EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli10. 8. 2021

COM(2021) 462 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

hodnotiaca povinné uvádzanie označovania krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu pre mäso z ošípaných, hydiny, oviec a kôz

1.ÚVOD

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1337/2013 1 (ďalej len „nariadenie“) sa podľa článku 26 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 2 zaviedlo povinné uvedenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu pre mäso z ošípaných, oviec, kôz a hydiny od 1. apríla 2015.

Podľa článku 26 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 Komisia do piatich rokov od dátumu začatia uplatňovania nových pravidiel predloží Európskemu parlamentu a Rade správu hodnotiacu povinné uvedenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu týchto mäsových výrobkov.

Táto správa sa zameriava na vykonávanie a vplyv nariadenia vo vzťahu k jeho účinnosti, efektívnosti, súdržnosti, relevantnosti a pridanej hodnote EÚ.

Nezaoberá sa inými úvahami o všeobecnej otázke označovania pôvodu a možnom rozšírení na ďalšie kategórie výrobkov (nebalené mäso alebo mäso použité ako zložka v prípravkoch a spracovaných výrobkoch), pretože budú cieľom konkrétnych posúdení vplyvu, ktoré Komisia vykoná v rámci stratégie „z farmy na stôl“ 3 .

2.KONTEXT A PRÁVNY RÁMEC

Nariadením (EÚ) č. 1169/2011 sa poskytuje základ zaistenia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov vo vzťahu k informáciám o potravinách, pričom sa zohľadňujú rozdiely vo vnímaní spotrebiteľov a ich informačných potrieb a zároveň sa zabezpečuje hladké fungovanie vnútorného trhu. V prípade čerstvého, chladeného a mrazeného mäsa z ošípaných, oviec, kôz a hydiny sa stanovuje, že uvedenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu je povinné, a Komisia sa splnomocňuje na prijatie vykonávacieho aktu, ktorým sa stanovia konkrétne pravidlá.

Povinnosť sa týka nespracovaného baleného čerstvého, chladeného a mrazeného mäsa v akejkoľvek forme nakrájaného na kusy vrátane mletého mäsa.

Pri posudzovaní vplyvu, ktoré sa vykonalo pri príprave právnych predpisov 4 , Komisia zvážila tri možnosti politiky: jednoduchý model s označením pôvodu v EÚ/mimo EÚ, prechodný model s povinným označovaním krajiny chovu a zabitia a model hovädzieho mäsa, ktorý zahŕňa aj povinné označenie krajiny narodenia. Vychádzajúc zo situácie, keď spotrebiteľom neboli poskytnuté žiadne informácie o pôvode alebo mieste pôvodu, bol zvolený prechodný model, pretože sa považoval za optimálny pri poskytovaní presných, jasných a užitočných informácií o pôvode mäsa spotrebiteľom, pričom sa predišlo nadmernej administratívnej záťaži pre prevádzkovateľov a príslušné orgány.

Hlavné bloky regulačného rámca navrhovaného nariadením sú:

1.systém vysledovateľnosti (článok 3) s cieľom zabezpečiť, aby sa spoľahlivé informácie prenášali po celom reťazci až po konečných spotrebiteľov;

2.pravidlá pre tvorbu dávok (článok 4), pretože môžu mať výrazný vplyv na normálny pracovný tok a na postupy pri zaisťovaní zdrojov;

3.kritériá na prepojenie výrobných fáz s informáciami na etiketách (článok 5), keďže zvieratá sa často chovajú vo viac ako jednej krajine;

4.potreba zabezpečiť flexibilitu v prípade mletého mäsa alebo odrezkov (článok 7): na tieto kategórie výrobkov sa vzťahujú osobitné zjednodušené pravidlá, pretože objemy výroby a spracovateľský reťazec sťažujú jednoduché zabezpečenie fyzického oddelenia rôznych dávok.

Nariadenie sa od 1. apríla 2015 priamo uplatňuje vo všetkých členských štátoch.

