EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli2. 6. 2021
COM(2021) 500 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU, VÝBORU REGIÓNOV A EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKE
Koordinácia hospodárskych politík v roku 2021: prekonanie pandémie COVID-19, podpora obnovy a modernizácia nášho hospodárstva
{SWD(2021) 401 final} - {SWD(2021) 402 final} - {SWD(2021) 403 final} - {SWD(2021) 404 final} - {SWD(2021) 405 final} - {SWD(2021) 406 final} - {SWD(2021) 407 final} - {SWD(2021) 408 final} - {SWD(2021) 409 final} - {SWD(2021) 410 final} - {SWD(2021) 411 final} - {SWD(2021) 412 final}
Koordinácia hospodárskych politík v roku 2021:
prekonanie pandémie COVID-19, podpora obnovy a modernizácia nášho hospodárstva
1.Úvod
Európska únia prijala bezprecedentné opatrenia na boj proti pandémii COVID-19, zmiernenie vplyvu krízy a nasmerovanie nášho hospodárstva na cestu vitálneho, udržateľného a inkluzívneho rastu. V minulom roku EÚ a členské štáty preukázali rozhodnosť a solidaritu pri prijímaní celého radu opatrení v oblasti politiky na boj proti pandémii, obmedzenie jej hospodárskeho a sociálneho vplyvu, zachovanie priaznivých finančných podmienok, zabezpečenie integrity jednotného trhu a prípravu urýchlenej udržateľnej a inkluzívnej obnovy. Podľa hospodárskej prognózy Komisie z jari 2021
bol pokles hospodárskej činnosti nižší, než sa očakávalo, a to vďaka núdzovým podporným opatreniam v podobe poskytnutia likvidity podnikom a ochrany príjmov a pracovných miest občanov EÚ.
K zlepšeniu výhľadu prispieva od jesene prelomový vývoj vakcín a začatie hromadného očkovania v Európe. EÚ je na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľa zaočkovať do júla tohto roku 70 % všetkých dospelých
. Podľa hospodárskej prognózy Komisie z jari 2021 hospodárstvo EÚ dosiahne predkrízovú úroveň štvrťročnej produkcie v priebehu roka 2021, pričom by vo všetkých členských štátoch malo dôjsť k oživeniu hospodárskej činnosti. Po klesajúcom trende posledných rokov môže kríza spôsobená pandémiou COVID-19 viesť k zvýšeniu rizík pre makroekonomickú stabilitu. Na riešenie týchto rizík a na odvrátenie prehlbovania rozdielov bude rozhodujúca silná koordinácia a účinné nasadenie všetkých politických nástrojov EÚ.
Kľúčovým nástrojom EÚ na posilnenie investícií a obnovy, ktorý nás má vyviesť zo súčasnej krízy silnejších a odolnejších, je NextGenerationEU v hodnote 750 miliárd EUR. Zavádzanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti („mechanizmus“) pomôže zabezpečiť, aby sa naše hospodárstva a spoločnosti stali udržateľnejšími, inkluzívnejšími, odolnejšími a lepšie pripravenými na zelenú a digitálnu transformáciu. Z mechanizmu, ktorý je ústredným prvkom nástroja NextGenerationEU, sa bude členským štátom poskytovať na financovanie reforiem a investícií rozsiahla finančná podpora až do výšky 672,5 miliardy EUR v grantoch a pôžičkách.
V Akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv sa stanovujú konkrétne kroky na posilnenie sociálneho rozmeru naprieč všetkými politikami Únie a tento plán pomôže zabezpečiť inkluzívnu obnovu
. Na sociálnom samite v Porte 7. – 8. mája 2021 lídri EÚ uznali Európsky pilier sociálnych práv za základný prvok obnovy a v Portskom vyhlásení
zdôraznili svoje odhodlanie prehĺbiť jeho uplatňovanie na úrovni EÚ a na národnej úrovni. Posilní sa tým úsilie Únie o digitálnu, zelenú a spravodlivú transformáciu a prispeje sa k dosiahnutiu stúpajúcej sociálnej a hospodárskej konvergencie, riešeniu demografickej výzvy a zabezpečeniu rovnakých príležitostí pre všetkých. Tri nové hlavné ciele EÚ a doplňujúce čiastkové ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030 v oblastiach zamestnanosti, zručností a sociálneho začlenenia, budú podporovať pokrok smerom k silnej sociálnej Európe
. Okrem toho pokrok v uplatňovaní zásad sociálneho piliera pomôže monitorovať revidovaný sociálny prehľad ako súčasť rámca koordinácie politík v kontexte európskeho semestra. Lídri EÚ zároveň ocenili spoločný návrh európskych sociálnych partnerov týkajúci sa alternatívneho súboru ukazovateľov na meranie hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho pokroku, ktorý by doplnil HDP ako meradlo prosperity z hľadiska inkluzívneho a udržateľného rastu.
Smerodajnými zásadami ekonomickej agendy EÚ naďalej zostávajú environmentálna udržateľnosť, produktivita, spravodlivosť a makroekonomická stabilita. Koncepcia konkurencieschopnej udržateľnosti a jej štyri osi identifikované na začiatku mandátu tohto kolégia sú aj naďalej hlavnými prioritami stratégie EÚ pre dlhodobý rast v súlade s Európskou zelenou dohodou, a tým prispievajú k plánom obnovy a odolnosti členských štátov. Pre zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti Európy v záujme vitálnej obnovy je navyše rozhodujúca digitálna transformácia našich spoločností, podnikov a hospodárstiev v súlade európskym digitálnym desaťročím.
Zabezpečenie účinnej koordinácie politík v rámci európskeho semestra zostáva rozhodujúce pre dosiahnutie cieľa, ktorým je dostať hospodárstvo EÚ po súčasnej kríze na cestu výraznejšieho rastu. Hoci tohtoročný cyklus bol dočasne upravený, aby umožnil spustenie mechanizmu, európsky semester naďalej podporuje politické rokovania medzi členskými štátmi, výmenu najlepších postupov a dohody o spoločnom postupe. Od členských štátov sa vyžaduje, aby vo svojich plánoch obnovy a odolnosti účinne riešili všetky výzvy identifikované v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny alebo ich významnú časť, a to vrátane fiškálnych aspektov. Uvedené odporúčania nad rámec mechanizmu, ktoré neboli splnené, zostávajú v platnosti a budú sa v kontexte európskeho semestra ďalej monitorovať.
2.Situácia a výhľad v oblasti hospodárstva a zamestnanosti
Hospodárstvo EÚ sa má výrazne oživiť. Prísne opatrenia na zamedzenie šírenia pandémie COVID-19 od minulej jesene spôsobili, že sa hospodárstvo EÚ dostalo do recesie. Keďže tieto opatrenia sa postupne uvoľňujú a očkovanie napreduje, vo všetkých členských štátoch EÚ sa očakáva zvýšenie aktivity a jej zrýchlenie v druhej polovici roka 2021, v čom sa takisto odrazí rastový impulz vyplývajúci z vykonávania národných plánov obnovy a odolnosti. Rýchlosť obnovy v jednotlivých členských štátoch a regiónoch bude rôzna. Predpokladá sa, že všetky členské štáty EÚ dosiahnu predkrízovú úroveň štvrťročnej produkcie do konca roku 2022.
