Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025

(2020/C 440/16)

Spravodajkyňa: Concepción ANDREU RODRÍGUEZ (ES/SES), predsedníčka vlády autonómneho spoločenstva La Rioja. Referenčný dokument: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 COM(2020) 152 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

1.

zdôrazňuje, že vo všetkých oblastiach musí byť zaručené a podporované právo na rovnaké zaobchádzanie a rovnaké príležitosti pre všetky rodové skupiny, ako sa uvádza v článku 8 ZFEÚ a v Európskom pilieri sociálnych práv;

2.

víta oznámenie s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 a víziu, politické ciele a činnosti, ktoré obsahuje, pretože ho považuje za veľmi hodnotný základ na dosiahnutie konkrétneho pokroku v oblasti rovnosti v Európskej únii;

3.

s potešením víta skutočnosť, že bolo uverejnené v čase 25. výročia prijatia Pekinskej deklarácie a akčnej platformy, prvého univerzálneho akčného plánu na podporu rovnosti medzi ženami a mužmi, ktorého odporúčania v súčasnosti zostávajú v platnosti, ako aj jeho príspevok k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja, pričom rodová rovnosť je základným prvkom všetkých rozmerov inkluzívneho a udržateľného rozvoja;

4.

zdôrazňuje význam spoločného riadenia, na ktorom sa Európska únia a členské štáty podieľajú ako základné subjekty, ale trvá na dôležitosti začlenenia a zviditeľnenia miestnych a regionálnych samospráv a tretieho sektora, pretože sú hlavnými aktérmi v riadení politík, ktoré majú priamy vplyv na občanov. V stratégii sa zase zdôrazňuje význam hodnoty spoločnej práce verejných a súkromných subjektov Európskej únie v rámci tohto riadenia;

5.

požaduje, aby sa miestne a regionálne samosprávy vzhľadom na svoje kompetencie a prácu, ktorú vykonávajú v oblasti rozvoja, uznali za strategických partnerov pri koncipovaní, vykonávaní a monitorovaní stratégie. Na vykonávanie stratégie sa musia zabezpečiť potrebné zdroje;

6.

zdôrazňuje význam spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti, organizáciami žien a mladšími generáciami vzhľadom na ich významnú úlohu pri riadení politík v oblasti rovnosti;

7.

z týchto dôvodov a s cieľom dať politikám, programom a projektom rodovú perspektívu vyzýva Komisiu, aby vytvorila medziinštitucionálnu pracovnú skupinu, ktorá zaručí viacúrovňové riadenie s cieľom účinne sa venovať práci potrebnej na dosiahnutie skutočnej rodovej rovnosti;

8.

vyzýva, aby sa konali formálne zasadnutia ministrov a ministeriek pre rovnosť v Rade EÚ, a navrhuje, aby sa do názvu Rady EPSCO zahrnul pojem „rovnosť“, ako sa uvádza v siedmom návrhu vyhlásenia trojice predsedníctiev o rodovej rovnosti, ktoré podpísali Nemecko, Portugalsko a Slovinsko;

9.

trvá na tom, že je dôležité uplatňovať prierezovú perspektívu potrebnú na zapojenie zraniteľných jednotlivcov, ktorí môžu čeliť viacnásobnej diskriminácii na základe zdravotného postihnutia, veku, etnického pôvodu, sexuálnej orientácie, náboženstva, viery alebo rodovej identity, do vykonávania stratégie, pričom sa osobitne uvádzajú zraniteľné skupiny, ako napríklad migrantky alebo LGBTI osoby. Z tohto dôvodu vyzýva Európsku komisiu, aby ďalej rozvíjala tento prierezový prístup a vypracovala usmernenia na uľahčenie jeho vykonávania pri plánovaní, riadení a hodnotení verejných politík;

10.

