V oddiele „Hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí“ v pracovnom programe Komisie na rok 2020 sa stanovuje preskúmanie jej nariadenia o finančných referenčných hodnotách („nariadenie o referenčných hodnotách“). Finančné referenčné hodnoty sú indexy, na základe ktorých sa určuje splatná suma v rámci finančného nástroja alebo finančnej zmluvy alebo hodnota finančného nástroja. V záujme posilnenia dôvery účastníkov kapitálových trhov v indexy používané ako referenčné hodnoty v Únii sa v nariadení o referenčných hodnotách stanovujú normy v oblasti správy a riadenia a kvality údajov pre referenčné hodnoty, na ktoré sa odkazuje vo finančných zmluvách. Prispieva to k úsiliu Komisie o podporu únie kapitálových trhov.

Nariadením o referenčných hodnotách sa zavádza požiadavka na povolenie pre správcov finančných referenčných hodnôt, ako aj požiadavky na prispievateľov vstupných údajov používaných na výpočet finančnej referenčnej hodnoty. Nariadenie o referenčných hodnotách takisto upravuje používanie finančných referenčných hodnôt1. V pravidlách stanovených v nariadení sa najmä vyžaduje, aby subjekty pod dohľadom EÚ (ako sú banky, investičné spoločnosti, poisťovne, PKIPCP2) používali len indexy, ktorých správca je držiteľom povolenia. Referenčné hodnoty spravované v tretích krajinách sa môžu použiť v EÚ len na základe postupu rovnocennosti, uznania alebo schválenia.

Nariadenie o referenčných hodnotách sa uplatňuje od januára 20183. Účastníci trhu z EÚ však môžu naďalej používať referenčné hodnoty spravované v krajine mimo Únie bez ohľadu na to, či bolo vydané rozhodnutie o rovnocennosti a či bol index uznaný alebo schválený na použitie v Únii4, a to až do skončenia platnosti prechodného režimu na konci decembra 2021.

Hoci spotové výmenné kurzy zohrávajú kľúčovú úlohu z hľadiska medzinárodného hospodárstva, v prípade viacerých mien sú dostupné kurzy zväčša neregulované a často odrážajú menové politiky centrálnej banky. V niektorých krajinách centrálne banky zaviedli kontroly s cieľom obmedziť uverejňovanie spotových výmenných kurzov mimo svojej jurisdikcie. Okrem predchádzania uverejňovaniu výmenných kurzov mimo danej krajiny majú niektoré krajiny zavedené kontroly kapitálu, ktoré obmedzujú konvertibilitu ich mien.

Keďže ich meny nie sú voľne konvertibilné, dostupnosť nástrojov na menový hedžing v danej krajine, ako sú menové forwardy, swapy alebo opcie, je obmedzená. Dopyt po hedžingových nástrojoch proti volatilite meny v týchto krajinách presahuje slabú likviditu, ktorú ponúka trh danej krajiny. V dôsledku toho európske finančné inštitúcie vytvorili trhy s derivátmi mimo danej krajiny, na ktorých sa z dôvodu existujúcich obmedzení konvertibility uskutočňuje vyrovnanie v základnej mene zabezpečovacieho subjektu, hoci sa vychádza z výmenného kurzu uverejneného v čase skončenia platnosti hedžingovej zmluvy. Preto sa hedžing proti pohybom mien, na ktoré sa vzťahujú takéto obmedzenia konvertibility, vykonáva prostredníctvom zmlúv o derivátoch mimo danej krajiny. Patria sem finančné nástroje, ako sú napríklad menové forwardy a swapy bez fyzickej dodávky.

Ak tieto forwardy a swapy ponúka subjekt pod dohľadom EÚ (sprostredkovateľská banka) 1 a ak sa s nimi obchoduje na obchodnom mieste EÚ alebo prostredníctvom systematického internalizátora EÚ, spotový výmenný kurz, ktorý sa používa na určenie vyplácania v rámci forwardovej alebo swapovej dohody, predstavuje „použitie“ spotového výmenného kurzu, ktorým sa zabezpečuje zahrnutie forwardov a swapov ponúkaných subjektom pod dohľadom do rozsahu pôsobnosti nariadenia o referenčných hodnotách.

Na konci súčasného prechodného obdobia stanoveného v článku 51 nariadenia o referenčných hodnotách už nebude povolený odkaz na spotové výmenné kurzy v menových forwardoch alebo swapoch obchodovaných v rámci EÚ. To znamená, že na začiatku roka 2022 hrozí subjektom pod dohľadom EÚ riziko straty prístupu k mnohým sadzbám v oblasti verejnej politiky, ktoré sú spravované mimo EÚ, vrátane spotových výmenných kurzov, na ktoré odkazujú v zmluvách o derivátoch, ktoré ponúkajú obchodným protistranám, aby im pomohli zvládnuť ich každodenný hedžing menového rizika.

