Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Správa Európskej komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2020

(2022/C 97/10)

Spravodajca: Tadeusz TRUSKOLASKI (PL/EA), primátor mesta Białystok Referenčný dokument: COM(2021) 373 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Úvod

1.

zastáva názor, že európsky jednotný trh je jedným z najväčších úspechov Európskej únie (EÚ) a že cieľom politiky hospodárskej súťaže EÚ je zachovať otvorené trhové hospodárstvo s voľnou, spravodlivou a účinnou hospodárskou súťažou, ktorá vedie k efektívnemu prideľovaniu zdrojov a podporuje inováciu;

2.

oceňuje doterajšie úsilie Európskej komisie a Európskeho parlamentu o vytvorenie jasnej, transparentnej a účinnej politiky hospodárskej súťaže EÚ;

3.

zdôrazňuje, že zosúladenie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ s jej priemyselnou, digitálnou, environmentálnou, klimatickou, sociálnou a medzinárodnou obchodnou politikou je nevyhnutné na to, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky vo všetkých odvetviach, a tým aj konkurencieschopnosť vo svetovom meradle, čím sa podporí rozvoj MSP;

4.

víta nariadenie (EÚ) 2019/452, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie, ako aj bielu knihu Európskej komisie o vytvorení rovnakých podmienok v oblasti zahraničných subvencií;

5.

súhlasí s tvrdeniami, ktoré poukazujú na to, že spotrebitelia majú len obmedzený prístup k úplným online informáciám o výrobkoch a službách vzhľadom na obmedzený počet dostupných digitálnych ekosystémov a platforiem, ako aj prekladov do príslušných štátnych jazykov;

6.

s uspokojením konštatuje, že Európska komisia venuje pozornosť iniciatíve „dôležité projekty spoločného európskeho záujmu“;

7.

upozorňuje, že v cieľoch politiky hospodárskej súťaže EÚ by sa malo osobitne prihliadať na potreby MSP, vrátane MSP z vidieckych a menej rozvinutých oblastí, v snahe vytvoriť spravodlivé a rovnaké podmienky v prospech všetkých občanov EÚ;

8.

zdôrazňuje, že pre miestne a regionálne samosprávy je mimoriadne dôležité, aby sa dosiahlo zlepšenie politiky hospodárskej súťaže EÚ, keďže rovnaké zaobchádzanie s podnikmi je nevyhnutnou podmienkou a jednou z priorít fungovania vnútorného trhu;

Konkurencieschopnosť EÚ a podpora podnikov počas pandémie

9.

zastáva názor, že pomoc v dôsledku pandémie COVID-19 by sa mala poskytovať len podnikom, na ktoré má pandémia skutočne priamy finančný dosah, čo vedie k nerentabilnosti ich hospodárskej činnosti;

10.

upozorňuje, že dočasné finančné prostriedky poskytované v reakcii na pandémiu by nemali využívať podniky, ktoré sú nerentabilné, nezaviazali sa k cieľom EÚ v oblasti klímy, sú v konkurze, prechádzajú rozsiahlou reštrukturalizáciou alebo takúto reštrukturalizáciu potrebujú, ak bol takýto vývoj zjavný už pred vypuknutím pandémie;

11.

upozorňuje na hlavné črty globálnej reformy dane z príjmu právnických osôb, na ktorých sa dohodli OECD a skupina G20 v inkluzívnom rámci v októbri 2021. Vyzýva Komisiu, aby ihneď po ukončení rokovaní navrhla konkrétne opatrenia na vykonávanie nových pravidiel v EÚ. Naliehavo žiada, aby sa vyvinulo úsilie na ďalší rozvoj celosvetového daňového práva, ktoré bude prihliadať na podniky všetkých veľkostí;

12.

uznáva, že verejná pomoc by sa mala navrhovať a udeľovať transparentným a sociálne, hospodársky i environmentálne zodpovedným spôsobom;

13.

víta dočasné obmedzenia, ktoré Európska komisia zaviedla okrem iného v súvislosti s vyplácaním dividend a bonusov alebo so spätným odkupovaním akcií podnikov poberajúcich pomoc;

14.

nabáda na vytváranie mechanizmov, ktoré v čase poklesu ekonomiky v dôsledku hospodárskych či iných kríz (ako v prípade pandémie COVID-19) uľahčia podnikom fungovanie, pričom by sa však mal znížiť podiel priameho financovania, ktoré umelo narúša trhové vzťahy;

