EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli23. 2. 2021

COM(2021) 87 final

2021/0048(NLE)

Návrh

NARIADENIE RADY,

ktorým sa zriaďujú spoločné podniky v rámci programu Horizont Európa

{SEC(2021) 100 final} - {SWD(2021) 37 final} - {SWD(2021) 38 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

·Dôvody a ciele návrhu

· Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Európske partnerstvá predstavujú v rámci programu Horizont Európa kľúčové prístupy. Doplňujú existujúce politické rámce riešením svetových výziev a priorít EÚ vyžadujúcich si kritické množstvo a dlhodobú víziu, na ktorej sa dohodli a ku ktorej sa zaviazali príslušné odvetvia. Výzvy v oblasti zmeny klímy a životného prostredia, dosiahnutia technologického vedúceho postavenia Európy a otvorenej strategickej autonómie, ako aj v oblasti zabezpečenia udržateľnej a inkluzívnej obnovy, si vyžadujú nasmerovanie nejednotného úsilia v oblasti výskumu a inovácií ku spoločnej vízii v súvislosti s požadovaným procesom transformácie.

Spojením síl s verejným a súkromným sektorom pomôžu európske partnerstvá urýchliť nové riešenia, najmä v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030 v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody, ako aj dosiahnuť ekologickú a digitálnu transformáciu. Partnerstvá umožňujú systematické zapojenie množstva zainteresovaných strán a koncových používateľov vrátane normalizačných orgánov a medzinárodných partnerov s cieľom zabezpečiť prijímanie týchto riešení a v konečnom dôsledku dosiahnuť ambiciózne ciele. Zároveň napomáhajú posilňovať európsky výskumný priestor prostredníctvom zosúlaďovania programov týkajúcich sa výskumu a inovácií, zlepšovania zručností a rozširovania kapacít európskych podnikov na čerpanie zdrojov.

·Súlad s ostatnými politikami Únie

Európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály: Toto partnerstvo významne prispieva k cieľom v oblasti klímy do roku 2030, čím pripravuje pôdu pre dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a zvyšuje udržateľnosť a obehovosť výroby a spotrebných systémov v súlade s Európskou zelenou dohodou. Cieľom partnerstva je rozvíjať a rozširovať udržateľné získavanie biomasy a jej premenu na výrobky z biologických materiálov, a to zameraním sa na viacstupňové spracovanie v biorafinériách a uplatňovaním prístupov obehového hospodárstva, ako je využitie biologického odpadu zo sektorov poľnohospodárstva, priemyslu a miest. Okrem toho je cieľom partnerstva podporiť zavádzanie inovácií využívajúcich biologické materiály na regionálnej úrovni za aktívnej účasti miestnych subjektov a s cieľom oživenia vidieckych, pobrežných a okrajových regiónov.

Čisté letectvo: Vďaka tomuto partnerstvu je letectvo na ceste k dosiahnutiu klimatickej neutrality, a to prostredníctvom urýchlenia vývoja, integrácie a overovania primárne prelomových riešení v oblasti výskumu a inovácií, aby sa čo najskôr mohli zaviesť. Cieľom partnerstva je zároveň vývoj vysokoúčinných nízkouhlíkových lietadiel novej generácie s novými zdrojmi napájania, motormi a systémami, ktoré budú výsledkom fázy výskumu a demonštračnej fázy na vysokej úrovni technologickej pripravenosti (TRL). Podpora výskumu a inovácií v oblasti letectva zvyšuje konkurencieschopnosť a zamestnanosť v leteckom odvetví, ktoré bude pre obnovu osobitne dôležité. Niektoré z cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030: zabezpečiť do roku 2030 prelomové technologické inovácie lietadiel schopné znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 55 % v porovnaní s rokom 1990 a byť na ceste k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050.

Čistý vodík: Partnerstvom sa urýchli vývoj a zavádzanie európskeho hodnotového reťazca pre technológie čistého vodíka, čím sa prispeje k udržateľnému, dekarbonizovanému a plne integrovanému energetickému systému, ako aj k oznámeniu o „vodíkovej stratégii pre klimaticky neutrálnu Európu“ [COM(2020) 301]. Dôraz sa kladie na výrobu, distribúciu a uskladnenie čistého vodíka, ako aj na zásobovanie ťažko dekarbonizovateľných sektorov, ako sú sektory ťažkého priemyslu a aplikácií v oblasti ťažkých úžitkových vozidiel. Príklady cieľov do roku 2030: vyrábať čistý vodík v cene približne 1,5 až 3 EUR za kg, čo si bude vyžadovať dosiahnutie cieľov do roku 2030 v oblasti zvyšovania efektivity a znižovanie kapitálových výdavkov. Okrem toho sa predpokladá dostupnosť obnoviteľnej elektrickej energie za prijateľné ceny, ako aj umožnenie prieniku na masové trhy a zníženie distribučných nákladov na menej ako 1 EUR/kg vodíka v masovom rozsahu.

Európske železnice: Partnerstvom sa urýchli rozvoj a zavádzanie inovačných technológií (najmä digitalizácie a automatizácie) s cieľom dosiahnuť významnú transformáciu železničného systému a naplniť ciele Európskej zelenej dohody, napríklad presun podstatnej časti 75 % vnútrozemskej cestnej nákladnej dopravy na železničnú a vnútrozemskú vodnú dopravu. V rámci partnerstva sa budú vyvíjať riešenia so širokou podporou v celej EÚ, čím sa do roku 2030 dosiahne podiel na trhu vo výške 75 %, zvýši sa konkurencieschopnosť železničnej dopravy a podporí sa vedúce technologické postavenie Európy v oblasti železničnej dopravy.

Globálne partnerstvo v oblasti zdravia (Global Health EDCTP3): Týmto partnerstvom sa dosiahnu nové riešenia na zníženie rozširovania infekčných chorôb v subsaharskej Afrike a posilnia sa výskumné kapacity na prípravu v prípade opakovaného výskytu infekčných chorôb v subsaharskej Afrike a na celom svete, a na reakciu naň. Cieľom partnerstva je do roku 2030 pokročiť a udeliť licenciu aspoň dvom novým zdravotníckym technológiám na boj proti infekčným chorobám a podporiť aspoň 100 výskumných inštitútov v 30 krajinách s cieľom umožniť účinnú a rýchlu výskumnú reakciu v oblasti vývoja zdravotníckych technológií proti opakovanému výskytu epidémií.

Iniciatíva Inovatívne zdravotníctvo: Táto iniciatíva pomôže vytvoriť výskumný a inovačný ekosystém v oblasti zdravia na úrovni EÚ, ktorý uľahčí premenu vedeckých poznatkov na konkrétne inovácie. Iniciatívou sa podporí vývoj bezpečných, účinných a nákladovo efektívnych výrobkov a služieb zameraných na ľudí, ktorých cieľom sú kľúčové nenaplnené potreby v oblasti verejného zdravia a ktoré sú hnacím motorom medzisektorových inovácií v oblasti zdravia pre celosvetovo konkurencieschopný európsky zdravotnícky priemysel. Vzťahovať sa bude na prevenciu, diagnostiku, liečbu a manažment chorôb. Niektoré z cieľov do roku 2030 zahŕňajú spustenie najmenej 30 medzisektorových projektov zameraných na inovácie v oblasti zdravia, ktoré sa vyznačujú aj uskutočniteľnosťou integrácie výrobkov alebo služieb z oblasti zdravotnej starostlivosti. Iniciatíva prispeje k dosahovaniu cieľov európskeho plánu na boj proti rakovine 4 , Novej priemyselnej stratégie pre Európu 5 a farmaceutickej stratégie pre Európu 6 .

Kľúčové digitálne technológie: Kľúčové digitálne technológie zahŕňajú elektronické komponenty, ich návrh, výrobu a integráciu v systémoch a softvér, ktorý určuje ich funkciu. Všeobecným cieľom tohto partnerstva je podporiť digitálnu transformáciu všetkých sektorov hospodárstva a spoločnosti, zabezpečiť úspech transformácie v prospech Európy a podporiť Európsku zelenú dohodu. Cieľom je do roku 2030 zabezpečiť, aby vedúce postavenie EÚ v oblasti kľúčových digitálnych technológií posilnilo priemyselné bašty, pričom sa využijú nové príležitostí na vytvorenie technologickej suverenity a zvýšenie konkurencieschopnosti.

Výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba: Cieľom tejto iniciatívy je digitálne transformovať manažment letovej prevádzky, zabezpečiť, aby Európa mala najefektívnejší a k životnému prostrediu najšetrnejší vzdušný priestor na svete a podporiť konkurencieschopnosť, a obnovu európskeho leteckého odvetvia po kríze spôsobenej ochorením COVID-19. Medzi ciele patrí: zlepšenie prepojenosti, integrácia a automatizácia činností na zemi a vo vzduchu, zvýšenie flexibility a rozšíriteľnosti riadenia vzdušného priestoru a bezpečná integrácia bezpilotných lietadiel. Do roku 2030 je cieľom poskytnúť riešenia stanovené v riadiacom pláne manažmentu letovej prevádzky pre fázu D na úrovni technologickej pripravenosti 6.

Inteligentné siete a služby: Toto partnerstvo podporí technologickú suverenitu v oblasti inteligentných sietí a služieb v súlade s novou priemyselnou stratégiou pre Európu a súborom nástrojov kybernetickej bezpečnosti sietí 5G. Cieľom partnerstva je pomôcť vyriešiť spoločenské výzvy a umožniť digitálnu a ekologickú transformáciu. Pokiaľ ide o krízu spôsobenú ochorením COVID-19, partnerstvom sa podporia technológie, ktoré riešia zdravotnú krízu aj hospodársku obnovu. Partnerstvo umožní európskym aktérom vyvíjať technologické kapacity pre systémy 6G, ktoré budú základom pre budúce digitálne služby do roku 2030. Partnerstvo pomôže vedúcim trhom pre infraštruktúry a služby 5G rozvíjať sa v Európe, a to prostredníctvom koordinácie zavádzania sietí 5G s Nástrojom na prepájanie Európy – Digitalizácia (NPE).

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

·Právny základ

·Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

·posilňovanie spolupráce a výmenu vedomostí medzi kľúčovými subjektmi v európskom systéme výskumu a inovácií vrátane medzidisciplinárnej a medziodvetvovej spolupráce a posilnenej integrácie hodnotových reťazcov a ekosystémov,

·zabezpečovanie zosúlaďovania a integrácie európskych, vnútroštátnych alebo regionálnych stratégií priemyselného výskumu a inovácií, programov a investícií s dohodnutými usmerneniami,

·vytváranie kritického objemu investícií do spoločných priorít a zvyšovanie súkromných investícií do výskumu a inovácií,

·znižovanie rizík a neistôt v rámci priemyslu, ktoré súvisia s investovaním do výskumných a inovačných činností a nových technológií alebo riešení, prostredníctvom spoločného znášania rizík a poskytovania predvídateľnosti investovania.

·Proporcionalita

1.Odôvodnenie použitia partnerského prístupu v danej oblasti (vrátane posúdenia doplnkovosti, zameranosti a prepojenia so strategickými prioritami) namiesto iných foriem intervencie dostupných v rámci programu Horizont Európa.

2.Ak sa partnerský prístup považuje za primeraný, zásada proporcionality je základom posúdenia toho, ktorý druh partnerstva (spoločne programované, spolufinancované alebo inštitucionalizované partnerstvo) by najúčinnejšie dosahoval stanovené ciele.

·Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

·Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

·V priebežnom hodnotení iniciatívy Horizont 2020 sa dospelo k záveru, že celkové prostredie partnerstiev sa stalo príliš zložité a roztrieštené. Hoci celkový počet partnerstiev v oblasti výskumu a inovácií v rámci programu Horizont 2020 je približne 100, predstavujú v priemere približne 25 % dostupného rozpočtu programu Horizont 2020, pričom verejno-súkromné partnerstvá predstavujú okolo 17,5 % rozpočtu programu Horizont 2020. V priebežnom hodnotení sa určila potreba racionalizovať celkové prostredie európskych partnerstiev v oblasti výskumu a inovácií, zlepšiť otvorenosť a transparentnosť partnerstiev a prepojiť ich s budúcimi strategickými prioritami EÚ v oblasti výskumu a inovácií a s misiami programu Horizont Európa.

·V rámci hodnotenia podľa článku 187 sa dospelo k záveru, že činnosti verejno-súkromných partnerstiev treba zosúladiť s regionálnymi, vnútroštátnymi politikami, ako aj s politikami EÚ. V hodnotení sa odporúča revízia kľúčových ukazovateľov výkonnosti, ako aj zapojenie širšej škály zainteresovaných strán do štruktúr riadenia alebo do predložených návrhov. Zároveň sa zdôraznila potreba zlepšiť a presadzovať komunikáciu, najmä s cieľom zabezpečiť účinné šírenie výsledkov projektu.

·Konzultácie so zainteresovanými stranami

–Konzultácie s členskými štátmi sa vykonali prostredníctvom „tieňového strategického zloženia“ výboru pre program Horizont Európa,

–Od 11. septembra do 6. novembra 2019 sa uskutočnila otvorená verejná konzultácia pre kandidátov na inštitucionalizované partnerstvá na základe článku 185 a 187 ZFEÚ, ktorá priniesla viac ako 1 600 príspevkov,

–S cieľom pripraviť posúdenia vplyvu pre 12 kandidátov na inštitucionalizované partnerstvá sa uskutočnili cielené konzultácie. V súvislosti s každým kandidátom viedol externý konzultant rozhovory s reprezentatívnou vzorkou zainteresovaných strán, ktoré sa týkali ich stanovísk k potrebám činnosti EÚ a pridanej hodnote tejto činnosti.

·Získavanie a využívanie expertízy

·Posúdenie vplyvu

·Čiastková možnosť 3a inštitucionalizované partnerstvá podľa čl. 185 ZFEÚ,

·Čiastková možnosť 3b inštitucionalizované partnerstvá podľa čl. 187 ZFEÚ.

·Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

·Základné práva

Toto nariadenie rešpektuje základné ľudské práva, ako sa uvádzajú v Charte základných práv Európskej únie.

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

·Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

·Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

·Prvá časť obsahuje ustanovenia spoločné pre všetky spoločné podniky s cieľom zefektívniť a zharmonizovať právne hraničné podmienky a poskytnúť modulárny prístup, na ktorom môžu jednotlivé spoločné podniky zakladať svoju prevádzkovú architektúru.

·Druhá časť pozostáva z ustanovení, ktoré sa vzťahujú na jednotlivé spoločné podniky a umožňujú flexibilitu potrebnú na zohľadnenie prevádzkových potrieb a potrieb politiky.

·Tretia časť obsahuje záverečné ustanovenia uplatniteľné pre všetky spoločné podniky.

·Článok 4: ciele a zásady spoločných podnikov sú pevne stanovené v cieľoch a štruktúre programu Horizont Európa, a sú úzko prepojené s dosahovaním politických cieľov EÚ. Súbor spoločných cieľov bol určený na základe koordinovaného posúdenia vplyvu.

·Článok 5: prevádzkové ciele a úlohy – v týchto ustanoveniach sa odrážajú požiadavky a vykonávacie kritériá európskych partnerstiev vrátane potreby zabezpečiť systémový prístup pri dosahovaní cieľov, prístup k výsledkom, monitorovanie na sledovanie pokroku v oblasti dosahovania politických cieľov, podpora inkluzívnosti voči zainteresovaným stranám a zapojenie malých a stredných podnikov.

·Článok 7: stanovuje sa v ňom spoločný postup výberu nových členov, čím sa zabezpečí transparentnosť a otvorenosť celej iniciatívy v súlade s nariadením o programe Horizont Európa.

·Článok 11: poskytuje sa v ňom rámec s cieľom zabezpečiť príspevky partnerov počas celého životného cyklu iniciatívy, ako aj rozdelenie nákladov medzi EÚ a partnerov iných ako Únia, čo predstavuje základnú podmienku partnerského prístupu. V tomto článku sa stanovuje, že sa príspevky a záväzky musia z kvalitatívneho aj kvantitatívneho hľadiska zvýšiť v súlade nariadením o programe Horizont Európa. Vytvára sa v ňom systémový prístup k príspevkom priemyselných partnerov v rámci všetkých iniciatív na základe článku 187 ZFEÚ, ktorý je zodpovedný, podporuje otvorenosť iniciatív a je koherentný, transparentný a spravodlivý, a zároveň zabezpečuje atraktivitu iniciatívy pre nových členov.

·Postupné ukončovanie: ustanovenia sú úzko prepojené s dosahovaním špecifických cieľov. V článku 16 ods. 2 písm. y) sa uvádza, že správna rada musí stanoviť uskutočniteľný plán na pokračovanie iniciatívy mimo rozsahu inštitucionalizovaného partnerstva do roku 2022 tak, aby mohla včas prispieť do priebežného hodnotenia programu Horizont Európa. Tým by sa malo zaručiť pokračovanie činností šírenia informácií po skončení účasti Únie, ako aj to, aby sa vytvorili prepojenia s priemyselnými a ďalšími politikami s cieľom zabezpečiť prechod iniciatívy z fázy výskumu a inovácií do fázy zavádzania.

·Ustanovenia o riadení: harmonizuje sa nimi fungovanie rôznych orgánov všetkých spoločných podnikov. Každý spoločný podnik podporujú poradné skupiny s cieľom získať vedecké a odborné poradenstvo, vykonávať konzultácie so zainteresovanými stranami a zapájať členské štáty (ak nie sú partnermi). Spoločné podniky však disponujú flexibilitou v súvislosti s využívaním existujúcich zložení na poradné funkcie alebo zriadením jedného zloženia, ktoré slúži viacerým z nich.

·Koherentnosť a synergie (články 5, 16, 18, 24): V nariadení o programe Horizont Európa sa stanovuje „koordinácia a/alebo spoločné činnosti s inými relevantnými výskumnými a inovačnými iniciatívami na zaistenie optimálnej úrovne prepojení a zabezpečenie účinných synergií.“ V súlade s tým sa v prvej časti stanovuje spôsob, akým majú spoločné podniky spolupracovať s ďalšími partnerstvami a spolupôsobiť v širšom ekosystéme, najmä v súvislosti s ich úlohami a úlohami ich správnej rady, úlohou skupiny predstaviteľov štátov a podávaním správ prostredníctvom výročnej správy o činnosti. V druhej časti sú uvedené niektoré prioritné európske partnerstvá, s ktorými majú spoločné podniky vytvárať formálnu a pravidelnú spoluprácu.

2021/0048 (NLE)

Návrh

NARIADENIE RADY,

ktorým sa zriaďujú spoločné podniky v rámci programu Horizont Európa

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 187 a prvý pododsek článku 188,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu 8 ,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 9 ,

keďže:

(1)S cieľom dosiahnuť najväčší možný vplyv financovania Únie a najúčinnejší príspevok k politickým cieľom Únie, sa nariadením [XXXX] Európskeho parlamentu a Rady 10 (ďalej len „nariadenie o programe Horizont Európa“) zriadil politický a právny rámec pre európske partnerstvá s partnermi zo súkromného a/alebo verejného sektora. Európske partnerstvá sú kľúčovým prvkom politického prístupu programu Horizont Európa. Vytvárajú sa s cieľom dosiahnuť priority Únie, na ktoré sa zameriava program Horizont Európa, a zabezpečiť zreteľný vplyv na EÚ a jej občanov, ktorý môže Únia účinnejšie dosiahnuť v partnerstve prostredníctvom spoločnej strategickej vízie, ku ktorej sa zaviazali partneri, než sama.

(2)Najmä európske partnerstvá v rámci piliera „Globálne výzvy a európska priemyselná konkurencieschopnosť“ programu Horizont Európa zohrávajú dôležitú úlohu pri dosahovaní strategických cieľov, akými je urýchlenie transformácie smerom k plneniu cieľov udržateľného rozvoja a k ekologickej a digitálnej Európe, a mali by prispievať k obnove po bezprecedentnej kríze súvisiacej s ochorením COVID-19. Európske partnerstvá riešia komplexné cezhraničné výzvy, ktoré si vyžadujú integrovaný prístup. Partnerstvá umožňujú riešiť transformačné, systémové a trhové zlyhania opísané v posúdeniach vplyvu priložených k tomuto nariadeniu, a to zoskupovaním širokej škály aktérov vo všetkých hodnotových reťazcoch a ekosystémoch v rámci spolupráce na spoločnej vízii a jej premeny na konkrétne plány a koordinované vykonávanie činností. Okrem toho umožňujú sústredenie úsilia a zdrojov na spoločné priority s cieľom riešiť komplexné výzvy.

(3)S cieľom dosiahnuť priority a vplyv by sa mali európske partnerstvá vytvárať prostredníctvom širokého zapojenia relevantných zainteresovaných strán v celej Európe vrátane priemyslu, výskumných organizácií, orgánov poverených vykonávaním verejnej služby na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni, a organizácií občianskej spoločnosti, ako sú nadácie, ktoré podporujú a/alebo vykonávajú výskum a inovácie. Zároveň by mali predstavovať jedno z opatrení na posilnenie spolupráce medzi partnermi súkromného a/alebo verejného sektora na medzinárodnej úrovni, a to aj spájaním programov pre výskum a inováciu s cezhraničnými investíciami do výskumu a inovácií, čím ľudia a podniky získajú vzájomné výhody a zároveň sa zabezpečí zachovanie záujmov Únie v strategických oblastiach.

(4)V priebežnom hodnotení programu Horizont 2020 sa odhalilo, že sa postupne zaviedol značný súbor partnerských nástrojov a iniciatív, a to v siedmich formách vykonávania a v rámci takmer 120 partnerských iniciatív programu Horizont 2020. Okrem prehlbujúcej sa komplexnosti v dôsledku rastúceho počtu nástrojov a iniciatív sa v rámci posúdenia dospelo k záveru, že ich schopnosť prispievať k súvisiacim politikám na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni ako celku nie je dostatočná, a to napriek skutočnosti, že prinášajú niekoľko pozitívnych výsledkov, pokiaľ ide o pokrok v dosahovaní svojich cieľov, napríklad stanovovaním dlhodobých programov, štruktúrovaním spolupráce v oblasti výskumu a inovácií medzi inak nejednotnými subjektmi a vytváraním dodatočných investícií. V posúdení vplyvu programu Horizont Európa sa preto identifikuje potreba riešiť a racionalizovať priestor financovania výskumu a inovácií v EÚ, najmä v súvislosti s partnerstvami, ako aj potreba preorientovať partnerstvá, aby prinášali lepšie výsledky a plnili priority Únie.

(5)V snahe reagovať na takéto obavy a zvýšiť ambície, pokiaľ ide o európske investície, by sa malo v programe Horizont Európa predložiť zásadné zjednodušenie a reforma politiky Komisie v oblasti partnerstiev pre výskum a inovácie. Aby program Horizont Európa odrážal svoju systémovú povahu zameranú na prispievanie k „transformáciám“ smerom k udržateľným cieľom v celej Únii, mal by účinnejšie využívať tieto partnerstvá s využitím strategickejšieho, koherentnejšieho a na výsledky zameraného prístupu.

(6)V nariadení (EÚ) 2020/852 11 sa stanovuje všeobecný rámec na stanovenie, či sa hospodárska činnosť označuje za environmentálne udržateľnú na účely vymedzenia udržateľných investícií. Vytvára sa ním spoločný štandard, ktorý môžu investori, banky, priemysel a výskumní pracovníci použiť pri investovaní do projektov a hospodárskych činností, ktoré majú zásadný pozitívny vplyv na klímu a životné prostredie a výrazne ich nenarušujú. Ide o štandard pre zelené investície v Únii.

(7)Partnerstvá by mali podľa potreby zohľadňovať technické kritériá preskúmania podľa článku 3 a zásadu „výrazne nenarušiť“ podľa článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852 ako nástroja na zlepšenie pripravenosti a prístupu svojich projektov k zelenému financovaniu, ktoré bude kľúčové pre širšie zavádzanie a prienik dosiahnutých inovačných technológií a riešení na trh. V centre technických kritérií preskúmania stoja vedecké dôkazy. Výskum a inovácie vykonávané v rámci partnerstiev by mali zohrávať dôležitú úlohu pri podpore hospodárskych subjektov dosahovať alebo prekračovať rámec noriem a hraníc stanovených v nariadení, ako aj udržiavať aktuálnosť technických kritérií preskúmania a ich súlad s cieľmi Európskej zelenej dohody.

(8)Na základe nariadenia o programe Horizont Európa by sa malo umožniť zakladať európske partnerstvá v troch rôznych formách, a to „spolufinancované“, „spoločne programované“ a „inštitucionalizované“. Vytvorenie inštitucionalizovaných partnerstiev by malo obsahovať nové právne predpisy Únie a vytvorenie špecializovaných vykonávacích štruktúr podľa článku 185 alebo článku 187 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(9)V nariadení o programe Horizont Európa sa vymedzuje osem prioritných oblastí, v ktorých by sa mohli inštitucionalizované partnerstvá navrhovať. V rámci týchto prioritných oblastí boli predložené viaceré iniciatívy na inštitucionalizované partnerstvá a toto nariadenie sa vzťahuje na deväť z nich.

(10)Činnosti v oblasti výskumu a inovácií vykonávané spoločnými podnikmi by sa mali financovať z programu Horizont Európa. Na dosiahnutie maximálneho vplyvu by mali spoločné podniky rozvíjať úzke synergie s ďalšími programami a nástrojmi financovania Únie, najmä s tými, ktoré podporujú zavádzanie inovačných riešení, vzdelávanie a regionálny rozvoj s cieľom zvýšiť hospodársku a sociálnu súdržnosť a zmenšiť nerovnováhu.

(11)Nový politický prístup k európskym partnerstvám, a predovšetkým inštitucionalizovaným európskym partnerstvám, si vyžaduje nový spôsob vytvárania právneho rámca, na základe ktorého by fungovali. Hoci sa vytváranie spoločných podnikov podľa článku 187 ZFEÚ na účely programu Horizont 2020 preukázalo ako účinné, pokiaľ ide o vykonávanie, je potrebné zvýšiť v tejto oblasti úsilie. Cieľom nariadenia je preto posilniť koherentnosť, účinnosť, efektívnosť a zameranie na výsledky v rámci vykonávania, a to prostredníctvom premietnutia ustanovení programu Horizont Európa, ako aj skúseností získaných pri vykonávaní programu Horizont 2020, do spoločných ustanovení pre všetky spoločné podniky harmonizovaným spôsobom. Cieľom je uľahčiť vytváranie spolupráce a synergií medzi európskymi partnerstvami, a v plnej miere tak využívať ich prepojenie na organizačnej úrovni. Spoločné podniky by mali hľadať príležitosti na zapojenie zástupcov ďalších európskych partnerstiev do diskusií počas príprav návrhov svojich programov, identifikovať oblasti, v ktorých by komplementárne alebo spoločné činnosti účinnejšie a efektívnejšie riešili výzvy, vyhýbať sa prekrývaniu, zosúladiť načasovanie svojich činností a zabezpečiť prístup k výsledkom a ďalším relevantným prostriedkom výmeny vedomostí.

(12)Cieľom spoločných podnikov by po stanovení vzájomných synergií malo byť určenie podielov na rozpočte, ktoré by sa mali použiť na komplementárne alebo spoločné činnosti medzi spoločnými podnikmi. Okrem toho je cieľom tohto nariadenia dosiahnuť zvýšenú mieru účinnosti a harmonizácie pravidiel zintenzívnením prevádzkovej spolupráce, ako aj preskúmaním úspor z rozsahu vrátane zriadenia spoločného administratívneho oddelenia, ktoré by malo poskytovať horizontálne podporné funkcie pre spoločné podniky. Spoločné administratívne oddelenie by malo uľahčiť dosahovanie väčšieho vplyvu a harmonizácie v spoločných bodoch, pričom zachová určitú mieru flexibility na uspokojenie konkrétnych potrieb každého spoločného podniku. Táto štruktúra by sa mala zriadiť prostredníctvom dohôd o úrovni poskytovaných služieb, ktoré sa uzatvoria so spoločnými podnikmi. Funkcie spoločného administratívneho oddelenia by sa mali vzťahovať na podporu koordinácie a administratívnych funkcií v oblastiach, v ktorých sa ich preskúmanie preukázalo ako účinné a nákladovo efektívne, a mali by zohľadniť súlad s požiadavkou zodpovednosti každého jednotlivého povoľujúceho úradníka. Právne usporiadanie by malo byť navrhnuté s cieľom čo najlepšie slúžiť spoločným potrebám spoločných podnikov s cieľom zabezpečiť ich úzku spoluprácu a preskúmať všetky dostupné synergie medzi európskymi partnerstvami a následne medzi rôznymi súčasťami programu Horizont Európa, ako aj medzi ďalšími programami riadenými spoločnými podnikmi.

(13)Posúdenia vplyvu týkajúce sa každého spoločného podniku zriadeného na základe tohto nariadenia poskytli dôkazy, ktoré odôvodňujú vykonávanie partnerstiev v súlade s nariadením o programe Horizont Európa len v prípade, ak by ostatné časti programu Horizont Európa vrátane ďalších foriem európskych partnerstiev nedosiahli ciele alebo ak by nevytvorili potrebné očakávané výsledky, pričom je toto vykonávanie odôvodnené dlhodobou perspektívou a vysokou mierou integrácie.

(14)V rámci programu Horizont Európa sa zavádza strategickejší, koherentnejší a na výsledky zameraný prístup k európskym partnerstvám, ktorý stavia na poznatkoch získaných z priebežného hodnotenia iniciatívy Horizont 2020. Cieľom tohto nariadenia je v súlade s novou ambíciou účinnejšie využívanie inštitucionalizovaných európskych partnerstiev, a to najmä zameraním sa na jasné ciele, výsledky a vplyv, ktoré možno dosiahnuť do roku 2030, a zabezpečením jasného príspevku k súvisiacim politickým prioritám a politikám Únie. Úzka spolupráca a synergie s ďalšími relevantnými iniciatívami na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, najmä s inými európskymi partnerstvami, sú kľúčom na dosiahnutie väčšieho vplyvu a zabezpečenie využívania výsledkov. Pri posudzovaní celkového vplyvu by sa mali zohľadniť širšie investície nad rámce príspevkov partnerov vyvolané spoločnými podnikmi, ktoré prispievajú k dosahovaniu ich cieľov.

(15)Toto nariadenie vychádza zo zásad a kritérií stanovených v nariadení o programe Horizont Európa a takisto zásad otvorenosti a transparentnosti, silného pákového efektu a dlhodobých záväzkov všetkých zúčastnených strán. Jedným z cieľov tohto nariadenia je zabezpečiť otvorenosť iniciatív pre širokú škálu subjektov, vrátane nových účastníkov. Partnerstvá by mali byť otvorené pre akýkoľvek subjekt, ktorý je ochotný a schopný pracovať na spoločnom cieli a mali by podporovať širokú a aktívnu účasť zúčastnených strán na svojich činnostiach, v rámci členstva a správy, ako aj zabezpečiť prospech z výsledkov pre všetkých Európanov, najmä prostredníctvom rozsiahleho šírenia výsledkov a činností uskutočňovaných pred zavedením v celej Únii.

(16)Pokiaľ ide o činnosti týkajúce sa strategických aktív, záujmov, autonómie alebo bezpečnosti Únie, opatrenia stanovené v [článku 16] nariadenia o programe Horizont Európa by mali byť uplatniteľné na pracovné programy spoločných podnikov.

(17)V [prílohe III] k nariadeniu o programe Horizont Európa sa vyžaduje, aby finančné a/alebo vecné príspevky od partnerov iných ako Únia dosahovali aspoň 50 % a mohli dosiahnuť až 75 % celkových rozpočtových záväzkov európskeho partnerstva. V tejto súvislosti sa týmto nariadením stanovuje požadovaný príspevok členov spoločných podnikov na rovnakej alebo vyššej úrovni v porovnaní s príspevkom Únie. Únia by mala mať možnosť znížiť svoj príspevok, ak členovia iní ako Únia neplnia svoje záväzky.

(18)V súlade s ambíciami stanovenými v nariadení o programe Horizont Európa predstavuje zabezpečenie partnerských príspevkov počas celého životného cyklu iniciatív jeden z predpokladov zriadenia inštitucionalizovaných partnerstiev. V tejto súvislosti by mali súkromní partneri podstatnú časť svojich príspevkov poskytovať vo forme vecných príspevkov na prevádzkové náklady spoločného podniku. Spoločné podniky by mali byť schopné usilovať sa o opatrenia na uľahčenie poskytovania týchto príspevkov prostredníctvom pracovných programov, najmä znižovaním miery financovania. Tieto opatrenia by mali byť založené na špecifických potrebách spoločného podniku a podkladových činnostiach. V odôvodnených prípadoch by malo byť možné zaviesť dodatočné podmienky, ktoré si budú vyžadovať účasť člena spoločného podniku alebo ich konštituentov alebo prepojených subjektov, zameriavajúce sa na činnosti, v ktorých priemyselní partneri spoločného podniku môžu zohrávať kľúčovú úlohu, ako sú rozsiahle demonštračné a hlavné projekty, a prispievať viac prostredníctvom zníženej miery financovania. Mieru účasti členov by mal monitorovať výkonný riaditeľ s cieľom posilňovať postavenie správnej rady pri vykonávaní primeraných činností, čím sa zabezpečí vyváženosť medzi záväzkami partnerov a otvorenosťou. V riadne odôvodnených prípadoch sa môžu kapitálové výdavky, napríklad na rozsiahle demonštračné projekty alebo hlavné projekty, považovať za oprávnené náklady v súlade s platným právnym rámcom.

(19)V súlade so zásadou spravodlivého rozdelenia príspevkov medzi členov spoločného podniku by sa mali finančné príspevky na administratívne náklady spoločných podnikov rozdeliť rovnakým dielom medzi Úniu a členov iných ako Únia. Odchýlky od tejto zásady by sa mali zvážiť len vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch, napríklad ak by veľkosť alebo štruktúra členstva člena spoločného podniku iného ako Únia viedla k príspevku na konštituenta alebo prepojený subjekt, najmä malých a stredných podnikov (MSP), v takej výške, ktorá by závažne ohrozila motiváciu stať sa konštituentom alebo pridruženým subjektom člena spoločného podniku alebo ním ostať. V takých prípadoch by minimálny percentuálny podiel ročného finančného príspevku na administratívne náklady spoločného podniku od členov iných ako Únia mal dosahovať 20 % celkových ročných administratívnych nákladov a príspevky MSP by mali byť výrazne nižšie v porovnaní s väčšími konštituentmi alebo prepojenými subjektmi. Keď sa dosiahne kritická úroveň členstva, ktorá umožní príspevky vyššie ako 20 % celkových ročných administratívnych nákladov, ročné príspevky na konštituenta alebo prepojený subjekt by sa mali zachovať alebo zvýšiť s cieľom postupne zvyšovať podiel ďalších členov iných ako Únia na celkovom príspevku na administratívne náklady spoločného podniku. Členovia spoločného podniku iní ako Únia by sa počas celého životného cyklu spoločného podniku mali usilovať o zvýšenie počtu konštituentov alebo prepojených subjektov s cieľom maximalizovať príspevok na 50 % administratívnych nákladov.

(20)Nariadením o programe Horizont Európa sa vyžaduje od partnerov dlhodobý záväzok vrátane minimálneho podielu verejných a/alebo súkromných investícií. Následne je potrebné, aby Únia v tomto nariadení stanovila zakladajúcich členov so sídlom v členských štátoch, krajinách pridružených v rámci programu Horizont Európa alebo v medzinárodných organizáciách. Avšak tam, kde je to potrebné, by malo byť možné rozšíriť členskú základňu spoločných podnikov po ich zriadení o pridružených členov na základe otvorených a transparentných postupov, najmä so zreteľom na nový technologický vývoj alebo pridruženie ďalších krajín v rámci programu Horizont Európa. Právnické subjekty, ktoré majú záujem podporovať ciele spoločných podnikov v ich konkrétnych oblastiach výskumu bez toho, aby sa stali členmi, by mali mať možnosť stať sa prispievajúcimi partnermi týchto spoločných podnikov.

(21)Založením spoločného podniku sa zabezpečuje vzájomne výhodné verejno-súkromné partnerstvo pre zapojených členov, a to aj podporovaním istoty, pokiaľ ide o veľké rozpočtové prostriedky na príslušné obchodné odvetvia na obdobie siedmich rokov. Získaním štatútu zakladajúceho alebo pridruženého člena, alebo jedného z ich konštituentov alebo prepojených subjektov, možno nadobudnúť vplyv v správnej rade spoločného podniku, či už priamo alebo prostredníctvom zástupcov priemyslu. Správna rada je rozhodovací orgán spoločného podniku, ktorý prijíma rozhodnutia týkajúce sa dlhodobého strategického smerovania partnerstva, ako aj jeho každoročných priorít. Zakladajúci členovia a pridružení členovia, a v prípade potreby členovia zastupujúci ich konštituentov, by preto mali mať možnosť prispievať k programu a stanovovaniu priorít spoločného podniku prijatím a možnou zmenou Strategického výskumného a inovačného programu, ako aj prijatím ročného pracovného programu vrátane obsahu výziev na predkladanie návrhov, príslušného financovania témy výzvy a súvisiacich pravidiel pre postupy predkladania, hodnotenia, výberu, udeľovania a preskúmania.

(22)Je vhodné, aby sa členovia iní ako Únia zaviazali vykonávať toto nariadenie prostredníctvom listu obsahujúceho záväzok. Tieto listy obsahujúce záväzok by mali byť právne platné počas celého životného cyklu iniciatívy a mali by ich dôkladne monitorovať spoločný podnik a Komisia. Spoločné podniky by mali vytvoriť právne a organizačné prostredie, ktoré umožňuje členom plniť svoje záväzky, pričom sa zabezpečí neustála otvorenosť iniciatívy a transparentnosť počas jej vykonávania, najmä v oblasti stanovovania priorít a účasti na výzvach na predkladanie návrhov.

(23)Ďalšie zjednodušenie je základným kameňom rámcového programu Horizont Európa. V tejto súvislosti by mal existovať zjednodušený mechanizmus vykazovania pre partnerov, ktorí už nie sú povinní podávať správy o neoprávnených nákladoch. Vecné príspevky na prevádzkové činnosti by sa mali účtovať výlučne na báze oprávnených nákladov. Umožní sa tým automatizácia výpočtu vecných príspevkov na prevádzkové činnosti prostredníctvom IT nástrojov programu Horizont Európa, zníži sa administratívne zaťaženie partnerov a zvýši sa účinnosť mechanizmu vykazovania príspevkov. Spoločné podniky by mali dôkladne monitorovať vecné príspevky na prevádzkové činnosti a výkonný riaditeľ správnej rady by mal pravidelne podávať správy s cieľom určiť, či je pokrok pri dosahovaní cieľových vecných príspevkov dostatočný. Správna rada by mala posúdiť vynaložené úsilie aj dosiahnuté výsledky členov prispievajúcich na prevádzkové činnosti, ako aj ďalšie faktory, napríklad mieru účasti MSP a atraktivitu iniciatívy pre nových členov. V prípade potreby by sa mali prijať nápravné a opravné opatrenia so zreteľom na zásady otvorenosti a transparentnosti.

(24)Spoločné podniky by mali systematicky poskytovať príležitosť a stimuly pre členov iných ako Únia na spájanie ich činností v oblasti výskumu a inovácií s činnosťami spoločného podniku. Dodatočné činnosti by nemali dostávať finančnú podporu od spoločného podniku. Môžu sa však započítať ako vecné príspevky členov v prípade, že prispievajú k dosahovaniu cieľov spoločného podniku a priamo sa týkajú jeho činností. Takého spojenie sa môže vytvoriť využívaním výsledkov nepriamych akcií financovaných spoločným podnikom alebo jeho predchádzajúcich iniciatív, alebo preukázaním významnej pridanej hodnoty Únie. Týmto nariadením by sa mali stanoviť špecifickejšie ustanovenia týkajúce sa rozsahu dodatočných činností každého spoločného podniku, pokiaľ je potrebný na dosiahnutie požadovaných cieľov a vplyvu. Správne rady spoločných podnikov by mali rozhodnúť, či je potrebné v rámci ohodnotenia príspevkov využitie metód zjednodušenia, ako sú jednorazové platby alebo jednotkové náklady, na dosiahnutie zjednodušenia, nákladovej efektívnosti a primeranej úrovne ochrany dôverných obchodných údajov.

(25)Správa spoločných podnikov by mala zabezpečiť, že jej rozhodovacie procesy sú schopné držať krok s rýchlo sa vyvíjajúcimi sociálno-ekonomickým a technologickým prostredím a globálnymi výzvami. Spoločné podniky by mali využívať odborné znalosti, poradenstvo a podporu všetkých relevantných zainteresovaných strán s cieľom vykonávať svoje úlohy a zabezpečiť synergie na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni. Spoločné podniky by preto mali byť oprávnené zakladať poradné orgány s cieľom získavať odborné poradenstvo a vykonávať akékoľvek iné poradenské úlohy, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov spoločných podnikov. Spoločné podniky by pri zakladaní poradných orgánov mali zabezpečiť vyvážené zastúpenie odborníkov v rozsahu činností spoločného podniku, a to aj so zreteľom na rodovú rovnováhu. Poradenstvo poskytované týmito orgánmi by sa malo zameriavať na vedecké hľadiská aj na perspektívy vnútroštátnych a regionálnych orgánov a ďalších zainteresovaných strán v rámci spoločného podniku.