Naliehavosť tejto otázky vyplýva zo skutočnosti, že okrem EÚ nereguluje spotové výmenné kurzy takmer žiadna iná jurisdikcia. Spotové výmenné kurzy by teda vzhľadom na chýbajúcu reguláciu nemohli byť predmetom posudzovania rovnocennosti podľa nariadenia o referenčných hodnotách. Rovnako nemôžu byť uznané ani schválené na použitie v Únii podľa nariadenia o referenčných hodnotách, pretože oba tieto mechanizmy si vyžadujú určitú formu regulácie a dohľadu. Na záver možno uviesť, že spotové výmenné kurzy nie sú vhodnými kandidátmi na rozhodnutie o rovnocennosti, schválenie alebo uznanie do konca prechodného obdobia.

Tento návrh preto obsahuje cielené úpravy rozsahu pôsobnosti nariadenia o referenčných hodnotách, ktorých účelom je zabezpečiť, aby si európske spoločnosti zachovali prístup k hedžingovým nástrojom proti volatilite mien, ktoré nie sú voľne konvertibilné na ich základnú menu, čím sa zabezpečí plynulé pokračovanie ich obchodných činností v zahraničí po uplynutí prechodného obdobia na konci roka 2021.

Politika Európskej únie v oblasti finančných služieb podporuje právnu istotu a finančnú stabilitu. Tento cieľ politiky sa vzťahuje aj na zmluvy, ktoré sú nevyhnutné na financovanie jej bankového sektora. V rámci akčného plánu pre úniu kapitálových trhov sa Únia usiluje vytvoriť právny rámec, ktorý zabezpečuje stabilitu v oblasti podnikových úverov, emisií dlhopisov v rámci jej bankového sektora či sekuritizácií.

So zreteľom na predpokladané ukončenie poskytovania sadzby LIBOR po konci roku 2021 budú subjekty pod dohľadom v Európskej únii čeliť právnej neistote v súvislosti so státisícmi finančných zmlúv. S cieľom predísť negatívnym dôsledkom pre úverovú kapacitu európskeho bankového sektora je potrebné včasné objasnenie dostupnosti zákonnej náhradnej sadzby, ktorú budú subjekty pod dohľadom používať vo všetkých zmluvách odkazujúcich na sadzbu LIBOR, ktoré sú splatné v období po konci roku 2021. Plánované zmeny nariadenia o referenčných hodnotách sú teda dôsledkom únie kapitálových trhov, ako aj novších iniciatív zameraných na podporu obnovy v nadväznosti na hospodárske dôsledky pandémie ochorenia COVID-19.

V súlade s odporúčaniami Rady pre finančnú stabilitu je reforma kritických referenčných hodnôt, ako sú sadzby IBOR, najvyššou prioritou akčného plánu Komisie pre úniu kapitálových trhov. Príprava na riadne postupné ukončenie poskytovania významnej referenčnej hodnoty prispieva k jednému zo základných cieľov stanovených v preskúmaní únie kapitálových trhov v polovici trvania, ktorým je posilnené poskytovanie bankových úverov a stabilné financovanie podnikového sektora prostredníctvom kapitálových trhov.

Sadzby medzibankových úverov sú dôležité indexy používané na výpočet splatných úrokov pre podnikové úvery, ale aj pri vydávaní krátkodobých a strednodobých dlhopisov či v súvislosti s hedžingom dlhových pozícií. Dostupnosť medzibankových sadzieb a súvisiaca právna istota preto ovplyvňujú schopnosť bánk poskytovať úvery reálnej ekonomike a plniť svoje základné funkcie.

Týmto návrhom sa zavádzajú rôzne nástroje, aby sa zabezpečilo, že postupné ukončenie poskytovania všeobecne používanej medzibankovej sadzby nebude mať neprimeraný vplyv na schopnosť bankového sektora poskytovať finančné prostriedky spoločnostiam EÚ, a teda neohrozí kľúčový cieľ únie kapitálových trhov. Navrhované opatrenia sa napokon považujú za prejav podpory „hospodárstva EÚ, ktoré pracuje v prospech ľudí“, čo je jedným z hlavných cieľov stanovených v pracovnom programe Komisie na rok 2020. Poskytovanie bankových úverov retailovým klientom je dôležitým prvkom hospodárstva, ktoré slúži potrebám ľudí. Pri retailových úveroch sa odkazuje na sadzby IBOR, ktorých pohyb určuje sumy splácania úverov, čo je pre mnohých občanov kľúčovým kritériom pri riadení osobných financií. Poskytnutím nástrojov na zabezpečenie právne podloženého prechodu od sadzieb IBOR táto iniciatíva zvýhodňuje retailových klientov, ktorí sú držiteľmi pôžičiek odkazujúcich na tieto sadzby.

Právnym základom pre prijatie nariadenia o referenčných hodnotách je článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Rovnaký právny základ by sa mal vzťahovať aj na prijatie zmien zameraných na zvýšenie účinnosti tohto nariadenia poskytnutím právomocí v záujme zabezpečenia kontinuity zmlúv v kontexte ukončenia poskytovania referenčnej hodnoty so systémovým významom v rámci Únie a zúžením rozsahu určitých referenčných hodnôt.

