EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu23. 11. 2021

JOIN(2021) 32 final

SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Reakcia na štátom podporované zneužívanie migrantov na vonkajších hraniciach EÚ

REAKCIA NA ŠTÁTOM PODPOROVANÉ ZNEUŽÍVANIE MIGRANTOV NA VONKAJŠÍCH HRANICIACH EÚ

1.ÚVOD

Štátom podporované zneužívanie ľudí na politické účely viedlo k vzniku mimoriadne krutej formy hybridnej hrozby. Takéto praktiky sú v rozpore s hodnotami EÚ a univerzálnymi hodnotami. Boj proti hybridným hrozbám je jednou z najzložitejších výziev, ktorým Európska únia a jej členské štáty čelia. Za posledné obdobie sa objavilo mnoho nových spôsobov, akými môže štátny alebo neštátny subjekt vyvíjať nátlak alebo útočiť na iný štát. Takýto nátlak môže mať rôzne formy – od kybernetických útokov až po zahraničnú manipuláciu s informáciami a zasahovanie do nich. Všetky tieto podoby hrozieb majú za cieľ destabilizovať alebo oslabiť spoločnosť a kľúčové inštitúcie, pričom ich následkom je ohrozenie občanov.

V tomto svetle treba vnímať nedávne kroky Lukašenkovho režimu a jeho podporovateľov ako rozhodný pokus o vytvorenie pretrvávajúcej a dlhej krízy v rámci širšieho spoločného úsilia o destabilizáciu Európskej únie a skúšku jej jednoty a odhodlanosti. Toto počínanie predstavuje reálne existujúce ohrozenie bezpečnosti EÚ. Uvedené kroky a stratégia, z ktorej vychádzajú, okrem toho majú celosvetové dôsledky a znepokojujú nielen EÚ, ale aj medzinárodné spoločenstvo.

Konfrontovaná je EÚ ako celok, a to najmä Litva, Poľsko a Lotyšsko, ktoré od leta zažili rafinovanú novú hrozbu vo forme zneužívania zúfalých ľudí. To viedlo k bezprecedentnému nárastu počtu neoprávnených prekročení hraníc z Bieloruska. Hoci v ostatných rokoch k pokusom o nelegálne prekročenie vonkajších hraníc z Bieloruska do EÚ takmer nedochádzalo, v súčasnosti je to každodenná realita. Tento proces inicioval a zorganizoval Lukašenkov režim, ktorý kolaboruje s prevádzačmi migrantov a zločineckými sieťami, aby prilákal ľudí na hranice.

Situácia týchto migrantov na hraniciach je naďalej zúfalá. Je nevyhnutné, aby sa humanitárna pomoc dostala ku všetkým ľuďom v núdzi a aby sa im mohla poskytnúť životne dôležitá podpora.

Európska únia dôrazne odsúdila toto zneužívanie zraniteľných migrantov a utečencov. Závažnosť situácie bola jasne pomenovaná aj na najvyššej úrovni. Európska rada riešila túto hrozbu na svojich zasadnutiach v júni a októbri 2021 1 . Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie označila bieloruskú činnosť za hybridný útok s cieľom destabilizovať Európu 2 . Európska únia aj naďalej pevne zastáva stanovisko, že Lukašenkov režim nemá demokratickú legitimitu.

Najviac postihnutým členský štátom, ktoré riadia vonkajšie hranice v mene EÚ, bola vyjadrená rozhodná podpora. Je ňou operačná a finančná pomoc na posilnenie riadenia hraníc a na uspokojenie humanitárnych potrieb. Okrem toho bolo vyvinuté veľké diplomatické úsilie s cieľom vyzvať tretie krajiny a letecké spoločnosti, aby sa nestali nevedomými partnermi v bieloruskej stratégii, ako aj priamy tlak na samotné Bielorusko. Úsilie EÚ o vybudovanie koalície proti zneužívaniu migrantov prinieslo rýchle výsledky. Tranzitné trasy, ktoré pašeráci využívajú na to, aby prepravili migrantov na bieloruskú hranicu, sa jedna po druhej uzatvárajú.

V tomto oznámení sa uvádza prehľad doteraz prijatých krokov a opatrení na zintenzívnenie tohto úsilia. Takisto sa v ňom predstavujú možnosti, ako možno prispôsobiť existujúci rámec tak, aby poskytoval trvalejší súbor nástrojov na riešenie budúcich pokusov o destabilizáciu EÚ prostredníctvom štátom podporovaného zneužívania neregulárnych migrantov. Európska únia nebude akceptovať žiadny hybridný útok, ktorý takto na politické účely zneužíva ľudské bytosti, využíva ich utrpenie a vyvoláva násilie a straty na životoch. Medzinárodné spoločenstvo ako celok musí spojiť sily v boji proti tejto manipulácii s ľuďmi.

Kolektívna sila a solidarita EÚ, ktorá v tejto otázke pracuje ako celok, opätovne potvrdzuje pridanú hodnotu EÚ v oblasti riadenia hraníc a migrácie.

2.AKTUÁLNA SITUÁCIA

Situácia na vonkajších hraniciach EÚ

K 16. novembru bol celkový počet príchodov do EÚ z Bieloruska v roku 2021 7 698, z toho 4 222 do Litvy, 3 062 do Poľska a 414 do Lotyšska. V roku 2021 došlo k viac ako 40 000 opakovaným pokusom o prekročenie týchto hraníc 3 . Najväčšiu časť štátnych príslušníkov tretích krajín tvoria irackí a afganskí štátni príslušníci. Nezávisle od štátom podporovaného zneužívania migrantov sa snažia pred represiami zo strany bieloruského režimu utiecť mnohí bieloruskí štátni príslušníci. 

Situáciu na poľskej hranici s Bieloruskom zámerne eskaloval bieloruský režim 8. novembra. Na bieloruskej strane sa zhromaždilo niekoľko tisíc ľudí, aby vyvinuli tlak na poľskú hranicu. Tento pohyb iniciovali bieloruské orgány. V nasledujúcich dňoch bieloruské orgány poskytli menším skupinám migrantov nástroje a slzný plyn, aby sa pokúsili o násilný vstup. Bieloruskí vojaci čiastočne zničili dočasnú pohraničnú bariéru.

