Access to European Union law
<a href="https://eur-lex.europa.eu/content/help/eurlex-content/experimental-features.html" target="_blank">More about the experimental features corner</a>
Choose the experimental features you want to try
EUR-Lex
Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

You are here
Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search

Document 52020IP0277

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. októbra 2020 o právach duševného vlastníctva v súvislosti s rozvojom technológií umelej inteligencie (2020/2015(INI))

    Ú. v. EÚ C 404, 6.10.2021, p. 129–135 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    6.10.2021   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 404/129

    P9_TA(2020)0277

    Práva duševného vlastníctva v súvislosti s rozvojom technológií umelej inteligencie

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. októbra 2020 o právach duševného vlastníctva v súvislosti s rozvojom technológií umelej inteligencie (2020/2015(INI))

    (2021/C 404/06)

    Európsky parlament,

    —

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 4, 16, 26, 114 a 118,

    —

    so zreteľom na Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel,

    —

    so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (1) a usmerneniach Komisie o lepšej právnej regulácii (COM(2015)0215),

    —

    so zreteľom na Zmluvu Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) o autorskom práve, Zmluvu WIPO o umeleckých výkonoch a zvukových záznamoch a revidovaný tematický dokument WIPO z 29. mája 2020 o politike duševného vlastníctva a umelej inteligencii,

    —

    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (2),

    —

    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (3),

    —

    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov (4),

    —

    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (5),

    —

    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (6),

    —

    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (7),

    —

    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 zo 14. novembra 2018 o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii (8),

    —

    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (9),

    —

    so zreteľom na bielu knihu Komisie z 19. februára 2020 o umelej inteligencii – európsky prístup k excelentnosti a dôvere (COM(2020)0065),

    —

    so zreteľom na činnosť expertnej skupiny na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu, ktorú zriadila Komisia,

    —

    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska dátová stratégia (COM(2020)0066) a oznámenie Komisie s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102),

    —

    so zreteľom na usmernenia k preskúmaniu v Európskom patentovom úrade z novembra 2019,

    —

    so zreteľom na pracovný dokument o digitálnom hospodárstve č. 2016/05 Spoločného výskumného centra Komisie a jeho Inštitútu pre technologický výskum budúcnosti s názvom Online platformy z hľadiska hospodárskej politiky,

    —

    so zreteľom na politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu 2019 – 2024 s názvom Ambicióznejšia Únia – Môj plán pre Európu,

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 s odporúčaniami pre Komisiu k normám občianskeho práva v oblasti robotiky (10),

    —

    so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

    —

    so zreteľom na stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre kultúru a vzdelávanie,

    —

    so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0176/2020),

    A.

    keďže cieľom právneho rámca Únie v oblasti duševného vlastníctva je podporovať inovácie, tvorivosť a prístup k poznatkom a informáciám;

    B.

    keďže v článku 118 ZFEÚ sa stanovuje, že zákonodarca Únie stanoví opatrenia na vytvorenie európskych práv duševného vlastníctva s cieľom zabezpečiť jednotnú ochranu týchto práv v celej Únii; keďže jednotný trh umožňuje silnejší hospodársky rast potrebný na zabezpečenie prosperity občanov Únie;

    C.

    keďže nedávny vývoj v oblasti umelej inteligencie a podobných vznikajúcich technológií predstavuje značný technologický pokrok, ktorý vytvára príležitosti a výzvy pre občanov Únie, podniky, verejné správy, tvorcov a odvetvie obrany;

    D.

    keďže technológie umelej inteligencie môžu sťažiť vysledovateľnosť práv duševného vlastníctva a ich uplatňovanie v súvislosti s výstupmi umelej inteligencie, a tým zabraňujú spravodlivému odmeňovaniu ľudských tvorcov, ktorých pôvodná práca sa používa na napájanie týchto technológií;

    E.