(26)Spoločné podniky by mali byť schopné zakladať poradné orgány s vedeckou poradnou funkciou. Také orgány alebo ich členovia by mali byť schopné poskytovať nezávislé vedecké poradenstvo a podporu príslušnému spoločnému podniku. Vedecké poradenstvo by sa malo týkať najmä ročných pracovných plánov, dodatočných činností, a prípadne aj akéhokoľvek ďalšieho aspektu úloh spoločných podnikov.

(27)Spoločné podniky by mali zabezpečiť dostatočnú informovanosť členských štátov o činnostiach spoločných podnikov, ako aj to, aby členské štáty mohli poskytnúť včasné informácie týkajúce sa činností vykonávaných na svojom území, a aby mali príležitosť prispievať k prípravným a rozhodovacím procesom. Taký dialóg s členskými štátmi je mimoriadne dôležitý v súvislosti so synergiami a potrebou zabezpečiť zosúladenie úsilia a činností na vnútroštátnej, regionálnej, európskej úrovni, ako aj na úrovni Únie. Spoločné podniky bez priamej alebo nepriamej účasti členských štátov ako partnerov by mali vytvoriť skupinu zástupcov štátu s cieľom zosúlaďovať činnosti spoločných podnikov s politikami a opatreniami prijímanými na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

(28)S cieľom zabezpečiť informovanosť o stanoviskách a názoroch zainteresovaných strán z celého hodnotového reťazca svojich príslušných oblastí by mali spoločné podniky byť schopné vytvárať poradné skupiny zainteresovaných strán, s ktorými budú podľa potreby každého spoločného podniku vykonávať konzultácie o horizontálnych alebo konkrétnych otázkach. Tieto skupiny by mali byť otvorené všetkým zainteresovaným stranám z verejného i súkromného sektora, organizovaným záujmovým a medzinárodným záujmovým skupinám z členských štátov, pridružených krajín, ako aj z iných krajín, ktoré sú aktívne v oblasti činností spoločného podniku.

(29)Spoločné podniky by mali fungovať otvoreným a transparentným spôsobom, mali by svojim príslušným orgánom včas poskytovať všetky náležité informácie a mali by propagovať svoje činnosti, okrem iného prostredníctvom informačných aktivít a prostredníctvom šírenia informácií v radoch širokej verejnosti.

(30)Spoločné podniky ba sa mali vykonávať s použitím štruktúry a pravidiel, ktoré zvyšujú účinnosť a zabezpečujú zjednodušenie. Na tento účel by sa v rámci spoločných podnikov mali prijať rozpočtové pravidlá zodpovedajúce ich špecifickým potrebám, a to v súlade s článkom 71 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 2018/1046 12 .

(31)Vykonávanie spoločných podnikov by sa malo zakladať na kritériách stanovených pre inštitucionalizované partnerstvá v nariadení o programe Horizont Európa. Podporené by malo byť prostredníctvom elektronických prostriedkov spravovaných Komisiou. Informácie súvisiace s nepriamymi akciami financovanými spoločnými podnikmi vrátane ich výsledkov sú kľúčové na účely rozvoja, vykonávania, monitorovania a hodnotenia politík a programov Únie. Spoločné podniky by preto mali zabezpečiť prístup inštitúcií Únie a orgánov, úradov a agentúr Únie ku všetkým informáciám v súvislosti s nepriamymi akciami, ktoré financujú, vrátane výsledkov prijímateľov s účasťou na nepriamych akciách. Tieto prístupové práva by mali byť obmedzené na nekomerčné a nekonkurenčné využívanie a mali by byť v súlade s platnými pravidlami dôvernosti. Zamestnancom inštitúcií a orgánov, úradov alebo agentúr Únie by mal byť umožnený prístup k týmto informáciám, na ktoré sa vzťahujú primerané normy IT bezpečnosti a normy informačnej bezpečnosti, a to v súlade so zásadami nevyhnutnosti a proporcionality.

(32)Účasť na nepriamych akciách financovaných spoločnými podnikmi v rámci programu Horizont Európa by mala byť v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení o programe Horizont Európa. Spoločné podniky by mali zabezpečiť jednotné uplatňovanie týchto pravidiel na základe príslušných opatrení prijatých Komisiou. Spoločné podniky by mali využívať podnikový vzor dohody o grante, ktorý vypracovala Komisia. V súvislosti s obdobím na vyjadrenie námietok proti prevodom vlastníctva výsledkov, ako sa uvádza v [článku 36 ods. 4] nariadenia o programe Horizont Európa, by sa malo zohľadniť trvanie inovačných cyklov v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú príslušné spoločné podniky.

(33)Jedným z hlavných účelov spoločných podnikov je posilňovať hospodárske kapacity Únie a predovšetkým jej vedeckú a technologickú suverenitu. V súvislosti s obnovou po pandémii sa navyše zdôraznila potreba investícií do kľúčových technológií, ako sú siete 5G, umelá inteligencia, cloudové technológie, kybernetická bezpečnosť a zelené technológie, ako aj potreba zhodnocovania týchto technológií v Únii. Výsledky vytvárané všetkými účastníkmi budú v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu, pričom všetci účastníci budú využívať výhody financovania z prostriedkov Únie prostredníctvom výsledkov vytváraných v projekte a prístupu k nim, a to aj účastníci, ktorým neboli poskytnuté finančné prostriedky Únie. S cieľom chrániť záujmy Únie by sa právo spoločných podnikov namietať proti prevodom vlastníctva výsledkov alebo proti udeľovaniu výlučnej licencie týkajúcej sa výsledkov malo uplatňovať aj na účastníkov, ktorým neboli poskytnuté finančné prostriedky Únie. Pri uplatňovaní tohto práva namietať by spoločný podnik mal dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi záujmami Únie a ochranou základných práv týkajúcich sa výsledkov účastníkov, ktorým nebolo poskytnuté financovanie, a to v súlade so zásadou proporcionality so zreteľom na to, že títo účastníci nezískali financovanie z Únie na akciu, ktorá priniesla výsledky.

(34)Finančný príspevok Únie by sa mal spravovať v súlade so zásadou správneho finančného riadenia a s pravidlami nepriameho riadenia stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 2018/1046.

(35)Na účely zjednodušenia by sa pre všetky zúčastnené strany malo znížiť administratívne zaťaženie. Nemalo by dochádzať k zdvojeným auditom, neprimerane rozsiahlej dokumentácii a neprimerane rozsiahlemu podávaniu správ. Audity prijímateľov finančných prostriedkov Únie podľa tohto nariadenia by sa mali uskutočňovať v súlade s nariadením o programe Horizont Európa a ďalšími relevantnými programami financovania z prostriedkov Únie.

(36)Finančné záujmy Únie a ostatných členov spoločných podnikov by mali byť chránené prostredníctvom primeraných opatrení v celom cykle výdavkov vrátane prevencie, odhaľovania a vyšetrovania nezrovnalostí, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a podľa potreby správnymi a finančnými pokutami v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 2018/1046. Vzhľadom na osobitnú povahu akcií vykonávaných niektorými zo spoločných podnikov, vyžadujúcich si postupné ukončenie počas niekoľkých rokov, by malo byť možné rozdeliť viacročné rozpočtové záväzky Komisie a príslušného spoločného podniku na ročné splátky. V tejto súvislosti môžu byť rozpočtové záväzky spoločných podnikov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b), d) a h) rozdelené na ročné splátky. Do 31. decembra 2024 súhrnná hodnota týchto rozpočtových záväzkov nesmie presiahnuť 50 percent maximálneho príspevku Únie, ktorý je stanovený v článku 10 a článku 145. Od 1. januára 2025 aspoň 20 percent súhrnného rozpočtu na ostávajúce roky nesmie byť krytých ročnými splátkami.

(37)Vzhľadom na osobitnú povahu a súčasné postavenie by sa spoločným podnikom malo naďalej udeľovať samostatné absolutórium. Audit účtov a zákonnosti a správnosti príslušných transakcií by mal vykonávať Dvor audítorov.

(38)V súlade s [článkom 8 ods. 2 písm. c)] nariadenia o programe Horizont Európa by mali spoločné podniky uplatňovať jasný prístup založený na životnom cykle. S cieľom primerane chrániť finančné záujmy Únie by sa mali spoločné podniky zakladať na obdobie do 31. decembra 2031, čím sa umožní výkon ich zodpovedností v súvislosti s realizáciou grantov dovtedy, kým nebudú dokončené posledné začaté nepriame akcie.

(39)V súvislosti s prioritou Európskej komisie v oblasti „Európskej zelenej dohody“ 13 , ktorú podporuje revidovaná stratégia pre biohospodárstvo Únie 14 , stratégia EÚ v oblasti biodiverzity 15 , oznámenie s názvom „Čistá planéta pre všetkých“ 16 , akčný plán pre obehové hospodárstvo 17 a nové oznámenie o stratégii „Z farmy na stôl“ 18 , by sa európske odvetvia využívajúce biologické materiály vrátane MSP, regiónov a primárnych výrobcov mali stať klimaticky neutrálne, udržateľnejšie a viac zamerané na obehové hospodárstvo pri zachovaní konkurencieschopnosti v celosvetovom rozsahu. Silný, konkurencieschopný inovačný ekosystém efektívne využívajúci zdroje a založený na využívaní biologických materiálov môže znížiť závislosť od neobnoviteľných fosílnych a nerastných surovín, ako aj urýchliť ich náhradu. Prostredníctvom udržateľnosti a inovácie zameranej na obehovosť môže tento ekosystém vyvíjať obnoviteľné výrobky z biologických materiálov, materiály, procesy a živiny z biomasy a odpadu. Tento ekosystém môže zároveň vytvárať hodnotu z miestnych surovín – vrátane z odpadových, zvyškových a vedľajších tokov – s cieľom vytvárať pracovné miesta, ekonomický rast a rozvoj v celej Únii, nielen v mestských, ale aj vo vidieckych a pobrežných oblastiach, v ktorých sa biomasa vyrába a ktoré sú často okrajovými regiónmi len zriedka využívajúcimi výhody priemyselného rozvoja.

(40)Spoločný podnik pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály založený v rámci iniciatívy Horizont 2020 sa zameriava na udržateľné využívanie zdrojov, najmä v sektoroch s intenzívnym využívaním zdrojov a s veľkým dosahom, ako je poľnohospodárstvo, výroba textílií a stavebníctvo, a takisto najmä na miestnych prevádzkovateľov, výrobcov, závody a továrne. V jeho priebežnom hodnotení zverejnenom v októbri 2017 bol zahrnutý silný súbor 34 odporúčaní, ktoré sa zohľadnili pri návrhu spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály stanovenom v tomto nariadení. Spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály nie je priamym pokračovaním spoločného podniku pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály, skôr ide o program, ktorý stavia na dosiahnutých výsledkoch predchodcov a rieši ich nedostatky. V súlade s odporúčaniami by mal spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály zapájať širšiu škálu zainteresovaných strán vrátane primárnych odvetví (poľnohospodárstvo, akvakultúra, rybárstvo a lesné hospodárstvo), ako aj poskytovateľov odpadových, zvyškových a vedľajších tokov, regionálnych orgánov a investorov s cieľom predchádzať zlyhaniam trhu a neudržateľným postupom využívajúcim biologické materiály. S cieľom dosiahnuť svoje ciele by mal financovať len projekty, ktoré dodržiavajú zásady obehovosti, udržateľnosti a planetárnych medzí.

(41)Spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály by mal vytvoriť skupiny na zavádzanie, ktoré by mali slúžiť ako poradné orgány a aktívne sa zúčastňovať na strategických rokovaniach, na ktorých sa stanovujú programy partnerstva. Je kľúčové zapájať tieto poradné orgány do štruktúr riadenia s cieľom zabezpečiť širšiu účasť a vyššiu mieru súkromných investícií do odvetvia obehového hospodárstva využívajúceho biologické materiály. Skupiny na zavádzanie by mali poskytovať najmä podporu v rámci strategických zasadnutí správnej rady, na ktorých spoločne zasadajú poprední predstavitelia priemyslu, zástupcovia zainteresovaných strán a zástupcovia Komisie na vysokej úrovni so stálou správnou radou, aby rokovali a stanovovali strategické smerovanie partnerstva.

(42)Hlavným cieľom spoločného podniku pre čisté letectvo by malo byť prispievanie k zníženiu ekologickej stopy letectva, a to urýchlením vývoja klimaticky neutrálnych leteckých technológií, aby sa dali čo najskôr zaviesť, čo významne prispeje k ambicióznym cieľom Európskej zelenej dohody v oblasti zmierňovania vplyvu na životné prostredie, a teda k zníženiu emisií o 55 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 a ku klimatickej neutralite do roku 2050. Tento cieľ možno dosiahnuť len prostredníctvom urýchlenia a optimalizácie postupov v oblasti výskumu a inovácií v aeronautike, ako aj zvyšovaním svetovej konkurencieschopnosti leteckého odvetvia Únie. Spoločný podnik pre čisté letectvo by mal zároveň zabezpečiť, že ekologickejšie letectvo ostane bezpečným, spoľahlivým a účinným spôsobom leteckej prepravy cestujúcich a tovaru.

(43)Spoločný podnik pre čisté letectvo stavia na skúsenostiach získaných zo spoločných podnikov Čisté nebo Čisté nebo 2. Nové partnerstvo by malo byť ambicióznejšie so zameraním na rozvoj prelomových demonštračných projektov. V súlade so závermi priebežného hodnotenia spoločného podniku Čisté nebo 2 by nová iniciatíva mala zaručiť, aby každý demonštračný projekt vychádzal zo „zdôvodnenia projektu“, aby vyvíjané technológie skutočne slúžili na dosiahnutie kľúčovej priority, ktorou je „čo najskoršie zavedenie“. Nová iniciatíva by sa teda mala zamerať na zviditeľňovanie svojich jednotlivých cieľov, ako aj posilňovanie kapacít spoločného podniku na monitorovanie, riadenie a podávanie správ s cieľom odrážať komplexnosť úsilia v oblasti výskumu a inovácií nevyhnutného na dosiahnutie cieľov partnerstva.

(44)Spoločný podnik pre čisté letectvo by mal stavať na rozmanitej členskej základni a spájať široké spektrum zainteresovaných strán a nápadov. S cieľom určiť najsľubnejšie prístupy a subjekty schopné ich plnenia spustila Komisia výzvu na predkladanie nápadov a možných členov 19 . Správna rada by mala mať možnosť vybrať pridružených členov na základe výsledkov tejto výzvy s cieľom zabezpečiť rýchle rozšírenie členskej základne.

(45)S cieľom urýchliť a maximalizovať vplyv výskumných a inovačných činností vykonávaných spoločnými podnikmi pre čisté letectvo a pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 v oblasti účinného znižovania emisií a digitalizácie odvetvia letectva, by sa mali spoločné podniky v rámci činností partnerstva usilovať o úzku spoluprácu s Agentúrou Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA), čím sa zabezpečí včasná výmena poznatkov o nových vyvíjaných technológiách. To bude kľúčové v rámci urýchlenia zavádzania výsledných výrobkov a služieb na trh prostredníctvom uľahčenia postupu certifikácie, ako sa to vyžaduje v nariadení (EÚ) 2018/1189 20 .

(46)S cieľom maximalizovať synergie medzi programami na úrovni Únie a na regionálnej a vnútroštátnej úrovni, by mali členovia skupiny zástupcov štátov spoločného podniku pre čisté letectvo preskúmať možnosti poskytovania finančnej podpory excelentným návrhom na vnútroštátnej úrovni, ktoré neboli vybrané na financovanie v rámci spoločného podniku pre čisté letectvo v dôsledku nadmerného počtu predložených návrhov.

(47)Európa čelí výzve, keďže musí zohrávať vedúcu úlohu pri internalizácii spoločenských nákladov emisií skleníkových plynov v rámci obchodného modelu leteckej dopravy, a zároveň naďalej zabezpečuje „rovnaké podmienky“ pre európske výrobky na svetovom trhu. Spoločný podnik pre čisté letectvo by preto mal podporovať európskych zástupcov v úsilí o medzinárodnú štandardizáciu a medzinárodné právo.

(48)Počas uplynulých piatich rokov sa dramaticky zvýšil záujem o vodík, pričom všetky členské štáty na konferencii zmluvných strán (COP21) prijali a ratifikovali Parížsku dohodu. Na konci roku 2019 Komisia predstavila Európsku zelenú dohodu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, v rámci ktorej budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule. Medzi prioritné oblasti patria čistý vodík, palivové články, iné alternatívne palivá a uskladňovanie energie. Vodík má popredné miesto v oznámení o vodíkovej stratégii pre klimaticky neutrálnu Európu a oznámení o stratégii integrácie energetického systému EÚ z júla 2020, ako aj v rámci spustenia Európskej aliancie pre čistý vodík, ktorá združuje všetky zainteresované strany s cieľom určiť technologické potreby, investičné príležitosti a regulačné prekážky v oblasti budovania ekosystému čistého vodíka v Únii.

(49)Špecializované činnosti v oblasti výskumu a inovácií týkajúce sa využitia vodíka, ktoré sa vzťahujú na všetky fázy/oblasti hodnotového reťazca pre vodík, sa podporujú od roku 2008, najmä prostredníctvom spoločných podnikov pre palivové články a vodík (spoločný podnik pre palivové články a vodík a spoločný podnik pre palivové články a vodík 2) v rámci RP7 a programu Horizont 2020, ako aj prostredníctvom tradičných projektov spolupráce. Spoločný podnik pre čistý vodík by mal posilniť a integrovať vedecké kapacity Únie s cieľom urýchliť vývoj a zlepšenie pokročilých aplikácií čistého vodíka pripravených na zavedenie na trh, s konečným použitím v oblasti energeticky, dopravy, stavebníctva a priemyslu. Možné to bude dosiahnuť len pri súbežnom posilňovaní konkurencieschopnosti hodnotového reťazca čistého vodíka Únie, a najmä MSP.

(50)S cieľom dosiahnuť vedecké ciele spoločného podniku pre čistý vodík by sa mala všetkým sektorom vodíkového hospodárstva poskytnúť príležitosť zapojiť sa do prípravy a vykonávania strategického výskumného a inovačného programu podniku. Zapojiť by sa mal aj verejný sektor, najmä regionálne orgány, ako aj vnútroštátne orgány, ktoré sú zodpovedné za nastavenie politík v oblasti klímy a opatrení súvisiacich s trhovými mechanizmami, a to s cieľom preklenúť medzery medzi vývojom technológií pripravených na zavedenie na trh a ich rozsiahlym využívaním.

(51)Keďže sa vodík môže využiť ako palivo, energetický nosič a na uskladnenie energie, je nevyhnutné, aby partnerstvo pre čistý vodík vytváralo štruktúrovanú spoluprácu s mnohými inými partnerstvami v rámci programu Horizont Európa, najmä v oblasti jeho konečného použitia. Partnerstvo pre čistý vodík by malo pôsobiť najmä v súčinnosti s týmito partnerstvami: nulové emisie cestnej a vodnej dopravy, európske železnice, čisté letectvo, postupy pre planétu a čistá oceľ Na tento účel by sa mala zriadiť štruktúra, ktorá podlieha správnej rade s cieľom zabezpečiť spoluprácu a synergie medzi uvedenými partnerstvami v oblasti vodíka. Iniciatíva pre čistý vodík by bola jediným partnerstvom zameraným na riešenie technológií výroby vodíka. Spolupráca s partnerstvami v oblasti konečného použitia by sa mala zamerať predovšetkým na demonštráciu technológií a spoločné vymedzovanie špecifikácií.

(52)Železnice prispievajú k jednotnému európskemu dopravnému priestoru (SETA) a predstavujú základný prvok politiky Únie v oblasti dlhodobej stratégie udržateľného rozvoja. Pokiaľ ide o ekonomickú veľkosť, priama hrubá pridaná hodnota odvetvia európskych železníc dosahuje hodnotu 69 miliárd EUR a nepriama hodnota 80 miliárd EUR. V odvetví železničnej dopravy bolo priamo zamestnaných 1,3 milióna ľudí a nepriamo viac ako milión osôb 21 .

(53)Cieľom Európskej zelenej dohody je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov. Medzi prioritné oblasti patrí urýchlenie prechodu na udržateľnú a inteligentnú mobilitu.

(54)V oznámení Komisie o novej priemyselnej stratégii pre Európu 22 (marec 2020) sa zdôrazňuje, že odvetvia udržateľnej a inteligentnej mobility, ako je železničná doprava, majú zodpovednosť a potenciál byť hnacím motorom digitálnej a ekologickej transformácie, podporovať konkurencieschopnosť priemyslu v Európe a zlepšovať prepojenosť. Cestná, železničná, letecká a vodná doprava by preto mali spoločne prispieť k zníženiu emisií dopravy o 90 % do roku 2050. Prioritou by mal byť presun podstatnej časti 75 % vnútrozemskej cestnej nákladnej dopravy na železničnú a vnútrozemskú vodnú dopravu.

(55)Spoločný podnik S2R bol zriadený v roku 2014 s cieľom riadiť činnosti výskumu, vývoja a validácie v rámci iniciatívy Shift2Rail spojením finančných prostriedkov verejného a súkromného sektora, ktoré poskytnú jeho členovia, a využívaním vnútorných a vonkajších technických zdrojov. V rámci spoločného podniku sa zriadili nové formy spolupráce, ktoré boli v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže, medzi zainteresovanými stranami z celého železničného hodnotového reťazca a aj z oblastí mimo tradičného odvetvia železničnej dopravy a získali skúsenosti a odborné znalosti Železničnej agentúry Európskej únie týkajúce sa otázok interoperability a bezpečnosti.

(56)Cieľom spoločného podniku pre európske železnice by malo byť zabezpečenie integrovanej európskej železničnej siete vysokej kapacity odstraňovaním prekážok interoperability a poskytovaním riešení pre plnú integráciu, ktoré sa budú vzťahovať na riadenie dopravy, vozidlá, infraštruktúru a služby. Týmto spôsobom by sa mal využiť obrovský potenciál na digitalizáciu a automatizáciu s cieľom znížiť železničné náklady, zvýšiť kapacity a posilniť flexibilitu a spoľahlivosť, pričom by sa mal zakladať na pevnej spoločnej referenčnej architektúre funkčného systému v tomto odvetví, a na spolupráci so Železničnou agentúrou Európskej únie.

(57)Spoločný podnik pre európske železnice by mal vo svojom hlavnom pláne vymedziť prioritné činnosti v oblasti výskumu a inovácií, ako aj celkovú architektúru systému a harmonizovaný prístup k prevádzke, vrátane rozsiahlych demonštračných činností potrebných na urýchlenie prenikania integrovaných, interoperabilných a štandardizovaných technologických inovácií potrebných na podporu jednotného európskeho železničného priestoru.

(58)Železnice predstavujú komplexný systém s veľmi úzkou súčinnosťou medzi manažérmi infraštruktúr, železničnými podnikmi (prevádzkovateľmi vlakových služieb) a ich príslušným vybavením (infraštruktúra a železničné koľajové vozidlá). Bez spoločných špecifikácií a stratégie v rámci celého železničného systému inovácie nie je možné zabezpečiť. V rámci systémového piliera spoločného podniku pre európske železnice by sa preto malo odvetviu umožniť dospieť k jednotnej koncepcii prevádzky a architektúre systému vrátane vymedzenia služieb, funkčných blokov a rozhraní, ktoré tvoria základ prevádzok železničného systému. Poskytovať by mal celkový rámec s cieľom zabezpečiť, aby sa výskum zameriaval na požiadavky zákazníkov a spoločne dohodnuté prevádzkové potreby, ako aj na zdieľané požiadavky zákazníkov a prevádzkové potreby. Model riadenia a rozhodovací proces spoločného podniku Európske železnice by mal odrážať vedúce postavenie Komisie pri zjednocovaní a integrácii európskeho železničného systému, predovšetkým v oblasti rýchleho a účinného dosiahnutia jednotnej prevádzkovej koncepcie a architektúry systému, a to pri zapojení súkromných partnerov do poradných a technicko-podporných úloh.

(59)S cieľom zabezpečiť účinné využívanie výsledkov výskumu na nízkej úrovni technologickej pripravenosti (TLR) v rámci vyšších úrovní TLR, a predovšetkým v rámci spoločného podniku Európske železnice, by mala programová kancelária spoločného podniku Európske železnice vykonávať tieto činnosti.

(60)S cieľom zabezpečiť rýchly prechod a rozšírenie členstva by mala mať správna rada spoločného podniku pre európske železnice možnosť vybrať pridružených členov na základe výsledkov výzvy na vyjadrenie záujmu vyhlásenej Komisiou.

(61)V súvislosti s prioritami Komisie v rámci cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, konkrétne SDG 3, ako aj s oznámením Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku 23 , sa Únia zaviazala prispieť k zdraviu a k podpore blahobytu pre všetkých, budovať silnejšie partnerstvo medzi našimi dvoma kontinentmi a podporovať rozvoj výskumných a inovačných kapacít v Afrike. Spoločný podnik Globálne partnerstvo v oblasti zdravia pre program EDCTP3 (Globálne zdravie EDCTP3) by mal popri iných takzvaných zdravotníckych technológiách riešiť nedostatok primeranej diagnostiky, liečby a vakcín s cieľom bojovať proti infekčným ochoreniam, ako sú HIV, malária a tuberkulóza, ale aj proti iným infekčným chorobám súvisiacim s chudobou a zanedbávaným infekčným ochoreniam, ktoré sú rozšírené v Afrike, a predovšetkým v subsaharskej Afrike. Pandémia COVID-19 poukázala na skutočnosť, že infekčné choroby sa môžu vďaka lepšiemu prepojeniu rôznych oblastí prostredníctvom obchodu a cestovného ruchu rýchlo rozšíriť po celom svete. Vývoj zdravotníckych technológií je preto kľúčovým faktorom pri obmedzovaní šírenia infekčných ochorení, ako aj v rámci boja proti nim, v prípade, že sa rozšíria, a takisto pri ochrane zdravia občanov v dotknutých krajinách aj občanov Únie. S cieľom dosiahnuť silnejšie vedúce postavenie v oblasti zdravia v porovnaní so súčasnou iniciatívou EDCTP2 by sa mal rozsah pôsobnosti partnerstva rozšíriť tak, aby sa vzťahoval na reakcie na nové ohrozenia súvisiace s infekčnými chorobami, ako aj na narastajúce problémy v oblasti komorbidít v dôsledku antimikrobiálnej rezistencie a neprenosných ochorení.

(62)Boj proti infekčným ochoreniam postihujúcim subsaharskú Afriku prostredníctvom moderných technológií si vyžaduje zapojenie širokej škály subjektov a dlhodobé záväzky. Spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 by mal vytvárať produktívne a udržateľné siete a spoluprácu sever – juh a juh – juh, budujúc vzťahy s veľkým počtom organizácií z verejného a súkromného sektora s cieľom posilňovať projektovú a inštitucionálnu spoluprácu. Program by mal zároveň pomôcť vytvoriť novú spoluprácu sever – juh a juh – juh s cieľom vykonávať štúdie vo viacerých krajinách a lokalitách subsaharskej Afriky. Okrem toho by malo pravidelné medzinárodné fórum EDCTP poskytnúť platformu pre vedeckých pracovníkov a relevantné siete z Európy, Afriky a iných oblastí na zdieľanie zistení a nápadov, ako aj na podporu spolupráce.

(63)Spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 by mal stavať na skúsenostiach získaných počas programov EDCTP a EDCTP2, a dosahovať výsledky využívaním investícií Únie, členských štátov, pridružených štátov a krajín Afriky, ktoré by nebolo možné dosiahnuť samostatne v rámci jednotlivých krajín alebo rámcového programu Únie v oblasti výskumu. Združenie EDCTP, zastupujúce štáty zúčastnené na programe, by malo prispievať finančnými prostriedkami a dodatočnými činnosťami k programu EDCTP3 a jeho vykonávaniu. Poskytovať by malo zmysluplnú účasť a zapojenie subsaharských krajín do rozhodovacieho procesu, čo je nevyhnutné na boj proti záťaži ochorení v subsaharských krajinách. Iniciatíva by mala zahŕňať ďalších medzinárodných financovateľov výskumu, ako sú dobročinné nadácie, farmaceutický priemysel a ďalšie tretie krajiny, ktoré by mali ad hoc prispievať k partnerstvu v úlohe prispievajúcich partnerov. Okrem toho by spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 s cieľom zvýšiť vplyv programu mal mať možnosť v rámci špecifických výziev určovať právnické subjekty, ktoré sa môžu zúčastňovať na nepriamych akciách. V pracovnom programe by malo byť možné stanoviť, že takéto právnické subjekty nemajú nárok na financovanie zo spoločného podniku.

(64)Je nevyhnutné, aby výskumné činnosti financované v rámci spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3, alebo na ktoré sa inak vzťahuje jeho pracovný program, boli v úplnom súlade s Chartou základných práv Európskej únie, s Európskym dohovorom o ľudských právach a jeho dodatkovými protokolmi, etickými princípmi zahrnutými v Helsinskej deklarácii Svetovej asociácie lekárov z roku 2008, normami správnej klinickej praxe prijatými Medzinárodnou konferenciou o zosúladení technických požiadaviek na registráciu farmaceutík na humánne použitie, príslušnými právnymi predpismi Únie a miestnymi etickými požiadavkami krajín, v ktorých sa majú vykonávať výskumné činnosti. Okrem toho by mal spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 vyžadovať, aby boli inovácie a intervencie vyvíjané na základe výsledkov nepriamych akcií podporených programom cenovo dostupné a prístupné pre zraniteľné skupiny.

(65)Aby mohol spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 uspieť a stimulovať účasť na partnerstve, financovanie v rámci spoločného podniku by sa malo obmedziť na právnické subjekty oprávnené čerpať financie v rámci programu Horizont Európa, ktoré sú usadené v zakladajúcich štátoch združenia v rámci partnerstva európskych a rozvojových krajín v oblasti klinického skúšania (EDCTP). Subjekty usadené v iných členských štátoch Únie, pridružených krajinách a krajinách subsaharskej Afriky by mali mať naďalej možnosť zúčastňovať na výzvach bez toho, aby im bolo poskytnuté financovanie. Okrem toho by subjekty zriadené v iných krajinách ako členovia združenia EDCTP3 mali mať nárok na financovanie v rámci špecifických tém výziev alebo v prípade výziev, ktorými sa riešia núdzové situácie v oblasti verejného zdravia, ak sa tak stanovuje v pracovnom programe. Spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 by mal prijať všetky primerané opatrenia, vrátane zmluvných, s cieľom chrániť finančné záujmy Únie. Malo by sa usilovať o uzatváranie dohôd s tretími krajinami v oblasti vedy a technológií. V prípade, že pred ich uzavretím sa subjekty usadené v tretej krajine finančne zúčastňujú nepriamych opatrení bez takejto dohody spoločný podnik EDCTP3 by mal uplatniť alternatívne opatrenia na ochranu záujmov Únie: stanoviť by sa mal finančný koordinátor akcie v členskom štáte alebo pridruženej krajine a suma predbežného financovania, ako aj ustanovenia o zodpovednosti dohody o grante by sa mali prijať s cieľom primerane zohľadniť finančné riziká.

(66)V súvislosti s prioritami Európskej komisie s názvom „Hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí“ a „Európa pripravená na digitálny vek“, by sa európsky priemysel vrátane MSP mal stať ekologickejším, obehovejším a digitalizovanejším pri zachovaní konkurencieschopnosti v celosvetovom rozsahu. Komisia zdôraznila úlohu zdravotníckych pomôcok a digitálnych technológií pri riešení nových výziev a využitia elektronických zdravotných služieb s cieľom poskytovať vysokokvalitnú zdravotnú starostlivosť a zároveň vyzvala na zabezpečenie zásob cenovo dostupných liekov na uspokojenie potrieb Únie, a to za podpory inovatívneho a európskeho farmaceutického priemyslu svetovej úrovne. Cieľom spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo je prispievať k posilňovaniu konkurencieschopnosti zdravotníckeho priemyslu Únie, základného kameňa vedomostnej ekonomiky Únie, k zvyšovaniu hospodárskej činnosti v oblasti vývoja zdravotníckych technológií, najmä integrovaných riešení v oblasti zdravotníctva, a tým slúžiť ako nástroj na zvyšovanie technologickej suverenity a podporu digitálnej transformácie našej spoločnosti. Tieto politické priority možno dosiahnuť zoskupením kľúčových aktérov: akademickej obce, podnikov rôznych veľkostí a koncových používateľov inovácií v oblasti zdravia pod záštitou verejno-súkromného výskumného a inovačného partnerstva v oblasti zdravia. Spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo by mal pomôcť dosiahnuť ciele „Európskeho plánu na boj proti rakovine“ 24 a „Európskeho akčného plánu pre jedno zdravie proti antimikrobiálnej rezistencii“ 25 . Spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo by mal byť v súlade s novou priemyselnou stratégiou pre Európu 26 , farmaceutickou stratégiou pre Európu 27 a stratégiou pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu 28 .

(67)Spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo stavia na skúsenostiach získaných zo spoločného podniku pre iniciatívu pre inovačné lieky 2 (spoločný podnik IIL 2), ako aj z jej činností pri boji s pandémiou ochorenia COVID-19. V súlade s odporúčaniami priebežného hodnotenia spoločného podniku IIL 2 29 musí nastupujúca iniciatíva „umožniť aktívnu účasť ďalších sektorov priemyslu v rámci farmaceutického priemyslu s cieľom využiť ich odborné znalosti pri vývoji nových zdravotníckych zásahov.“ Priemyselné sektory preto musia pokrývať odvetvia biofarmaceutických, biologických a zdravotníckych technológií vrátane spoločností pôsobiacich v digitálnej oblasti. Rozsah pôsobnosti iniciatívy by sa mal vzťahovať na prevenciu, diagnostiku, liečbu a manažment chorôb a musí byť stanovený so zreteľom na vysokú záťaž pre pacientov a/alebo spoločnosť v dôsledku závažnosti ochorenia a/alebo počtu ľudí, ktorých ochorenie postihlo, ako aj na výrazný ekonomický vplyv ochorenia na pacientov a systémy zdravotnej starostlivosti. Financované opatrenia musia reagovať na potreby verejného zdravia Únie, pričom podporia rozvoj budúcich inovácií v oblasti zdravotníctva, ktoré sú bezpečné, zamerané na ľudí, účinné, nákladovo efektívne a cenovo dostupné pre pacientov a systémy zdravotnej starostlivosti.

(68)Aby sa zabezpečila čo najlepšia príležitosť vytvárať nové vedecké nápady a úspešné činnosti v oblasti výskumu a inovácií, kľúčovými aktérmi spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo by mali byť výskumní pracovníci z rôznych druhov verejných aj súkromných subjektov. Zároveň by koncoví používatelia, napríklad občania Únie, zdravotnícki pracovníci a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti mali poskytnúť vstupné informácie do strategického návrhu a činností iniciatívy, čím sa zabezpečí riešenie ich potrieb. Okrem toho by orgány v rámci Únie a národné regulačné orgány, orgány hodnotenia zdravotníckej technológie a platitelia zdravotnej starostlivosti mali takisto poskytnúť včasné vstupné informácie k činnostiam partnerstva, pričom sa má zabrániť akémukoľvek konfliktu záujmov, a to s cieľom zvýšiť pravdepodobnosť, že výsledky financovaných opatrení budú spĺňať potrebné požiadavky na zavedenie na trh a dosahovať tak očakávaný vplyv. Všetky tieto vstupné údaje by mali pomôcť lepšie zacieliť úsilie v oblasti výskumu smerom k oblastiam s nenaplnenými potrebami.

(69)Súčasné výzvy a ohrozenia v oblasti zdravia sú celosvetové. Iniciatíva by preto mala byť otvorená účasti medzinárodných akademických, priemyselných a regulačných aktérov s cieľom využívať výhody širšieho prístupu k údajom a odborným znalostiam, reagovať na vznikajúce ohrozenia zdravia a dosiahnuť potrebný spoločenský vplyv, menovite zlepšené výsledky v oblasti zdravia pre občanov Únie. Väčšina činností partnerstva by sa zároveň mala vykonávať v členských štátoch Únie a v pridružených krajinách k programu Horizont Európa.

(70)Ciele partnerstva by sa mali zameriavať na predkonkurenčnú oblasť, a vytvárať tak bezpečné prostredie na efektívnu spoluprácu medzi spoločnosťami činnými v rôznych oblastiach zdravotných technológií. Väčšina projektov financovaných z iniciatívy by mala byť medzisektorová s cieľom zohľadniť integračnú podstatu iniciatívy, pomáhať prekonávať uzavretosť jednotlivých priemyselných sektorov a posilňovať spoluprácu medzi priemyslom a akademickou obcou.

(71)Pojem kľúčové digitálne technológie označuje elektrické komponenty a systémy, ktoré sú základom všetkých veľkých hospodárskych odvetví. Komisia zdôraznila potrebu ovládnutia týchto technológií v Európe, najmä v kontexte dosahovania plnenia európskych politických priorít, ako je samostatnosť v oblasti digitálnej technológie 30 . Dôležitosť tejto oblasti a problémy, s ktorými sa stretávajú zainteresované strany v Únii, si vyžadujú naliehavú akciu, aby v inovačnom a hodnotovom reťazci Európy nezostalo žiadne slabé ohnivko. Mal by sa preto vytvoriť mechanizmus na úrovni Únie na spájanie a sústredenie poskytovania podpory členských štátov, Európskej únie a súkromného sektora na výskum a inovácie v oblasti elektronických komponentov a systémov.

(72)Spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie by sa mal zaoberať jasne vymedzenými témami, ktoré by umožnili európskemu priemyslu ako celku navrhovať, vyrábať a používať najinovačnejšie technológie v oblasti elektronických komponentov a systémov. Štruktúrovaná a koordinovaná finančná podpora na európskej úrovni je potrebná na podporu udržania výskumných skupín a európskych priemyselných odvetví na vrchole vo vysoko konkurenčnom medzinárodnom kontexte a na preklenutie medzier v oblastiach technológií kľúčových pre digitálnu transformáciu v Európe, ktorá odráža základné hodnoty Únie vrátane súkromia a dôvery, zabezpečenia a bezpečnosti. Spolupráca medzi zainteresovanými stranami ekosystému, v ktorom sú zastúpené všetky segmenty hodnotového reťazca, je nevyhnutná na vývoj nových technológií a rýchle prenikanie inovácií na trh. Otvorenosť a flexibilita na začleňovanie relevantných zainteresovaných strán, najmä vrátane MSP, do vznikajúcich alebo príbuzných technologických oblastí je rovnako kľúčová.

(73)Spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie by mal spájať finančné a technické prostriedky, ktoré sú zásadné na udržanie kroku so zrýchľujúcim sa tempom inovácie v tejto oblasti, na prinášanie účinkov presahovania dôležitých pre spoločnosť, ako aj spoločné znášanie rizík pri zlaďovaní stratégií a investícií v duchu spoločného európskeho záujmu. Členmi spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie by preto mali byť Únia, členské štáty a pridružené krajiny v rámci programu Horizont Európa na základe dobrovoľnosti a združenia ako súkromní členovia zastupujúci svoje jednotlivé podniky [a ďalšie právnické subjekty, ktoré pôsobia v oblasti elektronických komponentov a systémov v Európe]. Účasť členských štátov zároveň uľahčí súdržné zosúladenie s vnútroštátnymi programami a stratégiami, pričom sa zabráni prekrývaniu a trieštivosti úsilia pri zabezpečení synergií všetkých zainteresovaných strán a činností.

(74)V súlade s [článkom 8 ods. 1 písm. c)] nariadenia o programe Horizont Európa by účastnícke štáty mali poveriť spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie implementáciou ich príspevku ich vnútroštátnym účastníkom v nepriamych akciách. Prijímatelia by so spoločným podnikom mali uzavrieť jednotnú dohodu o grante na základe pravidiel programu Horizont Európa vrátane príslušného rámca pre práva duševného vlastníctva, a to v závislosti od programu Únie, ktorý podporuje príslušnú činnosť súvisiacu s poskytovaním grantu. Spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie by mal spracovávať žiadosti o preplatenie nákladov a vykonávať platby prijímateľom.

(75)Spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie by mal pri implementácii príspevkov účastníckych štátov ich vnútroštátnym účastníkom v nepriamych akciách zohľadniť skutočnosť, že sa účastnícke štáty musia riadiť prísnymi vnútroštátnymi rozpočtovými pravidlami. V tejto súvislosti by účastnícke štáty a spoločný podnik mali uzavrieť právne záväzné dohody, ktorými sa účastnícke štáty zaviažu k platbe príspevku na nepriame akcie v plnej výške počas celého životného cyklu iniciatívy. Tieto dohody by sa mali uzatvárať v rámci výročného rozpočtového postupu a programovania spoločného podniku. Správna rada by mala prijať ročný pracovný program s náležitým zohľadnením týchto dohôd. Len potom a v súlade s finančnými pravidlami spoločného podniku by mal povoľujúci úradník vykonať rozpočtové a právne záväzky na tieto nepriame akcie.

