Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Rodová rovnosť a zmena klímy: na ceste k uplatňovaniu rodového hľadiska v Európskej zelenej dohode

(2022/C 270/05)

Spravodajkyňa: Kata Tüttő (HU/SES), poslankyňa zastupiteľstva mesta Budapešť, Maďarsko

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

1.

opätovne potvrdzuje, že rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou zásadou Európskej únie, ktorá je zakotvená v zmluvách a uznaná v článku 23 Charty základných práv Európskej únie. V článku 8 ZFEÚ sa vyžaduje, aby sa Únia vo všetkých svojich činnostiach zameriavala na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi ženami a mužmi;

2.

pripomína, že rodová rovnosť, bezpečné a adaptabilné zamestnanie a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom sú zakotvené v zásadách 2, 5 a 9 Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý Európsky parlament, Rada a Komisia vyhlásili 17. novembra 2017;

3.

uznáva, že politiky v oblasti zmeny klímy majú rodovo diferencované dôsledky a že v záujme účinných opatrení v oblasti klímy treba podporovať rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien (1). Zdôrazňuje, že je v tejto súvislosti mimoriadne dôležité, aby boli ženy zapojené do navrhovania stratégií a opatrení na zvládanie kríz v záujme demokratickejšej a inkluzívnejšej Európy;

Rodový prístup k zmene klímy

4.

konštatuje, že riziká spojené so zmenou klímy, globálnym otepľovaním, stratou biodiverzity a zhoršovaním životného prostredia majú väčší dosah na chudobnejšie a zraniteľnejšie skupiny obyvateľstva v krajinách globálneho juhu a EÚ. Upozorňuje, že zmena klímy prináša so sebou komplexné hrozby, ktoré zväčšujú dlhodobé sociálne a ekonomické rozdiely a existujúcu nerovnováhu, napríklad pokiaľ ide o rodovú rovnosť. Zdôrazňuje preto, že politiky a opatrenia v oblasti klímy, ktoré zanedbávajú rodovú analýzu a rodové hľadisku, môžu prehĺbiť sociálne rozdiely;

5.

potvrdzuje, že v celosvetovom meradle sú ženy a dievčatá zraniteľnejšie, pokiaľ ide o dôsledky zmeny klímy a zhoršovanie prírodného prostredia a súčasne patria medzi silných aktérov, ktorí môžu zohrať kľúčovú úlohu na ceste ku klimatickej neutralite a pri adaptácii na dôsledky zmeny klímy. Zdôrazňuje, že vzhľadom na svoje špecifické skúsenosti a uhol pohľadu môžu mať muži a ženy často komplementárne inovačné myslenie a kreatívne myšlienky a že začlenením rodového hľadiska do politiky v oblasti klímy a uznaním rôznych rodových identít sa rozšíri jej uplatnenie v rámci celej spoločnosti. Podporuje preto spoločné vyhlásenie, ktoré na konferencii COP 26 uverejnila škótska vláda a OSN Ženy a v ktorom sa vyzýva na posilnenie úlohy žien a dievčat pri riešení zmeny klímy (2);

6.

zastáva názor, že ženy by mali mať silnejšie postavenie v súvislosti so zmenou klímy. Malo by sa to dosiahnuť zlepšením ich znalostí a informovanosti o technológiách, opatreniach a krokoch spojených s klímou, ako aj posilnením ich úlohy v rozhodovacích procesoch spojených s týmito oblasťami;

7.

podčiarkuje, že existuje dôležitá súvislosť medzi rodovým hľadiskom, zmenou klímy a ďalšími environmentálnymi výzvami. Upozorňuje, že zmena klímy môže mať pre ženy a pre mužov odlišné dôsledky v závislosti od konkrétnej životnej situácie a odlišných individuálnych schopností zmierňovať klimatické zmeny a prispôsobiť sa im, ženy a muži rozdielne vnímajú možnosti zmierňovania zmeny klímy a majú k nim odlišný postoj, pričom aj sociálnoekonomické dôsledky politiky v oblasti klímy pociťujú odlišne. Domnieva sa, že ženy a dievčatá môžu prispieť k celkovej zmene správania;