    keďže pri upevňovaní pozície Únie ako svetového lídra v oblasti technológií umelej inteligencie musí byť cieľom úsilie o znovunadobudnutie a ochranu digitálnej a priemyselnej zvrchovanosti Únie, zabezpečenie jej konkurencieschopnosti a podpora a ochrana inovácií, a musí sa pri ňom vyžadovať štrukturálna reforma priemyselnej politiky Únie s cieľom umožniť Únii dostať sa na vedúcu pozíciu v oblasti technológií umelej inteligencie a zároveň rešpektovať kultúrnu rozmanitosť; keďže celosvetové vedúce postavenie Únie v oblasti umelej inteligencie si vyžaduje účinný systém duševného vlastníctva prispôsobený digitálnemu veku, ktorý by inovátorom umožnil prinášať na trh nové produkty; keďže silné záruky sú nevyhnutné na ochranu patentového systému Únie pred zneužívaním, ktoré má nepriaznivý vplyv na inovatívnych vývojárov umelej inteligencie; keďže prístup k umelej inteligencii sústredený na človeka, ktorý je v súlade s etickými zásadami a ľudskými právami, je potrebný na to, aby technológia naďalej zostala nástrojom, ktorý slúži ľudom a verejnému blahu;

    F.

    keďže úroveň Únie je vhodnou úrovňou na reguláciu v oblasti technológií umelej inteligencie s cieľom zabrániť roztrieštenosti jednotného trhu a rozdielnosti vnútroštátnych ustanovení a usmernení; keďže plne harmonizovaný regulačný rámec Únie v oblasti umelej inteligencie bude mať potenciál stať sa legislatívnou referenčnou hodnotou na medzinárodnej úrovni; keďže nové spoločné pravidlá pre systémy umelej inteligencie by mali mať formu nariadenia s cieľom stanoviť rovnaké normy v celej Únii a keďže právne predpisy musia byť nadčasové, aby sa zabezpečilo, že sa budú môcť prispôsobiť rýchlemu rozvoju týchto technológií, a musia sa monitorovať prostredníctvom dôkladných posúdení vplyvu; keďže právna istota prispieva k technologickému rozvoju a keďže dôvera verejnosti v nové technológie je nevyhnutná pre rozvoj tohto odvetvia vzhľadom na to, že posilňuje konkurenčnú výhodu Únie; keďže regulačný rámec upravujúci oblasť umelej inteligencie by mal preto vzbudzovať dôveru v bezpečnosť a spoľahlivosť umelej inteligencie a zabezpečovať rovnováhu medzi ochranou verejnosti a podnikateľskými stimulmi na investovanie do inovácií;

    G.

    keďže umelá inteligencia a súvisiace technológie sú založené na výpočtových modeloch a algoritmoch, ktoré sa v zmysle Európskeho patentového dohovoru považujú za matematické metódy a teda nie sú samy osebe patentovateľné; keďže matematické metódy a počítačové programy sa môžu chrániť patentmi podľa článku 52 ods. 3 Európskeho patentového dohovoru vtedy, keď sa používajú ako súčasť systému umelej inteligencie, ktorá prispieva k vytvoreniu ďalšieho technického účinku; keďže vplyv takejto potenciálnej patentovej ochrany by sa mal dôkladne posúdiť;

    H.

    keďže umelá inteligencia a súvisiace technológie sú založené na tvorbe a vykonávaní počítačových programov, ktoré samy osebe podliehajú osobitnému režimu ochrany autorských práv, podľa ktorého sa môže chrániť iba vyjadrenie počítačového programu, nie však nápady, metódy a zásady, na ktorých sa zakladá akýkoľvek jeho prvok;

    I.

    keďže sa udeľuje čoraz viac patentov týkajúcich sa umelej inteligencie;

    J.

    keďže rozvoj umelej inteligencie a súvisiacich technológií vyvoláva otázky týkajúce sa ochrany inovácií samotných a uplatňovania práv duševného vlastníctva v súvislosti s materiálmi, obsahom alebo údajmi generovanými umelou inteligenciou a súvisiacimi technológiami, ktoré môžu mať priemyselnú alebo umeleckú povahu a vytvárajú rôzne obchodné príležitosti; keďže v tejto súvislosti je dôležité rozlišovať medzi výtvormi ľudskej činnosti s pomocou umelej inteligencie a výtvormi, ktoré samostatne vygenerovala umelá inteligencia;

