EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli29. 9. 2021

COM(2021) 591 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Obnovený akčný plán EÚ proti prevádzačstvu migrantov (2021 – 2025)

Úvod

Prevádzačstvo migrantov v EÚ aj mimo nej si vyžaduje rozhodnú celoeurópsku reakciu, ktorá bude zásadným prvkom komplexného prístupu k migrácii stanoveného v Novom pakte o migrácii a azyle 1 . Touto cezhraničnou trestnou činnosťou prevádzači ohrozujú životy migrantov, v honbe za ziskom prejavujú neúctu k ľudskému životu a dôstojnosti a podkopávajú ciele EÚ v oblasti riadenia migrácie, ako aj základné práva dotknutých osôb.

Hoci pokiaľ ide o zriadenie potrebných štruktúr, ako je Európske stredisko pre boj proti prevádzačstvu pri Europole, a posilnenie operačnej spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov EÚ, príslušnými agentúrami EÚ a partnerskými krajinami sa na úrovni EÚ dosiahol pokrok a došlo k rozkladu niektorých zločineckých sietí, prevádzačstvo migrantov zostáva vážnym problémom, ktorý je potrebné ďalej spoločne riešiť.

Európska rada vo svojich záveroch z 24. – 25. júna 2021 2 opätovne potvrdila význam boja proti prevádzačom, vyjadrila vážne obavy v súvislosti s vývojom na niektorých migračných trasách, ktorý si vyžaduje bezodkladné opatrenia, a vyzvala na zaujatie takého prístupu k ich riešeniu, ktorý bude zahŕňať všetky trasy a okrem iného potláčať prevádzačstvo a obchodovanie s ľuďmi. Okrem toho v nadväznosti na závery Európskej rady z 24. – 25. mája 2021 3 a v odozve na čoraz výraznejšiu úlohu štátnych subjektov pri umožňovaní neregulárnej migrácie a využívaní ľudí na vytváranie tlaku na vonkajších hraniciach EÚ vyjadrili EÚ a jej členské štáty pevné odhodlanie spoločne reagovať na tieto hrozby a účinne ochrániť vonkajšie hranice EÚ pred využívaním migrácie na politické účely.

Spoločnou výzvou pre EÚ, jej členské štáty aj partnerské krajiny je reagovať na prevádzačstvo dôraznejšie. Vyžaduje si to prístup, ktorý zahŕňa všetky trasy a v spolupráci a koordinácii s našimi partnermi aj medzi členskými štátmi navzájom sa usiluje narušiť obchodný model prevádzačov.

Spolupráca s partnerskými krajinami má za cieľ odradiť ľudí od toho, aby sa vydali na nebezpečnú cestu, a zahŕňa podporu týchto krajín v rôznych aspektoch migrácie vrátane poskytovania ochrany tým, ktorí ju potrebujú, riešenia základných príčin neregulárnej migrácie, vytvárania pracovných príležitostí a podpory dôstojnej práce, presadzovania legálnej migrácie a bezpečných legálnych ciest do Európy, ako aj posilňovania ich kapacít v oblasti riadenia hraníc a migrácie. K znižovaniu motivácie osôb, ktoré nemajú zákonné právo zdržiavať sa v EÚ, na neregulárnu migráciu prispieva aj účinnosť návratov a udržateľná reintegrácia, ktoré ľuďom vracajúcim sa do svojich krajín pôvodu poskytujú príležitosť na nový začiatok. 4 Jednou z kľúčových hnacích síl neregulárnej migrácie je možnosť neregulárnych migrantov nájsť si prácu v neformálnom hospodárstve. Pre prevenciu neregulárnej migrácie a ochranu práv neregulárnych migrujúcich pracovníkov je dôležité účinne vykonávať smernicu o sankciách voči zamestnávateľom 5 . Komisia predkladá spolu s týmto obnoveným akčným plánom EÚ hodnotenie stavu jej vykonávania, ako aj súbor opatrení potrebných na posilnenie jej účinnosti s osobitným zameraním na sankcie voči zamestnávateľom, opatrenia na ochranu práv neregulárnych migrantov a inšpekcie 6 .

V obnovenom akčnom pláne EÚ proti prevádzačstvu migrantov (2021 – 2025) sa zohľadňujú výsledky cielených konzultácií so zainteresovanými stranami, ako aj verejných konzultácií 7 , a stanovuje sa v ňom, na ktorých hlavných pilieroch a konkrétnych opatreniach treba postaviť boj proti prevádzačstvu, jeho prevenciu a zabezpečenie úplnej ochrany základných práv migrantov. Nadväzuje na úspešné opatrenia, ktoré priniesol akčný plán EÚ na roky 2015 – 2020, a podporuje ich ďalšie vykonávanie a obnovu 8 . EÚ musí zároveň v spolupráci s krajinami pôvodu a tranzitu a v duchu partnerstva a vzájomnej zodpovednosti dôraznejšie reagovať na novú a premenlivú realitu a praktiky, ktoré sa uplatňujú pozdĺž migračných trás.

Obnovený akčný plán EÚ prispieva k vykonávaniu Nového paktu o migrácii a azyle (ďalej len „nový pakt“), ktorý sa zameriava na predchádzanie stratám na životoch, znižovanie nebezpečnej a neregulárnej migrácie, uľahčovanie riadenia regulárnej migrácie a zavedenie udržateľnej migračnej a azylovej politiky EÚ. Zároveň sa podieľa na narúšaní trestnej činnosti, čím prispieva k plneniu cieľov stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu 9 , ako aj stratégií EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025 10 a boj proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2021 – 2025, ktoré sa budú vykonávať v plnej synergii 11 .

1.Situácia v oblasti prevádzačstva migrantov

Podľa Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) viac ako 90 % neregulárnych migrantov sa dostane do EÚ pomocou prevádzačov, ktorí ich prevedú na niektorom úseku alebo celou cestou. Dve tretiny z takýchto osôb nespĺňajú kritériá na udelenie medzinárodnej ochrany a nakoniec budú musieť byť vrátené. Prevádzačstvo migrantov sa s reštriktívnymi opatreniami proti pandémii COVID-19 skomplikovalo, takže sa doň viac zapojili zločinecké siete, zvýšili sa ceny a v konečnom dôsledku aj zisky. V prvom polroku 2021 sa počet nelegálnych prekročení hraníc v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2020 zvýšil o 59 %. Je zrejmé, že prevádzači migrantov sa rýchlo prispôsobili novým okolnostiam: po počiatočnom spomalení v marci a apríli 2020 sa ich činnosť rýchlo obnovila 12 .

Zločinecké prevádzačské siete – ako fungujú

Prevádzači ohrozujú ľudské životy, vytvárajú v migrantoch falošné predstavy a spôsobujú im vážnu ujmu. Často dochádza k vážnemu porušovaniu základných práv migrantov a migranti z dôvodu svojho neregulárneho postavenia často nie sú schopní vyhľadať pomoc. Najmä tí, ktorí sa nachádzajú v zraniteľných situáciách, napríklad deti a maloletí bez sprievodu, sú vystavení násiliu, vydieraniu, vykorisťovaniu, znásilňovaniu, zneužívaniu, krádežiam, únosom a dokonca vraždám 13 . Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu zomrelo od roku 2014 pri pokuse preplaviť sa cez Stredozemné more viac ako 20 000 migrantov, z toho v roku 2021 ich bolo 1 369.

Prevádzačstvo migrantov je pre zločinecké siete kľúčovou činnosťou, ktorú udržiava pretrvávajúci dopyt. Očakáva sa, že tento dopyt bude pokračovať z niekoľkých príčin: demografický rast so sprievodnými sociálno-ekonomickými ťažkosťami a nedostatkom pracovných príležitostí, diskrimináciou, nestabilitou, konfliktmi, zhoršovaním životného prostredia a zmenou klímy; vnímanie EÚ ako hospodársky, politicky, sociálne a environmentálne stabilnejšieho regiónu; dezinformácie a vymyslené príbehy šírené prevádzačmi, ktorí lákajú migrantov na nebezpečnú cestu sľubmi, ktoré nezodpovedajú realite. Okrem toho zo strednodobého a dlhodobého hľadiska môžu neregulárnu migráciu do Európy stimulovať sanitárne, hospodárske, sociálne a politické dôsledky pandémie, ktoré tak udržia dopyt po službách prevádzačov. Prevádzačstvo migrantov, ako aj obchodovanie s ľuďmi do bohatších krajín majú svoj pôvod v krajinách, ktoré boli v minulosti obzvlášť postihnuté dlhodobou nezamestnanosťou 14 . Zároveň sa v EÚ môžu zhoršiť hospodárske podmienky a zvýšiť dopyt po lacnej pracovnej sile na čiernom trhu, ktorý skôr priláka neregulárnych migrantov a povedie k pracovnému vykorisťovaniu vrátane nútenej práce.

Prevádzačské siete sú schopné svoju ponuku nezákonných služieb rýchlo prispôsobovať. Fungujú rôznymi spôsobmi v závislosti od geografickej polohy a kontextu, v ktorom pôsobia. Ponúkajú rôzne služby vrátane rôznych druhov dopravy, bezpečných príbytkov na trase a podvodných cestovných dokladov. Pokiaľ ide o leteckú dopravu, kľúčovú úlohu zohrávajú podvody s preukazmi totožnosti a vízami, zatiaľ čo po súši je súčasťou cesty ukrývanie vo vozidlách alebo dokonca peší prechod cez hranice.

Prevádzači využívajú rôzne platobné systémy, od online metód až po podzemné bankové systémy, kde sa peniaze ukladajú a vyberajú po poskytnutí dohodnutej služby. Novú výzvu pre orgány presadzovania práva a justičné orgány predstavuje digitálne prevádzačstvo, keďže prevádzači čoraz viac využívajú digitálne služby a nástroje, ako sú sociálne médiá a mobilné aplikácie na nábor, komunikáciu a prevody peňazí, vyzdvihnutie a odovzdanie migrantov, sprevádzanie na trasách, zdieľanie obrázkov a videí dokumentov a lístkov a dokonca monitorovanie činností orgánov presadzovania práva.

Odhaduje sa, že prevádzačské siete dosahujú zo svojej trestnej činnosti na celom svete značné zisky – v rozmedzí od 4,7 do 6 miliárd EUR ročne 15 . Zatiaľ čo sa zdá, že ceny prevádzačských služieb sa líšia v závislosti od trás a poskytovaných sprostredkovateľských služieb, vyšetrovanie prípadov prevádzačstva ukázalo, že ceny prevádzačských služieb môžu celkovo dosiahnuť 20 000 EUR na osobu.

Prevádzači a prevádzačské siete majú veľmi rôznorodé profily, usporiadanie a činnosti, ako aj úroveň poskytovaných nezákonných služieb, a to v závislosti od sociálno-ekonomického, politického a kultúrneho kontextu v partnerských krajinách. Z nezákonnej hospodárskej činnosti prevádzačstva migrantov sa v krajinách pôvodu, tranzitu a určenia podporuje oveľa širšie spektrum činností, od obchodov predávajúcich záchranné vesty alebo cestovné potreby, cez prenájom vozidiel, vlastníctvo plavidiel a hotelov v určitých dopravných uzloch až po prevod peňazí. Prevádzačské siete často závisia od toho, aké väzby fungujú v tej-ktorej komunite, keďže cez ne sa služby prevádzačov odporúčajú ďalším potenciálnym migrantom a zabezpečujú sa platby 16 .

Pre bezpečnosť Európy predstavujú štruktúry organizovaného zločinu, schopné vykonávať dômyselné operácie v celom spektre prevádzačských služieb na celej trase, a najmä jednotlivci na vyšších stupňoch týchto zločineckých organizácií, vysoké riziko. Približne 50 % sietí zapojených do prevádzačstva migrantov pácha mnohostrannú trestnú činnosť a podieľa sa aj na obchodovaní s ľuďmi či drogami, na podvodoch v oblasti spotrebnej dane, obchodovaní so strelnými zbraňami a praní špinavých peňazí 17 . Zločinecké siete v rámci svojich dômyselných podvodných systémov čoraz častejšie organizujú uzatváranie zdanlivých manželstiev. Dosahujú veľké zisky tým, že lákajú najmä ženy v zraniteľnej situácii prísľubom „ľahkého zárobku“, no namiesto toho ich zatiahnu do siete vykorisťovania a zneužívania. 18

V niektorých prípadoch sú tieto siete prepojené s násilnými zločineckými organizáciami a/alebo ozbrojenými skupinami, napríklad v určitých oblastiach Sahelu, ktorým platia za bezpečný tranzit cez územia pod ich kontrolou. V iných prípadoch, napríklad v Líbyi, sa do prevádzačstva čoraz viac zapájajú miestne milície.

