OZNÁMENIE KOMISIE

Usmernenia o regionálnej štátnej pomoci

(2021/C 153/01)

OBSAH

1.

ÚVOD

3

2.

ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

4

2.1.

Rozsah regionálnej pomoci

4

2.2.

Vymedzenie pojmov

6

3.

REGIONÁLNA POMOC, KTORÚ JE POTREBNÉ NOTIFIKOVAŤ

9

4.

OPRÁVNENÉ NÁKLADY

9

4.1.

Investičná pomoc

9

4.1.1.

Oprávnené náklady vypočítané na základe investičných nákladov

10

4.1.2.

Oprávnené náklady vypočítané na základe mzdových nákladov

10

4.2.

Prevádzková pomoc

11

5.

POSÚDENIE ZLUČITEĽNOSTI REGIONÁLNEJ POMOCI

11

5.1.

Prínos pre regionálny rozvoj a územnú súdržnosť

11

5.1.1.

Schémy investičnej pomoci

12

5.1.2.

Individuálna investičná pomoc, ktorú je potrebné notifikovať

12

5.1.3.

Schémy prevádzkovej pomoci

13

5.2.

Stimulačný účinok

14

5.2.1.

Investičná pomoc

14

5.2.2.

Schémy prevádzkovej pomoci

15

5.3.

Potreba štátneho zásahu

15

5.4.

Vhodnosť regionálnej pomoci

16

5.4.1.

Vhodnosť medzi alternatívnymi nástrojmi politiky

16

5.4.2.

Vhodnosť medzi jednotlivými nástrojmi pomoci

16

5.5.

Primeranosť výšky pomoci (obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum)

17

5.5.1.

Investičná pomoc

17

5.5.2.

Schémy prevádzkovej pomoci

18

5.6.

Zabránenie neprimeraným negatívnym účinkom na hospodársku súťaž a obchod

18

5.6.1.

Všeobecné úvahy

18

5.6.2.

Zjavné negatívne účinky na hospodársku súťaž a obchod

20

5.6.3.

Schémy investičnej pomoci

20

5.6.4.

Individuálna investičná pomoc, ktorú je potrebné notifikovať

21

5.6.5.

Schémy prevádzkovej pomoci

22

5.7.

Transparentnosť

23

6.

HODNOTENIE

23

7.

MAPY REGIONÁLNEJ POMOCI

24

7.1.

Pokrytie obyvateľstva oprávnené na regionálnu pomoc

25

7.2.

Výnimka v článku 107 ods. 3 písm. a)

25

7.3.

Výnimka v článku 107 ods. 3 písm. c)

26

7.3.1.

Vopred vymedzené oblasti „c“

26

7.3.2.

Vopred nevymedzené oblasti „c“

27

7.4.

Maximálne intenzity pomoci vzťahujúce sa na regionálnu investičnú pomoc

28

7.4.1.

Maximálne intenzity pomoci v oblastiach „a“

28

7.4.2.

Maximálne intenzity pomoci v oblastiach „c“

29

7.4.3.

Zvýšené intenzity pomoci pre MSP

29

7.4.4.

Zvýšené intenzity pomoci pre územia určené pre podporu z FST

29

7.4.5.

Zvýšené intenzity pomoci pre regióny, kde dochádza k úbytku obyvateľstva

29

7.5.

Notifikácia máp regionálnej pomoci a ich posúdenie

29

7.6.

Zmeny

30

7.6.1.

Rezerva týkajúca sa obyvateľstva

30

7.6.2.

Hodnotenie v polovici obdobia

30

8.

ZMENY USMERNENÍ O REGIONÁLNEJ ŠTÁTNEJ POMOCI NA ROKY 2014 – 2020

30

9.

UPLATNITEĽNOSŤ PRAVIDIEL REGIONÁLNEJ POMOCI

30

10.

PODÁVANIE SPRÁV A MONITOROVANIE

31

11.

PRESKÚMANIE

31

1.   ÚVOD

1.

Komisia môže považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie tieto druhy štátnej pomoci: a) štátna pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, ako aj na podporu rozvoja regiónov uvedených v článku 349 zmluvy a b) štátna pomoc na podporu rozvoja určitých hospodárskych oblastí v Európskej únii (1). Tieto druhy štátnej pomoci sú známe ako regionálna pomoc.

2.

V týchto usmerneniach sa stanovujú podmienky, na základe ktorých možno regionálnu pomoc považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Zároveň sa v nich stanovujú kritériá na identifikáciu oblastí, ktoré spĺňajú podmienky zlučiteľnosti podľa článku 107 ods. 3 písm. a) a c) zmluvy.

3.

Prvoradým cieľom kontroly štátnej pomoci v oblasti regionálnej pomoci je zabezpečiť, aby pomoc na účely regionálneho rozvoja a územnej súdržnosti (2) v neprimeranej miere negatívne neovplyvnila podmienky obchodovania medzi členskými štátmi (3). Jej cieľom je predovšetkým zabrániť pretekom v poskytovaní dotácií, ku ktorým môže dôjsť, keď sa budú členské štáty snažiť pritiahnuť alebo udržať podniky v podporovaných oblastiach EÚ, a obmedziť na nevyhnutné minimum účinky regionálnej pomoci na obchod a hospodársku súťaž.

4.

Regionálna pomoc sa líši cieľom regionálneho rozvoja a územnej súdržnosti od iných foriem pomoci, napr. pomoci na výskum, vývoj a inovácie, zamestnanosť, odbornú prípravu, energetiku alebo ochranu životného prostredia, ktorými sa sledujú iné ciele hospodárskeho rozvoja v súlade s článkom 107 ods. 3 zmluvy. Za určitých okolností možno pri týchto iných druhoch pomoci povoliť vyššie intenzity pomoci, ak sa poskytuje podnikom zriadeným v podporovaných oblastiach, čím sa uznajú špecifické problémy, ktorým v týchto oblastiach čelia (4).

5.

Regionálna pomoc môže zohrávať účinnú úlohu iba vtedy, ak sa využíva striedmo a primerane a je zameraná na podporované oblasti v EÚ (5). Predovšetkým prípustné stropy pomoci by mali odzrkadľovať rozsah problémov, ktoré ovplyvňujú rozvoj dotknutých oblastí. Výhody pomoci, pokiaľ ide o rozvoj podporovanej oblasti, musia prevážiť narušenie hospodárskej súťaže a obchodu, ku ktorému môže viesť (6). Pozitívnym účinkom pomoci sa bude pravdepodobne pripisovať rozdielna dôležitosť v závislosti od výnimky podľa článku 107 ods. 3 zmluvy, čo znamená, že v najviac znevýhodnených oblastiach, na ktoré sa vzťahuje článok 107 ods. 3 písm. a), sa môže akceptovať rozsiahlejšie narušenie hospodárskej súťaže než v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje článok 107 ods. 3 písm. c) (7).

6.

Okrem toho regionálna pomoc môže byť účinná pri podpore alebo uľahčení hospodárskeho rozvoja podporovaných oblastí iba za predpokladu, že sa poskytuje s cieľom podnietiť ďalšie investície alebo ekonomickú činnosť v týchto oblastiach. V niektorých veľmi obmedzených, presne určených prípadoch môžu byť problémy pritiahnuť alebo udržať ekonomickú činnosť, ktorým tieto oblasti čelia, také závažné alebo pretrvávajúce, že investičná pomoc nemusí stačiť na to, aby sa umožnil rozvoj tejto oblasti. V takejto situácii môže byť regionálna investičná pomoc doplnená o regionálnu prevádzkovú pomoc.

7.

V roku 2019 Komisia začala hodnotenie rámca regionálnej pomoci s cieľom posúdiť, či usmernenia o regionálnej pomoci naďalej plnia svoj účel. Z výsledkov (8) vyplynulo, že pravidlá v zásade fungujú dobre, ale sú potrebné určité zlepšenia s cieľom zohľadniť hospodársky rozvoj. Okrem toho Komisia pri posudzovaní vplyvu regionálnej pomoci môže zohľadňovať Európsku zelenú dohodu (9), Novú priemyselnú stratégiu pre Európu (10) a Formovanie digitálnej budúcnosti Európy (11), ktoré si vyžadujú vykonať určité zmeny pravidiel. V tejto súvislosti prechádzajú revíziou aj ďalšie pravidlá štátnej pomoci a Komisia venuje osobitnú pozornosť rozsahu pôsobnosti každého tematického usmernenia, ako aj možnostiam potenciálne kombinovať rôzne druhy pomoci pre tú istú investíciu. Takáto podpora počiatočných investícií do nových technológií šetrných k životnému prostrediu, ktoré prispievajú k dekarbonizácii výrobných procesov v priemysle vrátane energeticky náročných priemyselných odvetví, ako je oceliarstvo, možno posúdiť v závislosti od ich presných vlastností, najmä podľa pravidiel štátnej pomoci na výskum, vývoj a inovácie alebo na ochranu životného prostredia a energetiku. Regionálnu pomoc možno kombinovať aj s inými druhmi pomoci. Napríklad v prípade toho istého investičného projektu možno kombinovať regionálnu pomoc s podporou podľa pravidiel štátnej pomoci na ochranu životného prostredia a energetiku, ak tento investičný projekt uľahčuje rozvoj podporovanej oblasti a zároveň zvyšuje úroveň ochrany životného prostredia do takej miery, že investícia alebo jej časť spĺňa podmienky na podporu podľa tematických pravidiel a ustanovení oboch súborov pravidiel. Členské štáty tak môžu stimulovať dosiahnutie oboch cieľov optimálnym spôsobom a zároveň zabrániť nadmernej kompenzácii. Komisia do týchto usmernení zahrnula aj osobitné ustanovenia na uľahčenie podpory v súvislosti s Fondom na spravodlivú transformáciu (FST) v súlade so zásadami súdržnosti. FST je jedným z pilierov Mechanizmu spravodlivej transformácie, ktorý sa má vykonávať v rámci politiky súdržnosti (12) s cieľom prispieť k riešeniu sociálnych, hospodárskych a environmentálnych dôsledkov, ktoré môžu sprevádzať ambiciózny cieľ prechodu na klimaticky neutrálnu Úniu do roku 2050. Cieľom FST je zmierniť nepriaznivé účinky klimatickej transformácie podporou najviac postihnutých území a dotknutých pracovníkov a presadzovať vyváženú sociálno-ekonomickú transformáciu.

8.

Komisia v reakcii na hospodárske otrasy spôsobené pandémiou COVID-19 zaviedla cielené nástroje, ako napríklad dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci (13). V niektorých oblastiach môže mať pandémia dlhodobejší vplyv než v iných oblastiach. Momentálne je príliš skoro predpovedať vplyv pandémie zo strednodobého až dlhodobého hľadiska a určiť, ktoré oblasti budú zvlášť zasiahnuté. Komisia preto plánuje uskutočniť v roku 2023 hodnotenie máp regionálnej pomoci v polovici obdobia, pri ktorom sa zohľadnia najnovšie dostupné štatistické údaje.

2.   ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

2.1.   Rozsah regionálnej pomoci

9.

Podmienky zlučiteľnosti stanovené v týchto usmerneniach sa vzťahujú tak na schémy regionálnej pomoci, ktorú treba notifikovať, ako aj na individuálnu pomoc, ktorú treba notifikovať.

10.

Tieto usmernenia sa nevzťahujú na štátnu pomoc poskytovanú odvetviu ocele (14), lignitu (15) a uhlia (16).

11.

Komisia bude zásady stanovené v týchto usmerneniach uplatňovať na regionálnu pomoc vo všetkých ostatných odvetviach ekonomickej činnosti okrem odvetví, na ktoré sa vzťahujú osobitné pravidlá štátnej pomoci, najmä odvetvia rybolovu a akvakultúry (17), poľnohospodárstva (18), dopravy (19), širokopásmového pripojenia (20) a energetiky (21), pokiaľ sa štátna pomoc v týchto odvetviach neposkytuje ako súčasť schémy horizontálnej regionálnej prevádzkovej pomoci.

12.

Komisia bude uplatňovať zásady stanovené v týchto usmerneniach vo vzťahu k spracúvaniu poľnohospodárskych výrobkov na nepoľnohospodárske výrobky a ich uvádzaniu na trh a vo vzťahu k opatreniam pomoci, ktorými sa podporujú činnosti mimo rozsahu pôsobnosti článku 42 zmluvy, ktoré sa však buď spolufinancujú prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (22), alebo sa poskytujú ako dodatočné vnútroštátne financovanie k takýmto spolufinancovaným opatreniam, pokiaľ sa v sektorových predpisoch nestanovuje inak.

13.

Veľké podniky bývajú obvykle menej postihnuté regionálnymi obmedzeniami z hľadiska investovania alebo udržania ekonomickej činnosti v podporovanej oblasti než malé a stredné podniky (MSP). Po prvé, veľké podniky môžu ľahšie získavať kapitál a úvery na globálnych trhoch a sú menej limitované obmedzenejšou ponukou finančných služieb v podporovaných oblastiach. Po druhé, investície veľkých podnikov môžu priniesť úspory z rozsahu, ktoré prispievajú k zníženiu počiatočných nákladov spojených s lokalitou a v mnohých ohľadoch nie sú viazané na oblasť, v ktorej sa investícia uskutočňuje. Po tretie, veľké podniky, ktoré plánujú investície, disponujú spravidla značnou vyjednávacou silou pri rokovaniach s orgánmi, čo by mohlo viesť k poskytnutiu pomoci bez toho, aby bola potrebná, alebo bez náležitého odôvodnenia. Okrem toho je pravdepodobnejšie, že veľké podniky budú významnými hráčmi na dotknutom trhu a v dôsledku toho investícia, na ktorú bola pomoc poskytnutá, môže narušiť hospodársku súťaž a obchod na vnútornom trhu.

14.

Keďže regionálna pomoc pre veľké podniky na účely ich investícií pravdepodobne nebude mať stimulačný účinok, nemožno ju spravidla považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, pokiaľ sa neposkytuje na počiatočné investície, ktoré vytvárajú nové ekonomické činnosti v týchto oblastiach „c“ v súlade s kritériami stanovenými v týchto usmerneniach. Na územiach najviac postihnutých klimatickou transformáciou však štrukturálne výhody, ktoré majú veľké podniky, nemusia postačovať na dosiahnutie úrovne investícií, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie vyváženej sociálno-ekonomickej transformácie, a na poskytnutie dostatočných pracovných príležitostí na kompenzáciu strát pracovných miest vyplývajúcich z ukončenia ekonomických činností vyvolaných transformáciou. Preto odchylne (23) od prvej vety tohto bodu možno regionálnu pomoc pre veľké podniky považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom v súlade s kritériami týchto usmernení, ak sa poskytuje na diverzifikáciu výroby prevádzkarne na výrobky, ktoré sa predtým v prevádzkarni nevyrábali, alebo na zásadnú zmenu celkového výrobného procesu dotknutého výrobku (výrobkov) vďaka investície do prevádzkarne za predpokladu, že 1. sa týka počiatočnej investície na území určenom na spolufinancovanie podpory z FST v oblasti „c“, ktorá má nižší HDP na obyvateľa ako 100 % priemeru EÚ27; 2. investícia a príjemca sú identifikované v pláne spravodlivej transformácie územia (24) členského štátu schválenom Komisiou a 3. štátnu pomoc na investície pokrýva FST do maximálne povolenej výšky.

15.

Regionálna pomoc určená na zníženie bežných výdavkov podniku predstavuje prevádzkovú pomoc. Prevádzkovú pomoc možno považovať za zlučiteľnú len v prípade, ak je možné dokázať, že je potrebná na rozvoj oblasti, napríklad ak je určená na zmenšenie určitých špecifických problémov, s ktorými sa stretávajú MSP v najviac znevýhodnených oblastiach (podľa článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy), ak sa ňou kompenzujú dodatočné náklady, ktoré vznikli pri vykonávaní ekonomickej činnosti v najvzdialenejších regiónoch alebo ak sa ňou zabraňuje vyľudňovaniu veľmi riedko osídlených oblastí alebo ak sa ňou vyľudňovanie znižuje.

16.

Tieto usmernenia sa nevzťahujú na prevádzkovú pomoc poskytnutú podnikom, ktorých hlavná činnosť patrí do sekcie K „finančné a poisťovacie činnosti“ štatistickej klasifikácie ekonomických činností NACE Rev. 2 (25), alebo podnikom, ktoré vykonávajú vnútroskupinové činnosti a ktorých hlavná činnosť patrí do triedy 70.10 „vedenie firiem“ alebo 70.22 „poradenské služby v oblasti podnikania a riadenia“ NACE Rev. 2.

17.

Regionálna pomoc sa nesmie poskytnúť podnikom v ťažkostiach, ako je na účely týchto usmernení vymedzené v Usmerneniach o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (26).

18.

Pri posudzovaní regionálnej pomoci poskytnutej podniku, voči ktorému sa nárokuje vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom, Komisia zohľadní akúkoľvek pomoc, ktorá sa ešte má vymôcť (27).

2.2.   Vymedzenie pojmov

19.

