Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Akčný plán pre európsku demokraciu

(2021/C 440/06)

Spravodajkyňa: Aleksandra DULKIEWICZ (PL/EĽS), primátorka mesta Gdansk Referenčný dokument: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o akčnom pláne pre európsku demokraciu COM(2020) 790 final, 3. decembra 2020

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Kontext

1.

sa domnieva, že hoci sa akčný plán pre európsku demokraciu zameriava na krátkodobé obranné mechanizmy na ochranu demokratických procesov, mal by naň nadväzovať dlhodobejší a strategickejší prístup k propagovaniu európskej demokracie na všetkých úrovniach a v oboch jej rozmeroch, tak zastupiteľskej, ako aj participatívnej demokracie. Takýto prístup by mohol vychádzať z existujúcich právnych predpisov a najlepších postupov, ktoré sa už uplatňujú v členských štátoch na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, a mohol by viesť k vypracovaniu európskej charty demokracie.

2.

Opätovne zdôrazňuje, že podľa článku 5 Zmluvy o EÚ, ktorým sa vymedzuje zásada subsidiarity, Únia koná „v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť“.

3.

Víta iniciatívu vytvoriť akčný plán pre európsku demokraciu. V európskom verejnom a politickom priestore pozorujeme nárast hrozieb spojených s populizmom a nacionalizmom, manipuláciou verejnosti, používaním dezinformácií, nenávistných prejavov a konšpiračných teórií. Vedie to k polarizácii, agresii, neznášanlivosti a vážnemu deficitu v oblasti sociálnej solidarity. Všeobecný cieľ posilniť postavenie občanov a vybudovať odolnejšiu demokraciu v celej EÚ je dôležitý pre rozvoj opatrení na posilnenie nášho Spoločenstva.

4.

Zdôrazňuje, že Európska únia pripomína svojou štruktúrou spojené nádoby. Zhoršenie situácie v oblasti občianskych práv a slobôd v jednom členskom štáte má skutočný negatívny vplyv na demokraciu v celej európskej rodine a predstavuje hrozbu pre naše spoločné hodnoty.

5.

Podčiarkuje, že je potrebné skatalogizovať hrozby pre demokraciu, ako aj inovatívne osvedčené postupy účasti občanov a že regionálne a miestne samosprávy majú na to najlepšie podmienky. Vyzýva Komisiu, Parlament a Radu, aby sa oboznámili s odporúčaniami regionálneho a miestneho barometra EÚ 2021, ktorý bude zverejnený v októbri 2021.

6.

Súhlasí s názorom vyjadreným v stanovisku o akčnom pláne proti dezinformáciám, že zvyšovanie povedomia občanov je dlhodobý a zložitý proces, ktorý spočíva okrem iného na rozvoji zručností v oblasti mediálnej gramotnosti a osvojení si nových spôsobov získavania a šírenia informácií. Tieto zručnosti musia ísť ruka v ruke s kritickou analýzou informácií a ich zdrojov.

7.

Zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy majú dobré predpoklady na to, aby sa zapojili do prebiehajúceho boja proti dezinformáciám a hrozbám, ktoré sa s nimi spájajú.

8.

Konštatuje, že členstvo v EÚ prináša nielen balík slobôd a finančné prostriedky, ale aj povinnosť rešpektovať základné hodnoty. Sú potrebné konkrétne právne nástroje, ktoré umožnia podniknúť rýchle a účinné kroky s cieľom povzbudiť a v krajnom prípade prinútiť členov európskeho spoločenstva, aby uplatňovali zásady demokracie a právneho štátu. V súčasnosti takéto právne nástroje chýbajú. Výsledkom je, že Európska komisia je málo efektívna pri zasahovaní proti problematickým rozhodnutiam v niektorých členských štátoch, ako sa uvádza v Uznesení Európskeho parlamentu z 10. júna 2021 o situácii v oblasti právneho štátu v Európskej únii a o uplatňovaní nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092 o podmienenosti, s ktorým VR plne súhlasí, avšak má pochybnosti o tom, či je článok 7 Zmluvy o EÚ dostatočnou odpoveďou na tieto výzvy.

9.

Žiada, aby sa čo najskôr prijali strategické opatrenia a právne predpisy, ktoré budú účinné pri riešení problémov v niektorých krajinách EÚ, napr. v oblasti bezpečnosti volieb na všetkých úrovniach.