Tri členské štáty prijali v reakcii na tento krok rôzne opatrenia. Všetky tri štáty vyhlásili núdzový stav, pričom s podporou EÚ posilnili svoju prítomnosť na vonkajších hraniciach, a to aj tým, že povolali svoje ozbrojené sily. Prijali aj osobitné právne predpisy na riešenie tejto konkrétnej situácie 4 . Komisia je v kontakte s týmito členskými štátmi a poskytuje odbornú pomoc v súvislosti s ich právnymi predpismi, aby sa zabezpečil súlad so základnými právami a právom EÚ.

Situácia mala jasný vplyv na žiadosti o azyl, ktorých počet sa výrazne zvýšil. Do 14. novembra bolo podaných 2 649 žiadostí o azyl v Litve, 294 žiadostí v Lotyšsku a 6 498 žiadostí v Poľsku.

Okrem toho existujú presvedčivé dôkazy o tom, že došlo k výraznému nárastu nepovolených sekundárnych pohybov spojených s neoprávneným prekročením hranice z Bieloruska. Nemecko odhaduje, že v posledných mesiacoch možno takto spätne priradiť viac než 10 000 zistených prekročení nemeckej hranice s Poľskom. Nemecká spolková polícia a poľská polícia spolupracujú pri hliadkovaní v pohraničnej oblasti a vykonávaní kontrol v záujme odhalenia potenciálnych neregulárnych migrantov. Spoločné opatrenia proti prevádzačstvu prebiehajú aj v rámci spoločnej vyšetrovacej bunky vo Vilniuse, v rámci ktorej si Litva, Poľsko, Nemecko a Fínsko vymieňajú informácie o prevádzačstve a koordinujú spoločnú operačnú reakciu. Doteraz bolo riešených 16 prípadov prevádzačstva. Vyšetrovacia bunka sa stane operačnou jednotkou začiatkom decembra, pričom ostatné členské štáty budú vyzvané, aby sa k nej pripojili.

Humanitárna situácia v Bielorusku a okamžitá reakcia EÚ

Kroky Bieloruska viedli k vzniku humanitárnej krízy, pričom už bolo potvrdených niekoľko obetí na životoch. Treba pripomenúť, že primárnu zodpovednosť za riešenie tejto krízy nesie Bielorusko. Je viazané Ženevským dohovorom, a to aj zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Bielorusko preto musí zabezpečiť primeranú ochranu utečencov, ktorých pozvalo na svoje územie, a na tento účel je povinné spolupracovať s UNHCR.

V Bielorusku trpia muži, ženy a deti vrátane ľudí v zraniteľnej situácii (ako napr. tehotné ženy) v teplotách pod bodom mrazu. S postupným príchodom zimy sa situácia len zhorší. Keďže humanitárne organizácie nemajú dostatočný prístup, je ťažké presne posúdiť počet ľudí v núdzi. Odhaduje sa, že v blízkosti hranice sa nachádza 2 000 ľudí a že celkovo v Bielorusku uviazlo až 15 000 ľudí. V súčasnosti existujú správy, že bieloruské orgány v regióne zorganizovali zariadenia na nočný pobyt pre niekoľko žien a detí a presťahovali ľudí z provizórnych táborov na hraniciach do neďalekého logistického centra.

Hoci obmedzený prístup neumožnil posúdenie potrieb, Komisia zostala v úzkom kontakte so svojimi humanitárnymi partnerskými organizáciami. Nedávno prijatými rozhodnutiami boli mobilizované finančné prostriedky na účely humanitárnej pomoci vo výške 700 000 EUR s cieľom podporiť partnerov pri poskytovaní pomoci zraniteľným osobám, ktoré uviazli na hraniciach a vnútri krajiny (pozri ďalej).

Situácia v členských štátoch a okamžitá reakcia EÚ

Európska únia ponúkla okamžitú podporu najviac postihnutým členským štátom, pričom poskytla materiálnu podporu prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany, zapojila agentúry EÚ a mobilizovala dodatočné finančné prostriedky s cieľom zabezpečiť plný prístup pre príslušné humanitárne agentúry na mieste. Zintenzívnila sa aj politická podpora a návštevy komisárky Ylvy Johanssonovej v Litve v auguste a Poľsku v septembri viedli k viacerým opatreniam vrátane rozhodnutia o poskytnutí núdzovej pomoci Litve z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu vo výške 36,7 milióna EUR. Tieto pridelené finančné prostriedky sú určené na podporu vykonávania konaní o azyle a vytváranie podmienok prijímania, a to aj zraniteľných osôb.

Komisia od júla spája zasiahnuté členské štáty, agentúry EÚ, ESVČ a príslušné medzinárodné organizácie na týždenných zasadnutiach siete EÚ pre pripravenosť a mechanizmy krízového riadenia v oblasti migrácie (tzv. Blueprint Network), aby zabezpečila vysokokvalitnú situačnú informovanosť a koordináciu v záujme formovania účinnej reakcie.

Litva 15. júla 2021 aktivovala mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany. Komisia koordinovala pomoc od 19 členských štátov 5 a Nórska, ktorá zahŕňala stany, postele, vykurovacie systémy, elektrické generátory, lôžka, potravinové prídely a ďalšiu materiálnu pomoc. Možnosť aktivácie mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany je naďalej otvorená pre Poľsko a Lotyšsko, pričom každá krajina má možnosť formulovať svoje osobitné potreby. Koordinačné centrum Komisie pre reakcie na núdzové situácie je v neustálom kontakte s Poľskom, Lotyšskom a Litvou s cieľom poskytnúť potrebnú podporu. 

Od júla sa zapojili aj agentúry EÚ v oblasti vnútorných vecí. K dnešnému dňu je v Litve nasadených 104 príslušníkov Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (ďalej len „agentúra Frontex“), 73 expertov Európskeho podporného úradu pre azyl (ďalej len „úrad EASO“), dvaja prizvaní príslušníci Europolu a jeden analytik. Okrem toho agentúra Frontex nasadila hliadkovacie a dopravné vozidlá, ako aj vrtuľníky v Litve. Na lotyšskej hranici s Bieloruskom je v súčasnosti nasadených sedem príslušníkov pohraničnej stráže agentúry Frontex, jedno hliadkovacie vozidlo a jedno vozidlo s termovíziou, ako aj deväť expertov úradu EASO (podporných pracovníkov a tlmočníkov). Špecialista Europolu je nasadený v Poľsku, kde pracujú aj traja príslušníci pohraničnej stráže agentúry Frontex, ktorí tam pôsobili už pred touto krízou. Agentúra Frontex podporuje Lotyšsko a Litvu aj v oblasti návratov a najnovšie o jej podporu požiadalo Poľsko.

