Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Správa o prekážkach na jednotnom trhu a akčný plán na presadzovanie jednotného trhu

(2020/C 440/06)

Spravodajca: Tadeusz TRUSKOLASKI (PL/EA), primátor mesta Białystok Referenčné dokumenty: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Identifikácia a riešenie prekážok na jednotnom trhu COM(2020) 93 final Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dlhodobý akčný plán, ako v úzkej koordinácii s členskými štátmi zlepšiť vykonávanie a presadzovanie pravidiel jednotného trhu COM(2020) 94 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Kontext

1.

sa domnieva, že európsky jednotný trh je jedným z najväčších úspechov Európskej únie (EÚ) a predstavuje jedinečný model integrácie vo svete, zaručujúci voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu v celej EÚ a pridružených krajinách a regiónoch;

2.

zdôrazňuje, že politika budovania európskeho jednotného trhu zohráva kľúčovú úlohu pri realizácii stratégie na dosiahnutie udržateľného rastu a posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Európskej únie. Vytvorenie európskeho jednotného trhu stimuluje obchod a robí Európu atraktívnejšou pre zahraničné investície;

3.

dôrazne pripomína, že európsky jednotný trh je pilierom hospodárskej a politickej integrácie EÚ, keďže predstavuje 450 miliónov spotrebiteľov a 22,5 milióna malých a stredných podnikov (MSP), to znamená 99 % všetkých podnikov v EÚ;

4.

zdôrazňuje, že európsky jednotný trh zabezpečuje ročný hrubý domáci produkt (HDP) vo výške 14 biliónov EUR, ktorý zaručuje fungovanie európskeho hospodárstva a prináša Európanom rozvoj;

5.

vyzdvihuje význam obchodu s tovarom na európskom jednotnom trhu, pretože zabezpečuje štvrtinu celkového HDP EÚ a predstavuje takmer šestinu svetového obchodu s tovarom;

6.

súhlasí s výborom Európskeho parlamentu pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO), že dokončenie európskeho jednotného trhu, a teda odstránenie prekážok, môže členským štátom priniesť dodatočné výhody vo výške najmenej 183 miliárd EUR ročne, čo predstavuje 1,2 % HDP EÚ;

7.

oceňuje úsilie Európskej komisie (EK) identifikovať prekážky na európskom jednotnom trhu. Upozorňuje, že v oznámení z 10. marca 2020 sú uvedené hlavné problémy týkajúce sa podnikateľov, ktoré si vyžadujú okamžité riešenia; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že EK sa vo svojich dvoch oznámeniach zameriava najmä na prekážky, ktoré vnímajú podniky, nezaoberá sa obavami iných sociálnych partnerov a spotrebiteľským aspektom sa venuje len okrajovo;

8.

konštatuje, že z prehľadu výsledkov jednotného trhu za rok 2020 uverejneného 3. júla 2020 vyplýva, že napriek zlepšeniu z hľadiska transpozície právnych predpisov EÚ, najmä právnych predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa (zníženie transpozičného deficitu o 15 %), sa počet konaní o nesplnení povinnosti neznižuje, a to naďalej v dôsledku „neúplnej“ alebo „nesprávnej“ transpozície. Vyjadruje tiež znepokojenie nad tým, že väčšina prípadov porušenia v oblasti trhu sa týka životného prostredia (28 %) (nasleduje doprava s 17 % a zdaňovanie s 10 %);

9.

uznáva, že súčasné pravidlá a nástroje na jednotnom trhu sú po formálnej stránke vhodnejšie pre obchod s tovarom než pre služby. Zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť flexibilné nástroje, ktoré sa budú dať rýchlo prispôsobiť meniacim sa, ako aj novovznikajúcim výrobkom a službám;

10.

zastáva názor, že prioritou novej stratégie pre európsky jednotný trh musí byť skutočné odstránenie prekážok a zlepšenie prístupu k informáciám;

Prekážky na jednotnom trhu – príčiny a dôsledky

11.

zdôrazňuje, že priamou príčinou, prečo odstraňovanie prekážok na európskom jednotnom trhu trvá tak dlho, sú rozdiely v právnych predpisoch členských štátov;

12.

súhlasí s názorom EK, že regulačné rozdiely vytvárajú obzvlášť veľkú regulačnú záťaž pre podniky, najmä MSP vrátane startupov a rozširujúcich sa podnikov, inovátorov a propagátorov nových obchodných modelov, a preto vyzýva EK a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o odstránenie nepotrebnej regulácie;