Uplatňovanie rodového hľadiska

8.

zdôrazňuje, že uplatňovanie rodového hľadiska chápané ako zohľadňovanie rodového hľadiska pri príprave, navrhovaní, vykonávaní, monitorovaní a hodnotení politík, regulačných opatrení a výdavkových programov je cenným nástrojom na dosiahnutie rodovej rovnosti, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa takto nepostupuje;

9.

konštatuje, že v stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (3) sa síce uvádza, že opatrenia a programy v rámci Európskej zelenej dohody môžu mať na ženy a na mužov odlišný dosah, avizované zohľadňovanie rodového hľadiska vo všetkých dôležitých iniciatívach Komisie sa však explicitne nespomína (4). Odkazuje na uznesenie Európskeho parlamentu (EP) o Európskej zelenej dohode, v ktorom EP „zdôrazňuje potrebu rodového hľadiska vo vzťahu k opatreniam a cieľom v ekologickom dohovore vrátane uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a rodovo responzívnych opatrení“ (5);

10.

zdôrazňuje, že jedným z hlavných prvkov súboru nástrojov EÚ na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti sú posúdenia vplyvu na rodovú rovnosť, ktoré nie sú plne rozvinuté, keďže zhromažďovanie a využívanie údajov, štatistík a informácií, ktoré by boli rozčlenené podľa pohlavia a prierezové, príliš často chýba. Vyzýva Komisiu, aby používala príručku Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) pre posudzovanie vplyvu na rodovú rovnosť (6). Zdôrazňuje, že údaje zhromažďované vo všetkých členských štátoch EÚ by mali zahŕňať komplexnejšie rodové ukazovatele, pričom by sa nemala zvýšiť administratívna záťaž pre miestne a regionálne samosprávy;

11.

víta vytvorenie Pracovnej skupiny pre rovnosť (7) s cieľom zabezpečiť uplatňovanie hľadiska rovnosti vrátane rodovej rovnosti a rodovej rozmanitosti vo všetkých politikách EÚ od ich navrhovania až po ich zavádzanie do praxe. Vyzýva EÚ, aby uľahčovala výmenu osvedčených postupov medzi národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi a vyhýbala sa prístupu zhora nadol;

12.

zastáva názor, že účasť žien na rozhodovaní o opatreniach v oblasti klímy je ďalším dôležitým faktorom na zabezpečenie rodovo citlivejšej a účinnejšej politiky a programov v oblasti zmeny klímy. Žiada, aby sa posilnilo zapojenie žien do opatrení, ktoré prijímajú inštitúcie EÚ, riadiace orgány a orgány verejnej správy na všetkých úrovniach. Žiada, aby Rada odblokovala smernicu o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch (8);

13.

zdôrazňuje, že obnova po pandémii predstavuje príležitosť vybudovať novú normálnu spoločnosť a presmerovať zdroje na dosiahnutie klimaticky neutrálnej a rodovo vyváženej spoločnosti. Podporuje používanie nástrojov na uplatňovanie rodového hľadiska pri zavádzaní plánov obnovy a odolnosti, keďže tieto plány by mali predstavovať základy nielen pre obnovu, ale aj pre udržateľnú, spravodlivú a rovnoprávnu spoločnosť;

14.

vyzýva, aby sa posilnil výskum s cieľom zistiť, aké prekážky bránia účasti na rozhodovaní, a preskúmať, ako rodové stereotypy ovplyvňujú spotrebu a životný štýl ľudí. Podporuje využívanie modelov ako GAMMA (Gender Assessment Method for Mitigation and Adaptation) v záujme získavania lepších údajov;

15.

zastáva názor, že rodovo citlivý prístup môže umožniť lepšie prihliadať na potreby a schopnosti všetkých občanov. Miestne a regionálne samosprávy majú najlepšie predpoklady na to, aby začlenili sociálne otázky do opatrení v oblasti klímy, keďže sú úrovňou verejnej správy, ktorá je najbližšie k občanom, a zohrávajú kľúčovú úlohu pri uplatňovaní právnych predpisov. Zdôrazňuje, že zapojenie žien treba podporovať na všetkých inštitucionálnych úrovniach počnúc úrovňou EÚ;

16.