Vývoj tokov neregulárnej migrácie

Hoci so zintenzívnením opatrení a kontrol na hraniciach, presadzovaním práva alebo nárastom bezpečnostných rizík sa môžu trasy rýchlo meniť, prevádzačské uzly, v ktorých ponuka prevádzačských služieb uspokojuje dopyt, zvyknú byť pomerne stabilné. Väčšinou ide o hlavné alebo významné mestá situované na križovatke dôležitých migračných trás. Prevádzači migrantov robia aktívny nábor potenciálnych migrantov, a to aj pomocou dezinformačných kampaní o trasách, rizikách a podmienkach v cieľových krajinách. Prevádzačské siete aj naďalej používajú na presun neregulárnych migrantov do EÚ najmä tri trasy cez Stredozemné more (západnú, strednú a východnú) a západoafrickú trasu (často sa označuje ako atlantická). Odhaduje sa, že 85 % až 90 % prevádzačstva migrantov do EÚ vedie po mori.

Na trase cez centrálne Stredozemie sa počet príchodov do Talianska a na Maltu v porovnaní s rokom 2020 neustále zvyšuje. Na trase cez západné Stredozemie/atlantickej trase sa stalo Alžírsko kľúčovým východiskom na ceste do kontinentálneho Španielska a západoafrická trasa sa čoraz viac zameriava na Kanárske ostrovy. Na Kanárskych ostrovoch sa od augusta 2019 postupne zvyšoval počet odhalených nelegálnych prekročení hraníc na mori, ktorý od augusta 2020 rastie exponenciálne. Pokiaľ ide o trasu cez východné Stredozemie, hoci sa celkové migračné toky do Grécka a Bulharska postupom času znížili, aj naďalej pretrvávajú. Dopyt migrantov, ktorí prechádzajú cez západný Balkán, po prevádzačských službách je stále vysoký. V dôsledku protipandemických cestovných obmedzení sa v rokoch 2020 a 2021 zvýšil počet migrantov, ktorí zostali na západnom Balkáne. Keďže v krajinách ako Sýria alebo Južný Sudán pretrváva nestabilita, migračný tlak sa môže udržať alebo zosilnieť 19 . Aktuálna kríza v Afganistane môže ďalej zvyšovať riziko núteného vysídľovania, migračných tokov v regióne a prevádzačstva migrantov do EÚ. V súlade so závermi Rady z 21. septembra 2021 EÚ vytvorí aj regionálnu politickú platformu na spoluprácu s priamymi susedmi Afganistanu, ktorá bude mať sa cieľ pomáhať pri prevencii negatívneho presahu na región a podporovať odolnosť hospodárstva a regionálnu hospodársku spoluprácu, ako aj plnenie humanitárnych a ochranných potrieb.

Prevádzačstvo sa nezastavuje na vonkajších hraniciach EÚ. Ponuka sprostredkovateľských služieb pre neoprávnené pohyby v rámci EÚ je rôznorodá. Prevádzačské siete pokračujú vo využívaní trás v rámci EÚ – zo Španielska, Talianska alebo Grécka do Francúzska, Nemecka a iných krajín a umožňujú pohyb neregulárnych migrantov po súši, či už pešo alebo vo vozidlách, na lodiach a v lietadlách. Bežným postupom je ukrývanie migrantov v uzavretých priestoroch alebo používanie prenajatých vozidiel. Prevádzači ponúkajú svoje služby online a na miestach, kde sa nachádza väčšina migrantov, napríklad v štvrtiach okolo záchytných centier. Prevádzači falšujú doklady s cieľom umožniť cestovanie lietadlom a niekedy ponúkajú služby legalizácie pobytového statusu migrantov. Nelegálni migranti sa často snažia dostať do krajín EÚ alebo Spojeného kráľovstva, v ktorých majú rodinu, priateľov alebo diaspóru a podľa svojho presvedčenia aj najlepšie vyhliadky získať zamestnanie a uživiť sa. Objavujú sa nové dôkazy, že prevádzači umožňujú neoprávnené pohyby osobám, ktoré získali medzinárodnú ochranu.

Zneužívanie neregulárnej migrácie štátnymi subjektmi

Nedávno pritiahol pozornosť veľmi znepokojujúci jav charakterizovaný rastúcou úlohou štátnych aktérov pri umelom vytváraní a napomáhaní neregulárnej migrácie, keď sa migračné toky využívajú na politické účely 20 .

Od júna 2021 bolo možné sledovať v Bielorusku nový závažný vývoj zameraný v odvete na sankcie EÚ na destabilizáciu Únie a jej členských štátov, ktorý spočíval v štátom organizovanom a podporovanom leteckom prevádzaní migrantov z niekoľkých tretích krajín (najmä z Iraku, ako aj z Konžskej republiky, Kamerunu, Sýrie a iných) do EÚ, zvyčajne s platným vízom alebo bez potreby víz. Bielorusko oznámilo pozastavenie dohody s EÚ o readmisii, ktorá bola ratifikovaná v roku 2020, a týchto neregulárnych migrantov, ktorí prechádzali cez Bielorusko, odmietlo prijať späť. Prevádzači migrantov využili situáciu, najmä opatrenia bieloruských orgánov, a ponúkajú migrantom nelegálne služby a on-line usmernenia, ako sa nelegálne dostať do Bieloruska a neregulárne prekročiť vonkajšie hranice EÚ do Litvy, Lotyšska alebo Poľska 21 .

Prípady koordinovaných pokusov o využitie neregulárnej migrácie na politické účely 22 predstavujú čoraz znepokojujúcejší jav, ktorý by EÚ a jej členské štáty mali spoločne riešiť.

2.Staviame na úspechoch prvého akčného plánu EÚ (2015 – 2020)

Do riešenia pretrvávajúcich aj nových výziev spojených so súčasným stavom prevádzačstva migrantov sa musí s novým nasadením zapojiť celá Európa. Nové opatrenia musia vychádzať z výsledkov akčného plánu EÚ proti prevádzačstvu migrantov (2015 – 2020) a podporiť dosiahnutie hlavných politických míľnikov, ako aj operačný rámec proti prevádzačstvu migrantov.

EÚ vo svojom akčnom pláne na roky 2015 – 2020 EÚ po prvýkrát zaujala komplexný a multidisciplinárny prístup k transformácii prevádzačských sietí z operácií s nízkym rizikom a vysokou návratnosťou na operácie s vysokým rizikom a nízkou návratnosťou a k plnému dodržiavaniu a ochrane základných práv migrantov. Stanovujú sa v ňom konkrétne opatrenia rozdelené do štyroch hlavných pilierov: zlepšenie presadzovania práva a justičnej reakcie na prevádzačstvo migrantov; zber a výmena informácií; zlepšenie prevencie prevádzačstva migrantov a pomoci zraniteľným migrantom a posilnenie spolupráce s partnerskými krajinami. Vo vykonávaní všetkých štyroch pilierov sa dosiahol pokrok.

Pre posilnenie spolupráce v oblasti presadzovania práva bolo zásadným momentom zriadenie Európskeho strediska pre boj proti prevádzačstvu pri Europole v roku 2016. Stredisko poskytuje členským štátom operačnú podporu pri ich vyšetrovaniach, pričom spája vyšetrovateľov z členských štátov, poskytuje analýzy a zúčastňuje sa na akčných dňoch, počas ktorých zamestnanci Europolu vykonávajú krížovú kontrolu operačných informácií o prípadoch prevádzačstva. Okrem toho vďaka Európskej multidisciplinárnej platforme proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT) došlo k zlepšeniu kriminálneho spravodajstva, výmeny informácií a operačnej spolupráce medzi členskými štátmi a partnerskými tretími krajinami. Jednou z priorít tejto platformy je rozložiť zločinecké siete na hlavných trasách do EÚ a v jej rámci, zamerať sa na tie siete, ktorých metódy ohrozujú ľudské životy (napríklad ukrývajú ľudí v nákladných autách a kamiónoch a používajú plavidlá nespôsobilé na plavbu na mori), ponúkajú služby online a robia podvody v oblasti dokladov.

Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) je kľúčovým aktérom pri zlepšovaní justičnej reakcie na prevádzačstvo migrantov. Eurojust postupne zvyšuje podporu činnostiam v tejto oblasti. Od roku 2020 si cezhraničnú justičnú koordináciu vyžadovalo 217 zložitých prípadov. Eurojust podporil zriadenie 71 spoločných vyšetrovacích tímov 23 , ktoré viedli vyšetrovanie prípadov prevádzačstva migrantov. Pre sudcov a prokurátorov bola zriadená pracovná skupina pre prevádzačstvo migrantov, ktorá sa zaoberá identifikovaním problémov a výmenou najlepších postupov a skúseností získaných pri vyšetrovaní a stíhaní prípadov prevádzačstva.

V roku 2015 začal pracovať spoločný operačný tím MARE (JOT Mare), ktorý podporuje intenzívnejšiu výmenu spravodajských informácií s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) a úzku spoluprácu s Medzinárodnou organizáciou kriminálnej polície (Interpol), ktorej súčasťou je vysielaníe národných expertov členských štátov do Europolu. Tento tím zhromažďuje, analyzuje, zlepšuje a distribuuje spravodajské produkty a podporil už desiatky vyšetrovaní zameraných proti zločineckým sieťam zapojeným do prevádzačstva migrantov po mori a súvisiacich neoprávnených presunov do cieľových krajín. Vďaka spolupráci s agentúrou Frontex a ďalšími partnermi bolo do databáz Europolu zapísaných viac ako 1 000 plavidiel podozrivých z účasti na prevádzačstve migrantov.

Ukázalo sa, že prístup založený na hotspotoch zohráva v boji proti prevádzačstvu migrantov zásadnú úlohu. Na jeho základe agentúry EÚ ako Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), Frontex, Europol a Eurojust úzko spolupracujú s orgánmi členských štátov, ktoré čelia migračným tlakom na vonkajších hraniciach EÚ, aby im pomohli plniť si povinností vyplývajúce z právnych predpisov EÚ a rýchlo identifikovať, registrovať a získať odtlačky prstov prichádzajúcich migrantov. Agentúra Frontex podporila identifikáciu a registráciu migrantov prichádzajúcich na vonkajšie hranice EÚ a uskutočnila pohovory s cieľom zhromaždiť informácie o sieťach prevádzačov a trasách na účely analýzy rizík a vyšetrovania trestných činov. Zapojenie Europolu do pohovorov a systematickejší prístup k zhromažďovaniu spravodajských a iných informácií prispeli k odhaleniu prevádzačských praktík, sietí a trás.

V posledných rokoch EÚ a jej členské štáty poverili misie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) riešením bezpečnostných výziev súvisiacich s neregulárnou migráciou a posilnením spolupráce medzi SBOP a agentúrami EÚ s cieľom prepojiť otázky vnútornej a vonkajšej bezpečnosti. To viedlo k niekoľkým iniciatívam 24 v oblasti výmeny informácií za účasti Europolu, Frontexu a Eurojustu 25 . Činnosti vykonávané v rámci SBOP sa týkali podpory pre orgány hostiteľského štátu v ich úsilí kontrolovať neregulárnu migráciu, predchádzať jej a bojovať proti súvisiacej trestnej činnosti 26 , zabezpečiť riadenie hraníc a bojovať proti prevádzačstvu migrantov a obchodovaniu s ľuďmi 27 a riešiť nedostatok bezpečnosti alebo nevyhovujúci systém právneho štátu ako hlavnú príčinu neregulárnej migrácie 28 . Okrem toho prispievajú k narušovaniu obchodného modelu prevádzačstva migrantov a obchodovania s ľuďmi dve námorné operácie: EÚ – IRINI 29 a ATALANTA 30 .

