EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli1. 12. 2021

COM(2021) 756 final

2021/0391(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje platforma spolupráce na podporu fungovania spoločných vyšetrovacích tímov a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1726

{SWD(2021) 390 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

·Dôvody a ciele návrhu

Spoločné vyšetrovacie tímy sú tímy zriadené na konkrétne vyšetrovanie trestného činu a na obmedzený čas. Zriaďujú ich príslušné orgány dvoch alebo viacerých členských štátov a prípadne aj krajín mimo EÚ (tretích krajín), aby spoločne vykonávali cezhraničné vyšetrovanie trestných činov. Spoločný vyšetrovací tím sa môže zriadiť najmä vtedy, keď si vyšetrovanie trestných činov, ktoré vedie členský štát, vyžaduje zložité a náročné vyšetrovanie, ktoré je prepojené s inými členskými štátmi alebo tretími krajinami. Môže sa zriadiť aj vtedy, keď niekoľko členských štátov vedie vyšetrovania trestných činov, pri ktorých okolnosti prípadu vyžadujú koordinovaný, spoločný postup v dotknutých členských štátoch.

Právnym základom pre zriadenie spoločného vyšetrovacieho tímu je článok 13 Dohovoru Európskej únie (EÚ) o vzájomnej pomoci v trestných veciach 1 a rámcové rozhodnutie Rady 2002/465/SVV z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch 2 . Tretie krajiny môžu byť účastníkmi spoločných vyšetrovacích tímov, ak to právny základ umožňuje. Napríklad článok 20 Druhého dodatkového protokolu k Dohovoru Rady Európy z roku 1959 3 a článok 5 Dohody o vzájomnej právnej pomoci medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými 4 .

Už v druhej hodnotiacej správe o spoločných vyšetrovacích tímoch 5 , ktorú v roku 2018 vypracovala sieť národných expertov na spoločné vyšetrovacie tímy (ďalej len „sieť spoločných vyšetrovacích tímov“), orgán zriadený na podporu členských štátov a výmenu najlepších postupov a skúseností v oblasti spoločných vyšetrovacích tímov, sa uvádza, že práca spoločných vyšetrovacích tímov by sa mohla zlepšiť a urýchliť, ak by ju podporovala špecializovaná IT platforma. Táto IT platforma by svojim členom umožnila bezpečne spolu komunikovať a vymieňať si informácie a dôkazy. Štúdia o digitálnej trestnej justícii 6 potvrdila zistenia uvedenej správy a odporučila vytvorenie IT platformy pre spoločné vyšetrovacie tímy s cieľom zabezpečiť ich efektívnejšie a bezpečnejšie fungovanie.

1.Zabezpečiť, aby si členovia a účastníci spoločných vyšetrovacích tímov mohli ľahšie vymieňať informácie a dôkazy zhromaždené počas činností spoločného vyšetrovacieho tímu.

2.Zabezpečiť, aby členovia a účastníci spoločných vyšetrovacích tímov mohli medzi sebou pri výkone činností spoločných vyšetrovacích tímov ľahšie a bezpečnejšie komunikovať.

3.Uľahčiť spoločné každodenné riadenie spoločného vyšetrovacieho tímu vrátane plánovania a koordinácie paralelných činností, lepšej vysledovateľnosti spoločných dôkazov a koordinácie s tretími krajinami, najmä ak sú fyzické stretnutia príliš finančne alebo časovo náročné.

Na splnenie týchto cieľov a riešenie základných problémov sa navrhuje špecializovaná IT platforma zložená z centralizovaných aj decentralizovaných prvkov – platforma na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov. Táto platforma by bola prístupná všetkým aktérom zapojeným do konaní spoločných vyšetrovacích tímov, t. j. zástupcom členských štátov, ktorí plnia úlohu členov daného spoločného vyšetrovacieho tímu, zástupcom tretích krajín prizvaných k spolupráci v rámci daného spoločného vyšetrovacieho tímu a príslušným orgánom, úradom a agentúram Únie, ako sú Eurojust, Europol, Európska prokuratúra a OLAF.

Kľúčové funkcie, ktoré sú podrobne opísané ďalej, uľahčia elektronickú komunikáciu, umožnia výmenu informácií a dôkazov vrátane veľkého množstva údajov, zabezpečia vysledovateľnosť dôkazov, ako aj plánovanie a koordináciu operácií spoločných vyšetrovacích tímov.

Návrh, vývoj, technické riadenie a údržba platformy by boli zverené Agentúre Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA), ktorá je agentúrou Únie zodpovednou za rozsiahle informačné systémy v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Platforma by mala dobrovoľný charakter, takže orgány zapojené do spoločných vyšetrovacích tímov by mali úplnú voľnosť pri rozhodovaní, či chcú platformu v prípade konkrétneho spoločného vyšetrovacieho tímu využívať. Členovia a účastníci spoločných vyšetrovacích tímov by okrem toho mohli pri využívaní platformy slobodne používať aj iné nástroje. Napríklad ak sa rozhodnú odovzdať dôkazy osobne na pracovnom stretnutí alebo prostredníctvom sieťovej aplikácie na zabezpečenú výmenu informácií (SIENA), ktorú spravuje Europol.

Architektúra platformy by umožňovala vytvárať (neinteroperabilné) relácie v silách, „priestoroch spolupráce spoločných vyšetrovacích tímov“, špecifických pre každý spoločný vyšetrovací tím a otvorených len počas pôsobenia spoločného vyšetrovacieho tímu. Neexistovali by žiadne prierezové funkcie ani žiadne interakcie medzi rôznymi spoločnými vyšetrovacími tímami na platforme.

Platforma by podporovala fungovanie spoločných vyšetrovacích tímov počas ich operačnej a pooperačnej fázy. Z praktického hľadiska by sa na platforme mohol vytvoriť individuálny priestor spolupráce spoločného vyšetrovacieho tímu hneď po tom, ako všetky zakladajúce strany podpíšu dohodu o spoločnom vyšetrovacom tíme. Priestor by sa uzavrel po skončení procesu hodnotenia.

Prístup k platforme by bol možný prostredníctvom bežných počítačov (stolových počítačov, notebookov atď.), ako aj prostredníctvom mobilných zariadení. Jej rozhranie by bolo dostupné vo všetkých jazykoch EÚ.

Z technického hľadiska by sa platforma skladala z dvoch odlišných prvkov: i) centralizovaného informačného systému, ktorý by umožňoval dočasné centrálne uchovávanie údajov, a ii) komunikačného softvéru, mobilnej aplikácie, ktorá by umožňovala komunikáciu a uchovávanie miestnych komunikačných údajov.

·zabezpečená, nevysledovateľná komunikácia uložená lokálne v zariadeniach používateľov vrátane komunikačného nástroja, ktorý ponúka službu rýchlych správ, funkciu četu, audio/videokonferencie a funkciu nahrádzajúcu štandardné e-maily,

·výmena informácií a dôkazov vrátane veľkých súborov prostredníctvom systému nahrávania a sťahovania, ktorý je určený na centrálne uchovávanie údajov len na obmedzený čas potrebný na technický prenos údajov. Hneď ako si všetci adresáti údaje stiahnu, automaticky by sa z platformy vymazali,

·vysledovateľnosť dôkazov – pokročilý mechanizmus zaznamenávania, ktorý zaznamenáva, kto, čo a kedy urobil v súvislosti so všetkými dôkazmi poskytovanými prostredníctvom platformy, a podporuje potrebu zabezpečiť prípustnosť dôkazov pred súdom.

·funkcie súvisiace s každodenným riadením spoločného vyšetrovacieho tímu počas jeho operačnej a pooperačnej (hodnotiacej) fázy,

·podpora administratívnych a finančných procesov,

·rôzne technické možnosti na podporu prevádzkových a administratívnych procesov vrátane integrácie s elektronickými službami súvisiacimi so spoločnými vyšetrovacími tímami, ktoré sú už umiestnené v Eurojuste a ktoré spravuje sekretariát spoločného vyšetrovacieho tímu, t. j. financovanie spoločných vyšetrovacích tímov, hodnotenie spoločných vyšetrovacích tímov a vyhradená časť pre spoločné vyšetrovacie tímy, čo umožňuje získať príslušné informácie a dokumenty bez potreby samostatného pripojenia k platforme a službám, ktoré ponúka sekretariát spoločných vyšetrovacích tímov.

Osobitná pozornosť sa bude venovať prístupovým právam na platformu. Východiskovou zásadou platformy bude, že riadenie prístupových práv je v kompetencii správcu(-ov) priestoru pre spoločné vyšetrovacie tímy zo zúčastnených členských štátov spoločných vyšetrovacích tímov. Títo budú zodpovední za udeľovanie prístupu počas operačnej a pooperačnej fázy spoločného vyšetrovacieho tímu:

·zástupcom ostatných členských štátov, ktorí sa zúčastňujú na spoločnom vyšetrovacom tíme,

·zástupcom tretích krajín, ktorí sú rovnako členmi daného spoločného vyšetrovacieho tímu,

·zástupcom Eurojustu, Europolu, Európskej prokuratúry, úradu OLAF a iných príslušných orgánov, úradov a agentúr Únie a

·zástupcom sekretariátu spoločných vyšetrovacích tímov.

Správca (správcovia) priestoru pre spoločné vyšetrovacie tímy bude mať okrem toho možnosť obmedziť prístup k častiam informácií a dôkazov len pre tých, ktorých sa to týka, vrátane individuálnych čiastkových prístupových oprávnení. Toto obmedzenie by sa týkalo všetkých používateľov platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov, či už ide o členské štáty, tretie krajiny, príslušné orgány, úrady a agentúry Únie alebo sekretariát spoločných vyšetrovacích tímov.

Je potrebné zdôrazniť, že agentúra eu-LISA ako poskytovateľ hostingových služieb nebude mať prístup k údajom uchovávaným alebo vymieňaným prostredníctvom platformy. Nebude sa podieľať ani na správe prístupových práv, s výnimkou počiatočného procesu udelenia prístupových práv správcovi(-om) priestoru pre spoločný vyšetrovací tím na základe podpísanej dohody o spoločnom vyšetrovacom tíme. Architektúra platformy musí poskytovať dostatočné záruky, aby sa to mohlo uskutočniť.

Prístupové práva príslušných orgánov, úradov a agentúr Únie by sa mali vymedziť s ohľadom na operačnú podporu, ktorú poskytujú spoločným vyšetrovacím tímom, pričom by mali zahŕňať všetky kroky konania od okamihu podpísania dohody o spoločnom vyšetrovacom tíme až do skončenia fázy hodnotenia. V uvedenej fáze musí platforma poskytovať prístupové práva sekretariátu spoločných vyšetrovacích tímov, ktorý zohráva v tomto procese dôležitú úlohu. Sekretariát spoločných vyšetrovacích tímov by mohol mať na starosti aj administratívnu podporu platformy vrátane správy prístupových práv, pokiaľ správca(-ovia) priestoru pre spoločný vyšetrovací tím každého jednotlivého spoločného vyšetrovacieho tímu predpokladá(-jú) takúto úlohu.