13.

zdôrazňuje, že najmä malé a stredné podniky ťažko zvládajú zložitú byrokraciu, keďže ich administratívne kapacity a ľudské zdroje sú obmedzené. Jednou z veľkých prekážok pre cezhraničnú spoluprácu na jednotnom trhu je takzvané osvedčenie A1, pri ktorom sa v prípade vysielania pracovníčok a pracovníkov, a to aj na pravidelné krátke vyslania do susednej krajiny, musia splniť časovo náročné formality. V dôsledku toho by mohlo dôjsť k výraznému zníženiu cezhraničných aktivít, čo môže značne skomplikovať fungovanie jednotného trhu. V tejto súvislosti vyzýva EK, aby prijala opatrenia a spolu so zákonodarcami EÚ sa zasadzovala za to, aby sa súčasný postup, pokiaľ ide o osvedčenie A1 v pohraničných regiónoch, zjednodušil;

14.

upozorňuje, že je potrebné účinnejšie presadzovať ustanovenia zmluvy, ktorými sa zakazujú množstevné obmedzenia dovozu a vývozu (články 34 až 36 ZFEÚ), a riadiť notifikačné postupy týkajúce sa technických predpisov (smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 (1)) a technických prekážok obchodu;

15.

očakáva, že EK vytvorí nový nástroj na pozorovanie zlyhaní trhu, ktorý bude napríklad sledovať výrobok a umožní posúdiť prekážky v celom reťazci od výroby, distribúcie a predaja až po spotrebu a spracovanie na konci životného cyklu;

Európske hospodárstvo budúcnosti

16.

podporuje doposiaľ stanovené priority stratégie pre európsky priemysel, ako je prispôsobiť ho cieľom európskej zelenej dohody a digitalizácie a zároveň plniť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, čím sa, najmä v období po skončení pandémie COVID-19, zaručí udržateľná obnova hospodárstva;

17.

uznáva, že dôležitou výzvou naďalej zostávajú veľké dáta, siete 5G a rozvoj inovácií (najmä vrátane IT, vytvárania digitálnej reality a autonómnosti strojov), pričom treba i naďalej venovať pozornosť budovaniu a ochrane suverenity, pokiaľ ide o priemyselné dáta;

18.

vyzýva, aby sa rozšírili právomoci a geografická štruktúra Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO). Účinná inštitúcia na ochranu práv duševného vlastníctva s dostatočným rozpočtom a primeranými ľudskými zdrojmi, ktoré jej umožnia pôsobiť na celom svete, je zárukou rozvoja európskych podnikov;

19.

uznáva, že vedúcu úlohu v rozvoji priemyslu musí zohrávať politika ochrany životného prostredia. Upozorňuje preto, že tento cieľ si vyžaduje, aby sa všetky činnosti vrátane vedeckých zamerali na vytvorenie základov pre ekologickú spoločnosť a podnikanie;

20.

konštatuje, že je potrebné komplexne podporovať modernizáciu a dekarbonizáciu energeticky náročných priemyselných odvetví. Nesmie sa to však robiť presunom výroby do iných krajín ani využívaním subdodávateľov z tretích krajín, ktoré nedodržiavajú európske právne predpisy;

21.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať (finančne aj prostredníctvom IT) udržateľné a inteligentné odvetvia zamerané na energetickú účinnosť, mobilitu a modely znižovania znečisťujúcich emisií;

22.

chápe, že treba diverzifikovať výrobu a znížiť náklady, upozorňuje však na to, že je nevyhnutné, aby boli európske podniky menej závislé od komponentov z iných častí sveta. Súčasná pandémia COVID-19 ukázala, že by sa malo podporiť posilnenie niektorých priemyselných odvetví miestneho hospodárstva. Najmä v oblasti zdravotníckych pomôcok je dôležité zvýšiť výrobu v Európe, a tým dosiahnuť nezávislosť napríklad od ázijských trhov;

Služby na jednotnom trhu

23.

zdôrazňuje význam obchodu so službami na európskom jednotnom trhu, keďže služby predstavujú približne 70 % všetkých hospodárskych činností v EÚ a podobné percento z hľadiska pracovných miest;

24.

zastáva názor, že EK by mala vyčleniť viac zdrojov na zvýšenie rozsahu obchodu so službami, aby sa účinnejšie uplatňovala smernica o službách;

25.

nabáda, aby sa v ďalšej práci na stratégii využívali možnosti a poznatky miestnych a regionálnych samospráv, ktoré sa každodenne stretávajú so zástupcami podnikov z kategórie mikropodnikov a malých podnikov;

26.