15.

upozorňuje, že narušenia podmienok pre činnosť, spôsobené okrem iného krízovými situáciami rôzneho typu, vedú podniky k reorganizácii trhu, ktorá je v rozpore so zásadami politiky hospodárskej súťaže EÚ a prejavuje sa napríklad uzatváraním dohôd o objeme výroby a/alebo s cieľom zväčšiť zisky, čo je však podľa pravidiel hospodárskej súťaže EÚ zakázané. V konečnom dôsledku sa tak náklady spojené s krízou prenášajú na spotrebiteľov;

16.

zdôrazňuje, že hlavným cieľom, a to aj v krízových podmienkach, zostáva zabezpečiť, aby spotrebitelia mohli využívať konkurenčné trhy, musia však byť na nich spravodlivé ceny a široký výber výrobkov vysokej kvality;

17.

zastáva názor, že zabezpečenie rovnakých podmienok pre podniky na jednotnom európskom trhu je kľúčové najmä pre MSP, konkrétne pre vytváranie inovácií, rozvoj nových ekologických technológií a vytváranie udržateľných pracovných miest v EÚ;

18.

vyzýva Európsku komisiu, aby monitorovala využívanie a rozdeľovanie rôznych finančných prostriedkov EÚ poskytovaných v reakcii na krízu COVID-19, a to aj prostredníctvom národných plánov obnovy a odolnosti, ktoré musia byť v súlade s pravidlami EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a štátnej pomoci;

19.

očakáva, že sa začne už vopred pracovať na stratégiách pre krízové situácie. Plánovanie v oblasti politiky hospodárskej súťaže musí byť v dlhodobom rozhodovacom rámci koherentné a dôsledné;

Nové oblasti európskeho trhu

20.

víta návrh Európskej komisie týkajúci sa aktu o digitálnych trhoch a zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné vytvoriť spravodlivé podnikateľské prostredie pre komerčných používateľov závislých od strážcov prístupu (gatekeepers) s cieľom zabezpečiť voľnú hospodársku súťaž aj online;

21.

vyzýva Európsku komisiu, členské štáty a regióny, aby zintenzívnili svoje úsilie na podporu prenosu technológií s cieľom podporiť budovanie hodnotových reťazcov EÚ a čo najlepšie využiť dostupný kapitál. Osobitná podpora by sa mala poskytnúť menej rozvinutým, okrajovým, najvzdialenejším a ostrovným regiónom;

22.

zdôrazňuje, že digitalizácia je obzvlášť dôležitá pre MSP, pretože zabezpečuje prístup na širšie trhy a odstraňuje priestorové problémy vyplývajúce z geografického znevýhodnenia. Malým a stredným podnikom, najmä tým z vidieckych a menej rozvinutých oblastí, by sa mali poskytnúť finančné prostriedky EÚ, aby mohli digitalizovať svoje činnosti. Rovnako by sa im mali poskytovať aj informácie o príležitostiach na úrovni EÚ v súvislosti s digitalizáciou. Kľúčovú úlohu pri šírení informácií by mohli zohrávať miestne a regionálne samosprávy;

23.

zastáva názor, že rozvoj EÚ smerujúci k digitálnej transformácii si vyžaduje, aby sa zakročilo proti monopolným štruktúram;

24.

vyzdvihuje mimoriadny význam zákazu zneužívania dominantného postavenia (článok 102 ZFEÚ), a to v prípade činnosti vonkajších subjektov, ako aj subjektov v rámci EÚ. Mimoriadne dôležité je to najmä v dynamicky sa rozvíjajúcich oblastiach trhu, ktoré ešte nie sú dostatočne ustálené a monitorované;

25.

upozorňuje, že finančné sankcie ukladané za porušenie podmienok hospodárskej súťaže sú len časťou riešenia a predovšetkým nový akt o digitálnych trhoch musí viesť k tomu, že strážcovia prístupu prestanú používať nezákonné praktiky na získanie konkurenčnej výhody. Kritizuje skutočnosť, že náklady súvisiace s pokutami uloženými za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže sa prenášajú na spotrebiteľov, takže v konečnom dôsledku sú v tejto situácii jedinou obeťou občania EÚ;

26.

