Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52021PC0719

    Návrh ROZHODNUTIE RADY, ktorým sa členské štáty poverujú ratifikovať v záujme Európskej únie Druhý dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite o posilnenej spolupráci a sprístupňovaní elektronických dôkazov

    COM/2021/719 final

    V Bruseli25. 11. 2021

    COM(2021) 719 final

    2021/0383(NLE)

    Návrh

    ROZHODNUTIE RADY,

    ktorým sa členské štáty poverujú ratifikovať v záujme Európskej únie Druhý dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite o posilnenej spolupráci a sprístupňovaní elektronických dôkazov


    DÔVODOVÁ SPRÁVA

    1.PREDMET NÁVRHU

    Tento návrh sa týka rozhodnutia, ktorým sa členské štáty poverujú, abyzáujme Európskej únie ratifikovali Druhý dodatkový protokol„Budapeštianskemu“ dohovoru Rady Európypočítačovej kriminaliteposilnenej spoluprácisprístupňovaní elektronických dôkazov (ďalej len „protokol“) 1 . Cieľom protokolu je stanoviť spoločné pravidlá na medzinárodnej úrovni, ktorými sa má posilniť spoluprácaoblasti počítačovej kriminalityzískavania dôkazovelektronickej forme na účely vyšetrovania trestných činov alebo trestného konania.

    Tento návrh dopĺňa samostatný návrh Komisie na rozhodnutie Rady Európskej únie (ďalej len „Rada“), ktorým sa členské štáty poverujú podpísať uvedený protokol v záujme Európskej únie.

    Počítačová kriminalita predstavuje pre našu spoločnosťnaďalej obrovskú výzvu. Napriek úsiliu orgánov presadzovania právajustičných orgánov sa počet kybernetických útokov, vrátane ransomwarových útokov, neustále zvyšujestávajú sa čoraz komplexnejšími. 2 Vzhľadom na bezhraničnú povahu internetu má vyšetrovanie počítačovej kriminality takmer vždy cezhraničný charakter, čo si vyžaduje úzku spoluprácu medzi orgánmirôznych krajín.

    Elektronické dôkazy sú pre vyšetrovanie trestných činov čoraz dôležitejšie. Komisia odhaduje, že orgány presadzovania právajustičné orgány potrebujúsúčasnosti prístupelektronickým dôkazom85 % prípadov vyšetrovaní trestných činov vrátane počítačovej kriminality. 3 Keďže poskytovatelia služiebzahraničných jurisdikciách uchovávajú dôkazytrestných činoch čoraz častejšieelektronickej forme,záujme dodržiavania zásad právneho štátu je dôležité prijať primerané opatrenia na získanie takýchto dôkazovumožniť tak orgánom trestného súdnictva účinne na tieto trestné činy reagovať.

    Úsiliezlepšenie cezhraničného prístupuelektronickým dôkazom na účely vyšetrovania trestných činov sa vyvíja na celom svete,to na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Európskej únie 4 , ako aj na medzinárodnej úrovni, a k tomuto úsiliu má prispieť aj uvedený protokol.cieľom predísť kolízii právnych poriadkovprípadoch, keď sa žiadacezhraničný prístupelektronickým dôkazom, je dôležité zaistiť, aby sa na medzinárodnej úrovni uplatňovali zlučiteľné pravidlá.

    2.KONTEXT NÁVRHU

    2.1.Súvislosti

    Cieľom „Budapeštianskeho“ dohovoru Rady Európy o počítačovej kriminalite (CETS č. 185) (ďalej len „dohovor“) je uľahčiť boj proti trestným činom využívajúcim počítačové siete. Dohovor 1. obsahuje ustanovenia harmonizujúce prvky vnútroštátneho hmotného trestného práva týkajúce sa trestných činov a súvisiace ustanovenia v oblasti počítačovej kriminality, 2. stanovuje vnútroštátne právomoci v rámci procesného trestného práva potrebné na vyšetrovanie a stíhanie takýchto trestných činov, ako aj iných trestných činov spáchaných prostredníctvom počítačového systému alebo trestných činov, v prípade ktorých existujú dôkazy v elektronickej forme, a 3. jeho cieľom je vytvoriť rýchly a účinný režim medzinárodnej spolupráce.

    Dohovor je otvorený pre členské štáty Rady Európypre nečlenské štáty je otvorený na základe pozvania. Zmluvnými stranami dohovoru jesúčasnosti 66 krajín vrátane 26 členských štátov Európskej únie. 5 dohovore sa nepredpokladá, že Európska únia pristúpidohovoru. Európska únia sa napriek tomu považuje za pozorovateľskú organizáciu Výboru pre Dohovorpočítačovej kriminalite. 6

    Napriek snahám rokovaťnovom dohovorepočítačovej kriminalite na úrovni Organizácie Spojených národov 7 zostáva Budapeštiansky dohovor aj naďalej hlavným viacstranným dohovoromoblasti boja proti počítačovej kriminalite. Únia nepretržite podporuje tento dohovor 8 ,to ajrámci financovania programov budovania kapacít. 9

    Výbor pre Dohovorpočítačovej kriminalite prijalnadväznosti na návrhy skupiny pre cloudové dôkazy (Cloud Evidence Group) 10 niekoľko odporúčaní na riešenie problému, ktorý spočívatom, že zatiaľ čo elektronické dôkazy týkajúce sa počítačovej kriminalityiných trestných činov majú čoraz častejšiedispozícii poskytovatelia služiebzahraničných jurisdikciách, právomoci orgánov presadzovania práva sú stále obmedzené územnými hranicami; pričom jednýmriešení je rokovanieDruhom dodatkovom protokoleDohovorupočítačovej kriminaliteposilnenej medzinárodnej spolupráci. Výbor pre Dohovorpočítačovej kriminalite schváliljúni 2017 mandát na prípravu druhého dodatkového protokoluobdobí od septembra 2017 do decembra 2019. 11 Keďže uzavretie diskusií si vyžadovalo viac časudo celého procesu navyše zasiahlirokoch 20202021 obmedzenia súvisiacepandémiou COVID-19, Výbor pre Dohovorpočítačovej kriminalite následne mandát dvakrát predĺžil,to do decembra 2020potom do mája 2021.

    V nadväznosti na výzvu, ktorú Európska rada uviedla vo svojich záveroch18. októbra 2018 12 , Komisia prijala 5. februára 2019 odporúčanie na rozhodnutie Rady, ktorým sa Komisii povoľuje, aby samene Európskej únie zúčastnila na rokovaniachdruhom dodatkovom protokoleDohovoru Rady Európypočítačovej kriminalite. 13 Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov prijal stanoviskotomuto odporúčaniu 2. apríla 2019. 14 Rozhodnutím zo 6. júna 2019 Rada Európskej únie povolila Komisii, aby samene Európskej únie zúčastnila na rokovaniachdruhom dodatkovom protokole. 15

    Ako sa uvádzaStratégii EÚ pre bezpečnostnú úniuroku 2020 16 ,Stratégii kybernetickej bezpečnosti EÚdigitálnej dekáderoku 2020 17 a v Stratégii EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnostiroku 2021 18 , Komisia sa zaviazala, že rokovaniaprotokole čo najskôrúspešne ukončí. Európsky parlament takisto uznal potrebu ukončiť rokovaniaprotokole vo svojom uznesenístratégii kybernetickej bezpečnosti EÚdigitálnej dekáderoku 2021 19 .

    Komisia sa v súlade s rozhodnutím Rady Európskej únie zúčastnila v mene Európskej únie na rokovaniach o protokole. Počas rokovaní sa neustále radila o pozícii Únie s osobitným výborom Rady.

    V súladerámcovou dohodouvzťahoch medzi Európskym parlamentomEurópskou komisiou 20 takisto nepretržite informovalarokovaniach Európsky parlament,to prostredníctvom písomných správ alebo ústne.

    Výbor pre Dohovorpočítačovej kriminalite schválil na plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 28. mája 2021, návrh protokolu na svojej úrovnipredložil ho Výboru ministrov Rady Európy na prijatie. 21 Výbor ministrov Rady Európy prijal protokol 17. novembra 2021.

    2.2.Druhý dodatkový protokol

    Cieľom protokolu je posilniť spoluprácu v oblasti počítačovej kriminality a získavania dôkazov o trestných činoch v elektronickej forme na účely konkrétneho vyšetrovania trestných činov alebo trestného konania. V protokole sa uznáva potreba zvýšenej a efektívnejšej spolupráce medzi štátmi a so súkromným sektorom a potreba väčšej jasnosti a právnej istoty pre poskytovateľov služieb a iné subjekty, pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých môžu reagovať na žiadosti orgánov trestnej justície v iných zmluvných stranách o sprístupnenie elektronických dôkazov.

    V protokole sa takisto uznáva, že účinná cezhraničná spolupráca na účely trestnej justície, a to aj medzi orgánmi verejného sektora a subjektmi súkromného sektora, si vyžaduje účinné podmienky a silné záruky na ochranu základných práv. Na tento účel sa protokol riadi prístupom založeným na právach a stanovuje podmienky a záruky v súlade s medzinárodnými nástrojmi v oblasti ľudských práv vrátane Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950. Keďže elektronické dôkazy sa často týkajú osobných údajov, protokol obsahuje aj silné záruky na ochranu súkromia a osobných údajov.

    Ustanovenia uvedenénasledujúcich pododsekoch majúprotokole dôležitý význam.protokolu je pripojená podrobná vysvetľujúca správa. Hoci táto vysvetľujúca správa nie je nástrojom na záväzný výklad protokolu, jej účelom je usmerniť zmluvné stranypomôcť im pri jeho uplatňovaní. 22

    2.2.1.Spoločné ustanovenia

    Kapitola I protokolu obsahuje spoločné ustanovenia. V článku 2 sa v súlade s rozsahom pôsobnosti dohovoru stanovuje rozsah uplatňovania protokolu: protokol sa uplatňuje na konkrétne vyšetrovania trestných činov alebo trestné konania týkajúce sa trestných činov súvisiacich s počítačovými systémami a údajmi, ako aj na získavanie dôkazov o trestnom čine v elektronickej forme.

    V článku 3 sú uvedené vymedzenia pojmov „ústredné orgány“, „príslušné orgány“, „núdzové situácie“, „osobné údaje“ a „prenášajúca zmluvná strana“. Tieto vymedzenia pojmov sa uplatňujú na protokol spolu s vymedzeniami pojmov uvedenými v dohovore.

    V článku 4 sa stanovujú jazyky, v ktorých majú zmluvné strany predkladať podľa protokolu príkazy, žiadosti alebo oznámenia.

    2.2.2.Opatrenia spolupráce

    Kapitola II protokolu obsahuje opatrenia na posilnenie spolupráce. Po prvé, v článku 5 ods. 1 sa stanovuje, že zmluvné strany v čo najväčšej možnej miere spolupracujú v súlade s ustanoveniami protokolu. V článku 5 ods. 2 až 5 sa stanovuje uplatňovanie opatrení protokolu vo vzťahu k existujúcim zmluvám alebo dojednaniam o vzájomnej pomoci. V článku 5 ods. 7 sa stanovuje, že opatrenia kapitoly II neobmedzujú spoluprácu medzi zmluvnými stranami alebo medzi zmluvnými stranami a poskytovateľmi služieb či inými subjektmi na základe iných uplatniteľných dohôd, dojednaní, postupov alebo vnútroštátnych právnych predpisov.

    Článok 6 poskytuje základ pre priamu spoluprácu medzi príslušnými orgánmi jednej zmluvnej strany a subjektmi poskytujúcimi služby registrácie mien domén druhej zmluvnej strany na účely sprístupňovania registračných údajov o menách domén.

    Článok 7 poskytuje základ pre priamu spoluprácu pri sprístupňovaní informácií o predplatiteľoch medzi príslušnými orgánmi v jednej zmluvnej strane a poskytovateľmi služieb v druhej zmluvnej strane.

    Článok 8 poskytuje základ pre posilnenú spoluprácu medzi orgánmi pri sprístupňovaní počítačových údajov.

    Článok 9 poskytuje základ pre spoluprácu medzi orgánmi pri sprístupňovaní počítačových údajov v núdzových situáciách.

    Článok 10 poskytuje základ pre vzájomnú právnu pomoc v núdzových situáciách.

    Článok 11 poskytuje základ pre spoluprácu prostredníctvom videokonferencie.

    Článok 12 poskytuje základ pre spoločné vyšetrovania a spoločné vyšetrovacie tímy.

    2.2.3.Záruky

    Protokol vychádza z prístupu založeného na právach a zohľadňuje osobitné podmienky a záruky, pričom niektoré z nich sú súčasťou konkrétnych opatrení spolupráce, ako aj súčasťou kapitoly III protokolu. V článku 13 protokolu sa od zmluvných strán vyžaduje, aby zabezpečili, že právomoci a postupy podliehajú primeranej úrovni ochrany základných práv, čo v súlade s článkom 15 dohovoru zaistí uplatňovanie zásady proporcionality.

    V článku 14 protokolu sa stanovuje ochrana osobných údajov, ako sa vymedzuje v článku 3 protokolu v súlade s pozmeňujúcim protokolom k Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov (CETS 223) (dohovor 108+) a právom Únie.

    Vzhľadom na uvedené sa v článku 14 ods. 2 až 15 stanovujú základné zásady ochrany údajov vrátane obmedzenia účelu, právneho základu, kvality údajov a pravidiel uplatniteľných na spracúvanie osobitných kategórií údajov, povinností vzťahujúcich sa na prevádzkovateľov vrátane uchovávania, vedenia záznamov, bezpečnosti a pokiaľ ide o ďalšie prenosy, vymáhateľných individuálnych práv vrátane oznamovania, prístupu, opravy a automatizovaného rozhodovania, nezávislého a účinného dohľadu zo strany jedného alebo viacerých orgánov, ako aj správnych a súdnych prostriedkov nápravy. Záruky sa vzťahujú na všetky formy spolupráce stanovené v protokole, pričom v prípade potreby sú vykonané úpravy, ktorých cieľom je zohľadniť osobitné aspekty priamej spolupráce (napr. v súvislosti s oznámením o narušení). Výkon určitých individuálnych práv sa môže odložiť, obmedziť alebo zamietnuť, ak je to potrebné a primerané na dosiahnutie dôležitých cieľov verejného záujmu, najmä na zabránenie ohrozeniu prebiehajúceho vyšetrovania orgánmi presadzovania práva, čo je takisto v súlade s právom Únie.

    Článok 14 protokolu by sa mal vykladať aj v spojení s článkom 23 protokolu. Článok 23 posilňuje účinnosť záruk uvedených v protokole, keďže stanovuje, že Výbor pre Dohovor o počítačovej kriminalite posúdi vykonávanie a uplatňovanie opatrení prijatých vo vnútroštátnych právnych predpisoch s cieľom vykonávať ustanovenia protokolu. V článku 23 ods. 3 sa výslovne uvádza, že vykonávanie článku 14 zmluvnými stranami sa posúdi po tom, ako desať zmluvných strán dohovoru vyjadrí svoj súhlas s tým, že budú viazané protokolom.

    Ďalšiu záruku predstavuje článok 14 ods. 15, ktorý stanovuje, že ak má zmluvná strana presvedčivé dôkazy o tom, že druhá zmluvná strana systematicky alebo podstatne porušuje záruky stanovené v protokole, môže po konzultácii (konzultácia sa nevyžaduje v naliehavých prípadoch) pozastaviť prenos osobných údajov tejto zmluvnej strane. So všetkými osobnými údajmi prenesenými pred pozastavením ich prenosu sa naďalej zaobchádza v súlade s protokolom.

    Vzhľadom na viacstranný charakter protokolu článok 14 ods. 1 písm. b) a c) protokolu umožňujú, aby sa zmluvné strany v rámci ich dvojstranných vzťahov dohodli za určitých podmienok na alternatívnych spôsoboch zabezpečenia ochrany osobných údajov prenášaných na základe protokolu. Zatiaľ čo záruky podľa článku 14 ods. 2 až 15 sa štandardne uplatňujú na zmluvné strany, ktoré prijímajú osobné údaje, zmluvné strany, ktoré sú vzájomne viazané medzinárodnou dohodou, ktorou sa vytvára komplexný rámec na ochranu osobných údajov v súlade s uplatniteľnými požiadavkami právnych predpisov dotknutých zmluvných strán, sa môžu na základe článku 14 ods. 1 písm. b) opierať aj o takýto rámec. Týka sa to napríklad dohovoru č. 108+ (v prípade tých zmluvných strán, ktoré umožňujú prenos údajov iným zmluvným stranám podľa uvedeného dohovoru) alebo zastrešujúcej dohody medzi EÚ a USA (v rámci rozsahu jej pôsobnosti, t. j. pokiaľ ide o prenos osobných údajov medzi orgánmi a v spojení s osobitným dojednaním o prenose medzi USA a EÚ na účely priamej spolupráce medzi orgánmi a poskytovateľmi služieb). Okrem toho môžu zmluvné strany na základe článku 14 ods. 1 písm. c) takisto vzájomne určiť, že prenos osobných údajov sa uskutoční na základe iných dohôd alebo dojednaní medzi dotknutými zmluvnými stranami. Členské štáty EÚ sa na takúto alternatívnu dohodu alebo dojednanie môžu odvolávať len v prípade prenosov údajov podľa protokolu, ktoré sú v súlade s požiadavkami právnych predpisov Únie o ochrane údajov, konkrétne kapitolou V smernice (EÚ) 2016/680 (smernica o presadzovaní práva) a (v prípade priamej spolupráce medzi orgánmi a poskytovateľmi služieb podľa článkov 6 a 7 protokolu) kapitolou V nariadenia (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov).

