—

so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MIR604 (SYN-IR6Ø4-5), sú z nej zložené alebo vyrobené (D069147/02,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (1), a najmä na jeho článok 11 ods. 3 a článok 23 ods. 3,

—

so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 z 26. októbra 2020, ktorým výbor rozhodol, že nevydá žiadne stanovisko,

—

so zreteľom na článok 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (2),

—

so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) 2. júla 2009 a uverejnené 21. júla 2009 (3),

—

so zreteľom na stanovisko EFSA z 25. septembra 2019 uverejnené 7. novembra 2019 (4),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (GMO) (5),

—

so zreteľom na článok 112 ods. 2 a ods. 3 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.

keďže rozhodnutím Komisie 2009/866/ES (6) sa povoľuje uvádzať na trh potraviny a krmivá, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MIR604, sú z nej zložené alebo vyrobené; keďže rozsah tejto žiadosti sa vzťahuje aj na umiestnenie na trh produktov, ktoré obsahujú GM kukuricu MIR604 alebo sú z nej zložené, na iné účely ako potraviny a krmivá, s výnimkou pestovania;

B.

keďže 26. júla 2018 držiteľ povolenia Syngenta Crop Protection NV/SA v mene spoločnosti Syngenta Crop Protection AG predložil Komisii v súlade s článkami 11 a 23 nariadenia (ES) č. 1829/2003 žiadosť o obnovenie tohto povolenia;

C.

keďže v súvislosti s prvotnou žiadosťou o udelenie povolenia z 2. júla 2009 prijal EFSA kladné stanovisko, ktoré bolo zverejnené 21. júla 2009;

D.

keďže v súvislosti s žiadosťou o obnovenie povolenia z 25. septembra 2019 prijal EFSA kladné stanovisko, ktoré bolo zverejnené 7. novembra 2019;

E.

keďže možné použitia geneticky modifikovanej kukurice MIR604 zahŕňajú výrobu krmív a potravinových výrobkov, ako sú škrob, sirupy a oleje (7);

F.

keďže GM kukurica MIR604 bola vytvorená na výrobu mCry3A, syntetického insekticídneho proteínu (známeho aj ako Bt toxín) so zvýšenou toxicitou v porovnaní s prírodnými baktériami, z ktorých pochádza, proti kukuričiarovi koreňovému a ďalším škodcom kukurice z radu koleoptera; keďže okrem toho geneticky modifikovaná kukurica MIR604 bola vytvorená génom izomerázy fosfomannózy (PMI) z Escherichia coli (E. coli), ktorý kóduje enzým PMI ako selekčný marker;

G.

keďže kombinácia týchto dvoch génových konštrukcií bola vytvorená kumuláciou, ale posúdenie jednotlivých rodičovských rastlín chýba, čo je v rozpore s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 503/2013 (8);

H.

keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa uvádza, že GM potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory relevantné pre posudzovanú otázku;

I.

keďže v období konzultácií v súvislosti s pôvodnou žiadosťou o povolenie predložili k návrhu stanoviska EFSA členské štáty mnohé kritické pripomienky (9); keďže tieto kritické pripomienky zahŕňajú obavy, že zvýšenie alergénnej aktivity v dôsledku bielkoviny mCry3A v potravinách a krmivách z geneticky modifikovanej kukurice MIR604 nemožno vylúčiť, že údaje zo skúšok v teréne nemožno považovať za dostatočné na uvedenie na trh, že usmernenia OECD na testovanie neboli dodržané v toxikologických štúdiách, ako odporúča EFSA, a že štúdia kŕmenia potkanov a hydiny s celozrnnou geneticky modifikovanou kukuricou MIR604, ktorej cieľom bolo preukázať toxikologickú bezpečnosť, nepoužila toxikologické parametre;

J.