10.

Zdôrazňuje, že európsku demokraciu ohrozujú nielen vonkajší agresori, ktorí sa snažia destabilizovať EÚ, ale aj interní aktéri, ktorí útočia na to, čo je v EÚ najdôležitejšie: na spoločenstvo.

11.

Domnieva sa, že akčný plán pre európsku demokraciu by mal pripraviť pôdu pre rozvoj vzťahov a kontaktov s partnermi z krajín mimo EÚ, ktorí neakceptujú demokratické normy a nerešpektujú základné ľudské a občianske práva. Príkladom môže byť politika EÚ voči krajinám ako Rusko, Bielorusko a Čína, ako aj činnosť pracovnej skupiny East StratCom. Zastáva názor, že je potrebné podporovať demokratické hnutia v susedných krajinách, a to aj prostredníctvom Východného partnerstva.

12.

Konštatuje, že sa treba pokúsiť nájsť rovnováhu medzi zvládaním hrozieb pandémie a ochranou občianskych slobôd (napr. otázka ochrany osobných údajov alebo spôsobu, ako zabrániť obmedzeniu práva zhromažďovať sa a manifestovať).

13.

Upozorňuje, že útoky na médiá podkopávajú európske hodnoty a vedú k autoritárstvu. Bez slobodných médií neexistuje skutočná sociálna kontrola. Keďže chýbajú zavedené novinárske normy, vzniká atmosféra, ktorá podporuje šírenie konšpiračných teórií, dezinformácií, populizmu a nenávistných prejavov. Varuje pred snahami o renacionalizáciu médií v niektorých krajinách EÚ.

14.

Konštatuje, že v akčnom pláne pre európsku demokraciu sa nevenuje dostatočná pozornosť otázke prístupu k verejným informáciám. Základným prvkom demokracie a rešpektovania ľudských práv je voľný tok informácií a myšlienok. Informácie, ktoré zhromažďujú orgány verejnej správy, patria občanom a všetky úrovne verejnej správy disponujú údajmi v mene občanov (1). Zdôrazňuje, že dobré príklady otvorenosti a zodpovednosti orgánov verejnej správy poskytujú samosprávy, ktoré používajú nástroje umožňujúce občanom prístup k informáciám a priamu účasť na výkone moci (2).

15.

Pripomína, že demokratická EÚ musí dodržiavať svoj záväzok chrániť hodnoty EÚ, ako aj integráciu a rovnosť vo všetkých jej aspektoch bez ohľadu na pohlavie, rasu, etnický pôvod, náboženstvo, vierovyznanie, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu a členské štáty musia takisto vyvíjať úsilie v tomto smere.

16.

Zdôrazňuje, že v akčnom pláne pre európsku demokraciu nie je žiadna výslovná zmienka o činnosti miestnych a regionálnych samospráv.

Priority

17.

Vyzýva na posilnenie autority EÚ a členských štátov a dôveryhodnosti verejných inštitúcií rešpektujúcich zásady právneho štátu, vzdelávania a úlohy miestnych a regionálnych samospráv ako inkubátora demokracie.

18.

Zdôrazňuje, že dôvera občanov EÚ v činnosť jej najdôležitejších orgánov je nevyhnutnou podmienkou rozvoja demokratického európskeho spoločenstva. Predvídateľnosť a dôveryhodnosť ústredných inštitúcií v členských štátoch si vyžaduje, aby tieto krajiny dodržiavali zásady právneho štátu. Účinné fungovanie nezávislých inštitúcií a vnútroštátne právne predpisy v duchu demokratických hodnôt sú základnými piliermi Spoločenstva.

19.

Zdôrazňuje kľúčovú úlohu územnej samosprávy pri formovaní občianskych postojov. Miestne a regionálne samosprávy sú úrovňou riadenia, ktorá je najbližšie k občanom a ktorej najviac dôverujú (3). Je strategicky dôležité posilniť úlohu regiónov a miest, napríklad tým, že sa im poskytnú finančné nástroje, ktorých prostriedky sa budú prideľovať výlučne na základe vecných kritérií.

20.