Vzhľadom na rastúci význam tretích krajín pri úspešnom stíhaní závažnej organizovanej trestnej činnosti a terorizmu bude platforma k dispozícii aj pre ne, ak sú súčasťou dohody o spoločnom vyšetrovacom tíme. Konkrétne prístupové práva však budú závisieť od ich úlohy v danom spoločnom vyšetrovacom tíme a pre každý príslušný spoločný vyšetrovací tím by ich mal(-i) stanoviť správca(-covia) priestoru pre spoločný vyšetrovací tím. S cieľom zaručiť dodržiavanie základných práv vrátane ochrany údajov a v súlade s aktuálne platnými postupmi bude musieť správca(-ovia) priestoru pre spoločný vyšetrovací tím pred udelením prístupu konkrétnej tretej krajine dôkladne posúdiť aspekty ochrany údajov na základe platných pravidiel, najmä smernice (EÚ) 2016/680 8 .

·Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

·Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

·Právny základ

·Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

·Proporcionalita

Podľa zásady proporcionality stanovenej v článku 5 ods. 4 ZEÚ je potrebné zosúladiť povahu a intenzitu daného opatrenia so zisteným problémom.

Účinné riešenie všetkých problémov opísaných v tomto dokumente si vyžaduje podporu na úrovni EÚ. Riešenie problémov jednotlivo, napríklad vytvorením samostatných nástrojov na riešenie problému komunikácie, nedostatočného mechanizmu výmeny údajov atď. by bolo oveľa nákladnejšie a predstavovalo by administratívnu záťaž pre spoločné vyšetrovacie tímy. IT platforma pre celú Úniu je jediným spôsobom, ako poskytnúť spoločným vyšetrovacím tímom spoločné moderné technické riešenie, ktoré im umožní efektívnejšie vykonávať cezhraničné vyšetrovania.

·Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

·Konzultácie so zainteresovanými stranami

Hoci sa vzhľadom na osobitný charakter návrhu nekonali žiadne verejné konzultácie, Komisia uskutočnila rozsiahlu cielenú konzultačnú kampaň, aby zabezpečila, že všetky dotknuté zainteresované strany budú mať možnosť vyjadriť svoje názory. Do kampane sa zapojili:

·prokurátori, sudcovia a zástupcovia orgánov presadzovania práva z členských štátov,

·vnútroštátne orgány členských štátov,

·odborníci zo siete spoločných vyšetrovacích tímov,

·akademici a odborníci z praxe v oblasti trestného práva EÚ,

·odborníci na ochranu údajov,

·zástupcovia Eurojustu, Europolu a úradu OLAF.

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť svoj názor prostredníctvom bilaterálnych kontaktov, stretnutí expertov, online prieskumov a písomných príspevkov.

V rámci cielených konzultácií, ktoré sa uskutočnili v období od marca do júla 2021, sa zisťovali názory na prvky štúdie o digitálnej trestnej justícii týkajúce sa platformy, funkcie, ktoré má budúca platforma ponúkať, ako aj na uplatniteľný(é) režim(y) ochrany údajov.

Všetky zainteresované strany predovšetkým uvítali túto iniciatívu a vyjadrili pozitívne stanovisko k vytvoreniu platformy ako veľmi potrebnému kroku smerom k digitalizácii spolupráce spoločných vyšetrovacích tímov.

Pokiaľ ide o prierezové otázky, väčšina zainteresovaných strán sa zamerala na:

·jednoduchosť platformy, aby ju mohli používať všetci zainteresovaní odborníci – príliš ťažkopádny nástroj so zložitými pracovnými postupmi by mohol používateľom spôsobovať problémy a bol by hlavným dôvodom na jeho nepoužívanie,

·predchádzanie vplyvu na podstatné alebo zákonné požiadavky na prácu vyšetrovateľov, aby platforma neohrozila riadne fungovanie spoločného vyšetrovacieho tímu,

·bezpečnosť platformy – úroveň ochrany má zásadný význam, aby si odborníci mohli byť istí, že výsledky ich vnútroštátnych vyšetrovaní, ktoré sa poskytujú prostredníctvom platformy, nebudú zverejnené nekontrolovaným spôsobom.

Uskutočnili sa aj diskusie o subjekte zodpovednom za budúci vývoj a správu platformy. Zvažovali sa tieto scenáre:

·vytvorenie platformy Komisiou a jej sprístupnenie členským štátom, aby ju v prípade potreby implementovali v rámci svojej vlastnej infraštruktúry,

·vytvorenie platformy a jej zriadenie v Komisii,

·vytvorenie platformy a jej zriadenie v jednej z agentúr SVV, ktoré sa priamo podieľajú na podpore orgánov členských štátov v boji proti trestnej činnosti (napr. Eurojust),

·vytvorenie platformy a jej zriadenie v agentúre eu-LISA.

Všetky zainteresované strany, ktoré sa zúčastnili na konzultáciách, vrátane Eurojustu a Europolu podporili možnosť zveriť vývoj a údržbu platformy agentúre eu-LISA. Všetky uznali odborné znalosti agentúry eu-LISA v tejto oblasti, ako aj jej skúsenosti s rozsiahlymi informačnými systémami spĺňajúcimi najmodernejšie bezpečnostné normy. Táto možnosť takisto zohľadňuje skutočnosť, že spoločné vyšetrovacie tímy môžu fungovať aj bez finančnej podpory alebo prevádzkovej účasti Eurojustu alebo Europolu.

Administratívny postup na zriadenie spoločného vyšetrovacieho tímu

Východiskom pre túto diskusiu bola záverečná správa štúdie o digitálnej trestnej justícii, v ktorej sa odporúča, aby platforma na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov pokrývala aj predoperačnú fázu spoločných vyšetrovacích tímov, t. j. administratívny proces zriadenia spoločného vyšetrovacieho tímu. Takéto riešenie má mnoho výhod, medzi ktoré patrí:

·možnosť bezpečnej a efektívnej cezhraničnej výmeny dokumentov, ktorá vedie k podpísaniu dohody o spoločnom vyšetrovacom tíme,

·funkcia strojového prekladu,

·súpis postupov, ktoré sa majú dodržiavať počas procesu zriaďovania spoločného vyšetrovacieho tímu,

·podpora rôznych elektronických podpisov.

Počas konzultácií so zainteresovanými stranami sa však zistilo, že vo väčšine členských štátov sú aktéri, ktorí sa zúčastňujú na procese zriaďovania spoločného vyšetrovacieho tímu, úplne odlišní od tých, ktorí sú členmi spoločných vyšetrovacích tímov po ich zriadení. Rozhodnutie o vstupe do spoločného vyšetrovacieho tímu navyše veľmi často prijíma niekto, kto nemusí byť nevyhnutne členom samotného spoločného vyšetrovacieho tímu, napr. generálny prokurátor alebo dokonca minister spravodlivosti. Preto by si začlenenie administratívneho procesu zriaďovania spoločného vyšetrovacieho tímu do platformy vyžadovalo úplný odklon od opísaného modelu izolovaných priestorov pre spoločné vyšetrovacie tímy, ako aj samostatný pracovný postup riadenia prístupových práv. Takýmto scenárom by sa značne skomplikovala plánovaná ľahko použiteľná koncepcia platformy a vyžadovalo by sa vykonávanie pomerne nezrozumiteľných a časovo náročných administratívnych pracovných postupov.

Centrálne úložisko

Jednou z najdôležitejších funkcií platformy bude výmena informácií a dôkazov medzi členmi spoločného vyšetrovacieho tímu a ostatnými účastníkmi. Táto funkcia by sa mohla realizovať tromi rôznymi spôsobmi:

1.Jednoduchá funkcia nahrávania/sťahovania – údaje by na platformu nahrával jeden člen/účastník spoločného vyšetrovacieho tímu a boli by centrálne uložené len dovtedy, kým by ich nestiahol(-li) iný(-í) člen(-ovia)/účastník(-ci) spoločného vyšetrovacieho tímu.

2.Dočasné flexibilné uchovávanie – okrem jednoduchého nahrávania/sťahovania by sa údaje mohli na platforme voliteľne uchovávať počas určitého času, napr. jeden týždeň, jeden mesiac atď. Člen/účastník nahrávajúci údaje by definoval trvanie a prístupové práva.

3.Trvalé uchovávanie – všetky vymieňané údaje by sa uchovávali počas celého obdobia existencie spoločného vyšetrovacieho tímu – presné prístupové práva k údajom by určil člen/účastník, ktorý údaje nahráva. Táto možnosť by predstavovala „spoločný spis spoločného vyšetrovacieho tímu“.

Aj keď spoločné vyšetrovacie tímy umožňujú priamu komunikáciu, spoluprácu a koordinovaný postup, základné vnútroštátne vyšetrovania zostávajú oddelené a nezávislé. V súčasnom právnom rámci sa nepredpokladá možnosť vytvoriť spoločný spis na doplnenie vnútroštátnych vyšetrovaní. Preto takmer všetky zainteresované strany odmietli možnosť trvalého uchovávania (možnosť 3). Vytvorenie takéhoto spoločného spisu by totiž vyvolalo vážne otázky týkajúce sa trestných konaní v niektorých členských štátoch, keďže nie všetky informácie spoločného vyšetrovacieho tímu sa nevyhnutne poskytujú všetkým členom spoločného vyšetrovacieho tímu. Vyšetrovatelia z jednej krajiny často nepotrebujú prístup ku všetkým relevantným informáciám z vyšetrovania inej krajiny, ktorá sa zúčastňuje na tom istom spoločnom vyšetrovacom tíme.

Zatiaľ čo ostatné dve možnosti mali medzi odborníkmi z praxe viac-menej rovnakú podporu, preferovanou možnosťou je vybaviť platformu jednoduchou funkciou nahrávania/sťahovania (možnosť 1). Táto funkcia by zabránila používateľom platformy prezerať si údaje pred ich stiahnutím. Zabránila by aj akémukoľvek centrálnemu uchovávaniu vymieňaných údajov, t. j. údaje by sa centrálne uchovávali dovtedy, kým si ich druhá strana nestiahne, najviac však štyri týždne. Hlavným dôvodom bola obava, že akékoľvek uchovávanie údajov týkajúcich sa činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu, ktoré presahuje technickú požiadavku na ich odoslanie od jednej strany druhej strane, by viedlo k vytvoreniu prinajmenšom dočasného spoločného spisu a k možným následným otázkam. Napríklad k žiadostiam o prístup k tomuto spisu. Týmto nástrojom by sa však nemali zmeniť samostatné vyšetrovania a samostatné vnútroštátne spisy, na ktoré sa stále vzťahujú príslušné vnútroštátne pravidlá.