keďže počas obdobia konzultácií v súvislosti so žiadosťou o obnovenie povolenia členské štáty predložili k návrhu stanoviska EFSA mnohé kritické pripomienky (10); keďže tieto kritické pripomienky zahŕňajú obavy, že prístup k monitorovaniu, ktorý uplatňuje žiadateľ, nie je plne v súlade s požiadavkami prílohy VII k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES (11) a s odporúčaniami EFSA, že tvrdenie, že geneticky modifikovaná kukurica MIR604 je rovnako bezpečná ako konvenčná kukurica, nebolo podložené a že navrhovaný všeobecný dohľad nad očakávanými nepriaznivými účinkami nie je dostatočne vypracovaný, ako aj pripomienka, že Únia ratifikovala Dohovor OSN o biologickej diverzite (DBD), z čoho jasne vyplýva, že vyvážajúce krajiny majú medzinárodnú zodpovednosť, pokiaľ ide o biodiverzitu;

K.

keďže pri štúdiách akútnej toxicity a degradácie v tráviacich enzýmoch sa použili proteíny mCry3A a PMI, ktoré vytvára rekombinantný kmeň E. coli; keďže oba proteíny PMI vytvorené baktériami E. coli sa líšia od proteínov vyprodukovaných GM rastlinami (12), čo vyvoláva pochybnosti o platnosti týchto štúdií toxicity; keďže niekoľko členských štátov to vyjadrilo ako obavu (13);

L.

keďže toxikologickým testom s izolovanými proteínmi možno vo všeobecnosti považovať za málo významné, pretože sa nezohľadňujú účinky proteínu v kombinácii so samotnou rastlinou;

M.

keďže napríklad niektoré rastliny vrátane kukurice prirodzene produkujú inhibítory proteinázy (PI), o ktorých sa preukázalo, že spomaľujú degradáciu Bt toxínov; keďže pri požití spolu s rastlinným tkanivom je toxicita Bt toxínu oveľa vyššia ako pri požití izolovaného toxínu; keďže štúdia vedcov spoločnosti Monsanto z roku 1990 ukázala, že dokonca aj prítomnosť mimoriadne nízkych hodnôt PI zvyšuje insekticídnu aktivitu toxínov Bt až 20-násobne (14); keďže EFSA túto interakciu nikdy neposudzoval, ani vo svojich hodnoteniach rizík GM Bt rastlín neuvádzal;

N.

keďže sa preukázalo, že faktory zvyšujúce toxicitu Bt proteínov môžu mať vplyv aj na ich selektívnosť (15): ak sa zvýši účinnosť Bt toxínu na cieľové organizmy, môže sa znížiť aj jeho selektivita a vnímavou sa môže stať širšia škála necieľových organizmov; keďže hoci doteraz neprebehol systematický výskum, viaceré štúdie poukazujú na účinky PI v kombinácii s toxínmi Bt na necieľový hmyz (16);

O.

keďže riziko vyššej toxicity pre ľudí a cicavce v dôsledku interakcie medzi PI a Bt toxínmi v GM rastlinách nie je známe;

P.

keďže z viacerých štúdií vyplýva, že boli pozorované vedľajšie účinky, ktoré po expozícii Bt proteínom môžu mať vplyv na imunitný systém, a že niektoré Bt proteíny môžu mať adjuvantné vlastnosti (17), čo znamená, že môžu zvyšovať alergénnosť iných proteínov, s ktorými prichádzajú do kontaktu;

Q.