Rozsiahle fiškálne opatrenia a široký súbor menových opatrení obmedzili hospodárske škody a napomáhajú obnovu. Urýchlená aktivácia všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu
a dočasného rámca štátnej pomoci
umožnili výraznú fiškálnu podporu vo všetkých členských štátoch. V roku 2020 členské štáty poskytli celkovú fiškálnu podporu v odhadovanej výške viac ako 6,5 % HDP. V dôsledku toho sa celkový deficit verejných financií eurozóny a EÚ zvýšil z historicky najnižších úrovní približne 0,5 % HDP v roku 2019 na približne 7 % v roku 2020. ECB okrem toho prijala široký súbor opatrení menovej politiky na zachovanie priaznivých finančných podmienok pre všetky sektory hospodárstva s cieľom podporiť hospodársku činnosť a zabezpečiť strednodobú cenovú stabilitu. Pre zmiernenie vplyvu krízy boli rozhodujúce vzájomne sa posilňujúce účinky fiškálnych a menových politík v spojení s regulačnými a prudenciálnymi opatreniami pre finančný sektor.
Vďaka opatreniam prijatým na úrovni EÚ a na národnej úrovni bol vplyv pandémie na európske trhy práce obmedzený. V čase vypuknutia pandémie sa na európskom trhu práce končil šiesty rok expanzie, pričom bolo zamestnaných viac ako 209 miliónov ľudí a miera nezamestnanosti bola v štvrtom štvrťroku 2019 na úrovni 6,5 %. O rok neskôr zamestnanosť klesla o 3 milióny a miera nezamestnanosti sa zvýšila na 7,2 %. V porovnaní s rozsahom otrasu boli straty pracovných miest obmedzené. Na zmiernenie vplyvu členské štáty zaviedli širokú škálu opatrení na udržanie pracovných miest, ako napríklad režimy skráteného pracovného času a dočasné nútené dovolenky svojich zamestnancov, ktorými podporili až 32 miliónov európskych pracovných miest. Takýto výsledok sa podarilo dosiahnuť vďaka financovaniu EÚ vrátane dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (nástroj SURE) a Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus (CRII). Doteraz sa v rámci nástroja SURE poskytli 19 členským štátom pôžičky vo výške viac ako 90 miliárd EUR na podporu 25 až 30 miliónov ľudí a 1,5 až 2,5 milióna firiem.
Vplyv krízy na sociálne skupiny, sektory a regióny bol nerovnomerný; najviac zasiahnuté boli najzraniteľnejšie skupiny. Neúmerne zasiahnutí boli mladí ľudia, ženy, nízkokvalifikovaní pracovníci, migranti, osoby so zdravotným postihnutím, pracovníci s dočasnými zmluvami alebo osoby v neštandardných formách zamestnania, ale aj samostatne zárobkovo činné osoby. Túto situáciu zhoršilo aj to, že boli vážne zasiahnuté podniky poskytujúce služby, najmä v priemyselných ekosystémoch, ako je cestovný ruch, kultúra a kreatívne činnosti. Zatiaľ čo podpora príjmov a záchranné sociálne siete zabránili rozsiahlemu poklesu príjmov domácností, kríza spôsobená pandémiou COVID-19 odhalila medzery v prístupe ku sociálnej ochrane a poukázala na dôležitosť upevňovania odolnosti. V tomto ohľade väčšina členských štátov posilnila existujúce schémy, rozšírila ich pokrytie a dočasne uvoľnila podmienky ich oprávnenosti, pričom stále existuje priestor na posilnenie sociálnej ochrany pre všetkých udržateľným spôsobom.
Riziká spojené s prognózami rastu sú vo všeobecnosti celkovo vyvážené. Kým však bude hospodárstvo EÚ a celého sveta ohrozovať pandémia, pretrvá zvýšená neistota. Napriek pokroku pri očkovacích kampaniach je prognóza z epidemiologickej a hospodárskej perspektívy naďalej vystavená značným rizikám. Vývoj pandémie a efektívnosť a účinnosť očkovacích programov by sa mohli ukázať lepšie alebo horšie, než sa predpokladalo, čo by si vyžiadalo odlišnú úroveň obmedzení činnosti. Hospodársky rast by takisto mohol byť slabší, než sa očakávalo, keby sa podpora politík zrušila príliš skoro. Jej oneskorené zrušenie by zasa mohlo zvýšiť neopodstatnené vedľajšie účinky a odsunúť prechod na udržateľnejšie a nadčasovejšie hospodárstvo. Na druhej strane, po niekoľkých štvrťrokoch potlačenej spotreby a zvyšovania miery úspor by prognózy mohli podceniť sklon domácností k zvýšeniu spotreby. Obnova mimo EÚ by takisto mohla byť výraznejšia, než sa očakáva v súčasnosti.
Hospodárska politika v rokoch 2021 a 2022 musí zostať podporná. V budúcnosti, keď to dovolia hospodárske podmienky, by sa politiky mali opäť zamerať na minimalizovanie strednodobých dôsledkov krízy. Vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti prispeje k zvýšeniu potenciálneho rastu a zamestnanosti, a tým aj k zníženiu nerovnováh. V počiatočných štádiách krízy a počas obmedzenia pohybu boli opatrenia v oblasti podpory politík výrazne zamerané na zabránenie stratám pracovných miest a konkurzom. To pomohlo predísť hlbokým a dlhodobým následkom na európskych hospodárstvach. Cielené podporné opatrenia by v budúcnosti mali pomôcť životaschopným, ale aj tak zraniteľným firmám prispôsobiť svoje obchodné modely. Zameranie podpory by sa malo postupne presunúť na budovanie kapacít so zvýšeným dôrazom na odbornú prípravu, vývoj zručností, výskum a inovácie, podporu pri vytváraní kvalitných pracovných miest a zmenu pracovného miesta. Z mechanizmu sa teda budú podporovať investície a reformy, ktoré posilňujú potenciálny rast a zamestnanosť členských štátov. V dôsledku toho bude pomer verejných investícií k HDP v rokoch 2021 a 2022 v Únii najvyšší za viac než desaťročné obdobie. V aktualizovanej novej európskej priemyselnej stratégii sa stanovuje rámec na urýchlenie obnovy Európy a prechod na čistejší, digitálnejší a odolnejší hospodársky a priemyselný model, ako aj vybudovanie odolnejšieho jednotného trhu.
Pre posilnenie obnovy bude rozhodujúce, aby členské štáty pokračovali v reformách a investíciách uvedených v usmerneniach pre politiky zamestnanosti v prospech vytvárania kvalitných pracovných miest a bezproblémových presunov na trhu práce s aktívnym zapojením sociálnych partnerov. Zo širšieho hľadiska usmernenia pre politiky zamestnanosti poskytnú pokyny, ako modernizovať inštitúcie trhu práce, vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj systémy zdravotnej starostlivosti a sociálnej ochrany, aby sa stali inkluzívnejšími a spravodlivejšími. Zahŕňajú osobitné pokyny na zmiernenie vplyvu krízy na zamestnanosť a sociálnu oblasť, ako aj dosiahnutie spravodlivej zelenej a digitálnej transformácie. Vzhľadom na to, že súčasné usmernenia pre politiky zamestnanosti sú stále relevantné, Komisia navrhuje presunúť ich na rok 2021, pričom zdôrazňuje úlohu nových hlavných cieľov EÚ a politických usmernení vyplývajúcich zo sociálneho samitu v Porte.
V odporúčaní Komisie o účinnej aktívnej podpore zamestnanosti po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19 (EASE) je uvedené konkrétne usmernenie týkajúce sa postupného prechodu od opatrení na udržanie pracovných miest k aktívnym politikám trhu práce potrebným na oživenie hospodárstva sprevádzané tvorbou veľkého počtu pracovných miest.
