Access to European Union law
<a href="https://eur-lex.europa.eu/content/help/eurlex-content/experimental-features.html" target="_blank">More about the experimental features corner</a>
Choose the experimental features you want to try
EUR-Lex
Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

You are here
Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search

Document 52020IP0285

Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. októbra 2020 s odporúčaniami Komisii o právnom rámci EÚ na zastavenie a zvrátenie globálneho odlesňovania, za ktoré je zodpovedná EÚ (2020/2006(INL))

Ú. v. EÚ C 404, 6.10.2021, p. 175–201 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

6.10.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 404/175

P9_TA(2020)0285

Odlesňovanie

Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. októbra 2020 s odporúčaniami Komisii o právnom rámci EÚ na zastavenie a zvrátenie globálneho odlesňovania, za ktoré je zodpovedná EÚ (2020/2006(INL))

(2021/C 404/11)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve (FLEGT) – návrh akčného plánu EÚ z 21. mája 2003 (COM(2003)0251),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (nariadenie o dreve) (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (3),

—

so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja do roku 2030, najmä na cieľ č. 12 týkajúci sa zodpovednej spotreby a výroby, ako aj cieľ č. 15, ktorým je chrániť, obnovovať a podporovať udržateľné využívanie suchozemských ekosystémov, udržateľne obhospodarovať lesy, bojovať proti dezertifikácii a zastaviť a zvrátiť degradáciu pôdy a zastaviť stratu biodiverzity,

—

so zreteľom na Parížsku dohodu dosiahnutú na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP21),

—

so zreteľom na štúdiu o požiadavkách náležitej starostlivosti prostredníctvom dodávateľského reťazca, ktorú zadalo Generálne riaditeľstvo Komisie pre spravodlivosť a spotrebiteľov (2020),

—

so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) zo septembra 2020 s názvom Právny rámec EÚ na zastavenie a zvrátenie globálneho odlesňovania, za ktoré je zodpovedná EÚ – posúdenie európskej pridanej hodnoty (4),

—

so zreteľom na závery Rady a vlád členských štátov zasadajúcich v Rade týkajúce sa oznámenia o posilnení opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov zo 16. decembra 2019,

—

so zreteľom na Amsterdamské vyhlásenie zo 7. decembra 2015 s názvom Smerom k odstráneniu odlesňovania v rámci reťazcov poľnohospodárskych komodít s európskymi krajinami,

—

so zreteľom na program OSN pre znižovanie emisií z odlesňovania a degradácie lesov (REDD+),

—

so zreteľom na strategický plán OSN pre lesy na roky 2017 – 2030, ktorý obsahuje šesť globálnych cieľov týkajúcich sa lesov a 26 súvisiacich cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o boji proti dezertifikácii, ktorý bol prijatý 17. júna 1994,

—

so zreteľom na národné platformy pre udržateľné komodity vytvorené v rámci Rozvojového programu OSN (UNDP),

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (5),

—

so zreteľom na Americký dohovor o ľudských právach z roku 1969,

—

so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z roku 1987,

—

so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve z roku 1989,

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva z roku 2007,

—

so zreteľom na usmernenia OECD/FAO týkajúce sa zodpovedných poľnohospodárskych dodávateľských reťazcov,

—

so zreteľom na správu FAO o stave svetových lesov za rok 2020,

—

so zreteľom na publikáciu FAO o stave svetových lesov za rok 2018 – Cesty k udržateľnému rozvoju lesa, FAO (2018),

—

so zreteľom na globálne hodnotenie lesných zdrojov FAO za rok 2015 – databáza agentúry FRA 2015,

—

so zreteľom na Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) z roku 1973,

—

so zreteľom na Dohovor o biologickej diverzite z roku 1992, Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite z roku 2000 a na Nagojský protokol o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania z roku 2010,

—

so zreteľom na Globálnu hodnotiacu správu o biodiverzite a ekosystémových službách za rok 2019 medzivládnej vedeckej platformy OSN pre biodiverzitu a ekosystémové služby zo 6. mája 2019,

—

so zreteľom na zásady OSN pre zodpovedné investície z roku 2006,

—

so zreteľom na hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv, ktoré Rada OSN pre ľudské práva schválila v roku 2011, ako aj na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky aktualizované v roku 2011,

—

so zreteľom na osobitnú správu medzinárodnej skupiny OSN pre zmenu klímy o zmene klímy a pôde z 8. augusta 2019,

—

so zreteľom na Celosvetový program boja proti zločinom páchaným na faune a lesoch Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC),

—

so zreteľom na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, ktorý prijala Európska hospodárska komisia OSN 25. júna 1998 v Aarhuse,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o politikách EÚ na podporu obhajcov ľudských práv (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2017 o palmovom oleji a odlesňovaní dažďových lesov (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o vplyve medzinárodného obchodu a obchodných politík EÚ na globálne hodnotové reťazce (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2018 o porušovaní práv domorodého obyvateľstva vo svete vrátane zaberania pôdy (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2018 o transparentnom a zodpovednom riadení prírodných zdrojov v rozvojových krajinách: prípad lesov (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 so zreteľom na pätnáste zasadnutie konferencie zmluvných strán (COP15) Dohovoru o biodiverzite (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 2020 o úlohe EÚ pri ochrane a obnove svetových lesov (14),

—

so zreteľom na tzv. lesný záväzok z 21. marca 2019, ktorým sa mnohí poslanci Európskeho parlamentu zaviazali podporovať politiky na ochranu a obnovu lesov na celom svete a uznávať a zabezpečovať územia obyvateľov obývajúcich lesy a ich práva,

—

so zreteľom na závery Rady z 28. júna 2018 o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. júla 2019 s názvom Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov (COM(2019)0352),

—

so zreteľom na štúdiu uskutočniteľnosti Komisie o možnostiach zintenzívnenia opatrení EÚ proti odlesňovaniu z januára 2018,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o európskej zelenej dohode z 11. decembra 2019 (COM(2019)0640),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 o stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do nášho života (COM(2020)0380),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 o stratégii „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381),

—

so zreteľom na vyhlásenie zástupcov občianskej spoločnosti o úlohe EÚ pri ochrane lesov z apríla 2018,

—

so zreteľom na články 47 a 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre rozvoj, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0179/2020),

A.

keďže biologicky rozmanité lesy, ktoré sú prirodzenými miestami záchytu uhlíka, zohrávajú nevyhnutnú úlohu v boji proti zmene klímy v súlade s cieľmi Parížskej dohody udržať zvýšenie priemernej globálnej teploty výrazne pod 2 oC v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 oC v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, a keďže podľa najaktuálnejších vedeckých poznatkov obmedzenie zvýšenia na 1,5 oC by podstatne znížilo ujmu pre ľudí a poškodenie prírodných ekosystémov v porovnaní so scenárom zvýšenia o 2 oC (15), ako aj v súvislosti s adaptáciou na zmenu klímy a zachovaním biodiverzity; keďže nielen odlesnené oblasti, ale aj lesy znehodnotené zásahom ľudí sa môžu stať zdrojom oxidu uhličitého;

B.

keďže v lesoch, ktoré pokrývajú 30 % pevninského povrchu Zeme, sa nachádza 80 % jej biologickej diverzity (16); keďže lesy tvoria životne dôležitú organickú infraštruktúru pre niektoré z najhustejších, najcitlivejších a najrozmanitejších ekosystémov planéty; keďže odlesňovanie je najzávažnejšou hrozbou pre 85 % druhov ohrozených vyhynutím alebo ohrozených druhov a v rokoch 1970 až 2012 už v dôsledku odlesňovania zmizlo z povrchu Zeme 58 % stavovcov (17);

C.

keďže lesy sú zdrojom živobytia a príjmu pre približne 25 % svetovej populácie (18) a ich ničenie má vážne dôsledky na živobytie najzraniteľnejších ľudí vrátane domorodých obyvateľov, ktorí sú veľkej miere závislí od lesných ekosystémov;

D.

keďže emisie vyplývajúce zo zmeny využívania pôdy, najmä v dôsledku odlesňovania, predstavujú približne 12 % celosvetových emisií skleníkových plynov a sú druhou najväčšou príčinou zmeny klímy po spaľovaní uhlia, ropy a zemného plynu (19);

E.

keďže pralesy sú obzvlášť zasiahnuté odlesňovaním; keďže pralesy sú zdrojom veľkých zásob uhlíka a charakterizujú ich jedinečné úrovne biodiverzity a ekologické podmienky a preto ich nemôžu nahradiť lesy s novou výsadbou; keďže zalesňovanie vykonávané spôsobom, ktorý je zlučiteľný s ochranou a posilňovaním miestnych ekosystémov, môže zohrávať úlohu v boji proti zmene klímy;

F.

keďže s cieľom pomôcť pri riešení straty biodiverzity a klimatických kríz je nevyhnutné, aby sa lesy chránili a obnovovali takým spôsobom, aby sa maximalizovala ich schopnosť ukladať uhlík a chrániť biodiverzitu; keďže takéto riešenie prináša viacero výhod, pretože uprednostňovaním pestovania existujúcich lesov tak, aby sa dosiahol ich maximálny potenciál ukladania uhlíka pri súčasnej obnove predtým poškodených ekosystémov a umožnení rozkladu organického materiálu, sa chráni biodiverzita, ako aj pôda, vzduch, zem a voda;

G.

keďže verejný tlak na plnenie mimoprodukčných funkcií lesa sa zvyšuje na celom svete, čo často spôsobuje veľký nesúhlas so zhoršujúcim sa stavom lesov;

H.

keďže lesy poskytujú spoločnosti dôležité ekosystémové služby, ako sú čisté ovzdušie, regulácia vodného toku, znižovanie uhlíka, ochrana pred vodnou a veternou eróziou, biotopy pre zvieratá a rastliny, obnova degradovanej pôdy, odolnosť voči zmene klímy; keďže prirodzená regulácia vodných tokov v lesoch sa odhaduje na 1 360 až 5 235 USD (hodnota z roku 2007) (20) na hektár ročne a táto „prírodná služba“ je veľmi ovplyvnená odlesňovaním; keďže lesy a biodiverzita majú samé osebe hodnotu, ktorá presahuje ich úžitkovú hodnotu pre ľudí, a to aj ako zásoby uhlíka, ktoré nemožno speňažiť ani vyčísliť;

I.

keďže lesy majú pre mnoho ľudí a národov kultúrnu, sociálnu a duchovnú hodnotu;

J.

keďže aj keď sa lesnatosť Únie v posledných desaťročiach zvyšuje, v posledných 18 rokoch sa neustále prehlbuje strata celosvetového stromového porastu a len v roku 2019 bolo zničených 3,8 milióna hektárov dažďových pralesov (21);

K.

keďže odlesňovanie, degradácia a konverzia svetových lesov zväčšuje ohrozenie pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít, ktoré čelia porušovaniu ľudských práv, útokom a zabíjaniu v reakcii na svoje úsilie o ochranu svojich lesov, pôdy a životného prostredia, a v roku 2018 boli každý týždeň zavraždení v priemere viac ako traja ochrancovia životného prostredia a obhajcovia pozemkových práv, pričom za posledných 10 rokov bolo v oblasti Amazónie v konfliktoch týkajúcich sa zdrojov a využívania pôdy usmrtených viac ako 300 ľudí (22);

L.

keďže zmena klímy, celosvetová strata biodiverzity, ako aj ničenie a zmena prírodných ekosystémov vrátane lesov má závažný vplyv na biotopy voľne žijúcich druhov a vedie k zvýšenému kontaktu medzi voľne žijúcimi zvieratami, ľuďmi a domácimi zvieratami, čo zvyšuje riziko vzniku nových epidémií a pandémií s pôvodom vo voľne žijúcich druhoch; keďže Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) potvrdila, že nárast nových infekčných chorôb sa zhoduje so zrýchleným odlesňovaním tropických oblastí, ktoré súvisí najmä s výsadbou palmy olejovej alebo sóje (23); keďže viac ako dve tretiny nových infekčných chorôb pochádzajú zo zvierat, pričom prevažná väčšina z nich sú voľne žijúce zvieratá; keďže ochrana a obnova biodiverzity a dobre fungujúcich ekosystémov je preto kľúčová na posilnenie našej odolnosti a predchádzanie vzniku a šíreniu budúcich chorôb;

M.

keďže voda je cenným zdrojom; keďže absencia či nedostatočné vykonávanie právneho rámca na ochranu vodných zdrojov znemožňuje kontrolovať využívanie tohto zdroja a umožňuje nadmerný odber, znečistenie a zaberanie vody; keďže sa tým poškodzujú ekosystémy v dolnej časti reťazca a miestne spoločenstvá; keďže k zaberaniu vody dochádza aj v dôsledku produkcie komodít, ktoré predstavujú pre lesy a ekosystémy riziko (24);

N.

keďže udržateľné hospodárenie s lesnými zdrojmi a obnoviteľnými surovinami, ako aj využívanie lesnej pôdy spôsobom a tempom, ktoré umožňujú zachovanie ich biodiverzity, regeneračnej schopnosti, životaschopnosti a potenciálu plniť teraz aj v budúcnosti príslušné ekologické, hospodárske a sociálne funkcie na miestnej, vnútroštátnej a celosvetovej úrovni a ktoré nespôsobia poškodenie iných ekosystémov, je dôležitým prvkom politickej stratégie zameranej na zastavenie odlesňovania na úrovni Únie aj na celosvetovej úrovni;

O.

keďže sa odhaduje, že spotreba v Únii prispieva ku globálnemu odlesňovaniu prinajmenšom 10 %;

P.

zdôrazňuje, že je dôležité podnecovať udržateľné stravovanie, a to zvyšovaním informovanosti spotrebiteľov o vplyvoch spotrebiteľských návykov a poskytovaním informácií o strave, ktorá je pre ľudské zdravie prospešnejšia a má nižšiu environmentálnu stopu;

Všeobecné poznámky

1.

 zdôrazňuje, že približne 80 % globálneho odlesňovania je zapríčinené rozširovaním pôdy využívanej na poľnohospodárske účely (25); v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v oznámení Komisie z júla 2019 s názvom Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov sa uznáva, že dopyt Únie po výrobkoch, ako je palmový olej, mäso, sója, kakao, kukurica, drevo a kaučuk, a to aj vo forme spracovaných výrobkov alebo služieb, je veľkou hnacou silou odlesňovania, degradácie lesov, ničenia ekosystémov a súvisiaceho porušovania ľudských práv na celom svete a predstavuje približne 10 % celosvetového podielu na odlesňovaní v rámci celkovej konečnej spotreby (26); okrem toho konštatuje, že ku globálnemu odlesňovaniu prispieva aj spotreba ďalších komodít v EÚ, ako sú bavlna, káva, cukrová trstina, repka olejná a krevety pochádzajúce z mangrovov;