zdôrazňuje, že Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre hospodársku súťaž (GR COMP) má svoje vlastné riaditeľstvo pre digitálne záležitosti a že toto riaditeľstvo vykonalo v uplynulých rokoch niekoľko odvetvových prieskumov (napr. odvetvový prieskum týkajúci sa elektronického obchodu a prieskum v oblasti spotrebiteľského sektora internetu vecí), ktoré tiež viedli k legislatívnemu návrhu aktu o digitálnych trhoch. Očakáva, že Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž zohľadní výsledky protimonopolných vyšetrovaní pri vykonávaní aktu o digitálnych trhoch;

27.

súhlasí s názorom Európskeho parlamentu, že súčasné zdroje GR COMP sú nedostatočné vzhľadom na pracovné zaťaženie a výzvy, ktorým treba čeliť;

28.

berie na vedomie výzvy spojené s navrhovaním a vykonávaním politiky hospodárskej súťaže, najmä v oblasti digitálneho trhu, kde dochádza ku koncentrácii, agregácii a využívaniu údajov na trhoch s nulovými cenami, ako aj k používaniu nespravodlivých algoritmov pri tvorbe cien, najmä zo strany veľkých platforiem. V tejto súvislosti víta skutočnosť, že cieľom aktu o digitálnych trhoch je okrem iného zaručiť rovnaký prístup k službám a produktom, ktoré ponúkajú samotné platformy strážcov prístupu, a k podobným službám a produktom, ktoré sú ponúkané tretími stranami na platforme strážcov prístupu, čím sa zabezpečí voľná hospodárska súťaž;

29.

očakáva, že Európska komisia podnikne opatrenia s cieľom prispôsobiť register organizácií, ktoré v mene subjektov z krajín mimo EÚ lobujú za konkrétne digitálne riešenia, a zaručiť transparentnosť ich zdrojov financovania;

30.

podporuje názor Európskej komisie, že na zabezpečenie účinnosti politiky hospodárskej súťaže EÚ sú nevyhnutné nové nástroje, obzvlášť potrebné v nových oblastiach trhu, ktoré sa ešte len formujú a je o nich k dispozícii málo informácií;

31.

súhlasí s tým, že spotrebitelia majú príliš malú kontrolu nad svojimi údajmi a svojou digitálnou identitou, najmä preto, že väčšina poskytovateľov digitálnych služieb od nich vyžaduje súhlas a nedáva im inú možnosť voľby, ak nechcú stratiť prístup k určitým službám;

32.

nabáda Európsku komisiu, aby vytvorila právne predpisy, ktoré budú držiteľom údajov ukladať povinnosť vymazať údaje, ak spotrebitelia počas určitého obdobia (napr. jeden rok) nevyužili ich služby;

33.

podporuje činnosti na podporu služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sú naďalej nevyhnutné pre prežitie viacerých komunít v celej Európe, najmä v izolovaných, vzdialených alebo okrajových regiónoch Únie;

34.

upozorňuje, že v oblasti finančných služieb sa vytvorili určité oligopolné štruktúry a že niektoré veľké technologické spoločnosti sa stali dôležitými aktérmi na trhu s finančnými službami, čo si vyžaduje kontrolu a zaistenie ochrany spotrebiteľov. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité uplatňovať článok 102 ZFEÚ aj na online služby, aby malí poskytovatelia z miest a regiónov, ktorí ponúkajú svoje služby/produkty online, neboli konkurenčne znevýhodňovaní;

35.

žiada Európsku komisiu, aby preskúmala smernicu o spotrebiteľských úveroch, keďže doterajšia ochrana spotrebiteľov je nedostatočná a informácie na zvýšenie povedomia o vplyve rôznych faktorov na variabilitu produktov sú dostupné len v príliš obmedzenej miere;

36.

vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala nespravodlivé doložky a nekalé praktiky v spotrebiteľských zmluvách, najmä v bankovom sektore, keďže k bankovému sektoru treba i napriek jeho významu pristupovať rovnako ako k iným oblastiam trhu;

37.

zdôrazňuje, že je potrebné chrániť daňových poplatníkov a bankových klientov pred zaťažením v dôsledku opatrení na záchranu finančného systému;

Politika hospodárskej súťaže EÚ vo vzťahu k tretím krajinám

38.