3.Zavádzanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
Kľúčom k podpore obnovy je urýchlené vykonávanie národných plánov obnovy a odolnosti v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktoré zároveň majú viesť naše hospodárstva a spoločnosti k väčšej udržateľnosti, inkluzívnosti, odolnosti a pripravenosti na zelenú a digitálnu transformáciu. V rámci mechanizmu, ktorý nadobudol účinnosť 19. februára 2021, sa počas budúcich 6 rokov sprístupní 312,5 miliardy EUR v grantoch a až do 360 miliárd EUR v pôžičkách na podporu reforiem a investícií vo všetkých členských štátoch. Mechanizmus teda bude pre všetky členské štáty predstavovať bezprecedentnú príležitosť riešiť kľúčové štrukturálne výzvy a investičné potreby, pričom bude zahŕňať zelenú a digitálnu transformáciu.
Komisia intenzívne spolupracovala so všetkými členskými štátmi a podporovala ich pri navrhovaní ambicióznych plánov obnovy a odolnosti. V plánoch by sa mali navrhnúť investície a reformy, ktoré odzrkadľujú výzvy a okolnosti špecifické pre každý členský štát založené na dôkladnej analýze a výzvach identifikovaných za posledné roky v kontexte európskeho semestra. Tieto plány budú formovať program reforiem a investícií v členských štátoch na nadchádzajúce roky. Na zabezpečenie účinného vykonávania a dlhodobého vplyvu je rozhodujúca spoluzodpovednosť členských štátov a zapojenie všetkých príslušných zainteresovaných strán. Preto sa členské štáty dôrazne nabádajú, aby počas celého procesu konzultovali s miestnymi a regionálnymi orgánmi, sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti, podnikmi, mládežníckymi organizáciami a iným príslušnými zainteresovanými stranami v súlade s ich vnútroštátnym právnym poriadkom. Súčasťou každého národného plánu musí byť zhrnutie týchto konzultácií spolu s údajmi o tom, ako sa vstupy týchto zainteresovaných strán premietli do plánu.
Zatiaľ predložilo plán 23 členských štátov a ďalšie plány sa očakávajú v nadchádzajúcich dňoch
. Po tom, ako Komisia dokončí posúdenie týchto plánov, bude mať Rada jeden mesiac na ich schválenie, čím pripraví cestu na prvé vyplácanie ako predbežné financovanie v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
Očakáva sa, že plány obnovy a odolnosti, ktoré boli predložené alebo ktoré sa pripravujú, významne prispejú k šiestim pilierom uvedeným v nariadení. Ako sa vyžaduje v nariadení, každý plán bude musieť komplexným a primerane vyrovnaným spôsobom prispieť k oblastiam politiky európskeho významu rozdelených do šiestich pilierov: zelená transformácia; digitálna transformácia; inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, produktivita a konkurencieschopnosť; sociálna a územná súdržnosť; zdravie, hospodárska, sociálna a inštitucionálna odolnosť a politiky pre budúcu generáciu, deti a mládež. Komisia vo všeobecnosti očakáva, že výrazný podiel výdavkov v plánoch bude súvisieť s klímou a digitalizáciou, ako aj s opatreniami prispievajúcimi k sociálnej a územnej súdržnosti a odolnosti. Komisia takisto očakáva významné reformy a investície, ktoré sa týkajú uvedených oblastí politík a pomôžu zabezpečiť komplexné riešenie všetkých šiestich pilierov, ako napríklad opatrenia na zvýšenie digitálnych zručností a uzavretie medzier v oblasti prepojiteľnosti s cieľom posilniť digitálnu transformáciu, podporiť súdržnosť a priniesť prospech pre MSP.
Kombinovaním fondov z nástroja obnovy NextGenerationEU a nového viacročného finančného rámca sa v rámci financovania EÚ v rokoch 2021 – 2027 poskytne 1,8 bilióna EUR. Z nástroja NextGenerationEU sa poskytne 750 miliárd EUR na naštartovanie obnovy prostredníctvom osobitných programov (Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, REACT-EU, Fond na spravodlivú transformáciu, rozvoj vidieka, Program InvestEU, rescEU a Horizont Európa). Napríklad Program InvestEU spája rôzne finančné nástroje na podporu investícií v EÚ prostredníctvom záruky poskytnutej z rozpočtu EÚ vo výške 26,2 miliardy EUR. Očakáva sa, že Program InvestEU zmobilizuje počas budúcich siedmich rokov viac ako 370 miliárd EUR dodatočných investícií. Fondy z nástroja NextGenerationEU sú doplnením sumy 1,074 bilióna EUR z rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027. V rámci toho je politika súdržnosti s finančnou silou 338,6 miliardy EUR zameraná na podporu stratégií dlhodobejšieho rozvoja členských štátov prostredníctvom investícií.
4.Koordinácia fiškálnych politík
Koordinácia národných fiškálnych politík je pre podporu obnovy aj naďalej rozhodujúca. Celkové zámery fiškálnej politiky by vzhľadom na štátne rozpočty a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti mali v rokoch 2021 a 2022 zostať podporné. Fiškálna politika by mala byť naďalej aktívna a náležite sa prispôsobiť vyvíjajúcej sa situácii, pričom by sa malo zabrániť predčasnému zrušeniu fiškálnej podpory. Po znížení zdravotných rizík by sa fiškálne opatrenia mali postupne zamerať na cielenejšie opatrenia, ktoré podporujú odolnú a udržateľnú obnovu. Napokon, vzhľadom na to, že v druhej polovici roku 2021 sa očakáva postupná normalizácia hospodárskej činnosti, fiškálne politiky členských štátov by sa mali v roku 2022 stať diferencovanejšími, a to s prihliadnutím na stav obnovy, fiškálnu udržateľnosť a potrebu znížiť hospodárske, sociálne a územné rozdiely. Po rozbehnutí obnovy by fiškálna politika mala uprednostňovať vyššie verejné a súkromné investície a podporovať prechod na zelené a digitálne hospodárstvo.
Všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu sa bude uplatňovať naďalej aj v roku 2022 a očakáva sa, že od roku 2023 bude deaktivovaná. Všeobecná úniková doložka umožnila členským štátom prijať veľmi rozsiahle výdavkové a príjmové opatrenia na minimalizovanie hospodárskeho a sociálneho vplyvu pandémie. Takisto im umožnila, aby flexibilnejšie koordinovali svoje fiškálne politiky. Ako sa uvádza v oznámení z 3. marca 2021, rozhodnutie o deaktivácii všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať po celkovom posúdení stavu hospodárstva na základe kvantitatívnych kritérií, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v EÚ alebo eurozóne v porovnaní s predkrízovou úrovňou. Na základe prognózy Komisie z jari 2021 sa predpokladá, že predkrízová hospodárska činnosť (koniec roku 2019) by sa v EÚ ako celku mala dosiahnuť približne v štvrtom štvrťroku 2021 a v eurozóne v prvom štvrťroku 2022. Na základe tejto prognózy sú splnené podmienky na pokračovanie v uplatňovaní všeobecnej únikovej doložky v roku 2022 a jej deaktiváciu v roku 2023. Situácia v jednotlivých krajinách sa bude zohľadňovať aj po deaktivácii všeobecnej únikovej doložky.
V roku 2022 musia byť zámery fiškálnej politiky vyplývajúce z národných rozpočtov a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti naďalej podporné. Výdavky financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti poskytnú v roku 2022 a nadchádzajúcich rokoch významný fiškálny impulz. Výdavky financované z nenávratnej podpory umožnia financovať vysokokvalitné investičné projekty a pokryť náklady na reformy na zvýšenie produktivity bez toho, aby vznikol vyšší deficit a dlh. Členské štáty by mali využívať financovanie z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, čo následne prispeje k podpore hospodárskej obnovy, upevneniu vyššieho potenciálneho rastu a postupne aj k zlepšeniu ich východiskovej fiškálnej pozície. Členské štáty s nízkym dlhom by mali predovšetkým sledovať podporné zámery fiškálnej politiky vrátane impulzu poskytnutého Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti. Členské štáty s vysokým dlhom by mali využívať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na financovanie dodatočných investícií na podporu obnovy a pri tom uplatňovať obozretnú fiškálnu politiku. Členské štáty by mali zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Zároveň by sa mal udržiavať pod kontrolou rast bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov a v prípade členských štátov s vysokým dlhom by mal byť obmedzený. To umožní, aby fiškálne opatrenia poskytli maximálnu podporu obnove bez obmedzovania budúcich fiškálnych trajektórií a vytvárania trvalého zaťaženia verejných financií.