3.HODNOTENIE

Táto správa sa vo veľkej miere zakladá na pracovnom dokumente útvarov Komisie „Hodnotenie povinného uvádzania označovania krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu pre čerstvé, chladené a mrazené mäso z ošípaných, oviec, kôz a hydiny“ 5 , v ktorom sú uvedené všetky podrobnosti o metodike použitej na zhromaždenie dôkazov, ako aj podrobnosti o hodnotení.

Externý dodávateľ 6 navyše vypracoval externú štúdiu, ktorú si objednalo GR AGRI na podporu interného hodnotenia, a od 9. decembra 2019 do 2. marca 2020 sa uskutočnila verejná konzultácia 7 .

Zhromaždené dôkazy sa použili na vyhodnotenie nariadenia vo vzťahu k jeho účinnosti, efektívnosti, súdržnosti, relevantnosti a pridanej hodnote EÚ.

3.1Účinnosť a efektívnosť nariadenia

Zohľadňovali sa tieto aspekty:

1.rozsah, v akom prevádzkovatelia museli zmeniť existujúci systém vysledovateľnosti a stratégie zaisťovania zdrojov, účinky požiadaviek na dávky a či tieto tri aspekty mali vplyv na náklady;

2.vplyv nariadenia na rôznych účastníkov potravinového reťazca, na administratívnu záťaž a vzniknuté ďalšie náklady a na to, či sa náklady preniesli na konečných spotrebiteľov;

3.rozsah, v akom sú informácie overiteľné príslušnými orgánmi;

4.rozsah, v akom boli spotrebiteľom poskytnuté jasné a presné informácie;

5.pozitívne/negatívne účinky na jednotný trh EÚ a na možný opätovný presun trhu s mäsom do pôsobnosti členských štátov;

6.identifikácia hmotných a nehmotných výhod.

1.Potrebné zmeny existujúcich systémov a stratégií a vplyv na prevádzkovateľov

Existujúce systémy vysledovateľnosti zriadené v súlade s nariadením (ES) č. 178/2002 8 a v spojení s právnymi predpismi o identifikácii a registrácii hospodárskych zvierat 9 sú vo všeobecnosti schopné poskytnúť prevádzkovateľom všetky informácie potrebné na správne označovanie mäsa krajinou pôvodu alebo miestom pôvodu. Poskytnuté informácie považujú príslušné orgány aj prevádzkovatelia dodávateľského reťazca za spoľahlivé.

Hlavný rozdiel medzi požiadavkami na informácie o vysledovateľnosti a označovaní pôvodu sa týka prístupnosti informácií: informácie o vysledovateľnosti sa zvyčajne nevyžadujú okamžite, a preto môžu byť na prístup k informáciám o pôvode na účely označovania potrebné sofistikovanejšie informačné systémy. Z hodnotenia nevyplynuli žiadne dôkazy, že informácie získané na základe pravidiel vysledovateľnosti boli nedostatočné na splnenie požiadaviek nariadenia na označovanie. Vyjadrila sa vysoká dôvera v účinnosť systému vysledovateľnosti.

Prevádzkovateľom stačili na dosiahnutie súladu s novými pravidlami iba minimálne zmeny v systémoch vysledovateľnosti, ktoré sa už používajú. Zmeny boli zamerané hlavne na zabezpečenie správneho prenosu informácií, ktoré sa zhromažďujú v rámci potravinového reťazca, a na prispôsobenie interného systému tak, aby sa zabezpečilo správne oddelenie živých zvierat a mäsových výrobkov. Tieto zmeny požadovali hlavne prevádzkovatelia obchodujúci s domácimi aj dovážanými zvieratami a/alebo mäsom.

Spomedzi prevádzkovateľov, ktorí majú zdroje vo viacerých krajinách, väčšina nezmenila svoje postupy pri zaisťovaní zdrojov, ale skôr zlepšila systém oddeľovania živých zvierat a mäsa s cieľom zabezpečiť správne označovanie. Podobne ani požiadavky na dávku 10 neviedli k zmenám postupov pri zaisťovaní zdrojov, pretože štandardné postupy uplatňované vo väčšine prípadov už obsahovali jasné pravidlá na tvorbu dávok na účely vysledovateľnosti.

