52021AE3401

EUR-Lex

Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

EUROPA
EUR-Lex home
EUR-Lex - 52021AE3401 - EN

Help

Search tips

Need more search options? Use the Advanced search

Document 52021AE3401

Help

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zahraničných subvenciách narúšajúcich vnútorný trh [COM(2021) 223 final – 2021/0114 (COD)]

EESC 2021/03401

Ú. v. EÚ C 105, 4.3.2022, p. 87–91 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

HTML

PDF

Official Journal

4.3.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 105/87

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zahraničných subvenciách narúšajúcich vnútorný trh

[COM(2021) 223 final – 2021/0114 (COD)]

(2022/C 105/13)

Spravodajca:

Maurizio MENSI

Konzultácia	Európsky parlament, 7. 6. 2021 Rada, 3. 6. 2021
Právny základ	článok 114 a článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	30. 9. 2021
Prijaté v pléne	20. 10. 2021
Plenárne zasadnutie č.	564
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	220/3/9

1. Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) oceňuje úsilie Komisie a súhlasí s tým, že je potrebné posilniť politické nástroje na ochranu trhu EÚ a jej podnikov vyplnením medzery v regulačnom rámci pre hospodársku súťaž, obchod a verejné obstarávanie s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž, ktorú nenarúšajú zahraničné subvencie.

1.2.

V tejto súvislosti sa EHSV domnieva, že návrh Komisie o štátnych finančných prostriedkoch zo zahraničných zdrojov poskytnutých podnikom pôsobiacim na trhu EÚ, ktoré môžu narušiť trh, je užitočným a dôležitým operačným nástrojom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti si však niektoré aspekty regulačných opatrení, ktoré sú samy osebe zložité a viacrozmerné, vyžadujú ďalšie preskúmanie.

1.3.

Podľa tohto návrhu sa široké vymedzenie pojmu „zahraničná subvencia“ môže vzťahovať na mnohé formy subvencií poskytovaných zahraničným štátom vrátane subvencií fiškálneho charakteru. Komisia by preto v záujme transparentnosti a zjednodušenia mala uviesť, ku ktorým prešetrovaniam má v úmysle pristupovať prioritne, a v prípade potreby stanoviť kritériá pre riešenie rôznych postupov.

1.4.

Návrh zveruje Komisii zodpovednosť za preverovanie investícií realizovaných v EÚ subjektmi subvencovanými zo zahraničia. EHSV sa v tejto súvislosti domnieva, že Komisia by mala presne objasniť rozsah pôsobnosti nariadenia – v prípade potreby prostredníctvom usmernení –, aby sa tak na úrovni EÚ zabezpečilo jeho jednotné uplatňovanie a minimalizovalo sa riziko spojené s odchylnými výkladmi v členských štátoch, ktoré sú zasa zodpovedné za kontrolu zahraničných investícií. Na tento účel takisto navrhuje vytvoriť kontaktné miesto pre podniky, ktoré im bude poskytovať informácie o právnych predpisoch týkajúcich sa zahraničných subvencií a o požiadavkách a notifikačnej povinnosti, ktoré z nich vyplývajú.

1.5.

Na začatie konania Komisia posudzuje zahraničnú subvenciu porovnaním jej negatívnych a pozitívnych účinkov na rozvoj príslušnej hospodárskej činnosti. EHSV považuje za dôležité, aby Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako sa takéto posúdenie bude vykonávať v praxi, aké by mohli byť pozitívne účinky alebo kedy je odôvodnené porovnávanie.

1.6.

EHSV sa domnieva, že Komisia by mala objasniť vzťah medzi súčasným režimom preverovania koncentrácií a navrhovaným novým režimom, aby sa predišlo nesúladu z hľadiska lehôt a výsledkov, čo by mohlo viesť k značnému zaťaženiu podnikov.

1.7.