žiada, aby sa tento rodový prístup zohľadnil v Európskom klimatickom pakte s cieľom ovplyvniť opatrenia a politiky v oblasti klímy, a to začlenením osobitných komunikačných činností zameraných na zvyšovanie informovanosti, vzdelávanie a výmenu poznatkov o aspektoch rodovej rovnosti;

17.

zdôrazňuje význam spolupráce medzi mimovládnymi organizáciami, ktoré sa zameriavajú na rodovú rovnosť a ochranu životného prostredia, a občianskymi organizáciami, ako aj dôležitosť vytvárania spoločných osvetových kampaní a programov odbornej prípravy;

Ekologické pracovné miesta

18.

oceňuje skutočnosť, že zelená, digitálna a inkluzívna obnova poskytnú príležitosti na nové pracovné miesta alebo na opätovné začlenenie dlhodobo nezamestnaných žien do digitálneho hospodárstva. Zastáva názor, že prechod na udržateľné hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2 umožní zohľadniť rodové hľadisko a zabrániť pretrvávaniu existujúcich nerovností;

19.

zdôrazňuje, že participácia žien na ekologických hospodárskych činnostiach je nevyhnutná na dosiahnutie spravodlivého udržateľného rozvoja a treba ju uznať a oceniť. Ženy a dievčatá môžu takisto využiť príležitosti v oblasti ekologického podnikania a stať sa radšej ekologickými zamestnávateľkami než zamestnankyňami, ak to týmto ženám, ktoré budú musieť prejsť na samostatnú zárobkovú činnosť, neprinesie neistotu zamestnania;

20.

uznáva, že technológia bude zohrávať dôležitejšiu úlohu vo všetkých aspektoch nášho života a že je dôležité, aby sa technologický sektor podobal na spoločnosť, ktorej slúži. Vyzýva na vytvorenie a finančnú podporu špecializovaných digitálnych a technologických vzdelávacích programov zameraných na ženy a dievčatá, keďže je to kľúčová príležitosť na urýchlenie inovácie v oblasti klimatickej a energetickej transformácie, a preto treba posilniť rodové kvóty v týchto sektoroch a zabezpečiť rovnaký prístup k pracovným príležitostiam (9);

21.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rodovú rovnosť integrovali ako dôležitý prvok digitálnej transformácie, pričom by mali rodové hľadisko zohľadniť pri vypracúvaní politík v oblasti digitálneho vzdelávania, podporovať mentorské programy so ženskými vzormi v oblasti IKT, odstrániť z algoritmov vedomú a nevedomú rodovú predpojatosť, predchádzať kybernetickému násiliu, využívať úsilie a programy programu Erasmus+, podporovať vo vzdelávaní dospelých koncepciu celoživotného vzdelávania, najmä vo vzdialených regiónoch, a predchádzať digitálnemu vylúčeniu;

22.

zastáva názor, že práca na diaľku môže viesť k lepšej rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, najmä pre ženy, ak majú rodiny počas celého pracovného času prístup k cenovo dostupnej a kvalitnej starostlivosti o deti vrátane voľnočasových aktivít pre staršie deti a ak sa osobitná pozornosť venuje skutočnosti, že ženy sú častejšie obeťami domáceho násilia (10). Zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť pre prácu na diaľku technologicky najvyspelejší hardvér a vysokorýchlostný internet za dostupné ceny a rozšíriť program WIFI4EU aj na vzdialené regióny. Naliehavo žiada, aby sa rýchlo zaviedla ambiciózna smernica z roku 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom;

Udržateľná verejná doprava a mobilita

23.

