—

so zreteľom na články 4 a 14 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

—

so zreteľom na články 113 a 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (1) (DAC),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa stanovuje akčný program na zlepšenie fungovania daňových systémov v Európskej únii na obdobie rokov 2014 – 2020 (Fiscalis 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1482/2007/ES (2),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (3),

—

so zreteľom na smernicu Rady (EÚ) 2015/2376 z 8. decembra 2015, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (4),

—

so zreteľom na smernicu Rady (EÚ) 2016/881 z 25. mája 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (5),

—

so zreteľom na smernicu Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (6),

—

so zreteľom na smernicu Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu (7),

—

so zreteľom na návrh Komisie z 15. júla 2020 na smernicu Rady, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (DAC7) (COM(2020)0314),

—

so zreteľom na závery Rady z 2. júna 2020 o budúcnosti administratívnej spolupráce v oblasti daní v EÚ,

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 10. marca 2021 k návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (8),

—

so zreteľom na úvodné posúdenie vplyvu Komisie z 23. novembra 2020 týkajúce sa návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o opatrenia na posilnenie existujúcich pravidiel a rozšírenie rámca na výmenu informácií v oblasti daní tak, aby zahŕňal kryptoaktíva a elektronické peniaze,

—

so zreteľom na správu Komisie z 18. decembra 2017 o uplatňovaní smernice 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti priamych daní (COM(2017)0781),

—

so zreteľom na správu Komisie zo 17. decembra 2018 o prehľade a posudzovaní štatistických údajov a informácií o automatických výmenách v oblasti priamych daní (COM(2018)0844),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 12. septembra 2019 o hodnotení smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblastí daní a zrušení smernice 77/799/EHS, (SWD(2019)0327),

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 03/2021 s názvom Výmena daňových informácií v EÚ: pevný základ, ale medzery vo vykonávaní,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. marca 2019 o finančnej trestnej činnosti, vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch (9),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. mája 2020 o akčnom pláne v oblasti komplexnej politiky Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (C(2020)2800),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2020 s názvom Akčný plán pre spravodlivé a jednoduché zdaňovanie na podporu stratégie obnovy (COM(2020)0312),

—

so zreteľom na štúdiu s názvom Vykonávanie požiadaviek EÚ na výmenu daňových informácií, ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre parlamentné výskumné služby (10),

—

so zreteľom na Akčný plán OECD na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS) z 19. júla 2013,

—

so zreteľom na správu OECD z 9. decembra 2020 s názvom Peer review of the Automatic Exchange of Financial Account Information 2020 (Partnerské hodnotenie automatickej výmeny informácií o finančných účtoch za rok 2020),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. septembra 2020 s názvom Účinné a koordinované opatrenia EÚ na boj proti daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, praniu špinavých peňazí a daňovým rajom (11),

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0193/2021),

A.

keďže EÚ čelí nekalým alebo agresívnym daňovým praktikám, ako je skutočnosť, že členské štáty Európskej únie strácajú ročne 160 až 190 miliárd EUR (12) v dôsledku daňových únikov a presunov ziskov zo strany nadnárodných spoločností; keďže tieto straty majú značný rozsah vzhľadom na zdravotnú, sociálnu a hospodársku krízu, ktorej v súčasnosti Únia čelí a s ktorou bojuje; keďže daňovníci EÚ držali v roku 2016 v daňových rajoch 1,5 bilióna EUR, čo malo za následok priemernú stratu daňových príjmov v EÚ vo výške 46 miliárd EUR v dôsledku daňových únikov jednotlivcov (13); keďže tieto sumy predstavujú len časť všeobecného problému vyhýbania sa daňovým povinnostiam zo strany jednotlivcov a spoločností a táto hodnota sa nezákonne odpočítava z vnútroštátnych rozpočtov, a preto predstavuje dodatočnú záťaž pre daňovníkov, ktorí dodržiavajú predpisy;

B.

keďže spolupráca medzi daňovými správami na úrovni EÚ, ako aj na celosvetovej úrovni sa v záujme účinnejšieho obmedzenia daňových únikov, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových podvodov v uplynulých rokoch výrazne zlepšila, a to najmä v dôsledku spoločného štandardu oznamovania G20/OECD schváleného v roku 2014;

C.