Niektoré negatívne účinky (vnímané prevádzkovateľmi) boli v rôznych prieskumoch hlásené len ojedinele:

– nariadenie by mohlo podporiť vnímanie spotrebiteľov, že dovážané výrobky majú nižšiu kvalitu, a prevádzkovatelia ich preto čoraz viac využívajú skôr v mäsospracujúcom priemysle ako na čerstvú spotrebu,

– možná strata flexibility dodávok, pretože v čase nedostatku nie je možné jednoducho prejsť na dodávateľov z iných členských štátov.

Systematickým a kvantifikovateľným spôsobom sa však pri hodnotení nezistil žiadny dôkaz o týchto negatívnych účinkoch, ktoré nahlásilo niekoľko prevádzkovateľov v rámci prieskumu dodávateľského reťazca.

2.Vplyv na náklady a nová administratívna záťaž

Z prieskumu dodávateľského reťazca a prípadových štúdií vyplynulo, že vykonané zmeny mali len malý vplyv na náklady, pretože náklady, ktoré už boli podporované v prípade všeobecných pravidiel vysledovateľnosti, absorbovali náklady spojené s vykonávaním nových pravidiel. Z poskytnutých odhadov vyplýva, že zvýšenie nákladov sa pohybovalo od zanedbateľných hodnôt do maximálne 2 % v dodávateľskom reťazci mäsa z ošípaných a hydiny, pričom v odvetví ovčieho a kozieho mäsa nebolo možné poskytnúť žiadne odhady.

Tieto minimálne zvýšenia nákladov sa neprenášali celým reťazcom a v rámci štúdie sa nezistili žiadne dôkazy o tom, že v dôsledku vykonávania nariadenia sa zmenili spotrebiteľské ceny.

Nová administratívna záťaž vyvolaná nariadením sa považovala za veľmi nízku: systémy vysledovateľnosti boli zavedené už pred nadobudnutím účinnosti nariadenia a prevádzkovatelia so zložitými stratégiami zaisťovania zdrojov sa mohli rozhodnúť pre používanie zjednodušených označení na etikete, ktoré umožnili minimalizovať zmeny potrebné na dosiahnutie súladu. Výnimky stanovené pre mleté mäso a odrezky umožnili prevádzkovateľom s komplexným zaisťovaním zdrojov rozhodnúť sa pre zjednodušené stratégie označovania.

3.Rozsah, v akom sú informácie overiteľné príslušnými orgánmi

Príslušné orgány a prevádzkovatelia neuviedli žiadne systematické ťažkosti alebo problémy pri vykonávaní nariadenia. Príslušné orgány navyše nenarazili na žiadne osobitné problémy ani pri overovaní požiadaviek nariadenia, najmä pokiaľ ide o požiadavku na obdobie chovu.

4.Kvalita informácií poskytovaných spotrebiteľom

Zo spotrebiteľského prieskumu vyplynulo, že krajina pôvodu je pri nákupe mäsa z ošípaných, hydiny, oviec a kôz dôležitým faktorom. Väčšina spotrebiteľov má tendenciu uprednostňovať mäso vnútroštátneho pôvodu, pretože mäso vyrobené vo vlastnej krajine považujú za bezpečnejšie alebo kvalitnejšie, a miera spokojnosti s informáciami na etikete bola všeobecne vysoká.

Prieskumom sa však poukázalo na nedostatočné porozumenie pojmom „chované v“ a „pôvod“. Väčšina spotrebiteľov má tendenciu vykladať pojem „chované v“ ako krajinu, kde zviera strávilo celý život alebo ako krajinu narodenia zvieraťa. Niektorí spotrebitelia sa preto pravdepodobne cítia byť (neúmyselne) zavádzaní označením týkajúcim sa obdobia chovu. Dá sa to pripísať skôr nedostatku jasnej komunikácie a konkrétnych vedomostí ako samotnému nariadeniu.

