EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli30. 9. 2020

SWD(2020) 323 final

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE

Správa o právnom štáte 2020






Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu v Slovinsku

Sprievodný dokument

K OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Správa o právnom štáte 2020
Situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii

{COM(2020) 580 final} - {SWD(2020) 300 final} - {SWD(2020) 301 final} - {SWD(2020) 302 final} - {SWD(2020) 303 final} - {SWD(2020) 304 final} - {SWD(2020) 305 final} - {SWD(2020) 306 final} - {SWD(2020) 307 final} - {SWD(2020) 308 final} - {SWD(2020) 309 final} - {SWD(2020) 310 final} - {SWD(2020) 311 final} - {SWD(2020) 312 final} - {SWD(2020) 313 final} - {SWD(2020) 314 final} - {SWD(2020) 315 final} - {SWD(2020) 316 final} - {SWD(2020) 317 final} - {SWD(2020) 318 final} - {SWD(2020) 319 final} - {SWD(2020) 320 final} - {SWD(2020) 321 final} - {SWD(2020) 322 final} - {SWD(2020) 324 final} - {SWD(2020) 325 final} - {SWD(2020) 326 final}

I.Justičný systém

Slovinský justičný systém má tri úrovne: miestne a okresné súdy (zaoberajúce sa občianskoprávnymi a obchodnými konaniami) a pracovné súdy (pričom jeden z nich sa takisto zaoberá konaniami týkajúcimi sa sociálneho zabezpečenia) a Správny súd (so statusom vyššieho súdu) prvého stupňa (spolu šesťdesiat), štyri vyššie súdy druhého stupňa (zaoberajúce sa odvolaniami proti súdnym rozhodnutiam prvého stupňa) a Najvyšší súd tretieho stupňa (zaoberajúci sa odvolaniami proti určitým rozsudkom vyšších súdov a Správneho súdu). V ústave sa ustanovuje Súdna rada, orgán sui generis, ktorý stojí mimo troch zložiek vládnej moci a ktorého úlohou je chrániť nezávislosť, ako aj podporovať a zaručovať vyvodenie zodpovednosti, efektívnosť a kvalitu práce súdnictva. 1 Kandidátov na sudcov vyberá Súdna rada a následne sú navrhnutí na vymenovanie Národným zhromaždením (Državni zbor – prvá komora parlamentu). 2 Ak Súdna rada vyberie kandidáta, ktorý už bol zvolený do sudcovskej funkcie, kandidát je povýšený do novej sudcovskej funkcie samotnou radou. Štátna prokuratúra je nezávislým orgánom, ale aj súčasťou výkonnej moci, pričom hlavné právomoci týkajúce sa kariéry štátnych prokurátorov a jej fungovania má Štátna prokurátorská rada a generálny prokurátor. Štátna prokurátorská rada je nezávislým štátnym orgánom, ktorý vykonáva úlohy samosprávy štátnej prokuratúry a zúčastňuje sa na zabezpečovaní jednotnosti stíhania a ochrane nezávislosti štátnych prokurátorov. Slovinská advokátska komora je súčasťou súdnictva a je autonómnym a nezávislým orgánom.

Nezávislosť

Na začiatku roka 2019 sa začalo vyšetrovanie Parlamentného vyšetrovacieho výboru zamerané na preskúmanie činnosti prokurátorov a sudcov v konkrétnych trestných konaniach. Ústavný súd však neskôr pozastavil uplatňovanie zákona o parlamentnom vyšetrovaní, pretože takýmto parlamentným vyšetrovaním konkrétnych konaní bola ohrozená nezávislosť sudcov a prokurátorov. Vyšetrovací výbor bol zriadený Národným zhromaždením na žiadosť Národnej rady (Državni svet, druhá komora parlamentu). 3 Ústavný súd, ktorému prípad postúpila Súdna rada a štátna prokuratúra, pozastavil uplatňovanie zákona o parlamentnom vyšetrovaní, pokiaľ ide o sudcov aj štátnych prokurátorov, až do preskúmania ústavnosti zákona. 4 Ústavný súd takisto pozastavil uplatňovanie parlamentného zákona, ktorým sa zriaďuje vyšetrovací výbor. Súdna rada uviedla, že rozsah parlamentného vyšetrovania, ako sa vymedzuje v zákone, ktorým sa zriaďuje, by nezahŕňal fungovanie súdnictva ako celku, ale bol by skôr zameraný na konkrétne konečné rozsudky a jednotlivých sudcov. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí o predbežných opatreniach zdôraznil, že v zákone chýbajú primerané mechanizmy na ochranu sudcov a štátnych prokurátorov pred parlamentným vyšetrovaním ich „politickej zodpovednosti“. Takisto zdôraznil riziko, že parlamentné vyšetrovanie by mohlo narúšať nezávislosť sudcov a prokurátorov, čo by „mohlo mať nenapraviteľné následky“ pre nezávislosť súdnictva, ako aj nezávislosť a autonómiu štátnej prokuratúry. Ústavný súd ešte len vynesie konečné rozhodnutie vo veci samej.

Vnímaná miera nezávislosti súdnictva sa v posledných rokoch neustále zlepšovala, ale v porovnaní s priemerom zostáva nízka. Široká verejnosť vníma mieru nezávislosti súdnictva ako priemernú (42 % pomerne dobrá a veľmi dobrá) a spoločnosti ju naďalej vnímajú ako nízku (36 %), pričom z jej neustáleho zvyšovania v oboch prieskumoch vyplýva pozitívny trend. 5 Spoločnosti ako hlavný dôvod toho, že nezávislosť súdov a sudcov vnímajú ako nedostatočnú, uvádzajú to, že vnímajú zasahovanie alebo tlak zo strany vlády a politikov. Tesne po tom nasleduje vnímanie zasahovania alebo tlaku vyplývajúceho z hospodárskych alebo iných osobitných záujmov, pričom obidva javy naďalej patria k najvyšším v rámci porovnania v EÚ. 6 Najvyšší súd dal vypracovať štúdiu s cieľom zistiť dôvody, ktoré stoja za nízkou vnímanou nezávislosťou sudcov a súdov a nízkou dôverou v justičný systém, ktorá by mohla pomôcť identifikovať priestor na zlepšenie. Medzi dôvody takej nízkej dôvery zistené pomocou cielených prieskumov a seminárov so zainteresovanými stranami vrátane účastníkov konaní, odborníkov pracujúcich v oblasti práva, zamestnancov súdov a širokej verejnosti patril nedostatok znalostí a informácií o justičnom systéme, organizačné a komunikačné problémy a problémy s orientáciou v budovách súdov. Tieto zistenia viedli k viacerým opatreniam prijatým Najvyšším súdom a inými orgánmi, od odbornej prípravy po lepšie informačné nástroje pre účastníkov konaní po tom, ako prídu na súd, ktorých cieľom je zlepšiť dôveru v súdnictvo a úroveň vnímanej nezávislosti súdnictva. 7

Kvalita

Digitalizácia justičného systému na účely správy prípadov je na pokročilej úrovni, pričom prebieha ďalší vývoj s cieľom zlepšiť elektronickú komunikáciu medzi súdmi a účastníkmi. Informačné a komunikačné technológie používané na účely správy prípadov sú na pokročilej úrovni. 8 Údaje prichádzajúce zo všetkých systémov súdnych správ sú štandardizované, integrované (využívajú nástroje dátového skladu) a centralizované a používajú sa na správne a štatistické účely. Politiky a stratégie v oblasti IT sú definované, koordinované a riadené Najvyšším súdom. Elektronická komunikácia medzi súdmi a účastníkmi však zostáva menej rozvinutá. Nie vždy je napríklad možné podať prípad elektronicky, dostať predvolanie elektronicky alebo sledovať fázy konaní online. 9 Elektronická komunikácia je už rozvinutá v niektorých oblastiach, ako je vymáhanie nesporných dlhov, ktoré je riadené osobitnou organizačnou jednotkou miestneho súdu v Ľubľane, kde majú súdne spisy len elektronickú podobu, ako aj platobná neschopnosť a kataster nehnuteľností. Zlepšenie nástrojov na elektronickú komunikáciu v iných oblastiach, najmä v občianskoprávnych a trestnoprávnych konaniach a konaniach týkajúcich sa prečinov, je prioritnou oblasťou Najvyššieho súdu od roku 2019. Bol spustený projekt na vývoj elektronických spisov, elektronických podaní, digitálneho doručovania súdnych písomností, online platieb súdnych poplatkov a iných digitálnych nástrojov. 10

Výsledky prieskumu Najvyššieho súdu zameraného na účastníkov konaní sa využívajú na ďalšie zlepšovanie kvality súdnictva. Najvyšší súd dal vypracovať štúdiu (pozri vyššie), ktorá zahŕňala prieskumy zamerané na účastníkov konaní a iné zainteresované strany. S cieľom zvýšiť kvalitu činnosti súdnictva a dôveru v súdnictvo zriadil Najvyšší súd osobitnú projektovú skupinu. Skupina okrem iného zorganizovala prieskumy medzi sudcami a zamestnancami súdov, semináre s kľúčovými aktérmi, rozhovory a interné pozorovania. Na základe toho Najvyšší súd vypracoval príručky pre nových sudcov, príručky postupov v rôznych oblastiach práva, odbornú prípravu pre zamestnancov súdov, informačné materiály pre verejnosť, ako sú brožúry, videá a webové sídlo, a to okrem iného aj o súdnych konaniach. 11 Tento projekt získal medzinárodné ocenenia. 12

Najvyšší súd zohráva dôležitú úlohu v prideľovaní zdrojov súdom. Pokročilé nástroje IKT na správu prípadov vychádzajú z podrobných údajov na úrovni jednotlivých súdov. To umožňuje predsedom súdov, vedúcim zamestnancom súdov a Najvyššiemu súdu, aby ľudské a finančné zdroje prideľovali na základe komparatívnych údajov o efektívnosti súdov. 13 Predsedovia súdov predkladajú každý rok svoje návrhy na zdroje Najvyššiemu súdu. Najvyšší súd potom zanalyzuje údaje o efektívnosti, porovná pracovnú zaťaženosť na každom súde a predloží analýzu predsedom súdov v rámci diskusie o zdrojoch. Následne sa dosiahne kompromis v súvislosti s pridelením zdrojov so zreteľom na komparatívne údaje o súdoch.