3.RIEŠENIE PREBIEHAJÚCEJ KRÍZY

Opatrenia mimo EÚ

−Reštriktívne opatrenia (sankcie)

Reakcia EÚ na zneužívanie migrantov zo strany Lukašenkovho režimu nadväzuje na rastúce obavy z toho, že Bielorusko porušuje medzinárodné normy, a to pokiaľ ide o potláčanie demokracie, ako aj nútené pristátie letu spoločnosti Ryanair v máji 6 . Sankcie v reakcii na zmanipulované voľby a represie voči občianskej spoločnosti a opozícii, ako aj na odklonenie letu sa postupne rozširujú a v rámci sankčného režimu je v súčasnosti označených celkovo 166 osôb a 15 subjektov. Tieto opatrenia dopĺňa komplexný balík hospodárskych a finančných opatrení proti Bielorusku, ako aj zákaz preletov bieloruských dopravcov nad vzdušným priestorom EÚ a zákaz ich prístupu na letiská EÚ.

Tieto opatrenia sa v súčasnosti rozširujú ako osobitná reakcia na štátom podporované zneužívanie migrantov a utečencov zo strany Bieloruska. Rada 15. novembra zmenila sankčný režim EÚ voči Bielorusku a EÚ teraz môže sankcie zamerať na jednotlivcov aj subjekty, ktoré organizujú alebo prispievajú k činnostiam, ktoré uľahčujú nezákonné prekračovanie hraníc EÚ. Po vyšetrovaní Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) môžu byť uplatnené ďalšie opatrenia.

Rada tiež dosiahla politickú dohodu o piatom balíku zoznamov, ktoré majú pomôcť riešiť situáciu na hraniciach, zneužívanie migrantov a pokračujúce represie v Bielorusku. V súlade s odstupňovaným prístupom EÚ k sankciám umožní posilnený právny rámec EÚ uložiť ďalšie opatrenia voči tým, ktorí úmyselne ohrozujú životy, zdravie a blaho ľudí a pokúšajú sa ohroziť bezpečnosť vonkajších hraníc EÚ. Komisia je pripravená v reakcii na ďalší vývoj navrhnúť ďalšie reštriktívne opatrenia na prerokovanie v Rade s cieľom obmedziť schopnosť bieloruského režimu zneužívať migrantov.

Rozhodné a jednotné vykonávanie existujúcich reštriktívnych opatrení zvýši tlak na tento režim 7 . Uvedené opatrenia prinesú značné výsledky vzhľadom na hospodársky profil niektorých osôb a subjektov uvedených na zozname. Výmena informácií medzi členskými štátmi navzájom a s Komisiou ma zásadný význam, aby sa zabezpečilo, že skryté hospodárske väzby budú známe všetkým príslušným vnútroštátnym orgánom a že dôjde k uplatneniu sankcií v plnom rozsahu. Komisia a členské štáty vyvíjajú systematické úsilie s cieľom presadiť obmedzenia preletov prevádzkovateľov leteckých služieb EÚ nad Bieloruskom. V reakcii na otázky týkajúce sa vykonávania, ktoré zaslali spoločnosti, právnické firmy a vnútroštátne orgány, Komisia čoskoro navrhne ďalšie usmernenia 8 . 

−Pozastavenie uplatňovania dohody o zjednodušení udeľovania víz

Rada 9. novembra 2021 prijala návrh Komisie o čiastočnom pozastavení uplatňovania dohody o zjednodušení udeľovania víz medzi EÚ a Bieloruskom. Pozastavenie sa týka predstaviteľov bieloruskej vlády (patria sem členovia bieloruských oficiálnych delegácií, členovia bieloruských národných a regionálnych vlád a parlamentov, bieloruského ústavného súdu a Najvyššieho súdu Bieloruska). To znamená, že bieloruskí úradníci budú musieť predložiť úplný súbor sprievodných dokladov ku každej žiadosti o vízum, udeľovanie víz na viac vstupov sa nezjednoduší a títo úradníci nebudú mať nárok na oslobodenie od vízového poplatku. Ostatné ustanovenia dohody o zjednodušení udeľovania víz zostávajú v platnosti a na bežných občanov Bieloruska sa bude naďalej uplatňovať zjednodušený postup.

−Diplomatické úsilie

Od začiatku krízy EÚ v plnej miere využíva diplomatické nástroje, ktoré má k dispozícii. Proaktívne sa postupuje na politickej aj odbornej úrovni. Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová zvýraznila potrebu proaktívneho prístupu, keď oznámila, že podpredseda EK Margaritis Schinas v koordinácii s vysokým predstaviteľom/podpredsedom EK Josepom Borrellom vycestuje do hlavných krajín pôvodu a tranzitu, aby sa zabránilo tomu, že sa ľudia dostanú do pasce pripravenej bieloruským režimom.

Vysoký predstaviteľ/podpredseda EK Josep Borrell vydal 30. júla vyhlásenie v mene EÚ, v ktorom odsúdil zneužívanie migrantov a utečencov zo strany režimu 9 a 10. novembra bolo vydané druhé vyhlásenie, v ktorom bola táto situácia označená za hybridný útok 10 . Bieloruský režim bol adresátom demaršov v auguste a septembri. Vysoký predstaviteľ/podpredseda EK Josep Borrell 14. a 16. novembra adresoval bieloruskému ministrovi zahraničných vecí Makejovi výzvu, v ktorej ho upozornil na povážlivú humanitárnu situáciu na hraniciach a požiadal, aby režim ukončil súčasné nezákonné a nemorálne praktiky. 

Otázku štátom podporovaného zneužívania migrantov EÚ nadniesla aj v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a na pôde Organizácie Spojených národov v New Yorku aj Ženeve. Na žiadosť EÚ sa 11. novembra uskutočnilo neverejné zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN o situácii na hraniciach a o zneužívaní migrantov zo strany Bieloruska. Ministri zahraničných vecí skupiny G7 vydali 18. novembra vyhlásenie, v ktorom vyjadrili solidaritu s Poľskom, Litvou a Lotyšskom, a ocenili opatrenia EÚ realizované v úzkej spolupráci s krajinami pôvodu a tranzitu s cieľom ukončenia aktivít Lukašenkovho režimu.

