—

so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja a najmä na ciele 5 a 16,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW),

—

so zreteľom na strategické partnerstvo EÚ – OSN pre mierové operácie a krízové riadenie a jeho priority na roky 2019 – 2021, ktoré Rada schválila 18. septembra 2018, pričom za hlavnú prioritu boli stanovené otázky týkajúce sa žien, mieru a bezpečnosti,

—

so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na IV. svetovej konferencii o ženách v roku 1995, a so zreteľom na výsledky revíznych konferencií,

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti z 31. októbra 2000 a na nadväzujúce rezolúcie č. 1820 (z 19. júna 2008), č. 1888 (z 30. septembra 2009), č. 1889 (z 5. októbra 2009), č. 1960 (zo 16. decembra 2010), č. 2106 (z 24. júna 2013), č. 2122 (z 18. októbra 2013), č. 2242 (z 13. októbra 2015), č. 2467 (z 23. apríla 2019) a č. 2493 (z 29. októbra 2019),

—

so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán (COP21) Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) v Paríži (Parížska dohoda),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie o obchode a posilnení ekonomického postavenia žien pri príležitosti ministerskej konferencie Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“) v decembri 2017 v Buenos Aires,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (1) a na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (2),

—

so zreteľom na Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho protokoly, a najmä na Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi,

—

so zreteľom na iniciatívu EÚ a OSN s názvom Spotlight,

—

so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2018 o ženách, mieri a bezpečnosti,

—

so zreteľom na strategický prístup EÚ k otázke žien, mieru a bezpečnosti a na súvisiaci akčný plán EÚ na roky 2019 – 2024,

—

so zreteľom na usmernenia na podporu a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (ďalej len „LGBTI“), ktoré Rada Európskej únie prijala na svojom zasadnutí 24. júna 2013,

—

so zreteľom na zoznam opatrení na presadzovanie rovnosti LGBTI osôb, ktorý Komisia uverejnila v decembri 2015,

—

so zreteľom na akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020 (GAP II), ktorý Rada prijala 26. októbra 2015, a na výročné správy o jeho vykonávaní,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 31. mája 2018 o vykonávaní spoločného pracovného dokumentu útvarov (SWD(2015)0182) s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien (3) a uznesenie z 25. novembra 2010 o desiatom výročí rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 z roku 2000 o ženách, mieri a bezpečnosti (4),

—

so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji z 19. mája 2017,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Stratégia EÚ pre rodovú rovnosť (COM(2020)0152),

—

so zreteľom na operačné usmernenia pre vedenie misií a personál týkajúce sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, ktoré 8. októbra 2018 vydal veliteľ civilných operácií Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“),

—

so zreteľom na dokument s názvom Vykonávanie rezolúcií BR OSN o ženách, mieri a bezpečnosti v súvislosti s operáciami a misiami SBOP, ktorý Rada prijala 22. marca 2012,

—

so zreteľom na modernizované všeobecné normy správania pre misie a operácie SBOP z 22. januára 2018,

—

so zreteľom na stratégiu ESVČ pre rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí na roky 2018 – 2023 z novembra 2017,

—

so zreteľom na správu ESVČ z 10. novembra 2016 o východiskovej štúdii o integrácii ľudských práv a rodového hľadiska do spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie,

—

so zreteľom na globálnu stratégiu ESVČ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016,

—

so zreteľom na článok 2, článok 3 ods. 5 a článok 21 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

—

so zreteľom na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zahraničné veci,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A9-0145/2020),

A.

keďže zásada rovnosti žien a mužov je základnou zásadou EÚ, ktorá je zakotvená v zmluvách a v Charte základných práv Európskej únie; keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti by sa preto malo ako horizontálna zásada začleniť do všetkých činností a politík EÚ a vykonávať; keďže EÚ by mala prispieť k budovaniu sveta, v ktorom všetci ľudia bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, etnický alebo sociálny pôvod, genetické vlastnosti, jazyk, náboženstvo alebo vieru, politické alebo iné zmýšľanie, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, narodenie, zdravotné postihnutie, vek, sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu môžu pokojne žiť a využívať rovnaké práva a rovnaké príležitosti na uplatnenie svojho potenciálu;