Súdna rada a Štátna prokurátorská rada čelia napriek určitému zlepšeniu výzvam v oblasti zdrojov. Súdna rada zintenzívňuje svoje snahy o zlepšenie kvality súdnictva, najmä prostredníctvom svojej úlohy pri hodnotení sudcov, disciplinárnych konaniach a zlepšovaní odmien sudcov. 14 Napriek tomu, že Súdnej rade boli v posledných rokoch pridelené dodatočné zdroje, stále funguje s relatívne nízkym počtom zamestnancov, ak sa vezme do úvahy široký rozsah jej právomocí a zapojenie neodborných členov rady. 15 Podľa zainteresovaných strán si tieto snahy vyžadujú dodatočné zdroje na zvýšenie administratívnej kapacity Súdnej rady, a to aj na zlepšenie procesu výberu sudcov, a najmä odôvodňovanie rozhodnutí. Štátnej prokurátorskej rade stále chýbajú ľudské a finančné zdroje, 16 čo znamená, že nie je schopná pracovať na zlepšovaní všeobecnej kvality štátnej prokuratúry. Jej úlohu v zlepšovaní procesu výberu prokurátorov takisto obmedzuje nedostatok zamestnancov.

Prebiehajú konzultácie zamerané na dokončenie reformy mapy súdnictva. V posledných desaťročiach sa súdna mapa (vymedzujúca miesto a právomoc súdov) menila od jedného po viaceré súdy prvého stupňa (okresné a miestne). V súčasnosti má súdny systém 55 súdov prvého stupňa, z toto 44 miestnych súdov sa zaoberá občianskoprávnymi sporovými a nesporovými konaniami s nízkou (finančnou) hodnotou a 11 okresných súdov sa zaoberá občianskoprávnymi konaniami s vysokou hodnotnou a obchodnými konaniami medzi právnickými osobami. Už dávno sa zistilo, že rozdelenie na občianske a obchodné súdy prvého stupňa má negatívny vplyv na efektívnosť súdov. V rámci čiastočnej nápravy sa na základe reforiem z rokov 2009 a 2015 dostali miestne súdy pod väčšiu kontrolu okresných súdov, aby sa vyrovnala zaťaženosť a obmedzili sa spory o právomoc. 17 Vďaka pokročilejším systémom IKT na spravovanie prípadov a skúsenostiam Najvyššieho súdu v oblasti riadenia zdrojov by sa mohli vytvoriť väčšie súdy v mestských oblastiach. 18 V roku 2019 pokračovali konzultácie o novej aktualizovanej mape súdnictva, ktoré vedie ministerstvo spravodlivosti s justíciou, ale vláda zatiaľ nedokončila legislatívny návrh.

Uverejňovanie rozsudkov súdov prvého stupňa zostáva obmedzené, a to najmä v občianskoprávnych a obchodných konaniach. Zatiaľ čo väčšina rozsudkov Najvyššieho súdu a vyšších súdov sa uverejňuje online, počet uverejňovaných rozsudkov prvého stupňa zostáva nízky. 19 Okrem toho strojová čitateľnosť uverejnených rozsudkov, ktorá by umožnila vývoj služieb a produktov pre účastníkov konaní na základe riešení umelej inteligencie, je pomerne slabá. 20 Projekt na zlepšenie prístupnosti súdnych rozsudkov prvého stupňa online, ktorý vedie ministerstvo spravodlivosti, bol v dôsledku problémov spojených s automatickou anonymizáciou rozsudkov pozastavený. V spolupráci s výskumníkmi sa skúma nová metóda.

Efektívnosť

Zlepšená efektívnosť justičného systému viedla k ďalšiemu zníženiu počtu nevybavených prípadov a dĺžka súdnych konaní zostala zväčša stabilná. Napriek tomu, že slovinský justičný systém má jeden z najvyšších počtov nových občianskoprávnych konaní v EÚ, zaznamenal kontinuálne zlepšovanie efektívnosti takmer vo všetkých kategóriách konaní. 21 V roku 2019 sa celkový počet nevybavených prípadov ďalej znížil o viac ako 7 % v porovnaní s rokom 2018. 22 Súdy opäť vyriešili viac prípadov, než prijali, napriek tomu, že vyriešili menej prípadov než v minulosti. 23 Priemerná dĺžka konaní sa v občianskoprávnych sporových konaniach zvýšila na približne 13 mesiacov a v obchodných sporových konaniach stagnovala na úrovni 11 mesiacov, keďže boli uprednostnené staršie konania. V prípade obchodného konania však stále trvá viac ako 12 mesiacov, kým sa uskutoční prvé vypočutie. Po odvolaní sa tieto konania uzavrú rýchlo, a to zvyčajne približne do troch mesiacov. Takmer štvrtina občianskoprávnych a obchodných sporových konaní sa uzavrie súdnym zmierom. V týchto druhoch konaní však stále trvá 14 až 17 mesiacov, kým sa doručí písomný rozsudok.

Výzvy v oblasti efektívnosti pretrvávajú, najmä pokiaľ ide o konania týkajúce sa ekonomických a finančných trestných činov. Súdne konania, najmä v prípadoch prania špinavých peňazí, a trestné stíhania sú často zdĺhavé. Trestné súdy aj naďalej vyriešili viac prípadov, než prijali (miera vyriešenia vecí je 102 %). Dĺžka trestných konaní na miestnych súdoch však klesla na približne 9,5 mesiaca a na okresných súdoch sa zvýšila (na viac ako 14 mesiacov). 24 Pri riešení zložitejších trestných činov prania špinavých peňazí sa dĺžka konaní na súdoch prvého stupňa naďalej zvyšuje a dosiahla v priemere 1 132 dní. 25 V roku 2019 vyriešila štátna prokuratúra viac sťažností (trestných oznámení), než v tom roku prijala, pričom zamietnutie sťažnosti, žiadosť o dodatočné policajné vyšetrovanie alebo predloženie obžaloby na súd väčšinou trvali jeden až dva mesiace. 26 Špecializovaný úrad štátneho prokurátora, ktorý sa zaoberá ekonomickými a finančnými trestnými činmi, na tieto kroky však potreboval v priemere približne štyri mesiace. Počet prípadov, ktoré štátna prokuratúra postúpila trestným súdom, sa neustále znižuje. 27 Napriek určitým zlepšeniam môže vyšetrovanie finančných a ekonomických trestných činov políciou a prokurátormi niekedy trvať niekoľko rokov, a to čiastočne z dôvodu nedostatku zdrojov. Tieto výzvy v oblasti efektívnosti a kvality sa riešia prostredníctvom cielenej odbornej prípravy (vrátane prípravy zameranej na boj proti praniu špinavých peňazí), výmeny overených postupov a analýz efektívnosti prokurátorov pomocou zlepšeného systému informačných a komunikačných technológií.

II.Protikorupčný rámec

Inštitucionálny a legislatívny rámec na prevenciu korupcie a boj proti nej je založený na zákone o bezúhonnosti a prevencii korupcie. Existujú zákony, ktoré upravujú konflikty záujmov a majetkové priznanie členov verejnej správy, ministerstiev a parlamentu, zákony o lobingu a „jave otáčavých dverí“. Inštitucionálny rámec na boj proti korupcii sa skladá z autonómneho štátneho orgánu, Komisie pre prevenciu korupcie, ktorá spolupracuje s ďalšími orgánmi pôsobiacimi v boji proti korupcii, s políciou a so špeciálnym úradom prokurátora.

Slovinsko získalo 60/100 bodov v Indexe vnímania korupcie 2020 organizácie Transparency International, čím sa umiestnilo na 11. mieste v Európskej únii a na 35. mieste v celosvetovom rebríčku. Z nedávneho prieskumu Eurobarometra vyplýva, že 87 % respondentov považuje korupciu v Slovinsku za veľmi rozšírenú (priemer EÚ je 71 %) a 36 % pociťuje, že korupcia ovplyvňuje ich každodenný život (priemer EÚ je 26 %). 28 Podľa prieskumov 90 % spoločností považuje korupciu za veľmi rozšírenú (priemer EÚ je 63 %) a 41 % spoločností si myslí, že korupcia je problémom pri podnikaní (priemer EÚ je 37 %). 23 % ľudí si myslí, že počet úspešných trestných stíhaní je dostatočný na to, aby odradil ľudí od korupčných praktík (priemer EÚ je 36 %), zatiaľ čo 10 % spoločností si myslí, že osoby a podniky prichytené pri podplácaní riadiaceho pracovníka sú náležite potrestané (priemer EÚ je 31 %). 29

Základným právnym rámcom na posilnenie integrity vo verejnom sektore, ktorý zabezpečuje transparentnosť a zabraňuje konfliktom záujmov, je zákon o bezúhonnosti a prevencii korupcie. Prijatie zmien zákona o bezúhonnosti a prevencii korupcie zameraných na riešenie nedostatkov protikorupčného rámca však bolo odložené. Ide o hlavný právny akt na boj proti korupcii v Slovinsku, ktorý takisto upravuje povinnosti Komisie pre prevenciu korupcie (KPK). Zmeny zákona o bezúhonnosti a prevencii korupcie zamerané na riešenie niektorých kľúčových nedostatkov v existujúcom rámci vrátane nedostatkov, ktoré zdôraznila Skupina štátov proti korupcii (GRECO) Rady Európy, schválila vláda v januári 2018 a ich schválenie v parlamente bolo naplánované na jún 2020. 30 Ich prijatie však bolo odložené, v dôsledku čoho sú kľúčové protikorupčné reformy stále otvorené. Neboli zaznamenané žiadne výrazné zmeny, pokiaľ ide o pravidlá správania, konflikty záujmov, oznamovania korupcie alebo „jav otáčavých dverí“, ktorými sa zákon o bezúhonnosti a prevencii korupcie zaoberá iba čiastočne. 31

