od nepamäti zvieratá kŕmili podľa kritérií pre senné mlieko. Jednotlivé dokumenty, resp. listiny o výrobe syra na horských/alpských pasienkoch pochádzajú už z roku 1544 a týkajú sa pasienkov Wildschönauer Holzalm v Tirolsku.

Od 80. rokov 20. storočia začali niektorí mliekari vyrábajúci senné mlieko viesť svoje hospodárstva navyše aj podľa biologických/ekologických kritérií.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.