2.

 poukazuje na to, že celosvetové zachovanie lesov a predchádzanie ich degradácii patrí k najväčším výzvam našich čias v oblasti udržateľnosti a že bez toho nemožno dosiahnuť ciele Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, Parížskej dohody a zelenej dohody; zdôrazňuje, že udržateľné využívanie lesov a ekosystémov v mnohých častiach sveta nemožno zabezpečiť súčasnými politikami;

3.

 s najväčším znepokojením konštatuje, že od roku 2014 do roku 2018 sa miera straty stromového porastu zvýšila o 43 % na priemernú stratu vo výške 26,1 milióna hektárov ročne v porovnaní s 18,3 miliónmi hektárov ročne v období 2002 až 2013; vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad stratou pralesov, keďže za tri posledné roky s dostupnými údajmi (2016, 2017 a 2018) bola zaznamenaná najvyššia miera straty v tomto storočí, pričom miera odlesňovania v samotnej brazílskej Amazónii bola v júni 2019 o 88 % vyššia ako v júni 2018; poukazuje na to, že k ničeniu a degradácii prírodných lesov dochádza nielen v tropických oblastiach, ale aj na celom svete, a to aj v rámci Únie a v jej priamom susedstve;

4.

 vyjadruje poľutovanie nad tým, že celosvetová lesnatá plocha predstavuje v súčasnosti iba 68 % z odhadovanej lesnatej plochy v predindustriálnom období, že lesnatosť sa v rokoch 1990 až 2015 znížila o 290 miliónov hektárov v dôsledku klčovania a ťažby dreva a neporušené lesy (plochy s rozlohou viac ako 500 km2, pri ktorých nebol satelitom zaznamenaný žiadny ľudský zásah) sa v rokoch 2000 až 2013 zmenšili o 7 % (27);

5.

 konštatuje tiež, že zmena a ničenie biotopov, ktoré zasahujú do prírodných lesnatých plôch, majú závažné dôsledky na zdravie ľudí a zvierat na celom svete a ovplyvňujú biodiverzitu, najmä pokiaľ ide o zvýšený výskyt zoonóz (ktoré spôsobili 50 pandémií za posledných 30 rokov), naposledy pandémie COVID-19;

6.

 so znepokojením konštatuje, že po tragickom vypuknutí pandémie ochorenia COVID-19 výskum naďalej potvrdzuje znepokojujúcu súvislosť medzi zoonotickými chorobami a odlesňovaním, zmenou klímy a stratou biodiverzity;

7.

 zdôrazňuje, že pralesy sú nenahraditeľné a ich stratu nemožno kompenzovať žiadnym prístupom založeným na pestovaní nových lesov; konštatuje, že zastavenie odlesňovania a degradácie lesov v spojení s ochranou existujúcich lesov, udržateľnou obnovou, zalesňovaním a opätovným zalesňovaním tak, aby sa maximalizovala ich schopnosť ukladať uhlík a chrániť biodiverzitu, môže zabezpečiť živobytie miestnych komunít a zvýšiť ich príjmy a ponúknuť príležitosti na hospodársky rozvoj; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam podpory agroekológie a udržateľnej poľnohospodárskej výroby na celosvetovej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj dôležitosť predchádzania neudržateľnému využívaniu pôdy a obhospodarovaniu, zvládania prírodných rušivých faktorov a zmierňovania zmeny klímy;

8.

 zdôrazňuje, že existencia veľkých oblastí lesov pomáha predchádzať dezertifikácii kontinentálnych regiónov; navrhuje, aby sa v rozvojových a obchodných politikách výrazne zohľadňovala ochrana lesov aj ako zdroja vlhkosti; zdôrazňuje napríklad, že až 40 % celkových zrážok v Etiópskej vysočine, ktoré sú hlavným zdrojom Nílu, zabezpečuje vlhkosť pochádzajúca z lesov Konžskej panvy a že zastavenie odlesňovania v tomto regióne je dôležité aj z hľadiska klimaticko-utečeneckej krízy;

9.

 zdôrazňuje skutočnosť, že príčiny odlesňovania presahujú rámec odvetvia lesného hospodárstva ako takého a súvisia so širokou škálou otázok, ako je držba pôdy, slabá štátna moc a presadzovanie práva, ochrana práv pôvodného obyvateľstva, zmena klímy, demokracia, ľudské práva a politická sloboda, úrovne spotreby komodít, vysoká závislosť od dovozu krmív, poľnohospodárske politiky, ako aj nedostatok verejných politík podporujúcich a podnecujúcich udržateľné a legálne získavané a vyrábané komodity; pripomína, že domorodé ženy a poľnohospodárky zohrávajú v ochrane lesných ekosystémov ústrednú úlohu; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o celostné riešenie odlesňovania jednotným a právne záväzným politickým rámcom, pričom treba zabezpečiť zachovanie ekosystémov; domnieva sa, že rodová rovnosť vo vzdelávaní v oblasti lesného hospodárstva je kľúčovým prvkom udržateľného obhospodarovania lesov, ktorý by sa mal premietnuť do politík Únie;

10.

 konštatuje, že v mnohých krajinách je odlesňovanie dôsledkom nedostatku vhodných politík (napríklad územného plánovania), nejasných vlastníckych vzťahov a iných pozemkových práv, nedostatočnej správy vecí verejných a presadzovania práva, nezákonných činností a nedostatočných investícií do udržateľného obhospodarovania lesov;

11.

 poznamenáva, že od decembra 2015 prijal Európsky parlament 40 námietok proti dovozu geneticky modifikovaných potravín a krmív, z ktorých 11 bolo proti dovozu geneticky modifikovanej sóje; pripomína, že jedným z dôvodov namietania proti tomuto dovozu bolo odlesňovanie spojené s pestovaním v krajinách ako Brazília a Argentína, kde je sója takmer výlučne geneticky modifikovaná na používanie s pesticídmi; poznamenáva, že v nedávnej recenzovanej vedeckej štúdii, ktorú uskutočnili výskumní pracovníci z Únie, sa zistilo, že Únia má v dôsledku dovozu sóje z Brazílie najväčšiu uhlíkovú stopu na svete, ktorá je o 13,8 % väčšia ako uhlíková stopa spojená s dovozom do Číny, ktorá je najväčším svetovým dovozcom sóje; konštatuje, že táto veľká uhlíková stopa Únie je spôsobená jej podielom na emisiách spojených s odlesňovaním (28); ďalej poznamenáva, že podľa Komisie prispieva Únia k celosvetovému odlesňovaniu a súvisiacim emisiám historicky v najväčšej miere dovozom sóje, ktorý má takmer polovičný podiel na odlesňovaní spojenom s celkovým dovozom do Únie (29);

12.

 upozorňuje na to, že produkcia geneticky modifikovaných organizmov (ďalej len „GMO“) je kľúčovou hnacou silou odlesňovania, najmä v Brazílii a Argentíne, a domnieva sa, že dovoz GMO do Únie by sa mal ukončiť; pripomína, že spotreba mäsa, a to aj v rámci Únie, prispieva k odlesňovaniu mimo Únie prostredníctvom zvýšeného dopytu po lacných krmivách obsahujúcich GMO, najmä pokiaľ ide o dovoz geneticky modifikovanej sóje;

13.

 konštatuje, že premena pasienkov a poľnohospodárskej pôdy, ktoré boli pôvodne využívané na produkciu potravín a krmív, na pôdu na výrobu palív z biomasy (nepriama zmena vo využívaní pôdy) môže mať taktiež negatívny vplyv na lesy;

Dobrovoľná certifikácia a označenia tretích strán

14.

 víta rastúce povedomie podnikov o probléme globálneho odlesňovania, degradácie lesov a ničenia ekosystémov, o potrebe podnikových opatrení a zodpovedajúcich záväzkov, ako aj o rastúcich výzvach na transparentné, konzistentné, jednotné, spoľahlivé a vynútiteľné požiadavky na udržateľné dodávateľské reťazce vrátane zníženého dopytu po komoditách ohrozujúcich lesy; konštatuje, že niektoré hospodárske subjekty prijali newyorské vyhlásenie o lesoch z roku 2014 a podnikli opatrenia na riešenie odlesňovania, ktoré sú však, žiaľ, často neambiciózne, vzťahujú sa len na časti dodávateľského reťazca a nie sú koncipované tak, aby riešili viaceré vzájomne prepojené faktory odlesňovania (30), a preto nespĺňajú svoje tvrdenia týkajúce sa udržateľnosti a oznámené záväzky; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dobrovoľné záväzky podnikov v oblasti boja proti odlesňovaniu zatiaľ nie sú dostatočné na zastavenie globálneho odlesňovania;

15.

 poukazuje na to, že certifikačné systémy tretích strán zohrávajú dôležitú úlohu pri spájaní podnikov a občianskej spoločnosti s cieľom dosiahnuť spoločné chápanie problému odlesňovania; konštatuje však, že hoci dobrovoľné certifikačné systémy tretích strán prispeli k vypracovaniu osvedčených postupov, tieto systémy nemôžu samy osebe zastaviť ani zvrátiť globálne odlesňovanie a degradáciu ekosystémov a mali by byť len doplnením záväzných opatrení; konštatuje, že dobrovoľná certifikácia tretích strán môže byť pomocným nástrojom na posúdenie a zmiernenie rizík súvisiacich s odlesňovaním, ak je navrhnutá a v plnej miere implementovaná so zreteľom na dobre vymedzené, merateľné a ambiciózne kritériá udržateľnosti, na ktorých sa zakladá, dôkladnosť certifikačného a akreditačného procesu, nezávislé mechanizmy monitorovania a kontroly súladu, možnosti monitorovania dodávateľského reťazca a náležité požiadavky na ochranu pralesov a iných prírodných lesov a podporu udržateľného obhospodarovania lesov;

16.

 konštatuje, že certifikácia a označovanie tretích strán nedokážu samy osebe účinne zabrániť tomu, aby na vnútorný trh Únie vstupovali komodity a výrobky, ktoré sú rizikové z hľadiska lesov a ekosystémov; zdôrazňuje preto, že certifikácia tretích strán môže len dopĺňať, avšak nie nahrádzať dôkladné a povinné procesy hospodárskych subjektov v oblasti náležitej starostlivosti, ktoré zabezpečujú aj ich spoločenskú a environmentálnu zodpovednosť v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ zakotvenou v článku 191 ZFEÚ;

17.

 vyjadruje znepokojenie nad tým, že veľké množstvo existujúcich certifikačných systémov a označení vedie k zmäteniu spotrebiteľov a znižuje ich šancu prijať informované rozhodnutie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by sa mala zvážiť harmonizácia povinnosti poskytovať informácie;

18.

 zdôrazňuje, že politické opatrenie, ktoré je závislé len od voľby spotrebiteľov, neprimerane presúva zodpovednosť za nákup výrobkov, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu, na spotrebiteľov, čo nie je dostatočne účinné na to, aby sa udržateľnejšia výroba stala bežnou praxou; domnieva sa, že spotrebiteľské informácie o výrobkoch, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu, môžu byť účinným nástrojom na doplnenie právneho rámca týkajúceho sa náležitej starostlivosti a na riešenie otázky dopytu v tejto oblasti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby aspekty odlesňovania ďalej začleňovala do systému environmentálnej značky EÚ, zeleného verejného obstarávania a ďalších iniciatív v kontexte obehového hospodárstva ako súčasť komplexného súboru opatrení a iniciatív na zabezpečenie dodávateľských reťazcov, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu; ďalej Komisiu vyzýva, aby riziko odlesňovania a degradácie ekosystémov zahrnula medzi kritériá tvrdení týkajúcich sa životného prostredia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES (31) a aby vytvorila systém predbežného schválenia EÚ s cieľom povoliť používanie tvrdení týkajúcich sa životného prostredia;

19.

 konštatuje, že doteraz neexistujú žiadne pravidlá zakazujúce uvádzanie výrobkov, ktoré prispeli k ničeniu lesov, na trh Únie; poznamenáva, že dokonca aj drevo, ktoré bolo vyťažené legálne v súlade s právnymi predpismi krajiny pôvodu, môže prispievať k odlesňovaniu a pritom má stále voľný prístup na trh Únie; konštatuje, že spotrebitelia mnohých komodít, ktoré sú z hľadiska lesov a ekosystémov rizikové, preto v Únii nemajú žiadnu záruku, že tieto výrobky neprispeli k odlesňovaniu, a že v dôsledku toho spotrebitelia bezúhonne, nevedomky a nechtiac podnecujú odlesňovanie;

20.

 konštatuje, že kritériá toho, čo predstavuje komoditu alebo produkty neprispievajúce k odlesňovaniu, ktoré sú základom certifikačných systémov, neboli vždy dostatočne komplexné, pretože sa niekedy vzťahujú len na niektoré relevantné zložky výrobku, len na časti životného cyklu výrobku alebo využívajú nedostatočné vymedzenie pojmu „neprispievajúce k odlesňovaniu“, čo môže viesť k tomu, že si spoločnosti budú kupovať najvýhodnejšie označenia a vo všeobecnosti znížia svoje ambície v súvislosti s certifikáciou;

Povinné pravidlá založené na náležitej starostlivosti

21.

 v tejto súvislosti víta výzvy množstva spoločností na zavedenie pravidiel Únie týkajúcich sa povinnej náležitej starostlivosti v dodávateľských reťazcoch rizikových komodít v odvetví lesného hospodárstva;

22.

 pripomína svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskej zelenej dohode a svoju výzvu Komisii, aby bezodkladne predložila návrh právneho rámca EÚ založeného na náležitej starostlivosti s cieľom zabezpečiť udržateľné dodávateľské reťazce výrobkov uvádzaných na trh EÚ, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu, v rámci ktorého sa budú riešiť najmä hlavné príčiny odlesňovania v dôsledku dovozu a namiesto toho sa bude podporovať dovoz, ktorý nespôsobuje odlesňovanie v zahraničí, so zreteľom na ekonomický význam vývozu komodít pre rozvojové krajiny, najmä pre malých vlastníkov, a na spätnú väzbu od všetkých zainteresovaných strán, najmä MSP;

23.

 pripomína, že Komisia si vo svojom oznámení o odlesňovaní z roku 2008 stanovila cieľ zastaviť globálny úbytok lesnej plochy najneskôr do roku 2030 a do roku 2020 znížiť hrubú mieru odlesňovania tropických oblastí aspoň o 50 %, varuje, že druhý cieľ sa takmer určite nedosiahne;