Celková výška zahraničných subvencií musí presahovať finančný limit 5 miliónov EUR za tri po sebe nasledujúce fiškálne roky, aby mohla Komisia začať konanie. EHSV sa domnieva, že tento finančný limit je v absolútnom vyjadrení pomerne nízky a Komisii by preto navrhoval, aby ho zvýšila. Takto sa predíde menším a menej závažným prípadom, čo prospeje aj malým a stredným podnikom.

1.8.

V oblasti verejného obstarávania hrozí, že prešetrovania ex officio a rozsiahle preskúmavania postupov verejného obstarávania budú potencionálnym zdrojom rizík a záťaže pre podniky pôsobiace a investujúce v EÚ. Preto je potrebné, aby Komisia čo najviac zjednodušila a objasnila uplatniteľný režim, a uľahčila tak uplatňovanie nových pravidiel, najmä ak sú v rozpore s existujúcimi právnymi predpismi, čím sa zmierni administratívna záťaž pre podniky EÚ.

2. Všeobecné pripomienky

2.1.

EHSV považuje za rozhodujúce, aby EÚ a jej trhy zostali otvorené a konkurencieschopné a tomuto aspektu prisudzuje zásadný význam z hľadiska riadneho a vyváženého fungovania jej sociálno-ekonomického systému, zdravia podnikov a blahobytu občanov, čo je základom jej modelu strategickej autonómie (1). V tejto súvislosti sa domnieva, že cieľ ochrany jednotného trhu pred subvenciami, ktoré vedú k nekalej súťaži, musí sprevádzať účinný nástroj, ktorý by sa jednotne uplatňoval v celej EÚ s čo najmenšou záťažou pre podniky.

2.2.

Komisia 17. júna 2020 prijala bielu knihu o zahraničných subvenciách s cieľom riešiť túto otázku, začať verejnú diskusiu a navrhnúť možné riešenia. V tejto bielej knihe sa identifikuje legislatívna medzera v pravidlách EÚ týkajúcich sa štátnej pomoci v oblasti hospodárskej súťaže, obchodu a verejného obstarávania, ktorá prakticky bráni EÚ prijímať opatrenia v prípadoch, keď zahraničné subvencie spôsobujú narušenia na vnútornom trhu, čím dochádza k zvýhodňovaniu určitých koncentrácií alebo určitých účastníkov verejného obstarávania. V bielej knihe sa ďalej poukazuje na problémy spojené s prístupom subjektov, ktoré dostávajú zahraničné subvencie, k financovaniu z prostriedkov EÚ, pričom týmito zahraničnými subvenciami by sa mohla narušiť hospodárska súťaž pri prístupe k finančným prostriedkom EÚ. Žiadny členský štát doteraz neprijal právne predpisy na riešenie potenciálnych rušivých vplyvov zahraničných subvencií.

2.3.

Otázka zahraničných subvencií nie je nová a opakovane sa na ňu poukazovalo na úrovni EÚ. Rada vo svojich záveroch z 11. septembra 2020 odkázala na bielu knihu Komisie a Európska rada vo svojich záveroch z 1. a 2. októbra 2020 žiadala vypracovať „ďalšie nástroje na riešenie rušivých vplyvov zahraničných subvencií na jednotnom trhu“. Európsky parlament vo svojej správe o politike hospodárskej súťaže z februára 2020 vyzval Komisiu, aby preskúmala „primerané vyšetrovacie nástroje v prípadoch, keď je spoločnosť podozrivá z narušujúceho správania v dôsledku vládnych subvencií alebo z vytvorenia nadmerných ziskov na základe dominantnej pozície na trhu v jej domovskej krajine“. Skupina 41 poslancov Európskeho parlamentu v spoločnom liste adresovanom výkonnej podpredsedníčke Komisie Margrethe Vestagerovej, výkonnému podpredsedovi Komisie Valdisovi Dombrovskisovi a komisárovi Thierrymu Bretonovi vyjadrila silnú podporu nástroju na riešenie problematiky „spoločností z tretích krajín, ktoré dostávajú značnú štátnu podporu“.