V období po roku 2022 by fiškálne politiky mali naďalej zohľadňovať silu obnovy, stupeň hospodárskej neistoty a aspekty fiškálnej udržateľnosti. Keď to hospodárske podmienky umožnia, členské štáty by mali uskutočňovať fiškálnu politiku zameranú na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte. Členské štáty by zároveň mali zvýšiť investície na posilnenie rastového potenciálu. Vzhľadom na v súčasnosti stále mimoriadne vysoký stupeň neistoty, a to aj pokiaľ ide o vplyv krízy a reforiem a investícií vykonaných prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na rastový potenciál, zostávajú tohtoročné usmernenia predovšetkým kvalitatívne. Presnejšie kvantifikované usmernenia na ďalšie roky by mali byť poskytnuté v roku 2022, keď sa stupeň neistoty dostatočne zníži.
Komisia posúdila súlad s kritériami deficitu a dlhu v roku 2020. Keďže aktiváciou všeobecnej únikovej doložky sa nepozastavujú postupy v rámci Paktu stability a rastu, Európska komisia pokračuje vo vykonávaní ročného cyklu fiškálneho dohľadu. Komisia vydala správu [v súlade s článkom 126 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)], v ktorej posudzuje súlad s kritériami deficitu a dlhu v prípade všetkých členských štátov s výnimkou Rumunska. V tomto kontexte Komisia zohľadnila vysoký stupeň neistoty, dohodnutú reakciu fiškálnej politiky na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 a odporúčania Rady na rok 2021. V analýze, ktorá podľa potreby zohľadňuje všetky závažné faktory, sa uvádza, že kritérium deficitu vymedzené v zmluve a nariadení (ES) č. 1467/1997 splnili tri členské štáty a nesplnilo 23 členských štátov. Dlhové kritérium vymedzené v zmluve a nariadení (ES) č. 1467/1997 nesplnilo 13 členských štátov. Vypuknutie pandémie COVID-19 malo mimoriadny makroekonomický a fiškálny vplyv a spôsobilo výnimočnú neistotu, a to aj pri koncipovaní dôveryhodného smerovania fiškálnej politiky. S prihliadnutím na vysokú neistotu, dohodnutú reakciu fiškálnej politiky na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 a odporúčania Rady z 20. júla 2020 sa Komisia domnieva, že v tejto situácii by sa nemalo prijať rozhodnutie o tom, či sa má na členské štáty uplatniť postup pri nadmernom deficite. V prípade Rumunska, kde sa postup pri nadmernom deficite začal na základe údajov za rok 2019, Komisia odporúča aktualizáciu postupu úprav smerom k náprave nadmerného deficitu v roku 2024. Komisia prehodnotí rozpočtovú situáciu členských štátov na základe hospodárskej prognózy z jesene 2021 a návrhov rozpočtových plánov na rok 2022, ktoré predložili členské štáty eurozóny do 15. októbra 2021.
Jadrom návrhu fiškálnej politiky je kvalita verejných financií. V priebehu roku 2020 všetky členské štáty reagovali veľmi promptne, a to prijatím núdzových opatrení na boj s pandémiou a podporovaním príjmov firiem a domácností. Po znížení zdravotných rizík by sa hospodárska politika mala presunúť z núdzového režimu smerom k cieľom orientovaným na obnovu. Kvalita rozpočtových opatrení by mala zabezpečiť udržateľnú a inkluzívnu obnovu. Členské štáty by mali uprednostňovať investície na posilnenie rastu, najmä na podporu zelenej a digitálnej transformácie. Rozhodujúce je zamerať sa na fiškálne štrukturálne reformy vrátane zvýšenia efektívnosti výdavkov a vysokokvalitného riadenia zdrojov verejných financií. Na strane príjmov sú nevyhnutné aj reformy zamerané na presun daňového zaťaženia z práce na environmentálne dane, ktoré menej narúšajú hospodársku súťaž a bránia škodlivej daňovej súťaži a agresívnemu daňovému plánovaniu. Pomôže to zabezpečiť financovanie priorít verejnej politiky a prispeje k dlhodobej udržateľnosti verejných financií, a to aj posilnením rozsahu pokrytia, primeranosti a udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti a sociálnej ochrany pre všetkých. Po okamžitej reakcii na krízu v roku 2020 viacero členských štátov obnovilo plány na zlepšenie hodnotenia a preskúmania výdavkov. Posilnenie preskúmania výdavkov prostredníctvom budovania kapacít, zlepšenia riadenia a užšieho prepojenia s rozpočtovým cyklom predstavuje dôležitú reformu v niektorých balíkoch na obnovu hospodárstva. Dôležitejšiu úlohu v rozpočtovom plánovaní zohráva intenzívnejšie hodnotenie politík a väčší dôraz na politické priority. Niektoré členské štáty vyvíjajú aj zelené rozpočtové postupy s cieľom zintenzívniť kroky v oblasti klímy a životného prostredia. Tieto postupy im umožnia posúdiť ekologický obsah ich rozpočtových politík a zabezpečiť súlad verejných výdavkov a príjmov s cieľmi v oblasti životného prostredia. Komisia pokračuje v dialógu a podpore rozvoja a spresňovania postupov, ktoré zlepšujú kvalitu verejných financií.
5.Makroekonomické nerovnováhy v členských štátoch
V prípade 12 členských štátov Komisia identifikovala makroekonomické slabé miesta v súvislosti s nerovnováhami a nadmernými nerovnováhami. Tieto členské štáty boli vybrané na hĺbkové preskúmanie v správe o mechanizme varovania na rok 2021
. V troch členských štátoch naďalej pretrvávajú nadmerné nerovnováhy (Cyprus, Grécko a Taliansko) a v deviatich ďalších štátoch existujú nerovnováhy (Chorvátsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Holandsko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko) v zmysle postupu pri makroekonomickej nerovnováhe. Zavádzanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude kľúčom k zníženiu existujúcich makroekonomických nerovnováh, pretože bude podporovať reformy a investície, ktorými sa riešia výzvy identifikované počas predchádzajúcich cyklov semestra.
Hlavné zdroje nerovnováh sú vo veľkej miere rovnaké ako pred rokom, ale riziká sa zvýšili. Zatiaľ čo kríza spôsobená pandémiou COVID-19 v zásade nezmenila povahu nerovnováh členských štátov, spôsobila útlm pri znižovaní týchto nerovnováh a môže zvýšiť riziká pre makroekonomickú stabilitu. Došlo k viditeľnému zvýšeniu verejného a súkromného dlhu, čo možno do veľkej miery vysvetliť nielen recesiou, ale aj politikami na riešenie pandémie a na podporu hospodárstva a obnovy. V niektorých členských štátoch pretrvávajú vysoké prebytky bežného účtu. Viaceré členské štáty s vysokými úrovňami dlhu majú aj nízky potenciálny rast. V takýchto prípadoch bude riešením efektívne využiť mechanizmus na povzbudenie investícií a reforiem zameraných na posilnenie rastu. Po postupnom ukončení podporných opatrení sa môžu problémy so splácaním dlhu premietnuť do nesplácaných úverov. Na rozdiel od toho sa počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 zmiernili niektoré slabé miesta súvisiace s tlakom na nákladovú konkurencieschopnosť.