(76)Ako pokračovanie činnosti zavedenej v rámci spoločného podniku ECSEL je potrebná odchýlka od [článku 30] nariadenia o programe Horizont Európa s cieľom umožniť rôzne miery úhrady prostriedkov v závislosti od druhu účastníka, menovite MSP a neziskových právnických subjektov, ako aj od druhu akcie, ktoré sa majú uplatňovať na všetkých prijímateľov zo všetkých účastníckych štátov. Týmto spôsobom by sa mala zaručiť správna rovnováha účasti zainteresovaných strán na činnostiach financovaných spoločným podnikom pre kľúčové digitálne technológie, ako aj podporiť vyššia miera zapojenia MSP, podľa odporúčaní priebežného hodnotenia spoločného podniku ECSEL.

(77)Zámerom právneho rámca Únie v oblasti jednotného európskeho neba 31 je reformovať európsky systém manažmentu letovej prevádzky (ATM) prostredníctvom inštitucionálnych, operačných, technologických a regulačných akcií s cieľom zlepšiť výkonnosť v oblastiach kapacity, bezpečnosti, efektívnosti a environmentálneho vplyvu.

(78)Cieľom projektu Výskum a rozvoj manažmentu letovej prevádzky (ATM) jednotného európskeho neba (ďalej len „projekt SESAR“) 32 je modernizácia ATM a spájanie technologických a prevádzkových inovácií na podporu jednotného európskeho neba. Cieľom projektu je poskytnúť technologické riešenia pre vysokovýkonné systémy ATM do roku 2035, aby sa umožnila ešte bezpečnejšia prevádzka odvetvia leteckej dopravy bez preťažení, ktorá je šetrnejšia k životnému prostrediu. Projekt SESAR tvoria tri navzájom súvisiace, kontinuálne a vyvíjajúce sa procesy spolupráce, ktorými sa vymedzujú, vyvíjajú a zavádzajú inovatívne technologické systémy a operačné postupy, ktoré sú základom digitálneho európskeho neba, ako sa vymedzuje v európskom riadiacom pláne ATM 33 .

(79)„Európsky riadiaci plán ATM“ je plánovacím nástrojom na modernizáciu ATM v celej Európe, ktorý spája výskumné a inovačné činnosti v oblasti ATM so scenármi činností zavádzania s cieľom dosiahnuť ciele jednotného európskeho neba.

(80)Spoločný podnik SESAR bol prvýkrát zriadený v roku 2007 34 s cieľom riadiť fázy vymedzenia a zavádzania projektu SESAR, a to spájaním finančných prostriedkov poskytovaných jeho členmi z verejného a súkromného sektora, a využívaním vnútorných a vonkajších technických zdrojov, ako aj vykonávať a v prípade potreby aktualizovať európsky riadiaci plán ATM. Vytvorila sa ním nová a efektívna forma spolupráce medzi zainteresovanými stranami v odvetví, v ktorom je pokrok možné dosiahnuť len pri synchronizovanom zavádzaní nových riešení všetkými zainteresovanými stranami. Vzhľadom na úspešné ustanovenie značky SESAR by mal nový spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 pokračovať v jej využívaní.

(81)Spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 by mal stavať na skúsenostiach zo spoločného podniku SESAR a pokračovať v jeho koordinačnej úlohe v oblasti výskumu ATM v Únii. Hlavnými cieľmi spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 by mali byť posilňovanie a ďalšia integrácia kapacít v oblasti výskumu a inovácií v Európe, podpora urýchľovania digitalizácie v odvetví, ako aj posilňovanie odolnosti a rozšíriteľnosti odvetvia v súvislosti s výkyvmi v prevádzke. S cieľom podporovať hospodársku obnovu a rast by mal spoločný podnik prostredníctvom inovácií posilniť konkurencieschopnosť pilotnej a bezpilotnej leteckej dopravy a služieb ATM. S cieľom zaviesť jednotné európske nebo ako najúčinnejší a k životnému prostrediu najšetrnejší vzdušný priestor na svete by mal spoločný podnik rozvíjať a urýchľovať prienik inovatívnych riešení na trh.

(82)Nový spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 by mal byť schopný vypracovávať a validovať vstupné technické informácie, ktoré pomáhajú Komisii pri regulačných činnostiach v oblasti ATM, napr. pri príprave kompletnej technickej dokumentácie pre spoločné projekty zriadené v rámci nariadenia o jednotnom európskom nebi 35 , vykonávaní technických štúdií alebo podpore normalizačných činnosti. Zároveň by mal spoločný podnik zabezpečiť správu európskeho riadiaceho plánu ATM, ktorý je podporený rozhodnutím Rady 2009/320/ES, ako aj jeho monitorovanie, oznamovanie a aktualizáciu. Okrem toho by Komisia mala mať počet hlasov úmerný príspevku Únie k rozpočtu, a to minimálne 25 % počtu hlasov. Týmto usporiadaním sa zabezpečí, že si Komisia udrží silnú schopnosť z politického hľadiska riadiť prácu vykonávanú spoločným podnikom vo vzťahu k týmto úlohám, a to prostredníctvom posilnených mechanizmov dohľadu zavedených pre tieto orgány.

(83)Účasť v spoločnom podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 by mala byť otvorená čo najširšej škále a zastúpeniu zainteresovaných strán zo všetkých členských štátov a krajín pridružených k programu Horizont Európa vrátane MSP, a to prostredníctvom rôznych foriem účasti. Účasť by predovšetkým mala zabezpečiť riadnu rovnováhu medzi výrobcami vybavenia pre pilotné aj bezpilotné letectvo, užívateľmi vzdušného priestoru, poskytovateľmi leteckých navigačných služieb, letiskami, armádou a profesnými združeniami, ako aj ponúkať príležitosti pre MSP, akademickú obec a výskumné organizácie. S cieľom určiť najsľubnejšie prístupy a subjekty schopné ich plnenia spustila Komisia pre potenciálnych členov výzvu na vyjadrenie záujmu. Správna rada by mala mať možnosť vybrať pridružených členov na základe výsledkov tejto výzvy s cieľom zabezpečiť rýchle rozšírenie členskej základne.

(84)Traťové poplatky v plnom rozsahu hradia užívatelia vzdušného priestoru, ktorí sa nepriamo podieľajú na úsilí v oblasti výskumu a vývoja financovanom významnými zainteresovanými stranami v oblasti ATM, ako sú poskytovatelia leteckých navigačných služieb alebo spracovateľský priemysel, ktorý vyrába a vybavuje lietadlá používané užívateľmi vzdušného priestoru. Používateľom vzdušného priestoru by sa preto malo poskytnúť primerané zastúpenie v správnej rade spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3.

(85)S cieľom zabezpečiť účinné využívanie výsledkov bádateľského výskumu ATM (nízke úrovne technologickej pripravenosti) v rámci vyšších úrovní technologickej pripravenosti, a predovšetkým v rámci spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3, by mala programová kancelária spoločného podniku také činnosti riadiť.

(86)Agentúra EUROCONTROL disponuje primeranou infraštruktúrou a potrebnými administratívnymi, IT, komunikačnými a logistickými podpornými službami. Spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 by mal využívať výhody takej infraštruktúry a služby agentúry Eurocontrol. V tejto súvislosti existuje málo potenciálnych synergií, ktoré by sa mohli získať združovaním administratívnych zdrojov s inými spoločnými podnikmi prostredníctvom spoločného administratívneho oddelenia. Spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 by sa preto nemal zúčastňovať na funkciách spoločného administratívneho oddelenia stanoveného v tomto nariadení.

(87)Združenie pre infraštruktúru 5G 36 , ktoré stavia na predchádzajúcom združení pre infraštruktúru 5G, bolo zriadené na účely vytvorenia širokej základne zainteresovaných strán s cieľom zabezpečiť dosahovanie cieľov partnerstva pre inteligentné siete a služby. Hoci sa v prvých rokoch po zriadení novej priemyselnej asociácie očakáva len obmedzený počet jej konštituentov a prepojených subjektov, cieľom je prijímať nových členov spomedzi zakladajúcich subjektov zainteresovaných strán činných v hodnotovom reťazci inteligentných sietí a služieb. Vzhľadom na predpokladanú skromnú veľkosť a vplyv združenia na svojich konštituentov spomedzi malých a stredných podnikov nie je udržateľné, aby združenie prispievalo na 50 % administratívnych nákladov spoločného podniku pre inteligentné siete a služby počas celého životného cyklu, najmä v prvých rokoch od jeho založenia. Okrem toho kríza spôsobená pandémiou COVID-19 a jej vplyv na hospodárstvo znamenajú výzvy pre európske hospodárske subjekty vrátane v oblasti IKT. Malo by sa preto zabezpečiť, aby súkromní partneri spoločného podniku boli schopní plniť svoje záväzky, pričom by sa mali zachovať príťažlivé podmienky a stimulovať prílev nových partnerov do združenia. Minimálna percentuálna výška ročného finančného príspevku na administratívne náklady členov iných ako Únia by mala preto predstavovať 20 % celkových administratívnych nákladov. Predovšetkým by malo byť možné, aby konštituenti malých a stredných podnikov prispievali sumou nižšou v porovnaní s väčšími podnikmi. Členovia spoločného podniku iní ako Únia by sa počas celého životného cyklu mali usilovať o zvýšenie počtu konštituentov alebo prepojených subjektov s cieľom maximalizovať ich príspevok vo výške 50 % na administratívne náklady.

(88)V súvislosti s prioritami Európskej komisie na obdobie 2019 – 2024 pod názvom „Európa pripravená na digitálny vek,“ „Hospodárstvo, ktoré pracuje pre ľudí“ a politickými cieľmi stanovenými v kontexte oznámenia o „Formovaní digitálnej budúcnosti Európy“, musí Európa rozvíjať kritické digitálne infraštruktúry založené na sieťach 5G a budovať svoje technologické kapacity pre siete 6G v časovom horizonte do roku 2030. Komisia v tejto súvislosti zdôraznila strategický význam európskeho partnerstva pre inteligentné siete a služby s cieľom poskytovať zákazníkom a podnikom zabezpečené služby založené na pripojiteľnosti. Uvedené priority možno dosiahnuť zoskupením kľúčových aktérov, konkrétne priemyslu, akademickej obce a verejných orgánov, pod záštitou európskeho partnerstva vychádzajúceho z výsledkov dosiahnutých v rámci iniciatívy verejno-súkromného partnerstva v oblasti 5G, v rámci ktorej sa úspešne vyvinuli technológie a normy sietí 5G.

(89)Spoločný podnik pre inteligentné siete a služby je navrhnutý s cieľom riešiť politické otázky v oblasti digitálnej infraštruktúry a rozširovať technologický rozsah výskumu a inovácií v oblasti sietí 6G. Pri úzkom zapojení členských štátov by mal spoločný podnik posilňovať reakciu na politické a spoločenské potreby Únie v oblasti sietí, energetickej účinnosti, kybernetickej bezpečnosti, technologickej suverenity, súkromia a etiky, a rozšíri rozsah výskumu a inovácií zo sietí o poskytovanie služieb založených na cloude, ako aj podporných služieb týkajúcich sa komponentov a zariadení pre občanov, a o širokú škálu hospodárskych odvetví, ako sú zdravotná starostlivosť, doprava, výroba a médiá.

(90)Ciele verejnej politiky týkajúce sa inteligentných sietí a služieb nemôžu dosiahnuť výlučne priemysel a Komisia. Ich riešenie z celostného a koordinovaného hľadiska si vyžaduje predovšetkým strategické zapojenie členských štátov do štruktúry riadenia. Správna rada by preto mala riadne zohľadniť názory skupiny zástupcov štátov, najmä v súvislosti so strategickým usmerňovaním v oblasti pracovných programov a finančných rozhodnutí.

(91)Pokročilá infraštruktúra sietí 5G bude základom pre rozvoj ekosystémov pre digitálnu a ekologickú transformáciu a následne pre schopnosť Európy zavádzať technológie sietí 6G. Program v rámci Nástroja na prepájanie Európy – Digitalizácia, ako aj program Digitálna Európa a Program InvestEU poskytujú príležitosti na rozvoj digitálnych ekosystémov založených na sieťach 5G a následne sieťach 6G. So zreteľom na široký súbor zainteresovaných strán z verejného i súkromného sektora v týchto projektoch zavádzania je kľúčové koordinovať prijímanie strategického programu, príspevky na programovanie, ako aj informácie a účasť zainteresovaných strán v súvislosti s týmito programami. Spoločný podnik pre inteligentné siete a služby by mal ako strategickú základňu pre tieto ciele zvoliť koordináciu vypracúvania programov strategického zavádzania pre príslušné oblasti zavádzania, ako sú systémy sietí 5G pozdĺž ciest a železníc. V týchto programoch by sa okrem iného mali stanoviť plány zavádzania, hlavné možnosti pre modely spolupráce a ďalšie strategické otázky.

(92)V [článku 16 ods. 3] nariadenia o programe Horizont Európa sa stanovuje, že tam, kde je to vhodné, musí Komisia alebo orgán financovania vykonať kontrolu bezpečnosti návrhov, ktoré sú problematické z hľadiska bezpečnosti.

(93)Na základe záverov Rady z 3. decembra 2019 a odporúčania na koordinované opatrenia na úrovni Únie z 26. marca 2019 o kybernetickej bezpečnosti sietí 5G zverejnila v januári 2020 skupina pre spoluprácu členských štátov v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti súbor nástrojov EÚ opatrení na zmierňovanie rizík týkajúcich sa kybernetickej bezpečnosti sietí 5G (ďalej len „súbor nástrojov“). Súbor nástrojov obsahuje súbor strategických a technických opatrení, ako aj podporné opatrenia, s cieľom zmierniť hlavné riziká v oblasti kybernetickej bezpečnosti sietí 5G, ako boli uvedené v správe o koordinovanom posúdení rizík na úrovni Únie, a poskytovať usmernenia pre výber opatrení, ktoré by sa mali uprednostniť v plánoch na zmiernenie rizík na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie. V oznámení Komisie z 29. januára 2020 o vykonávaní súboru nástrojov EÚ 37 sa podporujú všetky opatrenia a usmernenia stanovené v súbore nástrojov a zdôrazňuje sa potreba obmedzení, a to vrátane potrebných vylúčení, týkajúcich sa dodávateľov, ktorí sa na základe faktorov určených v koordinovanom posúdení rizika EÚ považujú za vysokorizikových, ako aj opatrení na zabránenie závislosti od týchto dodávateľov. Zároveň sa v ňom stanovujú konkrétne opatrenia pre Komisiu, najmä s cieľom zabezpečiť, aby účasť na programoch financovania EÚ bola v príslušných technologických oblastiach podmienená splnením bezpečnostných požiadaviek, a to plným využívaním a ďalším vykonávaním bezpečnostných podmienok. Vykonávaním tohto nariadenia by sa preto mali zaviesť primerané ustanovenia s cieľom zohľadňovať bezpečnostné opatrenia prostredníctvom akcií financovaných spoločným podnikom pre inteligentné siete a služby, a na základe jeho odporúčaní, aj ďalších orgánov financovania, ktoré vykonávajú ďalšie programy Únie v oblasti inteligentných sietí a služieb.

(94)Spoločné podniky v rámci programu Horizont 2020 boli zriadené na obdobie do 31. decembra 2024. Spoločné podniky by mali poskytovať sústavnú podporu príslušným výskumným programom vykonávaním zostávajúcich spustených alebo pokračujúcich akcií na základe nariadení (EÚ) č. 560/2014, (EÚ) č. 558/2014, (EÚ) č. 559/2014, (EÚ) č. 557/2014, (EÚ) č. 561/2014, (EÚ) č. 642/2014 a nariadenia (ES) č. 219/2007 a v súlade s týmito nariadeniami až do ich likvidácie. V záujme právnej istoty a zrozumiteľnosti by sa preto tieto nariadenia mali zrušiť.

(95)Únia by mala konať, len ak je preukázateľná výhoda, že opatrenia na úrovni Únie sú efektívnejšie ako opatrenia prijímané na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Iniciatívy sa zameriavajú na oblasti, v ktorých je preukázateľná pridaná hodnota v činnostiach na úrovni Únie z dôvodu rozsahu, rýchlosti a miery úsilia potrebného na to, aby mohla Únia dosahovať dlhodobé ciele Zmluvy a zabezpečiť strategické politické priority a záväzky. Okrem toho by sa navrhované iniciatívy mali považovať za doplňujúce a mali by upevňovať vnútroštátne činnosti a činnosti na nižšej úrovni štátnej správy v rovnakej oblasti.

(96)Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu zamedzenia zbytočnej duplicite, zachovania kritického množstva a zabezpečenia optimálneho využitia verejných financií ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako je uvedené v článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

PRVÁ ČASŤ

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

HLAVA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet

Týmto nariadením sa zriaďuje deväť spoločných podnikov v zmysle článku 187 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na vykonávanie inštitucionalizovaných európskych partnerstiev vymedzených v [článku 2 ods. 3] a uvedených v [článku 8 ods. 1] písm. [c)]nariadenia o programe Horizont Európa. Stanovujú sa v ňom ich ciele a úlohy, členstvo, organizácia a ďalšie prevádzkové pravidlá.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„člen iný ako Únia“ je ktorýkoľvek účastnícky štát, súkromný člen alebo medzinárodná organizácia, ktorí sú členmi spoločného podniku;

2.„zakladajúci člen“ je akákoľvek právnická osoba so sídlom v členskom štáte, krajine pridruženej k programu Horizont Európa, alebo medzinárodná organizácia, ktorá je v tomto nariadení alebo v jednej z príloh k tomuto nariadeniu identifikovaná ako člen spoločného podniku;

3.„pridružený člen“ je akákoľvek právnická osoba so sídlom v členskom štáte, krajine pridruženej k programu Horizont Európa, alebo medzinárodná organizácia, ktorá pristúpila k spoločnému podniku podpísaním listu obsahujúceho záväzok v súlade s článkom 7 ods. 4 a podlieha schváleniu na základe tohto článku;

4.„účastnícky štát“ je ktorýkoľvek členský štát alebo krajina pridružená k programu Horizont Európa po tom, ako prostredníctvom listu obsahujúceho záväzok oznámi účasť na činnostiach spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie;

5.„súkromný člen“ je akýkoľvek člen spoločného podniku iný ako Únia, účastnícke štáty alebo medzinárodné organizácie;

6.„konštituenti“ sú subjekty, ktoré predstavujú súkromného člena spoločného podniku podľa stanov daného člena;

7.„prispievajúci partner“ je krajina, medzinárodná organizácia alebo právnická osoba iná ako člen, konštituent člena alebo ich prepojený subjekt, ktorá podporuje ciele spoločného podniku v konkrétnej oblasti jeho výskumu a ktorej žiadosť bola schválená v súlade s článkom 9 ods. 3;

8.„vecné príspevky na prevádzkové činnosti“ sú príspevky súkromných členov, ich konštituentov, alebo ich prepojených subjektov, medzinárodných organizácií a prispievajúcich partnerov, predstavujúce oprávnené náklady, ktoré vynaložili pri vykonávaní nepriamych akcií po odpočítaní príspevku daného spoločného podniku, účastníckych štátov daného spoločného podniku a každého iného príspevku Únie na tieto náklady;

9.„dodatočná činnosť“ je činnosť mimo hlavnej činnosti pracovného programu, ktorá nedostáva finančnú podporu od spoločného podniku, ale prispieva k dosahovaniu jeho cieľov a je priamo spojená s využívaním výsledkov z projektov daného spoločného podniku alebo jeho predchádzajúcich iniciatív, alebo má zásadnú pridanú hodnotu Únie;

10.„vecné príspevky na dodatočné činnosti“ sú príspevky súkromných členov, ich konštituentov, alebo ich prepojených subjektov, ktoré predstavujú náklady, ktoré vynaložili pri vykonávaní dodatočných činností po odpočítaní príspevku Únie a účastníckych štátov daného spoločného podniku na tieto náklady;

11.„predchádzajúca iniciatíva“ je akékoľvek partnerstvo v jednej z oblastí patriacej do pôsobnosti spoločného podniku, ktorému boli poskytnuté finančné prostriedky z jedného z predchádzajúcich rámcových programov pre výskum;

12.„Strategický výskumný a inovačný program“ je dokument, ktorý sa vzťahuje na trvanie programu Horizont Európa a v ktorom sa stanovujú kľúčové priority a základné technológie a inovácie nevyhnutné na dosiahnutie cieľov spoločného podniku;

13.„pracovný program“ je dokument uvedený v [bode 20)] [článku 2] nariadenia o programe Horizont Európa;

14.„konflikt záujmov“ je situácia, ktorá zahŕňa účastníka finančných operácií alebo iné osoby uvedené v článku 61 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046.

Článok 3

Zriadenie

1.Na obdobie do 31. decembra 2031 sa ako orgány Únie zriaďujú tieto spoločné podniky:

a)spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály;

b)spoločný podnik pre čisté letectvo;

c)spoločný podnik pre čistý vodík;

d)spoločný podnik pre európske železnice;

e)spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3;

f)spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo; 

g)spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie; 

h)spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3;

i)spoločný podnik pre inteligentné siete a služby. 

2.Orgány Únie uvedené v odseku 1 sa spoločne uvádzajú ako „spoločné podniky“.

3.S cieľom zohľadniť trvanie programu Horizont Európa sa výzvy na predkladanie návrhov v rámci spoločných podnikov vyhlásia najneskôr do 31. decembra 2027. V riadne odôvodnených prípadoch sa výzvy na predkladanie návrhov môžu vyhlásiť najneskôr do 31. decembra 2028.

4.Spoločné podniky sú právnickými osobami. V každom členskom štáte majú čo najširšiu právnu spôsobilosť, ktorá sa podľa právnych predpisov uvedených členských štátov priznáva právnickým osobám. Môžu najmä nadobúdať hnuteľný a nehnuteľný majetok, zaobchádzať s ním a môžu byť účastníkom súdneho konania. 

5.Sídla týchto spoločných podnikov sú v Bruseli v Belgicku.

6.Pokiaľ nie je uvedené inak, ustanovenia v prvej a tretej časti sa uplatňujú na všetky spoločné podniky. Ustanovenia v druhej časti sa primerane vzťahujú na jednotlivé spoločné podniky. 

7.Na účely prvej a tretej časti tohto nariadenia a pokiaľ nie je uvedené inak, je odkaz na jednotlivý spoločný podnik alebo orgán odkazom na všetky spoločné podniky alebo každý rovnocenný orgán jednotlivých spoločných podnikov a ich kompetencie vo vzťahu k iným orgánom rovnakého spoločného podniku.

HLAVA II

FUNGOVANIE SPOLOČNÝCH PODNIKOV

KAPITOLA 1

Ciele a úlohy 

Článok 4

Ciele a zásady

1.Spoločné podniky uvedené v článku 3 prispievajú ku všeobecným cieľom nariadenia o programe Horizont Európa, ako sa stanovuje v [článku 3] tohto nariadenia.

2.Spoločné podniky budú prostredníctvom zapájania a záväzkov partnerov, pokiaľ ide o vypracovanie a vykonávanie programu pre výskumné a inovačné činnosti, plniť tieto všeobecné ciele:

a)posilňovanie a integrácia vedeckých a technologických kapacít Únie s cieľom podporiť vytváranie a šírenie vysokokvalitných nových vedomostí, najmä s cieľom riešiť globálne výzvy, zabezpečiť konkurencieschopnosť Únie, udržateľnosť a prispievať k posilnenému európskemu výskumnému priestoru;

b)zabezpečenie vedúceho postavenia hodnotových reťazcov Únie založených na princípe udržateľnosti a jej otvorenej strategickej autonómie v oblasti kľúčových technológií a odvetví v súlade s priemyselnou stratégiou pre Európu;

c)vývoj a zrýchľovanie celoúnijného využívania inovatívnych riešení klimatických, environmentálnych, zdravotných a ďalších svetových spoločenských výziev, ktoré prispievajú ku strategickým prioritám Únie, a to najmä pokiaľ ide o splnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a cieľa dosiahnuť klimatickú neutralitu v Únii do roku 2050.

3.Spoločné podniky budú plniť tieto špecifické ciele:

a)posilnenie vedeckých kapacít a kapacít kritického množstva v oblasti medzisektorového a medzidisciplinárneho výskumu a inovácií v celej Únii;

b)urýchľovanie spoločenskej, ekologickej a hospodárskej premeny v oblastiach a odvetviach strategického významu pre priority Únie, najmä s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 v súlade s cieľmi stanovenými podľa Európskej zelenej dohody;

c)posilnenie inovačných kapacít a výkonnosti existujúcich a nových európskych výskumných a inovačných hodnotových reťazcov, a to aj v malých a stredných podnikoch (MSP);

d)zrýchľovanie zavádzania, využívania a šírenia inovačných riešení v posilnených európskych výskumných a inovačných ekosystémoch, a to aj prostredníctvom širokej a včasnej interakcie a spoločnej tvorby s koncovými používateľmi, občanmi a regulačnými aj normalizačnými orgánmi;

e)dosahovanie zlepšení nových výrobkov a služieb v oblasti produktivity a životného prostredia, a to prostredníctvom využívania schopností a zdrojov Únie.

4.Spoločné podniky majú aj ďalšie ciele stanovené v druhej časti.

5.Pri vykonávaní nariadenia o programe Horizont Európa spoločné podniky dodržiavajú zásady stanovené v [článku 6 písm. a)] uvedeného nariadenia.

6.Spoločné podniky dodržiavajú podmienky a kritériá európskych partnerstiev stanovené v [článku 8] nariadenia o programe Horizont Európa a [prílohe III] k tomuto nariadeniu. 

Článok 5

Prevádzkové ciele a úlohy

1.Spoločné podniky dodržiavajú tieto prevádzkové ciele v súlade s kritériami stanovenými v [prílohe III] k nariadeniu o programe Horizont Európa a prispievajú k prevádzkovým cieľom programu Horizont Európa stanoveným v osobitnom programe na implementáciu programu Horizont Európa, zriadeným rozhodnutím Rady XXX/XXXX/EÚ 38 :

a)posilniť a rozšíriť excelentnosť, a to prostredníctvom podpory širšej účasti v celej Únii;

b)stimulovať výskumné a inovačné činnosti v MSP a prispievať k vytvoreniu a rozšíreniu inovatívnych spoločností, najmä startupov, MSP a vo výnimočných prípadoch aj malých spoločností so strednou kapitalizáciou;

c)posilniť prepojenie medzi výskumom, inováciami a prípadne vzdelávaním a ďalšími politikami vrátane komplementárnosti s vnútroštátnymi a regionálnymi politikami a činnosťami a politikami na úrovni Únie v oblasti výskumu a inovácií;

d)rozširovať väzby spolupráce v rámci výskumu a inovácií v Európe, ako aj vo všetkých sektoroch a disciplínach vrátane spoločenských a humanitných vied;

e)posilniť medzinárodnú spoluprácu;

f)zvyšovať verejné povedomie, prijímanie, dopyt a prenikanie nových riešení na trh prostredníctvom zapájania občanov a koncových používateľov do postupov spoločného navrhovania a vytvárania;

g)podporovať využívanie výsledkov výskumu a inovácií a aktívne šíriť a využívať výsledky, najmä na mobilizovanie súkromných investícií a tvorbu politík;

h)urýchliť priemyselnú transformáciu, a to aj prostredníctvom zlepšených zručností a inovácií;

i)podporovať zavádzanie príslušných politík Únie založených na dôkazoch, ako aj činností v oblasti regulácie, normalizácie a udržateľných investícií na európskej a celosvetovej úrovni.

2.Spoločné podniky vykonávajú pri uplatňovaní systematického prístupu na dosahovanie cieľov tieto úlohy: 

a)poskytujú na základe otvorených a transparentných výziev na predkladanie návrhov finančnú podporu nepriamym akciám v oblasti výskumu a inovácií hlavne vo forme grantov, pokiaľ nie je v pracovnom programe uvedené inak;

b)rozvíjajú úzku spoluprácu a zabezpečujú koordináciu s ďalšími európskymi partnerstvami vrátane vyčleňovania časti rozpočtu spoločného podniku na spoločné výzvy na predkladanie návrhov tam, kde je to vhodné; 

c)usilujú o vytvorenie synergií s relevantnými činnosťami a programami, a v prípade potreby, možností ďalšieho financovania z nich na úrovni Únie a na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, a to najmä s tými, ktoré podporujú zavádzanie inovatívnych riešení, rozvoj vzdelávania a regionálny rozvoj, ako sú fondy v rámci politiky súdržnosti v súlade so stratégiami pre inteligentnú špecializáciu;

d)zabezpečujú, že ich operácie prispievajú k strategickému viacročnému plánovaniu, podávaniu správ, monitorovaniu a hodnoteniu, ako aj k ďalším požiadavkám programu Horizont Európa stanoveným v [článku 45 a 47] nariadenia o programe Horizont Európa, ako napríklad vykonávanie rámca pre spätnú väzbu v oblasti spoločnej politiky;

e)podporujú zapojenie MSP do svojich činností a prijímajú opatrenia, ktorými zabezpečujú informovanosť MSP v súlade s cieľmi programu Horizont Európa;

f)mobilizujú zdroje verejného a súkromného sektora potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v tomto nariadení;

g)monitorujú pokrok pri dosahovaní cieľov stanovených v tomto nariadení, ako aj cieľov stanovených v [článku 45] nariadenia o programe Horizont Európa a [prílohe V] k tomuto nariadeniu;

h)vymedzujú a vykonávajú svoj pracovný program;

i)nadväzujú kontakt s čo najširším spektrom zainteresovaných strán okrem iného vrátane decentralizovaných agentúr, výskumných organizácií a univerzít, verejných orgánov a koncových používateľov, najmä na účely vymedzenia priorít a činností každej iniciatívy, ako aj s cieľom zaručiť inkluzívnosť;

j)vykonávajú činnosti v oblasti informovania, komunikácie, zverejňovania, šírenia a využívania primeraným uplatňovaním [článku 46] nariadenia o programe Horizont Európa, čo zahŕňa aj poskytovanie a sprístupňovanie podrobných informácií o výsledkoch financovaných činností výskumu a inovácií v spoločnej elektronickej databáze Horizont Európa;

k)poskytujú Komisii technickú, vedeckú a administratívnu podporu potrebnú na vykonávanie jej úloh s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie a rozvoj konkrétnych oblastí v Únii, na ktoré sa vzťahujú činnosti spoločného podniku;

l)prispievajú k rozvíjaniu účinnejšieho prepojenia medzi vedou a politikou, k podpore otvorenej vedy prostredníctvom zabezpečenia lepšieho využívania výsledkov, k riešeniu politických potrieb, ako aj k podpore rýchlejšieho šírenia a využívania výsledkov;

m)identifikujú a vykazujú – v súlade so spätnou väzbou v oblasti spoločnej politiky, ako aj so stratégiami a akciami na podporu dosahovania cieľov Európskej zelenej dohody – Komisii relevantné znalosti nadobudnuté pri riadení výskumných a inovačných projektov a ich výsledky, ktoré majú slúžiť ako vstupné informácie pre monitorovanie, hodnotenie a (v prípade potreby) úpravu existujúcich politických opatrení alebo pre formulovanie nových politických iniciatív a rozhodnutí;

n)podporujú podľa článku 3 nariadenia (EÚ) 2020/852 o udržateľných investíciách Komisiu pri vypracúvaní a vykonávaní robustných technických kritérií preskúmania založených na vedeckých poznatkoch, a to monitorovaním a posudzovaním ich vykonávania v rámci hospodárskeho odvetvia, na ktoré sa vzťahujú, s cieľom poskytovať ad hoc spätnú väzbu na tvorbu politík, ak je to potrebné;

o)zohľadňujú zásadu „výrazne nenarušiť“ podľa článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852, ako aj ustanovenia uvedeného nariadenia s cieľom zlepšiť prístup k udržateľnému financovaniu tam, kde je to relevantné;

p)plnia všetky ostatné úlohy potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v tomto nariadení.

3.Okrem úloh stanovených v tomto článku a druhej časti spoločné podniky môžu byť poverené vykonávaním dodatočných úloh, ktoré si vyžadujú kumulatívne, doplnkové alebo kombinované financovanie medzi programami Únie.

KAPITOLA 2

Členovia, prispievajúci partneri a príspevky

Článok 6

Členovia

1.Členovia spoločných podnikov uvedených v článku 3 sú:

a)Únia zastúpená Komisiou;

b)účastnícke štáty;

c)zakladajúci členovia;

d)pridružení členovia.

2.Členstvo v spoločnom podniku nemožno previesť na tretiu stranu bez predchádzajúceho súhlasu správnej rady, ako sa uvádza v kapitole 3 oddiele 1 tejto hlavy.

Článok 7

Výber pridružených členov

1.Spoločné podniky môžu s cieľom výberu pridružených členov vyhlásiť výzvu na vyjadrenie záujmu. Vo výzve na vyjadrenie záujmu sa stanovia kľúčové kapacity potrebné na dosiahnutie cieľov spoločného podniku. Všetky výzvy sa uverejňujú na webovom sídle spoločného podniku a oznamujú sa prostredníctvom všetkých primeraných kanálov, prípadne aj prostredníctvom skupiny zástupcov štátov, aby sa zabezpečila čo najširšia účasť v záujme dosiahnutia cieľov spoločného podniku.

2.Výkonný riaditeľ posúdi s pomocou nezávislých expertov a prípadne relevantných orgánov spoločného podniku žiadosti o členstvo, a to na základe preukázaných vedomostí, skúseností a potenciálnej pridanej hodnoty žiadateľa pri dosahovaní cieľov spoločného podniku, ako aj finančného zdravia a dlhodobého záväzku žiadateľa poskytovať spoločnému podniku finančné a vecné príspevky pri zohľadnení možných konfliktov záujmov.

3.Správna rada posúdi, a ak je to vhodné, schváli žiadosti o členstvo.

4.Zvolení pridružení členovia a výkonný riaditeľ, v úlohe zástupcu spoločného podniku, podpíšu list obsahujúci záväzok, v ktorom sa podrobne uvádza rozsah členstva, pokiaľ ide o obsah, činnosti, trvanie a príspevok pridružených členov do spoločného podniku vrátane uvedenia plánovaných dodatočných činností podľa článku 11 ods. 1 písm. b), ako aj ustanovení týkajúcich sa členstva a hlasovacích práv pridruženého člena v rámci správnej rady.

Článok 8

Zmeny alebo ukončenie členstva

1.Každý člen spoločného podniku môže ukončiť svoje členstvo v danom spoločnom podniku. Ukončenie nadobúda účinnosť a stáva sa neodvolateľným šesť mesiacov po informovaní výkonného riaditeľa spoločného podniku, ktorý informuje ostatných členov. Pokiaľ sa členovia nedohodnú inak, od dátumu ukončenia je člen oslobodený od všetkých záväzkov okrem tých, ktoré spoločný podnik schválil alebo ktoré mu vznikli pred ukončením príslušného členstva.

2.Každý člen informuje spoločný podnik o každom zlúčení alebo akvizícii medzi členmi, ktoré by mali vplyv na spoločný podnik, alebo o akomkoľvek prevzatí člena subjektom, ktorý nie je členom spoločného podniku.

3.Správna rada s cieľom zabezpečiť kontinuitu činnosti a chrániť záujmy Únie a spoločného podniku rozhodne, či ukončí členstvo ktoréhokoľvek člena uvedeného v odseku 2. Takéto ukončenie členstva nadobúda účinnosť a stane sa neodvolateľným najneskôr šesť mesiacov po rozhodnutí správnej rady alebo dňom uvedeným v tomto rozhodnutí podľa toho, čo nastane skôr. Dotknutý člen alebo členovia sa nezúčastňujú na hlasovaní správnej rady.

4.Každý súkromný člen informuje spoločný podnik o každej závažnej zmene svojho vlastníctva, kontroly alebo zloženia. Ak sa Komisia domnieva, že táto zmena pravdepodobne ovplyvní záujmy Únie alebo spoločného podniku z dôvodu bezpečnosti alebo verejného poriadku, môže navrhnúť správnej rade ukončiť členstvo dotknutého súkromného člena. Správna rada rozhodne, či ukončí členstvo dotknutého člena. Dotknutý súkromný člen sa nezúčastňuje na hlasovaní správnej rady.

5.Takéto ukončenie členstva nadobúda účinnosť a stane sa neodvolateľným najneskôr šesť mesiacov po rozhodnutí správnej rady alebo dňom uvedeným v tomto rozhodnutí podľa toho, čo nastane skôr.

6.Správna rada môže ukončiť členstvo každého člena, ktorý si neplní svoje záväzky na základe tohto nariadenia. Postup stanovený v článku 26 ods. 6 sa uplatňuje mutatis mutandis.

7.Bezprostredne po každej zmene alebo ukončení členstva spoločný podnik zverejní na svojom webovom sídle aktualizovaný zoznam svojich členov spolu s dátumom nadobudnutia účinnosti takejto zmeny.

8.Správna rada v prípade potreby a na základe článku 15 ods. 2 rozhodne o prerozdelení hlasovacích práv v správnej rade.

Článok 9

Prispievajúci partneri

1.Každý kandidát na prispievajúceho partnera, ako je vymedzené v článku 2 ods. 7, predloží správnej rade písomné potvrdenie. V písomnom potvrdení sa určí rozsah pôsobnosti partnerstva, pokiaľ ide o predmet, činnosti a trvanie, a podrobne sa uvedie príspevok žiadateľa pre spoločný podnik.

2.Správna rada posúdi písomné potvrdenie a žiadosť schváli alebo zamietne.

3.Únia môže po schválení žiadosti uznať príspevok prispievajúceho partnera pre spoločný podnik uvoľnením dodatočných finančných príspevkov v maximálnych sumách uvedených v článku 100 písm. b) a článku 116 písm. b).

4.Prispievajúci partneri nemajú hlasovacie práva v správnej rade spoločného podniku.

Článok 10

Finančný príspevok Únie

1.Finančný príspevok Únie pre spoločné podniky vrátane rozpočtových prostriedkov Európskeho združenia voľného obchodu kryje administratívne a prevádzkové náklady v maximálnych sumách uvedených v druhej časti. Príspevok Únie uvedený v druhej časti sa môže zvýšiť o príspevky tretích krajín, ak sú k dispozícii.

2.Príspevok Únie sa vypláca z rozpočtových prostriedkov všeobecného rozpočtu Únie vyčlenených pre osobitný program na vykonávanie programu Horizont Európa zriadenom rozhodnutím Rady XXXX/XXX/EÚ v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. c) bodom iv) a článkom 154 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 pre subjekty uvedené v článku 71 uvedeného nariadenia.

3.Dodatočné prostriedky Únie dopĺňajúce príspevok uvedený v odseku 2 možno udeliť spoločným podnikom v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. c) bodom iv) a článkom 154 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 2018/1046.

4.Pokiaľ ide o príspevky zodpovedajúce dodatočným úlohám udelené spoločnému podniku v súlade s článkom 5 ods. 3 alebo s odsekom 3 tohto článku, uplatňujú sa požiadavky článku 155 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046.

5.Dodatočné príspevky z programov Únie zodpovedajúce dodatočným úlohám, ktoré boli udelené spoločnému podniku podľa odseku 3 tohto článku alebo článku 5 ods. 3, sa nezapočítavajú do výpočtu maximálneho finančného príspevku Únie uvedeného v druhej časti.

Článok 11

Príspevky členov iných ako Únia a prispievajúcich partnerov

1.Príspevky súkromných členov pozostávajú z:

a)vecných príspevkov na prevádzkové činnosti;

b)vecných príspevkov na dodatočné činnosti, ktoré schválila správna rada v súlade s článkom 16 ods. 2 písm. l);

c)finančných príspevkov.

2.Ak nie je v druhej časti uvedené inak, súkromní členovia oznamujú každý rok do 31. marca svojej príslušnej správnej rade hodnotu príspevkov uvádzaných v odseku 1 písm. b) zaplatených v každom z predchádzajúcich rozpočtových rokov. Na účely ocenenia týchto príspevkov sa náklady stanovujú v súlade s obvyklými postupmi nákladového účtovníctva príslušných subjektov s prihliadnutím na uplatniteľné normy účtovníctva krajiny, v ktorej je príslušný subjekt usadený, a v súlade s platnými ustanoveniami medzinárodných účtovných štandardov a medzinárodných štandardov finančného výkazníctva. Náklady osvedčuje nezávislý externý audítor vymenovaný príslušným subjektom. Ak z osvedčovania vyplynú nejasnosti, metódu oceňovania príspevkov môže overiť dotknutý spoločný podnik. V riadne odôvodnených prípadoch môže na oceňovanie príspevkov správna povoliť využitie jednorazových platieb alebo jednotkových nákladov. 

3.Na účely tohto nariadenia náklady vynaložené pri dodatočných činnostiach nepodliehajú auditu zo strany dotknutého spoločného podniku ani žiadneho orgánu Únie.

4.Príspevky účastníckych štátov pozostávajú z finančných príspevkov.

5.Príspevky medzinárodných organizácií pozostávajú z finančných príspevkov a vecných príspevkov na prevádzkové činnosti.

6.Príspevky prispievajúcich partnerov zodpovedajú sumám, ku ktorým sa zaviazali v písomnom potvrdení, keď sa stali prispievajúcimi partnermi, a pozostávajú z:

a)finančných príspevkov;

b)vecných príspevkov na prevádzkové činnosti.

