EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli1. 12. 2021

COM(2021) 757 final

2021/0393(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 a rozhodnutie Rady 2005/671/SVV, pokiaľ ide o digitálnu výmenu informácií v prípadoch terorizmu

{SWD(2021) 391 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

·Eurojustu umožní účinnejšie identifikovať prepojenia medzi paralelnými cezhraničnými vyšetrovaniami a stíhaniami, ktoré sa týkajú trestných činov terorizmu, a aktívne poskytovať členským štátom spätnú väzbu k týmto prepojeniam,

·zaistí účinnejšia a zabezpečená výmena údajov medzi členskými štátmi, Eurojustom a tretími krajinami.

Na dosiahnutie týchto cieľov je zámerom návrhu aj zaistenie právnej istoty, pokiaľ ide o presný rozsah povinnosti výmeny informácií v prípadoch terorizmu a vzťah k rozhodnutiu Rady 2005/671/SVV, čo si vyžaduje podstatné zmeny nariadenia o Eurojuste, ako aj rozhodnutia Rady 2005/671/SVV.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

V návrhu sa zohľadňuje aj návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […/…] 12 , ktorou sa mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV s cieľom zosúladiť ho so smernicou (EÚ) 2016/680 13 (smernica o ochrane údajov v oblasti presadzovania práva). Na zaistenie konzistentnosti zmien bude potrebná úzka spolupráca počas celého legislatívneho procesu.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci) 

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

•Získavanie a využívanie expertízy

•Posúdenie vplyvu

Hlavné problémy identifikované v analytickom podpornom dokumente boli, že Eurojust nedostáva od príslušných vnútroštátnych orgánov komplexné informácie o prípadoch, že systém správy vecí Eurojustu nepodporuje automatizovanú identifikáciu prepojení a že spolupráca so styčnými prokurátormi tretích krajín je neefektívna. Navrhuje sa to riešiť objasnením a posilnením povinnosti výmeny informácií o prípadoch terorizmu s Eurojustom, modernizáciou systému správy vecí Eurojustu a zlepšením právneho základu spolupráce so styčnými prokurátormi tretích štátov.

Očakáva sa, že zlepšením efektívnosti výmeny údajov medzi vnútroštátnymi orgánmi a Eurojustom vrátane využívania zabezpečených komunikačných kanálov sa výrazne zlepšia schopnosti Eurojustu identifikovať prepojenia medzi prebiehajúcimi a ukončenými konaniami. Cieľ modernizácie prostredia Eurojustu na spracúvanie údajov je rovnaký. Očakáva sa, že identifikovanie takýchto prepojení pomôže justičným orgánom v rôznych fázach vnútroštátnych konaní úspešne identifikovať a trestne stíhať osoby podozrivé z trestných činov terorizmu alebo osoby, ktoré sú zapojené do iných závažných trestných činov a prepojené s takýmito podozrivými osobami. Ak sa Eurojustu umožní využívať svoj plný potenciál na podporu členských štátov, mala by sa tým výrazne posilniť justičná reakcia v boji proti terorizmu a iným formám závažných trestných činov.

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

S cieľom zabezpečiť, aby Eurojust mohol plniť svoju úlohu v rámci spolupráce s tretími krajinami, sa v článku 1 ods. 1 návrhu objasňuje článok 3 ods. 5 nariadenia o Eurojuste tak, že Eurojust môže poskytnúť podporu aj v prípadoch medzi jedným členským štátom a treťou krajinou alebo jedným členským štátom a medzinárodnou organizáciou. V druhom z uvedených prípadov by to malo osobitný význam z hľadiska potenciálnej spolupráce s Interpolom alebo Medzinárodným trestným súdom, napríklad v súvislosti s dôkazmi z bojísk.

V článku 1 ods. 2 návrhu sa zavádza povinnosť členských štátov určiť jedného alebo viacerých národných spravodajcov pre otázky terorizmu a stanoviť im v nariadení o Eurojuste dostatočné právomoci, ktoré sa predtým zakladali na článku 2 ods. 2 rozhodnutia Rady 2005/671/SVV, doplnením nového odseku 2a do článku 20 nariadenia o Eurojuste. Článok 1 ods. 3 predstavuje nadväzujúcu zmenu, ktorá vyplýva zo zahrnutia povinnosti poskytovať informácie v prípadoch terorizmu do nariadenia o Eurojuste a ktorých cieľom je stanoviť v novom článku 22a všeobecnejšiu povinnosť poskytovať Eurojustu údaje štruktúrovaným spôsobom.

V článku 1 ods. 4 návrhu sa zavádza do nariadenia o Eurojuste nový článok 21a. V článku 21a sa objasňuje a posilňuje povinnosť poskytovať informácie o konaniach súvisiacich s terorizmom, ktorá sa predtým zakladala na článku 2 ods. 3 v spojení s článkom 2 ods. 5 rozhodnutia Rady 2005/671/SVV. V článku 21a sa presnejšie stanovujú prípady, keď sú členské štáty povinné poskytovať informácie o vyšetrovaní trestných činov terorizmu a súdnych konaniach vo veci trestných činov terorizmu. Okrem toho sa v ňom jednoznačnejšie stanovuje fáza vyšetrovania trestného činu a vnútroštátneho trestného konania, ako aj druh informácií.

V článku 1 ods. 5 návrhu sa v rámci nového článku 22a stanovuje zriadenie a používanie zabezpečených komunikačných kanálov medzi všetkými členskými štátmi a Eurojustom pri výmene citlivých údajov. V článku 22a sa členským štátom zároveň ukladá povinnosť zaistiť poloautomatizovanú aktualizáciu štruktúrovaných údajov z národných databáz. Pojem „poloautomatizovanú“ vyjadruje spôsob prenosu, ktorý je čiastočne automatizovaný a čiastočne kontrolovaný človekom. V článkoch 22b a 22c sa stanovuje rámec pre prijímanie vykonávacích aktov Komisiou.

