Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Ochrana priemyselných a remeselných zemepisných označení v Európskej únii

(2022/C 61/06)

Spravodajkyňa: Martine PINVILLE (FR/SES), poslankyňa regionálneho zastupiteľstva Nouvelle-Aquitaine

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

1.

víta, že Európska komisia vo svojom akčnom pláne v oblasti duševného vlastníctva z novembra 2020 oznámila, že preskúma možnosť vytvorenia systému EÚ na ochranu zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov, a pripomína, že VR už požiadal o takéto preskúmanie vo februári 2015 (1);

2.

poukazuje na to, že v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva uvádza ako jeden z cieľov, ktoré treba zohľadniť pri rozvoji vnútorného trhu, že cieľom článku 118 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) je zabezpečiť jednotnú ochranu práv duševného vlastníctva v Únii v rámci vnútorného trhu a že článok 169 ZFEÚ zabezpečuje ochranu práv spotrebiteľov (vrátane podpory ich práva na informácie);

3.

sa domnieva, že pojem „priemyselné a remeselné zemepisné označenia“ je jasnejší a konkrétnejší ako zemepisné označenia pre nepoľnohospodárske výrobky a bude uprednostňovať túto formuláciu;

4.

víta veľmi širokú podporu iniciatíve EÚ, ktorou sa zavádza režim ochrany pre priemyselné a remeselné zemepisné označenia, či už v rámci verejnej konzultácie o úvodnom posúdení vplyvu, ktorú Európska komisia začala koncom roka 2020, alebo počas konzultácie so zainteresovanými stranami 19. mája 2021 pred vypracovaním tohto stanoviska. Vyzýva preto svojich členov a zainteresované strany na miestnej a regionálnej úrovni, aby túto podporu potvrdili aktívnou účasťou na verejnej konzultácii o zemepisných označeniach pre nepoľnohospodárske výrobky, ktorú Európska komisia začala 29. apríla 2021 a ktorá bude prebiehať do 22. júla 2021 (2);

5.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že z dôvodu nedostatočnej harmonizácie na európskej úrovni v oblasti priemyselných a remeselných zemepisných označení dochádza k uplatňovaniu rozdielnych vnútroštátnych právnych nástrojov, čím sa oslabuje ochrana výrobkov a podnikov;

6.

konštatuje, že v súčasnosti existuje odlišné právne zaobchádzanie na úrovni EÚ v závislosti od povahy zemepisného označenia, pričom EÚ reguluje len ochranu označení pôvodu a zemepisných označení vín, aromatizovaných vín, liehovín a poľnohospodárskych výrobkov/potravín;

7.

zdôrazňuje, že WTO (Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva – Dohoda TRIPS), ako aj Ženevský akt Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach, ku ktorým EÚ nedávno pristúpila, nerozlišujú zemepisné označenia podľa druhu výrobku. Okrem toho sa domnieva, že pristúpenie EÚ k Ženevskému aktu si vyžaduje, aby EÚ reagovala na ochranu priemyselných a remeselných zemepisných označení;

8.

poukazuje na to, že podniky, ktoré uplatňujú stratégie a prístupy v oblasti zemepisných označení, sú predovšetkým mikropodniky a malé a stredné podniky, ktoré majú korene v konkrétnych územiach, a to aj vo vidieckych oblastiach, a disponujú skutočným know-how vychádzajúcim z histórie týchto území a vytvárajú skutočné sektorové klastre. Niektoré z nich sa stali lídrami na svetových trhoch a sú mimoriadne dôležité pre fungovanie európskeho hospodárstva a pre nezávislosť EÚ od svetových trhov;

9.

konštatuje, že zemepisné označenia reagujú aj na posun v dopyte spotrebiteľov, ktorí požadujú väčšiu vysledovateľnosť a transparentnosť v spojitosti s pôvodom výrobku a jeho výrobným postupom a „miestnu výrobu“, čo je trend, ktorý sa urýchlil v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19;

10.

sa domnieva, že výzvy spojené s uznaním priemyselných a remeselných zemepisných označení sú súčasťou pripravovaných európskych programových priorít vrátane priemyselnej stratégie, zelenej dohody a preskúmania obchodnej politiky, ako aj budúcnosti vidieckych oblastí a rozvoja krátkych dodávateľských reťazcov;