Komisia a vysoký predstaviteľ zintenzívnili návštevy kľúčových partnerských krajín pôvodu a tranzitu. Orgány v partnerských krajinách boli upozornené na situáciu na hranici EÚ s Bieloruskom, hrozbu zneužitia ich občanov a osôb v tranzite, na potrebu aktívne informovať svojich občanov o rizikách a nebezpečenstvách neregulárnej migrácie do Európy, ako aj na možný negatívny vplyv na ich vzťahy s EÚ. Bol zdôraznený význam spolupráce v oblasti návratu migrantov bez legitímneho práva na pobyt v EÚ. Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová aktívne nastolila túto otázku na medzinárodnej úrovni a s kľúčovými partnermi, a to aj so Spojenými štátmi. Začiatkom septembra navštívil vysoký predstaviteľ/podpredseda EK Josep Borrell Irak a v októbri navštívila komisárka Ylva Johanssonová Turecko. Podpredseda EK Margaritis Schinas nedávno navštívil Irak, Libanon, Spojené arabské emiráty a Turecko a v krátkom čase navštívi Uzbekistan.

Európska únia prostredníctvom svojej siete delegácií EÚ a v úzkej spolupráci s Eurocontrolom dôsledne monitoruje situáciu s cieľom identifikovať zmeny letových modelov do Bieloruska a odhaliť vznik nových trás. Partnerské krajiny boli požiadané, aby bojovali proti prevádzačským sieťam a zaviedli prísnejšie kontroly letov a cestujúcich s cieľom zmierniť riziko neregulárneho pohybu do EÚ.

Tieto proaktívne kroky zahŕňali aj priamy kontakt s leteckými spoločnosťami a orgánmi civilného letectva. V rámci toho sa uskutočnili rozhovory s Arabskou organizáciou civilného letectva, na ktorých sa skúmali spôsoby, ako pomôcť obmedziť iné ako bona fide cestovanie do Bieloruska.

Členské štáty EÚ tiež oslovili partnerské krajiny v súvislosti so situáciou na hranici EÚ s Bieloruskom a s pokračujúcim zneužívaním migrantov zo strany bieloruského režimu. Spoločné demarše predložili delegácie EÚ s členskými štátmi, ako aj členské štáty konajúce bilaterálne – v Kazachstane, Indii, Gruzínsku, na Ukrajine, v Turecku a Uzbekistane.

Vytrvalé úsilie EÚ prináša výsledky. V rámci rokovaní s Irakom na základe návrhov Komisie podľa článku 25a vízového kódexu na zlepšenie spolupráce v oblasti readmisie sa zdôraznila nevyhnutnosť posilnenia spolupráce v oblasti návratov vrátane nedobrovoľných návratov. V nadväznosti na prvý kontakt vysokého predstaviteľa/podpredsedu EK Josepa Borrella a komisárky Ylvy Johanssonovej v júli o tejto problematike iracká vláda konala bez odkladu a v auguste pozastavila priame lety z Bagdadu do Bieloruska. Tento stav pretrváva doteraz. Po návšteve podpredsedu EK Margaritisa Schinasa sa zastavili aj lety z Erbilu tranzitujúce cez tretie krajiny do Bieloruska. Irak ďalej vyšetroval prevádzačstvo a zatvoril bieloruské honorárne konzuláty. V súčasnosti s podporou Komisie (pozri ďalej) organizuje repatriačné lety pre Iračanov.

V priebehu novembra sa prijalo niekoľko ďalších krokov na pozastavenie letov a zavedenie prísnejších kontrol letov a cestujúcich, pričom letecké úrady viacerých kľúčových štátov teraz odmietajú umožniť najmä irackým, sýrskym, afganským a jemenským cestujúcim cestu alebo tranzit do Minska. Veľký význam bude mať monitorovanie vykonávania týchto rozhodnutí.

Bude potrebné intenzívne diplomatické úsilie, aby sa zabránilo využívaniu nových trás, keďže existuje riziko, že Bielorusko sa bude snažiť kompenzovať stratené trasy uľahčením cestovania prostredníctvom nových trás, najmä z východu. Európska únia by mala naďalej upozorňovať príslušných partnerov na riziko, že budú zatiahnutí do bieloruskej stratégie vytvorenia akejsi základne pre neregulárne pohyby. Bude potrebné silné a koherentné kolektívne posolstvo, aby sme ubezpečili týchto partnerov, že EÚ bude podporovať preventívne opatrenia, a tiež na objasnenie možných negatívnych dôsledkov, ak sa tejto otázke nebude venovať náležitá pozornosť a nebude jej pripisovaný náležitý význam.

−Boj proti dezinformáciám 

Kľúčovým nástrojom na zneužívanie migrantov je manipulácia s informáciami. Existujú jasné dôkazy o tom, že situácia sa využíva na organizovanie rozsiahlej dezinformačnej kampane s cieľom zdiskreditovať medzinárodnú povesť EÚ tým, že bude prezentovaná ako nepriateľsky naladená voči utečencom. Tá istá kampaň vykresľuje Lukašenkov režim tak, že vychádza v ústrety legitímnym želaniam ľudí, ktorí chcú migrovať, pričom cieľom tejto kampane je odvrátiť pozornosť od systematického porušovania ľudských práv v Bielorusku. Na účinný boj proti takejto rétorike je dôležitá zvýšená transparentnosť a informačné kampane. Zásadný význam má prístup médií a organizácií občianskej spoločnosti do príslušných oblastí, pretože môžu prispieť k boju proti dezinformáciám.

Ruské štátom kontrolované médiá sú spolu so svojimi bieloruskými náprotivkami na bieloruských hraniciach prítomné bez prestávky. To vedie, k tomu, že sa manipulatívne správy šíria na medzinárodnej úrovni. Situáciu zhoršuje skutočnosť, že nezávislé médiá v Bielorusku boli z veľkej časti režimom zlikvidované.

Európska únia bude naďalej poskytovať právnu, finančnú a inú podporu nezávislým bieloruským médiám, ako aj ich pôsobeniu z exilu. Všetky delegácie EÚ dostali pokyn, aby k riešeniu problému manipulácie s informáciami pristupovali aktívne. Divízia ESVČ Stratcom bude naďalej zvyšovať informovanosť a verejne odhaľovať dezinformácie a manipuláciu s informáciami zo strany bieloruských a ruských štátom kontrolovaných médií v otázke migrácie. Prostredníctvom systému včasného varovania bude poskytovať svoje analýzy a monitoring členským štátom a medzinárodným partnerom.