    K.

    keďže umelá inteligencia a súvisiace technológie vo veľkej miere závisia od už existujúceho obsahu a veľkého objemu údajov; keďže lepší transparentný a otvorený prístup k istým iným ako osobným údajom a databázam v Únii, najmä pre MSP a startupy, ako aj interoperabilita údajov, ktorá obmedzuje účinky zablokovania, budú zohrávať zásadnú úlohu pri presadzovaní vývoja európskej umelej inteligencie a podporovaní konkurencieschopnosti európskych spoločností na celosvetovej úrovni; keďže pri získavaní osobných údajov sa musia rešpektovať základné práva a pravidlá ochrany údajov a vyžaduje sa prispôsobené riadenie, najmä pokiaľ ide o správu údajov a transparentnosť údajov, ktoré sa používajú pri vývoji a zavádzaní technológií umelej inteligencie, a to v celom životnom cykle systému založeného na umelej inteligencii;

    1.

    		 berie na vedomie bielu knihu Komisie o umelej inteligencii – európsky prístup k excelentnosti a dôvere a Európsku dátovú stratégiu; zdôrazňuje, že prístupy, ktoré sa v nich uvádzajú, by mohli prispieť k uvoľneniu potenciálu umelej inteligencie sústredenej na človeka v EÚ; konštatuje však, že Komisia nerieši otázku ochrany práv duševného vlastníctva v súvislosti s rozvojom umelej inteligencie a súvisiacich technológií, a to napriek zásadnému významu týchto práv; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť spoločný európsky dátový priestor, a domnieva sa, že používanie tohto priestoru bude zohrávať významnú úlohu pri inováciách a tvorivosti v hospodárstve Únie, ktoré by sa mali stimulovať; zdôrazňuje, že Únia by mala zohrávať zásadnú úlohu pri stanovovaní základných zásad pre vývoj, zavádzanie a používanie umelej inteligencie bez toho, aby brzdila jej pokrok alebo zabraňovala hospodárskej súťaži;

    2.

    		 zdôrazňuje, že rozvoj umelej inteligencie a súvisiacich technológií v odvetviach dopravy a cestovného ruchu prinesie inovácie, výskum, mobilizáciu investícií a značné výhody pre hospodárstvo, spoločnosť, životné prostredie, verejnosť a bezpečnosť a zároveň zvýši atraktívnosť týchto odvetví pre budúce generácie a vytvorí nové pracovné príležitosti a udržateľnejšie obchodné modely, no tiež zdôrazňuje, že by nemal spôsobovať ujmu alebo škodu ľuďom alebo spoločnosti;

    3.

    		 zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť operačný a plne harmonizovaný regulačný rámec v oblasti technológií umelej inteligencie; navrhuje, aby mal takýto rámec podobu nariadenia, nie smernice, s cieľom zabrániť roztrieštenosti európskeho digitálneho jednotného trhu a podporiť inovácie;

    4.

    		 vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy sedem kľúčových požiadaviek stanovených v usmerneniach expertnej skupiny na vysokej úrovni, ktoré uvítala vo svojom oznámení z 8. apríla 2019 (11), a riadne ich vykonala vo všetkých právnych predpisoch týkajúcich sa umelej inteligencie;

    5.

    		 zdôrazňuje, že vývoj, zavádzanie a používanie technológií umelej inteligencie a rozvoj globálneho dátového hospodárstva si vyžadujú riešenie dôležitých technických, sociálnych, hospodárskych, etických a právnych otázok v rôznych oblastiach politiky vrátane práv duševného vlastníctva a ich vplyvu na tieto oblasti politiky; zdôrazňuje, že na uvoľnenie potenciálu technológií umelej inteligencie je potrebné odstrániť zbytočné právne prekážky, aby nenarúšali rast rozvíjajúceho sa dátového hospodárstva Únie alebo inovácie v ňom; žiada, aby sa vykonalo posúdenie vplyvu, pokiaľ ide ochranu práv duševného vlastníctva v súvislosti s rozvojom technológií umelej inteligencie;