    2.2.4.Záverečné ustanovenia

    Kapitola IV protokolu obsahuje záverečné ustanovenia. Okrem iného sa v článku 15 ods. 1 písm. a) zabezpečuje, že zmluvné strany môžu nadviazať svoje vzťahy v záležitostiach stanovených v protokole iným spôsobom, v súlade s článkom 39 ods. 2 dohovoru. Článkom 15 ods. 1 písm. b) sa zabezpečuje, že členské štáty EÚ, ktoré sú zmluvnými stranami protokolu, môžu vo svojich vzájomných vzťahoch naďalej uplatňovať právo Únie. V článku 15 ods. 2 sa takisto stanovuje, že na protokol sa uplatňuje článok 39 ods. 3 dohovoru.

    V článku 16 ods. 3 sa uvádza, že protokol nadobudne platnosť, keď päť zmluvných strán dohovoru vyjadrí svoj súhlas s tým, že budú protokolom viazané.

    V článku 19 ods. 1 sa stanovuje, že zmluvné strany môžu uplatniť výhrady v súvislosti s článkom 7 ods. 9 písm. a) a b), článkom 8 ods. 13 a článkom 17. V článku 19 ods. 2 sa stanovuje, že zmluvné strany môžu urobiť vyhlásenia v súvislosti s článkom 7 ods. 2 písm. b) a ods. 8, článkom 8 ods. 11, článkom 9 ods. 1 písm. b) a ods. 5, článkom 10 ods. 9, článkom 12 ods. 3 a článkom 18 ods. 2. V článku 19 ods. 3 sa stanovuje, že zmluvná strana urobí vyhlásenia, oznámenia alebo uskutoční korešpondenciu uvedené v článku 7 ods. 5 písm. a) a e), článku 8 ods. 4 a 10 písm. a) a b), článku 14 ods. 7 písm. c) a ods. 10 písm. b) a článku 17 ods. 2.

    Článok 23 ods. 1 poskytuje základ pre konzultácie medzi zmluvnými stranami, a to aj prostredníctvom Výboru pre Dohovor o počítačovej kriminalite, v súlade s článkom 46 dohovoru. Článok 23 ods. 2 takisto poskytuje základ pre posúdenie využívania a vykonávania ustanovení protokolu. Článkom 23 ods. 3 sa zabezpečuje, že posudzovanie využívania a vykonávania článku 14 o ochrane údajov sa začne, keď desať zmluvných strán vyjadrí svoj súhlas s tým, že budú viazané protokolom.

    2.3.Právopolitika Únietejto oblasti

    Na oblasť, na ktorú sa vzťahuje protokol, sa vo veľkej miere uplatňujú spoločné pravidlá vychádzajúce z článku 82 ods. 1 a článku 16 ZFEÚ. Súčasný právny rámec Európskej únie pozostáva najmä z nástrojov na presadzovanie práva a nástrojov justičnej spolupráce v trestných veciach, ako sú smernica 2014/41/EÚ o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach, Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie a rámcové rozhodnutie Rady 2002/465/SVV o spoločných vyšetrovacích tímoch. Pokiaľ ide o vonkajšie vzťahy, Európska únia uzavrela viacero dvojstranných dohôd medzi Úniou a tretími krajinami, ako sú dohody o vzájomnej právnej pomoci medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými, medzi Európskou úniou a Japonskom a medzi Európskou úniou a Nórskom a Írskom. Súčasný právny rámec Európskej únie zahŕňa aj nariadenie (EÚ) 2017/1939, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (ďalej len „Európska prokuratúra“). Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci, by mali zabezpečiť, aby Európska prokuratúra mohla pri výkone svojich právomocí, ako sa stanovuje v článkoch 22, 23 a 25 nariadenia (EÚ) 2017/1939, žiadať o spoluprácu podľa protokolu rovnakým spôsobom ako vnútroštátni prokurátori týchto členských štátov. Tieto nástroje a dohody sa týkajú najmä článkov 8, 9, 10, 11 a 12 protokolu.

    Únia okrem toho prijala niekoľko smerníc, ktoré posilňujú procesné práva podozrivýchobvinených osôb. 23 Tieto nástroje sa týkajú najmä článkov 6, 7, 8, 9, 10, 11, 1213 protokolu. Jeden konkrétny súbor záruk sa týka ochrany osobných údajov, ktorá sa považuje za základné právo zakotvenézmluvách EÚ a v Charte základných práv Európskej únie. Osobné údaje sa môžu spracúvať lensúladenariadením (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenieochrane údajov)so smernicou (EÚ) 2016/680 (smernicapresadzovaní práva). Základné právo každého jednotlivca na rešpektovanie súkromnéhorodinného života, obydliakomunikácie zahŕňa ako základný prvok rešpektovanie súkromia komunikácie. Údajeelektronickej komunikácie sa môžu spracúvať lensúlade so smernicou 2002/58/ES (smernicasúkromíelektronických komunikáciách). Tieto nástroje sa týkajú najmä článku 14 protokolu.

    V článku 14 ods. 2 až 15 protokolu sa stanovujú primerané záruky ochrany údajovzmysle pravidiel Únieoblasti ochrany údajov, najmä článku 46 všeobecného nariadeniaochrane údajovčlánku 37 smernicepresadzovaní právapríslušnej judikatúry Európskeho súdneho dvora.súladepožiadavkami práva Únie 24 a s cieľom zaručiť účinnosť záruk stanovenýchčlánku 14 protokolu by členské štáty mali zabezpečiť, aby boli jednotlivci, ktorých údaje sú prenášané,tejto skutočnosti informovanívýhradou určitých obmedzení, napr.cieľom zabrániť ohrozeniu prebiehajúcich vyšetrovaní. Článok 14 ods. 11 písm. c) protokolu poskytuje členským štátom základ na splnenie tejto požiadavky.

    Zlučiteľnosť článku 14 ods. 1 protokolupravidlami Únieochrane údajov si takisto vyžaduje, aby členské štáty zvážili nasledujúce skutočnosti, pokiaľ idemožné alternatívne spôsoby zabezpečenia primeranej ochrany osobných údajov prenášaných na základe protokolu. Pokiaľ ideiné medzinárodné dohody, ktorými sa stanovuje komplexný rámec na ochranu osobných údajovsúladeuplatniteľnými požiadavkami právnych predpisov dotknutých zmluvných strán, členské štáty by mali podľa článku 14 ods. 1 písm. b) vziať do úvahy, žeprípade priamej spolupráce je potrebné doplniť zastrešujúcu dohodu medzi EÚUSAdodatočné záruky – ktoré sa majú stanoviťosobitnom dojednaníprenose medzi USAEÚ/jej členskými štátmi –ktoré nezohľadňujú požiadavky prenosu elektronických dôkazov medzi orgánmi, ale jedinečné požiadavky prenosu elektronických dôkazov priamo poskytovateľmi služieb. 25

    Podľa článku 14 ods. 1 písm. b) protokolu by členské štáty mali takisto vziať na vedomie, že pre členské štáty EÚ, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru č. 108+, uvedený dohovor sám osebe neposkytuje vhodný základ pre cezhraničné prenosy údajov na základe protokolu určené ostatným zmluvným stranám uvedeného dohovoru.tejto súvislosti by mali zvážiť poslednú vetu článku 14 ods. 1 dohovoru 108+ 26 .

    Nakoniec, pokiaľ ide o iné dohody alebo dojednania podľa článku 14 ods. 1 písm. c), členské štáty by mali vziať na vedomie, že sa môžu o takéto iné dohody alebo dojednania opierať, len ak Európska komisia prijala podľa článku 45 všeobecného nariadenia o ochrane údajov (EÚ) 2016/679 alebo článku 36 smernice (EÚ) 2016/680 o presadzovaní práva v súvislosti s dotknutou treťou krajinou rozhodnutie o primeranosti, ktoré sa vzťahuje na príslušné prenosy údajov, alebo ak samotná takáto iná dohoda alebo dojednanie poskytujú primerané záruky ochrany údajov podľa článku 46 všeobecného nariadenia o ochrane údajov alebo článku 37 ods. 1 písm. a) smernice o presadzovaní práva.

    Je nutné zohľadniť nielen právo Únie týkajúce sa danej oblastijeho súčasnej podobe, ale aj jeho budúci vývoj do tej miery, do akej sa dá predvídaťčase uskutočnenia danej analýzy. Oblasť, na ktorú sa vzťahuje protokol, priamo súvisípredpokladaným budúcim vývojom práva Únie.tejto súvislosti by sa mali zohľadniť návrhy Komisieapríla 2018 týkajúce sa cezhraničného prístupuelektronickým dôkazom 27 . Tieto nástroje sa týkajú najmä článkov 67 protokolu.

    Komisia počas účasti na rokovaniachmene Únie zabezpečila, aby bol protokolplnom súladeprávom Úniezáväzkami členských štátov, ktoré imneho vyplývajú. Komisia predovšetkým zabezpečila, aby ustanovenia protokolu umožňovali členským štátom rešpektovať základné práva, slobodyvšeobecné zásady práva EÚ zakotvenézmluvách EÚ a v Charte základných práv vrátane primeranosti, procesných práv, prezumpcie nevinypráv osôb, proti ktorým sa vedie trestné konanie, na obhajobu, ako aj práva na súkromieochranu osobných údajovúdajovelektronickej komunikácie pri ich spracúvaní,to aj pri prenosoch orgánom presadzovania právatretích krajinách mimo Európskej únie,všetky povinnosti orgánov presadzovania právajustičných orgánovtejto súvislosti. Komisia zohľadnila aj stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov 28 Európskeho výboru pre ochranu údajov 29 .

    Komisia okrem toho zabezpečila, že ustanovenia protokolu a jej návrhy týkajúce sa elektronických dôkazov sú zlučiteľné, a to aj po tom, ako sa návrhy ďalej rozvíjali v diskusiách so spoluzákonodarcami, a že protokol nevedie ku kolízii právnych poriadkov. Komisia predovšetkým zabezpečila, že protokol obsahuje primerané záruky ochrany údajov a súkromia, ktoré umožňujú poskytovateľom služieb v EÚ plniť si povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany údajov a súkromia, keďže protokol poskytuje právny základ pre prenosy údajov v reakcii na príkazy vydané alebo žiadosti podané orgánom z krajiny, ktorá nie je členom EÚ a ktorá je zmluvnou stranou protokolu, ktorými sa od prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa z EÚ vyžaduje, aby sprístupnil osobné údaje alebo údaje z elektronickej komunikácie.

    2.4.Výhrady, vyhlásenia, oznámeniakorešpondenciainé uváženia

    Protokol vytvára pre zmluvné strany základ na to, aby si vo vzťahu k istým článkom uplatnili určité výhrady a urobili vyhlásenia, oznámenia alebo korešpondenciu. Členské štáty by mali zaujať jednotný prístup k určitým výhradám a vyhláseniam, oznámeniam a korešpondencii stanoveným v prílohe k tomuto rozhodnutiu. V záujme zabezpečenia zlučiteľnosti vykonávania protokolu s právom Únie by mali členské štáty EÚ v súvislosti s uvedenými výhradami a vyhláseniami prijať ďalej uvedenú pozíciu. Pokiaľ protokol vytvára základ pre ďalšie výhrady, vyhlásenia, oznámenia a korešpondenciu, týmto návrhom sa členským štátom povoľuje zvážiť a urobiť vlastné výhrady, vyhlásenia, oznámenia alebo korešpondenciu.

    S cieľom zabezpečiť zlučiteľnosť medzi ustanoveniami protokolupríslušným právompolitikami Únie by si členské štáty nemali uplatniť výhrady podľa článku 7 ods. 9 písm. a) 30 písm. b) 31 . Okrem toho by mali členské štáty urobiť vyhlásenie podľa článku 7 ods. 2 písm. b) 32 oznámenie podľa článku 7 ods. 5 písm. a). 33 Absencia týchto výhradpredloženie vyhláseniaoznámenia sú dôležité na zabezpečenie zlučiteľnosti protokolulegislatívnymi návrhmi Komisieelektronických dôkazoch,to ajpodobe, do akej sa tieto návrhy právnych predpisov vyvinú na základe rokovaní so spoluzákonodarcami.

    Okrem tohosnahe zabezpečiť jednotné uplatňovanie protokolu členskými štátmi EÚrámci ich spolupráce so zmluvnými stranami, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, sa členské štáty vyzývajútomu, aby si neuplatnili výhradu podľa článku 8 ods. 13 34 ,to okrem iného preto, že takáto výhrada by mala recipročný účinok 35 . Členské štáty by mali urobiť vyhlásenie podľa článku 8 ods. 4, aby zabezpečili vykonanie príkazovprípade, že sa vyžadujú dodatočné podporné informácie, napr.okolnostiach predmetného prípaducieľom posúdiť primeranosťnevyhnutnosť. 36

    Členské štáty sa zároveň vyzývajú, abyzáujme zabezpečenia účinného uplatňovania protokolu upustili od vyhlásenia podľa článku 9 ods. 1 písm. b) 37 .

    Členské štáty by malizáujme celkového účinného uplatňovania protokolu urobiť korešpondenciu podľa článku 7 ods. 5 písm. e) 38 , článku 8 ods. 10 písm. a)písm. b) 39 článku 14 ods. 7 písm. c)ods. 10 písm. b) 40 .

    Členské štáty by mali napokon prijať potrebné opatrenia podľa článku 14 ods. 11 písm. c)cieľom zabezpečiť, aby bola prijímajúca zmluvná stranačase prenosu informovaná jednaktom, že podľa práva Únie má voči jednotlivcovi, ktorého sa údaje týkajú, oznamovaciu povinnosť 41 , ako ajpríslušných kontaktných údajoch, na základe ktorých bude môcť prijímajúca zmluvná strana informovať príslušný orgánčlenskom štáte EÚ hneď, ako sa prestanú uplatňovať obmedzenia dôvernostibude možné poskytnúť oznámenie.

    2.5.Dôvod predloženia návrhu

    Protokol nadobudne platnosť potom, ako päť zmluvných strán vyjadrí svoj súhlas s tým, že budú viazané protokolom v súlade s ustanoveniami článku 16 ods. 1 a 2. Slávnostné podpísanie protokolu sa očakáva v marci 2022.

    Členské štáty EÚ by mali prijať kroky potrebné na zabezpečenie rýchleho nadobudnutia platnosti a ratifikácie protokolu, ktorý je dôležitý z viacerých hľadísk.

    Po prvé protokolom sa zabezpečí, že orgány presadzovania práva a justičné orgány budú lepšie vybavené na získavanie elektronických dôkazov potrebných na vyšetrovanie trestných činov. Keďže elektronické dôkazy zohrávajú pri vyšetrovaní trestných činov čoraz dôležitejšiu úlohu, existuje naliehavá potreba, aby mali orgány presadzovania práva a justičné orgány k dispozícii správne nástroje, ktoré im umožnia získať prístup k elektronickým dôkazom efektívnym spôsobom, čím sa zabezpečí, že môžu účinne bojovať proti trestnej činnosti online.

    Po druhé protokolom sa zabezpečí, že takéto opatrenia na získanie prístupu k elektronickým dôkazom sa budú používať spôsobom, ktorý členským štátom umožní rešpektovať základné práva vrátane procesných práv v trestnom konaní, práva na súkromie a práva na ochranu osobných údajov. Pri absencii jasných pravidiel na medzinárodnej úrovni môžu existujúce postupy predstavovať výzvy z hľadiska právnej istoty, transparentnosti, zodpovednosti a rešpektovania základných práv a procesných záruk podozrivých osôb pri vyšetrovaní trestných činov.

    Po tretie protokolom sa vďaka tomu, že sa na medzinárodnej úrovni stanovia zlučiteľné pravidlá pre cezhraničný prístup k elektronickým dôkazom, vyrieši kolízia právnych poriadkov, ktorá sa dotýka tak orgánov, ako aj poskytovateľov služieb zo súkromného sektora či iných subjektov, a takejto kolízii sa bude predchádzať.

    Po štvrté protokol bude dôkazom toho, že dohovor má i naďalej svoj význam ako hlavný viacstranný rámec na boj proti počítačovej kriminalite. To bude mimoriadne dôležité v procese nadväzujúcom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN) č. 74/247 z decembra 2019 o boji proti využívaniu informačných a komunikačných technológií na účely trestnej činnosti, ktorou sa zriadil otvorený ad hoc medzivládny výbor expertov poverených vypracovaním komplexného medzinárodného dohovoru o boji proti využívaniu informačných a komunikačných technológií na účely trestnej činnosti.

    3.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

    ·Právny základ

    Právomoc Únie prijímať právne predpisy o záležitostiach týkajúcich sa uľahčovania spolupráce medzi justičnými orgánmi alebo rovnocennými orgánmi v rámci trestného stíhania a výkonu rozhodnutí vychádza z článku 82 ods. 1 ZFEÚ. Právomoc Únie v záležitostiach týkajúcich sa ochrany osobných údajov vychádza z článku 16 ZFEÚ.

    V súlade s článkom 3 ods. 2 ZFEÚ má Únia výlučnú právomoc uzavrieť medzinárodnú dohodu, ak môžu byť jej uzavretím dotknuté spoločné pravidlá EÚ alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti. Ustanovenia protokolu patria do oblasti, na ktorú sa do značnej miery vzťahujú spoločné pravidlá, ako sa uvádzajú v oddiele 2.3.