5.Účinky na obchod v rámci Únie

S cieľom preskúmať možné účinky na obchod v rámci EÚ a možný opätovný presun trhu do pôsobnosti členských štátov sa analyzovali obchodné toky pred nadobudnutím účinnosti nariadenia a po ňom. Existujúce obchodné toky so živými zvieratami alebo mäsom v rámci EÚ sa po nadobudnutí účinnosti nariadenia významne nezmenili, čo mohlo byť spôsobené dvomi hlavnými dôvodmi:

-v príslušných odvetviach sa živé zvieratá dovážajú vo veku, ktorý neovplyvňuje konečné označenie o mieste chovu,

-trhový podiel mäsa z vnútroštátneho chovu predávaného v maloobchodoch bol vysoký už pred nadobudnutím účinnosti nariadenia.

6.Hmotné a nehmotné výhody

Pokiaľ ide o výhody vyplývajúce z nadobudnutia účinnosti nariadenia, viac ako polovica oslovených prevádzkovateľov neuviedla žiadne konkrétne hmotné výhody z vykonávania nariadenia. Mierne zvýšenie prístupu na domáci trh uviedli niektorí prevádzkovatelia v odvetví bravčového mäsa iba v niekoľkých členských štátoch (IE, EL, DE, DK), to však neviedlo k dosiahnutiu vyšších cien výrobcov. Prevádzkovatelia z iných členských štátov neuviedli žiadnu zmenu v dynamike domáceho trhu. Spomedzi nehmotných výhod sa najviac uvádzalo zvýšenie transparentnosti a následne istoty a dôvery spotrebiteľov.

3.2Súdržnosť nariadenia s inými pravidlami a nariadeniami

Kľúčovým cieľom nariadenia je, aby boli spotrebiteľom poskytované jasné, presné a zmysluplné informácie o pôvode čerstvého, chladeného a mrazeného mäsa z ošípaných, oviec, kôz a hydiny, a súvisí s cieľmi vytýčenými v nariadení (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom.

Rovnaký cieľ má aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000, ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, a o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa. V tejto súvislosti sú obidve nariadenia úplne v súlade napriek tomu, že nariadenie (ES) č. 1760/2000 má širší rozsah pôsobnosti, ako sa vysvetľuje ďalej.

Väčšina respondentov prieskumu dodávateľského reťazca nezistila žiadne nezrovnalosti alebo rozpory medzi cieľmi nariadenia (EÚ) č. 1337/2013 a cieľmi iných právnych predpisov EÚ.

Menšina respondentov uviedla potenciálne nezrovnalosti alebo konflikty medzi povinným označovaním krajiny pôvodu a cieľom zabezpečiť hladké fungovanie jednotného trhu, pretože označovanie pôvodu by mohlo viesť k opätovnému presunu trhov do pôsobnosti členských štátov. Nezistila sa však žiadna hmatateľná zmena v dynamike trhu EÚ a analýza ukázala, že neexistujú dôkazy o tom, že by nariadenie stimulovalo hladké fungovanie jednotného trhu alebo by mu bránilo.

Pravidlá označovania pôvodu hovädzieho mäsa sú odlišné a prísnejšie ako v prípade iných druhov mäsa, čo niektorí prevádzkovatelia označili za možnú nekonzistenciu. Označovanie hovädzieho mäsa skutočne vždy obsahuje údaj o krajine narodenia, ktorý v nariadení chýba, s výnimkou prípadov, keď sa používa označenie „pôvod“, ktoré nahrádza informácie o krajine narodenia.