    6.

    		 zdôrazňuje zásadný význam vyváženej ochrany práv duševného vlastníctva v súvislosti s technológiami umelej inteligencie a viacrozmernej povahy takejto ochrany a zároveň zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť vysokú úroveň ochrany práv duševného vlastníctva, vytvoriť právnu istotu a budovať dôveru potrebnú na podporu investícií do týchto technológií a zabezpečiť ich dlhodobú životaschopnosť a používanie spotrebiteľmi; domnieva sa, že Únia má potenciál zaujať vedúcu pozíciu pri vytváraní technológií umelej inteligencie, a to prijatím operačného regulačného rámca, ktorý sa bude pravidelne posudzovať z hľadiska technologického vývoja, a vykonávaním proaktívnych verejných politík, najmä pokiaľ ide o programy odbornej prípravy a finančnú podporu pre výskum a spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom; opakovane zdôrazňuje potrebu zabezpečiť dostatočný priestor na vývoj nových technológií, produktov a služieb; zdôrazňuje, že vytvorenie priaznivého prostredia pre tvorivosť a inovácie tým, že tvorcovia budú podnecovaní k používaniu technológií umelej inteligencie, nesmie ísť na úkor záujmov ľudských tvorcov ani etických zásad Únie;

    7.

    		 domnieva sa tiež, že Únia musí riešiť rôzne aspekty umelej inteligencie prostredníctvom vymedzení, ktoré sú technologicky neutrálne a dostatočne pružné na to, aby sa mohli vzťahovať na budúci technologický vývoj, ako aj nasledujúce použitia; domnieva sa, že je potrebné naďalej uvažovať o interakciách medzi umelou inteligenciou a právami duševného vlastníctva, a to z hľadiska úradov pre duševné vlastníctvo, ako aj používateľov; domnieva sa, že výzva, akou je posudzovanie aplikácií umelej inteligencie, vytvára potrebu istých požiadaviek na transparentnosť a vývoja nových metód, ako sú napríklad adaptívne vzdelávacie systémy, ktoré sa môžu po každom zadaní údajov opätovne upraviť, takže určité vopred zverejnené informácie budú bez účinku;

    8.

    		 zdôrazňuje, že je dôležité, aby streamingové služby používali algoritmy transparentným a zodpovedným spôsobom tak, aby bol lepšie zabezpečený prístup ku kultúrnemu a tvorivému obsahu v rôznych formách a jazykoch, ako aj nezaujatý prístup k európskym dielam;

    9.

    		 odporúča uprednostniť odvetvové posúdenie a posúdenie podľa druhu dôsledkov technológií umelej inteligencie v oblasti práv duševného vlastníctva; domnieva sa, že pri takomto prístupe by sa mali zohľadniť napríklad miera ľudského zásahu, autonómnosť umelej inteligencie, význam úlohy a pôvodu použitých údajov a materiálu chráneného autorským právom, ako aj možné zapojenie iných dôležitých faktorov; pripomína, že každým prístupom sa musí zabezpečiť správna rovnováha medzi potrebou chrániť investované zdroje a úsilie a potrebou stimulovať tvorbu a výmenu; zastáva názor, že na účely posúdenia ľudského zásahu, pokiaľ ide o algoritmické údaje umelej inteligencie, je potrebný dôkladnejší výskum; domnieva sa, že prelomové technológie, ako je umelá inteligencia, ponúkajú malým aj veľkým spoločnostiam príležitosť rozvíjať produkty s vedúcim postavením na trhu; domnieva sa, že všetky spoločnosti by mali využívať rovnako efektívnu a účinnú ochranu práv duševného vlastníctva; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom Programu pre jednotný trh a centier digitálnych inovácií ponúkli startupom a MSP podporu pri ochrane ich produktov;

    10.