B.

keďže piatym cieľom udržateľného rozvoja je dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie všetkých žien a dievčat na celom svete; keďže žiadna rozvojová stratégia nemôže byť účinná, pokiaľ ženy a dievčatá nezohrávajú ústrednú úlohu, a keďže piaty cieľ udržateľného rozvoja sa musí horizontálne začleniť do rôznych oblastí politiky, v ktorých má EÚ právomoc konať;

C.

keďže viaceré krajiny, ako sú Švédsko, Dánsko, Švajčiarsko a Nórsko, prijali rámce na presadzovanie zahraničnej politiky so silným dôrazom na rodovú rovnosť a keďže Francúzsko, Španielsko, Luxembursko, Írsko, Cyprus, Nemecko a iné krajiny oznámili svoj úmysel zaradiť rodovú rovnosť medzi priority svojej zahraničnej politiky; keďže týmto druhom politiky by sa mala podporiť rodovo transformačná vízia zahraničnej politiky, ktorej prioritou je rodová rovnosť, ktorá chráni a podporuje ľudské práva žien a iných tradične marginalizovaných skupín, zaručuje pre ne spravodlivý prístup k sociálnym, hospodárskym a politickým zdrojom a ich účasť na všetkých úrovniach, vyčleňuje primerané zdroje na uskutočnenie tejto vízie a zohľadňuje názory obhajkýň ľudských práv a občianskej spoločnosti; keďže každá budúca zahraničná a bezpečnostná politika EÚ by sa mala zamerať na dosiahnutie týchto cieľov;

D.

keďže fyzické, psychologické a sexuálne násilie, chudoba, ozbrojené konflikty a dôsledky núdzových situácií v oblasti klímy a ohrozenia verejného zdravia a iných núdzových situácií obzvlášť postihujú ženy a dievčatá a keďže na riešenie týchto problémov je nevyhnutné posilniť ich postavenie; keďže možno pozorovať odmietavý postoj k právam žien a LGBTI+ osôb; keďže každé chápanie bezpečnosti sa musí jasne zameriavať na ľudské práva s cieľom podporovať činnosti, ktoré vedú k dosiahnutiu mieru; keďže usmernenia Rady týkajúce sa LGBTI osôb sú účinným nástrojom na podporu plného užívania ľudských práv zo strany LGBTI osôb a zároveň dobrým základom pre budovanie ambicióznej budúcej stratégie pre rovnosť LGBTI osôb;

E.

keďže zahraničná a bezpečnostná politika, v ktorej nie sú zastúpené práva žien, dievčat a LGBTI+ osôb a ktorá nerieši súčasné nespravodlivosti, ešte viac posilňuje nerovnováhu; keďže každý, kto chce ukončiť tieto nespravodlivosti, musí uznať nevyvážené rozdelenie síl medzi rodmi;

F.

keďže v súvislosti so ženami a dievčatami sa hovorí predovšetkým o viktimizácii, ktorá ženy a dievčatá zbavuje ich vplyvu a eliminuje ich schopnosti ako vykonávateliek pozitívnej zmeny; keďže čoraz väčšie množstvo dôkazov poukazuje na to, že zmysluplná účasť žien a dievčat na predchádzaní konfliktom a ich riešení, na budovaní mieru a na obnove po konfliktoch zvyšuje udržateľnosť, kvalitu a trvácnosť mieru a odolnosť miestnych komunít a pomáha predchádzať všetkým formám rodovo motivovaného násilia; keďže napriek tomu, že ženy zohrávajú rozhodujúcu úlohu, pokiaľ ide o nastoľovanie trvalého mieru, tvorili v rokoch 1992 až 2018 iba 13 % vyjednávačov vo veľkých mierových procesoch, iba 4 % signatárov a iba 3 % sprostredkovateľov;

