EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli14. 7. 2021

COM(2021) 551 final

2021/0211(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a nariadenie (EÚ) 2015/757

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2021) 551 final} - {SWD(2021) 557 final} - {SWD(2021) 601 final} - {SWD(2021) 602 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

V oznámení o Európskej zelenej dohode 1 sa vytýčila nová stratégia rastu pre EÚ, ktorej cieľom je transformovať EÚ na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje. Opätovne sa v nej potvrdila ambícia Komisie zvýšiť svoje ciele v oblasti klímy a do roku 2050 urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent. Okrem toho je jej cieľom chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Nevyhnutnosť a hodnota Európskej zelenej dohody sa ešte viac zvýšili vzhľadom na veľmi závažné dôsledky pandémie COVID-19 na zdravie, životné a pracovné podmienky a blaho občanov Únie.

Riešenie zmeny klímy predstavuje naliehavú výzvu. V súlade s vedeckými zisteniami z osobitnej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) je potrebné dosiahnuť globálnu nulovú bilanciu emisií CO2 približne do roku 2050 a neutralitu v súvislosti so všetkými ostatnými skleníkovými plynmi čo najskôr v priebehu tohto storočia. Táto naliehavá výzva si vyžaduje, aby EÚ zintenzívnila svoju činnosť a ukázala svoje postavenie svetového lídra tak, že sa do roku 2050 stane klimaticky neutrálnou. Tento cieľ je stanovený v oznámení s názvom Čistá planéta pre všetkých: Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo 2 .

Na základe stratégie Európskej zelenej dohody a komplexného posúdenia vplyvu sa v oznámení Komisie o ambicióznejších klimatických cieľoch pre Európu na rok 2030 3 (ďalej len „plán cieľov v oblasti klímy do roku 2030“) zo septembra 2020 navrhlo zodpovedným spôsobom zvýšiť ambíciu EÚ a predložiť komplexný plán zameraný na sprísnenie záväzného cieľa Európskej únie na rok 2030, ktorým je čisté zníženie emisií aspoň o 55 %. Ak sa teraz zvýši ambícia na rok 2030, pomôže to dodať istotu tvorcom politík a investorom, aby sa v dôsledku rozhodnutí prijatých v nasledujúcich rokoch úrovne emisií nezasekli na úrovniach v rozpore so zámerom EÚ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Cieľ na rok 2030 je v súlade s cieľom Parížskej dohody udržať zvýšenie globálnej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C a vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C.

Európska rada na svojom zasadnutí v decembri 2020 schválila nový záväzný cieľ EÚ na rok 2030 4 . Rada takisto vyzvala Komisiu, „aby posúdila, ako môžu k cieľu do roku 2030 čo najlepšie prispieť všetky hospodárske odvetvia, a aby predložila potrebné návrhy spolu s hĺbkovým preskúmaním environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho vplyvu na úrovni členských štátov, pričom zohľadní národné energetické a klimatické plány a preskúma existujúcu flexibilitu“.

Na tento účel sa prostredníctvom európskeho právneho predpisu v oblasti klímy 5 , v znení dohodnutom so spoluzákonodarcami, stane cieľ klimatickej neutrality EÚ právne záväzným a zvýši sa ambícia na rok 2030 stanovením cieľa, ktorým je čisté zníženie emisií aspoň o 55 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990.

Aby sa dodržal postup navrhnutý v európskom právnom predpise v oblasti klímy a dosiahla sa táto zvýšená úroveň ambície na rok 2030, Komisia preskúmala aktuálne platné právne predpisy v oblasti klímy a energetiky, od ktorých sa očakáva, že emisie skleníkových plynov znížia len o 40 % do roku 2030 a o 60 % do roku 2050. Tento legislatívny balík návrhov „Fit for 55“ oznámený v rámci plánu cieľov v oblasti klímy do roku 2030 je najkomplexnejším stavebným prvkom v úsilí plniť nový ambiciózny cieľ v oblasti klímy na rok 2030, pričom k nemu budú musieť prispieť všetky hospodárske odvetvia a politiky.

Európska rada v decembri 2020 takisto vyzvala Komisiu, aby zvážila preskúmanie spôsobov, ako posilniť systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (EU ETS) a zároveň zachovať jeho integritu a zohľadniť potrebu riešiť obavy týkajúce sa rozdeľovania a energetickú chudobu. Európska rada ďalej vyzvala Komisiu, aby zvážila navrhnutie opatrení, ktoré umožnia energeticky náročným priemyselným odvetviam vyvíjať a zavádzať inovačné klimaticky neutrálne technológie a zároveň si zachovať svoju priemyselnú konkurencieschopnosť.

Súčasné právne predpisy o systéme ETS boli revidované v roku 2018 s cieľom dosiahnuť do roku 2030 zníženie emisií EU ETS o 43 % v porovnaní s rokom 2005, a to v súlade s cieľom zníženia emisií v celom hospodárstve EÚ do roku 2030 aspoň o 40 % v porovnaní s rokom 1990. Z nedávnej analýzy útvarov Komisie však vyplýva, že ak právne predpisy zostanú nezmenené, sektory, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje systém EU ETS, by namiesto toho v roku 2030 dosiahli zníženie emisií o 51 % v porovnaní s rokom 2005 6 .

Hoci by to znamenalo dosiahnutie lepšieho výsledku, ako je uvedený príspevok zníženia o 43 %, predstavovalo by to napriek tomu neuspokojivý príspevok k celkovému cieľu zníženia aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990. Všeobecným cieľom tejto iniciatívy je preto revidovať smernicu o ETS spôsobom zodpovedajúcim ambícii v oblasti klímy na rok 2030 dosiahnuť do roku 2030 zníženie čistých emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % pod úroveň z roku 1990 a s postupnou a vyváženou trajektóriou smerujúcou ku klimatickej neutrálnosti do roku 2050 nákladovo efektívnym a koherentným spôsobom s prihliadnutím na potrebu spravodlivej transformácie a potrebu, aby všetky sektory prispievali k úsiliu EÚ v oblasti klímy.

Ako sa vysvetľuje v posúdení vplyvu, príspevok sektorov, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, predstavujúci zníženie o 61 % v porovnaní s rokom 2005, sa považuje za príspevok najlepšie odzrkadľujúci výsledky plánu cieľov v oblasti klímy do roku 2030 a považuje sa za ambíciu EU ETS prispievajúcu k celkovému cieľu zníženia aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990. Zvýšenie environmentálneho príspevku EU ETS zahŕňa najmä prispôsobenie celkového počtu kvót vydaných v rámci EU ETS (ďalej len „limit“). Znížené množstvo kvót dostupných pre trh však ovplyvňuje iné piliere EU ETS a cenu uhlíka. Má vplyv na hlavné zásady, ako sú potreba trhovej stability, ochrana pred rizikom úniku uhlíka, starostlivo vyvážené účinky distribúcie medzi členskými štátmi a dostupnosť finančných prostriedkov na zvýšené investičné potreby v oblasti nízkouhlíkových technológií.

Zároveň so zosúladením systému EU ETS s celkovým cieľom zníženia aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990 je potrebné, aby bola táto zvýšená ambícia v oblasti klímy takisto zohľadnená v príspevku sektorov, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahuje systém EU ETS, k úsiliu EÚ v oblasti klímy. V posúdení vplyvu, ktoré sprevádza plán cieľov v oblasti klímy do roku 2030, sa zistilo, že ak by sa neprijali dodatočné opatrenia, emisie v určitých sektoroch by sa neznížili v miere potrebnej na dosiahnutie zníženia emisií o 55 % v celom hospodárstve. Emisie v námornej doprave sú v súčasnosti v skutočnosti vyššie než v roku 1990 a očakáva sa, že pri vývoji za nezmenených okolností budú emisie z námornej dopravy naďalej rásť. Pri všetkých postupoch posúdených v rámci plánu cieľov v oblasti klímy do roku 2030 a Stratégie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu 7 sa predpokladá zníženie emisií z medzinárodnej lodnej dopravy do roku 2050 o 80 – 82 % v porovnaní s rokom 1990 (zodpovedajúce zníženie emisií o 88 – 89 % v porovnaní s rokom 2008) 8 , aby sa dosiahol súlad so zvýšenou úrovňou ambícií v oblasti klímy. Európska komisia preto prijala záväzok rozšíriť systém EU ETS na námornú dopravu v rámci balíka opatrení EÚ na riešenie emisií z námornej dopravy spolu s opatreniami odsúhlasenými v rámci Medzinárodnej námornej organizácie. Komisia v tejto súvislosti víta pokrok, ktorý Európsky parlament a Rada od roku 2019 dosiahli v súvislosti s návrhom na zmenu nariadenia (EÚ) 2015/757 9 s cieľom náležite zohľadniť globálny systém zberu údajov o spotrebe lodného paliva [COM(2019) 38 final], a Komisia berie na vedomie podporu pléna Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o rozšírenie systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (EU ETS) tak, aby sa od roku 2023 vzťahoval na emisie z námornej dopravy. Emisie z námornej dopravy by sa mali zahrnúť do existujúceho systému obchodovania s emisiami. Aby sa zaistil hladký prechod, mala by sa zaviesť fáza postupného zavádzania, v ktorej by lodné spoločnosti museli odovzdať len kvóty za podiel ich overených emisií, ktorý by sa v priebehu štyroch rokov postupne zvýšil na 100 %. Keďže rozšírením existujúceho systému ETS na námornú dopravu by do systému pribudlo len približne 90 miliónov ton CO2, vplyv dostupnosti kvót pre iné sektory, na ktoré sa systém vzťahuje, by ostal obmedzený.

Aby sa zohľadnilo zahrnutie námorného sektora do systému EU ETS, malo by sa zmeniť nariadenie (EÚ) 2015/757, najmä pokiaľ ide o nahlasovanie údajov o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti a vzhľadom na úlohu riadiacich orgánov, pokiaľ ide o lodné spoločnosti. Tieto zmeny dopĺňajú zmeny navrhnuté v oznámení COM(2019) 38 final.

Ako sa uvádza v pláne cieľov v oblasti klímy do roku 2030, sektor budov je v súčasnosti priamo a nepriamo zodpovedný za 36 % emisií skleníkových plynov súvisiacich s energetikou v EÚ a má veľký potenciál nákladovo efektívneho znižovania emisií. Existujúci systém ETS sa už vzťahuje na viac ako polovicu týchto emisií, najmä na poskytovanie elektrickej energie na použitie v budovách a väčšinu emisií centralizovaného zásobovania teplom. Mnohé domovy sa však ešte stále vykurujú zastaralými systémami, ktoré využívajú znečisťujúce fosílne palivá, ako sú uhlie a olej.

Odvetvie cestnej dopravy má takisto významný potenciál nákladovo efektívneho znižovania. Cestná doprava dnes tvorí pätinu emisií skleníkových plynov EÚ a od roku 1990 jej emisie vzrástli o viac ako štvrtinu. Ako sa už zohľadnilo v oznámení o Európskej zelenej dohode, Komisia navrhuje zahrnutie sektora budov a odvetvia cestnej dopravy do obchodovania s emisiami. Pokrytím týchto sektorov obchodovaním s emisiami v kontexte ďalších vhodných regulačných a investičných opatrení pre dotknuté sektory by sa zabezpečili zvýšené a harmonizovanejšie hospodárske stimuly na zníženie emisií v týchto sektoroch v EÚ a zvýšená istota dosiahnutia znižovania emisií v týchto sektoroch.

Obchodovanie s emisiami by sa v prípade sektora budov a odvetvia cestnej dopravy malo zaviesť prostredníctvom samostatného, no prepojeného obchodovania s emisiami. Zabráni sa tak akémukoľvek narušeniu dobre fungujúceho systému obchodovania s emisiami v sektore stacionárnych zariadení a v odvetví leteckej dopravy vzhľadom na rôzny potenciál týchto sektorov, pokiaľ ide o znižovanie, a rôzne faktory, ktoré ovplyvňujú dopyt. Akékoľvek možné zlúčenie týchto dvoch systémov by sa malo posúdiť až po niekoľkých rokoch fungovania nového obchodovania s emisiami na základe skúseností. Rozšírenie na budovy a cestnú dopravy si vyžaduje prístup zdola nahor k regulovaným subjektom.

Trhová stabilita je kľúčová na to, aby systém EU ETS fungoval správne a dosiahol svoje ciele. V záujme zabezpečenia trhovej stability sa rozhodnutím (EÚ) 2015/1814 10 zriadila trhová stabilizačná rezerva. Jej prevádzka sa začala v januári 2019. Cieľom trhovej stabilizačnej rezervy je riešiť historické nerovnováhy medzi ponukou a dopytom a zabezpečiť väčšiu odolnosť systému EU ETS voči veľkým nerovnováham. Týmto mechanizmom sa musí chrániť regulačná stabilita a zabezpečiť dlhodobá predvídateľnosť. V článku 3 rozhodnutia sa vyžaduje, aby Komisia preskúmala fungovanie rezervy do troch rokov od začiatku prevádzky. Toto preskúmanie je potrebné posúdiť spolu s účinkami zvýšenia ambicióznosti systému EU ETS na trhovú stabilitu, a preto sa v tomto návrhu potrebné zmeny rezervy navrhujú spolu so zmenami systému EU ETS.

V tejto súvislosti má tento návrh ako súčasť balíka Fit for 55 tieto špecifické ciele:

–posilnenie systému EU ETS v jeho súčasnom rozsahu pôsobnosti s cieľom zabezpečiť náležitý príspevok k celkovému cieľu zníženia emisií skleníkových plynov najmenej o 55 % v porovnaní s rokom 1990,

–zabezpečenie nepretržitej účinnej ochrany sektorov vystavených závažnému riziku úniku uhlíka a zároveň stimulovanie využívania nízkouhlíkových technológií,

–riešenie distribučných a sociálnych účinkov tejto transformácie preskúmaním využívania príjmov z aukcií a veľkosti a fungovania mechanizmov nízkouhlíkového financovania,

–zabezpečenie toho, aby aj iné sektory ako tie, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje systém EU ETS, nákladovo efektívne prispievali k znižovaniu emisií potrebnému v súlade s cieľmi EÚ a záväzkami Parížskej dohody, a to najmä zahrnutím emisií z námornej dopravy a emisií zo sektora budov a odvetvia cestnej dopravy podľa pravidiel systému EU ETS so súčasným zabezpečením synergií s ďalšími politikami zameranými na tieto sektory,

–preskúmanie systému monitorovania, vykazovania a overovania emisií CO2 z námornej dopravy s cieľom zohľadniť zahrnutie sektora námornej dopravy do systému EU ETS,

–preskúmanie trhovej stabilizačnej rezervy v súlade s príslušnou právnou povinnosťou a preskúmanie možných zmien jej koncepcie s cieľom splniť právne ciele v rozhodnutí o trhovej stabilizačnej rezerve a riešiť akékoľvek otázky, ktoré môžu vyplynúť v súvislosti so zvýšenými ambíciami.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Všetky sektory hospodárstva by mali prispievať k znižovaniu emisií skleníkových plynov. Balík Fit for 55 pre klímu a energetiku je komplexným krokom pri prepracovaní právnych predpisov Únie na ich zosúladenie so zvýšenými ambíciami EÚ v oblasti klímy. Všetky iniciatívy v balíku sú úzko prepojené a ich jednotlivé koncepcie sú vzájomne závislé. Tento legislatívny návrh dopĺňa návrhy uvedené v balíku a zachováva s nimi súlad.

Na sektory, ktoré nie sú súčasťou systému EU ETS, sa vzťahuje nariadenie o spoločnom úsilí 11 (ESR), v ktorom sa stanovuje celkový cieľ zníženia emisií skleníkových plynov pre celú EÚ, ako aj záväzné ročné ciele pre jednotlivé členské štáty, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030. Nariadenie ESR sa okrem iného vzťahuje na odvetvie cestnej dopravy a sektor budov, ako aj na emisie z domácej lodnej dopravy, ktoré spolu tvoria približne 50 % emisií, na ktoré sa vzťahuje nariadenie ESR. Na rozdiel od systému EU ETS sektory, na ktoré sa vzťahuje nariadenie ESR, nepodliehajú signálu pre cenu uhlíka pre celú EÚ. Poskytnutím dodatočných hospodárskych stimulov (stanovovaním cien uhlíka) potrebných na dosiahnutie nákladovo efektívneho zníženia emisií v sektore budov a cestnej dopravy by nový systém ETS dopĺňal nariadenie ESR v súčasnom rozsahu pôsobnosti, v rámci ktorého sa zachovávajú stimuly a zodpovednosť za vnútroštátne opatrenia. Význam tejto zodpovednosti takisto zdôraznil veľký počet zainteresovaných strán. Keďže ambícia obchodovania s emisiami pre budovy a cestnú dopravu na rok 2030 je stanovená v súlade s nákladovo efektívnymi príspevkami sektorov, na ktoré sa vzťahuje, nedochádza k narušeniu príspevkov sektorov patriacich do rozsahu pôsobnosti nariadenia ESR, na ktoré sa nevzťahuje stanovovanie cien uhlíka pre celú EÚ. Vnútroštátne opatrenia, ktorými sa riešia prekážky nesúvisiace s cenou alebo ktorými sa sprístupňujú alternatívne riešenia, môžu zefektívniť fungovanie stanovovania cien uhlíka.

V odôvodnení 4 smernice (EÚ) 2018/410 sa uvádza, že od roku 2023 by Medzinárodná námorná organizácia (IMO) alebo Únia mali začať vykonávať opatrenia vrátane prípravných prác týkajúcich sa prijatia a vykonávania opatrenia, ktorým sa zabezpečí, aby toto odvetvie náležite prispievalo k úsiliu potrebnému na dosiahnutie cieľov dohodnutých v rámci Parížskej dohody a aby na to náležite prihliadali všetky zainteresované strany. Zníženie emisií z námornej dopravy je takisto súčasťou záväzku znížiť emisie v celom hospodárstve EÚ podľa Parížskej dohody.

K dnešnému dňu nie sú zavedené žiadne náležité opatrenia na svetovej úrovni ani na úrovni EÚ na dosiahnutie potrebného zníženia emisií v sektore námornej dopravy tak, aby boli v súlade so zvýšenou úrovňou ambícií EÚ v oblasti klímy. Na úrovni EÚ sa od roku 2018 monitorujú, vykazujú a overujú emisie CO2 z lodí s hrubou priestornosťou viac ako 5 000 cestujúcich do prístavov alebo z prístavov nachádzajúcich sa v rámci EHP (na základe nariadenia EÚ o monitorovaní, vykazovaní a overovaní v námornej doprave) 12 . Na celosvetovej úrovni je zavedený regulačný rámec pre energetickú efektívnosť nových lodí a nedávno boli schválené opatrenia súvisiace s energetickou efektívnosťou existujúcich lodí. Medzinárodná námorná organizácia takisto prijala počiatočnú stratégiu zníženia emisií skleníkových plynov z lodí, v ktorej sa stanovuje cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2050 aspoň o 50 % v porovnaní s úrovňami z roku 2008. Hoci je nedávny pokrok dosiahnutý v Medzinárodnej námornej organizácii vítaný, tieto opatrenia nie sú dostatočné na dekarbonizáciu medzinárodnej lodnej dopravy v súlade s medzinárodnými cieľmi v oblasti klímy.

Vzhľadom na túto situáciu sa Európska komisia zaviazala navrhnúť balík opatrení EÚ na zvýšenie príspevku námornej dopravy k úsiliu EÚ v oblasti klímy spolu s opatreniami schválenými na celosvetovej úrovni v rámci Medzinárodnej námornej organizácie. Okrem rozšírenia systému EU ETS na námornú dopravu balík opatrení obsahuje najmä iniciatívu FuelEU Maritime, ktorej cieľom je zvýšiť dopyt a zintenzívniť zavádzanie alternatívnych dopravných palív z obnoviteľných zdrojov, ako aj návrh na preskúmanie smernice o zdaňovaní energie 13 vzhľadom na súčasné oslobodenie paliva používaného loďami od zdanenia.

Systém EU ETS sa v súčasnosti priamo alebo nepriamo vzťahuje na približne 30 % emisií z vykurovania budov. Súvisí to z tým, že systém pokrýva centralizované zásobovanie teplom a elektrickú energiu používanú na účely vykurovania. Pokrytie všetkých emisií zo spaľovania fosílnych palív v tomto sektore a ich začlenenie do obchodovania s emisiami v EÚ by prinieslo významné výhody, pokiaľ ide o účinnosť znižovania emisií. V cestnej doprave by malo obchodovanie s emisiami výhodu v tom, že sa ním môžu zastropovať emisie z vozového parku a zároveň prostredníctvom cenového signálu stimulovať zmeny správania s trvalými účinkami na riešenia mobility. Emisné normy CO2 pre automobily napriek tomu zostávajú hlavným hnacím motorom pri zabezpečovaní prísunu moderných a inovačných ekologických vozidiel vrátane elektrických automobilov. Súbežne s uplatňovaním obchodovania s emisiami na cestnú dopravu Komisia navrhuje posilnenie noriem CO2 pre autá a dodávky na rok 2030 s cieľom zabezpečiť jasné smerovanie k mobilite s nulovými emisiami. Okrem už stanovených možných využití príjmov z aukcií, medzi ktoré patrí napr. podpora budovania zručností a prerozdelenia pracovnej sily, by sa časť príjmov z obchodovania s emisiami v nových sektoroch mohla použiť na riešenie sociálnych vplyvov vyplývajúcich z nového obchodovania s emisiami v týchto sektoroch a mohla by sa investovať do opatrení zameraných na urýchlenie vlny obnovy budov, ako aj na využívanie vozidiel s nulovými emisiami a do rozvoja potrebnej infraštruktúry, ako sú napríklad strategicky rozmiestnené, inteligentné čerpacie a nabíjacie stanice pre vozidlá s nulovými emisiami. Podpora opatrení na podporu energetickej efektívnosti v zraniteľných domácnostiach alebo domácnostiach s nízkymi príjmami by takisto mohla prispieť k predchádzaniu nadmerným účinkom distribúcie. Na tento účel Komisia v legislatívnom balíku Fit for 55 navrhuje zriadenie Sociálno-klimatického fondu na financovanie príslušných plánov členských štátov zameraných na riešenie sociálnych aspektov obchodovania s emisiami pre budovy a cestnú dopravu s osobitným dôrazom na zraniteľné domácnosti, mikropodniky a používateľov dopravy. Časť príjmov z aukcií v rámci nového systému sa má použiť na financovanie plánov členských štátov.

Navrhuje sa, aby sa úroveň ambície, maximálna hodnota emisií a trajektória pre nový systém ETS stanovili v súlade s nákladovo efektívnym znižovaním emisií budov a cestnej dopravy vyplývajúcim z kombinácie stanovovania cien uhlíka a posilnenia existujúceho regulačného rámca pre tieto sektory.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Zmena klímy je cezhraničným problémom a opatreniami na úrovni EÚ sa môžu účinne doplniť a posilniť opatrenia na celosvetovej, regionálnej, celoštátnej a miestnej úrovni. Zvýšenie cieľovej hodnoty znižovania skleníkových plynov EÚ na rok 2030 ovplyvní mnohé odvetvia v celom hospodárstve EÚ, a preto je nevyhnutná koordinovaná činnosť na úrovni EÚ, pri ktorej je väčšia šanca, že povedie k nevyhnutnej transformácii a bude pôsobiť ako veľká hnacia sila nákladovo efektívnej zmeny a vzostupnej konvergencie. Mnohé prvky tohto návrhu majú okrem toho dôležitý rozmer vnútorného trhu, a to najmä možnosti súvisiace s ochranou pred únikom uhlíka a mechanizmy nízkouhlíkového financovania.

Ako trh s uhlíkom systém EU ETS stimuluje znižovanie emisií, ktoré sa má dosiahnuť v prvom rade nákladovo najefektívnejšími riešeniami v rámci činností, ktorých sa týka, čím sa vďaka jeho veľkému rozsahu dosahuje vyššia efektívnosť. Zavedenie podobného opatrenia na vnútroštátnej úrovni by malo za následok menšie, rozdrobené trhy s uhlíkom, hrozilo by narušením hospodárskej súťaže a pravdepodobne by viedlo k vyšším celkovým nákladom na znižovanie emisií. Rovnaká logika by sa mala uplatňovať aj pri stanovovaní cien uhlíka v nových odvetviach.