Potreba jednotného európskeho rámca s územným rozmerom

11.

sa nazdáva, že osobitný systém ochrany priemyselných a remeselných zemepisných označení by konkrétne umožnil: zvýšiť právnu ochranu výrobkov so zemepisným označením, a to aj na internete; vyvíjať nástroje na boj proti falšovaniu a nekalej hospodárskej súťaži; vytvárať a zachovať pracovné miesta a odbornú prípravu na v rámci jedného regiónu; zabezpečiť väčšiu transparentnosť pre spotrebiteľa a zaistiť riadne uznávanie know-how v prípade niektorých výnimiek;

12.

uznáva, že systém označovania neumožňuje účinnú ochranu názvov výrobkov a predstavuje pre ich držiteľov značné náklady;

13.

podporuje preto rozšírenie ochrany zemepisných označení na priemyselné a remeselné výrobky v rámci európskeho nariadenia vychádzajúceho z článku 118 prvý odsek ZFEÚ. Takéto nariadenie by vychádzalo zo spoločných právomocí Európskej únie a členských štátov a spĺňalo by všetky podmienky na dodržanie zásady subsidiarity najmä preto, že by vytvorilo podmienky pre rovnakú a jednotnú ochranu priemyselného a remeselného zemepisného označenia v rámci celého vnútorného trhu a zároveň by zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže;

14.

sa domnieva, že európske územné celky sú veľmi bohaté na priemyselné a remeselné výrobky, ktoré sú často založené na znalostiach predkov, a že primeranou propagáciou a ochranou týchto výrobkov by sa mohla zachovať pridaná hodnota a pracovné miesta, ktoré nemožno delokalizovať, a to najmä vo vidieckych oblastiach, čím by sa prispelo k ochrane miestneho dedičstva;

15.

zdôrazňuje, že posilnením postavenia podnikov, ktoré získali priemyselné a remeselné zemepisné označenia, by sa umožnilo, aby tieto podniky relokalizovali fázy svojich výrobných procesov a prispeli tak k reindustrializácii území a posilneniu hospodárskej nezávislosti EÚ od svetových trhov;

16.

zdôrazňuje, že z posúdení vplyvu zemepisných označení pre agropotravinárske výrobky vyplýva, že zemepisné označenia tiež prispievajú k zvýšeniu príjmov výrobcov, a to často vo vidieckych alebo okrajových oblastiach. Vytvorenie európskeho systému priemyselného a remeselného zemepisného označenia by tiež malo pomôcť zvýšiť tieto príjmy, čo by malo pozitívny účinok na územnú súdržnosť; v štúdii o hospodárskych aspektoch ochrany zemepisných označení pre nepoľnohospodárske výrobky, ktorú uverejnila Európska komisia v roku 2020 (3), sa okrem iného uvádza, že zemepisné označenia zlepšujú konkurencieschopnosť výrobcov tým, že zlepšujú viditeľnosť výrobkov, ich dobré meno, ako aj ochotu spotrebiteľov platiť za výrobky, ktorých vlastnosti a pôvod sú zaručené;

17.

tiež dodáva, že tieto priemyselné a remeselné zemepisné označenia prispievajú k štruktúre a diverzifikácii ponuky kultúry a cestovného ruchu na celom území, napríklad prostredníctvom priemyselného cestovného ruchu spojeného s výmenou know-how a iniciatívami zameranými na excelentnosť;

18.

zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu zohrávať a zohrávajú niektoré miestne a regionálne samosprávy pri podpore odvetví, a to tak vo fáze navrhovania priemyselných a remeselných zemepisných označení (počas konzultácií), ako aj pri realizácii (rozvoj komunikačných nástrojov, podpora v oblasti certifikácie, právne poradenstvo atď.) a propagácii;

Praktické aspekty súvisiace s procesom registrácie, kontrolami a ochranou priemyselných a remeselných zemepisných označení

19.

zdôrazňuje, že v rámci systému spoločného pre všetky zemepisné označenia by sa malo v čo najväčšej miere vychádzať zo skúseností v oblasti poľnohospodárstva a agropotravinárstva a mal by sa uprednostniť harmonizovaný prístup medzi jednotlivými systémami;

20.