zdôrazňuje, že pri koncipovaní a plánovaní dopravných systémov v mestách by sa malo viac prihliadať na existujúcu rodovú nevyváženosť, keďže ženy majú tendenciu používať verejnú dopravu častejšie. Upozorňuje, že jedným z najdôležitejších aspektov, ktoré by sa mali zlepšiť, je bezpečnosť a pocit bezpečia. V modeloch mobility (vrátane cestovných poriadkov) a pri rozhodovaní o vhodnosti trás by sa malo prihliadať na to, že ženy a muži používajú dopravu odlišným spôsobom (častejšie dochádzanie do zamestnania a kratšie trasy v prípade mužov a cesty s viacerými zastávkami v prípade žien), ako aj na rozdelenie úloh na trhu práce a v ekonomike starostlivosti. Zdôrazňuje, že kapacita, spoľahlivosť a pružnosť služieb verejnej dopravy mimo špičky sa musia viac prispôsobiť modelom mobility ľudí akejkoľvek rodovej identity a každého veku, pričom treba pamätať na to, že každá obec, každý región a každá krajina by mali svoje služby verejnej dopravy organizovať v závislosti od rozličných potrieb a okolností, a to tak v mestskom, ako aj vo vidieckom prostredí;

24.

zastáva názor, že k udržateľnejšej, bezpečnejšej a inkluzívnejšej mobilite by mohli prispieť jednoduché, nákladovo efektívne a opakovateľné iniciatívy, napr. umožniť nočným autobusom zastavovať na požiadanie alebo budovať cyklistické chodníky a chodníky pre chodcov, ktoré sú dobre osvetlené a úplne oddelené od ostatnej premávky;

25.

domnieva sa, že iniciatívy ako Ženy a doprava – Platforma EÚ pre zmenu môžu pomôcť posilniť zamestnanosť žien v sektore dopravy a poskytnúť dobré fórum na výmenu osvedčených postupov, a vyzýva, aby sa na ne nadviazalo prostredníctvom vyslancov pre rozmanitosť v doprave;

26.

naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla, ako spojiť mestá so vzdialenými regiónmi a tiež ako zaistiť prístupnosť a prepojiteľnosť a väčšie využívanie ekologických vozidiel, vlakov a elektrických a hybridných autobusov na dlhšie vzdialenosti. Vkladá veľké nádeje do digitálnych riešení na nákup cestovných lístkov cez rôzne aplikácie. Uznáva úsilie vyvíjané v rámci novej Urbánnej agendy pre EÚ;

Energetická chudoba

27.

je hlboko znepokojený tým, že ceny elektrickej energie a zemného plynu naďalej prudko stúpajú a dosahujú rekordnú úroveň za uplynulé desaťročia vo všetkých členských štátoch, čo spôsobuje energetickú chudobu mnohých žien a mužov. Vyzýva EÚ, aby prijala dlhodobé protiopatrenia vrátane preskúmania dôvodov zvyšovania cien energií;

28.

uznáva, že energetická chudoba má neúmerne závažné dôsledky pre ženy vzhľadom na štrukturálne nerovnosti v rozdelení príjmov, sociálno-ekonomické postavenie žien a rodové rozdiely v oblasti opatrovateľskej starostlivosti;

29.

upozorňuje na uznesenie (11), v ktorom Európsky parlament vyzýva EÚ, aby do všetkých svojich energetických politík a programov začlenila rodové hľadisko, pričom by sa mala zamerať najmä na ženy a dievčatá, ktoré čelia chudobe, sociálnemu vylúčeniu a marginalizácii;

30.

nabáda Poradenské centrum pre oblasť energetickej chudoby (EPAH), aby vo svojich ukazovateľoch a pri využívaní a zhromažďovaní údajov uplatňovalo rodové hľadisko;

31.

opakuje, že energetická chudoba je jednou z hlavných spoločenských výziev so sociálnymi, hospodárskymi a environmentálnymi dôsledkami, ktorá sa musí naliehavo riešiť na všetkých úrovniach riadenia. Preto zdôrazňuje, že na boj proti energetickej chudobe je potrebné využívať širokú škálu nástrojov verejnej politiky, pričom treba prihliadať na aspekty energetickej účinnosti a sociálnej ochrany;

32.