Cezhraničný rozmer sektora námornej dopravy si vyžaduje koordinované opatrenia na európskej úrovni. Opatrenia na úrovni EÚ môžu takisto inšpirovať a vytvoriť podmienky na rozsiahlejšie opatrenia, napr. pokiaľ ide o námornú dopravu v rámci Medzinárodnej námornej organizácie a zo strany tretích krajín.

•Proporcionalita

•Výber nástroja

Smernica je takisto vhodným nástrojom na zmenu rozhodnutia (EÚ) 2015/1814 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy, pretože preskúmanie tohto právneho nástroja úzko súvisí s účinkami na trhovú stabilitu a zvýšené ambície systému EU ETS.

Táto smernica je takisto vhodným nástrojom na zmenu nariadenia (EÚ) 2015/757 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy, pretože na základe tejto smernice sa emisie CO2 z určitých činností v námornej doprave zahŕňajú do systému EU ETS na základe údajov o emisiách pochádzajúcich z nariadenia (EÚ) 2015/757.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX-POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Vzhľadom na ranú fázu vykonávania súčasných právnych predpisov o ETS, ktoré sa začali uplatňovať v roku 2021 zmenené smernicou (EÚ) 2018/410 Európskeho parlamentu a Rady 16 , sa neuskutočnilo žiadne hodnotenie ex post ani kontrola vhodnosti tohto návrhu. V dôsledku toho boli na účely hodnotenia dostupné obmedzené údaje.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Trhová stabilizačná rezerva má rozsiahlu podporu všetkých zainteresovaných strán; neexistuje však zhoda v tom, ako by sa mali zmeniť jej parametre. Občianska spoločnosť vyjadrila väčšiu podporu posilneniu parametrov trhovej stabilizačnej rezervy než súkromný sektor. Zachovanie pravidla zániku platnosti, bezvýhradne alebo so zmenou, získalo podporu, zatiaľ čo niektoré zainteresované strany sa vyjadrili, že pravidlo zániku platnosti by sa malo zrušiť. Na odborných seminároch niektoré zainteresované strany uviedli, že je potrebná variabilná miera prijatia na to, aby sa predchádzalo veľkým vplyvom stropu, a častejšie preskúmania. V návrhu sa dosahuje rovnováha medzi potrebou zabezpečiť zníženie trhového prebytku počas primeraného časového horizontu, predvídateľnosťou mechanizmu, ako aj jeho zložitosťou. Okrem toho návrh na zahrnutie kvót pre leteckú dopravu a emisií z nej do výpočtu prebytku predstavuje uprednostňovanú možnosť väčšiny zainteresovaných strán.

•Posúdenie vplyvu

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Komisia bude naďalej monitorovať a hodnotiť fungovanie systému EU ETS prostredníctvom svojej výročnej správy o trhu s uhlíkom, ako sa stanovuje podľa článku 10 ods. 5 smernice o ETS. Vzťahuje sa to aj na vplyvy súčasnej revízie systému EU ETS. Výročná správa Komisie o trhu s uhlíkom a výročná správa členských štátov sa budú zároveň vzťahovať aj na sektory, na ktoré sa rozširuje obchodovanie s emisiami. Údaje týkajúce sa monitorovania, vykazovania a overovania, získané prostredníctvom regulácie nových sektorov, budú pre Komisiu predstavovať kľúčový zdroj informácií na hodnotenie pokroku v dotknutých odvetviach.

Pravidlá monitorovania, vykazovania a overovania pre lodnú dopravu by sa mali riadiť pravidlami ustanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757, zmenenom návrhom COM(2019) 38 final a týmto návrhom.

Okrem toho sa hodnotenie pokroku pri uplatňovaní smernice o ETS stanovuje v súčasnom článku 21 smernice ako takej. 29

Táto iniciatíva vychádza z procesu založeného na integrovaných národných energetických a klimatických plánoch a pevnom transparentnom rámci pre emisie skleníkových plynov a ďalších informáciách o klíme, ktoré obsahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 30 . Komisia okrem iného použije aj informácie predložené a nahlásené členskými štátmi podľa nariadenia o riadení ako základ pre svoje pravidelné posudzovanie pokroku. Zároveň sú ustanovenia týkajúce sa podávania správ o použití vytvorených príjmov z aukcie v tejto smernici stanovené v nariadení (EÚ) 2018/1999. Vplyvy zmien v tejto smernici bude potrebné zanalyzovať, pričom si môžu vyžadovať následnú zmenu tohto nariadenia, aby sa zabezpečila koherentnosť medzi týmito dvoma právnymi aktmi.

Ďalšie podrobnosti o monitorovaní a hodnotení sú uvedené v oddiele 9 posúdenia vplyvu priloženom k tomuto návrhu.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Námorná doprava (článok 3, články 3g až 3ge a článok 16)

Návrhom sa rozširuje rozsah pôsobnosti systému obchodovania s emisiami EÚ tak, aby sa vzťahoval na námornú dopravu. Z toho dôvodu sa návrhom upravuje vymedzenie pojmu „emisie“ v článku 3 písm. b) tak, aby zahŕňalo emisie z lodí vykonávajúcich činnosť námornej dopravy, rozširuje sa kapitola II smernice tak, aby obsahovala „leteckú a námornú dopravu“, a do prílohy I sa zahŕňa námorná doprava ako nový druh činnosti. Súčasťou návrhu sa okrem toho stáva nové vymedzenie pojmov „lodná spoločnosť“ v rámci článku 3 písm. v) a „riadiaci orgán vo vzťahu k lodnej spoločnosti“ v článku 3 písm. w). Aby sa kapitola II rozšírila na námornú dopravu, vkladajú sa články 3g až 3ge.

Rozšírenie pôsobnosti systému EU ETS na námornú dopravu sa uplatňuje v súvislosti s emisiami z plavieb v rámci EÚ, s polovicou emisií z plavieb mimo EÚ a emisiami počas kotvenia v prístave EÚ; rovnaké pravidlá, ktoré sa uplatňujú na iné sektory, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, by sa mali vzťahovať na námornú dopravu v súvislosti s aukciou, prenosom, odovzdaním a zrušením kvót, so sankciami a s registrami (článok 16). Záväzok odovzdať kvóty v sektore námornej dopravy sa postupne zavedie počas obdobia rokov 2023 až 2025, pričom lodné spoločnosti budú musieť odovzdať 100 % ich overených emisií v roku 2026 (článok 3ga). V súlade s týmto postupným zavedením by sa množstvo neodovzdaných kvót malo zrušiť, pokiaľ sa v priebehu tohto obdobia odovzdá menej kvót v súvislosti s overenými emisiami z námornej dopravy. Uplatňovať sa budú pravidlá monitorovania a podávania správ, ako aj pravidlá overovania a akreditácie, ktoré sú stanovené v nariadení (EÚ) 2015/757, v znení zmien (články 3gb a 3gc). Okrem všeobecných pravidiel o sankciách v rámci systému EU ETS sa môžu vydávať rozhodnutia o vyhostení pre lode, za ktoré nesie zodpovednosť lodná spoločnosť, ktorá neodovzdala kvóty počas dvoch alebo viacerých po sebe nasledujúcich období nahlasovania, a na ktorého základe lode, za ktoré nesie zodpovednosť, môžu byť zadržané vlajkovým členským štátom a môže im byť odopretý vstup do prístavu podliehajúceho právomoci členského štátu iného ako vlajkový štát (článok 16 ods. 11a). Každá lodná spoločnosť patriaca do rozsahu pôsobnosti uplatňovania systému EU ETS je pridelená členskému štátu – riadiacemu orgánu – na jej riadenie podľa smernice. Riadiaci orgán je určený na základe miesta registrácie lodnej spoločnosti. Ak spoločnosť nie je registrovaná v členskom štáte, je pridelená členskému štátu, v ktorom mala najvyšší počet zastavení v prístave za posledné dva monitorovacie roky. Do roku 2024 Komisia zverejní a bude pravidelne aktualizovať zoznam lodných spoločností, na ktoré sa smernica vzťahuje, a ich príslušných riadiacich orgánov (článok 3gd). Riadiace orgány môžu požiadať Európsku námornú bezpečnostnú agentúru (EMSA) o pomoc pri výkone svojich povinností podľa tejto smernice, najmä pokiaľ ide o schválenie plánov monitorovania a overovanie emisií (článok 18b). Vzhľadom na skúsenosti s vykonávaním nariadenia (EÚ) 2015/757 a s uplatňovaním svojich IT nástrojov by mohla EMSA pomáhať riadiacim orgánom pri vykonávaní smernice, a to napríklad uľahčovaním výmeny informácií alebo vypracúvaním usmernení a kritérií. Zavádza sa doložka o nahlasovaní a o preskúmaní (článok 3ge) na monitorovanie vykonávania tejto kapitoly a na zohľadnenie príslušného vývoja na úrovni Medzinárodnej námornej organizácie.

Návrhom sa upravuje výpočet celkového množstva kvót v obehu tak, aby zahŕňal emisie z leteckej dopravy a kvóty vydávané v súvislosti s leteckou dopravou. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2392 32 sa zmenil článok 12 ods. 3 smernice o ETS s cieľom umožniť všetkým prevádzkovateľom využívať všetky kvóty, ktoré sa vydávajú na účely povinnosti odovzdávania kvót, a to vrátane kvót pre leteckú dopravu. Presnosť a účinnosť rezervy ako opatrenia na stabilitu trhu prostredníctvom jeho ponuky a dopytu sa zlepší začlenením kvót pre leteckú dopravu do výpočtu rezervy, pričom sa zachová jej environmentálna integrita. V prípade prijatia tohto návrhu na zmenu systému EU ETS sa budú emisie z leteckej dopravy a kvóty pre leteckú dopravu započítavať do celkového množstva kvót v obehu, ak vznikli alebo boli vydané, v roku nasledujúcom po nadobudnutí účinnosti tejto zmeny. Napriek tomu, že neexistujú samostatné kvóty pre námornú dopravu, znenie je takisto potrebné zmeniť, aby sa kvóty a emisie v súvislosti so sektorom námornej dopravy zahrnuli do výpočtu, keďže sa v súčasnom znení odkazuje iba na emisie a kvóty pre zariadenia. Aby sa zabránilo narušeniu postupného zavádzania požiadaviek týkajúcich sa námornej dopravy, rozdiel medzi overenými emisiami a odovzdanými kvótami v rámci sektora námornej dopravy, ktorý sa namiesto vydraženia kvót formou aukcie skôr zruší, sa bude započítavať do celkového množstva kvót v obehu tak, akoby by boli kvóty vydané 33 .

Trhová stabilizačná rezerva pre obchodovanie s emisiami v odvetví cestnej dopravy a sektore budov (článok 1a)

2021/0211 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a nariadenie (EÚ) 2015/757

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 34 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 35 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Parížska dohoda bola prijatá v decembri 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a platnosť nadobudla v novembri 2016 („Parížska dohoda“) 36 . Jej zmluvné strany sa dohodli na plnení záväzku udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vyvíjať úsilie o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia.

(2)Riešenie výziev súvisiacich s klímou a životným prostredím a dosiahnutie cieľov Parížskej dohody sú ťažiskom oznámenia o Európskej zelenej dohode, ktoré Komisia prijala 11. decembra 2019 37 .

(3)V Európskej zelenej dohode sa kombinuje komplexný súbor vzájomne sa posilňujúcich opatrení a iniciatív zameraných na dosiahnutie klimatickej neutrality v EÚ do roku 2050 a vytyčuje sa v nej nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje, kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov. Jej cieľom je takisto ochraňovať, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a kvalitu životných podmienok občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Táto transformácia zároveň vplýva na ženy ako na mužov rôzne a má osobitný dosah na niektoré znevýhodnené skupiny, napríklad na starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím či osoby s menšinovým, rasovým alebo etnickým pôvodom. Preto sa musí zabezpečiť, aby bola táto transformácia spravodlivá a inkluzívna a aby sa pri nej na nikoho nezabudlo.

(4)Potreba a hodnota Európskej zelenej dohody vzrástla už vzhľadom na veľmi závažné vplyvy pandémie COVID-19 na zdravie, ako aj životné a pracovné podmienky či blahobyt občanov Únie, z čoho jasne vyplynulo, že naša spoločnosť a hospodárstvo musia zlepšiť svoju odolnosť voči vonkajším otrasom a konať včas, vďaka čomu im dokážu zabrániť alebo ich zmierniť. Európski občania naďalej vyjadrujú silné presvedčenie, že táto potreba sa týka predovšetkým problematiky zmeny klímy 38 .

(5)V rámci aktualizovaného vnútroštátne stanoveného príspevku, ktorý bol predložený sekretariátu UNFCCC 17. decembra 2020, sa Únia zaviazala, že do roku 2030 dosiahne celohospodárske zníženie svojich čistých emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 39 .

(6)Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 40 Únia do právnych predpisov zakotvila cieľ dosiahnuť do roku 2050 celohospodársku klimatickú neutralitu. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje záväzný cieľ Únie, ktorým je dosiahnuť do roku 2030 zníženie domácich čistých emisií skleníkových plynov (emisie po odpočítaní ich odstránených množstiev) minimálne o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

(7)K uvedeným zníženiam emisií musia prispieť všetky odvetvia hospodárstva. Ambícia systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), ktorý bol zriadený smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES 41 s cieľom podporiť nákladovo a hospodársky efektívne znižovanie emisií skleníkových plynov, by sa preto mala zvýšiť úmerne k tomuto cieľu na rok 2030, ktorý sa týka celohospodárskeho zníženia čistých emisií skleníkových plynov.

(8)Systém EU ETS by mal stimulovať výrobu v zariadeniach, ktoré čiastočne alebo úplne znižujú emisie skleníkových plynov. Preto by sa v záujme zabezpečenia rovnakého zaobchádzania so zariadeniami v príslušných odvetviach mal zmeniť opis niektorých kategórií činností v prílohe I k smernici 2003/87/ES. Zároveň by malo byť bezodplatné prideľovanie kvót na výrobu produktov nezávislé od charakteru daného výrobného procesu. Preto je potrebné upraviť vymedzenie produktov a procesov a emisií, na ktoré sa vzťahujú niektoré referenčné hodnoty, s cieľom zabezpečiť rovnocenné podmienky pre nové a v súčasnosti existujúce technológie. V záujme zohľadnenia rastúceho významu výroby vodíka mimo sektora rafinérií je zároveň nevyhnutné osobitne pristupovať k aktualizácii referenčných úrovní v prípade rafinérií a výroby vodíka.

(9)Smernica Rady 96/61/ES 42 bola zrušená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ 43 . Odkazy na smernicu 96/61/ES uvedené v článku 2 smernice 2003/87/ES a v jej prílohe IV by sa mali zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať. Vzhľadom na naliehavú potrebu dosiahnuť celohospodárske zníženie emisií by členské štáty mali byť schopné prijímať opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti EU ETS, a to prostredníctvom iných politík, než sú emisné limity prijaté podľa smernice 2010/75/EÚ.

(10)Komisia vo svojom oznámení „Cesta k zdravej planéte pre všetkých“ 44 vyzýva na nasmerovanie EÚ k dosiahnutiu nulového znečistenia do roku 2050 znížením znečistenia ovzdušia, sladkovodných zdrojov, morí a pôdy na úrovne, pri ktorých sa už neočakáva, že budú škodlivé pre zdravie a prírodné ekosystémy. Vďaka opatreniam stanoveným v smernici 2010/75/EÚ, ktoré pôsobia ako hlavný nástroj na regulovanie emisií látok znečisťujúcich ovzdušie, vodu a pôdu, bude často dochádzať aj k znižovaniu emisií skleníkových plynov. V súlade s článkom 8 smernice 2003/87/ES by mali členské štáty zabezpečiť koordináciu medzi požiadavkami na povolenie podľa smernice 2003/87/ES a danými požiadavkami stanovenými v smernici 2010/75/EÚ.

(11)Vzhľadom na skutočnosť, že nové inovačné technológie neraz poslúžia na zníženie emisií skleníkových plynov i znečisťujúcich látok, je dôležité zabezpečiť synergie medzi politikami zameranými na znižovanie emisií ako skleníkových plynov, tak aj znečisťujúcich látok, a to konkrétne prostredníctvom smernice 2010/75/EÚ, pričom bude potrebné v tejto súvislosti preskúmať ich účinnosť.

(12)Na účely stanovenia maximálneho množstva kvót bezodplatne pridelených priemyslu v období rokov 2013 až 2020 sa uplatňovalo vymedzenie pojmu výrobcovia elektrickej energie, no viedlo to k rozdielnemu zaobchádzaniu s kogeneračnými elektrárňami v porovnaní s priemyselnými zariadeniami. S cieľom stimulovať využívanie vysoko účinnej kogenerácie a zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými zariadeniami, ktoré dostávajú bezodplatné kvóty na výrobu tepla a diaľkové vykurovanie, by sa mali všetky odkazy na výrobcov elektrickej energie v smernici 2003/87/ES vypustiť. Okrem toho sa v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2019/331 45 špecifikuje oprávnenosť všetkých priemyselných procesov na bezodplatné prideľovanie kvót. Ustanovenia o zachytávaní a ukladaní uhlíka v článku 10a ods. 3 smernice 2003/87/ES sú už preto zastarané a mali by sa vypustiť.

(13)Skleníkové plyny, ktoré nie sú priamo uvoľňované do atmosféry, by sa mali považovať za emisie v rámci EU ETS, pričom by sa za tieto emisie (pokiaľ sa neukladajú v úložisku v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES 46 alebo nie sú trvalo chemicky viazané v produkte tak, aby pri jeho bežnom používaní neunikali do atmosféry) mali odovzdávať kvóty. Komisia by mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty, v ktorých sa stanovia podmienky, za ktorých sa majú skleníkové plyny považovať za trvalo chemicky viazané v produkte tak, aby pri jeho bežnom používaní neunikali do atmosféry, a to podľa potreby aj vrátane získania osvedčenia o odstránení uhlíka, vzhľadom na vývoj v oblasti regulácie, pokiaľ ide o certifikáciu odstránených množstiev uhlíka.

(14)Jediným druhom dopravy, ktorý nebol zahrnutý do predchádzajúcich záväzkov Únie týkajúcich sa znižovania emisií skleníkových plynov, bola medzinárodná námorná doprava, ktorá pozostáva z plavieb medzi prístavmi podliehajúcimi právomoci dvoch rôznych členských štátov alebo medzi prístavom podliehajúcim právomoci členského štátu a prístavom mimo právomoci ktoréhokoľvek členského štátu. Od roku 1990 došlo k nárastu objemu emisií z palív predávaných v Únii na účely ciest s odchodom v jednom členskom štáte a príchodom do iného členského štátu alebo tretej krajiny, ktorý predstavuje približne 36 %. Tieto emisie predstavujú takmer 90 % všetkých únijných emisií z lodnej dopravy, keďže v prípade emisií z palív predávaných v Únii na účely ciest s odchodom z členského štátu a príchodom do toho istého členského štátu sa od roku 1990 zaznamenal pokles o 26 %. V scenári s nezmeneným vývojom sa predpokladá, že emisie z činností medzinárodnej námornej dopravy v období od roku 2015 do roku 2030 vzrastú približne o 14 % a v období od roku 2015 do roku 2050 o približne 34 %. Ak bude vplyv činností námornej dopravy na zmenu klímy rásť podľa prognózy, výrazne sa tak oslabí znižovanie emisií v iných odvetviach, ktoré je súčasťou boja proti zmene klímy.

(15)V roku 2013 Komisia prijala stratégiu postupného začleňovania emisií z námornej dopravy do politiky Únie na znižovanie emisií skleníkových plynov. V rámci tohto prístupu Únia ako prvý krok zriadila systém monitorovania, nahlasovania a overovania emisií z námornej dopravy prostredníctvom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 47 , po čom malo nasledovať stanovenie cieľov znižovania emisií v odvetví námornej dopravy a uplatňovanie trhových opatrení. V súlade so záväzkom spoluzákonodarcov vyjadreným v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 48 by od roku 2023 Medzinárodná námorná organizácia (IMO) alebo Únia mali začať vykonávať predmetné opatrenia vrátane prípravných prác týkajúcich sa prijatia a vykonávania opatrenia, ktorým sa zabezpečí, aby toto odvetvie náležite prispievalo k úsiliu potrebnému na dosiahnutie cieľov dohodnutých v rámci Parížskej dohody a aby na dané ambície náležite prihliadali všetky zainteresované strany.

(16)Podľa smernice (EÚ) 2018/410 by mala Komisia podávať Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku, ktorý IMO dosahuje na ceste k ambicióznemu cieľu znižovania emisií, a o sprievodných opatreniach na zabezpečenie toho, aby odvetvie námornej dopravy náležite prispievalo k úsiliu potrebnému na dosiahnutiu cieľov dohodnutých v rámci Parížskej dohody. Malo by sa podporovať prebiehajúce úsilie o obmedzenie celosvetových emisií z námornej dopravy, ktoré sa realizuje prostredníctvom IMO. Hoci je nedávny pokrok dosiahnutý prostredníctvom IMO vítaný, tieto opatrenia nebudú stačiť na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody.

(17)V európskej zelenej dohode Komisia vyjadrila svoj zámer prijať dodatočné opatrenia na riešenie problému emisií skleníkových plynov z odvetvia námornej dopravy prostredníctvom súboru opatrení, ktoré Únii umožnia dosiahnuť jej ciele v oblasti znižovania emisií. V tejto súvislosti by sa smernica 2003/87/ES mala zmeniť tak, aby sa ňou do EU ETS zahrnulo odvetvie námornej dopravy s cieľom zabezpečiť, aby toto odvetvie prispievalo k plneniu zvýšených klimatických cieľov Únie, ako aj cieľov Parížskej dohody, čo si bude vyžadovať, aby rozvinuté krajiny prevzali vedúcu úlohu spočívajúcu v realizovaní celohospodárskych cieľov v oblasti znižovania emisií, pričom rozvojové krajiny budú vyzývané k tomu, aby postupne smerovali k dosahovaniu celohospodárskych cieľov v podobe znižovania či obmedzovania emisií 49 . Vzhľadom na to, že emisie z medzinárodnej leteckej dopravy mimo Európy by mali byť od januára 2021 obmedzené v dôsledku globálnych trhových opatrení, no neexistujú žiadne opatrenia, ktoré by obmedzovali alebo stanovovali ceny emisií z námornej dopravy, je vhodné, aby sa systém EU ETS vzťahoval na podiel emisií z plavieb medzi prístavom podliehajúcim právomoci členského štátu a prístavom podliehajúcim právomoci tretej krajiny, pričom daná tretia krajina má možnosť rozhodnúť o vhodných opatreniach v súvislosti s druhým podielom emisií. Rozšírenie EU ETS na odvetvie námornej dopravy by preto malo zahŕňať polovicu emisií z lodí vykonávajúcich plavby, ktoré prichádzajú do prístavu podliehajúceho právomoci členského štátu z prístavu mimo právomoci členského štátu, polovicu emisií z lodí vykonávajúcich plavby, ktoré odchádzajú z prístavu podliehajúceho právomoci členského štátu a prichádzajú do prístavu mimo právomoci členského štátu, emisie z lodí vykonávajúcich plavby, ktoré prichádzajú do prístavu podliehajúceho právomoci členského štátu z prístavu podliehajúceho právomoci členského štátu, a emisie z lodí, ktoré vykonávajú plavbu do prístavu podliehajúceho právomoci členského štátu, a emisie v kotvisku podliehajúcom právomoci členského štátu. Tento prístup sa pokladá za praktický spôsob riešenia otázky spoločných, ale diferencovaných povinností a spôsobilostí, ktorá je v kontexte UNFCCC dlhodobou výzvou. Pokrytím podielu emisií z prichádzajúcich, ako aj odchádzajúcich plavieb medzi Úniou a tretími krajinami sa zabezpečuje účinnosť systému EU ETS, a to najmä vďaka zintenzívneniu vplyvu predmetného opatrenia na životné prostredie v porovnaní s geografickým rozsahom, ktorý je obmedzený na plavby v rámci EÚ, pričom sa tak obmedzuje riziko tzv. evazívnych (vyhýbacích) zastavení v prístavoch a riziko premiestnenia prekládkových činností mimo Únie. S cieľom zabezpečiť bezproblémové začlenenie tohto odvetvia do systému EU ETS by sa malo postupne zvyšovať odovzdávanie kvót zo strany lodných spoločností, pokiaľ ide o overené emisie nahlásené za obdobie 2023 až 2025. V záujme ochrany environmentálnej integrity systému, pokiaľ sa v priebehu týchto rokov odovzdá menej kvót v súvislosti s overenými emisiami z námornej dopravy, by sa mal po každoročnom stanovení rozdielu medzi overenými emisiami a odovzdanými kvótami zrušiť zodpovedajúci počet kvót. Od roku 2026 by mali lodné spoločnosti odovzdať množstvo kvót zodpovedajúce všetkým overeným emisiám, ktoré spôsobili, nahláseným v predchádzajúcom roku.