−Sociálne médiá a boj proti zavádzajúcim informáciám určeným migrantom

Sociálne médiá zohrávajú kľúčovú úlohu pri podnecovaní dopytu po službách prevádzačov migrantov a zvyšovaní nerealistických očakávaní, pokiaľ ide o šance na vstup do EÚ. Ako logistický nástroj ich používajú prevádzači migrantov a migranti v Bielorusku. Europol spolupracuje s poskytovateľmi sociálnych médií s cieľom motivovať platformy, aby sa podieľali na narúšaní tejto komunikácie.

Európska služba pre vonkajšiu činnosť zintenzívni úsilie v boji proti nepravdivým a zavádzajúcim informáciám na internete, pričom sa zameria na služby, v rámci ktorých si migranti vymieňajú informácie a pomocou ktorých Bielorusko a prevádzači migrantov môžu stimulovať dopyt po neregulárnej migrácii. Delegácie EÚ začnú poskytovať špecializované komunikačné materiály.

Existujúci projekt InfoMigrants podporuje informačné a osvetové kampane pre viac ako 50 miliónov ľudí, ktoré sú dostupné v šiestich jazykoch (francúzština, arabčina, angličtina, bengálčina, darí a paštúnčina) 11 . V rámci tohto projektu sa uskutočňujú informačné kampane prostredníctvom online mediálneho portálu, ktorý ponúka jednotnú platformu, správy a informačné služby pre migrantov a utečencov v tretích krajinách a ktorý čoraz viac vstupuje do priameho kontaktu s migrantmi prostredníctvom služby Facebook Messenger. Portál ponúka spoľahlivé, overené a objektívne informácie na boj proti mylným predstavám o rizikách na migračnej trase a kvalite života v zahraničí. Konkrétne informácie o Bielorusku, ktoré sú v súčasnosti poskytované, zahŕňajú denné spravodajstvo a priame informovanie o súvisiacich rizikách. Migranti uviaznutí na bieloruských hraniciach môžu nadviazať kontakt s projektom InfoMigrants a tak varovať ostatných, aby sa nevydali na cestu, a jednoznačne im komunikovať informáciu o tom, že garantovaný azyl neexistuje.

Vďaka projektu financovanému EÚ poskytuje Medzinárodné centrum pre rozvoj migračnej politiky (ďalej len „ICMPD“) potenciálnym migrantom v Ázii informácie o možnostiach legálnych ciest, ako aj o rizikách spojených s nelegálnou migráciou. Špecializované centrum v Iraku rýchlo zintenzívnilo svoju činnosť s cieľom odrádzať od ďalších odchodov do Bieloruska. Prebehla kampaň, ktorá zahŕňala individuálny kontakt, posolstvá na sociálnych médiách a televízne kampane.

−Zintenzívnenie humanitárnej pomoci v Bielorusku

Vďaka určitým možnostiam poskytovania humanitárnej pomoci uviaznutým migrantom v Bielorusku bola EÚ v poslednom čase schopná nasmerovať priamu podporu na riešenie situácie v Bielorusku. To zahŕňa okamžité pridelenie 200 000 EUR Medzinárodnej federácii spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (ďalej len „IFRC“) ako súčasť celkového príspevku EÚ do pohotovostného fondu na pomoc pri katastrofách, ktorý spravuje IFRC. Z tohto okamžitého financovania EÚ sa podporuje IFRC a jej národná odnož – bieloruský Červený kríž, s cieľom poskytnúť veľmi potrebnú pomoc vrátane potravín, hygienických súprav, prikrývok a balíčkov prvej pomoci.

Na poskytovanie núdzovej pomoci bol aktivovaný aj nástroj Komisie s malým rozsahom pomoci, v rámci čoho medzinárodné organizácie ako Medzinárodná organizácia pre migráciu (ďalej len „IOM“), Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (ďalej len „UNHCR“) a IFRC majú k dispozícii 500 000 EUR. Vďaka tomu je možné poskytnúť najzraniteľnejším osobám, ktoré uviazli na hranici, životne dôležitú pomoc vrátane potravín a vody, nepotravinových predmetov (prikrývky, oblečenie, detské predmety), ale aj zdravotnú podporu a veci na zimu. Komisia je v súčasnosti v kontakte so svojimi humanitárnymi partnermi, pokiaľ ide o využívanie týchto fondov. Je nevyhnutné, aby im bol umožnený potrebný prístup k ľuďom v núdzi.

Komisia je pripravená poskytnúť dodatočné humanitárne financovanie, a to okrem iného UNHCR a IOM, s cieľom reagovať na jasne stanovené humanitárne potreby, ak by sa možnosti prístupu pre partnerské humanitárne organizácie ďalej zlepšili. 

−Návratové lety osôb uviaznuvších v Bielorusku

Humánna reakcia na krízu zahŕňa pomoc ľuďom pri návrate domov, v tých prípadoch, keď je to možné. Existujú dôkazy o tom, že mnohí ľudia sú pripravení vrátiť sa do svojich krajín pôvodu. Komisia zmobilizuje až 2,5 milióna EUR na uľahčenie dobrovoľných humanitárnych návratov. To pokryje náklady na návrat a reintegráciu do krajín pôvodu, ako aj základnú humanitárnu, lekársku a právnu podporu počas pobytu na území Bieloruska.

Let s 432 Iračanmi na palube odletel z Minska do Bagdadu 18. novembra. Iracké orgány požiadali o pomoc pri takýchto návratoch. V reakcii na to Komisia v spolupráci s IOM zmobilizuje dodatočné finančné prostriedky vo výške približne 1 milión EUR na podporu dobrovoľného návratu a reintegrácie. Celkovo to znamená, že Komisia poskytne až 3,5 milióna EUR na podporu dobrovoľných navrátilcov z Bieloruska.

Okrem toho Irak dostane ďalšie financovanie z nového rozpočtového nástroja NDICI – Globálna Európa na zintenzívnenie spolupráce s EÚ pri riešení spoločných výziev v oblasti migrácie. Prioritou bude predchádzanie neregulárnej migrácii, rozvoj spolupráce v oblasti návratu, readmisie a reintegrácie, riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a núteného vysídľovania, poskytovanie pomoci a ochrany utečencom v tejto krajine a lepšia organizácia pracovnej migrácie.