žiada EK, aby prijala ráznejšie opatrenia proti monopolom, najmä na trhu s digitálnymi službami, na ktorom majú dominantné postavenie subjekty z tretích krajín;

27.

víta ohlásenie nového aktu o digitálnych službách, ktorý by okrem iného nahradil 20-ročnú smernicu o elektronickom obchode (2). Zdôrazňuje však, že rozsah pôsobnosti plánovaného právneho predpisu sa nesmie obmedzovať len na súlad výrobkov predávaných na online platformách, ale musí riešiť aj riziko obchádzania právnych predpisov v oblasti zamestnanosti, sociálnej ochrany, ochrany spotrebiteľa, daní a ciel, a tým aj nespravodlivej hospodárskej súťaže s podnikmi v offline sektore. Mimoriadne znepokojenie vyvolávajú neisté pracovné podmienky pracovníkov digitálnych platforiem;

28.

upozorňuje, že sa treba zamerať na inovácie, investície a zručnosti, aby nový balík opatrení na podporu zručností odrážal skutočné potreby trhu práce a aby zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikácia prebiehali v súlade s jeho usmerneniami, a to aj v kontexte projektov spolufinancovaných z rozpočtu EÚ;

Hodnotenie doterajšej činnosti Európskej komisie

29.

víta zriadenie pracovnej skupiny pre presadzovanie jednotného trhu (SMET), ale ľutuje, že jej členmi sa zatiaľ môžu stať iba zástupcovia členských štátov;

30.

uznáva cenný prínos skúseností získaných v rámci platformy REFIT;

31.

oceňuje úsilie EK o to, aby sa sieť na riešenie problémov na vnútornom trhu (SOLVIT) stala štandardným alternatívnym spôsobom riešenia sporov;

32.

zastáva názor, že proti členským štátom, ktoré porušujú záväzné predpisy, je nevyhnutné odvážne zakročiť, aby sa muselo nezvratne začať a viesť súdne konanie a vykonať súdne rozhodnutie;

33.

žiada, aby sa na voľný pohyb tovaru lepšie uplatňovala zásada vzájomného uznávania, ktorá sa v praxi úplne nevyužíva, a aby sa, pokiaľ je to možné, táto zásada uplatňovala aj v sektore služieb. V tejto súvislosti žiada dôsledné uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/515 (3);

34.

očakáva, že EK zaujme jasný a rozhodný postoj voči nekalým obchodným praktikám, ako je medzi inými podporovanie odvetví orientovaných na vývoz zo strany tretích krajín;

35.

netrpezlivo očakáva uverejnenie bielej knihy o antitrustových pravidlách a ďalšie konzultácie, ktoré by mali ukázať rozsah tohto problému;

36.

žiada urýchliť opatrenia na skoordinovanie právnych predpisov EÚ pre jednotný trh, aby nič nebránilo pohybu nevyhnutných druhov tovaru, ako sú potraviny, zdravotnícke pomôcky atď.;

37.

očakáva, že sa pri kontrolách na hraniciach bude prihliadať na zásadu nevyhnutnosti a proporcionality;

38.

vyzýva, aby sa vyvinulo väčšie úsilie na informovanie o možnostiach využívania moderných nástrojov IKT. Moderný priemysel a rozvoj cezhraničného obchodu si vyžadujú primerané riešenia, ktoré umožnia skrátiť geografickú vzdialenosť, najmä v cezhraničných regiónoch;

39.

očakáva, že bude vypracovaná stratégia pre jednotný trh s ambicióznym, ale realistickým plánom realizácie návrhov na odstránenie zostávajúcich prekážok, a nielen analytická časť, v ktorej budú uvedené prekážky a usmernenia;

40.

spochybňuje účel a užitočnosť zásady „jeden za jeden“, podľa ktorej sa má za každý nový prijatý právny predpis EÚ zrušiť jeden právny predpis. Namiesto takéhoto kvantitatívneho prístupu k právnym predpisom, ktorý by mohol mať negatívny vplyv na rôzne sféry spoločnosti, vrátane odvetvia zamestnanosti, ochrany spotrebiteľa a životného prostredia, a ktorý by mohol byť v rozpore s článkom 3 ods. 3 ZEÚ, by hlavnou zásadou každého nového právneho predpisu mala zostať jeho kvalita a prispôsobenie technologickému vývoju a spoločenským potrebám;