2.4.

Ako bolo oznámené v pracovnom programe Komisie na roky 2020 – 2021, predmetným návrhom nariadenia sa podrobne upravuje nový operačný nástroj (systém notifikácie ex ante najväčších a potenciálne najrušivejších prípadov spolu s postupom, ktorý sa iniciuje ex officio) s cieľom odstrániť regulačné nedostatky v európskych právnych predpisoch a zabezpečiť rovnaké podmienky na vnútornom trhu, a zabrániť tak vytvoreniu nerovnakých podmienok hospodárskej súťaže. Návrh nariadenia sa v podstate spomína aj v bode 3.2.6 oznámenia o preskúmaní obchodnej politiky, pokiaľ ide o dodržiavanie rovnakých podmienok.

2.5.

Stručne povedané, cieľom legislatívneho návrhu je prešetrovať koncentrácie, verejné obstarávanie a trhové správanie podnikov subvencovaných zo zahraničia, ktoré môžu narúšať vnútorný trh Európskej únie, a v prípade potreby odrádzať od nich alebo im zabrániť. V návrhu sa stanovuje povinná notifikácia koncentrácií, ak obrat dotknutého podniku presahuje 500 miliónov EUR a stranám boli za predchádzajúce tri roky poskytnuté zahraničné finančné príspevky vo výške viac ako 50 miliónov EUR, ako aj povinná notifikácia postupov verejného obstarávania, ak hodnota zákazky presahuje 250 miliónov EUR a ak sa na nich zúčastňujú zahraničné subvencované subjekty. V návrhu sa takisto stanovuje, že Komisia má možnosť prešetriť trhové správanie – vrátane fúzií a akvizícií pod týmito finančnými limitmi – akéhokoľvek subjektu, ktorý za tri po sebe nasledujúce roky získal zahraničné finančné subvencie presahujúce 5 miliónov EUR.

2.6.

Z návrhu vyplýva, že problémom nie sú zahraničné investície, ale subvencie, ktoré uľahčujú akvizíciu podnikov EÚ, ovplyvňujú investičné rozhodnutia, narúšajú obchod s tovarom a službami, a tým ovplyvňujú správanie príjemcov a poškodzujú hospodársku súťaž. Na rozdiel od subvencií, pri ktorých si Komisia vyhradzuje výlučnú právomoc zasiahnuť, v prípade zahraničných investícií zodpovednosť naopak prislúcha členským štátom, ktoré majú vždy možnosť preveriť zahraničné investície z dôvodu bezpečnosti alebo verejného poriadku.

2.7.

Postup v takomto prípade upravuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 (2), ktoré je v platnosti od 11. októbra 2020 a ktorým sa zavádza systém výmeny informácií medzi Komisiou a členskými štátmi a vylepšujú sa mechanizmy preverovania tam, kde to už bolo ustanovené, pričom Komisia sa môže vyjadrovať k transakciám schváleným členskými štátmi alebo k nim prijímať stanoviská. Toto nariadenie sa vzťahuje najmä na investície do kritickej infraštruktúry a technológií, citlivých údajov a médií bez stanovenia minimálnych limitov, čo členským štátom umožňuje preskúmať takmer všetky investície z krajín mimo EÚ.

3. Konkrétne pripomienky

3.1.