(18)Ustanovenia smernice 2003/87/ES súvisiace s činnosťami námornej dopravy by sa mali preskúmavať vzhľadom na budúci medzinárodný vývoj a úsilie vynaložené na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody vrátane druhého globálneho hodnotenia v roku 2028 a po ňom nasledujúcich globálnych hodnotení každých päť rokov, ktorých cieľom je poskytnúť informácie pre ďalšie vnútroštátne stanovené príspevky. Ide predovšetkým o to, že Komisia by mala kedykoľvek pred druhým globálnym hodnotením v roku 2028, a to najneskôr do 30. septembra 2028, predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku v rokovaniach IMO týkajúcich sa globálneho trhového opatrenia. Komisia by mala vo svojej správe analyzovať nástroje Medzinárodnej námornej organizácie a podľa potreby posúdiť, ako tieto nástroje implementovať do práva Únie prostredníctvom revízie smernice 2003/87/ES. Komisia by mala do svojej správy podľa potreby zahrnúť aj návrhy.

(19)Komisia by mala preskúmať fungovanie smernice 2003/87/ES v súvislosti s činnosťami námornej dopravy na základe skúseností s jej uplatňovaním, a to aj v súvislosti s možnými evazívnymi (vyhýbacími) praktikami, a potom by mala navrhnúť opatrenia na zabezpečenie jej účinnosti.

(20)Osobou alebo organizáciou zodpovednou za súlad s EU ETS by mala byť lodná spoločnosť, ktorá je vymedzená ako vlastník lode alebo akákoľvek iná organizácia či osoba, ako je správca alebo nájomca lode, ktorá prevzala zodpovednosť za prevádzku lode od vlastníka lode a ktorá prijatím tejto zodpovednosti súhlasila s prevzatím všetkých povinností a zodpovedností vyplývajúcich z Medzinárodného kódexu pre bezpečné riadenie lodí a prevenciu znečisťovania. Toto vymedzenie vychádza z vymedzenia pojmu „spoločnosť“ v článku 3 bode d) nariadenia (EÚ) 2015/757 a je v súlade s globálnym systémom zberu údajov, ktorý v roku 2016 zaviedla IMO. V súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ by lodná spoločnosť mohla na základe zmluvnej dohody vyvodzovať voči subjektu, ktorý je priamo zodpovedný za rozhodnutia, ktoré majú vplyv na emisie CO2 z predmetnej lode, zodpovednosť za náklady na zabezpečenie súladu v zmysle tejto smernice. Tento subjekt by bol za bežných okolností subjektom, ktorý je zodpovedný za voľbu paliva, trasy a rýchlosti lode.

(21)V záujme zníženia administratívnej záťaže lodných spoločností by mal byť za každú lodnú spoločnosť zodpovedný jeden členský štát. Komisia by mala zverejniť úvodný zoznam lodných spoločností, ktoré vykonávali námornú činnosť patriacu do rozsahu pôsobnosti EU ETS, v ktorom sa bude uvádzať riadiaci orgán vo vzťahu ku každej lodnej spoločnosti. Tento zoznam by sa mal aktualizovať aspoň každé dva roky s cieľom podľa potreby prideliť lodné spoločnosti inému riadiacemu orgánu. V prípade plodných spoločností zaregistrovaných v členskom štáte by riadiacim orgánom mal byť daný členský štát. V prípade lodných spoločností zaregistrovaných v tretej krajine by riadiacim orgánom mal byť členský štát, v ktorom mala daná lodná spoločnosť za posledné dva monitorované roky najväčší odhadovaný počet zastavení v prístavoch pri plavbách, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES. V prípade lodných spoločností zaregistrovaných v tretej krajine, ktoré za posledné dva monitorované roky nevykonávali žiadnu plavbu patriacu do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES, by riadiacim orgánom mal byť členský štát, z ktorého lodná spoločnosť začala svoju prvú plavbu patriacu do rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice. Komisia by mala raz za dva roky zverejniť a aktualizovať zoznam lodných spoločností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES, v ktorom sa uvedie riadiaci orgán pre každú lodnú spoločnosť. S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s lodnými spoločnosťami by mali členské štáty dodržiavať harmonizované pravidlá správy lodných spoločností, za ktoré nesú zodpovednosť, v súlade s podrobnými pravidlami, ktoré stanoví Komisia.

(22)Členské štáty by mali zabezpečiť, aby lodné spoločnosti, za ktorých správu sú zodpovedné, spĺňali požiadavky smernice 2003/87/ES. Ak lodná spoločnosť dané požiadavky nespĺňa a žiadnymi donucovacími opatreniami, ktoré prijal riadiaci orgán, sa nepodarilo zabezpečiť ich splnenie, mali by členské štáty konať solidárne. Ako krajné riešenie by členské štáty mali mať možnosť odmietnuť vstup lodiam, za ktoré nesie zodpovednosť príslušná lodná spoločnosť, s výnimkou členského štátu, pod ktorého vlajkou sa daná loď plaví, ktorý by mal byť schopný túto loď zadržať.

(23)Lodné spoločnosti by mali monitorovať a nahlasovať svoje údaje o súhrnných emisiách z činností námornej dopravy na úrovni spoločnosti v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení (EÚ) 2015/757. Správy venované údajom o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti by sa mali overovať v súlade s pravidlami stanovenými v uvedenom nariadení. Pri vykonávaní overovaní na úrovni spoločnosti by overovateľ nemal overovať správu o emisiách na úrovni lode a správu uvedenú v článku 11 ods. 2 daného nariadenia, keďže tieto správy na úrovni lode by už mali byť overené.

(24)Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA) alebo iná príslušná organizácia by na základe skúseností nadobudnutých pri uskutočňovaní podobných úloh súvisiacich s ochranou životného prostredia mali podľa potreby a v súlade so svojím mandátom pomáhať Komisii a riadiacim orgánom pri vykonávaní smernice 2003/87/ES. Vzhľadom na skúsenosti s vykonávaním nariadenia (EÚ) 2015/757 a s uplatňovaním svojich IT nástrojov by mohla EMSA pomáhať riadiacim orgánom najmä v súvislosti s monitorovaním, nahlasovaním a overovaním emisií vznikajúcich v dôsledku námorných činností v rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a to uľahčovaním výmeny informácií alebo vypracúvaním usmernení a kritérií.

(25)Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2392 50 sa zmenil článok 12 ods. 3 smernice 2003/87/ES s cieľom umožniť všetkým prevádzkovateľom využívať všetky vydané kvóty. Požiadavka, aby povolenia na emisie skleníkových plynov obsahovali povinnosť odovzdávať kvóty podľa článku 6 ods. 2 písm. e) uvedenej smernice, by sa mala náležite zosúladiť.

(26)Dosiahnutie únijného cieľa na rok 2030 v oblasti zníženia emisií si bude vyžadovať zníženie emisií v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, o 61 % v porovnaní s rokom 2005. Treba znížiť celoúnijné množstvo kvót v rámci EU ETS s cieľom vydať potrebný dlhodobý signál o cene uhlíka, ako aj impulz na dosiahnutie tejto úrovne dekarbonizácie. Preto by sa mal zvýšiť lineárny redukčný koeficient (ďalej len koeficient lineárneho zníženia), a to aj so zreteľom na zahrnutie emisií z námornej dopravy. Uvedené emisie by sa mali odvodiť z emisií z činností námornej dopravy nahlásených v súlade s nariadením (EÚ) 2015/757 za roky 2018 a 2019 v Únii a od roku 2021 by sa mali upravovať pomocou koeficientu lineárneho zníženia.

(27)Vzhľadom na to, že sa touto smernicou mení smernica 2003/87/ES, pokiaľ ide o obdobie vykonávania, ktoré sa už začalo 1. januára 2021, z dôvodov predvídateľnosti, environmentálnej účinnosti a jednoduchosti by mala prudšia lineárna trajektória znižovania v rámci systému EU ETS predstavovať od roku 2021 do roku 2030 priamku, vďaka čomu by sa do roku 2030 podarilo dosiahnuť zníženie emisií v rámci EU ETS o 61 %, čo je náležitý medzistupeň na ceste k dosiahnutiu celohospodárskej klimatickej neutrality Únie v roku 2050. Keďže zvýšený koeficient lineárneho zníženia sa môže uplatňovať až od roku nasledujúceho po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, jednorazovým znížením množstva kvót by sa malo znížiť celkové množstvo kvót tak, aby bolo v súlade s touto úrovňou ročného zníženia, ktoré sa vykonáva od roku 2021.

(28)Dosiahnutie zvýšených ambícií v oblasti klímy si bude vyžadovať značné verejné zdroje v EÚ, ako aj vnútroštátne rozpočtové prostriedky, ktoré sa majú vyčleniť na klimatickú transformáciu. Na doplnenie a posilnenie značných výdavkov na oblasť klímy v rozpočte EÚ by sa mali využiť všetky príjmy z aukcií, ktoré nie sú pripísané do rozpočtu Únie. Patrí sem využitie finančnej podpory určenej na riešenie sociálnych aspektov v prípade domácností s nižšími a strednými príjmami prostredníctvom zníženia rušivých daní. Okrem toho by sa s cieľom riešiť distribučné a sociálne účinky transformácie v členských štátoch s nižšími príjmami malo na financovanie energetickej transformácie členských štátov, v ktorých bol v rokoch 2016 až 2018 hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa nižší ako 65 % priemeru Únie, použiť dodatočné množstvo predstavujúce 2,5 % celoúnijných kvót od roku [rok nadobudnutia účinnosti smernice] do roku 2030, a to prostredníctvom modernizačného fondu uvedeného v článku 10d smernice 2003/87/ES.

(29)Mali by sa poskytnúť ďalšie stimuly na znižovanie emisií skleníkových plynov pomocou nákladovo efektívnych techník. Bezodplatné prideľovanie emisných kvót stacionárnym zariadeniam by preto malo byť od roku 2026 podmienené investíciami do techník slúžiacich na zvyšovanie energetickej efektívnosti a znižovanie emisií. Ak by sa zabezpečilo, že táto požiadavka bude zameraná na väčších spotrebiteľov energie, vyústilo by to do podstatného zníženia zaťaženia prevádzok s nižšou spotrebou energie, ktoré môžu byť vlastnené malými a strednými podnikmi alebo mikropodnikmi. [Odkaz sa potvrdí po revízii smernici o energetickej efektívnosti]. Príslušné delegované akty by sa mali zodpovedajúcim spôsobom upraviť.

(30)Mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM) zavedený na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [..../..] 51 je alternatívou k bezodplatnému prideľovaniu kvót, ktorá slúži na riešenie rizika úniku uhlíka. Odvetviam a pododvetviam, na ktoré sa dané opatrenia vzťahuje, by nemali byť pridelené bezodplatné kvóty. Je však potrebné prechodné obdobie na postupné zrušenie bezodplatných kvót, aby sa výrobcovia, dovozcovia a obchodníci dokázali prispôsobiť novému režimu. Znižovanie množstva bezodplatne pridelených kvót by sa malo realizovať tak, že počas postupného zavádzania mechanizmu CBAM sa bude na množstvo kvót bezodplatne pridelených odvetviam, na ktoré sa vzťahuje CBAM (ďalej len „odvetvia CBAM“), uplatňovať určitý koeficient. Tento percentuálny podiel (koeficient CBAM) by sa mal počas prechodného obdobia od nadobudnutia účinnosti [nariadenia o CBAM] do roku 2025 rovnať 100 %, v roku 2026 by mal predstavovať 90 % a každý rok by sa mal znížiť o 10 percentuálnych bodov tak, aby napokon predstavoval 0 %, vďaka čomu by do desiateho roka jeho uplatňovania došlo k úplnému zrušeniu bezodplatného prideľovania kvót. Príslušné delegované akty týkajúce sa bezodplatného prideľovania kvót by sa mali v prípade odvetví a pododvetví, na ktoré sa vzťahuje CBAM, zodpovedajúcim spôsobom upraviť. Bezodplatné kvóty, ktoré sa už odvetviam CBAM na základe tohto výpočtu (dopyt po CBAM) neposkytujú, sa musia obchodovať formou aukcie, pričom dané príjmy pribudnú do inovačného fondu s cieľom podporiť inovácie v oblasti nízkouhlíkových technológií, zachytávania a využívania CO2(CCU), zachytávania a geologického ukladania CO2 (CCS), energie z obnoviteľných zdrojov a uskladňovania energie, a to spôsobom, ktorý prispieva k zmierňovaniu zmeny klímy. Osobitná pozornosť by sa mala venovať projektom v odvetviach CBAM. V záujme dodržania podielu bezodplatne pridelených kvót, ktorý je k dispozícii pre odvetvia, na ktoré sa nevzťahuje CBAM, by sa konečné množstvo, ktoré sa má odpočítať od množstva bezodplatne pridelených kvót a s ktorým sa má obchodovať formou aukcie, malo vypočítať na základe podielu, ktorý predstavuje dopyt po CBAM, pokiaľ ide o potreby týkajúce sa bezodplatného prideľovania kvót vo všetkých odvetviach, ktorým sa prideľujú bezodplatné kvóty.

(31)S cieľom lepšie zohľadniť technologický pokrok a prispôsobiť zodpovedajúce referenčné úrovne príslušnému obdobiu prideľovania kvót a zároveň zabezpečiť stimuly na znižovanie emisií a náležite oceniť inovácie by sa maximálna úprava referenčných úrovní mala zvýšiť z 1,6 % na 2,5 % ročne. Tieto referenčné úrovne by sa mali na obdobie 2026 až 2030 upraviť v rámci rozpätia od 4 % do 50 % v porovnaní s hodnotou uplatniteľnou v období 2013 až 2020.

(32)Na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody je nevyhnutný komplexný prístup k inováciám. Potrebné úsilie v oblasti výskumu a inovácií sa na úrovni EÚ podporuje okrem iného prostredníctvom programu Horizont Európa, ktorý zahŕňa značné finančné prostriedky a nové nástroje určené pre odvetvia, na ktoré sa vzťahuje ETS. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby vnútroštátne transpozičné ustanovenia nebránili inováciám a aby boli technologicky neutrálne.

(33)Rozsah pôsobnosti inovačného fondu v zmysle článku 10a ods. 8 smernice 2003/87/ES by sa mal rozšíriť tak, aby sa z neho podporovali inovácie v oblasti nízkouhlíkových technológií a postupov, ktoré sa týkajú spotreby palív v sektore budov a v odvetví cestnej dopravy. Inovačný fond by mal okrem toho slúžiť na podporu investícií na účely dekarbonizácie odvetvia námornej dopravy vrátane investícií do vývoja udržateľných alternatívnych palív, ako je vodík a amoniak, ktoré sa vyrábajú z obnoviteľných zdrojov, ako aj do vývoja bezemisných pohonných technológií, medzi ktoré patria technológie s využitím veternej energie. Vzhľadom na to, že príjmy pochádzajúce zo sankcií v zmysle nariadenia xxxx/xxxx [FuelEU Maritime] 52 sa pripisujú do inovačného fondu ako vonkajšie pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách, Komisia by mala zabezpečiť, aby sa náležitá pozornosť venovala podpore inovačných projektov, ktoré sú zamerané na urýchlenie vývoja, ako aj zavádzania obnoviteľných a nízkouhlíkových palív v odvetví námornej dopravy, ako sa uvádza v článku 21 ods. 1 nariadenia xxxx/xxxx [FuelEU Maritime]. S cieľom zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na inováciu v rámci tohto rozšíreného rozsahu pôsobnosti by sa mal inovačný fond doplniť o 50 miliónov kvót, ktoré čiastočne pochádzajú z kvót, s ktorými by sa inak mohlo obchodovať formou aukcie, a čiastočne z kvót, ktoré by sa inak mohli prideliť bezodplatne, v súlade s aktuálnym podielom finančných prostriedkov, ktoré sa do inovačného fondu poskytli z jednotlivých zdrojov.

(34)Podľa článku 10 nariadenia Komisie (EÚ) 2019/1122 53 , ak už prevádzkovatelia lietadiel neprevádzkujú lety, na ktoré sa vzťahuje EU ETS, stav ich účtov sa upraví na vylúčený a z daných účtov už nemožno iniciovať žiadne procesy. S cieľom zachovať environmentálnu integritu systému by sa kvóty, ktoré sa prevádzkovateľom lietadiel nevydali z dôvodu ich uzavretia, mali použiť na pokrytie akýchkoľvek neodovzdaných kvót zo strany týchto prevádzkovateľov, pričom by sa všetky zvyšné kvóty mali použiť na urýchlenie opatrení na boj proti zmene klímy, a to ich pripísaním do inovačného fondu.

(35)Rozdielové zmluvy o uhlíku sú dôležitým prvkom motivujúcim k znižovaniu emisií v priemysle, keďže investorom v oblasti inovačných klimaticky priaznivých technológií ponúkajú príležitosť spočívajúcu v záruke ceny, ktorá predstavuje náležitú odmenu za znížené objemy emisií CO2 presahujúce objemy stimulované súčasnými cenovými úrovňami v systéme EU ETS. Škála opatrení, ktoré možno podporiť z inovačného fondu, by sa mala rozšíriť, aby sa poskytla podpora projektom prostredníctvom súťažných ponukových konaní s prihliadnutím na cenovú konkurencieschopnosť, medzi ktoré patria aj rozdielové zmluvy o uhlíku. Komisia by mala byť splnomocnená prijímať delegované akty týkajúce sa presných pravidiel pre tento druh podpory.

(36)V prípade dočasného pozastavenia činnosti zariadenia sa bezodplatné prideľovanie kvót upraví podľa úrovní činnosti, ktoré sa každoročne povinne vykazujú. Okrem toho môžu príslušné orgány pozastaviť vydanie emisných kvót zariadeniam, ktoré pozastavili prevádzku, pokiaľ neexistujú dôkazy svedčiace o tom, že sa ich prevádzka obnoví. Od prevádzkovateľov by sa už preto nemalo vyžadovať, aby príslušnému orgánu preukazovali, že v prípade dočasného pozastavenia činností ich zariadenie v stanovenej a primeranej lehote obnoví výrobu.

(37)Opravy kvót bezodplatne pridelených stacionárnym zariadeniam podľa článku 11 ods. 2 smernice 2003/87/ES si môžu vyžadovať pridelenie dodatočných bezodplatných kvót alebo spätný prenos nadbytočných kvót. Na dané účely by sa mali použiť kvóty vyhradené pre nových účastníkov podľa článku 10a ods. 7 smernice 2003/87/ES.

(38)Rozsah pôsobnosti modernizačného fondu by sa mal zosúladiť s najnovšími cieľmi Únie v oblasti klímy, a to zavedením požiadavky zabezpečiť súlad investícií s cieľmi stanovenými v Európskej zelenej dohode a v nariadení (EÚ) 2021/1119, ako aj eliminovaním podpory akýchkoľvek investícií súvisiacich s fosílnymi palivami. Okrem toho by sa mal percentuálny podiel modernizačného fondu, ktorý je potrebné vyčleniť na prioritné investície, zvýšiť na 80 %, zároveň by sa mala za prioritnú oblasť na strane dopytu považovať energetická efektívnosť, pričom by sa mala do rozsahu prioritných investícií zahrnúť podpora domácností v záujme riešenia problému energetickej chudoby, a to aj vo vidieckych a v odľahlých oblastiach.

(39)Vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2018/2066 54 sa stanovujú pravidlá monitorovania emisií z biomasy, ktoré sú v súlade s pravidlami využívania biomasy stanovenými v právnych predpisoch Únie týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov. Vzhľadom na to, že sa v právnych predpisoch kladie čoraz väčší dôraz na kritériá udržateľnosti týkajúce sa biomasy, o čom svedčia aj najnovšie pravidlá stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 55 , udelenie vykonávacích právomocí v článku 14 ods. 1 smernice 2003/87/ES by sa malo výslovne rozšíriť na prijímanie potrebných úprav na účely uplatňovania kritérií udržateľnosti týkajúcich sa biomasy (vrátane biopalív, biokvapalín a palív z biomasy) v rámci systému EU ETS. Okrem toho by Komisia mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty s cieľom spresniť, ako treba započítavať ukladanie emisií v prípade kombinácií biomasy s nulovými emisiami a biomasy, ktorá nepochádza zo zdrojov s nulovými emisiami.

(40)Kvapalné a plynné palivá z obnoviteľných zdrojov, ktoré nemajú biologický pôvod, a recyklované uhlíkové palivá môžu zohrávať kľúčový význam z hľadiska znižovania emisií skleníkových plynov v odvetviach, v ktorých sa dekarbonizácia realizuje len s ťažkosťami. Ak sa recyklované uhlíkové palivá a kvapalné a plynné palivá z obnoviteľných zdrojov, ktoré nemajú biologický pôvod, vyrábajú zo zachyteného oxidu uhličitého v rámci činnosti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, predmetné emisie by sa mali započítať v rámci tejto činnosti. S cieľom zabezpečiť prínos palív z obnoviteľných zdrojov, ktoré nemajú biologický pôvod, ako aj recyklovaných uhlíkových palív k znižovaniu emisií skleníkových plynov a zabrániť dvojitému započítaniu palív, ktoré spĺňajú tento cieľ, je vhodné výslovne rozšíriť splnomocnenie uvedené v článku 14 ods. 1 na prijímanie vykonávacích aktov Komisiou, ktorými sa stanovia potrebné úpravy týkajúce sa spôsobov, ako započítavať prípadný únik oxidu uhličitého a ako zabrániť dvojitému započítavaniu v záujme zabezpečenia náležitých stimulov, a to aj so zreteľom na zaobchádzanie s týmito palivami podľa smernice (EÚ) 2018/2001.

(41)Keďže sa predpokladá, že oxid uhličitý sa prepravuje aj inými prostriedkami než potrubiami, napríklad loďou či nákladným vozidlom, súčasné pokrytie prepravy skleníkových plynov na účely skladovania v prílohe I k smernici 2003/87/ES by sa malo rozšíriť na všetky prepravné prostriedky z dôvodov rovnakého zaobchádzania a bez ohľadu na to, či sa na daný prepravný prostriedok vzťahuje systém EU ETS. Ak sa na emisie z dopravy vzťahuje aj iná činnosť podľa smernice 2003/87/ES, dané emisie by sa na účely zabránenia dvojitému započítaniu mali započítavať v rámci tejto druhej činnosti.

(42)V dôsledku toho, že sa z EU ETS vylúčili zariadenia využívajúce výlučne biomasu, nastali situácie, že zariadenia spaľujúce vysoký podiel biomasy dosiahli neočakávané zisky vďaka prideleniu bezodplatných kvót, ktoré výrazne prevyšovali skutočné emisie. Preto by sa mala zaviesť prahová hodnota pre spaľovanie biomasy vyznačujúcej sa nulovými emisiami, pri ktorej prekročení dôjde k vylúčeniu zariadení z EU ETS. Prahová hodnota predstavujúca 95 % je v súlade s parametrom neistoty stanoveným v článku 2 ods. 16 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/331 56 .