Cieľom zmien článku 23 nariadenia o Eurojuste uvedených v článku 1 ods. 6 návrhu je čiastočné zvýšenie flexibilnosti pravidiel spracúvania údajov podľa nariadenia o Eurojuste. Hoci hlavné zásady zostávajú v platnosti, odteraz bude možné uchovávať informácie poskytnuté podľa článku 21 o závažných trestných činoch a podľa článku 21a o konaniach v oblasti boja proti terorizmu v odlišnej štruktúre a počas dlhšieho obdobia než v rámci súčasných dočasných pracovných súborov. V návrhu sa vypúšťajú technické podrobnosti týkajúce sa systému správy vecí, aby sa umožnila modernizácia systému. To znamená, že aj v prípade týchto údajov sa zachová zásada dočasného uloženia, hoci v prípade informácií podľa článku 21a sa obdobia uchovávania mierne predĺžili. V revidovanom článku 23 sa jasnejšie uvádzajú účely systému správy vecí.

Článkom 1 ods. 6 sa mení aj článok 24 nariadenia o Eurojuste, pričom sa zachováva zásada správy informácií v systéme správy vecí. V článku 24 ods. 1 sa zdôrazňuje kontrola a zodpovednosť národných členov za údaje v systéme správy vecí. V súlade s článkom 24 ods. 2 majú národní členovia naďalej rozhodovať o prístupových právach k informáciám, ktoré spravujú. V článku 24 ods. 3 sa zavádza právny základ pre automatizovanejšie nadväzné opatrenia pri krížových prepojeniach v prípade, že vnútroštátne orgány povolia výmenu údajov s určitými stranami pred odhalením prepojenia.

A napokon článok 1 ods. 6 prináša potrebné zmeny článku 25 nariadenia o Eurojuste, ktoré vyplývajú z vypustenia technických podrobností z článku 23 nariadenia o Eurojuste.

Článkom 1 ods. 7 sa mení článok 27 nariadenia o Eurojuste s cieľom umožniť ďalšie zaobchádzanie s údajmi v prípadoch terorizmu, v ktorých sa veci uzavreli podľa vnútroštátneho práva. Aby sa umožnilo účinné odhaľovanie prepojení medzi vyšetrovaniami a trestnými stíhaniami, určitý čas sa môžu ďalej spracúvať aj údaje o predchádzajúcich vyšetrovaniach vrátane tých, ktoré sa uzavreli oslobodením spod obžaloby alebo iným spôsobom.

V článku 1 ods. 8 sa zavádzajú nové, dlhšie obdobia uchovávania údajov poskytovaných podľa článku 21a nariadenia o Eurojuste s cieľom zaistiť, že údaje sa budú uchovávať dostatočne dlho na to, aby bolo možné účinnejšie odhaľovať krížové prepojenia v prípadoch terorizmu. Pre údaje v prípadoch, ktorých výsledkom nebolo odsúdenie, sa stanovuje kratšie obdobie uchovávania v záujme zabezpečenia súladu so zásadou proporcionality.

S cieľom objasniť spoluprácu so styčnými prokurátormi tretích krajín pri Eurojuste sa v článku 1 ods. 9 návrhu uvádza nový článok 54a nariadenia o Eurojuste, ktorým sa styčným prokurátorom tretích krajín poskytuje prístup do systému správy vecí. Týmto ustanovením sa však nestanovuje právny základ pre výmenu údajov. Prenos údajov styčnému prokurátorovi je prenosom údajov do tretej krajiny, a preto musí byť vždy uskutočňovaný v súlade s článkom 56 nariadenia o Eurojuste.

Článkom 1 ods. 10 sa mení článok 80 nariadenia o Eurojuste. Obsahuje prechodné ustanovenia vzhľadom na to, že určitý čas bude trvať, kým sa zavedie potrebná technická infraštruktúra.

V článku 1 ods. 11 sa zavádza nová príloha III, v ktorej sa stanovujú informácie, ktoré sa majú posielať Eurojustu podľa článku 21a nariadenia o Eurojuste. Zoznam zahŕňa biometrické údaje, odtlačky prstov a fotografie na zaistenie spoľahlivej identifikácie podozrivých osôb vzhľadom na nespoľahlivosť alfanumerických informácií, najmä pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín. V prípade konania vo veci terorizmu je fotografia vo fáze vyšetrovania často jediným prepojením s podozrivými osobami, preto by sa do zoznamu malo zahrnúť aj rozpoznávanie tváre. Tieto informácie by sa mali poskytovať iba vtedy, keď k nim majú vnútroštátne justičné orgány prístup.

S cieľom objasniť vzťah medzi rozhodnutím Rady 2005/671/SVV a nariadením o Eurojuste sa z rozhodnutia Rady vyňali odkazy na Eurojust. Článkom 2 ods. 1 a článkom 2 ods. 2 písm. a) a c) navrhovaného nariadenia sa z rozhodnutia vypúšťa článok 1 písm. c) a článok 2 ods. 2 a 5. V článku 2 ods. 2 písm. b) návrhu sa z článku 2 ods. 3 rozhodnutia vypúšťa odkaz na Eurojust. 

2021/0393 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 a rozhodnutie Rady 2005/671/SVV, pokiaľ ide o digitálnu výmenu informácií v prípadoch terorizmu

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 85,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom 31 ,

keďže:

(1)Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 32  sa zriadil Eurojust a stanovili jeho úlohy, právomoc a funkcie.

(2)V rozhodnutí Rady 2005/671/JHA 33 sa stanovuje, že na účely boja proti terorizmu je nevyhnutné mať čo najúplnejšie a najaktuálnejšie informácie. Ukladá príslušným vnútroštátnym orgánom členských štátov povinnosť, aby Eurojustu poskytovali informácie o trestných stíhaniach a odsúdeniach za trestné činy terorizmu, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na dva alebo viac členských štátov.

(3)Nezrovnalosti vo výklade rozhodnutia 2005/671/SVV spôsobujú, že informácie nie sú poskytované v správnom čase, neposkytujú sa vhodné informácie alebo sa informácie neposkytujú vôbec. Je potrebné, aby Eurojust dostával dostatočné informácie na identifikovanie prepojení medzi cezhraničnými vyšetrovaniami.

(4)Dôležitou úlohou Eurojustu podľa nariadenia (EÚ) 2018/1727 je pomáhať príslušným úradom členských štátov pri zabezpečovaní čo najlepšej koordinácie vyšetrovania a trestného stíhania vrátane identifikovania prepojení. To Eurojustu umožňuje zaujať aktívnejší prístup a poskytovať členským štátom lepšie služby, napríklad navrhovať začatie vyšetrovania, identifikovať potrebu koordinácie, potenciálne prípady práva nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin (ne bis in idem) a nedostatky v trestnom stíhaní.