Článkom 114 ZFEÚ sa Európskemu parlamentu a Rade udeľuje právomoc prijímať opatrenia na aproximáciu ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré smerujú k vytváraniu a fungovaniu vnútorného trhu. Článok 114 ZFEÚ umožňuje EÚ prijímať nielen opatrenia na odstránenie súčasných prekážok výkonu základných slobôd, ale aj opatrenia na zabránenie vzniku takýchto prekážok, ak sú dostatočne konkrétne predvídateľné, vrátane prekážok, ktoré hospodárskym subjektom vrátane investorov sťažujú plné využívanie výhod vnútorného trhu. Z článku 114 ZFEÚ vyplýva, že EÚ má právo konať s cieľom 1. riešiť otázky kontinuity zmlúv, ktoré vznikajú v súvislosti s veľmi pravdepodobným ukončením poskytovania referenčnej hodnoty so systémovým významom v rámci Únie v blízkej budúcnosti, ako aj 2. zabezpečiť nepretržitú dostupnosť spotových výmenných kurzov na použitie v hedžingových nástrojoch vydaných v Európskej únii po skončení prechodného obdobia stanoveného v nariadení o referenčných hodnotách (december 2021).

Konkrétnejšie, nestanovenie mechanizmov na organizáciu riadneho ukončenia poskytovania referenčnej hodnoty so systémovým významom v rámci Únie v nariadení o referenčných hodnotách by pravdepodobne malo za následok heterogénne implementačné alebo legislatívne riešenia členských štátov. Spôsobilo by to zmätok medzi používateľmi referenčných hodnôt a konečnými investormi, čo by viedlo k narušeniu vnútorného trhu a zabránilo by im v plnej miere využívať výhody jednotného trhu. Preto sa použitie článku 114 ZFEÚ javí ako najvhodnejší právny základ na komplexné a jednotné riešenie týchto problémov a zabránenie fragmentácii.

Pokiaľ ide o nepretržitý prístup používateľov z EÚ k spotovým výmenným kurzom tretích krajín, cieľom tohto opatrenia je zabrániť poškodeniu konkurencieschopnosti niektorých zainteresovaných strán EÚ a účinnosti finančného systému pre hospodárstvo Únie, jej občanov a podniky, ku ktorému by došlo, ak by tieto kurzy naďalej podliehali nariadeniu o referenčných hodnotách. Cieľom tohto opatrenia je tiež vyhnúť sa prekážkam na jednotnom trhu, ktoré by mohlo spôsobiť narušenie cezhraničných výmen z dôvodu nemožnosti naďalej odkazovať na spotové výmenné kurzy tretích krajín. Článok 114 ZFEÚ je preto vhodným právnym základom na dosiahnutie tohto cieľa koordinovanej deregulácie.

Preto by zriadenie mechanizmu EÚ umožňujúceho riešenie zmlúv uzatvorených v minulosti a režimu výnimiek v záujme pokračovania v odkazovaní na spotové výmenné kurzy patrilo do právomoci EÚ podľa článku 114 ZFEÚ.

Podľa zásady subsidiarity (článok 5 ods. 3 ZEÚ) by sa opatrenia na úrovni EÚ mali prijať len vtedy, keď zamýšľané ciele nemôžu uspokojivo dosiahnuť samotné členské štáty, a preto ich možno z dôvodu rozsahu alebo účinkov navrhovaného opatrenia lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ. Hoci sú niektoré referenčné hodnoty vnútroštátne, odvetvie referenčných hodnôt ako celok je medzinárodné, pokiaľ ide o ich vytváranie aj používanie. Otázky týkajúce sa referenčných hodnôt so systémovým významom v rámci Únie, ako aj používania referenčných hodnôt krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, majú z princípu európsky rozmer.

Problémy, ktoré má tento legislatívny návrh riešiť, by sa nemohli vyriešiť prostredníctvom individuálnych opatrení členských štátov. Pokiaľ ide o otázku riadneho zrušenia referenčných hodnôt, ktorých ukončené poskytovanie by malo za následok výrazné narušenie fungovania finančných trhov v Únii, členské štáty by mohli zaviesť právne predpisy, v ktorých sa uvedie vnútroštátna náhradná sadzba pre zmluvy odkazujúce na referenčnú hodnotu, ktorej poskytovanie sa ukončuje. Individuálne opatrenia členských štátov však pravdepodobne vyriešia zistené problémy len čiastočne (najmä preto, že niektoré členské štáty môžu prijímať právne predpisy, zatiaľ čo iné by ich neprijímali). Okrem toho by rôzne prístupy k náhradným sadzbám pre zmluvy uzatvorené v minulosti v jednotlivých členských štátoch viedli k fragmentácii jednotného trhu. Preto treba prijať opatrenia na úrovni EÚ, pokiaľ ide o harmonizovaný režim riadneho prechodu pre referenčné hodnoty so systémovým významom, ktorý sa dá uplatniť na zmluvy uzatvorené v minulosti v celej Únii, aby sa zabezpečila súdržnosť a ďalej zlepšilo fungovanie jednotného trhu. Konkrétnejšie, opatrenia na vnútroštátnej úrovni týkajúce sa referenčných hodnôt, ktorých ukončené poskytovanie by malo za následok výrazné narušenie fungovania finančných trhov v Únii, môžu viesť k mozaike rozdielnych pravidiel, mohli by vytvoriť nerovnaké podmienky v rámci vnútorného trhu a viesť k nejednotnému a nekoordinovanému prístupu. Mozaika vnútroštátnych pravidiel by bránila tomu, aby sa referenčné hodnoty, ktorých poskytovanie sa ukončuje a ktoré sa používajú pri mnohých cezhraničných dlhových a úverových transakciách alebo transakciách s derivátmi, mohli uplatňovať všade rovnakým spôsobom, v dôsledku čoho by bolo zložitejšie riadiť takéto transakcie.