G.

keďže ženy a dievčatá sa môžu stretávať s viacerými formami diskriminácie; keďže rodovo motivované násilie vrátane predčasných a nútených sobášov a mrzačenia ženských pohlavných orgánov, nedostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu, čistej vode, hygiene a výžive, obmedzený prístup k službám sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv (ďalej len „SRZP“) a nerovná účasť na politickom rozhodovaní, ako aj vo verejných a súkromných inštitúciách, prispievajú k diskriminácii a marginalizácii; keďže ochrana dievčat pred násilím a diskrimináciou, najmä pokiaľ ide o vzdelávacie, informačné a zdravotnícke služby vrátane SRZP, sú obzvlášť dôležité na zabezpečenie plného uplatňovania ich ľudských práv; keďže dievčatá z radov utečencov a migrantov sú v obzvlášť zraniteľnej situácii;

H.

keďže dnešné dievčatá sa v budúcnosti budú musieť vyrovnať s dôsledkami konfliktov a núdzových situácií a v prípade zdĺhavých konfliktov vyrastajú v škodlivých podmienkach s dlhodobými účinkami; keďže dievčatá majú osobitné potreby a stretávajú sa s osobitnými problémami, ktoré sa líšia od potrieb a problémov dospelých žien, čo širšie kategórie „detí“ a „žien“ často nezohľadňujú;

I.

keďže v roku 2020 si pripomíname dôležité výročia rámcov týkajúcich sa práv žien a rodovej rovnosti vrátane Pekinskej deklarácie a akčnej platformy z roku 1995 a rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti z roku 2000;

J.

keďže strategický prístup EÚ k otázke žien, mieru a bezpečnosti predstavuje významný pokrok, pokiaľ ide o zapojenie EÚ do programu zameraného na ženy, mier a bezpečnosť; keďže tento prístup zdôrazňuje potrebu konkrétnych záväzkov a opatrení, ako aj potrebu zapojenia, ochrany a podpory žien a dievčat s cieľom dosiahnuť trvalý mier a bezpečnosť; keďže akčný plán EÚ pre ženy, mier a bezpečnosť bol prijatý v roku 2019 v záujme uplatnenia uvedeného strategického prístupu, no premena tohto politického záväzku na činy zostáva výzvou; keďže je mimoriadne dôležité, aby zamestnanci EÚ zintenzívnili svoje úsilie o začlenenie problematiky žien, mieru a bezpečnosti do svojej práce s cieľom nielen zvýšiť účinnosť misií, ale tiež zabezpečiť práva žien a rodovú rovnosť ako také;

K.

keďže akčný plán pre rodovú rovnosť II (GAP II) vyplynul z odporúčaní Európskeho parlamentu so zameraním na posun v inštitucionálnej kultúre EÚ na úrovni ústredí a delegácií s cieľom vytvoriť systémové zmeny v spôsobe, akým EÚ pristupuje k zásade rodovej rovnosti, ako aj na premenu životov žien a dievčat v štyroch základných oblastiach; keďže uplatňovanie a podpora rodovej rovnosti v zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ do veľkej miery závisia od úspešného vykonávania a hodnotenia GAP II s cieľom odporučiť opatrenia na zlepšenie budúceho rámca GAP (nový akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť III v roku 2020);

L.