V roku 2019 nadobudlo účinnosť nariadenie o európskej sieti imigračných styčných dôstojníkov 31 , ktoré vďaka novému rámcu spolupráce a koordinácie medzi imigračnými styčnými dôstojníkmi vyslanými z členských štátov, Komisie a agentúr EÚ do tretích krajín, viedlo k zlepšeniu zberu a výmeny informácií. Základňou na zrýchlenie výmeny a spracovania informácií z misií Frontexu, Interpolu a SBOP sa stalo stredisko Europolu pre informácie. Zameriava sa na skvalitňovanie obrazu, ktorý vytvárajú spravodajské informácie o prevádzačstve migrantov z krajín pôvodu a tranzitu. Jednotka EÚ pre nahlasovanie internetového obsahu v Europole posilnila schopnosť orgánov vyšetrovať škodlivý obsah na internete a v sociálnych médiách, odhaľovať obsah, ktorý používajú prevádzačské siete, a žiadať o jeho odstránenie. K zlepšeniu zberu a výmeny informácií prispel aj ďalší rozvoj Spoločenstva spravodajských služieb Afrika – Frontex s bunkami analýzy rizík v Gambii, Ghane, Nigeri, Nigérii a Senegale.

Pokiaľ ide o lepšie predchádzanie prevádzačstvu migrantov a pomoc zraniteľným migrantom, Komisia začala v hlavných partnerských krajinách informačné a osvetové kampane s cieľom informovať potenciálnych migrantov o rizikách prevádzačstva a neregulárnej migrácie a vyvracať vymyslené príbehy šírené prevádzačmi. Kampane sa začali na západnom Balkáne, v Afrike a Ázii 32 . Komisia pripravuje na základe informácií získaných počas minulých kampaní a svojej tematickej štúdie 33 súbor nástrojov využívajúcich osvedčené postupy a odporúčania pre výskum, model, realizáciu a pracovné metódy kampaní.

V záujme silnejšej a užšej spolupráce s partnerskými krajinami pozdĺž hlavných migračných trás a v súlade so štvrtou časťou akčného plánu na roky 2015 – 2020 Komisia podporila dvojstrannú a regionálnu operačnú spoluprácu v boji proti prevádzačstvu migrantov. Súčasťou tejto spolupráce je podpora presadzovania práva a justičnej spolupráce, budovania kapacít v oblasti riadenia hraníc, informačných a osvetových kampaní.

Vďaka regionálnym a národným spoločným operačným partnerstvám 34 sa v partnerských krajinách uskutočňovali spoločné akcie a budovali kapacity pre orgány presadzovania práva a justičné orgány na podporu výmeny najlepších postupov a informácií. Spoločné operačné partnerstvo pre severnú Afriku realizované Rakúskom, Francúzskom, Talianskom, Nemeckom, Holandskom a Interpolom s finančnou podporou EÚ spolupracuje s príslušnými orgánmi afrických krajín, regiónov a organizácií so zameraním na Pobrežie Slonoviny, Guineu, Tunisko, Nigériu, ako aj na krajiny Afrického rohu a mechanizmus Africkej únie pre policajnú spoluprácu (AFRIPOL). Vytvorili sa spoločné operačné partnerstvá a spoločné vyšetrovacie tímy s Mali, Mauritániou, Nigerom, Senegalom, Gambiou, Tureckom a západným Balkánom a podporilo sa vytvorenie siete spoločných operačných partnerstiev v západnej a strednej Afrike 35 .

Na regionálnej úrovni podporil lepšie riadenie migrácie medzi Európou a Afrikou spoločný akčný plán z Valletty. V júli 2020 sa konala ministerská konferencia medzi EÚ, jej členskými štátmi a severoafrickými partnermi 36 , na ktorej sa potvrdilo spoločné odhodlanie predchádzať prevádzačstvu migrantov a bojovať proti nemu. V dňoch 10. – 11. mája 2021 sa uskutočnil seminár na vysokej úrovni za účasti partnerov z EÚ a Afriky 37 , na ktorom sa opätovne potvrdil záväzok účastníkov spoločne riešiť otázky spojené s bojom proti neregulárnej migrácii a prevádzačstvu a vytvoriť nástroje na návrat a readmisiu, ako aj na legálnu migráciu a mobilitu. Od roku 2018 sa v rámci procesu z Niamey podporuje spolupráca medzi EÚ, jej členskými štátmi a krajinami západnej a severnej Afriky zameraná na prevenciu a potláčanie prevádzačstva migrantov a obchodovania s ľuďmi. Okrem toho v roku 2019 bolo s pomocou EÚ zriadené regionálne operačné centrum v Chartúme (ROCK), ktoré napomáhalo spoluprácu v oblasti presadzovania práva a výmenu informácií. Tá viedla k vypracovaniu 245 spravodajských správ a 19 zatknutiam. EÚ investuje značné finančné prostriedky aj na podporu partnerských krajín, najmä v susedstve EÚ, pri posilňovaní riadenia hraníc a ich schopnosti vykonávať pátracie a záchranné operácie na pevnine aj na mori.

Na operačnom akčnom pláne platformy EMPACT proti neregulárnej migrácii sa zúčastňujú partneri zo západného Balkánu, čo prispieva k narúšaniu organizovaných zločineckých sietí zapojených do prevádzačstva migrantov a zneužívania legálnych migračných kanálov, ako aj falošných dokladov. V rámci projektu boja proti závažnej trestnej činnosti na západnom Balkáne, ktorý financovala EÚ, sa od roku 2017 zriadilo päť spoločných vyšetrovacích tímov a podporilo sa 115 vyšetrovaní trestných činov (ktoré v 37 prípadoch viedli k trestnému stíhaniu), z toho 14 sa týkalo obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva migrantov.

K narušeniu obchodného modelu prevádzačov migrantov a k prevencii nových námorných alebo pozemných trás neregulárnej migrácie prispelo vyhlásenie EÚ a Turecka z roku 2016, keďže turecké orgány zintenzívnili hraničné kontroly. Pri príprave tohto vyhlásenia sa Turecko a EÚ dohodli, že budú pokračovať v posilňovaní opatrení proti prevádzačom migrantov. Okrem toho sa dohodli na uľahčovaní návratu neregulárnych migrantov z gréckych ostrovov a na rozšírení možností presídliť Sýrčanov z Turecka do EÚ. EÚ od Turecka očakáva, že bude plniť všetky prvky vyhlásenia EÚ a Turecka. O jeho úplnom vykonávaní sa bude hovoriť aj v dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Tureckom o migrácii a bezpečnosti, ktorý sa uskutoční v októbri 2021.

Pokiaľ ide o krajiny hodvábnej trasy, v rámci regionálneho programu financovaného EÚ, ktorý vykonáva Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) a Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), sa podporilo vyšetrovanie a stíhanie 184 prípadov prevádzačstva migrantov, čo viedlo k 80 vyšetrovaniam a 69 súdnym prípadom 38 .

3.Obnovenie európskeho boja proti prevádzačstvu migrantov

Hoci v posledných rokoch podnikla EÚ v boji proti prevádzačom významné kroky, výzvy pretrvávajú a objavili sa aj nové, ktoré si vyžadujú posilniť opatrenia a obnoviť všestranný prístup. To sa týka tak našej spolupráce s partnerskými krajinami, ako aj práce v rámci EÚ a každého z jej členských štátov zameranej proti zločineckým sieťam, na posilnenie spolupráce a podpory orgánov presadzovania práva v boji proti prevádzačstvu migrantov.

Obnovený akčný plán EÚ proti prevádzačstvu migrantov (2021 – 2025) obsahuje opatrenia rozdelené do týchto hlavných pilierov: 1) posilnená spolupráca s partnerskými krajinami a medzinárodnými organizáciami, 2) vykonávanie právnych rámcov a postihovanie prevádzačov pôsobiacich v EÚ a mimo nej, 3) predchádzanie vykorisťovaniu a zabezpečenie ochrany migrantov, 4) posilnenie spolupráce a podpora orgánov presadzovania práva a súdnictva s cieľom reagovať na nové výzvy a 5) zlepšenie poznatkov o zvyčajných postupoch prevádzačov.

3.1Posilnená spolupráca s partnerskými krajinami a medzinárodnými organizáciami

V novom pakte sa zdôrazňuje význam rozvoja všestranných, vyvážených, na mieru prispôsobených a vzájomne výhodných partnerstiev v oblasti migrácie s kľúčovými krajinami pôvodu a tranzitu pre riešenie spoločných výziev a využívanie spoločných príležitostí. Cieľom migračných partnerstiev je zlepšenie správy a riadenia migrácie, podpora utečencov a hostiteľských komunít v partnerských krajinách, budovanie hospodárskych príležitostí, podpora dôstojnej práce a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie 39 , zintenzívnenie spolupráce v oblasti návratu, readmisie a reintegrácie pri súčasnom rozvíjaní legálnych spôsobov migrácie a motivovaní zručností a talentov, aby prišli do Európy. Dôležitou súčasťou týchto partnerstiev je boj proti prevádzačstvu migrantov.

EÚ už s niektorými partnerskými krajinami, ktoré prispievajú k boju proti neregulárnej migrácii a prevádzačstvu, vytvorila úspešné rámce spolupráce. Opatrenia a úsilie sú však zatiaľ rozdrobené a prevádzačstvo vyvoláva čoraz väčšie obavy tak v EÚ, ako aj v partnerských krajinách. Treba posilniť synergie, maximalizovať účinnosť existujúcich nástrojov a riešiť nové výzvy, aby sa prevádzačstvu predchádzalo a aby sa účinne presadzovalo vyšetrovanie, stíhanie a odsúdenie. Na to je nutné uplatniť koordinovanejší a štruktúrovanejší prístup. EÚ by preto v súlade s novým paktom mala stavať na existujúcich rámcoch spolupráce a v boji proti prevádzačstvu rozvíjať špecializované a na mieru prispôsobené operačné partnerstvá s tretími krajinami alebo regiónmi pozdĺž migračných trás do EÚ. Tieto partnerstvá v boji proti prevádzačstvu by mali byť neoddeliteľnou súčasťou všestranných migračných partnerstiev EÚ s krajinami pôvodu a tranzitu a mali by podporovať regionálnu a medzinárodnú spoluprácu.

Na medzinárodnej úrovni si boj proti prevádzačstvu migrantov vyžaduje nepretržitú aktívnu spoluprácu s Organizáciou Spojených národov (OSN), Interpolom, inými medzinárodnými a regionálnymi organizáciami a ďalšími darcami. EÚ by mala pokračovať v aktívnej spolupráci s OSN a jej špecializovanými agentúrami, najmä s UNODC, a s jej pracovnou skupinou pre boj proti prevádzačstvu migrantov 40 .

Okrem toho účinná a rýchla reakcia na neregulárnu migráciu podporovanú štátnymi subjektmi si vyžaduje štruktúrovaný a koordinovaný prístup, o ktorom by sa malo diskutovať aj na multilaterálnych a medzinárodných fórach.

3.1.1 Operačné partnerstvá v boji proti prevádzačstvu

Ak má byť boj proti nadnárodnému charakteru prevádzačstva migrantov za hranicami EÚ účinný, potrebujeme užšiu spoluprácu s hlavnými partnerskými krajinami pôvodu a tranzitu, a to na dvojstrannej aj regionálnej úrovni. Táto spolupráca bude súčasťou komplexných partnerstiev EÚ a vyústi do partnerstiev špecializovaných na boj proti prevádzačstvu, v rámci ktorých bude medzi EÚ a partnerskými krajinami prebiehať nepretržitá výmena a vzájomne prospešná spolupráca. Opatrenia sa zamerajú na posilnenie právnych, politických, operačných a strategických rámcov v partnerských krajinách a na zvýšenie vplyvu, zodpovednosti a udržateľnosti boja proti prevádzačstvu migrantov.

Treba podporovať a zabezpečovať synergie a súlad s ostatnými politikami a opatreniami, a to aj v oblasti bezpečnosti (napr. bezpečnosť hraníc, boj proti organizovanej trestnej činnosti), rozvojovej spolupráce (napr. vzdelávanie a odborná príprava, rozvoj komunít, udržateľný a inkluzívny hospodársky rozvoj) a dobrej správy vecí verejných (napr. boj proti korupcii).

Operačné partnerstvá v boji proti prevádzačstvu budú mať niektoré alebo všetky z týchto prvkov, prispôsobených potrebám partnerských krajín alebo regiónov a zameraných na posilnenie operačnej spolupráce formou nepretržitých výmen. Ich cielená podpora bude mať tieto podoby:

-pomoc pri vytváraní pevných právnych rámcov alebo pri posilňovaní tých existujúcich, ktoré sa zakladajú na Protokole OSN o pašovaní migrantov po súši, po mori a letecky. Ak partnerské krajiny ešte nie sú zmluvnou stranou protokolu OSN, EÚ ich v spolupráci s UNODC vyzve a podporí, aby protokol ratifikovali. Ide o kľúčový krok k účinnému odrádzaniu od prevádzačstva migrantov a stíhaniu, ktorý umožňuje zatýkať a trestať prevádzačov za ich zločiny v krajinách pôvodu. Spoľahlivé právne rámce sú potrebné aj na účinnú spoluprácu s členskými štátmi a agentúrami EÚ vrátane Europolu, Frontexu a Eurojustu.