(43)V oznámení Komisie Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 57 sa zdôrazňuje osobitná výzva, ktorou je zníženie emisií v odvetví cestnej dopravy a v sektore budov. Komisia preto oznámila, že ďalšie rozšírenie obchodovania s emisiami by mohlo zahŕňať aj emisie z odvetvia cestnej dopravy a zo sektora budov. Obchodovanie s emisiami by v prípade týchto dvoch nových odvetví malo podobu samostatného, no do istej miery prepojeného obchodovania s emisiami. Zabránilo by sa tak akémukoľvek narušeniu dobre fungujúceho obchodovania s emisiami v sektore stacionárnych zariadení a v odvetví leteckej dopravy. Nový systém sprevádzajú doplňujúce politiky a opatrenia, ktoré chránia pred neprimeranými cenovými vplyvmi a formujú očakávania účastníkov trhu, pričom sa zameriavajú na tvorbu signálu o cene uhlíka pre celé hospodárstvo. Z predchádzajúcich skúseností vyplýva, že vývoj nového trhu si vyžaduje vytvorenie účinného systému monitorovania, nahlasovania a overovania. V záujme zabezpečenia synergií a súdržnosti s existujúcou infraštruktúrou Únie na účely EU ETS, ktorá sa vzťahuje na emisie zo stacionárnych zariadení a z leteckej dopravy, je vhodné, aby sa prostredníctvom zmeny smernice 2003/87/ES zaviedlo obchodovanie s emisiami v prípade odvetvia cestnej dopravy a sektora budov.

(44)S cieľom vytvoriť potrebný vykonávací rámec a poskytnúť primeraný časový rámec na dosiahnutie cieľa na rok 2030 by sa s obchodovaním s emisiami v týchto dvoch nových odvetviach malo začať v roku 2025. Počas prvého roka by sa od regulovaných subjektov malo vyžadovať, aby disponovali povolením na emisie skleníkových plynov a aby nahlásili svoje emisie za roky 2024 a 2025. Ustanovenia týkajúce sa vydávanie kvót a povinností týkajúcich sa zabezpečenia súladu by mali byť pre tieto subjekty uplatniteľné od roku 2026. Vďaka tomuto harmonogramu bude možné začať riadne a efektívne obchodovať s emisiami v uvedených odvetviach. Umožní sa tak aj financovanie zo zdrojov EÚ, ako aj zavedenie opatrení zo strany členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby sa v týchto dvoch odvetviach začalo realizovať sociálne spravodlivé obchodovanie EÚ s emisiami v záujme zmiernenia vplyvu ceny uhlíka na zraniteľné domácnosti a používateľov dopravy.

(45)Vzhľadom na veľmi vysoký počet malých producentov emisií v sektore budov a v odvetví cestnej dopravy nie je možné stanoviť regulačný bod na úrovni subjektov, ktoré priamo produkujú skleníkové plyny, ako je to v prípade stacionárnych zariadení a leteckej dopravy. Z dôvodov technickej uskutočniteľnosti a administratívnej efektívnosti je preto vhodnejšie stanoviť regulačný bod v prvých stupňoch dodávateľského reťazca. Opatrením, ktorým sa aktivuje povinnosť týkajúca sa zabezpečenia súladu v rámci nového režimu obchodovania s emisiami, by malo byť uvádzanie palív do daňového voľného obehu, teda palív využívaných na účely spaľovania v sektore budov a v odvetví cestnej dopravy, a to vrátane spaľovania palív v cestnej doprave a na účely geologického skladovania skleníkových plynov. V záujme zabránenia dvojitému započítaniu by nemali byť zahrnuté palivá uvedené do daňového voľného obehu, ktoré sa používajú pri iných činnostiach podľa prílohy I k smernici 2003/87/ES.

(46)V súlade so systémom spotrebnej dane stanoveným smernicou Rady (EÚ) 2020/262 58 (s nevyhnutnými úpravami) by sa mali vymedziť regulované subjekty v týchto dvoch nových sektoroch, ako aj a regulačný bod, keďže v uvedenej smernici je už stanovený solídny kontrolný systém na účely platenia spotrebných daní, ktorý sa vzťahuje na všetky množstvá palív uvádzaných do daňového voľného obehu. Na koncových používateľov palív v týchto odvetviach by sa nemali vzťahovať povinnosti podľa smernice 2003/87/ES.

(47)Na regulované subjekty, ktoré patria do rozsahu obchodovania s emisiami v sektore budov a v odvetví cestnej dopravy, by sa mali vzťahovať podobné požiadavky týkajúce sa povolenia na emisie skleníkových plynov, aké sa vzťahujú na prevádzkovateľov stacionárnych zariadení. Je potrebné stanoviť pravidlá týkajúce sa žiadostí o povolenie, podmienok vydávania povolení, obsahu a preskúmania, ako aj akýchkoľvek zmien v súvislosti s regulovaným subjektom. V záujme riadneho fungovania nového systému by mali členské štáty zabezpečiť, aby regulované subjekty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nového režimu obchodovania s emisiami, od začiatku fungovania systému v roku 2025 disponovali platným povolením.

(48)Vývoj celkového množstva kvót dostupných na účely nového obchodovania s emisiami by sa mal riadiť lineárnou trajektóriou tak, aby sa podarilo dosiahnuť cieľ zníženia emisií na rok 2030, a to s prihliadnutím na nákladovo efektívny prínos sektora budov a odvetvia cestnej dopravy, ktorý predstavuje 43 % zníženie emisií do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005. Celkové množstvo kvót by sa malo po prvýkrát stanoviť v roku 2026 s cieľom postupovať po trajektórii začínajúcej sa v roku 2024 na hodnote emisných limitov v roku 2024 (1 109 304 000 ton CO2), ktorá je vypočítaná v súlade s článkom 4 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 59 na základe referenčných emisií v týchto odvetviach za obdobie rokov 2016 až 2018. Koeficient lineárneho zníženia by sa mal preto stanoviť na 5,15 %. Od roku 2028 by sa malo celkové množstvo kvót stanoviť na základe priemerných nahlásených emisií za roky 2024, 2025 a 2026 a malo by sa znížiť o rovnaké absolútne ročné zníženie, aké sa stanovilo od roku 2024, čo zodpovedá koeficientu lineárneho zníženia predstavujúcemu 5,43 % v porovnaní s porovnateľnou hodnotou uvedenej trajektórie na rok 2025. Ak sú tieto emisie výrazne vyššie ako táto hodnota trajektórie a ak tento rozdiel nie je spôsobený malými rozdielmi v metodikách merania emisií, koeficient lineárneho zníženia by sa mal upraviť tak, aby sa v roku 2030 dosiahlo požadované zníženie emisií.

(49)Obchodovanie s kvótami formou aukcie je najjednoduchšou a ekonomicky najefektívnejšou metódou prideľovania emisných kvót, ktorá zároveň zabraňuje neočakávaným ziskom. Sektor budov, ako aj odvetvie cestnej dopravy čelia len relatívne malému alebo nulovému konkurenčnému tlaku z krajín mimo Únie a nie sú vystavené riziku úniku uhlíka. Kvóty pre sektor budovy a odvetvie cestnej dopravy by sa preto mali prideľovať len prostredníctvom aukčného obchodovania, pričom sa žiadne z nich neprideľujú bezodplatne.

(50)V záujme bezproblémového začatia obchodovania s emisiami v sektore budov a v odvetví cestnej dopravy a s prihliadnutím na potrebu, aby si regulované subjekty zaisťovali alebo vopred nakupovali kvóty na účely zmiernenia svojho cenového a likviditného rizika, by sa malo včas vydražiť vyššie množstvo kvót. V roku 2026 by preto mali byť aukčné objemy o 30 % vyššie než celkové množstvo kvót na rok 2026. Táto suma by bola dostatočná na zabezpečenie likvidity, a to ako v prípade poklesu emisií v súlade s potrebami znižovania emisií, tak aj v prípade, že k znižovaniu emisií bude dochádzať len postupne. Podrobné pravidlá týkajúce sa tohto predsunutia aukčného objemu sa majú stanoviť v delegovanom akte týkajúcom sa obchodovania formou aukcie, prijatom podľa článku 10 ods. 4 smernice 2003/87/ES.

(51)Pravidlá rozdeľovania aukčných podielov majú osobitný význam z hľadiska všetkých príjmov z aukcií, ktoré by vznikli členským štátom, a to najmä vzhľadom na potrebu posilniť schopnosť členských štátov riešiť sociálne vplyvy súvisiace so signálom o cene uhlíka v sektore budov a v odvetví cestnej dopravy. Bez ohľadu na skutočnosť, že tieto dve odvetvia majú veľmi odlišný charakter, je vhodné stanoviť spoločné pravidlo rozdeľovania, podobné pravidlu uplatniteľnému na stacionárne zariadenia. Hlavná časť kvót by sa mala rozdeliť medzi všetky členské štáty na základe priemerného rozdelenia emisií v predmetných odvetviach v období rokov 2016 až 2018.

(52)Zavedenie ceny uhlíka v odvetví cestnej dopravy a v sektore budov by mala sprevádzať účinná sociálna kompenzácia, najmä vzhľadom na už existujúce úrovne energetickej chudoby. Približne 34 miliónov Európanov uviedlo, že v roku 2018 neboli schopní primerane vykurovať svoje domácnosti, a v prieskume, ktorý sa v roku 2019 realizoval v rámci celej EÚ 60 , uviedlo 6,9 % obyvateľov Únie, že si nemôžu dovoliť dostatočne vykurovať svoj domov. V záujme kompenzácie účinnej zo sociálneho hľadiska, ako aj z hľadiska distribúcie by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby vynakladali príjmy z aukcií na účely súvisiace s klímou a energetikou, ktoré sú už známe v kontexte súčasného obchodovania s emisiami, ale aj na opatrenia doplnené špecificky na účely riešenia problémov v nových oblastiach, teda v odvetví cestnej dopravy a v sektore budov, vrátane súvisiacich politických opatrení podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ 61 . Príjmy z aukcií by sa mali použiť na riešenie sociálnych aspektov obchodovania s emisiami v nových odvetviach s osobitným dôrazom na zraniteľné domácnosti, mikropodniky či používateľov dopravy. V tomto kontexte sa z nového Sociálno-klimatického fondu poskytnú členským štátom osobitné finančné prostriedky na podporu európskych občanov najviac postihnutých alebo ohrozených energetickou chudobou či chudobou z hľadiska mobility. Tento fond bude slúžiť na podporu spravodlivosti a solidarity medzi členskými štátmi a v rámci nich a zároveň na zmiernenie rizika energetickej chudoby a chudoby v oblasti mobility počas transformácie. Bude vychádzať z existujúcich mechanizmov solidarity a dopĺňať ich. Zdroje z nového fondu budú v zásade zodpovedať 25 % očakávaných príjmov z nového režimu obchodovania s emisiami v období rokov 2026 až 2032 a budú sa čerpať na základe sociálnych-klimatických plánov, ktoré by členské štáty mali predložiť podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 20.../nn 62 . Okrem toho by mal každý členský štát použiť svoje príjmy z aukcií okrem iného aj na financovanie časti nákladov na svoje sociálno-klimatické plány.

(53)Podávanie správ o používaní príjmov z aukcií by sa malo zosúladiť so súčasným podávaním správ v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 63 .

(54)Inovácie a vývoj v oblasti nových nízkouhlíkových technológií v sektore budov a v odvetví cestnej dopravy majú kľúčový význam z hľadiska zabezpečenia nákladovo efektívneho prínosu týchto odvetví k očakávanému zníženiu emisií. Preto by sa v záujme stimulovania nákladovo efektívneho znižovania emisií malo do inovačného fondu zároveň umiestniť 150 miliónov kvót z obchodovania s emisiami v sektore budov a v odvetví cestnej dopravy.

(55)Regulované subjekty, na ktoré sa vzťahuje obchodovanie s emisiami v sektore budov a v odvetví cestnej dopravy, by mali odovzdať kvóty za svoje overené emisie zodpovedajúce množstvu palív, ktoré uviedli do daňového voľného obehu. Kvóty za svoje overené emisie by mali po prvýkrát odovzdať v roku 2026. S cieľom minimalizovať administratívnu záťaž by pri obchodovaní s emisiami v sektore budov a v odvetví cestnej dopravy malo byť možné (po istých nevyhnutných úpravách) uplatňovať viacero pravidiel, ktoré sú uplatniteľné v rámci existujúceho systému obchodovania s emisiami v prípade stacionárnych zariadení a leteckej dopravy. Patria sem najmä pravidlá prenosu, odovzdania a zrušenia kvót, ako aj pravidlá súvisiace s platnosťou kvót, pokutami, príslušnými orgánmi či nahlasovacími povinnosťami členských štátov.

(56)V záujme účinného obchodovania s emisiami v sektore budov a v odvetví cestnej dopravy by malo byť možné emisie monitorovať s vysokou istotou a primeranými nákladmi. Emisie by sa mali pripisovať regulovaným subjektom na základe množstiev palív uvedených do daňového voľného obehu v kombinácii s emisným faktorom. Regulované subjekty by mali byť schopné spoľahlivo a presne identifikovať a rozlíšiť odvetvia, v ktorých sa dané palivá uvádzajú do daňového voľného obehu, ako aj konečných užívateľov týchto palív, aby sa predišlo nežiaducim účinkom, ako je dvojité zaťaženie. V záujme získania dostatočných údajov na stanovenie celkového množstva kvót na obdobie rokov 2028 až 2030 by mali regulované subjekty, ktoré na začiatku fungovania systému v roku 2025 disponujú povolením, nahlásiť svoje súvisiace historické emisie za rok 2024.

(57)Je vhodné zaviesť opatrenia na riešenie potenciálneho rizika nadmerného zvýšenia cien, ktoré by v prípade mimoriadne vysokého nárastu cien na začiatku fungovania režimu obchodovania s emisiami v sektore budov a v odvetví cestnej dopravy mohlo oslabiť pripravenosť domácností a jednotlivcov investovať do znižovania ich emisií skleníkových plynov. Tieto opatrenia by mali byť doplnkom záruk vyplývajúcich z trhovej stabilizačnej rezervy zriadenej rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 64 , ktorá začala fungovať v roku 2019. Hoci trh bude naďalej určovať cenu uhlíka, prostredníctvom automatických procesov fungujúcich na základe určitých pravidiel sa zaktivizujú ochranné opatrenia, vďaka ktorým sa z trhovej stabilizačnej rezervy uvoľnia kvóty len vtedy, ak budú splnené konkrétne aktivačné podmienky založené na zvýšení priemernej ceny kvót. Tento doplnkový mechanizmus by sa mal vyznačovať vysokou schopnosťou reagovať na podnety, a tak riešiť nadmernú volatilitu spôsobenú inými faktormi, ako sú zmenené trhové princípy. Opatrenia by mali byť prispôsobené rôznym úrovniam nadmerného zvýšenia cien, z čo sa budú odvíjať rôzne stupne intervencie. Komisia by mala tieto aktivačné podmienky dôsledne monitorovať a v prípade ich splnenia bezodkladne prijať náležité opatrenia. Týmto nie sú dotknuté žiadne sprievodné opatrenia, ktoré členské štáty môžu prijať na riešenie nepriaznivých sociálnych vplyvov.

(58)Komisia by mala monitorovať uplatňovanie režimu obchodovania s emisiami v sektore budov a v odvetví cestnej dopravy vrátane stupňa cenovej konvergencie s existujúcim ETS, pričom by sa malo v prípade potreby Európskemu parlamentu a Rade navrhnúť preskúmanie s cieľom zlepšiť účinnosť, správu a praktické uplatňovanie obchodovania s emisiami v týchto odvetviach vzhľadom na získané poznatky, ako aj zvýšenú cenovú konvergenciu. Od Komisie by sa malo vyžadovať, aby prvú správu o uvedených záležitostiach predložila k 1. januáru 2028.

(59)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania článku 3gd ods. 3, článku 12 ods. 3b a článku 14 ods. 1 smernice 2003/87/ES by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. V záujme zabezpečenia synergií s existujúcim regulačným rámcom by sa malo udelenie vykonávacích právomocí v článkoch 14 a 15 uvedenej smernice rozšíriť tak, aby sa vzťahovali aj na odvetvie cestnej dopravy a sektor budov. Uvedené vykonávacie právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 65 .

(60)S cieľom prijímať všeobecne uplatniteľné nelegislatívne akty, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu, by sa mala v súvislosti s článkom 10 ods. 4 a článkom 10a ods. 8 uvedenej smernice na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Okrem toho by sa v záujme zabezpečenia synergií s existujúcim regulačným rámcom mala delegovaná právomoc v súvislosti s článkami 10 ods. 4 a 10a ods. 8 smernice 2003/87/ES rozšíriť tak, aby sa vzťahovala aj na odvetvie cestnej dopravy a sektor budov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, pričom majú ich experti systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch 66 sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(61)Dobre fungujúci, zreformovaný systém EU ETS, ktorého súčasťou je nástroj na stabilizáciu trhu, je pre Úniu kľúčovým prostriedkom na dosiahnutie jej dohodnutého cieľa na rok 2030 a záväzkov prijatých v rámci Parížskej dohody. Cieľom trhovej stabilizačnej rezervy je riešiť nerovnováhu medzi ponukou kvót a dopytom po nich na trhu. V článku 3 rozhodnutia (EÚ) 2015/1814 sa stanovuje, že rezerva sa má preskúmať do troch rokov po začatí jej prevádzky, pričom sa osobitná pozornosť musí venovať percentuálnemu údaju na určenie množstva kvót, ktoré sa majú umiestniť do trhovej stabilizačnej rezervy, prahovej hodnote pre celkové množstvo kvót v obehu, ktorá určuje príjem kvót, a množstvu kvót, ktoré sa majú uvoľniť z rezervy.

(62)Vzhľadom na potrebu vyslať výraznejší investičný signál, pokiaľ ide o nákladovo efektívne znižovanie emisií, a s cieľom posilniť systém EU ETS by sa rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 malo zmeniť tak, aby sa zvýšila percentuálna miera slúžiaca na určovanie množstva kvót, ktoré sa majú každoročne umiestniť do trhovej stabilizačnej rezervy. Okrem toho v prípade nižších úrovní celkového množstva kvót v obehu by sa mal príjem rovnať rozdielu medzi celkovým množstvom kvót v obehu a prahovou hodnotou, ktorá určuje príjem kvót. Zabránilo by sa tak značnej neistote v aukčných objemoch, ku ktorej dochádza vtedy, keď sa celkové množstvo kvót v obehu blíži k prahovej hodnote, a zároveň by sa tak zabezpečilo, aby nadbytok dosahoval objemovú kapacitu, v rámci ktorej sa trh s uhlíkom považuje za vyvážene fungujúci.

(63)Okrem toho s cieľom zabezpečiť predvídateľnosť úrovne kvót, ktoré zostanú v trhovej stabilizačnej rezerve po zániku platnosti kvót, by už strata platnosti kvót v rezerve nemala závisieť od aukčných objemov z predchádzajúceho roka. Množstvo kvót v rezerve by sa preto malo stanoviť na úrovni 400 miliónov, čo v prípade hodnoty celkového množstva kvót v obehu zodpovedá nižšej prahovej hodnote.

(64)Z analýzy posúdenia vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom pripojeným k návrhu tejto smernice, takisto vyplynulo, že do celkového množstva kvót v obehu by sa mal premietnuť čistý dopyt zo strany odvetvia leteckej dopravy. Keďže kvóty pre leteckú dopravu sa môžu využívať rovnakým spôsobom ako všeobecné kvóty, zahrnutím leteckej dopravy do rezervy by sa navyše dosiahla vyššia presnosť, a teda by bol zároveň k dispozícii lepší nástroj na zabezpečenie stability trhu. Pri výpočte celkového množstva kvót v obehu by sa malo prihliadať aj na emisie z leteckej dopravy a kvóty vydané v súvislosti s leteckou dopravou počnúc rokom nasledujúcim po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.

(65)Na účely objasnenia výpočtu celkového množstva kvót v obehu by sa v rozhodnutí (EÚ) 2015/1814 malo uvádzať, že do ponuky kvót sú zahrnuté iba vydané kvóty, ktoré nie sú umiestnené do trhovej stabilizačnej rezervy. Vo vzorci by sa už okrem toho od ponuky kvót nemalo odpočítavať množstvo kvót v trhovej stabilizačnej rezerve. Táto zmena by nemala významný vplyv na výsledok výpočtu celkového množstva kvót v obehu vrátane vplyvu na predchádzajúce výpočty celkového množstva kvót v obehu alebo na rezervu.

(66)S cieľom zmierniť riziko nerovnováhy medzi ponukou a dopytom v súvislosti so začatím obchodovania s emisiami v sektore budov a v odvetví cestnej dopravy, ako aj zabezpečiť vyššiu odolnosť tohto obchodovania voči trhovým otrasom, by sa na tieto nové odvetvia mal uplatňovať mechanizmus trhovej stabilizačnej rezervy fungujúci na základe určitých pravidiel. V záujme zabezpečenia fungovania tejto rezervy už od samotného spustenia systému by táto rezerva mala disponovať počiatočnými prostriedkami v podobe 600 miliónov kvót na obchodovanie s emisiami v odvetví cestnej dopravy a v sektore budov. Počiatočné dolné a horné prahové hodnoty, ktoré slúžia na aktivizáciu uvoľnenia kvót z rezervy alebo ich príjmu do rezervy, by mali podliehať všeobecnej doložke o preskúmaní. Iné prvky, ako napríklad zverejnenie celkového množstva kvót v obehu alebo množstva kvót uvoľnených alebo umiestnených do rezervy, by sa mali riadiť pravidlami týkajúcimi sa rezervy pre iné odvetvia.

(67)Nariadenie (EÚ) 2015/757 treba zmeniť s cieľom zohľadniť začlenenie odvetvia námornej dopravy do systému EU ETS. Nariadenie (EÚ) 2015/757 by sa malo zmeniť s cieľom uložiť spoločnostiam povinnosť nahlasovať údaje o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti a predkladať zodpovednému riadiacemu orgánu na schválenie ich overené plány monitorovania a údaje o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti. Okrem toho by Komisia mala byť splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom zmeniť metódy monitorovania emisií CO2 a pravidlá monitorovania, ako aj akékoľvek ďalšie relevantné informácie stanovené v nariadení (EÚ) 2015/757 s cieľom zabezpečiť účinné fungovanie systému EU ETS na administratívnej úrovni a doplniť nariadenie (EÚ) 2015/757 o pravidlá týkajúce sa schvaľovania plánov monitorovania a ich zmien riadiacimi orgánmi, o pravidlá týkajúce sa monitorovania, nahlasovania a predkladania údajov o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti a o pravidlá týkajúce sa overovania údajov o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti, ako aj vydávania správy o overení v súvislosti s údajmi o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti. Údaje monitorované, nahlásené a overené podľa nariadenia (EÚ) 2015/757 by sa mohli použiť aj na účely súladu s inými právnymi predpismi Únie, v ktorých sa vyžaduje monitorovanie, nahlasovanie a overovanie informácií týkajúcich sa tej istej lode.

(68)Smernica 2003/87/ES, rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 a nariadenie (EÚ) 2015/757 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice 2003/87/ES

Smernica 2003/87/ES sa mení takto:

1.V článku 2 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1.    Táto smernica sa vzťahuje na činnosti uvedené v prílohách I a III a na skleníkové plyny uvedené v prílohe II. Ak zariadenie, ktoré je zahrnuté do rozsahu pôsobnosti EU ETS z dôvodu prevádzky spaľovacích jednotiek s celkovým menovitým tepelným príkonom vyšším ako 20 MW, zmení svoje výrobné procesy s cieľom znížiť svoje emisie skleníkových plynov a už nespĺňa uvedenú prahovú hodnotu, zostáva po zmene svojho výrobného procesu v rozsahu pôsobnosti EU ETS do konca príslušného päťročného obdobia uvedeného v článku 11 ods. 1 druhom pododseku.

2.    Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek požiadavky podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ(*).