(5)Eurojust v septembri 2019 vytvoril európsky justičný register na boj proti terorizmu na základe rozhodnutia 2005/671/SVV so špecifickým cieľom identifikovať potenciálne prepojenia medzi súdnymi konaniami proti osobám podozrivým z trestných činov terorizmu a z nich vyplývajúce možné potreby koordinácie.

(6)Keďže európsky justičný register na boj proti terorizmu bol zriadený až po prijatí nariadenia (EÚ) 2018/1727, nie je technicky dobre začlenený do Eurojustu a ani právne dobre začlenený do nariadenia (EÚ) 2018/1727. Je preto nevyhnutné túto situáciu napraviť.

(7)Pre účinný boj proti terorizmu má zásadný význam efektívna výmena informácií na účely vyšetrovania alebo stíhania trestných činov terorizmu medzi príslušnými orgánmi a agentúrami Únie. Je nevyhnutné mať k dispozícii najúplnejšie a najaktuálnejšie informácie. Pretrvávanie hrozby terorizmu a zložitosť tohto javu stále zvyšujú potrebu efektívnejšej výmeny informácií.

(8)Keďže teroristické organizácie sa čoraz viac zapájajú do iných foriem závažnej trestnej činnosti, ako je napríklad obchodovanie s ľuďmi, obchodovanie s drogami alebo pranie špinavých peňazí, dôležitá je aj krížová kontrola súdnych konaní proti takýmto závažným trestným činom.

(9)S cieľom umožniť Eurojustu identifikovať krížové prepojenia medzi cezhraničnými súdnymi konaniami proti osobám podozrivým z trestných činov terorizmu, ako aj krížové prepojenia medzi súdnymi konaniami proti osobám podozrivým z trestných činov terorizmu a informáciami spracúvanými Eurojustom v súvislosti s inými závažnými trestnými činmi je nevyhnutné, aby Eurojust dostával dostatočné informácie, ktoré mu umožnia vykonať krížovú kontrolu týchto údajov.

(10)Aby sa zaistilo poskytovanie takýchto údajov, príslušné orgány musia presne vedieť, aký druh informácií musia odovzdávať Eurojustu, v akej fáze vnútroštátneho konania a v akých veciach. Očakáva sa, že sa tým výrazne zvýši objem informácií, ktoré Eurojust dostáva.

(11)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 34 , ako je transponovaná vo vnútroštátnom práve, je pre vnútroštátne orgány referenčným bodom pre vymedzenie trestných činov terorizmu.

(12)Spoľahlivé identifikačné údaje sú nevyhnutné na identifikáciu krížových prepojení medzi vyšetrovaniami terorizmu a súdnymi konaniami proti osobám podozrivým z trestných činov terorizmu. Vzhľadom na neistotu v súvislosti s alfanumerickými údajmi, najmä v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín, by mala byť možná výmena biometrických údajov. Z dôvodu citlivej povahy biometrických údajov a vplyvu spracúvania biometrických údajov na rešpektovanie súkromného a rodinného života a na ochranu osobných údajov, ktoré sú zakotvené v článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie, by príslušné orgány a Eurojust mali v každom prípade prísne overiť nevyhnutnosť.

(13)Keďže informácie o existujúcich krížových prepojeniach s inými súdnymi konaniami sú najužitočnejšie v počiatočnej fáze vyšetrovania, je potrebné, aby príslušné orgány poskytovali Eurojustu informácie okamžite po zapojení justičných orgánov. Ak príslušné vnútroštátne orgány už majú informácie o krížových prepojeniach, mali by o tom zodpovedajúcim spôsobom informovať Eurojust.

(14)Aby sa zaistila presnosť údajov v európskom justičnom registri na boj proti terorizmu, včas identifikovali krížové prepojenia a zabezpečilo rešpektovanie časových lehôt, príslušné vnútroštátne orgány by mali pravidelne aktualizovať poskytované informácie. Takéto aktualizácie by mali zahŕňať nové informácie týkajúce sa vyšetrovanej osoby, súdne rozhodnutia, ako je napríklad rozhodnutie o vyšetrovacej väzbe alebo začatí súdneho konania, ako aj žiadosti o justičnú spoluprácu alebo identifikované prepojenia s inými jurisdikciami.

(15)Vzhľadom na citlivú povahu súdneho konania proti osobe podozrivej z trestného činu terorizmu príslušné vnútroštátne orgánu nemôžu vždy poskytnúť informácie o trestných činoch terorizmu v počiatočnej fáze. Takéto výnimky z povinnosti poskytovať informácie by mali skutočne zostať iba výnimkou.

(16)Na účely výmeny a spracúvania citlivých údajov medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a Eurojustom by sa s cieľom chrániť takéto údaje pred neoprávneným zverejnením a kybernetickými útokmi a bez toho, aby to malo vplyv na budúci technologický vývoj, mali využívať zabezpečené komunikačné kanály, napríklad zabezpečené komunikačné spojenie uvedené v článku 9 rozhodnutia Rady 2008/976/SVV 35 alebo decentralizovaný informačný systém v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […/…] 36 [nariadenie o digitalizácii justičnej spolupráce]. S cieľom zaistiť zabezpečenú výmenu údajov a chrániť integritu komunikácie a výmeny údajov by mal byť systém správy vecí napojený na zabezpečené komunikačné systémy a spĺňať vysoké kybernetickobezpečnostné normy.

(17)Aby sa zaistili jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, pokiaľ ide o vytvorenie a používanie decentralizovaného informačného systému v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […/…] 37 [nariadenie o digitalizácii justičnej spolupráce], by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 38 .

(18)Odovzdávaním neštruktúrovaných údajov vzniká potreba manuálneho zásahu a dodatočná administratívna záťaž a znižuje sa kvalita výsledkov krížovej kontroly. Príslušné vnútroštátne orgány by preto mali údaje odovzdávať štruktúrovaným spôsobom pri rešpektovaní minimálnych požiadaviek na interoperabilitu, ako sú vymedzené v európskom rámci interoperability 39 . Navyše by mal byť prenos údajov v čo najväčšej miere automatizovaný, aby sa znížilo administratívne zaťaženie vnútroštátnych orgánov a zaistilo pravidelné a rýchle poskytovanie potrebných údajov.

