Súhrnný prehľad

Posúdenie vplyvu návrhu modernizácie existujúcej spolupráce v oblasti presadzovania práva v rámci EÚ vytvorením kódexu policajnej spolupráce EÚ v oblasti výmeny informácií a komunikácie

A. Potreba konať

Prečo? Aký problém sa rieši? 

Bezpečnosť a cezhraničná trestná činnosť (vrátane daňových trestných činov) sú vo svojej podstate medzinárodnou otázkou. Ako sa uvádza v Stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu z roku 2020, Európa čelí meniacej sa bezpečnostnej situácii, v ktorej sa bezpečnostné hrozby vyvíjajú a sú čoraz zložitejšie. Tieto hrozby sa šíria cez hranice a prejavujú sa v organizovaných zločineckých skupinách, ktoré sa zapájajú do širokej škály trestnej činnosti. Dokonca aj zdanlivo miestna trestná činnosť môže byť prepojená s inými trestnými činmi spáchanými v celej Európe tými istými páchateľmi. Okrem toho rastúca mobilita v rámci EÚ vytvára ďalšie výzvy v oblasti predchádzania všetkým formám hrozieb trestnej činnosti a boja proti nim.

Rýchlo sa vyvíjajúce prostredie trestnej činnosti a zvýšená mobilita ľudí naznačujú, že cezhraničná spolupráca medzi orgánmi presadzovania práva v EÚ bude mať zásadný význam pre boj proti trestným činom a umožní občanom EÚ bezpečne využívať svoje práva na voľný pohyb v budúcnosti.

Stále však existujú hranice a prekážky pri výmene údajov medzi orgánmi presadzovania práva, čo vedie k slabým miestam a medzerám v prípade mnohých páchateľov trestnej činnosti a teroristov, ktorí pôsobia vo viac ako jednom členskom štáte. Vzhľadom na cezhraničný charakter boja proti trestnej činnosti a posilňovania bezpečnosti sa členské štáty musia navzájom na seba spoliehať, aby sa odstránila informačná medzera.

Orgány presadzovania práva v EÚ spolupracujú a vymieňajú si informácie, najmä na základe rámcového rozhodnutia (2006/960/SVV) o zjednodušení výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov Európskej únie (švédske rámcové rozhodnutie), existujú však závažné nedostatky.

Orgány presadzovania práva si so svojimi partnermi v iných členských štátoch nevymieňajú informácie účinne ani efektívne z dôvodu troch právnych, štrukturálnych a technických problémov.

1.Pravidlá na vnútroštátnej úrovni bránia účinnému a efektívnemu toku informácií. Švédske rámcové rozhodnutie z roku 2006 sa totiž nevykonáva v plnej miere, čo orgánom presadzovania práva z iných členských štátov bráni v tom, aby takéto informácie dostávali účinným a efektívnym spôsobom.

2.Štruktúry na vnútroštátnej úrovni nie sú vždy vytvorené a vybavené dostatočne efektívnym a účinným spôsobom. Členské štáty totiž nemajú vždy zavedené štruktúry potrebné na prijímanie žiadostí o informácie od iných členských štátov, ich sprostredkovanie príslušným orgánom na vnútroštátnej úrovni a poskytovanie požadovaných informácií zodpovedajúcim spôsobom.

3.Slobodný výber komunikačných kanálov medzi členskými štátmi spôsobuje opakujúcu sa duplicitu žiadostí. Orgány presadzovania práva členských štátov totiž využívajú rôzne kanály na zasielanie žiadostí o informácie iným členským štátom a na odpovedanie na ne, čo bráni účinnej a efektívnej výmene informácií.

Tieto tri problémy sú navzájom prepojené. Všetky tri problémy vedú k dôležitým politickým rozhodnutiam, ktoré si vyžadujú podrobné posúdenie príčin problémov, súvisiacich cieľov, dostupných možností politiky a ich vplyvu.

Čo sa od tejto iniciatívy očakáva?

Očakáva sa, že touto iniciatívou sa zásadne podporia členské štáty pri plnení svojho záväzku týkajúceho sa spolupráce v oblasti presadzovania práva. Je reakciou na naliehavé operačné potreby a výzvy Rady, aby zvážila „konsolidáciu právneho rámca EÚ s cieľom ďalej posilniť cezhraničnú spoluprácu v oblasti presadzovania práva, podporovala rozvoj efektívnej a rýchlej výmeny informácií a ďalší rozvoj príslušných štruktúr a platforiem“.