    Protokol preto patrí do výlučnej vonkajšej právomoci Únie. Ratifikácia protokolu členskými štátmi v záujme Únie sa tak môže uskutočniť na základe článku 16, článku 82 ods. 1 a článku 218 ods. 6 ZFEÚ.

    ·Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

    Neuplatňuje sa.

    ·Proporcionalita

    Ciele, ktoré Únia sleduje vo vzťahu k tomuto návrhu, ako sú uvedené v oddiele 2.5, možno dosiahnuť len uzavretím záväznej medzinárodnej dohody, ktorá stanoví potrebné opatrenia spolupráce a zároveň zabezpečí primeranú ochranu základných práv. Protokolom sa tento cieľ dosiahne. Ustanovenia protokolu sú obmedzené na to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie jeho hlavných cieľov. Jednostranné opatrenia nepredstavujú žiadnu alternatívu, keďže by nevytvorili dostatočný základ pre spoluprácu s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, a nedokázali by zabezpečiť potrebnú ochranu základných práv. Je účinnejšie pridržiavať sa mnohostrannej dohody, ako je protokol, ktorú dokázala Únia vyrokovať, ako začať s jednotlivými krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, rokovania na bilaterálnej úrovni. Za predpokladu, že ho ratifikuje všetkých 66 zmluvných strán dohovoru, ako aj budúce nové zmluvné strany dohovoru, protokol vytvorí spoločný právny rámec pre spoluprácu členských štátov EÚ s ich najdôležitejšími medzinárodnými partnermi v boji proti trestnej činnosti.

    ·Výber nástroja

    Neuplatňuje sa.

    4.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

    ·Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

    Neuplatňuje sa.

    ·Konzultácie so zainteresovanými stranami

    Rada Európy zorganizovalasúvislostirokovaniamiprotokole šesť kôl verejných konzultácií,tojúlinovembri 2018, vo februári a v novembri 2019,decembri 2020 a v máji 2021 42 . Zmluvné strany zvážili podnety predloženérámci týchto konzultácií.

    Komisia si vo svojej úlohe vyjednávača v mene Únie zároveň vymenila názory s orgánmi pre ochranu osobných údajov a v priebehu rokov 2019 a 2021 zorganizovala cielené konzultačné stretnutia s organizáciami občianskej spoločnosti, poskytovateľmi služieb a obchodnými združeniami. Komisia zohľadnila podnety, ktoré boli v rámci tejto výmeny predložené.

    ·Získavanievyužívanie expertízy

    Počas rokovaní sa Komisia neustále radila s osobitným výborom Rady v súlade s rozhodnutím Rady Európskej únie zo 6. júna 2019, ktorým sa Komisii povoľuje účasť na rokovaniach v mene Únie, čo bolo pre expertov z členských štátov príležitosťou na to, aby prispeli k procesu formulovania pozície Únie. Viacero expertov z členských štátov sa i naďalej zúčastňovalo na rokovaniach spolu s Komisiou, ktorá sa na nich zúčastňovala v mene Únie. Zároveň sa uskutočnili konzultácie so zainteresovanými stranami (pozri predtým v texte).

    ·Posúdenie vplyvu

    Posúdenie vplyvu, ktoré má sprevádzať návrhy Komisieelektronických dôkazoch, sa vykonalorokoch 2017 – 2018 43 .tejto súvislosti boli rokovaniadohodedruhom dodatkovom protokoleBudapeštianskemu dohovorupočítačovej kriminalite súčasťou uprednostňovanej možnosti. Príslušné vplyvy sú okrem toho uvedenétejto dôvodovej správe.

    ·Regulačná vhodnosťzjednodušenie

    Protokol môže mať vplyv na určité kategórie poskytovateľov služieb vrátane malýchstredných podnikov (MSP), keďže im podľa protokolu môžu byť adresované žiadostipríkazy na predloženie elektronických dôkazov.súčasnosti sú však týmto poskytovateľom takéto žiadosti už častokrát adresované cez iné existujúce kanályniekedy zasielané rozličnými orgánmi,to aj na základe dohovoru 44 , iných zmlúvvzájomnej právnej pomoci alebo iných rámcov, ku ktorým patria aj politiky správy internetu, do ktorých je zapojených viacero zúčastnených strán. 45 Poskytovatelia služieb vrátane MSP budú môcť zároveň profitovaťjasného právneho rámca uplatňovaného na medzinárodnej úrovnizo spoločného prístupu všetkých zmluvných strán protokolu.

    ·Základné práva

    Nástroje spolupráce podľa protokolu budú mať pravdepodobne vplyv na základné práva osoby, ktorej údaje možno získať v rámci trestného konania, a to okrem iného na právo na spravodlivé súdne konanie, právo na súkromie a právo na ochranu osobných údajov. Protokol sa riadi prístupom založeným na právach a stanovuje podmienky a záruky v súlade s medzinárodnými nástrojmi v oblasti ľudských práv vrátane Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950. V protokole stanovujú najmä osobitné záruky v oblasti ochrany údajov. Navyše tam, kde je to potrebné, vytvára protokol pre zmluvné strany základ na to, aby si mohli uplatniť určité výhrady a urobiť určité vyhlásenia a oznámenia, a zahŕňa dôvody na odmietnutie spolupráce v reakcii na žiadosť v osobitných situáciách. Tým sa zabezpečuje zlučiteľnosť protokolu s Chartou základných práv Európskej únie.

    5.VPLYV NA ROZPOČET

    Tento návrh nemá žiaden vplyv na rozpočet Únie. Členským štátom môžu vzniknúť jednorazové náklady spojené s vykonávaním protokolu a vyššie náklady môžu vyniknúť orgánom členských štátov v dôsledku očakávaného nárastu počtu prípadov.

    6.ĎALŠIE PRVKY

    ·Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnoteniapodávania správ

    Neexistuje plán vykonávania, keďže po podpise a ratifikácii protokolu sa bude od členských štátov vyžadovať, aby tento protokol vykonávali.

    Pokiaľ ide o monitorovanie, Komisia sa bude zúčastňovať na zasadnutiach Výboru pre Dohovor o počítačovej kriminalite, v ktorom sa Európska únia považuje za pozorovateľskú organizáciu.

    2021/0383 (NLE)

    Návrh

    ROZHODNUTIE RADY,

    ktorým sa členské štáty poverujú ratifikovať v záujme Európskej únie Druhý dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite o posilnenej spolupráci a sprístupňovaní elektronických dôkazov

    RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 16, článok 82 ods. 1 a článok 218 ods. 6,

    so zreteľom na návrh Európskej komisie,

    so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

    keďže:

    (1)Rada 9. júna 2019 poverila Komisiu, aby samene Únie zúčastnila na rokovaniachdruhom dodatkovom protokoleBudapeštianskemu dohovoru Rady Európypočítačovej kriminalite.

    (2)Znenie Druhého dodatkového protokoluDohovorupočítačovej kriminaliteposilnenej spoluprácisprístupňovaní elektronických dôkazov (ďalej len „protokol“) prijal Výbor ministrov Rady Európy 17. novembra 2021očakáva sa, že na podpis bude otvorenémarci 2022.

    (3)Ustanovenia protokolu patria do oblasti, na ktorú sa do značnej miery vzťahujú spoločné pravidlázmysle článku 3 ods. 2 ZFEÚ, vrátane nástrojov na uľahčenie justičnej spoluprácetrestných veciach, na zabezpečenie minimálnych noriem procesných práv, ako aj záruky na ochranu údajovsúkromia.

    (4)Komisia takisto predložila legislatívne návrhy nariadeniaeurópskom príkaze na predloženieuchovanie elektronických dôkazovtrestných veciach [COM(2018) 225 final]smernice, ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazovtrestnom konaní COM(2018) 226 final], ktorými sa zavádzajú záväzné cezhraničné európske príkazy na predloženieuchovanie dôkazov adresované priamo zástupcovi poskytovateľa služiebinom členskom štáte.

    (5)Komisia tým, že samene Únie zúčastnila na rokovaniach, zabezpečila zlučiteľnosť druhého dodatkového protokolupríslušnými spoločnými pravidlami Európskej únie.

    (6)Z hľadiska zabezpečenia zlučiteľnosti protokoluprávompolitikami Únie, ako aj jednotného uplatňovania protokolu medzi členskými štátmi EÚich vzťahuzmluvným stranám, ktoré nie sú členmi EÚ, či účinného uplatňovania protokolu má rozhodujúci význam viacero výhrad, vyhlásení, oznámeníkorešpondencie.

    (7)Vzhľadom na to, žeprotokole sa stanovujú rýchle postupy, ktoré zlepšujú cezhraničný prístupelektronickým dôkazom,vysoká miera záruk, nadobudnutie jeho platnosti prispejeboju proti počítačovej kriminaliteiným formám trestnej činnosti na globálnej úrovni tým, že uľahčí spoluprácu medzi zmluvnými stranami protokolu, ktoré sú členskými štátmi EÚ,zmluvnými stranami, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, zabezpečí vysokú úroveň ochrany jednotlivcovbude riešiť kolíziu právnych poriadkov.

    (8)Vzhľadom na to, žeprotokole sa stanovujú primerané zárukysúladepožiadavkami na medzinárodný prenos osobných údajov podľa nariadenia (EÚ) 2016/679smernice (EÚ) 2016/680, nadobudnutie jeho platnosti prispejepresadzovaniu noriem Únieoblasti ochrany údajov na globálnej úrovni, uľahčí tok údajov medzi zmluvnými stranami protokolu ktoré sú členskými štátmi EÚ,zmluvnými stranami, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ,zabezpečí dodržiavanie záväzkov členských štátov EÚ vyplývajúcichpravidiel Únieoblasti ochrany údajov.

    (9)Rýchle nadobudnutie jeho platnosti zároveň potvrdí pozíciu Budapeštianskeho dohovoru Rady Európy ako hlavného viacstranného rámca na boj proti počítačovej kriminalite.

    (10)Európska únia sa nemôže stať zmluvnou stranou protokolu, pretože tak protokol, ako aj Dohovor Rady Európypočítačovej kriminalite sú otvorené len pre štáty.

    (11)Členské štáty by sa preto mali poveriť ratifikáciou protokolu, konajúc spoločnezáujme Európskej únie.

    (12)V súladečlánkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentuRady (EÚ) 2018/1725 sa konzultovaloeurópskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal svoje stanovisko.

    (13)[V súladečlánkami 12 Protokolu č. 21postavení Spojeného kráľovstvaÍrskaohľadom na priestor slobody, bezpečnostispravodlivosti, ktorý je pripojenýZmluveEurópskej úniiZmluvefungovaní Európskej únie,bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutianie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.]

    [ALEBO]

    [V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, Írsko [listom z ...] oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.]

    (14)V súladečlánkami 12 Protokolu č. 22postavení Dánska, ktorý je pripojenýZmluveEurópskej úniiZmluvefungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

    PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

    Článok 1

    Členské štáty sa týmto poverujú ratifikovať v záujme Európskej únie Druhý dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite o posilnenej spolupráci a sprístupňovaní elektronických dôkazov (ďalej len „protokol“).

    Článok 2

    Pri ratifikácii protokolu si členské štáty uplatnia výhrady a urobia vyhlásenia, oznámenia alebo korešpondenciu, ktoré sú uvedené v prílohe.

    Článok 3

    Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

    Článok 4

    Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

    Článok 5

    Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

    V Bruseli

       Za Radu

       predseda

    (1)    Znenie protokolu je uvedenýprílohetomuto návrhu.
    (2)    Hodnotenie hrozieb závažnejorganizovanej trestnej činnostiEurópskej únii 2021 (EU SOCTA 2021).
    (3)    SWD(2018) 118 final.
    (4)    COM(2018) 225226 final.
    (5)    Všetky členské štáty okrem Írska, ktoré dohovor podpísalo, ale neratifikovalo. Napriek tomu sa zaviazalo pokračovaťprístupovom procese.
    (6)    Rokovací poriadok Výboru pre Dohovorpočítačovej kriminalite [T-CY (2013)25 rev] dostupný na webovej stránke www.coe.int/cybercrime.
    (7)    Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN) č. 74/247decembra 2019boji proti využívaniu informačnýchkomunikačných technológií na účely trestnej činnosti.
    (8)    JOIN(2020) 81 final.
    (9)    Pozri napríklad Globálny boj proti počítačovej kriminalite plus (Global Action on Cybercrime Extended, GLACY+) na webovej stránke https://www.coe.int/en/web/cybercrime/glacyplus.
    (10)    Záverečná správa skupiny pre cloudové dôkazy Výboru pre Dohovorpočítačovej kriminalitenázvom „Prístup trestného súdnictvaelektronickým dôkazom na cloude: Odporúčania Výboru pre Dohovorpočítačovej kriminalite na zváženie“ (Criminal justice access to electronic evidence in the cloud: Recommendations for consideration by the T-CY) zo 16. septembra 2016.
    (11)    https://rm.coe.int/t-cy-terms-of-reference-protocol/1680a03690
    (12)    https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2018/10/18/20181018-european-council-conslusions/
    (13)    COM(2019) 71 final.
    (14)    Stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov č. 3/2019 týkajúce sa účasti na rokovaniachdruhom dodatkovom protokoleBudapeštianskemu dohovorupočítačovej kriminalite2. apríla 2019.
    (15)    Rozhodnutie Radyreferenčným číslom 9116/19.
    (16)    COM(2020) 605 final.
    (17)    JOIN(2020) 81 final.
    (18)    COM(2021) 170 final.
    (19)    Uznesenie Európskeho parlamentu10. júna 2021stratégii kybernetickej bezpečnosti EÚdigitálnej dekáde.
    (20)    Odkaz L 304/47.
    (21)    https://rm.coe.int/0900001680a2aa42
    (22)    Pozri odsek 2 vysvetľujúcej správyprotokolu.
    (23)    Smernica Európskeho parlamentuRady 2010/64/EÚ20. októbra 2010práve na tlmočenieprekladtrestnom konaní (Ú. v. EÚ L 280, 26.10.2010, s. 1); smernica Európskeho parlamentuRady 2012/13/EÚ22. mája 2012práve na informácietrestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142, 1.6.2012, s. 1); smernica Európskeho parlamentuRady 2013/48/EÚ22. októbra 2013práve na prístupobhajcovitrestnom konaní a v konaníeurópskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobodyna komunikáciutretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (Ú. v. EÚ L 294, 6.11.2013, s. 1); smernica Európskeho parlamentuRady (EÚ) 2016/191926. októbra 2016právnej pomoci pre podozrivéobvinené osobytrestnom konanípre vyžiadané osobykonaníeurópskom zatykači (Ú. v. EÚ L 297, 4.11.2016, s. 1); smernica Európskeho parlamentuRady (EÚ) 2016/80011. mája 2016procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobamitrestnom konaní (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 1); smernica Európskeho parlamentuRady (EÚ) 2016/3439. marca 2016posilnení určitých aspektov prezumpcie nevinypráva byť prítomný na konaní pred súdomtrestnom konaní (Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2016, s. 1); smernica Európskeho parlamentuRady 2012/13/EÚ22. mája 2012práve na informácietrestnom konaní.
    (24)    Pozri stanovisko Súdneho dvora (veľká komora) 1/15, ECLI:EU:C:2017:592, bod 220. Pozri aj príspevok Európskeho výboru pre ochranu údajov ku konzultáciámnávrhu druhého dodatkového protokoluDohovoru Rady Európypočítačovej kriminalite (Budapeštiansky dohovor)13. novembra 2019, s. 6 (Príslušné vnútroštátne orgány, ktorým bol udelený prístupúdajom, musiatejto skutočnosti informovať dotknuté osobysúladeuplatniteľnými vnútroštátnymi postupmi,to hneď ako takéto poskytnutie informácií už nemôže ohroziť vyšetrovania vykonávané týmito orgánmi. ... Informovať dotknuté osoby je potrebné preto, aby mohli okrem iného uplatniť svoje právo na opravný prostriedoksvoje práva na ochranu údajovsúvislosti so spracovaním ich údajov).
    (25)    Preto rozhodnutie Rady21. mája 2019poverení začať rokovaniadohode medzi Európskou úniouSpojenými štátmi americkýmicezhraničnom prístupeelektronickým dôkazomoblasti justičnej spoluprácetrestných veciach (9114/19) obsahuje vo svojich smerniciach na rokovania niekoľko dodatočných záruk ochrany údajov.smerniciach na rokovania sa konkrétne uvádza, že „dohoda by mala doplniť zastrešujúcu dohodudodatočné záruky, ktoré zohľadnia úroveň citlivosti príslušných kategórií údajovjedinečné požiadavky na prenos elektronických dôkazov priamo poskytovateľmi služieb,nie medzi orgánmi,prenos od príslušných orgánov priamo poskytovateľom služieb.“
    (26)    Pozri aj vysvetľujúcu správuprotokolu, ktorým sa mení Dohovorochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov10. októbra 2018, body 106 – 107.
    (27)    COM(2018) 225226 final.
    (28)    Stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov č. 3/2019 týkajúce sa účasti na rokovaniachdruhom dodatkovom protokoleBudapeštianskemu dohovorupočítačovej kriminalite2. apríla 2019.
    (29)    Vrátane „príspevku Európskeho výboru pre ochranu údajov ku konzultáciámnávrhu druhého dodatkového protokoluDohovoru Rady Európypočítačovej kriminalite (Budapeštiansky dohovor)13. novembra 2019“; „vyhlásenia 02/201novom návrhu ustanovení druhého dodatkového protokoluDohovoru Rady Európypočítačovej kriminalite (Budapeštiansky dohovor) prijaté 2. februára 2021“; „príspevku Európskeho výboru pre ochranu údajov6. kolu konzultáciínávrhu druhého dodatkového protokoluBudapeštianskemu dohovoru Rady Európypočítačovej kriminalite zo 4. mája 2021“.
    (30)    Umožňuje zmluvným stranám vyhradiť si právo neuplatňovať článok 7 (sprístupňovanie informáciípredplatiteľoch).
    (31)    Umožňuje zmluvným stranám vyhradiť si právo neuplatňovať článok 7 (sprístupňovanie informáciípredplatiteľoch) na určité typy prístupových čísel, ak by to bolorozpore so základnými zásadami ich vnútroštátnych právnych systémov.
    (32)    Umožňuje zmluvným stranám vyhlásiť, že príkaz podľa článku 7 ods. 1 (sprístupňovanie informáciípredplatiteľoch) musí byť vydaný prokurátorom alebo iným justičným orgánom, resp. pod ich dohľadom, alebo musí byť vydaný inak pod nezávislým dohľadom.
    (33)    Umožňuje zmluvným stranám oznámiť generálnemu tajomníkovi Rady Európy, žeprípade vydania príkazu podľa článku 7 ods. 1 (sprístupňovanie informáciípredplatiteľoch) poskytovateľovi služieb na jej území zmluvná stranakaždom prípade alebo za vymedzených okolností vyžaduje súbežné oznámenie príkazuposkytnutie doplňujúcich informáciízhrnutia skutočností súvisiacichvyšetrovaním alebo konaním.
    (34)    Umožňuje zmluvným stranám vyhradiť si právo neuplatňovať článok 8 (vykonávanie príkazov druhej zmluvnej strany) na prevádzkové údaje.
    (35)    Pozri odsek 147 vysvetľujúcej správyprotokolu,ktorej sa uvádza, že zmluvná strana, ktorá si vyhradzuje tento článok, nesmie predkladať príkazy týkajúce sa prevádzkových údajov druhým zmluvným stranám podľa [článku 8 ] odseku 1“.
    (36)    Umožňuje zmluvným stranám vyhlásiť, že na vykonanie príkazov podľa článku 8 ods. 1 (vykonávanie príkazov druhej zmluvnej strany) sú potrebné dodatočné podporné informácie.
    (37)    Umožňuje zmluvným stranám vyhlásiť, že nevybavia žiadosti podľa článku 9 ods. 1 písm. a) (urýchlené sprístupnenie počítačových údajovprípade núdzovej situácie),ktorých sa žiada lensprístupnenie informáciípredplatiteľoch.
    (38)    Umožňuje zmluvným stranám oznámiť kontaktné údaje orgánu, ktorý určia na prijímanie oznámení podľa článku 7 ods. 5 písm. a)na robenie úkonov opísanýchčlánku 7 ods. 5 písm. b), c)d) (sprístupňovanie informáciípredplatiteľoch).
    (39)    Umožňuje zmluvným stranám oznámiť kontaktné údaje orgánov určených na predkladanieprijímanie príkazov podľa článku 8 (vykonávanie príkazov druhej zmluvnej strany).súladepožiadavkami nariadenia (EÚ) 2017/1939 zahrnú členské štáty, ktoré sú zapojené do posilnenej spolupráce na účely zriadenia Európskej prokuratúry (EPPO), do korešpondencie aj Európsku prokuratúru.
    (40)    Umožňuje zmluvným stranám oznámiť orgán alebo orgány, ktoré by mali byť upovedomenéprípade kybernetických incidentov alebo ktoré by mali byť oslovenésúvislosti so žiadosťoupredchádzajúci súhlasprípade následného prenosu inému štátu alebo medzinárodnej organizácii.
    (41)    Pozri poznámku pod čiarou č. 24.
    (42)    https://www.coe.int/en/web/cybercrime/protocol-consultations
    (43)    SWD(2018) 118 final.
    (44)    Pozri napríklad usmernenie Výboru pre Dohovorpočítačovej kriminalite č. 101. marca 2017príkazoch na predloženie informáciípredplatiteľoch (článok 18 Budapeštianskeho dohovoru).
    (45)    Pozri napríklad uznesenie Rady internetovej korporácie pre prideľovanie mienčísel (ICANN)15. mája 2019odporúčaniach týkajúcich sa dočasnej špecifikácie registračných údajov domény gTLD, ktorá jedispozícii na www.icann.org.
    Top