·Získavanie a využívanie expertízy

·Posúdenie vplyvu

·Základné práva

Neočakáva sa žiadny významný vplyv na základné práva, keďže právny základ pre výmenu informácií a dôkazov v rámci spoločného vyšetrovacieho tímu by sa nezmenil. Ako je však podrobnejšie vysvetlené ďalej, navrhované riešenie bude v súlade so základnými právami a slobodami zakotvenými najmä v Charte základných práv Európskej únie 16 vrátane práva na ochranu osobných údajov. V tejto súvislosti bude aj v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach a ďalšími záväzkami v oblasti ľudských práv podľa medzinárodného práva.

Keďže zriadenie platformy na úrovni EÚ by znamenalo spracúvanie osobných údajov, musia sa zaviesť primerané záruky ochrany údajov. Platforma by plne spĺňala pravidlá Únie o ochrane údajov týkajúce sa zákonnosti výmeny informácií a dôkazov. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 by sa vzťahovala na spracúvanie osobných údajov príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu. Uplatňovalo by sa aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie. Tieto právne záruky by museli zodpovedať zosúladeniu prístupu k ochrane údajov pre spoločné vyšetrovacie tímy so súčasnými pravidlami ochrany údajov, ako ich navrhla Komisia 20. januára 2021 17 .

Pokiaľ ide o centralizovanú zložku platformy, t. j. mechanizmus nahrávania/sťahovania, ktorý umožňuje dočasné uloženie údajov týkajúcich sa činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu až do okamihu ich stiahnutia, vplyv na ochranu údajov sa považuje za obmedzený, pretože:

·osobné údaje by si vymieňala veľmi obmedzená skupina osôb, ktoré sú súčasťou izolovaného priestoru spolupráce spoločného vyšetrovacieho tímu,

·osobné údaje by sa uchovávali centrálne len z technických dôvodov a vymazali by sa hneď potom, ako si ich stiahnu všetci adresáti,

·obdobie uchovávania by sa stanovilo na maximálne štyri týždne a uplatňovalo by sa automaticky,

·výmena osobných údajov by bola obmedzená na účel, na ktorý boli získané,

·agentúra eu-LISA by nemala prístup k údajom a plnila by úlohu sprostredkovateľa,

·pre každý subjekt, ktorý nahráva osobné údaje, by bol zaručený samostatný prevádzkovateľ, s výnimkou tretích krajín,

·pre výmeny osobných údajov, ktoré sa považujú za medzinárodné prenosy do tretích krajín, ktoré sú súčasťou daného spoločného vyšetrovacieho tímu, by bol vždy potrebný právny základ v práve Únie alebo členského štátu, ktorý sa na takéto prenosy vzťahuje,

·za osobné údaje nahrané do priestoru spolupráce spoločného vyšetrovacieho tímu tretími krajinami by zodpovedal správca priestoru pre spoločný vyšetrovací tím, ktorý by musel tieto údaje skontrolovať predtým, ako si ich budú môcť stiahnuť iní používatelia.

4.VPLYV NA ROZPOČET

V súvislosti s návrhom nariadenia, ktorým sa zriaďuje platforma, sa predpokladajú tieto náklady:

·vývoj platformy – jednorazové náklady agentúry eu-LISA,

·technická údržba a prevádzka platformy – opakujúce sa náklady agentúry eu-LISA,

·vývoj potrebných technických úprav príslušných informačných systémov umiestnených v Eurojuste, t. j. financovanie spoločných vyšetrovacích tímov, hodnotenie spoločných vyšetrovacích tímov a vyhradená časť pre spoločné vyšetrovacie tímy, s cieľom čiastočne ich integrovať do platformy – jednorazové náklady Eurojustu,

·technická údržba a prevádzka úprav informačných systémov umiestnených v Eurojuste – opakujúce sa náklady Eurojustu,

·administratívna podpora používateľov platformy v mene správcu(-ov) priestoru pre spoločný vyšetrovací tím – opakujúce sa náklady Eurojustu (sekretariátu spoločných vyšetrovacích tímov).

Pokiaľ ide o prístup členských štátov k platforme, nepredpokladajú sa žiadne technické náklady, pretože centralizovaná zložka platformy je založená na internete. Nevyžadovala by si žiadne úpravy vnútroštátnej technickej infraštruktúry. To isté platí pre komunikačný softvér, ktorý by sa jednoducho musel stiahnuť do každého zariadenia používateľov platformy pre spoločné vyšetrovacie tímy. Prístup príslušných orgánov, úradov a agentúr Únie k platforme by sa riadil rovnakými zásadami a nevznikli by im žiadne náklady.

Náklady agentúry eu-LISA a Eurojustu sú podrobne vysvetlené v priloženom legislatívnom finančnom výkaze. Celkovo by agentúra eu-LISA potrebovala na vývoj, údržbu a prevádzku platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov tieto finančné a ľudské zdroje:

·jednorazové náklady na vývoj – 8,4 milióna EUR,

·ročné náklady na údržbu a prevádzku – 1,7 milióna EUR,

·zamestnanci – 4 (ekvivalent plného pracovného času dočasného zamestnanca) od roku 2024, 4 (ekvivalent plného pracovného času dočasného zamestnanca) od roku 2025 a 2 (ekvivalent plného pracovného času zmluvného zamestnanca) od roku 2026 (spolu 10).

Náklady agentúry eu-LISA sa vzťahujú na hostingové služby v súvislosti s platformou na jej prevádzkovom mieste v Štrasburgu/Francúzsku a na záložnom mieste v Sankt Johanne/Rakúsku.

Celkovo by Eurojust (vrátane sekretariátu spoločných vyšetrovacích tímov) potreboval tieto finančné a ľudské zdroje:

·na vývoj, údržbu a prevádzku potrebných technických úprav informačných systémov Eurojustu, t. j. financovanie spoločných vyšetrovacích tímov, hodnotenie spoločných vyšetrovacích tímov a vyhradená časť pre spoločné vyšetrovacie tímy, s cieľom čiastočne ich integrovať do platformy: 0,250 milióna EUR v roku 2025 (jednorazovo) a 1 ekvivalent plného pracovného času – technický profil – od roku 2025,

·na administratívnu podporu sekretariátu spoločných vyšetrovacích tímov pre používateľov platformy v mene správcu(-ov) priestoru pre spoločný vyšetrovací tím: 2 ekvivalenty plného pracovného času od roku 2026.

Tieto náklady by sa hradili zo všeobecného rozpočtu Únie a museli by sa premietnuť do rozpočtu oboch agentúr.

5.ĎALŠIE PRVKY

·Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

·Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Kapitola I Všeobecné ustanovenia

Kapitola II: Vývoj a prevádzkové riadenie

Kapitola III: Prístup k platforme na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov

Kapitola IV: Bezpečnosť a zodpovednosť

Kapitola V: Ochrana údajov

V článku 17 sa upravuje obdobie uchovávania údajov týkajúcich sa činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu vymedzených v článku 3. Takéto údaje týkajúce sa činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu sa musia uchovávať v centralizovanom informačnom systéme tak dlho, ako je potrebné, aby všetci používatelia mohli dokončiť proces sťahovania. Obdobie uchovávania nesmie presiahnuť štyri týždne. Po uplynutí tohto obdobia uchovávania sa záznam údajov musí automaticky z centralizovaného systému vymazať.

V článku 18 sa upravuje obdobie uchovávania údajov, ktoré sa netýkajú činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu, vymedzených v článku 3. Údaje, ktoré sa netýkajú činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu, sa musia uchovávať v centralizovanom informačnom systéme až do skončenia hodnotenia. Obdobie uchovávania nesmie presiahnuť päť rokov. Po uplynutí tohto obdobia uchovávania sa záznam údajov musí automaticky z centralizovaného systému vymazať.

V článku 19 sa upravujú pojmy prevádzkovatelia a sprostredkovatelia údajov. Objasňuje sa v ňom, že každý príslušný orgán členského štátu, a prípadne Eurojust, Europol, Európska prokuratúra, OLAF alebo akýkoľvek iný príslušný orgán, úrad alebo agentúra Únie, sú pri spracúvaní osobných údajov podľa tohto nariadenia prevádzkovateľmi údajov v súlade s platnými pravidlami Únie o ochrane údajov. Agentúra eu-LISA sa musí považovať za sprostredkovateľa údajov v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725, pokiaľ ide o osobné údaje vymieňané prostredníctvom platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov a uchovávané na nej. Vždy, keď tretia krajina nahrá informácie týkajúce sa činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu alebo dôkazy na platformu na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov, tieto informácie alebo dôkazy musí predtým, ako budú k dispozícii na stiahnutie ostatným používateľom platformy, skontrolovať správca priestoru pre spoločné vyšetrovacie tímy.

V článku 20 sa obmedzujú účely spracúvania osobných údajov vložených na platformu na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov. Tieto údaje sa musia spracúvať len na účely výmeny informácií týkajúcich sa činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu a dôkazov medzi používateľmi platformy a výmeny údajov, ktoré sa netýkajú činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu, medzi používateľmi platformy spolupráce na účely riadenia spoločného vyšetrovacieho tímu. Prístup k platforme na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov musí byť obmedzený na oprávnených zamestnancov príslušných orgánov členských štátov a orgánov tretích krajín, Eurojustu, Europolu Európskej prokuratúry, úradu OLAF a iných príslušných orgánov, úradov alebo agentúr Únie. Prístup musí byť takisto obmedzený na rozsah potrebný na vykonávanie úloh v súlade s účelom uvedeným v článku 20 ods. 1 a na to, čo je nevyhnutné a primerané sledovaným cieľom.

V článku 21 sa upravuje uchovávanie logov. Uvádza sa v ňom, že agentúra eu-LISA musí zabezpečiť, aby sa prístup do centralizovaného informačného systému a všetky operácie spracovania údajov v centralizovanom informačnom systéme zaznamenávali na účely kontroly prípustnosti žiadostí, monitorovania integrity a zabezpečenia údajov a zákonnosti spracovania údajov a vlastného monitorovania.

Kapitola VI: Záverečné ustanovenia

V článku 22 sa stanovujú povinnosti agentúry eu-LISA a Komisie týkajúce sa predkladania správ a preskúmania. Štyri roky po začatí fungovania platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov a potom každé štyri roky Komisia vykoná celkové hodnotenie platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov.

V článku 23 sa uvádza, že náklady vzniknuté na zriadenie a prevádzku platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov sa musia hradiť zo všeobecného rozpočtu Únie.

V článku 24 sa stanovujú podmienky, ktoré musia byť splnené predtým, ako Komisia určí dátum uvedenia do prevádzky platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov.

V článku 25 sa upravuje komitologický postup, ktorý sa má používať na základe štandardného ustanovenia.

V článku 26 sa upravujú zmeny nariadenia (EÚ) 2018/1726 týkajúce sa nových povinností a úloh agentúry eu-LISA.