pripája sa k výzve Európskeho parlamentu, aby sa posilnili nástroje na ochranu obchodu s cieľom bojovať proti nekalým obchodným praktikám a chrániť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu;

39.

očakáva, že v úsilí zaujať v politike hospodárskej súťaže EÚ takýto dvojsmerný prístup sa v rámci jednotného trhu zaručia slobody a zabezpečia nástroje na zamedzenie koncentrácii vrátane vytvárania monopolov, ako aj dosiahnutie rovnováhy medzi trhovou silou kupujúcich a predávajúcich. Vo vzťahu k tretím krajinám (ako napr. Čína a USA) sa však budú uplatňovať mechanizmy podobné modelom na podporu vývozu;

40.

zdôrazňuje, že v boji proti monopolizácii európskeho trhu sa treba s rovnakou angažovanosťou zamerať na subjekty z EÚ ako na subjekty z krajín mimo nej. V súčasnosti dochádza najmä v oblasti elektronického obchodu k mnohým narušeniam v dôsledku monopolizácie vyspelých digitálnych technológií korporáciami z USA a Číny;

41.

očakáva, že priemyselná politika sa bude rozvíjať takým spôsobom, aby napomáhala konvergencii regiónov a podporovala efektívne územné prerozdeľovanie zdrojov bez narušenia hospodárskej súťaže;

42.

vyzýva Komisiu, aby upriamila pozornosť na úlohu zahraničných štátnych podnikov, ktoré vlády ich štátov podporujú a dotujú spôsobom, aký pravidlá európskeho jednotného trhu hospodárskym subjektom z EÚ nedovoľujú;

43.

požaduje, aby sa k obchodným partnerom EÚ pristupovalo rovnako. Zároveň očakáva, že Európska komisia stanoví pravidlá, ktoré zaručia rovnaké podmienky z hľadiska prístupu na trh, hospodárskej súťaže a štátnej pomoci. Každé porušenie podmienok musí mať za následok pozastavenie obchodu na základe osobitných pravidiel, aby mala hrozba sankcií odrádzajúci účinok;

44.

konštatuje, že súčasné opatrenia na podporu hospodárskej súťaže potvrdzujú, že na subjekty z krajín mimo EÚ sa nevzťahujú rovnaké pravidlá, pričom dostávajú okrem iného silnú vládnu podporu vrátane finančnej. Preto je potrebné zabezpečiť, aby európske právne predpisy v oblasti hospodárskej súťaže boli pružnejšie, najmä pokiaľ ide o štátnu pomoc, keďže v dostatočnej miere nezohľadňujú povahu hospodárskej súťaže, akej čelia európske podniky v tretích krajinách, kde sa nedodržiavajú rovnaké pravidlá;

45.

žiada, aby sa intenzívnejšie pracovalo na obchodnej politike EÚ, pričom by sa nemal nasledovať príklad iných trhov, napr. USA, pretože doterajší model je v súlade s presvedčeniami občanov EÚ a podnikateľskými tradíciami; EÚ musí posilniť svoju obchodnú politiku, aby bola asertívnejšia, pokiaľ ide o otázku reciprocity v prístupe na trh a kontroly priemyselných dotácií;

46.

nabáda, aby sa rozšíril model kontroly koncentrácie kapitálu. Treba zamerať pozornosť na čoraz väčšiu expanzívnosť, ktorá vedie nielen k vytváraniu trhových monopolov, ale aj k väčšiemu vertikálnemu a horizontálnemu obsadeniu trhu, čo má negatívny vplyv na dekoncentráciu hodnotových reťazcov;

47.

realizácia cieľov týkajúcich sa boja so sociálnymi nerovnosťami a klimatickou krízou, zvýšenie environmentálnych noriem, lepšie plnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a zavádzanie politík zameraných na klímu a ochranu spotrebiteľov si vyžadujú opatrenia, ktorými sa bude dôsledne riešiť akékoľvek porušenie záväzných podmienok, napr. v oblasti výroby alebo zamestnanosti, či environmentálnych noriem na strane dodávateľov z krajín mimo EÚ;

Budúcnosť politiky hospodárskej súťaže EÚ

48.