Malo by sa však vziať do úvahy, že pravidlá označovania pôvodu hovädzieho mäsa stanovené v nariadení (ES) č. 1760/2000 boli prijaté bezprostredne po kríze spôsobenej bovinnou spongiformnou encefalopatiou z dôvodov verejného zdravia a bezpečnosti potravín a na obnovenie dôvery spotrebiteľov po vážnom narušení trhu. Ich ciele boli preto širšie ako ciele nariadenia a vyžadovali si prísnejší prístup 11 .

Počas uskutočnenia hodnotiacej štúdie sa rovnako nezistili žiadne nezrovnalosti vo vymedzení pojmov, vysledovateľnosti a v požiadavkách na označovanie vo vzťahu k iným právnym predpisom EÚ.

Pokiaľ ide o výnimky povolené pre dovážané mäso a mleté mäso a odrezky, výnimky stanovené nariadením (ES) č. 1760/2000 v prípade hovädzieho mäsa sa líšia od výnimiek stanovených v nariadení (EÚ) č. 1337/2013 a nie sú založené na systematickom využívaní zjednodušeného označenia pôvodu „EÚ/mimo EÚ“.

V rámci prieskumov sa však tieto rozdiely nepovažovali za významné a vysoká prevaha pozitívnych názorov medzi zúčastnenými stranami dodávateľského reťazca a príslušnými orgánmi umožňuje dospieť k záveru, že výnimky stanovené v nariadení viac zodpovedajú skutočnej situácii výroby mletého mäsa z týchto druhov mäsa.

V rámci prieskumu dodávateľského reťazca sa skutočne nezistila nijaká nezrovnalosť v porovnaní s výnimkami v označovaní stanovenými v iných príslušných právnych predpisoch EÚ.

Obzvlášť použitie zjednodušeného označenia pôvodu „EÚ/mimo EÚ“ povoleného v nariadení pre mleté mäso a odrezky je podobne povolené aj pre špecifické typy výrobkov (med, čerstvé ovocie a zelenina, olivové oleje) 12 , ktoré sa často získavajú z viac alebo menej zložitých kombinácií základných zložiek z viacerých krajín pôvodu v EÚ aj krajín mimo EÚ, a môžu sa aj pomerne často meniť, v dôsledku čoho sa oddelenie výrobkov rôzneho pôvodu stáva zaťažujúce alebo nezmyselné.

Zjednodušené označovanie pôvodu „EÚ/mimo EÚ“ je jednou z možností uvedenia krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu základnej zložky potraviny aj podľa článku 2 nariadenia (EÚ) 2018/775 13 , keď pôvod základnej zložky nie je rovnaký ako pôvod konečného výrobku. Keďže sa mleté mäso a odrezky používajú ako základné zložky v mnohých prípravkoch, požiadavky nariadenia (EÚ) č. 1337/2013 a nariadenia (EÚ) 2018/775 sa javia ako úplne súdržné.

3.3Relevantnosť nariadenia

Z prieskumov dodávateľského reťazca a zo spotrebiteľských prieskumov jasne vyplynulo, že poskytovanie jasných, presných a zmysluplných informácií spotrebiteľom zostáva vysoko relevantné. Je to v súlade so súčasnou politickou diskusiou o možnom rozšírení povinností označovania pôvodu na širší súbor kategórií výrobkov. Rovnako aj cieľ zabrániť zbytočnému zaťaženiu prevádzkovateľov, obchodu, správy a životného prostredia sa stále považuje za relevantný, aj keď s menším dôrazom.

Takmer tri štvrtiny respondentov v rámci prieskumu dodávateľského reťazca nezistili žiadne nové potreby, ktoré by sa objavili od vypracovania nariadenia. Nové potreby, ktoré identifikovala menšina respondentov, možno zhrnúť takto:

-rozšírenie povinného označovania pôvodu na odvetvie stravovacích služieb a stravovania, na prípravky a na mäso používané ako zložka v spracovaných potravinách,

-zaradenie nebaleného mäsa do kategórií, pre ktoré by informácie o pôvode mali byť povinné,

-zahrnutie králičieho mäsa.