Iniciatíva sa zameriava na dosiahnutie týchto cieľov:

1.cieľ I: umožniť orgánom presadzovania práva rovnocenný prístup k informáciám uchovávaným v inom členskom štáte (podobný prístupu k informáciám v rámci členského štátu) pri dodržiavaní základných práv a požiadaviek na ochranu údajov;

2.cieľ II: zabezpečiť, aby všetky členské štáty mali účinne fungujúce jednotné kontaktné miesto, a to aj vtedy, keď sa vyžaduje súdne povolenie na poskytnutie údajov na základe žiadosti iného členského štátu, a zabezpečiť účinnú spoluprácu s centrami policajnej a colnej spolupráce;

3.cieľ III: vytvoriť povinný štandardný komunikačný kanál na výmenu informácií v oblasti presadzovania práva medzi členskými štátmi (podľa potreby).

Aká je pridaná hodnota opatrení na úrovni EÚ? 

Očakáva sa, že opatrenia EÚ budú prínosom pre celú EÚ a budú mať následný vplyv na krajiny pridružené k schengenskému priestoru, a to posilnením celkovej bezpečnosti a dôvery medzi členskými štátmi. Očakáva sa, že sa tým podporí základná schengenská zásada (priestor bez kontroly na vnútorných hraniciach).

Spoločnými pravidlami, minimálnymi normami a požiadavkami na úrovni EÚ sa výrazne posilní tok informácií v súlade s normami vysokej úrovne bezpečnosti osobných údajov a ochrany údajov.

Spoločné normy okrem toho umožňujú určitú úroveň automatizácie pracovných postupov výmeny informácií, vďaka čomu príslušníci orgánov presadzovania práva nebudú musieť vykonávať určité pracovne/časovo náročné manuálne činnosti.

B. Riešenia

Aké legislatívne a nelegislatívne možnosti politiky sa zvažovali? Je niektorá z možností uprednostňovaná? Prečo? 

Zvažovali sa viaceré legislatívne možnosti politiky. Po predbežnom výbere boli niektoré možnosti rýchlo vylúčené. Ostatné možnosti politiky sa podrobne posúdili:

1.Možnosť politiky týkajúca sa cieľa I: („umožniť rovnocenný prístup k informáciám“)

·možnosť politiky 1.1: právny návrh, ktorým sa aktualizuje švédske rámcové rozhodnutie z roku 2006 s cieľom zabezpečiť jeho zosúladenie so smernicou o ochrane údajov pri presadzovaní práva z roku 2016 + sprievodné mäkké opatrenia (odborná príprava, usmernenia Komisie),

·možnosť politiky 1.2: možnosť 1.1 + zjednodušenie používania švédskeho rámcového rozhodnutia + zlepšenie zrozumiteľnosti vnútroštátnych súborov údajov, ktoré sú k dispozícii na prípadnú výmenu,

·možnosť politiky 1.3: možnosť 1.2 + ustanovenia, ktorými sa zabezpečuje súlad s požiadavkami týkajúcimi sa lehoty, v rámci ktorej sa majú údaje sprístupniť inému členskému štátu (vrátane prípadov, keď sa vyžaduje súdne povolenie).

2.Možnosti politiky týkajúce sa cieľa II: („zabezpečiť, aby všetky členské štáty mali účinne fungujúce jednotné kontaktné miesto, a to aj vtedy, keď sa vyžaduje súdne povolenie na poskytnutie údajov na základe žiadosti iného členského štátu, a zabezpečiť účinnú spoluprácu s centrami policajnej a colnej spolupráce“)

·možnosť politiky 2.1: pokračovať v nezáväzných usmerneniach Rady pre národné jednotné kontaktné miesta + sprievodné mäkké opatrenia (odborná príprava, finančná podpora, usmernenia),

·možnosť politiky 2.2: zbližovanie minimálnych noriem týkajúcich sa zloženia jednotných kontaktných miest (vrátane povinnej prítomnosti justičného orgánu), ich funkcií, personálnych a informačných systémov a ich spolupráce s regionálnymi štruktúrami, ako sú centrá policajnej a colnej spolupráce + sprievodné mäkké opatrenia (odborná príprava, finančná podpora, usmernenia),

·možnosť politiky 2.3: harmonizácia pravidiel týkajúcich sa zloženia jednotných kontaktných miest (vrátane povinnej prítomnosti justičného orgánu), ich funkcií, personálnych a informačných systémov a ich spolupráce s regionálnymi štruktúrami, ako sú centrá policajnej a colnej spolupráce + sprievodné mäkké opatrenia (odborná príprava, finančná podpora, usmernenia).