7.Komisia môže ukončiť, úmerne znížiť alebo pozastaviť finančný príspevok Únie do spoločného podniku alebo začať postup likvidácie uvedený v článku 43 v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)ak dotknutý spoločný podnik nespĺňa podmienky na udelenie príspevku Únie, alebo

b)ak členovia iní ako Únia alebo ich konštituenti alebo ich prepojené subjekty neprispejú, prispejú len čiastočne, nedodržia lehoty stanovené v odseku 2 v súvislosti s príspevkami uvedenými v odseku 1, 4 a 5 tohto článku, alebo

c)v dôsledku výsledkov hodnotení uvedených v článku 171 ods. 2.

8.Rozhodnutie Komisie ukončiť, úmerne znížiť alebo pozastaviť finančný príspevok Únie nebráni tomu, aby sa uhradili oprávnené náklady, ktoré už vynaložili členovia iní ako Únia do oznámenia rozhodnutia spoločnému podniku.

9.Na základe postupu stanoveného v článku 26 ods. 6 je každý člen spoločného podniku iný ako Únia, ktorý si neplní svoje záväzky týkajúce sa príspevkov uvedených v tomto nariadení, pozbavený hlasovacieho práva v správnej rade až do času, kým si nesplní svoje záväzky. Ak si takýto člen povinnosti nesplní ani po uplynutí dodatočnej šesťmesačnej lehoty, členstvo sa mu odníme, pokiaľ správna rada v riadne odôvodnených prípadoch nerozhodne inak. Dotknutý subjekt sa nezúčastňuje na hlasovaní správnej rady.

KAPITOLA 3

Organizácia spoločných podnikov

Článok 12

Synergie a efektívnosť funkcií spoločného administratívneho oddelenia

1.Spoločné podniky uzavrú do jedného roka od prijatia tohto nariadenia dohody o úrovni poskytovaných služieb, pokiaľ ide o funkcie spoločného administratívneho oddelenia, a to pokiaľ v druhej časti nie je uvedené inak a vzhľadom na potrebu zabezpečiť rovnocennú úroveň ochrany finančných záujmov Únie pri poverovaní spoločných podnikov úlohami súvisiacimi s plnením rozpočtu. Takéto funkcie, ktoré podliehajú potvrdeniu ich životaschopnosti a následnému preverovaniu zdrojov, zahŕňajú tieto oblasti:

a)podpora ľudských zdrojov;

b)právna podpora;

c)informačné a komunikačné technológie;

d)účtovníctvo (okrem pokladnice);

e)komunikácia;

f)logistika, správa podujatí a zasadacích miestností;

g)podpora auditu a stratégie na boj proti podvodom každého spoločného podniku.

2.Funkcie spoločného administratívneho oddelenia uvedené v odseku 1 poskytuje jeden alebo viacero vybraných spoločných podnikov pre všetky ostatné spoločné podniky. S cieľom zabezpečiť súdržnú organizačnú štruktúru sa vzájomne súvisiace funkcie vykonávajú v rámci rovnakého spoločného podniku.

3.Dohodou o úrovni poskytovaných služieb uvedenou v odseku 1 sa umožní presun rozpočtových prostriedkov alebo pokrytie nákladov za poskytovanie spoločných služieb medzi spoločnými podnikmi.

4.Bez toho, aby bolo dotknuté preradenie na iné úlohy v rámci spoločného podniku alebo iné správne opatrenia, ktoré nemajú vplyv na pracovné zmluvy, môžu byť zamestnanci poverení funkciami presunutými do spoločného administratívneho oddelenia, ktoré spravuje iný spoločný podnik, presunutí do uvedeného spoločného podniku. Ak dotknutý zamestnanec písomne vyjadrí svoje odmietnutie, môže spoločný podnik ukončiť zmluvu tohto zamestnanca za podmienok uvedených v článku 47 PZOZ.

5.Zamestnanci uvedení v odseku 4, ktorí sú presunutí do spoločného podniku spravujúceho spoločné administratívne oddelenie, si zachovajú rovnaký druh zmluvy, funkčnú skupinu a platovú triedu a celé obdobie ich zamestnania sa považuje za vykonané v uvedenom spoločnom podniku.

Článok 13

Orgány spoločných podnikov

1.Každý spoločný podnik má správnu radu a výkonného riaditeľa.

2.Spoločný podnik môže mať zároveň vedecký poradný orgán, skupinu zástupcov štátov a skupinu zainteresovaných strán, ako aj iný takýto orgán v súlade s ustanoveniami v druhej časti.

3.Pri vykonávaní svojich úloh každý orgán spoločných podnikov plní iba ciele stanovené v tomto nariadení a koná len v rozsahu činností spoločného podniku, na ktorých účely bol zriadený.

4.Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, sa môžu orgány dvoch alebo viacerých spoločných podnikov rozhodnúť nadviazať štruktúrovanú spoluprácu, a to aj prostredníctvom pravidelných zasadnutí alebo spoločných výborov.

ODDIEL 1

Správna rada

Článok 14

Zloženie správnej rady

1.Správna rada sa skladá z najmenej dvoch zástupcov Komisie zastupujúcich Úniu a určitého počtu zástupcov každého člena spoločného podniku iného ako Únia, ako sa stanovuje v druhej časti vo vzťahu ku každému spoločnému podniku.

2.Ak sú v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. b) členmi spoločného podniku účastnícke štáty, do správnej rady sa vymenuje jeden zástupca každého účastníckeho štátu.

Článok 15

Fungovanie správnej rady

1.Zástupcovia členov v správnej rade vynaložia maximálne úsilie na prijímanie rozhodnutí na základe konsenzu. Ak sa konsenzus nedosiahne, hlasuje sa. Rozhodnutie sa považuje za prijaté aspoň 75 % väčšinou všetkých hlasov vrátane hlasov tých členov, ktorí nie sú prítomní.

Prijímanie rozhodnutí správnou radou môže podliehať aj akýmkoľvek príslušným osobitným pravidlám stanoveným v druhej časti.

2.Únia má 50 % hlasovacích práv, pokiaľ v druhej časti nie je uvedené inak. Hlasovacie práva Únie sú nedeliteľné.

Hlasovacie práva členov iných ako Únia podliehajú osobitným pravidlám stanoveným v druhej časti.

3.Predsedu správnej rady vymenúva na základe každoročnej rotácie striedavo Únia a ostatní zástupcovia, pokiaľ v druhej časti nie je uvedené inak.

4.Riadne zasadnutia správnej rady sa konajú aspoň dvakrát do roka. Mimoriadne zasadnutia sa zvolávajú na žiadosť predsedu, výkonného riaditeľa, Komisie alebo väčšiny zástupcov členov iných ako Únia alebo účastníckych štátov. Zasadnutia správnej rady zvoláva predseda a konajú sa v sídle dotknutého spoločného podniku, ak správna rada v riadne odôvodnených prípadoch výnimočne nestanoví inak.

5.Výkonný riaditeľ sa zúčastňuje na zasadnutiach a má právo zúčastniť sa na rokovaniach, ale nemá hlasovacie právo.

6.Predsedovia iných orgánov dotknutého spoločného podniku majú právo zúčastňovať sa na zasadnutiach správnej rady ako pozorovatelia vždy, keď sa rokuje o otázkach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti ich úloh. Môžu sa zúčastniť na rokovaniach, ale nemajú hlasovacie právo.

7.Ďalšie osoby, najmä zástupcovia iných európskych partnerstiev, výkonných alebo regulačných agentúr, regionálnych orgánov v Únii a európskych technologických platforiem, môže predseda v jednotlivých prípadoch, ktoré podliehajú pravidlám dôvernosti a konfliktu záujmov, prizvať ako pozorovateľov.

8.Správna rada je uznášaniaschopná, keď je prítomná Komisia, súkromní členovia a v prípade potreby vedúci delegáti najmenej troch účastníckych štátov.

9.Zástupcovia členov nie sú osobne zodpovední za kroky, ktoré vykonali vo funkcii zástupcov v správnej rade.

10.Správna rada prijíma svoj rokovací poriadok.

11.Zástupcovia členov sú viazaní ustanoveniami kódexu správania. V kódexe správania sa ustanovujú povinnosti týchto členov chrániť integritu a povesť príslušného spoločného podniku a Únie.

Článok 16

Úlohy správnej rady

1.Správna rada každého spoločného podniku nesie celkovú zodpovednosť za strategické smerovanie a činnosť tohto spoločného podniku a dohliada na vykonávanie jeho činností.

Komisia sa v rámci svojej úlohy v správnej rade snaží zabezpečiť koordináciu medzi činnosťami spoločných podnikov a relevantnými činnosťami programov financovania zo zdrojov Únie s cieľom podporiť synergie a komplementárnosť pri určovaní priorít spoločného výskumu.

2.Správna rada plní tieto úlohy:

a)zabezpečuje dôkladné a včasné monitorovanie pokroku pri plnení programu spoločného podniku pre výskum a inováciu a jednotlivých akcií vzhľadom na priority Komisie a Strategický výskumný a inovačný program, pričom na zabezpečenie plnenia cieľov spoločného podniku v prípade potreby prijíma nápravné opatrenia;

b)posudzuje, schvaľuje alebo zamieta žiadosti o členstvo v súlade s článkom 7;

c)posudzuje, schvaľuje alebo zamieta žiadosti potenciálnych prispievajúcich partnerov v súlade s článkom 9;

d)rozhoduje o ukončení členstva v spoločnom podniku, pokiaľ ide o ktoréhokoľvek člena, ktorý si neplní svoje povinnosti podľa tohto nariadenia alebo v súlade s článkom 8 ods. 2 a 3;

e)prijíma rozpočtové pravidlá spoločného podniku v súlade s článkom 25;

f)prijíma ročný rozpočet a plán pracovných miest vrátane počtu stálych a dočasných pracovných miest podľa funkčnej skupiny a podľa platovej triedy, ako aj počtu zmluvných zamestnancov a vyslaných národných expertov vyjadreného v ekvivalente plného pracovného času;

g)rozhoduje o rozdelení administratívnych nákladov medzi členov iných ako Únia, ak títo členovia nedosiahnu dohodu v súlade s článkom 26 ods. 2;

h)vo vzťahu k zamestnancom spoločného podniku vykonáva v súlade s odsekom 4 právomoci zverené menovaciemu orgánu na základe Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) a orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len „právomoci menovacieho orgánu“) na základe Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „ PZOZ“);

i)vymenúva, odvoláva a predlžuje funkčné obdobie výkonného riaditeľa, usmerňuje jeho činnosť a sleduje jeho výkon;

j)prijíma Strategický výskumný a inovačný program na začiatku iniciatívy a podľa potreby ho mení počas celého trvania programu Horizont Európa. Strategický výskumný a inovačný program určuje cielený vplyv partnerstva, predpokladané portfólio činností, merateľné očakávané výsledky, zdroje, ciele a míľniky v stanovenom časovom rámci. Určujú sa v ňom aj ďalšie európske partnerstvá, s ktorými spoločný podnik nadväzuje formálnu a pravidelnú spoluprácu, a možnosti vytvárania synergií medzi akciami spoločného podniku a národnými alebo regionálnymi iniciatívami a politikami na základe informácií získaných od účastníckych štátov alebo skupiny zástupcov štátov, ako aj synergií s ostatnými programami Únie;

k)prijíma pracovný program a odhady zodpovedajúcich výdavkov podľa návrhu výkonného riaditeľa na vykonávanie Strategického výskumného a inovačného programu vrátane administratívnych činností, obsahu výziev na predkladanie návrhov, oblastí výskumu, na ktoré sa vzťahujú spoločné výzvy a spolupráca s inými partnerstvami, uplatniteľnej miery financovania na každú výzvu, ako aj súvisiacich pravidiel postupu predkladania, hodnotenia, výberu, prideľovania a preskúmavania, s osobitným dôrazom na spätnú väzbu k politickým požiadavkám;

l)schvaľuje ročný plán dodatočných činností uvedený v prílohe k hlavnej časti pracovného programu na základe návrhu členov iných ako Únia a po porade s vedeckým poradným orgánom alebo orgánom uvedeným v druhej časti;

m)zabezpečuje strategické smerovanie, pokiaľ ide o spoluprácu s inými európskymi partnerstvami v súlade so Strategickým výskumným a inovačným programom;

n)posudzuje konsolidovanú výročnú správu o činnosti vrátane zodpovedajúcich výdavkov a rozpočtu vyčleneného na spoločné výzvy s inými európskymi partnerstvami;

o)zaujíma stanovisko ku konečnej účtovnej závierke spoločného podniku;

p)podľa potreby zabezpečuje zriadenie oddelenia vnútorného auditu spoločného podniku;

q)na základe odporúčania výkonného riaditeľa schvaľuje organizačnú štruktúru programovej kancelárie;

r)na základe odporúčania výkonného riaditeľa schvaľuje komunikačnú politiku spoločného podniku;

s)schvaľuje zoznam akcií vybraných na financovanie;

t)prijíma vykonávacie predpisy na účely vykonávania služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov v súlade s článkom 110 ods. 2 služobného poriadku;

u)prijíma pravidlá vysielania národných expertov do spoločných podnikov alebo využívania stážistov;

v)podľa potreby zriaďuje poradné alebo pracovné skupiny, a to aj v spolupráci s inými spoločnými podnikmi, ktoré dopĺňajú orgány spoločného podniku uvedené v článku 13, a to na určené obdobie a na splnenie konkrétneho účelu;

w)podľa potreby predkladá Komisii žiadosť o akúkoľvek zmenu tohto nariadenia navrhnutú členom spoločného podniku;

x)požaduje od vedeckého poradného orgánu spoločného podniku alebo jeho členov vedecké poradenstvo alebo analýzu konkrétnych otázok, a to aj pokiaľ ide o vývoj v príbuzných sektoroch;

y)prijme do konca roku 2022 plán na postupné ukončenie spoločného podniku z financovania programu Horizont Európa na odporúčanie výkonného riaditeľa;

z)zabezpečuje vykonávanie akejkoľvek úlohy, ktorá nie je osobitne pridelená konkrétnemu orgánu spoločného podniku, s výhradou možnosti, že správna rada môže prideliť takúto úlohu inému orgánu príslušného spoločného podniku.

3.Na správnu radu spoločného podniku sa môžu vzťahovať aj osobitné pravidlá stanovené v druhej časti.

4.Správna rada prijíma v súlade s článkom 110 ods. 2 služobného poriadku rozhodnutie na základe článku 2 ods. 1 služobného poriadku a článku 6 PZOZ, ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a ktorým vymedzuje podmienky, za ktorých možno toto delegovanie právomoci pozastaviť. Výkonný riaditeľ je oprávnený uvedené právomoci delegovať ďalej.

ODDIEL 2

Výkonný riaditeľ

Článok 17

Vymenovanie výkonného riaditeľa, jeho odvolanie a predĺženie jeho funkčného obdobia

1.Výkonného riaditeľa vymenúva správna rada na základe zásluh a schopností zo zoznamu kandidátov navrhnutých Komisiou na základe otvoreného a transparentného výberového konania, pri ktorom sa rešpektuje zásada rodovej rovnováhy.

2.Komisia predloží zoznam kandidátov na pozíciu výkonného riaditeľa po konzultácií s členmi spoločného podniku inými ako Únia. Na účely takejto konzultácie členovia spoločného podniku iní ako Únia vymenujú na základe spoločnej dohody svojich zástupcov, ako aj pozorovateľa v mene správnej rady.

3.Výkonný riaditeľ je zamestnancom zamestnaným ako dočasným zástupca spoločného podniku podľa článku 2 písm. a) PZOZ.

Na účely uzatvorenia pracovnej zmluvy s výkonným riaditeľom zastupuje spoločný podnik predseda správnej rady.

4.Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je štyri roky. Na konci uvedeného obdobia Komisia po porade s členmi inými ako Únia posúdi vykonávanie činností výkonného riaditeľa a budúce úlohy a výzvy pre spoločný podnik.

5.Správna rada spoločného podniku môže na návrh Komisie, v ktorom sa zohľadní posúdenie uvedené v odseku 4, predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa, a to iba raz a najviac na obdobie troch rokov.

6.Výkonný riaditeľ, ktorého funkčné obdobie sa predĺžilo, sa nemôže zúčastniť na ďalšom výberovom konaní na rovnakú funkciu.

7.Výkonný riaditeľ môže byť z funkcie odvolaný len rozhodnutím správnej rady, ktorá koná na návrh Komisie, a to po konzultácii podľa potreby s členmi spoločného podniku inými ako Únia.

Článok 18

Úlohy výkonného riaditeľa

1.Výkonný riaditeľ je vedúci výkonný pracovník zodpovedný za každodenné riadenie spoločného podniku v súlade s rozhodnutiami správnej rady. Správnej rade poskytuje všetky informácie potrebné na vykonávanie jej funkcií. Bez toho, aby boli dotknuté príslušné právomoci inštitúcií Únie a správnej rady, výkonný riaditeľ nesmie žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády či akéhokoľvek iného orgánu.

2.Výkonný riaditeľ je právnym zástupcom spoločného podniku. Zodpovedá sa správnej rade spoločného podniku.

3.Výkonný riaditeľ plní rozpočet spoločného podniku.

4.Výkonný riaditeľ plní pre spoločný podnik tieto úlohy:

a)zabezpečuje udržateľné a efektívne riadenie spoločného podniku;

b)pripravuje a predkladá správnej rade na prijatie návrh ročného rozpočtu a plán pracovných miest;

c)pripravuje a predkladá správnej rade na prijatie pracovný program a odhady zodpovedajúcich výdavkov spoločného podniku na vykonávanie Strategického výskumného a inovačného programu;

d)predkladá správnej rade na vyjadrenie stanoviska ročnú účtovnú závierku spoločného podniku;

e)pripravuje a predkladá správnej rade na posúdenie a schválenie konsolidovanú výročnú správu o činnosti;

f)monitoruje príspevky uvedené v článku 11 ods. 1 písm. a), pravidelne podáva správnej rade správy o pokroku pri dosahovaní cieľov a v prípade potreby navrhuje nápravné alebo opravné opatrenia;

g)nadväzuje formálnu a pravidelnú spoluprácu s európskymi partnerstvami určenými v Strategickom výskumnom a inovačnom programe a v súlade so strategickým smerovaním poskytnutým správnou radou;

h)zastupuje spoločný podnik na zasadnutiach v rámci riadenia programu Horizont Európa;

i)predkladá správnej rade na schválenie zoznam akcií, ktoré má spoločný podnik vybrať na financovanie;

j)na základe otvorenej výzvy na vyjadrenie záujmu posudzuje prihlášky za pridružených členov do spoločného podniku a predkladá správnej rade návrhy na pridružených členov;

k)pravidelne informuje ostatné orgány spoločného podniku o všetkých záležitostiach týkajúcich sa ich úlohy;

l)podpisuje jednotlivé dohody o grantoch a rozhodnutia v mene spoločného podniku spadajúce do jeho kompetencie;

m)podpisuje verejné zákazky v mene spoločného podniku;

n)vykonáva komunikačnú politiku spoločného podniku;

o)organizuje a riadi činnosti a zamestnancov spoločného podniku a vykonáva nad nimi dohľad v rozsahu svojho poverenia správnou radou;

p)zavádza účinný a efektívny systém vnútornej kontroly a zabezpečuje jeho fungovanie, a informuje správnu radu o všetkých jeho podstatných zmenách;

q)chráni finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu pomocou účinných kontrol, a v prípade zistenia nezrovnalostí vymáhaním nenáležite vyplatených súm a prípadne uplatňovaním účinných, primeraných a odrádzajúcich správnych a finančných sankcií;

r)zabezpečuje vykonávanie posúdení rizík a riadenia rizík pre spoločný podnik;

s)prijíma akékoľvek iné opatrenia potrebné na posúdenie pokroku dosiahnutého spoločným podnikom v plnení jeho cieľov;

t)pripravuje a predkladá správnej rade na prijatie plán postupného ukončenia spoločného podniku z financovania programu Horizont Európa;

u)plní akékoľvek ďalšie úlohy, ktoré mu zverí alebo na neho deleguje správna rada, alebo ako sa vyžadujú v tomto nariadení;

v)má právomoc delegovať svoje právomoci na ďalších zamestnancov s výhradou pravidiel, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 16 ods. 4 posledným bodom.

5.Na výkonného riaditeľa sa môžu vzťahovať aj akékoľvek osobitné pravidlá stanovené v druhej časti.

6.Výkonný riaditeľ zriadi programovú kanceláriu, ktorá na jeho zodpovednosť vykonáva všetky podporné úlohy spoločného podniku vyplývajúce z tohto nariadenia. Programová kancelária sa skladá zo zamestnancov spoločného podniku a k jej úlohám patrí predovšetkým:

a)poskytovanie podpory vytvárania a riadenia vhodného účtovného systému v súlade s rozpočtovými pravidlami spoločného podniku;

b)riadenie vykonávania pracovného programu spoločného podniku počas celého cyklu vykonávania;

c)poskytovanie všetkých relevantných informácií a pomoci členom a orgánom spoločného podniku, ktoré potrebujú pri plnení svojich povinností;

d)plnenie funkcie sekretariátu orgánov spoločného podniku a poskytovanie podpory poradným skupinám zriadeným správnou radou.

ODDIEL 3

Poradné orgány

Článok 19

Vedecké poradenstvo

1.Spoločné podniky vyhľadávajú nezávislé vedecké poradenstvo prostredníctvom:

a)vedeckého poradného orgánu alebo jeho členov, ktorý zriadi spoločný podnik v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedenými v druhej časti a s výhradou ustanovení tohto článku a/alebo

b)ad hoc žiadostí o externú expertízu predložených správnou radou spoločnému podniku v konkrétnych otázkach.

Vo výnimočných prípadoch a v odôvodnených prípadoch môžu časť funkcie vedeckého poradenstva vykonávať členovia spoločného podniku iní ako Únia, a to za predpokladu, že nedôjde ku konfliktu záujmov.

2.Medzi členmi vedeckého poradného orgánu musí byť vyvážené zastúpenie odborníkov v rozsahu činností spoločného podniku, a to aj pokiaľ ide o rodovú rovnováhu. Členovia vedeckého poradného orgánu spoločne disponujú potrebnými vedeckými kompetenciami a odbornými znalosťami, ktoré sa týkajú danej technickej oblasti, aby mohli spoločnému podniku vydávať vedecky podložené odporúčania s prihliadnutím na sociálno-ekonomický vplyv týchto odporúčaní a ciele spoločného podniku.

3.Členovia vedeckého poradného orgánu, ako aj prizvaní pozorovatelia, sú viazaní povinnosťou zachovávať služobné tajomstvo, ktorá sa v zmysle zmlúv a ich vykonávacích predpisov vzťahuje na všetkých členov inštitúcií a ich zamestnancov, ako aj bezpečnostnými predpismi Komisie o ochrane citlivých neutajovaných skutočností a utajovaných skutočností Únie stanovenými v rozhodnutiach Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 39 a 2015/444 40 .

4.Správna rada stanoví konkrétne kritériá a výberový proces pre zloženie vedeckého poradného orgánu spoločného podniku a vymenúva jeho členov. Správna rada v prípade potreby zváži prípadných kandidátov navrhnutých skupinou zástupcov štátov spoločného podniku.

5.Vedecký poradný orgán si zvolí spomedzi svojich členov predsedu.

6.Vedecký poradný orgán sa schádza najmenej dvakrát ročne a zasadnutia zvoláva predseda. Predseda môže ako pozorovateľov prizvať na svoje zasadnutia ďalšie osoby. Vedecký poradný orgán prijíma svoj rokovací poriadok.

7.Vedecký poradný orgán plní tieto úlohy:

a)poskytuje poradenstvo v súvislosti s vedeckými prioritami, ktoré sa majú riešiť v pracovných plánoch, v súlade so Strategickým výskumným a inovačným programom a strategickým plánovaním programu Horizont Európa;

b)poskytuje poradenstvo v oblasti vedeckých úspechov, ktoré budú opísané vo výročnej správe o činnosti;

c)vzhľadom na pokrok dosiahnutý v rámci Strategického výskumného a inovačného programu a jednotlivých akcií navrhuje správnej rade v prípade potreby nápravné opatrenia alebo zmenu smerovania;

d)poskytuje nezávislé poradenstvo a vedecké analýzy o konkrétnych otázkach podľa požiadaviek správnej rady, najmä pokiaľ ide o vývoj v príbuzných sektoroch;

e)ak sa to uvádza v druhej časti, vyhodnocuje výsledky technologických a inovačných akcií, ktoré financuje spoločný podnik, a podáva správu správnej rade;

f)ak sa to uvádza v druhej časti, zúčastňuje sa na výboroch pre integráciu sektorov osobitne zriadených medzi európskymi partnerstvami v rámci programu Horizont Európa s cieľom umožniť synergie;

g)vykonáva akékoľvek ďalšie úlohy uvedené v druhej časti.

8.Po každom zasadnutí vedeckého poradného orgánu predkladá jeho predseda správnej rade správu, v ktorej uvedie stanoviská orgánu a jeho členov k záležitostiam prerokovaným počas zasadnutia.

9.Vedecký poradný orgán môže z vlastnej iniciatívy poskytovať správnej rade poradenstvo, aby s ním prerokovala konkrétne body, ktoré nie sú predmetom úloh uvedených v odseku 7.

Článok 20

Skupina zástupcov štátov

1.S výnimkou prípadov, keď sa členské štáty a pridružené krajiny zúčastňujú na spoločnom podniku ako členovia alebo konštituenti členov, spoločné podniky zriaďujú skupinu zástupcov štátov uvedenú v druhej časti, s výhradou ustanovení tohto článku.

2.Skupina zástupcov štátov sa skladá z jedného zástupcu a jedného náhradníka z každého členského štátu a každej pridruženej krajiny. Skupina zástupcov štátov si volí predsedu spomedzi svojich členov.

3.Skupina zástupcov štátov sa schádza najmenej dvakrát ročne. Zasadnutia zvoláva predseda. Na zasadnutiach sa ako pozorovatelia zúčastňujú predseda správnej rady a výkonný riaditeľ, prípadne ich zástupcovia.

4.Na zasadnutia skupiny zástupcov štátov sa môžu vzťahovať akékoľvek príslušné osobitné ustanovenia uvedené v druhej časti.

5.Predseda skupiny zástupcov štátov môže na jej zasadnutia pozvať ako pozorovateľov ďalšie osoby, predovšetkým zástupcov príslušných federálnych alebo regionálnych orgánov v Únii, zástupcov združení MSP a zástupcov iných orgánov spoločného podniku.

6.Program zasadnutí skupiny zástupcov štátov sa rozošle v dostatočnom časovom predstihu, aby sa zabezpečilo vhodné zastúpenie každého členského štátu a pridruženej krajiny. Program sa pre informáciu postúpi aj správnej rade.

7.So skupinou zástupcov štátov sa vykonávajú konzultácie a skupina zástupcov štátov najmä skúma informácie a poskytuje stanoviská konkrétne k týmto témam:

a)pokrok v realizácii programu spoločného podniku a dosahovanie jeho cieľov ako súčasti programu Horizont Európa vrátane informácií o výzvach na predkladanie návrhov a procesu ich hodnotenia;

b)aktualizácia strategického smerovania v súlade so strategickým plánovaním programu Horizont Európa a s ostatnými nástrojmi financovania z prostriedkov Únie a členských štátov;

c)prepojenie s programom Horizont Európa a ďalšími iniciatívami Únie, vnútroštátnymi prípadne regionálnymi iniciatívami vrátane fondov politiky súdržnosti v súlade so stratégiami inteligentnej špecializácie;

d)pracovné programy;

e)zapojenie MSP.

8.Skupina zástupcov štátov v prípade potreby podáva aj pravidelne správy správnej rade a funguje ako rozhranie so spoločným podnikom v týchto otázkach:

a)stav príslušných národných alebo regionálnych programov pre výskum a inováciu a určenie možných oblastí spolupráce vrátane konkrétnych akcií prijatých alebo plánovaných s cieľom zaviesť príslušné technológie a inovatívne riešenia;

b)konkrétne opatrenia prijaté na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, pokiaľ ide o podujatia v oblasti šírenia informácií, špecializované technické semináre a komunikačné činnosti;

c)konkrétne opatrenia na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, pokiaľ ide o činnosti zavádzania každej príslušnej iniciatívy do praxe;

d)vnútroštátne alebo regionálne politiky a iniciatívy s cieľom zabezpečiť komplementárnosť so zreteľom na Strategický výskumný a inovačný program spoločného podniku a ročné pracovné programy.

9.Skupina zástupcov štátov predkladá na konci každého kalendárneho roka správu, v ktorej sa opisujú vnútroštátne alebo regionálne politiky v rozsahu pôsobnosti spoločného podniku a určujú sa konkrétne spôsoby spolupráce s akciami, ktoré financuje spoločný podnik.

10.Skupina zástupcov štátov môže z vlastnej iniciatívy vypracúvať pre správnu radu odporúčania alebo návrhy týkajúce sa technických, riadiacich a finančných záležitostí, ako aj pracovných programov a ďalších dokumentov, najmä ak sa dotýkajú národných alebo regionálnych záujmov.

Správna rada bez zbytočného odkladu informuje skupinu zástupcov štátov o tom, ako implementovala tieto odporúčania alebo návrhy alebo uvedie dôvody v prípade, že ich neimplementovala.

11.Skupina zástupcov štátov dostáva pravidelne informácie, okrem iného o účasti na nepriamych akciách, ktoré financuje spoločný podnik, o výsledku každej výzvy na predkladanie návrhov a o výsledku vykonávania projektov, o synergiách s inými príslušnými programami Únie a o plnení rozpočtu spoločného podniku.

12.Skupina zástupcov štátov prijíma svoj rokovací poriadok.

13.Jeden alebo viac spoločných podnikov môže zriadiť spoločnú skupinu zástupcov štátov v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedenými v druhej časti.

Článok 21

Skupina zainteresovaných strán

1.Spoločné podniky môžu zriadiť skupinu zainteresovaných strán v súlade s príslušnými ustanoveniami v druhej časti a s výhradou ustanovení tohto článku.

2.Skupina zainteresovaných strán je otvorená všetkým zainteresovaným stranám z verejného i súkromného sektora vrátane organizovaných skupín pôsobiacich v oblasti spoločného podniku, medzinárodným záujmovým skupinám z členských štátov, pridružených krajín, ako aj z iných krajín.

3.Skupina zainteresovaných strán je pravidelne informovaná o činnostiach spoločného podniku a vyzýva sa, aby sa vyjadrila k plánovaným iniciatívam spoločného podniku.

4.Zasadnutia skupiny zainteresovaných strán zvoláva výkonný riaditeľ.

5.Výkonný riaditeľ môže správnej rade odporučiť, aby o konkrétnych otázkach viedla konzultácie so skupinou zainteresovaných strán. Ak sa takáto konzultácia uskutoční, po príslušnej diskusii v skupine zainteresovaných strán sa správnej rade predloží správa.

KAPITOLA 4

Finančné a prevádzkové ustanovenia

ODDIEL 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 22

Pravidlá vzťahujúce sa na činnosti financované spoločnými podnikmi

1.Nariadenie o programe Horizont Európa sa vzťahuje na akcie financované spoločnými podnikmi v rámci programu Horizont Európa. Každý spoločný podnik sa v súlade s uvedeným nariadením považuje za financujúci orgán a poskytuje finančnú podporu na nepriame akcie podľa [článku 5] uvedeného nariadenia.

2.Na akcie financované spoločnými podnikmi v rámci programu Horizont Európa sa môžu vzťahovať aj akékoľvek osobitné ustanovenia uvedené v druhej časti.

3.Odchylne od [článku 36 ods. 4 písm. a)] nariadenia o programe Horizont Európa sa právo namietať vzťahuje aj na účastníkov tvoriacich výsledky, ktorí nezískali finančné prostriedky od spoločného podniku.

Článok 23

Plánovanie činnosti a finančné plánovanie

1.Výkonný riaditeľ predkladá správnej rade na prijatie návrh pracovného programu.

2.Pracovný program sa prijíma do konca roka, ktorý predchádza jeho vykonávaniu. Pracovný program sa zverejňuje na webovom sídle spoločného podniku a na podporu koordinácie s celkovou stratégiou programu Horizont Európa sa pre informáciu poskytuje príslušnému výboru pre program klastrov.

3.Výkonný riaditeľ vypracováva návrh ročného rozpočtu na ďalší rok a predkladá ho správnej rade na prijatie.

4.Ročný rozpočet na daný rok prijíma správna rada do konca roka, ktorý predchádza jeho vykonávaniu.

5.Ročný rozpočet sa upravuje tak, aby sa zohľadnila výška finančného príspevku Únie stanovená v rozpočte Únie.

Článok 24

Správy o činnosti a finančné správy

1.Výkonný riaditeľ poskytuje správnej rade konsolidovanú výročnú správu o činnosti týkajúcu sa plnenia svojich povinností v súlade s rozpočtovými pravidlami spoločného podniku.

2.Konsolidovaná výročná správa o činnosti okrem iného obsahuje informácie o týchto aspektoch:

a)vykonané výskumné, inovačné a iné akcie a príslušné výdavky;

b)predložené návrhy v členení podľa typu účastníkov vrátane MSP a podľa krajín;

c)nepriame akcie vybrané na financovanie v členení podľa druhu účastníkov vrátane malých a stredných podnikov a podľa krajín a s uvedením príspevku príslušného spoločného podniku pre jednotlivých účastníkov a akcie;

d)ďalšie činnosti vykonávané členmi inými ako Únia;

e)spolupráca s inými európskymi partnerstvami vrátane spoločných výziev a synergií medzi akciami spoločného podniku a vnútroštátnymi alebo regionálnymi iniciatívami a politikami.

3.Účtovník spoločného podniku odosiela účtovníkovi Komisie a Európskemu dvoru audítorov predbežnú účtovnú závierku v súlade s rozpočtovými pravidlami spoločného podniku.

4.Výkonný riaditeľ odosiela Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu dvoru audítorov správu o rozpočtovom a finančnom riadení v súlade s rozpočtovými pravidlami spoločného podniku.

5.Postup udelenia absolutória sa vykoná v súlade s rozpočtovými pravidlami spoločného podniku.

ODDIEL 2

Finančné ustanovenia

Článok 25

Rozpočtové pravidlá

1.Spoločné podniky prijímajú svoje osobitné rozpočtové pravidlá v súlade s článkom 71 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046.

2.Rozpočtové pravidlá sa zverejňujú na webovom sídle príslušného spoločného podniku.

Článok 26

Zdroje financovania

1.Každý spoločný podnik financuje spoločne Únia, členovia iní ako Únia a prispievajúci partneri prostredníctvom finančných príspevkov a vecných príspevkov na prevádzkové činnosti.

2.Členovia iní ako Únia sa dohodnú na spôsobe rozdelenia spoločného príspevku medzi nimi v súlade s rozpočtovými pravidlami spoločného podniku.

3.Prevádzkové náklady spoločného podniku sa hradia z týchto príspevkov:

a)finančný príspevok Únie;

b)finančné príspevky súkromných členov, ich konštituentov alebo prepojených subjektov, prispievajúcich partnerov alebo medzinárodnej organizácie, ktorá je členom spoločného podniku;

c)finančné príspevky účastníckych štátov;

d)vecné príspevky vymedzené v článku 2 ods. 8;

4.Zdroje spoločného podniku zahrnuté do jeho rozpočtu pozostávajú z týchto príspevkov:

a)finančné príspevky členov do spoločného podniku na administratívne náklady, rovnako rozdelené každý rok medzi Úniu a členov iných ako Únia, pokiaľ nie je uvedené inak vzhľadom na osobitnú povahu členstva spoločného podniku;

b)finančné príspevky členov alebo prispievajúcich partnerov do spoločného podniku na prevádzkové náklady;

c)každý príjem vytvorený spoločným podnikom;

d)akékoľvek iné finančné príspevky, zdroje a príjmy.

Všetky úroky z príspevkov uvedených v odseku 4 sa považujú za jeho príjmy.

5.Akákoľvek nevyužitá časť príspevku na administratívne náklady sa môže sprístupniť na uhradenie prevádzkových nákladov dotknutého spoločného podniku.

6.Ak by členovia spoločného podniku iní ako Únia neplnili svoje záväzky týkajúce sa ich príspevku, výkonný riaditeľ im to písomne oznámi a určí primeranú lehotu, v ktorej by mali tento záväzok splniť. Ak si po uplynutí tohto obdobia príslušný člen iný ako Únia stále neplní záväzky, výkonný riaditeľ informuje Komisiu s ohľadom na potenciálne opatrenia a príslušného člena o tom, že je vylúčený z hlasovania v správnej rade v súlade s článkom 11 ods. 9.

7.Zdroje spoločného podniku a jeho činnosti sa použijú na plnenie jeho cieľov a úloh stanovených v článkoch 4, 5, 44, 45, 55, 56, 71, 72, 83, 84, 97, 98, 113, 114, 124, 125, 142, 143, 159 a 160.

8.Spoločný podnik vlastní všetky aktíva, ktoré vytvorí alebo ktoré sa naň previedli na účely plnenia jeho cieľov a úloh stanovených v článkoch 4, 5, 44, 45, 55, 56, 71, 72, 83, 84, 97, 98, 113, 114, 124, 125, 142, 143, 159 a 160.

9.S výnimkou prípadu likvidácie spoločného podniku sa prebytok príjmov nad výdavkami jeho členom nevypláca, pokiaľ správna rada nerozhodne inak.

Článok 27

Finančné záväzky

1.Finančné záväzky spoločného podniku nepresiahnu výšku dostupných finančných prostriedkov alebo prostriedkov, ktoré sa jeho členovia a prispievajúci partneri zaviazali poskytnúť do jeho rozpočtu.

2.Rozpočtové záväzky spoločných podnikov uvedené v článku 3 ods. 1 písm. b), d) a h) sa môžu rozdeliť na ročné splátky. Do 31. decembra 2024 nepresiahne kumulatívna výška týchto rozpočtových záväzkov v splátkach 50 percent maximálneho príspevku Únie stanoveného v článku 10. Do ročných splátok nebude od januára 2025 zahrnutých najmenej 20 percent kumulatívneho rozpočtu zostávajúcich rokov.

Článok 28

Ochrana finančných záujmov členov

1.Spoločný podnik poskytuje zamestnancom Komisie a ďalším osobám povereným spoločným podnikom alebo Komisiou, ako aj Dvoru audítorov prístup do svojich priestorov a k všetkým informáciám vrátane informácií v elektronickej podobe, ktoré sú potrebné na vykonanie auditov.

2.Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol na mieste a inšpekcií v súlade s ustanoveniami a postupmi podľa nariadenia Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 41 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES, Euratom) č. 883/2013 42 a s cieľom zistiť, či v súvislosti s dohodou, rozhodnutím alebo zmluvou financovanou podľa tohto nariadenia nedošlo k podvodu, korupcii ani nijakému inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

3.Európska prokuratúra (EPPO) môže vykonávať vyšetrovania v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Rady (EÚ) 2017/1939 43 s cieľom vyšetrovať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako je stanovené v článku 4 uvedeného nariadenia.

4.Bez ohľadu na odseky 1 a 3 musia dohody, rozhodnutia a zmluvy vyplývajúce z vykonávania tohto nariadenia obsahovať ustanovenia, ktoré výslovne splnomocňujú Komisiu, príslušný spoločný podnik, Európsky dvor audítorov, Európsku prokuratúru a úrad OLAF, aby vykonávali takéto audity, kontroly na mieste a vyšetrovania, a to podľa svojich príslušných právomocí.

5.Každý spoločný podnik zaistí primeranú ochranu finančných záujmov svojich členov prostredníctvom vykonávania alebo poverovania vykonávaním príslušných interných a externých kontrol.

6.Každý spoločný podnik pristúpi k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) 44 . Každý spoločný podnik prijíma nevyhnutné opatrenia potrebné na uľahčenie vnútorných vyšetrovaní vykonávaných úradom OLAF.

Článok 29

Audity ex post

Audity výdavkov na nepriame akcie sa vykonávajú v súlade s [článkom 48] nariadenia o programe Horizont Európa ako súčasť nepriamych akcií programu Horizont Európa, najmä v súlade so stratégiou auditu podľa [článku 48 ods. 2] uvedeného nariadenia.

Článok 30

Vnútorný audit

1.Vnútorný audítor Komisie má vo vzťahu k spoločnému podniku rovnaké právomoci, aké má vo vzťahu ku Komisii.

2.Správna rada môže zriadiť útvar vnútorného auditu v súlade s rozpočtovými pravidlami príslušného spoločného podniku.

ODDIEL 3

Prevádzkové rezervy

Článok 31

Dôvernosť

Bez toho, aby boli dotknuté články 32 a 34, každý spoločný podnik zabezpečuje ochranu dôverných informácií, ktorých zverejnenie nad rámec inštitúcií Únie a iných orgánov, úradov alebo agentúr Únie mohlo poškodiť záujmy jeho členov alebo účastníkov činností spoločného podniku. Takéto dôverné informácie okrem iného zahŕňajú osobné, obchodné, citlivé neutajované a utajované informácie.

Článok 32

Transparentnosť

Na dokumenty, ktoré má v držbe spoločný podnik, sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 45 .

Článok 33

Spracovanie osobných údajov

Ak si vykonávanie tohto nariadenia vyžaduje spracúvanie osobných údajov, vykoná sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 46 .