V článku 27 sa stanovuje, že toto nariadenie nadobúda účinnosť 20. dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2021/0391 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje platforma spolupráce na podporu fungovania spoločných vyšetrovacích tímov a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1726

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 82 ods. 1 písm. d),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Únia si stanovila za cieľ poskytnúť svojim občanom spoločný priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb osôb. Únia musí zároveň zabezpečiť, aby tento spoločný priestor zostal bezpečným miestom. Tento cieľ možno dosiahnuť len primeranými opatreniami na predchádzanie a boj proti trestnej činnosti vrátane organizovanej trestnej činnosti a terorizmu.

(2)To je obzvlášť náročné, ak má trestná činnosť cezhraničný rozmer na území viacerých členských štátov a/alebo tretích krajín. V takýchto situáciách musia byť členské štáty schopné spojiť svoje sily a operácie, aby umožnili účinné a efektívne cezhraničné vyšetrovania a trestné stíhania, pre ktoré je rozhodujúca výmena informácií a dôkazov. Jedným z najúspešnejších nástrojov takejto cezhraničnej spolupráce sú spoločné vyšetrovacie tímy, ktoré umožňujú priamu spoluprácu a komunikáciu medzi justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva viacerých členských štátov a prípadne tretích krajín s cieľom čo najefektívnejšie organizovať ich činnosti a vyšetrovania. Spoločné vyšetrovacie tímy zriaďujú príslušné orgány dvoch alebo viacerých členských štátov a prípadne tretích krajín na konkrétny účel a obmedzené časové obdobie, aby spoločne viedli vyšetrovanie trestných činov s cezhraničným dosahom.

(3)V aquis Únie sa stanovujú dva právne rámce na zriadenie spoločných vyšetrovacích tímov s účasťou najmenej dvoch členských štátov: rámcové rozhodnutie Rady 2002/465/SVV 19 a článok 13 Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie vypracovaného Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii 20 . Tretie krajiny môžu byť zapojené do spoločných vyšetrovacích tímov ako strany, ak na to existuje právny základ, napríklad článok 20 Druhého dodatkového protokolu k Dohovoru Rady Európy z roku 1959 21 a článok 5 Dohody o vzájomnej právnej pomoci medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými 22 .

(4)V existujúcich právnych rámcoch na úrovni Únie sa nestanovuje, ako si majú subjekty zúčastňujúce sa na spoločných vyšetrovacích tímoch vymieňať informácie a ako majú komunikovať. Tieto subjekty sa na takejto výmene a komunikácii dohodnú na základe potrieb a dostupných prostriedkov. Chýba však špecializovaný bezpečný a účinný kanál, ktorý by mohli využívať všetci účastníci a prostredníctvom ktorého by si mohli rýchlo vymieňať veľké objemy informácií a dôkazov alebo ktorý by umožňoval bezpečnú a účinnú komunikáciu. Okrem toho neexistuje systém, ktorý by podporoval každodenné riadenie spoločných vyšetrovacích tímov vrátane vysledovateľnosti dôkazov vymieňaných medzi účastníkmi.

(5)Vzhľadom na čoraz väčšie možnosti prenikania trestnej činnosti do systémov informačných technológií (IT) by súčasný stav mohol brániť účinnosti a efektívnosti cezhraničných vyšetrovaní, ako aj ohrozovať a spomaľovať takéto vyšetrovania a trestné stíhania, v dôsledku čoho by mohli byť nákladnejšie. Najmä súdnictvo a orgány presadzovania práva musia zabezpečiť, aby ich systémy boli čo najbezpečnejšie a aby sa všetci členovia spoločného vyšetrovacieho tímu dokázali ľahko spojiť a komunikovať nezávisle od svojich vnútroštátnych systémov.

(6)Rýchlosť a efektívnosť výmeny informácií medzi subjektmi, ktoré sa zúčastňujú na spoločných vyšetrovacích tímoch, by sa mohla výrazne zvýšiť vytvorením špecializovanej IT platformy na podporu ich fungovania. Preto je potrebné stanoviť pravidlá, ktorými sa na úrovni Únie vytvorí centralizovaná IT platforma („platforma na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov“), ktorá pomôže spoločným vyšetrovacím tímom spolupracovať, bezpečne komunikovať a vymieňať si informácie a dôkazy.

(7)Platforma na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov by sa mala používať len v prípade, že jeden z právnych základov Únie je okrem iného aj právnym základom pre spoločný vyšetrovací tím. Pre všetky spoločné vyšetrovacie tímy založené výlučne na medzinárodných právnych základoch by sa platforma financovaná z rozpočtu Únie a vytvorená na základe právnych predpisov Únie nemala používať. Ak je však tretia krajina súčasťou dohody o spoločnom vyšetrovacom tíme, v ktorej sa okrem medzinárodného právneho základu uvádza aj jeden z právnych základov Únie, jej príslušné orgány by sa mali považovať za členov spoločného vyšetrovacieho tímu.

(8)Používanie platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov by malo byť dobrovoľné. Vzhľadom na jej pridanú hodnotu pre cezhraničné vyšetrovania sa však jej používanie dôrazne odporúča. Používanie, resp. nepoužívanie platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov by nemalo mať vplyv ani dosah na zákonnosť iných foriem komunikácie alebo výmeny informácií a nemal by sa ním meniť ani spôsob, akým sú spoločné vyšetrovacie tímy zriaďované, organizované alebo akým spôsobom fungujú. Zriadenie platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov by nemalo mať vplyv na základné právne základy spoločných vyšetrovacích tímov ani na uplatniteľné vnútroštátne procesné právne predpisy týkajúce sa zhromažďovania a používania získaných dôkazov. Platforma by mala poskytovať len bezpečný IT nástroj na zlepšenie spolupráce a účinnosti spoločných vyšetrovacích tímov.

(9)Platforma na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov by mala pokrývať operačné a pooperačné fázy spoločného vyšetrovacieho tímu, a to od okamihu, keď jeho členovia podpíšu príslušnú dohodu o spoločnom vyšetrovacom tíme, až do ukončenia hodnotenia spoločného vyšetrovacieho tímu. Vzhľadom na skutočnosť, že aktéri, ktorí sa zúčastňujú na procese zriaďovania spoločného vyšetrovacieho tímu, sa líšia od aktérov, ktorí sú členmi spoločného vyšetrovacieho tímu po jeho zriadení, by proces zriaďovania spoločného vyšetrovacieho tímu, najmä rokovania o obsahu a podpis dohody o spoločnom vyšetrovacom tíme, nemal byť riadený platformou na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov. V nadväznosti na potrebu elektronického nástroja na podporu procesu vytvárania spoločného vyšetrovacieho tímu by však Komisia mala zvážiť pokrytie tohto procesu digitálnym systémom výmeny elektronických dôkazov (eEDES).

(10)Členovia každého spoločného vyšetrovacieho tímu, ktorý využíva platformu na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov, by sa mali nabádať k vykonaniu hodnotenia spoločného vyšetrovacieho tímu, a to buď počas operačnej fázy spoločného vyšetrovacieho tímu, alebo po jeho ukončení, s využitím nástrojov, ktoré poskytuje platforma na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov.

(11)Dohoda o spoločnom vyšetrovacom tíme by mala byť predpokladom používania platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov. Obsah všetkých budúcich dohôd o spoločnom vyšetrovacom tíme by sa mal upraviť tak, aby zohľadňoval príslušné ustanovenia tohto nariadenia.

(12)Z prevádzkového hľadiska by sa platforma na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov mala skladať z izolovaných priestorov spolupráce spoločných vyšetrovacích tímov vytvorených pre každý jednotlivý spoločný vyšetrovací tím, ktorý je na platforme umiestnený.

(13)Z technického hľadiska by mala byť platforma na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov prístupná prostredníctvom zabezpečeného pripojenia cez internet a mala by sa skladať z centralizovaného informačného systému prístupného prostredníctvom webového portálu, komunikačného softvéru pre mobilné a stolové zariadenia a prepojenia medzi centralizovaným informačným systémom a príslušnými nástrojmi IT, ktoré podporujú fungovanie spoločných vyšetrovacích tímov a ktoré spravuje sekretariát spoločných vyšetrovacích tímov.

(14)Účelom platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov by malo byť uľahčenie každodennej koordinácie a riadenia spoločného vyšetrovacieho tímu, zabezpečenie výmeny a dočasného uchovávania informácií týkajúcich sa činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu a dôkazov, zaistenie bezpečnej komunikácie, zabezpečenie vysledovateľnosti dôkazov a podpora procesu hodnotenia spoločného vyšetrovacieho tímu. Všetky subjekty, ktoré sa zúčastňujú na spoločných vyšetrovacích tímoch, by sa mali nabádať, aby využívali všetky funkcie platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov a aby čo najviac nahradili v súčasnosti používané komunikačné kanály a kanály na výmenu údajov.

(15)Platforma na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov dopĺňa existujúce nástroje umožňujúce bezpečnú výmenu údajov medzi justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva, ako je sieťová aplikácia na zabezpečenú výmenu informácií (SIENA).

(16)Funkcie platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov súvisiace s komunikáciou by mal zabezpečovať softvér umožňujúci nevysledovateľnú komunikáciu uchovávanú lokálne v zariadeniach používateľov.

(17)Samotná funkcia umožňujúca výmenu informácií týkajúcich sa činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu a dôkazov vrátane rozsiahlych súborov by mala byť zabezpečená prostredníctvom mechanizmu nahrávania/sťahovania navrhnutého tak, aby sa údaje centrálne uchovávali len na obmedzený čas potrebný na technický prenos údajov. Hneď ako si všetci adresáti údaje stiahnu, mali by sa automaticky z platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov vymazať.

(18)Vzhľadom na skúsenosti s riadením rozsiahlych systémov v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí by mala byť Agentúra Európskej únie pre prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA) zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726 23 poverená úlohou navrhnúť, vyvinúť a prevádzkovať platformu na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov s využitím existujúcich funkcií aplikácie SIENA a ďalších funkcií Europolu s cieľom zabezpečiť komplementárnosť a interoperabilitu. Jej mandát by sa preto mal zmeniť tak, aby odrážal tieto nové úlohy, a mali by sa jej poskytnúť primerané finančné a ľudské zdroje na plnenie povinností podľa tohto nariadenia. V tejto súvislosti by sa mali stanoviť pravidlá týkajúce sa povinností agentúry eu-LISA ako agentúry poverenej vývojom, technickou prevádzkou a údržbou platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov.

(19)Agentúra eu-LISA by mala pri navrhovaní platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov zabezpečiť technickú interoperabilitu so systémom SIENA.