v tejto súvislosti odporúča, aby sa v záujme zabezpečenia súladu medzi týmito dvoma systémami zaviedol silný koordinačný mechanizmus medzi príslušnými útvarmi Európskej komisie, najmä počas fázy skúmania spisov, s cieľom zabrániť prípadným konfliktom súvisiacim s používaním označení. VR tiež žiada, aby boli priemyselné a remeselné zemepisné označenia začlenené do európskeho registra zemepisných označení GIview, v ktorom sú už zoskupené poľnohospodárske zemepisné označenia;

21.

opakuje svoj názor, že ochrana priemyselných a remeselných zemepisných označení by nemala byť časovo obmedzená a že by v každom prípade mala umožňovať zrušenie ochrany za rovnakých podmienok, aké platia pre zemepisné označenia pre poľnohospodárske výrobky (4);

22.

sa domnieva, že pre členské štáty, ktoré už majú systém ochrany, bude potrebné stanoviť prechodné obdobie, aby mohli prispôsobiť zemepisné označenia, ktoré boli predtým zaregistrované na vnútroštátnej úrovni, a začleniť ich do nového európskeho systému;

23.

zastáva názor, že by sa mal zaviesť aj systém koordinácie alebo uznávania, ktorý by umožnil chrániť výrobky, ktoré už získali označenie v určitých členských štátoch;

24.

považuje za nevyhnutné povinne používať európske logo, aby spotrebitelia alebo zákazníci mohli rozpoznať/identifikovať tieto výrobky;

25.

žiada, aby sa na priemyselné a remeselné zemepisné označenia uplatňoval poľnohospodársky model dvojstupňového registračného postupu: najprv na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, v závislosti od vnútornej organizácie štátu, a následne na celoeurópskej úrovni;

26.

odporúča, aby bol registračný postup časovo obmedzený a aby ho riadil Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo za predpokladu, že má na to oprávnenie;

27.

zdôrazňuje zásadnú súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a výrobkom, ktorá sa odráža aj v tom, že v tejto oblasti má osobitný význam ľudský faktor a odborné znalosti o výrobkoch s priemyselným a remeselným zemepisným označením. Na niektorých územiach sú zásoby potrebných surovín vyčerpané alebo už nie sú vhodné, čo však podnikom a subjektom s odbornými znalosťami nebránilo v tom, aby udržali alebo dokonca ďalej rozvíjali výrobu výrobkov špičkovej kvality;

28.

zastáva názor, že špecifikácie týkajúce sa výrobkov s priemyselným a remeselným zemepisným označením musia byť transparentné a vierohodné, aby sa zaručila dôvera spotrebiteľov. V špecifikáciách musia byť uvedené výrobné fázy, ich lokalizácia alebo dokonca ich verifikácia a informácie o ich súlade s cieľmi udržateľného rozvoja;

29.

venuje osobitnú pozornosť otázke inovácie a výskumu, ktorým by špecifikácie nemali klásť prekážky. Mnohé podniky inovujú (globálny prístup, dizajn, pôvod surovín, sociálna inovácia, používanie biologických alebo recyklovaných materiálov, využívanie technológií, patentov) a vytvárajú územnú dynamiku, pričom udržiavajú komunitu ľudí a odborníkov, ktorých spájajú príslušné výrobky;

30.

sa domnieva, že vzhľadom na to, že zemepisné označenie je oficiálnou zárukou, treba zaviesť spoľahlivé kontroly príslušných prevádzkovateľov s cieľom zabezpečiť dodržiavanie špecifikácií zo strany výrobcov a tiež zaistiť bezpečnosť a dôveru spotrebiteľov;

31.

odporúča, aby sa na tento účel uprednostnila certifikácia so zámerom zaručiť externú a nezávislú kontrolu s prijateľnými nákladmi;

32.

odporúča zaviesť rovnakú úroveň ochrany ako pre poľnohospodárske zemepisné označenia, najmä aby členské štáty prijímali vhodné administratívne alebo súdne opatrenia s cieľom predchádzať alebo zabrániť nezákonnému používaniu priemyselného a remeselného zemepisného označenia;

33.

zdôrazňuje, že pravidlá ochrany priemyselného a remeselného zemepisného označenia by mali zahŕňať ochranu na internete;

34.