Tieto nové potreby nevnímajú všetci respondenti v rovnakej miere a niektoré z nich (t. j. zahrnutie králičieho mäsa) sa podľa súčasného právneho základu [nariadenie (EÚ) č. 1169/2011] nepredpokladajú.

Analýza vývoja kontextu poukázala na čoraz častejšie využívanie internetu na nákupy potravín (online nákup). Preto sa aj potreba spoľahlivých informácií dostupných online vníma ako dôležitý faktor, ktorý treba riešiť v nasledujúcich rokoch.

Na záver treba uviesť, že väčšina respondentov prieskumu medzi zúčastnenými stranami v dodávateľskom reťazci a prieskumu medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi sa domnievala, že nariadenie zostáva „plne“ relevantné alebo relevantné do „veľkej miery“.

3.4Pridaná hodnota EÚ nariadenia

S cieľom posúdiť pridanú hodnotu nariadenia Európskej únie o povinnom uvádzaní označovania pôvodu alebo miesta pôvodu pre príslušné druhy mäsa sa skúmali tieto aspekty:

-či by členské štáty konali s cieľom zaviesť podobné pravidlá aj v prípade neexistencie nariadenia a možné vplyvy neharmonizovaného systému,

-výhody pre vnútorný trh plynúce z toho, že harmonizované pravidlá sú stanovené v nariadení;

-hodnotenie existujúcich vnútroštátnych pravidiel vydaných členskými štátmi, ktoré dopĺňajú pravidlá uvedené v nariadení (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom a v nariadení, a dôvody týchto pravidiel.

Z názorov príslušných orgánov vyplynul vyvážený pomer medzi tými, ktorí by pravdepodobne zaviedli vnútroštátne pravidlá, a tými, ktorí by ich v prípade neexistencie nariadenia nezaviedli.

Spomedzi členských štátov, ktoré by pravidlá zaviedli, by hlavným dôvodom na ich zavedenie bol dopyt spotrebiteľov po týchto informáciách. Iba jedna tretina respondentov sa však domnievala, že zaviesť vnútroštátne pravidlá by bolo „celkom uskutočniteľné“, a nikto to nepovažoval za „úplne uskutočniteľné“. V tomto zmysle nariadenie uľahčilo zavedenie takýchto pravidiel v členských štátoch, ktoré majú väčšiu tendenciu regulovať označovanie pôvodu.

Veľká väčšina príslušných orgánov, organizácií na úrovni EÚ a vnútroštátnych priemyselných organizácií sa domnievala, že vnútroštátne pravidlá by úplne nezodpovedali cieľom EÚ sledovaným nariadením. Iba pätina príslušných orgánov sa domnievala, že vnútroštátne pravidlá by splnili rovnaké ciele uvedené v nariadení. Väčšina sa domnievala, že vnútroštátne pravidlá by viedli k nedostatočnej harmonizácii s možnými následkami pre obchod v rámci jednotného trhu alebo k možnému uvedeniu spotrebiteľa do omylu, pretože vnútroštátne pravidlá sa uplatňujú len na domáce výrobky. Postoje zainteresovaných strán sa rozchádzali v závislosti od toho, do akej miery závisí domáci dodávateľský reťazec od obchodu v rámci EÚ. V krajinách, kde je táto závislosť vyššia (napríklad ošípané a hydina v Nemecku; hydina v Holandsku a ošípané v Španielsku), sa dané krajiny domnievali, že vnútroštátne pravidlá by v prípade neexistencie nariadenia nespĺňali ciele EÚ alebo by ich spĺňali iba v obmedzenom rozsahu.

Zatiaľ čo, ako sa už spomenulo, nadobudnutie účinnosti nariadenia nebránilo vývoju obchodu so živými zvieratami alebo čerstvým mäsom v rámci EÚ a nenarušilo fungovanie jednotného trhu EÚ, hlavné riziká identifikované v prípade neexistencie harmonizovaného systému boli:

-rôzne stupne informácií poskytovaných spotrebiteľom,

-potenciálny problém tvorby prekážok pri obchodovaní na jednotnom trhu,

-nerovnaké podmienky hospodárskej súťaže pre prevádzkovateľov.