Na účely týchto usmernení sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov: 1. „oblasti ‚a‘“ sú oblasti určené v mape regionálnej pomoci v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. a) zmluvy a „oblasti ‚c‘“ sú oblasti určené v mape regionálnej pomoci v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. c) zmluvy; 2. „pomoc ad hoc“ je pomoc, ktorá sa neudeľuje na základe schémy; 3. „upravená výška pomoci“ je maximálna prípustná výška pomoci pre veľké investičné projekty, ktorá sa vypočíta podľa tohto vzorca: 3.1. upravená výška pomoci = R × (A + 0,50 × B + 0,34 × C); 3.2. kde: R je maximálna intenzita pomoci uplatniteľná v danej oblasti, ktorá nezahŕňa zvýšenú intenzitu pomoci pre MSP. A je časť oprávnených nákladov, ktorá sa rovná 50 miliónom EUR, B je časť oprávnených nákladov od 50 miliónov EUR do 100 miliónov EUR a C je časť oprávnených nákladov nad 100 miliónov EUR; 4. „intenzita pomoci“ je ekvivalent hrubého grantu vyjadrený ako percentuálny podiel oprávnených nákladov; 5. „podporovaná oblasť“ je buď „oblasť ‚a‘“, alebo „oblasť ‚c‘“; 6. „dokončenie investície“ je okamih, keď vnútroštátne orgány považujú investíciu za dokončenú, alebo tri roky po začatí prác podľa toho, čo nastane skôr; 7. „dátum poskytnutia pomoci“ je dátum, keď je príjemcovi pomoci priznané zákonné právo prijať pomoc v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právnym poriadkom; 8. „EÚ27“ je všetkých 27 členských štátov (okrem Severného Írska); 9. „plán hodnotenia“ je dokument, ktorý sa vzťahuje na jednu alebo viaceré schémy pomoci a obsahuje aspoň tieto minimálne hľadiská: ciele, ktoré sa majú hodnotiť, hodnotiace otázky, ukazovatele výsledkov, plánovanú metódu na uskutočnenie hodnotenia, požiadavky na zber údajov, navrhovaný časový harmonogram hodnotenia vrátane dátumu predloženia priebežnej a záverečnej hodnotiacej správy, opis nezávislého orgánu, ktorý uskutoční hodnotenie, alebo kritériá, ktoré sa použijú na jeho výber, a spôsoby zverejnenia hodnotenia; 10. „ekvivalent hrubého grantu“ je diskontovaná výška pomoci, ktorá sa rovná sume, ktorá by bola príjemcovi pomoci poskytnutá vo forme grantu, pred odpočítaním daní alebo iných poplatkov, ktorá sa vypočítava ku dňu poskytnutia pomoci alebo v čase oznámenia pomoci Komisii podľa toho, čo nastane skôr, na základe referenčnej sadzby platnej k tomuto dátumu; 11. „schéma horizontálnej regionálnej prevádzkovej pomoci“ je akt, na základe ktorého možno bez ďalších vykonávacích opatrení poskytnúť individuálnu prevádzkovú pomoc podnikom vymedzeným v akte všeobecným a abstraktným spôsobom. Na účely tohto vymedzenia nemožno odvetvovú schému pomoci považovať za schému horizontálnej regionálnej prevádzkovej pomoci; 12. „individuálna pomoc“ je pomoc ad hoc alebo poskytnutie pomoci jednotlivým príjemcom na základe schémy pomoci; 13. „počiatočná investícia“ je: a) investícia do hmotných a nehmotných aktív na minimálne jeden z týchto účelov: — založenie novej prevádzkarne, — rozšírenie kapacity existujúcej prevádzkarne, — diverzifikácia výroby prevádzkarne na výrobky (28), ktoré sa predtým v prevádzkarni nevyrábali, alebo — zásadná zmena celkového výrobného procesu výrobku alebo výrobkov, ktorých sa investícia do prevádzkarne týka; alebo b) nadobudnutie aktív patriacich prevádzkarni, ktorá bola uzavretá alebo by sa uzavrela, keby nebola kúpená. Samotné nadobudnutie akcií podniku nepredstavuje počiatočnú investíciu. Investícia na obnovu sa teda nepovažuje za počiatočnú investíciu. 14. „počiatočná investícia, ktorou sa vytvára nová ekonomická činnosť“, je: a) investícia do hmotných a nehmotných aktív na minimálne jeden z týchto účelov: — založenie novej prevádzkarne, alebo — diverzifikácia činnosti prevádzkarne pod podmienkou, že nová činnosť nie je rovnaká ani podobná ako činnosť, ktorá sa predtým v prevádzkarni vykonávala, alebo b) nadobudnutie aktív patriacich prevádzkarni, ktorá bola uzavretá alebo by sa uzavrela, keby nebola kúpená, za predpokladu, že nová činnosť, ktorá sa má vykonávať s využitím nadobudnutých aktív, nie je rovnaká ani podobná ako činnosť, ktorá sa pred nadobudnutím v prevádzkarni vykonávala. Samotné nadobudnutie akcií podniku nepredstavuje počiatočnú investíciu, ktorou sa vytvára nová ekonomická činnosť. 15. „nehmotné aktíva“ sú aktíva, ktoré nemajú fyzickú ani finančnú podobu, ako napríklad patentové práva, licencie, know-how alebo iné duševné vlastníctvo; 16. „vytvorenie pracovných miest“ je čistý nárast počtu zamestnancov v danej prevádzkarni v porovnaní s priemerom za predchádzajúcich 12 mesiacov po odčítaní pracovných miest, ktoré zanikli počas uvedeného obdobia, od počtu vytvorených pracovných miest a vyjadruje sa v ročných pracovných jednotkách; 17. „veľké podniky“ sú podniky, ktoré nespĺňajú podmienky na to, aby mohli byť považované za MSP v súlade s bodom 28; 18. „veľký investičný projekt“ je počiatočná investícia s oprávnenými výdavkami nad 50 miliónov EUR; 19. „maximálna intenzita pomoci“ je intenzita pomoci zohľadnená v mapách regionálnej pomoci stanovená v pododdiele 7.4, ktorá zahŕňa zvýšenú intenzitu pomoci pre MSP; 20. „počet zamestnancov“ je počet ročných pracovných jednotiek, konkrétne počet osôb zamestnaných na plný pracovný čas v jednom roku; osoby pracujúce na kratší pracovný čas alebo osoby zamestnané na sezónnu prácu sa počítajú ako podiely z ročných pracovných jednotiek; 21. „najvzdialenejšie regióny“ sú regióny uvedené v článku 349 zmluvy (29); 22. „prevádzková pomoc“ je pomoc určená na zníženie bežných výdavkov podniku, kam patria také kategórie nákladov, ako napr. náklady na zamestnancov, materiál, zmluvné služby, komunikácie, energiu, údržbu, nájomné a administratívu, ale bez odpisov a nákladov na financovanie, ak boli zahrnuté do oprávnených nákladov pri poskytnutí regionálnej investičnej pomoci; 23. „mapa regionálnej pomoci“ je zoznam oblastí určených členským štátom v súlade s podmienkami stanovenými v týchto usmerneniach a schválenými Komisiou; 24. „premiestnenie“ je presun rovnakej alebo podobnej činnosti alebo jej časti z prevádzkarne na území jednej zmluvnej strany Dohody o EHP (pôvodná prevádzkareň) do prevádzkarne, v ktorej sa uskutočňuje podporovaná investícia na území inej zmluvnej strany Dohody o EHP (podporovaná prevádzkareň). K presunu dochádza, ak výrobok v pôvodnej a podporovanej prevádzkarni slúži aspoň čiastočne na rovnaký účel a uspokojuje dopyt alebo potreby rovnakého typu zákazníkov a ak sa rušia pracovné miesta v rovnakej alebo podobnej činnosti v jednej z pôvodných prevádzkarní príjemcu pomoci v EHP; 25. „rovnaká alebo podobná činnosť“ je činnosť z tej istej triedy (štvormiestny číselný kód) štatistickej klasifikácie ekonomických činností NACE Rev. 2; 26. „odvetvová schéma pomoci“ je schéma, ktorá sa vzťahuje na činnosti patriace do rozsahu menej ako piatich tried (štvormiestny číselný kód) štatistickej klasifikácie NACE Rev. 2; 27. „jediný investičný projekt“ je každá počiatočná investícia, ktorá súvisí s rovnakou alebo podobnou činnosťou a ktorú začal ten istý príjemca pomoci na úrovni skupiny do troch rokov odo dňa začatia prác na inej podporovanej investícii v rovnakom regióne NUTS 3 (30); 28. „MSP“ sú podniky, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odporúčaní Komisie zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (31); 29. „začatie prác“ je buď začiatok stavebných prác týkajúcich sa investície, alebo prvý právny záväzok objednať zariadenie alebo akýkoľvek iný záväzok, na základe ktorého je investícia nezvratná, podľa toho, čo nastane skôr. Kúpa pozemku a prípravné práce, ako napr. získavanie povolení a uskutočňovanie predbežných štúdií uskutočniteľnosti, sa nepovažujú za začatie prác. V prípade prevzatia sa „začatím prác“ rozumie deň nadobudnutia aktív priamo spojených s nadobudnutou prevádzkarňou; 30. „riedko osídlené oblasti“ sú oblasti určené dotknutým členským štátom v súlade s bodom 169; 31. „hmotné aktíva“ sú aktíva, ako napríklad pozemky, budovy, stroje a zariadenia; 32. „veľmi riedko osídlené oblasti“ sú regióny NUTS 2 s menej ako ôsmimi obyvateľmi na km2 alebo časti regiónov NUTS 2 určené dotknutým členským štátom v súlade s bodom 169; 33. „mzdové náklady“ sú celková suma splatná príjemcom pomoci v súvislosti s príslušným pracovným miestom, ktorá pozostáva z hrubej mzdy pred zdanením a povinných príspevkov, ako sú príspevky sociálneho zabezpečenia a náklady na starostlivosť o deti a rodičov v priebehu vymedzeného obdobia.

3.   REGIONÁLNA POMOC, KTORÚ JE POTREBNÉ NOTIFIKOVAŤ

20.

Členské štáty musia v zásade notifikovať regionálnu pomoc podľa článku 108 ods. 3 zmluvy okrem opatrení, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v nariadení o skupinových výnimkách prijatom Komisiou podľa článku 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1588 (32).

21.

Komisia použije tieto usmernenia pre schémy regionálnej pomoci, ktorú je potrebné notifikovať, a individuálnu regionálnu pomoc, ktorú je potrebné notifikovať.

22.

Individuálna pomoc poskytnutá v rámci notifikovanej schémy naďalej podlieha notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy v prípade, že pomoc zo všetkých zdrojov presiahne individuálny strop vymedzujúci notifikačnú povinnosť, ako sa stanovuje vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách (33) pre regionálnu investičnú pomoc.

23.

Individuálna pomoc poskytnutá v rámci notifikovanej schémy naďalej podlieha aj notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy, pokiaľ: a) príjemca nepotvrdil, že v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o pomoc neuskutočnil premiestnenie do prevádzkarne, v ktorej sa má uskutočniť počiatočná investícia, ani b) sa nezaviazal, že tak neurobí do dvoch rokov od dokončenia počiatočnej investície.

4.   OPRÁVNENÉ NÁKLADY

4.1.   Investičná pomoc

24.

Oprávnenými nákladmi sú: 1. investičné náklady na hmotné a nehmotné aktíva, alebo 2. odhadované mzdové náklady na pracovné miesta, ktoré boli vytvorené v dôsledku počiatočnej investície, vypočítané za dva roky, alebo 3. kombinácia častí nákladov uvedených v podbode 1 a 2, ktorá ale neprekročí hodnotu uvedenú v podbode 1 alebo 2, podľa toho, ktorá z hodnôt je vyššia.

25.

Ak sa oprávnené náklady stanovujú na základe investičných nákladov na hmotné a nehmotné aktíva, oprávnené sú len náklady aktív, ktoré sú súčasťou počiatočnej investície do prevádzkarne príjemcu pomoci, ktorá sa nachádza v podporovanej oblasti.

26.

Odchylne od podmienky uvedenej v bode 25 možno do oprávnených nákladov zahrnúť aktíva pozostávajúce z nástrojového vybavenia pre dodávateľov podniku (34), ktorý tieto aktíva získal (alebo vyrobil), za podmienky, že sa používajú počas celého minimálneho udržiavacieho obdobia piatich rokov v prípade veľkých podnikov a troch rokov v prípade MSP na spracovateľskú alebo montážnu činnosť príjemcu pomoci, ktorá priamo súvisí s výrobným procesom založeným na podporenej počiatočnej investícii príjemcu pomoci. Táto výnimka platí za predpokladu, že sa prevádzkareň dodávateľa nachádza v podporovanej oblasti, samotný dodávateľ nedostáva regionálnu investičnú pomoc ani investičnú pomoc pre MSP podľa článku 17 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách a intenzita pomoci nepresahuje maximálnu intenzitu pomoci, ktorá sa vzťahuje na umiestnenie prevádzky dodávateľa. Každá úprava intenzity pomoci pre veľké investičné projekty sa vzťahuje aj na pomoc vypočítanú pre náklady na aktíva nástrojového vybavenia pre dodávateľov, ktoré sa považujú za súčasť celkových investičných nákladov počiatočnej investície.

4.1.1.   Oprávnené náklady vypočítané na základe investičných nákladov

27.

Nadobudnuté aktíva musia byť nové s výnimkou MSP alebo nadobudnutia prevádzkarne (35).

28.

V prípade MSP možno za oprávnené náklady takisto považovať až 50 % nákladov na prípravné štúdie alebo poradenstvo súvisiacich s investíciou.

29.

V prípade pomoci poskytnutej veľkým podnikom na zásadnú zmenu výrobného procesu musia oprávnené náklady prevyšovať odpisy aktív súvisiacich s činnosťou, ktorá sa má modernizovať, vykonané počas predchádzajúcich troch rozpočtových rokov.

30.

V prípade pomoci poskytovanej na diverzifikáciu existujúcej prevádzkarne musia byť oprávnené náklady aspoň o 200 % vyššie ako účtovná hodnota opätovne využívaných aktív, zaznamenaná v rozpočtovom roku predchádzajúcom začatiu prác.

31.

Náklady spojené s lízingom hmotných aktív možno zohľadniť za týchto podmienok: 1. v prípade pozemkov a budov musí lízing pokračovať najmenej päť rokov po očakávanom dátume dokončenia investičného projektu, pokiaľ ide o veľké podniky, a tri roky, pokiaľ ide o MSP; 2. v prípade zariadenia alebo strojov lízing musí byť vo forme finančného lízingu a musí zahŕňať záväzok pre príjemcu pomoci odkúpiť aktívum po uplynutí lízingu.

32.

V prípade počiatočnej investície uvedenej v bode 19 podbode 13 písm. b) alebo v bode 19 podbode 14 písm. b) by sa v zásade mali zohľadniť len náklady za nákup aktív od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi. Ak však rodinný príslušník pôvodného majiteľa alebo zamestnanec prevezme malý podnik, neplatí podmienka, že tieto aktíva musia byť nadobudnuté od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi. Transakcia musí prebehnúť podľa trhových pravidiel. Ak nadobudnutie aktív prevádzkarne sprevádza dodatočná investícia spĺňajúca kritériá na získanie regionálnej pomoci, oprávnené náklady na túto dodatočnú investíciu by sa mali pripočítať k nákladom na nadobudnutie aktív prevádzkarne.

33.

V prípade veľkých podnikov sú náklady na nehmotné aktíva oprávnené iba do výšky 50 % celkových oprávnených investičných nákladov počiatočnej investície. V prípade MSP je oprávnených 100 % nákladov na nehmotné aktíva

34.

Nehmotné aktíva, ktoré možno zohľadniť na výpočet investičných nákladov, musia zostať spojené s danou oblasťou a nesmú sa presunúť do iných oblastí. Nehmotné aktíva musia na tento účel spĺňať tieto podmienky: 1. musia sa používať výhradne v prevádzkarni, ktorá je príjemcom pomoci; 2. musia byť odpisovateľné; 3. musia byť nakúpené za trhových podmienok od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi; 4. musia byť zahrnuté do majetku podniku, ktorý prijíma pomoc, a zostať spojené s projektom, na ktorý bola poskytnutá pomoc, aspoň päť rokov (tri roky v prípade MSP).

4.1.2.   Oprávnené náklady vypočítané na základe mzdových nákladov

35.

Regionálna pomoc sa môže vypočítať aj na základe odhadovaných mzdových nákladov vyplývajúcich z vytvorenia pracovných miest v dôsledku počiatočnej investície. Pomocou sa môžu kompenzovať len mzdové náklady spojené s vytváraním pracovných miest vypočítané za dva roky a výsledná intenzita pomoci nemôže prekročiť maximálnu uplatniteľnú intenzitu pomoci v dotknutej oblasti.

36.

Ak sú oprávnené náklady vypočítané s použitím odhadovaných mzdových nákladov podľa bodu 35, musia byť splnené tieto podmienky: 1. investičný projekt musí viesť k vytváraniu pracovných miest; 2. každé pracovné miesto sa musí obsadiť do troch rokov od dokončenia investície; 3. každé pracovné miesto vytvorené na základe investície sa v dotknutej oblasti musí zachovať aspoň päť rokov od jeho prvého obsadenia alebo aspoň tri roky v prípade MSP.

4.2.   Prevádzková pomoc

37.

Oprávnené náklady na schémy prevádzkovej pomoci musia byť stanovené vopred a musí byť možné ich úplne priradiť k problémom, ktoré má pomoc riešiť, ako preukázal členský štát.

38.