V tomto štádiu sa revízia klasifikácie nerovnováh nejaví ako opodstatnená. Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 môže zvýšiť riziká pre makroekonomickú stabilitu, aj keď nie spôsobom, ktorý by si v tomto štádiu vyžiadal revíziu klasifikácie nerovnováh. Pretrvávajúca vysoká neistota si vyžaduje dôkladné monitorovanie nerovnováh a rizík pre makroekonomickú stabilitu so silným výhľadom do budúcnosti.
·Cyprus, Grécko a Taliansko naďalej čelia nadmernej nerovnováhe súvisiacej s vysokými verejným dlhom a vysokým podielom nesplácaných úverov, a to napriek pokračujúcemu a významnému pokroku v tejto oblasti. Na Cypre a v Grécku ide o kombináciu s vysokým zahraničným dlhom a na Cypre aj s vysokým súkromným dlhom. Potenciálny rast je navyše naďalej príliš nízky na to, aby podnietil znižovanie zadlženosti.
·Nerovnováhy v Chorvátsku, Írsku, Portugalsku a Španielsku sú spojené s vysokými súkromnými, verejnými a zahraničnými dlhmi, zatiaľ čo vo Francúzsku sú príčinou nerovnováh verejné a súkromné dlhy, ktoré naďalej rastú. Pre tieto členské štáty je stále dôležité zvyšovanie produktivity a konkurencieschopnosti. V Rumunsku sa znižujú straty konkurencieschopnosti, ale pretrváva vysoký deficit bežného účtu a fiškálne trendy sa po rokoch zhoršovania musia rozhodne zvrátiť. Nemecko a Holandsko zaznamenávajú pretrvávajúce vysoké prebytky bežného účtu spojené s úsporami prevyšujúcimi investície, ktoré sú znásobené vysokým súkromným dlhom v Holandsku. Vysoké ceny obytných nehnuteľností vo Švédsku sa nezmierňujú a obavy vyvoláva aj vysoký a narastajúci dlh domácností.
V dodatku 1 sú uvedené ďalšie podrobnosti o aspektoch analýzy nerovnováh týkajúcich sa jednotlivých krajín.
6.Prispôsobenie európskeho semestra
Vzhľadom na značné prekrývanie medzi európskym semestrom a počiatočnými fázami Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bolo potrebné dočasne prispôsobiť cyklus európskeho semestra 2021 spusteniu mechanizmu. To Komisii a členským štátom umožnilo zamerať tohtoročný cyklus na prípravu plánov obnovy a odolnosti ako hlavného výhľadovo orientovaného referenčného dokumentu reformného a investičného programu členských štátov. Medzitým sa pokračovalo vo vykonávaní dohľadu nad makroekonomickými nerovnováhami so zameraním na vznikajúce riziká spôsobené krízou COVID-19, ktoré sa v relevantných prípadoch riešili v rámci diskusií s členskými štátmi o ich návrhoch plánov.
V nadchádzajúcej ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 2022 sa načrtnú kľúčové prvky najbližšieho cyklu európskeho semestra. Prvý rok vykonávania plánov obnovy a odolnosti sa bude musieť monitorovať ako súčasť ročného koordinačného rámca európskeho semestra. V tejto súvislosti sa v nariadení, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, stanovuje, že členské štáty budú dvakrát ročne podávať správy o pokroku pri vykonávaní svojich plánov v kontexte európskeho semestra. Monitorovanie pokroku pri uplatňovaní zásad Európskeho piliera sociálnych práv bude potrebné zakotviť v európskom semestri, ako zdôraznili vedúci predstavitelia EÚ na sociálnom samite v Porte. V ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 2022 sa stanovia konkrétne kroky týkajúce sa štruktúry rámca riadenia semestra v roku 2022. Na tomto základe sa Komisia zapojí do dialógu s Európskym parlamentom, Radou, členskými štátmi, sociálnymi partnermi a všetkými ostatnými príslušnými zainteresovanými stranami.
7.Ďalšie kroky
Komisia víta schválenie rozhodnutia o vlastných zdrojoch všetkými členskými štátmi. Toto schválenie pripravuje Komisii cestu na to, aby si začala požičiavať v rámci nástroja NextGenerationEU s cieľom vyplatiť finančné prostriedky vrátane predbežného financovania grantov a úverov cez Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti.
Komisia začne prijímať svoje návrhy na vykonávacie rozhodnutia Rady o plánoch obnovy a odolnosti od druhej polovice júna. Komisia očakáva rýchle prijatie Radou, aby sa mohli plány vykonať včas a umožnili udržateľnú a inkluzívnu hospodársku obnovu v súlade so závermi vedúcich predstaviteľov EÚ na samite v Porte. Komisia je takisto k dispozícii, aby členským štátom na požiadanie poskytla technickú pomoc a pomohla ich orgánom čo najlepšie využiť finančné prostriedky EÚ.
Komisia víta intenzívnu a konštruktívnu spoluprácu medzi všetkými inštitúciami EÚ, najmä prostredníctvom dialógu o obnove a odolnosti. Intenzívne zapojenie Európskeho parlamentu zásadne prispeje k väčšej transparentnosti a zodpovednosti pri vykonávaní mechanizmu. V súlade s požiadavkami nariadenia je Komisia plne odhodlaná podeliť sa o všetky relevantné informácie s Parlamentom a Radou a náležite zohľadniť názory, ktoré Parlament vyjadril v rámci dialógu.
Komisia vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že plány obnovy a odolnosti budú vykonané v plnej miere, včas a na základe dôkladného dialógu so sociálnymi partnermi, občianskou spoločnosťou a inými zainteresovanými stranami.
DODATOK 1 – ZISTENIA Z HĹBKOVÝCH PRESKÚMANÍ MAKROEKONOMICKÝCH NEROVNOVÁH V KRAJINÁCH EÚ
V prípade 12 členských štátov, ktoré podstúpili hĺbkové preskúmanie, sa potvrdila klasifikácia nerovnováh a nadmerných nerovnováh. Analýza hĺbkového preskúmania sa zameriava na závažnosť nerovnováh, ich nedávny a budúci vývoj a súvisiace politické reakcie. Zohľadňujú sa aj relevantné účinky presahovania a systémové cezhraničné dôsledky nerovnováh.
Kontext posúdenia slabých miest sa tento rok líši od analýzy v minuloročných hĺbkových preskúmaniach. V roku 2020 sa politické úsilie vo všeobecnosti zameriavalo na riešenie a zmiernenie vplyvu pandémie a na podporu udržateľnej obnovy, ktorá má sama osebe podpornú funkciu pri náprave nerovnováh, pričom v strednodobom horizonte bolo potrebné kontrolovať aj riziká pre makroekonomickú stabilitu. Výhľad do budúcnosti je preto pri hodnotení rizika kľúčový. Pretrváva však vysoká miera neistoty a stále je ťažké posúdiť úplné dôsledky krízy. To si vyžaduje nepretržité a dôkladné monitorovanie nerovnováh a rizík pre makroekonomickú stabilitu. Pokiaľ ide o budúcnosť, o týchto nerovnováhach sa diskutovalo s členskými štátmi vo fáze prípravy ich plánov obnovy a odolnosti, keďže Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje jedinečnú príležitosť na riešenie makroekonomických nerovnováh, ako aj investičných a reformných potrieb. Analýzy politík v súčasných hĺbkových preskúmaniach boli dokončené pred formálnym predložením plánov obnovy a odolnosti, a preto nevychádzajú z informácií uvedených v týchto plánoch. Hoci v čase uverejnenia tohto oznámenia prebieha posudzovanie plánov obnovy a odolnosti Komisiou, ktorého výsledok nemožno predpovedať, účinné vykonávanie plánov obnovy a odolnosti poskytuje príležitosť na riešenie existujúcich nerovnováh.