-zabezpečenie vykonávania právnych rámcov vypracovaním fakticky podložených politík, stratégií a akčných plánov na vnútroštátnej, regionálnej a kontinentálnej úrovni. Zásadný význam bude mať podpora partnerskej krajiny, ako aj regionálnych a kontinentálnych organizácií pri zbere údajov, analýze a výskume, ktoré budú usmerňovať činiteľov s rozhodovacou právomocou.

-Budovanie operačnej kapacity štátnych a miestnych orgánov v partnerských krajinách s cieľom predchádzať neregulárnej migrácii a odrádzať od nej, a to aj stavaním na existujúcich štruktúrach, kde je to vhodné 41 , alebo zriadením špecializovaných koordinačných centier. Mala by sa posilniť aj kapacita partnerských krajín poskytovať pomoc ľuďom v zraniteľnej situácii, najmä deťom a ženám, ktoré môžu byť vystavené násiliu, vykorisťovaniu, zneužívaniu a obchodovaniu s ľuďmi.

-podpora kapacít partnerských krajín v oblasti riadenia hraníc s cieľom predchádzať neregulárnym odchodom a tranzitom.

-operačná podpora pre presadzovanie práva a justičnú spoluprácu s cieľom vytvoriť a posilniť v partnerských krajinách kapacitu a vedomie zodpovednosti, zvýšiť mieru využívania moderných vyšetrovacích nástrojov a techník a uľahčiť koordináciu a spoluprácu medzi príslušnými štátnymi orgánmi. Táto podpora by mala byť založená na výsledkoch a skúsenostiach so súčasnými spoločnými operačnými partnerstvami a spoločnými vyšetrovacími tímami.

-posilnenie spolupráce s partnerskými krajinami v boji proti podvodom s osobnými údajmi a dokladmi s cieľom pomôcť obmedziť počet víz vydaných na základe odcudzených a/alebo falšovaných dokladov totožnosti. Malo by sa tým podporiť využívanie nových technológií na odhaľovanie podvodov v oblasti dokladov, kontrolu vydávania a odovzdávania pasov, modernizáciu a počítačovú automatizáciu občianskych registrov, ako aj možnosti odbornej prípravy.

-posilnenie činností v oblasti prevencie a šírenia informovanosti prostredníctvom cielených informačných a osvetových kampaní v komunitách pôvodu a tranzitu (vrátane utečeneckých a prijímacích táborov v tranzitných krajinách a diaspór v EÚ) o rizikách neregulárnej migrácie a prevádzačstva, ako aj o relevantných alternatívach, ktoré majú vyvracať vymyslené príbehy šírené zločineckými sieťami.

-podpora v prípadoch, keď je potrebné riešiť obavy o bezpečnosť v súvislosti s prevádzačstvom migrantov, a podpora synergií s činnosťami zameranými na boj proti všetkým formám trestnej činnosti, terorizmu a násilného extrémizmu.

-nepretržitý dialóg a koordinovaná spolupráca s krajinami pôvodu a tranzitu, ktoré zasiahol nový jav zneužívania migrácie zo strany štátu.

Komisia spolu s vysokým predstaviteľom a členskými štátmi bude vo vzťahoch EÚ s partnerskými krajinami systematicky podporovať spoluprácu pri riešení problému prevádzačstva migrantov ako otázku spoločného záujmu. Budú podporovať partnerské krajiny a regióny pri určovaní skutočných potrieb v oblasti prevencie a boja proti prevádzačstvu migrantov, pričom zohľadnia ich osobitnú situáciu vrátane sociálno-ekonomických aspektov prevádzačstva pre miestne komunity. Na základe týchto potrieb sa vytvoria partnerstvá v boji proti prevádzačstvu, ktoré budú poskytovať súdržný rámec zahŕňajúci uvedené prvky.

Komisia spolu s vysokým predstaviteľom, členskými štátmi a partnerskými krajinami spoločne rozbehnú a budú vykonávať tieto partnerstvá v boji proti prevádzačstvu, potvrdiac tým vzájomné odhodlanie plniť spoločné ciele proti prevádzačom migrantov. Na tento účel bude Komisia organizovať konferencie na vysokej úrovni s partnerskými krajinami podľa jednotlivých trás s cieľom analyzovať existujúce výzvy, podporovať spoluprácu, schvaľovať odporúčania technických pracovných skupín a hodnotiť pokrok dosiahnutý v boji proti sieťam prevádzačov migrantov. Prioritne začnú v spolupráci s partnerskými krajinami alebo regiónmi vyvíjať činnosť tie partnerstvá v boji proti prevádzačstvu, ktoré vedú pozdĺž trasy cez východné Stredozemie a západný Balkán a zahŕňajú celú trasu vrátane krajín hodvábnej trasy, a partnerstvá v severnej a západnej Afrike

Orgány členských štátov by mali zhromaždiť poznatky a zdroje ako Tím Európa a pri navrhovaní a realizácii partnerstiev v boji proti prevádzačstvu zohrávať ústrednú úlohu. Členské štáty majú operačnú kapacitu a poznatky na poskytovanie potrebnej pomoci partnerským krajinám a mali by pokračovať v prebiehajúcich činnostiach na podporu boja proti prevádzačstvu v partnerských krajinách.

Agentúry EÚ, najmä Europol, Frontex a Eurojust, by mali poskytovať pomoc v súlade so svojimi mandátmi, a to aj sprostredkovaním výmeny informácií, poskytovaním technickej podpory, budovaním kapacít a odbornej prípravy, ako aj vysielaním styčných dôstojníkov. V závislosti od dotknutých partnerských krajín alebo regiónov a zistených potrieb môžu agentúry EÚ uzatvárať nové dohody (napr. dohody o štatúte agentúry Frontex alebo pracovné dojednania s príslušnými orgánmi); ak takéto dohody alebo dojednania už existujú, ich vykonávanie by malo plne podporovať ciele nových partnerstiev v oblasti boja proti prevádzačstvu. Podľa potreby sa zohľadnia aj príspevky Interpolu.

Orgány hostiteľských štátov možno podporiť aj operačnými činnosťami misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Mohli by dostať mandát na strategické poradenstvo pri vypracúvaní alebo reforme právnych rámcov, stratégií a akčných plánov a pomáhať pri budovaní kapacít v oblasti riadenia hraníc, presadzovania práva a justičnej spolupráce, podvodov s osobnými údajmi a dokladmi atď.

Aby boli nové operačné partnerstvá v boji proti prevádzačstvu úspešné, musí EÚ zabezpečiť primerané financovanie, ktoré zodpovedá ambíciám a cieľom obnoveného akčného plánu EÚ, pritom ich podporuje a premieta do konkrétnych činov. K vykonávaniu rôznych zložiek partnerstiev doplnkovo prispejú viaceré finančné nástroje: Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI) a nástroj predvstupovej pomoci III na obdobie 2021 – 2027, Fond pre vnútornú bezpečnosť, Fond pre azyl, migráciu a integráciu a Nástroj na riadenie hraníc a víza, a získajú aj iné príslušné krytie, pričom sa zohľadnia národné stratégie partnerov, aby nadobudli vedomie zodpovednosti. Z operačných partnerstiev v boji proti prevádzačstvu sa bude čerpať pri strategickom plánovaní vonkajšieho financovania EÚ podľa jednotlivých politík a pri vykonávaní programových dokumentov uvedených nástrojov. Z celkového rozpočtu NDICI – Globálna Európa vo výške 79,5 miliardy EUR sa na opatrenia priamo zamerané na konkrétne výzvy súvisiace s migráciou a núteným vysídľovaním vrátane boja proti prevádzačstvu orientačne vyčlení 10 %.

3.1.2Reakcia na zneužívanie neregulárnej migrácie štátnymi subjektmi

Najnovším príkladom veľmi znepokojujúceho trendu je nedávny vývoj na vonkajších hraniciach EÚ s Bieloruskom. Ukazuje sa, že kľúč k ochrane vonkajších hraníc, prevencii neregulárnej migrácie umožňovanej štátnymi subjektmi a vhodnej odozve spočíva v úzkej spolupráci a neustálej ostražitosti. Členské štáty, inštitúcie EÚ a agentúry EÚ (najmä Frontex, EASO a Europol) na rýchlo sa vyvíjajúce udalosti na východnej hranici EÚ pohotovo reagovali a poskytli krajinám, ktoré sú priamo vystavené tlaku, podporu najmä prostredníctvom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany. Sieť EÚ pre pripravenosť a mechanizmy krízového riadenia v oblasti migrácie (koncepčná sieť) poskytla všetkým zainteresovaným stranám najnovšie situačné informácie a zabezpečila včasnú a koordinovanú operačnú reakciu. Okrem toho Komisia poskytuje Litve núdzovú finančnú pomoc na riešenie krátkodobých potrieb, aby mohla zabezpečiť dôstojné podmienky prijímania migrantov, ktorí sa využívajú na politické účely, a strednodobú podporu na ochranu vonkajších hraníc, aby mohla bojovať proti organizovanej neregulárnej migrácii.

Tieto udalosti ukazujú, že vďaka koordinovanému spoločnému úsiliu môžu byť partnerské krajiny, ktorých občanov využíva tento štátom riadený systém, ochotné spolupracovať s EÚ v záujme zastavenia týchto postupov a zapojiť sa do konštruktívneho a komplexného dialógu v prospech všetkých strán. V tejto súvislosti priniesol dialóg a spolupráca EÚ s Irakom pozitívne výsledky, ktoré spočívali v obmedzení pokusov o neregulárny vstup do EÚ a umožnení dobrovoľného návratu.

Takéto príklady koordinovanej činnosti EÚ pri riešení situácií organizovaného migračného tlaku na jej vonkajších hraniciach ukazujú, že úzka spolupráca a solidarita medzi členskými štátmi, ako aj nepretržitý široký dialóg a koordinovaná spolupráca s krajinami pôvodu a tranzitu na prevencii neregulárnej migrácie, riešeniach nového fenoménu zneužívania migrácie a umožnení návratu môžu viesť ku konkrétnym výsledkom.

Účinná spoločná reakcia EÚ na výzvy spojené s týmto novým javom a zabezpečenie vonkajších hraníc EÚ si vyžaduje silnejší súbor nástrojov, ktorý strategicky spojí celú škálu dostupných operačných, právnych, diplomatických a finančných nástrojov.

Agentúry EÚ – najmä Frontex, Europol a EASO aj v spolupráci s Interpolom a inými medzinárodnými subjektmi – musia byť schopné rýchlo mobilizovať svoje zdroje a prostriedky a poskytovať operačnú podporu na ochranu vonkajších hraníc EÚ, zhromažďovanie spravodajských a operačných informácií a pomoc migrantom, ktorí sa stali obeťami zneužívania štátnymi subjektmi. Reakcia na zneužívanie nelegálnej migrácie štátnymi subjektmi sa musí ďalej riešiť a posilňovať v dialógu s partnerskými krajinami, a to najmä v rámci partnerstiev v boji proti prevádzačstvu. Ak je to vhodné a uplatniteľné, v rámci globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv treba zvážiť reštriktívne opatrenia zacielené na jednotlivcov, subjekty a orgány, ktoré sa zúčastňujú na štátnych systémoch a sú zodpovedné za závažné porušovanie a zneužívanie ľudských práv, alebo sa na ňom podieľajú a sú s ním spojené. Okrem toho by mala EÚ v rôznych oblastiach politík prijať následné opatrenia, ktoré zodpovedajú vzťahom s dotknutou treťou krajinou, a v prípade potreby prijať cielené opatrenia v oblasti víz, obchodu, rozvoja, finančnej pomoci a iných oblastí. Konkrétnym príkladom takýchto opatrení je čiastočné pozastavenie dohody o zjednodušení udeľovania víz s Bieloruskom, ktoré dnes Komisia prijala spolu s týmto obnoveným akčným plánom EÚ.