Článok 34

 Prístup k výsledkom a informáciám o návrhoch

1.Spoločný podnik poskytuje inštitúciám Únie a orgánom, úradom alebo agentúram Únie prístup k všetkým informáciám v súvislosti s nepriamymi akciami, ktoré financuje. Tieto informácie zahŕňajú výsledky prijímateľov zúčastnených na nepriamych akciách spoločného podniku alebo všetky ďalšie informácie, ktoré sa považujú za nevyhnutné pre vypracúvanie, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie politík alebo programov Únie. Tieto prístupové práva sú obmedzené na nekomerčné a nekonkurenčné využívanie a musia byť v súlade s platnými pravidlami dôvernosti.

2.Spoločný podnik na účely vypracúvania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia politík a programov Únie poskytuje Komisii informácie uvedené v predložených návrhoch.

KAPITOLA 5

Zamestnanci a zodpovednosť

ODDIEL 1

Zamestnanci, výsady a imunity

Článok 35

Zamestnanci

1.Na zamestnancov spoločných podnikov sa vzťahuje Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a PZOZ stanovené v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 a pravidlá prijaté spoločne inštitúciami Únie na účely uplatňovania služobného poriadku a PZOZ.

2.Počet zamestnancov je určený v pláne pracovných miest každého spoločného podniku, v ktorom je uvedený počet dočasných pracovných miest podľa funkčnej skupiny a podľa platovej triedy a počet zmluvných zamestnancov vyjadrený v ekvivalentoch plného pracovného času, v súlade s jeho ročným rozpočtom.

3.Medzi zamestnancov spoločného podniku patria dočasní zamestnanci a zmluvní zamestnanci.

4.Všetky náklady na zamestnancov znáša spoločný podnik.

Článok 36

Vyslaní národní experti a stážisti

1.Spoločný podnik môže využívať vyslaných národných expertov a stážistov, ktorí v ňom nie sú priamo zamestnaní. Počet vyslaných národných expertov vyjadrený v ekvivalentoch plného pracovného času sa doplní do informácií o zamestnancoch uvedených v článku 35 ods. 2 v súlade s ročným rozpočtom príslušného spoločného podniku.

2.Správna rada príslušného spoločného podniku prijme rozhodnutie, ktorým sa stanovia pravidlá vysielania národných expertov do príslušného spoločného podniku a zamestnávania stážistov.

Článok 37

Výsady a imunity

Na spoločné podniky a ich zamestnancov sa vzťahuje Protokol č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ktorý je prílohou k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie.

ODDIEL 2

Zodpovednosť

Článok 38

Zodpovednosť spoločných podnikov

1.Zmluvná zodpovednosť spoločného podniku sa riadi príslušnými zmluvnými ustanoveniami a právom uplatniteľným na príslušnú dohodu, rozhodnutie alebo zmluvu.

2.Ak zodpovednosť nemá zmluvnú povahu, spoločný podnik nahradí akúkoľvek škodu spôsobenú jeho zamestnancami pri výkone ich funkcií v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov.

3.Každá platba vykonaná spoločným podnikom v súvislosti so zodpovednosťou uvedenou v odsekoch 1 a 2 a náklady a výdavky vzniknuté v tejto súvislosti sa považujú za výdavok spoločného podniku a pokryje sa zo zdrojov spoločného podniku.

4.Za plnenie svojich povinností sú zodpovedné výlučne spoločné podniky.

Článok 39

Zodpovednosť členov a poistenie

1.Finančná zodpovednosť členov spoločného podniku za jeho dlhy je obmedzená finančnými príspevkami do spoločného podniku.

2.Spoločné podniky uzavrú a udržiavajú vhodné poistenie.

Článok 40

Konflikt záujmov

1.Spoločný podnik, jeho orgány a zamestnanci pri vykonávaní svojej činnosti predchádzajú konfliktu záujmov.

2.Správna rada prijíma pravidlá prevencie, zamedzenia a riadenia konfliktu záujmov, pokiaľ ide o zamestnancov spoločného podniku, členov a iné osoby slúžiace v správnej rade a v ostatných orgánoch alebo skupinách spoločného podniku, v súlade s rozpočtovými pravidlami spoločného podniku a so služobným poriadkom vo vzťahu k zamestnancom.

KAPITOLA 6

Urovnávanie sporov

Článok 41

Právomoc Súdneho dvora a rozhodné právo

1.Právomoc Súdneho dvora Európskej únie sa uplatňuje:

a)na základe ktorejkoľvek rozhodcovskej doložky obsiahnutej v dohodách alebo zmluvách uzatvorených spoločným podnikom alebo v jeho rozhodnutiach;

b)v sporoch týkajúcich sa náhrady škody spôsobenej zamestnancami spoločného podniku pri výkone ich funkcií;

c)v každom spore medzi spoločným podnikom a jeho zamestnancami v rozsahu a za podmienok stanovených v služobnom poriadku a PZOZ.

2.Na všetky záležitosti, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie alebo iné právne akty Únie, sa uplatňuje právo štátu, v ktorom sa nachádza sídlo spoločného podniku.

Článok 42

Sťažnosti adresované ombudsmanovi

Rozhodnutia prijaté spoločným podnikom pri vykonávaní tohto nariadenia môžu byť predmetom sťažnosti adresovanej ombudsmanovi v súlade s článkom 238 Zmluvy.

KAPITOLA 7

Likvidácia

Článok 43

Likvidácia

1.Na konci obdobia stanoveného v článku 3 sa spoločné podniky zlikvidujú.

2.Okrem odseku 1 sa postup likvidácie spoločného podniku začína automaticky v prípade, ak Únia alebo všetci členovia iní ako Únia ukončia svoje členstvo v spoločnom podniku.

3.Na účely vykonania postupov likvidácie spoločného podniku vymenuje správna rada jedného alebo viacerých likvidátorov, ktorí budú dodržiavať rozhodnutia správnej rady.

4.Aktíva spoločného podniku sa počas postupu likvidácie použijú na uhradenie záväzkov a výdavkov súvisiacich s likvidáciou. Akýkoľvek prebytok sa rozdelí medzi aktuálnych členov spoločného podniku v čase likvidácie a to úmerne k ich finančnému príspevku do spoločného podniku. Akýkoľvek prebytok takto pridelený Únii sa vráti do všeobecného rozpočtu Únie.

5.Na zabezpečenie riadnej správy všetkých dohôd, ktoré spoločný podnik v likvidácii uzavrel, alebo rozhodnutí, ktoré prijal, ako aj akýchkoľvek verejných zákaziek s trvaním, ktoré je dlhšie ako trvanie spoločného podniku, sa stanoví postup ad hoc.

DRUHÁ ČASŤ

OSOBITNÉ USTANOVENIA JEDNOTLIVÝCH SPOLOČNÝCH PODNIKOV

HLAVA I

SPOLOČNÝ PODNIK PRE EURÓPSKE OBEHOVÉ HOSPODÁRSTVO VYUŽÍVAJÚCE BIOLOGICKÉ MATERIÁLY

Článok 44

Ďalšie ciele spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály

1.Spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály má okrem cieľov stanovených v článkoch 4 a 5 aj tieto všeobecné ciele:

a)urýchliť inovačný proces a vývoj inovatívnych riešení využívajúcich biologické materiály;

b)urýchliť trhové zavedenie existujúcich vyspelých a inovatívnych riešení využívajúcich biologické materiály;

c)zabezpečiť vysokú úroveň environmentálneho správania priemyselných systémov využívajúcich biologické materiály.

2.Spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály má aj tieto špecifické ciele:

a)zvýšiť intenzitu interdisciplinárnych výskumných a inovačných činností s cieľom využiť prínosy pokroku v oblasti vied o živej prírode a v ďalších vedných disciplínach pre vývoj a demonštráciu udržateľných riešení využívajúcich biologické materiály;

b)zvýšiť a integrovať výskumné a inovačné kapacity zainteresovaných strán v celej Únii s cieľom využiť potenciál miestneho biohospodárstva;

c)zvýšiť výskumnú a inovačnú kapacitu na riešenie výziev v oblasti životného prostredia a rozvoj udržateľnejších inovácií využívajúcich biologické materiály;

d)posilniť integráciu výskumných a inovačných procesov využívajúcich biologické materiály do priemyselných hodnotových reťazcov Únie;

e)znížiť riziko pre investície do výskumu a inovácií v spoločnostiach a projektoch v oblasti využívania biologických materiálov;

f)zabezpečiť, aby sa pri vývoji a realizovaní výskumných a inovačných projektov v oblasti využívania biologických materiálov zohľadňovali environmentálne hľadiská.

Článok 45

Ďalšie úlohy spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály

Spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály vykonáva okrem úloh stanovených v článku 5 aj tieto úlohy:

a)zabezpečuje, aby sa ciele spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály dosiahli prostredníctvom programovania výskumných a inovačných činností verejných a súkromných partnerov;

b)mobilizuje verejné a súkromné financovanie výskumných a inovačných činností spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály;

c)podporuje multidisciplinárne výskumné a inovačné projekty s veľkým vplyvom, ktoré zlepšujú priemyselné inovácie v priemysle využívajúcom biologické materiály, s cieľom dosahovať ciele spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály;

d)zintenzívňuje výskumné a inovačné činnosti spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály v celom inovačnom reťazci od najnižšej po najvyššiu úroveň technologickej pripravenosti;

e)mobilizuje a integruje subjekty v oblasti výskumu a inovácií z vidieckych, pobrežných, mestských oblastí a regiónov s nevyužitým potenciálom pre rozvoj priemyslu využívajúceho biologické materiály, aby spolupracovali na projektových činnostiach;

f)zabezpečuje, aby sa výskumné a inovačné činnosti v rámci spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály zameriavali na otázky verejného záujmu, najmä na environmentálne a klimatické vlastnosti priemyslu využívajúceho biologické materiály, a to z hľadiska porozumenia príslušným problémom, ako aj vývoja ich riešení;

g)podporuje komunikáciu a spoluprácu medzi subjektmi v oblasti výskumu a inovácií a zainteresovanými stranami z priemyslu v rámci spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály s cieľom zvyšovať povedomie o rýchlo sa rozvíjajúcich znalostiach a technológiách, uľahčovať medzisektorovú spoluprácu a uľahčovať zavádzanie inovatívnych riešení využívajúcich biologické materiály na trh;

h)mobilizuje vnútroštátne a regionálne orgány, ktoré sú schopné vytvárať priaznivejšie podmienky pre zavádzanie inovácií využívajúcich biologické materiály na trh;

i)stanovuje vedecky spoľahlivé kritériá trvalej udržateľnosti a referenčné hodnoty výkonnosti, uplatňuje a monitoruje ich vo všetkých výskumných a inovačných činnostiach spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály a presadzuje ich v priemysle využívajúcom biologické materiály nad rámec iniciatívy;

j)komunikuje a presadzuje inovatívne riešenia využívajúce biologické materiály smerom k tvorcom politík, priemyslu, MVO a spotrebiteľom vo všeobecnosti.

Článok 46

Členovia

Členmi spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály sú:

a)Únia zastúpená Komisiou;

b)konzorcium pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály, nezisková organizácia založená podľa belgického práva so stálym sídlom v Bruseli v Belgicku, po oznámení svojho rozhodnutia bezpodmienečne pristúpiť k spoločnému podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály prostredníctvom listu obsahujúceho záväzok;

c)pridružení členovia vybraní v súlade s článkom 7 na základe rozhodnutia správnej rady.

Článok 47

Finančný príspevok Únie

Finančný príspevok Únie z programu Horizont Európa pre spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály vrátane rozpočtových prostriedkov Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) na pokrytie administratívnych a prevádzkových nákladov je maximálne 1 000 000 000 EUR, z toho maximálne 23 500 000 EUR na administratívne náklady. Príspevok Únie sa môže zvýšiť o príspevky tretích krajín, ak sú k dispozícii.

Článok 48

Príspevky členov iných ako Únia

1.Členovia spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály iní ako Únia poskytnú alebo zabezpečia, aby ich konštituenti alebo prepojené subjekty poskytli na obdobie vymedzené v článku 3 celkový príspevok vo výške najmenej 1 000 000 000 EUR vrátane maximálne 23 500 000 EUR na administratívne náklady.

2.Príspevok uvedený v odseku 1 tvoria príspevky do spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály v súlade s článkom 11 ods. 1.

Článok 49

Rozsah dodatočných činností

1.Bez ohľadu na právomoc správnej rady rozhodovať o pláne dodatočných činností podľa článku 16 ods. 2 písm. l) a v rozsahu pôsobnosti článku 2 ods. 9 a článku 2 ods. 10 navrhne konzorcium pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály alebo jeho konštituenti alebo prepojené subjekty každý rok dodatočné činnosti. Dodatočné činnosti sú tie, ktoré priamo súvisia s projektmi a činnosťami spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály, a to najmä:

a)investície do nových zariadení demonštrujúcich nový hodnotový reťazec vrátane investícií do vybavenia dlhodobej spotreby, nástrojov a sprievodnej infraštruktúry, najmä v súvislosti s regionálnym zavádzaním a overením jeho udržateľnosti;

b)investície do nového inovatívneho a udržateľného výrobného zariadenia alebo hlavného zariadenia;

c)investície do nového výskumu a inovácií a oprávnenej infraštruktúry vrátane zariadení, nástrojov, vybavenia dlhodobej spotreby alebo pilotných zariadení (výskumné strediská);

d)normalizačné činnosti;

e)činnosti v oblasti komunikácie, šírenia a zvyšovania povedomia.

2.Investície priamo spojené s projektmi sú najmä:

a)neoprávnené investície potrebné na realizáciu projektu spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály počas jeho trvania;

b)investície realizované súbežne s projektom spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály, ktoré dopĺňajú výsledky projektu a zvyšujú jeho úroveň technologickej pripravenosti;

c)investície potrebné na nasadenie výsledkov projektu spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály po ukončení projektu až do likvidácie spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály. V odôvodnených prípadoch možno zohľadniť investície spojené s nasadením výsledkov projektov z predchádzajúceho partnerstva (spoločný podnik BBI).

Článok 50

Orgány spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály

Medzi orgány spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály patrí:

a)správna rada;

b)výkonný riaditeľ;

c)vedecký výbor;

d)skupina zástupcov štátov;

e)skupiny na zavádzanie.

Článok 51

Zloženie správnej rady

Správna rada sa skladá z:

a)piatich zástupcov Komisie zastupujúcich Úniu a

b)piatich zástupcov členov iných ako Únia, pričom aspoň jeden z nich by mal byť zástupcom MSP.

Článok 52

Fungovanie správnej rady

1.Členovia iní ako Únia majú spoločne 50 % hlasovacích práv.

2.Správna rada volí svojho predsedu na obdobie dvoch rokov.

3.Zasadnutia správnej rady sa konajú pravidelne štyrikrát za rok.

4.Okrem zasadnutí uvedených v odseku 2 sa najmenej raz ročne koná aj strategické zasadnutie správnej rady, ktorého hlavným cieľom je určiť výzvy a príležitosti pre udržateľný priemysel využívajúci biologické materiály a poskytnúť ďalšie strategické smerovanie pre spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály.

5.Na strategické zasadnutie sú prizývaní ďalší výkonní riaditelia alebo riadiaci pracovníci s rozhodovacou právomocou z popredných európskych spoločností v oblasti využívania biologických materiálov a Komisie. Predsedovia skupiny zástupcov štátov, vedeckého výboru a skupín na zavádzanie môžu byť prizývaní ako pozorovatelia.

Článok 53

Vedecký výbor

1.Vedecký výbor je vedeckým poradným orgánom spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály uvedeného v článku 19 ods. 1.

2.Vedecký výbor by mal mať najviac 15 stálych členov.

3.Predseda vedeckého výboru je volený na obdobie dvoch rokov.

4.Vedecký výbor zriadi pracovnú skupinu zloženú z členov s príslušným profilom s cieľom prispievať k zabezpečeniu dostatočného zamerania na všetky aspekty pracovného programu týkajúce sa udržateľnosti. Odporúčania vedeckého výboru týkajúce sa pracovného programu podľa možností zahŕňajú aspekty týkajúce sa obehovosti, udržateľnosti životného prostredia, ochrany a zlepšenia biodiverzity, ako aj širšie aspekty udržateľnosti systémov využívajúcich biologické materiály a súvisiacich hodnotových reťazcov.

5.Vedecký výbor môže vydávať odporúčania na žiadosť správnej rady a iných orgánov spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály alebo z vlastného podnetu.

Článok 54

Skupiny na zavádzanie

1.Zriadi jedna alebo viac skupín na zavádzanie podľa článku 21. Úlohou skupín na zavádzanie je radiť správnej rade v otázkach rozhodujúcich pre trhové zavádzanie inovácií využívajúcich biologické materiály a podporovať zavedenie udržateľných riešení využívajúcich biologické materiály.

2.Zložením skupín na zavádzanie sa zabezpečí príslušné tematické zameranie a reprezentatívnosť zainteresovaných strán v oblasti inovácií využívajúcich biologické materiály. Prejaviť záujem o členstvo v skupine na zavádzanie môže každá zainteresovaná strana, ktorá nie je členom konzorcia pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály, jeho konštituentov alebo prepojených subjektov. Správna rada stanovuje predpokladanú veľkosť a zloženie skupín na zavádzanie, trvanie funkčných období a možnosť výmeny ich členov a vyberá ich členov. Zoznam členov je verejne prístupný.

3.Skupiny na zavádzanie sa stretávajú najmenej raz ročne fyzicky alebo virtuálne. Skupina na zavádzanie na prvom zasadnutí prijíma svoj rokovací poriadok. Tento rokovací poriadok schvaľuje správna rada. Mimoriadne zasadnutia skupín na zavádzanie sa zvolávajú na žiadosť správnej rady. Správna rada môže požiadať o účasť ďalších osôb na mimoriadnych zasadnutiach. Zoznam účastníkov týchto mimoriadnych zasadnutí je verejne prístupný.

4.Skupiny na zavádzanie si volia predsedu a podpredsedu pre každé tematické zameranie na obdobie dvoch rokov. Predseda koordinuje činnosti a zastupuje skupinu na zavádzanie. Predseda môže byť pozvaný na zasadnutia správnej rady ako pozorovateľ bez hlasovacích práv a na zasadnutia vedeckého výboru a skupiny zástupcov štátov.

5.Skupiny na zavádzanie poskytujú na žiadosť správnej rady odporúčania v otázkach týkajúcich sa zavádzania inovácií využívajúcich biologické materiály. Skupiny na zavádzanie môžu kedykoľvek z vlastnej iniciatívy vydávať aj odporúčania správnej rade.

HLAVA II

SPOLOČNÝ PODNIK PRE ČISTÉ LETECTVO

Článok 55

Ďalšie ciele spoločného podniku pre čisté letectvo

1.Spoločný podnik pre čisté letectvo má okrem cieľov stanovených v článkoch 4 a 5 aj tieto všeobecné ciele:

a)prispievať k znižovaniu ekologickej stopy letectva urýchlením vývoja klimaticky neutrálnych leteckých technológií pre ich čo najrýchlejšie zavádzanie do praxe, a tým významne prispievať k dosiahnutiu všeobecných cieľov Európskej zelenej dohody 47 , najmä v súvislosti so znížením cieľa celej Únie v oblasti znižovania čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 55 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990 a cestou k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050;

b)zabezpečiť, aby výskumné a inovačné činnosti v oblasti aeronautiky prispievali k celosvetovej udržateľnej konkurencieschopnosti leteckého priemyslu Únie, a zabezpečiť, aby klimaticky neutrálne letecké technológie spĺňali príslušné bezpečnostné požiadavky v oblasti letectva 48 a aby boli naďalej bezpečnými, spoľahlivými, nákladovo efektívnymi a účinnými prostriedkami osobnej a nákladnej dopravy;

c)podporovať európsku výskumnú a inovačnú kapacitu v oblasti letectva.

2.Spoločný podnik pre čisté letectvo má aj tieto špecifické ciele:

a)integrovať a demonštrovať disruptívne technologické inovácie v oblasti letectva schopné znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov najmenej o 30 % v porovnaní s najmodernejšou technológiou z roku 2020 a zároveň pripraviť pôdu pre klimaticky neutrálne letectvo do roku 2050;

b)zabezpečiť, aby technologická a potenciálne priemyselná pripravenosť inovácií mohla podporovať uvedenie disruptívnych nových produktov a služieb na trh do roku 2035 s cieľom nahradiť 75 % lietadlového parku do roku 2050 a vyvinúť inovatívny, spoľahlivý, bezpečný a nákladovo efektívny európsky systém leteckej dopravy, ktorý je schopný splniť cieľ klimatickej neutrality do roku 2050;

c)rozšíriť a podporiť integráciu klimaticky neutrálneho hodnotového reťazca leteckého výskumu a inovácií vrátane akademickej obce, výskumných organizácií, priemyslu a MSP, a to aj prostredníctvom využívania synergií s inými súvisiacimi národnými a európskymi programami.

Článok 56

Ďalšie úlohy spoločného podniku pre čisté letectvo

Spoločný podnik pre čisté letectvo vykonáva okrem úloh stanovených v článku 5 aj tieto úlohy:

a)na príslušných webových sídlach zverejňuje všetky informácie potrebné na prípravu a predkladanie návrhov pre spoločný podnik pre čisté letectvo;

b)monitoruje a posudzuje technologický pokrok pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov stanovených v článku 55 a uľahčuje neobmedzený prístup k údajom a informáciám na účely nezávislého monitorovania vplyvu leteckého výskumu a inovácií vykonávaného pod priamym dohľadom Komisie;

c)pomáha Komisii na jej žiadosť pri vytváraní a koordinácii tvorby predpisov a noriem podporujúcich zavádzanie riešení čistého letectva na trh, najmä uskutočňovaním štúdií, simulácií a poskytovaním technického poradenstva, so zohľadnením potreby odstrániť prekážky vstupu na trh.

Článok 57

Členovia

1.Členmi spoločného podniku pre čisté letectvo sú:

a)Únia zastúpená Komisiou;

b)zakladajúci členovia uvedení v prílohe I na základe oznámenia svojho rozhodnutia bezpodmienečne pristúpiť k spoločnému podniku pre čisté letectvo prostredníctvom listu obsahujúceho záväzok;

c)pridružení členovia, ktorí budú vybraní v súlade s článkom 7 na základe rozhodnutia správnej rady.

2.Odchylne od ustanovení článku 7 ods. 1 a 2 môže správna rada počas prvých šiestich mesiacov po zriadení spoločného podniku pre čisté letectvo vybrať pridružených členov aj zo zoznamu zostaveného po otvorenej výzve na vyjadrenie záujmu, ktorú vyhlásila Komisia pred jeho zriadením 49 .

Článok 58

Finančný príspevok Únie

Finančný príspevok Únie z programu Horizont Európa pre spoločný podnik pre čisté letectvo vrátane rozpočtových prostriedkov Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) na pokrytie administratívnych a prevádzkových nákladov je maximálne 1 700 000 000 EUR, z toho maximálne 39 223 000 EUR na administratívne náklady. Príspevok Únie sa môže zvýšiť o príspevky tretích krajín, ak sú k dispozícii.

Článok 59

Príspevky členov iných ako Únia

1.Členovia spoločného podniku pre čisté letectvo iní ako Únia poskytnú alebo zabezpečia, aby ich konštituenti alebo prepojené subjekty poskytli na obdobie vymedzené v článku 3 celkový príspevok vo výške najmenej 3 039 223 000 EUR vrátane maximálne 39 223 000 EUR na administratívne náklady.

2.Príspevok uvedený v odseku 1 tohto článku tvoria príspevky do spoločného podniku pre čisté letectvo v súlade s článkom 11 ods. 1.

Článok 60

Rozsah dodatočných činností

1.Na účely článku 11 ods. 1 písm. b) môžu dodatočné činnosti zahŕňať:

a)činnosti, na ktoré sa vzťahujú nepriame akcie spoločného podniku pre čisté letectvo, ale nie sú financované na základe týchto nepriamych akcií;

b)činnosti priamo spojené s pracovným programom spoločného podniku pre čisté letectvo;

c)výskumné a inovačné činnosti projektov s jasným prepojením na Strategický výskumný a inovačný program a financované z národných alebo regionálnych programov v Únii;

d)súkromné výskumné a inovačné projekty, ktoré dopĺňajú projekty Strategického výskumného a inovačného programu;

e)činnosti vedúce k zavádzaniu alebo využívaniu výsledkov projektu z predchádzajúcich iniciatív spoločného podniku pre čisté letectvo alebo z obidvoch možností, ktoré nezískali žiadne financovanie zo zdrojov Únie; 

f)európske normalizačné a certifikačné činnosti týkajúce sa riešení v oblasti čistého letectva z projektov spoločného podniku pre čisté letectvo alebo z jeho predchádzajúcich iniciatív.

2.Dodatočné činnosti musia mať jasne vymedzené výstupy.

Článok 61

Orgány spoločného podniku pre čisté letectvo

Orgánmi spoločného podniku pre čisté letectvo sú:

a)správna rada;

b)výkonný riaditeľ;

c)technický výbor;

d)Európsky poradný orgán pre čisté letectvo;

e)skupina zástupcov štátov.

Článok 62

Zloženie správnej rady

Správna rada sa skladá z:

a)dvoch zástupcov Komisie zastupujúcich Úniu;

b)deviatich zástupcov členov iných ako Únia vybraných zakladajúcimi členmi a pridruženými členmi a spomedzi nich, ktorí zabezpečujú vyvážené zastúpenie leteckého hodnotového reťazca, ako sú výrobcovia integrovaných systémov pre lietadlá, výrobcovia motorov a výrobcovia zariadení. Správna rada stanovuje vo svojom rokovacom poriadku pravidlo rotácie na prideľovanie členstva členom iným ako Únia. Medzi vybranými zástupcami je najmenej jeden zástupca európskych MSP, jeden zástupca výskumných organizácií a jeden zástupca akademických inštitúcií.

Článok 63

Fungovanie správnej rady

1.Každý zo zástupcov členov iných ako Únia má rovnaký počet hlasov.

2.Správnej rade predsedá Komisia zastupujúca Úniu a spolupredsedá jej zástupca členov iných ako Únia.

3.Predsedovia európskeho poradného orgánu pre letectvo, technického výboru a skupiny zástupcov štátov a jeden zástupca Agentúry Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA) sa zúčastňujú na zasadnutiach správnej rady ako stáli pozorovatelia. Majú právo zúčastňovať sa na rokovaniach, nemajú však hlasovacie práva.

4.Správna rada zabezpečuje priame spojenie a koordináciu medzi činnosťami skupiny zástupcov štátov alebo iných poradných orgánov. Na tento účel môže správna rada zároveň poveriť člena, aby sledoval činnosti týchto orgánov.

Článok 64

Ďalšie úlohy správnej rady

1.Správna rada spoločného podniku pre čisté letectvo vykonáva okrem úloh uvedených v článku 16 aj tieto úlohy:

a)dohliada na význam stratégií určených pre dodatočné činnosti členov iných ako Únia pre čisté letectvo;

b)podporuje trhové zavádzanie technológií a riešení prispievajúcich k dosahovaniu cieľov Zelenej dohody a zaisťuje dosiahnutie špecifických cieľov spoločného podniku v článku 55;

c)presadzuje synergie medzi výskumnými a demonštračnými činnosťami na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Únie alebo na oboch úrovniach, ktoré sa týkajú Strategického výskumného a inovačného programu a pracovného programu spoločného podniku pre čisté letectvo;

d)dohliada na monitorovanie a posudzovanie pokroku v porovnaní s ukazovateľmi vplyvu a špecifickými cieľmi spoločného podniku pre čisté letectvo uvedenými v článku 55 ods. 2;

e)zabezpečuje nepretržité riadenie a správu prechodu technických priorít programu Čisté nebo 2 a výskumných a inovačných činností až do ich ukončenia v súlade s cieľmi spoločného podniku pre čisté letectvo a prípadne zabezpečuje prenos výsledkov do programu Čisté letectvo.

2.Správna rada rozhoduje v súvislosti s vykonávaním programu a plnením cieľov spoločného podniku pre čisté letectvo vrátane:

a)Strategického výskumného a inovačného programu a jeho možných zmien a pracovného programu vrátane otvorených výziev na predkladanie návrhov;

b)strategického viacročného plánovania výziev v oblasti čistého letectva a ich zosúladenia s cieľmi programu Horizont Európa a súvisiacimi pracovnými programami a technickými prioritami a výskumnými akciami vrátane otvorených výziev na predkladanie návrhov;

c)revízií alebo optimalizácie technického rozsahu programu s cieľom zosúladiť pracovný plán a ciele spoločného podniku pre čisté letectvo s celkovým pracovným programom iniciatívy Horizont Európa a súvisiacimi pracovnými programami iných európskych partnerstiev;

d)odporúčaní poradných orgánov a osobitných činností z článku 56 s cieľom zvýšiť prienik na trh a vplyv riešení v oblasti čistého letectva v súlade s Európskou zelenou dohodou a súvisiacimi politickými opatreniami na jej zlepšenie.

Článok 65

Technický výbor

1.Technický výbor sa skladá z:

a)primeraného počtu zástupcov Komisie a orgánov Únie, o ktorom rozhodujú zástupcovia Únie v správnej rade;

b)primeraného počtu zástupcov členov iných ako Únia, o ktorom rozhoduje správna rada a ak sa to považuje za potrebné na to, aby sa spravodlivo zohľadnil technický rozsah programu a kľúčové technológie v ňom zahrnuté, vrátane zabezpečenia pokračovania a prechodu na program Čisté nebo 2 až do jeho ukončenia;

c)dvoch vyšších zástupcov spoločného podniku pre čisté letectvo, ktorých delegoval výkonný riaditeľ;

d)jedného zástupcu Agentúry Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA).

2.Technickému výboru spoločne predsedá zástupca zakladajúcich členov rotujúci každé dva roky a Komisia. Výbor sa zodpovedá správnej rade a jeho sekretariát zabezpečuje programová kancelária spoločného podniku pre čisté letectvo.

3.Výkonný riaditeľ je stálym pozorovateľom v technickom výbore. Zástupcovia skupiny zástupcov štátov a európskeho poradného orgánu pre letectvo sa môžu zúčastniť ako pozorovatelia na pozvanie predsedu alebo na vlastnú žiadosť. V takom prípade je ich účasť podmienená súhlasom predsedu a zástupcov spoločného podniku.

4.Technický výbor navrhuje svoj rokovací poriadok a predkladá ho na prijatie správnej rade.

5.Technický výbor vypracuje a udržiava technologický plán a stratégiu programu. Podľa potreby navrhuje a pripravuje na prijatie správnou radou rozsah a programovanie výskumných akcií, technickú stratégiu a celkový plán výskumu spoločného podniku pre čisté letectvo. Na sledovanie činností v tejto súvislosti môže byť delegovaný člen správnej rady.

6.Technický výbor plní tieto úlohy:

a)vypracúva návrhy na zmenu Strategického výskumného a inovačného programu podľa potreby na prerokovanie a konečné rozhodnutie zo strany správnej rady;

b)vypracúva návrhy technických priorít a výskumných akcií, ktoré majú byť zahrnuté do pracovného programu, vrátane výskumných tém pre otvorené výzvy na predkladanie návrhov;

c)poskytuje informácie o plánovaných alebo prebiehajúcich výskumných akciách na vnútroštátnej, regionálnej alebo inej úrovni mimo Únie a vydáva odporúčania k akciám potrebným na maximalizáciu možných synergií programu spoločného podniku pre čisté letectvo;

d)navrhuje na prerokovanie a konečné rozhodnutie správnej rady revízie alebo optimalizáciu technického rozsahu programu s cieľom zosúladiť pracovný program a ciele spoločného podniku pre čisté letectvo s celkovým pracovným programom iniciatívy Horizont Európa a súvisiacimi pracovnými programami iných európskych partnerstiev;

e)vydáva odporúčania o maximalizácii vplyvu v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody a potenciálnym využitím výsledkov programu na trhu.

Článok 66

Ďalšie úlohy výkonného riaditeľa

Výkonný riaditeľ spoločného podniku pre čisté letectvo vykonáva okrem úloh uvedených v článku 18 aj tieto úlohy:

a)zabezpečuje účinné vykonávanie pracovného programu;

b)prijíma príslušné opatrenia na riadenie interakcií medzi projektmi podporovanými spoločným podnikom, zamedzuje nežiaducemu prekrývaniu medzi nimi a podporuje synergie v rámci celého programu;

c)zabezpečuje plnenie termínov na odovzdávanie potrebných informácií rôznym orgánom spoločného podniku pre čisté letectvo;

d)uľahčuje koordináciu zo strany Komisie v súlade s odporúčaním technického výboru medzi činnosťami spoločného podniku pre čisté letectvo a príslušnými výskumnými a inovačnými činnosťami v rámci programu Horizont Európa s cieľom zamedziť prekrývaniu a podporovať synergie;

e)uľahčuje úzku spoluprácu a zabezpečuje koordináciu s ostatnými európskymi partnerstvami;

f)zabezpečuje monitorovanie a posudzovanie pokroku v porovnaní s ukazovateľmi vplyvu a špecifickými cieľmi spoločného podniku pre čisté letectvo uvedenými v článku 55;

g)zabezpečuje, aby spoločný podnik uľahčoval plný prístup k údajom a informáciám na účely nezávislého monitorovania vplyvu leteckého výskumu a inovácií vykonávaného pod priamym dohľadom Komisie, a prijíma všetky primerané opatrenia potrebné na zabezpečenie nezávislosti tohto procesu od spoločného podniku pre čisté letectvo napríklad prostredníctvom verejného obstarávania, nezávislých hodnotení, preskúmaní alebo analýz ad hoc. Správa o monitorovaní a posudzovaní programu sa predkladá správnej rade raz ročne;

h)pomáha správnej rade pri prispôsobovaní technického obsahu a rozdelení rozpočtových prostriedkov pracovného programu počas vykonávania Strategického výskumného a inovačného programu s cieľom maximalizovať výsledky spoločného podniku pre čisté letectvo.

Článok 67

Skupina zástupcov štátov

1.Pred hlasovaním v správnej rade zohľadňujú zástupcovia Komisie prípadné stanovisko skupiny zástupcov štátov.

2.Skupina zástupcov štátov usporadúva najmenej dvakrát ročne koordinačné zasadnutia so skupinou zástupcov štátov iných príslušných spoločných podnikov, ako je spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3, s cieľom vytvoriť prepojenie medzi vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi a spoločným podnikom pre čisté letectvo a na tomto základe poskytovať poradenstvo spoločnému podniku pre čisté letectvo.

3.Skupina zástupcov štátov má okrem úloh v článku 20 ods. 7 a 8 aj tieto ďalšie úlohy:

a)navrhuje opatrenia na zlepšenie komplementárnosti medzi výskumnými a inovačnými činnosťami čistého letectva a národnými výskumnými programami, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov Strategického výskumného a inovačného programu, ako aj s medzinárodnými a inými národnými iniciatívami a projektmi;

b)podporuje konkrétne opatrenia na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni zamerané na zvýšenie zapojenia MSP do výskumu a inovácií v oblasti čistého letectva, a to aj prostredníctvom podujatí v oblasti šírenia informácií, špecializovaných technických seminárov a komunikácie a akýchkoľvek ďalších akcií zameraných na podporu spolupráce a zavádzania leteckých technológií;

c)podporuje investície do výskumu a inovácií z fondov politiky súdržnosti, ako sú Európske fondy regionálneho rozvoja, Európske sociálne fondy, Fondy na spravodlivú transformáciu a fondy v rámci Európskeho nástroja obnovy v kontexte spoločného podniku pre čisté letectvo.

Článok 68

Európsky poradný orgán pre čisté letectvo

1.Európsky poradný orgán pre čisté letectvo je vedeckým poradným orgánom spoločného podniku pre čisté letectvo zriadeným v súlade s článkom 19 ods. 1 písm. a).

2.Európsky poradný orgán pre čisté letectvo má najviac 15 stálych členov.

3.Predseda Európskeho poradného orgánu pre čisté letectvo je volený na obdobie dvoch rokov.

4.Zástupca Agentúry Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA) je stálym členom Európskeho poradného orgánu pre čisté letectvo.

5.Európsky poradný orgán pre čisté letectvo spolupracuje pri vykonávaní svojich úloh s príslušnými fórami zainteresovaných strán v oblasti európskeho letectva, ako je Poradný výbor pre letecký výskum v Európe (ACARE).

6.Európsky poradný orgán pre čisté letectvo podľa článku 19 ods. 7 písm. f) organizuje koordinačné zasadnutia s poradnými orgánmi ďalších príslušných spoločných podnikov, ako je spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3, s cieľom podporovať synergie a spoluprácu medzi príslušnými iniciatívami Únie v oblasti výskumu a inovácií v letectve a na tomto základe a na tieto účely poskytovať poradenstvo spoločnému podniku pre čisté letectvo.

7.Európsky poradný orgán pre čisté letectvo poskytuje aj poradenstvo a podporu Komisii a spoločnému podniku pre čisté letectvo pri iniciatívach na podporu leteckého výskumu v európskych vzdelávacích systémoch a poskytuje odporúčania týkajúce sa rozvoja leteckých zručností a schopností a aktualizovaných učebných osnov pre letecké inžinierstvo.

Článok 69

Certifikácia nových technológií

1.Agentúru Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA) môžu žiadatelia, prijímatelia alebo výkonný riaditeľ vyzvať, aby poskytla poradenstvo k jednotlivým projektom a demonštračným činnostiam v otázkach týkajúcich sa dodržiavania noriem bezpečnosti letectva, interoperability a životného prostredia, aby sa zabezpečilo, že ich výsledkom bude včasné vypracovanie príslušných noriem, skúšobná kapacita a regulačné požiadavky na účely vývoja produktov a zavedenia nových technológií.

2.Na poskytované certifikačné činnosti a služby sa vzťahujú ustanovenia týkajúce sa poplatkov a platieb uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 50 .

Článok 70

Odchýlenie od pravidiel účasti

Ak sú akcie financované spoločným podnikom pre čisté letectvo a ak je to v opise príslušných tém v pracovnom programe náležite odôvodnené, na nepriamych akciách financovaných spoločným podnikom pre čisté letectvo je oprávnený zúčastňovať sa jediný právny subjekt usadený v členskom štáte alebo pridruženej krajine alebo konzorciá, ktoré nespĺňajú podmienku stanovenú v [článku 19 ods. 2] nariadenia [Horizont Európa].

HLAVA III

SPOLOČNÝ PODNIK PRE ČISTÝ VODÍK 

Článok 71

Ďalšie ciele spoločného podniku pre čistý vodík

1.Spoločný podnik pre čistý vodík má okrem cieľov stanovených v článkoch 4 a 5 aj tieto všeobecné ciele:

a)prispievať k cieľom stanoveným v pláne cieľov v oblasti klímy do roku 2030 51 a v Európskej zelenej dohode 52 , a to zvýšením ambícií EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030 na úrovne, ktoré budú v porovnaní s úrovňami z roku 1990 minimálne o 55 % nižšie, a klimatickej neutrality do roku 2050;

b)prispievať k vykonávaniu vodíkovej stratégie Európskej komisie pre klimaticky neutrálnu Európu do roku 2020 53 ;

c)posilňovať konkurencieschopnosť hodnotového reťazca Únie v oblasti čistého vodíka s cieľom podporiť, najmä u zapojených MSP, urýchlenie vstupu inovatívnych konkurencieschopných čistých riešení na trh;

d)stimulovať výrobu, distribúciu, skladovanie a konečné použitie čistého vodíka.

2.Spoločný podnik pre čistý vodík má aj tieto špecifické ciele:

a)prostredníctvom výskumu a inovácií zlepšovať nákladovú efektívnosť, spoľahlivosť, množstvo a kvalitu riešení v oblasti čistého vodíka, vrátane výroby, distribúcie, skladovania a konečného použitia, vyvinutých v Únii, ako sú účinnejšie a lacnejšie vodíkové elektrolyzéry a lacnejšie dopravné a priemyselné aplikácie;

b)posilňovať vedomosti a kapacity vedeckých a priemyselných subjektov v rámci vodíkového hodnotového reťazca Únie;

c)realizovať demonštračné riešenia v oblasti čistého vodíka na účely ich zavádzania na miestnej, regionálnej úrovni a na úrovni celej Únie, pri riešení výroby, distribúcie, skladovania a používania energie z obnoviteľných zdrojov pre dopravné a energeticky náročné priemyselné odvetvia, ako aj pre iné aplikácie;

d)zvyšovať povedomie verejnosti a súkromných subjektov, akceptáciu a prijímanie riešení v oblasti čistého vodíka, najmä prostredníctvom spolupráce s inými európskymi partnerstvami v rámci programu Horizont Európa.