V najvzdialenejších regiónoch môžu schémy prevádzkovej pomoci kompenzovať dodatočné prevádzkové náklady, ktoré vznikli v týchto regiónoch v priamom dôsledku jedného trvalého obmedzenia alebo viacerých takýchto obmedzení uvedených v článku 349 zmluvy. Tieto dodatočné náklady sa musia kvantifikovať a porovnať s nákladmi vynaložených podobnými podnikmi so sídlom v iných regiónoch dotknutého členského štátu.

5.   POSÚDENIE ZLUČITEĽNOSTI REGIONÁLNEJ POMOCI

39.

Komisia bude opatrenie regionálnej pomoci považovať za zlučiteľné s článkom 107 ods. 3 zmluvy iba vtedy, ak bude prispievať k podpore regionálneho rozvoja a súdržnosti. Cieľom musí byť buď podpora hospodárskeho rozvoja oblastí „a“, alebo uľahčenie rozvoja oblastí „c“ (oddiel 5.1) a okrem toho musí spĺňať každé z týchto kritérií: 1. stimulačný účinok: pomoc musí zmeniť správanie dotknutých podnikov takým spôsobom, že budú vykonávať doplnkovú činnosť, ktorú by bez pomoci nevykonávali alebo by ju vykonávali v obmedzenej miere či iným spôsobom alebo na inom mieste (oddiel 5.2); 2. potreba štátneho zásahu: opatrenie štátnej pomoci musí byť zamerané na situácie, v ktorých môže pomoc priniesť dôležité zlepšenie, ktoré samotný trh dosiahnuť nemôže, napríklad nápravou zlyhania trhu alebo riešením obavy o spravodlivý prístup a súdržnosť (oddiel 5.3) ; 3. vhodnosť opatrenia pomoci: navrhované opatrenie pomoci musí byť primeraným nástrojom politiky na dosiahnutie svojho cieľa (oddiel 5.4); 4. primeranosť pomoci (pomoc obmedzená na minimum): suma pomoci musí byť obmedzená na minimum potrebné na podnietenie ďalšej investície alebo činnosti v dotknutej oblasti (oddiel 5.5); 5. zabránenie neprimeraným negatívnym účinkom na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi: pozitívne účinky musia prevážiť nad negatívnymi účinkami na hospodársku súťaž a obchod (oddiel 5.6); 6. transparentnosť pomoci: členské štáty, Komisia, hospodárske subjekty a verejnosť musia mať nesťažený prístup ku všetkým príslušným aktom a informáciám, ktoré sa týkajú poskytnutej pomoci (oddiel 5.7).

40.

Na celkovú vyváženosť určitých kategórií schém sa môže vzťahovať aj požiadavka vykonania hodnotenia ex post uvedená v oddiele 6. V takých prípadoch môže Komisia obmedziť trvanie schém (zvyčajne na štyri roky alebo menej) s možnosťou opätovnej notifikácie ich predĺženia neskôr.

41.

Ak opatrenie štátnej pomoci, s ním spojené podmienky (vrátane metódy financovania, ak metóda financovania je neoddeliteľnou súčasťou opatrenia štátnej pomoci) alebo činnosť, ktorá sa ním financuje, predstavujú porušenie príslušného ustanovenia práva EÚ, nemožno pomoc vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom (36).

5.1.   Prínos pre regionálny rozvoj a územnú súdržnosť

42.

Prvoradým cieľom regionálnej pomoci je hospodársky rozvoj znevýhodnených oblastí EÚ. Podporou a uľahčením udržateľného rozvoja podporovaných oblastí pomoc prispieva k politike územnej súdržnosti EÚ, ktorej cieľom je posilniť hospodársku a sociálnu súdržnosť znížením rozdielov v úrovni rozvoja jednotlivých oblastí.

5.1.1.   Schémy investičnej pomoci

43.

Schémy regionálnej pomoci by mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť stratégie regionálneho rozvoja s jasne vymedzenými cieľmi.

44.

Členské štáty musia preukázať, že schéma je v súlade so stratégiou rozvoja príslušnej oblasti a že k nej prispieva. Na tieto účely môžu členské štáty vychádzať z hodnotení predchádzajúcich schém štátnej pomoci, z posúdení vplyvu uskutočnených orgánmi poskytujúcimi pomoc alebo zo znaleckých posudkov. Na zabezpečenie toho, aby schéma pomoci prispievala k rozvojovej stratégii, musí zahŕňať metódu, ktorá umožní orgánom poskytujúcim pomoc stanoviť priority a vybrať investičné projekty, ktorými sa spĺňajú ciele schémy (napr. použitím formálnej bodovacej metódy).

45.

Schémy regionálnej pomoci možno zaviesť v oblastiach „a“ na podporu počiatočných investícií vykonaných MSP alebo veľkými podnikmi. V oblastiach „c“ možno schémy zaviesť na podporu počiatočných investícií zo strany MSP a počiatočných investícií zo strany veľkých podnikov, ktorými sa vytvára nová ekonomická činnosť.

46.

Pri poskytovaní pomoci na individuálne investičné projekty na základe schémy orgán poskytujúci pomoc musí overiť, či vybraný projekt prispeje k cieľu schémy, a teda aj k stratégii rozvoja dotknutej oblasti. Na tento účel by členské štáty mali vychádzať z informácií, ktoré žiadateľ o poskytnutie pomoci uviedol vo formulári žiadosti o pomoc, v ktorom sa uvádzajú pozitívne účinky investície na rozvoj dotknutej oblasti (37).

47.

Na zabezpečenie toho, aby sa na základe investície dosiahol skutočný a trvalý príspevok k rozvoju dotknutej oblasti, sa investícia musí udržať v tejto oblasti aspoň päť rokov alebo v prípade MSP tri roky po dokončení investície (38).

48.

Na zaistenie uskutočniteľnosti investície musí členský štát zabezpečiť, aby príjemca pomoci poskytol finančný príspevok vo výške najmenej 25 % (39) oprávnených nákladov, a to buď zo svojich vlastných zdrojov, alebo prostredníctvom vonkajšieho financovania, ktoré nezahŕňa žiadnu verejnú podporu (40).

49.

S cieľom zabrániť tomu, aby opatrenia štátnej pomoci viedli k škodám na životnom prostredí, členské štáty musia zabezpečiť aj súlad s právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia, a to predovšetkým pokiaľ ide o potrebu uskutočniť posúdenie vplyvu na životné prostredie, ak to vyžadujú právne predpisy, a získať všetky príslušné povolenia.

5.1.2.   Individuálna investičná pomoc, ktorú je potrebné notifikovať

50.

Členské štáty môžu na preukázanie prínosu individuálnej investičnej pomoci k regionálnemu rozvoju, ktorú je potrebné notifikovať, použiť rôzne ukazovatele, ako sú napríklad ukazovatele uvedené ďalej, ktoré môžu byť priame (napr. vytvorené priame pracovné miesta) aj nepriame (napr. miestne inovácie): 1. Počet priamych pracovných miest vytvorených v dôsledku investície je dôležitým ukazovateľom prínosu k regionálnemu rozvoju a územnej súdržnosti. Posudzovať by sa mala aj kvalita a trvalosť vytvorených pracovných miest a požadovaná kvalifikácia. 2. V miestnej (sub)dodávateľskej sieti by sa mohol vytvoriť ešte vyšší počet nových pracovných miest, čím by sa zlepšila integrácia investícií v dotknutej oblasti a zabezpečili by sa rozsiahlejšie účinky presahovania. Počet vytvorených nepriamych pracovných miest je teda takisto ukazovateľom, ktorý sa zohľadňuje. 3. Záväzok príjemcu pomoci vyvinúť rozsiahlu činnosť v oblasti odbornej prípravy s cieľom zlepšiť (všeobecné a špecifické) zručnosti svojich zamestnancov sa bude pokladať za faktor, ktorý prispieva k regionálnemu rozvoju a územnej súdržnosti. Dôraz sa bude klásť aj na poskytovanie stáží a učňovskej prípravy, najmä mladým ľuďom, a na vzdelávanie, ktorým sa zlepšujú znalosti a zamestnateľnosť pracovníkov mimo daného podniku. 4. Vonkajšie úspory z rozsahu alebo iné výhody z hľadiska regionálneho rozvoja môžu vyplynúť z geografickej blízkosti (účinok zoskupenia). Zoskupenie podnikov v tom istom odvetví umožňuje väčšiu špecializáciu jednotlivých závodov, čo vedie k vyššej efektívnosti. Význam tohto ukazovateľa pri určovaní prínosu k regionálnemu rozvoju a územnej súdržnosti však závisí od stupňa rozvoja daného zoskupenia. 5. Investície zahŕňajú technické znalosti a môžu byť zdrojom značného prenosu technológie (šírenie znalostí). Pri investíciách, ktoré sa uskutočňujú v technologicky intenzívnych odvetviach, je prenos technológií do dotknutej oblasti pravdepodobnejší. V tomto ohľade je dôležitá aj úroveň a špecifickosť šírenia znalostí. 6. Posudzovať sa môže aj to, ako projekty prispievajú k schopnosti oblasti vytvárať nové technológie na základe miestnych inovácií. V tejto súvislosti sa môže pozitívne hodnotiť spolupráca s miestnymi organizáciami venujúcimi sa výskumu a šíreniu poznatkov, akými sú univerzity alebo výskumné ústavy. 7. Trvanie investície a možné nadväzujúce investície v budúcnosti sú známkou trvalého angažovania sa podniku v dotknutej oblasti.

51.

Členské štáty môžu použiť podnikateľský plán príjemcu pomoci, ktorý by mohol poskytnúť informácie o počte vytvorených pracovných miest, mzdách, ktoré sa majú vyplácať (zlepšení finančnej situácie domácností ako účinku presahovania), objeme obstarávania od miestnych výrobcov, obrate vytvorenom investíciou, ktorý môže priniesť oblasti ďalšie príjmy z daní.

52.

V prípade individuálnej investičnej pomoci, ktorú je potrebné notifikovať, sa uplatňujú požiadavky stanovené v bodoch 47 až 49.

53.

V prípade pomoci ad hoc (41) musí členský štát okrem splnenia podmienok stanovených v bodoch 50 až 52 preukázať, že projekt je v súlade so stratégiou regionálneho rozvoja dotknutej oblasti a prispieva k nej.

5.1.3.   Schémy prevádzkovej pomoci

54.

Prostredníctvom schém prevádzkovej pomoci sa podporuje rozvoj podporovaných oblastí iba vtedy, ak sa vopred jednoznačne určia problémy, ktorým tieto oblasti čelia. Prekážky pritiahnutia alebo udržania ekonomickej činnosti môžu byť natoľko závažné alebo pretrvávajúce, že samotná investičná pomoc nie je dostatočná na to, aby sa tieto oblasti rozvíjali.

55.

V prípade pomoci na zníženie určitých špecifických ťažkostí, ktorým čelia MSP v oblastiach „a“, musia členské štáty preukázať existenciu a rozsah týchto špecifických ťažkostí a musia preukázať, že schéma prevádzkovej pomoci je potrebná, pretože tieto špecifické ťažkosti nemožno prekonať bez investičnej pomoci.

56.

Pokiaľ ide o prevádzkovú pomoc na kompenzáciu osobitných dodatočných nákladov v najvzdialenejších regiónoch, druhy pretrvávajúcich obmedzení, ktoré v závažnej miere bránia rozvoju najvzdialenejších regiónov, sú uvedené v článku 349 zmluvy. Patrí medzi ne odľahlosť, ostrovná poloha, malá rozloha, obťažné topografické a klimatické podmienky, hospodárska závislosť od malého množstva výrobkov. Členské štáty musia identifikovať konkrétne dodatočné náklady súvisiace s týmito pretrvávajúcimi obmedzeniami, ktoré sa majú schémou prevádzkovej pomoci kompenzovať.

57.

Pokiaľ ide o prevádzkovú pomoc na predchádzanie alebo zamedzenie vyľudňovaniu v riedko a vo veľmi riedko osídlených oblastiach, členské štáty musia preukázať riziko vyľudňovania v prípade neposkytnutia prevádzkovej pomoci.

5.2.   Stimulačný účinok

5.2.1.   Investičná pomoc

58.

Regionálna pomoc sa môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom len vtedy, ak má stimulačný účinok. Štátna pomoc sa považuje za pomoc, ktorá má stimulačný účinok, keď zmení správanie podniku tak, že vykonáva ďalšiu činnosť, ktorá prispieva k rozvoju oblasti, ktorú by nevykonával alebo vykonával iba obmedzene, inak alebo na inom mieste, keby táto pomoc nebola poskytnutá. Pomoc nesmie slúžiť ako dotácia na náklady na činnosť, ktorú by podnik vykonával v každom prípade, a nesmie slúžiť na kompenzáciu bežného podnikateľského rizika ekonomickej činnosti.

59.

Stimulačný účinok možno preukázať dvoma spôsobmi: 1. pomoc je stimulom na prijatie kladného rozhodnutia investovať do dotknutej oblasti, pretože v opačnom prípade by investícia nebola pre príjemcu pomoci kdekoľvek v EHP dostatočne zisková (42) (scenár 1, rozhodnutie o investícii); 2. pomoc je stimulom na umiestnenie plánovanej investície v dotknutej oblasti a nie inde, pretože sa ňou kompenzujú čisté znevýhodnenia a náklady investície do miesta v danej oblasti (scenár 2, rozhodnutie o umiestnení).

60.

Ak sa na základe pomoci správanie príjemcu pomoci nezmení tak, že ho bude stimulovať k (ďalšej) počiatočnej investícii v dotknutej oblasti, možno sa domnievať, že rovnaká investícia by sa uskutočnila v oblasti aj bez pomoci. Pomoc teda nemá stimulačný účinok na dosiahnutie cieľa regionálneho rozvoja a územnej súdržnosti a nemožno ju schváliť ako zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa týchto usmernení.

61.

V prípade pomoci poskytnutej z prostriedkov politiky súdržnosti alebo EPFRV v oblastiach „a“ na investície potrebné na splnenie noriem stanovených právnymi predpismi EÚ možno pomoc považovať za takú, ktorá má stimulačný účinok, ak by v prípade absencie pomoci nebolo pre jej príjemcu dostatočne ziskové túto investíciu v dotknutej oblasti uskutočniť, v dôsledku čoho by došlo k ukončeniu činnosti existujúcej prevádzkarne v tejto oblasti.

5.2.1.1.   Schémy investičnej pomoci

62.

Práce týkajúce sa individuálnej investície sa môžu začať až po predložení formulára žiadosti o pomoc.

63.

Ak sa práce začnú pred predložením formulára žiadosti o pomoc, akákoľvek pomoc, ktorá sa na túto individuálnu investíciu poskytne, sa nebude považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

64.

Členské štáty musia predkladať štandardný formulár žiadosti o pomoc, ktorý obsahuje aspoň všetky informácie uvedené v prílohe VII. MSP a veľké podniky musia vo formulári žiadosti na základe kontrafaktuálnej situácie vysvetliť, čo by sa stalo, ak by pomoc nedostali, pričom uvedú uplatniteľný scenár uvedený v bode 59.

65.

Veľké podniky musia okrem toho predložiť písomné dôkazy na podporu kontrafaktuálnej situácie uvedenej vo formulári žiadosti. Na MSP sa táto povinnosť nevzťahuje v prípade pomoci, ktorú nie je potrebné notifikovať, poskytnutej v rámci schémy.

66.

Orgán poskytujúci pomoc musí vykonať kontrolu vierohodnosti kontrafaktuálnej situácie a overiť, že regionálna pomoc má požadovaný stimulačný účinok zodpovedajúci jednému zo scenárov uvedených v bode 59. Kontrafaktuálna situácia je vierohodná, ak je skutočná a týka sa faktorov rozhodovania prevládajúcich v čase rozhodovania príjemcu pomoci v súvislosti s investíciou.

5.2.1.2.   Individuálna investičná pomoc, ktorú je potrebné notifikovať

67.

Okrem splnenia podmienok uvedených v bodoch 62 až 66 musia členské štáty v prípade individuálnej pomoci, ktorú je potrebné notifikovať, poskytnúť jasný dôkaz, že pomoc má vplyv na rozhodnutie o investícii alebo výber umiestnenia (43). Musia uviesť, ktorý zo scenárov uvedených v bode 59 sa uplatňuje. V záujme vykonania dôkladného posúdenia členské štáty musia poskytnúť nielen informácie o projekte, ale aj podrobný opis kontrafaktuálneho scenára, v ktorom žiadateľ nedostane žiadnu pomoc od žiadneho subjektu verejného sektora v EHP.

68.

V prípade scenára 1 by členské štáty mohli preukázať, že pomoc má stimulačný účinok, predložením dokumentov podniku, ktorými sa preukazuje, že investícia by bez pomoci nebola dostatočne zisková.

69.

V prípade scenára 2 by členské štáty mohli preukázať, že pomoc má stimulačný účinok, predložením dokumentov podniku, z ktorých vyplýva, že sa porovnali náklady a prínosy umiestnenia projektu v dotknutej oblasti a v alternatívnej oblasti alebo oblastiach. Komisia preverí, či tieto porovnania sú realistické.

70.