_________

(*) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).“;

2.Článok 3 sa mení takto:

a)Písmeno b) sa nahrádza takto:

„b) „emisie“ je uvoľňovanie skleníkových plynov zo zdrojov v zariadení alebo uvoľňovanie plynov z lietadla vykonávajúceho leteckú činnosť uvedenú v prílohe I alebo z lodí vykonávajúcich činnosť námornej dopravy uvedenú v prílohe I, pričom ide o plyny špecifikované v súvislosti s danou činnosťou, alebo uvoľňovanie skleníkových plynov zodpovedajúcich činnosti uvedenej v prílohe III;“;

b)Písmeno d) sa nahrádza takto:

d) „povolenie na emisie skleníkových plynov“ je povolenie vydané v súlade s článkami 5, 6 a 30b;“;

c)Písmeno u) sa vypúšťa;

d)Dopĺňajú sa tieto body v) až z):

„v) „lodná spoločnosť“ je vlastník lode alebo akákoľvek iná organizácia či osoba, ako je správca alebo nájomca lode, ktorá prevzala zodpovednosť za prevádzku lode od vlastníka lode a ktorá prijatím tejto zodpovednosti súhlasila s prevzatím všetkých povinností a zodpovedností vyplývajúcich z Medzinárodného kódexu pre bezpečné riadenie lodí a prevenciu znečisťovania, ktoré sa uvádzajú v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 336/2006(*);

_________

(*) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 336/2006 z 15. februára 2006 o vykonávaní Medzinárodného kódexu pre bezpečnostný manažment v rámci Spoločenstva a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 3051/95 (Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 1).

w) „riadiaci orgán vo vzťahu k lodnej spoločnosti“ je orgán zodpovedný za správu systému EU ETS v súvislosti s lodnou spoločnosťou v súlade s článkom 3gd;“;

x) „regulovaný subjekt“ na účely kapitoly IVa je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba okrem akéhokoľvek konečného spotrebiteľa palív, ktorá vykonáva činnosť uvedenú v prílohe III a ktorá patrí do jednej z týchto kategórií:

i)ak dané palivo prechádza daňovým skladom vymedzeným v článku 3 bode 11 smernice Rady (EÚ) 2020/262(*) – oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu v zmysle článku 3 bodu 1 uvedenej smernice, ktorý je povinný zaplatiť spotrebnú daň, ktorá mu vznikla podľa článku 7 uvedenej smernice;

ii)ak sa neuplatňuje bod i) – akákoľvek iná osoba povinná zaplatiť spotrebnú daň, ktorá jej vznikla podľa článku 7 smernice (EÚ) 2020/262, pokiaľ ide o palivá, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola;

iii)ak sa neuplatňujú body i) a ii) – akákoľvek iná osoba, ktorú musia zaregistrovať relevantné príslušné orgány členského štátu na účely povinnosti zaplatenia spotrebnej dane vrátane akejkoľvek osoby oslobodenej od platenia spotrebnej dane v zmysle článku 21 ods. 5 štvrtého pododseku smernice Rady 2003/96/ES (**);

iv)ak sa neuplatňujú body i), ii) a iii), alebo ak je za zaplatenie tej istej spotrebnej dane spoločne a nerozdielne zodpovedných niekoľko osôb – akákoľvek iná osoba určená členským štátom.

_________

(*) Smernica Rady (EÚ) 2020/262 z 19. decembra 2019, ktorou sa ustanovuje všeobecný systém spotrebných daní (Ú. v. EÚ L 058, 27.2.2020, s. 4).

(**) Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51).

y) „palivo“ na účely kapitoly IVa je každé palivo uvedené v tabuľke A a tabuľke C prílohy I k smernici 2003/96/ES, ako aj akýkoľvek iný produkt ponúkaný na predaj ako motorové palivo alebo vykurovacie palivo v zmysle článku 2 ods. 3 uvedenej smernice;

z) „uvedenie do daňového voľného obehu“ na účely kapitoly IVa má rovnaký význam, ako sa stanovuje v článku 6 ods. 3 smernice (EÚ) 2020/262.“;

3.Názov kapitoly II sa nahrádza takto:

„LETECKÁ A NÁMORNÁ DOPRAVA“

4.Článok 3a sa nahrádza takto:

„Článok 3a

Rozsah pôsobnosti

Články 3b až 3f sa uplatňujú na prideľovanie a vydávanie kvót v súvislosti s činnosťami leteckej dopravy uvedenými v prílohe I. Články 3g až 3ge sa uplatňujú v súvislosti s činnosťami námornej dopravy uvedenými v prílohe I.“

5.Články 3f a 3g sa nahrádzajú takto:

„Článok 3f

Plány monitorovania a podávania správ

Riadiaci členský štát zabezpečí, aby každý prevádzkovateľ lietadla predložil príslušnému orgánu v danom členskom štáte plán monitorovania, v ktorom sa stanovujú opatrenia na monitorovanie emisií a údajov o tonokilometroch a podávanie správ o nich na účely uplatňovania článku 3e, a aby boli tieto plány schválené príslušným orgánom v súlade s aktom uvedeným v článku 14.

Článok 3g

Rozsah uplatňovania na činnosti námornej dopravy

1.Prideľovanie kvót a uplatňovanie požiadaviek týkajúcich sa ich odovzdávania v súvislosti s činnosťami námornej dopravy sa vzťahuje na päťdesiat percent (50 %) emisií z lodí, ktoré odchádzajú z prístavu podliehajúceho právomoci členského štátu a prichádzajú do prístavu mimo právomoci členského štátu, na päťdesiat percent (50 %) emisií z lodí vykonávajúcich plavby, ktoré odchádzajú z prístavu podliehajúceho právomoci členského štátu a prichádzajú do prístavu podliehajúceho právomoci členského štátu, sto percent (100 %) emisií z lodí vykonávajúcich plavby, ktoré odchádzajú z prístavu podliehajúceho právomoci členského štátu a prichádzajú do prístavu podliehajúceho právomoci členského štátu, a sto percent (100 %) emisií z lodí v kotvisku podliehajúcom právomoci členského štátu.

2.Články 9, 9a a 10 sa uplatňujú na činnosti námornej dopravy rovnakým spôsobom, ako sa uplatňujú na iné činnosti, na ktoré sa vzťahuje EU ETS.“

6.Dopĺňajú sa tieto články 3ga až 3ge:

„Článok 3ga

Postupné zavádzanie požiadaviek týkajúcich sa námornej dopravy

Lodné spoločnosti sú povinné odovzdávať kvóty podľa tohto harmonogramu:

a)20 % overených emisií nahlásených za rok 2023;

b)45 % overených emisií nahlásených za rok 2024;

c)70 % overených emisií nahlásených za rok 2025;

d)100 % overených emisií nahlásených za rok 2026 a každý ďalší rok.

Pokiaľ sa v porovnaní s overenými emisiami z námornej dopravy za roky 2023, 2024 a 2025 odovzdá menej kvót, po stanovení rozdielu medzi overenými emisiami a odovzdanými kvótami za každý rok sa namiesto vydraženia kvót formou aukcie podľa článku 10 zruší ich zodpovedajúce množstvo.

Článok 3gb

Monitorovanie a nahlasovanie emisií z námornej dopravy

Pokiaľ ide o emisie z činností námornej dopravy uvedených v prílohe I, riadiaci orgán zabezpečí, aby lodná spoločnosť, za ktorú nesie zodpovednosť, počas obdobia nahlasovania monitorovala príslušné parametre a nahlasovala ich a aby riadiacemu orgánu predkladala údaje o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti v súlade s kapitolou II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 (*).

_________

(*) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 z 29. apríla 2015 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy a o zmene smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 55).

Článok 3gc

Overovanie a akreditácia emisií z námornej dopravy

Riadiaci orgán vo vzťahu k lodnej spoločnosti zabezpečí, aby sa nahlasovanie údajov o súhrnných emisiách na úrovni lodnej spoločnosti, ktoré predložila lodná spoločnosť podľa článku 3gb, overilo v súlade s pravidlami overovania a akreditácie uvedenými v kapitole III nariadenia (EÚ) 2015/757 (*).

_________

(*) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 z 29. apríla 2015 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy a o zmene smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 55).

Článok 3gd

Riadiaci orgán vo vzťahu k lodnej spoločnosti

1. Riadiacim orgánom vo vzťahu k lodnej spoločnosti je:

a) v prípade lodnej spoločnosti registrovanej v členskom štáte – členský štát, v ktorom je daná lodná spoločnosť zaregistrovaná;

b) v prípade lodnej spoločnosti, ktorá nie je zaregistrovaná v členskom štáte – členský štát s najvyšším odhadovaným počtom zastavení v prístavoch v rámci plavieb, ktoré vykonala daná lodná spoločnosť za posledné dva monitorované roky a ktoré patria do rozsahu pôsobnosti stanoveného v článku 3 g;

c) v prípade lodnej spoločnosti, ktorá nie je zaregistrovaná v členskom štáte a ktorá v predchádzajúcich dvoch monitorovaných rokoch nevykonávala žiadnu plavbu patriacu do rozsahu pôsobnosti stanoveného v článku 3g je riadiacim orgánom členský štát, z ktorého lodná spoločnosť začala svoju prvú plavbu patriacu do rozsahu pôsobnosti stanoveného v článku 3g.

Podľa potreby sa údaje o riadiacom orgáne vo vzťahu k lodnej spoločnosti aktualizujú raz za dva roky.

2. Na základe najlepších dostupných informácií Komisia:

a) do 1. februára 2024 zverejní zoznam lodných spoločností, ktoré vykonávali námornú činnosť uvedenú v prílohe I patriacu do rozsahu pôsobnosti stanoveného v článku 3g k 1. januáru 2023 alebo s účinnosťou od 1. januára 2023, a to s uvedením riadiaceho orgánu pre každú lodnú spoločnosť v súlade s odsekom 1 a

b) predmetný zoznam aspoň každé nasledujúce dva roky aktualizuje s cieľom podľa potreby prideliť lodné spoločnosti inému riadiacemu orgánu alebo s cieľom zahrnúť doň lodné spoločnosti, ktoré následne vykonávali námornú činnosť uvedenú v prílohe I patriacu do rozsahu pôsobnosti vymedzeného v článku 3g.

3. Komisia prijme vykonávacie akty s cieľom stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa správy lodných spoločností riadiacimi orgánmi podľa tejto smernice. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.

Článok 3ge

Podávanie správ a preskúmanie

1. Komisia zváži možné zmeny v súvislosti s potrebou, aby Medzinárodná námorná organizácia prijala globálne trhové opatrenie na zníženie emisií skleníkových plynov z námornej dopravy. V prípade prijatia takéhoto opatrenia a v každom prípade pred globálnym hodnotením v roku 2028, no najneskôr 30. septembra 2028, Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej preskúma každé takéto opatrenie. V prípade potreby môže Komisia v nadväznosti na uvedenú správu predložiť Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh na zmenu tejto smernice.

2. Komisia monitoruje vykonávanie tejto kapitoly a potenciálne trendy, pokiaľ ide o spoločnosti, ktoré sa snažia obísť požiadavky tejto smernice. V prípade potreby Komisia navrhne opatrenia na zabránenie takémuto obchádzaniu požiadaviek.“;

7.Článok 3h sa nahrádza takto:

„Článok 3h

Rozsah pôsobnosti

Ustanovenia tejto kapitoly sa vzťahujú na povolenia na emisie skleníkových plynov a na prideľovanie a vydávanie kvót v súvislosti s činnosťami uvedenými v prílohe I, ktoré sú iné ako činnosti leteckej a námornej dopravy.“;

8.V článku 6 ods. 2 sa písmeno e) nahrádza takto:

„e) záväzok odovzdať kvóty, ktorých množstvo sa rovná celkovým emisiám zariadenia v každom kalendárnom roku, ktoré sa overili v súlade s článkom 15, a to do štyroch mesiacov po skončení daného roku.“;

9.Článok 8 sa mení takto:

a)Text „ Európskeho parlamentu a Rady (1)“ a poznámka pod čiarou (1) sa vypúšťajú;

b)Dopĺňa sa tento odsek:

c)„Komisia preskúma účinnosť synergií so smernicou 2010/75/EÚ. V záujme účinného a rýchlejšieho vykonávania opatrení potrebných na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky by sa mala zabezpečiť koordinácia povolení relevantných z hľadiska životného prostredia a klímy. Komisia môže predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade v súvislosti s každým budúcim preskúmaním tejto smernice.“;

10.V článku 9 sa dopĺňa tento odsek:

„V roku [rok po nadobudnutí účinnosti tejto zmeny] sa zníži celoúnijné množstvo kvót o [-- miliónov kvót (stanoví sa podľa roku nadobudnutia účinnosti)]. V tom istom roku sa celoúnijné množstvo kvót zvýši o 79 miliónov kvót pre námornú dopravu. Počnúc rokom [rok po nadobudnutí účinnosti tejto zmeny] lineárny koeficient predstavuje 4,2 %. Komisia zverejní celoúnijné množstvo kvót do 3 mesiacov od [vloží sa dátum nadobudnutia účinnosti zmeny].“;

11.Článok 10 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„2 % celkového množstva kvót v období rokov 2021 až 2030 sa vydražia formou aukcie s cieľom vytvoriť fond na zlepšenie energetickej efektívnosti a modernizáciu energetických systémov určitých členských štátov („prijímajúce členské štáty“), ako sa stanovuje v článku 10d („modernizačný fond“). V prípade tohto množstva kvót sú prijímajúcimi členskými štátmi členské štáty, ktorých HDP na obyvateľa v trhových cenách je nižší ako 60 % priemeru Únie v roku 2013. Finančné prostriedky zodpovedajúce tomuto množstvu kvót sa rozdelia v súlade s časťou A prílohy IIb.

   Okrem toho sa 2,5 % celkového množstva kvót v období od roku [rok po nadobudnutí účinnosti smernice] do roku 2030 vydraží formou aukcie na účely modernizačného fondu. V prípade tohto množstva kvót sú prijímajúcimi členskými štátmi členské štáty, ktorých HDP na obyvateľa v trhových cenách je nižší ako 65 % priemeru Únie v období rokov 2016 až 2018. Finančné prostriedky zodpovedajúce tomuto množstvu kvót sa rozdelia v súlade s časťou B prílohy IIb.“

b)V odseku 3 sa prvá a druhá veta nahrádzajú takto:

„3. Členské štáty určia, ako sa použijú príjmy pochádzajúce z obchodovania s kvótami formou aukcie, s výnimkou príjmov stanovených ako vlastné zdroje v súlade s článkom 311 ods. 3 ZFEÚ a zahrnutých do rozpočtu Únie. Členské štáty použijú svoje príjmy pochádzajúce z obchodovania s kvótami formou aukcie uvedené odseku 2, s výnimkou príjmov použitých na kompenzáciu nepriamych nákladov na uhlík, ktoré sa uvádzajú v článku 10a ods. 6, na účely plnenia jedného alebo viacerých z týchto cieľov:“;

c)V odseku sa 3 písmeno h) nahrádza takto:

„h) opatrenia, ktorých cieľom je zlepšiť energetickú efektívnosť, zlepšiť systémy diaľkového vykurovania a izoláciu alebo poskytovať finančnú podporu na riešenie sociálnych aspektov v prípade domácností s nižšími a strednými príjmami, a to aj prostredníctvom zníženia rušivých daní“;

d)V odseku 4 sa prvá veta nahrádza takto:

„4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 v záujme doplnenia tejto smernice, pokiaľ ide o harmonogram, správu a iné aspekty obchodovania formou aukcie, vrátane modalít prevodu podielu príjmov do rozpočtu Únie, s cieľom zabezpečiť, aby sa tento proces uskutočňoval otvorene, transparentne, harmonizovane a nediskriminačne.“

12.Článok 10a sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

i)Za druhý pododsek sa vkladajú tieto dva pododseky:

„V prípade zariadení, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vykonávať energetický audit podľa článku 8 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ(*) [odkaz na článok sa má aktualizovať po revízii smernice], sa bezodplatné kvóty pridelia v plnej miere len vtedy, ak sa vykonajú odporúčania uvedené v správe o audite, a to v prípade, že čas návratnosti príslušných investícií nepresiahne päť rokov, a v prípade primeranosti nákladov na tieto investície. V opačnom prípade sa množstvo bezodplatne pridelených kvót zníži o 25 %. Množstvo bezodplatne pridelených kvót sa nezníži, ak prevádzkovateľ preukáže, že vykonal iné opatrenia vedúce k zníženiu emisií skleníkových plynov, ktoré sú rovnocenné s opatreniami odporúčanými v správe o audite. Opatrenia uvedené v prvom pododseku sa zodpovedajúcim spôsobom upravia.

Zariadeniam v odvetviach alebo pododvetviach sa nepridelia žiadne bezodplatné kvóty, pokiaľ sa na ne vzťahujú iné opatrenia na riešenie rizika úniku uhlíka stanovené v nariadení (EÚ).../... [odkaz na CBAM](**). Opatrenia uvedené v prvom pododseku sa zodpovedajúcim spôsobom upravia.

_________

(*) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).“;

(**) [úplný odkaz na CBAM]

ii)Na konci tretieho pododseku sa dopĺňa táto veta:

„S cieľom poskytnúť ďalšie stimuly na znižovanie emisií skleníkových plynov a zlepšovanie energetickej efektívnosti sa pred obdobím rokov 2026 až 2030 stanovené celoúnijné referenčné hodnoty ex ante preskúmajú v záujme potenciálneho upravenia vymedzenia pojmov a systémových hraníc existujúcich referenčných hodnôt týkajúcich sa produktov.“;

b)Vkladá sa tento odsek 1a:

„1a. V súvislosti s výrobou produktov uvedených v prílohe I k nariadeniu [CBAM] sa od dátumu začatia uplatňovania mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach neprideľujú žiadne bezodplatné kvóty.

Odchylne od predchádzajúceho pododseku sa počas prvých rokov uplatňovania nariadenia [CBAM] na výrobu týchto produktov vzťahujú bezodplatné kvóty prideľované v znížených množstvách. Uplatňuje sa koeficient, ktorým sa znižuje množstvo bezodplatne pridelených kvót na výrobu týchto produktov (koeficient CBAM). V období, ktoré trvá od nadobudnutia účinnosti nariadenia [nariadenia o CBAM] po koniec roka 2025, sa koeficient CBAM rovná 100 %, v roku 2026 predstavuje 90 %, pričom sa každoročne zníži o 10 percentuálnych bodov, až kým k desiatemu roku nedosiahne 0 %.

Zníženie množstva bezodplatne prideľovaných kvót sa vypočítava každoročne ako priemerný podiel dopytu po bezodplatne prideľovaných kvótach na výrobu produktov uvedených v prílohe I k nariadeniu [CBAM] v porovnaní s vypočítaným celkovým dopytom po bezodplatne prideľovaných kvótach pre všetky zariadenia za príslušné obdobie uvedené v článku 11 ods. 1. Uplatňuje sa pri tom koeficient CBAM.

Kvóty vyplývajúce zo zníženia množstva bezodplatne pridelených kvót sa sprístupnia na účely podpory inovácií v súlade s článkom 10a ods. 8.“;

c)Odsek 2 sa mení takto:

i)V treťom pododseku sa písmeno c) nahrádza takto:

„c) Na obdobie rokov 2026 až 2030 sa referenčné úrovne stanovujú rovnakým spôsobom, ako sa uvádza v písmenách a) a d), a to na základe informácií predložených podľa článku 11 za roky 2021 a 2022 a na základe uplatnenia ročnej miery zníženia v súvislosti s každým rokom v období rokov 2008 až 2028.“;

iii)V treťom pododseku sa dopĺňa toto písmeno d):

„d) Ak ročná miera zníženia presahuje 2,5 % alebo je nižšia ako 0,2 %, referenčnými úrovňami na obdobie rokov 2026 až 2030 sú referenčné úrovne uplatniteľné v období rokov 2013 až 2020 znížené o tú z uvedených dvoch percentuálnych mier, ktorá je relevantná, a to v prípade každého roka v období rokov 2008 až 2028.“;

iv)Štvrtý pododsek sa nahrádza takto:

„Odchylne od požiadaviek týkajúcich sa referenčných úrovní aromatických uhľovodíkov a syntetického plynu sa uvedené referenčné úrovne upravia o rovnaké percento ako referenčné úrovne týkajúce sa rafinérií, s cieľom zachovať rovnocenné podmienky pre výrobcov týchto produktov.“;

d)Odseky 3 a 4 sa vypúšťajú;

e)V odseku 6 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Členské štáty by mali prijať finančné opatrenia v súlade s druhým a štvrtým pododsekom v prospech odvetví alebo pododvetví vystavených skutočnému riziku úniku uhlíka v dôsledku značných nepriamych nákladov, ktoré v skutočnosti vznikajú v dôsledku premietania nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie, a to za predpokladu, že takéto finančné opatrenia sú v súlade s pravidlami štátnej pomoci, a predovšetkým za predpokladu, že nespôsobujú nenáležité narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. Prijaté finančné opatrenia by nemali kompenzovať nepriame náklady, na ktoré sa vzťahuje bezodplatné prideľovanie kvót v súlade s referenčnými hodnotami stanovenými podľa odseku 1. Ak členský štát vynaloží sumu vyššiu ako ekvivalent 25 % svojich príjmov z aukcií za rok, v ktorom dané nepriame náklady vznikli, musí uviesť dôvody prekročenia danej sumy.“;

f)V odseku 7 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Od roku 2021 sa kvóty, ktoré sa podľa odsekov 19, 20 a 22 nepridelili zariadeniam, pridajú k množstvu kvót vyčlenených v súlade s prvou vetou prvého pododseku tohto odseku.“;

g)Odsek 8 sa nahrádza takto:

„8. 365 miliónov kvót z množstva, ktoré by sa inak mohlo prideliť bezodplatne podľa tohto článku, a 85 miliónov kvót z množstva, s ktorým by sa inak mohlo obchodovať formou aukcie podľa článku 10, ako aj kvóty vyplývajúce zo zníženia množstva bezodplatne pridelených kvót v zmysle článku 10a ods. 1a, sa sprístupní fondu s cieľom podporiť inovácie v oblasti nízkouhlíkových technológií a postupov a prispeje tak k napĺňaniu cieľov nulového znečistenia („inovačný fond“). Kvóty, ktoré sa prevádzkovateľom lietadiel nevydajú z dôvodu ich uzavretia a ktoré nie sú potrebné na pokrytie akýchkoľvek neodovzdaných kvót zo strany týchto prevádzkovateľov, sa takisto použijú na podporu inovácií, ako sa uvádza v prvom pododseku.

Okrem toho sa 50 miliónov nepridelených kvót z trhovej stabilizačnej rezervy doplní ku zvyšným príjmom z 300 miliónov kvót, ktoré sú k dispozícii v období rokov 2013 až 2020 podľa rozhodnutia Komisie 2010/670/EÚ (*), a použije sa vo vhodnom čase na podporu inovácie, ako sa uvádza v prvom pododseku. Okrem toho do inovačného fondu pribudnú aj vonkajšie pripísané príjmy uvedené v článku 21 ods. 2 nariadenia (EÚ) [FuelEU Maritime] a využívajú sa v súlade s týmto odsekom.

Inovačný fond sa vzťahuje na odvetvia uvedené v prílohách I a III vrátane environmentálne bezpečného zachytávania a využívania uhlíka (CCU), ktoré podstatne prispieva k zmierňovaniu zmeny klímy, ako aj produktov nahrádzajúcich produkty s vysokou uhlíkovou náročnosťou vyrábaných v odvetviach uvedených v prílohe I, s cieľom podporiť v geograficky vyvážených lokalitách vývoj a realizáciu projektov, ktorých cieľom je environmentálne bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie CO2 (CCS), ako aj vývoj a realizáciu inovačných technológií slúžiacich na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a jej uskladňovanie. Inovačný fond môže slúžiť aj na podporu prelomových inovačných technológií a infraštruktúry na dekarbonizáciu námorného odvetvia a na výrobu palív s nízkymi a nulovými emisiami uhlíka v leteckej, železničnej a cestnej doprave. Osobitná pozornosť sa musí venovať projektom v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje nariadenie [nariadenie o CBAM], a to projektom zameraným na podporu inovácií v oblasti nízkouhlíkových technológií, CCU, CCS, energie z obnoviteľných zdrojov a jej uskladňovania, a to spôsobom prispievajúcemu k zmierňovaniu zmeny klímy.