V návrhu nariadenia sa pojem „zahraničné subvencie“ vymedzuje veľmi široko (článok 2): zahŕňa všetky zásahy, prostredníctvom ktorých tretia krajina poskytuje finančný príspevok, ktorý zabezpečuje výhodu podnikom vykonávajúcim hospodársku činnosť na vnútornom trhu EÚ bez ohľadu na to, či je takýto príspevok obmedzený na individuálny podnik alebo sa týka viacerých podnikov alebo združení podnikov. Finančné príspevky môžu mať veľmi odlišné formy, ako napr. prevod finančných prostriedkov alebo záväzkov, kapitálové injekcie, subvencie, úvery, záruky za úvery, fiškálne stimuly, započítanie prevádzkových strát, kompenzácie za finančné bremená uložené verejnými orgánmi, odpustenie dlhu, konverzia dlhu na kapitál alebo zmeny harmonogramu splácania dlhu, vzdanie sa príjmov, ktoré sú inak splatné, alebo poskytovanie, resp. nákup tovaru a služieb.

3.2.

V zmysle návrhu by sa preto široká definícia zahraničnej subvencie, ktorá je v zásade v súlade s definíciou štátnej pomoci EÚ, mohla vzťahovať na mnohé formy subvencií a stimulov poskytnutých treťou krajinou. To vyvoláva určité otázky o skutočnej schopnosti Komisie vyrovnať sa s obrovským množstvom práce, čo sa v skutočnosti bude týkať subvencií každého druhu poskytovaných všetkými štátmi na celom svete. Mohlo by to viesť k právnej neistote a riziku možných sporov iniciovaných konkurentmi pri sporných fúziách a akvizíciách. V takom prípade by sa malo jasne uviesť, ku ktorým prešetrovaniam zamýšľa Komisia pristupovať prioritne a či v tejto súvislosti zvažuje stanovenie kritérií, ktoré by sa vopred oznámili.

3.3.

Návrh v zásade zveruje Komisii zodpovednosť za preverovanie investícií realizovaných v EÚ subjektmi subvencovanými zo zahraničia. Niektoré štáty by sa však mohli domnievať, že takéto rozhodnutia patria do ich právomoci ako súčasť vnútroštátnych režimov preverovania zahraničných investícií členských štátov. EHSV sa v tejto súvislosti nazdáva, že Európska komisia by mala presne objasniť rozsah pôsobnosti nariadenia – v prípade potreby aj prostredníctvom usmernení –, aby sa tak na úrovni EÚ zabezpečilo jeho jednotné uplatňovanie a minimalizovali sa riziká spojené s odchylnými výkladmi v členských štátoch. Na tento účel takisto navrhuje vytvoriť kontaktné miesto pre podniky, ktoré im bude poskytovať informácie o právnych predpisoch týkajúcich sa zahraničných subvencií a o požiadavkách a notifikačnej povinnosti, ktoré z nich vyplývajú.

3.4.

Navrhovaným nariadením sa preto zavádza nový systém preverovania, ktorý je systémom ex ante (v prípade veľkých koncentrácií a postupov verejného obstarávania) a zároveň systémom ex post. Tento systém dopĺňa súčasný systém EÚ pre fúzie, vychádza z neho, ale súčasne sa od neho líši (kapitola 3). Transakcie, pri ktorých je potrebná notifikácia, zahŕňajú fúzie, akvizície a plnofunkčné spoločné podniky, hoci finančné limity sa líšia od limitov stanovených v nariadení o fúziách.

3.5.

Komisia posúdi, či dochádza k narušeniu vnútorného trhu (článok 5). Toto posúdenie sa obmedzí na kontext príslušnej koncentrácie, aj keď podľa všetkého sa nevyžaduje, aby Komisia preukázala existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi transakciou a narušením trhu. K narušeniu vnútorného trhu by došlo vtedy, ak by zahraničná subvencia mohla zlepšiť konkurenčné postavenie podniku na vnútornom trhu a v dôsledku toho by skutočne alebo potenciálne narúšala hospodársku súťaž na vnútornom trhu.

3.6.

Navrhované nariadenie preto dáva Komisii veľkú diskrečnú právomoc tým, že ako potenciálne relevantné ukazovatele uvádza výšku a povahu subvencie, situáciu dotknutého podniku a dotknutých trhov, úroveň hospodárskej činnosti dotknutého podniku na vnútornom trhu a účel a podmienky spojené so zahraničnou subvenciou, ako aj jej využitie na vnútornom trhu.