Vyzýva, aby sa kládol dôraz na výchovu uvedomelých Európanov, ktorí sú plní tolerancie, dokážu robiť kompromisy a pokojne riešiť konflikty. Koexistencia rôznych názorov a postojov je skutočnou vakcínou proti fanatizmu, rasizmu a etnickým konfliktom.

Občianska výchova – kritické myslenie a mediálna gramotnosť

21.

Zdôrazňuje, že samosprávy môžu plniť dôležitú výchovnú funkciu a vytvárať podmienky pre miestne spoločenstvá na rozvoj dobrých demokratických návykov.

22.

Varuje pred radikalizáciou spoločnosti a pred uzurpáciou moci populistami, ktorí používajú dezinformácie. Na boj proti dezinformáciám je potrebné identifikovať cieľové skupiny, ktoré majú tendenciu najľahšie podľahnúť ich škodlivému vplyvu. Osobitná ochrana by sa mala poskytnúť mládeži, starším osobám, národnostným a etnickým menšinám, prisťahovalcom a digitálne vylúčeným osobám. Európska komisia by mala venovať pozornosť regiónom a skupinám, ktoré sú obzvlášť zraniteľné voči dezinformáciám, prichádzajúcim zvonka aj zvnútra.

23.

Berie na vedomie usmernenia, ktoré Európska komisia predložila 26. mája s cieľom odstrániť nedostatky svojho Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií. Je vítané, že Komisia vyzýva na „silnejšie a špecifickejšie záväzky vo všetkých oblastiach kódexu“ a najmä na zlepšenie metód monitorovania a vyzýva ostatné platformy pôsobiace v EÚ, súkromné služby zasielania správ a iných aktérov v ekosystéme online reklamy, aby sa pripojili ku kódexu. Ťažkosti Komisie pri overovaní pravdivosti monitorovacích správ poskytovaných platformami a absencia akéhokoľvek sankčného mechanizmu však výrazne obmedzujú účinnosť tohto kódexu a vyžadujú si ďalšie regulačné opatrenia na úrovni EÚ.

24.

V tejto súvislosti navrhuje vytvoriť nepovinné a pre členské štáty nezáväzné celoeurópske učebné plány zamerané na občiansku náuku, kritické myslenie a mediálnu gramotnosť, ktoré budú podľa vzoru programu CIVIS vo Fínsku ako osvedčeného postupu predmetom verejnej konzultácie a potom prispôsobené tak, aby zodpovedali regionálnym a miestnym potrebám. Mali by zahŕňať školské vzdelávanie, odbornú prípravu štátnych zamestnancov, celoživotné vzdelávanie a osvetové kampane. VR by sa chcel na tom aktívne podieľať a vyzýva Európsku komisiu, aby v súlade so zásadou subsidiarity a s ohľadom na rozdelenie právomocí úzko spolupracovala s členskými štátmi a organizáciami občianskej spoločnosti.

Boj proti dezinformáciám a nenávistným prejavom

25.

Domnieva sa, že by sa v úzkej spolupráci s výborom INGE Európskeho parlamentu mala zriadiť európska agentúra (4), ktorá by sa zameriavala na prevenciu v rámci boja proti dezinformáciám, nenávistným prejavom, neznášanlivosti, násiliu voči konkrétnym sociálnym skupinám a šíreniu konšpiračných teórií.

26.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že miestne samosprávy zohrávajú v boji proti šíreniu falošných správ len vedľajšiu úlohu, často z dôvodu nedostatku odborných znalostí, zručností a zdrojov. Vyzýva na vytvorenie koherentného mechanizmu financovania boja proti dezinformáciám.

27.

Víta stratégiu pre bezpečnostnú úniu, ktorá sa zaoberá hybridnými útokmi štátnych a neštátnych subjektov, kybernetickými útokmi, škodami na kritickej infraštruktúre, dezinformačnými kampaňami a radikalizáciou politickej rétoriky.

28.

Zastáva názor, že je potrebné diskutovať o slobode prejavu a o tom, čo znamená na internete. Ako konkrétny krok v tomto smere vyzdvihuje Cenu Pawla Adamowicza (5) na podporu sociálneho začlenenia, presadzovania rovnakých príležitostí a rešpektovania ľudských práv a občianskych slobôd a na boj proti predsudkom a xenofóbii, ktorú spoločne iniciovali Výbor regiónov, Medzinárodná sieť miest pre utečencov (ICORN) a mesto Gdansk.