Vo všeobecnosti majú makroekonomické riziká a slabé miesta rovnaký pôvod ako už skôr identifikované riziká a slabé miesta. Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 vyvolala spomalenie v znižovaní makroekonomických nerovnováh, ktoré sa zaznamenali v uplynulom desaťročí, ale nie spôsobom, ktorý by v tejto fáze odôvodňoval revíziu klasifikácie nerovnováh. Niekoľko členských štátov kombinovalo vysoké súkromné, verejné a zahraničné dlhy už pred pandémiou. V iných prípadoch sa obavy súvisiace s dlhom sústredili buď na verejný sektor, alebo na súkromný sektor. V roku 2020 sa všetky tieto pomery dlhu k HDP zvýšili v dôsledku poklesu hospodárskej činnosti a výrazného nárastu úverov, najmä zo strany podnikov a vlád, s cieľom zmierniť dôsledky pandémie a zabrániť ešte závažnejšiemu zhoršeniu hospodárskej situácie a makroekonomickej stability. Dočasné moratóriá na splatenie dlhu podnikmi a domácnosťami zabezpečili zachovanie dlhov a znížili riziko nedostatku likvidity.
Dynamika súkromného a verejného dlhu sa v budúcnosti môže stať zložitejšou, ale očakáva sa, že sa vďaka obnove zlepší. Viaceré krajiny, v ktorých sa zaznamenal vysoký dlh, sú poznačené nízkym potenciálnym rastom, a kríza môže ešte viac tlmiť rast, najmä tam, kde viac postihnuté sektory majú väčší podiel na činnosti, čo celkovo obmedzí tempo znižovania pákového efektu. Zdôrazňuje sa tým význam účinného vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pre zvýšenie potenciálneho rastu, podporu výrazného oživenia a pomoc pri riešení uvedených nerovnováh. Rastúce ťažkosti so splácaním dlhu sa môžu v budúcnosti premietnuť do nesplácaných úverov, najmä v tých sektoroch, ktoré sú viac postihnuté krízou, a po skončení moratórií na splácanie dlhov a iných podporných opatrení. Hoci sa odolnosť bánk v posledných rokoch zlepšila, mohla by byť zasiahnutá neskôr a v dlhodobejšom meradle, pričom by mohla byť ovplyvnená ponuka úverov pre hospodárstvo, čo by zase ovplyvnilo silu obnovy.
Zahraničné účty boli počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 väčšinou stabilné. Deficit bežného účtu sa vo všeobecnosti mierne zmenil, keďže čisté úspory verejnej správy a súkromného sektora sa vzájomne kompenzovali. Výnimky sa týkali krajín, ktoré sú najviac vystavené klesajúcemu podielu zahraničného cestovného ruchu, pričom ich bežné účty sa v roku 2020 viditeľnejšie zhoršili a tento ani budúci rok sa nemusia úplne zotaviť. Zároveň zostávajú vysoké prebytky bežného účtu z veľkej časti nezmenené, rovnako ako prebytok bežného účtu za eurozónu ako celok. Záporné čisté medzinárodné investičné pozície sa v roku 2020 zhoršili, neočakáva sa však, že by sa tento alebo budúci rok ďalej zhoršovali. Podmienky vonkajšieho financovania boli priaznivé okrem krátkeho obdobia zvýšenej averzie voči riziku na svetových finančných trhoch bezprostredne po vypuknutí krízy, a najmä v prípade krajín, ktoré nie sú členmi eurozóny.
Pokračujúca expanzia v rokoch pred krízou viedla k tlakom z prehriatia, ktoré sa prejavili v strate nákladovej konkurencieschopnosti a výraznom raste cien obytných nehnuteľností: počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 došlo k zmierneniu straty nákladovej konkurencieschopnosti, zatiaľ čo rast cien obytných nehnuteľností sa obmedzil v menšej miere. Očakáva sa, že vývoj nákladovej konkurencieschopnosti sa stabilizuje, keďže sa spomaľuje rast miezd na trhu práce, ktorý bol jasne oslabený v dôsledku ochorenia COVID-19, a cyklický nárast produktivity v tomto a budúcom roku ďalej zmierňuje tlak na jednotkové náklady práce. Pokiaľ ide o ceny obytných nehnuteľností, v niektorých krajinách, kde boli riziká nadhodnotenia relevantnejšie, sa naďalej pozorovala dynamika. V niektorých prípadoch však nemožno vylúčiť, že vypršanie moratória na splácanie dlhu a zrušenie iných dočasných podporných opatrení môže vyvolať tlak na znižovanie cien bývania, a to najmä tam, kde boli viac zasiahnuté príjmy domácností.
Krajiny s nadmernými nerovnováhami
·V Grécku existujú nadmerné nerovnováhy. Slabé miesta sa týkajú vysokého verejného dlhu, neúplnej obnovy vonkajšej rovnováhy a vysokých nesplácaných úverov v kontexte vysokej nezamestnanosti a nízkeho potenciálneho rastu. Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 prerušila proces úprav, ktorý sa začal v predchádzajúcich rokoch. Verejný dlh sa v roku 2020 výrazne zvýšil a očakáva sa, že sa zníži až v roku 2022. Verejný dlh väčšinou vlastnia veritelia oficiálneho sektora, čo spolu s veľkou hotovostnou rezervou chráni Grécko pred krátkodobými výkyvmi. Deficit bežného účtu sa v poslednom čase zvýšil a predpokladá sa, že zostane vysoký, čo je z veľkej časti spôsobené vplyvom krízy COVID-19 na rozsiahly sektor cestovného ruchu. Napriek výraznému poklesu v posledných rokoch zostávajú nesplácané úvery veľké a hrozí, že sa po postupnom ukončení dočasných podporných opatrení zvýšia. Snahy o posilnenie vyhliadok rastu sú brzdené v dôsledku vyčerpaného kapitálu, starnutia populácie a vysťahovalectva kvalifikovanej pracovnej sily. Nízky potenciálny rast má negatívny vplyv na znižovanie pákového efektu.
·V Taliansku existujú nadmerné nerovnováhy. Slabé miesta sa týkajú vysokého verejného dlhu a dlhotrvajúcej slabej dynamiky produktivity, ktoré majú cezhraničný význam v kontexte nestability trhu práce a bankového sektora. Miera zadlženosti verejnej správy sa v roku 2020 prudko zvýšila v dôsledku poklesu HDP a fiškálnej reakcie na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 a očakáva sa, že sa zníži až v roku 2022. Produktivita práce sa v roku 2020 zvýšila, ale dlhodobý rast produktivity naďalej obmedzujú prekážky brániace súkromným a verejným investíciám a obmedzenia rastu najproduktívnejších firiem. Miera aktivity a miera zamestnanosti zostávajú pod priemerom EÚ. Veľmi pomalý rast produktivity spolu s nízkou mierou zamestnanosti brzdí potenciálny rast, čo zase obmedzuje priestor na znižovanie pákového efektu. Zatiaľ čo taliansky bankový sektor sa stal v rokoch pred krízou spôsobenou pandémiou COVID-19 vitálnejším a odolnejším, slabé miesta pretrvávajú. Najmä nesplácané úvery sa v posledných rokoch znížili, ale sú stále pomerne vysoké a hrozí, že sa po postupnom ukončení dočasných podporných opatrení zvýšia.