    V Bruseli25. 11. 2021

    COM(2021) 719 final

    PRÍLOHA

    k

    návrhu rozhodnutia Rady,

    ktorým sa členské štáty poverujú ratifikovať v záujme Európskej únie Druhý dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite o posilnenej spolupráci a sprístupňovaní elektronických dôkazov






















    PRÍLOHA

    Členské štáty pri ratifikácii protokolu uplatnia v záujme Únie tieto výhrady a urobia tieto vyhlásenia, oznámenia alebo korešpondenciu a iné uváženia.

    1.Výhrady

    Druhý dodatkový protokol k „Budapeštianskemu“ dohovoru Rady Európy o počítačovej kriminalite o posilnenej spolupráci a sprístupňovaní elektronických dôkazov (ďalej len „protokol“) umožňuje zmluvnej strane v súlade s článkom 19 ods. 1, aby vyhlásila, že využije výhradu stanovenú vo vzťahu k viacerým článkom protokolu.

    Členské štáty si nevyhradzujú právo neuplatňovať článok 7 (sprístupňovanie informácií o predplatiteľoch) podľa článku 7 ods. 9 písm. a).

    Členské štáty si nevyhradzujú právo neuplatňovať článok 7 (sprístupňovanie informácií o predplatiteľoch) vo vzťahu k určitým typom prístupových čísel podľa článku 7 ods. 9 písm. b).

    Členské štáty sa vyzývajú k tomu, aby si nevyhradzovali právo neuplatňovať článok 8 (vykonávanie príkazov druhej zmluvnej strany) vo vzťahu k prevádzkovým údajom podľa článku 8 ods. 13.

    Pokiaľ článok 19 ods. 1 vytvára základ pre ďalšie výhrady, členským štátom sa povoľuje zvážiť a urobiť vlastné výhrady.

    2.Vyhlásenia

    Protokol tiež umožňuje zmluvnej strane, aby v súlade s článkom 19 ods. 2 urobila vyhlásenie vo vzťahu k viacerým článkom protokolu.

    Členské štáty urobia vyhlásenie podľa článku 7 ods. 2 písm. b), v ktorom uvedú, že príkazy vydané voči poskytovateľom služieb na ich území musia byť vydané prokurátorom alebo iným justičným orgánom, resp. pod ich dohľadom, alebo musia byť vydané inak pod nezávislým dohľadom. Členské štáty preto pri uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení urobia toto vyhlásenie:

    „Príkaz podľa článku 7 ods. 1 musí byť vydaný prokurátorom alebo iným justičným orgánom, resp. pod ich dohľadom, alebo musí byť vydaný inak pod nezávislým dohľadom.“

    Členské štáty sa vyzývajú k tomu, aby nevyhlasovali podľa článku 9 ods. 1 písm. b), že nevykonajú žiadosti podľa článku 9 ods. 1 písm. a) (urýchlené sprístupnenie uložených počítačových údajov v prípade núdzovej situácie), v ktorých sa žiada len o sprístupnenie informácií o predplatiteľoch.

    Pokiaľ článok 19 ods. 2 vytvára základ pre ďalšie vyhlásenia, členským štátom sa povoľuje zvážiť a urobiť vlastné vyhlásenia.

    3.Vyhlásenia, oznámenia alebo korešpondencia

    V protokole sa od zmluvnej strany takisto vyžaduje, aby v súlade s článkom 19 ods. 3 urobila vyhlásenia, oznámenia alebo korešpondenciu vo vzťahu k viacerým článkom protokolu.

    Ak sa na území členských štátov vydá príkaz podľa článku 7 ods. 1 voči poskytovateľovi služieb, členské štáty oznámia, že sa vyžaduje súbežné oznámenie príkazu a poskytnutie doplňujúcich informácií a zhrnutia skutočností súvisiacich s vyšetrovaním alebo konaním podľa článku 7 ods. 5 písm. a). Členské štáty preto v čase podpisu protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení vydajú generálnemu tajomníkovi Rady Európy toto oznámenie:

    „Ak sa voči poskytovateľovi služieb na území [členského štátu] vydá príkaz podľa článku 7 ods. 1, vyžadujeme v každom prípade súbežné oznámenie príkazu a poskytnutie doplňujúcich informácií a zhrnutia skutočností súvisiacich s vyšetrovaním alebo konaním“.

    Podľa článku 7 ods. 5 písm. e) členské štáty určia jeden orgán, ktorý bude prijímať oznámenie podľa článku 7 ods. 5 písm. a) a vykonávať činnosti opísané v odseku 5 písm. b), písm. c) a písm. d), a oznámia kontaktné údaje tohto orgánu.

    Členské štáty vyhlásia podľa článku 8 ods. 4, že na vykonanie príkazov podľa článku 8 ods. 1 sú potrebné dodatočné podporné informácie. Členské štáty preto v čase podpisu protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo schválení urobia toto vyhlásenie:

    „Na vykonanie príkazov podľa článku 8 ods. 1 sú potrebné dodatočné podporné informácie. Požadované dodatočné podporné informácie budú závisieť od okolností príkazu a súvisiaceho vyšetrovania alebo konania“.

    Členské štáty oznámia a aktualizujú kontaktné informácie orgánov určených podľa článku 8 ods. 10 písm. a) na účely predkladania príkazu podľa článku 8 a orgánov určených podľa článku 8 ods. 10 písm. b) na účely prijímania príkazu podľa článku 8. Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci zavedenej nariadením (EÚ) 2017/1939, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (ďalej len „Európska prokuratúra“), zahrnú Európsku prokuratúru pri výkone jej právomocí, ako sa stanovuje v článkoch 22, 23 a 25 nariadenia (EÚ) 2017/1939, medzi orgány oznámené podľa článku 8 ods. 10 písm. a) a b).

    Členské štáty oznámia orgán alebo orgány, ktorým sa majú zasielať oznámenia podľa článku 14 ods. 7 písm. c) v súvislosti s kybernetickým incidentom.

    Členské štáty oznámia orgán alebo orgány, ktoré poskytujú súhlas na účely článku 14 ods. 10 písm. b) v súvislosti s ďalším prenosom údajov získaných podľa protokolu inému štátu alebo medzinárodnej organizácii.

    Pokiaľ článok 19 ods. 3 vytvára základ pre iné vyhlásenia, oznámenia alebo korešpondenciu, členským štátom sa povoľuje zvážiť a urobiť vlastné vyhlásenia, oznámenia alebo korešpondenciu.

    4.Iné uváženia

    Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci zavedenej nariadením (EÚ) 2017/1939, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (ďalej len „Európska prokuratúra“), zabezpečia, aby Európska prokuratúra mohla pri výkone svojich právomocí, ako sa stanovuje v článkoch 22, 23 a 25 nariadenia (EÚ) 2017/1939, žiadať o spoluprácu podľa protokolu rovnakým spôsobom ako vnútroštátni prokurátori týchto členských štátov.

    Členské štáty zabezpečia, aby bola prijímajúca zmluvná pri prenose údajov na účely protokolu informovaná o tom, že ich vnútroštátny právny rámec vyžaduje osobné oznámenie jednotlivcovi, ktorého údaje boli poskytnuté, podľa článku 14 ods. 11 písm. c) protokolu.

    Pokiaľ ide o medzinárodné prenosy na základe zastrešujúcej dohody medzi EÚ a USA, členské štáty oznámia príslušným orgánom Spojených štátov na účely článku 14 ods. 1 písm. b) protokolu, že sa dohoda uplatňuje na vzájomné prenosy osobných údajov medzi príslušnými orgánmi podľa protokolu. Členské štáty však vezmú do úvahy, že dohoda by sa mala doplniť o dodatočné záruky, ktoré zohľadnia jedinečné požiadavky prenosu elektronických dôkazov priamo poskytovateľmi služieb, a nie medzi orgánmi, ako sa stanovuje v protokole. Členské štáty preto v čase podpisu protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo schválení urobia túto korešpondenciu príslušným orgánom Spojených štátov:

    „Na účely článku 14 ods. 1 písm. b) Druhého dodatkového protokolu k Dohovoru Rady Európy o počítačovej kriminalite sa domnievame, že na vzájomné prenosy osobných údajov medzi príslušnými orgánmi podľa protokolu sa uplatňuje zastrešujúca dohoda medzi EÚ a USA. V prípade prenosov medzi poskytovateľmi služieb na našom území a orgánmi v Spojených štátoch podľa protokolu sa táto dohoda uplatňuje len v kombinácii s ďalším osobitným dojednaním o prenose, ktoré nerieši požiadavky prenosu elektronických dôkazov medzi orgánmi, ale jedinečné požiadavky prenosu elektronických dôkazov priamo poskytovateľmi služieb“.

    Členské štáty zabezpečia, že na účely článku 14 ods. 1 písm. c) protokolu sa budú opierať o iné dohody alebo dojednania, len ak Európska komisia prijala podľa článku 45 všeobecného nariadenia (EÚ) 2016/679 o ochrane údajov alebo článku 36 smernice (EÚ) 2016/680 o presadzovaní práva v súvislosti s dotknutou treťou krajinou rozhodnutie o primeranosti, ktoré sa vzťahuje na príslušné prenosy údajov, alebo ak samotná takáto iná dohoda alebo dojednanie poskytujú primerané záruky ochrany údajov podľa článku 46 všeobecného nariadenia o ochrane údajov alebo článku 37 ods. 1 písm. a) smernice o presadzovaní práva.

    Top

    V Bruseli25. 11. 2021

    COM(2021) 719 final

    PRÍLOHA

    k

    návrhu rozhodnutia Rady,

    ktorým sa členské štáty poverujú ratifikovať v záujme Európskej únie Druhý dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite o posilnenej spolupráci a sprístupňovaní elektronických dôkazov


    PRÍLOHA […]

    Druhý dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite o posilnenej spolupráci a sprístupňovaní elektronických dôkazov

    Preambula

    Členské štáty Rady Európy a ostatné zmluvné strany Dohovoru o počítačovej kriminalite (ETS č. 185, ďalej len „dohovor“), otvoreného na podpis v Budapešti 23. novembra 2001, ktoré sú signatármi tohto dohovoru,

    majúc na pamäti dosah a vplyv dohovoru vo všetkých regiónoch sveta,

    pripomínajúc, že dohovor je už doplnený Dodatkovým protokolom týkajúcim sa kriminalizácie skutkov rasistického a xenofóbneho pôvodu páchaných prostredníctvom počítačových systémov (ETS č. 189), ktorý bol medzi zmluvnými stranami uvedeného protokolu otvorený na podpis 28. januára 2003 v Štrasburgu (ďalej len „prvý protokol“),

    vzhľadom na existujúce zmluvy Rady Európy o spolupráci v trestných veciach, ako aj iné dohody a dojednania o spolupráci v trestných veciach medzi zmluvnými stranami dohovoru,

    so zreteľom aj na Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (ETS č. 108) zmenený pozmeňujúcim protokolom (CETS č. 223) otvoreným na podpis 10. októbra 2018 v Štrasburgu, ku ktorému môže byť prizvaný pristúpiť ktorýkoľvek štát,

    uznávajúc čoraz väčšie využívanie informačných a komunikačných technológií vrátane internetových služieb a rastúcu počítačovú kriminalitu, ktorá je hrozbou pre demokraciu a právny štát a ktorú mnohé štáty považujú aj za hrozbu pre ľudské práva,

    uznávajúc tiež rastúci počet obetí počítačovej kriminality a význam zabezpečenia spravodlivosti pre tieto obete,

    pripomínajúc, že vlády sú zodpovedné za ochranu spoločnosti a jednotlivcov pred trestnou činnosťou nielen offline, ale aj online, a to aj prostredníctvom účinného vyšetrovania a stíhania trestných činov,

    uvedomujúc si, že dôkazy o akomkoľvek trestnom čine sa čoraz častejšie uchovávajú v elektronickej forme v počítačových systémoch v zahraničných, viacerých alebo neznámych jurisdikciách, a majúc presvedčenie, že sú potrebné dodatočné opatrenia na zákonné získanie takýchto dôkazov s cieľom umožniť účinnú reakciu trestnej justície a dodržiavanie zásad právneho štátu,

    uznávajúc potrebu intenzívnejšej a efektívnejšej spolupráce medzi štátmi a súkromným sektorom a v tomto kontexte potrebu väčšej jasnosti alebo právnej istoty pre poskytovateľov služieb a iné subjekty, pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých môžu reagovať na priame žiadosti orgánov trestnej justície v iných zmluvných stranách o sprístupnenie elektronických údajov,

    so zameraním sa preto na ďalšie posilnenie spolupráce v oblasti počítačovej kriminality a získavania dôkazov v elektronickej forme o akomkoľvek trestnom čine na účely konkrétnych vyšetrovaní trestných činov alebo trestných konaní prostredníctvom dodatočných nástrojov týkajúcich sa účinnejšej vzájomnej pomoci a iných foriem spolupráce medzi príslušnými orgánmi, ako aj spolupráce v núdzových situáciách a priamej spolupráce medzi príslušnými orgánmi a poskytovateľmi služieb a inými subjektmi, ktoré disponujú relevantnými informáciami alebo ich majú pod kontrolou,

    v presvedčení, že účinná cezhraničná spolupráca na účely trestnej justície, a to aj medzi verejným a súkromným sektorom, má osoh z účinných podmienok a záruk na ochranu ľudských práv a základných slobôd,

    uznávajúc, že získavanie elektronických dôkazov na účely vyšetrovania trestných činov sa často týka osobných údajov, a uznávajúc požiadavku mnohých zmluvných strán chrániť súkromie a osobné údaje s cieľom plniť si svoje ústavné a medzinárodné záväzky a

    majúc na pamäti potrebu zabezpečiť, aby účinné trestnoprávne opatrenia v oblasti počítačovej kriminality a získavania dôkazov v elektronickej forme podliehali podmienkam a zárukám, ktoré zabezpečia primeranú ochranu ľudských práv a základných slobôd vrátane práv vyplývajúcich zo záväzkov, ktoré štáty prijali na základe platných medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv, ako sú napr. Dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 (ETS č. 5), Medzinárodný pakt Organizácie Spojených národov o občianskych a politických právach z roku 1966, Africká charta o ľudských právach a právach národov z roku 1981, Americký dohovor o ľudských právach z roku 1969 a ostatné medzinárodné dohody v oblasti ľudských práv,

    sa dohodli takto:

    Kapitola I – Spoločné ustanovenia

    Článok 1    – Účel

    Účelom tohto protokolu je doplniť:

    a)    dohovor medzi zmluvnými stranami tohto protokolu a

    b)    prvý protokol medzi zmluvnými stranami tohto protokolu, ktoré sú zároveň zmluvnými stranami prvého protokolu.