keďže hoci úrad EFSA uznáva, že Cry1Ac (18) preukázateľne pôsobí ako adjuvans, dospel k záveru, že keďže kukurica nie je bežnou alergénnou potravinou, adjuvantný účinok proteínov Cry pozorovaný po vysokom dávkovaní intragastrického alebo intranazálneho podávania pravdepodobne nevyvoláva žiadne obavy týkajúce sa alergénnosti (19); keďže úrad EFSA nezohľadňuje skutočnosť, že kukurica produkuje PI (20), a že sa musí predpokladať oveľa pomalšia degradácia Bt proteínov pri súčasnom požití s rastlinným materiálom, než pri ich izolovanej forme; keďže tento rozdiel môže tiež zvýšiť jeho adjuvantnosť a eliminuje platnosť štúdií s izolovanými bielkovinami; keďže neboli vykonané žiadne empirické štúdie na preskúmanie skutočnej imunogenity Bt toxínu, ktoré produkuje GM rastlina; keďže degradácia v tráviacich tekutinách bola testovaná s použitím izolovaného Bt proteínu;

R.

keďže na rozdiel od použitia insekticídov, kde k expozícii dochádza v čase postreku a na obmedzený čas po ňom, používanie Bt plodín vedie k nepretržitej expozícii cieľových a necieľových organizmov Bt toxínom; keďže s výnimkou peľu sa proteíny mCry3A nachádzajú vo všetkých častiach geneticky modifikovanej kukurice MIR604 (21);

S.

keďže gén mCry3A obsiahnutý v geneticky modifikovanej kukurici MIR604 bol upravený s cieľom zvýšiť toxicitu pre cieľový hmyz (22), ale pri hodnotení rizika neboli vyhodnotené žiadne účinky na necieľové organizmy; keďže jeden členský štát uvádza, že vzhľadom na to, že „pôvodný toxín Cry3A pôsobí proti čeľadi Chrysomelidae (23), ako minimálna požiadavka by sa mali do hodnotenia rizika zahrnúť nepriaznivé účinky na necieľové druhy čeľade Chrysomelidae“ a že „keďže po dovoze, preprave a spracovaní kukurice MIR604 môže dôjsť k náhodnému výskytu alebo uvoľneniu kukurice MIR604 do životného prostredia, musia sa zvážiť možné nepriaznivé účinky geneticky modifikovanej kukurice na necieľové organizmy“ (24);

T.

keďže predpoklad, že Bt toxíny vykazujú jediný špecifický spôsob cieľového pôsobenia, už nemožno považovať za správny a účinky na necieľové organizmy nemožno vylúčiť (25); keďže sa uvádza, že čoraz vyšší počet necieľových organizmov je rôzne postihnutých; keďže v nedávnom prehľade sa nachádza 39 recenzovaných publikácií, v ktorých sa uvádzajú významné nepriaznivé účinky Bt toxínov na veľa necieľových druhov (26);

U.

keďže kombinované účinky napríklad s PI, môžu významne prispieť k toxicite Bt toxínov; keďže otázka selektívnosti je obzvlášť relevantná pre syntetické Bt toxíny, ako je mCry3A, ktoré môžu vykazovať nižšiu selektivitu v kombinácii s vyššou toxicitou; keďže EFSA sa stále domnieva, že bez ohľadu na kombinačné účinky majú Bt toxíny vplyv len obmedzenú škálu necieľových organizmov; keďže k expozícii širšej škály necieľových organizmov Bt toxínu môže dôjsť rozliatím a z odpadu a hnoja;

V.

keďže v posúdení rizík sa nezohľadnil vývoj rezistencie cieľových škodcov voči proteínu mCry3A, čo by mohlo viesť k používaniu pesticídov, ktoré sú menej bezpečné pre životné prostredie, alebo k zvýšeným dávkam a počtu aplikácií na GM plodiny v krajine pestovania; keďže agentúra Spojených štátov na ochranu životného prostredia navrhuje, aby sa v nasledujúcich troch až piatich rokoch postupne prestali používať mnohé súčasné hybridy kukurice Bt, ako aj niektoré odrody bavlny Bt, a to z dôvodu nárastu rezistencie hmyzu k týmto plodinám (27);

W.