·Na Cypre existujú nadmerné nerovnováhy. Slabé miesta sa týkajú vysokého objemu zahraničného, verejného a súkromného dlhu a stále vysokého objemu nesplácaných úverov spolu so značným deficitom bežného účtu. Deficit bežného účtu sa v roku 2020 výrazne zhoršil a dosiahol dvojciferné číslo odrážajúce výrazný pokles vývozu cestovného ruchu v čase krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, pričom sa predpokladá, že sa v blízkej budúcnosti zlepší len mierne. Zahraničný dlh zostáva vysoký a záporná čistá medzinárodná investičná pozícia sa aj po vylúčení účelovo vytvorených subjektov čiastočne zhoršuje v dôsledku veľkých deficitov bežného účtu. Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 prerušila znižovanie pákového efektu v súkromnom sektore, keďže vysoká miera zadlženosti sa v roku 2020 ešte zvýšila, a to najmä v dôsledku poklesu HDP. Nesplácané úvery patria aj naďalej medzi najvyššie v EÚ, a to napriek viditeľnému zníženiu v posledných rokoch, pričom hrozí, že sa po postupnom ukončení dočasných podporných opatrení opäť zvýšia. Miera zadlženosti verejnej správy sa v roku 2020 výrazne zvýšila, ale očakáva sa, že bude už v tomto roku opäť vykazovať klesajúcu tendenciu.
Krajiny s nerovnováhami
·V Nemecku existujú nerovnováhy. Prebytok bežného účtu zostáva na vysokej úrovni, odzrkadľuje utlmenú úroveň investícií v porovnaní s úsporami a má cezhraničný význam. Po postupnom poklese od roku 2015 sa očakáva, že prebytok bežného účtu sa v roku 2021 zvýši a v roku 2022 sa opäť upraví smerom nadol, pričom zostane vysoký, ale pod úrovňou spred krízy. V roku 2020 sa rast verejných investícií v reakcii na krízu ďalej zrýchlil, zatiaľ čo súkromné investície klesli. V roku 2020 boli vyššie čisté úspory súkromného sektora vo veľkej miere kompenzované vyšším deficitom verejných financií, čo viedlo k obmedzeným zmenám celkového bežného účtu. Investície zostávajú mierne ako podiel na HDP napriek priaznivým finančným podmienkam a pretrvávajúcim investičným potrebám existujúcim už pred krízou spôsobenou pandémiou COVID-19, ako aj nízkemu riziku pre fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte. Čisté úspory domácností sa v roku 2020 ďalej zvýšili v dôsledku chýbajúcich možností výdavkov a očakáva sa, že v roku 2022 sa vo všeobecnosti dostanú na svoju úroveň pred pandémiou.
·V Írsku existujú nerovnováhy. Slabé miesta sa týkajú veľkých súkromných a verejných dlhov a čisté zahraničné záväzky zostávajú vysoké. Verejný dlh je podľa rôznych ukazovateľov naďalej vysoký, pričom riziká poklesu súvisia s možnými zmenami pravidiel zdaňovania právnických osôb a reformami medzinárodného zdaňovania. Súkromný dlh zostáva vysoký. Podnikový dlh je vysoký v dôsledku prítomnosti nadnárodných spoločností, z ktorých väčšina má veľmi málo prepojení s domácim hospodárstvom. Dlh domácností ako podiel na hrubom disponibilnom príjme domácností naďalej patrí medzi najvyššie v EÚ. Čistá medzinárodná investičná pozícia je stále vysoko záporná, ale zlepšuje sa a vo väčšine prípadov odráža činnosti nadnárodných spoločností a podielových fondov s minimálnym prepojením na domáce hospodárstvo.
·V Španielsku existujú nerovnováhy. Slabé miesta sa týkajú vysokého zahraničného a vnútorného dlhu, a to tak verejného, ako aj súkromného, v kontexte vysokej nezamestnanosti, pričom majú cezhraničný význam. Čistá medzinárodná investičná pozícia zostáva záporná, ale v roku 2021 by malo dôjsť k jej postupnému zlepšovaniu. Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 mala výrazne negatívny vplyv na cestovný ruch. Bežný účet sa v dôsledku krízy zhoršil, ale očakáva sa, že tento a budúci rok bude približne vyrovnaný. Verejný dlh sa v roku 2020 výrazne zvýšil v dôsledku recesie a podporných opatrení zavedených na zmiernenie vplyvu krízy; predpokladá sa, že budúci rok sa výraznejšie zníži z dôvodu neustále vysokých, ale zlepšujúcich sa deficitov verejných financií. Znižovanie pákového efektu zo strany podnikového sektora aj sektora domácností sa zastavilo vzhľadom na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19. Miera nezamestnanosti sa v roku 2020 zvýšila a predpokladá sa, že začne klesať v roku 2022.
·Vo Francúzsku existujú nerovnováhy. Slabé miesta sa týkajú vysokého verejného dlhu, slabej konkurencieschopnosti a nízkeho rastu produktivity, ktoré majú cezhraničný význam. V roku 2020 sa verejný dlh viditeľne zvýšil v dôsledku recesie a komplexných opatrení na obmedzenie krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 a očakáva sa, že v roku 2022 klesne. Súkromný dlh je vysoký a tiež už niekoľko rokov rastie, aj keď v roku 2020 nárast nominálneho dlhu sprevádzal nárast likvidných vankúšov firiem. Napriek pozitívnemu vývoju pred krízou spôsobenou pandémiou COVID-19 sa nepodarilo zvrátiť predchádzajúce straty konkurencieschopnosti. Okrem toho dlhodobý rast produktivity zostáva mierny, čo tiež bráni ďalšiemu zvýšeniu konkurencieschopnosti, brzdí potenciálny rast, a tým obmedzuje priestor na znižovanie pákového efektu vo verejnom a súkromnom sektore.
·V Chorvátsku existujú nerovnováhy. Slabé miesta sa týkajú verejného, súkromného a zahraničného dlhu v kontexte nízkeho potenciálneho rastu. Bežný účet sa v roku 2020 dostal do záporných hodnôt, čo odráža vplyv krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 na rozsiahly sektor cestovného ruchu v Chorvátsku, a očakáva sa, že sa bude obnovovať len pomaly. Záporná čistá medzinárodná investičná pozícia by sa mala v roku 2021 opäť postupne zlepšovať. Mierne vysoká miera zadlženosti verejnej správy sa v roku 2020 výrazne zvýšila v dôsledku recesie a podporných opatrení zavedených na zmiernenie vplyvu krízy, ale očakáva sa, že tento rok bude opäť vykazovať klesajúcu tendenciu. Pomer súkromného dlhu k HDP sa v roku 2020 po niekoľkých rokoch zlepšení zvýšil, čo odráža prudký pokles HDP sprevádzaný vyššími potrebami podnikových úverov. Bankový sektor sa stal odolnejším, a to aj vďaka tomu, že Chorvátsko sa pripojilo k jednotnému mechanizmu dohľadu, ale nesplácané úvery sa môžu zvýšiť, keď sa postupne zrušia politiky na ochranu podnikov pred vplyvom krízy spôsobenej pandémiou COVID-19.
·V Holandsku existujú nerovnováhy. Súkromný dlh a prebytok bežného účtu zostávajú vysoké a majú cezhraničný význam. Prebytok bežného účtu sa v roku 2020 znížil. Napriek tomu zostáva výrazne nad úrovňami opodstatnenými vzhľadom na hospodárske fundamenty krajiny a očakáva sa, že zostane na vysokej úrovni. Napriek prebiehajúcej dôchodkovej reforme a nedávnym daňovým zmenám zameraným na stimuly na udržanie zisku v malých a stredných podnikoch naďalej pôsobia štrukturálne faktory podporujúce vysoké úspory domácností a podnikov. Časť externého prebytku možno pripísať štatistickým prvkom spojeným s úlohou nadnárodných spoločností a neočakáva sa, že by sa tento prebytok v blízkej budúcnosti znížil. Dlh súkromného sektora zostáva vysoký, čiastočne v dôsledku vnútroskupinového dlhu nadnárodných spoločností, a v roku 2020 sa ako podiel HDP ďalej zvýšil. Dlh domácností sa zvyšuje z už aj tak vysokej úrovne v dôsledku pokračujúceho zvyšovania cien obytných nehnuteľností.