Ako oznámila predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2021, Komisia „v rámci svojej práce na Schengene stanoví nové spôsoby, ako reagovať na takúto agresiu a zabezpečiť jednotu pri ochrane našich vonkajších hraníc“. V tejto súvislosti Komisia zváži posilnenie právneho rámca EÚ s cieľom zabezpečiť, aby EÚ a jej členské štáty zaujali spoločný prístup k lepšej ochrane svojich vonkajších hraníc a základných záujmov pri súčasnom dodržiavaní základných práv.

Okrem toho bude nevyhnutné nájsť spoločný základ, pokiaľ ide o riadenie migrácie za každých okolností, aby sa zabezpečilo, že odporcovia nebudú ďalej využívať absenciu spoločného účinného a spravodlivého systému. Nový pakt obsahuje všetky prvky – vrátane špecializovaného nástroja, ktorý v čase krízy umožňuje dočasné výnimky z bežných postupov – potrebné na to, aby mohli členské štáty zvládnuť rôzne typy výziev, ktorým čelia, a preto je nevyhnutné, aby Rada a Európsky parlament urýchlene pokročili v rokovaniach.

3.2Sankcionovanie prevádzačov migrantov a predchádzanie vykorisťovaniu migrantov

V boji proti napomáhaniu nelegálnej migrácie je potrebné uplatňovať na prevádzačov migrantov, najmä tých, ktorí vedú zločinecké siete, optimálne sankčné postupy. To si vyžaduje, aby sa členské štáty a partnerské krajiny venovali svojim platným právnym rámcom zavedeným na základe Protokolu OSN o pašovaní migrantov po súši, po mori a letecky, ktorým sa dopĺňa Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, a v rámci EÚ na základe „balíka opatrení proti prevádzačstvu“ 42 a aby zlepšili ich vykonávanie.

Straty na životoch migrantov prevádzaných do Európy a v nej, ako aj rôzne formy ujmy a vykorisťovania, ktorým sú vystavení, sú neprijateľné. Základné práva migrantov, počnúc jedincami v zraniteľnej situácii, treba vždy chrániť. Migranti, ktorí sú aj obeťami trestných činov, sú často v zraniteľnej situácii a môžu mať ťažkosti s prístupom k spravodlivosti. Podľa smernice o právach obetí 43 majú všetky obete trestných činov viacero práv, napríklad aj právo na podporu a ochranu, ktoré by malo byť zaručené za každých okolností. EÚ by mala prevádzaným migrantom, najmä zraniteľným skupinám, ako sú deti a ženy, poskytnúť pomoc a ochranu.

3.2.1Sankcie voči prevádzačom pôsobiacim na migračných trasách

Protokol OSN o pašovaní migrantov po súši, po mori a letecky sa týka prevencie, vyšetrovania a stíhania prevádzačstva, ako aj ochrany práv osôb, na ktoré sa takéto trestné činy vzťahujú. Protokol OSN o pašovaní migrantov 44 zaväzuje štáty, ktoré sú jeho zmluvnými stranami, aby prevádzačstvo migrantov a iné formy činnosti, ktoré takéto prevádzačstvo podporujú, považovali za trestné činy, ale migrantov by za to, že sa nechali previesť, nemali vystavovať trestnému stíhaniu. Problém prevádzačstva migrantov možno riešiť ukladaním sankcií OSN alebo autonómnych sankcií EÚ zodpovedným jednotlivcom alebo subjektom, napríklad zákazu cestovania alebo zmrazenia finančných aktív či zákazu sprístupnenia finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

Sankcie, na ktorých sa dohodla OSN, EÚ transponuje do práva EÚ. V tejto súvislosti výbor Bezpečnostnej rady pre Líbyu 7. júna 2018 doplnil do zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú sankcie zmrazenia aktív, zákazu cestovania a iné opatrenia, šesť obchodníkov s ľuďmi a prevádzačov pôsobiacich v Líbyi. Rada EÚ transponovala tieto opatrenia do práva EÚ 14. júna 2018. Okrem transponovania sankcií dohodnutých na úrovni OSN môže EÚ vždy, keď je to vhodné, využívať dostupné autonómne nástroje. S Globálnym sankčným režimom EÚ v oblasti ľudských práv 45 , prijatým 7. decembra 2020, získala EÚ rámec, ktorý jej umožňuje zamerať sa na osoby, ktoré sú zodpovedné za závažné porušovanie a zneužívanie ľudských práv na celom svete, sú do takejto činnosti zapojené alebo s ňou spojené. Tento nový sankčný režim sa okrem iného vzťahuje na obchodovanie s ľuďmi, ako aj na porušovanie ľudských práv prevádzačmi migrantov, pokiaľ je toto zneužívanie rozšírené, systematické alebo inak vážne znepokojujúce z hľadiska cieľov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky 46 .

V rámci EÚ sa v balíku opatrení proti prevádzačstvu vymedzuje trestný čin napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu alebo pobytu a stanovujú sa súvisiace trestné sankcie. V balíku opatrení proti prevádzačstvu sa od členských štátov vyžaduje, aby primerane sankcionovali každého, kto úmyselne pomáha štátnemu príslušníkovi tretej krajiny vstúpiť na územie alebo prejsť cez krajinu EÚ alebo sa tam za účelom finančného zisku zdržiavať. Jeho hlavným cieľom je reagovať na zločinecké siete zodpovedné za prevádzačstvo migrantov. V hodnotení balíka opatrení proti prevádzačstvu z roku 2017 47 sa dospelo k záveru, že pri dosahovaní svojich cieľov je stále len čiastočne účinný. Hoci sa usúdilo, že niektoré aspekty nástroja by sa mohli vyjasniť, napríklad vo vymedzení trestného činu by sa poskytla väčšia právna istota, pokiaľ ide o rozlišovanie medzi napomáhaním trestnej činnosti a humanitárnou pomocou, účinnosť ďalších kľúčových aspektov balíka, napríklad všeobecná aproximácia trestného rámca členských štátov 48 , sa hodnotila pozitívne a neutrálne. Hoci všetky členské štáty, ktoré sú balíkom opatrení proti prevádzačstvu viazané, jeho ustanovenia celkovo transponovali 49 , jeho účinky na skutočnú úroveň stíhania a odsúdenia nebolo možné posúdiť z dôvodu nedostatku spoľahlivých, komplexných a porovnateľných údajov. Na zlepšenie vedomostnej základne o jeho vykonávaní by členské štáty mali zlepšiť kvalitu a dostupnosť údajov, ktoré poskytujú štatistickému úradu Európskej únie (Eurostatu). Komisia bude podporovať výmenu najlepších postupov a poskytovať usmernenia prostredníctvom národných kontaktných miest pre boj proti prevádzačstvu migrantov.

Smernica, ktorá je súčasťou balíka opatrení proti prevádzačstvu, umožňuje členským štátom vyňať z trestnej činnosti humanitárnu pomoc, ktorá nevyplýva zo zákona. V odozve na čoraz ťažšie prostredie pre mimovládne organizácie a jednotlivcov pri poskytovaní pomoci migrantom, a to aj v súvislosti s pátracími a záchrannými operáciami na mori, Komisia vydala usmernenia 50 , v ktorých vysvetlila, že humanitárnu pomoc vyplývajúcu zo zákona (napríklad pri pátracích a záchranných operáciách) nikdy nemožno považovať za trestný čin, a vyzvala členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby využili možnosť rozlišovať medzi humanitárnou pomocou (nevyplývajúcou zo zákona) a činnosťami, ktorých cieľom je napomôcť nelegálny vstup alebo tranzit, a umožnili vylúčiť humanitárnu pomoc z trestnej činnosti.

V nadväznosti na hodnotenie balíka opatrení proti prevádzačstvu začala Komisia proces pravidelných konzultácií s občianskou spoločnosťou a agentúrami EÚ vrátane Agentúry pre základné práva a Eurojustu s cieľom získať poznatky a zhromaždiť dôkazy, ktoré umožnia identifikovať problémy s výkladom a uplatňovaním smernice o napomáhaní. Komisia bude s členskými štátmi spolupracovať na zlepšovaní presadzovania smernice prostredníctvom vnútroštátnych kontaktných miest pre boj proti prevádzačstvu migrantov.

Komisia takisto zintenzívni monitorovanie vykonávania acquis s cieľom zabezpečiť, aby sa zaviedli primerané, účinné a odrádzajúce trestné sankcie, a zároveň zabrániť, aby sa tí, ktorí poskytujú migrantom v núdzi humanitárnu pomoc, považovali za páchateľov trestných činov. Komisia nadviaže úzky kontakt s vnútroštátnymi orgánmi členských štátov s cieľom zhromaždiť informácie o vykonávaní balíka opatrení proti prevádzačstvu a v prípade potreby začať konania vo veci porušenia právnych predpisov EÚ. Komisia má v úmysle podať v roku 2023 správu o vykonávaní balíka proti prevádzačstvu vrátane vykonávania usmernení na rok 2020. V prípade potreby Komisia navrhne revíziu právneho rámca, aby bola EÚ pripravená na vykonávanie politického rámca vytvoreného týmto akčným plánom EÚ a vedela reagovať na neustále sa vyvíjajúce výzvy v tejto oblasti.

3.2.2Predchádzanie vykorisťovaniu a zabezpečenie ochrany prevádzaných migrantov

Prevádzaní migranti sú vystavení veľkému riziku, že počas cesty prídu o život alebo k ujme. Ich základné práva sú často vážne porušované zneužívaním a vykorisťovaním. Kľúčovým prvkom je poskytovanie ochrany a pomoci prevádzaným zraniteľným migrantom s osobitným dôrazom na deti a ženy, a to aj v rámci stratégie EÚ v oblasti práv obetí na roky 2020 – 2025 51 a stratégie boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2021 – 2025, ako aj stratégie EÚ v oblasti práv dieťaťa 52 . Je potrebné zabezpečiť ochranu základných práv v policajných a súdnych konaniach s osobitnou pozornosťou venovanou prípadom, keď sa migranti stanú obeťami obchodovania s ľuďmi.

Migranti sa počas ciest stratia a rodiny riskujú, že dôjde k ich rozdeleniu 53 . Členské štáty a partnerské krajiny by mali s finančnou podporou EÚ zabrániť rozdeleniu rodín počas migračných ciest a vytvoriť mechanizmy vyhľadávania nezvestných migrantov. Takáto práca by mala nadväzovať na činností, ktoré už vykonáva Medzinárodný výbor Červeného kríža a národné spoločnosti Červeného kríža a Červeného polmesiaca, ako aj iné relevantné medzinárodné organizácie a organizácie občianskej spoločnosti.

Po príchode na územie EÚ by sa malo predovšetkým zistiť, ktorí ľudia majú osobitné potreby, a postúpiť ich príslušným subjektom na primeranú podporu. V tejto súvislosti bude dôležitú úlohu zohrávať preverovanie pred vstupom 54 za podpory agentúr EÚ, najmä Frontex a EASO. Zároveň budú agentúry EÚ naďalej podporovať členské štáty, najmä pokiaľ ide o postupy zisťovania a postupovania v súlade so smernicou o podmienkach prijímania 55 a smernicou o konaní o azyle 56 .

Pri hľadaní ľudí, ktorí sú ochotní zapojiť sa do nepovoleného pohybu v rámci EÚ alebo ktorí sa môžu stať obeťami obchodovania s ľuďmi a vykorisťovania, sa prevádzači zameriavajú na prijímacie centrá pre žiadateľov o azyl. Migrantov premiestňujú do cieľových krajín tajne alebo majú k dispozícii azylové doklady. Azylové orgány a iné príslušné orgány členských štátov by mali v záujme prevencie prevádzačstva migrantov a obchodovania s nimi v rámci EÚ zintenzívniť svoje monitorovacie činnosti v prijímacích centrách a v ich okolí. Orgány členských štátov a EASO by navyše mali zahrnúť informácie o rizikách prevádzačstva do informačného materiálu, ktorý treba poskytnúť žiadateľom o azyl a iným migrantom.