Komisia pre prevenciu korupcie (KPK) vykonáva svoju činnosť na základe dobrého právneho rámca, ale s obmedzenými zdrojmi. KPK je autonómny štátny orgán. Jeho nezávislosť sa zabezpečuje prostredníctvom výberového konania vedúcich pracovníkov, v rámci ktorého osobitná výberová komisia zložená z členov všetkých troch zložiek moci a občianskej spoločnosti vydá prezidentovi odporúčanie na vymenovanie. KPK pravidelne spolupracuje s políciou a so špeciálnym úradom prokurátora, ale zachováva si dozorné a administratívne vyšetrovacie právomoci. Okrem toho dohliada na prevenciu korupcie a posilňovanie bezúhonnosti vo verejných funkciách. KPK vykonáva administratívne vyšetrovania a má široké zákonné právomoci, pokiaľ ide o prístup alebo vydávanie pokynov týkajúcich sa získavania dôkazov iným orgánom a inštitúciám presadzovania práva. Zodpovedá za dohľad nad vykonávaním ustanovení o konfliktoch záujmov, plánoch integrity v oblasti bezúhonnosti, majetkových priznaniach, daroch a obmedzeniach vyplývajúcich zo zákona o bezúhonnosti a prevencii korupcie. Skupina GRECO však poznamenala, že nedostatočné zdroje a procedurálne nedostatky sa zdajú byť prekážkou v činnosti KPK. 32 Od zmien zákona o bezúhonnosti a prevencii korupcie sa takisto očakáva, že budú riešiť právne otázky týkajúce sa postupu KPK sui generis na riešenie prípadov korupcie. V rámci procesu, na základe ktorého KPK vykonáva správne vyšetrovania a vydáva verejné rozhodnutia, došlo k napadnutiu konaní na súdoch, keďže práva podozrivých na obhajobu neboli počas konania považované za dostatočne zaručené. 33

Okrem špecializovanej Komisie pre prevenciu korupcie sa do prevencie a potláčania korupcie zapájajú viaceré verejné orgány. Špecializovaná úrad štátneho prokurátora, polícia a iné štátne orgány plnia dôležitú úlohu v boji proti korupcii. Ministerstvo spravodlivosti je zodpovedné za väčšinu právneho rámca na prevenciu a stíhanie korupcie, a to aj za zákon o bezúhonnosti a prevencii korupcie a Trestný zákon. Ministerstvo verejnej správy je zodpovedné za reguláciu statusu, práv a povinností úradníkov a prispieva k podporovaniu bezúhonnosti. Audítorský súd je najvyšším orgánom, ktorý vykonáva dozor nad štátnymi účtami, rozpočtom a verejnými výdavkami. Svoje audítorské právomoci vykonáva úplne nezávisle a nemožno ich napadnúť pred súdmi alebo inými štátnymi orgánmi. Národná komisia pre overovanie postupov na zadávanie verejných zákaziek je nezávislý špecializovaný súd, ktorý uchádzačom poskytuje právnu ochranu. Program vládnych opatrení v oblasti integrity a transparentnosti na roky 2017 – 2019 bol zameraný na zvyšovanie informovanosti o bezúhonnosti a transparentnosti u verejných úradníkov a ponúkanie riadiacich a kontrolných mechanizmov na verejné financie. Jeho cieľom bolo takisto zvýšiť transparentnosť pri navrhovaní právnych predpisov a riadiacich postupov. 34

Platia pravidlá správania. Príslušné ustanovenia obsahuje zákon o verejnej správe, zákon o štátnych zamestnancoch a zákon o bezúhonnosti a prevencii korupcie. Zatiaľ čo pre ministrov a štátnych tajomníkov platí Etický kódex pre vládnych a ministerských úradníkov z roku 2015, zákon o bezúhonnosti a prevencii korupcie je základným právnym aktom upravujúcim konflikty záujmov pre úradníkov vo verejnom sektore. Upravuje povinnosti úradníkov týkajúce sa konfliktov záujmov, majetkových priznaní a ich dohľadu, obmedzenia výkonu iných činnosti a zákazy súvisiace s darmi. Platí pre premiéra, ministrov, štátnych tajomníkov, členov kabinetu a generálneho tajomníka vlády. Určité ustanovenia, napríklad ustanovenia o majetkovom priznaní a obmedzeniach po ukončení zamestnania, takisto platia pre bývalých úradníkov. 35 Dňa 12. júna 2020 prijalo Národné zhromaždenie etický kódex. Uvádzajú sa v ňom etické zásady, ktoré musia poslanci dodržiavať, a stanovujú sa v ňom pokarhania za ich porušenie. V pravidlách správania Národnej rady však boli zdôraznené nedostatky, pokiaľ ide o konflikty záujmov, dohľad a sankcie. 36

Platia ustanovenia o prevencii a riadení konfliktov záujmov. Pravidlá o vyhýbaní sa konfliktom záujmov a majetkových priznaniach sú vymedzené v zákone o bezúhonnosti a prevencii korupcie. Vyhýbanie sa konfliktom záujmov je primárne povinnosťou každého verejného úradníka, ktorý musí v prípade konfliktu okamžite písomne informovať svojho nadriadeného alebo Komisiu pre prevenciu korupcie (KPK). Prevencia konfliktov záujmov vo verejnom sektore je takisto cieľom dodatočných pravidiel o nezlučiteľnosti funkcií a obmedzení podnikateľských činností. Okrem toho zákon o verejných zamestnancoch zakazuje štátnym zamestnancom vykonávanie činností, ktoré by predstavovali konflikt záujmov. Takisto ustanovuje určité obmedzenia a povinnosti štátnych zamestnancov (a ich rodinných príslušníkov) súvisiace s prijímaním darov. Plánovanými zmenami sa rozšíri okruh jednotlivcov povinných nahlasovať konflikt záujmov. V zákone sa takisto stanovuje okruh a určuje sa, ktorí úradníci sú povinní podávať majetkové priznania KPK. 37 Majetkové priznania sa predkladajú KPK pri nástupe do funkcie, rok po ukončení funkcie a pri každej zmene funkcie, činností, vlastníctva alebo majetku, ktorá presahuje hodnotu 10 000 EUR. KPK používa kontroly ad hoc a vedie záznamy o osobách podliehajúcich povinnostiam týkajúcim sa majetkového priznania. Majetkové priznania sú prístupné verejnosti počas funkčného obdobia každého úradníka a rok po ňom. Majetkové priznania úradníkov v najvyšších výkonných funkciách však nie sú uverejňované ani nepodliehajú dôkladnej kontrole. 38 V tejto súvislosti sa odporúča rozšírenie rozsahu majetkových priznaní na rodinných príslušníkov ministrov a štátnych tajomníkov, pričom nemusia byť uverejnené. 39 V reakcii na tieto odporúčania slovinské úrady plánujú zmenu rozsahu majetkového priznania a dohľadu. KPK však stále nemá dostatok zamestnancov a chýbajú jej finančné aj ľudské zdroje na výkon jej úloh. Skupina GRECO v tejto súvislosti odporučila, aby boli KPK poskytnuté primerané zdroje na účinné vykonávanie jej úloh. 40

Lobizmus a „jav otáčavých dverí“ sú regulované. 41 V zákone o bezúhonnosti a prevencii korupcie sa stanovuje, že je zakázané lobovať o témach, ktoré podliehajú súdnemu a správnemu konaniu, a že lobingové činnosti môže vykonávať len fyzická osoba zapísaná do registra lobistov zriadeného KPK. Verejní úradníci môžu súhlasiť s lobizmom len v prípade, že lobista je zapísaný v registri, a v prípade konfliktov záujmov musia odmietnuť kontakt. Odporúča sa však, aby uplatňovanie pravidiel o kontakte členov Národného zhromaždenia a Národnej rady s lobistami bolo dôkladne posúdené. 42 To sa však ešte neuplatnilo napriek tomu, že 76 % podnikov v Slovinsku si myslí, že jediný spôsob, ako možno úspešne podnikať, je mať politické kontakty (priemer EÚ je 54 %). 43 Okrem toho sú v pravidlách o lobizme pre úradníkov v najvyšších výkonných funkciách viaceré medzery a len slabo sa dodržiavajú. Nie všetky kontakty s tretími stranami, ktoré sa snažia ovplyvňovať prijímanie vládnych rozhodnutí, sú náležite oznamované vrátane kontaktov zo strany právnych a oprávnených zástupcov spoločností a záujmových skupín. 44 Okrem toho sa v zákone o bezúhonnosti a prevencii korupcie takisto stanovuje pre úradníkov na vysokej úrovni obdobie, počas ktorého sa osoba musí vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov. Počas tohto obdobia majú zakázané lobovať alebo pôsobiť ako zástupcovia podnikateľského subjektu, ktorý mal obchodné kontakty s orgánom, v ktorom zastávali funkciu, a to dva roky po ich odchode z funkcie. Verejný subjekt takisto nesmie obchodovať so subjektom, v ktorom má bývalý úradník podiel, jeden rok po jeho odchode z funkcie. 45

Slovinsko vypracovalo ďalšie opatrenia na prevenciu korupcie a zvýšenie transparentnosti vo verejnom obstarávaní. Slovinsko sa zaraďuje medzi najvyspelejších členov OECD, pokiaľ ide o transparentnosť, a zaviedlo viaceré opatrenia na prevenciu korupcie vo verejnom obstarávaní. Príkladom sú plány integrity v oblasti bezúhonnosti, ktoré sú nástrojom na overovanie bezúhonnosti organizácie. Predstavujú dokumentovaný proces na posúdenie úrovne zraniteľnosti a vystavenia neetickým a korupčným praktikám. Všetky verejné inštitúcie sú povinné odoslať svoje plány integrity v oblasti bezúhonnosti KPK, pričom primárnym cieľom je identifikovať riziká a zaviesť opatrenia na posilnenie bezúhonnosti. Zákon o verejnom obstarávaní zahŕňa systém na povinné elektronické predkladanie a uverejňovanie ponúk určitej hodnoty spolu s konečnými rozhodnutiami a odôvodnením verejného obstarávateľa. Tieto opatrenia sprevádzajú požadované majetkové priznania osôb zodpovedných za verejné obstarávanie, ako sa podrobne uvádza v zákone o bezúhonnosti a prevencii korupcie. Riešenie IT s názvom STATIST dostupné od januára 2016 zabezpečuje uverejňovanie informácií o verejných zákazkách zadaných v Slovinsku od roku 2013. KPK takisto vyvinula online aplikáciu (ERAR), ktorá poskytuje verejnosti jednoduchý prístup k informáciám o obchodných transakciách všetkých orgánov verejného sektora. Aplikácia naďalej predstavuje dôležitý faktor v oblasti transparentnosti vo verejnom sektore, ktorý umožňuje vizualizáciu verejných výdavkov. Zatiaľ čo KPK uvádza, že len 10 % všetkých správ o korupcii je spojených s verejným obstarávaním, z prieskumov Eurobarometra vyplýva, že podniky zostávajú skeptické, pokiaľ ide o postupy verejného obstarávania v Slovinsku.