(20)Od zriadenia siete národných expertov na spoločné vyšetrovacie tímy (ďalej len „sieť spoločných vyšetrovacích tímov“) v súlade s dokumentom Rady 11037/05 24 sekretariát spoločných vyšetrovacích tímov podporuje prácu siete spoločných vyšetrovacích tímov organizovaním výročných stretnutí, školení, zhromažďovaním a analyzovaním hodnotiacich správ spoločných vyšetrovacích tímov a riadením programu financovania spoločných vyšetrovacích tímov Eurojustu. Od roku 2011 je sekretariát spoločných vyšetrovacích tímov umiestnený v Eurojuste ako samostatná jednotka. Aby mohol sekretariát spoločných vyšetrovacích tímov podporovať používateľov pri praktickom využívaní platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov, ako aj poskytovať technickú a administratívnu podporu správcom priestoru pre spoločné vyšetrovacie tímy, mal by mať Eurojust k dispozícii vhodných zamestnancov pridelených sekretariátu spoločných vyšetrovacích tímov.

(21)Vzhľadom na to, že v súčasnosti existujú IT nástroje na podporu činnosti spoločných vyšetrovacích tímov, ktoré sú umiestnené v Eurojuste a riadi ich sekretariát spoločných vyšetrovacích tímov, je potrebné prepojiť platformu na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov s týmito IT nástrojmi, aby sa uľahčilo riadenie spoločných vyšetrovacích tímov. Na tento účel by mal Eurojust zabezpečiť potrebné technické prispôsobenie svojich systémov, aby sa takéto prepojenie vytvorilo. Eurojustu by sa mali poskytnúť primerané finančné a ľudské zdroje, aby si mohol plniť svoje povinnosti v tejto oblasti.

(22)S cieľom zabezpečiť jasné rozdelenie práv a úloh by sa mali stanoviť pravidlá týkajúce sa zodpovednosti členských štátov, Eurojustu, Europolu, Európskej prokuratúry, Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a iných príslušných orgánov, úradov a agentúr Únie vrátane podmienok, za ktorých môžu využívať platformu na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov na prevádzkové účely.

(23)V tomto nariadení sa stanovujú podrobnosti o mandáte, zložení a organizačných aspektoch rady pre riadenie programu, ktorú by mala zriadiť správna rada agentúry eu-LISA. Rada pre riadenie programu by mala zabezpečiť primerané riadenie fázy návrhu a vývoja platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov. Je takisto potrebné stanoviť podrobnosti o mandáte, zložení a organizačných aspektoch poradnej skupiny, ktorú má zriadiť agentúra eu-LISA s cieľom získať odborné znalosti týkajúce sa platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov, najmä v súvislosti s prípravou jej ročného pracovného programu a výročnej správy o činnosti.

(24)Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá prístupu k platforme na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov a potrebné záruky. Správou prístupových práv k jednotlivým priestorom spolupráce spoločných vyšetrovacích tímov by mal byť poverený správca alebo správcovia priestoru pre spoločné vyšetrovacie tímy. Mali by byť zodpovední za udeľovanie prístupu používateľom platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov počas operačnej a pooperačnej fázy spoločného vyšetrovacieho tímu. Správcovia priestoru pre spoločný vyšetrovací tím by mali mať možnosť preniesť svoju úlohu na sekretariát spoločných vyšetrovacích tímov.

(25)Vzhľadom na citlivosť údajov týkajúcich sa činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu vymieňaných medzi používateľmi platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov by platforma na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov mala zaručovať vysokú úroveň bezpečnosti. Agentúra eu-LISA by mala prijať všetky potrebné technické a organizačné opatrenia na zaistenie bezpečnosti výmeny údajov použitím silných algoritmov šifrovania medzi koncovými zariadeniami na šifrovanie údajov pri prenose alebo pri uchovávaní.

(26)Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá zodpovednosti členských štátov, agentúry eu-LISA, Eurojustu, Europolu, Európskej prokuratúry, úradu OLAF a iných príslušných orgánov, úradov a agentúr Únie za majetkovú alebo nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla v dôsledku akéhokoľvek konania, ktoré nie je v súlade s týmto nariadením. Pokiaľ ide o tretie krajiny, ustanovenia o zodpovednosti za majetkovú alebo nemajetkovú ujmu by mali byť obsiahnuté v príslušných dohodách o spoločnom vyšetrovacom tíme.

(27)Toto nariadenie okrem toho obsahuje osobitné ustanovenia o ochrane údajov, ktoré sa vzťahuje na údaje týkajúce sa činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu aj na údaje, ktoré sa netýkajú činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu, a ktoré sú potrebné na doplnenie existujúcich opatrení na ochranu údajov a na zabezpečenie primeranej celkovej úrovne ochrany údajov, bezpečnosti údajov a ochrany základných práv dotknutých osôb.

(28)Na spracúvanie osobných údajov príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu sa uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 25 . Pokiaľ ide o spracúvanie inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, v kontexte tohto nariadenia by sa malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 26 .

(29)Správcovia priestoru pre spoločný vyšetrovací tím by mali mať v prípade potreby možnosť poskytnúť prístup do priestoru spolupráce spoločných vyšetrovacích tímov tretím krajinám, ktoré sú zmluvnými stranami dohody o spoločnom vyšetrovacom tíme. Každý prenos osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám v kontexte dohody o spoločnom vyšetrovacom tíme podlieha dodržiavaniu ustanovení uvedených v kapitole V smernice (EÚ) 2016/680. Výmena údajov týkajúcich sa činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu s tretími krajinami by sa mala obmedziť na údaje potrebné na splnenie cieľov dohody o spoločnom vyšetrovacom tíme.

(30)Vždy, keď tretia krajina nahrá informácie týkajúce sa činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu alebo dôkazy do priestoru spolupráce spoločného vyšetrovacieho tímu, správca priestoru pre spoločný vyšetrovací tím by mal predtým, ako budú k dispozícii na stiahnutie ostatným používateľom platformy, overiť, či sa tieto informácie alebo dôkazy poskytujú na splnenie cieľov dohody o spoločnom vyšetrovacom tíme.

(31)Ak má spoločný vyšetrovací tím viacero správcov priestoru pre spoločný vyšetrovací tím, títo správcovia priestoru pre spoločný vyšetrovací tím by sa mali hneď po vytvorení priestoru spolupráce spoločného vyšetrovacieho tímu zahŕňajúceho tretie krajiny medzi sebou dohodnúť, ktorý z nich bude prevádzkovateľom údajov nahrávaných týmito tretími krajinami.

(32)Agentúra eu-LISA by mala zabezpečiť, aby sa prístup do centralizovaného informačného systému a všetky operácie spracovania údajov v centralizovanom informačnom systéme zaznamenávali na účely monitorovania integrity a bezpečnosti údajov, zákonnosti spracovania údajov, ako aj na účely vlastného monitorovania.

(33)Týmto nariadením sa agentúre eu-LISA ukladajú povinnosti podávať správy o vývoji a fungovaní platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov vzhľadom na ciele týkajúce sa plánovania, technických výstupov, nákladovej efektívnosti, bezpečnosti a kvality služieb. Okrem toho by Komisia mala vykonať celkové hodnotenie platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov štyri roky po jej uvedení do prevádzky a potom každé štyri roky.

(34)Každý členský štát, ako aj Eurojust, Europol, Európska prokuratúra, OLAF a všetky ostatné príslušné orgány, úrady a agentúry Únie by mali znášať svoje vlastné náklady vyplývajúce z využívania platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov.

(35)S cieľom vytvoriť podmienky pre technický rozvoj a implementáciu platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 27 .

(36)Komisia by mala určiť dátum uvedenia do prevádzky platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov po prijatí príslušných vykonávacích aktov potrebných na technický vývoj platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov a po tom, ako agentúra eu-LISA v spolupráci s členskými štátmi vykoná komplexné testovanie platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov.

(37)Keďže cieľ tohto nariadenia, a to umožniť účinnú a efektívnu spoluprácu, komunikáciu a výmenu informácií a dôkazov medzi členmi spoločného vyšetrovacieho tímu, Eurojustom, Europolom, úradom OLAF a inými príslušnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie stanovením spoločných pravidiel, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(38)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(39)V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal stanovisko dňa XXXX,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa:

a)zriaďuje IT platforma („platforma na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov“), ktorá sa má používať na dobrovoľnom základe s cieľom uľahčiť spoluprácu príslušných orgánov zúčastňujúcich sa na spoločných vyšetrovacích tímoch zriadených na základe článku 13 Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie vypracovaného Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii alebo na základe rámcového rozhodnutia 2002/465/SVV;

b)stanovujú pravidlá rozdelenia zodpovednosti medzi používateľmi platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov a agentúrou zodpovednou za vývoj a údržbu platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov;

c)stanovujú podmienky, za ktorých môže byť používateľom platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov udelený prístup k platforme na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov;

d)stanovujú osobitné ustanovenia o ochrane údajov potrebné na doplnenie existujúcich opatrení na ochranu údajov a na zabezpečenie primeranej celkovej úrovne ochrany údajov, bezpečnosti údajov a ochrany základných práv dotknutých osôb.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.Toto nariadenie sa vzťahuje na spracúvanie informácií vrátane osobných údajov v rámci spoločného vyšetrovacieho tímu. To zahŕňa výmenu a uchovávanie informácií týkajúcich sa činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu a dôkazov, ako aj informácií, ktoré sa netýkajú činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu. Toto nariadenie sa vzťahuje na operačnú a pooperačnú fázu spoločného vyšetrovacieho tímu od okamihu, keď jeho členovia podpíšu príslušnú dohodu o spoločnom vyšetrovacom tíme.

2.Týmto nariadením sa nemenia ani inak neovplyvňujú existujúce právne ustanovenia o zriaďovaní, činnosti alebo hodnotení spoločných vyšetrovacích tímov.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„centralizovaný informačný systém“ je centrálny informačný systém, v ktorom sa uchovávajú a spracúvajú údaje týkajúce sa spoločných vyšetrovacích tímov;

2.„komunikačný softvér“ je softvér, ktorý uľahčuje vzdialený prístup k systémom a výmenu súborov a správ v textovej, zvukovej alebo obrazovej forme medzi používateľmi platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov;

3.„príslušné orgány“ sú orgány príslušné na zriadenie spoločného vyšetrovacieho tímu, ako sa uvádza v článku 1 rámcového rozhodnutia 2002/465/SVV a v článku 13 Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie vypracovaného Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii, Európska prokuratúra, ak koná na základe svojich právomocí stanovených v článkoch 22, 23 a 25 nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939, ako aj príslušné orgány tretej krajiny, ak sú zmluvnou stranou dohody o spoločnom vyšetrovacom tíme na základe ďalšieho právneho základu;

4.„členovia spoločného vyšetrovacieho tímu“ sú zástupcovia príslušných orgánov uvedených v bode 3 tohto článku;

5.„používatelia platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov“ sú členovia spoločných vyšetrovacích tímov, Eurojust, Europol, OLAF a iné príslušné orgány, úrady a agentúry Únie;

6.„priestor spolupráce spoločného vyšetrovacieho tímu“ je individuálny izolovaný priestor pre každý spoločný vyšetrovací tím umiestnený na platforme na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov;

7.„správca priestoru pre spoločný vyšetrovací tím“ je zástupca príslušných orgánov členského štátu, ktorý má na starosti priestor spolupráce spoločného vyšetrovacieho tímu;

8.„údaje týkajúce sa činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu“ sú informácie a dôkazy spracúvané platformou na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov počas operačnej fázy spoločného vyšetrovacieho tímu na podporu cezhraničných vyšetrovaní a trestných stíhaní;

9.„údaje, ktoré sa netýkajú činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu“ sú administratívne údaje spracúvané platformou na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov, najmä na uľahčenie riadenia spoločného vyšetrovacieho tímu a každodennej spolupráce medzi používateľmi platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov.