24.

 víta zámer Komisie riešiť otázku globálneho odlesňovania a degradácie lesov, žiada však ambicióznejší politický prístup; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh právneho rámca EÚ, ku ktorému bude priložené posúdenie vplyvu a ktorý bude založený na požiadavkách povinnej náležitej starostlivosti, podávania správ, zverejňovania informácií a účasti tretích strán, ako aj zodpovednosti a sankcií v prípade porušenia povinností pre všetky spoločnosti, ktoré prvýkrát uvádzajú na trh Únie komodity predstavujúce riziká pre lesy a ekosystémy a produkty získané z týchto komodít, a na požiadavke prístupu k spravodlivosti a prostriedkom nápravy pre obete porušenia týchto povinností; obchodníkom pôsobiacim na trhu Únie by sa mali uložiť povinnosti týkajúce sa vysledovateľnosti, najmä pokiaľ ide o identifikáciu pôvodu komodít a z nich získaných produktov v čase ich uvedenia na vnútorný trh Únie, s cieľom zabezpečiť udržateľné hodnotové reťazce, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu, ako sa uvádza v prílohe k tomuto uzneseniu; zdôrazňuje, že rovnaký právny rámec by sa mal uplatňovať aj na všetky finančné inštitúcie, ktoré sú oprávnené vykonávať činnosť v Únii a ktoré poskytujú finančné prostriedky spoločnostiam, ktoré ťažia, získavajú, vyrábajú, spracovávajú alebo predávajú komodity a odvodené produkty rizikové pre lesy a ekosystémy;

25.

 domnieva sa, že Únia musí zabezpečiť, aby podporovala iba tie globálne dodávateľské reťazce a finančné toky, ktoré sú udržateľné, neprispievajú k odlesňovaniu a nevedú k porušovaniu ľudských práv; je presvedčený, že záväzné pravidlá udržateľnosti stanovené na veľkom trhu, napríklad na trhu Únie, majú potenciál usmerňovať globálne výrobné postupy smerom k väčšej udržateľnosti;

26.

 poukazuje na to, že komodity ohrozujúce lesy a ekosystémy, na ktoré sa vzťahuje tento právny rámec EÚ, by sa mali stanoviť na základe objektívnych, transparentných a vedecky podložených záverov, z ktorých vyplynie spojitosť týchto komodít s ničením a degradáciou lesov a ekosystémov, ktoré sú veľkými zásobárňami uhlíka bohatými na biodiverzitu, ako aj s dosahom na práva pôvodného obyvateľstva a ľudské práva vo všeobecnosti;

27.

 zdôrazňuje, že takýto právny rámec EÚ by mal nielen zaručiť legálnosť ťažby, získavania, výroby a spracovania komodít a odvodených produktov rizikových pre lesy ekosystémy v krajine pôvodu, ale aj udržateľnosť ich ťažby, získavania, výroby a spracovania;

28.

 zdôrazňuje, že podľa viacerých štúdií (32) právny rámec na zabránenie vstupu výrobkov súvisiacich s odlesňovaním na vnútorný trh Únie nebude mať žiadny vplyv na objem a cenu komodít predávaných v Únii a zahrnutých v prílohe k tomuto uzneseniu a že dodatočné náklady hospodárskych subjektov na zavedenie týchto právnych povinností sú minimálne;

29.

 zdôrazňuje prínos mimovládnych organizácií, environmentálnych aktivistov, priemyselných združení, ako aj oznamovateľov k boju proti nezákonnej ťažbe dreva, ktorá vedie k odlesňovaniu, strate biodiverzity a zvyšovaniu emisií skleníkových plynov;

30.

 poznamenáva, že takýto právny rámec EÚ by mal okrem lesov zahŕňať aj iné ekosystémy s vysokými zásobami uhlíka a bohaté na biodiverzitu, najmä morské a pobrežné ekosystémy, mokrade, rašeliniská alebo savany, aby sa zabránilo presunu tlaku na tieto krajinné útvary;

31.

 domnieva sa, že tieto povinnosti by sa mali vzťahovať na všetky hospodárske subjekty, ktoré umiestňujú komodity rizikové pre lesy a ekosystémy (ďalej len „FERC“) na trh Únie, bez ohľadu na ich veľkosť alebo miesto registrácie, hneď ako sa po dôkladnom hodnotení stanoví, že sú funkčné a uplatniteľné na všetkých aktérov na trhu vrátane MSP; uznáva síce, že opatrenia prijaté na základe posúdenia rizika hospodárskym subjektom musia byť primerané úrovni rizík spojených s danou komoditou, no je presvedčený, že na fragmentovanom koncovom trhu je začlenenie menších a väčších spoločností kľúčom k zabezpečeniu rozsiahleho vplyvu a dôvery spotrebiteľov zdôrazňuje, že regulačný rámec nesmie viesť k neprimeranému zaťaženiu malých a stredných výrobcov vrátanej drobných poľnohospodárov, ani nesmie brániť ich prístupu na trhy a medzinárodnému obchodu v dôsledku nedostatočnej kapacity; zdôrazňuje preto potrebu koordinovaného podporného mechanizmu pre MSP na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť ich informovanosť, pripravenosť a schopnosť vyrábať v súlade s požiadavkami v oblasti životného prostredia a ľudských práv;

32.

 zdôrazňuje, že mnohé podniky Únie v dodávateľskom reťazci sú MSP, a preto vyzýva na účinné vykonávanie, ktoré je priaznivé pre MSP a ktoré obmedzuje ich administratívnu záťaž na nevyhnutné minimum; domnieva sa, že by sa mal zaviesť systém včasného varovania podnikov, ktorý by varoval podniky pri dovoze z regiónov, v ktorých by mohlo dochádzať k odlesňovaniu;

33.

 je presvedčený, že celoúniové požiadavky na povinnú náležitú starostlivosť by podnikom priniesli výhody, pretože by vyrovnali podmienky tým, že by zaviazali konkurentov k rovnakým normám, a poskytli by právnu istotu na rozdiel od rôznorodých opatrení na vnútroštátnej úrovni;

34.

 pripomína zistenia štúdie o požiadavkách náležitej starostlivosti prostredníctvom dodávateľského reťazca, ktorú si objednalo Generálne riaditeľstvo Komisie pre spravodlivosť a spotrebiteľov, v ktorej sa uvádza, že väčšina podnikov, ktoré odpovedali, súhlasí s tým, že povinná náležitá starostlivosť by mala pozitívny vplyv na ľudské práva a životné prostredie;

35.

 zdôrazňuje, že digitalizácia a nové technologické nástroje majú potenciál poskytovať spoločnostiam nebývalé riešenia, ktoré im umožnia identifikovať vplyvy na ľudské práva a životné prostredie, predchádzať im, zmierňovať ich a zodpovedať za ne;

36.

 je presvedčený, že budúci právny rámec týkajúci sa komodít, ktoré predstavujú riziko pre lesy, by mal vychádzať zo skúseností získaných pri vykonávaní akčného plánu FLEGT, nariadenia EÚ o dreve, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 (33) (nariadenie o nerastných surovinách z konfliktných oblastí), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ (34) (smernica o zverejňovaní nefinančných informácií), právnych predpisov o nezákonnom, nenahlásenom a neregulovanom (NNN) rybolove a iných iniciatív EÚ na reguláciu dodávateľských reťazcov;

37.

 víta prebiehajúcu revíziu smernice o zverejňovaní nefinančných informácií a vyzýva Komisiu, aby zvýšila kvalitu a rozsah zverejňovania nefinančných informácií, najmä pokiaľ ide o podávanie správ finančných inštitúcií o environmentálnych aspektoch, a aby podporovala začleňovanie aspektov týkajúcich sa lesov do sociálnej zodpovednosti podnikov;

Nariadenie EÚ o dreve a dohody o dobrovoľnom partnerstve FLEGT

38.

 je presvedčený, že nariadenie EÚ o dreve, najmä jeho požiadavky na náležitú starostlivosť, predstavuje dobrý model, z ktorého sa dá vychádzať pri budúcom právnom rámci EÚ na zastavenie a zvrátenie globálneho odlesňovania, za ktoré je zodpovedná EÚ, ale že nedostatočné vykonávanie a presadzovanie nariadenia EÚ o dreve a obmedzený rozsah výrobkov z dreva, na ktoré sa vzťahuje, znamenajú, že nariadenie nenapĺňa svojho ducha ani zámer; domnieva sa preto, že z nariadenia EÚ o dreve sa možno poučiť, pokiaľ ide o lepšie vykonávanie a pravidlá presadzovania práva týkajúce sa budúceho právneho rámca EÚ na zastavenie a zvrátenie globálneho odlesňovania, za ktoré zodpovedá EÚ; pripomína, že na zákonnosť ťažby a obchodovania s produktmi lesného hospodárstva sa v súčasnosti vzťahuje nariadenie EÚ o dreve, a preto zdôrazňuje, že v budúcom právnom rámci EÚ by sa malo zabrániť dvojitej regulácii a mali by sa harmonizovať opatrenia na reguláciu zákonnej a nezákonnej ťažby lesných produktov a obchodovania s nimi;

39.

 vyzýva Komisiu, aby posúdila prípadné zahrnutie komodít, na ktoré sa vzťahuje nariadenie EÚ o dreve, do rozsahu pôsobnosti návrhu právneho rámca EÚ na zastavenie a zvrátenie globálneho odlesňovania, za ktoré zodpovedá EÚ, a popritom zohľadnila nadchádzajúcu kontrolu vhodnosti nariadenia EÚ o dreve a zabezpečila plnenie cieľov akčného plánu FLEGT; Komisia by pritom mala posúdiť aj možné dôsledky pre súčasné dohody o dobrovoľnom partnerstve (DDP) a partnerské krajiny Únie produkujúce drevo by mali byť do tohto procesu úzko zapojené;

40.

 víta dobré výsledky, pokiaľ ide o spoluprácu s tretími krajinami v rámci akčného plánu EÚ FLEGT a DDP pri riešení problému nezákonnej ťažby dreva na strane ponuky, a zdôrazňuje, že táto práca by sa mala zintenzívniť, najmä pokiaľ ide o monitorovanie, overovanie a kontroly a aj pokiaľ ide o ponuku budovania kapacít; zdôrazňuje, že DDP predstavujú veľmi účinný rámec na vytvorenie dobrých partnerstiev s týmito krajinami a že by sa mali podporovať nové DDP s ďalšími partnermi; vyzýva EÚ, aby zvýšila financovanie FLEGT;

41.

 naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úplné vykonávanie pracovného plánu EÚ FLEGT na roky 2018 – 2022;

42.

 víta nadchádzajúcu kontrolu vhodnosti nariadenia FLEGT a nariadenia EÚ o dreve Komisiou ako príležitosť na posilnenie ich presadzovania, ďalšie zlepšenie ich vykonávania a rozšírenie ich rozsahu pôsobnosti, tak aby zahŕňali napríklad tlačené výrobky, drevené výrobky a drevo z konfliktných oblastí a aby sa posilnila úloha občianskej spoločnosti;

43.

 opakuje svoju požiadavku, aby sa dovoz dreva a výrobkov z dreva dôkladnejšie kontroloval na hraniciach Únie s cieľom zabezpečiť, aby dovážané výrobky skutočne spĺňali kritériá na vstup do Únie; vyzýva na včasné a účinné vykonávanie Colného kódexu Únie (ďalej len „CKÚ“) a posilnenie kapacít vnútroštátnych colných orgánov na zabezpečenie lepšej harmonizácie a vykonávania CKÚ; zdôrazňuje, že Komisia musí zabezpečiť, aby sa colné kontroly v celej Únii riadili rovnakými normami, a to prostredníctvom priameho zjednoteného mechanizmu colnej kontroly, v koordinácii s členskými štátmi a v plnom súlade so zásadou subsidiarity;

44.

 zastáva názor, že obchodné partnerské dohody s hlavnými producentskými krajinami FERC by mohli byť užitočné pri riešení príčin odlesňovania na strane ponuky; konštatuje, že jednou z možností je model dohody o dobrovoľnom partnerstve FLEGT;

45.

 návrh by mal zabezpečiť právnu istotu pre všetky príslušné zainteresované strany v súvislosti s akýmkoľvek novým celoúniovým opatrením a rámcom týkajúcim sa súčasného používania DDP FLEGT a udeľovania licencií s cieľom zabezpečiť záujem o investovanie do vývozu bez odlesňovania do Únie; a nabáda Komisiu, aby uzavrela obchodné dohody o partnerstve s hlavnými krajinami vyrábajúcimi poľnohospodárske komodity s cieľom bojovať proti príčinám odlesňovania na strane ponuky;

Obchodná a medzinárodná spolupráca

46.

 zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať obchodnú a investičnú politiku, aby bolo možné účinnejšie riešiť globálnu výzvu, ktorú predstavuje odlesňovanie, vytvoriť globálne rovnaké podmienky a zohľadniť prepojenosť medzi obchodnými dohodami a globálnou biodiverzitou i lesnými ekosystémami;

47.

 opätovne pripomína, že obchodná a investičná politika Únie vrátane dohody o voľnom obchode s Mercosurom by mala zahŕňať záväzné a vynútiteľné kapitoly o udržateľnom rozvoji, ktoré plne rešpektujú medzinárodné záväzky, najmä Parížsku dohodu a Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, sú v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a dodržiavajú ľudské práva; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky budúce obchodné a investičné dohody budú obsahovať záväzné a vynútiteľné ustanovenia vrátane protikorupčných ustanovení týkajúcich sa nezákonnej ťažby s cieľom zabrániť odlesňovaniu, zhoršovaniu kvality lesov a ničeniu a degradácii ekosystémov;

48.

 v súvislosti so zásadou „neškodiť“, ktorá sa vyzdvihuje v oznámení o európskej zelenej dohode, odporúča, aby Komisia lepšie a pravidelne posudzovala vplyv existujúcich obchodných a investičných dohôd na odlesňovanie, degradáciu lesov a ekosystémov, zaberanie pôdy a ľudské práva a zabezpečila, aby sa do kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji v rámci všetkých dohôd o voľnom obchode a investíciách zahrnuli ambicióznejšie záväzné a vynútiteľné ustanovenia o ochrane lesov a ekosystémov, biodiverzite, o ukončení zaberania pôdy a udržateľnom lesnom hospodárstve;

49.

 zdôrazňuje, že s cieľom zabrániť cenovému dumpingu a zabezpečiť udržateľné využívanie dreva, zabrániť šíreniu dvojstranných dohôd založených na dumpingových cenách dreva a zabrániť ďalšej ťažbe dreva by sa mali zvážiť nápravné opatrenia vrátane vytvorenia spoločného systému aukcií dreva, aby sa umožnilo sledovanie pôvodu materiálu a započítanie otázok súvisiacich s klímou, biodiverzitou a ľudskými právami do ceny;

50.

 domnieva sa, že obchod a medzinárodná spolupráca sú dôležitými nástrojmi na konsolidáciu vyšších noriem udržateľnosti, najmä pokiaľ ide o odvetvia spojené s lesmi a z nich odvodené hodnotové reťazce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu s tretími krajinami prostredníctvom technickej pomoci, výmeny informácií a osvedčených postupov pri zachovávaní, ochrane a udržateľnom využívaní lesov, s osobitným zameraním na prepojenie medzi organizovanou trestnou činnosťou a komoditami súvisiacimi s odlesňovaním, a aby podporovali a uľahčovali vedeckú a akademickú spoluprácu s tretími krajinami, ako aj výskumné programy na podporu poznatkov a inovácií v oblasti biodiverzity, ekologického podnikania a obehového hospodárstva; zdôrazňuje, že je dôležité zohľadniť účinky opatrení na zamestnanosť a rast najmenej rozvinutých krajín, ktoré sú závislé od výroby komodít, ktoré predstavujú riziko pre lesy a ekosystémy; vyzýva Úniu, aby podporovala vlády tretích krajín a občiansku spoločnosť a spolupracovala s nimi pri ich práci v oblasti boja proti odlesňovaniu, najmä prostredníctvom systému VSP+; vyzýva Komisiu, aby zhodnotila, či by sa mal vyvinúť nový osobitný nástroj pomoci pre obchod, ktorý by uľahčoval obchod v súvislosti so zmiernením rizík spojených s výrobou komodít, ktoré predstavujú riziko pre lesy a ekosystémy;

51.