keďže pôvodný GAP I priniesol určitý pokrok, no bol poznačený aj viacerými nedostatkami: úzkym rozsahom pôsobnosti, absenciou rodovo citlivého rozpočtovania, nedostatočným chápaním rámca rodovej rovnosti zo strany delegácií EÚ, nedostatočným odhodlaním vedenia EÚ a nedostatkom inštitucionálnej štruktúry a stimulov na motivovanie a primeranú podporu zamestnancov; keďže GAP II predstavoval dôležitý krok vpred, pokiaľ ide o podporu rodovej rovnosti vo vonkajších vzťahoch EÚ s viacerými pozitívnymi trendmi, no vyžaduje si plnú informovanosť a pevné odhodlanie EÚ a jej členských štátov zabrániť akémukoľvek zhoršeniu a urýchliť jeho pokrok; keďže GAP II stále vykazuje viacero nedostatkov, pokiaľ ide o vykonávanie hlavných priorít a cieľov udržateľného rozvoja týkajúcich sa rodovej rovnosti, problémy pri presnom podávaní správ o pokroku dosahovanom pri plnení všetkých cieľov a o kvalitatívnych údajoch a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v politických dialógoch; keďže je stále potrebné ďalej rozšíriť rozsah jeho pôsobnosti, primerane vykonávať rodovo citlivé rozpočtovanie a zosúladiť časové rámce medzi programovými a rozpočtovými cyklami; keďže väčšie odhodlanie vedúcich predstaviteľov EÚ a zavedenie inštitucionálnej štruktúry a stimulov na motivovanie a primeranú podporu a odbornú prípravu zamestnancov majú zásadný význam pre dosiahnutie hmatateľných výsledkov, pokiaľ ide o posilnenú rodovú rovnosť na celom svete;

M.

keďže v rámci GAP II sa stanovil cieľ uplatniť do roku 2020 opatrenia týkajúce sa rodovej rovnosti v 85 % všetkých nových iniciatív EÚ; keďže napriek dosiahnutému pokroku bolo v roku 2018 rodové hľadisko začlenené len do 55 % až 68 % nových programov;

N.

keďže delegácie a misie EÚ sú v popredí, pokiaľ ide o vykonávanie GAP II v partnerských krajinách, a vedenie a znalosti vedúcich aj ostatných pracovníkov delegácií a misií majú významnú úlohu pri zaisťovaní úspešného vykonávania GAP II; keďže sa odporúča, aby prístup k vedúcim a riadiacim pozíciám v delegáciách EÚ malo viac žien;

O.

keďže ženy sú v politike a v rozhodovacích procesoch vrátane oblastí zahraničnej politiky a medzinárodnej bezpečnosti v EÚ a na celom svete stále nedostatočne zastúpené a nedocenené; keďže v EÚ zastáva pozíciu ministerky obrany šesť žien a medzi 27 ministrami zahraničných vecí sú len tri ženy; keďže rodovo vyvážené vymenúvanie prináša vysokú pridanú hodnotu pre rozhodovacie procesy;

P.

keďže v stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2024 sa stanovil cieľ dosiahnuť vyvážené zastúpenie mužov a žien na úrovni 50 % na všetkých úrovniach riadenia Komisie do konca roka 2024;

Q.

keďže v ESVČ zastávajú muži 75 % pozícií stredného manažmentu a 87 % pozícií vyššieho manažmentu; keďže vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredseda Komisie (ďalej len „VP/PK“) sa zaviazal, že do konca svojho funkčného obdobia dosiahne cieľ 40 % riadiacich funkcií obsadených ženami; keďže v dôsledku nedávnych vymenovaní vznikla štruktúra, v rámci ktorej stoja vo funkciách zástupcov generálnych tajomníkov výlučne muži;

R.

keďže politiky EÚ majú tendenciu prezentovať ženy ako obete sexuálneho a rodovo motivovaného násilia a zaoberať sa ich ochranou najmä potom, čo k takémuto násiliu došlo; keďže väčší politický a operačný dôraz na prevenciu porušovania ľudských práv, ktorý by riešil nerovnomerné rozloženie síl v rodových vzťahoch, by zlepšil politiky EÚ v tejto oblasti;

S.