Článok 72

Ďalšie úlohy spoločného podniku pre čistý vodík

Spoločný podnik pre čistý vodík vykonáva okrem úloh stanovených v článku 5 aj tieto úlohy:

a)posudzuje a monitoruje technologický pokrok a technologické, hospodárske a spoločenské prekážky vstupu na trh;

b)bez ohľadu na politické výsady Komisie prispieva pod politickým vedením a dohľadom Komisie k vypracovaniu právnych predpisov a noriem s cieľom odstraňovať prekážky vstupu na trh a podporovať zastupiteľnosť, interoperabilitu a obchod na celom vnútornom trhu a na celom svete;

c)podporuje Komisiu v jej medzinárodných iniciatívach v oblasti vodíkovej stratégie, ako sú napríklad Medzinárodné partnerstvo pre vodíkové hospodárstvo (IPHE), Inovačná misia a vodíková iniciatíva ministerskej skupiny pre čistú energiu.

Článok 73

Členovia

Členmi spoločného podniku pre čistý vodík sú: 

a)Únia zastúpená Komisiou;

b)Hydrogen Europe AISBL, nezisková organizácia založená podľa belgického práva (registračné číslo: 890 025 478) so stálym sídlom v Bruseli v Belgicku (ďalej len „priemyselné zoskupenie“), na základe oznámenia svojho rozhodnutia bezpodmienečne pristúpiť k spoločnému podniku pre čistý vodík prostredníctvom listu obsahujúceho záväzok;

c)Hydrogen Europe Research AISBL, nezisková organizácia založená podľa belgického práva (registračné číslo: 0897 679 372) so stálym sídlom v Bruseli v Belgicku (ďalej len „výskumné zoskupenie“), na základe oznámenia svojho rozhodnutia bezpodmienečne pristúpiť k spoločnému podniku pre čistý vodík prostredníctvom listu obsahujúceho záväzok.

Článok 74

Finančný príspevok Únie

Finančný príspevok Únie z programu Horizont Európa pre spoločný podnik pre čistý vodík vrátane rozpočtových prostriedkov Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) na pokrytie administratívnych a prevádzkových nákladov je maximálne 1 000 000 000 EUR, z toho maximálne 30 193 000 EUR na administratívne náklady. Príspevok Únie sa môže zvýšiť o príspevky tretích krajín, ak sú k dispozícii.

Článok 75

Príspevky členov iných ako Únia

1.Členovia spoločného podniku pre čistý vodík iní ako Únia poskytnú alebo zabezpečia, aby ich konštituenti alebo prepojené subjekty poskytli na obdobie vymedzené v článku 3 celkový príspevok vo výške najmenej 1 000 000 000 EUR vrátane maximálne 30 193 000 EUR na administratívne náklady.

2.Príspevok uvedený v odseku 1 tohto článku tvoria príspevky do spoločného podniku pre čistý vodík v súlade s článkom 11 ods. 1.

Článok 76

Rozsah dodatočných činností

1.Na účely článku 11 ods. 1 písm. b) môžu k dodatočným činnostiam patriť činnosti, ktoré priamo súvisia s činnosťami spoločného podniku pre čistý vodík a prispievajú k jeho cieľom, vrátane týchto:

a)predkomerčné skúšky a skúšky v teréne;

b)overenie koncepcie;

c)zlepšenie existujúcich výrobných liniek na účely rozšírenia;

d)rozsiahle prípadové štúdie;

e)činnosti zamerané na zvyšovanie povedomia o vodíkových technológiách a bezpečnostných opatreniach;

f)zapájanie výsledkov projektov do produktov, ďalšieho využitia a činností v rámci výskumného reťazca, a to buď na vyšších úrovniach technologickej pripravenosti, alebo v súbežných líniách činnosti.

2.Dodatočné činnosti spoločného podniku pre čistý vodík sú zamerané na zabezpečenie synergií s Alianciou pre čistý vodík 54 , Inovačnou misiou „Obnoviteľný a čistý vodík“ 55 , inovačným fondom Európskej únie 56 a platformou S3 „regióny H2“ 57 .

Článok 77

Orgány spoločného podniku pre čistý vodík

Orgány spoločného podniku pre čistý vodík sú:

a)správna rada;

b)výkonný riaditeľ;

c)skupina zástupcov štátov; a

d)skupina zainteresovaných strán.

Článok 78

Zloženie správnej rady

Správna rada sa skladá zo:

a)zástupcov Komisie zastupujúcich Úniu;

b)šiestich zástupcov zoskupenia Hydrogen Europe so zreteľom na geografické, rodové a odvetvové zastúpenie;

c)jedného zástupcu zoskupenia Hydrogen Europe Research.

Článok 79

Fungovanie správnej rady

1.Okrem pravidiel hlasovania stanovených v článku 15 ods. 2 má priemyselné zoskupenie 43 % hlasovacích práv a výskumné zoskupenie 7 % hlasovacích práv v správnej rade.

2.Predseda správnej rady je zástupcom súkromných členov a menuje ho správna rada.

Článok 80

Ďalšie úlohy správnej rady

Správna rada spoločného podniku pre čistý vodík vykonáva okrem úloh uvedených v článku 16 aj tieto úlohy:

a)podporuje synergie s príslušnými činnosťami a programami na úrovni Únie, na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, najmä s tými, ktoré podporujú zavádzanie riešení v oblasti výskumu a inovácií, infraštruktúry, vzdelávania a regionálneho rozvoja v oblasti využívania čistého vodíka;

b)podľa článku 5 ods. 2 písm. b) a článku 16 písm. l) zabezpečuje strategické smerovanie, pokiaľ ide o spoluprácu s inými európskymi partnerstvami vrátane partnerstiev zameraných na cestnú dopravu s nulovými emisiami, vodnú dopravu s nulovými emisiami, európsku železnicu, čisté letectvo, procesy pre planétu a čistú oceľ v súlade s ich príslušnými Strategickými výskumnými a inovačnými programami alebo iným rovnocenným dokumentom;

c)podporuje zavádzanie technológií a riešení na trh na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody.

Článok 81

Ďalšie úlohy výkonného riaditeľa

Výkonný riaditeľ spoločného podniku pre čistý vodík vykonáva okrem úloh uvedených v článku 18 tieto úlohy:

a)navrhuje činnosti, ktoré podporujú synergie s príslušnými činnosťami a programami na úrovni Únie, vnútroštátnej a regionálnej úrovni;

b)so súhlasom správnej rady podporuje ďalšie iniciatívy Únie v oblasti vodíka a prispieva k nim;

c)zvoláva každoročné fórum Európskeho partnerstva pre čistý vodík, ktoré sa podľa možnosti koná spoločne a súbežne s Európskym fórom pre vodík v rámci Aliancie pre čistý vodík.

Článok 82

Skupina zainteresovaných strán 

1.Ustanovenia článku 21 sa uplatňujú mutatis mutandis na skupinu zainteresovaných strán spoločného podniku pre čistý vodík.

2.Skupina zainteresovaných strán sa skladá zo zástupcov odvetví, ktoré vyrábajú, distribuujú, skladujú, potrebujú alebo používajú čistý vodík v celej Únii, vrátane zástupcov ďalších príslušných európskych partnerstiev, ako aj zástupcov medziregionálneho partnerstva European Hydrogen Valleys.

3.Skupina zainteresovaných strán má okrem úloh stanovených v článku 21 aj tieto úlohy:

a)poskytuje informácie o strategických a technologických prioritách, ktoré má spoločný podnik pre čistý vodík riešiť, ako je stanovené v Strategickom výskumnom a inovačnom programe alebo v akomkoľvek inom rovnocennom dokumente a súvisiacich podrobných technologických plánoch, pričom sa náležite zohľadní pokrok a potreby v príbuzných odvetviach;

b)predkladá návrhy, ktorými sa umožnia konkrétne synergie medzi spoločným podnikom pre čistý vodík a príbuznými odvetviami alebo akýmkoľvek odvetvím, v ktorom sa synergie považujú za pridanú hodnotu;

c)poskytuje informácie pre každoročné Európske fórum pre vodík v rámci Aliancie pre čistý vodík.

HLAVA IV

SPOLOČNÝ PODNIK PRE EURÓPSKE ŽELEZNICE

Článok 83

Ďalšie ciele spoločného podniku pre európske železnice

1.Spoločný podnik pre európske železnice má okrem cieľov stanovených v článkoch 4 a 5 aj tieto všeobecné ciele:

a)prispievať k dosiahnutiu jednotného európskeho železničného priestoru;

b)zabezpečiť rýchly prechod na atraktívnejší, užívateľsky ústretovejší, konkurencieschopnejší, cenovo dostupnejší, efektívnejší a udržateľnejší európsky železničný systém integrovaný do širšieho systému mobility;

c)podporovať rozvoj silného a globálne konkurencieschopného odvetvia európskej železničnej dopravy.

2.Spoločný podnik pre európske železnice má okrem cieľov stanovených v odseku 1 aj tieto špecifické ciele:

a)zabezpečovať integrovanú európsku železničnú sieť už od návrhu, odstraňovať prekážky interoperability a poskytovať riešenia pre úplnú integráciu zahŕňajúce riadenie dopravy, vozidlá, infraštruktúru a služby a poskytnúť najlepšiu odpoveď na potreby cestujúcich a podnikov, urýchľovať zavádzanie inovatívnych riešení na podporu jednotného európskeho železničného priestoru a zároveň zvyšovať kapacitu a spoľahlivosť a znižovať náklady na železničnú dopravu;

b)zabezpečovať udržateľný a odolný železničný systém: rozvojom tichého železničného systému s nulovými emisiami a infraštruktúry odolnej voči zmene klímy, uplatňovaním obehového hospodárstva na odvetvie železničnej dopravy, pilotným využitím inovatívnych procesov, technológií, návrhov a materiálov v celom životnom cykle železničných systémov a vývojom ďalších inovatívnych riešení pre riadenú pozemnú dopravu;

c)prostredníctvom svojho systémového piliera vyvíjať jednotnú koncepciu prevádzky a funkčnú architektúru systému pre integrované európske systémy riadenia dopravy, systémy riadenia/zabezpečenia a návestenia vrátane automatizovanej vlakovej prevádzky, čím sa zabezpečí, aby sa výskum a inovácie zameriavali na spoločne dohodnuté a zdieľané požiadavky zákazníkov a aby boli prevádzkové potreby otvorené vývoju;

d)vykonávať výskumné a inovačné činnosti týkajúce sa železničnej nákladnej dopravy a služieb v oblasti intermodálnej dopravy s cieľom zabezpečiť konkurencieschopnú ekologickú železničnú nákladnú dopravu plne integrovanú do logistického hodnotového reťazca, pričom v centre bude automatizácia a digitalizácia nákladnej železničnej dopravy;

e)rozvíjať demonštračné projekty v členských štátoch, ktoré o ne majú záujem, vrátane tých, ktoré v súčasnosti nemajú na svojom území zriadený železničný systém;

f)prispievať k podpore rozvoja silného a globálne konkurencieschopného odvetvia európskej železničnej dopravy.

3.Spoločný podnik pre európske železnice sa pri vykonávaní svojich činností usiluje o geograficky vyváženú účasť členov a partnerov na svojich činnostiach. Zároveň zriaďuje potrebné medzinárodné kontakty v súvislosti s výskumom a inováciami v odvetví železničnej dopravy v súlade s prioritami Komisie.

Článok 84

Ďalšie úlohy spoločného podniku pre európske železnice

1.Okrem úloh stanovených v článku 5 spoločný podnik pre európske železnice spolu s Komisiou pripravuje a predkladá správnej rade na prijatie základný plán vypracovaný po konzultácii so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami v železničnom systéme a v železničnom dodávateľskom odvetví.

2.Komisia môže začať s prípravou hlavného plánu pred založením spoločného podniku pre európske železnice po konzultácii so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami.

3.Hlavný plán predstavuje spoločný výhľadový plán založený na systémovom pohľade. Určujú sa v ňom oblasti intervencie v rozsahu pôsobnosti spoločného podniku pre európske železnice. Ciele stanovené v hlavnom pláne sú zamerané na výkonnosť a sú štruktúrované podľa cieľov stanovených v článku 83.

4.Hlavný plán prijíma správna rada a schvaľuje ho Komisia v súlade s článkom 15, s výnimkou časti hlavného plánu týkajúcej sa systémového piliera, ktorá sa prijíma v súlade s článkom 91 ods. 3. Pred schválením predloží Komisia hlavný plán Rade a Európskemu parlamentu. Všetky zmeny sa následne oznámia Rade a Európskemu parlamentu.

5.Hlavný plán predstavuje Strategický výskumný a inovačný program spoločného podniku pre európske železnice v zmysle článku 2 ods. 12. Poskytuje sa v ňom usmernenie pre konkrétnejšie úlohy spoločného podniku pre európske železnice, a to:

a)vypracovanie systémového pohľadu v rámci svojho systémového piliera, ktorý spája železničné výrobné odvetvie, železničnú prevádzkovú komunitu a ďalšie súkromné a verejné zainteresované strany v oblasti železničnej dopravy vrátane orgánov zastupujúcich zákazníkov, ako sú cestujúci a náklad a zamestnanci, ako aj príslušných aktérov mimo tradičného odvetvia železničnej dopravy. „Systémový pohľad“ zahŕňa:

i) rozvoj koncepcie prevádzky a architektúry systému vrátane vymedzenia služieb, funkčných blokov a rozhraní, ktoré tvoria základ prevádzky železničného systému;

58 ii) vypracovanie súvisiacich špecifikácií vrátane rozhraní, špecifikácií funkčných požiadaviek a špecifikácií systémových požiadaviek, ktoré sa majú zohľadniť v technických špecifikáciách interoperability (TSI) stanovených v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/797 alebo v normalizačných postupoch, výsledkom ktorých budú vyššie úrovne digitalizácie a automatizácie;

iii) zabezpečenie, aby bol systém udržiavaný, očistený od chýb a schopný prispôsobiť sa v priebehu času a zabezpečiť faktory migrácie zo súčasných architektúr;

iv) zabezpečenie toho, aby sa hodnotili a overovali potrebné rozhrania s inými spôsobmi dopravy, najmä pre toky nákladu a cestujúcich;

b)vykonávanie výskumných a inovačných činností potrebných na dosiahnutie cieľov spoločného podniku pre európske železnice vrátane výskumných a inovačných činností na nízkej úrovni technologickej pripravenosti (TRL) zameraných na železničnú dopravu. Spoločný podnik pre európske železnice v tomto ohľade:

i) vymedzuje a organizuje výskumné, inovačné, demonštračné, validačné a študijné činnosti, ktoré sa majú vykonávať pod jeho vedením, a súčasne zamedzuje roztrieštenosti týchto činností;

ii) využíva príležitosti na normalizáciu a modularitu a uľahčuje rozhrania s inými spôsobmi dopravy a systémami;

iii) vytvára demonštračné projekty;

iv) rozvíja úzku spoluprácu a podľa potreby zabezpečuje koordináciu so súvisiacimi európskymi, vnútroštátnymi a medzinárodnými výskumnými a inovačnými činnosťami v odvetví železničnej dopravy a ďalších odvetviach, najmä v rámci programu Horizont Európa, čo spoločnému podniku pre európske železnice umožní zohrávať hlavnú úlohu vo výskume a inováciách v oblasti železničnej dopravy a zároveň využívať prínosy z vedeckého a technologického pokroku dosiahnutého v iných odvetviach;

v) spoločný podnik pre európske železnice zabezpečuje prostredníctvom spolupráce uvedenej v bode iv) prevedenie výskumu do účinného úsilia v oblasti vývoja a rozvoja prielomových inovácií a nakoniec do inovácií zameraných na trh prostredníctvom demonštrácie a zavádzania;

c)plnenie akýchkoľvek úloh potrebných na dosiahnutie cieľov stanovených v článkoch 4 a 84.

Článok 85

Členovia

1.Členmi spoločného podniku pre európske železnice sú:

a)Únia zastúpená Komisiou;

b)zakladajúci členovia uvedení v prílohe II na základe oznámenia svojho rozhodnutia bezpodmienečne pristúpiť k spoločnému podniku prostredníctvom listu obsahujúceho záväzok;

c)pridružení členovia, ktorí sa majú vyberať v súlade s článkom 7. Zoznam pridružených členov schvaľuje Komisia.

2.Odchylne od ustanovení článku 7 ods. 1 a článku 7 ods. 2 môže správna rada počas prvých šiestich mesiacov po zriadení spoločného podniku pre európske železnice vybrať pridružených členov zo zoznamu zostaveného po otvorenej výzve na vyjadrenie záujmu, ktorú vyhlásila Komisia pred jeho zriadením.

Článok 86

Finančný príspevok Únie

Finančný príspevok Únie z programu Horizont Európa pre spoločný podnik pre európske železnice vrátane rozpočtových prostriedkov Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) na pokrytie administratívnych a prevádzkových nákladov je maximálne 600 000 000 EUR vrátane minimálne 50 000 000 EUR na systémový pilier a maximálne 24 000 000 EUR na administratívne náklady. Príspevok Únie sa môže zvýšiť o príspevky tretích krajín, ak sú k dispozícii.

Článok 87

Príspevky členov iných ako Únia

Členovia spoločného podniku pre európske železnice iní ako Únia poskytnú alebo zabezpečia, aby ich konštituenti alebo prepojené subjekty poskytli na obdobie vymedzené v článku 3 celkový príspevok vo výške najmenej 600 000 000 EUR vrátane maximálne 24 000 000 EUR na administratívne náklady.

Článok 88

Rozsah dodatočných činností

1.Na účely článku 11 ods. 1 písm. b) môžu dodatočné činnosti zahŕňať:

a)výskumné a inovačné činnosti vychádzajúce z činností financovaných zo spoločného podniku pre európske železnice alebo spoločného podniku Shift2Rail;

b)súbežné a doplňujúce výskumné a inovačné činnosti financované členmi inými ako Únia, ktoré majú jasnú pridanú hodnotu Únie a prispievajú k dosiahnutiu cieľov spoločného podniku pre európske železnice;

c)činnosti financované členmi inými ako Únia v projektoch financovaných z národných programov alebo regionálnych programov, ktoré dopĺňajú činnosti financované zo spoločného podniku pre európske železnice;

d)preberanie výsledkov činností financovaných v rámci spoločného podniku Shift2Rail, ďalšie využívanie, demonštračné činnosti a normalizácia.

2.Pokiaľ ide o činnosti financované členmi inými ako Únia v projektoch financovaných z iných európskych partnerstiev alebo z iných programov Únie a ďalšieho úsilia a inovácií v oblasti výskumu a inovácií, ktoré majú významnú pridanú hodnotu Únie a prispievajú k dosiahnutiu cieľov spoločného podniku pre európske železnice a jeho doplnkových činností, ktoré z neho financuje, sa vykazuje hodnota týchto činností s uvedením druhu, úrovne a zdroja financovania Únie, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu.

Článok 89

Ďalšie orgány spoločného podniku pre európske železnice

1.Orgány spoločného podniku pre európske železnice sú:

a)správna rada;

b)výkonný riaditeľ;

c)riadiaca skupina pre systémový pilier;

d)skupina zástupcov štátov;

e)skupina na zavádzanie.

2.Spoločný podnik pre európske železnice môže navyše zriadiť vedeckú riadiacu skupinu alebo požiadať o vedecké odporúčania nezávislých akademických odborníkov alebo spoločných vedeckých poradných orgánov.

Článok 90

Zloženie správnej rady

Správna rada sa skladá z:

a)dvoch zástupcov Komisie zastupujúcich Úniu;

b)jedného zástupcu od každého z členov iných ako Únia.

Článok 91

Fungovanie správnej rady

1.Správnej rade predsedá Komisia zastupujúca Úniu.

2.Predseda alebo podpredseda skupiny zástupcov štátov je pravidelne pozývaný na zasadnutia správnej rady a na jej rokovania ako pozorovateľ, ale nemá hlasovacie právo. Zástupcovia Železničnej agentúry Európskej únie a Európskeho poradného výboru pre výskum v oblasti železničnej dopravy sú pozývaní na zasadnutia správnej rady ako pozorovatelia a zapájajú sa do rokovaní, ale nemajú hlasovacie práva.

3.Bez ohľadu na článok 15 ods. 1, pokiaľ ide o činnosti, ktoré sa majú vykonávať v rámci systémového piliera, sa rozhodnutie považuje za prijaté väčšinou najmenej 55 % hlasov vrátane hlasov neprítomných zástupcov.

4. Bez ohľadu na článok 15 ods. 4 sa správna rada schádza raz ročne na valnom zhromaždení, na ktoré sú pozvaní všetci účastníci výskumných a inovačných činností spoločného podniku pre európske železnice. Zhromaždenie podnecuje k uvažovaniu o celkovom smerovaní činností spoločného podniku pre európske železnice a vedie otvorenú a transparentnú diskusiu o pokroku pri realizácii hlavného plánu.

Článok 92

Ďalšie úlohy správnej rady

Správna rada spoločného podniku pre európske železnice vykonáva okrem úloh uvedených v článku 16 aj tieto úlohy:

a)prijíma hlavný plán a akýkoľvek návrh na jeho úpravu;

b)prijíma pracovné programy systémového piliera vrátane rozpočtu a ich zmeny na základe odporúčaní riadiacej skupiny pre systémový pilier a na základe návrhov výkonného riaditeľa.

Článok 93

Riadiaca skupina pre systémový pilier

1.Riadiaca skupina pre systémový pilier sa skladá zo zástupcov Komisie, zástupcov odvetvia železničnej dopravy a mobility a príslušných organizácií, výkonného riaditeľa spoločného podniku pre európske železnice a zástupcov Železničnej agentúry Európskej únie. Komisia prijíma konečné rozhodnutie o zložení skupiny. V odôvodnených prípadoch môže Komisia pozvať ďalších relevantných odborníkov a zainteresované strany, aby sa zúčastnili na zasadaniach riadiacej skupiny pre systémový pilier ako pozorovatelia.

2.Riadiacej skupine pre systémový pilier predsedá Komisia.

3.Odporúčania riadiacej skupiny pre systémový pilier sa prijímajú na základe konsenzu. Ak sa konsenzus nedosiahne, výkonný riaditeľ spoločného podniku pre európske železnice vypracuje správu pre správnu radu, v ktorej uvedie kľúčové spoločné body a odlišné stanoviská.

4.Riadiaca skupina pre systémový pilier prijíma svoj rokovací poriadok.

5.Riadiaca skupina pre systémový pilier je zodpovedná za poskytovanie poradenstva výkonnému riaditeľovi a správnej rade v týchto záležitostiach:

a)prístup k harmonizácii prevádzky a vývoju architektúry systému, a to aj v príslušnej časti hlavného plánu;

b)dosiahnutie špecifického cieľa stanoveného v článku 83 ods. 2 písm. c);

c)vykonávanie úlohy stanovenej v článku 84 ods. 5 písm. a);

d)podrobný ročný plán vykonávania pre systémový pilier na základe pracovných programov prijatých správnou radou v súlade s článkom 92 písm. b).

Článok 94

Skupina na zavádzanie

1.Podľa článku 21 sa zriadi skupina na zavádzanie. Úlohou skupiny na zavádzanie je radiť správnej rade pri zavádzaní inovácií v železničnej doprave na trh, ktoré boli vyvinuté v spoločnom podniku pre európske železnice, a podporovať zavádzanie inovatívnych riešení.

2.Skupina na zavádzanie je otvorená pre všetky zainteresované strany ako riadiaca skupina pre systémový pilier. Správna rada vyberá členov skupiny na zavádzanie a stanovuje najmä veľkosť a zloženie skupiny na zavádzanie, trvanie funkčného obdobia a podmienky výmeny jej členov. Zložením skupiny na zavádzanie sa zabezpečí príslušné tematické zameranie a reprezentatívnosť. Zoznam členov sa zverejní na webovom sídle spoločného podniku pre európske železnice.

3.Zástupca skupiny na zavádzanie môže byť pozývaný na zasadnutia správnej rady ako pozorovateľ bez hlasovacích práv.

4.Skupina na zavádzanie poskytuje na žiadosť správnej rady odporúčania v otázkach týkajúcich sa zavádzania inovatívnych riešení v oblasti železničnej dopravy. Skupina na zavádzanie môže vydávať odporúčania aj z vlastnej iniciatívy.

Článok 95

Spolupráca so Železničnou agentúrou Európskej únie

Spoločný podnik pre európske železnice zabezpečuje úzku spoluprácu so Železničnou agentúrou Európskej únie, najmä pokiaľ ide o vykonávanie hlavného plánu. Podľa článku 40 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/796 59 spočíva táto spolupráca v týchto poradenských úlohách:

a)informácie o výskumných potrebách týkajúcich sa realizácie jednotného európskeho železničného priestoru, ktoré spoločný podnik pre európske železnice zváži v hlavnom pláne a jeho zmenách, ako aj v pracovných programoch;

b)spätná väzba a poradenstvo v oblasti interoperability a bezpečnosti, ktoré sa majú zohľadniť pri výskumných a inovačných činnostiach, konkrétnejšie v súvislosti s projektovými činnosťami a výsledkami pre ciele uvedené v článku 84 ods. 5 písm. a);

c)podpora pre spoločný podnik pre európske železnice pri identifikácii potrieb akejkoľvek ďalšej konkrétnej validácie alebo štúdií, ktoré má vykonať, a to aj prostredníctvom zapojenia vnútroštátnych bezpečnostných orgánov;

d)poskytovanie poradenstva týkajúceho sa systémového piliera;

e)zabezpečenie, aby sa pri vývoji špecifikácií vrátane rozhraní, špecifikácií funkčných požiadaviek a špecifikácií systémových požiadaviek zohľadňovali skúsenosti a spätná väzba týkajúce sa TSI alebo noriem.

Článok 96

Skupina zástupcov štátov

1.Členské štáty zabezpečujú, aby ich príslušní zástupcovia predložili koordinovanú pozíciu odrážajúcu názory ich členských štátov vyjadrené vo:

a)výbore pre interoperabilitu a bezpečnosť železníc zriadenom podľa článku 51 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798;

b)výbore pre program v rámci klastra 5 programu Horizont Európa – výbor pre strategické programy;

c)výbore pre jednotný európsky železničný priestor zriadenom podľa článku 62 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ.

2.Bez ohľadu na ustanovenia článku 20 zaujíma skupina zástupcov štátov stanovisko adresované správnej rade týkajúce sa výskumných tém na nízkej úrovni technologickej pripravenosti, ktoré majú byť zahrnuté do pracovného programu.

HLAVA V

SPOLOČNÝ PODNIK GLOBÁLNE ZDRAVIE EDCTP3

Článok 97

Ďalšie ciele spoločného podniku Globálne zdravie EDCPT3

1.Spoločný podnik Globálne zdravie EDCPT3 má okrem cieľov stanovených v článkoch 4 a 5 aj tieto všeobecné ciele:

a)znižovať sociálno-ekonomickú záťaž infekčných chorôb v subsaharskej Afrike podporovaním vývoja a zavádzania nových alebo vylepšených zdravotníckych technológií;

b)zvyšovať zdravotnú bezpečnosť v subsaharskej Afrike a na celom svete posilnením kapacít pripravenosti a reakcie na kontrolu infekčných chorôb založených na výskume a inováciách.

2.Spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 má aj tieto špecifické ciele:

a)posilniť vývoj a využívanie nových alebo vylepšených zdravotníckych technológií na boj proti infekčným chorobám podporovaním vykonávania klinického skúšania v subsaharskej Afrike;

b)posilňovať výskumné a inovačné kapacity a národné systémy výskumu zdravia v subsaharskej Afrike na boj proti infekčným chorobám;

c)uľahčovať lepšie zosúladenie členských štátov Únie, pridružených krajín a subsaharských krajín so spoločným Strategickým výskumným a inovačným programom v oblasti globálneho zdravia s cieľom zvýšiť nákladovú efektívnosť európskych verejných investícií;

d)posilňovať kapacitu v subsaharskej Afrike na pripravenosť na epidémiu prostredníctvom účinnej a rýchlej výskumnej reakcie na vývoj základnej diagnostiky, vakcín a terapeutiky na účely včasného odhaľovania a kontroly nových chorôb s epidemickým potenciálom;

e) podporovať produktívne a udržateľné nadväzovanie kontaktov a partnerstiev v oblasti globálneho výskumu zdravia pri budovaní vzťahov sever – juh a juh – juh s viacerými súkromnými a verejnými organizáciami.

Článok 98

Ďalšie úlohy spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3

Spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 plní okrem úloh stanovených v článku 5 aj tieto úlohy:

(a)podporovať produktívne vzťahy medzi európskymi a africkými občanmi, skupinami a inštitúciami;

(b)zvyšovať povedomie o spoločných záujmoch a spoločných cieľoch medzi inštitúciami a výskumnými skupinami s cieľom uľahčiť a posilniť projektovú a inštitucionálnu spoluprácu;

(c)prispievať k uľahčeniu zosúladenia globálnych zdravotníckych stratégií európskych a afrických financovateľov, inštitúcií a orgánov;

(d)lákať ďalšie investície zahŕňajúce partnerov v súkromnom, verejnom a charitatívnom sektore.

Článok 99

Členovia

Členmi spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3 sú:

a)Únia zastúpená Komisiou;

b)združenie EDCTP, nezisková organizácia založená podľa holandských právnych predpisov, na základe svojho rozhodnutia bezpodmienečne pristúpiť k spoločnému podniku Globálne zdravie EDCTP3 prostredníctvom listu obsahujúceho záväzok.

Článok 100

Finančný príspevok Únie

Finančný príspevok Únie z programu Horizont Európa pre spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 vrátane prostriedkov EZVO na pokrytie administratívnych a prevádzkových nákladov je maximálne 800 000 000 EUR, z toho maximálne 29 878 000 EUR na administratívne náklady a pozostáva z týchto položiek:

a)maximálne 400 000 000 EUR za predpokladu, že príspevok členov iných ako Únia alebo jej konštituentov sa rovná minimálne tejto sume;

b)maximálne 400 000 000 EUR za predpokladu, že príspevky od prispievajúcich partnerov alebo od ich konštituentov sa rovnajú minimálne tejto sume.

Príspevok Únie sa môže zvýšiť o príspevky tretích krajín, ak sú k dispozícii.

Článok 101

Príspevky členov iných ako Únia

1.Členovia spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3 iní ako Únia poskytnú alebo zabezpečia, aby ich konštituenti poskytli na obdobie stanovené v článku 3 celkový príspevok vo výške najmenej 439 878 000 EUR, z toho maximálne 29 878 000 EUR na administratívne náklady.

2.Príspevky uvedené v odseku 1 tohto článku tvoria príspevky do spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3 v súlade s článkom 11 ods. 1.

Článok 102

Rozsah dodatočných činností

1.Dodatočné činnosti spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3 vypracúva a vykonáva zosúladeným, integrovaným a koherentným spôsobom združenie EDCTP a jeho konštituenti a tieto činnosti sa riadia Strategickým výskumným a inovačným programom pre Globálne zdravie EDCTP3.

2.Na účely článku 11 ods. 1 písm. b) môžu dodatočné činnosti zahŕňať:

a)činnosti konštituentov združenia EDCTP zosúladené s podobnými činnosťami iných konštituentov združenia EDCTP a nezávisle riadené v súlade s vnútroštátnymi pravidlami financovania;

b)činnosti vykonávané vládnymi výskumnými organizáciami subsaharskej Afriky;

c)činnosti, ktoré podporujú nadväzovanie kontaktov a partnerstiev pri budovaní vzťahov s rôznymi organizáciami v súkromnom a verejnom sektore;

d)akékoľvek ďalšie činnosti potrebné na dosiahnutie cieľov spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3.

Článok 103

Ďalšie orgány spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3

3.Orgánmi spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3 sú:

a)správna rada;

b)výkonný riaditeľ;

c)vedecký výbor;

d)skupina zainteresovaných strán.

Článok 104

Zloženie správnej rady

Správna rada sa skladá zo:

a)šiestich zástupcov Komisie zastupujúcich Úniu;

b)šiestich zástupcov združenia EDCTP.

Článok 105

Fungovanie správnej rady

Členovia združenia EDCTP majú spoločne 50 % hlasovacích práv.

Článok 106

Vedecký výbor

1.Podľa článku 19 ods. 1 písm. a) je vedecký výbor vedeckým poradným orgánom spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3.

2.Vedecký výbor vykonáva okrem úloh uvedených v článku 19 aj tieto úlohy:

a)pomáha pri navrhovaní strategického a vedeckého plánovania činností spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3;

b)poskytuje poradenstvo o stratégiách na podporu synergií a partnerstiev so všetkými zainteresovanými stranami;

c)podľa potreby prispieva k príprave strategických a vedeckých dokumentov týkajúcich sa spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3;

d)poskytuje strategické a vedecké poradenstvo spoločnému podniku Globálne zdravie EDCTP3 a zabezpečuje úspešné dokončenie prebiehajúcich projektov;

e)určuje strategické potreby a priority na urýchlenie vývoja nových alebo vylepšených klinických intervencií vrátane požadovaného školenia, nadväzovania kontaktov a budovania kapacít, ktoré treba vykonať na dosiahnutie týchto cieľov;

f)preskúmava prostredie chorôb súvisiacich s chudobou a zanedbávaných chorôb s cieľom určiť úlohu spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3 v partnerstve s ostatnými zainteresovanými stranami na účely urýchlenia vývoja alebo zlepšenia intervencií proti týmto chorobám;

g)posudzuje stav globálnych smerov vývoja produktov a príležitostí kritickej cesty pre budúci vývoj produktov;

h)poskytuje poradenstvo týkajúce sa preskúmania všetkých výziev na predkladanie návrhov a iných programov;

i)poskytuje podporu a informácie o rámci monitorovania a hodnotenia spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3, ako aj pri monitorovaní vedeckých výsledkov a strategických vplyvov grantov financovaných spoločným podnikom Globálne zdravie EDCTP3;

j)poskytuje poradenstvo, pomáha a zúčastňuje sa na pracovných skupinách spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3, zasadnutiach zainteresovaných strán, fóre EDCTP a iných relevantných podujatiach.

3.Predseda pripravuje výročné správy o činnosti a výsledkoch vedeckého výboru za predchádzajúci rok a predkladá ich na schválenie správnej rade.

Článok 107

Skupina zainteresovaných strán 

Skupina zainteresovaných strán vykonáva okrem úloh stanovených v článku 21 aj tieto úlohy:

a)poskytuje informácie o vedeckých, strategických a technologických prioritách, ktoré má spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 riešiť, ako je stanovené v Strategickom výskumnom a inovačnom programe alebo v akomkoľvek inom rovnocennom dokumente, pričom sa zohľadňuje pokrok a potreby globálneho zdravia a príbuzných odvetví;

b)predkladá návrhy, ktorými sa umožnia konkrétne synergie medzi spoločným podnikom Globálne zdravie EDCTP3 a príbuznými odvetviami alebo akýmkoľvek odvetvím, v ktorom sa synergie budú považovať za pridanú hodnotu;

c)poskytuje informácie pre fórum EDCTP.

Článok 108

Oprávnenosť na financovanie

1.V súlade s článkom 13 ods. 1 a odchylne od [článku 19 ods. 1] nariadenia o programe Horizont Európa sa financovanie zo spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3 obmedzuje na právnické osoby oprávnené na financovanie v rámci programu Horizont Európa a usadené v zakladajúcich štátoch združenia EDCTP. Výnimočne a ak sa to ustanovuje v pracovnom programe, môžu byť subjekty usadené v iných štátoch oprávnené na financovanie zo spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3 v konkrétnych témach výzvy alebo v prípade výzvy týkajúcej sa stavu ohrozenia verejného zdravia.

2.Únia sa usiluje uzavrieť dohody s tretími krajinami, ktoré umožňujú ochranu finančných záujmov Únie. Ak sa subjekty usadené v tretej krajine bez takejto dohody zúčastňujú na financovaní nepriamej akcie, pred ich uzavretím a v záujme ochrany finančných záujmov Únie, je finančný koordinátor nepriamej akcie usadený v členskom štáte alebo pridruženej krajine, výška predbežného financovania sa primerane upraví a v ustanoveniach o zodpovednosti v dohode o grante sa náležite zohľadnia finančné riziká.

Článok 109

Identifikovaní účastníci

Účasť subjektov, ktorých identifikoval spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3, môže byť kritériom oprávnenosti vo výzve na predkladanie návrhov. Musí sa to náležite odôvodniť v pracovnom programe, v ktorom sa môže takisto stanoviť, že takto identifikovaní účastníci nebudú oprávnení na financovanie zo spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3 v rámci vybraných nepriamych akcií.

Článok 110

Etické zásady

Klinické skúšania a implementačný výskum organizované v rámci spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3 sa vykonávajú v súlade so základnými etickými zásadami, uznávanými medzinárodnými regulačnými normami a osvedčenými postupmi účasti.

Článok 111

Spolupráca s Európskou agentúrou pre lieky a Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb

Spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 zabezpečuje úzku spoluprácu s Európskou agentúrou pre lieky a Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb.

Článok 112

Cenovo dostupný prístup

Účastníci nepriamych akcií financovaných spoločným podnikom Globálne zdravie EDCTP3 zabezpečujú, aby výrobky a služby vyvinuté na základe výsledkov nepriamej akcie alebo čiastočne založené na nich boli dostupné a prístupné verejnosti za spravodlivých a prijateľných podmienok. Na tento účel sa v pracovnom programe podľa potreby uvádzajú ďalšie povinnosti týkajúce sa využívania uplatniteľné na konkrétne nepriame akcie.

HLAVA VI

SPOLOČNÝ PODNIK PRE INICIATÍVU PRE INOVATÍVNE ZDRAVOTNÍCTVO

Článok 113

Ďalšie ciele spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo

1.Spoločný podnik Spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo má do roku 2030 okrem cieľov stanovených v článkoch 4 a 5 dosiahnuť aj tieto všeobecné ciele:

a)prispieť k vytvoreniu celoúnijného výskumného a inovačného ekosystému v oblasti zdravotníctva, ktorý uľahčí prenos vedeckých poznatkov do inovácií, najmä začatím najmenej 30 rozsiahlych medziodvetvových projektov zameraných na inovácie v oblasti zdravotníctva;

b)podporovať rozvoj bezpečných, účinných, na ľudí zameraných a nákladovo efektívnych inovácií, ktoré reagujú na strategické nenaplnené potreby v oblasti verejného zdravia, a to tak, že aspoň na piatich príkladoch preukážu uskutočniteľnosť integrácie produktov alebo služieb zdravotnej starostlivosti s preukázanou vhodnosťou pre systémy zdravotnej starostlivosti. Súvisiace projekty by sa mali zameriavať na prevenciu, diagnostiku, liečbu a/alebo riadenie chorôb, ktoré ovplyvňujú obyvateľstvo v Únii, vrátane príspevku k európskemu plánu na boj proti rakovine;

c)podnecovať medziodvetvové inovácie v oblasti zdravotníctva pre globálne konkurencieschopný európsky zdravotnícky priemysel a prispievať k dosahovaniu cieľov novej priemyselnej stratégie pre Európu a farmaceutickej stratégie pre Európu.

2.Spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo má aj tieto špecifické ciele:

a)prispievať k lepšiemu chápaniu determinantov zdravia a prioritných oblastí chorôb;

b)integrovať rozdrobené výskumné a inovačné snahy v oblasti zdravotníctva, ktoré spájajú odvetvia zdravotníctva a ďalšie zainteresované strany, pričom sa zamerajú na nenaplnené potreby v oblasti verejného zdravia s cieľom umožňovať vývoj nástrojov, údajov, platforiem, technológií a procesov na zlepšenie predikcie, prevencie, zachytávania, diagnostiky, liečby a riadenia chorôb a na uspokojovanie potrieb koncových používateľov;

c)preukazovať uskutočniteľnosť na ľudí zameraných, integrovaných riešení v oblasti zdravotnej starostlivosti;

d)využívať všetky možnosti digitalizácie a výmeny údajov v oblasti zdravotnej starostlivosti;

e)umožňovať rozvoj nových a zdokonalených metodík a modelov na komplexné posudzovanie pridanej hodnoty inovatívnych a integrovaných riešení v oblasti zdravotnej starostlivosti.

Článok 114

Ďalšie úlohy spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo

Spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo plní okrem úloh stanovených v článku 5 aj tieto úlohy:

a)podporovať úzku a dlhodobú spoluprácu medzi Úniou, ostatnými členmi, prispievajúcimi partnermi a ďalšími zainteresovanými stranami zapojenými do oblasti zdravotnej starostlivosti, ako sú iné príslušné odvetvia, orgány zdravotnej starostlivosti (napríklad regulačné orgány, orgány pre hodnotenie zdravotníckej technológie a platcovia), organizácie pacientov, zdravotnícki pracovníci a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ako aj akademická obec;

b)účinne podporovať predkonkurenčný výskum a inovácie v oblasti zdravotníctva, najmä akcie, ktoré spájajú subjekty z niekoľkých sektorov zdravotníctva, aby spoločne pracovali v oblastiach nenaplnenej potreby, pokiaľ ide o verejné zdravie;

c)zabezpečiť, aby všetky zainteresované strany mali možnosť navrhovať oblasti pre budúce výzvy na predloženie návrhov;

d)pravidelne posudzovať a vykonávať všetky potrebné úpravy Strategického výskumného a inovačného programu spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo z hľadiska vedeckého rozvoja, ku ktorému dôjde počas vykonávania programu alebo vznikajúcich potrieb v oblasti verejného zdravia;

e)uverejňovať informácie o projektoch vrátane účastníckych subjektov a výšky finančného príspevku spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo a viazaných vecných príspevkov na každého účastníka;

f)organizovať pravidelnú komunikáciu vrátane najmenej jedného výročného zasadnutia so záujmovými skupinami a so zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečovať otvorenosť a transparentnosť výskumných a inovačných činností spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo;

g)plniť akékoľvek ďalšie úlohy potrebné na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 113.