Členským štátom sa odporúča, aby čerpali z pôvodných a úradných dokumentov správnej rady, posúdenia rizík (vrátane posúdenia rizík spojených s lokalitou), finančných správ, interných podnikateľských plánov, stanovísk odborníkov a iných štúdií týkajúcich sa posudzovaného investičného projektu. Tieto dokumenty musia časovo zodpovedať rozhodovaciemu procesu, ktorý sa týka investície alebo jej umiestnenia. Pri preukazovaní stimulačného účinku by členským štátom mohli pomôcť aj dokumenty obsahujúce informácie o prognózach dopytu, odhadoch nákladov, finančných prognózach, dokumenty, ktoré boli predložené investičnému výboru a ktoré prezentujú investičné scenáre, alebo dokumenty poskytnuté finančným inštitúciám.

71.

V tejto súvislosti, a najmä pri scenári 1, sa môže ziskovosť preskúmať použitím metód bežných v danom odvetví, ktoré môžu zahŕňať: metódy na zistenie čistej súčasnej hodnoty projektu (NPV) (44), vnútornej miery návratnosti (IRR) (45) alebo priemernej kapitálovej návratnosti (ROCE). Ziskovosť projektu sa porovná s bežnými mierami návratnosti, ktoré príjemca uplatňuje v iných podobných investičných projektoch. Ak tieto miery nie sú k dispozícii, ziskovosť projektu sa musí porovnať s celkovými kapitálovými nákladmi príjemcu alebo s mierami návratnosti bežne zaznamenanými v príslušnom odvetví.

72.

Ak sa na základe pomoci nezmení správanie príjemcu pomoci tak, že ho bude stimulovať k (ďalšej) počiatočnej investícii v oblasti, nedochádza k pozitívnemu účinku pre oblasť. Pomoc sa teda nebude považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak je zrejmé, že by sa rovnaká investícia v oblasti uskutočnila aj bez poskytnutia pomoci.

5.2.2.   Schémy prevádzkovej pomoci

73.

V prípade schém prevádzkovej pomoci sa pomoc považuje za pomoc, ktorá má stimulačný účinok, ak je pravdepodobné, že v prípade neposkytnutia pomoci by sa úroveň ekonomickej činnosti v dotknutej oblasti podstatne znížila v dôsledku problémov, ktoré má pomoc riešiť.

74.

Komisia teda usúdi, že prevádzková pomoc je stimulom pre ďalšiu ekonomickú činnosť v oblasti, ak členský štát preukáže existenciu a podstatný charakter takýchto problémov v tejto oblasti (pozri body 54 až 57).

5.3.   Potreba štátneho zásahu

75.

Na posúdenie, či je štátna pomoc potrebná na dosiahnutie cieľa regionálneho rozvoja a územnej súdržnosti, je nevyhnutné najprv problém analyzovať. Štátna pomoc by sa mala zamerať na situácie, v ktorých môže pomoc dosiahnuť dôležité zlepšenie, ktoré trh dosiahnuť nemôže. Toto je zvlášť dôležité v kontexte obmedzených verejných zdrojov.

76.

Opatrenia štátnej pomoci môžu za určitých podmienok korigovať zlyhania trhu, a tým prispieť k efektívnemu fungovaniu trhov a posilniť konkurencieschopnosť. Ak trhy poskytujú efektívne výsledky, ale takéto výsledky sa považujú za neuspokojivé z hľadiska spravodlivého prístupu alebo súdržnosti, štátna pomoc sa môže využívať na získanie žiaducejších, vyváženejších výsledkov trhu.

77.

Pokiaľ ide o pomoc poskytnutú na rozvoj oblastí zahrnutých do mapy regionálnej pomoci v súlade s pravidlami v oddiele 7 týchto usmernení, Komisia sa domnieva, že v týchto oblastiach trh bez štátneho zásahu nedosahuje výsledky, ktoré vedú k dostatočnej úrovni hospodárskeho rozvoja regiónu a územnej súdržnosti. Pomoc poskytnutá v týchto oblastiach sa preto považuje za nevyhnutnú.

5.4.   Vhodnosť regionálnej pomoci

78.

Opatrenie pomoci musí byť vhodným nástrojom politiky na dosiahnutie daného cieľa politiky. Opatrenie pomoci sa nebude považovať za zlučiteľné, ak iné menej rušivé nástroje politiky alebo iné menej rušivé druhy nástroja pomoci umožňujú dosiahnuť rovnaký pozitívny prínos k regionálnemu rozvoju a územnej súdržnosti.

5.4.1.   Vhodnosť medzi alternatívnymi nástrojmi politiky

5.4.1.1.   Investičná pomoc

79.

Regionálna investičná pomoc nie je jediným nástrojom politiky, ktorý majú členské štáty k dispozícii na zvýšenie investícií a vytvárania pracovných miest v podporovaných oblastiach. Členské štáty môžu použiť iné opatrenia, ako napr. rozvoj infraštruktúry, podporovanie kvality vzdelávania a odbornej prípravy alebo zlepšovanie podnikateľského prostredia.

80.

Pri notifikovaní schémy investičnej pomoci musia členské štáty uviesť, prečo je regionálna pomoc vhodným nástrojom pomoci pri rozvoji oblasti.

81.

Ak sa členský štát rozhodne zaviesť odvetvovú schému pomoci, musí preukázať výhody tohto postupu namiesto použitia viacodvetvovej schémy alebo iných možností politiky.

82.

Komisia bude prihliadať hlavne na posúdenia vplyvu navrhovanej schémy pomoci, ktoré členský štát poskytne. Rovnako možno na posúdenie vhodnosti navrhovanej schémy zohľadniť výsledky ex post hodnotení uvedených v oddiele6.

83.

V prípade investičnej pomoci ad hoc musia členské štáty preukázať, akým spôsobom môže táto pomoc prispieť k rozvoju oblasti lepšie než pomoc v rámci schémy alebo iné typy opatrení.

5.4.1.2.   Schémy prevádzkovej pomoci

84.

Členské štáty musia preukázať, že pomoc je vhodná na dosiahnutie cieľa schémy v prípade problémov, ktoré sa touto pomocou majú riešiť. S cieľom preukázať vhodnosť pomoci môžu členské štáty vypočítať výšku pomoci ex ante ako pevne stanovenú sumu, ktorá zahŕňa očakávané dodatočné náklady počas daného obdobia, určenú na podnietenie podnikov k obmedzeniu nákladov a k priebežnému efektívnejšiemu rozvíjaniu vlastného podnikania (46).

5.4.2.   Vhodnosť medzi jednotlivými nástrojmi pomoci

85.

Regionálnu pomoc možno poskytovať vo viacerých formách. Členské štáty však musia zabezpečiť, aby sa pomoc poskytla vo forme, ktorá by mohla mať najmenší vplyv, pokiaľ ide o narušenie obchodu a hospodárskej súťaže. Ak sa pomoc poskytne vo formách, ktoré zabezpečujú priamu finančnú výhodu (napr. priame granty, oslobodenia od daní, poplatkov sociálneho zabezpečenia alebo iných povinných poplatkov alebo ich zníženia alebo ponuka pozemkov, tovaru alebo služieb za výhodné ceny), členské štáty musia preukázať, prečo nie sú vhodné iné, potenciálne menej rušivé formy pomoci, napríklad vratné preddavky alebo pomoc založená na dlhových alebo kapitálových nástrojoch (napr. úvery s nízkym úrokom alebo zľavy z úrokov za pôžičky, štátne záruky, kúpa akciového podielu alebo iná kapitálová injekcia za výhodných podmienok).

86.

Pri posudzovaní vhodnosti navrhovaného nástroja pomoci sa môžu zohľadniť výsledky ex post hodnotení, ktoré sú opísané v oddiele 6.

5.5.   Primeranosť výšky pomoci (obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum)

5.5.1.   Investičná pomoc

87.

Výška regionálnej pomoci musí byť obmedzená na minimum potrebné na podnietenie ďalšej investície alebo činnosti v dotknutej oblasti.

88.

Na zabezpečenie predvídateľnosti a rovnakých podmienok Komisia uplatňuje maximálne intenzity pomoci (47) na investičnú pomoc.

89.

Pre počiatočný investičný projekt musí maximálnu intenzitu a maximálnu výšku pomoci (48) (upravenú výšku pomoci (49) a súvisiacu zníženú intenzitu pomoci na veľký investičný projekt) vypočítať orgán poskytujúci pomoc pri poskytnutí pomoci alebo pri notifikovaní pomoci Komisii, podľa toho, čo nastane skôr.

90.

Keďže veľké investičné projekty by mohli viesť k väčším deformáciám hospodárskej súťaže a obchodu, nesmie výška pomoci v prípade týchto projektov presiahnuť upravenú výšku pomoci.

91.

Keď je počiatočná investícia súčasťou jediného investičného projektu a tento jediný investičný projekt je veľký investičný projekt, výška pomoci pre jediný investičný projekt nesmie presiahnuť upravenú výšku pomoci. Výmenný kurz a diskontná sadzba, ktoré sa použijú na účely tohto pravidla, sú tie, ktoré sú platné ku dňu poskytnutia pomoci na prvý projekt v rámci jediného investičného projektu.

92.

Maximálne intenzity pomoci majú dvojitý účel.

93.

Po prvé, v prípade schém, ktoré je potrebné notifikovať, slúžia tieto maximálne intenzity pomoci ako bezpečné prahové hodnoty pre MSP: za predpokladu, že intenzita pomoci neprekročí maximálnu prípustnú hodnotu, pomoc sa považuje za primeranú.

94.

Po druhé, vo všetkých ostatných prípadoch sa maximálne intenzity pomoci použijú ako strop v rámci prístupu čistých dodatočných nákladov, ktorý je opísaný v bodoch 95 až 97.

95.

Komisia bude spravidla považovať individuálnu pomoc, ktorú je potrebné notifikovať, za pomoc obmedzenú na minimum, ak výška pomoci zodpovedá čistým dodatočným nákladom na investíciu v dotknutej oblasti v porovnaní s kontrafaktuálnou situáciou v prípade neexistencie pomoci (50), pričom ako strop slúžia maximálne intenzity pomoci. Podobne v prípade investičnej pomoci poskytovanej veľkým podnikom v rámci schém, ktoré je potrebné notifikovať, musia členské štáty zabezpečiť, aby bola výška pomoci obmedzená na minimum na základe „prístupu čistých dodatočných nákladov“, pričom ako strop slúžia maximálne intenzity pomoci.

96.

V prípade situácií v rámci scenára 1 (rozhodnutia o investícii) by preto výška pomoci nemala presiahnuť minimum potrebné na zabezpečenie dostatočnej ziskovosti projektu, napríklad na zvýšenie jeho IRR nad rámec bežnej miery, ktorú podnik uplatňuje v iných podobných investičných projektoch alebo, ak je taká možnosť k dispozícii, na zvýšenie jeho IRR nad rámec celkových kapitálových nákladov príjemcu alebo nad rámec mier návratnosti bežne dosahovaných v tomto odvetví.

97.

V prípade situácií v rámci scenára 2 (stimuly na umiestnenie) by výška pomoci nemala presiahnuť rozdiel medzi NPV investície v cieľovej oblasti a NPV investície v alternatívnom umiestnení. Musia sa zohľadniť všetky relevantné náklady a prínosy vrátane napríklad administratívnych nákladov, dopravných nákladov, nákladov na odbornú prípravu, na ktoré sa neposkytuje pomoc na podporu odbornej prípravy, a mzdových rozdielov. Ak sa však alternatívne umiestnenie nachádza v EHP, dotácie v uvedenom umiestnení sa nemôžu zohľadniť.

98.

Výpočty, ktoré sa použili pri analýze stimulačného účinku, sa môžu použiť aj pri posudzovaní primeranosti pomoci. Členské štáty musia preukázať primeranosť pomocou dokumentácie, ako sa napríklad uvádza v bode 70.

99.

Investičnú pomoc možno poskytnúť súbežne podľa viacerých schém regionálnej pomoci alebo kumulovať s regionálnou pomocou ad hoc, ak celková pomoc zo všetkých zdrojov neprekračuje maximálnu intenzitu pomoci na projekt, ktorú musí vopred vypočítať prvý orgán poskytujúci pomoc. Akúkoľvek inú štátnu pomoc v súvislosti s tými istými – čiastočne alebo úplne sa prekrývajúcimi – oprávnenými nákladmi možno kumulovať, len ak sa neprekročí maximálna intenzita pomoci alebo výška pomoci uplatniteľná na túto pomoc podľa platných tematických pravidiel. Kontroly kumulácie sa musia vykonávať pri udelení pomoci aj pri jej vyplatení (51). Ak členský štát povoľuje kumuláciu štátnej pomoci v rámci jednej schémy s pomocou v rámci iných schém, musí pri každej schéme spresniť spôsob, akým sa zabezpečí dodržanie podmienok v tomto bode.

100.

V prípade počiatočnej investície spojenej s projektmi Európskej územnej spolupráce, ktorá vyhovuje kritériám nariadenia o osobitných ustanoveniach pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) (52), sa intenzita pomoci uplatniteľná na oblasť, kde je počiatočná investícia umiestnená, vzťahuje na všetkých príjemcov pomoci podieľajúcich sa na projekte. Ak je počiatočná investícia umiestnená v dvoch alebo vo viacerých podporovaných oblastiach, maximálna intenzita pomoci na počiatočnú investíciu sa vzťahuje iba na podporovanú oblasť, v ktorej vzniká najvyššia suma oprávnených nákladov. Počiatočné investície uskutočnené veľkými podnikmi v oblastiach „c“ môžu získať regionálnu pomoc iba v súvislosti s projektmi európskej územnej spolupráce, ak ide o počiatočné investície, ktorými sa vytvára nová ekonomická činnosť.

5.5.2.   Schémy prevádzkovej pomoci

101.

Členské štáty musia preukázať, že úroveň pomoci je primeraná problémom, ktoré má pomoc riešiť.

102.

Členské štáty musia spĺňať najmä tieto podmienky: 1. pomoc sa musí vypočítať vo vzťahu k vopred vymedzenému súboru oprávnených nákladov, ktoré možno úplne priradiť k problémom, ktoré má pomoc riešiť, ako preukázal členský štát; 2. pomoc musí byť obmedzená na určitý podiel tohto vopred vymedzeného súboru oprávnených nákladov a nesmie tieto náklady prekročiť; 3. výška pomoci na jedného príjemcu pomoci musí byť primeraná úrovni problémov, ktorým každý príjemca pomoci skutočne čelí.

103.

V prípade pomoci na zníženie určitých špecifických problémov, ktorým čelia MSP v oblastiach „a“, je potrebné postupne znižovať úroveň pomoci počas trvania schémy (53). To sa nevzťahuje na schémy na predchádzanie vyľudňovaniu v riedko a veľmi riedko osídlených oblastiach a na schémy, ktorými sa kompenzujú dodatočné prevádzkové náklady, ktoré vznikli v najvzdialenejších regiónoch v priamom dôsledku jedného trvalého obmedzenia alebo viacerých takýchto obmedzení uvedených v článku 349 zmluvy.

5.6.   Zabránenie neprimeraným negatívnym účinkom na hospodársku súťaž a obchod

104.

Negatívne účinky opatrenia pomoci týkajúce sa narušenia hospodárskej súťaže a vplyvu na obchod medzi členskými štátmi sa musia v záujme zlučiteľnosti pomoci obmedziť a nesmú prevážiť nad pozitívnymi účinkami pomoci v takej miere, ktorá by bola v rozpore so spoločným záujmom.

5.6.1.   Všeobecné úvahy

105.

Pri celkovom vyvažovaní pozitívnych účinkov pomoci (oddiel 5.1) jej negatívnymi účinkami na hospodársku súťaž a obchod môže Komisia v relevantných prípadoch zohľadniť okolnosť, že okrem toho, že pomoc prispieva k regionálnemu rozvoju a súdržnosti, má ďalšie pozitívne účinky. Takýto prípad môže nastať napríklad vtedy, keď sa zistí, že sa počiatočnou investíciou okrem vytvárania pracovných miest na miestnej úrovni, zavádzania nových činností a/alebo vytvárania výnosov na miestnej úrovni podstatne prispieva najmä k digitalizácii alebo prechodu na environmentálne udržateľné činnosti vrátane nízkouhlíkových a klimaticky neutrálnych činností alebo činností odolných voči zmene klímy. Komisia bude venovať osobitnú pozornosť článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 o taxonómii EÚ (54) vrátane zásady „výrazne nenarušiť“ alebo iným porovnateľným metodikám. Okrem toho v rámci posúdenia negatívnych účinkov na hospodársku súťaž a obchod môže Komisia v prípade potreby zohľadniť negatívne externality podporovanej činnosti, ak takéto externality nepriaznivo ovplyvňujú hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi v rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom, a to vytváraním alebo zhoršovaním neefektívnosti trhu (55).

106.

Z hľadiska negatívnych účinkov môže regionálna pomoc viesť k dvom hlavným druhom možného narušenia hospodárskej súťaže a obchodu. Ide o narušenie trhu s výrobkami a účinky na základe umiestnenia. Obidva druhy narušenia môžu viesť k neefektívnosti rozdeľovania (narušenie ekonomickej výkonnosti vnútorného trhu) a k obavám v súvislosti s distribúciou (rozdelenie ekonomickej činnosti medzi oblasťami).

107.