(19)Eurojust potrebuje modernizovaný systém správy vecí na zabezpečené spracúvanie citlivých osobných údajov. Je potrebné, aby nový systém integroval a umožňoval funkcie európskeho justičného registra na boj proti terorizmu a zlepšil schopnosti Eurojustu, pokiaľ ide o odhaľovanie prepojení.

(20)Dôležité je, aby si národní členovia naďalej zachovali kontrolu nad údajmi, ktoré dostávajú od príslušných vnútroštátnych orgánov, a niesli za ne zodpovednosť. Žiadne operačné osobné údaje by sa štandardne nemali poskytovať inému členskému štátu. Výmena operačných osobných údajov by sa mala uskutočňovať len vtedy, ak príslušné vnútroštátne orgány výmenu údajov povolia. S cieľom digitalizovať a zrýchliť opatrenia nadväzujúce na zistené potenciálne prepojenia pri zaistení plnej kontroly nad údajmi by sa mali zaviesť manipulačné kódy.

(21)Teroristické činnosti sa často týkajú dvoch či viacerých členských štátov. Už v minulosti mal terorizmus silný nadnárodný rozmer. Používaním a dostupnosťou elektronickej komunikácie sa však výrazne zvýšila nadnárodná spolupráca medzi páchateľmi teroristických činov. Trestné činy terorizmu by sa preto mali samé osebe považovať vo svojej podstate za nadnárodné, pokiaľ osobitné okolnosti prípadu jasne nenaznačujú, že majú čisto vnútroštátnu povahu.

(22)Vyšetrovaniam a trestným stíhaniam v prípadoch terorizmu často bráni nedostatočná výmena informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie a stíhanie. Aby bolo možné uskutočniť krížovú kontrolu nových vyšetrovaní terorizmu aj s predchádzajúcimi vyšetrovaniami a stanoviť potenciálne prepojenia, je potrebné uchovávať údaje o všetkých predchádzajúcich vyšetrovaniach, nielen o odsúdeniach, a predĺžiť lehoty uchovávania údajov v európskom justičnom registri na boj proti terorizmu. Je však potrebné zabezpečiť, aby sa takéto údaje spracúvali len na účely trestného stíhania. Informácie sa môžu použiť výlučne na identifikovanie prepojení s prebiehajúcimi vyšetrovaniami a trestnými stíhaniami a na podporu týchto vyšetrovaní a trestných stíhaní.

(23)Eurojust uzavrel dvanásť dohôd o spolupráci s tretími krajinami, na základe ktorých je povolený prenos operačných osobných údajov a vyslanie styčného prokurátora tretej krajiny do Eurojustu. Okrem toho vyslanie styčného prokurátora umožňuje aj dohoda o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom 40 . Rada v marci 2021 dala Komisii mandát 41 na rokovania o ďalších dohodách o spolupráci medzi Eurojustom a ďalšími trinástimi tretími štátmi.

(24)Hoci sa v nariadení (EÚ) 2018/1727 uvádza právny základ pre spoluprácu a výmenu údajov s tretími krajinami, neobsahuje žiadne pravidlá týkajúce sa formálnych a technických aspektov spolupráce so styčnými prokurátormi tretích krajín pri Eurojuste, najmä ich prístupu do systému správy vecí. V záujme právnej istoty by sa v nariadení (EÚ) 2018/1727 mal stanoviť jednoznačný právny základ pre spoluprácu medzi Eurojustom a styčnými prokurátormi tretích krajín a ich prístup do systému správy vecí Eurojustu. Eurojust by mal zaistiť primerané záruky a bezpečnostné opatrenia na ochranu údajov a základných práv prostredníctvom technického nastavenia a interných pravidiel.

(25)V záujme jasnosti by sa mal objasniť vzťah medzi výmenou informácií o prípadoch terorizmu medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a Eurojustom podľa rozhodnutia 2005/671/SVV a nariadenia (EÚ) 2018/1727. Príslušné ustanovenia by sa preto mali vypustiť z rozhodnutia 2005/671/SVV a doplniť do nariadenia (EÚ) 2018/1727.

(26)Hoci príslušné vnútroštátne orgány niektorých členských štátov sú už napojené na zabezpečené telekomunikačné spojenie v zmysle článku 9 rozhodnutia Rady 2008/976/SVV 42 , mnohé príslušné orgány ešte stále nie sú napojené na zabezpečené telekomunikačné spojenie alebo zabezpečené komunikačné kanály. Aby sa členským štátom poskytol dostatočný čas na zaistenie takéhoto spojenia pre príslušné orgány, malo by sa stanoviť prechodné obdobie na vykonanie.

(27)[V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.] ALEBO [V súlade s článkom 3 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, Írsko (listom z…) oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.]

(28)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(29)V súlade s článkom 42 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa uskutočnila konzultácia s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal stanovisko XX/XX 20XX,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) 2018/1727

Nariadenie (EÚ) 2018/1727 sa mení takto:

1.V článku 3 sa odsek 5 nahrádza takto: 

„5. Eurojust môže pomáhať aj pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní, ktoré sa týka len členského štátu a tretej krajiny alebo členského štátu a medzinárodnej organizácie, za predpokladu, že bola s touto treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou uzatvorená dohoda o spolupráci alebo dojednanie ustanovujúce spoluprácu podľa článku 52, alebo že v konkrétnom prípade existuje zásadný záujem o poskytnutie takejto pomoci.“

2.V článku 20 sa vkladá tento odsek 2a:

„2a. Každý členský štát určí príslušný vnútroštátny orgán ako národného spravodajcu pre Eurojust pre záležitosti terorizmu. Týmto národným spravodajcom pre záležitosti terorizmu je justičný alebo iný príslušný orgán. Ak to vyžaduje vnútroštátny právny systém, môže sa určiť viac než jeden orgán. Národný spravodajca pre záležitosti terorizmu má prístup k všetkým relevantným informáciám v súlade s článkom 21a ods. 1. Je oprávnený zhromažďovať takéto informácie a zasielať ich Eurojustu.“

3.Článok 21 sa mení takto:

a)Odsek 9 sa nahrádza takto:

„9. Týmto článkom nie sú dotknuté iné povinnosti týkajúce sa odovzdávania informácií Eurojustu.“;

b)Odsek 10 sa vypúšťa.

4.Vkladá sa tento článok 21a:

„Článok 21a

Výmena informácií o prípadoch terorizmu

1.Príslušné vnútroštátne orgány informujú svojich národných členov o všetkých prebiehajúcich alebo ukončených vyšetrovaniach trestných činov, nad ktorými dohľad vykonávajú justičné orgány, trestných stíhaniach, súdnych konaniach a súdnych rozhodnutiach o trestných činoch terorizmu ihneď po zapojení justičných orgánov.