41.

upozorňuje, že je potrebné vytvoriť integrovaný systém zabezpečovania liekov, ktorý by v krízových situáciách umožňoval nasmerovať zdroje v súlade s kritickým dopytom;

Činnosť orgánov verejnej správy a samospráv

42.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy plne podporujú úsilie EK odstrániť prekážky na európskom jednotnom trhu;

43.

upozorňuje, že je potrebné šíriť osvetu o príležitostiach, ktoré vznikajú v oblasti jednotného európskeho trhu, najmä medzi subjektmi územnej samosprávy, ktoré prichádzajú do priameho kontaktu s európskymi podnikateľmi a spotrebiteľmi;

44.

podporuje myšlienku vytvoriť centrálne informačné miesto, ktoré by úradníkom v členských štátoch poskytovalo informácie o právnych predpisoch platných na jednotnom trhu a pomohlo by zaistiť čo najlepší tok informácií medzi európskou a miestnou úrovňou;

45.

podporuje opatrenia na zlepšovanie vedomostí a informovanosti, akým je jednotná digitálna brána, ktorá zabezpečí prístup ku komplexným informáciám o právnych predpisoch a administratívnych postupoch na jednotnom trhu, a nasmeruje používateľov na najvhodnejšie podporné služby a kontaktné miesta;

46.

očakáva lepšie využívanie existujúcich nástrojov IT pre európsky jednotný trh, ako je informačný systém o vnútornom trhu (IMI), a súhlasí s tým, že je potrebné vytvoriť jednotnú online platformu na presadzovanie práva;

47.

vyzýva EK, aby zvážila možnosť využiť potenciál miestnych a regionálnych samospráv pri ex ante hodnotení presadzovania navrhovaných predpisov, keďže v mnohých prípadoch po prijatí týchto predpisov práve samosprávy zodpovedajú za ich uplatňovanie. Miestne a regionálne samosprávy majú okrem toho vhodné podmienky na to, aby mohli testovať príslušné riešenia a majú aj priame informácie o tom, ako sa právne predpisy môžu dodržiavať;

48.

odporúča urýchliť harmonizáciu technických noriem a zabezpečenie slobody poskytovať služby na európskom jednotnom trhu, čo by sa malo dokončiť do konca roka 2023;

Výzvy v oblasti svetového obchodu

49.

kritizuje nerovnováhu na svetovom trhu, pokiaľ ide o úroveň a rozsah (právnej a finančnej) pomoci jednotlivých štátov určenej súkromným a verejným hospodárskym subjektom, ktoré poskytujú služby a distribuujú výrobky do Európskej únie;

50.

zdôrazňuje, že je potrebné viac propagovať európske hodnoty vo svete, a to vrátane tých, ktoré sa týkajú obchodu s tovarom a službami. EÚ a jej inštitúcie sa musia zasadzovať za otvorený globálny systém obchodovania založený na medzinárodných pravidlách;

51.

nabáda, aby sa možnosti, ktoré ponúka digitalizácia a takmer okamžitý prístup k informáciám, využívali na boj proti cenovému dumpingu;

52.

zdôrazňuje význam medzinárodného obchodného systému založeného na pravidlách so silnou WTO a nesúhlasí s protekcionizmom a izoláciou. Cieľom EÚ musí byť revitalizácia a posilnenie WTO, a to aj prostredníctvom modernizácie jej spôsobov práce v kľúčových oblastiach a odstránením nedostatkov v jej regulačnom rámci, aby WTO mohla primerane reagovať na súčasné výzvy v oblasti obchodnej politiky;

53.

navrhuje vypracovať a zaviesť politiku na podporu európskej reorganizácie dodávateľských reťazcov, aby európske podniky v budúcnosti netrpeli v dôsledku poklesu svetového obchodu a nedostupnosti komponentov a aby občania EÚ nemali k niektorým výrobkom obmedzený prístup;

54.