Za riešenie korupčnej trestnej činnosti na vnútroštátnej úrovni zodpovedá Oddelenie pre korupciu, ktoré je súčasťou Divízie pre hospodársku trestnú činnosť Generálneho policajného riaditeľstva. Monitoruje, riadi a usmerňuje prácu všetkých policajných riaditeľstiev a vyšetruje podozrenia z korupčných činov oznamované prostredníctvom elektronických oznámení. Ročný rozpočet Generálneho policajného riaditeľstva na rok 2019 (369 400 EUR) je v porovnaní s rokom 2018 vyšší o 7,3 %. Skupina GRECO privítala kroky, ktoré prijala polícia na prevenciu korupcie vo svojich radoch, keďže policajti nemajú imunitu ani procesné výsady. Polícia stále patrí medzi najdôveryhodnejšie štátne orgány v Slovinsku. 46 Národný vyšetrovací úrad zriadený v novembri 2009 je útvarom Riaditeľstva kriminálnej polície Generálneho policajného riaditeľstva. Špecializuje sa na závažné a zložité trestné činy vrátane finančnej trestnej činnosti, organizovanej trestnej činnosti a korupcie. Hoci má úrad autonómiu vo výbere prípadov, tento postup je kritizovaný zo strany Špecializovaného úradu štátneho prokurátora, keďže miestna polícia niekedy čelí ťažkostiam so zložitými prípadmi, ktorými sa úrad rozhodol nezaoberať. 47

Sú otvorené viaceré prípady korupcie vysokopostavených osôb, ale pri zabezpečovaní úspešného stíhania existujú konkrétne výzvy. Špecializovaný úrad štátneho prokurátora stíha najzávažnejšie trestné činy vrátane korupcie, ktoré sú od roku 2017 považované za politickú prioritu. 48 Viaceré prípady na vysokých miestach však pretrvávajú alebo dosiahli premlčanie a uzavretie prípadov údajne ovplyvňuje neefektívnosť polície pri určovaní priorít v rámci prípadov a prenose informácií o prípade. Okrem toho Slovinsko zaznamenáva najvyšší percentuálny podiel respondentov, ktorí si myslia, že počet úspešných stíhaní nie je dostatočný na to, aby ľudí odradil od korupčných praktík (72 %), a ktorí nesúhlasia s tvrdením, že snahy vlády v boji proti korupcii sú účinné (77 %). 49 Slovinsko v roku 2011 zaviedlo do vnútroštátneho práva konfiškáciu majetku bez predchádzajúceho odsúdenia, keď bol prijatý zákon o konfiškácii príjmov z trestnej činnosti. Ústavný súd však v roku 2018 rozhodol, že zameriavanie sa na majetok, ktorý obžalovaná osoba získala do roku 2011, predstavuje „neprípustnú retroaktivitu“. 50 Toto rozhodnutie má praktické následky na fungovanie režimu konfiškácie bez predchádzajúceho odsúdenia a jeho účinnosť, keďže úrady môžu teraz použiť nástroj na konfiškáciu bez predchádzajúceho odsúdenia len v súvislosti s majetkom, ktorý obžalovaná osoba získala po roku 2011. Napriek tomu v roku 2019 podala štátna prokuratúra 147 žalôb vo veci korupcie, čo je o 22 % menej ako v roku 2018 (188). V roku 2019 vyniesli súdy 21 odsúdení, čo je o 30 % menej ako v roku 2018 (30), ako aj deväť oslobodení spod obžaloby (tri v roku 2018) a jedno zamietnutie žaloby (dve v roku 2018). Na súdoch prebieha ďalších 225 konaní vo veci korupcie v rôznych štádiách trestného konania, v ktorých súdy ešte nevyniesli rozsudky prvej inštancie. 51 Úrady zaznamenali, že nižší počet obžalôb a odsúdení možno pripísať ťažkostiam s nadviazaním na dôkazy poskytnuté nahlasujúcimi osobami, ktoré len čiastočne chráni zákon o bezúhonnosti a prevencii korupcie. 52

III.Pluralita médií

V Slovinsku sú sloboda prejavu a právo na informácie ukotvené v ústave, zatiaľ čo pluralitu médií zabezpečujú osobitné odvetvové právne predpisy. Regulačný úrad pre médiá, Agentúra pre komunikačné siete a služby, je nezávislý orgán, ktorý sa právne a funkčne odlišuje od vlády. Pravidlá o transparentnosti vlastníctva médií vyžadujú od spoločností, aby orgánom na ochranu hospodárskej súťaže priznali vlastníctvo alebo riadiaci vplyv nad určitou hranicou. Významná zmena vo vlastníctve si takisto vyžaduje súhlas príslušného ministerstva. Ochrana novinárov nie je osobitne upravená a uplatňujú sa mechanizmy dostupné pre všetkých občanov. 53

Nezávislosť Agentúry pre komunikačné siete a služby je ustanovená zákonom, jej účinnosť však obmedzuje nedostatok ľudských zdrojov a nedostatok záruk proti politickému zasahovaniu. Okrem toho, že Agentúra pre komunikačné siete a služby Slovinskej republiky (AKOS) je regulačným úradom pre médiá, je takisto regulačným úradom pre odvetvia telekomunikácie, pošty a železničnej dopravy. Status Agentúry pre komunikačné siete a služby Slovinskej republiky zaručuje zákon o elektronických komunikáciách. 54 Jej výkonné právomoci v oblasti audiovizuálnych médií vychádzajú zo zákona o masmédiách 55 a zákona o audiovizuálnych mediálnych službách. 56 Oba zákony sa v súčasnosti revidujú a majú transponovať revidovanú smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách: verejná konzultácia sa začala v júli 2020 s dĺžkou trvania len päť dní. Po rozsiahlej kritike, a to aj zo strany vnútroštátnych a medzinárodných mediálnych združení, sa konzultačné obdobie predĺžilo do začiatku augusta, resp. septembra. 57 Agentúru pre komunikačné siete a služby Slovinskej republiky riadi riaditeľ a rada agentúry, ktorá sa skladá z piatich členov rady. Rozhodovaciu právomoc má riaditeľ, zatiaľ čo rada dohliada na realizáciu pracovného programu a schvaľuje finančné plánovanie. Riaditeľa aj radu vymenúva vláda na základe predchádzajúceho výberového konania, pričom riaditeľa navrhuje vláde zodpovedný minister. Pozastavenie výkonu funkcie alebo odvolanie sa môže uskutočniť len z dôvodu nevhodnosti na vykonávanú funkciu alebo nespôsobilosti alebo z iných závažných dôvodov týkajúcich sa dotknutej osoby. Hoci sú pravidlá týkajúce sa konfliktov záujmov vymedzené v zákone o elektronických komunikáciách, neexistujú osobitné ustanovenia, ktoré by riešili možnosť konfliktu záujmov riaditeľa v súvislosti s politickou stranou. 58 Finančné a ľudské zdroje sú v diskrečnej právomoci regulačného úradu. Zdrojom rozpočtu je príjem z činnosti agentúry, čo posilňuje jej nezávislosť od vlády. Vzhľadom na širokú škálu právomocí sa však zdá, že agentúra má nedostatok ľudských zdrojov, čo môže následne ovplyvniť jej účinnosť. Agentúra má právomoc ukladať sankcie, ktoré môžu byť napadnuté na súde. Agentúra predkladá svoju výročnú správu vláde a parlamentu a uverejňuje všetky príslušné dokumenty na svojom webovom sídle, čím sa zabezpečuje dobrá úroveň transparentnosti. 59 Monitorovanie plurality médií (MPM 2020) hodnotí nezávislosť a účinnosť mediálneho orgánu ako stredne rizikové, a to najmä z dôvodu neprítomnosti záruk proti politickému zasahovaniu. 60

Transparentnosť vlastníctva médií si vyžaduje priznanie vlastníctva alebo riadiaceho podielu. Podľa zákona o masmédiách musí vydavateľ alebo vysielateľ vždy priznať individuálne vlastníctvo alebo riadiaci podiel v spoločnosti, ak dosiahne 5 % alebo viac. Určité informácie sa verejne sprístupňujú na webovom sídle ministerstva kultúry. 61 Najmä v prípade viacerých vlastníkov s rôznymi podielmi môžu súčasné právne predpisy sťažovať určenie toho, či rozhodnutí nie sú prijímané v pozadí. 62 Monitorovanie plurality médií 2020 preto zhodnotilo transparentnosť vlastníctva médií v Slovinsku ako stredne rizikové. 63 V návrhu revízie zákona predloženom v júli 2020 sa rozširuje pôsobnosť zákona o masmédiách na digitálne médiá a odstraňuje sa minimálna hranica 5 % s výnimkou spoločností fungujúcich ako akciové spoločnosti. 64 V návrhu revízie zákona sa takisto verejne sprístupňujú všetky informácie týkajúce sa vlastníctva vrátane dosiaľ nezverejňovaných finančných zdrojov a novozavedených zdrojov čerpaných z verejných finančných prostriedkov. 65

Prideľovanie priestoru pre štátne reklamy nie je osobitne upravené. V prípade chýbajúceho zberu údajov o príjmoch mediálnych spoločností je ťažké získať spoľahlivé informácie o výdavkoch na reklamu, a to aj o totožnosti dodávateľa. Počas volieb sa od verejnoprávnych médií vyžaduje, aby venovali dostatočný vysielací čas zabezpečeniu spravodlivého politického zastúpenia v príslušných programoch.