    Článok 2    – Rozsah pôsobnosti

    1.    Ak nie je uvedené inak, opatrenia opísanétomto protokole sa uplatňujú:

    a)    medzi zmluvnými stranami dohovoru, ktoré sú zmluvnými stranami tohto protokolu, na konkrétne vyšetrovania trestných činov alebo trestné konania týkajúce sa trestných činov súvisiacichpočítačovými systémamiúdajmi, ako aj na získavanie dôkazovelektronickej formetrestnom čine a

    b)    medzi zmluvnými stranami prvého protokolu, ktoré sú zmluvnými stranami tohto protokolu, na konkrétne vyšetrovania trestných činov alebo trestné konaniasúvislostitrestnými činmi stanovenými podľa prvého protokolu.

    2.    Každá zmluvná strana prijme také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na plnenie povinností stanovenýchtomto protokole.

    Článok 3    – Vymedzenie pojmov

    1.    Na tento protokol sa vzťahuje vymedzenie pojmov uvedenéčlánkoch 118 ods. 3 dohovoru.

    2.    Na účely tohto protokolu sa uplatňuje toto dodatočné vymedzenie pojmov:

    a)    „ústredný orgán“ je orgán alebo orgány, ktoré sú určené podľa zmluvy alebo dojednaniavzájomnej pomoci na základe jednotných alebo recipročných právnych predpisov platných medzi dotknutými stranami, aleboprípade ich absencie orgán alebo orgány určené zmluvnou stranou podľa článku 27 ods. 2 písm. a) dohovoru;

    b)    „príslušný orgán“ je súdny, správny alebo iný orgán presadzovania práva, ktorý je na základe vnútroštátneho práva oprávnený nariadiť, povoliť alebo vykonať opatrenia podľa tohto protokolu na účely získavania alebo predkladania dôkazovsúvislostikonkrétnymi vyšetrovaniami trestných činov alebo trestnými konaniami;

    c)    „núdzová situácia“ je situácia,ktorej existuje významnébezprostredné ohrozenie života alebo bezpečnosti akejkoľvek fyzickej osoby;

    d)    „osobné údaje“ sú informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby;

    e)    „prenášajúca zmluvná strana“ je zmluvná strana, ktorá prenáša údaje ako odpoveď na žiadosť aleborámci spoločného vyšetrovacieho tímu, resp. na účely kapitoly II oddielu 2 zmluvná strana, na území ktorej sa nachádza prenášajúci poskytovateľ služieb alebo subjekt poskytujúci služby registrácie mien domén.

    Článok 4    – Jazyk

    1.    Žiadosti, príkazysprievodné informácie predložené zmluvnej strane musia byť vyhotovenéjazyku prijateľnom pre dožiadanú zmluvnú stranu alebo zmluvnú stranu, ktorej bolo zaslané oznámenie podľa článku 7 ods. 5, alebonim musí byť pripojený preklad do takéhoto jazyka.

    2.    Príkazy podľa článku 7žiadosti podľa článku 6všetky sprievodné informácie:

    a)    musia byť predloženéjazyku druhej zmluvnej strany,ktorom poskytovateľ služieb alebo subjekt akceptuje porovnateľný domáci postup;

    b)    musia byť predloženéinom jazyku prijateľnom pre poskytovateľa služieb alebo subjekt alebo

    c)    k nim musí byť pripojený preklad do niektoréhojazykov podľa odseku 2 písm. a) alebo b).

    Kapitola II – Opatrenia na posilnenú spoluprácu

    Oddiel 1 – Všeobecné zásady uplatniteľné na kapitolu II

    Článok 5    – Všeobecné zásady uplatniteľné na kapitolu II

    1.    Zmluvné stranyčo najväčšej možnej miere spolupracujúsúladeustanoveniami tejto kapitoly.

    2.    Oddiel 2 tejto kapitoly pozostávačlánkov 67. Stanovujú saňom postupy na posilnenie priamej spolupráceposkytovateľmisubjektmi na území druhej zmluvnej strany. Oddiel 2 sa uplatňuje bez ohľadu na to, či existuje zmluva alebo dojednanievzájomnej pomoci na základe jednotných alebo recipročných právnych predpisov platných medzi dotknutými zmluvnými stranami.

    3.    Oddiel 3 tejto kapitoly pozostávačlánkov 89. Stanovujú saňom postupy na posilnenie medzinárodnej spolupráce medzi orgánmi pri sprístupňovaní uložených počítačových údajov. Oddiel 3 sa uplatňuje bez ohľadu na to, či existuje zmluva alebo dojednanievzájomnej pomoci na základe jednotných alebo recipročných právnych predpisov platných medzi žiadajúcoudožiadanou zmluvnou stranou.

    4.    Oddiel 4 tejto kapitoly pozostávačlánku 10. Stanovujú saňom postupy týkajúce sa núdzovej vzájomnej pomoci. Oddiel 4 sa uplatňuje bez ohľadu na to, či existuje zmluva alebo dojednanievzájomnej pomoci na základe jednotných alebo recipročných právnych predpisov platných medzi žiadajúcoudožiadanou zmluvnou stranou.

    5.    Oddiel 5 tejto kapitoly pozostávačlánkov 1112. Oddiel 5 sa uplatňuje, ak neexistuje žiadna zmluva alebo dojednanievzájomnej pomoci na základe jednotných alebo recipročných právnych predpisov platných medzi žiadajúcoudožiadanou zmluvnou stranou. Ustanovenia oddielu 5 sa neuplatňujú, ak takáto zmluva alebo dojednanie existuje,výnimkou ustanovení článku 12 ods. 7. Dotknuté zmluvné strany sa však môžu spoločne rozhodnúť, že namiesto neho uplatnia ustanovenia oddielu 5, ak to zmluva alebo dojednanie nezakazujú.

    6.    Ak jesúladeustanoveniami tohto protokolu dožiadaná zmluvná strana oprávnená podmieniť spoluprácu existenciou obojstrannej trestnosti, táto podmienka sa považuje za splnenú bez ohľadu na to, či jej právne predpisy zaraďujú trestný čin do rovnakej kategórie trestného činu alebo denominujú trestný čin podľa rovnakej terminológie ako žiadajúca zmluvná strana, ak konanie, ktoré je základom predmetného trestného činu,súvislostiktorým sa žiadapomoc, je trestným činom podľa jej právnych predpisov.

    7.    Ustanovenia tejto kapitoly neobmedzujú spoluprácu medzi zmluvnými stranami alebo medzi zmluvnými stranamiposkytovateľmi služieb alebo inými subjektmi na základe iných uplatniteľných dohôd, dojednaní, postupov alebo vnútroštátnych právnych predpisov.

    Oddiel 2 – Postupy na posilnenie priamej spolupráce s poskytovateľmi a subjektmi na území druhých zmluvných strán

    Článok 6    – Žiadosťinformácieregistrácii mena domény

    1.    Každá zmluvná strana prijme podľa potreby také legislatívneiné opatrenia, aby jej príslušné orgány mali na účely konkrétnych vyšetrovaní trestných činov alebo trestných konaní právomoc podať subjektu poskytujúcemu služby registrácie mien domén na území druhej zmluvnej strany žiadosťinformácie, ktoré má tento subjektdispozícii alebo ktoré má pod kontrolou, na účely identifikácie alebo kontaktovania držiteľa domény.

    2.    Každá zmluvná strana prijme podľa potreby také legislatívneiné opatrenia, aby sa subjektu na jej území povolilo sprístupňovanie takýchto informáciíreakcii na žiadosť podľa odseku 1 za primeraných podmienok stanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

    3.    Žiadosť podľa odseku 1 obsahuje:

    a)    dátum podania žiadostitotožnosťkontaktné údaje príslušného orgánu, ktorý žiadosť vydal;

    b)    meno domény,ktorej sa informácie požadujú,podrobný zoznam požadovaných informácií vrátane konkrétnych dátových prvkov;

    c)    vyhlásenie, že žiadosť sa podáva podľa tohto protokolu, že potreba informácií vznikádôvodu ich relevantnosti pre konkrétne vyšetrovanie trestného činu alebo trestné konanieže informácie sa použijú len na toto konkrétne vyšetrovanie trestného činu alebo trestné konanie, a

    d)    časový rámecspôsob sprístupnenia informáciívšetky ďalšie osobitné procesné pokyny.

    4.    Ak je to pre daný subjekt prijateľné, zmluvná strana môže podať žiadosť podľa odseku 1elektronickej forme. Môžu sa vyžadovať primerané úrovne bezpečnostiautentifikácie.

    5.    V prípade nespolupráce subjektu opísanéhoodseku 1 môže žiadajúca zmluvná strana požiadať, aby subjekt uviedol dôvod, prečo nesprístupnil požadované informácie. Žiadajúca zmluvná strana môže požiadaťkonzultáciu so zmluvnou stranou, na území ktorej sa subjekt nachádza,cieľom určiť dostupné opatrenia na získanie informácií.

    6.    Každá zmluvná stranačase podpisu tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listinyprijatí alebo listinyschválení, alebo kedykoľvek inokedy oznámi generálnemu tajomníkovi Rady Európy orgán určený na konzultáciu podľa odseku 5.

    7.    Generálny tajomník Rady Európy vytvoríaktualizuje register orgánov určených zmluvnými stranami podľa odseku 6. Každá zmluvná strana zabezpečí, aby údaje, ktoré poskytla pre register, boli vždy správne.

    Článok 7    – Sprístupňovanie informáciípredplatiteľoch

    1.    Každá zmluvná strana prijme podľa potreby také legislatívneiné opatrenia, aby jej príslušné orgány mali právomoc vydať príkaz, ktorý sa má predložiť priamo poskytovateľovi služieb na území druhej zmluvnej strany,cieľom získať prístupšpecifikovanýmuloženým informáciámpredplatiteľoch, ktoré má tento poskytovateľ služiebdispozícii alebo ktoré má pod kontrolou, ak sú tieto informáciepredplatiteľoch potrebné na konkrétne vyšetrovania trestných činov alebo trestné konania vydávajúcej zmluvnej strany.

    2.    a) Každá zmluvná strana prijme také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na to, aby poskytovateľ služieb na jej území sprístupnil informáciepredplatiteľochreakcii na príkaz podľa odseku 1.

    b)    V čase podpisu tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listinyprijatí alebo listinyschválení môže zmluvná strana –súvislostipríkazmi vydanými voči poskytovateľom služieb na jej území – urobiť toto vyhlásenie: „Príkaz podľa článku 7 ods. 1 musí byť vydaný prokurátorom alebo iným justičným orgánom, resp. pod ich dohľadom, alebo musí byť vydaný inak pod nezávislým dohľadom.“

    3.    V príkaze podľa odseku 1 sa uvedie:

    a)    vydávajúci orgándátum vydania;

    b)    vyhlásenie, že príkaz sa vydáva podľa tohto protokolu;

    c)    meno/názovadresa poskytovateľa (poskytovateľov) služieb, ktorému (ktorým) je príkaz určený;

    d)    trestný(-é) čin(-y), ktorý(-é) je(sú) predmetom vyšetrovania alebo trestného konania;

    e)    orgán, ktorý žiadakonkrétne informáciepredplatiteľoch, ak to nie je sám vydávajúci orgán, a

    f)    podrobný opis požadovaných konkrétnych informáciípredplatiteľoch.

    4.    K príkazu podľa odseku 1 sa priložia tieto doplňujúce informácie:

    a)    vnútroštátne právne dôvody, ktoré predmetnému orgánu udeľujú právomoc vydať príkaz;

    b)    odkaz na právne ustanoveniauplatniteľné sankcie za trestný čin, ktorý je predmetom vyšetrovania alebo stíhania;

    c)    kontaktné informácie orgánu, ktorému poskytovateľ služieb zašle informáciepredplatiteľoch, od ktorého môže žiadaťďalšie informácie, resp. ktorému odpovie iným spôsobom;

    d)    časový rámecspôsob zaslania informáciípredplatiteľoch;

    e)    či sa užuchovanie údajov žiadalo, vrátane dátumu uchovaniapríslušného referenčného čísla;

    f)    akékoľvek osobitné procesné pokyny;

    g)    v príslušných prípadoch vyhlásenietom, že súčasne bolo vykonané oznámenie podľa odseku 5, a

    h)    akékoľvek ďalšie informácie, ktoré môžu pomôcť pri získavaní prístupuinformáciámpredplatiteľoch.

    5.    a) Zmluvná strana môžečase podpisu tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listinyprijatí alebo listinyschváleníkedykoľvek inokedy oznámiť generálnemu tajomníkovi Rady Európy, že keď sa vydá príkaz podľa odseku 1 poskytovateľovi služieb na jej území, zmluvná stranakaždom prípade alebo za vymedzených okolností vyžaduje súbežné oznámenie príkazuposkytnutie doplňujúcich informáciízhrnutia skutočností súvisiacichvyšetrovaním alebo konaním.

    b)    Bez ohľadu na to, či zmluvná strana vyžaduje oznámenie podľa odseku 5 písm. a), môže od poskytovateľa služieb požadovať, aby za vymedzených okolností pred sprístupnením konzultovaljej orgánmi.

    c)    Orgány oboznámené podľa odseku 5 písm. a) alebo konzultované podľa odseku 5 písm. b) môžu bez zbytočného odkladu nariadiť poskytovateľovi služieb, aby nesprístupnil informáciepredplatiteľoch, ak:

    i)    sprístupnenie informácií môže mať vplyv na vyšetrovania trestných činov alebo trestné konaniatejto zmluvnej strane, alebo

    ii)    by sa informáciepredplatiteľoch požadovali prostredníctvom vzájomnej pomoci, uplatnili by sa podmienky alebo dôvody odmietnutia podľa článku 25 ods. 4článku 27 ods. 4 dohovoru.

    d)    Orgány oboznámené podľa odseku 5 písm. a) alebo konzultované podľa odseku 5 písm. b):

    i)    môžu požiadať orgán uvedenýodseku 4 písm. c)dodatočné informácie na účely uplatňovania odseku 5 písm. c)nesmú ich poskytnúť poskytovateľovi služieb bez súhlasu tohto orgánu a

    ii)    bezodkladne informujú orgán uvedenýodseku 4 písm. c), ak poskytovateľovi služieb nariadili aby nesprístupnil informáciepredplatiteľoch, pričom uvedú dôvody, prečo to nariadili.

    e)    Zmluvná strana určí jeden orgán, ktorý bude prijímať oznámenie podľa odseku 5 písm. a)robiť úkony opísanéodseku 5 písm. b), c)d). Zmluvná strana oznámi, keď prvý raz podá generálnemu tajomníkovi Rady Európy oznámenie podľa odseku 5 písm. a), aj kontaktné informácie tohto orgánu.

    f)    Generálny tajomník Rady Európy vytvoríaktualizuje register orgánov určených zmluvnými stranami podľa odseku 5 písm. e), ako aj to, čiza akých okolností tieto orgány vyžadujú oznámenie podľa odseku 5 písm. a). Každá zmluvná strana zabezpečí, aby údaje, ktoré poskytla pre register, boli vždy správne.

    6.    Ak je to pre poskytovateľa služieb prijateľné, zmluvná strana môže predložiť príkaz podľa odseku 1doplňujúce informácie podľa odseku 4elektronickej forme. Zmluvná strana môže poskytnúť oznámeniedoplňujúce informácie podľa odseku 5elektronickej forme. Môžu sa vyžadovať primerané úrovne bezpečnostiautentifikácie.

    7.    Ak poskytovateľ služieb informuje orgán uvedenýodseku 4 písm. c), že nesprístupní požadované informáciepredplatiteľoch, alebo ak nesprístupní informáciepredplatiteľochreakcii na príkaz podľa odseku 1 do 30 dní od prijatia príkazu alebolehote stanovenejodseku 4 písm. d), podľa toho, ktorá lehota je dlhšia, príslušné orgány vydávajúcej zmluvnej strany sa môžu usilovaťvykonanie príkazu len prostredníctvom článku 8 alebo iných foriem vzájomnej pomoci. Zmluvné strany môžu od poskytovateľa služieb požadovať, aby uviedol dôvod, prečo odmieta sprístupniť informáciepredplatiteľoch, ktoré sa požadujúpríkaze.