víta iniciatívy ako Platforma pre zmenu a Women in Energy Award ako prostriedok na podporu rodovej rovnosti a tiež návrh týkajúci sa zriadenia Sociálno-klimatického fondu na kompenzáciu sociálno-ekonomicky nevyvážených vplyvov rozšírenia ETS na oblasť dopravy a sektor budov, v ktorom sa uvádza, že je nevyhnutné prihliadať na ženy. Zdôrazňuje, že pri implementácii Sociálno-klimatického fondu a Fondu na spravodlivú transformáciu sa musia uplatňovať prístupy zohľadňujúce rodové hľadisko. Oceňuje, že Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre energetiku onedlho spustí Platformu pre rovnosť v sektore energetiky;

Rodové rozpočtovanie

33.

pripomína, že rodové rozpočtovanie znamená uplatňovanie rodového hľadiska v celom rozpočtovom procese s cieľom začleniť hľadisko rodovej rovnosti do všetkých rozhodnutí o príjmoch a výdavkoch;

34.

so znepokojením berie na vedomie závery dvoch nedávnych štúdií, ktoré uskutočnil Európsky parlament v rokoch 2015 a 2017. Zdôrazňuje sa v nich nedostatočné uplatňovanie rodového rozpočtovania v praxi a slabý pokrok v rodovom rozpočtovaní v rokoch 2015 až 2017 (12);

35.

s poľutovaním konštatuje, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti nie je súčasťou 11 hodnotiacich kritérií stanovených v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Európsky dvor audítorov (13) zastáva názor, že v rozpočte EÚ sa na rodové hľadisko neprihliada, keďže kľúčové prvky, ako sú rodová analýza, rodové ciele, rodové ukazovatele a vyvodenie zodpovednosti zohľadňujúce rodové hľadisko prostredníctvom podávania správ, do veľkej miery chýbajú;

36.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedávne oznámenie Stratégia financovania prechodu na udržateľné hospodárstvo (14) nezahŕňa rodové hľadisko, najmä vzhľadom na to, že inkluzívnosť je jednou zo štyroch určených hlavných oblastí, v ktorých sú potrebné dodatočné opatrenia na to, aby finančný systém plne podporil prechod hospodárstva na udržateľnosť;

37.

vyzýva Komisiu a Radu, aby sa zaviazali k rodovému rozpočtovaniu s cieľom zabezpečiť, aby sa uplatňovalo na celý rozpočet EÚ a aby sa odporúčania Európskeho dvora audítorov plne zaviedli do praxe, a to aj v rámci strednodobého preskúmania súčasného viacročného finančného rámca (VFR) a uplatňovania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

38.

poukazuje na stanovisko VR na tému Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (15), v ktorom výbor vyzýva na jasnejšie prepojenie stratégie s hlavnými politickými prioritami a stratégiami Únie, najmä pokiaľ ide o prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Víta stanovisko VR na tému Rodový rozmer štrukturálnych fondov a fondov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 (16), v ktorom sa zdôrazňuje, že rodovú rovnosť treba chápať ako horizontálne kritérium na prípravu programov politiky súdržnosti, cieľ, ktorý majú programy sledovať, a silný faktor, ktorý je potrebný na dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti v oblasti udržateľného a vyváženého rozvoja;

Medzinárodná úroveň

39.

víta rozhodnutie Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) prijať svoju rodovú politiku (17) a realizačný plán s cieľom zohľadniť rodové hľadisko vo svojej práci;

40.

oceňuje, že sa v rámci procesu UNFCCC vytvoril osobitný program – posilnený pracovný program z Limy týkajúci sa rodovej rovnosti a jeho akčný plán pre rodovú rovnosť –. v snahe zamedziť nedostatočne rodovo responzívnemu a rodovo citlivému uplatňovaniu politík v oblasti klímy a zabezpečiť, aby boli hlasy žien zohľadnené v celosvetovej diskusii a medzinárodných rokovaniach o zmene klímy, pričom obzvlášť oceňuje vymenovanie národných kontaktných osôb pre rodovú rovnosť a boj proti zmene klímy (NGCCFP) za každú stranu;

41.

berie na vedomie, že v dohovoroch z Ria (18) sa uznáva dôležitá prepojenosť otázok týkajúcich sa rodovej rovnosti. Poukazuje na Pekinskú deklaráciu a Pekinskú akčnú platformu ako na najkomplexnejší zdroj usmernení a inšpirácie v záujme dosiahnutia rodovej rovnosti, kde sa najmä v časti K (19) zdôrazňuje väčšie ohrozenie žien a dievčat vzhľadom na krehké ekosystémy a zhoršovanie stavu prírodného prostredia, čo ešte viac zhoršujú dôsledky antropogénnej zmeny klímy;

42.