Navrhované zmeny nariadenia o referenčných hodnotách sú primerané, ako sa vyžaduje v článku 5 ods. 4 ZEÚ. Návrhom sa uplatňuje prístup založený na proporcionalite, ktorým sa zabezpečí, že subjektom pod dohľadom, ktoré používajú systémové referenčné hodnoty a na ktoré sa už vzťahujú požiadavky podľa nariadenia o referenčných hodnotách, sa uložia nové povinnosti len v obmedzenom rozsahu.

Okrem toho je cieľom postupu sprevádzajúceho zrušenie referenčných hodnôt so systémovým významom v rámci Únie zabezpečiť viditeľnosť a právnu istotu pre používateľov týchto referenčných hodnôt, ktorí nemusia byť schopní zmeniť alebo opätovne prerokovať svoje zmluvy uzatvorené v minulosti. Finančné odvetvie, ako aj koncoví klienti, a to podniky aj občania, by preto mali mať výrazný úžitok zo zlepšení navrhnutých v tomto pozmeňujúcom nariadení.

Zmena nariadenia o referenčných hodnotách je najvhodnejším právnym nástrojom na vyriešenie otázok vyplývajúcich z pravdepodobného zániku určitých sadzieb IBOR, ktoré sa všeobecne používajú v EÚ a ktoré sú regulované podľa nariadenia o referenčných hodnotách.

Použitím nariadenia, ktoré je priamo uplatniteľné bez nutnosti vnútroštátnej právnej úpravy, sa obmedzí možnosť prijatia rozdielnych opatrení príslušnými orgánmi na vnútroštátnej úrovni, pričom sa zabezpečí konzistentný prístup a väčšia právna istota v rámci EÚ.

Komisia uskutočnila rozsiahle konzultácie s rôznymi skupinami zainteresovaných strán s cieľom získať ucelený obraz o rôznych názoroch, ktoré môžu mať účastníci trhu v súvislosti s otázkami uvedenými v tomto nariadení.

GR FISMA uverejnilo 18. marca úvodné posúdenie vplyvu s cieľom informovať zainteresované strany o rozsahu preskúmania nariadenia (EÚ) 2016/1011 (nariadenie o referenčných hodnotách) a načrtnúť rôzne zvažované možnosti politiky. Konzultačné obdobie sa skončilo 15. apríla 2020. Komisia dostala odpovede od 22 respondentov, najmä súkromných spoločností a záujmových združení.

Komisia 26. novembra 2019 zorganizovala seminár, ktorý sa týkal troch hlavných tém:

GR FISMA 11. októbra uverejnilo verejnú konzultáciu zameranú na podporu svojho preskúmania nariadenia o referenčných hodnotách. Zainteresované strany mali do 31. decembra 2019 vyjadriť svoje názory prostredníctvom internetového portálu EU Survey.

Okrem seminára a verejných konzultácií, ktoré sa podrobnejšie rozoberajú v oddieloch 2.1 a 2.2, sa Komisia aktívne podieľala na práci pracovnej skupiny Euro RFR zloženej zo zainteresovaných strán zo súkromného sektora vrátane prispievateľov, správcov a používateľov referenčných hodnôt, ako aj ECB, ktorá zabezpečuje sekretariát, orgánu ESMA a belgického orgánu FSMA, ktorý má spolu s EK štatút pozorovateľa, s cieľom identifikovať rôzne aspekty zainteresovaných strán, ktoré by sa mali brať do úvahy pri navrhovaní najlepších politických nástrojov na riadne ukončenie poskytovania kritických referenčných hodnôt. Komisia je okrem toho členom oficiálnej sektorovej riadiacej skupiny Rady pre finančnú stabilitu, ktorá sa skladá z vyšších úradníkov z centrálnych bánk a regulačných orgánov, a preto poskytuje dobrý prehľad o perspektívach medzinárodnej verejnej politiky, pokiaľ ide o prechod na bezrizikové sadzby. Útvary Komisie navyše pôsobia ako pozorovateľ v rade orgánov dohľadu ESMA a v jej technických stálych skupinách, okrem iného aj pre referenčné hodnoty, z ktorých pozorne sledujú prácu orgánu ESMA v súvislosti s kritickými referenčnými hodnotami. Zamestnanci GR FISMA majú napokon mnoho bilaterálnych kontaktov so širokým spektrom zainteresovaných strán s cieľom ešte viac spresniť svoju analýzu a politický prístup.

Návrh vychádza z odborných znalostí príslušných orgánov EÚ, ktoré v súčasnosti vykonávajú dohľad nad správcami kritických referenčných hodnôt, ako aj z odborných znalostí samotných správcov. Komisia okrem toho pozorne monitoruje vývoj v iných jurisdikciách, ktoré sa podobne pripravujú na prechod v súvislosti s náhradou sadzieb IBOR, najmä pokiaľ ide o prípravné práce uskutočnené v oficiálnej sektorovej riadiacej skupine Rady pre finančnú stabilitu.