podotýka, že je potrebné kombinovať medziodvetvové opatrenia s pozitívnymi opatreniami v odvetvových oblastiach, pretože iba týmto spôsobom je možné dosiahnuť pokrok v komplexnom a účinnom prístupe k hľadisku rodovej rovnosti pri riadení verejných politík. V tejto súvislosti trvá na kľúčovom význame kvalifikovaných a/alebo odborných pracovníkov v oblasti rodovej rovnosti a na podpore osobitného a stáleho rodového vzdelávania vo všetkých oblastiach, v ktorých sa prijímajú rozhodnutia alebo riadia verejné politiky;

11.

súhlasí s tým, že vo verejnom aj v súkromnom sektore je na jednej strane dôležité realizovať inkluzívne a rôznorodé stratégie, ktoré lepšie riešia zložité životné problémy a situácie, ktorým ženy čelia v celej svojej rozmanitosti. Na druhej strane by sa malo zabezpečiť väčšie zastúpenie žien vo vedúcich pozíciách a väčšia účasť žien na všetkých príslušných rozhodovacích procesoch;

12.

pripomína, že stratégia bola vypracovaná a uverejnená pred vypuknutím krízy v oblasti verejného zdravia spôsobenej ochorením COVID-19, ktorej prekonanie poznačí budúcnosť politík Únie. Preto naliehavo vyzýva, aby bola rovnosť naďalej prioritou a aby sa rodové hľadisko začleňovalo do rozhodnutí a opatrení v nadväznosti na reakciu na túto pandémiu, ako aj do iniciatív, ktoré sa budú realizovať v rámci hospodárskej a sociálnej obnovy. Kladie dôraz na prehodnotenie – motivované krízou – sociálno-zdravotnej oblasti ako strategického a systémovo významného odvetvia našej spoločnosti, ako aj na potrebu poukázať na výraznú nevyváženosť z rodového a vekového hľadiska, ktorá existuje v tomto odvetví. Takisto poznamenáva, že kríza COVID-19 iba viac prehĺbila rozdiely, ktoré už existujú medzi rodovými skupinami, a požaduje rovnoprávnu a inkluzívnu obnovu;

Bez násilia a stereotypov

13.

víta skutočnosť, že Európska komisia uznáva, že ukončenie rodovo motivovaného násilia je jednou z najväčších výziev pre našu spoločnosť, a naliehavo vyzýva na ratifikáciu Istanbulského dohovoru všetkými členskými štátmi EÚ ako základného záväzku na boj proti násiliu páchanému na ženách, jeho predchádzaniu a stíhaniu;

14.

spolu s Komisiou nabáda členské štáty, aby ratifikovali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 190 o odstránení násilia a obťažovania vo svete práce;

15.

naliehavo žiada Európsku komisiu, aby zahrnula všetky formy násilia páchaného na ženách a dievčatách medzi tzv. európske trestné činy podľa článku 83 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a aby sa v stratégii o právach obetí, ktorú predstaví v roku 2020, podrobnejšie zaoberala problematikou rodovo motivovaného násilia, najmä ženami, ktoré sú zraniteľné. Na tento účel sa navrhuje schválenie protokolov policajnej a justičnej spolupráce v rámci Únie;

16.

vyzýva Komisiu, aby prijala legislatívne opatrenia zamerané na predchádzanie a boj proti násiliu páchanému na ženách, mladých ženách a dievčatách, ktoré by boli ucelené a dopĺňali právne predpisy EÚ a medzinárodné právne predpisy a ktoré by sa zaoberali všetkými formami násilia vrátane násilia na internete, pri ktorom hrozí, že by sa mohlo medzi mladšími ľuďmi stať bežným javom, a násilia páchaného v mene cti;

17.

súhlasí s Európskou komisiou, že je potrebné vydať odporúčanie o prevencii škodlivých praktík, ako napríklad mrzačenie pohlavných orgánov alebo nútené sobáše, v ktorom by sa zdôraznila potreba zavedenia účinných preventívnych a osvetových opatrení pre všetky vekové kategórie a segmenty spoločnosti, posilnenia verejných služieb a budovania kapacít odborníkov a prístupu k spravodlivosti zameraného na obete;

18.