    		 navrhuje posúdiť najmä vplyv a dôsledky technológií umelej inteligencie a súvisiacich technológií v rámci súčasného systému patentového práva, ochrannej známky a ochrany dizajnu, autorských práv a súvisiacich práv vrátane uplatniteľnosti právnej ochrany databáz a počítačových programov a ochrany nesprístupneného know-how a obchodných informácií („obchodného tajomstva“) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením; uznáva potenciál technológií umelej inteligencie zlepšiť presadzovanie práv duševného vlastníctva, a to bez ohľadu na potrebu ľudského overovania a preskúmania, najmä ak ide o právne dôsledky; ďalej zdôrazňuje potrebu posúdiť, či by sa zmluvné právo malo zaktualizovať s cieľom čo najlepšie chrániť spotrebiteľov a či je potrebné upraviť pravidlá hospodárskej súťaže v záujme riešenia zlyhaní trhu a prípadov zneužitia v digitálnom hospodárstve, potrebu vytvoriť komplexnejší právny rámec pre hospodárske odvetvia, ktoré používajú umelú inteligenciu, čím sa európskym spoločnostiam a dôležitým zainteresovaným stranám umožní rozšíriť sa, a potrebu vytvoriť právnu istotu; zdôrazňuje, že ochrana duševného vlastníctva sa vždy musí zosúladiť s inými základnými právami a slobodami;

    11.

    		 poukazuje na to, že matematické metódy samy osebe sú vylúčené z patentovateľnosti, pokiaľ sa nepoužívajú na technické účely v súvislosti s technickými vynálezmi, ktoré sú samy patentovateľné, iba ak boli splnené uplatniteľné kritériá týkajúce sa vynálezov; ďalej poukazuje na to, že ak sa vynález týka metódy zahŕňajúcej technické prostriedky alebo technického zariadenia, jeho účel posudzovaný ako celok má v skutočnosti technickú povahu, a preto nie je vylúčený z patentovateľnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu rámca patentovej ochrany pri stimulovaní tvorby vynálezov umelej inteligencie a podpore ich šírenia, ako aj potrebu vytvárať príležitosti pre európske spoločnosti a startupy s cieľom podporovať rozvoj a používanie umelej inteligencie v Európe; poukazuje na to, že patenty nevyhnutné pre normy zohrávajú kľúčovú úlohu pri vývoji a šírení nových technológií umelej inteligencie a súvisiacich technológií a pri zabezpečovaní interoperability; vyzýva Komisiu, aby podporovala vytváranie medziodvetvových noriem a formálnu normalizáciu;

    12.

    		 konštatuje, že patentová ochrana sa môže poskytnúť za predpokladu, že vynález je nový a nie je samozrejmý a obsahuje inovatívny prvok; ďalej konštatuje, že patentové právo vyžaduje komplexný opis základnej technológie, čo môže pre určité technológie umelej inteligencie predstavovať problém vzhľadom na zložitosť odôvodňovania; zdôrazňuje tiež právne problémy spojené s reverzným inžinierstvom, ktoré predstavuje výnimku z ochrany autorských práv vzťahujúcej sa na počítačové programy a z ochrany obchodných tajomstiev, ktoré zasa majú zásadný význam pre inovácie a výskum a mali by sa náležite zohľadniť v súvislosti s rozvojom technológií umelej inteligencie; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosti, pokiaľ ide o primerané testovanie produktov, a to napríklad modulárnym spôsobom, bez toho, aby boli držitelia práv duševného vlastníctva alebo obchodné tajomstvá vystavení riziku v dôsledku rozsiahleho sprístupňovania ľahko napodobiteľných produktov; zdôrazňuje, že technológie umelej inteligencie by mali byť verejne dostupné na vzdelávacie a výskumné účely, ako sú napríklad účinnejšie metódy učenia;

    13.