Viaceré jurisdikcie takisto zriadili pracovné skupiny súkromného sektora, ktoré budú tento prechod sprevádzať. Komisia bola informovaná o rôznych alternatívach, ktoré tieto skupiny takisto zvážili, a vyjadrila svoj názor na to, či by sa tieto alternatívy mohli uplatniť na situáciu v EÚ.

Komisia vykonala posúdenie vplyvu, pokiaľ ide o to, ako najlepšie zosúladiť zmluvy uzatvorené v minulosti, ktoré obsahujú odkazy na všeobecne používanú referenčnú hodnotu úrokových sadzieb, ktorej poskytovanie sa ukončuje, a ktoré nie je možné znovu prerokovať do konca roka 2021 („tvrdé tradičné“ zmluvy). Výbor pre kontrolu regulácie 4. júna 2020 zaujal k posúdeniu vplyvu kladné stanovisko po tom, ako 15. mája 2020 zaujal prvé záporné stanovisko.

Všetky možnosti zohľadnené v posúdení vplyvu boli zamerané na vytvorenie náhradnej sadzby v prípade, že by došlo k zrušeniu všeobecne používanej referenčnej hodnoty úrokových sadzieb. Náhradná sadzba by bola buď výsledkom konverzie referenčnej hodnoty, ktorej poskytovanie sa ukončuje, na časovo obmedzenú náhradnú sadzbu, ktorá by sprevádzala postupné ukončovanie platnosti zmlúv uzatvorených v minulosti, schválenia takejto náhradnej sadzby zo strany regulačného orgánu zodpovedného za referenčnú hodnotu, ktorej poskytovanie sa ukončuje, uverejnenia náhradnej sadzby na základe zákonnej výnimky alebo povinnosti trvalého nahradenia referenčnej hodnoty, ktorej poskytovanie sa ukončuje.

Prístup zvolený v posúdení vplyvu mal za cieľ zmeniť nariadenie o referenčných hodnotách tak, aby vnútroštátny orgán zodpovedný za správcu všeobecne používanej referenčnej hodnoty úrokových sadzieb, ktorej poskytovanie sa ukončuje, dostal regulačné právomoci na riadenie riadneho zrušenia takejto referenčnej hodnoty, keď už nie je schopná odrážať základný trh alebo ekonomickú realitu. Tieto právomoci by zahŕňali právomoc požadovať od správcu takejto referenčnej hodnoty, ktorej poskytovanie sa ukončuje, aby zmenil metodiku, z ktorej vychádza referenčná hodnota, s cieľom zabezpečiť, aby referenčná hodnota zostala dostatočne spoľahlivá a udržateľná na to, aby sprevádzala postupné ukončovanie platnosti zmlúv uzatvorených v minulosti, ktoré odkazujú na túto referenčnú hodnotu v tom čase, keď príslušný regulačný orgán dospeje k záveru, že stráca schopnosť merať základný trh alebo hospodársku realitu. „Právomoc vykonať konverziu“ v súvislosti s novou referenčnou hodnotou by príslušnému regulačnému orgánu umožnila vyžadovať zmenu metodiky, pokiaľ je to potrebné na ochranu spotrebiteľov a finančnej stability v Únii.

Od ukončenia posúdenia vplyvu sa však v sérii novších námietok, ktoré predložil regulačný orgán sadzby LIBOR, orgán FCA, vyskytujú pochybnosti o tom, či sú právomoci vykonať konverziu účinné na to, aby sa zohľadnili všetky prípady, na ktoré by sa konverzný koeficient mal vzťahovať. Napríklad podľa orgánu FCA: „... regulačné opatrenia na zmenu metodiky LIBOR nemusia byť uskutočniteľné za každých okolností, napríklad ak vstupy potrebné pre alternatívnu metodiku nie sú k dispozícii v príslušnej mene.“ 2

Existuje niekoľko otázok týkajúcich sa účinnosti, v dôsledku ktorých môže byť spoliehanie sa na právomoci vykonať konverziu menej efektívne:

Po prvé, využívanie právomocí vykonať konverziu nemusí byť možné za každých okolností alebo pre všetky meny LIBOR. Orgán FCA napríklad uvádza, že právomoci vykonať konverziu nemožno uplatniť, ak „vstupy“ potrebné pre alternatívnu metodiku nie sú k dispozícii v príslušnej mene 3 .

Po druhé, konverzia nemusí byť vždy uskutočniteľná z právnych alebo praktických dôvodov. Zatiaľ čo orgán FCA uvádza prípady, v ktorých správca nemusí mať prístup k spoľahlivým vstupným údajom v príslušnej mene, otázky prístupu by mohli zahŕňať prípady, keď by sa získavanie týchto vstupov a udeľovanie licencií na ne mohlo javiť ako príliš zložité alebo nákladné na to, aby sa vynaložilo úsilie na vytvorenie náhradnej sadzby 4 . V tomto prípade by sa uverejňovanie referenčnej hodnoty, ktorej poskytovanie sa ukončuje, skončilo bez akejkoľvek náhradnej sadzby.