    8.    Zmluvná strana môžečase podpisu tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listinyprijatí alebo listinyschválení vyhlásiť, že vydávajúca zmluvná strana je povinná požiadať poskytovateľa služiebsprístupnenie informácií predtým, akone požiada podľa článku 8, pokiaľ vydávajúca zmluvná strana neposkytne primerané vysvetlenie, prečo tak neurobila.

    9.    V čase podpisu tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listinyprijatí alebo listinyschválení môže zmluvná strana:

    a)    vyhradiť si právo neuplatňovať tento článok, alebo

    b)    ak by sprístupnenie určitých typov prístupových čísel podľa tohto článku bolorozpore so základnými zásadami jej vnútroštátneho právneho systému, vyhradzuje si právo neuplatňovať tento článok na takéto čísla.

    Oddiel 3 – Postupy na posilnenie medzinárodnej spolupráce medzi orgánmi pri sprístupňovaní uložených počítačových údajov

    Článok 8    – Vykonávanie príkazov druhej zmluvnej strany na urýchlenú tvorbu informáciípredplatiteľochprevádzkových údajov

    1.    Každá zmluvná strana prijme podľa potreby také legislatívneiné opatrenia, aby jej príslušné orgány mali právomoc vydať príkaz, ktorý sa má predložiť ako súčasť žiadosti určenej druhej zmluvnej stranecieľom primäť poskytovateľa služieb na území dožiadanej zmluvnej strany poskytnúť konkrétneuložené:

    a)    informáciepredplatiteľoch a

    b)    prevádzkové údaje,

    ktoré má tento poskytovateľ služieb v dispozícii alebo ktoré má pod kontrolou a ktoré sú potrebné na konkrétne vyšetrovania trestných činov alebo trestné konania zmluvnej strany.

    2.    Každá zmluvná strana prijme také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na vykonanie príkazu podľa odseku 1 predloženého žiadajúcou zmluvnou stranou.

    3.    Žiadajúca zmluvná strana vo svojej žiadosti predloží dožiadanej zmluvnej strane príkaz podľa odseku 1, podporné informácieakékoľvek osobitné procesné pokyny.

    a)    V príkaze sa uvedie:

    i)    vydávajúci orgándátum vydania príkazu;

    ii)    vyhlásenie, že príkaz sa predkladá podľa tohto protokolu;

    iii)    meno/názovadresa poskytovateľa (poskytovateľov) služieb, ktorému (ktorým) je príkaz určený;

    iv)    trestný(-é) čin(-y), ktorý(-é) je(sú) predmetom vyšetrovania alebo trestného konania;

    v)    orgán, ktorý žiadainformácie alebo údaje, ak to nie je sám vydávajúci orgán a

    vi)    podrobný opis požadovaných konkrétnych informácií alebo údajov.

    b)    Podporné informácie, ktoré sa poskytnú dožiadanej zmluvnej stranecieľom pomôcť vykonať príkazktoré sa bez súhlasu žiadajúcej zmluvnej strany nesmú poskytnúť poskytovateľovi služieb, sú:

    i)    vnútroštátne právne dôvody, ktoré predmetnému orgánu udeľujú právomoc vydať príkaz;

    ii)    právne ustanoveniauplatniteľné sankcie za trestný čin alebo činy, ktoré sú predmetom vyšetrovania alebo stíhania;

    iii)    dôvod, na základe ktorého sa žiadajúca zmluvná strana domnieva, že poskytovateľ služieb disponuje predmetnými údajmi alebo ich má pod kontrolou;

    iv)    zhrnutie skutočností súvisiacichvyšetrovaním alebo konaním;

    v)    relevantnosť informácií alebo údajov pre vyšetrovanie alebo konanie;

    vi)    kontaktné údaje orgánu alebo orgánov, ktoré môžu poskytnúť ďalšie informácie;

    vii)    či sa užuchovanie informácií alebo údajov žiadalo, vrátane dátumu uchovaniapríslušného referenčného čísla a

    viii)    či sa užinformácie alebo údaje žiadalo inými prostriedkami,ak áno, akým spôsobom.

    c)    Žiadajúca zmluvná strana môže požiadať dožiadanú zmluvnú stranu, aby vykonala osobitné procesné pokyny.

    4.    Zmluvná strana môžečase podpisu tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listinyprijatí alebo listinyschváleníkedykoľvek inokedy vyhlásiť, že na vykonanie príkazov podľa odseku 1 sú potrebné dodatočné podporné informácie.

    5.    Dožiadaná zmluvná strana akceptuje žiadostielektronickej forme. Pred prijatím žiadosti môže požadovať primerané úrovne bezpečnostiautentifikácie.

    6.    a) Dožiadaná zmluvná strana od dátumu prijatia všetkých informácií uvedenýchodsekoch 34 vynaloží primerané úsilie, aby do 45 dní, ak nie skôr, uskutočnila doručenie poskytovateľovi služieb,nariadi vrátenie požadovaných informácií alebo údajov najneskôr:

    i)    20 dníprípade informáciípredplatiteľoch a

    ii)    45 dníprípade prevádzkových údajov.

    b) Dožiadaná zmluvná strana zabezpečí zaslanie predložených informácií alebo údajov žiadajúcej zmluvnej strane bez zbytočného odkladu.

    7.    Ak dožiadaná zmluvná strana nemôže splniť pokyny podľa odseku 3 písm. c) požadovaným spôsobom, bezodkladnetom informuje žiadajúcu zmluvnú stranu a v prípade potreby uvedie akékoľvek podmienky, za ktorých by mohla predmetné pokyny splniť, na základe čoho žiadajúca zmluvná strana určí, či sa žiadosť napriek tomu má vybaviť.

    8.    Dožiadaná zmluvná strana môže odmietnuť vykonať žiadosťdôvodov stanovenýchčlánku 25 ods. 4 alebo článku 27 ods. 4 dohovoru alebo môže stanoviť podmienky, ktorých splnenie považuje za potrebné, aby mohla povoliť vybavenie žiadosti. Dožiadaná zmluvná strana môže odložiť vybavenie žiadostídôvodov stanovenýchčlánku 27 ods. 5 dohovoru. Dožiadaná zmluvná strana oznámi žiadajúcej zmluvnej strane zamietnutie, podmienky alebo odklad čo najskôr. Dožiadaná zmluvná strana oznámi žiadajúcej zmluvnej strane aj iné okolnosti, ktoré by mohli značne oddialiť vybavenie žiadosti. Na tento článok sa uplatňuje článok 28 ods. 2 písm. b) dohovoru.

    9.    a) Ak žiadajúca zmluvná strana nemôže splniť podmienku uloženú dožiadanou zmluvnou stranou podľa odseku 8, bezodkladne jutom informuje. Dožiadaná zmluvná strana potom rozhodne, či by informácie alebo materiály mali byť beztak poskytnuté.

    b) Ak žiadajúca zmluvná strana túto podmienku prijme, je ňou viazaná. Dožiadaná zmluvná strana, ktorá poskytuje informácie alebo materiály podliehajúce takejto podmienke, môže požiadať žiadajúcu zmluvnú stranu, aby v súvislosti s touto podmienkou vysvetlila použitie takýchto informácií alebo materiálov.

    10.    Každá zmluvná stranačase podpisu tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listinyprijatí alebo listinyschválení generálnemu tajomníkovi Rady Európy oznámiaktualizuje kontaktné údaje orgánov určených na:

    a)    predkladanie žiadostí podľa tohto článku a

    b)    prijímanie žiadostí podľa tohto článku.

    11.    Zmluvná strana môžečase podpisu tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listinyprijatí alebo listinyschválení vyhlásiť, že vyžaduje, aby jej žiadosti ostatných zmluvných strán podľa tohto článku predkladal ústredný orgán žiadajúcej zmluvnej strany alebo iný takýto orgán, ktorý sa vzájomne určí medzi dotknutými zmluvnými stranami.

    12.    Generálny tajomník Rady Európy vytvoríaktualizuje register orgánov určených zmluvnými stranami podľa odseku 10. Každá zmluvná strana zabezpečí, aby údaje, ktoré poskytla pre register, boli vždy správne.

    13.    V čase podpisu tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listinyprijatí alebo listinyschválení si môže zmluvná strana vyhradiť právo neuplatňovať tento článok na prevádzkové údaje.

    Článok 9    – Urýchlené sprístupnenie uložených počítačových údajovprípade núdzovej situácie

    1.    A) Každá zmluvná strana prijme podľa potreby také legislatívneiné opatrenia, aby jej kontaktné miesto pre sieť 24/7 uvedenúčlánku 35 dohovoru (ďalej len „kontaktné miesto“) mohlonúdzovej situácii zaslať žiadosti kontaktnému miestu druhej zmluvnej stranyprijať žiadosti od kontaktného miesta druhej zmluvnej stranycieľom získať okamžitú pomoc pri zabezpečovaní toho, aby poskytovateľ služieb na území tejto zmluvnej strany urýchlene sprístupnil špecifikovanéuložené počítačové údaje, ktoré mádispozícii alebo ktoré má pod kontrolou,to bez žiadostivzájomnú pomoc.

    b) Zmluvná strana môže v čase podpisu tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení vyhlásiť, že nevykoná žiadosti podľa odseku l písm. a), v ktorých sa žiada len o sprístupnenie informácií o predplatiteľoch.

    2.    Každá zmluvná strana prijme podľa potreby také legislatívneiné opatrenia, aby podľa odseku 1 umožnila:

    a)    svojim orgánom požadovať údaje od poskytovateľa služieb na jej území na základe žiadosti podľa odseku 1;

    b)    poskytovateľovi služieb na jej území, aby sprístupnil požadované údaje jej orgánomodpovedi na žiadosť podľa odseku 2 písm. a), a

    c)    svojim orgánom, aby mohli poskytnúť požadované údaje žiadajúcej zmluvnej strane.

    3.    V žiadosti podľa odseku 1 sa uvedie:

    a)    príslušný orgán, ktorý žiadaúdaje,dátum podania žiadosti;

    b)    vyhlásenie, že žiadosť sa podáva podľa tohto protokolu;

    c)    meno/názovadresa poskytovateľa (poskytovateľov) služieb, ktorí disponujú požadovanými údajmi, alebo ich majú pod kontrolou;

    d)    trestný(-é) čin(-y), ktorý(-é) je(sú) predmetom vyšetrovania alebo trestného konaniaodkaz na právne ustanovenianichuplatniteľné sankcie;

    e)    dostatočné skutočnosti na preukázanie existencie núdzovej situácietoho, akoňou požadované údaje súvisia;

    f)    podrobný opis požadovaných údajov;

    g)    akékoľvek osobitné procesné pokyny a

    h)    akékoľvek ďalšie informácie, ktoré môžu pomôcť pri sprístupnení požadovaných údajov.

    4.    Dožiadaná zmluvná strana akceptuje žiadosťelektronickej forme. Zmluvná strana môže tiež akceptovať žiadosť zaslanú ústnemôže požadovať potvrdenieelektronickej forme. Pred prijatím žiadosti môže požadovať primerané úrovne bezpečnostiautentifikácie.

    5.    Zmluvná strana môžečase podpisu tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listinyprijatí alebo listinyschválení vyhlásiť, že od žiadajúcich zmluvných strán vyžaduje, aby po vybavení žiadosti predložili žiadosťakékoľvek doplňujúce informácie zaslané na jej podporu vo formátetakou cestou, čo môže zahŕňať vzájomnú pomoc, ako určí dožiadaná zmluvná strana.

    6.    Dožiadaná zmluvná strana informuje žiadajúcu zmluvnú stranusvojom rozhodnutížiadosti podľa odseku 1 na zrýchlenom základe a v prípade potreby uvedie všetky podmienky, za ktorých by poskytla údaje,akékoľvek iné formy spolupráce, ktoré môžu byťdispozícii.

    7.    a) Ak žiadajúca zmluvná strana nemôže splniť podmienku uloženú dožiadanou zmluvnou stranou podľa odseku 6, bezodkladne jutom informuje. Dožiadaná zmluvná strana potom rozhodne, či by informácie alebo materiály mali byť beztak poskytnuté. Ak žiadajúca zmluvná strana túto podmienku prijme, je ňou viazaná.

    b) Dožiadaná zmluvná strana, ktorá poskytuje informácie alebo materiály podliehajúce takejto podmienke, môže požiadať žiadajúcu zmluvnú stranu, aby v súvislosti s touto podmienkou vysvetlila použitie takýchto informácií alebo materiálov.

    Oddiel 4 – Postupy týkajúce sa núdzovej vzájomnej pomoci

    Článok 10    – Núdzová vzájomná pomoc

    1.    Každá zmluvná strana môže požiadaťvzájomnú pomoc na zrýchlenom základe, ak sa domnieva, že existuje núdzová situácia. Žiadosť podľa tohto článku obsahuje okrem iného požadovaného obsahu aj opis skutočností, ktoré preukazujú, že existuje núdzová situácia,akoňou požadovaná pomoc súvisí.

    2.    Dožiadaná zmluvná strana akceptuje takúto žiadosťelektronickej forme. Pred prijatím žiadosti môže požadovať primerané úrovne bezpečnostiautentifikácie.

    3.    Dožiadaná zmluvná strana môže na zrýchlenom základe požiadaťdoplňujúce informáciecieľom posúdiť žiadosť. Žiadajúca zmluvná strana poskytne takéto doplňujúce informácie na zrýchlenom základe.

    4.    Ak sa dožiadaná zmluvná strana presvedčí, že núdzová situácia existuježe sú splnené ostatné požiadavky na vzájomnú pomoc, odpovie na žiadosť na zrýchlenom základe.

    5.    Každá zmluvná strana zabezpečí, aby osobajej ústredného orgánu alebo iných orgánov zodpovedných za vybavovanie žiadostívzájomnú pomoc boladispozícii 24 hodín denne sedem dnítýždni na účely odpovede na žiadosť podľa tohto článku.

    6.    Ústredný orgán alebo iné orgány zodpovedné za vzájomnú pomoc žiadajúcejdožiadanej zmluvnej strany môžu spoločne stanoviť, že výsledky vybavenia žiadosti podľa tohto článku alebo ich predbežná kópia sa môžu poskytnúť žiadajúcej zmluvnej strane inou cestou, než je tá, ktorá sa použila na účely žiadosti.

    7.    Ak neexistuje zmluva alebo dojednanievzájomnej pomoci na základe jednotných alebo recipročných právnych predpisov platných medzi žiadajúcoudožiadanou zmluvnou stranou, na tento článok sa uplatňuje článok 27 ods. 2 písm. b)ods. 3 až 8článok 28 ods. 2 až 4 dohovoru.

    8.    Ak takáto zmluva alebo dojednanie existuje, tento článok sa doplní ustanoveniami takejto zmluvy alebo dojednania, pokiaľ sa zmluvné strany vzájomne nerozhodnú uplatňovať namiesto toho niektoré alebo všetky ustanovenia dohovoru uvedenéodseku 7 tohto článku.

    9.    Každá zmluvná strana môžečase podpisu tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listinyprijatí alebo listinyschválení vyhlásiť, že žiadosti sa môžu zasielať aj priamo jej súdnym orgánom alebo prostredníctvom Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície (INTERPOL) alebo jej kontaktnému miestu 24/7 zriadenému podľa článku 35 dohovoru. Vo všetkých takýchto prípadoch sa kópia zároveň zasiela ústrednému orgánu dožiadanej zmluvnej strany prostredníctvom ústredného orgánu žiadajúcej zmluvnej strany. Ak sa žiadosť zasiela priamo justičnému orgánu dožiadanej zmluvnej stranytento orgán nie je príslušný zaoberať sa žiadosťou, postúpi žiadosť príslušnému vnútroštátnemu orgánuinformujetom priamo žiadajúcu zmluvnú stranu.

    Oddiel 5 – Postupy týkajúce sa medzinárodnej spolupráce v prípade neexistencie uplatniteľných medzinárodných dohôd

    Článok 11    – Videokonferencie

    1.    Žiadajúca zmluvná strana môže požiadaťdožiadaná zmluvná strana môže povoliť, aby sa svedectvo svedka alebo vyhlásenie odborníka uskutočnili prostredníctvom videokonferencie. Žiadajúca zmluvná stranadožiadaná zmluvná strana vedú konzultáciecieľom uľahčiť vyriešenie akýchkoľvek otázok, ktoré môžu vzniknúťsúvislostivybavením žiadosti,to prípadne aj pokiaľ idetieto otázky: ktorá zmluvná strana má predsedať, orgányosoby, ktoré majú byť prítomné, či jedna alebo obe zmluvné strany prijímajú osobitné prísahy, vydávajú upozornenia alebo udeľujú pokyny svedkovi alebo odborníkovi; spôsob výsluchu svedka alebo odborníka, spôsob, akým majú byť riadne zabezpečené práva svedka alebo odborníka, posudzovanie nárokov na výsadu alebo imunitu, riešenie námietokotázkam alebo odpovediamči jedna alebo obe zmluvné strany poskytujú služby prekladu, tlmočeniaprepisu.

    2.    a) Ústredné orgány dožiadanejžiadajúcej zmluvnej strany na účely tohto článku komunikujú priamo medzi sebou. Dožiadaná zmluvná strana môže akceptovať žiadosťelektronickej forme. Pred prijatím žiadosti môže požadovať primerané úrovne bezpečnostiautentifikácie.

    b) Dožiadaná zmluvná strana informuje žiadajúcu zmluvnú stranu o dôvodoch nevykonania alebo omeškania pri vybavení žiadosti. Na tento článok sa uplatňuje článok 27 ods. 8 dohody. Bez toho, aby bola dotknutá akákoľvek iná podmienka, ktorú si môže dožiadaná zmluvná strana stanoviť v súlade s týmto článkom, sa na tento článok uplatňuje článok 28 ods. 2 až 4 dohovoru.