Jeden možný škodlivý účinok štátnej pomoci spočíva v tom, že bráni trhu v poskytovaní efektívnych výsledkov na základe odmeňovania najefektívnejších výrobcov a vyvíjania tlaku na najmenej efektívnych, aby sa zlepšili, reštrukturalizovali alebo odišli z trhu. Štátna pomoc, ktorá vedie k významnému rozšíreniu kapacity na nedostatočne výkonnom trhu, môže neprimerane narušiť hospodársku súťaž, pretože vytvorenie alebo udržiavanie nadmernej kapacity môže stlačiť ziskové marže, znížiť investície konkurentov alebo dokonca viesť k odchodu konkurentov z trhu. To môže viesť k situácii, keď sú konkurenti, ktorí by boli inak schopní konkurovať na trhu, nútení z trhu odísť. Môže takisto zabrániť podnikom vstúpiť na trh alebo rozšíriť svoje pôsobenie na trhu a oslabiť motiváciu konkurentov inovovať. Výsledkom môžu byť neefektívne trhové štruktúry, ktoré z dlhodobého hľadiska poškodzujú aj spotrebiteľov. Sprístupnenie pomoci môže navyše podporovať pasivitu alebo neprimerané riskovanie potenciálnych príjemcov. Môže mať negatívny dlhodobý vplyv na celkovú výkonnosť odvetvia.

108.

Pomoc môže mať aj rušivé účinky z hľadiska zvýšenia alebo zachovania značnej trhovej sily pre príjemcu pomoci. Dokonca aj keď pomoc neposilňuje značnú trhovú silu priamo, môže ju posilňovať nepriamo tým, že existujúcich konkurentov odrádza od expanzie, čo má za následok ich odchod z trhu alebo odrádza nových konkurentov od vstupu.

109.

Okrem narušení na trhoch s výrobkami regionálna pomoc zo svojej podstaty prirodzene vplýva aj na umiestnenie ekonomickej činnosti. Ak jedna oblasť priťahuje investície vďaka pomoci, iné oblasti v dôsledku toho tratia. Tieto negatívne účinky v oblastiach, na ktoré pomoc pôsobí nepriaznivo, môžu byť pociťované vo forme poklesu ekonomickej činnosti a úbytku pracovných miest vrátane pracovných miest pre subdodávateľov. Negatívne účinky môžu byť pociťované aj vo forme úbytku pozitívnych externalít (napr. účinok zoskupenia, šírenie znalostí, vzdelávanie a odborná príprava atď.).

110.

Rozdiel medzi regionálnou pomocou a inými formami horizontálnej pomoci spočíva v geografickej špecifickosti. Osobitnou charakteristikou regionálnej pomoci je jej cieľ, ktorým je ovplyvniť rozhodnutia investorov o umiestnení investičných projektov. Ak regionálna pomoc kompenzuje dodatočné náklady vyplývajúce z regionálnych obmedzení a podporuje ďalšie investície v podporovaných oblastiach bez toho, aby ich odlákala z iných rovnako alebo menej rozvinutých podporovaných oblastí, prispieva tak nielen k rozvoju oblasti, ale aj k súdržnosti a v neposlednom rade k prospechu celej EÚ. Možné negatívne dôsledky regionálnej pomoci plynúce z jej umiestnenia sa už do určitej miery obmedzili mapami regionálnej pomoci, kde sú v súlade s cieľmi politiky regionálneho ekonomického rozvoja a súdržnosti uvedené oblasti, ktorým možno poskytnúť regionálnu pomoc, a maximálne prípustné intenzity pomoci. Na posúdenie vplyvu pomoci na rozvoj oblasti a na územnú súdržnosť je však dôležité pochopiť, čo by sa stalo v prípade neposkytnutia pomoci.

5.6.2.   Zjavné negatívne účinky na hospodársku súťaž a obchod

111.

Komisia určila niekoľko situácií, v ktorých negatívne účinky regionálnej investičnej pomoci na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi zjavne prevažujú nad všetkými pozitívnymi účinkami, čo znamená, že je nepravdepodobné, že pomoc bude označená za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

5.6.2.1.   Vytváranie nadmernej kapacity na trhu v absolútnom úpadku

112.

Ako sa uvádza v bode 107, Komisia v záujme posúdenia negatívnych účinkov pomoci zohľadňuje dodatočnú výrobnú kapacitu vytvorenú na základe projektu, keď trh nie je dostatočne výkonný.

113.

Keď sa štátnou pomocou umožní realizácia investícií na zvýšenie výrobnej kapacity na trhu, existuje tu riziko negatívneho ovplyvnenia výroby alebo investícií v iných oblastiach EHP. Takáto situácia môže nastať najmä vtedy, ak zvýšenie kapacity prekračuje rast trhu alebo k nemu dochádza na trhu s nadmernou kapacitou.

114.

Komisia sa preto v situácii, keď investícia vedie k vytvoreniu alebo zvýšeniu nadmernej kapacity na trhu, ktorý je štrukturálne v absolútnom úpadku (t. j. trh sa zmenšuje) (56), domnieva, že pomoc má negatívny účinok, v prípade ktorého je nepravdepodobné, že sa bude dať kompenzovať niektorým pozitívnym účinkom. To sa týka najmä situácií v rámci scenára 1 (rozhodnutia o investícii).

115.

V situáciách v rámci scenára 2 (rozhodnutia o umiestnení), v ktorých by sa investícia uskutočnila v každom prípade na tom istom geografickom trhu alebo výnimočne na inom geografickom trhu, ale predaj sa má realizovať na tom istom geografickom trhu, pomoc – za predpokladu, že je obmedzená na minimum nevyhnutné na vyrovnanie znevýhodnenia z umiestnenia a neposkytuje sa ňou ďalšia likvidita príjemcovi pomoci – ovplyvňuje len rozhodnutie o umiestnení. V tejto situácii by sa investíciou na príslušnom geografickom trhu nezávisle od pomoci doplnila ďalšia kapacita. Možné výsledky z hľadiska nadmernej kapacity by tak boli v zásade rovnaké bez ohľadu na pomoc. Ak je však alternatívne umiestnenie investície na inom geografickom trhu a pomoc vedie k vytvoreniu nadmernej kapacity na trhu, ktorý je štrukturálne v absolútnom úpadku, uplatňujú sa závery bodu 114.

5.6.2.2.   Účinky proti súdržnosti

116.

Ako sa uvádza v bodoch 109 a 110, Komisia musí pri posudzovaní negatívnych účinkov pomoci zohľadniť účinky na umiestnenie ekonomickej aktivity.

117.

V situáciách v rámci scenára 2 (rozhodnutia o umiestnení), v ktorých by bez pomoci bola investícia umiestnená v oblasti s vyššou alebo rovnakou intenzitou regionálnej pomoci (57) ako v cieľovej oblasti, to predstavuje negatívny účinok, ktorý by sa sotva dal kompenzovať pozitívnymi účinkami, pretože je to v rozpore so samotným princípom poskytovania regionálnej pomoci

5.6.2.3.   Premiestnenie

118.

Komisia pri hodnotení opatrení, ktoré je potrebné notifikovať, požiada o všetky informácie potrebné na zváženie toho, či poskytnutie štátnej pomoci môže mať za následok úbytok značného počtu pracovných miest v existujúcich lokalitách v rámci EHP. V tejto situácii a v prípade, že investícia umožňuje príjemcovi pomoci premiestniť činnosť do cieľovej oblasti, ak existuje príčinná súvislosť medzi pomocou a premiestnením činnosti, predstavuje to negatívny účinok, v prípade ktorého je nepravdepodobné, že sa bude dať kompenzovať niektorými pozitívnymi účinkami.

5.6.3.   Schémy investičnej pomoci

119.

Schémy investičnej pomoci nesmú viesť k výrazným narušeniam hospodárskej súťaže a obchodu. Obzvlášť aj v takom prípade, keď sa narušenia môžu považovať za obmedzené na individuálnej úrovni (za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky pre investičnú pomoc), kumulatívne by schémy stále mohli viesť k vysokým úrovniam narušení. Takéto narušenia by mohli mať vplyv na odbytové trhy vytvorením alebo zhoršením situácie nadmernej kapacity alebo vytvorením, zvýšením alebo zachovaním značnej trhovej sily niektorých príjemcov takým spôsobom, ktorý negatívne ovplyvňuje dynamické stimuly. Pomoc dostupná v rámci schém by mohla viesť aj k významnému úbytku ekonomickej činnosti v iných oblastiach EHP. Ak je schéma zameraná na určité odvetvia, je riziko takýchto narušení dokonca ešte väčšie.

120.

Členské štáty preto musia preukázať, že tieto negatívne účinky budú obmedzené na minimum pri zohľadnení napríklad veľkosti projektov, individuálnej a kumulatívnej výšky pomoci, predpokladaných príjemcov a charakteristík cielených odvetví. Aby Komisia mohla posúdiť možné negatívne účinky, členské štáty môžu predložiť všetky dostupné posúdenia vplyvu a ex post hodnotenia vykonané v prípade podobných predchádzajúcich schém.

121.

Ak sa pomoc poskytuje podľa schémy pre individuálne projekty, orgán poskytujúci pomoc musí overiť a potvrdiť, že pomoc nevedie k zjavným negatívnym účinkom opísaným v bodoch 111 až 118. Toto overenie môže byť založené na informáciách získaných od príjemcu pomoci pri žiadaní o pomoc a na vyhlásení v štandardnom formulári žiadosti o pomoc, v ktorom by sa malo uviesť alternatívne umiestnenie v prípade scenára neposkytnutia pomoci.

5.6.4.   Individuálna investičná pomoc, ktorú je potrebné notifikovať

122.

Komisia pri hodnotení negatívnych účinkov individuálnej pomoci rozlišuje medzi dvomi kontrafaktuálnymi scenármi opísanými v bodoch 96 a 97.

5.6.4.1.   Situácie v rámci scenára 1 (rozhodnutie o investícii)

123.

V situáciách v rámci scenára 1 Komisia kladie osobitný dôraz na negatívne účinky spojené s budovaním nadmernej kapacity na upadajúcich trhoch, so zabránením odchodu z trhu a s pojmom značnej trhovej sily. Tieto negatívne účinky sú opísané v bodoch 124 až 133 a musia sa vyvážiť pozitívnymi účinkami pomoci. Ak sa však zistí, že pomoc by mala za následok zjavné negatívne účinky opísané v bode 114, je nepravdepodobné, že sa pomoc bude dať kompenzovať niektorými pozitívnymi účinkami a že by sa tak mohla považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

124.

Aby bolo možné identifikovať a posúdiť možné narušenia hospodárskej súťaže a obchodu, členské štáty by mali predložiť dôkazy umožňujúce Komisii identifikovať príslušné trhy s výrobkami (pri výrobkoch ovplyvnených zmenou správania príjemcu pomoci) a identifikovať konkurentov a ovplyvnených zákazníkov/spotrebiteľov. Dotknutým výrobkom je obvykle výrobok súvisiaci s investičným projektom (58). Ak sa projekt týka medziproduktu a podstatná časť výroby sa nepredáva na trhu, dotknutý výrobok môže zahŕňať nadväzujúci výrobok. Relevantný produktový trh zahŕňa dotknutý výrobok a jeho náhrady, ktoré sú takto vnímané z pohľadu spotrebiteľa (z dôvodu charakteristiky výrobku, cien alebo použitia, na ktoré je určený) alebo výrobcu (z dôvodu flexibility výrobných zariadení).

125.

Komisia použije viaceré kritériá na posúdenie týchto možných narušení, napr. trhovú štruktúru príslušného výrobku, výkonnosť trhu (upadajúci alebo rastúci trh), proces výberu príjemcu pomoci, vstupné a výstupné prekážky a diferenciáciu výrobkov.

126.

Systematická závislosť podniku od štátnej pomoci by mohla znamenať, že podnik samotný nie je schopný obstáť v konkurencii alebo že čerpá neoprávnené výhody v porovnaní so svojimi konkurentmi.

127.

Komisia rozlišuje dva hlavné zdroje možných negatívnych účinkov na trhoch s výrobkami: 1. prípady nárastu kapacity, čo vedie k nadmernej kapacite alebo existujúcu nadmernú kapacitu zhoršuje, a to najmä na upadajúcom trhu; 2. prípady, keď má príjemca pomoci značnú trhovú silu.

128.

Aby Komisia vyhodnotila, či pomoc slúži na vytvorenie alebo zachovanie neefektívnych trhových štruktúr, zohľadní dodatočnú výrobnú kapacitu vytvorenú na základe projektu a zohľadní, či nejde o nedostatočne výkonný trh.

129.

Ak príslušný trh rastie, spravidla býva menší dôvod na obavy, že pomoc negatívne ovplyvní dynamické stimuly alebo bude neprimerane brániť odchodu z trhu alebo vstupu na trh.

130.

Viac obáv vzbudzuje situácia, keď sú trhy v úpadku. Komisia odlišne posudzuje prípady, keď je trh s dlhodobým výhľadom v štrukturálnom úpadku (t. j. zmenšuje sa), a prípady, keď je trh v relatívnom úpadku (t. j. stále rastie, ale neprekračuje referenčnú hodnotu miery rastu).

131.

Nedostatočná výkonnosť trhu sa obvykle meria vzhľadom na hrubý domáci produkt (HDP) v EHP za tri roky pred začiatkom projektu (referenčná hodnota). Možno ju merať aj na základe predpokladaných mier rastu na ďalšie tri až päť rokov. Medzi ukazovatele môže patriť očakávaný budúci rast dotknutého trhu, vyplývajúce očakávané miery využitia kapacity a možný vplyv zvýšenia kapacity na konkurentov, pokiaľ ide o ceny a ziskové marže.

132.

V určitých prípadoch nemusí byť posudzovanie rastu príslušného trhu s výrobkami v EHP vhodnou referenčnou hodnotou na posúdenie všetkých účinkov pomoci, najmä v prípade globálneho geografického trhu. V takýchto prípadoch Komisia posúdi účinok pomoci na dotknuté trhové štruktúry, najmä jej potenciál vytlačiť výrobcov v EHP.

133.

S cieľom zhodnotiť existenciu značnej trhovej sily Komisia zohľadní pozíciu príjemcu pomoci počas určitého obdobia pred poskytnutím pomoci a jeho očakávanú trhovú pozíciu po ukončení investície. Komisia zohľadní trhové podiely príjemcu pomoci, ako aj trhové podiely jeho konkurentov a v prípade potreby ostatné relevantné činitele. Posúdi napríklad trhovú štruktúru tým, že preskúma koncentráciu na trhu, možné prekážky pre vstup na trh (59), kúpnu silu (60) a prekážky pre rozširovanie alebo odchod z trhu.

5.6.4.2.   Situácie v rámci scenára 2 (rozhodnutia o umiestnení)

134.

Ak by z kontrafaktuálnej analýzy vyplynulo, že investícia by sa realizovala bez pomoci v inej lokalite (scenár 2) na rovnakom geografickom trhu pre príslušný výrobok, a ak je pomoc primeraná, môže byť výsledok z hľadiska nadmernej kapacity alebo značnej trhovej sily v zásade taký istý bez ohľadu na pomoc. V takých prípadoch pozitívne účinky pomoci pravdepodobne prevážia nad obmedzenými negatívnymi účinkami na hospodársku súťaž. Ak však existuje alternatívne umiestnenie v EHP, Komisia sa zvlášť obáva negatívnych účinkov spojených s alternatívnym umiestnením. Ak má preto pomoc za následok zjavný negatívny účinok opísaný v bodoch 117 a 118, je nepravdepodobné, že sa bude dať kompenzovať niektorými pozitívnymi účinkami, a teda je nepravdepodobné, že ju bude možné považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

5.6.5.   Schémy prevádzkovej pomoci

135.

Ak je pomoc nevyhnutná a primeraná na dosiahnutie prínosu pre regionálny rozvoj a územnú súdržnosť opísaného v pododdiele 5.1.3, je pravdepodobné, že sa negatívne účinky pomoci na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi budú dať kompenzovať pozitívnymi účinkami. V niektorých prípadoch však pomoc môže viesť k zmenám štruktúry trhu alebo charakteristík sektora alebo odvetvia, čo by mohlo výrazne narušiť hospodársku súťaž na základe prekážok pre vstup na trh alebo odchod z trhu, účinkov nahradenia alebo presunu obchodných tokov. V týchto prípadoch je nepravdepodobné, že sa negatívne účinky budú dať kompenzovať niektorými pozitívnymi účinkami.

5.7.   Transparentnosť

136.

Členské štáty musia v module transparentného prideľovania Európskej komisie (61) alebo na súhrnnom webovom sídle štátnej pomoci na celoštátnej alebo regionálnej úrovni uverejniť: 1. úplné znenie rozhodnutia o poskytnutí individuálnej pomoci alebo schválenej schémy pomoci a jej vykonávacích ustanovení alebo príslušný odkaz; 2. informácie o každom poskytnutí individuálnej pomoci nad 100 000 EUR s využitím štruktúry uvedenej v prílohe VIII.

137.

Pokiaľ ide o pomoc poskytnutú na projekty Európskej územnej spolupráce, informácie uvedené v bode 136 sa musia umiestniť na webové sídlo členského štátu, v ktorom sídli dotknutý riadiaci orgán (62). Zúčastnené členské štáty sa môžu alternatívne rozhodnúť, že každý z nich musí poskytnúť na svojom webovom sídle informácie o opatreniach pomoci na svojom území.

138.

Členské štáty musia zriadiť svoje súhrnné webové sídla týkajúce sa štátnej pomoci, ako sa uvádza v bode 136, takým spôsobom, aby bol možný jednoduchý prístup k informáciám. Informácie sa musia uverejniť v nechránenom tabuľkovom formáte, ktorý umožňuje efektívne vyhľadávanie, extrahovanie, sťahovanie a jednoduché uverejňovanie na internete, napríklad vo formáte CSV alebo XML. Prístup k webovému sídlu sa musí širokej verejnosti umožniť bez obmedzení vrátane predchádzajúcej registrácie používateľa.