Článok 115

Členovia

Členmi spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo sú:

a)Únia zastúpená Komisiou;

b)Európsky koordinačný výbor rádiologického, elektromedicínskeho a zdravotníckeho IT priemyslu (COCIR), Európska federácia farmaceutického priemyslu a združení a združenia EuropaBio, MedTech Europe a VaccinesEurope na základe svojich rozhodnutí o bezpodmienečnom pristúpení k spoločnému podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo prostredníctvom listu obsahujúceho záväzok;

c)pridružení členovia, ktorí sa majú vyberať v súlade s článkom 7.

Článok 116

Finančný príspevok Únie

Finančný príspevok Únie z programu Horizont Európa pre spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo vrátane prostriedkov EZVO na pokrytie administratívnych a prevádzkových nákladov je maximálne 1 200 000 000 EUR, z toho maximálne 30 212 000 EUR na administratívne náklady, a pozostáva z týchto položiek:

a)maximálne 1 000 000 000 EUR za predpokladu, že túto sumu doplní rovnaký príspevok od členov iných ako Únia alebo jej konštituentov alebo prepojených subjektov;

b)maximálne 200 000 000 EUR za predpokladu, že túto sumu doplnia rovnaké dodatočné príspevky od prispievajúcich partnerov alebo od ich konštituentov alebo prepojených subjektov.

Príspevok Únie sa môže zvýšiť o príspevky tretích krajín, ak sú k dispozícii.

Článok 117

Príspevky členov iných ako Únia

1.Členovia spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo iní ako Únia poskytnú alebo zabezpečia, aby ich konštituenti alebo prepojené subjekty poskytli na obdobie stanovené v článku 3 celkový príspevok vo výške najmenej 1 000 000 000 EUR vrátane maximálne 30 212 000 EUR na administratívne náklady.

2.Príspevky uvedené v odseku 1 pozostávajú z príspevkov do spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo v súlade s článkom 11 ods. 1.

3.Vecné príspevky na dodatočné činnosti nesmú predstavovať viac ako 50 % vecných príspevkov členov iných ako Únia na úrovni programu iniciatívy pre inovatívne zdravotníctvo.

4.Náklady spojené s príspevkami poskytnutými účastníkmi na nepriame akcie financované spoločným podnikom pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo predstavujú najmenej 45 % oprávnených nákladov na nepriamu akciu a súvisiacich nákladov na dodatočné činnosti. Ak je to opodstatnené, pracovný program môže výnimočne umožňovať nižší podiel príspevkov na úrovni individuálnej nepriamej akcie a s ňou súvisiacich dodatočných činností.

5.Náklady vynaložené na nepriame akcie v tretích krajinách iných ako krajiny pridružené k programu Horizont Európa sú oprávnené a relevantné z hľadiska cieľov stanovených v článku 113. Nesmú prekročiť 20 % vecných príspevkov na prevádzkové náklady poskytovaných členmi inými ako Únia a prispievajúcimi partnermi na úrovni programu iniciatívy pre inovatívne zdravotníctvo. Náklady vyššie ako 20 % vecných príspevkov na prevádzkové náklady na úrovni programu iniciatívy pre inovatívne zdravotníctvo sa nepovažujú za vecné príspevky na prevádzkové náklady.

6.Pracovné programy spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo môžu na úrovni nepriamej akcie stanoviť osobitné limity na vecné príspevky na prevádzkové náklady, ktoré vzniknú v tretích krajinách iných ako krajiny pridružené k programu Horizont Európa. Rozhodnutia o takýchto osobitných limitoch berú do úvahy najmä ciele a vplyv, ktoré sa vyžadujú v príslušných opatreniach a nevedú k prekročeniu stropu stanoveného v odseku 5 na úrovni programu iniciatívy pre inovatívne zdravotníctvo.

Článok 118

Podmienky týkajúce sa dodatočných činností

1.Na účely článku 11 ods. 1 písm. b) sa dodatočné činnosti vykonávajú v Únii alebo krajinách pridružených k programu Horizont Európa a môžu zahŕňať:

a)činnosti, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov akcií financovaných spoločným podnikom pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo;

b)činnosti, ktoré prispievajú k šíreniu, udržateľnosti alebo využívaniu výsledkov akcií financovaných spoločným podnikom pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo.

2.Návrhy projektov podľa potreby obsahujú plán pre ich súvisiace dodatočné činnosti. Náklady spojené s takýmito projektovo špecifickými dodatočnými činnosťami musia vzniknúť od dátumu predloženia návrhu až do dvoch rokov po dátume skončenia nepriamej akcie.

3.Na to, aby sa náklady mohli účtovať ako vecné príspevky uvedené v článku 11 ods. 1 písm. b), musia sa príslušné dodatočné činnosti vykonávať v Európskej únii alebo krajinách pridružených k programu Horizont Európa.

Článok 119

Orgány spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo

Orgánmi spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo sú:

a)správna rada;

b)výkonný riaditeľ;

c)skupina pre inovácie;

d)skupina zástupcov štátov.

Článok 120

Zloženie správnej rady

Správna rada sa skladá z:

a)piatich zástupcov Európskej komisie zastupujúcich Úniu;

b)jedného zástupcu za každého člena iného ako Únia.

Článok 121

Fungovanie správnej rady

Členovia iní ako Únia majú spoločne 50 % hlasovacích práv.

Článok 122

Skupina pre inovácie

1.Skupina pre inovácie radí správnej rade pri uplatňovaní článku 19 v záležitostiach týkajúcich sa výskumných a inovačných činností spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo.

2.Skupina pre inovácie sa skladá z týchto stálych členov:

a)štyria zástupcovia Komisie zastupujúci Úniu;

b)štyria zástupcovia členov iných ako Únia;

c)dvaja zástupcovia skupiny zástupcov štátov;

d)dvaja zástupcovia vedeckej obce vymenovaní správnou radou po otvorenom výberovom konaní pri uplatnení článku 19 ods. 4;

e)až do šesť členov skupiny vymenovaných správnou radou na základe otvoreného výberového konania podľa článku 19 ods. 4, ktorí zabezpečujú najmä primerané zastúpenie zainteresovaných strán zapojených do zdravotnej starostlivosti, pričom ide najmä o verejný sektor, pacientov a konečných používateľov všeobecne;

f)výkonný riaditeľ a jeden ďalší zástupca programovej kancelárie.

3.Členovia skupiny, ktorí zastupujú členov spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo, môžu v prípade potreby vymenovať členov skupiny ad hoc s cieľom prerokovať konkrétne témy. Na každé zasadnutie môžu spoločne vymenovať najviac šesť členov skupiny ad hoc.

Takíto členovia skupiny ad hoc sú vymenovaní na základe svojich vedeckých alebo technických odborných znalostí o témach, ktoré sa majú prerokovať na daných stretnutiach, alebo s prihliadnutím na potrebu vytvoriť synergie s inými výskumnými programami.

Členovia skupiny, ktorí zastupujú členov spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo, vymenúvajú členov skupiny ad hoc konsenzuálne na dobu určitú. Svoje rozhodnutia oznamujú programovej kancelárii a ostatným stálym členom skupiny.

4.Bez ohľadu na úlohy skupiny zástupcov štátov stanovené v článku 20 ods. 7 poskytuje skupina pre inovácie správnej rade na jej žiadosť alebo z vlastnej iniciatívy poradenstvo v oblasti vedeckých a technických záležitostí týkajúcich sa cieľov spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo, pričom ide najmä o:

a)vedecké priority;

b)návrh pracovného programu vrátane obsahu výziev na predloženie návrhov;

c)plánovanie dodatočných činností členov iných ako Únia, ktoré sú uvedené v článku 118;

d)zriaďovanie poradných skupín zameraných na konkrétne vedecké priority;

e)vytváranie synergií s ostatnými činnosťami programu Horizont Európa vrátane iných európskych partnerstiev, ako aj s inými únijnými programami financovania a vnútroštátnymi programami financovania.

5.Predsedom skupiny pre inovácie je výkonný riaditeľ. Výkonný riaditeľ môže v riadne odôvodnených prípadoch vymenovať vedúceho zamestnanca programovej kancelárie spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo, aby v jeho mene predsedal skupine pre inovácie.

6.Členovia skupiny, ktorí zastupujú členov spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo, prijímajú v rámci správy uvedenej v článku 19 ods. 8 návrhy týkajúce sa záležitostí uvedených v odseku 4 konsenzom po prerokovaní so všetkými členmi skupiny prítomnými na stretnutí. Ak nedôjde ku konsenzu, predseda podá správu o situácii správnej rade. Každý člen skupiny môže v správe vyjadriť odlišné stanovisko.

7.Riadne zasadnutia skupiny pre inovácie sa konajú najmenej dvakrát ročne. Na žiadosť členov skupiny, ktorí zastupujú Komisiu, alebo väčšiny členov skupiny, ktorí zastupujú členov iných ako Únia, sa môžu konať mimoriadne zasadnutia.

8.Členovia skupiny pre inovácie si pred schôdzami v akejkoľvek vhodnej forme vymieňajú všetky príslušné informácie a prerokúvajú svoje nápady. Podľa potreby koordinujú svoje činnosti s činnosťami ktorejkoľvek inej poradnej skupiny.

Článok 123

Podmienky uplatniteľné na nepriame akcie

1. Na účely tohto nariadenia sa nenaplnená potreba v oblasti verejného zdravia vymedzuje ako potreba, ktorú systémy zdravotnej starostlivosti v súčasnosti neriešia z dôvodov dostupnosti alebo prístupnosti, napríklad ak neexistuje uspokojivá metóda diagnostiky, prevencie alebo liečby pre daný zdravotný stav, alebo ak je prístup ľudí k zdravotnej starostlivosti obmedzený z dôvodu nákladov, vzdialenosti od zdravotníckych zariadení alebo čakacích lehôt. Starostlivosť zameraná na ľudí sa týka prístupu k starostlivosti, ktorý vedome prijíma stanoviská jednotlivcov, opatrovateľov, rodín a komunít a považuje ich za účastníkov a prijímateľov systémov zdravotnej starostlivosti, ktoré sa organizujú skôr podľa ich potrieb a preferencií ako podľa jednotlivých chorôb.

2.Nepriame akcie financované spoločným podnikom pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo môžu zahŕňať klinické štúdie, v ktorých cieľová oblasť alebo zamýšľané použitie predstavuje nenaplnenú potrebu v oblasti verejného zdravia, ktorá významne ovplyvňuje, alebo ohrozuje obyvateľstvo Únie.

3.Účastníci nepriamych akcií financovaných spoločným podnikom pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo musia zabezpečiť, aby výrobky a služby vyvinuté na základe výsledkov nepriamej akcie alebo čiastočne založené na nich boli dostupné a prístupné verejnosti za spravodlivých a prijateľných podmienok. Na tento účel sa v pracovnom programe podľa potreby uvádzajú ďalšie povinnosti týkajúce sa využívania uplatniteľné na konkrétne nepriame akcie.

4.Ak to ustanovuje pracovný program, od právnych subjektov určených spoločným podnikom pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo sa môže vyžadovať účasť na konkrétnych nepriamych akciách. Tieto subjekty nie sú oprávnené na financovanie zo spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo.

5.Právne subjekty, ktoré sa zúčastňujú na konkrétnych nepriamych akciách s určenými právnymi subjektmi uvedenými v odseku 4, nie sú oprávnené na financovanie, ak:

a)sú ziskovými právnymi subjektmi s ročným obratom najmenej 500 miliónov EUR;

b)sú pod priamou alebo nepriamou kontrolou právneho subjektu uvedeného v písmene a) alebo pod tou istou priamou alebo nepriamou kontrolou ako právny subjekt uvedený v písmene a);

c)priamo alebo nepriamo kontrolujú právny subjekt uvedený v písmene a).

HLAVA VII

SPOLOČNÝ PODNIK PRE KĽÚČOVÉ DIGITÁLNE TECHNOLÓGIE

Článok 124

Ďalšie ciele spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie

1.Spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie má okrem cieľov stanovených v článkoch 4 a 5 aj tieto všeobecné ciele:

a)posilňovať otvorenú technologickú nezávislosť Únie v oblasti elektronických komponentov a systémov s cieľom podporovať budúce potreby vertikálnych priemyselných odvetví a hospodárstva ako celku. Celkovým cieľom je v súlade s významom Únie v oblasti výrobkov a služieb prispieť k zdvojnásobeniu hodnoty navrhovania a výroby elektronických komponentov a systémov v Európe do roku 2030;

b)s aktívnym zapojením MSP vybudovať vedúce postavenie Únie týkajúce sa vedeckej excelentnosti a inovácie v oblasti nových súčiastok a technológií systémov. MSP by mali predstavovať najmenej jednu tretinu z celkového počtu účastníkov nepriamych akcií a malo by k nim smerovať najmenej 20 % verejného financovania;

c)zabezpečovať, aby komponenty a systémové technológie zodpovedali európskym spoločenským a environmentálnym výzvam. Cieľom je dosiahnuť súlad s politikou Únie v oblasti energetickej účinnosti a prispieť k zníženiu spotreby energie o 32,5 % v roku 2030.

2.Spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie má okrem cieľov stanovených v odseku 1 aj tieto špecifické ciele:

a)vytvárať v Európe možnosti na navrhovanie a výrobu pre oblasti strategických aplikácií;

b)otvoriť vyvážené portfólio veľkých a malých projektov podporujúcich rýchly transfer technológií z výskumu do priemyselného prostredia;

c)vybudovať v celej Únii dynamický ekosystém založený na digitálnych hodnotových reťazcoch so zjednodušeným prístupom pre nové subjekty;

d)zdokonaľovať technológie komponentov, ktoré zaručujú bezpečnosť, dôveru a energetickú efektívnosť pre kritické infraštruktúry a odvetvia v Európe;

e)podporovať mobilizáciu vnútroštátnych zdrojov a zabezpečiť premyslené zosúladenie únijných a vnútroštátnych výskumných a inovačných programov v oblasti elektronických komponentov a systémov;

f)vytvoriť súdržnosť medzi Strategickým výskumným a inovačným programom iniciatívy a politikami EÚ tak, aby vznikol efektívny príspevok odvetvia elektronických komponentov a systémových technológií.

Článok 125

Ďalšie úlohy spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie

Spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie okrem úloh stanovených v článku 5 aj monitoruje vykonávanie nepriamych akcií a spravuje dohody o grante a rozhodnutia správnej rady a rady verejných orgánov.

Článok 126

Členovia

1.Členmi spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie sú:

a)verejné orgány zložené:

i) z Únie zastúpenej Komisiou;

ii) z týchto účastníckych štátov:

- […];

- […].

b)súkromní členovia pozostávajúci z týchto priemyselných združení a ich konštituentov: združenie AENEAS registrované podľa francúzskeho práva so sídlom v Paríži vo Francúzsku; priemyselné združenie ARTEMIS registrované podľa holandského práva so sídlom v Eindhovene v Holandsku; združenie EPoSS e.V. registrované podľa nemeckého práva so sídlom v Berlíne v Nemecku.

2.Každý účastnícky štát vymenuje svojich zástupcov v orgánoch spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie a určí vnútroštátny subjekt alebo subjekty zodpovedné za plnenie povinností tohto štátu v súvislosti s činnosťami spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie.

Článok 127

Finančný príspevok Únie

Finančný príspevok Únie z programu Horizont Európa pre spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie vrátane rozpočtových prostriedkov EZVO na pokrytie administratívnych a prevádzkových nákladov je maximálne 1 800 000 000 EUR, z toho maximálne 22 090 000 EUR na administratívne náklady. Príspevok Únie sa môže zvýšiť o príspevky tretích krajín, ak sú k dispozícii.

Článok 128

Príspevky členov iných ako Únia

1.Počas obdobia stanoveného v článku 3 účastnícke štáty spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie prispejú celkovým príspevkom minimálne vo výške príspevku Únie na prevádzkové náklady uvedeného v článku 127.

2.Počas obdobia stanoveného v článku 3 súkromní členovia spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie prispejú, alebo zabezpečia, aby ich konštituenti alebo prepojené subjekty prispeli do spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie príspevkom minimálne vo výške 2 511 164 000 EUR.

3.V súlade s článkom 26 ods. 4 súkromní členovia poskytnú, alebo zabezpečia, aby ich konštituenti a prepojené subjekty poskytli finančný príspevok až do výšky 22 090 000 EUR na administratívne náklady spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie.

4.Príspevky uvedené v odseku 1 pozostávajú z príspevkov stanovených v článku 11 ods. 4. Príspevky uvedené v odseku 2 pozostávajú z príspevkov stanovených v článku 11 ods. 1 vrátane príspevkov minimálne vo výške 2 489 074 000 EUR stanovených v článku 11 ods. 1 písm. a). Príspevky uvedené v odseku 3 pozostávajú z príspevkov stanovených v článku 11 ods. 1 písm. c).

Článok 129

Príspevky účastníckych štátov

1.Každý účastnícky štát poveruje spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie realizáciou svojich príspevkov pre účastníkov nepriamych akcií určených v tomto účastníckom štáte prostredníctvom dohôd o grante uzavretých spoločným podnikom. Poverujú spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie aj vyplácaním svojich príspevkov pre účastníkov. Presne stanovujú výšku finančných prostriedkov na nepriame akcie.

2.Prijímatelia nepriamych akcií spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie podpisujú so spoločným podnikom pre kľúčové digitálne technológie samostatnú dohodu o grante. Podrobné pravidlá dohody o grante vrátane príslušného rámca pre práva duševného vlastníctva sa riadia pravidlami programu Horizont Európa.

3.Účastnícke štáty sa zaväzujú, že vyplatia celú výšku svojich príspevkov prostredníctvom právne záväzných dohôd medzi subjektmi, ktoré na tento účel určí každý z účastníckych štátov, a spoločným podnikom pre kľúčové digitálne technológie. Takéto dohody sa uzatvárajú pred prijatím pracovného programu.

4.Správna rada pri prijímaní odhadov výdavkov na súvisiace výskumné a inovačné činnosti náležite zohľadňuje dohody uvedené v odseku 3, aby zabezpečila zásadu vyrovnanosti rozpočtu spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie.

5.Výkonný riaditeľ predkladá správnej rade dohody uvedené v odseku 3 na podporu odhadov výdavkov na súvisiace výskumné a inovačné činnosti.

6.Ďalšie dojednania na účely spolupráce medzi účastníckymi štátmi a spoločným podnikom pre kľúčové digitálne technológie a záväzkov týkajúcich sa príspevkov uvedených v odseku 1 sa stanovujú prostredníctvom dohôd, ktoré sa majú uzavrieť medzi subjektmi určenými na tento účel každým z účastníckych štátov a spoločným podnikom pre kľúčové digitálne technológie.

Článok 130

Rozsah dodatočných činností

1.Správna rada spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie môže v prípade potreby na návrh rady súkromných členov schváliť plán dodatočných činností uvedený v článku 11 ods. 1 písm. b), pričom zohľadní stanovisko rady verejných orgánov.

2.Na účely článku 11 ods. 1 písm. b) môžu dodatočné činnosti zahŕňať:

a)súkromné investície zamerané na spriemyselňovanie výsledkov projektov spoločných podnikov pre kľúčové digitálne technológie a ECSEL;

b)skúšobné prevádzky, demonštračné zariadenia, aplikácie, nasadenia, spriemyselňovanie vrátane príslušných kapitálových výdavkov;

c)súvisiace výskumné a vývojové činnosti, ktoré nie sú financované z verejných zdrojov;

d)činnosti financované pôžičkami Európskej investičnej banky, ktoré nie sú financované v rámci grantu Únie;

e)činnosti na rozvoj ekosystému, ktoré podporujú spoluprácu používateľov technológií a dodávateľov.

Článok 131

Orgány spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie

Orgánmi spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie sú:

a)správna rada;

b)výkonný riaditeľ;

c)rada verejných orgánov;

d)rada súkromných členov.

Článok 132

Zloženie správnej rady

Každý člen spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie vymenuje svojich zástupcov a vedúceho delegáta, ktorí majú hlasovacie práva v správnej rade.

Článok 133

Fungovanie správnej rady

1.Hlasovacie práva správnej rady sú rozdelené takto:

a)jedna tretina pre Komisiu;

b)jedna tretina pre súkromných členov spoločne a

c)jedna tretina pre účastnícke štáty spoločne.

2.Počas prvých dvoch rozpočtových rokov po založení spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie sú hlasovacie práva účastníckych štátov rozdelené takto:

a)jedno percento pre každý účastnícky štát;

b)zvyšný percentuálny podiel rozdelený každý rok medzi účastnícke štáty v pomere k ich skutočným finančným príspevkom do spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie a/alebo do predchádzajúcej iniciatívy počas predchádzajúcich dvoch rokov.

3.V nasledujúcich rozpočtových rokoch sa rozdelenie hlasovacích práv účastníckych štátov určuje každoročne a v pomere k finančným prostriedkom, ktoré poskytli na nepriame akcie počas predchádzajúcich dvoch rozpočtových rokov.

4.Hlasovacie práva súkromných členov sa rozdeľujú rovnomerne medzi podnikateľské združenia, pokiaľ rada súkromných členov nerozhodne inak.

5.Hlasovacie práva každého nového člena spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie, ktorý nie je členským štátom ani pridruženou krajinou, určuje správna rada pred vstupom tohto člena do spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie.

6.Správna rada je uznášaniaschopná, keď je prítomná Komisia, súkromní členovia a vedúci delegáti minimálne troch účastníckych štátov spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie.

Článok 134

Ďalšie úlohy správnej rady

1.Na správnu radu spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie sa nevzťahuje článok 16 ods. 2 písm. s).

2.Ak o to Komisia požiada, oprávnenosť zúčastňovať sa na konkrétnych opatreniach je obmedzená v súlade s ustanoveniami odvetvového základného aktu uplatniteľného na príslušný príspevok Únie.

Článok 135

Zloženie rady verejných orgánov

Rada verejných orgánov pozostáva zo zástupcov verejných orgánov spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie.

Každý verejný orgán vymenuje svojich zástupcov a vedúceho delegáta, ktorí majú hlasovacie práva v rade verejných orgánov.

Článok 136

Fungovanie rady verejných orgánov

1.Hlasovacie práva v rade verejných orgánov sa každoročne prideľujú verejným orgánom v pomere k ich finančnému príspevku na činnosti spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie na príslušný rok v súlade s článkom 129 a s hornou hranicou 50 % celkových hlasovacích práv v rade verejných orgánov pre ktoréhokoľvek člena.

2.Ak výkonnému riaditeľovi oznámili svoje finančné príspevky podľa článku 129 ods. 3 menej ako tri účastnícke štáty, Komisia má 50 % hlasovacích práv a zvyšných 50 % sa rovnomerne rozdelí medzi účastnícke štáty až dovtedy, pokiaľ viac ako tri účastnícke štáty spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie neoznámia svoje príspevky.

3.Verejné orgány vynakladajú maximálne úsilie na dosiahnutie konsenzu. Ak sa konsenzus nedosiahne, rada verejných orgánov prijíma svoje rozhodnutia minimálne 75 % väčšinou všetkých hlasov vrátane hlasov neprítomných účastníckych štátov.

4.Rada verejných orgánov volí svojho predsedu spomedzi svojich členov na obdobie minimálne dvoch rokov.

5.Predseda môže na jej zasadnutia pozývať ako pozorovateľov ďalšie osoby, predovšetkým zástupcov regionálnych orgánov z Únie, zástupcov združení MSP a zástupcov iných orgánov spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie.

6.Riadne zasadnutia rady verejných orgánov sa konajú minimálne dvakrát ročne. Na žiadosť Komisie alebo väčšiny zástupcov účastníckych štátov alebo na žiadosť predsedu je možné zvolať mimoriadne zasadnutia. Zasadnutia rady verejných orgánov zvoláva jej predseda a zvyčajne sa konajú v sídle spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie.

7.Rada verejných orgánov je uznášaniaschopná, keď je prítomná Komisia a vedúci delegáti minimálne troch účastníckych štátov.

8.Výkonný riaditeľ sa zúčastňuje na zasadnutiach rady verejných orgánov, pokiaľ rada verejných orgánov nerozhodne inak, ale nemá hlasovacie práva.

9.Na pozvanie rady verejných orgánov sa ktorýkoľvek členský štát alebo pridružená krajina, ktoré nie sú členom spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie, môžu zúčastňovať na zasadnutiach rady verejných orgánov ako pozorovatelia. Pozorovatelia dostávajú všetky príslušné dokumenty a môžu poskytovať poradenstvo v súvislosti s akýmkoľvek rozhodnutím prijatým radou verejných orgánov. Všetci takíto pozorovatelia budú viazaní pravidlami dôvernosti, ktoré sa vzťahujú na členov rady verejných orgánov.

10.Rada verejných orgánov môže v prípade potreby vymenovať pracovné skupiny pod celkovou koordináciou jedného alebo viacerých verejných orgánov.

11.Rada verejných orgánov prijíma vlastný rokovací poriadok.

12.Na radu verejných orgánov sa primerane vzťahujú článok 11 ods. 7 a článok 26 ods. 6.

Článok 137

Úlohy rady verejných orgánov

Rada verejných orgánov:

a)prispieva k príprave Strategického výskumného a inovačného programu;

b)poskytuje vstupy pre návrh pracovného programu, najmä výzvy na predkladanie návrhov vrátane pravidiel hodnotenia, výberu a monitorovania nepriamych akcií;

c)schvaľuje vyhlasovanie výziev na predkladanie návrhov v súlade s pracovným programom;

d)rozhoduje o pridelení verejného financovania vybraným návrhom na základe poradia zostaveného hodnotiacou komisiou, a to až do výšky dostupných rozpočtov. V prípade návrhov, ktoré majú rovnaké hodnotenie, sa v tomto pridelení môže zohľadniť prínos návrhov k dosiahnutiu konkrétnych cieľov politiky vrátane synergií s vnútroštátnymi prioritami. Takéto rozhodnutie je záväzné bez akéhokoľvek ďalšieho hodnotenia alebo výberového konania;

e)poskytuje stanovisko k návrhu plánu dodatočných činností, ktoré sú uvedené v článku 11 ods. 1 písm. b).

Článok 138

Zloženie rady súkromných členov

1.Rada súkromných členov sa skladá zo zástupcov súkromných členov spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie.

2.Každý súkromný člen vymenuje svojich zástupcov a vedúceho delegáta, ktorí majú hlasovacie práva v rade súkromných členov.

Článok 139

Fungovanie rady súkromných členov

1.Rada súkromných členov zasadá minimálne dva razy ročne.

2.Rada súkromných členov môže v prípade potreby vymenovať pracovné skupiny pod celkovou koordináciou jedného alebo viacerých členov.

3.Rada súkromných členov volí svojho predsedu spomedzi svojich členov.

4.Rada súkromných členov prijíma vlastný rokovací poriadok.

Článok 140

Úlohy rady súkromných členov

Rada súkromných členov:

a)vypracúva a pravidelne aktualizuje návrh Strategického výskumného a inovačného programu na dosiahnutie cieľov spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie stanovených v článku 4 a článku 124, pričom berie do úvahy vstupy verejných orgánov;

b)predkladá výkonnému riaditeľovi návrh Strategického výskumného a inovačného programu v lehotách stanovených správnou radou;

c)organizuje poradné fórum zainteresovaných strán, ktoré je otvorené pre všetky verejné a súkromné zainteresované strany, ktoré sa zaujímajú o oblasť kľúčových digitálnych technológií, aby ich informovala o návrhu Strategického výskumného a inovačného programu na daný rok a získala spätnú väzbu naň;

d)v prípade potreby a s prihliadnutím na článok 130 vypracúva a predkladá na schválenie správnej rade návrh plánu dodatočných činností, ktoré sú uvedené v článku 11 ods. 1 písm. b), pričom berie do úvahy stanovisko rady verejných orgánov.

Článok 141

Miery úhrady

V súlade s [článkom 13 ods. 1] nariadenia o programe Horizont Európa a odchylne od [článku 30] uvedeného nariadenia môže spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie uplatňovať rôzne miery úhrady pre únijné financovanie v rámci akcie, a to v závislosti od druhu účastníka, najmä MSP a neziskové právne subjekty, a druhu akcie. Miery úhrady sa uvádzajú v pracovnom programe.

HLAVA VIII

SPOLOČNÝ PODNIK PRE VÝSKUM MANAŽMENTU LETOVEJ PREVÁDZKY JEDNOTNÉHO EURÓPSKEHO NEBA 3

Článok 142

Ďalšie ciele spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3

1.Spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 má okrem cieľov stanovených v článkoch 4 a 5 aj tieto všeobecné ciele:

a)posilňovať a integrovať výskumné a inovačné kapacity Únie v sektore ATM, aby bol odolnejší proti výkyvom v doprave a lepšie sa im prispôsobil a zároveň umožňoval plynulú prevádzku všetkých lietadiel;

b)posilňovať prostredníctvom inovácií konkurencieschopnosť leteckej dopravy s posádkou a bez posádky v Únii a trhov so službami ATM s cieľom podporovať hospodársky rast v Únii;

c)rozvíjať a urýchliť prienik inovatívnych riešení na trh s cieľom vytvoriť zo vzdušného priestoru jednotného európskeho neba najefektívnejší a k životnému prostrediu najšetrnejší vzdušný priestor na svete.

2.Spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 má aj tieto špecifické ciele:

a)vyvinúť výskumný a inovačný ekosystém pokrývajúci celé hodnotové reťazce vzdušného priestoru ATM a U-space 60 , ktorý umožní vybudovať digitálne európske nebo 61 vymedzené v európskom riadiacom pláne ATM, čo umožní potrebnú spoluprácu a koordináciu medzi poskytovateľmi leteckých navigačných služieb a používateľmi vzdušného priestoru s cieľom zabezpečiť jednotný harmonizovaný únijný systém ATM tak pre prevádzku s posádkou, ako aj bez posádky;

b)vyvíjať a overovať riešenia ATM podporujúce vysoké úrovne automatizácie;

c)vyvíjať a overovať technickú architektúru 62 digitálneho európskeho neba;

d)podporovať urýchlené uvádzanie inovačných riešení na trh prostredníctvom demonštračných zariadení;

e)koordinovať stanovovanie priorít a plánovanie úsilia Únie v oblasti modernizácie ATM na základe procesu, ktorým sa dospeje ku konsenzu medzi zainteresovanými stranami ATM;

f)napomáhať rozvoju noriem na industrializáciu riešení SESAR.

Článok 143

Ďalšie úlohy spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3

Spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 okrem úloh stanovených v článku 5:

a)koordinuje úlohy v rámci fázy vymedzenia Výskumu manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (ďalej len „SESAR“) 63 , monitoruje implementáciu projektu SESAR a v prípade potreby mení európsky riadiaci plán ATM 64 ;

b)realizuje hľadiská výskumu a vývoja európskeho riadiaceho plánu ATM, a to najmä:

i) organizovaním, koordináciou a monitorovaním práce vo fáze vývoja SESAR v súlade s európskym riadiacim plánom ATM vrátane výskumných a inovačných činností na nízkej úrovni technologickej pripravenosti (TRL) (0 až 2);

ii) poskytovaním riešení SESAR, ktoré sú použiteľnými výstupmi fázy vývoja SESAR, a zavádzaním nových alebo zdokonalených normalizovaných a interoperabilných prevádzkových postupov alebo technológií;

iii) zabezpečovaním zapojenia zainteresovaných strán z oblasti civilného a vojenského leteckého priemyslu, najmä: poskytovateľov leteckých navigačných služieb, používateľov vzdušného priestoru, združení odborných zamestnancov, letísk, spracovateľského priemyslu a príslušných vedeckých inštitúcií a vedeckej obce;

c)napomáha urýchlené uvádzanie riešení SESAR na trh:

i) organizovaním a koordináciou rozsiahlych demonštračných činností;

65 ii) úzkou koordináciou s agentúrou EASA s cieľom umožňovať jej včasné vypracúvanie regulačných opatrení, ktoré patria do rámca základného nariadenia o agentúre EASA, a príslušných vykonávacích predpisov;

66 67 iii) podporou súvisiacich normalizačných činností v úzkej spolupráci s normalizačnými organizáciami a agentúrou EASA, ako aj so subjektom zriadeným na koordináciu úloh fázy zavedenia SESAR v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 409/2013.

Článok 144

Členovia

1.Členmi spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 sú:

a)Únia zastúpená Komisiou;

b)Európska organizácia pre bezpečnosť leteckej prevádzky (ďalej len „EUROCONTROL“) zastúpená svojou agentúrou, a to na základe oznámenia svojho rozhodnutia bezpodmienečne pristúpiť k spoločnému podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 prostredníctvom listu obsahujúceho záväzok;

c)zakladajúci členovia uvedení v prílohe III k tomuto nariadeniu, a to na základe oznámenia svojho rozhodnutia bezpodmienečne pristúpiť k spoločnému podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 prostredníctvom listu obsahujúceho záväzok;

d)pridružení členovia, ktorí sa majú vyberať v súlade s článkom 7.

2.Správna rada môže odchylne od ustanovení článku 7 ods. 1 a 2 počas prvých šiestich mesiacov po zriadení spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 vybrať pridružených členov zo zoznamu zostaveného na základe otvorenej výzvy na vyjadrenie záujmu, ktorú vyhlásila Komisia pred jeho zriadením.

3.Pri výbere pridružených členov sa správna rada usiluje zabezpečiť náležité zastúpenie celého hodnotového reťazca ATM a v prípade potreby výber relevantných subjektov aj z oblasti mimo tohto sektora. Za pridružených členov spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 možno vybrať ktorýkoľvek verejný alebo súkromný subjekt alebo orgán vrátane subjektov z tretích krajín, ktoré uzavreli s Úniou minimálne jednu dohodu v oblasti leteckej dopravy.

Článok 145

Finančný príspevok Únie

Finančný príspevok Únie z programu Horizont Európa pre spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 vrátane rozpočtových prostriedkov EZVO na pokrytie administratívnych a prevádzkových nákladov je maximálne 600 000 000 EUR, z toho maximálne 30 000 000 EUR na administratívne náklady. Príspevok Únie sa môže zvýšiť o príspevky tretích krajín, ak sú k dispozícii.

Článok 146

Príspevky členov iných ako Únia

1.Súkromní členovia spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 poskytnú, alebo zabezpečia, aby ich konštituenti alebo prepojené subjekty poskytli na obdobie vymedzené v článku 3 celkový príspevok vo výške minimálne 500 000 000 EUR, z toho maximálne 25 000 000 EUR na administratívne náklady.

2.Organizácia EUROCONTROL poskytne na obdobie stanovené v článku 3 príspevok na prevádzkové a administratívne náklady spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 vo výške minimálne 500 000 000 EUR, z toho maximálne 25 000 000 EUR na administratívne náklady.

3.Príspevky uvedené v odseku 1 pozostávajú z príspevkov pre spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 uvedených v článku 11 ods. 1. Príspevky uvedené v odseku 2 pozostávajú z príspevkov pre spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 uvedených v článku 11 ods. 5.

Článok 147

Rozsah dodatočných činností

Na účely článku 11 ods. 1 písm. b) môžu dodatočné činnosti zahŕňať:

a)činnosti vzťahujúce sa na všetky časti projektov pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba, ktoré nie sú financované z prostriedkov Únie a ktoré prispievajú k dosiahnutiu dohodnutého pracovného programu spoločného podniku;

b)činnosti v oblasti industrializácie vrátane normalizácie, certifikácie a výroby týkajúce sa riešení SESAR zo spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 alebo predchádzajúcej iniciatívy, spoločného podniku SESAR;

c)činnosti v oblasti komunikácie a osvety týkajúce sa riešení SESAR zo spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 alebo predchádzajúcej iniciatívy, spoločného podniku SESAR;

d)činnosti zabezpečujúce globálnu harmonizáciu ATM založenú na riešeniach SESAR zo spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 alebo predchádzajúcej iniciatívy, spoločného podniku SESAR;

e)zavádzanie alebo využívanie výsledkov z projektov v rámci spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 alebo predchádzajúcej iniciatívy, spoločného podniku SESAR, ktoré nezískali financovanie z Únie.

Článok 148

Orgány spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3

Orgánmi spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 sú:

a)správna rada;

b)výkonný riaditeľ;

c)vedecký poradný orgán;

d)skupina zástupcov štátov.

Článok 149

Zloženie správnej rady

Správna rada sa skladá z:

a)dvoch zástupcov Komisie zastupujúcich Úniu;

b)jedného zástupcu od každého z členov iných ako Únia.

Článok 150

Fungovanie správnej rady

1.Správnej rade predsedá Komisia zastupujúca Úniu.

2.Správa rada má týchto stálych pozorovateľov:

a)jedného zástupcu Európskej obrannej agentúry;

b)jedného zástupcu civilných používateľov vzdušného priestoru vymenovaného ich zastupujúcou organizáciou na európskej úrovni;

c)jedného zástupcu poskytovateľov leteckých navigačných služieb vymenovaného ich zastupujúcou organizáciou na európskej úrovni;

d)jedného zástupcu výrobcov zariadení vymenovaného ich zastupujúcou organizáciou na európskej úrovni;

e)jedného zástupcu letísk vymenovaného ich zastupujúcou organizáciou na európskej úrovni;

f)jedného zástupcu z orgánov zastupujúcich zamestnancov sektora manažmentu leteckej prevádzky vymenovaného ich zastupujúcou organizáciou na európskej úrovni;

g)jedného zástupcu príslušných vedeckých inštitúcií alebo príslušnej vedeckej obce vymenovaného ich zastupujúcou organizáciou na európskej úrovni:

h)jedného zástupcu Agentúry Európskej únie pre bezpečnosť letectva;

i)jedného zástupcu európskej normalizačnej organizácie v letectve;

j)jedného zástupcu z priemyslu bezpilotných vzdušných prostriedkov vymenovaného ich zastupujúcou organizáciou na európskej úrovni.

3.Počet hlasov členov spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 je v pomere k ich príspevku do rozpočtu spoločného podniku. Únia a organizácia EUROCONTROL však majú každá minimálne 25 % z celkového počtu hlasov a zástupca civilných používateľov vzdušného priestoru uvedený v odseku 2 písm. b) má minimálne 10 % z celkového počtu hlasov.

4.Na prijatie rozhodnutí správnej rady je potrebná jednoduchá väčšina odovzdaných hlasov. V prípade rovnosti hlasov je rozhodujúci hlas Únie.

5.Pri rozhodnutiach týkajúcich sa revízie európskeho riadiaceho plánu ATM sa vyžaduje kladné hlasovanie Únie a organizácie EUROCONTROL. Pri takýchto rozhodnutiach sa berú do úvahy stanoviská vyjadrené všetkými stálymi pozorovateľmi uvedenými v odseku 2.

Článok 151

Ďalšie úlohy správnej rady

Správna rada spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 okrem úloh uvedených v článku 16 dohliada aj na dodávanie výskumných a vývojových komponentov určených v európskom riadiacom pláne ATM.

Článok 152

Ďalšie úlohy výkonného riaditeľa

Výkonný riaditeľ spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 vykonáva okrem úloh uvedených v článku 18 tieto úlohy:

a)riadi vykonávanie fáz vymedzenia a vývoja projektu SESAR v súlade s usmerneniami stanovenými správnou radou;

b)predkladá správnej rade všetky návrhy na zmeny dizajnu fázy vývoja projektu SESAR.

Článok 153

Vedecký výbor

1.Vedecký výbor je vedeckým poradným orgánom spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 uvedeným v článku 19 ods. 1 písm. a).

2.Vedecký výbor má maximálne 15 stálych členov.

3.Predseda vedeckého výboru sa volí na obdobie dvoch rokov.

4.Vedecký výbor môže poskytovať poradenstvo na žiadosť správnej rady a iných orgánov spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 alebo z vlastnej iniciatívy, najmä pokiaľ ide o činnosti súvisiace s nízkymi úrovňami technologickej pripravenosti (TRL) (0 až 2).

5.Vedecký výbor spolupracuje s príslušnými poradnými orgánmi ustanovenými v rámci programu Horizont Európa.

Článok 154

Skupina zástupcov štátov

1.Skupina zástupcov štátov sa skladá maximálne z dvoch zástupcov z každého členského štátu a pridruženej krajiny vrátane zástupcov vnútroštátnych orgánov zodpovedných za leteckú dopravu a za výskum. Zástupcovia členských štátov predkladajú koordinované stanovisko, pričom berú do úvahy názory vyjadrené:

a)vo Výbore pre jednotné nebo zriadenom podľa článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004 68 ;

b)vo výbore pre program v rámci programu Horizont Európa 69 .

2.Zasadnutie skupiny zástupcov štátov sa uskutočňuje minimálne raz ročne.