Podpora opatrení na hraniciach, resp. v rámci EÚ

−Riadenie hraníc, azyl a návrat

Z finančných prostriedkov EÚ sa môže poskytnúť ďalšia podpora najviac postihnutým členským štátom prostredníctvom Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a Nástroja na riadenie hraníc a víza (BMVI). Zatiaľ čo členské štáty dostali finančné prostriedky na národné programy, každý z nástrojov financovania takisto vytvára tematický nástroj. Z nich sa financujú priority na úrovni EÚ vrátane núdzovej pomoci v prípade naliehavých a okamžitých potrieb a podpory pre členské štáty pod migračným tlakom.

Z týchto prostriedkov už bolo poskytnutých 36,7 miliónov EUR na núdzovú pomoc, ktorá sa v súčasnosti realizuje v Litve. Tento program ukazuje, ako môže EÚ pomôcť riešiť širokú škálu finančných a operačných potrieb, od prevádzkového vybavenia a systémov hraničného dozoru až po prepravu príslušníkov pohraničnej stráže. Môže pomôcť s kvalitou a dostupnosťou záchytných centier, ako aj pri preprave migrantov a budovaní špecializovaných zariadení na podporu zraniteľných skupín. Komisia vedie dialóg s Litvou, Poľskom a Lotyšskom o rozsahu tohto financovania a o tom, ako môže pomôcť, opierajúc sa o úplné posúdenie potrieb. Okrem 360 miliónov EUR plánovaných pre tieto členské štáty v rámci Nástroja na riadenie hraníc a víza na toto finančné obdobie bude k dispozícii ďalšie navýšenie vo výške približne 200 miliónov EUR na roky 2021 a 2022.

Európska únia ponúkla, Lotyšsku, Litve a Poľsku – trom členským štátom, na ktoré sa Bielorusko zameralo, aj podporu zo strany svojich agentúr. Dôkazom toho je aj nasadenie expertov. Agentúry môžu teraz ponúknuť ďalšiu operačnú podporu a je dôležité, aby uvedená trojica členských štátov túto podporu v plnej miere využila.

Konkrétne agentúra Frontex zareagovala na žiadosť o výrazné nasadenie v Litve. Okrem toho v súčasnosti poskytuje nepretržité (24/7) služby monitorovania situácie a kríz a zabezpečuje výmenu operačných informácií. Medzi ďalšie možnosti patrí poskytnutie vybavenia príslušníkom vnútroštátnej pohraničnej stráže, budovanie ich kapacít a ich odborná príprava, poskytovanie cielených informácií a analýza rizík 12 , ako aj nasadenie stáleho zboru.

Nový mandát agentúry Frontex ponúka značné príležitosti na to, aby sa ďalej pokročilo v podpore činností v oblasti kontroly hraníc vrátane preverovania a návratových operácií. Uvedený mandát vytvára predpoklady pre oveľa jasnejšiu operačnú koordináciu. Výkonný riaditeľ agentúry Frontex napríklad môže na žiadosť členského štátu začať rýchly pohraničný zásah a/alebo návratovú intervenciu na území príslušného hostiteľského členského štátu. Umožnilo by to organizovaný zásah na úrovni EÚ s využitím jej zdrojov. Je dôležité, aby boli všetky členské štáty pripravené prispieť vybavením a personálom v súlade s novým mandátom agentúry. 

Európsky podporný úrad pre azyl (ďalej len „úrad EASO“) poskytuje Litve operačnú podporu s cieľom urýchliť vybavovanie žiadostí o azyl a zlepšiť podmienky prijímania v súlade s normami EÚ. Úrad EASO podporuje aj Lotyšsko, a to opatreniami v oblasti tlmočenia a budovania kapacít. Ďalšia podpora by sa mohla zamerať na registráciu a spracovanie žiadostí najúčinnejším spôsobom s cieľom zabezpečiť preverovanie zraniteľných migrantov, ako aj na riadenie prijímacích zariadení, ich navrhovanie a budovanie.

Pokiaľ ide o návraty, Komisia, agentúra Frontex a IOM spolupracujú s Litvou na posilnení kapacít v oblasti návratu. O podporu pri vykonávaní návratov požiadalo agentúru Frontex aj Poľsko. Solidarita EÚ s tromi dotknutými členskými štátmi bude naďalej zahŕňať podporu návratov do krajín pôvodu, čo už viedlo k značnému počtu návratových operácií. Činnosť EÚ sa zameria nielen na technickú a operačnú podporu, ale aj na kontakty s Irakom a tretími krajinami s cieľom zabezpečiť, aby boli navrátilci prijatí a aby boli udelené potrebné povolenia na charterové lety.

Toto úsilie sa zintenzívni poskytnutím podpory všetkým trom uvádzaným členským štátom prispôsobenej ich potrebám. Pomoc agentúry Frontex môže zahŕňať nasadenie špecialistov na návrat a organizáciu identifikačných misií, ako aj prenájom letov na účely návratu.

Okrem už poskytovanej operačnej podpory, ktorá by sa mohla ešte zintenzívniť, Komisia ďalej pracuje na návrhu dočasných opatrení v oblasti azylu a návratu na základe článku 78 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Nadväzuje tak na výzvu, ktorú jej adresovala Európska rada, aby navrhla akékoľvek potrebné zmeny právneho rámca EÚ a konkrétne opatrenia na zabezpečenie okamžitej a primeranej reakcie v súlade s právom EÚ a medzinárodnými záväzkami. Reaguje aj na žiadosť dotknutých členských štátov, aby mohli uplatniť dočasné opatrenia na účinné riešenie núdzovej migračnej situácie na vonkajších hraniciach EÚ. Cieľom týchto opatrení by mala byť ďalšia podpora Lotyšska, Litvy a Poľska pri kontrolovanom a pohotovom riadení súčasnej situácie, a to pri plnom dodržiavaní základných práv a medzinárodných záväzkov.

– Boj proti prevádzačstvu

Stratégia bieloruských orgánov – najprv pritiahnuť migrantov, aby prišli do Bieloruska, a následne na nich vyvíjať tlak, aby neoprávnene prekročili vonkajšie hranice EÚ a potenciálne sa dopustili sekundárneho pohybu – sa opiera o pašerácky priemysel, ktorý podporuje, uľahčuje a speňažuje situáciu tých, ktorých možno zviesť falošnými prísľubmi.