139.

V prípade schém vo forme daňového zvýhodnenia sa podmienky stanovené v bode 136 podbode 2 budú považovať za splnené, ak členské štáty uverejnia požadované informácie o sumách individuálnej pomoci v týchto rozpätiach (v miliónoch EUR):   0,1 – 0,5;   0,5 – 1;   1 – 2;   2 – 5;   5 – 10;   10 – 30;   30 – 60;   60 – 100;   100 – 250 a   250 a viac.

140.

Informácie uvedené v bode 136 podbode 2 sa musia uverejniť do šiestich mesiacov odo dňa poskytnutia pomoci alebo v prípade pomoci vo forme daňových zvýhodnení do jedného roka odo dňa, keď sa musí predložiť daňové priznanie (63). V prípade neoprávnenej pomoci, ktorá bola následne uznaná za zlučiteľnú, musia členské štáty uverejniť túto informáciu do šiestich mesiacov odo dňa rozhodnutia Komisie, ktorým vyhlásila pomoc za zlučiteľnú. S cieľom umožniť presadzovanie pravidiel štátnej pomoci podľa zmluvy musia byť informácie dostupné aspoň desať rokov odo dňa poskytnutia pomoci.

141.

Komisia zverejní na svojom webovom sídle odkaz na webové sídlo štátnej pomoci uvedené v bode 136.

6.   HODNOTENIE

142.

V snahe ďalej zabezpečiť, aby sa obmedzilo narušenie hospodárskej súťaže a obchodu, Komisia môže požadovať, aby sa na schémy pomoci uvedené v bode 143 vzťahovalo ex post hodnotenie. Hodnotenia sa budú vykonávať v prípade schém, pri ktorých sú riziká potenciálneho narušenia hospodárskej súťaže a obchodu mimoriadne vysoké, t. j. pri ktorých môže hroziť výrazné obmedzenie alebo narušenie hospodárskej súťaže, ak sa vykonávanie nepreskúma včas.

143.

Ex post hodnotenie sa môže vyžadovať v prípade schém, ktoré majú na účely pomoci k dispozícii veľké rozpočtové prostriedky alebo ktoré sa vyznačujú inováciami, alebo ak sa predpokladá rozsiahly trh, dôležitá technológia alebo výrazné zmeny právnych predpisov. Hodnotenie sa bude v každom prípade vyžadovať v prípade schém, ktorých rozpočtové prostriedky štátnej pomoci alebo účtované výdavky presahujú 150 miliónov EUR v ktoromkoľvek danom roku alebo 750 miliónov EUR počas ich celkového trvania, t. j. kombinovaného trvania schémy a akejkoľvek predchádzajúcej schémy zahŕňajúcej podobný cieľ a podobnú geografickú oblasť, počnúc od 1. januára 2022. Vzhľadom na ciele hodnotenia a s cieľom zabrániť neprimeranému zaťaženiu členských štátov sa ex post hodnotenie požaduje len v prípade schém pomoci, ktorých celkové trvanie presahuje tri roky, počnúc od 1. januára 2022.

144.

Požiadavka na ex post hodnotenie sa nemusí dodržať v prípade schém pomoci, ktoré sú bezprostredným pokračovateľom schémy zahŕňajúcej podobný cieľ a podobnú geografickú oblasť, ktorá bola predmetom hodnotenia, ich záverečná hodnotiaca správa bola v súlade s plánom hodnotenia, ktorý schválila Komisia, a neviedli k žiadnym negatívnym zisteniam. Schéma, ktorej záverečná hodnotiaca správa nie je v súlade so schváleným plánom hodnotenia, musí byť okamžite pozastavená.

145.

Cieľom hodnotenia by malo byť overenie dosiahnutia predpokladov a podmienok nevyhnutných pre zlučiteľnosť schémy, najmä potrebnosti a účinnosti opatrenia pomoci vzhľadom na jeho všeobecné a špecifické ciele. Mal by sa ním posúdiť aj vplyv schémy na hospodársku súťaž a obchod.

146.

V prípade schém pomoci, na ktoré sa vzťahuje požiadavka na hodnotenie podľa bodu 143, musia členské štáty oznámiť návrh plánu hodnotenia, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť posúdenia schémy Komisiou takto: 1. spolu so schémou pomoci, ak rozpočtové prostriedky štátnej pomoci schémy presahujú 150 miliónov EUR v ktoromkoľvek danom roku alebo 750 miliónov EUR počas jej celkového trvania; 2. do 30 dní po významnej zmene, ktorou sa zvýšia rozpočtové prostriedky schémy na viac ako 150 miliónov EUR v ktoromkoľvek danom roku alebo 750 miliónov EUR počas celkového trvania schémy; 3. do 30 dní po zaznamenaní výdavkov v rámci schémy v oficiálnych účtoch v ktoromkoľvek roku vo výške viac ako 150 miliónov EUR.

147.

Návrh plánu hodnotenia musí byť v súlade so spoločnými metodickými zásadami, ktoré stanovila Komisia (64). Členské štáty musia zverejniť plán hodnotenia schválený Komisiou.

148.

Ex post hodnotenie musí vykonať odborník nezávislý od orgánu poskytujúceho pomoc na základe plánu hodnotenia. Každé hodnotenie musí zahŕňať aspoň jednu priebežnú a jednu záverečnú hodnotiacu správu. Členské štáty musia zverejniť obe správy.

149.

Konečná verzia hodnotiacej správy sa musí predložiť Komisii včas na posúdenie prípadného predĺženia schémy pomoci a najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím jej platnosti. Táto lehota sa môže skrátiť v prípade schém, pri ktorých vznikla požiadavka na hodnotenie v posledných dvoch rokoch ich vykonávania. Presný rozsah a spôsob každého hodnotenia budú stanovené v rozhodnutí o schválení schémy pomoci. V notifikácii každého následného opatrenia pomoci s podobným cieľom treba opísať, akým spôsobom sa zohľadnili výsledky hodnotenia.

7.   MAPY REGIONÁLNEJ POMOCI

150.

V tomto oddiele Komisia stanoví kritériá na identifikáciu oblastí, ktoré spĺňajú podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) a c) zmluvy. Oblasti, ktoré spĺňajú tieto podmienky a ktoré by členské štáty chceli označiť ako oblasti „a“ alebo „c“ (65), musia byť uvedené v mape regionálnej pomoci, ktorá sa musí notifikovať Komisii a ktorú musí Komisia schváliť predtým, ako môže byť regionálna pomoc poskytnutá podnikom nachádzajúcim sa v určených oblastiach.

151.

V mapách sa musia uviesť aj maximálne intenzity pomoci, ktoré sa vzťahujú na tieto oblasti počas obdobia platnosti schválenej mapy.

152.

Aby sa zachoval stimulačný účinok pomoci v prípade, ak sa žiadosti o pomoc v rámci opatrení nenárokovateľnej štátnej pomoci zaviedli ešte pred začiatkom obdobia platnosti mapy, nesmie sa „výška pomoci, ktorá sa považuje za nevyhnutnú“ uvedená v pôvodnej žiadosti o pomoc so spätnou účinnosťou meniť po začatí prác na projekte, aby sa odôvodnila vyššia intenzita pomoci, ktorá by mohla byť podľa týchto usmernení k dispozícii.

153.

V prípade automatických schém pomoci vo forme daňového zvýhodnenia možno maximálne intenzity pomoci podľa týchto usmernení uplatniť iba na projekty, ktoré sa začali v deň, keď v súlade s príslušnými vnútroštátnymi predpismi nadobudlo účinnosť zvýšenie príslušnej maximálnej intenzity pomoci, alebo po tomto dni. V prípade projektov, ktoré sa začali pred týmto dňom, sa bude naďalej uplatňovať maximálna intenzita pomoci schválená podľa predchádzajúcej mapy regionálnej pomoci.

7.1.   Pokrytie obyvateľstva oprávnené na regionálnu pomoc

154.

Keďže poskytnutie regionálnej štátnej pomoci predstavuje výnimku zo všeobecného zákazu štátnej pomoci stanoveného v článku 107 ods. 1 zmluvy, Komisia je toho názoru, že celkový počet obyvateľov v prípade oblastí „a“ a „c“ v EÚ27 musí byť menší ako v neurčených oblastiach. Celkové pokrytie týchto určených oblastí by preto malo byť nižšie než 50 % obyvateľstva EÚ27.

155.

V usmerneniach o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020 (66) bolo celkové pokrytie v prípade oblastí „a“ a „c“ stanovené na 47 % obyvateľstva EÚ28. Vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z EÚ sa Komisia domnieva, že zvýšenie na 48 % celkového pokrytia obyvateľstva EÚ27 je primerané.

156.

Na základe toho by sa malo stanoviť maximálne celkové pokrytie v prípade oblastí „a“ a „c“ na 48 % obyvateľstva EÚ27 (67).

7.2.   Výnimka v článku 107 ods. 3 písm. a)

157.

V článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy sa stanovuje, že za zlučiteľnú s vnútorným trhom možno považovať „pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, ako aj na podporu regiónov uvedených v článku 349, pričom sa zohľadní ich štrukturálna, hospodárska a sociálna situácia,“. Ako uviedol Súdny dvor, „použitie slov ‚abnormally‘ (mimoriadne) a ‚serious‘ (mimoriadne) vo výnimke obsiahnutej v článku 107 ods. 3 písm. a) naznačuje, že pomoc sa týka iba oblastí, ktorých hospodárska situácia je mimoriadne nepriaznivá v porovnaní s [Úniou] ako celkom“ (68).

158.

Komisia je toho názoru, že podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy sú splnené v prípade regiónov NUTS 2, ktoré majú hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa nižší ako 75 % priemeru EÚ27 alebo ktorých HDP na obyvateľa sa rovná tejto hodnote (69).

159.

Členské štáty teda môžu určiť ako oblasti „a“ tieto oblasti: 1. regióny NUTS 2, ktorých HDP na obyvateľa v štandarde kúpnej sily (70) je nižší ako 75 % priemeru EÚ27 (na základe priemeru za posledné tri roky, za ktoré sú k dispozícii údaje Eurostatu (71)) alebo sa rovná tejto hodnote; 2. najvzdialenejšie regióny.

160.

V prílohe I sú stanovené oprávnené oblasti „a“ podľa členských štátov. Niektoré z týchto oblastí „a“ na úrovni NUTS 3 spĺňajú aj podmienky na to, aby mohli byť považované za riedko osídlené oblasti podľa bodu 166 podbodu 2.

7.3.   Výnimka v článku 107 ods. 3 písm. c)

161.

V článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy sa stanovuje: že za zlučiteľnú s vnútorným trhom možno považovať „pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom“. Podľa Súdneho dvora „[v]ýnimka v článku 107 ods. 3 písm. c)] [...] umožňuje rozvoj niektorých regiónov bez toho, aby boli obmedzené ekonomickými podmienkami stanovenými v článku 107 ods. 3 písm. a) za predpokladu, že takáto pomoc ‚nepriaznivo neovplyvňuje podmienky obchodovania v rozsahu, ktorý nezodpovedá spoločným záujmom.‘ Toto ustanovenie dáva Komisii právomoc povoliť pomoc určenú na podporu ekonomického rozvoja oblastí členského štátu, ktoré sú v porovnaní s celoštátnym priemerom znevýhodnené“ (72).

162.

Maximálne pokrytie v prípade oblastí „c“ v EÚ27 (ďalej len „pokrytie oblastí ‚c‘“) sa získa odpočítaním obyvateľstva oprávnených oblastí „a“ v EÚ27 od maximálneho pokrytia stanoveného v bode 156.

163.

Existujú dve kategórie oblastí „c“: 1. oblasti, ktoré spĺňajú určité stanovené podmienky a ktoré členský štát preto môže určiť ako oblasti „c“ bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia (ďalej len „vopred vymedzené oblasti ‚c‘“); 2. oblasti, ktoré členský štát môže podľa vlastného uváženia určiť ako oblasti „c“ za predpokladu, že členský štát preukáže, že tieto oblasti spĺňajú určité sociálno-ekonomické kritériá (ďalej len „vopred nevymedzené oblasti ‚c‘“).

7.3.1.   Vopred vymedzené oblasti „c“

7.3.1.1.   Osobitný prídel pokrytia oblastí „c“ na vopred vymedzené oblasti „c“

164.

Komisia je toho názoru, že členské štáty musia mať dostatočné pokrytie oblastí „c“, aby mohli určiť ako oblasti „c“ oblasti, ktoré mali štatút „a“ v mape regionálnej pomoci v období 2017 – 2020 (73), ale ktoré sa už nepovažujú za oblasti „a“.

165.

Komisia je takisto toho názoru, že členské štáty musia mať dostatočné pokrytie oblastí „c“, aby mohli určiť ako oblasti „c“ oblasti s nízkou hustotou obyvateľstva.

166.

Za vopred vymedzené oblasti „c“ sa považujú tieto oblasti: 1. bývalé oblasti „a“: regióny NUTS 2 určené ako oblasti „a“ v období 2017 – 2020; 2. riedko osídlené oblasti: regióny NUTS 2 s menej než 8 obyvateľmi na km2 alebo regióny NUTS 3 s menej než 12,5 obyvateľa na km2 (na základe údajov Eurostatu o hustote obyvateľstva za rok 2018).

167.

V prílohe I sa stanovuje osobitný prídel pokrytia vopred vymedzených oblastí „c“ podľa členských štátov. Tento prídel pokrytia obyvateľstva možno použiť iba na určenie vopred vymedzených oblastí „c“.

7.3.1.2.   Určenie vopred vymedzených oblastí „c“

168.

Členské štáty môžu ako oblasti „c“ určiť vopred vymedzené oblasti „c“ uvedené v bode 166.

169.

V prípade riedko osídlených oblastí by mali členské štáty v zásade určiť regióny NUTS 2 s hustotou osídlenia nižšou ako 8 obyvateľov na km2 alebo regióny NUTS 3 s hustotou osídlenia nižšou ako 12,5 obyvateľa na km2. Členské štáty však môžu určiť časti regiónov NUTS 3 s hustotou osídlenia menej než 12,5 obyvateľa na km2 alebo iné susediace oblasti priľahlé k týmto regiónom NUTS 3 za predpokladu, že tieto oblasti majú menej než 12,5 obyvateľa na km2. V prípade veľmi riedko osídlených oblastí môžu členské štáty určiť regióny NUTS 2 s menej ako 8 obyvateľmi na km2 alebo iné menšie susediace oblasti priľahlé k týmto regiónom NUTS 2 za predpokladu, že tieto oblasti majú menej než 8 obyvateľov na km2 a že počet obyvateľov veľmi riedko osídlených oblastí spolu s riedko osídlenými oblasťami neprekračuje osobitný prídel pokrytia oblastí „c“ uvedený v bode 167.

7.3.2.   Vopred nevymedzené oblasti „c“

7.3.2.1.   Metóda prideľovania pokrytia v prípade vopred nevymedzených oblastí „c“ v rámci členských štátov

170.

Maximálne pokrytie v prípade vopred nevymedzených oblastí „c“ v EÚ27 sa získa odpočítaním obyvateľstva oprávnených oblastí „a“ a vopred vymedzených oblastí „c“ od celkového maximálneho pokrytia stanoveného v bode 156. Pokrytie vopred nevymedzených oblastí „c“ sa rozdelí medzi EÚ27 podľa metódy uvedenej v prílohe III.

7.3.2.2.   Bezpečnostná sieť a minimálne pokrytie obyvateľstva

171.

Komisia je toho názoru, že na to, aby bolo možné zaistiť kontinuitu v mapách regionálnej pomoci a minimálny rozsah opatrení pre všetky členské štáty, by celkové pokrytie v žiadnom členskom štáte nemalo klesnúť o viac než 30 %v porovnaní s obdobím 2017 – 2020 a pre všetky členské štáty by malo platiť minimálne pokrytie obyvateľstva.

172.

Odchylne od celkového maximálneho pokrytia stanoveného v bode 156 sa pokrytie oblastí „c“ každého členského štátu preto zvýši podľa potreby tak, aby: 1. celkové pokrytie oblastí „a“ a „c“ každého príslušného členského štátu nebolo znížené o viac ako o 30 % v porovnaní s obdobím 2017 – 2020 (74); 2. všetky členské štáty mali pokrytie obyvateľstva na úrovni aspoň 7,5 % celoštátneho počtu obyvateľov (75).

173.

V prílohe I a II sa stanovuje pokrytie v prípade vopred nevymedzených oblasti „c“ vrátane bezpečnostnej siete a minimálneho pokrytia obyvateľstva podľa členských štátov.

7.3.2.3.   Určenie vopred nevymedzených oblastí „c“

174.

Komisia je toho názoru, že kritériá používané členskými štátmi na určenie oblastí „c“ by mali odrážať okruh situácií, v ktorých poskytnutie regionálnej pomoci môže byť odôvodnené. Kritériá by preto mali byť zamerané na sociálno-ekonomické, geografické alebo štrukturálne problémy, ktoré sa pravdepodobne v oblastiach „c“ vyskytnú, a mali by poskytovať dostatočné záruky, že poskytnutie regionálnej štátnej pomoci nebude mať vplyv na podmienky obchodu v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom.

175.