Všetkým týmto potenciálnym negatívnym účinkom sa účinne zabránilo nadobudnutím účinnosti nariadenia. Spotrebiteľom v EÚ sa v súčasnosti poskytujú rovnaké informácie o výrobkoch patriacich do rozsahu pôsobnosti nariadenia a všetci prevádzkovatelia v EÚ musia dodržiavať rovnaké pravidlá bez rozdielov medzi členskými štátmi.

Niektoré členské štáty prijali vnútroštátne právne predpisy ustanovujúce kontrolný režim (DK, IE, IT) a iné zmenili existujúce vnútroštátne právne predpisy s cieľom zabezpečiť súlad s nariadením (EL, PL, RO).

V dvoch členských štátoch (EL, PL) sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch stanovuje aj ďalšia požiadavka poskytovať informácie o krajine pôvodu čerstvého, chladeného a mrazeného mäsa z ošípaných, oviec, kôz a hydiny predávaného voľne (t. j. nebalené).

Dva členské štáty (FI a FR) vydali ďalšie vnútroštátne pravidlá s cieľom rozšíriť rozsah pôsobnosti nariadenia na mäso, ktoré sa používa ako zložka, alebo na mäso predávané v reštauráciách a stravovacích zariadeniach. 

Štúdiou sa preukázalo, že tieto vnútroštátne pravidlá nemali priame účinky na vykonávanie nariadenia.

4.ZÁVERY

Systémy vysledovateľnosti vyvinuté v rámci všeobecného potravinového práva preukázali svoju účinnosť pri zabezpečovaní súladu s nariadením a na zabezpečenie správneho prenosu informácií sa vyžadovali iba minimálne zmeny (hlavne v štádiu spracovania). Neexistujú dôkazy o tom, že by konkrétne informácie o správnom označovaní pôvodu boli systematicky nedostatočné.

Odvetvia by preto mohli požiadavky zvládnuť bez nadmernej administratívnej záťaže a nákladov, najmä vďaka výnimkám pre mleté mäso a odrezky.

Minimálne náklady, ktoré znášajú prevádzkovatelia, sa neprenášali naprieč reťazcom a nemali žiadny vplyv na konečné ceny pre spotrebiteľa.

Nariadenie malo minimálny vplyv na obchod v rámci jednotného trhu EÚ. Stanovením harmonizovaných pravidiel nariadenie pomohlo fungovaniu jednotného trhu tým, že poskytlo spoločné podmienky pre prevádzkovateľov v EÚ.

V tomto zmysle a vzhľadom na to, že ciele nariadenia sa stále považujú za relevantné, bolo pridanou hodnotou EÚ poskytnúť spotrebiteľom v EÚ rovnakú úroveň informácií bez toho, aby to ohrozilo jednotný trh EÚ a obchod v rámci EÚ.

Poskytnuté informácie sa preukázali ako spoľahlivé a v súlade s definíciami označovania a ako plne overiteľné príslušnými orgánmi bez veľkého úsilia alebo zaťaženia.

Porozumenie týmto definíciám spotrebiteľmi je však nízke. Týka sa to najmä pojmu „chované v“, ako je definovaný v článku 5 nariadenia, ktorý sa často chápe ako miesto, kde sa zviera narodilo a strávilo celý svoj život. V dôsledku toho nemožno dospieť k záveru, že informácie sú pre spotrebiteľov úplne jasné a užitočné. Tento problém však nesúvisí s vykonávaním nariadenia, ale dal by sa vyriešiť lepšou komunikáciou, najmä na maloobchodnej úrovni.

Z analýzy vyplynulo, že nariadenie je v súlade s ostatnými právnymi predpismi EÚ o označovaní pôvodu, a to napriek rozdielom v právnych predpisoch o označovaní hovädzieho mäsa, ktoré sú odôvodnené rôznymi kontextmi a obdobiami, v ktorých boli tieto dva právne predpisy koncipované.