3.Možnosti politiky týkajúce sa cieľa III: [„vytvoriť povinný štandardný komunikačný kanál na výmenu informácií v oblasti presadzovania práva medzi členskými štátmi (podľa potreby)]“

·možnosť politiky 3.1: pokračovať v nezáväzných usmerneniach a odporúčaniach Rady, aby sa pri používaní aplikácie SIENA 1 vždy pridával Europol do kópie v prípadoch v rámci jeho mandátu + sprievodné mäkké opatrenia (odborná príprava, finančná podpora),

·možnosť politiky 3.2: povinnosť používať rovnaký komunikačný kanál na rovnaký účel (v prípade potreby sa aplikácia Europolu SIENA stane uprednostňovaným kanálom) + povinnosť pri používaní aplikácie SIENA vždy pridávať Europol do kópie v prípadoch v rámci jeho mandátu + sprievodné mäkké opatrenia (ako v prípade možnosti 3.1),

·možnosť politiky 3.3: povinnosť používať aplikáciu SIENA štandardne pri každej dvojstrannej výmene informácií (pokiaľ sa v právnych predpisoch EÚ neupravuje inak) + povinnosť pridávať Europol do kópie v prípadoch v rámci jeho mandátu, a to po skončení prechodného obdobia, ako aj s podporou Fondu pre vnútornú bezpečnosť na zavedenie aplikácie SIENA + sprievodné opatrenia (ako v prípade možnosti politiky 3.1).

Po podrobnom posúdení vplyvu hlavných možností politiky balík uprednostňovaných možností politiky zahŕňa možnosť politiky 1.3, možnosť politiky 2.2 a možnosť politiky 3.3.

Kto podporuje ktorú možnosť? 

Zainteresované strany vo všeobecnosti podporujú rozvoj efektívnej a včasnej výmeny informácií a ďalší rozvoj príslušných štruktúr a platforiem.

Očakáva sa, že členské štáty podporia väčšinu opatrení plánovaných v rámci uprednostňovanej možnosti. Členské štáty si súčasne uvedomujú dôležitosť svojej národnej zvrchovanosti v oblasti presadzovania práva z operačného a procesného hľadiska. Pozitívne stanoviská vyjadrené na úrovni expertov nemusia mať ďalšiu podporu na politickej úrovni.

Hlavný pravdepodobný bod rokovaní sa týka možnosti 3.3 [stanovenie povinnosti používať aplikáciu Europolu SIENA ako komunikačný kanál medzi členskými štátmi (pokiaľ sa v právnych predpisoch EÚ nestanovuje inak)]. Túto možnosť však obhajujú aj členské štáty v rámci Rady: „používanie aplikácie SIENA ako štandardného komunikačného kanála by prispelo k zjednodušeniu výmeny informácií v oblasti presadzovania práva a zvýšilo by úroveň bezpečnosti v kontexte policajnej spolupráce v Únii. Rovnako by to umožnilo zamerať úsilie na vytvorenie jediného riešenia namiesto niekoľkých riešení, čím by sa podporil cieľ posilniť vnútornú bezpečnosť EÚ“.

Očakáva sa, že Európsky parlament overí existenciu silných záruk ochrany údajov. Diskusie so všetkými zainteresovanými stranami totiž poukázali na dôležitosť primeraných záruk s cieľom zabezpečiť dodržiavanie základných práv, a to najmä práva na ochranu osobných údajov.

C. Vplyvy uprednostňovanej možnosti

Aké sú výhody uprednostňovaných možností (prípadne hlavných možností, ak sa žiadna konkrétna možnosť neuprednostňuje)? 

Uprednostňovanou možnosťou politiky, ktorá by priniesla zásadnú zmenu, by sa účinne reagovalo na zistené problémy a zároveň by sa posilnila podpora Europolu členským štátom s konečným cieľom predchádzať trestným činom, odhaľovať a vyšetrovať ich v plnom súlade so základnými právami.

Konečnými príjemcami uprednostňovanej možnosti sú občania. Budú mať priamy a nepriamy prínos z úspešnejšieho boja proti trestnej činnosti a nižšej miery trestnej činnosti. Z hľadiska efektívnosti sú hlavnými príjemcami výhod vnútroštátne orgány presadzovania práva.