sa domnieva, že skupiny výrobcov, ktorí sú držiteľmi zemepisných označení, sú hlavnou oporou pre výrobky s priemyselným a remeselným zemepisným označením, keďže dohliadajú na ich uznanie, každodenné riadenie, ochranu a propagáciu;

35.

opakuje svoj názor, že v osobitných a odôvodnených prípadoch by bolo rozumné, aby registráciu zemepisného označenia zabezpečovala jediná štruktúra pod podmienkou, že prístup k zemepisnému označeniu zostane otvorený pre každého nového výrobcu, ktorý dodržiava pravidlá týkajúce sa zemepisného označenia (5);

36.

sa domnieva, že náklady spojené s postupom podávania žiadostí a registrácie by nemali byť pre výrobcov odrádzajúce a mali by mať formu jednorazového príspevku, ako je registračný poplatok. Náklady, ktoré znášajú príslušné verejné orgány na vnútroštátnej úrovni, by sa následne mali obmedziť iba na posudzovanie a podporu kontrol a prípadne dohľad nad nimi, ako aj na presadzovanie administratívnych alebo súdnych opatrení na zastavenie nezákonného používania priemyselného a remeselného zemepisného označenia;

Aspekty týkajúce sa obchodu a hospodárskej súťaže

37.

poukazuje na to, že výrobky so zemepisným označením sú uvádzané na trh rôznymi kanálmi, napríklad v rámci krátkych dodávateľských reťazcov, prostredníctvom internetu alebo predaja v rámci profesionálnych kanálov, ako sú ubytovacie zariadenia. Vďaka ochrane, ktorú poskytuje zemepisné označenie, by sa tieto trhy mohli rozvíjať, napríklad tak, že by sa tieto druhy výrobkov propagovali v regionálnych a/alebo celoštátnych kampaniach alebo v rámci propagácie priemyselného cestovného ruchu;

38.

vyzýva Európsku komisiu, aby v záujme podpory udržateľného verejného obstarávania objasnila, do akej miery možno stimulovať využívanie priemyselného a remeselného zemepisného označenia v postupoch verejného obstarávania v spojitosti s objektívnymi environmentálnymi kritériami, ako sú krátke reťazce a internalizácia externých nákladov;

39.

pripomína, že mnohé výrobky s priemyselným a remeselným zemepisným označením sa vyvážajú a musia byť chránené v Európe aj mimo nej. Ak nebudú chránené v rozsiahlejšej miere, spoločné stratégie v oblasti zemepisného označovania nebudú plne účinné. V dôsledku toho budú slabšie chránené ich práva duševného vlastníctva a bude naďalej dochádzať k prípadom falšovania a nekalej hospodárskej súťaže, ktoré oslabujú postavenie týchto podnikov nachádzajúcich sa často vo vidieckych oblastiach. Táto ochrana by sa mala rozšíriť na dovážané výrobky s pôvodom mimo EÚ uvádzanými na trh EÚ;

40.

na záver zdôrazňuje, že európske nariadenie o priemyselnom a remeselnom zemepisnom označení výrobkov by umožnilo zahrnúť ich do zoznamu výrobkov, na ktoré sa vzťahujú obchodné dohody EÚ s tretími krajinami, čím by sa zaručila ich ochrana na kľúčových trhoch;

41.

vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala návrh nariadenia o ochrane zemepisných označení priemyselných a remeselných výrobkov z Európskej únie a predložila ho na konzultáciu a rozhodnutie. Žiada tiež Komisiu, aby pritom zohľadnila úvahy a odporúčania uvedené v tomto stanovisku. VR zabezpečí svoju aktívnu účasť a podporu.

---

(1)  Stanovisko VR ECOS-V-064 COR-2014-05386-00-00-AC-TRA na tému Rozšírenie ochrany zemepisných označení na nepoľnohospodárske výrobky.

(2)  https://ec.europa.eu/growth/content/commission-seeks-public-opinion-protection-industrial-designs-and-eu-wide-geographical_sk

(3)  Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP, Economic aspects of GI protection at EU level for non-agricultural products in the EU (Hospodárske aspekty ochrany zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov v EÚ na úrovni EÚ), štúdia ECORYS, VVA a Conpoliticy, 2020.

(4)  Tamže.

(5)  Tamže.