Tretinu detských migrantov prichádzajúcich do EÚ tvoria maloleté osoby bez sprievodu. Predstavujú veľmi zraniteľnú skupinu, ktorá čelí rôznym rizikám vrátane obchodovania s ľuďmi. Mnohé maloleté osoby bez sprievodu sa po príchode do EÚ, stanú nezvestnými skôr, ako ich zaregistrujú azylové orgány 57 . Obchodníci s ľuďmi využívajú prijímacie centrá na vytipovanie svojich potenciálnych obetí, a tým zabezpečia prepravu na miesta, kde budú deti a iné zraniteľné osoby vykorisťované 58 . V smernici o boji proti obchodovaniu s ľuďmi 59 sa stanovujú záväzné pravidlá, ako predchádzať obchodovaniu s ľuďmi, účinne stíhať páchateľov trestných činov a chrániť obete. Plán Komisie na podporu vykonávania tejto smernice je uvedený v stratégii EÚ na boj proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2021 – 2025, v ktorej sa uznáva potreba hodnotiť jej vykonávanie. Na základe výsledku hodnotenia Komisia zváži jej preskúmanie. Komisia bude zároveň naďalej podporovať členské štáty pri vykonávaní smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä pokiaľ ide o rodové aspekty a aspekty zohľadňujúce potreby detí.

V smernici o právach obetí sa stanovuje súbor záväzných práv pre všetky obete trestných činov a ich rodinných príslušníkov. Práva obetí sa musia vzťahovať na obete nediskriminačným spôsobom bez ohľadu na ich pobytový status 60 . Komisia takisto začne pracovať na štúdii o vykonávaní smernice o povolení na pobyt 61 , v ktorej sa stanovujú pravidlá týkajúce sa povolení na pobyt vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami obchodovania s ľuďmi alebo boli prevádzaní, ktorí spolupracujú s príslušnými orgánmi.

Jednou z kľúčových hnacích síl neregulárnej migrácie je možnosť neregulárnych migrantov nájsť si prácu v neformálnom hospodárstve, a teda získať zdroje, ktoré im umožnia podporiť živobytie svojich rodinných príslušníkov v krajine pôvodu. Pre prevenciu neregulárnej migrácie a ochranu práv neregulárnych migrujúcich pracovníkov je dôležité účinne vykonávať smernicu o sankciách voči zamestnávateľom. Uskutočňuje sa to ukladaním sankcií zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú neregulárnych migrantov bez práva na pobyt, zabezpečením účinných mechanizmov na vymáhanie nevyplatených miezd, podávaním sťažností a oznamovaním trestných činov, ako aj vykonávaním účinných kontrol v hospodárskych odvetviach, ktoré sú najviac ohrozené nelegálnym zamestnávaním. Preto Komisia spolu s týmto obnoveným akčným plánom predkladá svoje hodnotenie v sprievode súboru opatrení potrebných na posilnenie účinnosti smernice o sankciách voči zamestnávateľom.

3.3Posilnenie spolupráce a podpora práce orgánov presadzovania práva a súdnictva

Ako sa ukázalo počas pandémie COVID-19, prevádzači migrantov sa rýchlo prispôsobujú meniacim sa okolnostiam. Aby boli rámce pre presadzovanie práva a justičnú spoluprácu úspešné, musia byť aktívne a musia sa prispôsobovať meniacim sa okolnostiam, a to na základe posilnenej operačnej spolupráce a výmeny informácií.

Je potrebné stavať na operačných činnostiach vykonávaných podľa akčného plánu EÚ proti prevádzačstvu migrantov na roky 2015 – 2020 a ďalej posilňovať spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi a agentúrami EÚ. Agentúry EÚ vrátane EASO, Frontexu, Europolu a Eurojustu by mali zintenzívniť strategickú výmenu a medziagentúrnu analýzu informácií. Mali by spolupracovať v počiatočnom štádiu prípadov prevádzačstva migrantov, kedy môžu využiť svoje doplnkové mandáty na podporu vnútroštátnych orgánov a nadviazať na úspešné spoločné vypracúvanie správ EASO, Frontexu a Europolu o strategických analýzach. Orgány presadzovania práva a justičné orgány by mali v záujme boja proti digitálnemu prevádzačstvu, účinného finančného vyšetrovania a vymáhania majetku, ako aj boja proti podvodom v oblasti dokladov vypracovať nové cielené opatrenia na posilnenie operačnej spolupráce a výmeny informácií.

3.3.1Posilnenie operačnej spolupráce v oblasti presadzovania práva v boji proti prevádzačstvu migrantov

Ťažisko vyšetrovaní orgánov presadzovania práva by nemalo uviaznuť na zatýkaní páchateľov nízkej úrovne. V tomto kontexte je kľúčové zintenzívniť rozkladanie štruktúr organizovanej trestnej činnosti a zamerať sa na skupiny, ktoré predstavujú väčšie riziko pre bezpečnosť Európy, a na jednotlivcov, ktorí sa v zločineckých skupinách nachádzajú na vyšších úrovniach. Vyšetrovania by sa mali zameriavať na takéto zločinecké siete pôsobiace po celej EÚ a narúšať ich obchodné modely. Preto by sa mal zvýšiť počet vyšetrovaní, stíhaní a odsúdení, a to najmä pokiaľ ide o ciele vysokej hodnoty.

V nadväznosti na úspešné opatrenia z predchádzajúcich rokov by mali členské štáty a operační partneri optimálne využívať špecializované služby poskytované Európskym strediskom pre boj proti prevádzačstvu, ktoré patrí pod Europol, a vymieňať si informácie získané od imigračných styčných dôstojníkov, zo spoločných operačných partnerstiev a z misií a operácií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, ktoré boli sprostredkované strediskom Europolu pre informácie 62 Keby členské štáty so zapojením Europolu skonsolidovali používanie sieťovej aplikácie na zabezpečenú výmenu informácií (SIENA), zabránili by roztrieštenému spravodajskému obrazu. Komisia v súlade so stratégiou EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025 zintenzívni rokovania o spolupráci medzi Europolom a partnerskými krajinami s cieľom uľahčiť výmenu osobných údajov na účely vyšetrovania 63 .

Operačné pracovné skupiny Europolu budú naďalej podporovať a spájať členské štáty a operačných partnerov, aby spoločne viedli vyšetrovania zamerané na zistené ciele s vysokou hodnotou, a to aj z partnerských krajín. Členské štáty by mali zintenzívniť spravodajsky podložené koordinované opatrenia proti zločineckým sieťam pôsobiacim v EÚ podporou činnosti spoločnej kontaktnej pracovnej skupiny pre boj proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi, ktorá bola zriadená v roku 2019.

Kľúčovým nástrojom na vykonávanie tohto akčného plánu EÚ a zintenzívnenie spolupráce medzi vnútroštátnymi a európskymi aktérmi je Európska multidisciplinárna platforma proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT). EMPACT, podporovaná z Fondu pre vnútornú bezpečnosť a z rozpočtového krytia Europolu na EMPACT, považuje boj proti prevádzačstvu migrantov za jednu zo svojich priorít na roky 2022 – 2025. Pri vymedzovaní konkrétnych opatrení na dosiahnutie tejto priority by členské štáty a agentúry EÚ mali uplatňovať multidisciplinárny a integrovaný prístup ku všetkým príslušnými prioritám EÚ v boji proti trestnej činnosti v cykle 2022 – 2025, ktoré tvoria súčasť vnútroštátnych aj únijných stratégií a opatrení.

S cieľom zlepšiť koordináciu medzi všetkými príslušnými útvarmi na vnútroštátnej úrovni, napríklad medzi orgánmi presadzovania práva, inšpekciou práce a službami spravujúcimi záchytné centrá, by sa členské štáty mali znova zapojiť do práce národných kontaktných miest pre prevádzačstvo migrantov. Sieť národných kontaktných miest zriadená Komisiou bude výmenou najlepších postupov podporovať členské štáty pri koncipovaní vnútroštátnych stratégií v oblasti boja proti prevádzačstvu. V rovnakom duchu bude budovanie kapacít a operačné výmeny proti prevádzačstvu migrantov s partnerskými krajinami aj rámci nich ďalej podporovať európska sieť imigračných styčných dôstojníkov (sieť ILO).

Spoločný operačný tím Mare by mal pokračovať v úspešnom vykonávaní koordinovaných a spravodajských opatrení proti sprostredkovateľom neregulárnej migrácie s využitím informácií európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR) 64 , ktorý teraz v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti zohráva významnejšiu úlohu, a spoločného prostredia na výmenu informácií 65 . Frontex by mal využívať svoje posilnené analytické spôsobilosti v námornej oblasti a v plnej miere uplatňovať svoj mandát na poskytovanie informácií o vonkajších hraniciach a predhraničnej oblasti 66 . Mal by naďalej pomáhať orgánom presadzovania práva členských štátov a Europolu poskytovaním vždy aktuálneho profilu podozrivých plavidiel, ktoré sa majú monitorovať, identifikovať, zabaviť a po ukončení príslušných vyšetrovaní trestných činov zlikvidovať. Informácie o takýchto plavidlách si má naďalej vymieňať s Europolom.

V novom pakte Komisia navrhuje jednoduchý postup na vonkajších hraniciach, ktorý pozostáva z kontroly pred vstupom, konania o azyle na hraniciach a rýchleho konania o návrate na hraniciach, a teda integruje procesy, ktoré sú v súčasnosti oddelené. Nová kontrola pred vstupom 67 umožní užšiu spoluprácu medzi všetkými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a agentúrami EÚ, a to aj na zbere spravodajských a iných informácií o prevádzačstve. Okrem toho vďaka revidovanému nariadeniu Eurodac 68 sa obmedzia možnosti neoprávneného pohybu neregulárnych migrantov v EÚ po prekročení vonkajších hraníc tým, že sa zavedie povinnosť registrácie neoprávneného vstupu a pobytu a možnosť uchovávania a vyhľadávania informácií o neregulárnych migrantoch. Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby pokročili v rokovaniach o nariadení o kontrole a prijatie nariadenia Eurodac považovali za prioritu.

3.3.2Posilnenie justičnej spolupráce v boji proti prevádzačstvu migrantov

Ak sa majú rozložiť siete prevádzačov migrantov a postaviť páchatelia pred súd, do prípadov prevádzačstva migrantov sa musia v počiatočnej fáze vyšetrovania zapájať justičné orgány. Podobne ako v prípade spolupráce v oblasti presadzovania práva by sa aj justičná reakcia na prevádzačstvo mala zameriavať na hľadanie a rozloženie vysokorizikových zločineckých sietí s vysokou hodnotou, ktoré pôsobia po celej EÚ.

Dosiahnutie tohto cieľa si vyžaduje intenzívnu spoluprácu medzi justičnými orgánmi. Počet prípadov prevádzačstva migrantov postúpených Eurojustu je však pomerne nízky 69 . Členské štáty by mali lepšie využívať podporu Eurojustu, najmä pokiaľ ide o sspoločné vyšetrovacie tímy a operačné nástroje, ako sú koordinačné stretnutia a koordinačné centrá na výmenu informácií súvisiacich s prípadmi. V rámci Eurojustu bola v roku 2020 zriadená pracovná skupina prokurátorov pre prevádzačstvo migrantov, ktorá medzi odborníkmi z praxe zintenzívni výmenu informácií o existujúcich výzvach, trendoch a možných riešeniach vrátane boja proti zneužívaniu administratívnych postupov, ako sú napríklad zdanlivé manželstvá. Táto pracovná skupina poskytuje diskusné fórum pre sudcov a prokurátorov z členských štátov a z krajín, ktoré majú uzavretú dohodu o spolupráci s Eurojustom.

Okrem toho Eurojust a justičné orgány by mali podporiť spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva a súdnictvom zapojením sa do práce spoločnej kontaktnej pracovnej skupiny pre boj proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi. Eurojust a justičné orgány by sa mali intenzívnejšie zúčastňovať na platforme EMPACT a Eurojust by mal byť užšie zapojený do výmeny informácií, ktorú uskutočňuje stredisko Europolu pre informácie. Komisia začne v záujme justičnej spolupráce s Eurojustom a v súlade so stratégiou EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025 rokovať o dohodách o spolupráci medzi Eurojustom a tretími krajinami 70 .

Pri vyšetrovaní a stíhaní prevádzačských činností môžu pomáhať azylové a prijímacie služby, a to poskytovaním informácií migrantom, skúmaním ukazovateľov prevádzačských činností počas pohovorov o azyle alebo postrehov prijímacích služieb. Tieto informácie by sa mali v prípade potreby poskytnúť prokuratúre. Výmena informácií medzi azylovými a prijímacími službami a vnútroštátnymi prokuratúrami by sa mala posilniť harmonizovaným prístupom za podpory Eurojustu a so zapojením členských štátov 71 .