Po tretie, aj ak sú právomoci vykonať konverziu uskutočniteľné, môžu viesť k heterogénnym výsledkom. Podľa orgánu FCA niektoré trhy ako derivátové, dlhopisové a veľké časti hotovostných trhov uprednostňujú prechod na jednodňové úrokové sadzby, ktoré sa určujú spätne na konci príslušného úrokového obdobia. Naopak v tvrdých tradičných spotrebiteľských alebo vývozných úverových zmluvách s využitím referenčných hodnôt LIBOR s trojmesačnou, šesťmesačnou alebo dvanásťmesačnou lehotou sa očakávané úrokové sadzby určujú vopred. Zmeny metodiky, ktoré sú neoddeliteľne späté s uplatňovaním právomocí vykonať konverziu, by preto nemohli priniesť výsledky, ktoré uprednostňujú všetci súčasní používatelia sadzby LIBOR. Ako uvádza orgán FCA, vhodnejšie by preto boli pravidlá náhrady dohodnuté v odvetví, keďže sa s väčšou pravdepodobnosťou vzťahujú na širšiu škálu zmlúv.

Po štvrté, právomoci vykonať konverziu sa opierajú o skutočnosť, že správca referenčnej hodnoty, ktorej poskytovanie sa ukončuje, a správca referenčnej hodnoty, ktorá vyplýva z konverzie, je ten istý právny subjekt. Takáto požiadavka by obmedzila pracovné skupiny pre bezrizikové sadzby, ktoré budú vydávať odporúčania týkajúce sa náhradnej sadzby dohodnutej v odvetví, tak aby odporučili náhradnú sadzbu, ktorú vytvára ten istý správca, ako je správca referenčnej hodnoty, ktorej poskytovanie sa ukončuje. Najmä v cezhraničných situáciách, keď pracovná skupina pre bezrizikové sadzby pôsobí v inej jurisdikcii, než je jurisdikcia správcu referenčnej hodnoty, ktorej poskytovanie sa ukončuje (napr. sadzba LIBOR pre zmluvy v USD), to tak nevyhnutne nemusí byť. Takáto požiadavka by okrem toho zbytočne obmedzovala sadzbu, ktorú by pracovná skupina pre bezrizikové sadzby mohla odporučiť ako najvhodnejšiu náhradnú referenčnú hodnotu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa zvolený prístup upravil v záujme toho, aby Komisia mala potrebné zákonné právomoci s cieľom zabezpečiť, aby sa náhradná sadzba za referenčnú hodnotu, ktorej ukončené poskytovanie by viedlo k závažnému narušeniu fungovania finančných trhov v Únii, mohla určiť s dostatočnou flexibilitou na pokrytie všetkých potenciálnych okolností.

Právomoci vykonať konverziu boli preto nahradené právomocami Európskej komisie určiť zákonného nástupcu referenčnej hodnoty, ktorej ukončené poskytovanie by viedlo k závažnému narušeniu fungovania finančných trhov v Únii. Európska komisia by pri výkone svojich určovacích právomocí mohla zohľadniť náhradné sadzby dohodnuté v odvetví, ktoré pravdepodobne odporučia pracovné skupiny pre bezrizikové sadzby, ktoré boli zvolané centrálnymi bankami vo viacerých menových oblastiach. Zmena prístupu je opodstatnená s cieľom zabezpečiť, aby primeraná náhradná sadzba dohodnutá v odvetví bola k dispozícii na vyžívanie v prípade všetkých zmlúv, ktoré uzatvorí subjekt pod dohľadom EÚ. Táto náhradná sadzba by mala byť k dispozícii pre všetky zmluvy uzatvorené v minulosti bez ohľadu na možné využívanie alebo časové obmedzenia, ktoré môžu súvisieť s uplatnením konverzného koeficientu nariadeného regulačným orgánom mimo Únie.

S cieľom zachovať možnosť hedžingu devízového rizika pre finančné aj nefinančné sektory EÚ sa v posúdení vplyvu analyzovali štyri možnosti, z ktorých každá predstavovala cielené výnimky nariadenia o referenčných hodnotách, a to buď pre určité referenčné hodnoty spotového výmenného kurzu alebo zabezpečovacie nástroje, ktoré sa opierajú o tieto referenčné hodnoty pri výpočte vyplácania.

Jedna možnosť – všeobecná výnimka pre všetky referenčné hodnoty tretích krajín s výnimkou tých, ktoré sú určené ako kritické pre finančnú stabilitu v Únii, bola vyradená v počiatočnom štádiu, pretože sa považovala za menej konzistentnú s pôvodným prístupom nariadenia o referenčných hodnotách, ktorý spočíva v zabezpečení komplexného pokrytia všetkých referenčných hodnôt tretích krajín, pričom v čase, keď sa rokovalo o nariadení o referenčných hodnotách, bol osobitným politickým cieľom celkový prístup.