žiada, aby sa regionálne a miestne samosprávy štruktúrovaným spôsobom zapojili do siete Európskej únie na predchádzanie rodovo motivovanému násiliu a domácemu násiliu, ktorá sa zavedie v rámci stratégie na výmenu osvedčených postupov a financovanie opatrení v oblasti odbornej prípravy a budovania kapacít a podporných služieb. Ústredný význam bude mať pritom predchádzanie násiliu so zameraním na mužov, chlapcov a maskulinitu;

19.

poukazuje na to, že obmedzením pohybu v dôsledku krízy COVID-19 sa zvýšil počet oznámených prípadov rodovo motivovaného násilia. V tejto súvislosti trvá na tom, že je naliehavo potrebné posilniť príslušné opatrenia, aby sa prípadom rodovo motivovaného násilia venovala účinná pozornosť a aby sa náležite riešili, a aby sa poskytli zdroje miestnym a regionálnym samosprávam, ktoré sú v prvej línii boja proti pandémii;

20.

víta skutočnosť, že Komisia označila rodové stereotypy za jednu z hlavných príčin rodovej nerovnosti. Zdôrazňuje tiež, že je potrebné uviesť viac informácií o opatreniach a najlepších postupoch zameraných na odstránenie týchto stereotypov v oblasti formálneho a neformálneho vzdelávania, pracovnej oblasti alebo oblasti komunikácie a reklamy. Takisto považuje za potrebné dôkladnejšie preskúmať rozličné dôsledky jednotlivých príčin diskriminácie v rámci týchto rodových stereotypov. Poukazuje najmä na úlohu systému vzdelávania, a tým aj odbornej prípravy pedagógov v oblasti rodovej rovnosti, ako rozhodujúceho faktora zmien v úsilí pretransformovať hodnoty, ktoré zachovávajú patriarchát, a vytvoriť spoločnosť, kde by mali ženy a muži skutočne rovnaké postavenie;

21.

zdôrazňuje zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú všetci ľudia všetkých vekových kategórií, najmä mládež, ako aktéri zodpovedných a aktívnych zmien pri presadzovaní rodovej rovnosti v profesijnej, rodinnej a osobnej sfére. V tomto duchu zohrávajú miestne a regionálne samosprávy zásadnú úlohu pri zvyšovaní informovanosti, odbornej prípravy a vzdelávania;

22.

požaduje zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do navrhovania a vykonávania informačnej a komunikačnej kampane na európskej úrovni s cieľom bojovať proti rodovým stereotypom a zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť mládeži, keďže táto skupina má z hľadiska zmeny zásadný význam;

23.

upozorňuje, že v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv je potrebné nielen vypracovať štúdie týkajúce sa rodového hľadiska, ale vyzdvihuje aj význam výmeny osvedčených postupov, všeobecného prístupu k službám plánovaného rodičovstva, sexuálneho a reprodukčného zdravia, ako aj vypracovania informačných a osvetových opatrení na túto tému bez hodnotiacich úsudkov a s pozitívnym a inkluzívnym prístupom;

Prosperita v hospodárstve uplatňujúcom rodovú rovnosť

24.

zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti vertikálnej a horizontálnej segregácii medzi ženami a mužmi, keďže najviac neisté a horšie platené pracovné miesta sú vysoko feminizované, čo má jednoznačný dosah na existenciu rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch. Okrem toho sa musia prijať opatrenia na zabezpečenie pozitívneho vývoja pracovného života rodových menšín;

25.

očakáva budúci návrh Komisie o transparentnosti odmeňovania, ktorý by mal prispieť k odhaľovaniu a následnému odstráneniu rozdielov v odmeňovaní žien a mužov a v konečnom dôsledku rozdielov v dôchodkoch. Hoci stanovovanie miezd spadá medzi právomoci členských štátov, mala by sa v plnej miere uplatňovať zásada rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom opatrení, ktoré sa zaoberajú doložkami o utajení platov, ročným auditom platov a právom pracovníkov požadovať od svojich zamestnávateľov informácie o platoch podľa pohlavia;

26.