keďže zatiaľ čo sa tvrdilo, že používanie plodín typu Bt vedie k zníženiu používania insekticídov, v nedávnej štúdii uverejnenej v Spojených štátoch (28) sa zistilo, že „niekoľko analýz vplyvu Bt plodín na modely používania pesticídov zrejme neprihliadalo na ošetrenie osiva, a preto mohlo dôjsť k nadhodnoteniu zníženia používania insekticídov (najmä tzv. ošetrených plôch) spojených s plodinami Bt“; keďže v tej istej štúdii sa konštatuje, že neonikotinoidy sa často používajú na ošetrenie osiva Bt kukurice a sóje, že „tento spôsob používania môže mať nežiaduce dôsledky, a to rezistenciu u cieľovým škodcov, ohniská necieľových škodcov a znečistenie so škodlivými účinkami a kaskádovitým šírením na voľne žijúce druhy“ a že „niektoré z týchto účinkov sa už prejavili“; keďže Únia zakázala používanie troch neonikotínoidov v exteriéri, a to aj na obaľovanie semien, z dôvodu ich vplyvu na včely medonosné a iné opeľovače (29);

X.

keďže Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 hlasovaním z 26. októbra 2020 rozhodol, že nevydá žiadne stanovisko, čo znamená, že povolenie nepodporila kvalifikovaná väčšina členských štátov;

Y.

keďže Komisia uznáva ako problém, že rozhodnutia o povolení GMO naďalej prijíma bez súhlasu kvalifikovanej väčšiny členských štátov, čo je pri povoľovaní výrobkov do veľkej miery výnimkou, no pri rozhodovaní o GM potravinách a krmivách sa stalo normou;

Z.

keďže Európsky parlament vo svojom ôsmom volebnom období prijal celkovo 36 uznesení, v ktorých namietal proti uvádzaniu GMO na trh na použitie v potravinách a krmivách (33 uznesení) a proti pestovaniu GMO v Únii (tri uznesenia); keďže v deviatom volebnom období Európsky parlament zatiaľ prijal jedenásť námietok; keďže s povolením žiadneho z týchto GMO nesúhlasila kvalifikovaná väčšina členských štátov; keďže Komisia naďalej povoľuje GMO, hoci sama pripúšťa nedostatky z hľadiska demokracie, napriek nízkej podpore zo strany členských štátov a námietkam Európskeho parlamentu;

AA.

keďže podľa nariadenia (EÚ) č. 182/2011 môže Komisia rozhodnúť o nepovolení GMO, ak v odvolacom výbore neudelí súhlas kvalifikovaná väčšina členských štátov (30); keďže v tejto súvislosti nie je potrebná zmena právnych predpisov;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

—

uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MZHG0JG (SYN-ØØØJG-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0028);

—

uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju A2704-12 (ACS-GMØØ5-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0029);

—

uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × 1507 × MON 88017 × 59122 × DAS-40278-9 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch alebo štyroch genetických modifikácií MON 89034, 1507, MON 88017, 59122 a DAS-40278-9, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2019)0030);

—

uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu LLCotton25 (ACS-GHØØ1-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0054);

—

uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 89788 (MON-89788-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0055).

—

uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × 1507 × NK603 × DAS-40278-9 a čiastkové kombinácie MON 89034 × NK603 × DAS-40278-9, 1507 × NK603 × DAS-40278-9 a NK603 × DAS-40278-9, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0056).

—

uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × 1507 × 5307 × GA21 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch, štyroch alebo piatich genetických modifikácií Bt11, MIR162, MIR604, 1507, 5307 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2019)0057).

—

uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. mája 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788 × A5547-127, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0069).

—

uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × MIR 162 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu kombinujúcu dve alebo tri z transformácií MON 87427, MON 89034, MIR162 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušuje vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1111 (Prijaté texty, P9_TA(2020)0291).

—

uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju SYHT0H2 (SYN-ØØØH2-5), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0292).

—

uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 87460 × MON 89034 × MIR162 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch alebo štyroch genetických modifikácií MON 87427, MON 87460, MON 89034, MIR162 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2020)0293).