Článok 155

Vykonávacie akty na stanovenie pozície Únie týkajúcej sa zmeny európskeho riadiaceho plánu ATM

1.Komisia prijíma vykonávacie akty s cieľom ustanoviť pozíciu Únie týkajúcu sa zmeny európskeho riadiaceho plánu ATM. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Komisii pomáha Výbor pre jednotné nebo zriadený nariadením (ES) č. 549/2004. Výbor pre jednotné nebo je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 70 .

Článok 156

Certifikácia nových technológií

1.Agentúru Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA) môžu žiadatelia, prijímatelia alebo výkonný riaditeľ vyzvať, aby poskytla poradenstvo k jednotlivým projektom a demonštračným činnostiam v otázkach týkajúcich sa dodržiavania noriem bezpečnosti letectva, interoperability a životného prostredia, aby sa zabezpečilo, že ich výsledkom bude včasné vypracovanie príslušných noriem, skúšobná kapacita a regulačné požiadavky na účely vývoja produktov a zavedenia nových technológií.

2.Na poskytované certifikačné činnosti a služby sa vzťahujú ustanovenia týkajúce sa poplatkov a platieb uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 71 .

Článok 157

Dohoda s organizáciou EUROCONTROL

Úlohy a príspevok organizácie EUROCONTROL ako zakladajúceho člena spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 sú stanovené v administratívnej dohode medzi týmito dvoma zmluvnými stranami (spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 a organizácia EUROCONTROL). V tejto dohode sú uvedené úlohy, povinnosti a príspevok organizácie EUROCONTROL na činnosti spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3, pokiaľ ide o:

a)organizovanie výskumných, vývojových a overovacích činností organizácie EUROCONTROL v súlade s pracovným programom spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3;

b)poskytovanie odbornej podpory a poradenstva spoločnému podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 na jeho žiadosť;

c)podporu a poradenstvo týkajúce sa spoločného vývoja budúcich európskych systémov ATM, najmä v súvislosti s budúcou architektúrou vzdušného priestoru;

d)podporu monitorovania realizácie riešení SESAR v súlade s európskym riadiacim plánom ATM;

e)spoluprácu s členskými štátmi organizácie EUROCONTROL pri zabezpečovaní širokej podpory pre ciele politiky Únie a výsledky výskumných, overovacích a demonštračných činností medzi partnermi v celoeurópskej sieti;

f)poskytovanie podpory pre riadenie programu;

g)prispievanie na administratívne náklady spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 a poskytovanie informačných technológií a komunikačnej a logistickej podpory spoločnému podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3.

Článok 158

Funkcie spoločného administratívneho oddelenia

Článok 12 sa nevzťahuje na spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3.

HLAVA IX

SPOLOČNÝ PODNIK PRE INTELIGENTNÉ SIETE A SLUŽBY

Článok 159

Ďalšie ciele spoločného podniku pre inteligentné siete a služby

1.Spoločný podnik pre inteligentné siete a služby má okrem cieľov stanovených v článkoch 4 a 5 aj tieto všeobecné ciele:

a)podporovať technologickú nezávislosť Európy v budúcich inteligentných sieťach a službách posilňovaním súčasných silných stránok priemyslu a rozširovaním rozsahu od pripojenia 5G k širšiemu strategickému hodnotovému reťazcu vrátane poskytovania služieb založených na cloude, ako aj komponentov a zariadení;

b)zosúladiť strategické plány širšieho radu priemyselných subjektov vrátane nielen telekomunikačného priemyslu, ale aj subjektov z internetu vecí, cloudu, ako aj z oblasti komponentov a zariadení;

c)zlepšovať európsku technologickú a vedeckú excelentnosť s cieľom podporovať vedúce postavenie Európy pri formovaní a zvládnutí systémov 6G do roku 2030;

d)posilňovať zavádzanie digitálnych infraštruktúr a využívanie digitálnych riešení na európskych trhoch, a to najmä zabezpečovaním strategického koordinačného mechanizmu pre program NPE – Digitalizácia, ako aj synergií v rámci tohto nástroja, a s programom Digitálna Európa a Programom InvestEU ako súčasti rozsahu pôsobnosti a riadenia spoločného podniku pre inteligentné siete a služby;

e)pripraviť európsky dodávateľský sektor inteligentných sietí a služieb na dlhodobejšie príležitosti vyplývajúce z rozvoja vertikálnych trhov pre infraštruktúry a služby 5G a neskôr 6G v Európe;

f)uľahčovať do roku 2030 digitálne inovácie uspokojujúce potreby európskeho trhu a plniace požiadavky verejnej politiky vrátane najnáročnejších požiadaviek vertikálnych priemyselných odvetví, ako aj spoločenských požiadaviek v oblastiach bezpečnosti, energetickej efektívnosti a elektromagnetických polí;

g)podporovať zosúladenie budúcich inteligentných sietí a služieb s cieľmi politiky Únie vrátane Európskej zelenej dohody, sieťovej a informačnej bezpečnosti, etiky, súkromia, ako aj trvalo udržateľného internetu zameraného na človeka.

2.Spoločný podnik pre inteligentné siete a služby má aj tieto špecifické ciele:

a)napomáhať rozvoj technológií schopných spĺňať vyspelé komunikačné požiadavky a zároveň podporovať európsku excelentnosť v oblasti technológie a architektúry inteligentných sietí a služieb a ich vývoj smerom k 6G vrátane silných európskych pozícií v oblastiach noriem a základných patentov a identifikácie kľúčových požiadaviek, ako sú potrebné pásma spektra pre budúce vyspelé inteligentné sieťové technológie;

b)urýchľovať rozvoj energeticky efektívnych sieťových technológií s cieľom významne znížiť spotrebu energie a zdrojov celej digitálnej infraštruktúry do roku 2030 a znížiť spotrebu energie v kľúčových vertikálnych priemyselných odvetviach podporovaných technológiami inteligentných sietí a služieb;

c)urýchľovať rozvoj a rozsiahle zavádzanie 5G do roku 2025 a neskôr infraštruktúry 6G v Európe, najmä zabezpečovaním koordinácie a strategickej podpory zavádzania 5G pre prepojenú a automatizovanú mobilitu pozdĺž cezhraničných koridorov, a to využitím programu NPE – Digitalizácia a ďalších programov zavádzania v rámci tohto programu, ako aj programu Digitálna Európa a Programu InvestEU;

d)podporovať udržateľný a rôznorodý dodávateľský a hodnotový reťazec v súlade so súborom nástrojov EÚ pre bezpečnosť 5G;

e)posilňovať pozíciu priemyslu Únie v globálnom hodnotovom reťazci inteligentných sietí a služieb vytvorením kritického množstva verejných a súkromných subjektov, a to najmä zvýšením prínosu subjektov z oblastí softvéru a internetu vecí, využitím vnútroštátnych iniciatív a podporou vzniku nových subjektov;

f)podporovať zosúladenie s etickými a bezpečnostnými požiadavkami vrátane ich začlenenia do Strategických výskumných a inovačných programov a podľa potreby poskytovať vstupy pre legislatívny proces Únie.

Článok 160

Ďalšie úlohy spoločného podniku pre inteligentné siete a služby

Okrem úloh stanovených v článku 5 spoločný podnik pre inteligentné siete a služby vykonáva tieto úlohy:

a)prispieva k pracovným programom iných programov Únie, ako je NPE – Digitalizácia, program Digitálna Európa a Program InvestEU, ktoré vykonávajú činnosti v oblasti inteligentných sietí a služieb;

b)koordinuje iniciatívy Únie spojené s pilotmi a so zavádzaním v oblasti inteligentných sietí a služieb, ako sú celoeurópske koridory 5G pre prepojenú a automatizovanú mobilitu v rámci NPE – Digitalizácia, v spolupráci s Komisiou a príslušnými zodpovednými financujúcimi orgánmi;

c)podporuje synergie medzi príslušnými skúškami, pilotnými projektmi a činnosťami zavádzania financovanými Úniou v oblasti inteligentných sietí a služieb, ako sú tie, ktoré sú financované v rámci NPE – Digitalizácia, programu Digitálna Európa a Programu InvestEU, a zabezpečuje účinné šírenie a využívanie znalostí a know-how zozbieraných v rámci týchto činností;

d)vypracúva a koordinuje strategické programy zavádzania celoeurópskych koridorov 5G pre prepojenú a automatizovanú mobilitu za účasti zainteresovaných strán. Tieto programy predstavujú programové dokumenty na obdobie trvania nástroja NPE – Digitalizácia na základe vymedzenia spoločnej vízie vývoja ekosystémov s podporou 5G a kľúčových sieťových požiadaviek a požiadaviek služieb, a identifikácie cieľov a plánov zavádzania, ako aj potenciálnych modelov spolupráce.

Článok 161

Členovia

Členmi spoločného podniku pre inteligentné siete a služby sú:

a)Únia zastúpená Komisiou;

b)združenie pre infraštruktúru 5G na základe oznámenia svojho rozhodnutia bezpodmienečne pristúpiť k spoločnému podniku pre inteligentné siete a služby prostredníctvom listu obsahujúceho záväzok.

Článok 162

Finančný príspevok Únie

Finančný príspevok Únie z programu Horizont Európa pre spoločný podnik pre inteligentné siete a služby vrátane rozpočtových prostriedkov EZVO na pokrytie administratívnych a prevádzkových nákladov je maximálne 900 000 000 EUR, z toho maximálne 13 929 000 EUR na administratívne náklady. Príspevok Únie sa môže zvýšiť o príspevky tretích krajín, ak sú k dispozícii.

Článok 163

Príspevky členov iných ako Únia

1.Členovia spoločného podniku pre inteligentné siete a služby iní ako Únia poskytnú alebo zabezpečia, aby ich konštituenti alebo prepojené subjekty poskytli na obdobie stanovené v článku 3 celkový príspevok vo výške najmenej 900 000 000 EUR.

2.Členovia spoločného podniku pre inteligentné siete a služby iní ako Únia poskytnú alebo zabezpečia, aby ich konštituenti alebo prepojené subjekty poskytli ročný finančný príspevok na administratívne náklady spoločného podniku pre inteligentné siete a služby vo výške najmenej 20 % celkových administratívnych nákladov. Vynaložia úsilie na zvýšenie počtu svojich konštituentov alebo prepojených subjektov s cieľom maximalizovať ich príspevok na 50 % administratívnych nákladov spoločného podniku pre inteligentné siete a služby počas jeho trvania s náležitým zohľadnením konštituentov, ktorí sú malými alebo strednými podnikmi.

3.Príspevky uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku tvoria príspevky do spoločného podniku pre inteligentné siete a služby podľa článku 11 ods. 1.

Článok 164

Rozsah dodatočných činností

Na účely článku 11 ods. 1 písm. b) môžu dodatočné činnosti zahŕňať:

a)vedľajšie činnosti v oblasti výskumu a vývoja;

b)príspevky k normalizácii;

c)príspevky k regulačným postupom;

d)činnosti financované pôžičkami Európskej investičnej banky, ktoré nie sú financované v rámci grantu Únie;

e)príspevky na činnosti Združenia pre infraštruktúru 5G a akýchkoľvek iných skupín alebo združení zainteresovaných strán v oblasti spoločného podniku pre inteligentné siete a služby, ktoré nie sú financované v rámci grantu Únie;

f)činnosti na vývoj ekosystémov zahŕňajúce nadväzovanie spolupráce s vertikálnymi trhmi;

g)činnosti spojené s globálnym šírením výsledkov s cieľom dosiahnuť konsenzus v oblasti podporovaných technológií v rámci prípravy budúcich noriem;

h)skúšky, demonštrácie, pilotné projekty, vstup na trh, včasné zavádzanie technológií;

i)medzinárodnú spoluprácu, ktorá nie je financovaná v rámci grantu Únie;

j)činnosti súvisiace s prípravou výskumných a inovačných projektov financovaných súkromnými alebo verejnými orgánmi inými ako Únia, alebo s účasťou na nich.

Článok 165

Orgány spoločného podniku pre inteligentné siete a služby

Orgánmi spoločného podniku pre inteligentné siete a služby sú:

a)správna rada;

b)výkonný riaditeľ;

c)skupina zástupcov štátov;

d)skupina zainteresovaných strán.

Článok 166

Zloženie správnej rady

1.Správna rada sa skladá z:

a)dvoch zástupcov Komisie zastupujúcich Úniu;

b)piatich zástupcov Združenia pre infraštruktúru 5G.

2.Bez ohľadu na ustanovenia článku 40 zástupcovia súkromných členov okamžite informujú správnu radu o svojom zapojení do odborných činností so subjektmi, ktoré nemajú sídlo v Únii alebo so subjektmi, ktoré neriadia právnické osoby alebo subjekty so sídlom v Únii. V takom prípade sa zástupcovia Únie môžu rozhodnúť požiadať dotknutého člena, aby vymenoval iného zástupcu.

Článok 167

Fungovanie správnej rady

Členovia Združenia pre infraštruktúru 5G majú spoločne 50 % hlasovacích práv.

Článok 168

Ďalšie úlohy správnej rady

1.Správna rada spoločného podniku pre inteligentné siete a služby vykonáva okrem úloh uvedených v článku 16 aj tieto úlohy:

a)prijíma strategické programy zavádzania a v prípade potreby ich mení počas trvania programu NPE – Digitalizácia;

b)zabezpečuje, aby sa pri všetkých činnostiach spoločného podniku pre inteligentné siete a služby zohľadňovali právne predpisy Únie v oblasti kybernetickej bezpečnosti a existujúce a budúce koordinované usmerňovanie členských štátov;

c)podporuje synergie a komplementárnosť medzi digitálnym, dopravným a energetickým sektorom NPE identifikáciou oblastí intervencie a prispievaním k pracovným programom, ako aj synergie a komplementárnosť s inými relevantnými programami Únie.

2.Zástupcovia členov spoločného podniku pre inteligentné siete a služby zohľadňujú prípadné stanovisko skupiny zástupcov štátov pred hlasovaním v správnej rade.

Článok 169

Skupina zástupcov štátov

Skupina zástupcov štátov sa skladá z jedného hlavného zástupcu každého členského štátu a každej pridruženej krajiny a prípadne z jedného náhradného zástupcu každého štátu, ktorí sa spoločne zaoberajú celkovými strategickými otázkami, ako aj príslušnými činnosťami spoločného podniku pre inteligentné siete a služby, a to najmä:

a)výskumnými a inovačnými záležitosťami súvisiacimi s programom Horizont Európa a

b)činnosťami zavádzania súvisiacimi s inými programami Únie, najmä NPE – Digitalizácia, ale aj činnosťami v rámci programu Digitálna Európa a Programu InvestEU, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti spoločného podniku pre inteligentné siete a služby.

Článok 170

Bezpečnosť

1.Ak sa to považuje za potrebné, správna rada môže stanoviť, aby sa akciou financovanou zo spoločného podniku pre inteligentné siete a služby zabezpečilo, že sa sieťové prvky zavedené na účely rozsiahlej experimentácie alebo pilotných projektov budú riadiť bezpečnostnými posudkami. Tieto posudky odrážajú právne predpisy a politiky Únie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ako aj existujúce a budúce koordinované usmerňovanie členských štátov.

2.Ak o to Komisia požiada, oprávnenosť na účasť na konkrétnych akciách sa obmedzí v súlade s ustanoveniami nariadenia o programe Horizont Európa.

3.V súvislosti so svojimi úlohami uvedenými v článku 160 písm. a) správna rada odporučí, aby iné financujúce orgány uplatňovali pri svojich akciách odseky 1 a 2 mutatis mutandis, ak to považuje za vhodné.

TRETIA ČASŤ

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 171

Monitorovanie a hodnotenie

1.Činnosti spoločných podnikov podliehajú nepretržitému monitorovaniu a pravidelným preskúmaniam v súlade s ich rozpočtovými pravidlami s cieľom zabezpečiť najvyššiu mieru vplyvu, vedeckú excelentnosť a najúčinnejšie využívanie zdrojov. Výsledky monitorovania a pravidelných preskúmaní sa využívajú v monitorovaní európskych partnerstiev a hodnoteniach spoločných podnikov v rámci hodnotení programu Horizont Európa.

2.Spoločné podniky by mali vykonávať nepretržité monitorovanie svojich riadiacich činností a pravidelné preskúmania výstupov, výsledkov a vplyvov svojich projektov vykonávaných v súlade s [článkom 45] nariadenia o programe Horizont Európa a [prílohou III] k tomuto nariadeniu. Monitorovanie zahŕňa:

a)časovo ohraničené ukazovatele na účely podávania výročných správ o pokroku ich činností smerujúcich k dosahovaniu cieľov, ako aj v spôsoboch dosahovania vplyvu uvedených v [prílohe V] k nariadeniu o programe Horizont Európa;

b)informácie o úrovni začleňovania spoločenských a humanitných vied, pomer nižších a vyšších úrovní technologickej pripravenosti v kolaboratívnom výskume, postup rozširovania účasti krajín, geografické zloženie konzorcií v kolaboratívnych projektoch, využívanie dvojfázového postupu podávania a hodnotenia žiadostí, opatrenia zamerané na umožňovanie kolaboratívnych prepojení v európskom výskume a inováciách, využívanie preskúmania hodnotenia a počet a druhy sťažností, úroveň začleňovania problematiky klímy a súvisiacich výdavkov, účasť MSP, účasť súkromného sektora, rodová účasť na financovaných akciách, hodnotiace komisie, rady a poradné skupiny, miera spolufinancovania, doplnkové a kumulatívne financovanie z iných fondov Únie, čas potrebný na udelenie grantu, úroveň medzinárodnej spolupráce, zapojenie občanov a účasť občianskej spoločnosti;

c)výšku výdavkov rozčlenených podľa projektov s cieľom umožniť osobitnú analýzu vrátane analýzy podľa oblasti intervencie;

d)úroveň nadmerného počtu predkladaných projektov, najmä počet návrhov, ako aj priemerný počet bodov a podiel návrhov pod a nad kvalitatívnymi prahovými hodnotami pre každú výzvu na predkladanie návrhov.

3.Hodnotenia činností spoločných podnikov sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v priebežnom a záverečnom hodnotení programu Horizont Európa a v súvisiacom rozhodovacom procese týkajúcom sa programu Horizont Európa, jeho nástupníckeho programu a ostatných relevantných výskumných a inovačných iniciatív podľa [článku 47] nariadenia o programe Horizont Európa.

4.Komisia vykoná priebežné a záverečné hodnotenie každého spoločného podniku, ktoré sa využije v hodnoteniach programu Horizont Európa, ako sa uvádza v [článku 47] nariadenia o programe Horizont Európa. Hodnotenia skúmajú, ako každý spoločný podnik spĺňa svoju misiu a ciele, pokrývajú všetky činnosti spoločného podniku a hodnotia príslušnú európsku pridanú hodnotu spoločného podniku, účinnosť a efektívnosť príslušného spoločného podniku vrátane jeho otvorenosti a transparentnosti, relevantnosti vykonávaných činností a ich súladu a komplementárnosti s príslušnými regionálnymi a vnútroštátnymi politikami a politikami Únie vrátane synergií s inými časťami programu Horizont Európa, ako sú misie, zoskupenia alebo tematické alebo osobitné programy. V hodnoteniach sa zohľadňujú názory zainteresovaných strán, a to na európskej aj vnútroštátnej úrovni, pričom v prípade potreby takisto zahŕňajú posúdenie dlhodobých vedeckých, spoločenských, hospodárskych a technologických vplyvov iniciatív uvedených v článku 174 ods. 3 až 9. Hodnotenia v prípade potreby zahŕňajú takisto posúdenie najúčinnejšieho spôsobu politickej intervencie pre budúce akcie, ako aj relevantnosti a súdržnosti možného obnovenia každého spoločného podniku vzhľadom na celkové politické priority a situáciu v oblasti podpory výskumu a inovácie vrátane jeho pozície vo vzťahu k iným iniciatívam podporovaným z rámcového programu, najmä európskym partnerstvám alebo misiám. Hodnotenia takisto náležite zohľadňujú plán postupného ukončovania prijatý správnou radou v súlade s článkom 16 ods. 2 písm. y).

5.Na základe záverov priebežného hodnotenia uvedeného v odseku 2 tohto článku môže Komisia konať v súlade s článkom 11 ods. 7 alebo prijať akékoľvek iné vhodné opatrenie.

6.S cieľom preskúmať pokrok spoločného podniku pri dosahovaní stanovených cieľov, určiť faktory prispievajúce k vykonávaniu činností a stanoviť najlepšie postupy, môže Komisia s pomocou externých nezávislých odborníkov, ktorí sa vyberú na základe transparentného procesu, vykonávať ďalšie hodnotenia tém alebo oblastí strategického významu. Komisia na základe vykonania týchto ďalších hodnotení v plnej miere posúdi administratívny vplyv na dotknutý spoločný podnik.

7.Spoločné podniky vykonávajú pravidelné preskúmania svojich činností, ktoré slúžia ako základ pre ich priebežné a záverečné hodnotenia v rámci hodnotení programu Horizont Európa podľa [článku 47] nariadenia o programe Horizont Európa.

8.Pravidelné preskúmania a hodnotenia sa zohľadnia pri likvidácii, postupnom ukončení alebo možnom obnovení spoločného podniku podľa článku 43 v súlade s [prílohou III] k nariadeniu o programe Horizont Európa. Do šiestich mesiacov od likvidácie spoločného podniku, najneskôr však do štyroch rokov od začatia postupu likvidácie uvedeného v článku 43, Komisia vykoná záverečné hodnotenie daného spoločného podniku v súlade s konečným hodnotením programu Horizont Európa.

9.Komisia oznámi výsledky hodnotení spoločných podnikov, ktoré zahŕňajú závery hodnotenia a pozorovaní Komisie, Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov v rámci hodnotení programu Horizont Európa podľa [článku 47] nariadenia o programe Horizont Európa.

Článok 172

Podpora zo strany hostiteľského štátu

Spoločný podnik a štát, v ktorom má sídlo, môžu uzavrieť administratívnu dohodu o výsadách a imunitách a o inej podpore, ktorú tento členský štát poskytne dotknutému spoločnému podniku.

Článok 173

Počiatočné opatrenia

1.Komisia je zodpovedná za zriadenie a počiatočnú prevádzku spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3 a spoločného podniku pre inteligentné siete a služby, kým tieto spoločné podniky nedosiahnu prevádzkovú kapacitu na plnenie vlastného rozpočtu. Komisia vykonáva všetky nevyhnutné opatrenia v spolupráci s ostatnými členmi a s účasťou príslušných orgánov týchto spoločných podnikov.

2.Na účely odseku 1:

a)dovtedy, kým výkonný riaditeľ neprevezme svoju funkciu po vymenovaní správnou radou v súlade s článkom 17 ods. 1, môže Komisia určiť úradníka Komisie, ktorý bude pôsobiť vo funkcii dočasného výkonného riaditeľa a vykonávať úlohy pridelené výkonnému riaditeľovi;

b)odchylne od článku 16 ods. 2 písm. h) dočasný výkonný riaditeľ vykonáva právomoci príslušného menovacieho orgánu v súvislosti s akýmikoľvek pracovnými miestami, ktoré je potrebné obsadiť skôr, než výkonný riaditeľ prevezme svoju funkciu v súlade s článkom 17 ods. 1;

c)Komisia môže dočasne prideliť obmedzený počet svojich úradníkov.

3.Dočasní výkonní riaditelia môžu povoľovať všetky platby pokryté rozpočtovými prostriedkami z ročného rozpočtu spoločných podnikov podľa odseku 1 po schválení správnou radou a môžu uzatvárať dohody a zmluvy a prijímať rozhodnutia vrátane zamestnaneckých zmlúv na základe prijatého plánu pracovných miest týchto spoločných podnikov.

4.Dočasný výkonný riaditeľ po dohode s nastupujúcim výkonným riaditeľom a so súhlasom správnej rady stanoví dátum, ktorý sa bude považovať za dátum, keď dotknutý spoločný podnik dosiahne kapacitu na plnenie vlastného rozpočtu. Od uvedeného dátumu Komisia prestane prijímať záväzky a vykonávať platby súvisiace s činnosťami tohto spoločného podniku.

Článok 174

Zrušovacie a prechodné ustanovenia

1.Nariadenie Rady (EÚ) č. 560/2014 72 , nariadenie (EÚ) č. 558/2014 73 , nariadenie (EÚ) č. 559/2014 74 , nariadenie Rady (EÚ) č. 557/2014 75 , nariadenie (ES) č. 219/2007 76 , nariadenie Rady (EÚ) č. 561/2014 77 a nariadenie Rady (EÚ) č. 642/2014 78 sa zrušujú.

2.Akcie začaté alebo pokračujúce na základe nariadení uvedených v odseku 1 a finančné povinnosti súvisiace s týmito akciami sa naďalej riadia týmito nariadeniami až do ich ukončenia.

3.Spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály je právnym a univerzálnym nástupcom vo vzťahu ku všetkým zmluvám vrátane pracovných zmlúv a dohôd o grante, zodpovedností a nadobudnutého majetku spoločného podniku pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály zriadeného na základe nariadenia Rady (EÚ) č. 560/2014, ktorý nahrádza a je jeho nástupcom.

4.Spoločný podnik pre čisté letectvo je právnym a univerzálnym nástupcom vo vzťahu ku všetkým zmluvám vrátane pracovných zmlúv a dohôd o grante, zodpovedností a nadobudnutého majetku spoločného podniku Čisté nebo 2 zriadeného na základe nariadenia Rady (EÚ) č. 558/2014, ktorý nahrádza a je jeho nástupcom.

5.Spoločný podnik pre čistý vodík je právnym a univerzálnym nástupcom vo vzťahu ku všetkým zmluvám vrátane pracovných zmlúv a dohôd o grante, zodpovedností a nadobudnutého majetku spoločného podniku pre palivové články a vodík 2 zriadeného na základe nariadenia Rady (EÚ) č. 559/2014, ktorý nahrádza a je jeho nástupcom.

6.Spoločný podnik pre európske železnice je právnym a univerzálnym nástupcom vo vzťahu ku všetkým zmluvám vrátane pracovných zmlúv a dohôd o grante, zodpovedností a nadobudnutého majetku spoločného podniku Shift2Rail zriadeného na základe nariadenia Rady (EÚ) č. 642/2014, ktorý nahrádza a je jeho nástupcom.

7.Spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo je právnym a univerzálnym nástupcom vo vzťahu ku všetkým zmluvám vrátane pracovných zmlúv a dohôd o grante, zodpovedností a nadobudnutého majetku spoločného podniku pre iniciatívu pre inovačné lieky 2 zriadeného na základe nariadenia Rady (EÚ) č. 557/2014, ktorý nahrádza a je jeho nástupcom.

8.Spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie je právnym a univerzálnym nástupcom vo vzťahu ku všetkým zmluvám vrátane pracovných zmlúv a dohôd o grante, zodpovedností a nadobudnutého majetku spoločného podniku ECSEL zriadeného na základe nariadenia Rady (EÚ) č. 561/2014, ktorý nahrádza a je jeho nástupcom.

9.Spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 je právnym a univerzálnym nástupcom vo vzťahu ku všetkým zmluvám vrátane pracovných zmlúv a dohôd o grante, zodpovedností a nadobudnutého majetku spoločného podniku SESAR zriadeného na základe nariadenia Rady (ES) č. 219/2007, ktorý nahrádza a je jeho nástupcom.

10.Týmto nariadením nie sú dotknuté práva a povinnosti personálu zamestnaného na základe nariadení uvedených v odseku 1.

11.Výkonní riaditelia vymenovaní na základe nariadení uvedených v odseku 1 tohto článku sa na zvyšné funkčné obdobie poveria funkciami výkonného riaditeľa stanovenými v tomto nariadení s účinnosťou od [dátumu článku 175]. Ostatné podmienky zmluvy ostávajú nezmenené.

12.Na prvom zasadnutí správna rada každého spoločného podniku prijíma zoznam rozhodnutí prijatých správnou radou predchádzajúcich spoločných podnikov uvedených v odsekoch 3 až 9, ktoré naďalej platia pre dotknutý spoločný podnik zriadený na základe tohto nariadenia.

13.Priebežné hodnotenia uvedené v článku 171 ods. 2 zahŕňajú záverečné hodnotenie predchádzajúcich spoločných podnikov uvedených v odsekoch 3 až 9 tohto článku.

14.Všetky nevyužité rozpočtové prostriedky podľa nariadení uvedených v odseku 1 sa prevádzajú na príslušný spoločný podnik zriadený týmto nariadením. Všetky takto prevedené nevyužité operačné rozpočtové prostriedky sa v prvom rade použijú na poskytnutie finančnej podpory na nepriame akcie začaté v rámci programu Horizont 2020. Zvyšné operačné rozpočtové prostriedky sa môžu použiť na nepriame akcie začaté na základe tohto nariadenia. V prípade, že sa tieto operačné rozpočtové prostriedky použijú na nepriame akcie začaté na základe tohto nariadenia, započítajú sa do finančného príspevku, ktorý Únia poskytla príslušnému spoločnému podniku na základe tohto nariadenia.

Článok 175

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.    RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

   1.1.    Názov návrhu/iniciatívy

   1.2.    Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

   1.3.    Druh návrhu/iniciatívy

   1.4.    Ciele

   1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

   1.6.    Trvanie a finančný vplyv

   1.7.    Plánovaný spôsob riadenia

2.    OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

   2.1.    Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

   2.2.    Systémy riadenia a kontroly

   2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.    ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

   3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

   3.2.    Odhadovaný vplyv na výdavky

   3.2.1.    Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

   3.2.2.    Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

   3.2.3.    Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

   3.2.4.    Súlad s platným viacročným finančným rámcom

   3.2.5.    Príspevky od tretích strán

   3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy    

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ – EURÓPSKE OBEHOVÉ HOSPODÁRSTVO VYUŽÍVAJÚCE BIOLOGICKÉ MATERIÁLY

6.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

6.1.Názov návrhu/iniciatívy

6.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

6.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

⌧ novej akcie 

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 79  

◻ predĺženia trvania existujúcej akcie 

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu 

6.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

6.4.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

6.4.2.Prínos zapojenia Únie

6.4.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

6.4.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

6.5.Trvanie a finančný vplyv

⌧ obmedzené trvanie

–◻    v platnosti od 1. 1. 2021 do 31. 12. 2031

–◻    Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od roku 2021 do roku 2027 a na platobné rozpočtové prostriedky od roku 2021 do roku 2031.

◻ neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

–a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

6.6.Plánovaný spôsob riadenia 80  

◻ Priame riadenie na úrovni Komisie

–◻ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–◻    prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

⌧ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

–◻ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–◻ verejnoprávne subjekty,

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

7.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

7.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

V súlade s nariadením o programe Horizont Európa partnerstvo prijme monitorovací systém, ktorý je v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 45 nariadenia o programe Horizont Európa a v prílohách III a V k danému nariadeniu a ktorý sa využíva v rovnakej jednotnej databáze ako ostatné zložky programu Horizont Európa. Systém podávania správ a monitorovania poskytne kľúčové údaje o riadení a vykonávaní (vrátane mikroúdajov na úrovni jednotlivých subjektov) a umožní sledovanie pokroku na základe kľúčových spôsobov dosahovania vplyvu (vrátane pokroku v plnení priorít EÚ) a kritérií partnerstva. V rámci partnerstva sa okrem toho budú podávať správy o konkrétnych ukazovateľoch (ktoré nie sú zahrnuté v kľúčových spôsoboch dosahovania vplyvu), čo umožňuje sledovanie pokroku dosiahnutého v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte, pokiaľ ide o plnenie vízie a špecifických a prevádzkových cieľov partnerstva, ako sa uvádza v nariadení, ktorým sa partnerstvo ustanovuje, vrátane cieľov stanovených do roku 2030. Ukazovatele, zdroje údajov a metodiky umožnia posudzovanie výsledkov a pokroku z hľadiska vplyvov vrátane plnenia politických cieľov EÚ, ako aj identifikáciu potenciálnej potreby nápravných opatrení v priebehu času. Zohľadniť by sa mali aj kvalitatívne a kvantitatívne údaje, mala by sa určiť zodpovednosť za zber údajov a mali by sa stanoviť konkrétne prístupy s cieľom vyvinúť v relevantných prípadoch realistický východiskový stav, ciele a/alebo referenčné hodnoty na určenie pokroku, a to v súlade s prístupom zameraným na vplyv programu Horizont Európa. Všetky zozbierané informácie sa v takmer reálnom čase poskytnú útvarom Komisie na základe spoločných dátových modelov a uložia sa do jednotnej databázy, ako sa uvádza v článku 45 nariadenia o programe Horizont Európa.

Na tento účel sa zavedú vhodné systémy podávania správ s cieľom podporovať priebežné a transparentné podávanie správ, a to aj o viazaných a skutočne poskytnutých finančných a vecných príspevkoch, viditeľnosti a pozícii v medzinárodnom kontexte, vplyve na riziká investícií zo súkromného sektora súvisiace s výskumom a inováciou. Podávanie správ by malo byť v súlade so štandardnými požiadavkami programu Horizont Európa na podávanie správ. Do vývoja systémov podávania správ v rámci procesu strategickej koordinácie sa zapoja aj členské štáty a zástupcovia partnerstiev, aby sa zabezpečila synchronizácia a koordinácia úsilia v oblasti podávania správ a monitorovania, a to aj pokiaľ ide o rozdelenie úloh súvisiacich so zberom údajov a podávaním správ. Systém podávania správ na úrovni projektu zahŕňa podrobné informácie o financovaných projektoch, ich výsledkoch, ich rozširovaní a využívaní kľúčovými cieľovými skupinami, ako aj o jeho celkovom prínose pre vedu, hospodárstvo, spoločnosť a/alebo životné prostredie v súlade s cieľmi projektov a ich plánovanými vplyvmi. Malo by to byť doplnené relevantnými údajmi o pridanej hodnote a vplyve partnerstva na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Je potrebné zabezpečiť vhodné mechanizmy na spoločné využívanie údajov s využitím spoločných databáz programu Horizont Európa na monitorovanie a podávanie správ.

Európske partnerstvá sa hodnotia podľa hodnotiaceho rámca programu Horizont Európa, ako sa uvádza v jeho článku 47.

7.2.Systémy riadenia a kontroly

7.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

Nepriame riadenie je opodstatnené, pretože spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály je verejno-súkromným partnerstvom, v ktorom sa financovanie čiastočne poskytuje v podobe vecných príspevkov členov iných ako Únia.

Každý rok sa na základe rozpočtu EÚ schváleného na daný rok prijme rozhodnutie o príspevku do spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály.

V dohode o príspevku podpísanej Európskou komisiou a spoločným podnikom pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály sa uvedie, že Komisia uhradí príspevok na úlohy, ktoré sa majú každoročne vykonávať, po uzavretí dohody o prevode finančných prostriedkov so spoločným podnikom pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály a po vydaní príslušných žiadostí o platbu členom iným ako Únia zo strany spoločného podniku.

Komisia zabezpečí, aby boli pravidlá platné pre spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály v plnom súlade s požiadavkami nariadenia o rozpočtových pravidlách. V súlade s článkom 71 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 bude spoločný podnik dodržiavať zásadu správneho finančného riadenia. Spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály musí takisto dodržiavať ustanovenia vzorového nariadenia o rozpočtových pravidlách platné pre spoločný podnik. Akýkoľvek odklon od tohto vzorového nariadenia o rozpočtových pravidlách potrebný na účely osobitných potrieb spoločného podniku si vyžaduje predchádzajúci súhlas Komisie.

Opatreniami na monitorovanie, a to aj prostredníctvom zastúpenia Únie v správnej rade spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály, ako aj opatreniami na podávanie správ sa zabezpečí, aby útvary Komisie mohli splniť požiadavky na zodpovednosť voči kolégiu aj rozpočtovému orgánu.

Rámec vnútornej kontroly spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály sa zakladá na:

·plnení noriem vnútornej kontroly, ktorými sa zabezpečujú záruky minimálne rovnocenné so zárukami Komisie,

·postupoch pre výber najlepších projektov prostredníctvom nezávislého hodnotenia a ich premeny na právne nástroje,

·riadení projektov a zmlúv počas celého trvania každého projektu,

·kontrolách ex ante týkajúcich sa 100 % nárokov vrátane získania audítorských osvedčení a certifikácie metodík výpočtu nákladov ex ante,

·auditoch ex post vzorky nárokov ako súčasti auditov ex post programu Horizont Európa

·a vedeckom hodnotení výsledkov projektu.

7.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

Zaviedli sa rôzne opatrenia na zmiernenie inherentného rizika konfliktu záujmov v rámci spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály, a to najmä:

·rovnaký počet hlasov v správnej rade pre Komisiu a členov iných ako Únia,

·výber výkonného riaditeľa správnou radou na základe návrhu Komisie,

·nezávislosť zamestnancov,

·hodnotenia nezávislých expertov založené na zverejnených výberových kritériách spolu s mechanizmami na odvolanie a úplnými vyhláseniami o akýchkoľvek záujmoch,

·požiadavka, aby správna rada prijala pravidlá na prevenciu, zamedzenie a riadenie konfliktov záujmov v spoločnom podniku v súlade s rozpočtovými pravidlami spoločného podniku a so služobným poriadkom v súvislosti so zamestnancami.

Jednou z kľúčových úloh spoločného podniku bude stanovenie etických a organizačných hodnôt, ktoré bude monitorovať Komisia.

Výkonný riaditeľ spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály ako povoľujúci úradník bude musieť zaviesť nákladovo efektívny systém vnútornej kontroly a riadenia. Bude musieť Komisii podávať správy o prijatom rámci vnútorných kontrol.

Komisia bude monitorovať riziko nedodržiavania prostredníctvom systému podávania správ, ktorý vypracuje, ako aj sledovaním výsledkov následných auditov (ex post) týkajúcich sa prijímateľov finančných prostriedkov EÚ od spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály ako súčasť následných auditov (ex post) zahŕňajúcich celý program Horizont Európa.

Existuje zreteľná potreba efektívne a účinne spravovať rozpočet a predchádzať podvodom a plytvaniu. V rámci systému kontroly sa však musí dosiahnuť správna rovnováha medzi dosahovaním prijateľnej chybovosti a potrebným kontrolným zaťažením a musí sa zabrániť poklesu atraktívnosti výskumného programu Únie.

7.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

Pretože pravidlá účasti na programe Horizont Európa platné pre spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály sú podobné ako pravidlá, ktoré bude používať Komisia vo svojom pracovnom programe, a súbor prijímateľov má podobný rizikový profil ako súbor prijímateľov Komisie, možno predpokladať, že chybovosť bude podobná ako chybovosť predpokladaná Komisiou pre program Horizont Európa, teda poskytne primeranú istotu, že riziko chyby bude v priebehu viacročného výdavkového obdobia (podľa jednotlivých rokov) v rozpätí 2 – 5 %, s konečným cieľom dosiahnuť zvyškovú chybovosť čo najbližšie k úrovni 2 % na záver viacročných programov, po zohľadnení finančného vplyvu všetkých auditov a opatrení na účely nápravy a vymáhania.

Podrobné údaje o očakávanej chybovosti vzhľadom na účastníkov sú uvedené v legislatívnom finančnom výkaze pre program Horizont Európa.

7.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.

Komisia zabezpečí, aby sa v rámci spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály uplatňovali postupy na boj proti podvodom vo všetkých fázach procesu riadenia.

Návrhy týkajúce sa spoločných podnikov v rámci programu Horizont Európa boli podrobené kontrole odolnosti voči podvodom a posúdeniu ich vplyvu. Celkovo by navrhované opatrenia mali mať pozitívny vplyv na boj proti podvodom, a to najmä vďaka väčšiemu dôrazu na audit založený na riziku a posilnené vedecké hodnotenie a kontrolu.

Komisia zabezpečí, aby sa zaviedli príslušné opatrenia na zaistenie toho, aby sa pri vykonávaní opatrení financovaných na základe tohto nariadenia chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a iným protiprávnym činnostiam, účinnými kontrolami, vymáhaním neoprávnene vyplatených súm pri odhalení nezrovnalostí a v prípade potreby aj ukladaním účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií.

Súčasný spoločný podnik pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály v rámci programu Horizont 2020 už spolupracuje s útvarmi Komisie v záležitostiach súvisiacich s podvodmi a nezrovnalosťami. Komisia zabezpečí, aby táto spolupráca pokračovala a aby sa zintenzívnila.

Európsky dvor audítorov je oprávnený vykonávať audit na základe dokumentov a kontrol na mieste u všetkých prijímateľov grantov, zmluvných dodávateľov a subdodávateľov, ktorí prijali finančné prostriedky Únie v rámci programu.

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste u hospodárskych subjektov, ktorých sa takéto financovanie priamo alebo nepriamo týka, a to v súlade s postupmi podľa nariadenia (Euratom, ES) č. 2185/96 na účely zistenia, či v súvislosti s dohodou alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou týkajúcou sa financovania Úniou nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Spoločné podniky budú takisto musieť pristúpiť k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).

Európska prokuratúra (EPPO) môže vykonávať vyšetrovania v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Rady (EÚ) 2017/193923 s cieľom vyšetrovať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie.

8.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

8.1.Okruh viacročného finančného rámca a nové navrhované rozpočtové riadky výdavkov

* Očakáva sa, že príspevok na tento rozpočtový riadok bude pochádzať z nasledujúcich rozpočtových riadkov:

Odhadovaný vplyv na výdavky

8.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

8.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)