V zákone o bezúhonnosti a prevencii korupcie sa stanovujú všeobecné pravidlá týkajúce sa konfliktov záujmov pre verejných úradníkov, a to aj v mediálnom sektore.  66  Okrem nich neexistujú osobitné pravidlá, ktoré by upravovali konflikt záujmov v mediálnom sektore, napríklad medzi politickými stranami a vlastníkmi médií. V praxi to má negatívny vplyv na pluralitu médií v Slovinsku. Existujú správy o vysokej úrovni politického vplyvu na mediálne spoločnosti, ktorý môže preniknúť až k tlačovým médiám a vysielateľom na regionálnej a miestnej úrovni. Najmä veľké médiá v Slovinsku obyvateľstvo často vníma ako politicky zaujaté. Napríklad aspoň dve televízne stanice a takisto aj tlačové a online médiá sú považované za politicky riadené politickou stranou. 67 V tejto súvislosti MPM 2020 označilo politickú nezávislosť médií ako vysoko rizikovú. Zainteresované strany vyjadrili obavy v súvislosti s možnými zmenami týkajúcimi sa financovania štátneho verejnoprávneho vysielateľa a správy národnej tlačovej agentúry, ktoré boli považované za politicky motivované.

Uplatňovanie práva na informácie vedie k zdĺhavým konaniam, ale nebolo zaznamenaných veľa prípadov porušenia. 68 Právo je ukotvené v ústave a upravené zákonom o prístupe k verejným informáciám. Existujú odvolacie mechanizmy, ktoré riadi komisár pre informácie. V rámci MPM 2020 bolo ochrane práva na informácie priradené nízke riziko.

Hoci sú fyzické útoky na novinárov zriedkavé, obťažovanie novinárov alebo hrozby voči novinárom online sú časté a zriedkavo potrestané justičným systémom. Pokiaľ ide o rámec na ochranu novinárov, sloboda prejavu a právo na informácie sú ukotvené v ústave a príslušných zákonoch (napr. v Trestnom zákone) a existujú súdne mechanizmy. Hoci organizácia Reportéri bez hraníc zaregistrovala, že v roku 2019 neboli zaznamenané žiadne fyzické útoky na novinárov, 69 boli oznámené žaloby so zastrašujúcim účinkom. 70 Takisto sa vyskytli správy o prenasledovaní novinárov odhaľujúcich informácie verejného záujmu. 71 „Právo na opravu“ 72 oslabilo pluralitu médií a autocenzúra novinárov bola vo svetovom rebríčku slobody tlače za rok 2019 zdôraznená ako problematická. 73 V Slovinsku je trest odňatia slobody jednou z plánovaných sankcií za ohováranie. MPM 2020 zhodnotilo ochranu slobody prejavu za roky 2018 a 2019 ako stredne rizikovú. Zdá sa však, že situácia sa zhoršila. Platforma Rady Európy na podporu ochrany tlače a bezpečnosti novinárov vydala v roku 2020 štyri upozornenia týkajúce sa Slovinska, najmä v súvislosti s obťažovaním novinárov. 74 Slovinské úrady reagovali na tri zo štyroch upozornení, ako sa uvádza na platforme. Útoky a hrozby online, a to aj zo strany politikov, sú početné, ale mnohí páchatelia zostávajú anonymní. 75 Niekoľko organizácií vyjadrilo obavy o bezpečnosť investigatívneho novinára v súvislosti s nedávnym znepokojujúcim prípadom. 76 Obmedzené uplatňovanie trestného práva spôsobuje, že obťažovanie novinárov alebo hrozby voči novinárom online sú zriedkavo potrestané. Vyplýva to z právneho výkladu štátnou prokuratúrou, podľa ktorého verejné podnecovanie k nenávisti musí byť „konkrétne“, čo znamená „konkrétne nebezpečenstvo pre verejný poriadok a pokoj“, aby bolo stíhané ako trestný čin. 77 Tento výklad môže mať negatívny vplyv na ochranu novinárov systémom trestnej justície. Okrem toho rôzne zdroje informovali, že súdne konania s novinármi môžu byť zdĺhavé, čo má zastrašujúci účinok na slobodu prejavu a vedie to k tomu, že obete takéto činy často neoznamujú. 78

IV.Iné inštitucionálne otázky súvisiace so systémom bŕzd a protiváh

Slovinsko má parlamentný systém vlády s nedokonalou dvojkomorovou štruktúrou, v ktorom zákony prijíma len Národné zhromaždenie (prvá komora parlamentu), a nie Národná rada (druhá komora parlamentu). 79 Legislatívne návrhy môže predkladať vláda, každý člen parlamentu alebo aspoň 5 000 „voličov“. Ústavný súd vykonáva ústavné preskúmanie ex-post, a to aj v konkrétnych prípadoch na základe ústavnej sťažnosti. Okrem justičného systému plnia úlohu v systéme bŕzd a protiváh viaceré ďalšie inštitúcie, najmä ombudsman a advokát pre zásadu rovnosti.

Konzultácia s verejnosťou o návrhoch zákona sa organizuje pomocou špeciálneho online nástroja. V uznesení parlamentu sa odporúča, aby verejné konzultácie trvali 30 až 60 dní a aby bol proces zhrnutý v správe. 80 Návrhy zákonov sa uverejňujú na špeciálnom webovom sídle s názvom „e-Demokracija“, 81 prostredníctvom ktorého môže verejnosť odosielať svoje príspevky. V praxi verejnosť nemá vždy dostatok príležitostí zúčastniť sa na legislatívnom procese. Odporúčané konzultačné obdobie sa často nedodržiava, keďže verejnosť dostáva na predloženie svojich pripomienok kratší čas. V niektorých prípadoch sa pripomienky náležite nezohľadňujú. 82 Zákony môžu byť prijímané skráteným alebo núdzovým postupom za podmienok stanovených v rokovacom poriadku Národného zhromaždenia. 83 Kolégium predsedu Národného zhromaždenia sa následne rozhodne, či sa o zákone bude rokovať takýmto spôsobom. 84 Počas skráteného alebo núdzového postupu sa neuskutočňuje všeobecná rozprava a druhé a tretie čítanie sa uskutočňujú počas rovnakého zasadania parlamentu. Vo volebnom období 2014 – 2018 bolo 39 % všetkých zákonov prijatých riadnym postupom, 19,1 % zákonov bolo prijatých núdzovým postupom a 23 % zákonov skráteným legislatívnym postupom. 85

V dôsledku nárastu počtu ústavných sťažností sa počet nevybavených prípadov a dĺžka konaní naďalej zvyšovali. Podľa ústavy má Ústavný súd právomoc preskúmať súlad zákonov, právnych predpisov, všeobecných aktov vydaných v rámci výkonu verejnej moci, medzinárodných dohôd a ústavných sťažností. Konanie môže otvoriť napríklad Národné zhromaždenie, tretina jeho poslancov, vláda, ombudsman, 86 Súdna rada alebo generálny prokurátor. Ústavný súd môže zrušiť zákony, ktoré nie sú v súlade s ústavou, a zrušiť alebo anulovať právne predpisy alebo všeobecné akty vydané na výkon verejnej moci, ktoré sú protiústavné alebo protizákonné. Ak Ústavný súd považuje právny predpis za protiústavný alebo protizákonný, vynesie deklaratórne rozhodnutie. V roku 2019 Ústavný súd uzavrel 1 804 konaní. 87 Hoci počet žiadostí o ústavné preskúmanie naďalej klesal (na 165 prípadov), v dôsledku neustáleho rastu počtu ústavných sťažností Ústavný súd nie je schopný zvládať zaťaženosť. V súčasnosti sa zaoberá viac ako 2 500 prípadmi, z ktorých viac ako štyri pätiny predstavujú ústavné sťažnosti. Od roku 2016 sa počet nevybavených prípadov každý rok zvýšil približne o 25 %. Priemerná dĺžka konaní sa následne zvýšila z 250 dní v roku 2012 na 425 dní v prípadoch ústavnej sťažnosti a takmer 500 dní v prípadoch ústavného preskúmania v roku 2019. Ústavný súd sa takisto využíva na preskúmanie určitých opatrení prijatých v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19. 88

Ombudsman pre ľudské práva a advokát pre zásadu rovnosti takisto zodpovedajú za ochranu práv jednotlivcov. Ombudsman pre ľudské práva zodpovedá za ochranu ľudských práv a základných slobôd vo vzťahu k štátnym orgánom, miestnej samospráve a osobám vo funkcii subjektu verejného sektora. Ombudsman je akreditovaný ako národná inštitúcia pre ľudské práva so statusom „B“ Globálnou alianciou národných inštitúcií pre ľudské práva. Od akreditácie boli právomoci ombudsmana rozšírené s cieľom dosiahnuť status „A“. 89 Úrad ombudsmana takisto pôsobí ako obhajca pre práva detí. Ombudsman vypracúva výročné správy, o ktorých sa rokuje v Národnom zhromaždení. 90 Vláda následne pripravuje reakciu na zistenia a odporúčania obsiahnuté v správe. Advokát pre zásadu rovnosti je ďalšou nezávislou inštitúciou, ktorej úlohou je ochrana ľudských práv. Medzi úlohy tohto nezávislého orgánu patrí ochrana pred diskrimináciou a podpora rovnosti na systémovej úrovni, poradenstvo, právna podpora a zastupovanie obetí diskriminácie na súde a vydávanie právne záväzných rozhodnutí na základe sťažností proti diskriminácii. Advokát pre zásadu rovnosti však nemá právomoc ukladať sankcie. 91 Napriek navýšeniu finančných zdrojov funguje s relatívne nízkym počtom zamestnancov. 92 Je potrebné poznamenať, že aj ďalšie nezávislé orgány čelia výzvam. 93

Cieľom Národnej stratégie pre rozvoj mimovládneho sektora a dobrovoľníctva je zlepšenie podpory mimovládnych organizácií do roku 2023. V stratégii sa stanovujú opatrenia na podporu týchto organizácií pri prispievaní k zásadám plurality a demokracie v spoločnosti. 94 Stratégia takisto podporuje transparentnosť, bezúhonnosť a vyvodenie zodpovednosti mimovládnych organizácií. Štát financuje projekty a programy mimovládnych organizácií v oblastiach, v ktorých by mimovládne organizácie podľa jeho názoru mohli vykonávať verejné politiky a poskytovať služby verejnosti. Finančné prostriedky sa čerpajú väčšinou prostredníctvom verejných ponúk, verejných výziev alebo priameho financovania. Slovinsko sa považuje za krajinu s otvorenou a rozsiahlou občianskou spoločnosťou s relatívne vysokou úrovňou dobrovoľníctva. 95

Príloha: Zoznam zdrojov v abecednom poradí*

* Zoznam príspevkov prijatých v kontexte konzultácií k správe o právnom štáte 2020 sa nachádza na (webovom sídle Komisie).