podporuje požiadavku Komisie, aby členské štáty čo najskôr transponovali smernicu o zosúladení osobného a pracovného života s cieľom umožniť mužom a ženám rovnako sa rozvíjať po osobnej aj odbornej stránke a zabezpečiť spravodlivú a rovnomerne vyváženú spoločnú zodpovednosť;

27.

súhlasí s tým, že je potrebné, ako sa uvádza v stratégii, podporovať spravodlivé rozdelenie opatrovateľských povinností, platených aj neplatených, s cieľom zaručiť ekonomickú nezávislosť žien. Naliehavo vyzýva Európsku úniu, aby preskúmala a rozvinula barcelonské ciele tak, aby boli povinné, a aby zaviedla ciele v oblasti starostlivosti nad rámec barcelonských cieľov (Barcelona+) s cieľom zohľadniť potreby starostlivosti v starnúcich spoločnostiach a uznať, že v sektore starostlivosti vo veľkej miere prevládajú ženy, ale odmeňovanie v ňom nezodpovedá jeho spoločenskej hodnote;

28.

vyzýva Európsku komisiu, aby zvážila vypracovanie dohody o starostlivosti pre Európu, podobnej záruke pre mladých ľudí s cieľom uspokojiť potreby v oblasti starostlivosti v rámci prístupu založeného na právach, ktorý kladie starostlivosť do centra hospodárskej činnosti a zvyšuje investície do zdravia a starostlivosti v súlade so stratégiou hospodárstva zameraného na dobré životné podmienky. Vyzýva Komisiu a nalieha na členské štáty, aby do Dohovoru MOP č. 189 začlenili požiadavky pracovníkov a pracovníčok v domácnosti, pokiaľ ide o pracovné podmienky;

29.

považuje za dôležité, aby sa v stratégii osobitne poukázalo na územný rozmer a najmä na vidiecke oblasti a oblasti vyľudnené z dôvodu osobitosti ich územia. Zdôrazňuje tiež základnú úlohu, ktorú ženy zohrávajú na vidieku ako rozhodujúci prvok jeho územnej, hospodárskej a sociálnej štruktúry. Považuje za nevyhnutné posilniť účasť a vedúce postavenie žien v miestnych akčných skupinách a v sieťach pre rozvoj vidieka. Takisto poukazuje na skutočnosť, že práve vo vidieckych oblastiach je potrebné rozširovať ponuku opatery a starostlivosti pre deti a rodinných príslušníkov;

30.

víta skutočnosť, že v stratégii sa zdôrazňuje potreba odstrániť rodové rozdiely v súvislosti s digitálnou transformáciou a inováciami, podporou väčšej účasti žien v študijných programoch a zamestnaniach v oblasti vedy, technológie, inžinierstva, umenia a matematiky (STEAM) a informačných a komunikačných technológií (IKT), a naliehavo žiada, aby sa riešili aj nové formy sexizmu na internete a v zamestnaní, ktoré sa vyskytujú v niektorých predpojatých systémoch umelej inteligencie. V tejto súvislosti zdôrazňuje význam rodovo citlivého kódovania a požaduje rovnaké zapojenie všetkých pohlaví do koncipovania, zavádzania a hodnotenia etických zásad a noriem pre technológie spojené s umelou inteligenciou, ako aj do príslušnej diskusie. Súhlasí s tým, že je dôležité znásobiť počet žien v digitálnom svete a vo svete inovácií, pretože ide o základné oblasti zmien v našich spoločnostiach. V tejto súvislosti trvá na potrebe zaručiť rovnosť v oblasti odborného a celoživotného vzdelávania o správnom a bezpečnom využívaní nových technológií a sociálnych sietí;

31.