3.7.

V tejto súvislosti by bola Komisia oprávnená porovnať negatívne účinky zahraničnej subvencie z hľadiska narušenia vnútorného trhu s pozitívnymi účinkami „na rozvoj príslušnej hospodárskej činnosti“ (článok 5). Ak budú prevažovať pozitívne účinky, neprijme sa žiadne opatrenie. V takomto prípade by mala Komisia poskytnúť ďalšie informácie o tom, ako sa takéto posúdenie vykonáva v praxi, aké by mohli byť pozitívne účinky alebo kedy je odôvodnené porovnávanie. V tejto súvislosti treba poznamenať, že Komisia vypracovala rozsiahle a podrobné usmernenia o subvenciách v rámci EÚ, ktoré sú zlučiteľné s vnútorným trhom.

3.8.

Ak sa Komisia domnieva, že zahraničná subvencia narúša vnútorný trh, môže uložiť opatrenia na nápravu spôsobenej škody (článok 6). Podniky môžu ponúknuť aj záväzky na nápravu údajných narušení a Komisia môže vyhlásiť takéto záväzky za záväzné. Záväzky alebo nápravné opatrenia môžu zahŕňať ponúknutie prístupu za spravodlivých a nediskriminačných podmienok k infraštruktúre, udeľovanie licencií na aktíva nadobudnuté alebo vytvorené s pomocou zahraničných subvencií, zníženie kapacity alebo obmedzenie prítomnosti na trhu, upustenie od určitých investícií, uverejnenie výsledkov výskumu a vývoja, odpredaj aktív, vrátenie zahraničnej subvencie tretej krajine s úrokmi alebo zrušenie koncentrácie.

3.9.

V tejto súvislosti by sa mal objasniť vzťah medzi navrhovaným novým režimom a súčasným režimom preverovania koncentrácií v EÚ. Hoci finančné limity vymedzujúce notifikačnú povinnosť a vecné posúdenie sú odlišné, mnohé transakcie by sa mohli Komisii notifikovať v rámci oboch režimov súbežne. Existuje tu preto riziko nesúladu z hľadiska lehôt a výsledkov, čo by mohlo viesť k značnému zaťaženiu podnikov.

3.10.

V návrhu nariadenia sa navrhuje osobitný režim povinnej notifikácie pre verejné zákazky EÚ presahujúce 250 miliónov EUR (kapitola 4). Podniky, ktoré sa zúčastňujú na takýchto zákazkách, notifikujú obstarávateľovi všetky zahraničné finančné príspevky prijaté počas troch rokov pred notifikáciou alebo musia vyhlásiť, že počas tohto obdobia neprijali žiadny zahraničný finančný príspevok (článok 28).

3.11.

Verejní obstarávatelia sú povinní takéto notifikácie bezodkladne oznámiť Komisii, ktorá v lehote 60 dní od prijatia notifikácie vykoná predbežné preskúmanie a v lehote ďalších 140 dní vykoná hĺbkové prešetrenie. Túto lehotu možno vo výnimočných prípadoch predĺžiť. Notifikáciami sa nepozastavuje postup verejného obstarávania, ale verejný obstarávateľ nebude môcť stanoviť postup a zadať zákazku podniku, ktorú prešetruje Komisia. Komisia môže uložiť podnikom, ktoré nesplnia povinnosť notifikovať, pokutu až do výšky 10 % ich celkového obratu. Ide o pomerne ťažkopádny postup, ktorý môže spomaliť dokončenie zložitých postupov, ako sú postupy verejného obstarávania, ktoré sú nevyhnutné na to, aby mohli členské štáty realizovať plány v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu NextGenerationEU.

3.12.