 žiada Komisiu, aby opatrenia, ktoré sa majú prijať, mali komplexný a diferencovaný prístup k odlesňovaniu, a to vzhľadom na jeho viaceré rozmery a jeho prepojenia s vytváraním udržateľných podnikov, ako aj s bojom proti kriminálnym hospodárskym systémom; na tento účel vyzýva na dialóg s tretími krajinami s cieľom analyzovať v každom jednotlivom prípade hlavné príčiny straty lesného porastu a význam opatrení, ktoré sa majú vykonať;

52.

 zdôrazňuje, že v ustanoveniach o verejnom obstarávaní v dohodách o voľnom obchode by sa mali pri zadávaní zákaziek zohľadňovať sociálne a environmentálne kritériá a kritériá zodpovedného podnikania;

53.

 trvá na tom, že povinné požiadavky na úrovni Únie treba doplniť o zvýšenú a posilnenú globálnu spoluprácu, posilnené globálne riadenie v oblasti životného prostredia a spoluprácu s tretími krajinami prostredníctvom technickej pomoci, výmeny informácií a osvedčených postupov v oblasti zachovania, ochrany a udržateľného využívania lesov, pričom sa osobitne zohľadnia iniciatívy v oblasti udržateľnosti, ktoré vykonáva súkromný sektor; zvýšené úsilie na kľúčových medzinárodných fórach vrátane opatrení WTO a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zameraných na zastavenie odlesňovania, degradáciu lesov a obnovu lesov a na zabránenie nepriaznivému účinku presmerovania neželaných dodávateľských reťazcov poznačených odlesňovaním do iných regiónov sveta;

54.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom obchodu a medzinárodnej spolupráce podporovali potrebné investície na konsolidáciu vyšších noriem udržateľnosti v odvetviach lesného hospodárstva a ich hodnotových reťazcoch, ako aj na podporu obehového biohospodárstva, zeleného cestovného ruchu, obnoviteľných zdrojov energie, inteligentného poľnohospodárstva a ďalších relevantných oblastí, a to aj v tretích krajinách;

55.

 návrh by mal zabezpečiť právnu istotu pre všetky príslušné zainteresované strany v súvislosti s akýmkoľvek novým celoúniovým opatrením a rámcom týkajúcim sa súčasného používania DDP FLEGT a udeľovania licencií s cieľom zabezpečiť záujem o investovanie do vývozu bez odlesňovania do Únie; a nabáda Komisiu, aby uzavrela obchodné dohody o partnerstve s hlavnými krajinami vyrábajúcimi poľnohospodárske komodity s cieľom bojovať proti príčinám odlesňovania na strane ponuky;

56.

 poznamenáva, že je dôležité zabezpečiť, aby sa téma odlesňovania stala súčasťou politických dialógov na úrovni štátov, a pomôcť partnerským krajinám pri tvorbe a zavádzaní vnútroštátnych rámcov pre oblasť lesného hospodárstva a udržateľného lesného hospodárstva; zdôrazňuje, že tieto vnútroštátne rámce musia odrážať domáce potreby, ako aj globálne záväzky; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť mechanizmy stimulácie drobných poľnohospodárov s cieľom zachovať a zlepšiť ekosystém a produkty poskytované udržateľným lesným hospodárstvom a poľnohospodárstvom;

57.

 zastáva názor, že dôrazné opatrenia v rámci vnútorného trhu Únie by mali byť sprevádzané silnými opatreniami na medzinárodnej úrovni; národné indikatívne programy v rámci vonkajšej činnosti EÚ by preto mali zahŕňať ustanovenia s cieľom pomôcť spoločnostiam z tretích krajín a malým poľnohospodárom, ktorí pracujú s hospodárskymi subjektmi uvádzajúcimi FERC na vnútorný trh Únie, vykonávať činnosti bez poškodenia lesov a ekosystémov;

58.

 je presvedčený, že nariadenie navrhované v prílohe k tomuto uzneseniu by malo a mohlo byť navrhnuté tak, aby bolo súlade pravidlami WTO, a mali by ho sprevádzať obchodné dohody o partnerstve s hlavnými producentskými krajinami poľnohospodárskych komodít s cieľom riešiť príčiny odlesňovania na strane ponuky;

59.

 navrhuje, aby pri rokovaní o národných indikatívnych programoch (NIP) s tretími krajinami Komisia uprednostnila ustanovenia, ktoré spoločnostiam z tretích krajín a malým poľnohospodárom, ktorí pracujú s hospodárskymi subjektmi uvádzajúcimi FERC na vnútorný trh Únie, pomôžu vykonávať činnosti, ktoré nepoškodzujú lesy, ekosystémy ani neporušujú ľudské práva;

60.

 poukazuje na to, že posilnenie právneho rámca EÚ o odlesňovaní môže mať významný vplyv na ceny pôdy v tretích krajinách a že s cieľom zabrániť akýmkoľvek špekuláciám by sa koncový dátum nemal stanoviť po tom, ako Komisia uverejní návrh opísaný v prílohe k tomuto uzneseniu;

Odlesňovanie a ľudské práva

61.

 zdôrazňuje, že zmena regulačného rámca s cieľom legalizovať využívanie určitých oblastí a zmeniť vlastnícke práva nezohľadňuje negatívny vplyv na ľudské práva a životné prostredie spôsobený vykonávaním tejto zmeny; zdôrazňuje preto, že kritériá náležitej starostlivosti musia okrem zákonnosti konania zahŕňať aj ďalšie prvky;

62.

 konštatuje, že výroba komodít rizikových pre lesy a ekosystémy nemá negatívny vplyv na miestne spoločenstvá len prostredníctvom priameho odlesňovania, degradácie ekosystémov a zaberania pôdy, ale aj prostredníctvom zaberania vody, ktoré môže mať vplyv na lesy a iné ekosystémy;

63.

 zdôrazňuje, že miestne spoločenstvá, pôvodné obyvateľstvo, pôda a ochrancovia životného prostredia sú často na čele boja za ochranu ekosystémov; konštatuje, že v niektorých regiónoch sú konflikty týkajúce sa využívania pôdy a zdrojov hlavnou príčinou násilia voči pôvodnému obyvateľstvu (35), vyjadruje znepokojenie nad tým, že degradácia a ničenie lesov a iných cenných ekosystémov často súvisí s porušovaním ľudských práv alebo z neho vyplýva; odsudzuje každú formu sankcionovania, obťažovania a prenasledovania za účasť na činnostiach zameraných na ochranu životného prostredia; naliehavo preto žiada, aby sa do budúceho právneho rámca EÚ začlenila ochrana ľudských práv, najmä držby pôdy, pozemkov a pracovných práv, s osobitným zreteľom na práva pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít; vyzýva Komisiu, aby vyvíjala úsilie o to, aby procesy právnej reformy v producentských krajinách prebiehali za účinnej a zmysluplnej účasti všetkých zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti, pôvodného obyvateľstva a miestnych spoločenstiev; vyzýva Úniu a členské štáty, aby na nadchádzajúcom valnom zhromaždení OSN podporili globálne uznanie práva na zdravé životné prostredie;

64.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili mechanizmus rýchlej reakcie na úrovni Únie na podporu ochrancov životného prostredia a lesov na celom svete;

65.

 zdôrazňuje, že poskytnutie účinného prístupu k spravodlivosti a prostriedkom nápravy pre obete škôd v oblasti ľudských práv a škôd na životnom prostredí musí byť súčasťou takéhoto právneho rámca;

66.

 zdôrazňuje, že popri vytvorení právneho rámca EÚ pre komodity spôsobujúce odlesňovanie musí Únia rozhodnejšie riešiť aj vykonávanie ľudských práv, environmentálnej zodpovednosti a právneho štátu ako horizontálne otázky s dotknutými krajinami a s inými hlavnými dovážajúcimi krajinami;

67.

 zdôrazňuje, že takýto právny rámec sa musí navrhnúť v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie s krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria a musí sa zohľadniť v ambíciách budúcej dohody nasledujúcej po Dohode z Cotonou;

68.

 pripomína význam dodržiavania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; podporuje prebiehajúce rokovania o vytvorení záväzného nástroja OSN týkajúceho sa nadnárodných korporácií a iných podnikov so zreteľom na ľudské práva a zdôrazňuje význam aktívneho zapojenia Únie do tohto procesu;

Opatrenia EÚ a súdržnosť politík

69.

 zdôrazňuje, že vplyv spotreby komodít rizikových pre lesy a ekosystémy v Únii sa musí primerane riešiť v rámci všetkých následných, regulačných alebo neregulačných krokov a opatrení v súvislosti so stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, stratégiou „z farmy na stôl“ a nariadením o strategických plánoch SPP vrátane národných strategických plánov členských štátov;

70.

 zdôrazňuje, že je dôležité podnecovať udržateľné stravovanie, a to zvyšovaním informovanosti spotrebiteľov o vplyvoch modelov spotreby a poskytovaním informácií o strave, ktorá je pre ľudské zdravie prospešnejšia a má nižšiu environmentálnu stopu; považuje za potrebné zavedenie účinných opatrení na zvýšenie podpory agroekologických postupov a zníženie potravinového odpadu v celom dodávateľskom reťazci; poukazuje na význam plánovania cielených osvetových opatrení pre spotrebiteľov s cieľom zvýšiť ich povedomie o vplyve modelov spotreby na lesy, biodiverzitu a klímu, a zároveň význam podporovania a uprednostňovania výberu potravín založených na produktoch rastlinného pôvodu;

71.

 domnieva sa, že s cieľom minimalizovať uhlíkovú stopu spôsobenú prepravou dovozeného tovaru z tretích krajín a stimulovať udržateľnú miestnu výrobu a pracovné miesta by Únia mala podporovať využívanie udržateľného dreva, produktov z vyťaženého dreva alebo lesnej biomasy z miestnych zdrojov;

72.

 zdôrazňuje potrebu znížiť závislosť od komodít rizikových pre lesy a ekosystémy tým, že sa budú podporovať rastlinné bielkoviny z miestnych zdrojov, pasenie na pastvinách a krmivá z legálnych a udržateľných zdrojov, najmä prostredníctvom vykonávania bielkovinovej stratégie Únie;

73.

 podporuje propagáciu plodín, ktoré viažu dusík/strukovín/bielkovinových plodín v rámci nových strategických plánov SPP okrem iného prostredníctvom rotácie plodín, podmienenosti, ekologických režimov, agroenvironmentálnych opatrení rozvoja vidieka, nových odvetvových zásahov a viazanej podpory s cieľom zvýšiť sebestačnosť Únie v oblasti bielkovinových plodín a zároveň prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie biodiverzity a stratégie „z farmy na stôl“; ďalej konštatuje, že príjmy a ziskovosť poľnohospodárskych podnikov by mali byť zlučiteľné s úrovňami produkcie, ktoré možno udržať pasením na pastvinách alebo doma pestovanými kŕmnymi plodinami; požaduje ďalší výskum a podporu inovačných výrobných systémov a metód, ktoré môžu znížiť externé vstupy a náklady, napríklad systémy kŕmnych pastvín, ako sú rotačné pastviny, aj keď objem výroby môže byť nižší;

74.

 zdôrazňuje význam rozvoja udržateľného biohospodárstva, v ktorom sa udržateľne produkovaným výrobkom prisudzuje vysoká ekonomická hodnota;

75.

 zdôrazňuje, že politika Únie v oblasti bioenergie by mala spĺňať prísne sociálne a environmentálne kritériá;

76.

 pripomína, že Únia rieši riziko odlesňovania prostredníctvom nariadenia EÚ o dreve, akčného plánu EÚ FLEGT, dobrovoľných dohôd o partnerstve, ktorými sa podporujú procesy s účasťou viacerých zainteresovaných strán v producentských krajinách, a smernice o obnoviteľných zdrojoch energie (RED II) (36), ktoré obsahujú množstvo pravidiel a mohli by poslúžiť ako cenný základ na minimalizovanie rizika odlesňovania a nezákonnej ťažby dreva; konštatuje, že smernica RED II rozširuje povinnosť spĺňať kritériá Únie pre udržateľnosť z biopalív na všetky konečné použitia bioenergie vrátane vykurovania/chladenia a elektrickej energie, ale keďže sa vzťahuje len na suroviny používané na výrobu bioenergie, v súčasnosti nemôže zabezpečiť, aby neenergetické používanie komodít súvisiacich s odlesňovaním alebo premenou ekosystémov ako biopalív nebolo povolené;

77.