3.3.3Riešenie nových výziev v oblasti digitálneho prevádzačstva, finančného vyšetrovania a podvodov v oblasti dokladov

Obnovené presadzovanie práva a justičná reakcia na prevádzačstvo migrantov sú vystavené neustále sa vyvíjajúcemu kriminálnemu prostrediu, ktorému sa musia vedieť rýchlo prispôsobiť. Treba riešiť najmä digitálne prevádzačstvo, finančné vyšetrovanie a vymáhanie majetku, ako aj podvody v oblasti dokladov.

Na vytvorenie jasnej predstavy o dynamike prevádzačstva v reálnom čase je nevyhnutné posilniť monitorovanie sociálnych médií Pomohlo by to predvídať bezprostredný vývoj, ako aj predpovedať strednodobé trendy. Išlo by o monitorovanie činností zločineckých sietí a všeobecného vývoja v partnerských krajinách s vplyvom na budúce migračné pohyby do EÚ. Frontex by mal svoje monitorovacie kapacity v sociálnych médiách využiť na zlepšenie analýzy rizík týkajúcich sa budúcich neregulárnych migračných pohybov, a to s prihliadnutím na aspekty ochrany údajov. Mal by v tejto oblasti spolupracovať aj s tretími krajinami nevynímajúc výmenu informácií a budovanie kapacít.

S cieľom rozložiť siete prevádzačov migrantov zapojené do digitálneho prevádzačstva je potrebné posilniť kapacity orgánov presadzovania práva a justičných orgánov, aby sa mohli s podporou jednotky Europolu pre nahlasovanie internetového obsahu zamerať na online prítomnosť prevádzačov a ich využívanie moderných technológií na komunikačné účely. S podporou Agentúry Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL), Európskej siete odbornej justičnej prípravy a ďalších by sa mala zabezpečiť špecializovaná odborná príprava a dostupnosť technického vybavenia a softvéru pre vyšetrovacie jednotky.

Balík predpisov o elektronických dôkazoch 72 poskytne vnútroštátnym orgánom presadzovania práva a justičným orgánom nástroje prispôsobené osobitostiam digitálneho sveta a zároveň silné záruky. Prijatím tohto balíka sa podporí účinnosť vyšetrovania a stíhania všetkých trestných činov, pri ktorých sa využívajú elektronické dôkazy.

Okrem toho môže Eurojust podporiť členské štáty tým, že uľahčí a zabezpečí zhromažďovanie elektronických dôkazov, najmä ak sa týkajú šifrovaných komunikačných prostriedkov. Eurojust by mal podporovať výmenu najlepších postupov týkajúcich sa zhromažďovania elektronických dôkazov, najmä pokiaľ balík o elektronických dôkazoch nebude prijatý. Posilnená spolupráca Europolu a Eurojustu s tretími krajinami v tejto oblasti by mala podporiť medzinárodné vyšetrovania a zabezpečiť účinné trestné stíhania.

Prevádzačstvo migrantov vytvára veľké množstvo ziskov, čo je hlavným cieľom takýchto trestných činností. Aby sa mohlo prevádzačským sieťam zabrániť v zneužívaniu takýchto ziskov na posilnenie trestnej činnosti, každé vyšetrovanie prevádzačstva migrantov by malo zahŕňať finančné vyšetrovanie s cieľom vypátrať, zabaviť a získať späť majetok pochádzajúci z trestnej činnosti. To sa nedeje dostatočne pravidelne. Finančné vyšetrovanie „sledovania peňazí“ sa musí začať súbežne s prebiehajúcim riadnym vyšetrovaním podozrivých osôb, pracovných postupov a trás. Tento prístup brzdí využívanie neregulovaných finančných kanálov a prepojenia medzi zločineckými sieťami a legálnymi obchodnými štruktúrami.

V súlade so stratégiou EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025 by sa finančné vyšetrovanie a postupy vymáhania majetku mali posilniť na vnútroštátnej, ako aj európskej a medzinárodnej úrovni. Pri vyšetrovaní organizovanej trestnej činnosti by členské štáty mali systematicky vykonávať finančné vyšetrovanie a vymáhanie majetku s podporou Centra pre finančnú a hospodársku trestnú činnosť pri Europole a Eurojustu. Členské štáty by mali čerpať podporu a usmernenie z analýzy rizík, ktorú vykonáva Europol v spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami (t. j. Interpolom). Pri koordinácii a spolupráci medzi členskými štátmi a s tretími krajinami by sa mala systematickejšie využívať pomoc Eurojustu 73 , a to aj uplatňovaním najlepších postupov a odporúčaní na cezhraničné vyhľadávanie majetku, jeho zmrazenie, konfiškáciu a nakladanie s ním 74 .

V posledných rokoch sa neustále objavujú podvodné víza používané na vstup do schengenského priestoru. V rokoch 2016 až 2019 bolo na hraničných priechodoch pri vstupe do EÚ alebo schengenského priestoru odhalených 32 029 štátnych príslušníkov tretích krajín s podvodnými dokladmi. 75 Prevádzači migrantov zabezpečujú zdrojové doklady pre konania o udelení víza a následne neregulárnym migrantom vydávajú skutočné víza vydané veľvyslanectvami členských štátov na uľahčenie neoprávneného vstupu do schengenského priestoru leteckou trasou. V novom pakte je oznámená digitalizácia vízových konaní, ktorá sa má predložiť budúci rok a ďalej posilniť bezpečnosť súčasného konania o udelení víza a vízových nálepiek. Zároveň výrazne zníži riziko falšovania a podvodov. Zásadný význam pre rozklad týchto sietí má zlepšenie podpory pre členské štáty v boji proti podvodom s osobnými údajmi a dokladmi, a to aj v podobe osvetovej prípravy pre konzulárnych pracovníkov. V rámci EÚ je problematický aj podvod v oblasti dokladov. Prevádzači migrantov ponúkajú podvodné doklady, ktoré možno použiť na legalizáciu pobytového statusu. Orgány vydávajúce doklady a orgány kontroly dokladov by mali užšie spolupracovať a napríklad aj kontrolovať databázu odcudzených a stratených cestovných dokladov (SLTD) Interpolu a spojiť sa so súkromnými subjektmi v súvislosti so zabezpečenou výrobou a preverovaním dokladov.

Na tento účel by členské štáty mali pri hľadaní podvodných dokumentov používať nové informačné systémy 76 . Mala by sa posilniť úloha centra excelentnosti pre boj proti podvodom v oblasti dokladov zriadeného v agentúre Frontex, a to aj nasadením do operačných činností agentúry Frontex v členských štátoch a tretích krajinách expertov na podvody v oblasti dokladov. V rámci operačných partnerstiev v boji proti prevádzačstvu by sa malo s partnerskými krajinami pokračovať aj v spolupráci na potláčaní podvodov s osobnými údajmi a dokladmi.

3.4Zvýšená vedomostná základňa

Výskum a zber údajov majú prvoradý význam pre lepšie pochopenie migračných trendov, povahy a rozsahu zločineckých sietí zapojených do prevádzačstva migrantov, vplyvu politík boja proti prevádzačstvu, úlohy a významu prevádzačských činností v miestnych komunitách, ako aj prepojení medzi prevádzačstvom migrantov a inými zločineckými oblasťami, ako je obchodovanie s ľuďmi, obchodovanie s drogami a terorizmus. Technologický pokrok a inovačné prístupy, ktoré podporujú prevenciu prevádzačstva migrantov a boj proti nemu vrátane využívania umelej inteligencie 77 , môžu umožniť efektívnejšiu premenu údajov na rýchlo vykonateľné informácie.

Na tento účel by sa mal použiť Horizont Európa, rámcový program pre výskum a inováciu na roky 2021 – 2027, pričom by sa mali identifikovať relevantné výskumné potreby a témy súvisiace s predchádzaním prevádzačstvu migrantov a bojom proti nemu.

Agentúry EÚ by tiež mali posilniť svoju úlohu vo výskume a inovácii, maximalizovať úlohu inovačného centra Europolu a účasť agentúry Frontex na vývoji a riadení výskumných a inovačných činností aj v spolupráci s priemyslom, s cieľom identifikovať príležitosti na rozvoj nových kapacít odhaľovania, prevencie a boja proti prevádzačstvu migrantov. S cieľom zlepšiť znalosti o prevádzačských činnostiach by agentúry EÚ mali zintenzívniť svoju spoluprácu so súkromným sektorom, najmä s bankovníctvom, prenájmom (vrátane spoločného využívania automobilov), balíkovými službami, cestovnými kanceláriami, leteckými spoločnosťami, službami prevodu peňazí, ako aj poskytovateľmi online služieb.

Europol a Frontex by mali spolupracovať na tom, aby spoločne a pravidelne podávali správy o prevádzaní migrantov, a to tak z hľadiska migrácie, ako aj presadzovania práva. Takýto komplexný prehľad prevádzačstva bude kľúčom k posúdeniu vplyvu tohto obnoveného akčného plánu a k určeniu potrebných politických reakcií.

4.Záver

Predchádzanie prevádzačstvu migrantov a boj proti nemu sú kľúčovým strategickým cieľom Nového paktu o migrácii a azyle a stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu.

Komisia, vysoká predstaviteľka, členské štáty, agentúry EÚ a delegácie EÚ budú spolupracovať s partnerskými krajinami, medzinárodnými organizáciami a zainteresovanými stranami zapojenými do migračnej politiky na vykonávaní všetkých aspektov tohto obnoveného akčného plánu EÚ, aby boli opatrenia na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni dobre navrhnuté a skoordinované, a tak umožňovali presadzovať a podporovať prevenciu prevádzačstva migrantov a bojovať proti nemu.

Kľúčom k realizácii viacerých aspektov tohto akčného plánu EÚ bude úzka spolupráca s partnerskými krajinami. Nový pakt o migrácii a azyle naznačil, že v spolupráci EÚ s medzinárodnými partnermi v oblasti migrácie dochádza k zmene paradigmy. Na tento účel bude Komisia v úzkej spolupráci s vysokým predstaviteľom spolupracovať s prioritnými krajinami pozdĺž migračných trás do EÚ a vytvorí s nimi operačné partnerstvá v boji proti prevádzačstvu, ktoré budú ako súčasť všestranných, vyvážených, na mieru prispôsobených a vzájomne prospešných migračných partnerstiev disponovať konkrétnymi nástrojmi a ďalej stavať na dôvere a vzájomnej spolupráci. S cieľom reagovať na zneužívanie neregulárnej migrácie štátnymi subjektmi spojí Komisia, vysoký predstaviteľ, členské štáty a agentúry EÚ všetky dostupné operačné, právne, diplomatické a finančné nástroje.

Komisia podporí vykonávanie obnoveného akčného plánu EÚ s cieľom zabezpečiť, aby prispieval k všestrannému prístupu k migrácii, ktorý sa presadzuje v novom pakte. Urobí tak v úzkej spolupráci s národnými kontaktnými miestami pre prevádzačstvo migrantov a agentúrami EÚ, a to najmä prostredníctvom špecializovanej expertnej skupiny Komisie pre prevádzačstvo a Európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti\ (EMPACT). V období 2021 – 2027 budú účinné vykonávanie jej činností v rámci EÚ aj mimo nej podporovať Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Nástroj na riadenie hraníc a víza, Fond pre vnútornú bezpečnosť, Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI) a nástroj predvstupovej pomoci III. Komisia bude o vykonávaní akčného plánu EÚ a výsledkoch dosiahnutých prostredníctvom jeho opatrení pravidelne informovať Európsky parlament a Radu.

(1)

COM(2020)609 final.

(2)

Zasadnutie Európskej rady (24. a 25. júna 2021) – závery, dokument Rady EUCO 7/21 z 25. júna 2021.

(3)

Mimoriadne zasadnutie Európskej rady (24. a 25. mája 2021) – závery, dokument Rady EUCO 5/21 z 25. mája 2021.

(4)

COM(2021)120 final.

(5)

Smernica 2009/52/ES (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009, s. 24).

(6)

COM(2021)592 final.

(7)

Verejná konzultácia prebiehala od 19. marca 2021 do 11. júna 2021.

(8)

COM(2015)285 final.

(9)

COM(2020)605 final.

(10)

COM(2021)170 final.