2.Na účely tohto článku sa trestnými činmi terorizmu rozumejú trestné činy uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541*. Povinnosť uvedená v odseku 1 sa vzťahuje na všetky trestné činy terorizmu bez ohľadu na to, či existuje známe prepojenie na iný členský štát alebo tretiu krajinu, pokiaľ sa daný prípad vzhľadom na svoje osobitné okolnosti zjavne netýka len jedného členského štátu.

3.Informácie odovzdané v súlade s odsekom 1 zahŕňajú operačné osobné údaje a iné ako osobné údaje uvedené v prílohe III.

4.Príslušné vnútroštátne orgány bezodkladne informujú svojich národných členov o všetkých príslušných zmenách vnútroštátnych konaní.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek, vnútroštátne orgány minimálne každé tri mesiace preskúmajú a poskytnú aktualizáciu informácií odovzdávaných podľa odseku 1.

5.Odsek 1 sa neuplatňuje v prípadoch, v ktorých by výmena informácií ohrozila prebiehajúce vyšetrovania alebo bezpečnosť osôb, ani v prípadoch, keď by jeho uplatňovanie bolo v rozpore so základnými bezpečnostnými záujmami dotknutého členského štátu.

____________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6).“

5.    Vkladajú sa tieto články 22a, 22b a 22c:

„Článok 22a

Zabezpečená digitálna komunikácia a výmena údajov medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a Eurojustom

1.Komunikácia medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a Eurojustom podľa tohto nariadenia sa vykonáva prostredníctvom decentralizovaného informačného systému, ako sa vymedzuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […/…]* [nariadenie o digitalizácii justičnej spolupráce].

2.Pokiaľ výmena informácií podľa odseku 1 nie je možná z dôvodu nedostupnosti decentralizovaného informačného systému alebo mimoriadnych okolností, vykoná sa najrýchlejšími a najvhodnejšími alternatívnymi prostriedkami. Členské štáty a Eurojust zaistia, aby boli alternatívne spôsoby komunikácie spoľahlivé a poskytovali rovnocennú úroveň zabezpečenia.

3.Príslušné vnútroštátne orgány odovzdajú Eurojustu informácie v súlade s článkami 21 a 21a poloautomatizovaným spôsobom z národných evidencií a v štruktúrovanej podobe určenej Eurojustom.

__________

* [Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […/…] o digitalizácii justičnej spolupráce] (Ú. v. EÚ L…).

Článok 22b

Prijímanie vykonávacích aktov Komisiou

1.Komisia prijíma vykonávacie akty nevyhnutné na účely zriadenia decentralizovaného informačného systému na komunikáciu podľa tohto nariadenia, v ktorých sa stanoví:

a)technická špecifikácia, v ktorej sa vymedzia metódy komunikácie elektronickými prostriedkami na účely decentralizovaného informačného systému;

b)technické špecifikácie pre komunikačné protokoly;

c)ciele informačnej bezpečnosti a príslušné technické opatrenia na zaistenie minimálnych noriem bezpečnosti informácií a vysokej úrovne kybernetickobezpečnostných noriem pre spracúvanie a poskytovanie informácií v rámci decentralizovaného informačného systému;

d)minimálne ciele z hľadiska dostupnosti a prípadné súvisiace technické požiadavky na služby poskytované decentralizovaným informačným systémom;

e)zriadenie riadiaceho výboru zloženého zo zástupcov členských štátov, ktorého úlohou je zabezpečovať prevádzku a údržbu decentralizovaného informačného systému v záujme dosiahnutia cieľov tohto nariadenia.

2.Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 sa prijmú do [dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti] v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22c ods. 2.

Článok 22c

Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011*.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

__________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“

6.Články 23, 24 a 25 sa nahrádzajú takto:

„Článok 23

Systém správy vecí

1.Eurojust zriadi systém správy vecí na spracúvanie operačných osobných údajov uvedených v prílohe II, údajov uvedených v prílohe III a iných ako osobných údajov.

2.Účelom systému správy vecí je:

a)podporovať riadenie a koordináciu vyšetrovaní a trestných stíhaní, pri ktorom Eurojust poskytuje pomoc; 

b)zaistiť zabezpečený prístup k informáciám o prebiehajúcich vyšetrovaniach a trestných stíhaniach a ich výmenu;

c)umožniť krížovú kontrolu informácií a určenie krížových prepojení;

d)umožniť extrakciu údajov na operačné a štatistické účely;

e)uľahčiť monitorovanie na zabezpečenie toho, aby spracúvanie operačných osobných údajov bolo zákonné a v súlade s týmto nariadením a uplatniteľnými pravidlami na ochranu údajov.

3.Systém správy vecí môže byť napojený na zabezpečené telekomunikačné spojenie uvedené v článku 9 rozhodnutia Rady 2008/976/SVV* a na iné zabezpečené telekomunikačné kanály v súlade s uplatniteľným právom Únie.

4.Národní členovia môžu pri plnení svojich povinností spracúvať osobné údaje o jednotlivých prípadoch, na ktorých pracujú, v súlade s týmto nariadením alebo inými uplatniteľnými nástrojmi.

Úradníkovi pre ochranu údajov umožnia prístup k osobným údajom spracúvaným v systéme správy vecí.

5.Eurojust nesmie na účely spracúvania operačných osobných údajov vytvoriť iný automatizovaný súbor údajov ako systém správy vecí.

Národní členovia však môžu osobné údaje dočasne uložiť a analyzovať na účely zistenia, či sú tieto údaje relevantné pre úlohy Eurojustu a či ich možno vložiť do systému správy operačných údajov. Uvedené údaje možno uchovávať až tri mesiace.

Článok 24

Správa informácií v systéme správy vecí

1.Národný člen uchováva v systéme správy vecí informácie, ktoré mu boli odovzdané v súlade s týmto nariadením alebo inými uplatniteľnými nástrojmi.

Národný člen je zodpovedný za správu údajov, ktoré spracúva.