Aké sú náklady na uprednostňované možnosti (prípadne na hlavné možnosti, ak sa žiadna konkrétna možnosť neuprednostňuje)?

Uprednostňovaná možnosť si vyžaduje investície tak na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov. Tieto náklady by sa v zásade týkali modernizácie IT a odbornej prípravy. Tieto náklady by sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšili v závislosti od efektívnosti a účinnosti ich národných jednotných kontaktných miest a centier policajnej a colnej spolupráce (ak existujú).

Uprednostňovaná možnosť politiky poskytuje efektívne riešenia výziev, ktoré by si inak vyžadovali vyššie náklady, boli by málo kompatibilné alebo by boli menej efektívne.

Niektoré možnosti politiky však možno len ťažko kvantifikovať. Podľa údajov Europolu sa náklady spojené s integráciou aplikácie Europolu SIENA do systémov správy vecí v 20 členských štátoch a s vývojom systémov správy vecí v desiatich členských štátoch odhadujú na 2,5 milióna EUR (potrebná jednorazová investícia). Tieto náklady by vyvážili prínosy vyplývajúce z efektívnosti (menej zdrojov potrebných na správu prípadov, t. j. viac zdrojov vynaložených na „riešenie prípadov“).

Uprednostňovaná možnosť politiky neobsahuje regulačné povinnosti pre občanov/spotrebiteľov, a preto nevytvára ani dodatočné náklady pre tieto zainteresované strany.

Aký bude vplyv na podniky, MSP a mikropodniky?

Uprednostňovaná možnosť politiky by mohla mať mierny priaznivý vplyv na malé a stredné podniky vzhľadom na zvýšený dopyt po produktoch a službách IT.

Očakáva sa významný vplyv na štátne rozpočty a verejnú správu? 

Ako už bolo uvedené, uprednostňovaná možnosť politiky si vyžaduje investície na úrovni členských štátov. Tieto náklady by sa v zásade týkali modernizácie IT a odbornej prípravy. Niektoré možnosti politiky však možno len ťažko kvantifikovať. Tieto náklady by sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšili v závislosti od efektívnosti a účinnosti ich národných jednotných kontaktných miest a centier policajnej a colnej spolupráce (ak existujú).

Podľa údajov Europolu by náklady na vývoj systému správy vecí na vnútroštátnej úrovni mohli predstavovať (jednorazových) 150 000 EUR na členský štát. Tieto náklady by vyvážili prínosy vyplývajúce z efektívnosti (menej zdrojov potrebných na správu prípadov, t. j. viac zdrojov vynaložených na „riešenie prípadov“).

Potrebné modernizácie IT v jednotných kontaktných miestach a centrách policajnej a colnej spolupráce by mohli dosiahnuť maximálnu celkovú sumu 11,5 milióna EUR (2,5 milióna EUR v prípade jednotných kontaktných miest + 9 miliónov EUR v prípade centier policajnej a colnej spolupráce).

Tieto náklady (jednorazová investícia), ktoré sa považujú za prijateľné, sú primerané vzhľadom na identifikovaný problém a neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie špecifického cieľa. Fond EÚ pre vnútornú bezpečnosť (najmä prostredníctvom národných programov) bude poskytovať podporu.

Očakávajú sa iné významné vplyvy? 

Uprednostňovanou možnosťou politiky sa umožňuje národným a regionálnym informačným centrám členských štátov účinnejšie a efektívnejšie získavať prístup k existujúcim údajom a vymieňať si ich.

Uprednostňovanou možnosťou politiky sa takisto zabezpečuje úplné zosúladenie novej smernice o výmene informácií a komunikácii so smernicou o ochrane údajov pri presadzovaní práva z roku 2016. Takýmto zosúladením sa zabezpečuje výslovný súlad so základnými právami, čo v súčasnosti neplatí v prípade švédskeho rámcového rozhodnutia z roku 2006.

Uprednostňovaná možnosť politiky spĺňa cieľ všeobecného záujmu, pričom sa prísne obmedzuje na to, čo je nevyhnutné a primerané na dosiahnutie tohto cieľa.

D. Nadväzné opatrenia

Kedy sa táto politika preskúma?

[Dva] roky po lehote na transpozíciu a potom každé [štyri] roky by Komisia mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade dve správy. V prvej správe sa posúdi rozsah, v akom členské štáty prijali opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou; v druhej správe sa posúdia jej výsledky na základe cieľov, ako aj pokračujúca platnosť základnej opodstatnenosti a akékoľvek dôsledky pre budúce možnosti.