žiada, aby sa v rámci uplatňovania smernice o zosúladení osobného a pracovného života analyzovali ťažkosti mnohých rodín v celej EÚ pri zosúlaďovaní práce na diaľku so záťažou starostlivosti počas krízy COVID-19 so zreteľom na rodové hľadisko. Treba byť ostražitý, pokiaľ ide o prípadné nariadenia o telematickej práci alebo práci na diaľku, aby sa nestala mechanizmom, ktorý vracia ženy do rodinnej a súkromnej sféry. Poukazuje na osobitnú potrebu venovať pozornosť rodinným situáciám, pri ktorých je ťažšie dosiahnuť rovnováhu medzi osobným a pracovným životom, ako sú rodiny s jedným rodičom, ktoré tvoria najmä ženy;

32.

upozorňuje na skutočnosť, že v celej Európskej únii vykonávali práce v prvej línii počas pandémie COVID-19 ženy (zdravotnícky personál, starostlivosť o deti a staršie osoby, práca v domácnosti a v obchode atď.), v dôsledku čoho sú náchylnejšie na nákazu. Niektoré z týchto povolaní patria navyše medzi najmenej ohodnotené a najhoršie platené v EÚ. Z tohto dôvodu sa požaduje, aby sa pri opatreniach zameraných na boj proti nezamestnanosti a neistote zohľadnila nerovnováha v zastúpení žien a mužov v tých zamestnaniach, ktoré sa počas pandémie ukázali ako nevyhnutné, najmä pokiaľ ide o starostlivosť. Nemalo by sa zabúdať ani na to, že mnohé z povolaní zameraných na starostlivosť a prácu v domácnosti vykonávajú migrantky, ktoré sú dvojnásobne zasiahnuté predsudkami. Do plánov obnovy treba zahrnúť aj rodové hľadisko a takisto by sa mali podporovať ženy-podnikateľky a ich podnikateľské projekty, ako aj ženy v riadiacich funkciách, pričom by sa malo poukázať na dodatočné úsilie, ktoré si vyžaduje práca na diaľku;

33.

vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzu krátkodobých a dlhodobých účinkov, ktoré bude mať ochorenie COVID-19 na rovnoprávne postavenie rodových skupín, a prijala príslušné opatrenia. Keďže ženy a muži majú s pandémiou odlišné skúsenosti, údaje rozčlenené podľa pohlavia sú veľmi dôležité na to, aby bolo možné v plnej miere pochopiť, aký vplyv má vírus na ženy a mužov. Zohľadniť by sa tu mal nielen vplyv na osoby, ktoré ochoreli, alebo na osoby, ktoré sú v rámci zdravotnej krízy v prvej línii, ale aj vplyv na hospodárstvo, vzdelávanie, rozdelenie úloh v oblasti starostlivosti a opatrovania a rozsah domáceho násilia;

Rovnosť pri prijímaní rozhodnutí

34.

je potrebné poukázať na nižšiu účasť žien v rozhodovacích pozíciách; zdôrazňuje tiež skutočnosť, že ženy sú v starostovskom alebo primátorskom úrade zastúpené len v 15 %, na čele regionálnych zastupiteľstiev v 21 %, ako poslankyne regionálnych parlamentov v 35 % a medzi členmi Výboru regiónov tvoria 23 % (1). Vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto údaje nie sú uvedené v stratégii, pretože zviditeľňujú existujúce rozdiely v tejto oblasti na regionálnej a miestnej úrovni;

35.

vyzýva Európsku komisiu, aby požiadala členské štáty, aby organizovali a podporovali iniciatívy zamerané na posilnenie postavenia žien v súvislosti s konaním miestnych a regionálnych volieb s cieľom odstrániť diskrimináciu a prekážky, ktorým čelia ženy v týchto procesoch vrátane stereotypov a sociálnych noriem, ktoré vedú k podceňovaniu vedúcej úlohy žien v porovnaní s mužmi. Je tiež mimoriadne dôležité podporovať ženy, aby kandidovali v komunálnych a regionálnych voľbách;

36.

pripomína, že je potrebné osobitne sa zaoberať problémom násilia páchaného na zvolených političkách a ženách, ktoré sú verejne známe, vrátane online zastrašovania prostredníctvom sociálnych sietí, čo je faktor, ktorý ovplyvňuje schopnosť žien zúčastňovať sa na politikom dianí a verejnom živote za rovnakých podmienok;

37.