29.

Okrem miestnych samospráv a občianskej spoločnosti musia byť zapojené aj médiá. Vzhľadom na svoju odbornú prax a skúsenosti sú odborníci v oblasti informácií citliví na dezinformácie.

30.

Pripomína význam aktu o digitálnych službách ako nástroja, ktorý možno využiť na zvýšenie transparentnosti digitálneho prostredia a zvýšenie zodpovednosti online platforiem.

31.

Pripomína, že je potrebné zabezpečiť úplný súlad medzi akčným plánom pre európsku demokraciu, akčným plánom pre mediálny a audiovizuálny sektor a legislatívnymi diskusiami o akte o digitálnych službách.

32.

Očakáva smernicu o digitálnych službách, ktorá navrhne horizontálny rámec pre regulačný dohľad nad internetovým priestorom a pravidlá, ktoré zabezpečia zodpovednosť platforiem za to, akým spôsobom spravujú obsah a reklamu a uskutočňujú mikrocielenie.

Bezpečnosť novinárov a podpora miestnym médiám

33.

Zdôrazňuje, že pri získavaní dôvery verejnosti zohráva dôležitú úlohu spoľahlivá žurnalistika, a to aj na miestnej úrovni. Nezávislé médiá sú jedným z najdôležitejších pilierov demokracie a majú skutočný vplyv na úroveň verejnej diskusie.

34.

Odsudzuje používanie nástroja SLAPP (strategická žaloba proti verejnej účasti) proti nezávislým médiám a očakáva návrh Komisie na ochranu novinárov a občianskej spoločnosti.

35.

Varuje pred marginalizáciou nezávislej tlače prostredníctvom monopolizácie a politizácie médií, najmä ak sa na to využívajú prostriedky z európskych fondov. Vyzýva na lepšie monitorovanie finančných prostriedkov využívaných na takéto činnosti. Podporuje zapojenie regiónov do rozdeľovania finančných prostriedkov EÚ. Podporuje myšlienku vytvoriť so zreteľom na právomoci členských štátov doplnkové legislatívne opatrenia, ktorými sa posilní schopnosť EÚ zasiahnuť s cieľom zabezpečiť, aby sloboda a pluralita nezávislých médií zostali pilierom našej demokracie.

36.

Zdôrazňuje, že útoky na slobodu prejavu obmedzujú verejnú diskusiu. Upozorňuje na slobodu prejavu v akademickej, výskumnej alebo umeleckej práci. Zastrašovanie, očierňujúce kampane, politický tlak, finančné obmedzenia a sťažovanie prístupu k verejným finančným prostriedkom ohrozujú činnosť vedcov, médií a mimovládnych organizácií a znemožňujú im plniť svoje poslanie v oblasti kontroly. Varuje pred pokusmi niektorých vlád obmedziť nezávislosť vedeckého výskumu a zavádzať sankcie na základe nejasných a sporných kritérií.

Posilnenie účasti občanov

37.

Zdôrazňuje, že Konferencia o budúcnosti Európy by sa mala organizovať v čo najväčšom počte európskych regiónov a mala by prebiehať zdola nahor, aby sa na nej mohli zúčastniť a do diskusie zapojiť rôzne skupiny občanov. Odporúča, aby sa občianske panely uznali ako forma účasti na rozhodovacom procese EÚ.

38.

Vyzýva inštitúcie EÚ, aby vytvárali účinné, transparentné a inkluzívne spôsoby, ako osloviť občanov, najmä tých, ktorí sú demotivovaní zapojiť sa do verejného a spoločenského života. Zdôrazňuje kľúčovú úlohu mladých ľudí v tomto procese.

39.

Uvedomuje si, že konferencia o budúcnosti Európy je jedinečnou príležitosťou na zapojenie občanov. Táto inovačná a celoeurópska skúsenosť participácie umožní spoločne rozhodnúť o budúcnosti, podobe a prioritách demokratickej Európy. VR je odhodlaný plne zapojiť do konferencie miestne a regionálne samosprávy s cieľom preskúmať osvedčené postupy a dať priestor občanom, ako aj mestám a regiónom.

Slobodné a demokratické voľby

40.

Zdôrazňuje, že snaha zaručiť slobodné a demokratické voľby, o ktorých sa píše v akčnom pláne pre európsku demokraciu, by sa mala vzťahovať rovnako na európske, národné, regionálne a miestne voľby.