2.Národný člen rozhodne na základe individuálneho posúdenia prípadu o tom, či sa prístup k informáciám obmedzí alebo či sa k nim alebo ich častiam poskytne prístup iným národným členom, styčným prokurátorom pri Eurojuste, oprávneným zamestnancom Eurojustu alebo akejkoľvek inej osobe pracujúcej v mene Eurojustu, ktorej administratívny riaditeľ udelil potrebné oprávnenie.

3.Národný člen všeobecne alebo konkrétne uvedie všetky obmedzenia týkajúce sa ďalšej manipulácie s informáciami, prístupu k nim a ich prenosu, ak sa zistilo krížové prepojenie, ako sa uvádza v článku 23 ods. 2 písm. c).

Článok 25

Prístup do systému správy vecí na vnútroštátnej úrovni

1.Osoby uvedené v článku 20 ods. 3, pokiaľ majú pripojenie k systému správy vecí, majú prístup iba k:

a)údajom, nad ktorými vykonáva kontrolu národný člen ich členského štátu, pokiaľ národný člen, ktorý rozhodol o vložení údajov do systému správy vecí, takýto prístup výslovne neodmietol;

b)údajom, nad ktorými vykonávajú kontrolu národní členovia iných členských štátov a ku ktorým národný člen ich členského štátu získal prístup, pokiaľ národný člen, ktorý vykonáva kontrolu nad týmito údajmi, takýto prístup výslovne neodmietol.

2.Národný člen v rámci obmedzení stanovených v odseku 1 tohto článku rozhodne o rozsahu prístupu, ktorý sa v jeho členskom štáte udeľuje osobám uvedeným v článku 20 ods. 3, pokiaľ majú tieto osoby pripojenie k systému správy vecí.

3.Každý členský štát po porade so svojím národným členom rozhodne o rozsahu prístupu, ktorý sa v tomto členskom štáte udeľuje osobám uvedeným v článku 20 ods. 3, pokiaľ majú tieto osoby pripojenie k systému správy vecí.

Členské štáty oznámia Eurojustu a Komisii svoje rozhodnutie týkajúce sa vykonávania prvého pododseku. Komisia o tom informuje ostatné členské štáty.

___________

* Rozhodnutie Rady 2008/976/SVV zo 16. decembra 2008 o Európskej justičnej sieti (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 130).“

7.Článok 27 sa mení takto:

Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Eurojust môže spracúvať osobitné kategórie operačných osobných údajov v súlade s článkom 76 nariadenia (EÚ) 2018/1725. Ak sa takéto iné údaje týkajú svedkov alebo obetí v zmysle odseku 2 tohto článku, rozhodnutie o ich spracúvaní prijímajú dotknutí národní členovia.“;

Dopĺňa sa tento odsek 5:

„5. Pokiaľ sa operačné osobné údaje odovzdávajú v súlade s článkom 21a, Eurojust môže spracúvať operačné osobné údaje uvedené v prílohe III týchto osôb:

a) osôb, v súvislosti s ktorými v súlade s vnútroštátnym právom daného členského štátu existujú vážne dôvody sa domnievať, že spáchali alebo sa chystajú spáchať trestný čin, pre ktorý je príslušný Eurojust;

b)osôb, ktoré boli za takýto trestný čin odsúdené.

Eurojust môže naďalej spracúvať operačné osobné údaje uvedené v prvom pododseku písm. a) aj po ukončení konania v súlade s vnútroštátnym právom daného členského štátu, a to aj v prípade oslobodenia spod obžaloby. Ak konanie neviedlo k odsúdeniu, spracúvanie osobných údajov môže prebiehať len na účely zistenia prepojení s iným prebiehajúcimi alebo ukončenými vyšetrovaniami a trestnými stíhaniami, ako sa uvádza v článku 23 ods. 2 písm. c).“

8.Článok 29 sa mení takto:

a) Vkladá sa tento odsek 1a:

a)„1a. Eurojust neuchováva operačné osobné údaje odovzdané v súlade s článkom 21a dlhšie ako do toho z nasledujúcich dátumov, ktorý nastane prvý:

b)dátum, keď sa trestné stíhanie ukončí na základe uplynutia premlčacej lehoty vo všetkých členských štátoch, ktorých sa vyšetrovanie a trestné stíhanie týka;

c) päť rokov od dátumu, keď nadobudlo právoplatnosť súdne rozhodnutie posledného z členských štátov, ktorých sa vyšetrovanie alebo trestné stíhanie týka, tri roky v prípade oslobodenia spod obžaloby.“;

Odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„2. Dodržiavanie lehôt uchovávania uvedených v odsekoch 1 a 1a tohto článku sa nepretržite sleduje prostredníctvom náležitého automatizovaného spracúvania, ktoré vykonáva Eurojust, predovšetkým od momentu, keď Eurojust prestane poskytovať podporu.

Vykoná sa aj posúdenie potreby uchovávania údajov, a to každé tri roky po ich zadaní.

Ak sa operačné osobné údaje uvedené v článku 27 ods. 4 uchovávajú dlhšie ako päť rokov, musí byť o tom informovaný európsky dozorný úradník pre ochranu údajov.

3. Skôr než uplynie niektorá z lehôt uchovávania údajov uvedených v odsekoch 1 a 1a, Eurojust preskúma potrebu ďalšieho uchovávania operačných osobných údajov, ak a kým je to potrebné na vykonávanie jeho úloh.

Môže urobiť výnimku a rozhodnúť, že tieto údaje bude uchovávať až do ďalšieho preskúmania. Dôvody na ďalšie uchovávanie musia byť opodstatnené a zaznamenané. Pokiaľ sa v momente preskúmania neprijme rozhodnutie o ďalšom uchovávaní operačných osobných údajov, tieto údaje sa automaticky odstránia.“

9.V oddiele III sa vkladá tento článok 54a:

„Článok 54a

Styční prokurátori tretích krajín

1.Styčný prokurátor z tretej krajiny môže byť vyslaný do Eurojustu na základe dohody o spolupráci uzatvorenej pred 12. decembrom 2019 medzi Eurojustom a touto treťou krajinou alebo na základe medzinárodnej dohody medzi Úniou a treťou krajinou podľa článku 218 ZFEÚ, ktorou sa umožňuje vyslanie styčného prokurátora.

2.Práva a povinnosti styčného prokurátora sa stanovia v dohode o spolupráci alebo v medzinárodnej dohode uvedenej v odseku 1 alebo v pracovnom dojednaní uzatvorenom v súlade s článkom 47 ods. 3.