upozorňuje, že obchodné vzťahy medzi EÚ a ostatnými časťami sveta je nevyhnutné rozvíjať so zreteľom na európske strategické záujmy (vrátane podobne ambicióznych environmentálnych noriem vo všetkých krajinách) s cieľom posilniť globálnu konkurencieschopnosť EÚ a jej úlohu na medzinárodnej scéne;

Záverečné pripomienky – závery a odporúčania

55.

zdôrazňuje, že je potrebná spolupráca medzi členskými štátmi a jednotný postup, najmä v oblasti medzinárodných záležitostí, ktoré ovplyvňujú bezpečné a stabilné fungovanie všetkých krajín EÚ (napríklad pokiaľ ide o to, aby Európa nebola viac závislá od surovín z niektorej tretej krajiny);

56.

zastáva názor, že medzi členmi EÚ nesmie byť dlhodobá nerovnováha z hľadiska pravidiel fungovania, ako to bolo doteraz (napr. v prípade platieb do rozpočtu EÚ, využívania európskej meny atď.);

57.

zdôrazňuje význam integrácie súkromných a verejných inštitúcií, ktoré pracujú pre podnikateľov a spotrebiteľov, najmä na nadnárodnej úrovni, pretože tieto inštitúcie oveľa rýchlejšie zistia problémy vyplývajúce z rozdielnych právnych predpisov alebo odchýlky od pravidiel prijatých na úrovni EÚ;

58.

zdôrazňuje, že pre EÚ je prioritou digitalizácia európskeho obchodu a verejnej správy vrátane technických riešení pre jednotný trh. Oblasti ako kybernetická bezpečnosť, ochrana osobných údajov alebo zhromažďovanie a spracúvanie informácií v cloude si vyžadujú nové alebo lepšie riešenia;

59.

odporúča: a) dôkladne zosúladiť právne predpisy a koordinovať činnosť regulačných orgánov v odvetviach s veľkým vplyvom na fungovanie hospodárstva, ako sú napr. telekomunikácie a energetika; b) posúdiť náklady a výhody spojené s úplnou harmonizáciou predpisov v krátkodobom horizonte (niekoľko rokov) v porovnaní s inými sektormi a posúdiť právne a technologické možnosti na zavádzanie riešení v hospodárstvach odlišnej úrovne sociálno-ekonomického rozvoja; c) EK sa musí viac zasadzovať za to, aby sa odstránili necolné prekážky v rámci Únie vrátane obmedzení vyplývajúcich z uplatňovania neodôvodnených vnútroštátnych technických predpisov a regulačných a neregulačných požiadaviek týkajúcich sa výrobkov, poskytovateľov služieb, ako aj podmienok poskytovania služieb; d) posilniť spoluprácu s miestnymi zástupcami podnikov, aby sa nové právne predpisy iniciovali zdola nahor; e) zahrnúť do budúcich dokumentov regionálnych a miestnych samospráv zmienku o jasnej zodpovednosti a rozsahu týchto činností z hľadiska vytvárania a optimalizácie európskeho jednotného trhu; f) šíriť kultúru spotreby výrobkov vyrábaných v EÚ, pretože sa vyznačujú kvalitou a modernosťou;

60.

podporuje vypracovanie spoločných usmernení pre vytváranie verejných portálov (aspoň pre regióny úrovne NUTS 2), aby mohli podnikatelia z rôznych členských štátov ľahko nájsť potrebné informácie;

61.

upozorňuje, že je potrebné posilniť európsku integráciu založenú na hodnotách demokracie, zásadách právneho štátu a zachovaní vysokých noriem z hľadiska životného prostredia, klímy a zdravia, aby sa dosiahla synergia medzi súdržnosťou krajín EÚ a hospodárskymi účinkami. Nedostatky jednotného trhu sa prejavujú na miestnej a regionálnej úrovni;

62.

zdôrazňuje význam priemyselnej autonómie európskeho jednotného trhu, ako aj potrebu vytvorenia stratégie, ktorá zaručí dodávky kritických surovín;

63.

vyzýva, aby sa odvážne zavádzali nové riešenia, najmä také, ktoré sa týkajú klimatickej neutrality európskeho hospodárstva alebo priameho posilňovania jednoty spoločného trhu.

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).

(2)  Smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (Ú. v. EÚ L 178, 17.7.2000, s. 1).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/515 z 19. marca 2019 o vzájomnom uznávaní tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte a o zrušení nariadenia (ES) č. 764/2008 (Ú. v. EÚ L 91, 29.3.2019, s. 1).