    3.    Dožiadaná zmluvná strana poskytujúca pomoc podľa tohto článku sa snaží zaistiť prítomnosť osoby,ktorej svedeckú výpoveď alebo vyhlásenie sa žiada. Ak je to vhodné, dožiadaná zmluvná strana môžerozsahu,akom to umožňuje jej právo, prijať potrebné opatreniacieľom prinútiť svedka alebo odborníka, aby sa dostavilidožiadanej zmluvnej stranestanovenom čase na určené miesto.

    4.    Dodržiavajú sa postupy týkajúce sa vedenia videokonferencie, ktoré určila žiadajúca zmluvná strana, okrem prípadov, keď je to nezlučiteľnévnútroštátnym právom dožiadanej zmluvnej strany.prípade nezlučiteľnosti aleborozsahu,akom postup neurčila žiadajúca zmluvná strana, uplatňuje dožiadaná zmluvná strana postup podľa svojho vnútroštátneho práva, pokiaľ žiadajúcadožiadaná zmluvná strana vzájomnou dohodou neurčia inak.

    5.    Bez toho, aby bola dotknutá akákoľvek jurisdikcia podľa vnútroštátneho práva žiadajúcej zmluvnej strany,prípade, že počas videokonferencie svedok alebo odborník:

    a)    uvedie úmyselne nepravdivé vyhlásenie, ak dožiadaná zmluvná stranasúlade so svojim vnútroštátnym právom zaviazala túto osobu na pravdivé svedectvo;

    b)    odmietne vypovedať, ak dožiadaná zmluvná stranasúlade so svojim vnútroštátnym právom zaviazala túto osobu vypovedať, alebo

    c)    sa dopustí iného pochybenia, ktoré jepriebehu takéhoto konania zakázané podľa vnútroštátneho práva dožiadanej zmluvnej strany;

    táto osoba podlieha v dožiadanej zmluvnej strane rovnakým sankciám, ako keby k takémuto skutku došlo v priebehu jej vnútroštátneho konania.

    6.    a) Pokiaľ žiadajúca zmluvná stranadožiadaná zmluvná strana nerozhodnú inak, dožiadaná zmluvná strana znáša všetky náklady spojenévybavením žiadosti podľa tohto článkuvýnimkou:

    i)    poplatkov znalca;

    ii)    nákladov na preklad, tlmočenieprepis a

    iii)    nákladov mimoriadnej povahy.

    b) Ak by vybavenie žiadosti viedlo k nákladom mimoriadnej povahy, žiadajúca zmluvná strana a dožiadaná zmluvná strana sa navzájom poradia s cieľom určiť podmienky, za ktorých sa žiadosť môže vybaviť.

    7.    Ak sa na tom žiadajúca zmluvná stranadožiadaná zmluvná strana vzájomne dohodnú:

    a)    ustanovenia tohto článku sa môžu uplatňovať na účely uskutočňovania audiokonferencií;

    b)    technológia videokonferencií sa môže použiť na iné účely alebo pojednávania ako tie, ktoré sú opísanéodseku 1,to aj na účely identifikácie osôb alebo vecí.

    8.    Ak sa dožiadaná zmluvná strana rozhodne povoliť vypočutie podozrivej alebo obvinenej osoby, môže požadovať splnenie osobitných podmienokzáruk, pokiaľ idezískavanie svedeckých výpovedí alebo vyhlásení od takejto osoby, resp. pokiaľ ideoboznamovanie takejto osoby alebouplatňovanie procesných opatrení voči nej.

    Článok 12    – Spoločné vyšetrovacie tímyspoločné vyšetrovania

    1.    Na základe vzájomnej dohody môžu príslušné orgány dvoch alebo viacerých zmluvných strán zriadiťprevádzkovať spoločný vyšetrovací tím na svojich územiachcieľom uľahčiť vyšetrovanie trestných činov alebo trestné konania, ak sa posilnená koordinácia považuje za obzvlášť užitočnú. Príslušné orgány určia príslušné zmluvné strany.

    2.    Postupypodmienky fungovania spoločných vyšetrovacích tímov, ako napríklad ich osobitné účely, zloženie, funkcie, ich trvanieprípadné predĺženia ich trvania, umiestnenie, organizácia, podmienky zhromažďovania, zasielaniapoužívania informácií alebo dôkazov, podmienky dôvernostipodmienky zapojenia zúčastnených orgánov zmluvnej strany do vyšetrovacích činností, ktoré sa uskutočňujú na území druhej zmluvnej strany, sa stanovia dohodou týchto príslušných orgánov.

    3.    Zmluvná strana môžečase podpisu tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listinyprijatí alebo listinyschválení vyhlásiť, že jej ústredný orgán musí byť signatárom dohody, ktorou sa zakladá tím, aleboňou inak prejaviť súhlas.

    4.    Tieto príslušnézúčastnené orgány komunikujú priamo, okrem prípadov, keď zmluvné strany môžu vzájomne určiť iné vhodné komunikačné cesty, ak si výnimočné okolnosti vyžadujú centralizovanejšiu koordináciu.

    5.    Ak je potrebné prijať vyšetrovacie opatrenia na území jednejdotknutých zmluvných strán, zúčastnené orgány tejto zmluvnej strany môžu požiadať svoje vlastné orgányprijatie týchto opatrení bez toho, aby ostatné zmluvné strany museli predložiť žiadosťvzájomnú pomoc. Uvedené opatrenia vykonajú orgány tejto zmluvnej strany na jej území za podmienok, ktoré sa uplatňujú podľa vnútroštátneho práva pri vnútroštátnom vyšetrovaní.

    6.    Použitie informácií alebo dôkazov, ktoré zúčastnené orgány jednej zmluvnej strany poskytli zúčastneným orgánom iných dotknutých zmluvných strán, možno odmietnuť alebo obmedziť spôsobom stanovenýmdohode uvedenejodsekoch 12. Ak satejto dohode nestanovujú podmienky odmietnutia alebo obmedzenia použitia, zmluvné strany môžu použiť poskytnuté informácie alebo dôkazy:

    a)    na účely, na ktoré bola dohoda uzatvorená;

    b)    na odhaľovanie, vyšetrovaniestíhanie iných trestných činov, ako sú tie, na ktoré sa dohoda uzatvorila, pod podmienkou predchádzajúceho súhlasu orgánov poskytujúcich informácie alebo dôkazy. Súhlas sa však nevyžaduje, ak si základné právne zásady zmluvnej strany, ktorá tieto informácie alebo dôkazy používa, vyžadujú, aby sprístupnila informácie alebo dôkazy na ochranu práv obvinenej osobytrestnom konaní.takom prípade tieto orgány bez zbytočného odkladu informujú orgány, ktoré poskytli informácie alebo dôkazy alebo

    c)    na zabránenie núdzovej situácii.takom prípade zúčastnené orgány, ktoré dostali informácie alebo dôkazy, bez zbytočného odkladu informujú zúčastnené orgány, ktoré tieto informácie alebo dôkazy poskytli, pokiaľ nie je vzájomnou dohodou stanovené inak.

    7.    Ak neexistuje dohoda uvedenáodsekoch 12, spoločné vyšetrovania sa môžu vykonávať na základe vzájomne dohodnutých podmienok,to od prípaduprípadu. Tento odsek sa uplatňuje bez ohľadu na to, či existuje zmluva alebo dojednanievzájomnej pomoci na základe jednotných alebo recipročných právnych predpisov platných medzi dotknutými zmluvnými stranami.

    Kapitola III – Podmienky a záruky

    Článok 13    – Podmienkyzáruky

    V súlade s článkom 15 dohovoru každá zmluvná strana zabezpečí, aby stanovenie, vykonávanie a uplatňovanie právomocí a postupov stanovených v tomto protokole podliehalo podmienkam a zárukám stanoveným v jej vnútroštátnom práve, ktoré zabezpečia primeranú ochranu ľudských práv a slobôd.

    Článok 14    – Ochrana osobných údajov

    1. Rozsah pôsobnosti

    a)    Pokiaľ saodseku l písm. b)c) nestanovuje inak, každá zmluvná strana spracúva osobné údaje, ktoré prijme na základe tohto protokolu,súladeodsekmi 2 až 15 tohto článku.

    b)    Ak súčase prijatia osobných údajov podľa tohto protokolu prenášajúca zmluvná strana aj prijímajúca zmluvná strana vzájomne viazané medzinárodnou dohodou, ktorou sa vytvára komplexný rámec na ochranu osobných údajov medzi týmito zmluvnými stranamiktorá sa vzťahuje na prenos osobných údajov na účely predchádzania trestným činom, ich odhaľovania, vyšetrovaniastíhania a v ktorej sa stanovuje, že spracúvanie osobných údajov je podľa uvedenej dohodysúladepožiadavkami právnych predpisov dotknutých zmluvných stránochrane údajov, tak podmienky takejto dohody sa vzťahujú,prípade opatrení patriacich do rozsahu pôsobnosti takejto dohody, na osobné údaje prijaté na základe protokolu namiesto odsekov 2 až 15, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak.

    c)    Ak prenášajúca zmluvná stranaprijímajúca zmluvná strana nie sú vzájomne viazané dohodou opísanouodseku l písm. b), môžu vzájomne rozhodnúť, že prenos osobných údajov podľa tohto protokolu sa môže uskutočniť na základe iných dohôd alebo dojednaní medzi dotknutými zmluvnými stranami namiesto odsekov 2 až 15.

    d)    Každá zmluvná strana zohľadní, že spracúvanie osobných údajov podľa odsekov l písm. a)l písm. b) spĺňa požiadavky jej právneho rámca na ochranu osobných údajov pre medzinárodný prenos osobných údajovpodľa tohto právneho rámca sa na prenos nevyžaduje žiadne ďalšie povolenie. Ak sa uplatňuje ods. 1 písm. a), zmluvná strana môže odmietnuť prenos údajov do inej zmluvnej strany podľa tohto protokolu alebo mu môže zabrániť, opierajúc sadôvody ochrany údajov, len za podmienok stanovenýchodseku 15;prípade, že sa uplatňuje ods. 1 písm. b) alebo c), môže tak urobiť len za podmienok dohody alebo dojednania uvedenýchtýchto odsekoch.

    e)    Žiadneustanovení tohto článku nebráni zmluvnej strane uplatňovať prísnejšie záruky na spracúvanie osobných údajov prijatých na základe tohto protokolu uskutočňované jej vlastnými orgánmi.

    2.    Účelpoužívanie

    a)    Zmluvná strana, ktorá prijala osobné údaje, ich spracuje na účely opísanéčlánku 2. Osobné údaje ďalej nespracúva na nezlučiteľný účelúdaje ďalej nespracúva, ak to jej vnútroštátny právny rámec nepovoľuje. Týmto článkom nie je dotknutá možnosť prenášajúcej zmluvnej strany stanoviťkonkrétnom prípade dodatočné podmienky podľa tohto protokolu, avšak takéto dodatočné podmienky nesmú zahŕňať všeobecné podmienky ochrany údajov.

    b)    Prijímajúca zmluvná stranarámci svojho vnútroštátneho právneho rámca zabezpečí, aby požadovanéspracúvané osobné údaje boli vo vzťahuúčelom takéhoto spracúvania relevantnéneboli neprimerané.

    3.    Kvalitaintegrita

    Každá zmluvná strana prijme primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa osobné údaje uchovávali s takou presnosťou, úplnosťou a aktuálnosťou, ako je potrebné a vhodné na zákonné spracúvanie osobných údajov, a to so zreteľom na účely, na ktoré sa tieto osobné údaje spracúvajú.

    4.    Citlivé údaje

    Zmluvná strana spracúva osobné údaje, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory alebo náboženské či iné presvedčenie, alebo členstvo v odboroch, genetické údaje, biometrické údaje považované za citlivé vzhľadom na súvisiace riziká alebo osobné údaje týkajúce sa zdravia alebo sexuálneho života, len ak existujú primerané záruky na ochranu pred rizikom neoprávneného nepriaznivého vplyvu použitia takýchto údajov, najmä proti nezákonnej diskriminácii.

    5.    Obdobie uchovávania

    Každá zmluvná strana uchováva osobné údaje len tak dlho, ako je potrebné a vhodné vzhľadom na účely spracovania údajov podľa odseku 2. Na splnenie tejto povinnosti stanoví vo svojom vnútroštátnom právnom rámci osobitné obdobia uchovávania alebo pravidelné preskúmanie potreby ďalšieho uchovávania údajov.

    6.    Automatizované rozhodnutia

    Rozhodnutia, ktoré majú významný nepriaznivý vplyv na príslušné záujmy jednotlivca, ktorého sa osobné údaje týkajú, smú byť založené výlučne na automatizovanom spracovaní osobných údajov, len ak to povoľujú vnútroštátne právne predpisy a existujú primerané záruky, ktoré zahŕňajú možnosť ľudského zásahu.

    7.    Bezpečnosť údajovkybernetické incidenty

    a)    Každá zmluvná strana zabezpečí, aby mala zavedené vhodné technologické, fyzickéorganizačné opatrenia na ochranu osobných údajov,to najmä proti strate alebo náhodnému alebo neoprávnenému prístupu, poskytnutiu, zmene alebo zničeniu (ďalej len „kybernetický incident“).

    b)    Po zistení kybernetického incidentu, pri ktorom existuje závažné riziko fyzickej alebo nefyzickej ujmy jednotlivcov alebo druhej zmluvnej strany, prijímajúca zmluvná strana bezodkladne posúdi pravdepodobnosťrozsah takéhoto incidentubezodkladne prijme primerané opatrenia na zmiernenie takejto ujmy. Medzi takéto opatrenia okrem iného patrí aj oznámenie prenášajúcemu orgánu, resp. pokiaľ ideúčely kapitoly II oddielu 2, orgánu alebo orgánom určeným podľa odseku 7 písm. c). Oznámenie však môže obsahovať príslušné obmedzenia, pokiaľ ideďalší prenos oznámenia; môže byť odložené alebo sa môže od neho upustiť, ak by takéto oznámenie mohlo ohroziť národnú bezpečnosť, resp. môže byť odložené, ak by takéto oznámenie mohlo ohroziť opatrenia na ochranu verejnej bezpečnosti. Medzi takéto opatrenia okrem iného patrí aj oznámenie dotknutému jednotlivcovi, pokiaľ zmluvná strana neprijala primerané opatrenia, aby závažné riziko už nehrozilo. Oznámenie jednotlivcovi môže byť odložené alebo sa môže od neho upustiť za podmienok stanovenýchodseku 12 písm. a) bode i). Oboznámená zmluvná strana môže požiadaťkonzultáciedodatočné informácie týkajúce sa incidentureakcie naň.

    c)    Každá zmluvná stranačase podpisu tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listinyprijatí alebo listinyschválení generálnemu tajomníkovi Rady Európy oznámi orgán alebo orgány, ktorým sa majú zasielať oznámenia podľa ods. 7 písm. b) na účely kapitoly II oddielu 2; poskytnuté informácie sa môžu následne upraviť.

    8.    Vedenie záznamov

    Každá zmluvná strana vedie záznamy alebo má iné vhodné prostriedky na preukázanie toho, sa uskutočňuje prístup k osobným údajom jednotlivca, ako sa používajú a ako sa sprístupňujú v konkrétnom prípade.

    9.    Následné poskytnutierámci zmluvnej strany

    a)    Ak orgán zmluvnej strany poskytne osobné údaje pôvodne prijaté na základe tohto protokolu inému orgánu tejto zmluvnej strany, tento iný orgán ich spracúvasúladetýmto článkom,výhradou odseku 9 písm. b).

    b)    Bez ohľadu na odsek 9 písm. a) zmluvná strana, ktorá vzniesla výhradu podľa článku 17, môže poskytnúť osobné údaje, ktoré prijala, štátom, ktoré ju tvoria, alebo podobným územným celkom, pod podmienkou, že táto zmluvná strana má zavedené opatrenia na to, aby prijímajúce orgány naďalej účinne chránili údaje tým, že zabezpečia úroveň ochrany údajov porovnateľnúúrovňou ochrany, ktorú poskytuje tento článok.

    c)    V prípade náznakov nesprávneho vykonávania tohto odseku môže prenášajúca zmluvná strana požiadaťkonzultáciu a o relevantné informácietýchto náznakoch.

    10.    Následný prenos inému štátu alebo medzinárodnej organizácii

    a)    Prijímajúca zmluvná strana môže preniesť osobné údaje inému štátu alebo medzinárodnej organizácii lenpredchádzajúcim súhlasom prenášajúceho orgánu, resp. na účely kapitoly II oddielu 2, orgánu alebo orgánov určených podľa odseku 10 písm. b).

    b)    Každá zmluvná stranačase podpisu tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listinyprijatí alebo listinyschválení generálnemu tajomníkovi Rady Európy oznámi orgán alebo orgány, ktoré poskytujú súhlas na účely kapitoly II oddielu 2; poskytnuté informácie sa môžu následne upraviť.