žiada, aby sa zaistilo, že vnútroštátne stanovené príspevky a regionálne a miestne stanovené príspevky budú zohľadňovať sociálne faktory a rodové hľadisko;

43.

oceňuje preambulu Parížskej dohody, kde sa vyzýva na dosiahnutie rovnosti pohlaví a posilnenie postavenia žien v záujme obmedzenia globálneho otepľovania. Oceňuje, že v Parížskej dohode sa uznáva, že opatrenia na adaptáciu by sa mali prijať na základe prístupu zohľadňujúceho rodovú rovnosť (článok 7 ods. 5) a že treba vyvinúť úsilie na budovanie kapacít (článok 11 ods. 2), ľutuje však, že sa v tejto súvislosti v praxi dosť nepokročilo a že chýba realizačný plán do budúcnosti.

---

(1)  Council conclusions – Preparations for the United Nations Framework on Climate Change (UNFCCC) meetings (Glasgow, 31 October – 12. November 2021 [Prípravy zasadnutia Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) (Glasgow, 31. októbra – 12. novembra 2021)].

(2)  https://www.gov.scot/publications/glasgow-womens-leadership-statement-gender-equality-climate-change/.

(3)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52020DC0152&from=SK

(4)  V dokumentoch Európska zelená dohoda, COM(2019) 640 final/2; Plán cieľov v oblasti klímy do roku 2030, COM(2020) 562 final; Rámec politík v oblasti klímy a energetiky, COM(2014) 15 final; a Čistá planéta pre všetkých, COM(2018) 773 final, sa rodové hľadisko vôbec nespomína. V environmentálnom akčnom programe (1386/2014/EU) sa ako zraniteľná skupina spomínajú tehotné ženy. Rodový rozmer sa prehliada i napriek skutočnosti, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti je povinnosťou vyplývajúcou zo zmluvy, že rámec pre politiku rodovej rovnosti a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti je stanovený v stratégii EÚ pre rodovú rovnosť, COM(2020) 152, a že EÚ sa zaviazala plniť ciele udržateľného rozvoja (2015) a akčného plánu UNFCCC pre rodovú rovnosť (2019). https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/jcms.13082.

(5)  Ú. v. EÚ C 270, 7.7.2021, s. 2.

(6)  https://eige.europa.eu/gender-mainstreaming/toolkits/gender-impact-assessment/guide-gender-impact-assessment.

(7)  Union of equality: the first year of actions and achievements | European Commission (europa.eu).

(8)  Tým by sa zabezpečilo, že aspoň 40 % členov nevýkonných vrcholových orgánov spoločností budú tvoriť ženy.

(9)  Úspešné príklady: Ženy a dievčatá na fóre o STEM, Girls Go Circular (eit.girlsgocircular.eu) a vytvorenie hodnotiacej tabuľky žien v digitálnej oblasti ako neoddeliteľnej súčasti indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI).

(10)  https://www.unwomen.org/en/news/in-focus/in-focus-gender-equality-in-covid-19-response/violence-against-women-during-covid-19.

(11)  Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 93.

(12)  https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2020/660058/IPOL_BRI(2020)660058_EN.pdf.

(13)  https://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR21_10/SR_Gender_mainstreaming_SK.pdf

(14)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52021DC0390&qid=1635262292392&from=SK

(15)  CDR 2016/2020.

(16)  CDR 2503/2021.

(17)  https://www.ipcc.ch/site/assets/uploads/2020/05/IPCC_Gender_Policy_and_Implementation_Plan.pdf.

(18)  Konkrétne Dohovor OSN o biologickej diverzite (CBD), Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) a Dohovor OSN o boji proti dezertifikácii (UNCCD).

(19)  https://beijing20.unwomen.org/sites/default/files/Headquarters/Attachments/Sections/CSW/PFA_E_Final_WEB.pdf