 zdôrazňuje, že metódy na dosiahnutie cieľov stanovených v balíku opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov nesmú viesť k odlesňovaniu a degradácii lesov v iných častiach sveta; vyzýva preto Komisiu, aby do roku 2021 preskúmala príslušné aspekty správy priloženej k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2019/807 (37) a v prípade potreby preskúmala toto nariadenie bez zbytočného odkladu, v každom prípade však do roku 2023, na základe stavu vedeckých poznatkov a v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti; žiada Komisiu, aby čo najskôr, najneskôr však do roku 2030, prehodnotila údaje súvisiace so sójou a aby postupne vyradila biopalivá s vysokou mierou rizika nepriamej zmeny využívania pôdy (ILUC);

78.

 domnieva sa, že rozsiahle využívanie biopalív v Únii musí byť sprevádzané dostatočnými kritériami udržateľnosti, aby sa zabránilo priamej a nepriamej zmene využívania pôdy (ILUC) vrátane odlesňovania; ďalej konštatuje, že súčasné kritériá dostatočne nezohľadňujú fosílne suroviny používané pri výrobe biopalív; vyzýva preto na monitorovanie a hodnotenie vplyvu revidovanej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie počas jej prebiehajúceho vykonávania vrátane účinnosti kritérií udržateľnosti pre bioenergiu; poukazuje na význam miestnych dodávateľských reťazcov surovín pre dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti;

79.

 domnieva sa, že staré lesy a pralesy by sa mali považovať za globálne spoločné vlastníctvo a chrániť ako také a že ich ekosystémom by sa mal priznať právny štatút;

Komunikácia a zvyšovanie informovanosti

80.

 zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť v Únii spotrebu výrobkov z dodávateľských reťazcov, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu, a neustále posudzovať vplyv spotreby takýchto výrobkov v Únii; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali informačné a osvetové kampane o dovážaných komoditách a výrobkoch a ich vplyve na svetové lesy a ekosystémy bohaté na biodiverzitu, ako aj o sociálno-ekonomických dôsledkoch odlesňovania a ničenia ekosystémov a trestných činov súvisiacich s lesmi v Únii a v tretích krajinách;

81.

 poukazuje na to, že Komisia zváži možnosť navrhnúť, aby sa pralesy zaradili medzi lokality kultúrneho dedičstva UNESCO s cieľom pomôcť ich chrániť pred odlesňovaním a viac upriamiť pozornosť verejnosti na ich ochranu; ak sa to nedá uskutočniť, mali by sa vyhodnotiť iné právne možnosti na dosiahnutie týchto cieľov;

Vymedzenia pojmov, údaje o lesoch a monitorovanie

82.

 konštatuje, že súčasné vymedzenie pojmu les, jeho kategorizácia a rozsah ďalších podmienok a zásad spojených s odlesňovaním prostredníctvom udržateľného obhospodarovania lesov, ktoré prijali príslušné orgány, napríklad FAO), sú čisto technické a dostatočne nerozlišujú medzi prírodnými lesmi a lesnými plantážami, v ktorých hospodárska funkcia lesa výrazne prevažuje nad jeho ďalšími funkciami, a zdôrazňuje, že by to v konečnom dôsledku mohlo viesť ku skresleniu údajov o rozlohe a stave svetových lesov; vyzýva príslušné zainteresované strany, aby zjednotili používanie terminológie v súlade so znením uvedeným v prílohe k návrhu uznesenia, a zdôrazňuje význam tohto objasnenia pre účinné využívanie súvisiacich nástrojov;

83.

 zdôrazňuje, že je predovšetkým potrebné nezávisle monitorovať výrobu komodít, ktoré súvisia s odlesňovaním, a obchodovanie s nimi; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoje úsilie v týchto otázkach prostredníctvom programu Horizont Európa a aby podporovala nezávislé monitorovanie v producentských krajinách, ako aj výmenu najlepších postupov a získaných skúseností s cieľom zlepšiť používané metodiky a podrobnosť informácií;

84.

 zdôrazňuje, že je veľmi potrebné zlepšiť mechanizmy, ktoré pomôžu identifikovať zdroj alebo pôvod drevného materiálu uvádzaného na vnútorný trh;

85.

 poznamenáva, že transparentnosť a zodpovednosť v globálnych hodnotových reťazcoch by sa zvýšila prostredníctvom lepšieho prístupu k colným údajom o tovare dovážanom na územie Únie; vyzýva Komisiu, aby vytvorila colné partnerstvo v rámci Únie a zároveň rozšírila požiadavky na colné údaje, a to najmä zahrnutím vývozcu a výrobcu ako povinných prvkov colných údajov, čím sa zvýši transparentnosť a vysledovateľnosť globálnych hodnotových reťazcov;

86.

 poznamenáva, že dostupnosť a presnosť údajov použitých na posúdenie dátumu, ku ktorému bola pôda odlesnená/transformovaná na iné využitie, musí byť spoľahlivá, a to v záujme účinného vykonávania;

87.

 vyzýva Úniu, aby ďalej rozvíjala programy výskumu a monitorovania, ako sú Copernicus, európsky program pozorovania Zeme a ďalšie monitorovacie programy, s cieľom dohliadať na dodávateľský reťazec komodít a môcť tak identifikovať výrobky, ktoré počas fázy svojej výroby spôsobili odlesňovanie alebo degradáciu životného prostredia, a vydávať o nich včasné varovania;

88.

 žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť výraznejšieho využívania satelitného systému Copernicus na sledovanie lesov, prevenciu lesných požiarov a poškodzovania lesov vrátane monitorovania a stanovenia príčin požiarov a poškodzovania lesov, odlesňovania a konverzie ekosystémov, a popritom uľahčila prístup príslušných orgánov v každom členskom štáte a zabezpečila priamy zdroj otvorených údajov pre MSP alebo startupy;

89.

 víta vytvorenie monitorovacieho strediska pre lesy, ktoré by zhromažďovalo údaje a informácie o odlesňovaní v Európe, ako aj na celom svete, a žiada, aby toto stredisko vytvorilo mechanizmus na ochranu lesných aktivistov;

90.

 vyzýva na vytvorenie mechanizmov včasného varovania s cieľom informovať verejné orgány, spoločnosti vrátane systémov tretích strán a spotrebiteľov komodít s pôvodom v oblastiach, kde hrozí konverzia ekosystémov formou straty a degradácie lesov a saván, a v oblastiach, v ktorých sa porušujú ľudské práva, a na pomoc pri riešení týchto problémov zintenzívnením dialógu a výmeny údajov s príslušnými tretími krajinami;

91.

 vyzýva Komisiu, aby zriadila európsku databázu, v ktorej by sa zhromažďovali prebiehajúce a minulé projekty medzi Úniou a tretími krajinami, ako aj dvojstranné projekty medzi členskými štátmi a tretími krajinami s cieľom posúdiť ich vplyv na svetové lesy; zdôrazňuje zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do vykonávania týchto projektov;

Obhospodarovanie lesov, výskum a inovácie

92.

 zdôrazňuje, že treba zohľadniť väzby medzi sektorom lesného hospodárstva a ostatnými odvetviami, a význam digitalizácie a investícií do výskumu a inovácií, aby bolo možné monitorovať odlesňovanie;

93.

 konštatuje, že odvetvie lesného hospodárstva zamestnáva najmenej 500 000 ľudí priamo (38) v Únii a 13 miliónov ľudí na celom svete (39), a že tieto pracovné miesta sa nachádzajú najmä vo vidieckych oblastiach;

94.

 konštatuje, že na úrovni Únie niektoré politiky členských štátov odzrkadľujú potenciálne roztrieštený a nesúrodý rámec pre lesy a obhospodarovanie lesov, a preto potrebujú lepšiu a intenzívnejšiu koordináciu na podnecovanie udržateľnosti;

95.

 žiada vlády, podniky, výrobcov a občiansku spoločnosť, aby užšie spolupracovali pri prijímaní opatrení a vytvorili rámcové podmienky na podporu projektov súkromného sektora;

96.

 zdôrazňuje zásadnú úlohu výskumu a inovácií pri zvyšovaní príspevku udržateľného obhospodarovania lesov a sektora lesného hospodárstva k vyriešeniu výziev odlesňovania a problému zmeny klímy;

97.

 žiada, aby sa pri udalostiach spôsobujúcich škody poskytovala vzájomná podpora prostredníctvom výskumu a výmen s cieľom nájsť opatrenia, ktoré sú prispôsobené geografickým podmienkam a ktoré môžu chrániť pred rozsiahlymi požiarmi alebo zabrániť zamoreniu škodcami;

98.

 víta opatrenia na prispôsobenie plantáží na zmenu klímy; víta skutočnosť, že v mnohých krajinách sa už odporúča a uplatňuje zvýšenie počtu odolných pôvodných drevín v zdravých a biologicky rozmanitých lesoch;

99.

 zdôrazňuje význam odbornej prípravy v Únii a tretích krajinách v oblasti udržateľného obhospodarovania lesov, plantáží a agrolesníctva vrátane súvislej vegetačnej pokrývky; domnieva sa, že je základným faktorom na zabezpečenie biodiverzity, ako aj príjmov lesných spoločenstiev a poľnohospodárov vykonávajúcich agrolesníctvo;

100.

 zdôrazňuje, že na úspešné vykonávanie udržateľného obhospodarovania lesov v praxi je dôležité vzdelanie a zručná a dobre vyškolená pracovná sila; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby vykonávali opatrenia a využívali existujúce partnerstvá s cieľom uľahčiť výmenu najlepších postupov v tejto oblasti;

101.

 vyzýva na posilnenie celosvetovej spolupráce, aby sa zlepšila výmena poznatkov a skúsenosti pri zlepšovaní udržateľnosti pri obhospodarovaní multifunkčných lesov;

102.

 vyzýva preto Úniu, aby vytvorila medzinárodné spojenectvá s tretími krajinami na ochranu lesov, na presadzovanie spoľahlivých politík zameraných na nulové odlesňovanie, integrované územné plánovanie, transparentnosť držby pôdy a predchádzanie premene lesa na poľnohospodársku pôdu; žiada preto zabezpečenie medzinárodného financovania v rámci globálnych dohôd o ochrane lesov v úzkej spolupráci s európskymi vládami a medzinárodnými aktérmi;

103.

 žiada, aby sa vypracovali koncepcie pre udržateľnú budúcnosť lesov na celom svete, v ktorých sa podarí zladiť hospodárske a ekologické záujmy, pretože lesy sú pre mnohé krajiny dôležitým prírodným zdrojom, ktorého sa nechcú dobrovoľne vzdať;

104.

 požaduje holistickejší prístup v rámci Únie, v ktorom bude Únia poskytovať priamu podporu miestnym orgánom na zalesňovanie a udržateľné postupy obhospodarovania; žiada najmä, aby sa posilnila úloha Únie pri poskytovaní pomoci miestnym a regionálnym orgánom pri presadzovaní platných predpisov na ochranu lesov;

105.

 požaduje významnú finančnú podporu a stimulačné programy na opatrenia zamerané na zalesňovanie degradovanej pôdy a pôdy nevhodnej na poľnohospodárske účely;

Financovanie

106.

 vyzýva Komisiu, aby prijala viacročný finančný rámec zohľadňujúci výzvy v oblasti klímy a životného prostredia, pričom osobitná pozornosť sa musí venovať vplyvu finančných prostriedkov vonkajšej činnosti, ktoré môžu prispieť k odlesňovaniu a degradácii ekosystémov, ako aj určitých fondov na výskum a vývoj; žiada, aby sa overil súlad VFR a všetkých európskych rozpočtov so zelenou dohodou;

107.

 domnieva sa, že do kritérií EÚ v oblasti zeleného verejného obstarávania by sa mali začleniť ustanovenia o odlesňovaní a súlade s návrhom náležitej starostlivosti; pri revízii smernice 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní (40) by sa mal medzi kritériá na vyhodnotenie ponúk doplniť súlad s náležitou starostlivosťou;

108.

 naliehavo vyzýva všetky inštitúcie a agentúry Únie, aby boli príkladom a zmenili svoje správanie, verejné obstarávanie a rámcové zmluvy tak, že budú využívať len výrobky, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu;

109.

 osobitne vyzýva Komisiu, aby prijala iniciatívy na zákaz verejného nákupu dovezených výrobkov, ktoré spôsobujú odlesňovanie, v rámci mnohostrannej Dohody WTO o vládnom obstarávaní (GPA) a smernice 2014/24/EÚ;

110.

 vyzýva Úniu, aby primerane podporovala ochranu existujúcich a vytvorenie nových a vhodne vybraných chránených oblastí, najmä v krajinách, ktoré sú hlavnými producentmi dreva;

111.

 vyzýva Úniu, aby poskytovanie finančnej pomoci partnerským krajinám podmienila zavedením funkčného systému záväzných koncepčných nástrojov prispievajúcich k udržateľnému obhospodarovaniu lesov (napríklad plánom obhospodarovania lesov); zdôrazňuje, že takéto nástroje sú funkčné len vtedy, ak sú dostatočne odborne koncipované, a vyzýva Úniu, aby stanovila a presadzovala jasné pravidlá ich dodržiavania;

112.

 žiada, aby odvetvie lesného hospodárstva bolo dôležitou súčasťou pripravovaného Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) a aby sa v plnej miere využil potenciál vonkajšieho investičného plánu a regionálnych mechanizmov kombinovaného financovania, ktoré sa majú uplatniť pri získavaní súkromného financovania udržateľného obhospodarovania lesov; požaduje posilnenie noriem a systémov certifikácie, ktoré už existujú, namiesto zavádzania nových, a zdôrazňuje, že tieto normy a systémy certifikácie musia byť v súlade s pravidlami WTO;

113.

 zdôrazňuje, že treba zabezpečiť účinné uznávanie a dodržiavanie zvykových práv komunít závislých od lesa a zvykových práv pôvodných obyvateľov, pokiaľ ide o držbu pôdy, ako otázku sociálnej spravodlivosti v súlade s Dobrovoľnými usmerneniami FAO pre zodpovednú správu držby pôdy, rybolovných zdrojov a lesov v kontexte národnej potravinovej bezpečnosti (VGGT), Deklaráciou OSN o právach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP) a dohovorom MOP č. 169; vyzýva Komisiu, aby podporovala šírenie, využívanie a vykonávanie VGGT na celosvetovej, regionálnej a celoštátnej úrovni, a to aj prostredníctvom vonkajšieho investičného plánu;

114.