    11.    Transparentnosťoznámenie

    a)    Každá zmluvná strana poskytne oznámenie prostredníctvom uverejnenia všeobecných oznámení alebo prostredníctvom osobného oznámenia jednotlivcovi, ktorého osobné údaje boli získané, pokiaľ ide o:

    i)    právny základúčel(-y) spracúvania;

    ii)    podľa potreby všetky obdobia uchovávania alebo preskúmania podľa odseku 5;

    iii)    príjemcov alebo kategórie príjemcov, ktorým sa takéto údaje sprístupňujú, a

    iv)    prístup, opravuprostriedky nápravy.

    b)    Zmluvná strana môžesúladepodmienkami stanovenýmiodseku 12 písm. a) bode i) podriadiť akúkoľvek požiadavku na osobné oznámenie primeraným obmedzeniam podľa svojho vnútroštátneho právneho rámca.

    c)    Ak si vnútroštátny právny rámec prenášajúcej zmluvnej strany vyžaduje osobné oznámenie jednotlivcovi, ktorého údaje boli poskytnuté inej zmluvnej strane, prenášajúca zmluvná strana prijme opatrenia, aby bola druhá zmluvná stranačase prenosu informovanátejto požiadavkepríslušných kontaktných údajoch. Osobné oznámenie sa neuskutoční, ak druhá zmluvná strana požiadala, aby bolo poskytnutie údajov považované za dôverné, ak sa uplatňujú podmienky pre obmedzenia stanovenéodseku 12 písm. a) bode i). Keď sa tieto obmedzenia prestanú uplatňovaťosobné oznámenie je možné poskytnúť, druhá zmluvná strana prijme opatrenia, aby bola prenášajúca zmluvná strana informovaná. Aktom ešte nebola informovaná, prenášajúca zmluvná strana je oprávnená podať žiadosti prijímajúcej zmluvnej strane, ktorá bude informovať prenášajúcu zmluvnú stranutom, či obmedzenie zachová.

    12.    Prístupoprava

    a)    Každá zmluvná strana zabezpečí, aby každý jednotlivec, ktorého osobné údaje boli prijaté podľa tohto protokolu, bol oprávnený žiadaťzískaťsúladepostupmi stanovenými vo vnútroštátnom právnom rámci tejto zmluvnej stranybez zbytočného odkladu:

    i)    písomnú alebo elektronickú kópiu dokumentácie uchovávanejtomto jednotlivcovi, ktorá obsahuje osobné údaje jednotlivcadostupné informácie,ktorých sa uvádza právny základúčely spracúvania, obdobia uchovávaniapríjemcovia alebo kategórie príjemcov údajov (ďalej len „prístup“), ako aj informáciedostupných prostriedkoch nápravy,to pod podmienkou, že prístupkonkrétnom prípade môže podliehať uplatňovaniu primeraných obmedzení povolených podľa vnútroštátneho právneho rámca tejto zmluvnej strany, ktoré súčase rozhodovania potrebné na ochranu právslobôd iných alebo dôležitých cieľov všeobecného verejného záujmuktoré náležite zohľadňujú oprávnené záujmy dotknutého jednotlivca;

    ii) opravu, ak sú osobné údaje jednotlivca nepresné alebo boli nesprávne spracované; oprava zahŕňa – ak je to vhodné a primerané vzhľadom na dôvody opravy a konkrétny kontext spracúvania – opravu, doplnenie, vymazanie alebo anonymizáciu, obmedzenie spracúvania alebo zablokovanie.

    b)    Ak sa prístup alebo oprava zamietne alebo obmedzí, zmluvná stranatom bez zbytočného odkladu poskytne jednotlivcovi písomnú informáciu, ktorá sa môže poskytnúť elektronicky. Obsahom tejto informácie sú dôvody takéhoto zamietnutia alebo obmedzeniainformáciedostupných prostriedkoch nápravy. Akékoľvek výdavky, ktoré vzniknú pri získavaní prístupu, by sa mali obmedziť na to, čo je odôvodnenénie neprimerané.

    13.    Súdnemimosúdne prostriedky nápravy

    Každá zmluvná strana má zavedené účinné súdne a mimosúdne prostriedky nápravy v prípade porušenia tohto článku.

    14.    Dohľad

    Každá zmluvná strana má jeden alebo viacero verejných orgánov, ktoré samostatne alebo spolu vykonávajú nezávislé a účinné funkcie a právomoci dohľadu, pokiaľ ide o opatrenia stanovené v tomto článku. Medzi funkcie a právomoci týchto orgánov, ktoré konajú samostatne alebo spolu, patria vyšetrovacie právomoci, právomoc konať na základe sťažností a schopnosť prijať nápravné opatrenia.

    15.    Konzultáciapozastavenie

    Zmluvná strana môže pozastaviť prenos osobných údajov druhej zmluvnej strane, ak má presvedčivé dôkazy o tom, že druhá zmluvná strana systematicky alebo podstatne porušuje podmienky tohto článku alebo že hrozí závažné porušenie. Prenos nepozastaví bez primeraného oznámenia a pozastaví ho až potom, ako dotknuté zmluvné strany aj napriek tomu, že sa zapojili do konzultácie na primeraný čas, nedospeli k riešeniu. Zmluvná strana však môže dočasne pozastaviť prenosy v prípade systematického alebo podstatného porušenia, ktoré predstavuje závažné a bezprostredné riziko pre život alebo bezpečnosť fyzickej osoby, alebo značnú ujmu na jej dobrej povesti alebo peňažnú ujmu, pričom v takom prípade o tom bezodkladne informuje druhú zmluvnú stranu a začne s ňou konzultácie. Ak konzultácie neviedli k vyriešeniu situácie, druhá zmluvná strana môže recipročne pozastaviť prenosy, ak má presvedčivé dôkazy o tom, že pozastavenie zo strany pozastavujúcej zmluvnej strany bolo v rozpore s podmienkami tohto odseku. Zmluvná strana, ktorá pozastavila prenosy, zruší pozastavenie hneď, ako dôjde k náprave porušenia, ktoré bolo dôvodom pozastavenia; súčasne sa zruší akékoľvek recipročné pozastavenie. So všetkými osobnými údajmi prenesenými pred pozastavením prenosu sa naďalej zaobchádza v súlade s týmto protokolom.

    Kapitola IV – Záverečné ustanovenia

    Článok 15    – Účinky tohto protokolu

    1.    a) Na tento protokol sa uplatňuje článok 39 ods. 2 dohovoru.

    b)    Pokiaľ idezmluvné strany, ktoré sú členskými štátmi Európskej únie, tieto zmluvné strany môžu vo svojich vzájomných vzťahoch uplatňovať právne predpisy Európskej únie upravujúce otázky, ktorými sa zaoberá tento protokol.

    c)    Odsek l písm. b) nemá vplyv na úplné uplatňovanie tohto protokolu medzi zmluvnými stranami, ktoré sú členskými štátmi Európskej únie,ostatnými zmluvnými stranami.

    2.    Na tento protokol sa uplatňuje článok 39 ods. 3 dohovoru.

    Článok 16    – Podpisnadobudnutie platnosti

    1.    Tento protokol je otvorený na podpis zmluvným stranám dohovoru, ktoré môžu vyjadriť svoj súhlastým, že budú viazané, buď:

    a)    podpisom bez výhrady ratifikácie, prijatia alebo schválenia, alebo

    b)    podpisomvýhradou ratifikácie, prijatia alebo schválenianáslednou ratifikáciou, prijatím alebo schválením.

    2.    Ratifikačné listiny, listinyprijatí alebo listyschválení sa uložiagenerálneho tajomníka Rady Európy.

    3.    Tento protokol nadobúda platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa, keď päť zmluvných strán dohovoru vyjadrilo svoj súhlastým, že budú viazané týmto protokolom,súladeustanoveniami odsekov 12 tohto článku.

    4.    Vo vzťahu ku ktorejkoľvek zmluvnej strane dohovoru, ktorá následne vyjadrí svoj súhlastým, že bude viazaná týmto protokolom, nadobudne protokol platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa, keď zmluvná strana vyjadrila svoj súhlastým, že bude viazaná týmto protokolom,súladeustanoveniami odsekov 12 tohto článku.

    Článok 17    – Federálna doložka

    1.    Federálny štát si môže vyhradiť právo prevziať záväzky podľa tohto protokolusúlade so svojimi základnými zásadami, ktorými sa riadi vzťah medzi jeho ústrednou štátnou správouštátmi, ktoré ho tvoria, alebo inými podobnými územnými celkami, pod podmienkou, že:

    a)    protokol sa uplatňuje na ústrednú štátnu správu federálneho štátu;

    b)    takáto výhrada nemá vplyv na povinnosti zabezpečiť spoluprácu,ktorú žiadajú ostatné zmluvné stranysúladeustanoveniami kapitoly II, a

    c)    ustanovenia článku 13 sa uplatňujú na štáty, ktoré sú členmi tohto federálneho štátu, alebo na iné podobné územné celky.

    2.    Druhá zmluvná strana nemôže brániť orgánom, poskytovateľom alebo subjektom na svojom území spolupracovaťreakcii na žiadosť alebo príkaz predložený priamo štátom, ktorý tvorí federálny štát, alebo iným podobným územným celkom federálneho štátu, ktorý predložil výhradu podľa odseku 1, ak tento federálny štát oznámi generálnemu tajomníkovi Rady Európy, že štát, ktorý tvorí federálny štát, alebo iný podobný územný celok, uplatňuje povinnosti tohto protokolu uplatniteľné na tento federálny štát. Generálny tajomník Rady Európy vytvoríaktualizuje register takýchto oznámení.

    3.    Druhá zmluvná strana nebráni orgánom, poskytovateľom alebo subjektom na svojom území spolupracovať so štátom, ktorý tvorí federálny štát, alebo iným podobným územným celkom na základe výhrady podľa odseku 1, ak bol príkaz alebo žiadosť predložený prostredníctvom ústrednej štátnej správy alebo ak sa za účasti ústrednej štátnej správy uzavrie dohodaspoločnom vyšetrovacom tíme podľa článku 12.takýchto situáciách ústredná štátna správa zabezpečí plnenie uplatniteľných záväzkov protokolu, pod podmienkou, že pokiaľ ideochranu osobných údajov poskytnutých štátom, ktoré tvoria federálny štát, alebo podobným územným celkom, uplatňujú sa len podmienky článku 14 ods. 9 alebo prípadne podmienky dohody alebo dojednania opísanéčlánku 14 ods. 1 písm. b) alebo c).

    4.    Pokiaľ idetie ustanovenia tohto protokolu, ktorých uplatňovanie patrí do právomoci jednotlivých štátov, ktoré tvoria federálny štát, alebo iných podobných územných celkov, ktoré nemajú podľa ústavného systému federácie povinnosť prijímať legislatívne opatrenia, ústredná štátna správa upovedomí príslušné orgány týchto štátovuvedených ustanoveniach spolu so svojim priaznivým stanoviskomtieto orgány vyzve, aby prijali vhodné opatrenia na ich vykonanie.

    Článok 18    – Územná pôsobnosť

    1.    Tento protokol sa uplatňuje na územie alebo územia uvedené vo vyhlásení zmluvnej strany podľa článku 38 ods. 1 alebo 2 dohovorurozsahu,akom toto vyhlásenie nebolo odvolané podľa článku 38 ods. 3.

    2.    Zmluvná strana môžečase podpisu tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listinyprijatí alebo listinyschválení vyhlásiť, že tento protokol sa neuplatňuje na jedno alebo viac území uvedených vo vyhlásení zmluvnej strany podľa článku 38 ods. 1 a/alebo 2 dohovoru.

    3.    Vyhlásenie podľa odseku 2 tohto článku možno vo vzťahuakémukoľvek územiu uvedenémutakomto vyhlásení odvolať oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Toto odvolanie nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa prijatia takéhoto oznámenia generálnym tajomníkom Rady Európy.

    Článok 19    – Výhradyvyhlásenia

    1.    V písomnom oznámení adresovanom generálnemu tajomníkovi Rady Európy môže ktorákoľvek zmluvná strana dohovoručase podpisu tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listinyprijatí alebo listinyschválení vyhlásiť, že využije výhradu(-y) stanovenú(-é)článku 7 ods. 9 písm. a)b), článku 8 ods. 13článku 17 tohto protokolu. Žiadne iné výhrady nemožno uplatniť.

    2.    V písomnom oznámení adresovanom generálnemu tajomníkovi Rady Európy môže ktorákoľvek zmluvná strana dohovoručase podpisu tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listinyprijatí alebo listinyschválení urobiť vyhlásenie(-a) uvedenéčlánku 7 ods. 2 písm. bods. 8, článku 8 ods. 11, článku 9 ods. 1 písm. b)5, článku 10 ods. 9, článku 12 ods. 3článku 18 ods. 2 tohto protokolu.

    3.    V písomnom oznámení adresovanom generálnemu tajomníkovi Rady Európy môže ktorákoľvek zmluvná strana dohovoru urobiť akékoľvek vyhlásenie(-a), oznámenia alebo korešpondenciu podľa článku 7 ods. 5 písm. a)e), článku 8 ods. 4ods. 10 písm. a)b), článku 14 ods. 7 písm. c)ods. 10 písm. b)článku 17 ods. 2 tohto protokolusúladepodmienkami, ktoré súnich uvedené.

    Článok 20    – Statusodvolanie výhrad

    1.    Zmluvná strana, ktorá vzniesla výhradusúladečlánkom 19 ods. 1, túto výhradu úplne alebo čiastočne odvolá hneď, ako to okolnosti dovolia. Takéto odvolanie nadobudne platnosť dňom prijatia oznámenia adresovaného generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Ak saoznámení uvádza, že odvolanie výhrady nadobudne platnosťdeň, ktorý jeňom uvedený,ak je takýto dátum neskorší ako dátum, kedy bolo oznámenie doručené generálnemu tajomníkovi, odvolanie výhrady nadobudne platnosťtomuto neskoršiemu dátumu.

    2.    Generálny tajomník Rady Európy môžezmluvných strán, ktoré vzniesli jednu alebo viac výhradsúladečlánkom 19 ods. 1, pravidelne zisťovať, aké sú vyhliadky odvolania takejto výhrady či výhrad.

    Článok 21    – Zmeny

    1.    Zmeny tohto protokolu môže navrhnúť ktorákoľvek zmluvná strana tohto protokolugenerálny tajomník Rady Európy ich oznámi členským štátom Rady Európyzmluvným stranámsignatárom dohovoru, ako aj každému štátu, ktorý bol vyzvaný na pristúpeniedohovoru.

    2.    Každá zmena navrhnutá zmluvnou stranou sa oznámi Európskemu výboru pre problémy kriminality (ďalej len „CDPC“), ktorý predloží Výboru ministrov svoje stanoviskonavrhovanej zmene.

    3.    Výbor ministrov posúdi navrhovanú zmenustanovisko, ktoré predložil CDPC,po porade so zmluvnými stranami dohovoru môže zmenu prijať.

    4.    Text každej zmeny prijatej Výborom ministrovsúladeodsekom 3 sa predloží zmluvným stranám tohto protokolu na prijatie.

    5.    Každá zmena prijatásúladeodsekom 3 nadobudne platnosť 30 deň odo dňa, keď všetky zmluvné strany tohto protokolu informovali generálneho tajomníkajej prijatí.

    Článok 22    – Riešenie sporov

    Na tento protokol sa uplatňuje článok 45 dohovoru.

    Článok 23    – Konzultácie zmluvných stránhodnotenie vykonávania

    1.    Na tento protokol sa uplatňuje článok 46 dohovoru.

    2.    Zmluvné strany pravidelne vyhodnocujú účinné využívanievykonávanie ustanovení tohto protokolu. Článok 2 rokovacieho poriadku Výboru pre Dohovorpočítačovej kriminaliteznení revidovanom 16. októbra 2020 sa uplatňuje mutatis mutandis. Zmluvné strany najprv preskúmajúkonsenzom prípadne upravia postupy uvedeného článku uplatňované na tento protokol päť rokov po nadobudnutí platnosti tohto protokolu.

    3.    Preskúmanie článku 14 sa začne, keď 10 zmluvných strán dohovoru vyjadrí svoj súhlastým, že budú viazané týmto protokolom.

    Článok 24    – Vypovedanie

    1.    Každá zmluvná strana môže kedykoľvek vypovedať tento protokol oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

    2.    Takáto výpoveď nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa prijatia oznámenia generálnym tajomníkom.

    3.    Vypovedanie dohovoru zmluvnou stranou tohto protokolu predstavuje vypovedanie tohto protokolu.

    4.    So všetkými informáciami alebo dôkazmi prenesenými pred dňom nadobudnutia platnosti výpovede sa naďalej zaobchádzasúladetýmto protokolom.

    Článok 25    – Oznámenie

    Generálny tajomník Rady Európy oznámi členským štátom Rady Európy, zmluvným stranám a signatárom dohovoru a každému štátu, ktorý bol vyzvaný, aby pristúpil k dohovoru:

    a)    každé podpísanie tohto protokolu;

    b)    uloženie každej ratifikačnej listiny, listinyprijatí alebo listinyschválení;

    c)    každý dátum nadobudnutia platnosti tohto protokolu podľa článku 16 ods. 34;

    d)    všetky vyhlásenia alebo výhrady uplatnenésúladečlánkom 19 alebo odvolanie výhradsúladečlánkom 20;

    e)    každý iný akt, oznámenie alebo korešpondenciusúvislostitýmto protokolom.

    Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali tento protokol.

    V [MIESTO] [DÁTUM] v anglickom a francúzskom jazyku, pričom obe znenia sú rovnako autentické, v jednom vyhotovení, ktoré sa uloží v archíve Rady Európy. Generálny tajomník Rady Európy o odovzdá overené kópie každému členskému štátu Rady Európy, zmluvným stranám a signatárom dohovoru a každému štátu, ktorý bol vyzvaný, aby pristúpil k dohovoru.

    Top