Centrum pre pluralitu médií a slobodu médií (2020), Monitorovanie plurality médií 2020. https://cmpf.eui.eu/media-pluralism-monitor/mpm-2020 .

CIVICUS, monitor na sledovanie priestoru občianskej spoločnosti: Slovinsko. https://monitor.civicus.org/country/slovenia/

Európska komisia (2016, 2017, 2018, 2019, 2020), porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície.

Európska komisia proti rasizmu a intolerancii – ECRI (2019), piata správa o Slovinsku. https://www.coe.int/en/web/european-commission-against-racism-and-intolerance/slovenia .

Európska sieť národných inštitúcií pre ľudské práva (2020), Právny štát v Európskej únii: správy národných inštitúcií pre ľudské práva. Príspevok v kontexte konzultačného procesu v rámci prípravy Správy o právnom štáte 2020.

Európska sieť súdnych rád (2020), príspevok od Európskej siete súdnych rád ku konzultácii zainteresovaných strán v rámci Správy o právnom štáte 2020.

Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu (2020), osobitný prieskum Eurobarometra č. 502: korupcia.

GRECO (2013), štvrté kolo hodnotenia – hodnotiaca správa o Slovinsku týkajúca sa predchádzania korupcii, pokiaľ ide o poslancov, sudcov a prokurátorov.

GRECO (2016), štvrté kolo hodnotenia – priebežná správa o plnení odporúčaní Slovinskom týkajúca sa predchádzania korupcii, pokiaľ ide o poslancov, sudcov a prokurátorov.

GRECO (2018), piate kolo hodnotenia – hodnotiaca správa o Slovinsku týkajúca sa predchádzania korupcii a podpory integrity v ústredných štátnych správach (najvyšších výkonných funkciách) a v orgánoch presadzovania práva.

Ministerstvo kultúry, webová stránka registra médií. https://rmsn.ekultura.gov.si/razvid/mediji .

Ministerstvo vnútra: polícia (2020); Dnešným dňom Igor Lamberger preberá riadenie Národného vyšetrovacieho úradu. https://www.policija.si/medijsko-sredisce/sporocila-za-javnost/sporocila-za-javnost-gpue/103938-z-danasnjim-dnem-vodenje-nacionalnega-preiskovalnega-urada-prevzema-igor-lamberger .

Najvyšší súd (2019), výročná správa za rok 2019. http://www.sodisce.si/mma_bin.php?static_id=2020052510305888 .

Najvyšší úrad štátneho prokurátora (2013), právne stanovisko týkajúce sa trestného stíhania podľa článku 297 Trestného zákona. http://www.spletno-oko.si/sites/default/files/sovrazni_govor_pravno_stalisce_-_vrhovno_tozilstvo_0.doc .

Najvyšší úrad štátneho prokurátora (2019), výročná správa za rok 2019.

Najvyšší úrad štátneho prokurátora a generálny prokurátor (2019), iniciatíva na ústavné preskúmanie zákona o parlamentnom vyšetrovaní. https://www.dt-rs.si/files/documents/USTAVNA%20POBUDA03.pdf .

Národné zhromaždenie Slovinskej republiky (2018), správa o práci Národného zhromaždenia vo volebnom období 2014 – 2018. https://fotogalerija.dz-rs.si/datoteke/Publikacije/PorocilaDZ/Mandat_2014 %E2 %80 %932018/Report_2014-2018.pdf .

Odporúčanie Komisie z 22. júna 2018 o normách pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie C(2018) 3850 final.

Ombudsman Slovinskej republiky (2020), výročná správa ombudsmana Slovinskej republiky za rok 2019. http://www.varuh-rs.si/sl/promocija-publikacije-projekti/publikacije-gradiva/letna-porocila-priporocila-dz-odzivna-porocila-vlade/ .

Pracovný dokument útvarov Komisie – Správa o krajine za rok 2020 – Slovinsko, sprievodný dokument pripojená k dokumentu k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskej centrálnej banke a Euroskupine Európsky semester 2020: hodnotenie pokroku pri štrukturálnych reformách a pri prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh a výsledky hĺbkových preskúmaní podľa nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, SWD/2020/523 final.

Rada Európy (2019), portál Newsroom: Komisia Rady Európy pre hodnotenie efektívnosti justície (CEPEJ) udelila cenu Krištáľové váhy spravodlivosti Najvyššiemu súdu Slovinskej republiky. https://www.coe.int/en/web/human-rights-rule-of-law/-/the-cepej-awards-the-crystal-scales-of-justice-prize-to-the-supreme-court-of-slovenia .

Rada Európy, platforma na podporu ochrany tlače a bezpečnosti novinárov: Slovinsko. https://www.coe.int/en/web/media-freedom/slovenia .

Rada Európy: Európska komisia proti rasizmu a intolerancii – ECRI (2019), správa ECRI o Slovinsku. https://www.coe.int/en/web/european-commission-against-racism-and-intolerance/slovenia .

Rada Európy: Výbor ministrov (2016), odporúčanie Výboru ministrov členským štátom CM/Rec(2016) 4 o ochrane tlače a bezpečnosti novinárov a iných mediálnych subjektov.

Reportéri bez hraníc, Slovinsko. https://rsf.org/en/slovenia .

Slovinská vláda (2018), Najvyšší súd predstavil nové činnosti na dlhodobé zlepšovanie kvality a dobrého mena slovinského súdnictva. http://www.sodisce.si/vsrs/objave/2018102509355191/ .

Slovinská vláda (2019), Najvyšší súd rozhodol o dôležitosti potrestania činov so znakmi nenávistného prejavu. http://www.sodisce.si/vsrs/objave/2019080810051183/ .

Slovinská vláda (2020), 47. korešpondenčné zasadanie vlády Slovinskej republiky. https://www.gov.si/novice/2020-05-21-47-dopisna-seja-vlade-republike-slovenije/ .

Slovinská vláda (2020), príspevok Slovinska k správe o právnom štáte 2020.

Slovinská vláda, webové sídlo elektronickej demokracie. https://e-uprava.gov.si/drzava-in-druzba/e-demokracija .

Súdna rada (2019), žiadosť o ústavné preskúmanie a čiastočné pozastavenie uplatňovania zákona o parlamentnom vyšetrovaní. http://pisrs.si/Pis.web/pregledPredpisa?id=SKLU291 .

Ústavný súd Slovinskej republiky (2019), rozhodnutie o dočasnom pozastavení zákona o parlamentnom vyšetrovaní, pokiaľ ide o sudcov. http://pisrs.si/Pis.web/pregledPredpisa?id=SKLU291 .

Ústavný súd Slovinskej republiky (2019), rozhodnutie o dočasnom pozastavení zákona o parlamentnom vyšetrovaní, pokiaľ ide o štátnych prokurátorov. http://pisrs.si/Pis.web/pregledPredpisa?id=SKLU293 .

Ústavný súd Slovinskej republiky (2020), pracovná správa Ústavného súdu za rok 2019. https://www.us-rs.si/wp-content/uploads/2020/05/usrs_letnoporocilo_2019.pdf .

Ústavný súd Slovinskej republiky, rozhodnutie zo 16. apríla 2020, U-I-83/20-10, http://www.us-rs.si/zadrzanje-izvrsevanja-7-clena-odloka-o-zacasni-splosni-prepovedi-gibanja-in-zbiranja-ljudi-na-javnih/ .

Ústavný súd Slovinskej republiky, rozsudok z 22. októbra 2008, U-I-295/07.

Ústavný súd Slovinskej republiky, rozsudok z 5. júla 2018, U-I-6/15-23, Up-33/15-32 a Up-1003/15-27. http://pisrs.si/Pis.web/pregledPredpisa?id=ODLU1809 .

UX Design Awards, víťaz ceny UX Design Award za rok 2019. https://ux-design-awards.com/news/gewinner-der-ux-design-awards-2019-2/ .

Virtuálna návšteva Slovinska v súvislosti so správou o právnom štáte 2020.