 žiada, aby sa posilnila spolupráca EÚ – AKT s cieľom riešiť narastajúci problém odlesňovania a dezertifikácie v krajinách AKT, a to vypracovaním akčných plánov zameraných na zlepšenie obhospodarovania a ochrany lesov a zriadením monitorovacích systémov; vyzýva Úniu, aby zabezpečila začlenenie odlesňovania do politických dialógov na úrovni jednotlivých krajín a aby pomáhala partnerským krajinám vytvárať a vykonávať národné rámce pre lesy a udržateľné dodávateľské reťazce a zároveň podporovala účinné vykonávanie vnútroštátne stanovených príspevkov (NDC) partnerských krajín podľa Parížskej dohody;

115.

 žiada Komisiu, aby na základe článku 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a vychádzajúc z odporúčaní uvedených v prílohe k tomuto uzneseniu predložila návrh právneho rámca EÚ na zastavenie a zvrátenie globálneho odlesňovania spôsobovaného EÚ;

o

o o

116.

 poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a sprievodné odporúčania Komisii a Rade.

(1)  Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23.

(2)  Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13.

(3)  Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41.

(4)  EPRS, Právny rámec EÚ na zastavenie a zvrátenie globálneho odlesňovania, za ktoré je zodpovedná EÚ – posúdenie európskej pridanej hodnoty, PE 654.174, september 2020.

(5)  Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 1.

(6)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0226.

(7)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0405.

(8)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0098.

(9)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0330.

(10)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0279.

(11)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0333.

(12)  Prijaté texty, P9_TA(2020)0005.

(13)  Prijaté texty, P9_TA(2020)0015.

(14)  Prijaté texty, P9_TA(2020)0212.

(15)  Správa Global warming of 1.5 oC, an IPCC special report on the impacts of global warming of 1.5 oC above pre-industrial levels and related global greenhouse gas emission pathways, in the context of strengthening the global response to the threat of climate change, sustainable development, and efforts to eradicate poverty (Globálne otepľovanie o 1,5 oC: osobitná správa IPCC o vplyve globálneho otepľovania o 1,5 oC v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a súvisiacich postupoch znižovania emisií skleníkových plynov v kontexte posilnenia globálnej reakcie na hrozbu zmeny klímy, udržateľného rozvoja a úsilia o odstránenie chudoby).

(16)  Oznámenie o posilnení opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov, Európska komisia, 2019.

(17)  Living planet 2016 (Živá planéta 2016), WWF, Zoological society of London, Stockholm Resilience Centre.

(18)  Oznámenie o posilnení opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov, Európska komisia, 2019.

(19)  Smith P a kol. (2014): Agriculture, Forestry and Other Land Use (AFOLU) (Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a iné využívanie pôdy). Uverejnené v publikácii: Zmena klímy 2014: Zmiernenie zmeny klímy. Príspevok pracovnej skupiny III k piatej hodnotiacej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy [Edenhofer, O. a kol (eds.)]. Cambridge University Press, Cambridge, UK a New York, NY, USA.

(20)  Cook, NASA Goddard Institute for Space Studies, 2005.

(21)  We Lost a Football Pitch of Primary Rainforest Every 6 Seconds in 2019 (V roku 2019 sme každých 6 sekúnd prišli o dažďový prales vo veľkosti futbalového ihriska), World Resoruces Institute, online, 2. jún 2020.

(22)  Rainforest Mafias: How Violence and Impunity Fuel Deforestation in Brazil’s Amazon (Mafia v dažďových pralesoch: ako násilie a beztrestnosť podnecuje odlesňovanie v brazílskej Amazónii), Human Rights Watch, online, 17. september 2019.

(23)  Bruce A. Wilcox a Brett Ellis, Center for Infectious Disease Ecology, Asia-Pacific Institute for Tropical Medicine and Infectious Diseases, University of Hawaii, Manoa, USA, 2006.

(24)  Ako sa uvádza napríklad v Atlase environmentálnej spravodlivosti, https://ejatlas.org/conflict/water-grabbing-and-agribusiness-in-the-south-coast-of-guatemala – v prípade Guatemaly (cukrová trstina, palmový olej a banán).

(25)  FAO. 2016. Stav svetových lesov 2016. Lesníctvo a poľnohospodárstvo: výzvy a príležitosti spojené s využívaním pôdy. Rím. http://www.fao.org/3/a-i5588e.pdf

(26)  Európska komisia, 2013. Vplyv spotreby EÚ na odlesňovanie: Komplexná analýza vplyvu spotreby EÚ na odlesňovanie. Záverečná správa. Štúdia financovaná Európskou komisiou a vypracovaná VITO, Medzinárodným inštitútom pre aplikovanú systémovú analýzu, HIVA – Onderzoeksinstituut voor Arbeid en Samenleving and International Union for the Conservation of Nature NL.

(27)  Správa IPBES 2019.

(28)  N. Escobar, E. J. Tizado, E. K. zu Ermgassen, P. Löfgren, J. Börner a J. Godar (2020). Spatially-explicit footprints of agricultural commodities: Mapping carbon emissions embodied in Brazil's soy exports (Priestorovo-explicitné stopy poľnohospodárskych komodít: mapovanie emisií uhlíka z vývozu sóje z Brazílie.) Global Environmental Change, 62, 102067https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0959378019308623

(29)  Technická správa Komisie 2013 – 063, Vplyv spotreby EÚ na odlesňovanie: Komplexná analýza vplyvu spotreby EÚ na odlesňovanie, štúdia financovaná Európskou komisiou, GR ENV, realizovaná VITO, IIASA, HIVA a IUCN NL, http://ec.europa.eu/environment/forests/pdf/1.%20Report%20analysis%20of%20impact.pdf, s. 23 – 24.

(30)  Hodnotiaca správa o newyorskom vyhlásení päť rokov po jeho prijatí s názvom Protecting and restoring forests. A Story of Large Commitments yet Limited Progress (Ochrana a obnova lesov. Príbeh veľkých sľubov, ale malého pokroku), september 2019.

https://forestdeclaration.org/images/uploads/resource/2019NYDFReport.pdf

(31)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“)

(Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

(32)  https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0959378014001046

(33)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach (Ú. v. EÚ L 130, 19.5.2017, s. 1).

(34)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami (Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014, s. 1).

(35)  Správa brazílskeho generálneho prokurátora: http://www.mpf.mp.br/pgr/noticias-pgr/conflitos-associados-a-terra-sao-principal-causa-de-violencia-contra-indigenas-e-comunidades-tradicionais-no-brasil-segundo-mpf

(36)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

(37)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/807 z 13. marca 2019, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001, pokiaľ ide o určenie surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pri ktorých sa pozoruje významné rozšírenie produkčnej plochy na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, a o certifikáciu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy (Ú. v. EÚ L 133, 21.5.2019, s. 1).

(38)  Databáza Eurostatu o lesnom hospodárstve https://ec.europa.eu/eurostat/web/forestry/data/database

(39)  http://www.fao.org/rural-employment/agricultural-sub-sectors/forestry/en.

(40)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).

PRÍLOHA K UZNESENIU:

ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

1.    Cieľ

Návrh nariadenia (ďalej len „návrh“) by mal vytvoriť základ na zaistenie vysokej úrovne ochrany prírodných zdrojov, akými sú prírodné lesy, biodiverzita a prírodné ekosystémy, a zároveň prispieť k posilnenému rámcu na ich udržateľné riadenie, aby sa zabránilo ich degradácii a premene, a to tak, že sa zabezpečí, aby trh Únie a modely spotreby nemali na ne nepriaznivý vplyv. Návrh by mal upravovať aj ochranu ľudských práv a formálnych aj zvykových vlastníckych práv pôvodného obyvateľstva a miestnych spoločenstiev vo vzťahu k pôde, územiam a zdrojom, ktorých sa týka ťažba, získavanie a výroba produktov.

Mal by zabezpečiť transparentnosť a istotu, pokiaľ ide o:

a)

komodity, na ktoré sa vzťahuje návrh, a z nich odvodené produkty, ktoré sa uvádzajú na vnútorný trh Únie,

b)

dodávateľské postupy a financovanie všetkých hospodárskych subjektov pôsobiacich na vnútornom trhu Únie,

c)

výrobné postupy (vrátane aspektu čerpania vody) hospodárskych subjektov, ktoré ťažia, získavajú, dodávajú a spracúvajú komodity rizikové pre lesy a ekosystémy (forest and ecosystem-risk commodities – FERC), na ktoré sa vzťahuje tento návrh, alebo vyrábajú produkty odvodené z FERC na vnútornom trhu Únie, ako aj postupy subjektov zabezpečujúcich ich financovanie.

Mal by prispievať k plneniu medzinárodných záväzkov Únie a jej členských štátov v oblasti životného prostredia a ľudských práv, akými sú Parížska dohoda, ciele udržateľného rozvoja a záväzky v oblasti ľudských práv stanovené v medzinárodných zmluvách o ľudských právach, a stanoviť právne záväzné kritériá udržateľnosti pre ľudské práva a ochranu prírodných lesov a prírodných ekosystémov pred premenou a degradáciou, ako sa uvádza v návrhu. Návrh by mal vychádzať z posúdenia rizík, byť primeraný a vykonateľný.

2.    Rozsah pôsobnosti

Návrh by sa mal vzťahovať na všetky hospodárske subjekty bez ohľadu na ich právnu formu, veľkosť alebo zložitosť ich hodnotových reťazcov, t. j. každú fyzickú alebo právnickú osobu (s výnimkou nekomerčných spotrebiteľov), ktorá po prvýkrát uvádza komodity, na ktoré sa vzťahuje návrh, a z nich odvodené produkty na vnútorný trh Únie, alebo ktorá poskytuje financovanie subjektom vykonávajúcim tieto činnosti. Malo by sa to vzťahovať na hospodárske subjekty so sídlom v Únii i mimo nej. Hospodárske subjekty, ktoré nemajú sídlo v Únii, by mali poveriť splnomocneného zástupcu vykonávaním úloh (v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 (1)).

Všetky hospodárske subjekty by mali mať právo zákonne uviesť FERC a z nich odvodené produkty na trh Únie len vtedy, ak sú schopné v súlade s ustanoveniami uvedenými v oddiele 4 tejto prílohy preukázať, že v rámci svojich vlastných činností a všetkých druhov obchodných vzťahov, ktoré majú s obchodnými partnermi a subjektmi v celom svojom hodnotovom reťazci (t. j. dodávatelia, nadobúdatelia franchisingu, nadobúdatelia licencie, spoločné podniky, investori, klienti, dodávatelia, zákazníci, konzultanti, finanční, právni a iní poradcovia) je nanajvýš len zanedbateľné riziko, že tovar uvádzaný na trh Únie:

—

pochádza z pôdy získanej premenou prírodných lesov alebo iných prírodných ekosystémov,

—

pochádza z prírodných lesov a prírodných ekosystémov, ktoré degradujú, a

—

pri jeho výrobe došlo k porušeniu ľudských práv alebo je jeho výroba spojená s porušovaním ľudských práv.

Finančné inštitúcie poskytujúce finančné, investičné, poisťovacie alebo iné služby hospodárskym subjektom zapojeným do dodávateľského reťazca komodít sú tiež zodpovedné za vykonávanie náležitej starostlivosti s cieľom zabezpečiť, aby spoločnosti dodávateľského reťazca dodržiavali povinnosti stanovené v tomto návrhu.

Hospodárske subjekty by mali prijať vhodné transparentné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto normy dodržiavali v celom ich dodávateľskom reťazci.

Návrh by sa mal vzťahovať na všetky komodity, ktoré sú najčastejšie spojené s odlesňovaním, degradáciou prírodných lesov a s degradáciou a premenou prírodných ekosystémov v dôsledku ľudskej činnosti. Zoznam týchto komodít by sa mal pripraviť na základe nezávislého odborného posúdenia zohľadňujúceho zásadu predbežnej opatrnosti a mal by byť uvedený v prílohe k tomuto návrhu, pričom by mal zahŕňať aspoň palmový olej, sóju, mäso, kožu, kakao, kávu, kaučuk a kukuricu a všetky medziprodukty alebo konečné produkty, ktoré sú odvodené z týchto komodít, a produkty, ktoré obsahujú tieto komodity. V prípade, že odvodené produkty obsahujú vstupy z viacerých komodít, na ktoré sa vzťahuje tento návrh, mala by sa náležitá starostlivosť vykonať pre každú z týchto komodít. Komodity, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 (2) (ďalej len „nariadenie EÚ o dreve“), by sa mali začleniť do rozsahu pôsobnosti tohto návrhu do troch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti návrhu, a to po posúdení Komisie vychádzajúcom z nezávislého odborného posúdenia, ktoré bude zohľadňovať zásadu predbežnej opatrnosti.

Komisia by mala včas prijať delegované akty na základe nezávislého odborného posúdenia zohľadňujúceho zásadu predbežnej opatrnosti, s cieľom zrevidovať zoznam a doplniť doň všetky ďalšie komodity a z nich odvodené produkty, na ktoré sa má návrh vzťahovať, ak sa objavia dôkazy alebo závažné indície svedčiace o škodlivom vplyve, ktorý má ich ťažba, získavanie alebo produkcia na prírodné lesy, prírodné ekosystémy alebo ľudské práva a formálne a zvykové práva pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít vo vzťahu k pôde, územiam a zdrojom. Komisia by mala pozorne a aktívne identifikovať vznikajúce riziká a aktívne viesť konzultácie s rôznymi zainteresovanými stranami s potrebnými skúsenosťami, aby zoznam komodít odzrkadľoval stav poznatkov o rizikách v oblasti ľudských práv a environmentálnych rizikách v príslušných odvetviach.

Návrh by sa mal rovnako vzťahovať na všetky finančné inštitúcie, ktoré sú oprávnené vykonávať činnosť v Únii a ktoré poskytujú finančné prostriedky, investície, poistenie alebo iné služby hospodárskym subjektom, ktoré ťažia, získavajú, vyrábajú, spracúvajú alebo predávajú komodity rizikové pre lesy a ekosystémy a z nich odvodené produkty, aby sa zabezpečilo, že tieto finančné inštitúcie a ich dodávateľské spoločnosti budú rešpektovať povinnosti týkajúce sa životného prostredia a ľudských práv stanovené v návrhu.