žiada, aby európske inštitúcie a medzi nimi aj Výbor regiónov prijali kódexy správania, ktoré v zložení a na vedúcich pozíciách uprednostňujú účasť mužov a žien za rovnakých podmienok, pričom konečným cieľom je dosiahnutie rodovej rovnosti medzi členmi VR;

38.

zasadzuje sa za to, aby výbor v nadchádzajúcich rokoch zaradil medzi svoje priority prijatie a uplatňovanie kódexu správania, a naliehavo žiada, aby každoročne preskúmal uplatňovanie zásady rodovej rovnosti prostredníctvom výročných správ, v ktorých sa analyzujú prijaté opatrenia (so zaručením spravodlivého rozdelenia do rôznych aktov a správ). Výsledky by sa mali oznamovať na plenárnom zasadnutí čo najbližšie k Medzinárodnému dňu žien;

39.

žiada účasť miestnych a regionálnych samospráv na programe vzájomného učenia sa v oblasti rodovej rovnosti s cieľom podporovať výmenu osvedčených postupov a požaduje podporu odbornej prípravy zameranej na rodovú rovnosť na všetkých úrovniach a zriadenie odbornej pozície pracovníka/pracovníčky pre oblasť rovnosti;

40.

poukazuje na to, že platforma EÚ pre charty rozmanitosti je silne zameraná na súkromný sektor, takže by mohla byť otvorená účasti miestnych a regionálnych samospráv s cieľom získať reprezentatívne príklady a osvedčené postupy, ktoré existujú na rôznych úrovniach a v rôznych regiónoch Únie. Navrhuje začlenenie Európskej charty rovnosti žien a mužov na miestnej úrovni medzi charty rozmanitosti;

Rodové hľadisko v politikách a rozpočte

41.

súhlasí s tým, že veľké výzvy, ktorým dnes Európska únia čelí, majú rodový rozmer. Domnieva sa však, že rodové hľadisko nie je jasne a dostatočne zohľadnené ani v politikách, ani v rozpočte Európskej únie;

42.

naliehavo žiada, aby bola stratégia jasnejšie prepojená s hlavnými politickými prioritami a stratégiami Únie, najmä pokiaľ ide o prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, digitálnu transformáciu a demografickú výzvu. Pripomína, že tieto strategické priority EÚ zahŕňajú významné rodové predsudky, ktorých odstránenie je rozhodujúce na dosiahnutie úspechu našich spoločností na ceste k dekarbonizácii, digitalizácii alebo začleneniu územného rozmeru;

43.

podporuje uplatňovanie metodológií rodového rozpočtovania v budúcom viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027. Mechanizmy financovania na úrovni Únie by sa mali prehodnotiť, aby sa dosiahli zámery a ciele stratégie a do všetkých finančných programov by sa mal začleniť konkrétny cieľ rodovej rovnosti, ako aj mechanizmus podmienenosti na zabezpečenie rovnosti prostredníctvom zavedenia rodových cieľov a stratégií na prístup k financovaniu. V tejto súvislosti VR zdôrazňuje potenciál európskeho semestra a výročnej správy EÚ o ľudských právach, pokiaľ ide o monitorovanie výziev v oblasti rodovej rovnosti prostredníctvom odporúčaní pre jednotlivé krajiny a začlenenia konkrétnych opatrení do národných programov reforiem a národných programov obnovy a odolnosti;

44.

zasadzuje sa za to, že je potrebné posilniť rámec na monitorovanie vykonávania stratégie pomocou účinných ukazovateľov pri meraní a hodnotení vplyvu na rodovú rovnosť a takisto stanoviť harmonogramy a zaviesť opatrenia na vyvodenie zodpovednosti. Pripomína význam vypracovávania výročných správ, ktoré odrážajú pokrok členských štátov dosiahnutý v oblasti rovnosti, ako aj osvedčené postupy miestnych a regionálnych samospráv. Zdôrazňuje potrebu začlenenia ukazovateľov rozčlenených podľa pohlavia a rodových ukazovateľov do všetkých verejných politík Spoločenstva a zahrnutia medzinárodného charakteru s cieľom venovať pozornosť aspektom, ako je vek, sexuálna identita, druh zdravotného postihnutia, migračný štatút alebo rozmer mesto versus vidiek;

45.