Europol poskytuje nepretržitú podporu vyšetrovaniam trestných činov vedeným Európskym strediskom pre boj proti prevádzačstvu (ďalej len „EMSC“) a uľahčuje výmenu operačných informácií v rámci spoločnej kontaktnej pracovnej skupiny Europolu pre prevádzačstvo a obchodovanie s ľuďmi, ktorá sa stretáva každý týždeň. Agentúra vykonáva aj monitorovanie otvorených zdrojov a poskytuje podporu prostredníctvom svojej jednotky pre nahlasovanie internetového obsahu, ktorej členské štáty takýto obsah postupujú. Nepretržitá podpora Europolu pre dotknuté členské štáty zahŕňa sekundárne bezpečnostné kontroly a iné krížové kontroly zamerané na prípady napomáhania pašovaniu vrátane neoprávnených sekundárnych pohybov. Túto prácu možno zintenzívniť nasadením expertov, krížovým porovnaním informácií s údajmi uchovávanými v Europole, monitorovaním internetu a uľahčením rýchlej a bezpečnej výmeny informácií medzi členskými štátmi. Situáciu v Bielorusku možno považovať za vyššiu prioritu, výsledkom čoho by mohla byť presne kalibrované analýzy, ako sú napr. posúdenia hrozieb a situačné správy.

Komisia pred časom navrhla obnovený akčný plán EÚ proti prevádzaniu migrantov (2021 – 2025) 13 , v ktorom sa identifikuje nový jav zneužívania migrantov na politické účely a z neho vyplývajúca potreba chrániť vonkajšie hranice EÚ. Spoločným plnením kľúčových aspektov akčného plánu zo strany EÚ a jej členských štátov sa zabezpečí účinnejšia reakcia na meniace sa modely a vyvíjajúce sa trasy, posilní sa sankcionovanie prevádzačov migrantov, presadzovanie práva a justičná spolupráca, predíde sa vykorisťovaniu migrantov a zabezpečí sa dodržiavanie ich práv.

Medzi prvky, ktoré by sa dali zaviesť rýchlo, patria spoločné operačné partnerstvá na vyšetrovanie a stíhanie zločineckých prevádzačských sietí vrátane podpory špecializovaných vyšetrovacích jednotiek v partnerských krajinách, najmä v krajinách, ktorých sa najviac týkajú migračné toky do Bieloruska. Podpora partnerov pri vytváraní spoľahlivých právnych rámcov na boj proti prevádzačstvu, ako aj pri praktickej realizácii, má zásadný význam pre rozvoj spoločných operačných partnerstiev v oblasti boja proti pašovaniu.

4.PREVENCIA: OPATRENIE NA RIEŠENIE ZNEUŽÍVANIA

Štátom podporované zneužívanie migrantov by malo byť považované za významnú novú hrozbu, ktorá by sa mala zahrnúť do pracovných línií bezpečnostnej únie EÚ a ktorá by sa mala komplexne riešiť aj na úrovni svetového spoločenstva. Diplomatické aktivity EÚ zvyšujú povedomie o tomto jave medzi partnermi EÚ, ako aj na multilaterálnych fórach. Naďalej sa budeme usilovať o dosiahnutie celosvetového konsenzu o tom, že ľudia nesmú byť využívaní ako figúrky v politických hrách nezodpovedných činiteľov. Je v spoločnom záujme krajín určenia, ale aj krajín tranzitu a pôvodu, aby sa takýto migračný model už neopakoval. Komisia a členské štáty by mali spolupracovať s cieľom osloviť kľúčové medzinárodné orgány, ako je Medzinárodná organizácia civilného letectva (ďalej len „ICAO“), aby prijali opatrenia proti prevádzačstvu migrantov a štátom podporovanému zneužívaniu ľudí.

Pokiaľ ide o EÚ, nový pakt o migrácii a azyle by mal Únii poskytnúť komplexný právny a inštitucionálny rámec, ktorý je potrebný na riešenie zraniteľnosti spôsobenej neexistenciou spoločného účinného a spravodlivého systému. Je veľmi dôležité, aby Európsky parlament a Rada pokročili v rokovaniach.

V rámci tohto prístupu je nutné zohľadniť otázku zneužívania ľudí. Pripravované návrhy Komisie na reformu Kódexu schengenských hraníc budú zahŕňať posilnenie právneho rámca EÚ s cieľom poskytnúť členským štátom lepšie nástroje na ochranu vonkajších hraníc v situáciách zneužívania ľudí a zároveň zabezpečiť úplné dodržiavanie základných práv. Obsahom týchto návrhov budú aj opatrenia, ktoré pomôžu členským štátom čeliacim neoprávnenému pohybu migrantov. Takisto umožnia reagovať na dôsledky zneužívania ľudí ďaleko od vonkajších hraníc.

Ďalším špecifickým aspektom, ktorý treba riešiť, je doprava. Ako nástroj na boj proti prevádzačstvu je nevyhnutné úzko zapojiť dopravcov do prevencie a boja proti prevádzačským trasám, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zneužívania ľudí. Rovnaký prístup treba uplatniť aj v boji proti zločineckým sieťam, ktoré stoja za obchodovaním s ľuďmi. Mnohí dopravcovia už uplatňujú politiky s cieľom nenapomáhať trestnú činnosť a medzinárodné dopravné organizácie a odvetvové združenia vypracovali pre svojich členov usmernenia 14 . 

Takéto politiky však nie sú univerzálne a tam, kde existujú, nie sú vždy dobre vykonávané. K nedávnym udalostiam mohlo dôjsť len preto, že niektorí prevádzkovatelia dopravy vedome alebo nevedome prispeli k vykorisťovaniu ľudí a v niektorých prípadoch z neho profitovali, a to s mimoriadne krutými humanitárnymi následkami a vysokými nákladmi z hľadiska bezpečnosti vonkajších hraníc EÚ a stability v regióne. Účasť na takomto konaní alebo jeho uľahčenie môže predstavovať trestné činy podľa vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa vykonáva Protokol proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky a Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi.

V záujme toho, aby EÚ mala vhodné nástroje na boj proti prevádzačstvu migrantov a jeho zneužívaniu na politické účely, ako aj na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, sú potrebné cielenejšie právne predpisy, ktoré budú priamo upravovať problematiku prevádzkovateľov dopravy, ktorí sa zúčastňujú na takýchto operáciách, alebo inú závažnú trestnú činnosť v súvislosti s uľahčovaním nelegálneho vstupu do EÚ.

Komisia dnes predkladá návrh na obmedzenie činností dopravcov, ktorí sa zapájajú do prevádzačstva alebo obchodovania s ľuďmi do EÚ alebo ho uľahčujú, a na predchádzanie takejto činnosti. 