poukazuje na to, že ustanovenia dohody o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, ktoré upravujú kontrolu štátnej pomoci/subvencií, ukladajú obom stranám značné obmedzenia, pokiaľ ide o verejné subvencie. Hoci ustanovenia zabezpečujú, aby právne predpisy EÚ v oblasti hospodárskej súťaže naďalej stanovovali normy pre rovnaké podmienky, v článkoch 3.4 ods. 2 a 3.5 dohody sa stanovuje, že zmluvné strany nesmú poskytovať také druhy subvencií, ktoré majú alebo by mohli mať „značný“ vplyv na obchod alebo investície medzi zmluvnými stranami. Vyzýva preto Komisiu, aby pozorne sledovala dodržiavanie týchto ustanovení Spojeným kráľovstvom s cieľom zabrániť prípadnému dumpingu v oblasti subvencií zo strany Spojeného kráľovstva;

49.

vyzýva, aby sa zaviedli radikálnejšie opatrenia proti bojkotovaniu produktov a služieb členských štátov na svetovom trhu, ako aj proti ich falzifikácii a napodobňovaniu na účely podvodného marketingu. MSP musia mať na zahraničných trhoch výraznú podporu európskych inštitúcií;

50.

upozorňuje, že je potrebné jasne rozlišovať medzi cieľmi politiky hospodárskej súťaže, ktorá by sa mala uplatňovať predovšetkým na európskom jednotnom trhu, a priemyselnou politikou zameranou na podporu subjektov súťažiacich na celosvetovom trhu;

51.

zastáva názor, že dlhodobé opatrenia v rámci politiky hospodárskej súťaže EÚ by mali posilniť odolnosť hodnotových reťazcov s cieľom znížiť závislosť od subjektov z tretích krajín a v prípade, že to nie je možné, zaručiť vysoký stupeň diverzifikácie dodávateľov;

52.

zdôrazňuje, že pravidlá EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a štátnej pomoci musia byť v súlade s Európskou zelenou dohodou, digitálnou stratégiou EÚ, Európskym pilierom sociálnych práv a cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Pripomína, že stanovenie energetického mixu spadá do právomoci členských štátov, ľutuje však, že mnohé z nich nepodmieňujú poskytnutie štátnej pomoci plnením týchto cieľov;

53.

víta skutočnosť, že nedávna štúdia o trhových trendoch v oblasti zdravotnej starostlivosti a sociálneho bývania a o dôsledkoch štátnej pomoci, ktorú dala vypracovať Komisia v kontexte prebiehajúceho hodnotenia balíka o službách všeobecného hospodárskeho záujmu z roku 2012, pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť a sociálne bývanie (1), do veľkej miery podporuje požiadavky, ktoré VR uviedol vo svojom stanovisku z októbra 2016 na tému Štátna pomoc a služby všeobecného hospodárskeho záujmu (2), a najmä tieto dve pripomienky: 1) strop de minimis stanovený na 500 000 EUR je ľahké dosiahnuť a vzhľadom na celkové zvýšenie podpory na štátnu pomoc pre tieto odvetvia by sa malo zvážiť zvýšenie stropu z dôvodu proporcionality; 2) definíciu sociálneho bývania považujeme za nejasnú, keďže v členských štátoch EÚ neexistuje jednotná definícia sociálneho bývania. Okrem toho sa zdá, že súčasná definícia je zastaraná, keďže potreby obyvateľstva v oblasti cenovo dostupného bývania narastajú. VR preto opakuje svoju výzvu, aby sa z definície vypustil príliš reštriktívny odkaz na „znevýhodnených občanov“ alebo „sociálne znevýhodnené skupiny“;

54.

vyzýva Európsku komisiu, aby monitorovala a dôkladne skúmala vplyv finančných subjektov, najmä digitálnych platforiem, na hospodársku súťaž na trhu a rozhodnutia spotrebiteľov;

55.

poukazuje na to, že sa musí zásadne zrevidovať rámec Európskej únie týkajúci sa štátnej pomoci na podporu postupnej transformácie energeticky náročných a od zahraničného obchodu závislých primárnych odvetví, kde by sa mali využívať postupy, pri ktorých vznikajú nižšie emisie CO2, resp. ktoré sú z hľadiska týchto emisií neutrálne. Okrem investičnej podpory je potrebná aj podpora na prevádzkové náklady. Európske a národné programy financovania preto musia byť vybavené dostatočnými zdrojmi a musí byť možné ich vzájomne kombinovať. K priemyselnej transformácii môžu významnou mierou prispieť aj projektové zmluvy o ochrane klímy, ktoré zahŕňajú dlhodobú štátnu záruku ceny emisií CO2;