41.

Konštatuje, že politické kampane sa vo veľkej miere presúvajú na internet. Preto sú potrebné pravidlá, ktoré zaručia transparentnosť sponzorovaného politického obsahu a usmernenia pre politické strany a členské štáty. Žiada, aby sa zohľadnili špecifiká miestnych volieb, ktoré sa pri vypracúvaní právnych predpisov na úrovni EÚ často prehliadajú.

42.

Konštatuje, že v akčnom pláne sa nevenuje dostatočná pozornosť obdobiam medzi voľbami. K dezinformáciám, propagande, manipulácii a pokusom zmeniť postoje ľudí totiž najčastejšie dochádza práve v tomto čase.

43.

Zdôrazňuje, že štrukturálne fondy EÚ by sa mali využívať na financovanie činnosti občianskej spoločnosti a budovania inštitucionálnych a administratívnych kapacít a štruktúr potrebných na aktívnu účasť občanov na politickom dianí. Prístup k prostriedkom z fondov by sa mal čo najviac zjednodušiť a na ich riadení by sa mali v čo najväčšej miere podieľať regióny.

44.

Víta skutočnosť, že Európska komisia začala 19. apríla verejnú konzultáciu otvorenú do 12. júla (6) s cieľom predložiť v poslednom štvrťroku 2021 aktualizované smernice zamerané na podporu občanov EÚ, ktorí majú pobyt v inom členskom štáte EÚ, voliť a byť volení v komunálnych aj európskych voľbách. Ako sa uvádza aj v európskej iniciatíve občanov Voliči bez hraníc (7), zatiaľ čo viac ako 14 miliónov migrujúcich občanov EÚ je oprávnených voliť, miera účasti a počet migrujúcich občanov EÚ, ktorí kandidujú vo voľbách, sú naďalej nižšie ako v prípade porovnateľných skupín na národnej úrovni a títo občania stále čelia ťažkostiam pri uplatňovaní svojich volebných práv.

45.

Varuje, že pandémia poukázala na výzvy spojené s usporiadaním plne demokratických volieb v kontexte reštriktívnych opatrení. Organizačnou a technologickou výzvou, a to aj v súvislosti s kybernetickými hrozbami, je zaistenie bezpečnosti hlasovania poštou a/alebo elektronického hlasovania.

Záver

46.

Vyzýva Európsku komisiu, aby hľadala dlhodobé nástroje, ktoré pomôžu EÚ čeliť novým hrozbám. „Vakcína demokracie“, ktorú sa snažíme nájsť, musí byť efektívna, inovatívna a účinná a mala by posilniť našu demokratickú infraštruktúru teraz i dlhodobo.

47.

Zdôrazňuje, že plná účasť na verejnom živote je základným kameňom pluralistického a demokratického spoločenstva, tento cieľ však možno dosiahnuť len vďaka dôvere občanov v štátne inštitúcie. Bez dôvery nemôže byť reč o participácii a tá nebude možná bez osvety verejnosti. VR vidí v tejto súvislosti dôležitú úlohu pre regionálne a miestne samosprávy.

48.

Napokon upozorňuje, že demokracia a právny štát budú na tom dobre len vtedy, keď sa bude výkonná moc na všetkých úrovniach zodpovedať uvedomelým občanom.

---

(1)  V rezolúcii Valného zhromaždenia OSN č. 59 prijatej v roku 1946, ako aj v článku 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv (1948) a v článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach (1950) je právo na informácie neoddeliteľnou súčasťou základného práva na slobodu prejavu.

(2)  Príkladmi takýchto nástrojov sú: otvorené dáta, občiansky rozpočet alebo občianske panely.

(3)  https://cor.europa.eu/en/our-work/Pages/EURegionalBarometer-2020.aspx.

(4)  Napríklad prepojená s VR.

(5)  Okrem iného vytvoril dve gdanské koncepcie venované týmto ideálom: model integrácie prisťahovalcov a model rovnakého zaobchádzania.

(6)  Verejná konzultácia o účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu (https://bit.ly/3goNYin) a o účasti na komunálnych voľbách (https://bit.ly/3gmIR2l).

(7)  https://eci.ec.europa.eu/013/public/#/screen/home.