Príloha II: Návšteva Slovinska

Útvary Komisie absolvovali v júni 2020 virtuálne stretnutia s týmito subjektmi:

·Agentúra pre komunikačné siete a služby (AKOS)

·Združenie novinárov

·Združenie novinárov a publicistov

·Komisia pre prevenciu korupcie

·Generálne policajné riaditeľstvo – Oddelenie pre korupciu

·Súdna rada

·Ministerstvo spravodlivosti

·Ministerstvo verejnej správy

·Úrad špecializovanej prokuratúry

·Štátna prokurátorská rada

·Najvyšší súd

·Najvyšší úrad štátneho prokurátora

·Transparency International Slovinsko

* Komisia sa na viacerých horizontálnych stretnutiach stretla aj s týmito organizáciami:

·Amnesty International

·Únia občianskych slobôd pre Európu

·Civil Society Europe

·Konferencia európskych cirkví

·EuroCommerce

·European Center for Not-for-Profit Law

·Európske centrum pre slobodu tlače a médií

·Európske občianske fórum

·Free Press Unlimited

·Front Line Defenders

·ILGA-Europe

·Medzinárodná komisia právnikov

·Medzinárodná federácia pre ľudské práva

·Medzinárodný tlačový inštitút

·Platforma pre celoživotné vzdelávanie

·Open Society Justice Initiative/Open Society European Policy Institute

·Reportéri bez hraníc

·Transparency International EÚ

(1)      Primárnou zodpovednosťou Súdnej rady je výber kandidátov do sudcovských funkcií. Ako zaručuje ústava, väčšinu členov Súdnej rady tvoria sudcovia zvolení svojimi kolegami. Zvyšní piati členovia sú zástupcami iných právnických povolaní a sú zvolení Národným zhromaždením na základe nominácie prezidenta republiky. Súdna rada spravuje svoj vlastný rozpočet.

(2)      Od prvotného opätovného zvolenia sudcov po získaní nezávislosti Slovinska v 90. rokoch 20. storočia parlament zamietol prvé vymenovanie kandidátov na sudcov len jedenkrát. Je potrebné poznamenať, že kandidát na sudcu, ktorý nie je vymenovaný, nemôže požiadať o súdne preskúmanie rozhodnutia parlamentu.

(3)      Viac podrobností o štruktúre parlamentu sa nachádza v pilieri IV. Ďalšie inštitucionálne záležitosti týkajúce sa systému bŕzd a protiváh.

(4)      Súdna rada (2019), žiadosť o ústavné preskúmanie a čiastočné pozastavenie uplatňovania zákona o parlamentnom vyšetrovaní; Najvyšší úrad štátneho prokurátora a generálny prokurátor (2019), iniciatíva na ústavné preskúmanie zákona o parlamentnom vyšetrovaní; Ústavný súd (2019), rozhodnutie o dočasnom pozastavení zákona o parlamentnom vyšetrovaní, pokiaľ ide o sudcov; Ústavný súd (2019), rozhodnutie o dočasnom pozastavení zákona o parlamentnom vyšetrovaní, pokiaľ ide o štátnych prokurátorov.

(5)      Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2020, obrázky č. 44 a 46. Vnímaná miera nezávislosti súdnictva sa kategorizuje takto: veľmi nízka (menej ako 30 % respondentov vníma nezávislosť súdnictva ako pomerne dobrú a veľmi dobrú); nízka (30 – 39 %), priemerná (40 – 59 %), vysoká (60 – 75 %), veľmi vysoká (nad 75 %).

(6)      Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2020, obrázky č. 45 a 47.

(7)      Slovinská vláda (2018), Najvyšší súd predstavil nové činnosti na dlhodobé zlepšovanie kvality a dobrého mena slovinského súdnictva.

(8)      Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2020, obrázok č. 40.

(9)      Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2020, obrázok č. 27.

(10)      Najvyšší súd (2019), výročná správa za rok 2019, s. 124 – 125.

(11)      Webové sídlo sa nachádza na adrese http://www.sodisce.si/vsrs/objave/2018102509355191/.

(12)      V roku 2019 získal projekt Najvyššieho súdu s názvom „Zlepšovanie kvality súdnictva“ (IQ Justice) cenu Krištáľové váhy spravodlivosti Komisie Rady Európy pre hodnotenie efektívnosti justície (CEPEJ). V roku 2019 získal projekt na zlepšenie spravodlivosti procesov, najmä komunikácie s účastníkmi konaní, cenu UX Design Award 2019 za vysokú úroveň používateľskej ústretovosti.

(13)      Najvyšší súd prideľuje rozpočet jednotlivým súdom, zatiaľ čo Súdna rada zohráva hlavnú úlohu vo výbere a kariére sudcov.

(14)      Primárnou zodpovednosťou Súdnej rady je výber kandidátov do sudcovských funkcií. Ako zaručuje ústava, väčšinu členov Súdnej rady tvoria sudcovia zvolení svojimi kolegami. Zvyšní piati členovia sú zástupcami iných právnických povolaní zvolení Národným zhromaždením na základe nominácie prezidenta republiky.

(15)      Súdna rada má len 15 zamestnancov. Komparatívny prehľad zdrojov súdnych rád sa nachádza v príspevku od Európskej siete súdnych rád k správe o právnom štáte 2020. s 9. Komparatívny prehľad právomocí súdnych rád sa nachádza v porovnávacom prehľade EÚ v oblasti justície za rok 2016, obrázok č. 50.

(16)      Štátna prokurátorská rada má len štyroch zamestnancov.

(17)      V súlade so zmenami môže predseda okresného súdu po dohode s predsedom miestneho súdu v rámci každoročného rozdelenia práce napríklad zvoliť sudcov, ktorí budú pracovať v rámci okresu, a to aj na okresnom súde. Okrem toho môže predseda Okresného súdu v Ľubľane priradiť určité prípady konkrétnym miestnym súdom v tomto okrese, ktoré sa nimi budú zaoberať. Pozri články 71 a 105. a zákona o súdoch.

(18)      Slovinsko získalo podporu z programu Európskej komisie na podporu štrukturálnych reforiem na zlepšenie kvality svojho justičného systému, konkrétne na výmenu vnútroštátnych postupov v oblasti reforiem mapy súdnictva: seminár o reforme mapy súdnictva s odborníkmi z Fínska a Holandska, 28. – 29. september 2016, Ľubľana.

(19)      Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2020, obrázok č. 28.

(20)      Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2020, obrázok č. 29.

(21)      Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2020, obrázky č. 2 a 5 – 19.

(22)      Údaje o efektívnosti súdov za rok 2019, Najvyšší súd.

(23)      Celková miera vyriešenia vecí je 101 %. Súdy v roku 2019 vyriešili celkovo približne 70 000 vecí mesačne v porovnaní s takmer 100 000 vecami mesačne v roku 2012.

(24)      Údaje o efektívnosti súdov za rok 2019, Najvyšší súd.

(25)      Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2020, obrázok č. 21, údaje za roky 2014, 2015, 2016 a 2018.

(26)      V roku 2019 bola celková miera vyriešenia vecí 106 %. Údaje štátnej prokuratúry.

(27)      Počet prípadov, ktoré štátna prokuratúra postúpila trestným súdom, sa znížil z približne 620 v roku 2014 na približne 458 prípadov v roku 2018 (na 100 000 obyvateľov), údaje Eurostatu, https://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=crim_crt_case&lang=en.

(28)      Osobitný prieskum Eurobarometra 502 (2020).

(29)      Osobitný prieskum Eurobarometra 502 (2020).

(30)      Piate kolo hodnotenia skupiny GRECO – hodnotiaca správa.

(31)      Správa o krajine v rámci Európskeho semestra 2020.

(32)      Piate kolo hodnotenia skupiny GRECO – hodnotiaca správa, odporúčanie i).

(33)      Proces zahŕňa zisťovanie skutočností, zaslanie návrhu zistení dotknutej osobe, po ktorom nasleduje prijatie zistení a ich predloženie verejnosti spolu s reakciou dotknutej osoby. Podľa Najvyššieho súdu musia konania pred KPK zahŕňať rovnaké záruky ako konania v rámci všeobecného správneho práva. Zahŕňa to informovanie dotknutej osoby o overovaní a to, aby jej bolo umožnené predloženie objasnení a zastupovanie počas overovania.

(34)      Piate kolo hodnotenia skupiny GRECO – hodnotiaca správa, odsek 54.

(35)      Piate kolo hodnotenia skupiny GRECO – hodnotiaca správa, odsek 40.

(36)      Štvrté kolo hodnotenia skupiny GRECO – priebežná správa, závery Národnej rady.

(37)      Patria medzi nich úradníci na vysokej úrovni, miestni, zvolení a vymenovaní úradníci, napríklad: odborní úradníci na vysokej úrovni, neodborní primátori a zástupcovia primátora/starostu, vysoko postavení štátni zamestnanci, riadiaci pracovníci, osoby zodpovedné za verejné obstarávanie, štátni zamestnanci Národnej komisie pre overovanie postupov na zadávanie verejných zákaziek.

(38)      Skupina GRECO odporúča zabezpečiť včasné uverejňovanie majetkových priznaní ministrov a štátnych tajomníkov a to, aby KPK vykonávala dôkladné kontroly. Piate kolo hodnotenia skupiny GRECO – hodnotiaca správa, odporúčanie viii).

(39)      Piate kolo hodnotenia skupiny GRECO – hodnotiaca správa, odporúčanie vii).

(40)      Piate kolo hodnotenia skupiny GRECO – hodnotiaca správa, s. 4.

(41)      1. neverejný kontakt; 2. cieľ ovplyvniť rokovanie a prijímanie právnych predpisov a iných všeobecných dokumentov; 3. vykonávané v záujme, v mene alebo v prospech určitej záujmovej skupiny/lobujúceho klienta.

(42)      Štvrté kolo hodnotenia skupiny GRECO – hodnotiaca správa, odporúčanie ii).

(43)      Osobitný prieskum Eurobarometra 502 (2020), s. 71.

(44)      Piate kolo hodnotenia skupiny GRECO – hodnotiaca správa, odporúčanie v).

(45)      Ako je 5 % účasť na právach zakladateľa, riadení alebo kapitále, a to buď priamou účasťou, alebo prostredníctvom účasti iných právnických osôb.

(46)      Osobitný prieskum Eurobarometra 502 (2020).

(47)      Informácie získané počas návštevy krajiny.

(48)      Výročná správa Špecializovanej štátnej prokuratúry, Vrhovno Državno tožilstvo. Letno poročilo za leto 2019.

(49)      Osobitný prieskum Eurobarometra 502 (2020).