Oprávnené sú projekty (vrátane malých projektov) realizované na území všetkých členských štátov. Technológie, ktoré získajú podporu, musia byť inovačné, pričom zatiaľ nesmú byť v obdobnom rozsahu bez podpory komerčne životaschopné, no musia prinášať prelomové riešenia alebo byť dostatočne vyspelé na to, aby sa dali realizovať v predkomerčnej fáze.

Komisia zabezpečí, aby sa s kvótami určenými pre inovačný fond obchodovalo formou aukcie v súlade so zásadami a podmienkami stanovenými v článku 10 ods. 4. Príjmy z obchodovania s kvótami formou aukcie predstavujú vonkajšie pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na akcie trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby počas viacerých rokov.

Projekty sa vyberajú na základe objektívnych a transparentných kritérií, pričom sa v relevantných prípadoch zohľadní, do akej miery projekty prispievajú k dosiahnutiu zníženia emisií výrazne pod referenčné hodnoty uvedené v odseku 2. Projekty musia mať potenciál na rozsiahle uplatňovanie alebo na výrazné zníženie nákladov na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo v príslušných odvetviach. Projekty zahŕňajúce CCU musia priniesť čisté zníženie emisií a zabezpečiť zabránenie emisiám CO2 alebo ich trvalé uloženie. V prípade grantov poskytovaných prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov možno podporiť až 60 % príslušných nákladov na projekty, z čoho až 40 % nemusí závisieť od overeného zamedzenia emisiám skleníkových plynov, a to za predpokladu, že s ohľadom na použitú technológiu sa podarilo dosiahnuť vytýčené míľniky. V prípade podpory poskytovanej prostredníctvom súťažného ponukového konania a v prípade podpory formou technickej pomoci možno podporiť až 100 % príslušných nákladov na projekty.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 na doplnenie tejto smernice, pokiaľ ide o pravidlá prevádzkovania inovačného fondu vrátane výberového postupu a kritérií, ako aj oprávnené odvetvia a technologické požiadavky týkajúce sa rôznych druhov podpory.

Žiadnemu projektu sa na základe mechanizmu podľa tohto odseku nepridelí podpora vyššia ako 15 % z celkového množstva kvót, ktoré sú na tento účel k dispozícii. Tieto kvóty sa zohľadňujú podľa odseku 7.“;

_________

(*) Rozhodnutie Komisie 2010/670/EÚ z 3. novembra 2010, ktorým sa ustanovujú kritériá a opatrenia na financovanie komerčných demonštračných projektov, ktorých cieľom je environmentálne bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie CO2, ako aj demonštračných projektov využívajúcich inovačné technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve vytvoreného smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 290, 6.11.2010, s. 39).

h)V odseku 19 sa prvá veta nahrádza takto:

„19. Zariadeniu, ktoré zastavilo prevádzku, sa nepridelia žiadne bezodplatné kvóty.“;

i)Vkladá sa tento odsek 22:

„22. Ak sú potrebné opravy kvót bezodplatne pridelených podľa článku 11 ods. 2, vykonajú sa odpočítaním kvót z množstva kvót vyčlenených v súlade s odsekom 7 tohto článku alebo pripočítaním kvót k tomuto množstvu.“;

13.V článku 10c sa odsek 7 nahrádza takto:

„Členské štáty vyžadujú, aby zariadenia na výrobu elektrickej energie a prevádzkovatelia sietí využívajúci dané kvóty do 28. februára každého roka predložili správu o realizácii svojich vybraných investícií, ktorej súčasťou je aj bilancia bezodplatne prideľovaných kvót a vynaložených investičných nákladov a druhy podporovaných investícií. Členské štáty o tom podávajú správy Komisii a Komisia tieto správy zverejňuje.“;

14.Článok 10d sa mení takto:

a)V odseku 1 sa prvý a druhý pododsek nahrádzajú takto:

„1. Na obdobie rokov 2021 až 2030 sa zriaďuje fond na podporu investícií navrhovaných prijímajúcimi členskými štátmi vrátane financovania malých investičných projektov zameraných na modernizáciu energetických systémov a zlepšenie energetickej efektívnosti („modernizačný fond“). Modernizačný fond sa financuje prostredníctvom obchodovania s kvótami formou aukcie v zmysle článku 10, pokiaľ ide o prijímajúce členské štáty stanovené v uvedenom článku.

   Podporované investície musia byť v súlade s cieľmi tejto smernice, ako aj s cieľmi uvedenými v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 o Európskom ekologickom dohovore (*) a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (**) a s dlhodobými cieľmi vyjadrenými v Parížskej dohode. Zariadeniam na výrobu energie, v ktorých sa využívajú fosílne palivá, sa z modernizačného fondu neposkytuje žiadna podpora.“;

_________

(*) COM(2019) 640 final.

(**) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).“

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Najmenej 80 % finančných zdrojov z modernizačného fondu sa použije na podporu investícií do týchto oblastí:

a)výroba a využívanie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov;

b)vykurovanie a chladenie s využitím energie z obnoviteľných zdrojov;

c)zlepšovanie energetickej efektívnosti na strane dopytu, a to aj v odvetviach ako doprava, sektor budov, poľnohospodárstvo či odpadové hospodárstvo;

d)uskladňovanie energie a modernizácia energetických sietí vrátane potrubí diaľkového vykurovania, sietí na prenos elektrickej energie a zlepšovania prepojení medzi členskými štátmi;

e)podpora pre domácnosti s nízkymi príjmami, a to aj vo vidieckych a odľahlých oblastiach, určená na riešenie problému energetickej chudoby a na účely modernizácie ich vykurovacích systémov a

f)spravodlivá transformácia v regiónoch závislých od uhlíka v prijímajúcich členských štátoch s cieľom podporiť uplatnenie zamestnancov na iných pozíciách, ich rekvalifikovanie či zvyšovanie ich kvalifikácie, vzdelávanie, iniciatívy zamerané na hľadanie zamestnania a startupy, a to v dialógu so sociálnymi partnermi.“;

15.Článok 12 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Členské štáty zabezpečia, aby sa kvóty vydané príslušným orgánom iného členského štátu uznávali na účely plnenia povinností prevádzkovateľa, prevádzkovateľa lietadla alebo lodnej spoločnosti v zmysle odseku 3.“;

b)Odsek 2a sa vypúšťa;

c)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Členské štáty, riadiace členské štáty a riadiace orgány vo vzťahu k lodnej spoločnosti zabezpečia, aby do 30. apríla každého roka:

a) prevádzkovateľ každého zariadenia odovzdal množstvo kvót, ktoré sa rovná celkovým emisiám z daného zariadenia počas predchádzajúceho kalendárneho roka, ktoré sa overili v súlade s článkom 15;

b) každý prevádzkovateľ lietadla odovzdal množstvo kvót, ktoré sa rovná jeho celkovým emisiám počas predchádzajúceho kalendárneho roka, ktoré sa overili v súlade s článkom 15;

c) každá lodná spoločnosť odovzdala množstvo kvót, ktoré sa rovná jej celkovým emisiám počas predchádzajúceho kalendárneho roka, ktoré sa overili v súlade s článkom 3gc.

Členské štáty, riadiace členské štáty a riadiace orgány vo vzťahu k lodnej spoločnosti zabezpečia, aby sa kvóty odovzdané v súlade s prvým pododsekom následne zrušili.“;

d)V odseku 3-a sa prvá veta nahrádza takto:

„3-a. Pokiaľ to bude potrebné a tak dlho, ako to bude potrebné s cieľom chrániť environmentálnu integritu EU ETS, sa prevádzkovateľom, prevádzkovateľom lietadiel a lodným spoločnostiam v rámci EU ETS zakazuje používanie kvót, ktoré vydáva členský štát, v prípade ktorého prestávajú platiť povinnosti týkajúce sa prevádzkovateľov lietadiel, lodných spoločností a iných prevádzkovateľov.“;

e)Vkladá sa tento odsek 3b:

„3b. Povinnosť odovzdať kvóty nevzniká v súvislosti s emisiami skleníkových plynov, ktoré sa považujú za zachytené a využívané ako trvalo chemicky viazané v produkte tak, aby pri jeho bežnom používaní neunikali do atmosféry.

Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa požiadaviek súvisiacich s posudzovaním, či sú skleníkové plyny trvalo chemicky viazané v produkte tak, aby pri jeho bežnom používaní neunikali do atmosféry.

Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.“;

16.V článku 14 ods. 1 sa v prvom pododseku dopĺňa táto veta:

„V uvedených vykonávacích aktoch sa uplatňujú kritériá týkajúce sa udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov v záujme využívania biomasy, ktoré sú stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001(*), a to s akýmikoľvek úpravami potrebnými na ich uplatňovanie podľa tejto smernice, s cieľom dosiahnuť v prípade tejto biomasy nulové emisie. Spresňuje sa v nich spôsob, ako treba započítavať ukladanie emisií v prípade kombinácie zdrojov s nulovými emisiami a zdrojov, ktoré sa nevyznačujú nulovými emisiami. Takisto sa v nich spresňuje spôsob, ako treba započítavať emisie z obnoviteľných palív iného ako biologického pôvodu a z recyklovaných uhlíkových palív, pričom sa zabezpečí, aby sa tieto emisie započítavali a aby sa zabránilo ich dvojitému započítaniu.“;

_________

(*) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).“;

17.Názov kapitoly IV sa nahrádza takto:

„USTANOVENIA, KTORÉ SA VZŤAHUJÚ NA LETECKÚ DOPRAVU, NÁMORNÚ DOPRAVU A STACIONÁRNE ZARIADENIA“.

18.Článok 16 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Členské štáty zabezpečia zverejnenie mien prevádzkovateľov, prevádzkovateľov lietadiel a lodných spoločností, ktoré porušujú požiadavky týkajúce sa odovzdávania dostatočného množstva kvót podľa tejto smernice.“;

b)Vkladá sa tento odsek 3a:

„3 a. Pokuty stanovené v odseku 3 sa uplatňujú aj v prípade lodných spoločností.“;

c)Vkladá sa tento odsek 11a:

„11a. V prípade lodných spoločností, ktoré počas dvoch alebo viacerých po sebe nasledujúcich období nahlasovania nespĺňajú požiadavky týkajúce sa odovzdávania kvót, a v prípade, že sa splnenie požiadaviek nepodarilo zabezpečiť inými donucovacími opatreniami, môže príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa nachádza prístav vstupu, po tom, ako predmetnej lodnej spoločnosti umožní predložiť pripomienky, vydať rozhodnutie o vyhostení, ktoré sa oznámi Komisii, Európskej námornej bezpečnostnej agentúre (EMSA), ostatným členským štátom a dotknutému vlajkovému štátu. V dôsledku vydania takéhoto rozhodnutia o vyhostení musí každý členský štát s výnimkou členského štátu, pod ktorého vlajkou sa daná loď plaví, odmietnuť vstup lodí, za ktoré nesie zodpovednosť príslušná lodná spoločnosť, do ktoréhokoľvek z jeho prístavov, a to až dovtedy, kým si daná spoločnosť nesplní svoje povinnosti týkajúce sa odovzdania kvót v súlade s článkom 12. Ak sa loď plaví pod vlajkou členského štátu, predmetný členský štát po tom, ako predmetnej lodnej spoločnosti umožní predložiť pripomienky, nariadi zadržanie lode dovtedy, kým si daná lodná spoločnosť nesplní svoje povinnosti. Týmto odsekom nie sú dotknuté medzinárodné námorné predpisy uplatniteľné na lode v stave núdze.“;

19.Článok 18b sa nahrádza takto:

„Článok 18b

Pomoc Európskej námornej bezpečnostnej agentúry a iných príslušných organizácií

Komisia a riadiace orgány môžu na účely vykonávania svojich povinností podľa článku 3c ods. 4 a článkov 3f, 3gb, 3gc, 3gd, 3ge a 18a požiadať o pomoc Európsku námornú bezpečnostnú agentúru alebo inú príslušnú organizáciu a na daný účel môže s týmito organizáciami uzavrieť akékoľvek náležité dohody.“;

20.V článku 30 ods. 2 sa dopĺňa táto veta:

„Opatrenia uplatniteľné na odvetvia CBAM sa preskúmavajú z hľadiska uplatňovania nariadenia xxx [odkaz na CBAM].“;

21.Za článok 30 sa vkladá nasledujúca Kapitola IVa:

„KAPITOLA IVa

SYSTÉM OBCHODOVANIA S EMISIAMI PRE SEKTOR BUDOV A ODVETVIE CESTNEJ DOPRAVY

Článok 30a

Rozsah pôsobnosti

Ustanovenia tejto kapitoly sa vzťahujú na emisie, povolenia na emisie skleníkových plynov, vydávanie a odovzdávanie kvót, ako aj na monitorovanie, nahlasovanie a overovanie v súvislosti s činnosťami uvedenými v prílohe III. Táto kapitola sa nevzťahuje na žiadne emisie, na ktoré sa vzťahujú kapitoly II, IIa a III.

Článok 30b

Povolenia na emisie skleníkových plynov

1.Členské štáty zabezpečia, aby žiadny regulovaný subjekt od 1. januára 2025 nevykonával činnosť uvedenú v prílohe III, ak tento regulovaný subjekt nie je držiteľom povolenia vydaného príslušným orgánom v súlade s odsekmi 2 a 3.

2.Žiadosť o povolenie na emisie skleníkových plynov podľa tejto kapitoly, ktorú regulovaný subjekt predložil príslušnému orgánu v zmysle odseku 1, musí obsahovať aspoň opis:

a)regulovaného subjektu;

b)druhov palív, ktoré daný subjekt uvádza do daňového voľného obehu a ktoré sa využívajú na účely spaľovania v sektore budov a v odvetví cestnej dopravy v zmysle vymedzenia v prílohe III, ako aj opis prostriedkov, ktoré tento subjekt využíva pri uvádzaní daných palív do daňového voľného obehu;

c)konečného použitia (použití) palív uvedených do daňového voľného obehu v prípade činnosti uvedenej v prílohe III;

d)opatrení plánovaných na účely monitorovania a nahlasovania emisií v súlade s aktmi uvedenými v článkoch 14 a 30f;

e)netechnického zhrnutia informácií podľa písmen a) až d).

3.Príslušný orgán vydá povolenie na emisie skleníkových plynov, ktorým regulovanému subjektu uvedenému v odseku 1 udelí povolenie na činnosť uvedenú v prílohe III, ak sa presvedčí o tom, že daný subjekt je schopný monitorovať a nahlasovať emisie zodpovedajúce množstvám palív uvedených do daňového voľného obehu podľa prílohy III.

4.Povolenia na emisie skleníkových plynov musia obsahovať aspoň:

f)názov a adresu regulovaného subjektu;

g)opis prostriedkov, ktoré regulovaný subjekt využíva pri uvádzaní palív do daňového voľného obehu v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola;

h)zoznam palív, ktoré regulovaný subjekt uvádza do daňového voľného obehu v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola;

i)plán monitorovania, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v aktoch uvedených v článku 14;

j)požiadavky týkajúce sa nahlasovania stanovené v aktoch uvedených v článku 14;

k)záväzok odovzdať kvóty vydané podľa tejto kapitoly v množstve rovnajúcom sa celkovým emisiám v každom kalendárnom roku, ktoré sa overili v súlade s článkom 15, a to do štyroch mesiacov po skončení daného roku.

5.Členské štáty môžu regulovaným subjektom umožniť aktualizovať plány monitorovania bez zmeny povolenia. Regulované subjekty musia príslušnému orgánu predkladať na schválenie všetky aktualizované plány monitorovania.

6.Regulovaný subjekt informuje príslušný orgán o všetkých plánovaných zmenách povahy svojej činnosti alebo o zmenách týkajúcich sa palív uvádzaných týmto subjektom do daňového voľného obehu, ktoré si môžu vyžadovať aktualizáciu povolenia na emisie skleníkových plynov. V prípade potreby príslušný orgán aktualizuje povolenie v súlade s aktmi uvedenými v článku 14. Ak dôjde k zmene identity regulovaného subjektu, na ktorý sa vzťahuje táto kapitola, príslušný orgán dané povolenie aktualizuje s cieľom doplniť doň názov a adresu nového regulovaného subjektu.

Článok 30c

Celkové množstvo kvót

1.    Celoúnijné množstvo kvót, ktoré sa od roku 2026 každoročne vydávajú podľa tejto kapitoly, začne lineárne klesať počnúc rokom 2024. Hodnota na rok 2024 sa vymedzuje ako emisné limity na rok 2024 vypočítané na základe referenčných emisií podľa článku 4 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842(*) v prípade odvetví, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, pričom sa v prípade všetkých emisií v rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia uplatňuje lineárna trajektória znižovania. Dané množstvo sa po roku 2024 každoročne zníži o koeficient lineárneho zníženia vo výške 5,15 %. K 1. januáru 2024 Komisia zverejní celoúnijné množstvo kvót na rok 2026.

2.    Celoúnijné množstvo kvót, ktoré sa od roku 2028 každoročne vydávajú podľa tejto kapitoly, začne lineárne klesať počnúc rokom 2025 na základe priemerných emisií nahlásených podľa tejto kapitoly za roky 2024 až 2026. Dané množstvo kvót sa zníži o koeficient lineárneho zníženia vo výške 5,43 % s výnimkou prípadov, keď sa uplatňujú podmienky stanovené v bode 1 prílohy IIIa, pričom v takom prípade sa predmetné množstvo zníži o koeficient lineárneho zníženia upravený v súlade s pravidlami stanovenými v bode 2 prílohy IIIa. K 30. júnu 2027 Komisia zverejní celoúnijné množstvo kvót na rok 2028 a v prípade potreby aj upravený koeficient lineárneho zníženia.    
_________

(*) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26).

Článok 30d

Obchodovanie s kvótami formou aukcie v prípade činnosti uvedenej v prílohe III

1.Od roku 2026 sa s kvótami, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, obchoduje formou aukcie, pokiaľ nie sú umiestnené v trhovej stabilizačnej rezerve zriadenej rozhodnutím (EÚ) 2015/1814. S kvótami, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, sa obchoduje formou aukcie oddelene od kvót, na ktoré sa vzťahujú kapitoly II, IIa a III.

2.Aukčné obchodovanie s kvótami, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, sa začína v roku 2026 s objemom zodpovedajúcim 130 % aukčných objemov na rok 2026, ktoré sú stanovené na základe celoúnijného množstva kvót na daný rok a na základe príslušných aukčných podielov a podielov podľa odsekov 3, 5 a 6. Dodatočné množstvá, s ktorými sa má obchodovať formou aukcie, sa použijú len na účely odovzdávania kvót podľa článku 30e ods. 2 a odpočítajú sa od aukčných objemov na obdobie rokov 2028 až 2030. Podmienky týkajúce sa týchto skorších aukcií sa stanovujú v súlade s odsekom 7 a článkom 10 ods. 4.

V roku 2026 sa 600 miliónov kvót, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, umiestni do trhovej stabilizačnej rezervy (ako v nej držané prostriedky) podľa článku 1a ods. 3 rozhodnutia (EÚ) 2015/1814.

3.150 miliónov kvót vydaných podľa tejto kapitoly sa vydraží formou aukcie a všetky príjmy z týchto aukcií sa sprístupnia na účely inovačného fondu zriadeného podľa článku 10a ods. 8. Na kvóty uvedené v tomto odseku sa vzťahuje článok 10a ods. 8.

4.Členské štáty vydražia celkové množstvo kvót, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, po odpočítaní množstiev stanovených v odseku 3 a potom sa toto množstvo medzi ne rozdelí v podieloch, ktoré sú rovnaké ako podiel referenčných emisií v zmysle článku 4 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/842, ktorý vykazuje predmetný členský štát v prípade odvetví, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, za priemer obdobia rokov 2016 až 2018.

5.Členské štáty určia, ako sa použijú príjmy pochádzajúce z obchodovania s kvótami formou aukcie v zmysle odseku 4, s výnimkou príjmov stanovených ako vlastné zdroje v súlade s článkom 311 ods. 3 ZFEÚ a zahrnutých do rozpočtu Únie. Členské štáty použijú svoje vlastné príjmy na jednu alebo viacero činností uvedených v článku 10 ods. 3 alebo na jedno či viaceré z týchto opatrení:

a)opatrenia, ktoré majú prispieť k dekarbonizácii vykurovania a chladenia budov alebo k zníženiu energetických potrieb budov vrátane integrácie energie z obnoviteľných zdrojov, a súvisiace opatrenia podľa článku 7 ods. 11 a článkov 12 a 20 smernice 2012/27/EÚ [odkazy sa majú aktualizovať po revízii smernice], ako aj opatrenia na poskytnutie finančnej podpory pre domácnosti s nízkymi príjmami, ktoré sa nachádzajú v budovách vyznačujúcich sa najhoršou energetickou hospodárnosťou;

b)opatrenia, ktorých cieľom je urýchliť zavádzanie vozidiel s nulovými emisiami alebo poskytnúť finančnú podporu pri zavádzaní plne interoperabilnej infraštruktúry na dopĺňanie paliva a nabíjanie batérií v prípade vozidiel s nulovými emisiami, alebo opatrenia, ktorých cieľom je podporiť prechod na formy verejnej dopravy a zlepšiť multimodálnosť dopravy alebo poskytnúť finančnú podporu v záujme riešenia sociálnych aspektov v súvislosti s využívaním dopravy obyvateľmi s nízkymi a strednými príjmami.

Členské štáty použijú časť svojich príjmov z aukcií nadobudnutých v súlade s týmto článkom na riešenie sociálnych aspektov obchodovania s emisiami podľa tejto kapitoly s osobitným dôrazom na zraniteľné domácnosti, zraniteľné mikropodniky a zraniteľných používateľov dopravy v zmysle nariadenia (EÚ) 20.../nn [nariadenie o Sociálno-klimatickom fonde](*). Ak členský štát predloží Komisii [sociálno-klimatický plán] podľa uvedeného nariadenia, uvedené príjmy použije okrem iného aj na financovanie daného plánu.

Predpokladá sa, že členské štáty splnili ustanovenia tohto odseku, ak zaviedli a vykonávajú politiky fiškálnej alebo finančnej podpory alebo regulačné politiky slúžiace na posilnenie finančnej podpory, ktoré boli vytvorené na účely stanovené v prvom pododseku a ktorých hodnota je rovnocenná príjmom získaným na základe obchodovania s kvótami formou aukcie v zmysle tejto kapitoly.

Členské štáty informujú Komisiu o použití príjmov a opatreniach prijatých podľa tohto odseku tak, že tieto informácie zahrnú do svojich správ predkladaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (**).

6.Na kvóty vydané podľa tejto kapitoly sa vzťahuje článok 10 ods. 4 a článok 10 ods. 5.

_________

(*) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

(**) [vložiť odkaz]

Článok 30e

Prenos, odovzdanie a zrušenie kvót

1.Na emisie, regulované subjekty a kvóty, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, sa uplatňuje článok 12 s výnimkou článku 12 odsekov 2a, 3 a 3a, odseku 4 tretej a štvrtej vety a odseku 5. Na tento účel:

a)treba každý odkaz na emisie chápať ako odkaz na emisie, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola;

b)treba každý odkaz na prevádzkovateľov zariadení chápať ako odkaz na regulované subjekty, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola;

c)treba každý odkaz na kvóty chápať ako odkaz na kvóty, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola.

2.Členské štáty sú od 1. januára 2027 povinné zabezpečiť, aby regulovaný subjekt každoročne do 30. apríla odovzdal množstvo kvót, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, rovnajúce sa celkovým emisiám (zodpovedajúcim množstvu palív uvedených do daňového voľného obehu podľa prílohy III) za predchádzajúci kalendárny rok, ktoré sa overili v súlade s článkami 15 a 30f, a zabezpečiť aby sa tieto kvóty následne zrušili.

Článok 30f

Monitorovanie, nahlasovanie, overovanie emisií a ich akreditácia

1.Na emisie, regulované subjekty a kvóty, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, sa uplatňujú články 14 a 15. Na tento účel:

a)treba každý odkaz na emisie chápať ako odkaz na emisie, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola;

b)treba každý odkaz na činnosť uvedenú v prílohe I chápať ako odkaz na činnosť uvedenú v prílohe III;

c)treba každý odkaz na prevádzkovateľov chápať ako odkaz na regulované subjekty, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola;

d)treba každý odkaz na kvóty chápať ako odkaz na kvóty, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola.