keďže opakované odhalenia investigatívnych novinárov, ako sú škandály LuxLeaks, Panama Papers, Paradise Papers, cum-ex/cum-cum, a najnovšie odhalenia iniciatívy OpenLux prispeli k zvýšeniu informovanosti a prinútili EÚ k tomu, aby ďalej rozvíjala svoj súbor nástrojov proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, daňovým únikom a daňovým podvodom; keďže odhalenia iniciatívy OpenLux poukázali na potrebu toho, aby výmena daňových informácií bola kvalitnejšia a prinášala výsledky;

D.

keďže smernica DAC, ktorá nadobudla účinnosť v januári 2013 a ktorá nahradila smernicu Rady 77/799/EHS o vzájomnej pomoci príslušných úradov členských štátov v oblasti priamych daní, stanovila pravidlá a postupy spolupráce medzi členskými štátmi pri výmene informácií medzi daňovými správami členských štátov, najmä pri automatickej výmene informácií o príjmoch a aktívach;

E.

keďže smernica DAC bola následne päťkrát zmenená s cieľom postupne rozšíriť rozsah automatickej výmeny informácií o informácie o finančných účtoch a súvisiacich príjmoch (DAC2), cezhraničné záväzné stanoviská a záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia (DAC3), správy podľa jednotlivých krajín predkladané nadnárodnými spoločnosťami (DAC4), s cieľom poskytnúť daňovým orgánom prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve zhromaždeným podľa pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí (DAC5) a nakoniec s cieľom rozšíriť rozsah automatickej výmeny informácií o cezhraničné opatrenia týkajúce sa daňového plánovania a zaviesť pravidlá povinného zverejňovania pre sprostredkovateľov (DAC6);

F.

keďže ustanovenia automatickej výmeny informácií podľa DAC1 až DAC4 nadobudli účinnosť v období od januára 2015 do júna 2017 a je možné posúdiť ich prvotný vplyv, ale je ešte príliš skoro posúdiť vplyv ustanovení smerníc DAC5 a DAC6, ktoré nadobudli účinnosť až v januári 2018, resp. v júli 2020;

G.

keďže Komisia navrhla ďalšie zmeny v júli 2020 s cieľom rozšíriť rozsah automatickej výmeny informácií okrem iného o informácie o príjmoch dosiahnutých prostredníctvom digitálnych platforiem (DAC7) a oznámila ďalšiu zmenu, ktorej cieľom je poskytnúť prístup k informáciám o kryptoaktívach (DAC8); keďže táto revízia by mohla byť príležitosťou na zlepšenie rámca pre výmenu informácií ako celku;

H.

keďže Rada ukončila rokovania o niekoľkých revíziách smernice DAC vrátane najnovšieho návrhu smernice DAC7 bez zohľadnenia stanoviska Európskeho parlamentu, čím konala v rozpore so zásadou lojálnej spolupráce a úlohou Európskeho parlamentu v konzultačnom procese, ako sa uvádza v článku 115 ZFEÚ;

I.

keďže ťažkosti, s ktorými sa Rada stretla pri schvaľovaní zlepšení navrhnutých Komisiou, neposkytujú dostatočné odpovede na globálne daňové otázky;

J.

keďže pretrvávajú určité nezrovnalosti medzi medzinárodnými a európskymi normami, najmä pokiaľ ide o lehotu na oznámenie daňových informácií; keďže väčšina členských štátov poskytuje súhrnné informácie zo správ podľa jednotlivých krajín v rámci opatrenia č. 13 Akčného plánu BEPS;

K.

keďže Únia podpísala dohody s tretími krajinami vrátane Andorry, Lichtenštajnska, Monaka, San Marína a Švajčiarska s cieľom zabezpečiť, aby sa s členskými štátmi vymieňali informácie rovnocenné smernici DAC2; keďže neskoršie verzie smernice DAC neboli predmetom podobných dohôd;

L.

keďže o vykonávaní smerníc DAC1 až DAC4 sú verejne dostupné len veľmi obmedzené informácie, pričom takmer neexistujú kvantitatívne informácie o výmene informácií týkajúcich sa správ podľa jednotlivých krajín v rámci smernice DAC4, a keďže kvantitatívne informácie o vykonávaní smernice DAC na úrovni členských štátov sú zriedkavé;

M.

keďže Európsky parlament plne dodržiava zásadu národnej daňovej suverenity;

