—

so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na článok 174, článok 175 ods. 3 a článok 212 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie (1), zmenené nariadením (EÚ) č. 661/2014 (2) a nariadením (EÚ) 2020/461 (3),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (4), zmenené nariadením (EÚ) 2018/1475 (5) a rozhodnutím (EÚ) 2019/420 (6),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 29. mája 2018 a následnú aktualizáciu zo 14. januára 2020, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj na riadenie hraníc a víza (COM(2020)0023),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (7), zmenené nariadením (EÚ) 2015/1839 (8), nariadením (EÚ) 2016/2135 (9), nariadením (EÚ) 2017/825 (10), nariadením (EÚ) 2017/1199 (11), nariadením (EÚ) 2017/2305 (12), nariadením (EÚ, Euratom) 2018/1046 (13), nariadením (EÚ) 2018/1719 (14), nariadením (EÚ) 2019/711 (15), nariadením (EÚ) 2020/460 (16), nariadením (EÚ) 2020/558 (17), nariadením (EÚ) 2020/1041 (18) a nariadením (EÚ) 2020/1542 (19),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2016/369 z 15. marca 2016 o poskytovaní núdzovej podpory v rámci Únie (20), zmenené nariadením Rady (EÚ) 2020/521 (21),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 s názvom Vlna obnovy pre Európu – ekologizácia našich budov, tvorba pracovných miest, zlepšovanie životných podmienok (COM(2020)0662),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 375/2014 z 3. apríla 2014, ktorým sa zakladá Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc („iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ“) (22), opravené korigendom z 24. apríla 2014 (23),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci (24), zmenené nariadením (ES) č. 1882/2003 (25), nariadením (ES) č. 219/2009 (26) a nariadením (EÚ) 2019/1243 (27),

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (28), a najmä na jej bod 11, a na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (29),

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2020 o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Chorvátsku a Poľsku v súvislosti so živelnou pohromou a poskytnutia zálohových platieb pre Grécko, Chorvátsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko a Španielsko v súvislosti so závažným ohrozením verejného zdravia (COM(2020)0960),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady z 30. októbra 2020, ktorým sa prijíma pozícia Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 9 na rozpočtový rok 2020 (30),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2020 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 9/2020 na rozpočtový rok 2020 sprevádzajúcemu návrh na mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Chorvátsku a Poľsku v súvislosti so živelnou pohromou a poskytnutia zálohových platieb pre Grécko, Chorvátsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko a Španielsko v súvislosti so závažným ohrozením verejného zdravia (31),

—

so zreteľom na závery Rady z 28. novembra 2008, v ktorých sa vyzýva k zlepšeniu spôsobilostí civilnej ochrany prostredníctvom európskeho systému vzájomnej pomoci založeného na modulárnom prístupe v oblasti civilnej ochrany,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2007 o regionálnom vplyve zemetrasení (32),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2008 o posilnení kapacít Európskej únie v oblasti reakcie na katastrofy (33),

—

so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Chorvátsko za posledný rok zasiahli veľké ničivé zemetrasenia, pričom jedno s magnitúdou 5,5 stupňa zasiahlo Záhreb a Záhrebskú a Krapinsko-zagorskú župu 22. marca 2020, ďalšie dve s magnitúdami 5,2 a 6,4 stupňa zasiahli Sisacko-moslavinskú župu 28. a 29. decembra 2020 a posledné zemetrasenie s magnitúdou 5,0 stupňa zasiahlo tú istú župu 6. januára 2021;

B.

keďže zemetrasenie v marci 2020 bolo najsilnejšie, aké zasiahlo oblasť Záhrebu od roku 1880, pričom poškodilo viac ako 26 000 budov, z ktorých 1 900 bolo vyhlásených za nepoužiteľné, a spôsobilo škody vo výške viac ako 11,5 miliardy EUR;

C.

keďže mesto Záhreb, Záhrebská župa a Krapinsko-zagorská župa sa stále zotavujú z tohto zemetrasenia, ktoré zanechalo jednu obeť, 26 zranených a malo obrovské sociálno-ekonomické, kultúrne a infraštruktúrne následky a dlhotrvajúce psychologické následky;

D.

keďže Európsky parlament v novembri 2020 schválil pridelenie prostriedkov vo výške 683,7 milióna EUR z Fondu solidarity EÚ (FSEÚ) na riešenie následkov zemetrasenia v Záhrebe z marca 2020;

E.

keďže nedávne zemetrasenia v strednom Chorvátsku prakticky zničili mesto Petrinja a vážne zasiahli okolité mestá Glina, Sisak, Hrvatska Kostajnica, Majske Poljane a ďalšie obce v Sisacko-moslavinskej župe, ako aj v Záhrebskej a Karloveckej župe;

F.

keďže otrasy spôsobili osem úmrtí a 36 osôb bolo zranených, pričom z trosiek bolo vyslobodených 30 osôb; keďže bolo poškodených viac ako 45 000 budov (34) a priamo zasiahnutých viac ako 70 000 osôb, pričom toto zemetrasenie bolo cítiť aj v Slovinsku, Rakúsku, Taliansku, Maďarsku, Bosne a Hercegovine, Srbsku a v menšej miere aj v Nemecku, na Slovensku a v Česku;

G.

keďže 22. marca a 29. decembra 2020 Chorvátsko aktivovalo mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany a požiadalo o zimné stany, systémy osvetlenia a osvetľovacie veže, elektrické ohrievače, skladacie lôžka, spacie vaky a obytné kontajnery;