Článok 4

Technická architektúra platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov

Platforma na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov sa skladá z týchto prvkov:

a)centralizovaný informačný systém, ktorý umožňuje dočasné centrálne uchovávanie údajov;

b)komunikačný softvér, ktorý umožňuje lokálne uchovávanie komunikačných údajov;

c)prepojenie medzi centralizovaným informačným systémom a príslušnými IT nástrojmi, ktoré podporujú fungovanie spoločných vyšetrovacích tímov a ktoré riadi sekretariát spoločných vyšetrovacích tímov.

Článok 5

Účel platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov

1.Účelom platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov je uľahčiť:

a)každodennú koordináciu a riadenie spoločného vyšetrovacieho tímu prostredníctvom súboru funkcií na podporu administratívnych a finančných procesov v rámci spoločného vyšetrovacieho tímu;

b)výmenu a dočasné uchovávanie informácií týkajúcich sa činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu a dôkazov vrátane veľkých súborov prostredníctvom funkcie nahrávania a sťahovania;

c)bezpečnú komunikáciu prostredníctvom funkcie zahŕňajúcej službu rýchlych správ, čety, audio a videokonferencie;

d)vysledovateľnosť dôkazov prostredníctvom mechanizmu zaznamenávania, ktorý umožňuje sledovať všetky dôkazy vymieňané prostredníctvom platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov;

e)hodnotenie spoločného vyšetrovacieho tímu prostredníctvom špecializovaného procesu hodnotenia založeného na spolupráci.

2.Centralizovaný informačný systém je umiestnený v technických priestoroch agentúry eu-LISA.

KAPITOLA II

Vývoj a prevádzkové riadenie

Článok 6

Prijímanie vykonávacích aktov Komisiou

Komisia čo najskôr prijme vykonávacie akty potrebné na technický vývoj platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov, a to najmä akty týkajúce sa:

a)zoznamu funkcií potrebných na každodennú koordináciu a riadenie spoločného vyšetrovacieho tímu;

b)zoznamu funkcií potrebných na zabezpečenú komunikáciu;

c)obchodných špecifikácií prepojenia uvedeného v článku 4 písm. c);

d)zabezpečenia v súlade s článkom 15;

e)technických logov v súlade s článkom 21;

f)technických štatistík v súlade s článkom 22;

g)požiadaviek na výkonnosť a dostupnosť platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov.

Vykonávacie akty uvedené v prvom pododseku tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25.

Článok 7

Povinnosti agentúry eu-LISA

1.Návrh fyzickej architektúry platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov vrátane jej technických špecifikácií a vývoja vypracuje Agentúra Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA). Daný návrh schváli jej správna rada pod podmienkou kladného stanoviska Komisie.

2.Agentúra eu-LISA zodpovedá za vývoj platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov v súlade so zásadou špecificky navrhnutej a štandardnej ochrany údajov. Vývoj spočíva vo vypracovaní a v implementácii technických špecifikácií, testovania a celkovej koordinácie projektu.

3.Agentúra eu-LISA sprístupní komunikačný softvér používateľom platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov.

4.Agentúra eu-LISA vyvinie a zavedie platformu na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov čo najskôr po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a po prijatí vykonávacích aktov Komisiou podľa článku 6.

5.Agentúra eu-LISA zabezpečí, aby sa platforma na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov prevádzkovala v súlade s týmto nariadením, s vykonávacím aktom uvedeným v článku 6, ako aj v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725.

6.Agentúra eu-LISA zodpovedá za prevádzkové riadenie platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov. Prevádzkové riadenie platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov zahŕňa všetky úlohy potrebné na udržanie funkčnosti platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov v súlade s týmto nariadením, a najmä údržbu a technický vývoj potrebné na zabezpečenie uspokojivého fungovania platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov v súlade s technickými špecifikáciami.

7.Agentúra eu-LISA zabezpečí poskytovanie odbornej prípravy o praktickom používaní platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov.

8.Agentúra eu-LISA nemá prístup do priestorov spolupráce spoločných vyšetrovacích tímov.

9.Bez toho, aby bol dotknutý článok 17 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie ustanoveného nariadením Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 28 , agentúra eu-LISA uplatňuje na všetkých svojich zamestnancov, ktorí musia pracovať s údajmi zaznamenanými v centralizovanom informačnom systéme, primerané pravidlá týkajúce sa zachovávania služobného tajomstva alebo iných rovnocenných povinností zachovávania dôvernosti. Uvedená povinnosť sa uplatňuje aj po odchode týchto zamestnancov z funkcie alebo zo zamestnania, alebo po skončení ich činností.

Článok 8

Zodpovednosť členských štátov

Každý členský štát prijme technické opatrenia potrebné na prístup svojich príslušných orgánov do platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov v súlade s týmto nariadením.

Článok 9

Zodpovednosť príslušných orgánov, úradov a agentúr Únie

1.Eurojust, Europol, Európska prokuratúra, OLAF a iné príslušné orgány, úrady a agentúry Únie prijmú potrebné technické opatrenia, ktoré im umožnia prístup do platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov.

2.Eurojust je zodpovedný za nevyhnutné technické prispôsobenie svojich systémov, ktoré je potrebné na vytvorenie prepojenia uvedeného v článku 4 písm. c).

Článok 10

Rada pre riadenie programu

1.Pred fázou návrhu a vývoja platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov zriadi správna rada agentúry eu-LISA radu pre riadenie programu.

2.Rada pre riadenie programu sa skladá z týchto desiatich členov:

a)osem členov vymenovaných správnou radou;

b)predseda poradnej skupiny uvedenej v článku 11;

c)jeden člen vymenovaný Komisiou.

3.Správna rada agentúry eu-LISA zabezpečí, aby členovia, ktorých vymenuje do rady pre riadenie programu, mali potrebné skúsenosti a odborné znalosti v oblasti vývoja a riadenia informačných systémov na podporu justičných orgánov.

4.Agentúra eu-LISA sa zúčastňuje na činnosti rady pre riadenie programu. Na tento účel sa zástupcovia agentúry eu-LISA zúčastňujú na zasadnutiach rady pre riadenie programu, aby podávali správy o návrhu a vývoji platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov a akýchkoľvek ďalších súvisiacich prácach a činnostiach.

5.Rada pre riadenie programu zasadá minimálne raz za tri mesiace a v prípade potreby častejšie. Zabezpečuje primerané riadenie fázy návrhu a vývoja platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov. Rada pre riadenie programu pravidelne a ak je to možné, každý mesiac, predloží správnej rade agentúry eu-LISA písomné správy o pokroku dosiahnutom v projekte. Rada pre riadenie programu nemá rozhodovaciu právomoc ani mandát zastupovať členov správnej rady agentúry eu-LISA.

6.Rada pre riadenie programu si vypracuje rokovací poriadok, ktorý zahŕňa najmä pravidlá o predsedníctve, miestach konania zasadnutí, príprave zasadnutí, prijímaní expertov na zasadnutia a komunikačných plánoch, ktorými sa zabezpečí plné informovanie nezúčastnených členov správnej rady agentúry eu-LISA.

7.Predsedníctvo rady pre riadenie programu vykonáva členský štát.

8.Sekretariát rady pre riadenie programu zabezpečuje agentúra eu-LISA.

Článok 11

Poradná skupina

1.Agentúra eu-LISA zriadi poradnú skupinu s cieľom získať odborné znalosti týkajúce sa platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov, a to najmä pri príprave svojho ročného pracovného programu a výročnej správy o činnosti.

2.Počas fázy návrhu a vývoja platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov sa poradná skupina skladá zo zástupcov členských štátov, Komisie a sekretariátu spoločných vyšetrovacích tímov. Predsedá jej agentúra eu-LISA. Jej úlohou je:

a)pravidelne zasadať, podľa možnosti aspoň raz mesačne, až do uvedenia do prevádzky platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov;

b)po každom zasadnutí podať správu rade pre riadenie programu;

c)poskytovať technické odborné znalosti na podporu úloh rady pre riadenie programu.

KAPITOLA III

Prístup k platforme na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov

Článok 12

Prístup príslušných orgánov členských štátov do priestorov spolupráce spoločných vyšetrovacích tímov

1.Po podpise dohody o spoločnom vyšetrovacom tíme sa v rámci platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov vytvorí pre každý spoločný vyšetrovací tím priestor spolupráce spoločného vyšetrovacieho tímu.

2.Priestor spolupráce spoločného vyšetrovacieho tímu otvorí správca alebo správcovia priestoru pre spoločný vyšetrovací tím s technickou podporou agentúry eu-LISA.

3.Správca alebo správcovia priestoru pre spoločný vyšetrovací tím stanovia prístupové práva používateľov platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov do priestoru spolupráce spoločného vyšetrovacieho tímu na základe dohody o spoločnom vyšetrovacom tíme.

Článok 13

Prístup príslušných orgánov, úradov a agentúr Únie do priestorov spolupráce spoločného vyšetrovacieho tímu

1.Správca alebo správcovia priestoru pre spoločný vyšetrovací tím môžu rozhodnúť o udelení prístupu Eurojustu vrátane sekretariátu spoločných vyšetrovacích tímov do priestoru spolupráce spoločného vyšetrovacieho tímu na účely plnenia jeho úloh stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 29 . Správca alebo správcovia priestoru pre spoločný vyšetrovací tím môžu najmä rozhodnúť o udelení prístupu sekretariátu spoločných vyšetrovacích tímov do priestoru spolupráce spoločného vyšetrovacieho tímu na účely technickej a administratívnej podpory vrátane správy prístupových práv.

2.Správca alebo správcovia priestoru pre spoločný vyšetrovací tím môžu rozhodnúť o udelení prístupu Europolu do priestoru spolupráce spoločného vyšetrovacieho tímu na účely plnenia jeho úloh stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 30 .

3.Správca alebo správcovia priestoru pre spoločný vyšetrovací tím môžu rozhodnúť o udelení prístupu úradu OLAF do priestoru spolupráce spoločného vyšetrovacieho tímu na účely plnenia jeho úloh stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 31 .