žiada, aby bol zapojený do pracovnej skupiny pre rodovú rovnosť, ktorú nedávno vytvorila Európska komisia s cieľom zabezpečiť účinné začlenenie hľadiska rodovej rovnosti do všetkých politík a programov;

46.

žiada pre Výbor regiónov oficiálnu úlohu pri podpore budovania kapacít Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) s cieľom zlepšiť a štandardizovať zhromažďovanie a analýzu údajov rozčlenených podľa pohlavia a rodových ukazovateľov, najmä v prípade prvkov, ako je zastúpenie žien a mužov v rozhodovacom procese na miestnej a regionálnej úrovni;

47.

vyzýva členské štáty a ich regionálne a miestne samosprávy, aby vo vnútroštátnych a regionálnych štatistických systémoch venovali väčšiu pozornosť rodovému hľadisku, vďaka čomu by mali k dispozícii spoľahlivé a pravidelné údaje, a to po dohode nielen s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť (EIGE), ale aj Eurostatom;

48.

pripomína, že kríza COVID-19 má zjavný rodový rozmer, preto bude nevyhnutné začleniť do Fondu obnovy rodové hľadisko, a to prostredníctvom hodnotení vplyvu a uplatňovania zásad rodovo responzívneho rozpočtovania v prípade všetkých fondov.

Riešenie otázky rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien na celom svete

49.

pripomína, že na odstránenie chudoby je potrebné ukončiť rodovú nerovnosť. Hospodárska aj rodová nerovnosť sú prepojené a nemôžeme nikoho opomenúť. Rodová rovnosť sa v cieľoch udržateľného rozvoja nepovažuje iba za ďalší cieľ, ale za prierezový prvok v rámci celého programu rozvoja;

50.

zdôrazňuje, že vonkajšia činnosť EÚ musí byť v súlade s jej právnymi záväzkami na podporu rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien v jej medzinárodných združeniach a v jej obchodných a susedských politikách a politikách rozširovania, najmä v kontexte prístupových rokovaní, procese pridruženia a v azylových a migračných politikách. To je stanovené v článku 208 ZFEÚ, v ktorom je zakotvená zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja, ktorá vyžaduje zohľadnenie cieľov udržateľného rozvoja, a v akčnom pláne EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce;

51.

vyzýva Európsku komisiu, aby posúdila, ako využívať obchodnú politiku EÚ na presadzovanie práv žien a ich účasti na hospodárskom živote v krajinách mimo EÚ;

52.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby zintenzívnili spoluprácu s krajinami mimo EÚ s cieľom podnietiť ich, aby prijali vnútroštátne právne predpisy zakazujúce mrzačenie ženských pohlavných orgánov (2);

53.

zdôrazňuje potenciál decentralizovanej spolupráce na podporu demokratického a spravodlivého rozvoja na celom svete, ako aj potrebu odstrániť rozdiely vo financovaní rodovej rovnosti v kontexte oficiálnej rozvojovej pomoci;

54.

poukazuje na to, ako ochorenie COVID-19 prehĺbilo všetky existujúce nerovnosti a priamo ovplyvnilo dievčatá, mladé ženy a ženy v rozvojových krajinách, ktoré sú bezprostredne a priamo postihnuté stratou zamestnania, čím sa znížil ich vplyv vo verejnom a politickom priestore, keďže prevzali zodpovednosť za starostlivosť o rodinu a zostali tak uväznené v kontexte rodovo motivovaného násilia. Táto stratégia sa ukazuje ako kľúčový nástroj na zvrátenie týchto procesov.

---

(1)  Od 5. júna 2020.

(2)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. februára 2020 o stratégii EÚ na ukončenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov na celom svete (2019/2988(RSP)).