    		 konštatuje, že posilnenie tvorivého procesu generovania obsahu umeleckej povahy môže vyvolať otázky v súvislosti s vlastníctvom práv duševného vlastníctva, ktoré sa na uvedený obsah vzťahujú; v tejto súvislosti sa domnieva, že by nebolo vhodné udeliť právnu subjektivitu technológiám umelej inteligencie, a poukazuje na negatívny vplyv takejto možnosti na stimulovanie ľudských tvorcov;

    14.

    		 poukazuje na rozdiel medzi výtvormi ľudskej činnosti s pomocou umelej inteligencie a výtvormi generovanými umelou inteligenciou, pričom výtvory generované umelou inteligenciou prinášajú nové regulačné výzvy týkajúce sa ochrany práv duševného vlastníctva, ako sú otázky vlastníctva, vynálezcovstva a primeraného odmeňovania, ako aj problémy spojené s potenciálnou koncentráciou trhu; ďalej sa domnieva, že práva duševného vlastníctva súvisiace s vývojom technológií umelej inteligencie by sa mali odlišovať od práv duševného vlastníctva, ktoré sa potenciálne priznávajú v prípade výtvorov generovaných umelou inteligenciou; zdôrazňuje, že ak sa umelá inteligencia používa len ako nástroj, ktorý autorovi pomáha v tvorivom procese, naďalej sa uplatňuje súčasný rámec duševného vlastníctva;

    15.

    		 zastáva názor, že technické výtvory generované technológiou umelej inteligencie musia byť chránené podľa právneho rámca práv duševného vlastníctva s cieľom podporiť investovanie do tejto formy tvorby a zlepšiť právnu istotu pre občanov, podniky a vynálezcov, keďže zatiaľ patria medzi hlavných používateľov technológií umelej inteligencie; domnieva sa, že diela, ktoré samostatne vytvárajú umelí agenti a roboty, nemusia byť oprávnené na ochranu autorských práv, aby sa dodržala zásada originality, ktorá súvisí s fyzickou osobou, a pretože pojem „tvorivá duševná činnosť“ sa vzťahuje na osobnosť autora; vyzýva Komisiu, aby podporovala horizontálny a technologicky neutrálny prístup založený na dôkazoch k spoločným a jednotným ustanoveniam o autorských právach uplatniteľným na diela vytvorené umelou inteligenciou v Únii, ak sa rozhodne, že tieto diela by mohli byť oprávnené na ochranu autorských práv; odporúča, aby sa prípadné vlastníctvo práv priznalo iba tým fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré dielo vytvorili zákonným spôsobom, a iba ak držiteľ autorských práv udelil povolenie, ak sa používa materiál chránený autorským právom, pokiaľ sa neuplatňujú výnimky alebo obmedzenia v oblasti autorského práva; zdôrazňuje, že je dôležité uľahčiť prístup k údajom a výmene údajov, otvoreným normám a technológii s otvoreným zdrojom a zároveň podporovať investície a inovácie;

    16.

    		 konštatuje, že umelá inteligencia umožňuje spracúvať veľké množstvo údajov týkajúcich sa súčasného stavu alebo existencie práv duševného vlastníctva; zároveň konštatuje, že umelá inteligencia alebo súvisiace technológie, ktoré sa používajú pri registrácii na účely priznávania práv duševného vlastníctva a pri určovaní zodpovednosti za ich porušovanie, nemôžu nahradiť ľudskú kontrolu vykonávanú v jednotlivých prípadoch, a to s cieľom zabezpečiť kvalitu a spravodlivosť rozhodnutí; konštatuje, že umelá inteligencia postupne nadobúda schopnosť vykonávať úlohy, ktoré zvyčajne vykonávajú ľudia, a preto zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť primerané záruky vrátane systémov navrhovania pod dohľadom človeka (tzv. human-in-the-loop), pokiaľ ide o procesy kontroly a revízie, transparentnosť, zodpovednosť a overovanie rozhodovacieho procesu umelej inteligencie;

    17.