3.Styčným prokurátorom pri Eurojuste sa poskytne prístup do systému správy vecí na účely zabezpečenej výmeny údajov.

Prenosy operačných osobných údajov styčným prokurátorom tretích krajín prostredníctvom systému správy vecí sa môžu uskutočňovať len podľa pravidiel a podmienok stanovených v tomto nariadení, v dohode s konkrétnou krajinou alebo v iných uplatniteľných právnych nástrojoch.

Článok 24 ods. 1 druhá veta a článok 24 ods. 2 sa uplatňujú mutatis mutandis na styčných prokurátorov.

Kolégium stanoví podrobné podmienky prístupu.“

10.V článku 80 sa dopĺňajú odseky 8, 9 a 10:

„8. Eurojust môže ďalej používať systém správy vecí zložený z dočasných pracovných súborov a registra do [prvého dňa mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch rokov od prijatia tohto nariadenia], ak sa ešte nezaviedol nový systém správy vecí.

9. Príslušné orgány a Eurojust môžu ďalej používať iné komunikačné kanály než komunikačné kanály uvedené v článku 22a ods. 1 do [prvého dňa mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch rokov od prijatia vykonávacieho aktu uvedeného v článku 22b tohto nariadenia], ak tieto komunikačné kanály ešte nie sú k dispozícii na účely priamej komunikácie medzi nimi.

10. Príslušné orgány môžu ďalej poskytovať informácie inak než poloautomatizovaným spôsobom v súlade s článkom 22a ods. 3 do [prvého dňa mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch rokov od prijatia vykonávacieho aktu uvedeného v článku 22b tohto nariadenia], ak ešte neboli zavedené technické požiadavky.“

11.Dopĺňa sa táto príloha III:

„Príloha III:

a)informácie na identifikovanie podozrivej, obvinenej, odsúdenej osoby alebo osoby oslobodenej spod obžaloby:

–priezvisko,

–mená (meno, prezývka),

–dátum narodenia,

–miesto narodenia (obec a štát),

–štátna príslušnosť alebo štátne príslušnosti,

–doklad totožnosti,

–pohlavie,

b)informácie o trestnom čine terorizmu:

–právna kvalifikácia trestného činu podľa vnútroštátneho práva,

–príslušná forma závažného trestného činu zo zoznamu uvedeného v prílohe I,

–príslušnosť k teroristickej skupine,

–druh terorizmu, napríklad džihádista, separatista, ľavicový alebo pravicový extrémista,

–stručné zhrnutie prípadu,

c)informácie o vnútroštátnom konaní:

–stav vnútroštátneho konania,

–zodpovedná generálna prokuratúra,

–číslo veci,

–dátum začatia formálneho súdneho konania,

–prepojenie s inými relevantnými prípadmi,

d)ak sú k dispozícii, informácie na identifikáciu podozrivej osoby pre príslušné vnútroštátne orgány:

–údaje o odtlačkoch prstov, ktoré sa odobrali v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi počas trestného konania,

–fotografie.“

Článok 2

Zmeny rozhodnutia 2005/671/SVV

Rozhodnutie 2005/671/SVV sa mení takto:

1.V článku 1 sa vypúšťa písmeno c).

2.Článok 2 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa vypúšťa;

b)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia, ktorými zabezpečí, že Europolu sa odovzdajú minimálne informácie uvedené v odseku 4 o vyšetrovaní trestných činov terorizmu, ktoré sa týkajú alebo sa môžu týkať dvoch alebo viacerých členských štátov, získané príslušným orgánom v súlade s vnútroštátnym právom a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794*.

_____________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).“;

c)Odsek 5 sa vypúšťa.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

Obsah

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

•Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

•Získavanie a využívanie expertízy

•Posúdenie vplyvu

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

1.7.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.2.Odhadované výsledky financované z operačných rozpočtových prostriedkov

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky 

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka: 

◻ novej akcie 

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 43  

☑ predĺženia trvania existujúcej akcie 

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu 

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy 

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

◻ obmedzené trvanie

–◻    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–◻    Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

☑ neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

–a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob riadenia 48  

◻ Priame riadenie na úrovni Komisie prostredníctvom

–◻    výkonných agentúr

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

☑ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

☑ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71,

◻ verejnoprávne subjekty,

◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

Poznámky:

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ 

Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly 

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí) 

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam 

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov 

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky 

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky 

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–☑    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

   v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

   v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadované výsledky financované z operačných rozpočtových prostriedkov 

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–☑    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky 

3.2.3.1.Zhrnutie

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–☑    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke 58 :

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Požiadavky na pracovníkov 59 (ekvivalent plného pracovného času):

Uskutočnenie náboru sa plánuje v polovici roka. Pre každý nový rok sa náklady na novoprijatých zamestnancov odhadli na úrovni 50 %. Neboli urobené žiadne predpoklady týkajúce sa možného zvýšenia indexácie platov alebo opravného koeficientu platného pre Holandsko.

Podrobnosti o zvýšení počtu zamestnancov:

3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–☑    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Opis výpočtu nákladov na ekvivalent plného pracovného času by mal byť uvedený v oddiele 3 prílohy V.

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom 

Návrh/iniciatíva:

– môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy. V prípade väčšieho preprogramovania poskytnite tabuľku vo formáte Excel.

–☑si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky, zodpovedajúce sumy a nástroje, ktorých použitie sa navrhuje.

3.2.5.Príspevky od tretích strán 

Návrh/iniciatíva:

–☑Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

–Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy 

–☑    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻    Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv:

–◻    vplyv na vlastné zdroje

–◻    vplyv na iné príjmy

–◻ uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

(1)    Rozhodnutie Rady 2005/671/SVV z 20. septembra 2005 o výmene informácií a spolupráci v oblasti trestných činov terorizmu (Ú. v. EÚ L 253, 29.9.2005, s. 22).

(2)    Europol je agentúra EÚ na presadzovanie práva. Europol poskytuje podporu orgánom presadzovania práva v celej EÚ, pokiaľ ide o činnosti boja proti trestným činom vo všetkých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje jeho mandát.

(3)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6).

(4)    Štúdia o cezhraničnej digitálnej trestnej justícii, záverečná správa, https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/e38795b5-f633-11ea-991b-01aa75ed71a1/language-en .

(5)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a o nahradení a zrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 138).

(6)    Pozri článok 23 ods. 1 nariadenia o Eurojuste.