Členské štáty tak môžu určiť ako oblasti „c“ vopred nevymedzené oblasti „c“ na základe týchto kritérií: 1. Kritérium 1: susediace oblasti s minimálne 100 000 obyvateľmi (76). Tieto sa musia nachádzať v regiónoch NUTS 2 alebo NUTS 3, ktoré majú: i) HDP na obyvateľa pod úrovňou alebo na úrovni priemeru EÚ27 alebo ii) mieru nezamestnanosti vyššiu ako 115 % celoštátneho priemeru alebo rovnú tejto hodnote (77). 2. Kritérium 2: regióny NUTS 3 s menej ako 100 000 obyvateľmi, ktoré majú: i) HDP na obyvateľa pod úrovňou alebo na úrovni priemeru EÚ27 alebo ii) mieru nezamestnanosti vyššiu ako 115 % celoštátneho priemeru alebo rovnú tejto hodnote. 3. Kritérium 3: ostrovy alebo susediace oblasti charakteristické podobnou geografickou izoláciou (napr. polostrovy alebo horské oblasti), ktoré majú: i) HDP na obyvateľa pod úrovňou alebo na úrovni priemeru EÚ27 (78) alebo ii) mieru nezamestnanosti vyššiu ako 115 % celoštátneho priemeru alebo rovnú tejto hodnote (79), alebo iii) menej ako 5 000 obyvateľov. 4. Kritérium 4: regióny NUTS 3 alebo časti regiónov NUTS 3, ktoré tvoria susediace oblasti, ktoré sú priľahlé oblasti „a“ alebo majú spoločnú pozemnú hranicu s krajinou mimo EHP alebo Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO). 5. Kritérium 5: susediace oblasti s minimálne 50 000 obyvateľmi (80), v ktorých prebiehajú významné štrukturálne zmeny alebo ktoré sú vo vážnom relatívnom úpadku, za predpokladu, že tieto oblasti sa nenachádzajú v regiónoch NUTS 3 alebo susediacich oblastiach, ktoré spĺňajú podmienky, aby mohli byť určené ako vopred vymedzené oblasti alebo mohli patriť pod kritériá 1 až 4 (81).

176.

Na účely uplatnenia kritérií uvedených v bode 175 sa pojem susediacich oblastí vzťahuje na celé lokálne administratívne jednotky (LAU) (82) alebo na skupinu LAU (83). Skupina LAU sa bude považovať za susediacu oblasť, ak každá takáto oblasť v skupine má spoločnú administratívnu hranicu s inou oblasťou v skupine (84).

177.

Dodržanie pokrytia obyvateľstva prípustného pre každý členský štát sa posúdi na základe najnovších údajov o celkovom počte obyvateľov v dotknutých oblastiach zverejnenom národným štatistickým úradom.

7.4.   Maximálne intenzity pomoci vzťahujúce sa na regionálnu investičnú pomoc

178.

Komisia je toho názoru, že maximálne intenzity pomoci vzťahujúce sa na regionálnu investičnú pomoc musia zohľadňovať charakter a rozsah rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych oblastí EÚ. Intenzity pomoci by mali byť preto v oblastiach „a“ vyššie než v oblastiach „c“.

7.4.1.   Maximálne intenzity pomoci v oblastiach „a“

179.

Intenzita pomoci pre veľké podniky v oblastiach „a“ nesmie prekročiť: 1. 50 % v regiónoch NUTS 2, ktorých HDP na obyvateľa je nižší ako 55 % priemeru EÚ27 alebo sa rovná tejto hodnote; 2. 40 % v regiónoch NUTS 2, ktorých HDP na obyvateľa je vyšší ako 55 % a nižší ako 65 % priemeru EÚ27 alebo sa rovná tejto hodnote; 3. 30 % v regiónoch NUTS 2 s HDP na obyvateľa vyšším ako 65 % priemeru EÚ27.

180.

Intenzity pomoci stanovené v bode 179 môžu byť zvýšené až o 20 percentuálnych bodov v najvzdialenejších regiónoch, ktoré majú HDP na obyvateľa nižší ako 75 % priemeru EÚ27 alebo rovný tejto hodnote alebo až o 10 percentuálnych bodov v ostatných najvzdialenejších regiónoch.

181.

Intenzity pomoci stanovené v bode 179 môžu byť zvýšené aj v oblastiach uvedených v oddieloch 7.4.4 a 7.4.5, ak intenzita pomoci veľkým podnikom v danej oblasti nepresiahne 70 %.

7.4.2.   Maximálne intenzity pomoci v oblastiach „c“

182.

Intenzita pomoci veľkým podnikom nesmie prekročiť: 1. 20 % v riedko osídlených oblastiach a v oblastiach (regióny NUTS 3 alebo časti regiónov NUTS 3), ktoré majú spoločnú pozemnú hranicu s krajinou mimo EHP alebo EZVO; 2. 15 % v bývalých oblastiach „a“; 3. 10 % vo vopred nevymedzených oblastiach „c“, v ktorých je HDP na obyvateľa vyšší ako 100 % priemeru EÚ27 a miera nezamestnanosti nižšia ako 100 % priemeru EÚ27; 4. 15 % v iných vopred nevymedzených oblastiach „c“.

183.

V bývalých oblastiach „a“ intenzitu pomoci na úrovni 15 % stanovenú v bode 182 podbode 2 možno zvýšiť až o päť percentuálnych bodov do 31. decembra 2024.

184.

Ak oblasť „c“ je priľahlá k oblasti „a“, intenzity pomoci stanovené v bode 182 v regiónoch NUTS 3 alebo v častiach regiónov NUTS 3 v tejto oblasti „c“, ktoré sú priľahlé k oblasti „a“, sa môžu podľa potreby zvýšiť tak, aby rozdiel v intenzite pomoci medzi obidvomi oblasťami nebol vyšší ako 15 percentuálnych bodov.

185.

Intenzity pomoci stanovené v bode 182 sa môžu zvýšiť aj v oblastiach uvedených v oddiele 7.4.5.

7.4.3.   Zvýšené intenzity pomoci pre MSP

186.

Intenzity pomoci stanovené v pododdieloch 7.4.1 a 7.4.2 sa môžu zvýšiť až o 20 percentuálnych bodov pre malé podniky alebo až o 10 percentuálnych bodov pre stredné podniky (85).

7.4.4.   Zvýšené intenzity pomoci pre územia určené pre podporu z FST (86)

187.

Maximálnu intenzitu pomoci stanovenú v pododdiele 7.4.1 možno zvýšiť o 10 percentuálnych bodov v prípade území, ktoré boli určené na podporu z FTS v rámci plánu spravodlivej transformácie územia členského štátu schváleného Komisiou pod podmienkou, že sa tieto územia nachádzajú v podporovaných oblastiach podľa článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy (87).

7.4.5.   Zvýšené intenzity pomoci pre regióny, kde dochádza k úbytku obyvateľstva

188.

Maximálne intenzity pomoci stanovené v pododdiele 7.4.1 možno zvýšiť o 10 percentuálnych bodov a maximálne intenzity pomoci stanovené v pododdiele 7.4.2 možno zvýšiť o 5 percentuálnych bodov v prípade regiónov NUTS 3, ktoré zaznamenali úbytok obyvateľstva o viac ako 10 % počas obdobia 2009 – 2018 (88).

7.5.   Notifikácia máp regionálnej pomoci a ich posúdenie

189.

Po uverejnení týchto usmernení v Úradnom vestníku Európskej únie by každý členský štát mal notifikovať Komisii jedinú mapu regionálnej pomoci platnú od 1. januára 2022 do 31. decembra 2027. Každá notifikácia by mala obsahovať informácie uvedené v prílohe V.

190.

Komisia v prípade každého členského štátu preskúma jeho notifikovanú mapu regionálnej pomoci, a ak mapa spĺňa podmienky stanovené v týchto usmerneniach, prijme rozhodnutie, ktorým ju schváli. Všetky mapy regionálnej pomoci sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie a budú tvoriť neoddeliteľnú súčasť týchto usmernení.

7.6.   Zmeny

7.6.1.   Rezerva týkajúca sa obyvateľstva

191.

Členský štát sa môže z vlastného podnetu rozhodnúť vytvoriť rezervu pre vlastné pokrytie obyvateľstva pozostávajúcu z rozdielu medzi maximálnym pokrytím obyvateľstva pre tento členský štát prideleným Komisiou (89) a pokrytím pripadajúcim na oblasti „a“ a „c“ určené v mape regionálnej pomoci.

192.

Ak sa členský štát rozhodne vytvoriť takúto rezervu, môže ju kedykoľvek použiť na doplnenie nových oblastí „c“ do svojej mapy, pokiaľ nedosiahne maximálne vnútroštátne pokrytie. Na tento účel členský štát môže použiť najnovšie dostupné sociálno-ekonomické údaje poskytnuté Eurostatom alebo jeho národným štatistickým úradom alebo pochádzajúce z iných uznaných zdrojov. Počet obyvateľov dotknutých oblastí „c“ by sa mal vypočítať na základe údajov o počte obyvateľov použitých na vypracovanie pôvodnej mapy.

193.

Členský štát musí Komisii notifikovať každé plánované použitie svojej rezervy týkajúcej sa obyvateľstva na doplnenie nových oblastí „c“ pred vykonaním takýchto zmien.

7.6.2.   Hodnotenie v polovici obdobia

194.

Hodnotenie máp regionálnej pomoci v polovici obdobia pri zohľadnení aktualizovaných štatistík sa vykoná v roku 2023. Do júna 2023 Komisia oznámi podrobnosti tohto hodnotenia v polovici obdobia.

8.   ZMENY USMERNENÍ O REGIONÁLNEJ ŠTÁTNEJ POMOCI NA ROKY 2014 – 2020

195.

Do svojej notifikácie podľa bodu 189 môže členský štát zahrnúť aj zmenu svojej mapy regionálnej pomoci na roky 2014 – 2021 (90), aby nahradil oblasti oprávnené na pomoc podľa usmernení o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020 oblasťami oprávnenými na pomoc na mape, ktorá má byť schválená Komisiou podľa bodu 190 týchto usmernení. Revidovaná mapa regionálnej pomoci bude platná odo dňa prijatia rozhodnutia Komisie o notifikovanej zmene mapy regionálnej pomoci na roky 2014 – 2021 do 31. decembra 2021. V uvedenom rozhodnutí sa uvedú aj maximálne intenzity pomoci vzťahujúce sa na oblasti oprávnené na pomoc podľa zmenenej mapy regionálnej pomoci na roky 2014 – 2021, ktoré zodpovedajú maximálnym intenzitám pomoci stanoveným v usmerneniach o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020. Zmenená mapa bude v súlade s bodom 179 týchto usmernení tvoriť neoddeliteľnú súčasť usmernení o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020.

196.

Usmernenia o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020 sa menia takto: 1. bod 20 písm. r) sa nahrádza takto: „‚mapa regionálnej pomoci‘ je zoznam oblastí určených členským štátom v súlade s podmienkami stanovenými v týchto usmerneniach alebo usmerneniach o regionálnej štátnej pomoci platných od 1. januára 2022 a schválených Komisiou;“. 2. Za bod 185 sa vkladá tento bod 185a: „5.6.3.    Zmena na základe usmernení o regionálnej štátnej pomoci platných od 1. januára 2022 185a. Členský štát môže požiadať o zmenu svojej mapy regionálnej pomoci v súlade s oddielom 7.6 usmernení o regionálnej štátnej pomoci platných od 1. januára 2022.“

9.   UPLATNITEĽNOSŤ PRAVIDIEL REGIONÁLNEJ POMOCI

197.

Komisia uplatní zásady stanovené v týchto usmerneniach pri posudzovaní zlučiteľnosti každej regionálnej pomoci, ktorú je potrebné notifikovať a ktorá sa poskytla alebo sa má poskytnúť po 31. decembri 2021.

198.

Notifikácie schém regionálnej pomoci alebo opatrení pomoci, ktoré sa majú poskytnúť po 31. decembri 2021, nemožno považovať za úplné, kým Komisia neprijme rozhodnutie o schválení mapy regionálnej pomoci pre dotknutý členský štát v súlade s postupmi uvedenými v pododdiele 7.5.

199.

Vykonávanie týchto usmernení povedie k niektorým zmenám pravidiel, ktoré sa uplatňujú na regionálnu pomoc v EÚ. Je preto nevyhnutné skúmať, či všetky existujúce (91) schémy regionálnej pomoci vrátane schém investičnej a prevádzkovej pomoci, ktoré majú trvať aj po roku 2021, sú naďalej odôvodnené a účinné.

200.

Z týchto dôvodov Komisia navrhuje členským štátom tieto primerané opatrenia podľa článku 108 ods. 1 zmluvy: 1. členské štáty musia obmedziť uplatňovanie všetkých existujúcich schém regionálnej pomoci na pomoc, ktorá sa má poskytnúť najneskôr do 31. decembra 2021; 2. členské štáty musia upraviť ostatné existujúce horizontálne schémy pomoci, v ktorých sa zabezpečuje osobitné zaobchádzanie v prípade pomoci na projekty v podporovaných oblastiach, s cieľom zabezpečiť, aby pomoc, ktorá bude poskytnutá po 31. decembri 2021, bola v súlade s mapou regionálnej pomoci platnou v deň poskytnutia pomoci; 3. členské štáty by mali potvrdiť, že súhlasia s opatreniami navrhnutými v podbodoch 1 a 2, do jedného mesiaca od uverejnenia týchto usmernení v Úradnom vestníku Európskej únie.

10.   PODÁVANIE SPRÁV A MONITOROVANIE

201.

V súlade s nariadením Rady (EÚ) 2015/1589 (92) a nariadením Komisie (ES) č. 794/2004 (93) členské štáty musia predkladať Komisii výročné správy.

202.

Členské štáty musia uchovávať podrobné záznamy týkajúce sa všetkých opatrení pomoci. Tieto záznamy musia obsahovať všetky informácie potrebné na potvrdenie, že podmienky týkajúce sa oprávnených nákladov a maximálnych intenzít pomoci boli splnené. Členské štáty musia tieto záznamy uchovávať 10 rokov od dátumu poskytnutia pomoci a na požiadanie ich musia predložiť Komisii.

11.   PRESKÚMANIE

203.

Komisia sa môže rozhodnúť kedykoľvek zmeniť tieto usmernenia, ak by to bolo nevyhnutné z dôvodov súvisiacich s politikou hospodárskej súťaže alebo s cieľom zohľadniť iné politiky EÚ a medzinárodné záväzky alebo z akýchkoľvek iných opodstatnených dôvodov.

---

(1)  Oblasti oprávnené na regionálnu pomoc podľa článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy, ktoré sa bežne uvádzajú ako oblasti „a“, majú v zmysle hospodárskeho rozvoja tendenciu byť najviac znevýhodnené v rámci EÚ. Oblasti oprávnené podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, ktoré sú uvedené ako oblasti „c“, majú takisto tendenciu byť znevýhodnenými oblasťami, hoci v menšej miere.

(2)  Podľa článku 174 ods. 1 a 2 zmluvy: „Na podporu celkového harmonického rozvoja Únie rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Únia sa predovšetkým zameriava na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch.“

(3)  Na účely týchto usmernení, keď Komisia hovorí o „členských štátoch“, má na mysli aj územie Severného Írska, ako bolo dohodnuté v rámci „protokolu o Írsku/Severnom Írsku“ pripojenému k Dohode o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

(4)  Regionálne doplnkové sumy pre pomoc poskytnutú na takéto účely sa preto za regionálnu pomoc nepovažujú.

(5)  Členské štáty môžu určiť tieto oblasti v rámci mapy regionálnej pomoci podľa podmienok stanovených v oddiele 7.

(6)  Pozri rozsudok zo 17. septembra 1980, Philip Morris Holland BV/Komisia Európskych spoločenstiev, vec 730/79, ECLI:EU:C:1980:209, bod 17 a rozsudok zo 14. januára 1997, Španielsko/Komisia, C-169/95, ECLI:EU:C:1997:10, bod 20.

(7)  Pozri rozsudok z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T-380/94, ECLI:EU:T:1996:195, bod 54.

(8)  Pozri pracovný dokument útvarov Komisie o výsledkoch kontroly vhodnosti z 30. októbra 2020 – SWD(2020) 257 final.

(9)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 11. decembra 2019 – COM(2019) 640 final.

(10)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 10. marca 2020 – COM(2020) 102 final.

(11)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 19. februára 2020 – COM(2020) 67 final.

(12)  Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu, COM/2020/22 final.

(13)  Ú. v. EÚ C 91I, 20.3.2020, s. 1.

(14)  Ako sa uvádza v prílohe VI.

(15)  „Lignit“ je lignit nízkej akostnej triedy C alebo ortolignit a lignit nízkej akostnej triedy B alebo metalignit v zmysle medzinárodného kodifikačného systému pre uhlie, ktorý stanovila Európska hospodárska komisia OSN.

(16)  „Uhlie“ je vysokokvalitné, stredne kvalitné a nízkokvalitné uhlie kategórie A a B v zmysle medzinárodného kodifikačného systému pre uhlie, ktorý stanovila Európska hospodárska komisia OSN a ktorý je objasnený v rozhodnutí Rady z 10. decembra 2010 o štátnej pomoci na uľahčenie zatvorenia uhoľných baní neschopných konkurencie (Ú. v. EÚ L 336, 21.12.2010, s. 24).

(17)  V zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 1).