N.

keďže z dostupných informácií vyplýva, že výmena informácií podľa ustanovení smerníc DAC1 a DAC2 na účely automatickej výmeny informácií sa od začiatku ich nadobudnutia účinnosti výrazne zvýšila, a že členské štáty si od roku 2015 do polovice roku 2017 vymenili približne 11 000 správ, ktoré sa týkali takmer 16 miliónov daňovníkov a príjmov a/alebo aktív v hodnote viac ako 120 miliárd EUR v rámci ustanovení smernice DAC1, a od roku 2018 približne 4 000 správ o zhruba 8,3 milióna účtoch v celkovej hodnote takmer 2,9 bilióna v rámci smernice DAC2;

O.

keďže ustanovenia o automatickej výmene informácií podľa smernice DAC3 viedli k významnému nárastu hlásených cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, keď boli tieto informácie spoločne vymieňané len zriedka a len spontánne napriek tomu, že právne záväzná požiadavka na spoločnú výmenu mnohých cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia platí od roku 1977, pričom v roku 2017 bolo hlásených 17 652 cezhraničných záväzných stanovísk/ záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia v porovnaní s len 2 529 hláseniami v roku 2016, 113 hláseniami v roku 2015 a 11 hláseniami v roku 2014; keďže úspech nemožno merať len celkovým zvýšením oznámených cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia, ako dokazujú odhalenia LuxLetters;

P.

keďže je zodpovednosťou Európskeho parlamentu spoločne s Radou vykonávať politickú kontrolu nad Komisiou, ako je stanovené v zmluvách podľa článku 14 ZEÚ, a to aj nad jej politikou presadzovania a vykonávania, a keďže si to vyžaduje primeraný prístup k relevantným informáciám; keďže Komisia sa podľa článku 17 ods. 8 ZEÚ musí zodpovedať Európskemu parlamentu;

Q.

keďže Komisia začala celkovo 73 postupov v prípade nesplnenia povinnosti najmä v dôsledku oneskorení v transpozícii smernice DAC zo strany členských štátov a k januáru 2021 naďalej prebiehajú dva takéto postupy; keďže oneskorená alebo nedostatočná transpozícia smernice DAC členskými štátmi odôvodňovali viaceré postupy v prípade nesplnenia povinnosti a tento scenár odôvodňuje postoj Európskeho parlamentu, aby Komisia prísne kontrolovala transpozíciu európskych právnych predpisov v oblasti daní, a najmä ustanovení smernice DAC;

R.

keďže OECD vytvorila v roku 2014 globálny štandard pre automatickú výmenu informácií so svojim spoločným štandardom oznamovania (CRS) a viac ako 100 jurisdikcií na celom svete sa od roku 2021 zaviazalo k automatickej výmene informácií o finančných účtoch;

S.

keďže Európsky parlament uznáva, že nemá legislatívu právomoc v oblasti priameho zdaňovania a má len obmedzenú legislatívnu právomoc v oblasti nepriameho zdaňovania;

T.

keďže zároveň s rámcom DAC by sa mala venovať rovnaká pozornosť schopnosti a ochote daňových správ uľahčiť dodržiavanie predpisov a slúžiť záujmom daňovníkov;

U.

keďže smernica o administratívnej spolupráci v oblasti daní musí byť nástrojom na posilnenie koordinovanej práce vnútroštátnych daňových správ, ale musí tiež zohľadniť také rozmery, ako napríklad: i) posilnenie zdrojov daňových správ (ľudské a finančné zdroje a infraštruktúra, najmä digitálna infraštruktúra); ii) ochrana práv daňovníkov, ako je ochrana údajov; iii) ochrana služobného a priemyselného tajomstva s vysokými štandardmi kybernetickej bezpečnosti v procese výmeny informácií; iv) zníženie administratívneho a byrokratického zaťaženia pre daňovníkov a spoločnosti; v) podpora vyšších výkonnostných noriem pre daňové správy s prísnejšími lehotami na splnenie európskych pravidiel; a vi) ochrana konkurencieschopnosti našich spoločností jednoduchšími a rýchlejšími spôsobmi zabezpečenia súladu s administratívnymi požiadavkami;

V.