H.

keďže 4. januára 2021 chorvátska vláda vyhlásila stav katastrofy v najťažšie zasiahnutých župách, konkrétne v Sisacko-moslavinskej župe a v častiach Záhrebskej a Karloveckej župy;

I.

keďže následné otrasy pokračovali v nasledujúcich týždňoch a stále ich možno cítiť v zasiahnutých oblastiach a ďaleko od epicentra; keďže ľudia sú v neustálej tiesni pre neistotu a strach z možných nových otrasov, ku ktorým naďalej každodenne dochádza a v dôsledku ktorých hrozí zrútenie ďalších budov z dôvodu následných zemetrasení; keďže všetky tieto udalosti sa dejú uprostred pandémie ochorenia COVID-19, čo by mohlo v nadchádzajúcom období vyvolať problémy v oblasti duševného zdravia a posttraumatické ochorenia;

J.

keďže zasiahnuté regióny a mestá utrpeli obrovské materiálne a sociálno-ekonomické škody, k akým nedošlo od vlasteneckej vojny v 90. rokoch minulého storočia, a potrebujú naliehavú a rýchlu obnovu, ako aj dlhodobý program obnovy; keďže zemetrasenia priviedli veľký počet obyvateľov zasiahnutých oblastí na pokraj zúfalstva a spôsobili rôzne nepriame škody v okolitých oblastiach; keďže predmetné oblasti už boli mimoriadne sociálne znevýhodnené a z ekonomického hľadiska chudobné a keďže nedávne zemetrasenia budú mať ďalšie negatívne finančné a sociálno-psychologické následky pre ich obyvateľov a celý región;

K.

keďže podľa odhadov sa približne 90 % domov v meste Petrinja musí zbúrať; keďže menšie časti a dediny v okolí mesta Glina, ako napríklad Majske Poljane, boli čiastočne bez prístupu k elektrine a vode už pred zemetrasením, ktoré v súčasnosti obyvateľov ešte viac izolovalo od základnej infraštruktúry a služieb;

L.

keďže existujú náznaky, že zemetrasenia spôsobili značné škody na hrádzach a systémoch protipovodňovej ochrany, čo môže v súčasnom období zvýšených dažďov a záplav spôsobiť ďalšie škody v už zničených oblastiach;

M.

keďže miestna a regionálna infraštruktúra bola vážne poškodená, historické a kultúrne dedičstvo zničené a hospodárske činnosti narušené, a to konkrétne poľnohospodárstvo a chov hospodárskych a iných zvierat, od ktorých je miestne obyvateľstvo najviac závislé;

N.

keďže miestne poľnohospodárske zariadenia, ako sú budovy, stroje, vybavenie, polia a sklady krmiva, boli vážne poškodené a keďže značné množstvo hospodárskych a spoločenských zvierat uhynulo alebo bolo zanechaných, pričom trpeli následkami zemetrasenia;

O.

keďže zemetrasenie výrazne narušilo fungovanie verejných inštitúcií a zdravotníckych zariadení a infraštruktúr, ako sú cesty a elektrina; keďže osobitný dôraz by sa mal klásť na budovanie základnej infraštruktúry, ktorá chýbala pred zemetrasením, a keďže by sa mal urýchlene obnoviť prístup k základným potrebám a službám vo všetkých častiach zasiahnutých oblastí;

P.

keďže značný počet škôl sa musí úplne zbúrať a niektoré univerzitné budovy, napríklad fakulta metalurgie a pedagogická fakulta v Sisaku, sa na začiatku nového školského semestra už nemôžu používať na účely vykonávania svojich vzdelávacích činností; keďže tieto inštitúcie už boli vystavené tlaku v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 a keďže teraz už deti nemôžu byť ani fyzicky prítomné na vyučovaní, ani používať zariadenia dištančného vzdelávania zo svojich domovov;

Q.

keďže zdravotné stredisko v Sisaku muselo byť hneď po zemetrasení evakuované, čo vystavilo pacientov s ochorením COVID-19 a iných pacientov vrátane osôb so zdravotným postihnutím a detí zvýšenému zdravotnému riziku; keďže zdravotné strediská v mestách Glina a Petrinja vrátane lekární utrpeli veľké škody; keďže zemetrasenia predstavujú dodatočnú záťaž pre chorvátsky zdravotný systém a systém starostlivosti a urýchlili šírenie ochorenia COVID-19 najmä v zasiahnutých oblastiach;

R.

keďže niektoré územia v Európskej únii sú zraniteľnejšie než iné a hrozí im vysoké riziko zemetrasení; keďže úsilie o udržateľnú rekonštrukciu a projekty stavieb odolných proti zemetraseniam sa musia riadne koordinovať a monitorovať s cieľom napraviť ekonomické a sociálne straty a zároveň rešpektovať transparentnosť, najlepšie postupy a pravidlá verejného obstarávania;

S.

keďže rýchla a profesionálna reakcia vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, civilnej ochrany a záchranných jednotiek, chorvátskych ozbrojených síl, rôznych humanitárnych organizácií, a najmä stoviek dobrovoľníkov výrazne zmiernila bezprostredné následky zemetrasenia;

T.

keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 a šírenie vírusu ešte viac komplikujú vykonávanie činností záchrany a obnovy; keďže pandémia ochorenia COVID-19 je záťažou pre chorvátske hospodárstvo a vyžaduje si dodatočné finančné zdroje;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.