Návrh by sa mal vzťahovať na obchodníka, t. j. akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v rámci obchodnej činnosti predáva alebo kupuje od hospodárskych subjektov na vnútornom trhu Únie akúkoľvek komoditu, na ktorú sa vzťahuje návrh, alebo odvodený produkt, ktorý už bol uvedený na vnútorný trh Únie. Hospodárske subjekty na vnútornom trhu Únie by nemali mať možnosť spolupracovať s obchodníkmi, ak obchodníci nie sú schopní:

—

identifikovať hospodárske subjekty alebo obchodníkov, ktorí dodali komodity zahrnuté v nariadení a z nich odvodené produkty; a

—

v prípade potreby identifikovať obchodníkov, ktorým dodali komodity, na ktoré sa vzťahuje návrh, a z nich odvodené produkty, ako aj

—

zabezpečiť vysledovateľnosť svojich výrobkov, aby bolo možné identifikovať ich pôvod pri ich uvádzaní na vnútorný trh Únie.

3.    Všeobecné povinnosti

3.1.    Odlesňovanie a premena prírodných ekosystémov

Komodity, na ktoré sa vzťahuje tento návrh, a z nich odvodené produkty, ktoré sa uvádzajú na trh Únie, by nemali spôsobovať odlesňovanie ani premenu prírodných ekosystémov, ani byť ich výsledkom.

Na tento účel by sa FERC uvádzané na trh Únie vo forme suroviny alebo produktov odvodených z takýchto komodít alebo obsahujúcich takéto komodity nemali ťažiť, získavať ani vyrábať na území, ktoré malo k určitému dátumu, ktorý je stanovený v minulosti, ale nie neskôr ako v roku 2015, a je vedecky podložený, odôvodniteľný, prakticky vykonateľný a v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ, štatút prírodného lesa alebo prírodného ekosystému v zmysle definície uvedenej v oddiele 3.3 Vymedzenie pojmov, ale odvtedy tento štatút stratilo v dôsledku odlesňovania alebo premeny.

3.2.    Degradácia prírodných lesov a prírodných ekosystémov

Komodity, na ktoré sa vzťahuje tento návrh, a z nich odvodené produkty, ktoré sa uvádzajú na trh Únie, by nemali spôsobovať degradáciu prírodných lesov ani prírodných ekosystémov v dôsledku ľudskej činnosti, ani byť jej výsledkom.

Na tento účel by sa FERC uvádzané na trh Únie vo forme suroviny alebo produktov odvodených z takýchto komodít alebo obsahujúcich takéto komodity nemali ťažiť, získavať ani vyrábať na území, ktoré malo k určitému stanovenému dátumu štatút prírodného lesného alebo prírodného ekosystému v zmysle definície uvedenej v oddiele 3.3. Tento dátum musí byť stanovený v minulosti, ale nie neskôr ako v roku 2015, a musí byť vedecky podložený, odôvodniteľný, prakticky vykonateľný a v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie. Na trh Únie by malo byť možné legálne uviesť len takú komoditu, ktorá bola vyťažená, získaná alebo vyrobená v súlade s cieľmi ochrany a neviedla k strate ani zhoršeniu funkcií ekosystému na území, na ktorom bola vyťažená, získaná alebo vyrobená, ani v jeho blízkosti.

3.3    Vymedzenie pojmov

Legislatívny návrh Komisie by mal obsahovať vymedzenie týchto pojmov: „les“, „prírodný les“, ktorý má mnoho alebo väčšinu vlastností lesa pôvodne sa vyskytujúceho v danej lokalite, a to aj pri výkone ľudských činností, „odlesňovanie“, „degradácia lesov“, „prírodný ekosystém“, „degradácia ekosystémov“ a „premena ekosystémov“. Tieto vymedzenia pojmov by mali vychádzať z objektívnych vedeckých úvah a zohľadňovať relevantné zdroje medzinárodného práva a medzinárodné organizácie, ako aj ďalšie iniciatívy, ktoré ponúkajú vhodné definície, napríklad Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, Európska environmentálna agentúra, iniciatíva pre vytvorenie rámca zodpovednosti, či metodika High Carbon Stock Approach.

Vymedzenie pojmov by malo byť založené na týchto zásadách:

—

malo by umožniť dosiahnutie najvyššej úrovne ochrany životného prostredia, najmä v prípade lesov a iných prírodných ekosystémov, a byť v súlade s medzinárodným a vnútroštátnym záväzkom Únie v oblasti ochrany lesov, biodiverzity a klímy,

—

malo by podporovať cieľ Únie zachovať prírodné lesy a ekosystémy, najmä vrátane primárnych a obnovených lesov, a zabrániť tomu, aby boli nahradené lesmi a ekosystémami, ktoré sú výsledkom ľudskej činnosti, ako sú lesné plantáže,

—

malo by byť dostatočne komplexné, aby poskytovalo ochranu iným prírodným ekosystémom, ktoré sú rovnako ako lesy dôležité na zachovanie biodiverzity alebo na splnenie cieľov v oblasti klímy stanovených v Parížskej dohode,

—

malo by zabezpečiť, aby prijatie opatrení Únie na ochranu svetových lesov neviedlo k presunu problému premeny a degradácie na iné prírodné ekosystémy, ktoré sú z hľadiska biodiverzity, klímy a ochrany ľudských práv rovnako dôležité ako prírodné lesy.

3.4.    Porušovanie ľudských práv

FERC uvádzané na trh Únie vo forme suroviny alebo produktov získaných z takýchto komodít alebo obsahujúcich takéto komodity by sa nemali ťažiť, získavať ani vyrábať na pôde získanej alebo využívanej v rozpore s ľudskými právami zakotvenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch ani s právami stanovenými aspoň v Charte základných práv EÚ alebo v medzinárodných dohodách, ako sú práva pôvodného obyvateľstva a miestnych spoločenstiev vrátane práva na vlastníctvo pôdy a procesného práva poskytnúť alebo odoprieť slobodný predchádzajúci a informovaný súhlas, ako stanovuje napríklad stále fórum OSN pre otázky pôvodného obyvateľstva a orgány OSN a regionálne zmluvné orgány, právo na vodu, právo na ochranu životného prostredia a udržateľný rozvoj, právo na obranu ľudských práv a životného prostredia bez akejkoľvek formy prenasledovania alebo zastrašovania, pracovné práva zakotvené v základných dohovoroch MOP a iné medzinárodne uznávané ľudské práva súvisiace s využívaním pôdy, prístupom k pôde alebo vlastníctvom pôdy a ľudské právo na zdravé prostredie vymedzené v rámcových zásadách o ľudských právach a životnom prostredí a v normách a osvedčených postupoch identifikovaných osobitným spravodajcom OSN pre ľudské práva a životné prostredie.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať detskej práci s cieľom odstrániť ju.

Ťažba, získavanie alebo výroba komodít, na ktoré sa tento návrh vzťahuje, by mali vo všetkých fázach rešpektovať práva miestnych spoločenstiev a komunít pôvodného obyvateľstva a vlastnícke práva k pôde vo všetkých formách, bez ohľadu na to, či sú verejné, súkromné, komunálne, kolektívne, pôvodné práva, práva žien alebo zvykové práva. Treba určiť a rešpektovať formálne a zvykové práva pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít vo vzťahu k pôde, územiam a zdrojom, ako aj ich možnosť brániť svoje práva bez odvetných opatrení. Tieto práva zahŕňajú právo vlastniť, zaberať, využívať a spravovať tieto pozemky, územia a zdroje.

Komodity, na ktoré sa vzťahuje tento návrh, by sa nemali získavať z pôdy, ktorej nadobudnutie a využívanie má vplyv na práva spoločenstva a vlastnícke právo k pôde. Komodity uvádzané na trh Únie by sa predovšetkým nemali ťažiť, získavať ani vyrábať na území pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít bez ich predchádzajúceho slobodného a informovaného súhlasu, a to ani na území, ktorého vlastníctvo je formálne určené, ani na tom, ktoré im patrí v rámci zvykového vlastníctva.

4.    Povinnosť identifikovať škody v hodnotových reťazcoch, predchádzať im a zmierňovať ich

4.1.    Povinnosť náležitej starostlivosti

Hospodárske subjekty by mali prijať všetky potrebné opatrenia na dodržiavanie a zaručenie ochrany ľudských práv, prírodných lesov a prírodných ekosystémov, ako sa uvádza v návrhu, v celom svojom hodnotovom reťazci. Mali by sem patriť všetky druhy obchodných vzťahov podniku s obchodnými partnermi a subjektmi v celom jeho hodnotovom reťazci (dodávatelia, obchodníci, nadobúdatelia franchisingu, nadobúdatelia licencií, spoločné podniky, investori, klienti, dodávatelia, zákazníci, dopravné spoločnosti, konzultanti, finanční, právni a iní poradcovia) a s akýmkoľvek iným neštátnym alebo štátnym subjektom priamo spojeným s jeho obchodnými operáciami, produktmi alebo službami.

Hospodárske subjekty by mali pri výkone náležitej starostlivosti uplatňovať prístup založený na posudzovaní rizika, ak povaha a rozsah náležitej starostlivosti zodpovedajú druhu a úrovni rizika nepriaznivých vplyvov. Na oblasti s vyšším rizikom by sa mali vzťahovať prísnejšie normy náležitej starostlivosti.

Primerane a účinne by sa mali zahrnúť tieto opatrenia:

a)   Mapovanie celého hodnotového reťazca

Hospodárske subjekty by mali zistiť, či komodity a produkty v rámci celých ich hodnotových reťazcov spĺňajú kritériá udržateľnosti a ľudských práv uvedené v návrhu, a to získaním informácií o presnej oblasti (oblastiach), z ktorej tento tovar pochádza, a ich vyhodnotením. Okrem environmentálnych kritérií musia získané informácie hospodárskemu subjektu umožniť dospieť k záveru, že tí, ktorí na tejto pôde vyrábajú FERC, sú na to oprávnení a získali predchádzajúci slobodný a informovaný súhlas od držiteľov práv na tieto pôdne oblasti a že neporušujú ani neporušili žiadne ľudské práva uvedené v tomto návrhu.

Hospodárske subjekty sú povinné predovšetkým mať a sprístupniť informácie o:

i)

presnej oblasti alebo oblastiach zberu, získavania alebo výroby komodít; pokiaľ ide o hovädzí dobytok, hovädzie mäso a kožu, hospodárske subjekty musia mať možnosť získať informácie o rôznych plochách pasienkov, kde bol dobytok kŕmený, alebo kde sa dobytok pásol počas kŕmenia, o pôvode použitého krmiva;

ii)

súčasnom ekologickom stave oblasti zberu, získavania alebo výroby;

iii)

ekologickom stave oblasti k uvedenému koncovému dátumu tohto návrhu;

iv)

právnom štatúte pôdy (vlastníctvo/nároky vrátane formálnych a zvykových práv pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít na pôdu, územie a zdroje) a doklad o predchádzajúcom slobodnom a informovanom súhlase;

v)

prvkoch dodávateľského reťazca príslušnej komodity s cieľom disponovať informáciami o pravdepodobnosti rizika kontaminácie výrobkami neznámeho pôvodu alebo pochádzajúcimi z odlesnených oblastí alebo z oblastí, v ktorých došlo k premene a degradácii prírodného lesa, lesa a ekosystémov, a informácie o tom, kde, kto a za akých podmienok vyťažil, transformoval alebo spracoval komodity, s cieľom zistiť, či sú splnené požiadavky na ochranu ľudských práv stanovené v tomto návrhu.

Po nadobudnutí účinnosti tohto návrhu by hospodárske subjekty mali mať prístup ku všetkým informáciám týkajúcim sa pôvodu produktov, ktoré vstupujú na vnútorný trh Únie, prostredníctvom systematického deklarovania GPS súradníc pre tieto komodity, ako sa uvádza v oddiele 4.1 tejto prílohy.

b)   Identifikovanie a posudzovanie reálnych a potenciálnych rizík pre lesy a ekosystémy v hodnotových reťazcoch na základe kritérií stanovených v návrhu

Ak hospodársky subjekt zavedie nové operácie alebo zapojí nových obchodných partnerov, mal by identifikovať subjekty zapojené do nového dodávateľského a investičného reťazca a posúdiť ich politiky a postupy, ako aj ich miesta ťažby, výroby, získavania a spracovania. V prípade existujúcich operácií by sa mali identifikovať a posúdiť pretrvávajúce nepriaznivé vplyvy a škody, ako aj možné riziká. Analýza rizík by sa mala vykonať so zreteľom na riziká a vplyvy, ktoré pre prírodné lesy a prírodné ekosystémy, pôvodné obyvateľstvo, miestne spoločenstvá a jednotlivcov predstavuje činnosť hospodárskeho subjektu, a nie so zreteľom na významné riziko pre akcionárov spoločnosti. Ak majú hospodárske subjekty veľký počet dodávateľov, mali by určiť všeobecné oblasti, v ktorých je riziko nepriaznivých vplyvov najvýraznejšie, a na základe tohto posúdenia rizika stanoviť, ktorí dodávatelia by mali byť uprednostnení na účely náležitej starostlivosti.