    		 v súvislosti s používaním iných ako osobných údajov technológiami umelej inteligencie konštatuje, že zákonné použitie diel chránených autorskými právami, a iných materiálov a súvisiacich údajov vrátane už existujúceho obsahu, vysokokvalitných súborov údajov a metaúdajov sa musí posudzovať v súvislosti s existujúcimi pravidlami týkajúcimi sa obmedzení a výnimiek v oblasti ochrany autorských práv, ako je výnimka týkajúca sa vyťažovania textov a dát, ako sa stanovuje v smernici o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu; žiada ďalšie objasnenie, pokiaľ ide o ochranu údajov podľa právnych predpisov v oblasti autorského práva a potenciálnu ochrannú známku a ochranu priemyselných dizajnov v prípade diel vytvorených samostatne prostredníctvom aplikácií umelej inteligencie; domnieva sa, že dobrovoľná výmena iných ako osobných údajov medzi podnikmi a odvetviami by sa mala podporovať a mala by byť založená na spravodlivých zmluvných dohodách vrátane licenčných zmlúv; upozorňuje na otázky týkajúce sa práv duševného vlastníctva, ktoré vznikajú pri vytváraní tzv. deep fakes, falošných obrázkov alebo videí, na základe nesprávnych, zmanipulovaných alebo jednoducho nekvalitných údajov, a to bez ohľadu na také deep fakes, ktoré obsahujú údaje, ktoré môžu byť chránené autorským právom; vyjadruje znepokojenie nad možnosťou masovej manipulácie občanov s cieľom destabilizovať demokracie a žiada posilniť zvyšovanie informovanosti a mediálnu gramotnosť, ako aj sprístupniť naliehavo potrebné technológie umelej inteligencie na účely overovania faktov a informácií; domnieva sa, že kontrolovateľné záznamy iných ako osobných údajov, ktoré sa používajú v celých životných cykloch technológií založených na umelej inteligencii v súlade s pravidlami ochrany údajov, by mohli uľahčiť sledovanie používania diel chránených autorskými právami, a tým aj lepšie chrániť držiteľov práv a prispievať k ochrane súkromia; zdôrazňuje, že technológie umelej inteligencie by mohli byť užitočné pri presadzovaní práv duševného vlastníctva, no v takom prípade by si vyžadovali ľudskú kontrolu a záruku, že akékoľvek rozhodovacie systémy založené na umelej inteligencii budú plne transparentné; zdôrazňuje, že akýkoľvek budúci režim umelej inteligencie nesmie obísť možné požiadavky pre technológie s otvoreným zdrojom vo verejnom obstarávaní alebo zabrániť prepojenosti digitálnych služieb; konštatuje, že systémy umelej inteligencie sú založené na softvéroch a štatistických modeloch, ktoré môžu obsahovať chyby; zdôrazňuje, že výstupy umelej inteligencie nesmú byť diskriminačné a že jedným z najúčinnejších spôsobov, ako znížiť zaujatosť v systémoch umelej inteligencie je v čo najväčšej možnej miere podľa práva Únie zabezpečiť, že na účely odbornej prípravy a strojového učenia sa sprístupní maximálne množstvo iných ako osobných údajov; vyzýva Komisiu, aby zvážila použitie verejne dostupných údajov na takéto účely;

    18.

    		 zdôrazňuje význam plného vykonávania stratégie digitálneho jednotného trhu s cieľom zlepšiť prístupnosť a interoperabilitu iných ako osobných údajov v EÚ; zdôrazňuje, že Európskou dátovou stratégiou sa musí zabezpečiť rovnováha medzi podporou toku údajov, širším prístupom k nim a ich výmenou na jednej strane a ochranou práv duševného vlastníctva a obchodných tajomstiev na strane druhej, pričom sa budú rešpektovať pravidlá ochrany údajov a súkromia; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je potrebné posúdiť, či sú pravidlá Únie týkajúce sa duševného vlastníctva vhodným nástrojom na ochranu údajov vrátane odvetvových údajov potrebných na rozvoj umelej inteligencie, a zároveň pripomína, že štruktúrované údaje, ako sú databázy, sa zvyčajne nemusia považovať za údaje, ak sa na ne vzťahuje ochrana duševného vlastníctva; domnieva sa, že by sa mali poskytovať komplexné informácie o používaní údajov, na ktoré sa vzťahuje ochrana duševného vlastníctva, najmä v kontexte vzťahov medzi platformami a podnikmi; víta zámer Komisie vytvoriť spoločný európsky dátový priestor;