4.Správca alebo správcovia priestoru pre spoločný vyšetrovací tím môžu rozhodnúť o udelení prístupu Európskej prokuratúre do priestoru spolupráce spoločného vyšetrovacieho tímu na účely plnenia jej úloh stanovených v nariadení Rady (EÚ) 2017/1939.

5.Správca alebo správcovia priestoru pre spoločný vyšetrovací tím môžu rozhodnúť o udelení prístupu do priestoru spolupráce spoločného vyšetrovacieho tímu iným príslušným orgánom, úradom a agentúram Únie na účely plnenia úloh stanovených v ich základných aktoch.

Článok 14

Prístup príslušných orgánov tretích krajín do priestorov spolupráce spoločných vyšetrovacích tímov

1.Na účely uvedené v článku 5 môže správca alebo správcovia priestoru pre spoločný vyšetrovací tím rozhodnúť o udelení prístupu do priestoru spolupráce spoločného vyšetrovacieho tímu príslušným orgánom tretích krajín, ktoré podpísali konkrétnu dohodu o spoločnom vyšetrovacom tíme.

2.Správca alebo správcovia priestoru pre spoločný vyšetrovací tím zabezpečia, aby sa výmena údajov týkajúcich sa činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu s príslušnými orgánmi tretích krajín, ktorým bol udelený prístup do priestoru spolupráce spoločného vyšetrovacieho tímu, obmedzila na údaje potrebné na účely dohody o spoločnom vyšetrovacom tíme a spĺňala podmienky v nej stanovené.

3.Členské štáty zabezpečia, aby sa ich prenosy osobných údajov do tretích krajín, ktorým bol udelený prístup do priestoru spolupráce spoločných vyšetrovacích tímov, uskutočňovali len vtedy, ak sú splnené podmienky stanovené v kapitole V smernice (EÚ) 2016/680.

KAPITOLA IV

Bezpečnosť a zodpovednosť

Článok 15

Bezpečnosť

1.Agentúra eu-LISA prijme potrebné technické a organizačné opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne kybernetickej bezpečnosti platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov a informačnej bezpečnosti údajov v rámci platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov, najmä s cieľom zabezpečiť dôvernosť a integritu údajov týkajúcich sa činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu a údajov, ktoré sa netýkajú činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu, uchovávaných v centralizovanom informačnom systéme.

2.Agentúra eu-LISA zabráni neoprávnenému prístupu do platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov a zabezpečí, aby osoby oprávnené na prístup do platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov mali prístup len k údajom, na ktoré sa vzťahuje ich oprávnenie na prístup.

3.Na účely odsekov 1 a 2 agentúra eu-LISA prijme bezpečnostný plán, plán kontinuity činnosti a plán obnovy po havárii s cieľom zabezpečiť, aby sa centralizovaný informačný systém mohol v prípade prerušenia obnoviť.

4.Agentúra eu-LISA monitoruje účinnosť bezpečnostných opatrení uvedených v tomto článku a prijíma potrebné organizačné opatrenia týkajúce sa vlastného monitorovania a dohľadu s cieľom zabezpečiť súlad s týmto nariadením.

Článok 16

Zodpovednosť

1.Ak členský štát, Eurojust, Europol, Európska prokuratúra, OLAF alebo akýkoľvek iný príslušný orgán, úrad alebo agentúra Únie v dôsledku nesplnenia svojich povinností podľa tohto nariadenia spôsobí škodu na platforme na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov, daný členský štát, Eurojust, Europol, Európska prokuratúra, OLAF alebo iný príslušný orgán, úrad alebo agentúra Únie zodpovedá za takúto škodu, pokiaľ agentúra eu-LISA neprijme primerané opatrenia na zabránenie vzniku škody alebo na minimalizáciu jej vplyvu.

2.Nároky voči členskému štátu na náhradu škody uvedenej v odseku 1 sa riadia právom žalovaného členského štátu. Nároky voči Eurojustu, Europolu, Európskej prokuratúre, úradu OLAF alebo akémukoľvek inému príslušnému orgánu, úradu alebo agentúre Únie na náhradu škody uvedenej v odseku 1 sa riadia ich príslušnými zakladajúcimi aktmi.

KAPITOLA V

Ochrana údajov

Článok 17

Obdobie uchovávania údajov týkajúcich sa činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu

1.Údaje týkajúce sa činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu z každého priestoru spolupráce spoločného vyšetrovacieho tímu sa uchovávajú v centralizovanom informačnom systéme tak dlho, ako je pre všetkých príslušných používateľov platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov potrebné na dokončenie procesu ich sťahovania. Obdobie uchovávania nesmie presiahnuť štyri týždne.

2.Po uplynutí obdobia uchovávania uvedeného v odseku 1 sa údaje z centralizovaného systému automaticky vymažú.

Článok 18

Obdobie uchovávania údajov, ktoré sa netýkajú činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu

1.Ak sa plánuje hodnotenie spoločného vyšetrovacieho tímu, uchovávajú sa údaje, ktoré sa netýkajú činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu, z každého priestoru spolupráce spoločného vyšetrovacieho tímu v centralizovanom informačnom systéme až do skončenia hodnotenia spoločného vyšetrovacieho tímu. Obdobie uchovávania nesmie presiahnuť päť rokov.

2.Po uplynutí obdobia uchovávania uvedeného v odseku 1 sa údaje z centralizovaného systému automaticky vymažú.

Článok 19

Prevádzkovateľ údajov a sprostredkovateľ údajov

1.Každý príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, a prípadne Eurojust, Europol, Európska prokuratúra, OLAF alebo akýkoľvek iný príslušný orgán, úrad alebo agentúra Únie sa pri spracúvaní osobných údajov podľa tohto nariadenia považujú za prevádzkovateľov údajov v súlade s platnými pravidlami Únie o ochrane údajov.

2.Pokiaľ ide o údaje nahrávané do platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov príslušnými orgánmi tretích krajín, jeden zo správcov priestoru pre spoločný vyšetrovací tím sa považuje za prevádzkovateľa údajov, pokiaľ ide o osobné údaje vymieňané prostredníctvom platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov a uchovávané na nej.

3.Agentúra eu-LISA sa považuje za sprostredkovateľa údajov v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725, pokiaľ ide o osobné údaje vymieňané prostredníctvom platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov a uchovávané na nej.

4.Používatelia platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov sú spoločne zodpovední za správu údajov, ktoré sa netýkajú činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu, na platforme na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov.

Článok 20

Účel spracúvania osobných údajov

1.Údaje zadané do platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov sa spracúvajú len na účely:

a)výmeny informácií týkajúcich sa činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu a dôkazov medzi používateľmi platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov;

b)výmeny údajov, ktoré sa netýkajú sa činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu, medzi používateľmi platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov na účely riadenia spoločného vyšetrovacieho tímu.

2.Prístup k platforme na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov je obmedzený na riadne oprávnených zamestnancov príslušných orgánov členských štátov a tretích krajín, Eurojustu, Europolu, Európskej prokuratúry, úradu OLAF a iných príslušných orgánov, úradov alebo agentúr Únie v rozsahu potrebnom na plnenie ich úloh v súlade s účelmi uvedenými v odseku 1 a v rozsahu nevyhnutnom a primeranom sledovaným cieľom.

Článok 21

Technické logy

1.Agentúra eu-LISA zabezpečí, aby sa uchovávali logy všetkých prístupov do centralizovaného informačného systému a všetkých operácií spracovania údajov v centralizovanom informačnom systéme v súlade s odsekom 2.

2.V logoch sa uvádzajú tieto údaje:

a)dátum, časové pásmo a presný čas prístupu do centralizovaného informačného systému;

b)identifikačný znak používateľa platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov, ktorý vykonal prístup do centralizovaného informačného systému;

c)dátum, časové pásmo a čas prístupu operácie, ktorú vykonal používateľ platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov;

d)operácia vykonaná používateľom platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov.

3.Logy musia byť proti neoprávnenému prístupu chránené vhodnými technickými opatreniami a uchovávajú sa tri roky alebo dlhšie obdobie, ak je to potrebné na skončenie prebiehajúcich monitorovacích postupov.

4.Agentúra eu-LISA na požiadanie bezodkladne logy sprístupní príslušným orgánom členských štátov.

5.Prístup k logom majú mať na požiadanie v rámci svojich právomocí a na účely plnenia svojich povinností aj vnútroštátne dozorné orgány zodpovedné za monitorovanie zákonnosti spracúvania údajov.

6.Prístup k logom má na požiadanie v rámci svojich právomocí a na účely plnenia svojich dozorných povinností v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725 aj európsky dozorný úradník pre ochranu údajov.

KAPITOLA VI

Záverečné ustanovenia

Článok 22

Monitorovanie a hodnotenie

1.Agentúra eu-LISA stanoví postupy na monitorovanie vývoja platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov, pokiaľ ide o ciele týkajúce sa plánovania a nákladov, a na monitorovanie fungovania platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov, pokiaľ ide o ciele týkajúce sa technických výstupov, nákladovej efektívnosti, bezpečnosti a kvality služieb.

2.Postupy uvedené v odseku 1 musia umožniť vypracúvanie pravidelných technických štatistík na účely monitorovania.

3.Ak v procese vývoja dôjde k podstatnému omeškaniu, agentúra eu-LISA čo najskôr informuje Európsky parlament a Radu o dôvodoch tohto omeškania, ako aj o jeho časových a finančných dôsledkoch.

4.Po dokončení vývoja platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov agentúra eu-LISA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu s vysvetlením toho, ako boli dosiahnuté ciele, najmä v súvislosti s plánovaním a nákladmi, a s odôvodnením akýchkoľvek odchýlok.

5.V prípade technickej modernizácie platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov, ktorá by mohla mať za následok značné náklady, agentúra eu-LISA pred uskutočnením modernizácie informuje Európsky parlament a Radu.

6.Dva roky po uvedení do prevádzky platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov a potom každý rok agentúra eu-LISA predloží Komisii správu o technickom fungovaní platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov vrátane jej zabezpečenia.

7.Štyri roky po uvedení do prevádzky platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov a potom každé štyri roky Komisia vykoná celkové hodnotenie platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov. Komisia posiela celkovú hodnotiacu správu Európskemu parlamentu a Rade.

8.Príslušné orgány členských štátov, Eurojust, Europol, Európska prokuratúra, OLAF a iné príslušné orgány, úrady a agentúry Únie poskytujú agentúre eu-LISA a Komisii informácie potrebné na vypracovanie správ uvedených v odsekoch 4 a 7. Uvedené informácie nesmú ohroziť pracovné metódy ani obsahovať informácie, ktoré odhaľujú zdroje, mená zamestnancov alebo vyšetrovania.