Navrhované nariadenie umožňuje Komisii konať z vlastnej iniciatívy s cieľom preskúmať prípadné narušenie vnútorného trhu EÚ prostredníctvom zahraničnej subvencie (kapitola 2). Jedinou podmienkou na to, aby mohla Komisia začať prešetrovanie, je celková výška zahraničných subvencií, ktorá musí presahovať finančný limit 5 miliónov EUR za tri po sebe nasledujúce fiškálne roky. Tento finančný limit je v absolútnom vyjadrení pomerne nízky. EHSV by preto Komisii navrhoval, aby ho zvýšila s cieľom predísť menším a menej závažným prípadom, a to aj v záujme malých a stredných podnikov. Komisia má okrem toho právomoc prešetrovať zahraničné finančné príspevky poskytnuté až do 10 rokov pred začatím svojho prešetrovania s možnosťou preskúmať zahraničné subvencie poskytnuté počas 10 rokov pred dátumom nadobudnutia účinnosti nového nariadenia, ak rušivé účinky nastanú po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

3.13.

Navrhované nariadenie bude mať významný hospodársky vplyv, pretože sa môže týkať všetkých podnikov, ktoré dostávajú podporu z tretích krajín a ktoré sa zapájajú do hospodárskych činností v EÚ (najmä v prípade fúzií a akvizícií alebo verejných zákaziek presahujúcich stanovené finančné limity), a bude mať tiež pozitívny vplyv najmä na všetky podniky, ktoré nedostávajú zahraničné subvencie.

3.14.

V praxi návrh umožní Komisii uplatňovať na subvencie poskytované vládami krajín mimo EÚ kontrolu podobnú kontrole, ktorú umožňujú pravidlá EÚ v oblasti štátnej pomoci. To môže ešte viac skomplikovať už aj tak veľmi komplexný regulačný rámec a podnikom EÚ spôsobiť veľkú záťaž. Napríklad v budúcnosti by tá istá transakcia mohla podliehať trom rôznym postupom, pričom každý postup má vlastné procesné pravidlá a lehoty: kontrole koncentrácií, preverovaniu zahraničných investícií a preverovaniu zahraničných subvencií podľa uvedeného návrhu.

3.15.

V oblasti fúzií a akvizícií by sa kontrola zahraničných subvencií pridala k povinným notifikáciám o kontrole koncentrácií (na úrovni EÚ alebo členského štátu) a k vnútroštátnym notifikáciám o zahraničných investíciách s rizikom sporov so zúčastnenými podnikmi.

3.16.

V oblasti verejného obstarávania hrozí, že prešetrovania ex officio a rozsiahle preskúmavania postupov verejného obstarávania budú potencionálnym zdrojom rizík a záťaže pre podniky pôsobiace a investujúce v EÚ. To by sa týkalo zahraničných subjektov, ktoré investujú v EÚ, a podnikov so sídlom v EÚ, ktoré môžu počítať so zahraničnými finančnými príspevkami (prostredníctvom zahraničných investorov alebo pomoci na konkrétne projekty). V tomto prípade by podniky mali dôkladne preskúmať všetky získané zahraničné subvencie s cieľom posúdiť možné uplatňovanie nových pravidiel.

3.17.

Preto je potrebné, aby Komisia čo najviac zjednodušila a objasnila uplatniteľný režim, a uľahčila tak uplatňovanie nových pravidiel, najmä ak sú v rozpore s existujúcimi právnymi predpismi, a zmiernila administratívnu záťaž pre podniky EÚ.

V Bruseli 20. októbra 2021

Predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Christa SCHWENG

(1) Oznámenie Komisie s názvom Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie [COM(2020) 456 final]. Pozri tiež oznámenie Komisie s názvom Európsky hospodársky a finančný systém: podpora otvorenosti, sily a odolnosti [COM(2021) 32 final].

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 z 19. marca 2019, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie (Ú. v. EÚ L 79 I, 21.3.2019, s. 1).

Top

Choose the experimental features you want to try