Z troch zostávajúcich možností sa uprednostnila možnosť vytvoriť zákonnú výnimku pre spotové výmenné kurzy tretích krajín. Tento prístup sa považoval za najlepší na to, aby subjekty pod dohľadom EÚ mohli pokračovať v odkazovaní na spotový výmenný kurz tretích krajín pre nekonvertibilné meny na forwardových zmluvách EÚ. Zároveň by zabezpečil zachovanie konzistentnosti v rámci nariadenia o referenčných hodnotách a nevyžadoval by, aby jednotlivé forwardové zmluvy povoľovali regulačné orgány. Výnimka pre sadzbu v oblasti verejnej politiky je už zakotvená vo filozofii nariadenia o referenčných hodnotách, a to vo forme výnimky pre sadzby v oblasti politiky uverejnené centrálnymi bankami. Okrem toho, ak je výnimka formulovaná s potrebnou mierou flexibility, bolo by takisto vhodné zabezpečiť iné sadzby v oblasti politiky, ktoré sa z dôvodu menových alebo iných politických cieľov vytvárajú v príslušných tretích krajinách pod vedením a kontrolou centrálnych bánk alebo iných tvorcov politiky, ako sú štátne pokladnice. Táto možnosť by navyše bola odolnejšia voči budúcim zmenám ako dve ďalšie možnosti. Vyriešil by sa ňou aj jeden z koncepčných nedostatkov nariadenia o referenčných hodnotách, ktorým je vyžadovať súlad s nariadením o referenčných hodnotách pri spotových výmenných kurzoch tretích krajín, ktoré sú také kolísavé, že trh EÚ s forwardovými zmluvami sa vyvíja presne na účel hedžingu proti volatilite príslušného spotového kurzu.

V návrhu sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú sa zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä zásada, ktorou sa stanovuje vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa pre všetkých občanov EÚ (článok 38). Bez riadneho prechodu na náhradné sadzby IBOR by retailoví klienti mohli byť negatívne ovplyvnení ukončením poskytovania sadzieb IBOR, a to najmä v niektorých členských štátoch, ktoré sa vo väčšej miere spoliehajú na zmluvy o hypotekárnych úveroch s odkazmi na pohyblivé sadzby.

Tento návrh nemá vplyv na rozpočet EÚ.

Komisia navrhuje vytvoriť monitorovací program na zhodnotenie, či navrhované zmeny prinášajú zamýšľané výsledky.

Navrhované zmeny nariadenia o referenčných hodnotách majú za cieľ znížiť právnu neistotu a riziká pre finančnú stabilitu. Týmto prístupom sa zavádzajú právomoci určiť zákonnú náhradnú sadzbu, ktorá nahradí všetky odkazy na referenčnú hodnotu, ktorej ukončené poskytovanie by viedlo k závažnému narušeniu fungovania finančných trhov v Únii. Nahradenie všetkých odkazov na „referenčnú hodnotu, ktorej poskytovanie sa ukončuje“ zákonnou náhradnou sadzbou má zabrániť nákladným súdnym sporom alebo ich aspoň minimalizovať, a to zabezpečením právnej istoty pre všetky zmluvy zahŕňajúce subjekt pod dohľadom EÚ. Navrhovanými právomocami týkajúcimi sa určenia zákonnej náhradnej sadzby by sa najmä: 1. zabránilo tomu, aby strana zmluvy zahŕňajúcej subjekt pod dohľadom odmietla plniť svoje zmluvné záväzky alebo aby vyhlásila porušenie zmluvy v dôsledku prerušenia poskytovania referenčnej hodnoty, ktorej ukončené poskytovanie by viedlo k závažnému narušeniu fungovania finančných trhov v Únii; 2. stanovilo, že náhradná sadzba za takúto referenčnú hodnotu, ktorú odporúča pracovná skupina pre bezrizikové sadzby zriadená pod záštitou centrálnej banky v príslušnej menovej oblasti, môže slúžiť ako zákonná náhrada za túto referenčnú hodnotu, a 3. subjektom pod dohľadom, ktoré využívajú (odkazujú na) zákonnú náhradnú sadzbu, by sa poskytol bezpečný prístav pred súdnymi spormi.

Navrhovanými zmenami nariadenia o referenčných hodnotách by sa tieto ciele dosiahli splnomocnením Európskej komisie určiť zákonnú náhradnú sadzbu, ktorá by nahradila odkaz na referenčnú hodnotu, ktorej poskytovanie sa ukončuje, ak: 1. zmluva neobsahuje žiadne záložné ustanovenia, ktoré by sa týkali trvalého ukončenia; 2. ukončenie poskytovania referenčnej hodnoty by viedlo k závažnému narušeniu fungovania finančných trhov v Únii. V prípade zmlúv, ktoré nezahŕňajú subjekt pod dohľadom v rozsahu pôsobnosti nariadenia o referenčných hodnotách, by sa zákonná náhrada neuplatňovala. S cieľom pokryť aj tieto zmluvy sa členské štáty vyzývajú, aby stanovili zákonné náhradné sadzby. Tieto zákonné náhradné sadzby by sa uplatňovali na zmluvy medzi dvoma nefinančnými protistranami, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy ich jurisdikcie. Európska komisia má v úmysle vo vhodnom čase prijať odporúčanie, ktoré povzbudí členské štáty k tomu, aby si zvolili náhradnú sadzbu vybranú pre subjekty pod dohľadom EÚ ako zákonnú náhradnú sadzbu vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch.