9.Agentúra eu-LISA poskytne Komisii informácie potrebné na vypracovanie celkového hodnotenia podľa odseku 7.

Článok 23

Náklady

Náklady spojené so zriadením a prevádzkou platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov sa hradia zo všeobecného rozpočtu Únie.

Článok 24

Uvedenie do prevádzky

1.Komisia určí dátum uvedenia do prevádzky platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov, keď sa presvedčí, že sú splnené tieto podmienky:

a)prijali sa príslušné vykonávacie akty uvedené v článku 6;

b)agentúra eu-LISA v spolupráci s členskými štátmi vykonala komplexné testovanie platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov s využitím anonymných testovacích údajov.

2.Ak Komisia určila dátum uvedenia do prevádzky v súlade s odsekom 1, oznámi tento dátum členským štátom, Eurojustu, Europolu, Európskej prokuratúre a úradu OLAF.

3.Rozhodnutie Komisie, ktorým sa určuje dátum uvedenia do prevádzky platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov uvedený v odseku 1, sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

4.Používatelia platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov začnú platformu na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov používať od dátumu, ktorý určí Komisia v súlade s odsekom 1.

Článok 25

Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento článok, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 26

Zmeny nariadenia (EÚ) 2018/1726

Nariadenie (EÚ) 2018/1726 sa mení takto:

1. V článku 1 sa vkladá tento odsek 4a:

„4a. Agentúra je zodpovedná za vývoj a prevádzkové riadenie platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov vrátane technického vývoja.“

2. Vkladá sa tento článok 8b:

„Článok 8b

Úlohy súvisiace s platformou na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov

V súvislosti s platformou na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov agentúra vykonáva:

a) úlohy, ktoré sú jej zverené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. XXX/20XX*;

b) úlohy týkajúce sa odbornej prípravy v oblasti technického používania platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov vrátane poskytovania online materiálov na odbornú prípravu.

__________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. XXX/20XX, ktorým sa zriaďuje centralizovaná platforma spolupráce na podporu fungovania spoločných vyšetrovacích tímov a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1726 (Ú. v. EÚ L ...).“

3. V článku 14 sa odsek 1 nahrádza takto:

„Agentúra monitoruje vývoj v oblasti výskumu, ktorý je relevantný pre prevádzkové riadenie systémov SIS II, VIS, Eurodac, vstup/výstup, ETIAS, DubliNet, ECRIS-TCN, e-CODEX, platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov a iných rozsiahlych informačných systémov, ako sa uvádza v článku 1 ods. 5.“

4. V článku 19 ods. 1 sa písmeno ff) nahrádza takto:

„ff) prijíma správy o technickom fungovaní:

i) systému SIS podľa článku 60 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1861* a článku 74 ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862**;

ii) systému VIS podľa článku 50 ods. 3 nariadenia (ES) č. 767/2008 a článku 17 ods. 3 rozhodnutia 2008/633/SVV;

iii) systému vstup/výstup podľa článku 72 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/2226;

iv) systému ETIAS podľa článku 92 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2018/1240;

v) systému ECRIS-TCN a o referenčnom vykonávaní systému ECRIS podľa článku 36 ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/816***;

vi) komponentov interoperability podľa článku 78 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2019/817 a článku 74 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2019/818;

vii) systému eCODEX podľa článku 14 ods. 1 nariadenia (EÚ) XXX****;

viii) platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov podľa článku xx nariadenia (EÚ) XXX***** [tohto nariadenia];

__________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1861 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti hraničných kontrol, o zmene Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, a o zmene a zrušení nariadenia (ES) č. 1987/2006 (Ú. v. EÚ L 312, 7.12.2018, s. 14).

** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach, o zmene a zrušení rozhodnutia Rady 2007/533/SVV a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1986/2006 a rozhodnutia Komisie 2010/261/EÚ (Ú. v. EÚ L 312, 7.12.2018, s. 56).

*** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/816 zo 17. apríla 2019, ktorým sa zriaďuje centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (ECRIS-TCN), s cieľom doplniť Európsky informačný systém registrov trestov, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1726 (Ú. v. EÚ L 135, 22.5.2019, s. 1).

**** Nariadenie (EÚ) XXX z ... (Ú. v. EÚ L...).

***** Nariadenie (EÚ) XXX z ... (Ú. v. EÚ L...).“

5) V článku 27 ods. 1 sa vkladá toto písmeno dc):

„dc) poradná skupina pre platformu na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov;“.

Článok 27

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

Obsah

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh sa týka:

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

1.7.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky Eurojustu

3.2.3.Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky agentúry eu-LISA

3.2.4.Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje Eurojustu

3.2.5.Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje agentúry eu-LISA

3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.7.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh sa týka:

☑ novej akcie

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 32

◻ predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

◻ obmedzené trvanie

–◻    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–◻    Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR.

☑ neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

–a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob riadenia

◻ Priame riadenie na úrovni Komisie

–◻ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–◻    prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

☑ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

–☑ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–◻ verejnoprávne subjekty,

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky Eurojustu

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–☑    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.3.Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky agentúry eu-LISA

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–☑    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.4.Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje Eurojustu

3.2.4.1.Zhrnutie

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–☑    Návrh/iniciatíva vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke 39 :

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Požiadavky na zamestnancov 40 (ekvivalent plného pracovného času):

Termíny náboru sú naplánované na začiatok roka. Neboli urobené žiadne predpoklady týkajúce sa možného zvýšenia indexácie platov alebo korekčného koeficientu platného pre Holandsko.

Zamestnanci potrební pre ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 1 – vypracovať potrebné technické úpravy príslušných informačných systémov Eurojustu:

Zamestnanci potrební pre ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 2 – poskytovať administratívnu podporu používateľom platformy na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov:

Opis profilov:

3.2.5.Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje agentúry eu-LISA

3.2.5.1.Zhrnutie

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–☑    Návrh/iniciatíva vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke 41 :

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Požiadavky na zamestnancov 42 (ekvivalent plného pracovného času):

Termíny náboru sú naplánované na začiatok roka. Neboli urobené žiadne predpoklady týkajúce sa možného zvýšenia indexácie platov alebo korekčného koeficientu platného pre Estónsko a Francúzsko.

Zamestnanci potrební pre ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 1 – vyvinúť platformu na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov:

Zamestnanci potrební pre ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 2 – udržiavať a prevádzkovať platformu na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov:

Opis profilov:

3.2.5.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov pre príslušné GR

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–☑ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Opis výpočtu nákladov na ekvivalent plného pracovného času by mal byť uvedený v oddiele 3 prílohy V.

3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

–☑    Návrh/iniciatíva môže byť čiastočne financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

–☑    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

3.2.7.Príspevky od tretích strán

–☑ Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

–◻ Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–☑    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻    Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv:

–◻    vplyv na vlastné zdroje

–◻    vplyv na iné príjmy

–uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov ◻    

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie). 

(1)    Ú. v. ES C 197, 12.7.2000, s. 3 – 23.

(2)    Ú. v. ES L 162, 20.6.2002, s. 1 – 3.

(3)    CETS č. 182.

(4)    Ú. v. EÚ L 181, 19.7.2003, s. 34.

(5)     https://www.eurojust.europa.eu/sites/default/files/Partners/JITs/2018-02_2nd-Report-JIT-Evaluation_EN.pdf

(6)     https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/e38795b5-f633-11ea-991b-01aa75ed71a1 .

(7)    Oznámenie Komisie o digitalizácii justície v Európskej únii Súbor príležitostí, COM(2020) 710 final, 2. 12. 2020.

(8)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov.

(9)    Oznámenie Komisie o digitalizácii justície v Európskej únii Súbor príležitostí, COM(2020) 710 final, 2. 12. 2020.

(10)    Oznámenie Komisie – Pracovný program Komisie na rok 2021, Vitálna Únia v krehkom svete, COM(2020) 690 final.

(11)    Oznámenie Komisie o stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu, COM(2020) 605 final.

(12)    Oznámenie Komisie o programe boja proti terorizmu pre EÚ, COM(2020) 795 final.

(13)    Oznámenie Komisie o stratégii EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025, COM(2021) 170 final.

(14)    Štúdia o cezhraničnej digitálnej trestnej justícii, záverečná správa, https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/e38795b5-f633-11ea-991b-01aa75ed71a1/language-en .

(15)    SWD(2021) 390 final.

(16)    Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391 – 407.

(17)    COM(2021) 21 final – Návrh SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorou sa mení smernica 2014/41/EÚ, pokiaľ ide o jej zosúladenie s pravidlami EÚ o ochrane osobných údajov.

(18)     https://europa.eu/european-union/sites/default/files/docs/body/joint_statement_and_common_approach_2012_en.pdf .

(19)    Rámcové rozhodnutie Rady 2002/465/SVV z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch (Ú. v. ES L 162, 20.6.2002, s. 1).

(20)    Ú. v. ES C 197, 12.7.2000, s. 3.

(21)    CET č. 182.

(22)    Ú. v. EÚ L 181, 19.7.2003, s. 34.

(23)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA) a o zmene nariadenia (ES) č. 1987/2006 a rozhodnutia Rady 2007/533/SVV a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1077/2011 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 99).

(24)    Rada Európskej únie, výsledok rokovania výboru podľa článku 36 zo 7. a 8. júla 2005, bod 7 programu: spoločné vyšetrovacie tímy – návrh na vymenovanie národných expertov, 11037/05.

(25)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).

(26)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(27)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(28)    Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev a osobitné pravidlá, ktoré sa dočasne uplatňujú na úradníkov Komisie (Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1).

(29)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 138).

(30)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).

(31)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(32)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(33)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(34)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(35)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

(36)    Rok 2024 je rokom, v ktorom sa začne vykonávanie návrhu – po plánovanom prijatí v roku 2023.

(37)    Rok 2024 je rokom, v ktorom sa začne vykonávanie návrhu – po plánovanom prijatí v roku 2023.

(38)    Rok 2024 je rokom, v ktorom sa začne vykonávanie návrhu – po plánovanom prijatí v roku 2023.

(39)    Personálne náklady boli odhadnuté kumulatívne a na základe priemerných nákladov na dočasných zamestnancov a boli indexované podľa korekčného koeficientu platného pre Holandsko k 07/2020 (113,9 %).

(40)    Kumulatívne. Počet uvedený pre každý rok je počet starých zamestnancov z predchádzajúceho roka (rokov) a novoprijatých zamestnancov.

(41)    Personálne náklady boli odhadnuté kumulatívne a na základe priemerných nákladov na dočasných a zmluvných zamestnancov.

(42)    Kumulatívne. Počet uvedený pre každý rok je počet starých zamestnancov z predchádzajúceho roka (rokov) a novoprijatých zamestnancov.

(43)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(44)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(45)    Najmä pre fondy politiky súdržnosti EÚ, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond (ENRAF).

(46)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.