    19.

    		 konštatuje, že Komisia zvažuje potrebu právnych predpisov v prípade otázok, ktoré majú vplyv na vzťahy medzi hospodárskymi subjektmi, ktorých účelom je používať iné ako osobné údaje, a víta možnú revíziu smernice o databázach a prípadné objasnenie uplatňovania smernice o ochrane obchodného tajomstva ako všeobecného rámca; so záujmom očakáva výsledky verejnej konzultácie o Európskej dátovej stratégii, ktorú začala Komisia;

    20.

    		 zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa Komisia zamerala na poskytovanie vyváženej ochrany duševného vlastníctva založenej na inováciách k prospechu európskych vývojárov umelej inteligencie, posilnenie medzinárodnej konkurencieschopnosti európskych spoločností, a to aj proti nekalému taktizovaniu v súdnych konaniach, a zabezpečenie najvyššej úrovne právnej istoty pre používateľov najmä počas medzinárodných rokovaní, predovšetkým pokiaľ ide o prebiehajúce diskusie o umelej inteligencii a dátovej revolúcii pod záštitou WIPO; víta, že Komisia nedávno predložila stanoviská Únie k tematickému dokumentu WIPO o politike duševného vlastníctva a umelej inteligencii na verejnú konzultáciu v rámci WIPO; v tejto súvislosti pripomína etickú povinnosť Únie podporovať rozvoj na celom svete tým, že bude uľahčovať cezhraničnú spoluprácu v oblasti umelej inteligencie, a to aj prostredníctvom obmedzení a výnimiek týkajúcich sa cezhraničného výskumu a vyťažovania textov a dát, ako sa stanovuje v smernici o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu;

    21.

    		 je si plne vedomý toho, že na dosiahnutie skutočného pokroku v oblasti umelej inteligencie bude treba zabezpečiť verejné investície do infraštruktúry, odbornú prípravu v oblasti digitálnych zručností a významné zlepšenia, pokiaľ ide o pripojiteľnosť a interoperabilitu; zdôrazňuje preto význam bezpečných a udržateľných sietí 5G pre plné zavedenie technológií umelej inteligencie, no predovšetkým význam práce potrebnej na úrovni infraštruktúry a jej bezpečnosti v celej Únii; berie na vedomie intenzívnu patentovaciu činnosť týkajúcu sa umelej inteligencie v odvetví dopravy; vyjadruje znepokojenie nad tým, že to môže viesť k rozsiahlym súdnym sporom, ktoré poškodia priemysel ako celok, a tiež ovplyvniť bezpečnosť dopravy, ak sa v súvislosti s rozvojom technológií súvisiacich s umelou inteligenciou bezodkladne nevytvoria právne predpisy na úrovni Únie;

    22.

    		 podporuje ochotu Komisie vyzvať kľúčových aktérov z výrobného odvetvia, ako sú výrobcovia v odvetví dopravy, inovátori v oblasti umelej inteligencie a pripojiteľnosti, poskytovatelia služieb v odvetví cestovného ruchu a iní aktéri v hodnotovom reťazci automobilového priemyslu, aby sa dohodli na podmienkach, za ktorých budú ochotní vymieňať si údaje;

    23.

    		 poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj parlamentom a vládam členských štátov.

    (1)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

    (2)  Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92.

    (3)  Ú. v. EÚ L 77, 27.3.1996, s. 20.

    (4)  Ú. v. EÚ L 111, 5.5.2009, s. 16.

    (5)  Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1.

    (6)  Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56.

    (7)  Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.

    (8)  Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 59.

    (9)  Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57.

    (10)  Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 239.

    (11)  Budovanie dôvery v umelú inteligenciu sústredenú na človeka (COM(2019)0168).

    Top