56.

upozorňuje, že je potrebné vytvoriť a uplatňovať účinné nástroje na vyvíjanie tlaku na interné a externé subjekty, ktoré nedodržiavajú pravidlá hospodárskej súťaže;

57.

zastáva názor, že prísne a nestranné presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ nezávislými orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže má zásadný význam pre európske podniky pôsobiace na vnútornom trhu aj na medzinárodnej úrovni, najmä pre MSP, a preto nabáda na väčšiu odvahu pri ukladaní sankcií subjektom, ktoré narúšajú očakávaný poriadok;

58.

opätovne vyzýva, aby sa ambicióznejšie zavádzali nové riešenia, najmä také, ktoré sa týkajú klimatickej neutrality európskeho hospodárstva, a aby sa rázne pristupovalo k priamemu posilňovaniu jednoty spoločného trhu;

59.

nabáda na zavádzanie opatrení, ktoré spájajú politiku súdržnosti s politikou hospodárskej súťaže, aby bola konečná podpora spätá s harmonizáciou zásad a pravidiel fungovania subjektov na európskom jednotnom trhu. V tejto súvislosti víta flexibilitu, ktorá sa v dôsledku pandémie COVID-19 zaviedla v oblasti štátnej pomoci pre regionálnu politiku. Upozorňuje na prieskum, ktorý uskutočnila komisia COTER VR medzi riadiacimi orgánmi štrukturálnych fondov, o vykonávaní sprievodných opatrení programov CRII a CRII+. Vyplynulo z neho, že väčšina riadiacich orgánov štrukturálnych fondov by súhlasila s dočasným zvýšením stropu de minimis pre štátnu pomoc;

60.

uznáva, že európske podniky musia byť schopné súťažiť na svetových trhoch za rovnakých podmienok, vyzýva však Európsku komisiu, aby politiku hospodárskej súťaže EÚ a politiku štátnej pomoci prispôsobila s cieľom podporiť priemyselný rozvoj, najmä v oblastiach, ktoré dosahujú najvyššiu úroveň technického a technologického pokroku, a aby intenzívne podporovala prenikanie európskych podnikov za hranice jednotného trhu;

61.

víta iniciatívu Európskej komisie navrhnúť zmeny všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách v snahe ľahšie získať verejnú podporu pre zelenú a digitálnu transformáciu EÚ (3). Zdôrazňuje, že vyňatie určitých kategórií pomoci z notifikačnej povinnosti uľahčuje členským štátom rýchle poskytnutie pomoci, ak sú splnené podmienky na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže na vnútornom trhu;

62.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ zostala otvorenou ekonomikou a naďalej podporovala voľný, spravodlivý, udržateľný medzinárodný obchod, z ktorého majú prospech všetci obchodní partneri. V tomto smere podporuje úsilie Európskej komisie o reformu WTO, ktorého cieľom musí byť revitalizácia a posilnenie WTO, a to aj prostredníctvom modernizácie jej spôsobu práce a odstránením nedostatkov v jej regulačnom rámci, aby mohla primerane reagovať na súčasné výzvy v oblasti obchodnej politiky

63.

opakuje svoju výzvu adresovanú Európskej komisii, aby vypracovala ešte pružnejšie a účinnejšie pravidlá verejnej pomoci, ktoré umožnia poskytovať regionálnym letiskám finančnú pomoc v súlade s príslušnými ustanoveniami EFRR a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, a to v okrajových, ostrovných alebo najvzdialenejších, resp. menej rozvinutých regiónoch, kde neexistuje efektívnejšia a udržateľnejšia alternatíva (4).

---

(1)  https://ec.europa.eu/competition-policy/system/files/2021-09/kd0621047enn_SGEI_evaluation.pdf

(2)  https://webapi2016.COR.europa.eu/v1/documents/cor-2016-01460-00-00-ac-tra-en.docx/content

(3)  Konzultácia Európskej komisie zo 6. októbra 2021 s cieľom prijať revidované všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách v prvom polroku 2022.

(4)  Stanovisko Európskeho výboru regiónov na tému Budúcnosť regionálnych letísk – výzvy a príležitosti, COTER-VII-010, COR-2021-00471-00-00.