2.Členské štáty zabezpečia, aby každý regulovaný subjekt od roku 2025 monitoroval za každý kalendárny rok emisie zodpovedajúce množstvám palív uvedených do daňového voľného obehu podľa prílohy III. Zároveň musia zabezpečiť, aby každý regulovaný subjekt počnúc rokom 2026 tieto emisie v nasledujúcom roku nahlasoval príslušnému orgánu v súlade s článkom 14 ods. 1.

3.Členské štáty zabezpečia, aby každý regulovaný subjekt, ktorý je k 1. januáru 2025 držiteľom povolenia v súlade s článkom 30b, nahlásil do 30. marca 2025 svoje historické emisie za rok 2024.

4.Členské štáty zabezpečia, aby boli regulované subjekty schopné podľa druhu paliva spoľahlivo a presne identifikovať a zdokumentovať presné objemy paliva uvedené do daňového voľného obehu, ktoré sa používajú na účely spaľovania v sektore budov a v odvetví cestnej dopravy podľa prílohy III, ako aj konečné použitie palív uvedených do daňového voľného obehu regulovanými subjektmi. Členské štáty prijmú náležité opatrenia na zabránenie akémukoľvek riziku dvojitého započítania emisií, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, ako aj emisií, na ktoré sa vzťahujú kapitoly II, IIa a III. Podrobné pravidlá týkajúce sa zabránenia dvojitému započítaniu sa prijmú v súlade s článkom 14 ods. 1.

5.Zásady monitorovania a nahlasovania emisií, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, sú stanovené v časti C prílohy IV.

6.Kritéria overovania emisií, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, sú stanovené v časti C prílohy V.

Článok 30g

Správa

Na emisie, regulované subjekty a kvóty, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, sa uplatňujú články 13 a 15a, článok 16 ods. 1, 2, 3, 4 a 12 a články 17, 18, 19, 20, 21, 22, 22a, 23 a 29. Na tento účel:

a)treba každý odkaz na emisie chápať ako odkaz na emisie, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola;

b) treba každý odkaz na prevádzkovateľa chápať ako odkaz na regulované subjekty, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola;

c)treba každý odkaz na kvóty chápať ako odkaz na kvóty, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola.

Článok 30h

Opatrenia v prípade nadmerného zvýšenia cien

1.Ak je priemerná cena kvóty v rámci aukcií uskutočňovaných v súlade s aktom prijatým podľa článku 10 ods. 4 počas viac ako troch po sebe nasledujúcich mesiacov vyššia ako dvojnásobok priemernej ceny kvóty počas šiestich predchádzajúcich po sebe nasledujúcich mesiacov v rámci aukcií s kvótami, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, Komisia bezodkladne prijme rozhodnutie uvoľniť 50 miliónov kvót, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, z trhovej stabilizačnej rezervy v súlade s článkom 1a ods. 7 rozhodnutia (EÚ) 2015/1814.

2.Ak je priemerná cena kvóty v rámci aukcií uskutočňovaných v súlade s aktom prijatým podľa článku 10 ods. 4 počas viac ako troch po sebe nasledujúcich mesiacov vyššia ako trojnásobok priemernej ceny kvóty počas šiestich predchádzajúcich po sebe nasledujúcich mesiacov v rámci aukcií s kvótami, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, Komisia bezodkladne prijme rozhodnutie uvoľniť 150 miliónov kvót, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, z trhovej stabilizačnej rezervy v súlade s článkom 1a ods. 7 rozhodnutia (EÚ) 2015/1814.

Článok 30i

Preskúmanie tejto kapitoly

Do 1. januára 2028 musí Komisia poskytnúť Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní ustanovení tejto kapitoly, pokiaľ ide o účinnosť, správu a praktické uplatňovanie, a to vrátane informácií o uplatňovaní pravidiel stanovených v rozhodnutí (EÚ) 2015/1814 a informácií o použití kvót, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, s cieľom zabezpečiť plnenie povinností týkajúcich sa zabezpečenia súladu subjektmi zodpovednými za tento súlad, na ktoré sa vzťahujú kapitoly II, IIa a III. V prípade potreby Komisia k tejto správe pripojí návrh určený Európskemu parlamentu a Rade na zmenu tejto kapitoly. Komisia by mala do 31. októbra 2031 posúdiť uskutočniteľnosť začlenenia odvetví, na ktoré sa vzťahuje príloha III, do systému obchodovania s emisiami vzťahujúceho sa na odvetvia uvedené v prílohe 1 k smernici 2003/87/ES.“;

22.Prílohy I, IIb, IV a V k smernici 2003/87/ES sa menia v súlade s prílohou I k tejto smernici a prílohy III, IIIa a IIIb sa vkladajú do smernice 2003/87/ES tak, ako sa stanovuje v prílohe I k tejto smernici.

Článok 2
Zmeny rozhodnutia (EÚ) 2015/1814

Rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 sa mení takto:

1.Článok 1 sa mení takto:

a)V odseku 4 sa druhá veta nahrádza takto:

„Celkové množstvo kvót v obehu v danom roku je kumulatívne množstvo kvót, ktoré sa v období od 1. januára 2008 vydali a neumiestnili do rezervy, a to vrátane množstva kvót vydaných podľa článku 13 ods. 2 smernice 2003/87/ES (v znení účinnom do 18. marca 2018) v danom období a vrátane nárokov na používanie medzinárodných kreditov uplatnených zariadeniami v rámci systému EU ETS v súvislosti s emisiami do 31. decembra daného roku, po odpočítaní kumulatívnych ton overených emisií zo zariadení v rámci systému EU ETS od 1. januára 2008 do 31. decembra toho istého roka a všetkých kvót zrušených v súlade s článkom 12 ods. 4 smernice 2003/87/ES.“;

b)Vkladá sa tento odsek 4a:

„4 a. Od [rok nasledujúci po nadobudnutí účinnosti tejto smernice] sa pri výpočte celkového množstva kvót v obehu uplatňuje množstvo kvót vydaných v prípade leteckej a námornej dopravy od začiatku daného roka a množstvo kvót odovzdaných prevádzkovateľmi lietadiel a prevádzkovateľmi lodí v súvislosti s emisiami, pri ktorých sú kvóty jednotkami, ktoré možno použiť v súvislosti s povinnosťami týkajúcimi sa EU ETS.

Kvóty zrušené podľa článku 3ga smernice 2003/87/ES sa považujú za vydané na účely výpočtu celkového množstva kvót v obehu.“;

c)Odseky 5 a 5a sa nahrádzajú takto:

„5. Ak v ktoromkoľvek danom roku celkové množstvo kvót v obehu predstavuje 833 až 1 096 miliónov kvót, od objemu kvót, s ktorými majú obchodovať členské štáty formou aukcie podľa článku 10 ods. 2 smernice 2003/87/ES, sa odpočíta množstvo kvót, ktoré sa rovná rozdielu medzi celkovým množstvom kvót v obehu stanoveným v najnovšom zverejnení podľa odseku 4 tohto článku a množstvom predstavujúcim 833 miliónov kvót, pričom sa toto množstvo umiestni do rezervy na obdobie 12 mesiacov, ktoré sa začína 1. septembra daného roka. Ak je celkové množstvo kvót v obehu vyššie ako 1 096 miliónov kvót, množstvo kvót, ktoré sa má odpočítať od objemu kvót, s ktorými majú členské štáty obchodovať formou aukcie podľa článku 10 ods. 2 smernice 2003/87/ES a ktoré sa má umiestniť do rezervy na obdobie 12 mesiacov, ktoré sa začína 1. septembra daného roka, sa rovná 12 % celkového množstva kvót v obehu. Odchylne od poslednej vety sa daný percentuálny podiel do 31. decembra 2030 zdvojnásobí.

Bez toho, aby bolo dotknuté celkové množstvo kvót, ktoré sa má odpočítať podľa tohto odseku, pri určovaní podielov členských štátov na tomto celkovom množstve sa kvóty uvedené v článku 10 ods. 2 prvom pododseku písm. b) smernice 2003/87/ES do 31. decembra 2030 nezohľadňujú.

5 a. Pokiaľ sa nerozhodne inak v rámci prvého preskúmania vykonaného v súlade s článkom 3, kvóty držané v rezerve, ktoré presahujú 400 miliónov kvót, už od roku 2023 nebudú platné.“;

2.Vkladá sa tento článok 1a:

„Článok 1a

Fungovanie trhovej stabilizačnej rezervy v prípade sektora budov a odvetvia cestnej dopravy

1.Kvóty, na ktoré sa vzťahuje kapitola IVa smernice 2003/87/ES, sa umiestňujú do samostatnej časti rezervy zriadenej podľa článku 1 tohto rozhodnutia a uvoľňujú sa z nej v súlade s pravidlami stanovenými v tomto článku.

2.Umiestňovanie kvót do rezervy podľa tohto článku sa realizuje od 1. septembra 2027. Kvóty, na ktoré sa vzťahuje kapitola IVa smernice 2003/87/ES, sa umiestňujú do rezervy, držia sa v nej a uvoľňujú sa z nej oddelene od kvót, na ktoré sa vzťahuje článok 1 tohto rozhodnutia.

3.V roku 2026 sa v súlade s článkom 30d ods. 2 druhým pododsekom smernice 2003/87/ES vytvorí časť rezervy uvedená v odseku 1. K 1. januáru 2031 už kvóty uvedené v tomto odseku, ktoré sa neuvoľnia z rezervy, nebudú platné.

4.Komisia zverejní celkové množstvo kvót v obehu, na ktoré sa vzťahuje kapitola IVa smernice 2003/87/ES, a to každoročne do 15. mája nasledujúceho roka, oddelene od množstva kvót v obehu podľa článku 1 ods. 4. Celkové množstvo kvót v obehu podľa tohto článku v danom roku je kumulatívne množstvo kvót, na ktoré sa vzťahuje kapitola IVa smernice 2003/87/ES, vydaných v období od 1. januára 2026 po odpočítaní kumulatívnych ton overených emisií, na ktoré sa vzťahuje kapitola IVa smernice 2003/87/ES, za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra toho istého roka, a všetkých kvót, na ktoré sa vzťahuje kapitola IVa smernice 2003/87/ES, zrušených v súlade s článkom 12 ods. 4 smernice 2003/87/ES. Prvé zverejnenie sa uskutoční k 15. máju 2027.

5.Ak je v ktoromkoľvek danom roku celkové množstvo kvót v obehu stanovené v najnovšom zverejnení podľa odseku 4 tohto článku vyššie ako 440 miliónov kvót, od objemu kvót, na ktoré sa vzťahuje kapitola IVa, s ktorými majú obchodovať členské štáty formou aukcie podľa článku 30d smernice 2003/87/ES, sa odpočíta 100 miliónov kvót, a umiestnia sa do rezervy na obdobie 12 mesiacov, ktoré sa začína 1. septembra daného roka.

6.Ak je v ktoromkoľvek danom roku celkové množstvo kvót v obehu nižšie ako 210 miliónov, z rezervy sa uvoľní 100 miliónov kvót, na ktoré sa vzťahuje kapitola IVa, a pripočítajú sa k objemu kvót, na ktoré sa vzťahuje kapitola IVa, s ktorými majú členské štáty obchodovať formou aukcie podľa článku 30d smernice 2003/87/ES. V prípade, že sa v rezerve nachádza menej ako 100 miliónov kvót, všetky kvóty držané v rezerve sa z nej uvoľnia podľa tohto odseku.

7.Množstvá, ktoré sa majú uvoľniť z rezervy v súlade s článkom 30h smernice 2003/87/ES, sa pripočítajú k objemu kvót, na ktoré sa vzťahuje kapitola IVa, s ktorými majú členské štáty obchodovať formou aukcie podľa článku 30d smernice 2003/87/ES do troch mesiacov od začatia uplatňovania opatrenia prijatého podľa článku 30h smernice 2003/87/ES.

8.Na kvóty, na ktoré sa vzťahuje kapitola IVa smernice 2003/87/ES, sa uplatňuje článok 1 ods. 8 a článok 3.“.

Článok 3
Zmeny nariadenia (EÚ) 2015/757

Nariadenie (EÚ) 2015/757 sa mení takto:

1.V článku 3 sa dopĺňajú tieto písmená q) a r):

„q)    „riadiaci orgán“ je riadiaci orgán vo vzťahu k lodnej spoločnosti v zmysle článku 3gd smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES*;

r) „údaje o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti“ je súčet emisií CO2, ktoré má spoločnosť nahlasovať podľa smernice 2003/87/ES v prípade všetkých lodí, za ktoré nesie zodpovednosť počas obdobia nahlasovania.

*    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).“;

2.V článku 4 sa dopĺňa tento odsek 8:

„8.    Spoločnosti nahlasujú údaje o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti, ktoré unikajú z lodí, za ktoré počas obdobia nahlasovania nesú zodpovednosť v zmysle článku 11a.“;

3.V článku 5 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.    Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 na účely zmeny metód uvedených v prílohe I a pravidiel uvedených v prílohe II s cieľom zohľadniť revízie smernice 2003/87/ES, relevantné medzinárodné pravidlá, ako aj medzinárodné a európske normy. Komisia je zároveň splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 na účely zmeny príloh I a II s cieľom spresniť prvky v nich stanovených metód monitorovania vzhľadom na technický a vedecký vývoj a s cieľom zabezpečiť účinné fungovanie systému EU ETS zriadeného podľa smernice 2003/87/ES.“;

4.Článok 6 sa mení takto:

a)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Spoločnosti používajú štandardizované plány monitorovania založené na vzorových dokumentoch, pričom plány monitorovania predkladajú pomocou automatizovaných systémov a formátov na výmenu údajov. Uvedené vzorové dokumenty vrátane technických pravidiel týkajúcich sa ich jednotného uplatňovania či automatického prenosu určí Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 24 ods. 2.“;

b)Dopĺňajú sa tieto odseky 6, 7 a 8:

„6. Spoločnosti sú povinné do troch mesiacov od [dátum nadobudnutia účinnosti revidovanej smernice o ETS] predložiť zodpovednému riadiacemu orgánu plán monitorovania týkajúci sa každej z ich lodí patriacich do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ktorého súlad s týmto nariadením musí najprv posúdiť a potvrdiť overovateľ.

7. Bez ohľadu na odsek 6 v prípade lodí, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia po prvý raz od nadobudnutia účinnosti [dátum nadobudnutia účinnosti revidovanej smernice o ETS], sú spoločnosti povinné predložiť plán monitorovania v súlade s požiadavkami tohto nariadenia zodpovednému riadiacemu orgánu, a to bez zbytočného odkladu a najneskôr do troch mesiacov po prvom zastavení každej lode v prístave, ktorý podlieha právomoci členského štátu.

8. Zodpovedné riadiace orgány do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti [revidovanej smernice o ETS] schvália plány monitorovania predložené spoločnosťami v súlade s pravidlami stanovenými v delegovaných aktoch prijatých Komisiou podľa druhého pododseku. V prípade lodí, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti [revidovanej smernice o ETS] po prvý raz od nadobudnutia jej účinnosti, musí zodpovedný riadiaci orgán schváliť predložený plán monitorovania do štyroch mesiacov od prvého zastavenia lode v prístave, ktorý podlieha právomoci členského štátu, v súlade s pravidlami stanovenými v delegovaných aktoch prijatých Komisiou podľa druhého pododseku.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o pravidlá schvaľovania plánov monitorovania riadiacimi orgánmi.“;

5.Článok 7 sa mení takto:

a)V odseku 4 sa druhá veta nahrádza takto:

„Po vykonaní posúdenia overovateľ spoločnosti oznámi, či sú uvedené zmeny v súlade s týmto nariadením. Spoločnosť predloží svoj zmenený plán monitorovania zodpovednému riadiacemu orgánu po tom, ako od overovateľa dostane oznámenie o tom, že plán monitorovania je v súlade s nariadením.“;

b)Dopĺňa sa tento odsek 5:

„5.    Riadiaci orgán schvaľuje zmeny plánu monitorovania podľa odseku 2 písm. a), b), c) a d) v súlade s pravidlami stanovenými v delegovaných aktoch prijatých Komisiou podľa druhého pododseku tohto odseku.

   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o pravidlá schvaľovania zmien plánov monitorovania riadiacimi orgánmi.“;

6.V článku 10 prvom pododseku sa dopĺňa toto písmeno k):

k) celkové súhrnné emisie CO2, ktoré sa majú nahlasovať podľa smernice 2003/87/ES v súvislosti s činnosťami námornej dopravy.“;

7.Vkladá sa tento článok 11a:

„Článok 11a

Nahlasovanie a predkladanie údajov o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti

1.Spoločnosti stanovia údaje o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti počas obdobia nahlasovania, ktoré budú vychádzať z údajov uvedených v správe o emisiách a správe uvedenej v článku 11 ods. 2 týkajúcich sa každej lode, za ktorú počas obdobia nahlasovania niesli zodpovednosť, v súlade s pravidlami stanovenými v delegovaných aktoch prijatých podľa odseku 4.

2.Od roku 2024 sú spoločnosti povinné zodpovednému riadiacemu orgánu každoročne do 31. marca predložiť údaje o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti, ktoré pokrývajú emisie v danom období nahlasovania, ktoré sa majú nahlasovať podľa smernice 2003/87/ES v súvislosti s činnosťami námornej dopravy v súlade s pravidlami stanovenými v delegovaných aktoch prijatých podľa odseku 4 a ktoré sa overujú v súlade s kapitolou III tohto nariadenia („údaje o overených súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti“).

3.Riadiaci orgán môže od spoločností požadovať, aby údaje o overených súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti predložili skôr ako k 31. marcu, no nie skôr ako k 28. februáru.

4.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom doplniť toto nariadenie o pravidlá monitorovania a nahlasovania súhrnných údajov na úrovni spoločnosti a predkladania údajov o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti riadiacemu orgánu.“;

8.Článok 12 sa mení takto:

a)Názov sa nahrádza takto:

„Formát správy o emisiách a nahlasovanie údajov o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti“;

b)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Správa o emisiách a nahlasované údaje o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti sa predkladajú pomocou automatizovaných systémov a formátov na výmenu údajov vrátane elektronických vzorových dokumentov.“;

9.Článok 13 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Overovateľ posúdi súlad správy o emisiách a správy uvedenej v článku 11 ods. 2 s požiadavkami stanovenými v článkoch 8 až 12 a v prílohách I a II.“;

b)Dopĺňajú sa tieto odseky 5 a 6:

„5. Overovateľ posúdi súlad údajov o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti s požiadavkami stanovenými v delegovaných aktoch prijatých podľa odseku 6.

Ak overovateľ s primeranou istotou skonštatuje, že údaje o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti neobsahujú závažne skreslené informácie, vydá správu o overení, v ktorej uvedie, že údaje o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti sa na základe overenia považujú za uspokojivé v súlade s pravidlami stanovenými v delegovaných aktoch prijatých podľa odseku 6.

6. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom doplniť toto nariadenie o pravidlá overovania údajov o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti a vydávania správy o overení.“;

10.Článok 14 sa mení takto:

a)V odseku 2 sa písmeno d) nahrádza takto:

„d) výpočty, ktorými sa určili celkové emisie CO2 a celkové súhrnné emisie CO2, ktoré sa majú nahlasovať podľa smernice 2003/87/ES v súvislosti s činnosťami námornej dopravy;“;

b)Dopĺňa sa tento odsek 4:

„4. Pri posudzovaní overovania údajov o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti overovateľ posudzuje úplnosť a konzistentnosť nahlásených údajov spolu s informáciami poskytnutými danou spoločnosťou vrátane správ o overených emisiách a správy uvedenej v článku 11 ods. 2.“;

11.V článku 15 sa dopĺňa tento odsek 6:

„6.    Pokiaľ ide o overovanie údajov o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti, overovateľ a spoločnosť dodržiavajú pravidlá overovania stanovené v delegovaných aktoch prijatých podľa druhého pododseku. Overovateľ neoveruje správu o emisiách a správu uvedenú v článku 11 ods. 2 za každú loď, za ktorú nesie zodpovednosť daná spoločnosť.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom doplniť toto nariadenie o pravidlá overovania údajov o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti vrátane metód overovania a postupu overovania.“

12.V článku 16 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.    Overovatelia, ktorí posudzujú plány monitorovania, správy o emisiách a údaje o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti a ktorí vydávajú správy o overení a dokumenty potvrdzujúce súlad uvedené v tomto nariadení, sú na výkon činností patriacich do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia akreditovaní vnútroštátnym akreditačným orgánom podľa nariadenia (ES) č. 765/2008.“;

13.V článku 20 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. V prípade lodí, ktoré počas dvoch alebo viacerých po sebe nasledujúcich období nahlasovania nesplnili požiadavky týkajúce sa monitorovania a nahlasovania, a v prípade, že sa splnenie požiadaviek nepodarilo zabezpečiť inými donucovacími opatreniami, môže príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa nachádza prístav vstupu, po tom, ako predmetnej spoločnosti umožní predložiť pripomienky, vydať rozhodnutie o vyhostení, ktoré sa oznámi Komisii, agentúre EMSA, ostatným členským štátom a dotknutému vlajkovému štátu. V dôsledku vydania takéhoto rozhodnutia o vyhostení musí každý členský štát s výnimkou členského štátu, pod ktorého vlajkou sa daná loď plaví, odmietnuť vstup predmetnej lode do ktoréhokoľvek z jeho prístavov, a to až dovtedy, kým si daná spoločnosť nesplní svoje povinnosti týkajúce sa monitorovania a nahlasovania v súlade s článkami 11 a 18. Ak sa loď plaví pod vlajkou členského štátu, predmetný členský štát po tom, ako predmetnej lodnej spoločnosti umožní predložiť pripomienky, nariadi zadržanie lode dovtedy, kým si daná spoločnosť nesplní svoje povinnosti. Splnenie týchto povinností potvrdí tak, že príslušnému vnútroštátnemu orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o vyhostení, predloží platný dokument o zhode. Týmto odsekom nie sú dotknuté medzinárodné námorné predpisy uplatniteľné na lode v stave núdze.“;

14.Článok 23 sa mení takto:

a)V odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 5 ods. 2, pokiaľ ide o zabezpečenie fungovania EU ETS, a v článku 6 ods. 8, článku 7 ods. 5, článku 11a ods. 4, článku 13 ods. 6 a článku 15 ods. 6 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa nadobudnutia účinnosti [revidovaného nariadenia o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní (MRV)].“;

b)V odseku 3 sa text „článku 5 ods. 2, 15 ods. 5 a 16 ods. 3“ nahrádza textom „článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 8, článku 7 ods. 5, článku 11a ods. 4, článku 13 ods. 6, článku 15 ods. 5 a 6 a článku 16 ods. 3“ a v odseku 5 sa text „článkov 5 ods. 2, 15 ods. 5 a 16 ods. 3 “ nahrádza textom „článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 8, článku 7 ods. 5, článku 11a ods. 4, článku 13 ods. 6, článku 15 ods. 5 a 6 a článku 16 ods. 3“.

Článok 4

Transpozícia

1.Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 1 a 2 tejto smernice najneskôr do 31. decembra 2023. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

2.Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 5

Prechodné ustanovenia

1.Členské štáty pri plnení svojej povinnosti stanovenej v článku 4 ods. 1 tejto smernice zabezpečia, aby sa ich vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa transponuje článok 3 bod u), článok 10a ods. 3 a ods. 4, článok 10c ods. 7 a bod 1 prílohy I k smernici 2003/87/ES v znení uplatniteľnom k [deň pred dátumom nadobudnutia účinnosti tejto smernice] naďalej uplatňovali až do 31. decembra 2025.

Článok 6

Dátum začatia uplatňovania článku 3

Článok 3 sa uplatňuje od [dátum nadobudnutia účinnosti revidovanej smernice o ETS].