keďže hospodárska kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID 19 si vyžiadala obrovské fiškálne a rozpočtové snahy vlád, a to aj vo forme pomoci spoločnostiam; keďže príjemcovia takejto podpory musia plniť svoje sociálne povinnosti, ako je náležitá spolupráca s daňovými orgánmi s cieľom zabezpečiť komplexnú výmenu daňových informácií;

W.

keďže účinnosť výmeny daňových informácií nezávisí ani tak od kvantity vymieňaných údajov ako od ich kvality; keďže kvalita a úplnosť údajov sú preto kľúčové pre dosiahnutie maximálnych výhod rámca DAC; keďže nedostatok verejne dostupných informácií o kvantitatívnych údajoch o výmene informácií uskutočňovanej v rámci smerníc DAC1 až DAC4 výrazne sťažuje demokratickú kontrolu zo strany národných parlamentov a Európskeho parlamentu;

X.

keďže čoraz digitalizovanejšie a globálnejšie hospodárstvo zahŕňa komplexné a náročné rozmery, ako sú digitálne aktíva a kryptoaktíva, a preto je dôležité zintenzívniť spoluprácu medzi vnútroštátnymi daňovými správami v tejto oblasti. keďže na posilnenie boja proti daňovým únikom a na podporu spravodlivého zdaňovania by bolo dôležité jasné vymedzenie kryptoaktív v súlade s prebiehajúcou činnosťou v rámci OECD a Finančnej akčnej skupiny (FATF); keďže šírenie kryptomien je aktuálnou záležitosťou a malo by sa zohľadniť pri každej snahe o zintenzívnenie administratívnej spolupráce na základe zásady subsidiarity a proporcionality;

Y.

keďže daňové politiky sú jadrom vnútroštátnej fiškálnej a daňovej suverenity a patria medzi vnútroštátne právomoci; keďže každé zásadné rozhodnutie na európskej úrovni musí byť založené na prísnom dodržiavaní medzištátnej logiky, ktorou sa riadi táto oblasť európskej integrácie; keďže dôležité rozhodnutia o ďalšej integrácii v tejto oblasti musia byť vždy prijímané tak, aby boli dodržané zmluvy, vnútroštátne právomoci a fiškálna a daňová vnútroštátna suverenita; keďže Európsky parlament súhlasí s ambíciou nájsť inovatívne riešenia pre daňové záležitosti, pričom treba mať na pamäti inštitucionálny rámec, ktorý chceme zachovať;

Z.

keďže administratívna spolupráca v oblasti daní musí byť nástrojom zintenzívnenia boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom jednotlivcov a podnikov, a to prostredníctvom lepších komunikačných kanálov a účinných postupov výmeny informácií;

AA.

keďže postupné revízie smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní poukazujú na to, že ide o pretrvávajúci záujem členských štátov a tvorcov európskej politiky, že európske nástroje sa postupne a čoraz viac vyvíjajú podľa logiky užšej spolupráce a že občania si uvedomujú pridanú hodnotu európskych riešení, pokiaľ ide o otázky súvisiace so zdaňovaním, najmä v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, daňovým únikom a daňovým podvodom;

AB.

keďže výmena informácií o príjmoch a kapitálových ziskoch jednotlivcov, najmä o nehnuteľnom majetku, je oslabená využívaním schránkových spoločností;

AC.

keďže podľa súčasného rámca sa automaticky nevymieňajú informácie o skutočných vlastníkoch podielov v spoločnostiach;

AD.

keďže rodinné kancelárie často držia cezhranične veľký objem aktív formou priameho vlastníctva spoločností alebo prostredníctvom investičných subjektov, ktoré majú v úzkej držbe (14); keďže takéto finančné inštitúcie môžu čeliť konfliktu záujmov, ktorý prispieva k nespoľahlivému vykazovaniu daňových informácií; keďže nerealizované kapitálové zisky jednotlivcov, ktoré sú držané v zahraničí v nízko zdaňovaných spoločnostiach, nie sú vnútroštátnymi daňovými systémami takmer vôbec pokryté; keďže oba tieto faktory umožňujú majetným fyzickým osobám akumulovať bohatstvo z nízko zdaňovaných príjmov, pričom stredná trieda môže nahromadiť bohatstvo len z plne zdanených príjmov;

AE.

keďže riadne fungujúci a účinný rámec výmeny informácií môže zmierniť rozpočtový tlak vo všetkých členských štátoch;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.