(11)

COM(2021)171 final. Hlavný rozdiel medzi prevádzačstvom a obchodovaním s ľuďmi spočíva v tom, že pri prevádzačstve sa migranti do neregulárneho procesu zapájajú dobrovoľne a s cieľom prekročiť medzinárodnú hranicu platia prevádzačom za ich služby. V druhom prípade sa s ľuďmi obchoduje s cieľom vykorisťovať ich, ide o obete, ktoré potrebujú pomoc a podporu, a táto činnosť nie je nevyhnutne cezhraničná. Tieto dva javy sú často previazané, pretože prevádzané osoby sa môžu stať obeťami obchodníkov s ľuďmi na pracovné, sexuálne alebo iné účely vykorisťovania. Preto obnovený akčný plán EÚ prispieva tak k narúšaniu podnikania obchodníkov s ľuďmi, ako aj k boju proti prevádzačským sieťam.

(12)

Európske stredisko pre boj proti prevádzačstvu, 5. výročná správa – 2021 (Europol, 2021).

(13)

Globálna štúdia o prevádzaní migrantov (Úrad OSN pre drogy a kriminalitu, 2018).

(14)

Úrad Organizácie Spojených národov pre drogy a kriminalitu (UNODC), výskumná správa „How COVID-19 restrictions and the economic consequences are likely to impact migrant smuggling and cross-border trafficking in persons to Europe and North America“ (Ako obmedzenia a hospodárske dôsledky spojené s ochorením COVID-19 pravdepodobne ovplyvnia prevádzačstvo migrantov a cezhraničné obchodovanie s ľuďmi do Európy a Severnej Ameriky (UNODC, 14. mája 2020).

(15)

Globálna štúdia o prevádzaní migrantov (Úrad OSN pre drogy a kriminalitu, 2018).

(16)

Typológia prevádzačstva migrantov: holistické chápanie (Medzinárodné centrum pre rozvoj migračnej politiky, apríl 2021).

(17)

Hodnotenie hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti EÚ, 2021 (Europol).

(18)

Ceny za dohodnuté prevádzačstvo a zdanlivé manželstvo sa pohybujú od 15 000 do 20 000 EUR [Správa o vnútroštátnych právnych predpisoch a o prípadoch analyzovaných Eurojustom v oblasti zdanlivých manželstiev (Eurojust, 2020)].

(19)

Správa o strategickom výhľade za rok 2021, COM(2021) 750 final.

(20)

Tamže.

(21)

Vyhlásenie vysokého predstaviteľa v mene Európskej únie o zneužívaní migrantov a utečencov zo strany režimu z 30. júla 2021 ( https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2021/07/30/belarus-declaration-of-the-high-representative-on-behalf-of-the-eu-on-the-instrumentalisation-of-migrants-and-refugees-by-the-regime/ ); Vyhlásenie slovinského predsedníctva o situácii na vonkajších hraniciach EÚ s Bieloruskom (ipcr-presidency-statement-final_18-8-2021.pdf (europa.eu)).

(22)

Vyhlásenie Rady pre zahraničné veci zo 6. marca 2020.

(23)

Orgány dvoch alebo viacerých štátov uzatvárajú prostredníctvom spoločných vyšetrovacích tímov právnu dohodu na účely vykonávania vyšetrovaní za účasti prokurátorov, orgánov presadzovania práva a sudcov. Eurojust poskytuje takejto spolupráci operačnú, právnu a finančnú podporu. V období 2015 – 2020 bolo podpísaných 29 nových dohôd o spoločných vyšetrovacích tímoch.

(24)

Príkladom je výmena operačných informácií prostredníctvom strediska Europolu pre informácie a jeho útvaru zaoberajúceho sa informáciami o trestnej činnosti, ktoré boli pôvodne zriadené v rámci operácie Sophia v spolupráci s agentúrami Frontex a Europol. Zatiaľ čo táto iniciatíva umožňuje štruktúrovanú a inovatívnu výmenu operačných informácií, iné misie SBOP si vymieňajú strategické informácie len s agentúrami, a to často na základe ad hoc prístupu [misia EÚ na budovanie kapacít (EUCAP) v regióne Sahel alebo pomocná hraničná misia EÚ (EUBAM) v Líbyi, ktorá spolupracovala s Eurojustom].

(25)

Ďalšie návrhy na zintenzívnenie spolupráce v oblasti SBOP, spravodlivosti a vnútorných vecí zameranej proti prevádzačstvu migrantov možno nájsť v minikoncepcii možného zamerania civilnej SBOP na riešenie bezpečnostných výziev spojených s neregulárnou migráciou, ktorá bola členským štátom predložená v novembri 2020.

(26)

EUCAP Sahel Niger a EUBAM Líbya.

(27)

EUCAP Sahel Mali a EUBAM Rafah.

(28)

Poradná misia EÚ (EUAM) na Ukrajine, misia EÚ na podporu právneho štátu (EULEX) v Kosove, EUAM v Iraku, EUCAP v Somálsku, policajná misia EÚ na palestínskych územiach (EUPOL COPPS) a EUAM v Stredoafrickej republike.

(29)

Operáciou IRINI sa vykonáva zbrojné embargo, ktoré uvalila Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov a ktoré napomáha zastavenie toku zbraní do Líbye a vytvorenie podmienok na trvalé prímerie. Táto operácia sa zároveň podieľa na narúšaní obchodného modelu sietí prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi.

(30)

Operácia ATALANTA sa zameriava na boj proti pirátstvu pri somálskom pobreží. V rámci tejto operácie sa zároveň o všetkých odhalených trestných a prevádzačských činnostiach vrátane prevádzačstva migrantov – poskytujú informácie Interpolu a Europolu.

(31)

Nariadenie (EÚ) 2019/1240 (Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019, s. 88).

(32)

Afganistan, Albánsko, Bangladéš, Etiópia, Ghana, Guinea, Pobrežie Slonoviny, Mali, Maroko, Niger, Nigéria, Senegal, Somálsko, Sudán, Gambia, Tunisko a západný Balkán.

(33)

Study on best practices in irregular migration awareness-raising campaigns (Štúdia o najlepších postupoch v kampaniach na zvyšovanie informovanosti o neregulárnej migrácii) (Európska komisia, apríl 2021).

(34)

Spoločné operačné partnerstvá sú flexibilné rámce spolupráce na boj proti sieťam organizovanej trestnej činnosti zapojeným do prevádzačstva migrantov a obchodovania s ľuďmi, ktoré sú na mieru prispôsobené potrebám partnerskej krajiny. V spolupráci s agentúrami EÚ a medzinárodnými organizáciami pracuje jeden alebo viacero členských štátov s orgánmi presadzovania práva, justičnými orgánmi a inými príslušnými orgánmi partnerskej krajiny. Môže sa poskytovať podpora na odbornú prípravu, mentorstvo, výmenu informácií a poskytovanie vybavenia.

(35)

EÚ poskytla príspevok vo výške 12,9 milióna EUR z Fondu pre vnútornú bezpečnosť – polícia, zatiaľ čo z Núdzového trustového fondu EÚ pre Afriku sa poskytlo 27,9 milióna EUR.

(36)

Maroko, Alžírsko, Tunisko, Líbya a Mauritánia.

(37)

Za účasti afrických štátov, členských štátov EÚ, Komisie, Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, Komisie Africkej únie, agentúr EÚ a medzinárodných organizácií.

(38)

Globálne opatrenia na prevenciu a riešenie problému obchodovania s ľuďmi a pašovania migrantov – Ázia a Blízky východ (GLO.ACT), ktoré sa realizujú v Afganistane, Bangladéši, Iráne, Iraku a Pakistane.

(39)

COM(2021)56 final.

(40)

V súlade so spoločným oznámením o posilnení príspevku EÚ k multilateralizmu založenému na pravidlách [JOIN(2021)3 final].

(41)

Napríklad na vyhlásení z Niamey, spolupráci s AFRIPOL-om, v nadväznosti na samit vo Valette, ako aj procesy z Rabatu, Chartúmu, Budapešti a Prahy.

(42)

Smernica Rady 2002/90/ES (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002, s. 17) a rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002, s. 1).

(43)

Smernica 2012/29/EÚ (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57).

(44)

K 18. februáru 2021 mal protokol o pašovaní migrantov 150 zmluvných strán vrátane EÚ (zastúpenej Európskou komisiou) a jej členských štátov s výnimkou Írska.

(45)

Nariadenie Rady 2020/1998/EÚ (Ú. v. EÚ L 410, 7.12.2020, s. I/1) a rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/1999 (Ú. v. EÚ L 410, 7.12.2020, s. I/13).

(46)

Stanovené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii

(47)

SWD(2017) 117 final.

(48)

Na jednej strane stanovením spoločnej definície trestného činu, ktorý je predmetom smernice, a na druhej strane stanovením minimálnych pravidiel pre tresty, zodpovednosť právnických osôb a súdnu právomoc, na ktoré sa vzťahuje rámcové rozhodnutie.

(49)

Všetky členské štáty s výnimkou Dánska a Írska. V súlade s vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2020/1745 (Ú. v. EÚ L 393, 23.11.2020, s. 3) Írsko uvedie balík opatrení proti prevádzačstvu do platnosti a začne ho predbežne uplatňovať najneskôr od 1. januára 2022.

(50)

C(2020) 6470 final.

(51)

COM(2020)258 final.

(52)

COM(2021)142 final.

(53)

V rokoch 2015 až 2018 národné spoločnosti Červeného kríža spolu s Medzinárodným výborom Červeného kríža zozbierali od rodín v Európe a krajinách pôvodu žiadosti o vypátranie takmer 60 000 štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí neregulárne cestovali do Európy alebo cez ňu. Z toho je zrejmé, že mnohé osoby zmizli alebo boli odlúčené od svojich rodín, a to aj po príchode do EÚ.

(54)

COM(2020)612 final.

(55)

Smernica 2013/33/EÚ (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 96).

(56)

Smernica 2013/32/EÚ (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 60).

(57)

Ďalšie informácie nájdete v Informačnej správe Európskej migračnej siete na rok 2020 https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/default/files/00_eu_inform_uam_2020_en_0.pdf .

(58)

Europol.

(59)

Smernica 2011/36/EÚ (Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1).

(60)

Článok 1 ods. 1 smernice 2012/29/EÚ (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57).

(61)

Smernica Rady 2004/81/ES (Ú. v. ES L 261, 6.8.2004, s. 19).

(62)

Na zlepšenie spravodajského prehľadu o organizovanom prevádzačstve migrantov z krajín pôvodu a tranzitu sa v stredisku pre informácie spracúvajú údaje z rôznych súvisiacich akcií.

(63)

S Alžírskom, Egyptom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Marokom, Tuniskom, Tureckom a Novým Zélandom.

(64)

Nariadenie (EÚ) 2019/1896 (Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2019, s. 1) a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/581 (Ú. v. EÚ L 124, 12.4.2021, s. 3).

(65)

Spoločné prostredie na výmenu informácií je iniciatíva EÚ, ktorej cieľom je zabezpečiť interoperabilitu európskych a vnútroštátnych systémov námorného dozoru.

(66)

Geografická oblasť za vonkajšími hranicami, ktorá je relevantná pre riadenie vonkajších hraníc prostredníctvom analýzy rizík a situačného povedomia.

(67)

COM(2020)612 final.

(68)

COM(2016) 132 final a COM(2020) 614 final.

(69)

Zatiaľ čo počet registrovaných prípadov v Eurojuste vykazoval v rokoch 2017 – 2020 rastúci trend, ich absolútny počet je stále nižší ako v prípade väčšiny ostatných oblastí trestnej činnosti (Eurojust).

(70)

Alžírsko, Argentína, Arménsko, Bosna a Hercegovina, Brazília, Egypt, Izrael, Jordánsko, Kolumbia, Libanon, Maroko, Tunisko a Turecko.

(71)

Factsheet on the judicial use of information following the debriefing of migrants at external borders (Informačný prehľad o justičnom využívaní informácií z pohovorov s migrantmi na vonkajších hraniciach) (Eurojust, 2021).

(72)

COM(2018) 225 final a COM(2018) 226 final.

(73)

A to aj prostredníctvom výmeny a zjednodušenia vykonávania príkazov na zaistenie a konfiškáciu, osvedčení, zhabania majetku, vynútenia príkazov na konfiškáciu a európskych vyšetrovacích príkazov.

(74)

Podľa správy Eurojustu o práci na prípadoch pri vymáhaní majetku z 12. februára 2019.

(75)

Frontex (údaje k 20. septembru 2021).

(76)

Falošné a pravé doklady online (FADO), systém Frontexu pre elektronické doklady (FIELDS), profilovanie falošných dokladov totožnosti (PROF ID) a forenzné laboratórium Europolu.

(77)

Pozri návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie (akt o umelej inteligencii) a menia niektoré legislatívne akty Únie, COM(2021) 206.