Ak majú hospodárske subjekty veľký počet dodávateľov, mali by určiť všeobecné oblasti, v ktorých je riziko nepriaznivých vplyvov najvýraznejšie, a na základe posúdenia rizika stanoviť, ktorí dodávatelia by mali byť uprednostnení na účely náležitej starostlivosti.

c)   Predchádzanie rizikám a zmierňovanie rizík na zanedbateľnú úroveň

S výnimkou prípadov, keď je riziko zistené v priebehu postupov identifikácie a posudzovania rizika uvedených v písmene b) zanedbateľné, a preto hospodársky subjekt nemá žiadny zostávajúci dôvod obávať sa, že komodity a produkty možno nespĺňajú kritériá stanovené v tomto rámci, mali by hospodárske subjekty prijať postupy na zmiernenie rizika. Tieto postupy by mali pozostávať zo súboru vhodných a primeraných opatrení, ktoré účinne a preukázateľne znižujú všetky zistené riziká na zanedbateľnú úroveň, napr. zmenu zmlúv s dodávateľmi, poskytovanie podpory dodávateľom pri zmene ich postupov, zmenu nákupných a investičných postupov na účely zákonného umiestnenia dotknutých komodít a výrobkov na vnútorný trh a so zreteľom naň.

d)   Zastavenie poškodzovania životného prostredia a porušovania ľudských práv

Ak hospodárske subjekty po dôkladnom splnení požiadaviek uvedených v písmenách a), b) a c) dospeli k záveru, že činnosti alebo časti činností skutočne alebo potenciálne prispievajú k nepriaznivým vplyvom na ľudské práva, prírodné lesy či prírodné ekosystémy, ktorým nie je možné zabrániť alebo ich zmierniť, alebo tieto vplyvy skutočne alebo potenciálne spôsobujú, mali by všetky tieto činnosti alebo ich časti zastaviť.

e)   Monitorovanie a neustále zlepšovanie účinnosti ich systému náležitej starostlivosti a jeho vykonávania

Hospodárske subjekty by mali pravidelne kontrolovať, či je ich systém náležitej starostlivosti vhodný na predchádzanie škodám a zabezpečenie súladu komodít a produktov so stanoveným rámcom, a ak nie, prispôsobiť ho alebo vyvinúť iné opatrenia. Hodnotenie systému náležitej starostlivosti by sa malo zakladať na kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľoch, na internej a externej spätnej väzbe a jasných účtovných postupoch.

f)   Začlenenie certifikačných systémov tretích strán

Certifikačné systémy tretích strán môžu dopĺňať a zabezpečovať identifikáciu pôvodu produktov, zložky posudzovania rizika a zmierňovania rizík systémov náležitej starostlivosti, ak sú tieto systémy primerané z hľadiska rozsahu a prísnosti kritérií udržateľnosti na ochranu prírodných lesov a prírodných ekosystémov pred premenou a degradáciou, ako sa stanovuje v návrhu, a pokiaľ ide o ich schopnosť monitorovať dodávateľský reťazec, a za predpokladu, že spĺňajú primeranú úroveň transparentnosti, nestrannosti a spoľahlivosti. Komisia by mala delegovaným aktom stanoviť minimálne kritériá a usmernenia pre hospodárske subjekty na posudzovanie dôveryhodnosti a spoľahlivosti certifikačných systémov tretích strán. Tieto minimálne kritériá by mali zaručovať predovšetkým nezávislosť od daného odvetvia, začlenenie sociálnych a environmentálnych záujmov do stanovovania noriem, nezávislý externý audit, zverejňovanie audítorských správ, transparentnosť vo všetkých fázach a otvorenosť. V rámci systémov certifikácie by sa malo udeľovať osvedčenie len produktom so 100 % certifikovaným zložením. Hospodárske subjekty môžu používať pre svoje systémy náležitej starostlivosti iba tie certifikačné systémy, ktoré spĺňajú tieto kritériá. Certifikácia treťou stranou by však nemala narušiť zásadu zodpovednosti hospodárskeho subjektu.

g)   Úloha dohôd o dobrovoľnom partnerstve

Únia môže s krajinami produkujúcimi FERC (partnerské krajiny) uzavrieť dohody o dobrovoľnom partnerstve o FERC, ktoré vytvárajú pre zmluvné strany právne záväznú povinnosť implementovať licenčný systém a regulovať obchod s FERC v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi krajiny vyrábajúcej FERC a s environmentálnymi kritériami a kritériami v oblasti ľudských práv stanovenými v návrhu. Ak sa vykonáva dohoda o partnerstve, FERC, na ktoré sa vzťahuje tento návrh a ktoré majú pôvod v partnerských krajinách s dohodami o dobrovoľnom partnerstve, by sa mali na účely tohto návrhu považovať za produkty so zanedbateľným rizikom. Takéto dohody by mali vychádzať z mnohostranných národných dialógov, ktoré sa konajú za účinnej a zmysluplnej účasti všetkých zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti, pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít.

4.2.    Povinnosť konzultácií

Hospodárske subjekty by mali:

a)

primerane, včas a priamo konzultovať s dotknutými a potenciálne dotknutými zainteresovanými stranami;

b)

náležite zohľadňovať stanoviská zainteresovaných strán pri vymedzovaní a vykonávaní opatrení náležitej starostlivosti;

c)

zabezpečiť, aby boli reprezentatívne odbory a zástupcovia pracovníkov zapojení do vymedzovania a vykonávania opatrení náležitej starostlivosti;

d)

vytvoriť mechanizmus včasného varovania, ktorý poskytne pracovníkom a zainteresovaným stranám príležitosť informovať hospodársky subjekt o každom riziku poškodenia prírodných lesov, prírodných ekosystémov a ľudských práv v celom hodnotovom reťazci; hospodársky subjekt by mal tieto informácie zohľadniť vo svojich postupoch náležitej starostlivosti;

e)

náležite zohľadňovať poznatky pôvodných a miestnych obyvateľov, ako aj riziká a obavy vyjadrené miestnymi komunitami, pôvodným obyvateľstvom a ochrancami pôdy a životného prostredia.

4.3.    Povinnosť transparentnosti a podávania správ

Hospodárske subjekty by mali každoročne podávať správy príslušnému orgánu o svojich postupoch náležitej starostlivosti a konzultácie, o identifikovaných rizikách, o svojich postupoch analýzy rizika, zmierňovania rizika a nápravy a o ich vykonávaní a výsledkoch, a to verejne, prístupným a vhodným spôsobom, ktorý nebude predstavovať najmä pre malé a stredné podniky neprimeranú záťaž.

Komisia by mala prijať delegované akty s cieľom stanoviť formát a prvky týchto správ. Hospodárske subjekty by mali okrem iného podávať správy o systéme, ktorý používajú, a o tom, ako ho uplatňujú na príslušné komodity, o zistených rizikách a vplyvoch; o opatreniach prijatých na zastavenie a nápravu existujúcich porušení a na predchádzanie a zmierňovanie rizík porušovania, ako aj o ich výsledkoch; o opatreniach a výsledkoch monitorovania vykonávania a účinnosti takýchto opatrení, varovaniach prijatých prostredníctvom mechanizmu včasného varovania a spôsoboch, akým ich hospodársky subjekt zohľadnil vo svojich procesoch náležitej starostlivosti, a zoznam všetkých dcérskych spoločností, subdodávateľov a dodávateľov, výrobkov a ich množstva a pôvodu. Nezverejnenie úplných a včasných správ by sa malo postihovať a v konečnom dôsledku by malo viesť k pozastaveniu povolenia umiestňovať výrobky na vnútornom trhu Únie.

4.4.    Povinnosť dokumentácie

Hospodárske subjekty by mali uchovávať písomné záznamy o všetkých opatreniach náležitej starostlivosti a o ich výsledkoch a na požiadanie ich sprístupniť príslušným orgánom.

4.5.    Usmernenia Komisie

Komisia by mala vypracovať pokyny a usmernenia na uľahčenie dodržiavania právnych povinností obsiahnutých v návrhu, najmä s cieľom objasniť očakávania v oblasti náležitej starostlivosti v konkrétnych kontextoch, sektoroch alebo vo vzťahu k určitým typom hospodárskych subjektov. Komisia by pritom mala vychádzať z osvedčených postupov, ktoré sa uplatňujú v existujúcich systémoch environmentálneho manažérstva, a rozšíriť ich.

S cieľom podporiť hospodárske subjekty pri plnení ich povinností v oblasti náležitej starostlivosti by Komisia mala zverejniť regionálne analýzy problémových oblastí s ohľadom na FERC.

5.    Kontrola, monitorovanie, presadzovanie, sankcie a prístup k spravodlivosti

5.1.    Verejnoprávne presadzovanie

Členské štáty by mali v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi zabezpečiť presadzovanie povinností uvedených v oddiele 4 prostredníctvom:

a)

zabezpečovania primeraných, účinných a odrádzajúcich postihov a sankcií za nedodržanie ktorejkoľvek z uvedených povinností alebo v prípade, že nedodržiavanie niektorej z týchto povinností spôsobuje poškodenie prírodných lesov alebo prírodných ekosystémov či porušenie ľudských práv, prispieva k nim, je s nimi spojené alebo ich zhoršuje, prípadne v tomto kontexte predstavuje riziko. Medzi ne by mali patriť:

i)

účinné, primerané a odrádzajúce tresty primerané škode na prírodných lesoch, prírodných ekosystémoch alebo ľudských právach, ako sa uvádza v návrhu, nákladom na obnovu prírodných lesov, prírodných ekosystémov a ľudských práv a hospodárskej ujme dotknutých spoločenstiev vyplývajúcej z porušenia;

ii)

trvalá konfiškácia príslušných komodít a odvodených produktov, na ktoré sa vzťahuje návrh;

iii)

bezodkladné pozastavenie povolenia umiestňovať výrobky na vnútornom trhu Únie;

iv)

vylúčenie z postupov verejného obstarávania;

v)

trestné sankcie pre jednotlivcov a, ak je to povolené, pre právnické osoby v prípade najzávažnejších trestných činov;

b)

určenia príslušných vnútroštátnych orgánov zodpovedných za vyšetrovanie a presadzovanie práva (ďalej len „príslušné orgány“); Príslušné orgány by mali sledovať, či si hospodárske subjekty účinne plnia povinnosti ustanovené v tomto návrhu. Na tento účel by príslušné orgány mali v súlade s plánom podľa potreby vykonávať úradné kontroly, ktoré môžu zahŕňať aj kontroly v priestoroch hospodárskych subjektov a audity v teréne, a mali by byť schopné prijímať dočasné nariadenia a okrem toho a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie sankcií, by mali mať právomoc vyžadovať od hospodárskych subjektov, aby prijali nápravné opatrenia. Príslušné orgány by mali tiež vykonávať včasné a dôkladné kontroly, ak majú k dispozícii relevantné informácie vrátane odôvodnených obáv tretích strán, a mali by zaobchádzať s informáciami týkajúcimi sa ich činnosti v súlade so smernicou 2003/4/ES o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí;

c)

zabezpečenia, aby verejnosť mala právo napadnúť neplnenie povinností pred súdnymi alebo správnymi orgánmi. Malo by to zahŕňať všetky osoby alebo skupiny, ktorých práva a povinnosti alebo záujmy sú priamo alebo nepriamo ovplyvnené úplným alebo čiastočným neplnením povinností zo strany podniku, vrátane zamestnancov, zákazníkov, spotrebiteľov a koncových používateľov, odborových zväzov, nadnárodných odborových zväzov, miestnych spoločenstiev, vnútroštátnych alebo miestnych vlád alebo inštitúcií, novinárov, mimovládnych organizácií a miestnych organizácií občianskej spoločnosti.

Komisia by mala prijať delegované akty, v ktorých stanoví právne záväzné normy a usmernenia uplatniteľné na príslušné vnútroštátne orgány s cieľom zabezpečiť účinné a jednotné vykonávanie a presadzovanie návrhu v celej Únii, najmä pokiaľ ide o:

—

zaradenie a zverejnenie hospodárskych subjektov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti návrhu, do verejného registra;

—

stanovenie noriem kvality a kvantity kontrol súladu, ktoré vykonávajú príslušné vnútroštátne orgány;

—

ďalšie usmernenia týkajúce sa vykonávania kontrol súladu, ako sú usmernenia pre príslušné vnútroštátne orgány, v ktorých sú uvedené kritériá kontroly s cieľom lepšie analyzovať a hodnotiť úroveň rizika produktov, a dostatočnú dokumentáciu o používaných systémoch náležitej starostlivosti;

—

usmernenia týkajúce sa obáv tretích strán s cieľom stanoviť kritériá pre celú Úniu na posúdenie toho, či sú obavy dostatočne závažné a spoľahlivé na to, aby ich bolo možné spracovať, a vypracovanie jasných procesných noriem pre včasné, nestranné, účinné a transparentné reakcie príslušných vnútroštátnych orgánov na obavy tretích strán;

—

kritériá na úrovni Únie, ktoré majú pomôcť určiť, kedy by sa hospodárskemu subjektu malo podať oznámenie o nápravnom opatrení, sankcii alebo kedy by sa mala uplatniť iná sankcia, a

—

povinnosti príslušných orgánov verejne informovať o činnostiach kontroly a presadzovania, zistených porušeniach a odpovediach na závažné obavy.

5.2.    Občianskoprávna zodpovednosť a prístup k opravným prostriedkom

a)   Občianskoprávna zodpovednosť

Hospodárske subjekty by mali:

i)

spoločne a nerozdielne zodpovedať za škody, ktoré vyplývajú z porušovania ľudských práv alebo poškodzovania prírodných lesov a prírodných ekosystémov, ako sa uvádza v návrhu, ktoré spôsobili alebo zhoršili ovládané alebo hospodársky závislé subjekty, alebo k nim tieto subjekty prispeli, prípadne sú s nimi spojené;

ii)

niesť zodpovednosť za škody, ktoré vyplývajú z porušovania ľudských práv alebo poškodzovania prírodných lesov a prírodných ekosystémov, ako sa uvádza v návrhu, ktoré priamo súvisia s ich produktami, službami alebo operáciami prostredníctvom obchodného vzťahu, pokiaľ nemôžu preukázať, že konali s náležitou starostlivosťou a prijali všetky primerané opatrenia vzhľadom na okolnosti, ktoré mohli spôsobiť škodu. Hospodárske subjekty sa preto môžu zbaviť svojej zodpovednosti, ak môžu preukázať, že vynaložili všetku náležitú starostlivosť, aby identifikovali škodu a vyhli sa jej.

b)   Sprístupňovanie dôkazov

Ak žalobca predložil primerane dostupné skutočnosti a dôkazy dostatočné na podporu svojej žaloby, žalovaný by mal znášať dôkazné bremeno týkajúce sa:

i)

povahy svojho vzťahu so subjektmi, ktoré sa podieľajú na ujme;

ii)

skutočnosti, či konal s náležitou starostlivosťou a prijal všetky primerané opatrenia, aby zabránil vzniku škody.

c)   Prístup k opravným prostriedkom

Poškodené strany by mali mať právo na dostupné a účinné súdne opravné prostriedky s cieľom žiadať odškodnenie od hospodárskych subjektov, ktoré majú nepriaznivý vplyv na ich práva, zhoršujú tento vplyv, sú s ním spojené alebo k nemu prispievajú. Súdne nápravné mechanizmy by v záujme zvýšenia zodpovednosti a zlepšenia prístupu k opravným prostriedkom mali dopĺňať neštátne mechanizmy vybavovania sťažností.

6.    Záverečné ustanovenia

6.1.    Zákaz zníženia úrovne ochrany

Vykonávanie návrhu by v žiadnom prípade nemalo predstavovať dôvod na zníženie všeobecnej úrovne ochrany ľudských práv, formálnych a zvykových práv pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít na pôdu, územia a zdroje alebo životného prostredia. Nemalo by to mať najmä vplyv na iné existujúce subdodávateľské zmluvy alebo rámce zodpovednosti v dodávateľskom reťazci.

6.2.    Priaznivejšie ustanovenia

Členské štáty môžu zaviesť alebo zachovať ustanovenia, ktoré presahujú rámec ustanovení uvedených v návrhu, pokiaľ ide o ochranu ľudských práv a environmentálnych noriem v rámci dodávateľského reťazca FERC.

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23).

Top