Keďže hlavným cieľom týchto nových právomocí je zabezpečiť právnu istotu pre existujúce zmluvy odkazujúce na referenčnú hodnotu, ktorej ukončené poskytovanie by viedlo k závažnému narušeniu fungovania finančných trhov v Únii, zdá sa pochopiteľné, aby príslušné orgány subjektu pod dohľadom využívajúceho príslušnú referenčnú hodnotu povinne monitorovali, či v prípade zmlúv uzatvorených subjektmi pod dohľadom zákonné náhradné sadzby viedli k zníženiu počtu súdnych sporov alebo k porušeniu takýchto zmlúv, a aby svoje zistenia každoročne oznamovali Komisii.

Existujú tri hlavné piliere navrhovaných zmien ustanovení nariadenia o referenčných hodnotách, ktoré upravujú zrušenie referenčnej hodnoty so systémovým významom v Únii.

Po prvé, navrhovanými zmenami nariadenia o referenčných hodnotách sa zavedie zákonná právomoc, v rámci ktorej Európska komisia určí náhradnú sadzbu, ak a vtedy keď sa prestane uverejňovať referenčná hodnota, ktorej ukončené poskytovanie by viedlo k závažnému narušeniu fungovania finančných trhov v Únii. Túto právomoc možno vykonávať bez ohľadu na to, kde je referenčná hodnota povolená a uverejnená. Pri určovaní zákonnej náhradnej sadzby Európska komisia zohľadňuje odporúčania pracovných skupín pre bezrizikové sadzby, ktoré fungujú pod záštitou centrálnych bánk zodpovedných za menu, v ktorej sú denominované sadzby referenčnej hodnoty, ktorej poskytovanie sa ukončuje.

Po druhé, zákonná náhradná sadzba nahradí zo zákona všetky odkazy na „referenčnú hodnotu, ktorej poskytovanie sa ukončuje“, vo všetkých zmluvách, ktoré uzatvoril subjekt pod dohľadom EÚ. Na to, aby bolo možné využívať zákonnú náhradnú sadzbu, musia byť zmluvy, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, ktorej poskytovanie sa ukončuje, platné v čase nadobudnutia platnosti určenia, zatiaľ čo v žiadnych zmluvách uzatvorených po nadobudnutí účinnosti vykonávacieho aktu, ktorým sa určuje náhradná sadzba, sa nesmie odkazovať na zákonnú náhradnú sadzbu.

Po tretie, v prípade zmlúv nezahŕňajúcich subjekt pod dohľadom EÚ sa členským štátom odporúča, aby prijali vnútroštátne zákonné náhradné sadzby. Vo vhodnom čase môže Európska komisia vydať odporúčanie, aby sa vnútroštátne zákonné náhradné sadzby zhodovali so zákonnou náhradnou sadzbou, ktorá je určená pre zmluvy zahŕňajúce subjekty pod dohľadom EÚ.

Nasledujúci prehľad obsahuje opis kľúčových zložiek navrhovanej zákonnej náhradnej sadzby a jej vplyv na zmluvné ustanovenia:

Zákonná náhradná sadzba by sa stala uplatniteľnou po výskyte ktorejkoľvek z troch objektívnych spúšťacích udalostí opísaných v predchádzajúcej tabuľke.

Cieľom navrhovaných zmien je vyňať vymedzené spotové devízové referenčné hodnoty tretích krajín z rozsahu pôsobnosti nariadenia, ak spĺňajú určité kritériá. Zoznam výnimiek stanovený v článku 2 nariadenia o referenčných hodnotách by sa rozšíril o spotové devízové referenčné hodnoty určené Komisiou [nový odsek 1 písm. i)]. K tomu by malo byť pripojené ustanovenie spresňujúce, ako môže Komisia vykonávať svoju právomoc, ako aj kritériá vyňatia kvalifikovaných spotových devízových referenčných hodnôt z rozsahu pôsobnosti nariadenia o referenčných hodnotách (nové odseky 3 a 4 v článku 2). Na to, aby spotová devízová referenčná hodnota mohla byť oprávnená na výnimku, musí: 1. merať spotový výmenný kurz meny tretej krajiny, ktorý nie je voľne konvertibilný, a 2. byť často, systematicky a pravidelne využívaná subjektmi pod dohľadom EÚ ako zúčtovacia sadzba na výpočet vyplácania v rámci zmluvy o menovom forwarde alebo swapovej zmluvy. Na to, aby Komisia mohla mať všetky potrebné prvky na určenie vyňatých referenčných hodnôt, sú navyše orgán ESMA a ECB povinní poskytnúť jej relevantné informácie a názory na osobitné kritériá týkajúce sa výnimiek.

S cieľom monitorovať primeranosť novo zavedenej výnimky sú napokon príslušné orgány a subjekty pod dohľadom povinné pravidelne podávať Komisii správy o využívaní vyňatých referenčných hodnôt podnikmi z EÚ a o zmenách súvah subjektov pod dohľadom týkajúcich sa expozície voči menovým výkyvom tretích krajín.