Článok 7

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 8

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom. Článok 3 je však záväzný v celom rozsahu a priamo uplatniteľný vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

Obsah

1.    RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY    

1.1.    Názov návrhu/iniciatívy    

1.2.    Príslušné oblasti politiky    

1.3.    Návrh/iniciatíva sa týka:    

1.4.    Ciele

1.4.1.    Všeobecné ciele    

1.4.2.    Špecifické ciele    

1.4.3.    Očakávané výsledky a vplyv    

1.4.4.    Ukazovatele výkonnosti    

1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy    

1.5.1.    Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy    

1.5.2.    Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.    

1.5.3.    Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti    

1.5.4.    Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi    

1.5.5.    Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia    

1.6.    Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy    

1.7.    Plánovaný spôsob riadenia    

2.    OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA    

2.1.    Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ    

2.2.    Systémy riadenia a kontroly    

2.2.1.    Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly    

2.2.2.    Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.    Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)    

2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam    

3.    ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY    

3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov    

3.2.    Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky    

3.2.1.    Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky    

3.2.2.    Odhadované výsledky financované z operačných rozpočtových prostriedkov    

3.2.3.    Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky    

3.2.4.    Súlad s platným viacročným finančným rámcom    

3.2.5.    Príspevky od tretích strán    

3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy    

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

◻ novej akcie

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 67

✓ predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

- Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

◻ obmedzené trvanie

◻    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

◻    Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR.

✓ neobmedzené trvanie

·Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2023 do roku 2024

·a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.6.Plánovaný spôsob riadenia 73

✓Priame riadenie na úrovni Komisie

✓prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

✓    prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

✓ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

✓ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

◻ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

◻ verejnoprávne subjekty,

◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Pravidlá týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

2.Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.Požadované nové rozpočtové riadky: Neuplatňuje sa.

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

·◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

·✓    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je vysvetlené ďalej:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadované výsledky financované z operačných rozpočtových prostriedkov

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

·◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

·✓    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je vysvetlené ďalej:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

·◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

·✓    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je vysvetlené ďalej:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh/iniciatíva:

·✓    môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

·◻    si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

·◻    si vyžaduje revíziu VFR.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

·✓    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

·◻    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté ďalej:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Odhadovaný vplyv na príjmy

·◻    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

·✓    Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv:

✓    na vlastné zdroje

✓    na iné príjmy

uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov ◻    

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

(1)    COM(2019) 640 final.

(2)    COM(2018) 773 final.

(3)    COM(2020) 562 final.

(4)    Závery Európskej rady z 10. a 11. decembra 2020; EUCO 22/20 CO EUR 17 CONCL 8.

(5)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(6)    Podľa referenčného scenára EÚ do roku 2020, ktorý slúži ako základ posúdenia vplyvu (pozri oddiel 5.1 posúdenia vplyvu).

(7)    Zdroj: https://ec.europa.eu/transport/themes/mobilitystrategy_en .

(8)    Rok 2008 je vybraný ako východiskový rok pre projekcie zníženia emisií v námornej doprave, aby sa umožnil súlad s cieľmi Medzinárodnej námornej organizácie, ktoré sú všetky vyjadrené vo vzťahu k roku 2008.

(9)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 z 29. apríla 2015 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy a o zmene smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 55 – 76).

(10)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 zo 6. októbra 2015 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a o zmene smernice 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 264, 9.10.2015, s. 1 – 5).

(11)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26 – 42).

(12)    Nariadenie (EÚ) 2015/757 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy, Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 55 – 76.

(13)    Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51 – 70).

(14)    Najmä nariadenie ESR, nariadenie o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (nariadenie LULUCF), emisné normy CO2 pre osobné automobily a dodávky, smernica o obnoviteľných zdrojoch energie (smernica REDII), smernica o energetickej efektívnosti (smernica EED) a v neskoršej fáze smernica o energetickej hospodárnosti budov. K ďalším dôležitým iniciatívam patrí revízia smernice o zdaňovaní energie, akčný plán nulového znečistenia a revízia smernice o priemyselných emisiách, iniciatívy v oblasti mobility, ako napríklad iniciatívy v oblasti dopravných palív (iniciatíva FuelEU Maritime a iniciatíva ReFuelEU Aviation) a návrh mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM).

(15)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1 – 56).

(16)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 (Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2018, s. 3 – 27).

(17)    Spätnú väzbu k úvodnému posúdeniu vplyvu bolo možné poskytnúť od 29. októbra 2020 do 26. novembra 2020, pričom bolo doručených približne 250 príspevkov. Výsledok je k dispozícii na tomto webovom sídle: https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/12660-Updating-the-EU-Emissions-Trading-System .

(18)    Spätnú väzbu bolo možné poskytnúť 12 týždňov od 13. novembra 2020 do 5. februára 2021. Výsledok je k dispozícii na tomto webovom sídle: https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/12660-Updating-the-EU-Emissions-Trading-System/public-consultation .

(19)    Prieskum zainteresovaných strán prebiehal od decembra 2020 do februára 2021 a program cielených rozhovorov od januára 2021 do februára 2021.

(20)     https://ec.europa.eu/clima/events/expert-workshop-market-stability-reserve_en . https://ec.europa.eu/clima/events/2nd-expert-workshop-market-stability-reserve_en .

(21)    SWD(2020) 176.

(22)    Európska komisia: hĺbková analýza na podporu oznámenia Komisie COM(2018) 773 – Čistá planéta pre všetkých – európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo, v Bruseli, 28. novembra 2018.

(23)    Odhady trendov v oblasti energetiky, dopravy a emisií skleníkových plynov do roku 2050 založené na modelovaní, ktoré nadväzujú na jednotný súbor predpokladov v rámci celej EÚ, politiky členských štátov a politiky EÚ a osobitné charakteristické znaky členských štátov a ktoré vychádzajú z konzultácie s odborníkmi z členských štátov.

(24)    Vivid Economics, (2021) – „Preskúmanie trhovej stabilizačnej rezervy systému EU ETS“ (Review of the EU ETS’ Market Stability Reserve), správa vypracovaná pre GR CLIMA, pripravované vydanie.

(25)    Ricardo, E3 Modelling a Trinomics, 2021 – „Štúdia o EU ETS pre námornú dopravu a prípadné alternatívne možnosti alebo kombinácie znižovania emisií skleníkových plynov“ (Study on EU ETS for maritime transport and possible alternative options or combinations to reduce greenhouse gas emissions), pripravované vydanie.

(26)    SWD(2020) 176.

(27)    Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391.

(28)    C(2020) 6126.

(29)    Týmto článkom sa od členských štátov vyžaduje, aby Komisii predkladali výročnú správu, ktorá sa zameriava na otázky týkajúce sa prideľovania kvót, prevádzky registra, uplatňovania monitorovania, vykazovania a overovania a akreditácie, ako aj otázky súvisiace s dodržiavaním smernice.

(30)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

(31)    Smernica Rady (EÚ) 2020/262 z 19. decembra 2019, ktorou sa ustanovuje všeobecný systém spotrebných daní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 58, 27.2.2020, s. 4 – 42).

(32)     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2392 z 13. decembra 2017, ktorým sa mení smernica 2003/87/ES na účely pokračovania súčasných obmedzení rozsahu pôsobnosti v súvislosti s činnosťami leteckej dopravy a na účely prípravy na vykonávanie globálneho trhového opatrenia od roku 2021 (Ú. v. EÚ L 350, 29.12.2017, s. 7 – 14) .

(33)    Podobným spôsobom ako pri zohľadnení flexibility členských štátov na prístup ku kvótam zo systému EU ETS, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte celkového počtu kvót v obehu, ako sa stanovuje v článku 6 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26 – 42).

(34)    Ú. v. EÚ C , , s.

(35)    Ú. v. EÚ C , , s.

(36)    Parížska dohoda (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4).

(37)    COM(2019) 640 final.

(38)    Osobitný prieskum Eurobarometra 513 venovaný zmene klímy, 2021 ( https://ec.europa.eu/clima/citizens/support_sk ).

(39)     https://www4.unfccc.int/sites/ndcstaging/PublishedDocuments/European%20Union%20First/EU_NDC_Submission_December%202020.pdf .

(40)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(41)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(42)    Smernica Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (Ú. v. ES L 257, 10.10.1996, s. 26).

(43)     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17) .

(44)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Cesta k zdravej planéte pre všetkých, Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“ (COM/2021/400 final).

(45)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/331 z 19. decembra 2018, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii (Ú. v. EÚ L 59, 27.2.2019, s. 8).

(46)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114).

(47)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 z 29. apríla 2015 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy a o zmene smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 55).

(48)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 (Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2018, s. 3).

(49)    Parížska dohoda, článok 4 ods. 4.

(50)     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2392 z 13. decembra 2017, ktorým sa mení smernica 2003/87/ES na účely pokračovania súčasných obmedzení rozsahu pôsobnosti v súvislosti s činnosťami leteckej dopravy a na účely prípravy na vykonávanie globálneho trhového opatrenia od roku 2021 (Ú. v. EÚ L 350, 29.12.2017, s. 7) .

(51)    [Prosíme doplniť odkaz na Ú. v. EÚ.]

(52)    [Doplniť odkaz na nariadenie o FuelEU Maritime].

(53)     Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1122 z 12. marca 2019, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, pokiaľ ide o fungovanie registra Únie (Ú. v. EÚ L 177, 2.7.2019, s. 3).

(54)    Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/2066 z 19. decembra 2018 o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, ktorým sa mení nariadenie Komisie (EÚ) č. 601/2012 (Ú. v. EÚ L 334, 31.12.2018, s. 1).

(55)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

(56)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/331 z 19. decembra 2018, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii (Ú. v. EÚ L 59, 27.2.2019, s. 8).

(57)    COM(2020) 562 final.

(58)    Smernica Rady (EÚ) 2020/262 z 19. decembra 2019, ktorou sa ustanovuje všeobecný systém spotrebných daní (Ú. v. EÚ L 58, 27.2.2020, s. 4).

(59)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26).

(60)    Údaje z roku 2018. Eurostat, SILC [ilc_mdes01].

(61)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1 – 56).

(62)    [Doplniť odkaz na nariadenie, ktorým sa zriaďuje Sociálno-klimatický fond].

(63)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1 – 77).

(64)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 zo 6. októbra 2015 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a o zmene smernice 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 264, 9.10.2015, s. 1).

(65)    Nariadenie (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(66)    Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(67)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(68)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(69)    C(2020) 6126.

(70)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/783 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1293/2013 (Ú. v. EÚ L 172, 17.5.2021, s. 53 – 78).

(71)    Najmä nariadenie ESR, nariadenie o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (nariadenie LULUCF), emisné normy CO2 pre osobné automobily a dodávky, smernica o obnoviteľných zdrojoch energie (smernica REDII), smernica o energetickej efektívnosti (smernica EED), a v neskoršej fáze smernica o energetickej hospodárnosti budov. K ďalším dôležitým iniciatívam patrí smernica o zdaňovaní energie; akčný plán nulového znečistenia a revízia smernice o priemyselných emisiách; iniciatívy týkajúce sa mobility, ako sú tie týkajúce sa dopravných palív (iniciatíva FuelEU Maritime a iniciatíva ReFuelEU Aviation), a návrh mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach.

(72)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1 – 56).

(73)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx .

(74)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli14. 7. 2021

COM(2021) 551 final

PRÍLOHA

k

SMERNICI EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a nariadenie (EÚ) 2015/757

{SEC(2021) 551 final} - {SWD(2021) 557 final} - {SWD(2021) 601 final} - {SWD(2021) 602 final}

PRÍLOHA

Príloha I k smernici 2003/87/ES sa mení takto:

a)Body 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„1. Táto smernica sa nevzťahuje na zariadenia ani časti zariadení používané na výskum, vývoj a testovanie nových výrobkov a procesov a na zariadenia, v ktorých emisie zo spaľovania biomasy v súlade s kritériami stanovenými podľa článku 14 prispievajú k viac ako 95 % celkových emisií skleníkových plynov.

2. S cieľom rozhodnúť o začlenení zariadenia do systému EU ETS sa pri výpočte celkového menovitého tepelného príkonu zariadenia spočítajú menovité tepelné príkony všetkých technických jednotiek, ktoré sú jeho súčasťou a v ktorých sa v rámci daného zariadenia spaľujú palivá. Tieto jednotky môžu zahŕňať všetky typy kotlov, horákov, turbín, ohrievačov, priemyselných pecí, spaľovacích pecí, pecí na kalcináciu, komorových pecí, rúrových pecí, sušičiek, motorov, palivových článkov, jednotiek na spaľovanie technológiou chemického cyklu (chemical looping combustion), flérových (poľných) horákov a jednotiek na dodatočné termické alebo katalytické spaľovanie. Jednotky s menovitým tepelným príkonom nižším ako 3 MW sa na účely tohto výpočtu neberú do úvahy.“;

b)Tabuľka sa mení takto:

i)Druhý riadok sa nahrádza takto:

ii)Piaty riadok sa nahrádza takto:

iii)Siedmy riadok sa nahrádza takto:

c)Pätnásty riadok týkajúci sa kategórií činností sa nahrádza takto:

iv)Osemnásty riadok sa nahrádza takto:

v)Dvadsiaty štvrtý riadok sa nahrádza takto:

vi)Dvadsiaty siedmy riadok sa nahrádza takto:

vii)Za posledný nový riadok sa dopĺňa tento riadok (oddelený deliacou čiarou):

1.Príloha IIb k smernici 2003/87/ES sa nahrádza takto:

„PRÍLOHA IIb

Časť A – ROZDELENIE FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV Z MODERNIZAČNÉHO FONDUV SÚLADE S ČLÁNKOM 10 ODS. 1 TRETÍM PODODSEKOM

Časť B – ROZDELENIE FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV Z MODERNIZAČNÉHO FONDU V SÚLADE S ČLÁNKOM 10 ODS. 1 ŠTVRTÝM PODODSEKOM

2.Do smernice 2003/87/ES sa vkladajú tieto prílohy, a to ako jej prílohy III, IIIa a IIIb:

„PRÍLOHA III

ČINNOSŤ, NA KTORÚ SA VZŤAHUJE KAPITOLA IVa

_________

PRÍLOHA IIIa

ÚPRAVA KOEFICIENTU LINEÁRNEHO ZNÍŽENIA V SÚLADE S ČLÁNKOM 30c ods. 2

1.Ak sú priemerné emisie nahlásené podľa kapitoly IVa za roky 2024 až 2026 o viac ako 2 % vyššie v porovnaní s hodnotou množstva na rok 2025, ktorá je vymedzená v súlade s článkom 30c ods. 1, a ak k týmto rozdielom nedošlo v dôsledku menšieho ako 5 % rozdielu medzi emisiami nahlásenými podľa kapitoly IVa a inventúrnymi údajmi za rok 2025 týkajúcimi sa emisií skleníkových plynov v Únii pochádzajúcich zo zdrojov, ktoré patria do kategórií dohovoru UNFCCC a ktoré sa týkajú odvetví, na ktoré sa vzťahuje kapitola IVa, predmetný koeficient lineárneho zníženia sa vypočíta úpravou koeficientu lineárneho zníženia uvedeného v článku 30c ods. 1.

2.Upravený koeficient lineárneho zníženia v súlade s bodom 1 sa určí takto:

[LRFadj = 100 %* ( ( MRV[2024-2026] – ( MRV[2024-2026] + ( (ESR[2024] - 6*LRF2024*ESR2024) - MRV[2024-2026]) / 5) ) / MRV[2024-2026] ), kde

LRFadj je upravený koeficient lineárneho zníženia;

MRV[2024-2026] je priemer overených emisií podľa kapitoly IVa za roky 2024 až 2026;

ESR[2024] je hodnota emisií za rok 2024 vymedzená v súlade s článkom 30c ods. 1 v prípade odvetví, na ktoré sa vzťahuje kapitola IVa;

LRF2024 je koeficient lineárneho zníženia uvedený v článku 30c ods. 1.]“

_________

3.Príloha IV k smernici 2003/87/ES sa mení takto:

V časti A sa oddiel „Výpočet“ mení takto:

i) V štvrtom pododseku sa posledná veta „Emisný faktor pre biomasu je nula.“ nahrádza takto:

„Emisný faktor pre biomasu, ktorá spĺňa kritériá udržateľnosti a kritériá týkajúce sa úspor emisií skleníkových plynov pri využívaní biomasy, ktoré sú stanovené v smernici (EÚ) 2018/2001, so všetkými potrebnými úpravami na uplatňovanie podľa tejto smernice, ako sa stanovuje vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 14, sa rovná nule.“;

ii) Šiesty pododsek sa nahrádza takto:

„Použijú sa štandardné oxidačné faktory vytvorené podľa smernice 2010/75/EÚ, pokiaľ prevádzkovateľ nepreukáže, že faktory špecifické pre dané činnosti sú presnejšie.“

b)V časti B oddiele „Monitorovanie emisií oxidu uhličitého“ sa vo štvrtom pododseku posledná veta „Emisný faktor pre biomasu“ nahrádza takto:

„Emisný faktor pre biomasu, ktorá spĺňa kritériá udržateľnosti a kritériá týkajúce sa úspor emisií skleníkových plynov pri využívaní biomasy, ktoré sú stanovené v smernici (EÚ) 2018/2001, so všetkými potrebnými úpravami na uplatňovanie podľa tejto smernice, ako sa stanovuje vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 14, sa rovná nule.“;

a)Dopĺňa sa táto časť C:

„ČASŤ C – Monitorovanie a nahlasovanie emisií zodpovedajúcich činnosti uvedenej v prílohe III

Monitorovanie emisií

Emisie sa monitorujú pomocou výpočtu.

Výpočet

Emisie sa vypočítajú pomocou tohto vzorca:

Palivo uvedené do daňového voľného obehu × emisný faktor

Palivo uvedené do daňového voľného obehu zahŕňa množstvo paliva, ktoré regulovaný subjekt uviedol do daňového voľného obehu.

Použijú sa štandardné emisné faktory IPCC prevzaté z usmernení IPCC pre inventúru na rok 2006 alebo z následných aktualizácií týchto usmernení, pokiaľ emisné faktory špecifické pre dané palivá určené nezávislými akreditovanými laboratóriami, ktoré používajú akceptované analytické metódy, nie sú presnejšie.

Pre každý regulovaný subjekt a každé palivo sa urobí samostatný výpočet.

Nahlasovanie emisií

Každý regulovaný subjekt zahrnie do svojej správy tieto informácie:

A) Údaje na účely identifikácie regulovaného subjektu, medzi ktoré patrí:

˗ názov regulovaného subjektu,

₋ jeho adresa vrátane PSČ a krajiny,

₋ druh palív, ktoré daný subjekt uvádza do daňového voľného obehu, ako aj jeho činnosti, prostredníctvom ktorých dané palivá uvádza do daňového voľného obehu (vrátane použitej technológie),

₋ adresa, telefónne a faxové číslo a e-mail kontaktnej osoby a

₋ meno/názov majiteľa regulovaného subjektu a akejkoľvek materskej spoločnosti.

B) Pri každom druhu paliva uvedeného do daňového voľného obehu, ktoré sa používa na spaľovanie v sektore budov a odvetví cestnej dopravy v zmysle vymedzenia v prílohe III, v prípade ktorého sa vypočítavajú emisie, ide o tieto údaje:

₋ množstvo paliva uvedeného do daňového voľného obehu,

₋ emisné faktory,

₋ celkové emisie,

₋ konečné použitie, resp. použitia paliva uvedeného do daňového voľného obehu a

₋ neistota.

Členské štáty prijmú opatrenia na koordináciu požiadaviek týkajúcich sa nahlasovania s inými existujúcimi požiadavkami na nahlasovanie s cieľom minimalizovať záťaž podnikov spojenú s nahlasovaním informácií.“;

4.Do prílohy V k smernici 2003/87/ES sa dopĺňa táto časť C:

„ČASŤ C – Overovanie emisií zodpovedajúcich činnosti uvedenej v prílohe III

Všeobecné zásady

1. Emisie zodpovedajúce činnosti uvedenej v prílohe III podliehajú overovaniu.

2. Súčasťou procesu overovania je posúdenie správy podľa článku 14 ods. 3 a monitorovania počas predchádzajúceho roku. V rámci uvedeného procesu sa rieši otázka spoľahlivosti, dôveryhodnosti a presnosti systémov monitorovania a nahlasovaných údajov a informácií o emisiách, a to najmä údajov a informácií týkajúcich sa:

a) nahlásených palív, ktoré sa uviedli do daňového voľného obehu, a súvisiacich výpočtov;

b) výberu a uplatnenia emisných faktorov;

c) výpočtov vedúcich k určeniu celkových emisií.

3. Nahlásené emisie sa môžu potvrdiť len vtedy, ak dané emisie možno na základe spoľahlivých a dôveryhodných údajov a informácií určiť s vysokým stupňom istoty. V záujme zabezpečenia vysokej miery istoty je potrebné, aby regulovaný subjekt preukázal, že:

a) nahlasované údaje neobsahujú nezrovnalosti;

b) zhromažďovanie údajov sa vykonalo v súlade s uplatniteľnými vedeckými normami a

c) príslušné záznamy regulovaného subjektu sú úplné a konzistentné.

4. Overovateľ musí mať prístup do všetkých lokalít a ku všetkým informáciám, ktoré sa týkajú predmetu overovania.

5. Overovateľ musí zohľadniť, či je regulovaný subjekt registrovaný v schéme Únie pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS).

Metodika

Strategická analýza

6. Pri overovaní sa musí vychádzať zo strategickej analýzy všetkých množstiev palív, ktoré do daňového voľného obehu uviedol regulovaný subjekt. Vyžaduje si to, aby mal overovateľ prehľad o všetkých činnostiach, prostredníctvom ktorých regulovaný subjekt uvádza dané palivá do daňového voľného obehu, ako aj o ich významnosti z hľadiska emisií.

Analýza procesov

7. Overovanie predložených informácií sa v príslušných prípadoch uskutočňuje v lokalite regulovaného subjektu. Overovateľ použije kontroly na mieste, aby určil spoľahlivosť nahlasovaných údajov a informácií.

Analýza rizika

8. Overovateľ vyhodnotí všetky spôsoby, prostredníctvom ktorých regulovaný subjekt uvádza palivá do daňového voľného obehu, a to so zameraním na overenie spoľahlivosti údajov o celkových emisiách regulovaného subjektu.

9. Na základe tejto analýzy overovateľ explicitne určí každý prvok s vysokým rizikom výskytu chýb a ďalšie aspekty postupu monitorovania a nahlasovania, pri ktorých existuje pravdepodobnosť, že môžu prispieť k výskytu chýb pri určovaní celkových emisií. Patria sem predovšetkým výpočty potrebné na určenie úrovne emisií z jednotlivých zdrojov. Osobitnú pozornosť treba venovať uvedeným prvkom s vysokým rizikom výskytu chýb a spomínaným aspektom postupu monitorovania.

10. Overovateľ musí vziať do úvahy všetky metódy účinnej kontroly rizika, ktoré regulovaný subjekt používa na minimalizovanie stupňa neistoty.

Správa

11. Overovateľ pripraví správu o procese potvrdzovania, v ktorej uvedie, či je správa podľa článku 14 ods. 3 uspokojivá. V tejto správe sa musia uvádzať všetky aspekty týkajúce sa uskutočnenej práce. Vyhlásenie o tom, že správa podľa článku 14 ods. 3 je uspokojivá, možno vydať vtedy, ak predmetné celkové emisie nie sú podľa názoru overovateľa závažne skreslené.

Minimálne požiadavky na spôsobilosť overovateľa

12. Overovateľ musí byť nezávislý od regulovaného subjektu, vykonávať svoje činnosti náležite, objektívne a profesionálne, pričom rozumie:

a) ustanoveniam tejto smernice, ako aj príslušným normám a usmerneniam prijatým Komisiou podľa článku 14 ods. 1;

b) legislatívnym, regulačným a administratívnym požiadavkám súvisiacim s overovanými činnosťami a

c) získavaniu všetkých informácií, ktoré súvisia so všetkých spôsobmi, prostredníctvom ktorých regulovaný subjekt uvádza palivá do daňového voľného obehu, a to najmä v súvislosti so zhromažďovaním, meraním, výpočtom a nahlasovaním údajov.“.