keďže v oblasti realizácie SRZP sa na celom svete dosiahol pokrok, no naďalej existujú značné nedostatky v zabezpečovaní SRZP a prístupe k nim; keďže na celom svete možno pozorovať znepokojujúci odmietavý postoj k právam žien a LGBTIQ+ osôb, v rámci ktorého sa obmedzujú SRZP a zakazujú sa sexuálna výchova a rodové štúdie; keďže v roku 2018 sa znížilo množstvo opatrení EÚ v oblasti SRZP a na túto oblasť sa vzťahoval najnižší počet globálnych opatrení útvarov Komisie týkajúcich sa rodovej rovnosti; keďže je naozaj potrebné opätovne potvrdiť odhodlanie EÚ podporovať, chrániť a uplatňovať právo každého jednotlivca na úplnú kontrolu nad otázkami súvisiacimi s jeho SRZP bez diskriminácie a násilia;

T.

keďže práca poradcov a kontaktných miest pre rodové otázky má význam pre premietnutie politík EÚ týkajúcich sa rodovej rovnosti a otázok žien, mieru a bezpečnosti do analýz, plánovania, vykonávania a hodnotenia, ako aj pre začleňovanie rodového hľadiska do každodenných úloh a operácií; keďže poradcovia a kontaktné miesta pre rodové otázky zohrávajú dôležitú úlohu pri horizontálnej integrácii politík súvisiacich s rodovou rovnosťou; keďže vyššia miera uprednostňovania rodovej rovnosti v delegáciách EÚ, dostatočný čas na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a odhodlanie projektových manažérov dostatočne zohľadňovať hľadisko rodovej rovnosti vo svojej práci sú potrebné na zabezpečenie toho, že kontaktné miesta budú môcť primerane rozvíjať svoju činnosť; keďže je potrebné prijať ďalšie opatrenia, aby sa zabezpečilo, že pracovná náplň kontaktných osôb pre rodové otázky zahŕňa úlohy týkajúce sa ich zodpovednosti za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a podporu rodovej rovnosti;

U.

keďže iba jedna tretina všetkých delegácií EÚ vykonáva činnosť súvisiacu s právami LGBTIQ+ osôb; keďže usmernenia EÚ v oblasti LGBTIQ+ sa neuplatňujú jednotne a ich vykonávanie vo veľkej miere závisí od znalostí a záujmu vedenia delegácií, a nie od dodržiavania štrukturálneho prístupu;

V.

keďže ženské skupiny občianskej spoločnosti a aktivistky zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri presadzovaní programu zameraného na mier a bezpečnosť a ich účasť je nevyhnutná v záujme zohľadňovania otázok rodovej rovnosti; keďže priestor občianskej spoločnosti sa v rôznych oblastiach zužuje, a to aj pokiaľ ide o organizácie žien a obhajkyne ľudských práv, SRZP a práva LGBTIQ+ osôb; keďže obhajkyne ľudských práv často čelia dodatočným a odlišným rizikám a prekážkam, ktoré sú prierezové a formované zakorenenými rodovými stereotypmi; keďže počas celého cyklu plánovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia GAP III musí byť zabezpečená neustála spolupráca s organizáciami žien a obhajkyňami ľudských práv; keďže na aktívne riešenie akýchkoľvek foriem odmietavých postojov a ďalšie presadzovanie spoločností vyznačujúcich sa rodovou rovnosťou sú potrebné ambicióznejšie vnútorné a vonkajšie opatrenia;

W.

keďže hlavnými prekážkami pri plnení cieľov EÚ v oblasti rodovej rovnosti sú obmedzené finančné prostriedky a nedostatok personálu; keďže chýba aj súdržnosť politík v oblasti rodovej rovnosti a zatiaľ neexistuje jednotný systém, ktorým by sa zabezpečilo rovnaké chápanie a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v inštitúciách EÚ;

X.

keďže zahrnutie rodového hľadiska do zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ znamená aj uznanie osobitných rodových rozmerov a dôsledkov globálnych javov, medzi ktoré patrí zmena klímy, migrácia, obchod a bezpečnosť, a boj proti nim, ako aj stavanie skúseností a potrieb žien a skupín, ktoré čelia viacerým a prierezovým formám diskriminácie a marginalizácii, do centra tvorby politiky;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.