Týmto návrhom by sa mal vytvoriť právny rámec, ktorý EÚ umožní prijať preventívne a ochranné opatrenia proti prevádzkovateľom akéhokoľvek druhu dopravy (pozemnej, leteckej, vnútrozemskej vodnej a námornej), ktorí sa podieľajú na prevádzačstve alebo obchodovaní s ľuďmi do EÚ alebo ich uľahčujú. Prijaté opatrenia by mali byť nevyhnutné a primerané vzhľadom na osobitné okolnosti každého prípadu. Mohli by zahŕňať pozastavenie alebo obmedzenie práve prebiehajúcich dopravných činností, pozastavenie prevádzkových licencií, zákaz preletu nad EÚ a vykonávania technických zastávok alebo kotvení v prístavoch EÚ alebo zákaz prevádzky dopravy do EÚ a z EÚ. Účinnosť opatrení bude do veľkej miery závisieť od ich rýchleho zavedenia. Komisia preto urýchlene prijme opatrenia na základe náležitých dôkazov a po tom, ako umožní dotknutým prevádzkovateľom dopravy uplatniť si právo na vypočutie.

5.ZÁVER

Odhodlané a komplexné opatrenia proti bieloruskej stratégii, ktorá spočíva v štátom podporovanom zneužívaní migrantov, začínajú prinášať výsledky. Začalo sa vyvíjať spoločné diplomatické úsilie zamerané na obmedzenie príležitostí na prevádzačstvo migrantov do Bieloruska. Dôsledky pre Bielorusko a pre tých, ktoré prevádzačstvo uľahčujú, sú čoraz zrejmejšie. Zintenzívňuje sa podpora pre najviac postihnuté členské štáty. Je potrebné klásť veľký dôraz na humanitárne potreby uviaznuvších ľudí, a to aj pokiaľ ide o pomoc pri návrate domov.

Európska únia, čeliac pokusu o vytvorenie pretrvávajúcej a tiahlej krízy, stojí pevne bok po boku so svojimi členskými štátmi a jasne dáva najavo, že za žiadnych okolností nebude tolerovať pokusy o oslabenie alebo destabilizáciu svojich demokratických hodnôt a spoločností. To je ústredným prvkom nášho poslania, ktorým je ochrana bezpečnej a demokratickej Európy prostredníctvom iniciatív, ako je bezpečnostná únia a Strategický kompas. V prvom rade existuje humanitárny imperatív, ktorý si vyžaduje rozhodné kroky na zmiernenie situácie na hraniciach Bieloruska, ako aj morálna povinnosť zabrániť opakovaniu takéhoto bezohľadného konania. Európska únia preto buduje globálnu koalíciu proti využívaniu ľudí ako figúrok politických hier.

Reakcia EÚ na agresívne kroky Lukašenkovho režimu celkovo poukazuje na to, že je nutný holistický prístup k boju proti hybridným hrozbám a na zmierňovanie ich potenciálneho vplyvu na bezpečnosť EÚ a jej občanov. Pokiaľ ide o budúcnosť, EÚ potrebuje vyhodnotiť komplexnejšiu výzvu, ktorou je rozvoj spôsobilostí na riešenie hybridných hrozieb, doplnených osobitnými nástrojmi, ktoré by sa podľa potreby mohli použiť teraz, ako aj v budúcnosti.

(1)

     Závery EUCO z 24.a 25. júna 2021 a z 21. a 22. októbra 2021.

(2)

     Správa o stave Únie 2021, 15. septembra 2021.

(3)

     Treba poznamenať, že uvedené počty môžu zahŕňať viacnásobné pokusy o prechod tých istých osôb.

(4)

     Litva zaviedla od 9. novembra „stav mimoriadnych okolností“, ktorý zakazuje pohyb do 5 km od pohraničnej oblasti a okolo migrantských centier.  

(5)

     Rakúsko, Chorvátsko, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Slovinsko, Slovensko a Švédsko a Nórsko.

(6)

     Išlo o odklonenie letu v rámci EÚ s cieľom zatknúť bieloruského disidenta a jeho partnerku, ktorí majú trvalý pobyt v členskom štáte EÚ. Let spoločnosti Ryanair bol realizovaný na základe írskeho práva.

(7)

     Zápis fyzických a právnických osôb, subjektov a orgánov do zoznamu znamená nielen zmrazenie aktív, finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov osôb a subjektov uvedených na zozname, ale aj zmrazenie aktív, ktoré tieto osoby a subjekty vlastnia, majú v držbe alebo kontrolujú prostredníctvom spoločností a sprostredkovateľov, na ktorých neboli uvalené sankcie. Zároveň to znamená aj povinnosť neposkytnúť finančné prostriedky a hospodárske zdroje, z ktorých by mali osoby, subjekty alebo orgány, na ktoré boli uvalené sankcie, priamy alebo nepriamy prospech. Tento zákaz sa vzťahuje aj na prípady, keď by sa takéto zdroje poskytovali nepriamo prostredníctvom vlastnených alebo kontrolovaných spoločností.

(8)

     Komisia zaradila Bielorusko do programu expertnej skupiny pre vykonávanie sankcií a ak by si to vyžadovala situácia, môže zriadiť podskupinu zaoberajúcu sa Bieloruskom.

(9)

     Vyhlásenie vysokého predstaviteľa v mene Európskej únie o zneužívaní migrantov a utečencov režimom, 30. júl 2021.

(10)

     Vyhlásenie vysokého predstaviteľa v mene Európskej únie o situácii na hraniciach Európskej únie, 10. november 2021.

(11)

     Tento projekt v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu bude pokračovať aj v roku 2022.

(12)

     Napríklad zlúčené služby EUROSUR ponúkajúce analýzu rizík a cielené informácie týkajúce sa potenciálnych odchodov alebo tranzitných zón v súvislosti s neregulárnou migráciou.

(13)

     COM(2021) 591 final.

(14)

     Protokol proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, ktorým sa dopĺňa Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu, Usmernenia ICAO pre letovú posádku a palubných sprievodcov, pokiaľ ide o nahlasovanie prípadov obchodovania s ľuďmi, Uznesenie Medzinárodného združenia leteckých prepravcov (ďalej len „IATA“), v ktorom sa odsudzuje obchodovanie s ľuďmi, Usmernenia IATA o obchodovaní s ľuďmi, Predbežné opatrenia IMO na boj proti nebezpečným praktikám spojeným s obchodovaním s ľuďmi, prevádzačstvom alebo prepravou migrantov po mori.