(7)    Pozri článok 23 ods. 6 nariadenia o Eurojuste.

(8)    Existujú dohody o spolupráci medzi Eurojustom a Albánskom, Čiernou Horou, Severným Macedónskom, Srbskom, Gruzínskom, Islandom, Lichtenštajnskom, Moldavskom, Nórskom, Švajčiarskom, Ukrajinou a USA. Eurojust uzatvoril ďalšiu dohodu o spolupráci s Dánskom, ktoré nie je členom Eurojustu, v súlade s protokolom č. 22 k Lisabonskej zmluve. Aj v tretej časti hlavy IV Dohody o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej sa uvádzajú ustanovenia o budúcej spolupráci medzi vnútroštátnymi orgánmi Spojeného kráľovstva a Eurojustom.

(9)    Oznámenie Komisie o digitalizácii justície v Európskej únii – Súbor príležitostí, COM(2020) 710 final, 2.12.2020.

(10)    Nástroj e-CODEX je softvérový balík, ktorý dokáže prepojiť vnútroštátne systémy a umožniť tak svojim používateľom, ako sú justičné orgány, príslušníci právnických profesií a verejnosť, rýchle a bezpečné zasielanie a prijímanie písomností, právnických tlačív, dôkazov a iných informácií. Nástroj e-CODEX sa už využíva pri digitálnom systéme výmeny elektronických dôkazov (eEDES), ako aj v niektorých pilotných projektoch. Aby bolo možné zabezpečiť jeho dlhodobú udržateľnosť, Komisia prijala návrh, podľa ktorého by sa mal jeho ďalší vývoj a údržba zveriť Agentúre EÚ na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

(11)    Oznámenie Komisie – Pracovný program Komisie na rok 2021, Vitálna Únia v krehkom svete, COM(2020) 690 final.

(12)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […/…], ktorou sa mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV, pokiaľ ide o jeho zosúladenie s pravidlami EÚ o ochrane osobných údajov (Ú. v. EÚ L …).

(13)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).

(14)    Oznámenie Komisie o stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu, COM(2020) 605 final.

(15)    Oznámenie Komisie o programe EÚ v oblasti boja proti terorizmu, COM(2020) 795 final.

(16)    Oznámenie Komisie o stratégii EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025, COM(2021) 170 final.

(17)    Rozhodnutie Rady (EÚ) 2021/7072 zo 16. marca 2021.

(18)    Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (ďalej len „EPPO“) (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).

(19)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).

(20)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(21)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624 (Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2019, s. 1).

(22)    JOIN(2020) 18 final.

(23)    COM(2020) 823 final.

(24)    Štúdia o cezhraničnej digitálnej trestnej justícii, záverečná správa, https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/e38795b5-f633-11ea-991b-01aa75ed71a1/language-en .

(25)    SWD(2021) 391 final.

(26)    Článok 8 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).

(27)    Článok 7 charty.

(28)    Štúdia o cezhraničnej digitálnej trestnej justícii, záverečná správa, https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/e38795b5-f633-11ea-991b-01aa75ed71a1/language-en , s. 244.

(29)    V štúdií sa predpokladalo obdobie údržby a celková suma 39 miliónov EUR. Keďže súčasný rozpočet EÚ (viacročný finančný rámec, VFR) sa vzťahuje len na obdobie do roku 2027, náklady na údržbu v rokoch 2028 a 2029 sa od tejto sumy odpočítali.

(30)    Štúdia o cezhraničnej digitálnej trestnej justícii, záverečná správa, https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/e38795b5-f633-11ea-991b-01aa75ed71a1/language-en , s. 265 a nasl.

(31)    […].

(32)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a o nahradení a zrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 138).

(33)    Rozhodnutie Rady 2005/671/SVV z 20. septembra 2005 o výmene informácií a spolupráci v oblasti trestných činov terorizmu (Ú. v. EÚ L 253, 29.9.2005, s. 22).

(34)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6).

(35)    Rozhodnutie Rady 2008/976/SVV zo 16. decembra 2008 o Európskej justičnej sieti (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 130).    

(36)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […/…] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupe k spravodlivosti v občianskych, obchodných a trestných veciach (Ú. v. EÚ L…).

(37)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […/…] o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupe k spravodlivosti v občianskych, obchodných a trestných veciach (Ú. v. EÚ L…).

(38)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(39)    https://joinup.ec.europa.eu/collection/nifo-national-interoperability-framework-observatory/european-interoperability-framework.

(40)    Dohoda medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej (Ú. v. EÚ L 149, 30.4.2021, s. 10).

(41)    Rozhodnutie Rady (EÚ) 2021/7072 zo 16. marca 2021.

(42)    Rozhodnutie Rady 2008/976/SVV zo 16. decembra 2008 o Európskej justičnej sieti (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 130).

(43)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(44)    Oznámenie Komisie o stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu, COM(2020) 605 final.

(45)    Oznámenie Komisie o programe EÚ v oblasti boja proti terorizmu, COM(2020) 795 final.

(46)    Oznámenie Komisie o digitalizácii justície v Európskej únii – Súbor príležitostí, COM(2020) 710 final, 2.12.2020.

(47)    Oznámenie Komisie o stratégii EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025, COM(2021) 170 final.

(48)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx  

(49)    Nariadenie (EÚ) 2017/1727.

(50)     https://europa.eu/european-union/sites/default/files/docs/body/joint_statement_and_common_approach_2012_sk.pdf .

(51)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(52)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(53)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(54)    Technické náklady uvedené v hlave 3 zahŕňajú prevádzkové náklady a náklady na údržbu, keďže všetky náklady súvisiace so systémom správy vecí sú v súčasnosti viazané v rámci hlavy 3.

(55)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.

(56)    Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(57)    Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Špecifické ciele…“

(58)    Personálne náklady boli odhadnuté kumulatívne a na základe priemerných nákladov na dočasných a zmluvných zamestnancov a boli indexované podľa opravného koeficientu platného pre Holandsko k 7/2020 (113,9 %).

(59)    Kumulatívne. Počet uvedený pre každý rok je počet starých zamestnancov z predchádzajúceho roka (rokov) a novoprijatých zamestnancov. Celkový počet nových zamestnancov (25) sa dosiahne v roku 2027.

(60)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(61)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(62)    Najmä pre fondy politiky súdržnosti EÚ, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond (ENRAF).

(63)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odpočítaní 20 % na náklady na výber.