Záverom je, že toto nariadenie bolo navrhnuté tak, aby malo minimálny vplyv na dané odvetvie a aby sa zároveň spotrebiteľom poskytli príslušné informácie pre ich nákupné rozhodnutie. Z dôkazov vyplýva, že tieto ciele boli splnené. V tejto fáze preto nie je potrebné skúmať súčasné ustanovenia. Týmto záverom nie je dotknuté všeobecné preskúmanie informácií pre spotrebiteľov v rámci stratégie „z farmy na stôl“.

(1)      Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1337/2013 z 13. decembra 2013, ktorým sa stanovujú pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, pokiaľ ide o uvedenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu pre čerstvé, chladené a mrazené mäso zo svíň, oviec, kôz a hydiny (Ú. v. EÚ L 335, 14.12.2013, s. 19).

(2)      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18).

(3)      Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu. COM(2020) 381 final. https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52020DC0381 . 

(4)

     Posúdenie vplyvu: „Povinné označovanie pôvodu nespracovaného bravčového mäsa, hydiny, ovčieho a kozieho mäsa“: externá štúdia: „Štúdia o povinnom označovaní pôvodu bravčového mäsa, hydiny, ovčieho a kozieho mäsa“: https://ec.europa.eu/info/food-farming-fisheries/key-policies/common-agricultural-policy/cmef_sk .

(5)      SWD(2021) 218 – Pracovný dokument útvarov Komisie: Hodnotenie povinného uvádzania označovania krajiny pôvodu pre určité druhy mäsa.

(6)      Agra Ceas Consulting SA/IHS Markit a Areté Srl: „Evaluation study of mandatory country of origin labelling for certain meats (Hodnotiaca štúdia povinného označovania krajiny pôvodu pre určité druhy mäsa)“,  https://ec.europa.eu/info/food-farming-fisheries/key-policies/common-agricultural-policy/cmef/products-and-markets/mandatory-indication-country-origin-labelling-certain-meats_en .

(7)       https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/1892-Evaluation-of-mandatory-country-of-origin-labelling-for-certain-meats/public-consultation_sk .

(8)      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).

(9)      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000, ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 820/97 (Ú. v. ES L 204, 11.8.2000, s. 1).      – Smernica Rady 2008/71/ES z 15. júla 2008 o identifikácii a registrácii ošípaných (Ú. v. EÚ L 213, 8.8.2008, s. 31).– Nariadenie Rady (ES) č. 21/2004 zo 17. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje systém na identifikáciu a registráciu oviec a kôz a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003 a smernice 92/102/EHS a 64/432/EHS (Ú. v. EÚ L 5, 9.1.2004, s. 8).

(10)      „Dávka“ v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1337/2013 je mäso získané z jediného druhu (z ošípaných, oviec, kôz a hydiny), s kosťami alebo bez kostí, tiež rozrobené alebo mleté, nakrájané, mleté alebo balené za prakticky tých istých podmienok.

(11)      Podrobná analýza sa nachádza v správe „Hodnotenie pravidiel EÚ pre označovanie hovädzieho mäsa“. https://op.europa.eu/sk/publication-detail/-/publication/bda60704-8451-11e5-b8b7-01aa75ed71a1 .

(12)      Smernica 2001/110/ES v prípade medu (Ú. v. ES L 147, 31.5.2001, s. 41), nariadenie (EÚ) č. 543/2011 v prípade čerstvého ovocia a zeleniny (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1) a nariadenie (EÚ) č. 29/2012 v prípade olivového oleja (Ú. v. EÚ L 12, 14.1.2012, s. 14).

(13)      Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/775 z 28. mája 2018, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania článku 26 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, pokiaľ ide o pravidlá uvádzania krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu základnej zložky potraviny (Ú. v. EÚ L 131, 29.5.2018, s. 8), ak sa líši od údajov pre celú potravinu.