·V Portugalsku existujú nerovnováhy. Slabé miesta sa týkajú veľkého objemu čistých zahraničných záväzkov, ako aj súkromného a verejného dlhu, a nesplácané úvery zostávajú vysoké v kontexte nízkeho rastu produktivity. Verejný dlh sa v roku 2020 výrazne zvýšil v dôsledku recesie a podporných opatrení zavedených na zmiernenie vplyvu krízy, ale očakáva sa, že v tomto roku a v nasledujúcich rokoch mierne klesne, pričom sa zaznamenajú nižšie rozpočtové deficity. Vplyv krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 na cestovný ruch je výrazný aj v blízkej budúcnosti. Bežný účet sa zmenil na deficit spôsobený vplyvom krízy COVID-19 na cestovný ruch. Záporná čistá medzinárodná investičná pozícia sa v roku 2020 zhoršila, ale tento rok by malo dôjsť k jej postupnému zlepšovaniu. Po rýchlom znižovaní pákového efektu v posledných rokoch sa súkromný dlh v roku 2020 zvýšil, čo je odrazom prudkého poklesu HDP a finančných potrieb podnikov v súvislosti s krízou, zatiaľ čo rast hypotekárnych úverov sa v roku 2020 dostal do pozitívnych hodnôt. Riziko nesplácaných úverov sa zvýši po postupnom ukončení dočasných podporných opatrení.
·V Rumunsku existujú nerovnováhy. Slabé miesta sa týkajú pretrvávajúceho značného deficitu bežného účtu v kontexte veľkých deficitov verejných financií, zatiaľ čo predchádzajúce tlaky z prehriatia ustupujú. Predpokladá sa, že vysoký deficit bežného účtu zostane vysoký, aj keď sa mierne zníži, a záporná čistá medzinárodná investičná pozícia sa už nezlepšuje. V dôsledku obnovy a určitej fiškálnej konsolidácie sa predpokladá, že veľký rozpočtový deficit bude tento a budúci rok klesať len postupne. Čisté úspory domáceho súkromného sektora nestačia na pokrytie týchto vysokých rozpočtových deficitov a financovanie sa stalo viac závislým od akumulácie zahraničného dlhu. Naopak, straty konkurencieschopnosti sa zrejme zmenšujú, keďže v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 sa zmiernili tlaky z prehriatia z predchádzajúcich rokov. Legislatívna nepredvídateľnosť naďalej zaťažuje širšie podnikateľské prostredie.
·Vo Švédsku existujú nerovnováhy. Slabé miesta sa týkajú vysokého a rastúceho dlhu domácností a pretrvávajú riziká nadhodnotenia na trhu s obytnými nehnuteľnosťami. Dlh domácností sa ďalej zvýšil a rast hypoték domácností zostal silný. Ceny obytných nehnuteľností naďalej rástli, a to dokonca rýchlejšie ako pred krízou spôsobenou pandémiou COVID-19, čím sa znásobili riziká nadhodnotenia. Bankový sektor je odolný, pričom vykazuje relatívne vysokú ziskovosť, vysokú likviditu a uspokojivé úrovne kapitálu, ale zvýšené vystavenie trhu s nehnuteľnosťami určenými na podnikanie si vyžaduje pozornosť.
DODATOK 2 – POKROK VO VYKONÁVANÍ ODPORÚČANÍ PRE JEDNOTLIVÉ KRAJINY
Toto posúdenie pokroku sa zameriava na minulé politické opatrenia prijaté s cieľom riešiť výzvy zdôraznené v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2020. Bolo dokončené pred formálnym predložením plánov obnovy a odolnosti, a preto nevychádza z informácií uvedených v týchto plánoch. O odporúčaniach pre jednotlivé krajiny sa však diskutovalo s členskými štátmi vo fáze prípravy ich plánov obnovy a odolnosti, aby sa zabezpečilo ich primerané riešenie. Ich posúdenie sa pre každý z plánov uvedie samostatne v návrhu Komisie na vykonávacie rozhodnutie Rady.
Riešenie štrukturálnych výziev má zásadný význam pre udržateľnú obnovu a trvalý rast. Reformy na riešenie štrukturálnych slabých miest sú kľúčové nielen pre zlepšenie schopnosti odolávať existujúcim výzvam a zvládať ich, ale aj pre udržateľné a spravodlivé uskutočnenie súbežnej zelenej a digitálnej transformácie. Očakáva sa, že odolnejšie členské štáty sa budú zotavovať z krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 rýchlejšie a s väčšou silou, čo svedčí o význame reforiem pre lepšiu pripravenosť na budúcnosť.
Pri pohľade na pokrok v reformách z ročnej perspektívy členské štáty dosiahli aspoň určitý pokrok v približne 6 z 10 odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré im boli adresované v júli 2020. Zdá sa, že táto výrazne vyššia úroveň vykonávania ako v predchádzajúcich rokoch úzko súvisí s povahou odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2020, ktoré sa vo veľkej miere zameriavali na okamžité fiškálne, hospodárske a sociálne výzvy a výzvy v oblasti zamestnanosti súvisiace s reakciou na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19. Zdá sa, že odvážne opatrenia prijaté členskými štátmi na riešenie krízy spôsobenej pandémiou viedli k pomerne vysokej úrovni vykonávania.
Úroveň pokroku sa v jednotlivých oblastiach politiky výrazne líši. Pokiaľ ide o tie oblasti politiky, v ktorých dostal v roku 2020 odporúčanie značný počet členských štátov, najväčší pokrok sa dosiahol v prístupe k financovaniu, finančných službách, fiškálnej politike a fiškálnom riadení, ako aj v oblasti právnych predpisov na ochranu zamestnanosti. Konkrétne sa v príslušných odporúčaniach odkazuje na potrebu nepretržitého a primeraného prístupu k financovaniu a na potrebu fiškálnych opatrení, ktoré v súlade so všeobecnou únikovou doložkou pomôžu účinne riešiť pandémiu, posilniť hospodárstvo a podporiť obnovu. Členské štáty takisto dosiahli značný pokrok v súvislosti s odporúčaniami týkajúcimi sa zmiernenia vplyvu krízy na zamestnanosť a sociálnu oblasť, a to aj i) podporovaním, rozvíjaním a zlepšovaním pružných foriem organizácie práce; ii) zavedením režimov skráteného pracovného času a iii) prijatím opatrení na zabezpečenie primeranej náhrady príjmu a prístupu k sociálnej ochrane. Naopak, pri plnení odporúčaní týkajúcich sa verejnej správy, civilnej justície, boja proti daňovým únikom, vzdelávania, zručností a celoživotného vzdelávania sa dosiahol výrazne menší pokrok.
Z viacročného hľadiska zostala úroveň vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny v posledných rokoch vo všeobecnosti stabilná. Členské štáty dosiahli od začiatku európskeho semestra aspoň určitý pokrok pri vykonávaní [približne dvoch tretín] všetkých odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Viacročná úroveň vykonávania sa však za posledných 12 mesiacov mierne znížila, čo odráža skutočnosť, že členské štáty zamerali svoje politické opatrenia na okamžité zmiernenie krízy. Celkovo od roku 2011 dosiahli členské štáty najväčší pokrok pri vykonávaní odporúčaní týkajúcich sa prístupu k financovaniu a finančných služieb, po ktorých nasledoval pokrok v oblasti právnych predpisov upravujúcich pracovnoprávne vzťahy a ochranu zamestnanosti. Zároveň sa dosiahol obzvlášť pomalý pokrok pri reforme zdravotnej a dlhodobej starostlivosti a pri rozširovaní daňových základov.