(50)      Rozhodnutie Ústavného súdu z 5. júla 2018, U-I-6/15-23, Up-33/15-32 a Up-1003/15-27.

(51)      Výročná správa Špecializovanej štátnej prokuratúry, Vrhovno Državno tožilstvo. Letno poročilo za leto 2019.

(52)      Informácie získané v rámci návštevy krajiny.

(53)      Po poklese o dve priečky v rokoch 2018 až 2019 Slovinsko opäť získalo svoje predchádzajúce miesto vo svetovom rebríčku slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc, pričom v súčasnosti sa opäť nachádza celosvetovo na 32. mieste. Reportéri bez hraníc, Slovinsko.

(54)      Zakon o elektronskih komunikacijah (ZEKon-1).

(55)      Zakon o medijih (ZMed).

(56)      Zakon o avdiovizualnih medijskih storitvah (ZAvMS).

(57)      Návrh zákona o masmédiách, https://e-uprava.gov.si/drzava-in-druzba/e-demokracija/predlogi-predpisov/predlog-predpisa.html?id=10493, návrh zákona o audiovizuálnych mediálnych službách, https://e-uprava.gov.si/drzava-in-druzba/e-demokracija/predlogi-predpisov/predlog-predpisa.html?id=11475. Proti navrhovaným zmenám zákona o médiách, ktoré majú vplyv na preskúmanie zlúčení médií, namieta štátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže.

(58)      Monitorovanie plurality médií 2020, článok 182 zákona o elektronických komunikáciách (Zakon o elektronskih komunikacijah – ZEKon-1).

(59)      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v revidovanej smernici o audiovizuálnych mediálnych službách sa stanovujú osobitné záruky nezávislosti a účinnosti vnútroštátnych regulačných úradov pre médiá.

(60)      Monitorovanie plurality médií 2020.

(61)      Články 12 a 14 zákonu o masmédiách.

(62)      Informácie získané počas návštevy krajiny v rámci Správy o právnom štáte 2020.

(63)      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že revidovaná smernica o audiovizuálnych mediálnych službách vedie členské štáty k tomu, aby prijali legislatívne opatrenia, ktorými by zabezpečili, aby poskytovatelia mediálnych služieb v rámci svojich právomocí sprístupnili informácie týkajúce sa ich vlastníckej štruktúry vrátane konečných užívateľov výhod.

(64)      Zmenený článok 12 návrhu zákona o masmédiách.

(65)      Pozri predchádzajúcu poznámku pod čiarou.

(66)      Zákon o bezúhonnosti a prevencii korupcie.

(67)      Monitorovanie plurality médií 2020.

(68)      Pozri predchádzajúcu poznámku pod čiarou.

(69)      Reportéri bez hraníc, Slovinsko.

(70)      Pozri predchádzajúcu poznámku pod čiarou.

(71)      MPM 2020, Rada Európy, platforma na podporu ochrany tlače a bezpečnosti novinárov.

(72)      Zákon o masmédiách: článok 26, v ktorom sa uvádza možnosť vyžadovať opravu vyhlásenia, ak neboli dodržané práva a záujmy dotknutej osoby.

(73)      Reportéri bez hraníc, Slovinsko.

(74)      Rada Európy, platforma na podporu ochrany tlače a bezpečnosti novinárov.

(75)      Monitorovanie plurality médií 2020.

(76)      Rada Európy, platforma na podporu ochrany tlače a bezpečnosti novinárov, upozornenie č. 28/2020 o investigatívnom novinárovi Blažovi Zgagaovi; https://rsf.org/en/news/seven-organisations-call-slovenian-government-stop-harassing-investigative-journalist.

(77)      ECRI – piata správa, právne stanovisko Najvyššieho úradu štátneho prokurátora týkajúce sa trestného stíhania podľa článku 297 Trestného zákona. Je však potrebné poznamenať, že v roku 2019 Najvyšší súd objasnil, že existujú dva spôsoby spáchania trestného činu podľa článku 297 Trestného zákona, a to buď a) podnecovaním alebo vyvolávaním nenávisti a násilia alebo neznášanlivosti spôsobom, ktorý môže ohroziť alebo narušiť verejný poriadok a pokoj, alebo b) hrozbami, urážkami alebo slovným napádaním. Uviedol, že v prípade, že správanie sprevádzajú hrozby, urážky alebo slovné napádanie, nie je potrebné, aby bol potenciálne ohrozený verený poriadok a pokoj. Takisto objasnil, že v prípade, že spôsob správania ohrozuje alebo narušuje verejný poriadok a pokoj, nie je potrebné, aby toto ohrozenie bolo bezprostredné, ale stačí len, že má potenciál viesť ku konkrétnemu ohrozeniu. http://www.sodisce.si/vsrs/objave/2019080810051183/.

(78)      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v súlade s európskymi normami a ako sa uvádza v odporúčaní Rady Európy 2016/4, „by členské štáty mali zaviesť komplexný legislatívny rámec, ktorý umožňuje novinárom a iným mediálnym subjektom účinne a bez strachu prispievať k verejnej diskusii“.

(79)      Ústavný súd Slovinskej republiky, rozsudok z 22. októbra 2008, U-I-295/07.

(80)      Uznesenie o právnej regulácii. Verejné konzultácie sa neuskutočňujú počas osobitných legislatívnych postupov, ako sú núdzové postupy, alebo v určitých záležitostiach, ako je štátny rozpočet.

(81)      Webové sídlo sa nachádza na adrese https://e-uprava.gov.si/drzava-in-druzba/e-demokracija.

(82)      Európska sieť národných inštitúcií pre ľudské práva (2020), Právny štát v Európskej únii: správy národných inštitúcií pre ľudské práva. Informácie získané počas konzultačného procesu v rámci prípravy Správy o právnom štáte 2020.

(83)      Právne predpisy môžu byť prijímané v skrátenom postupe v týchto prípadoch: menšie zmeny zákona, uplynutie platnosti zákona alebo niektorých jeho ustanovení, menšia harmonizácia s právnymi predpismi EÚ alebo inými vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo zmeny zákonov, ktoré podliehali rozhodnutiam Ústavného súdu (rokovací poriadok Národného zhromaždenia, článok 142); v otázkach národnej bezpečnosti, živelných pohrôm alebo na účely zabránenia vážnym následkom na fungovanie štátu môže vláda navrhnúť Národnému združeniu, aby bol akt prijatý naliehavým postupom (rokovací poriadok Národného zhromaždenia, článok 143).

(84)      Rokovací poriadok Národného zhromaždenia, článok 143.

(85)      Národné zhromaždenie Slovinskej republiky (2018), Správa o práci Národného zhromaždenia vo volebnom období 2014 – 2018.

(86)      V priebehu rokov ombudsman takisto podal 31 žiadostí o preskúmanie ústavnosti alebo zákonnosti právneho predpisu alebo všeobecného aktu vydaného na výkon verejnej moci, Európska sieť národných inštitúcií pre ľudské práva (2020), Právny štát v Európskej únii: správy národných inštitúcií pre ľudské práva.

(87)      Pracovná správa Ústavného súdu za rok 2019.

(88)      V rámci riešenia pandémie ochorenia COVID-19 Slovinsko nevyhlásilo núdzový stav a vláda prijala väčšinu opatrení v súlade so zákonom o prenosných ochoreniach, ktorý bol takisto zmenený v apríli 2020. V súlade s týmto zákonom musí vláda informovať parlament o akýchkoľvek prijatých opatreniach. Pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu týkajúce sa obmedzenia pohybu medzi obcami, U-I-83/20-10, 16. 4. 2020.

(89)      Opätovná akreditácia naplánovaná na marec 2020 bola odložená v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19.

(90)      Správy sa nachádzajú na adrese http://www.varuh-rs.si/sl/promocija-publikacije-projekti/publikacije-gradiva/letna-porocila-priporocila-dz-odzivna-porocila-vlade/.

(91)      Je potrebné poznamenať, že v odporúčaní Komisie sa uvádza, že ak majú subjekty pre rovnaké zaobchádzanie právomoc prijímať záväzné rozhodnutia, členský štát by im mal udeliť aj právomoc ukladať vhodné, účinné a primerané sankcie. Pozri odporúčanie Komisie z 22. júna 2018 o normách pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie C(2018) 3850 final, bod 1.1.2 ods. 5.

(92)      Počas prvého roka činnosti boli úradu advokáta pridelené finančné prostriedky v celkovej výške 200 000 EUR, čo obmedzovalo jeho schopnosť rozvíjať a plniť svoj rozsiahly mandát. Na začiatku roka 2019 bol však štátny rozpočet opätovne vyvážený a úradu advokáta bol pridelený 1 100 000 EUR. Pozri príspevok Slovinska k Správe o právnom štáte 2020. Na konci roku 2019 mal úrad advokáta 19 zamestnancov.

(93)      V máji 2020 vláda/generálny policajný riaditeľ zmenili riaditeľov viacerých nezávislých orgánov: riaditeľa špecializovaného policajného oddelenia boja proti korupcii; riaditeľa štatistického úradu (SURS); riaditeľa jednotky finančných spravodajských služieb. Išlo o prvé takéto odvolania bez uvedenia príčiny. Je potrebné poznamenať, že v júni 2020 Komisia odoslala list, v ktorom žiadala o objasnenie odvolania riaditeľa štatistického úradu v súvislosti s pravidlami EÚ o nezávislosti národných štatistických úradov. Riaditeľ špecializovaného policajného oddelenia boja proti korupcii a riaditeľ štatistického úradu podali návrh na súdne preskúmanie svojho odvolania. Ministerstvo vnútra: polícia (2020), slovinská vláda (2020), 47. korešpondenčné zasadanie vlády Slovinskej republiky.

(94)      Stratégia sa nachádza na adrese https://www.gov.si/en/topics/non-governmental-organisations/.

(95)      Hodnotenie od organizácie CIVICUS; hodnotenia občianskeho priestoru sú vymedzené na škále piatich kategórií ako: otvorený, zúžený, obmedzovaný, potlačovaný a uzavretý.