(18)  Štátna pomoc pre poľnohospodársku prvovýrobu, spracovanie poľnohospodárskych výrobkov a ich uvádzanie na trh, ktorých výsledkom sú poľnohospodárske výrobky uvedené v prílohe I k zmluve, a pre lesné hospodárstvo podlieha pravidlám stanoveným v usmerneniach týkajúcich sa štátnej pomoci v odvetví poľnohospodárstva (Ú. v. EÚ C 204, 1.7.2014, s. 1).

(19)  Doprava zahŕňa dopravu cestujúcich leteckou, námornou, cestnou alebo železničnou a vnútrozemskou vodnou dopravou alebo služby nákladnej dopravy v prenájme alebo za úhradu. Z týchto usmernení je vylúčená aj dopravná infraštruktúra, na ktorú sa vzťahujú osobitné usmernenia, napríklad letiská (pozri oznámenie Komisie – Usmernenia o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti, Ú. v. EÚ C 99, 4.4.2014, s. 3).

(20)  Usmernenia EÚ pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí (Ú. v. EÚ C 25, 26.1.2013, s. 1).

(21)  Komisia posúdi zlučiteľnosť štátnej pomoci v odvetví energetiky na základe usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ C 200, 28.6.2014, s. 1).

(22)  V zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487).

(23)  Táto výnimka sa uplatní len v prípade, že sa prijme nariadenie na návrh Komisie uvedený v poznámke pod čiarou č. 12, a je dočasná počas trvania FST.

(24)  V pláne spravodlivej transformácie územia by sa malo preukázať, že investície do týchto podnikov sú potrebné na kompenzáciu straty pracovných miest v dôsledku transformácie, ktorú nemožno kompenzovať vytvorením pracovných miest v MSP.

(25)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1).

(26)  Usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (Ú. v. EÚ C 249, 31.7.2014, s. 1). Ako sa vysvetľuje v bode 23 uvedených usmernení, ak je ohrozená samotná existencia podniku v ťažkostiach, podnik sa nemôže považovať za vhodný nástroj na posilnenie iných cieľov verejnej politiky, až kým nie je zaistená jeho životaschopnosť.

(27)  Pozri rozsudok z 13. septembra 1995, TWD Textilwerke Deggendorf GmbH/Komisia Európskych spoločenstiev, spojené veci T-244/93 a T-486/93, ECLI:EU:T:1995:160, bod 56.

(28)  V súvislosti s týmito usmerneniami sa pojem výrobku vzťahuje aj na služby.

(29)  V súčasnosti to sú: Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik, Mayotte, Réunion, Svätý Martin, Azory, Madeira a Kanárske ostrovy (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 195). Svätý Martin nie je zahrnutý do nomenklatúry NUTS 2021.

(30)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1), zmenené delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2019/1755 (Ú. v. EÚ L 270, 24.10.2019, s. 1). Údaje použité v týchto usmerneniach sú založené na tejto nomenklatúre NUTS 2021.

(31)  Odporúčanie Komisie zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(32)  Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1588 z 13. júla 2015 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 1).

(33)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1).

(34)  Nástrojové vybavenie pre dodávateľov je nadobudnutie (alebo vlastná výroba) strojového zariadenia, nástrojov alebo vybavenia a príslušného softvéru podnikom (na úrovni skupiny), ktoré sa získavajú (alebo vyrábajú) nie na to, aby sa používali v jednom z jeho zariadení (na úrovni skupiny), ale ktoré sa poskytujú vybraným dodávateľom na výrobu výrobkov v zariadeniach dodávateľa, ktoré budú slúžiť podniku ako medziprodukty výrobného procesu. Aktíva nástrojového vybavenia pre dodávateľov ostávajú majetkom nadobúdajúceho podniku, ale poskytujú sa dodávateľovi na plnenie úloh a za podmienok stanovených v zmluve o dodaní tovaru alebo v podobnej dohode. Sú viazané na presne vymedzenú spracovateľskú alebo montážnu činnosť v jednom alebo vo viacerých zariadeniach podniku (na úrovni skupiny) a po splnení objednávky alebo vypršaní či ukončení platnosti rámcovej zmluvy môže byť potrebné ich vrátiť vlastníkovi.

(35)  Uvedené v bode 19 podbodoch 13 a 14.

(36)  Pozri rozsudky Súdneho dvora z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/98, EU:C:2000:467, bod 78, a z 22. decembra 2008, Régie Networks/Rhone Alpes Bourgogne, C-333/07, ECLI:EU:C:2008:764, body 94 až 116.

(37)  Pozri prílohu VII.

(38)  Povinnosť udržať investíciu v dotknutej oblasti aspoň počas piatich rokov (troch rokov v prípade MSP) by nemala brániť výmene zariadenia alebo vybavenia, ktoré počas tohto obdobia zastará alebo sa poškodí, za podmienky, že ekonomická činnosť zostane v dotknutej oblasti počas tohto minimálneho obdobia zachovaná. Regionálnu pomoc však nemožno poskytnúť na účely výmeny daného zariadenia alebo vybavenia Regionálnu pomoc však nemožno poskytnúť na účely výmeny daného zariadenia alebo vybavenia.

(39)  Požiadavka na vlastný príspevok vo výške 25 % v bode 48 sa nevzťahuje na investičnú pomoc poskytovanú na investície v najvzdialenejších regiónoch, ak je na dosiahnutie plnej maximálnej intenzity pomoci potrebný nižší príspevok.

(40)  Netýka sa to napríklad zvýhodnených úverov, verejných úverov do kmeňového kapitálu alebo verejných účastí, ktoré nespĺňajú zásadu súkromného investora v trhovom hospodárstve, štátnych záruk, ktoré obsahujú prvky pomoci, ani verejnej podpory poskytnutej v rozsahu pravidla de minimis.

(41)  Pomoc ad hoc podlieha tým istým požiadavkám ako individuálna pomoc poskytovaná na základe schémy, pokiaľ nie je uvedené inak.

(42)  Na základe takýchto investícií sa môžu vytvoriť podmienky na realizáciu ďalších investícií, ktoré sú uskutočniteľné bez ďalšej pomoci.

(43)  Kontrafaktuálne scenáre sú uvedené v bode 64.

(44)  Čistá súčasná hodnota (NPV) projektu je rozdiel medzi kladnými a zápornými peňažnými tokmi počas celej životnosti investície, ktoré sú diskontované na ich súčasnú hodnotu (zvyčajne s využitím kapitálových nákladov).

(45)  Vnútorná miera návratnosti (IRR) nie je založená na účtovných príjmoch v danom roku, ale zohľadňuje budúce peňažné toky, ktorých príjem investor očakáva počas celkového trvania investície. Je definovaná ako diskontná sadzba, pri ktorej sa NPV peňažných tokov rovná nule. Je definovaná ako diskontná sadzba, pri ktorej sa NPV peňažných tokov rovná nule.

(46)  Ak sa však budúci vývoj v oblasti nákladov a príjmov vyznačuje vysokým stupňom neistoty a v súvislosti s informáciami panuje silná asymetria, verejný orgán môže prijať aj také modely náhrad, ktoré nemajú výlučne charakter ex ante, ale sú skôr kombináciou ex ante a ex post (napr. využívaním spätného získavania, napríklad na to, aby sa umožnil vyvážený podiel na neočakávaných ziskoch).

(47)  Pozri oddiel 7.4 o mapách regionálnej pomoci.

(48)  Vyjadrená ako ekvivalent hrubého grantu.

(49)  Tamtiež.

(50)  Keď sa porovnávajú kontrafaktuálne scenáre, musí sa pomoc diskontovať v rovnakom pomere ako zodpovedajúce investičné a kontrafaktuálne scenáre.

(51)  Požiadavka, že maximálnu prípustnú intenzitu pomoci na projekt musí vopred vypočítať prvý orgán poskytujúci pomoc, sa neuplatňuje, keď sa pomoc poskytuje prostredníctvom automatických schém pomoci vo forme daňového zvýhodnenia. V tejto situácii kontroly kumulácie v zásade nie sú možné pri udelení pomoci a mali by sa vykonať pri jej vyplatení.

(52)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259) alebo nariadenie obsahujúce osobitné ustanovenia pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) uplatniteľné na programové obdobie 2021 – 2027 podľa toho, čo sa vzťahuje na danú počiatočnú investíciu.

(53)  Vrátane prípadov, keď sa notifikujú schémy prevádzkovej pomoci na predĺženie existujúcich opatrení pomoci.

(54)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).

(55)  Mohlo by to byť aj v prípade, keď pomoc narúša fungovanie hospodárskych nástrojov zavedených na internalizáciu takýchto negatívnych externalít (napr. ovplyvnením cenových signálov, ktoré poskytuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami alebo podobný nástroj).

(56)  Komisia to posúdi z hľadiska objemu aj hodnoty a zohľadní hospodársky cyklus.

(57)  V záujme overenia by sa mal použiť štandardný uplatniteľný strop pomoci v oblastiach „c“ hraničiacich s oblasťami „a“ bez ohľadu na zvýšené intenzity pomoci, a to podľa bodu 184.

(58)  V prípade investičných projektov, ktoré zahŕňajú výrobu viacerých rozdielnych výrobkov, je potrebné posúdiť každý výrobok.

(59)  Medzi prekážky pre vstup na trh patria právne prekážky (najmä práva duševného vlastníctva), úspory z množstva a rozsahu, ako aj prekážky v prístupe k sieťam a infraštruktúre. Ak sa pomoc týka trhu, na ktorom je príjemca pomoci etablovaným subjektom, potenciálne prekážky pre vstup môžu posilniť potenciálnu značnú trhovú silu príjemcu pomoci, a tým aj možné negatívne účinky tejto sily.

(60)  Ak na trhu pôsobia silní odberatelia, je menej pravdepodobné, že príjemca pomoci bude môcť zvýšiť ceny používané v prípade týchto silných odberateľov.

(61)  „Verejné vyhľadávanie v databáze transparentnosti poskytovania štátnej pomoci“ dostupné na tomto webovom sídle: https://webgate.ec.europa.eu/competition/transparency/public?lang=sk.

(62)  Podľa vymedzenia v článku 21 nariadenia (EÚ) č. 1299/2013.

(63)  Ak neexistuje žiadna formálna požiadavka na ročné vyhlásenie, na účely kódovania sa za dátum poskytnutia pomoci bude považovať 31. december roku, na ktorý bola pomoc poskytnutá.

(64)  Pracovný dokument útvarov Komisie, Spoločná metodika na hodnotenie štátnej pomoci, Brusel, 28. 5. 2014, SWD(2014) 179 final, alebo ktorékoľvek následné dokumenty.

(65)  Riedko osídlené a veľmi riedko osídlené oblasti by mali byť takisto uvedené v mape regionálnej pomoci.

(66)  Ú. v. EÚ C 209, 23.7.2013, s. 1.

(67)  Tento strop je stanovený na základe údajov Eurostatu o počte obyvateľov za rok 2018. Strop bude zodpovedať 48,00 % EÚ27 v roku 2020 [Európska únia – 27 krajín (od roku 2020)].

(68)  Rozsudok zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia, vec 248/84, EU:C:1987:437, bod 19; rozsudok zo 14. januára 1997, Španielsko/Komisia, C-169/95, EU:C:1997:10, bod 15 a rozsudok zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, ECLI:EU:C:2002:143, bod 77.

(69)  Odkaz na regióny s HDP na obyvateľa nižším ako 75 % priemeru EÚ27 bol uvedený v oznámení Komisie o spôsobe uplatňovania článku 92 ods. 3 písm. a) a c) na regionálnu pomoc (Ú. v. ES C 212, 12.8.1988, s. 2).

(70)  Vo všetkých nasledujúcich odkazoch na HDP na obyvateľa sa HDP meria v štandarde kúpnej sily.

(71)  Údaje sa vzťahujú na obdobie 2016 – 2018. Vo všetkých nasledujúcich odkazoch na HDP na obyvateľa v pomere k priemeru EÚ27 sa údaje zakladajú na priemere regionálnych údajov Eurostatu za obdobie 2016 – 2018 (aktualizované 23. 3. 2020).

(72)  Nemecko/Komisia, vec 248/84, už citované, bod 19.

(73)  Zoznam oblastí „a“ bol zmenený v roku 2016. Pozri Oznámenie Komisie, ktorým sa mení príloha I k usmerneniam o regionálnej pomoci na roky 2014 – 2020 (hodnotenie máp regionálnej pomoci v polovici obdobia) (Ú. v. EÚ C 231, 25.6.2016, s. 1).

(74)  Toto hľadisko bezpečnostnej siete sa vzťahuje na Nemecko, Írsko, Maltu a Slovinsko.

(75)  Toto minimálne pokrytie obyvateľstva sa vzťahuje na Dánsko a Luxembursko.

(76)  Táto hranica počtu obyvateľov sa zníži na 50 000 obyvateľov pre členské štáty, ktoré majú pokrytie vopred nevymedzených oblastí „c“ menej ako 1 milión obyvateľov, alebo na 10 000 obyvateľov pre členské štáty, ktorých celoštátny počet obyvateľov je nižší ako 1 milión obyvateľov.

(77)  V súvislosti s nezamestnanosťou by výpočty mali byť založené na regionálnych údajoch uverejnených národným štatistickým úradom s použitím priemeru za posledné tri roky, za ktoré sú tieto údaje k dispozícii (v čase notifikácie mapy regionálnej pomoci). Okrem prípadov, keď je v týchto usmerneniach uvedené inak, sa miera nezamestnanosti v súvislosti s celoštátnym priemerom vypočíta na tomto základe.

(78)  Pri výpočte toho, či takéto ostrovy a susediace oblasti majú HDP na obyvateľa pod priemerom alebo na úrovni priemeru EÚ27, členský štát môže použiť údaje poskytnuté svojím národným štatistickým úradom alebo pochádzajúce z iných uznaných zdrojov.

(79)  Pri výpočte toho, či takéto ostrovy alebo susediace oblasti majú mieru nezamestnanosti vyššiu ako 115 % celoštátneho priemeru alebo rovnú tejto hodnote, členské štáty môžu použiť údaje poskytnuté svojim národným štatistickým úradom alebo pochádzajúce z iných uznaných zdrojov.

(80)  Táto hranica počtu obyvateľov sa zníži na 25 000 obyvateľov pre členské štáty, ktoré majú pokrytie vopred nevymedzených oblastí „c“ menej ako 1 milión obyvateľov, alebo na 10 000 obyvateľov pre členské štáty, ktorých celkový počet obyvateľov je nižší ako 1 milión obyvateľov, alebo na 5 000 obyvateľov pre ostrovy alebo susediace oblasti, ktoré sa vyznačujú podobnou geografickou izoláciou.

(81)  Na účely uplatnenia kritéria 5 musia členské štáty preukázať, že v oblasti prebiehajú významné štrukturálne zmeny alebo je vo vážnom relatívnom úpadku, tým, že porovnajú situáciu dotknutých oblastí so situáciou ostatných oblastí v tom istom členskom štáte alebo v iných členských štátoch na základe sociálno-ekonomických ukazovateľov týkajúcich sa štrukturálnej podnikovej štatistiky, trhov práce, účtov domácností, vzdelania alebo iných podobných ukazovateľov. Na tento účel členské štáty môžu použiť údaje poskytnuté svojim národným štatistickým úradom alebo pochádzajúce z iných uznaných zdrojov. V prípade oblastí, ktoré boli určené na podporu z FTS v rámci plánu spravodlivej transformácie územia členského štátu schváleného Komisiou, sa toto odôvodnenie nevyžaduje, pretože štrukturálne zmeny sa považujú za preukázané v rámci plánu spravodlivej transformácie.

(82)  Lokálne administratívne jednotky (LAU) sú vymedzené v prílohe III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) zmenenému delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2019/1755.

(83)  Členský štát však môže určiť časti LAU za predpokladu, že počet obyvateľov príslušnej LAU je vyšší ako minimálny počet obyvateľov potrebný pre susediace oblasti podľa kritéria 1 alebo 5 (vrátane zníženej hranice počtu obyvateľov pre tieto kritéria) a že počet obyvateľov častí danej LAU predstavuje aspoň 50 % minimálneho počtu obyvateľov potrebného podľa príslušného kritéria.

(84)  V prípade ostrovov administratívne hranice zahŕňajú námorné hranice s ostatnými administratívnymi jednotkami príslušného členského štátu.

(85)  Zvýšené intenzity pomoci pre MSP sa nebudú vzťahovať na pomoc poskytovanú na veľké investičné projekty.

(86)  Tento oddiel sa uplatní len v prípade, že sa prijme nariadenie na návrh Komisie uvedený v poznámke pod čiarou č. 12.

(87)  Mapy regionálnej pomoci možno takto aktualizovať, ak v čase prijatia mapy oblasti ešte nie sú známe.

(88)  Pozri prílohu IV.

(89)  Pozri prílohu I.

(90)  Mapa regionálnej pomoci schválená Komisiou podľa usmernení o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020, ktorá sa vzťahuje na obdobie od 1. júla 2014 do 31. decembra 2021.

(91)  Opatrenia pomoci zavedené podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách nepredstavujú existujúce schémy pomoci. Opatrenia pomoci zavedené v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy nepredstavujú existujúce schémy pomoci okrem prípadov, keď sa považujú za existujúcu pomoc podľa článku 17 ods. 3 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 9).

(92)  Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589.

(93)  Nariadenie Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. EÚ L 140, 30.4.2004, s. 1).